PL. ÚS 12/01 č. 1/2007 O UMELOM PRERUŠENÍ TEHOTENSTVA 1 ...

prijatých ústavných dokumentov napr. Poľsko). Žiadna taká podrobná správaneexistuje ani v súvislosti s analogickým ustanovením Ústavy Slovenskej republiky.Taktiež preto prijatie identického ústavného textu „slovenským ústavodarcom“ nemôžeznamenať, že „slovenský ústavodarca“ sa súčasne stotožnil s názormi niekoľkýchčlenov ústavodarného zboru - Federálneho zhromaždenia Českej a SlovenskejFederatívnej republiky. Z toho vyplýva, že pre výklad čl. 15 ods. 1 ústavy sú podstatnénie subjektívne názory niektorých navrhovateľom citovaných poslancov ústavodarnéhoorgánu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky prednesené pred viac ako 16-imirokmi, ale objektívny význam samotného ústavného textu. Preto ústavný súdneakceptoval ani túto námietku navrhovateľov.6. Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že napadnutéustanovenia zákona o umelom prerušení tehotenstva nie sú v nesúlade s označenýmičlánkami ústavy.III.Posudzovanie ústavnosti napadnutých ustanovení vyhláškyNavrhovatelia svojím návrhom namietajú aj nesúlad § 4, § 5 ods. 2 a 3 a § 9vyhlášky s čl. 15 ods. 1 a 4 ústavy a tiež nesúlad § 2 ods. 3 vyhlášky s čl. 123 v spojenís čl. 2 ods. 2 ústavy a s § 4 a § 12 zákona o umelom prerušení tehotenstva.1. Ústavný súd opierajúc sa o svoje doterajšie závery konštatoval, že namietanéustanovenia § 4, § 5 ods. 2 a 3 a § 9 vyhlášky vykonávajú tie ustanovenia zákonao umelom prerušení tehotenstva, ktorých protiústavnosť ústavný súd z už uvedenýchdôvodov nezistil. So zreteľom na to, že tieto ustanovenia nejdú ani nad rámec zákona(praeter legem), ani nie sú v rozpore so zákonom (contra legem) - a navrhovatelia toinak ani netvrdia – preto nebol dôvod na to, aby ústavný súd vyslovil protiústavnosťtýchto ustanovení vyhlášky.2. Napadnuté ustanovenie § 2 ods. 3 vyhlášky umožňuje z genetických dôvodovumelo prerušiť tehotenstvo do 24 týždňov jeho trvania. Zákon o umelom prerušenítehotenstva však v ustanovení § 4 umožňuje prerušiť tehotenstvo len do 12. týždňajeho trvania. Podľa navrhovateľov zákonné splnomocnenie v § 12 zákona o umelomprerušení tehotenstva presne vymedzuje obsah, ktorý má upravovať podzákonnýprávny predpis určený na jeho vykonanie, neumožňuje však vyhláškou predĺžiťzákonnú lehotu 12 týždňov, ktorá je podmienkou toho, aby interrupcia bola vykonanáv súlade so zákonom o umelom prerušení tehotenstva.3. Zákon rozlišuje dva druhy umelého prerušenia tehotenstva, a to na žiadosťtehotnej ženy podľa § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva a zo zdravotnýchdôvodov podľa § 5 zákona o umelom prerušení tehotenstva, pričom v rámci druhéhodôvodu je ďalej rozlíšené prerušenie tehotenstva z dôvodu ohrozenia života tehotnejženy, z dôvodu ohrozenia jej zdravia alebo zdravého vývoja plodu, alebo ak ideo geneticky chybný vývoj plodu. Tým zákon o umelom prerušení tehotenstvazakotvuje súčasne dva samostatné právne režimy úpravy prerušenia tehotenstvaa v rámci druhého režimu podľa § 5 zákona ďalej tri relatívne samostatné dôvody(indikáciu ohrozenia života tehotnej ženy, indikáciu zdravotnú a indikáciu genetickú).So zreteľom na text zákona o umelom prerušení tehotenstva podmienka tehotenstvanepresahujúceho 12 týždňov v zmysle ustanovenia § 4 zákona sa vzťahuje iba na