PL. ÚS 12/01 č. 1/2007 O UMELOM PRERUŠENÍ TEHOTENSTVA 1 ...

8. Ústava nevylučuje vyvažovanie základných práv a slobôd s ústavnýmihodnotami, ale toto vyvažovanie má inú kvalitu ako vyvažovanie jednotlivýchzákladných práv a slobôd.9. Podľa ústavy nasciturus nie je subjektom práva, ktorému patrí základnéprávo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Nasciturus sa síce môže staťsubjektom práva ex tunc, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak podpodmienkou, že sa narodí živý.10. Článok 15 ods. 1 druhej vety ústavy koncipuje ochranu nenarodenéhoľudského života ako ústavnú hodnotu, čím potrebe chrániť túto hodnotupriznáva normatívny status na úrovni ústavného imperatívu.11. Zatiaľ čo o základnom práve platí, že „kde je právo, tam je aj právnaochrana“, a to i súdnou mocou, čo sa týka ústavou garantovanej hodnoty, tátoprávna ochrana je slabšia, a to vzhľadom na možnosť uváženia, ktorým ajv nadväznosti na ústavnú dikciu disponuje zákonodarca.12. Všeobecné požiadavky zakotvené v čl. 13 ústavy (rovnosť priobmedzovaní práv a slobôd, šetrenie ich podstaty a zmyslu), rovnako akopožiadavky proporcionality obmedzenia určitého základného práva, sú naústavnú hodnotu a na z nej vyplývajúci ústavný imperatív ochrany aplikovateľnélen primerane. Kľúčovou odlišnosťou v porovnaní s aplikáciou základných právje hlavne rozsah prípustného uváženia, ktoré má na základe ústavy zákonodarcapri svojom rozhodovaní o právnej regulácii umelého prerušenia tehotenstva,hlavne pri vyvažovaní ústavného imperatívu vyjadreného v čl. 15 ods. 1 druhejvete ústavy na jednej strane a základného práva tehotnej ženy na ochranusúkromia podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy na strane druhej.13. Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojenís princípom slobody tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa ajo základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosťautonómneho sebaurčenia. Do tohto rámca patrí a je (ústavou) chránené ajrozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okreminého aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh.Otehotnením (plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledkunásilia) sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie.14. Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či prekážky vautonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v stave tehotenstva mienizotrvať až do jeho prirodzeného ukončenia, predstavuje zásah do ústavnéhopráva ženy na súkromie.15. Zásah do práva na súkromie je prípustný jedine vtedy, ak je v súlade sozákonom. Takýto zákon však takisto musí spĺňať istú materiálnu kvalitu - musísledovať niektorý alebo niektoré z tzv. legitímnych cieľov a zároveň musí byťv demokratickej spoločnosti v záujme ochrany takéhoto cieľa nevyhnutný. Zásah