PL. ÚS 12/01 č. 1/2007 O UMELOM PRERUŠENÍ TEHOTENSTVA 1 ...

1) V rozpore s čl. 15 ods. 1 ústavy, z obsahu ktorého nenarodený ľudský živottreba považovať za mimoriadnu ústavnú hodnotu požívajúcu osobitnú zákonnúochranu. Podľa nášho názoru namietaná zákonná úprava, ale ani iná právna úpravaneposkytuje nenarodenému ľudskému životu (do 12. týždňa svojho vývoja) na rozdielod práva na súkromie tehotnej žene žiadnu relevantnú ochranu. Ak potom v ústavnomteste porovnávaných práv (práva nenarodeného ľudského života a práva na súkromietehotnej ženy) obstála tehotná žena, myslíme si, že v danom prípade sa dalo do pomeru„nič“ a „niečo“. V tomto ohľade poukazovanie väčšinovo hlasujúcich sudcov namechanizmus (procedúru) vykonávania interrupcií a na ich spoplatnenie (pozri časť IIpísm. B bod 3 odôvodnenia) naše už uvedené tvrdenie iba potvrdzuje. Podľa nášhonázoru v posudzovanom konflikte práva na život (pretože ono je jadrom ochranyústavnej hodnoty „nenarodeného ľudského života“) a práva na súkromie ženyväčšinovo hlasujúci sudcovia navyše podrobili ústavnému testu kvalitouneporovnateľné práva, t. j. dospeli k právnym záverom na základe nesprávnychinterpretačných prístupov.Vyššie uvedené dáva odpoveď na tvrdenie väčšinovo hlasujúcich sudcov (pozričasť II písm. B bod 1 odôvodnenia), citujeme: „Východiskovou tézou navrhovateľov jetvrdenie, že počas prvých 12 týždňov existencie tehotenstva ľudský život nepožívažiadnu právnu ochranu. Ak by to tak bolo (tvrdia väčšinovo hlasujúcu sudcovia,pozn.), zákonodarca by s ohľadom na znenie čl. 15 ods. 1 druhej vety ústavy skutočnevytvoril protiústavnú situáciu.“Nie je možné v tejto súvislosti nespomenúť (poukazoval na to tiež zástupcaskupiny poslancov, pozn.) vývoj právnej úpravy, ktorý v posledných rokochzaznamenal posilňovanie ochrany práva tehotnej ženy a matky na súkromie v súvislostis graviditou a vychovaním dieťaťa (napr. utajené pôrody, hniezda záchrany, urýchlenieprocesu osvojenia). Na druhej strane práva nenarodeného ľudského života sa nijakoneposilnili.2) Napriek tomu, že viacerí sudcovia (väčšinovo hlasujúci) na pracovnýchseminároch v pléne ústavného súdu pripúšťali, či namietali „bezbrehú“ voľnosťv doteraz stanovených podmienkach na vykonávanie interrupcií (v podstatez akéhokoľvek dôvodu, pozn.), následne hlasovali za nevyhovenie návrhu skupinyposlancov, pričom uvedená okolnosť (nesúhlasu s neprimeranou voľnosťouvykonávania interrupcií, pozn.) - sama osebe - mala byť dôvodom na vyslovenienesúladu § 4 a nasl. zákona.B. V posudzovanej veci nepovažujeme za vyváženú ani použitú komparatívnuargumentáciu (pozri časť II písm. A bod 3 a 4 odôvodnenia), a to jednak z dôvodu, žecitované príklady nemohli zohľadniť našu ústavnú úpravu, predovšetkým čl. 15 ods. 1druhá veta („ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“), a jednak preto, žecitované časti rozhodnutí nie vždy vystihovali „príbeh“ toho-ktorého rozhodnutia.Vychádzajúc z účelu disentujúceho stanoviska nie je možné obsažnejším spôsobomuvedené dokladovať, ale vyjadrujeme presvedčenie, že odborná literatúra bude ex postreagovať aj v tomto smere.Odlišné stanovisko sudcu Jána Lubyho