semaFor - ŽSR

Rušeň 422.0108 bol takto zachytený počas opravy v rušňovom depe Bratislava východ vofebruári 1987. V pozadí stoja ďalšie zachránené parné rušne.jeden rušeň radu 422.0. Výmenou kotlov medzitýmito rušňami sa podarilo získať opraviteľnýkotol a sprevádzkovať rušeň. Dňa 7. augusta1998 rušeň úspešne absolvoval technickobezpečnostnúskúšku na trati Zvolen – HronskáDúbrava a hneď na druhý deň sa ako prevádzkyschopnýexponát aktívne zúčastnil regionálnychZ HISTÓRIE ŽELEZNÍCPo sprevádzkovaní v roku 1998.Zvolen domovom dvoch zachovaných rušňov422.0Do dnešných dní sa na území bývalého Československadochovalo celkom 6 rušňov radu422.0, z toho 4 v Českej republike a 2 na Slovensku.Prvý z rušňov zachovaných na Slovenskuje stroj 422.012. Vyrobila ho v roku 1902lokomotívka vo Floridsdorfe pod výrobným číslom1502. ČSD ho používali až do roku 1952a v roku 1959 ho predali národnému podnikuBučina Zvolen. Rušeň v tomto meste zostal dodnesa v súčasnosti je umiestnený na pomníkuv areáli ŽOS Zvolen.Druhý, na Slovensku zachovaný rušeň –422.0108, je súčasťou zbierok MDC a je zároveňjediným prevádzkyschopným rušňom radu422.0. Vyrobený bol v roku 1909 První českomoravskoutovárnou na stroje v Prahe pod výrobnýmčíslom 347 pre súkromnú miestnu dráhuNezamyslice – Morkovice. Tá rušeň najskôroznačila 410.02 a po zavedení Kryšpínovhosystému označovania rušňov ho preznačilana 422.905. Po zoštátnení dráhy v roku 1945rušeň dostal u ČSD označenie 422.0108. V rokoch1949 – 1963 slúžil v rušňovom depe Brno-HorníHeršpice, následne bol presunutý dorušňového depa Bratislava východ, kde pôsobilna posune v depe. Dňa 3.12.1970 bol ako poslednýsvojho radu zrušený rušiacim výnosomč. 47897/70. Neskôr bol predaný bratislavskémukovošrotu, kde stál až do roku 1979. Tu honašli a zachránili študenti Strojníckej fakultySlovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.V roku 1980 bol prevezený do ŽOS Zvolens cieľom opraviť ho, avšak vedenie podnikuodmietlo túto opravu vykonať. O tri roky neskôrbol rušeň presunutý do Švermových železiarnív Podbrezovej, kde už predtým bol úspešnesprevádzkovaný parný rušeň 310.433. Ani tusa však nepodarilo rozbehnúť opravu, a pretobol rušeň v auguste 1984 prevezený do rušňovéhodepa Bratislava východ. Tu sa ho ujalapartia dobrovoľníkov, ktorá sa pustila do opravyrušňa. Kotol bol odoslaný na opravu do ŽOSČeské Velenice, kde však skonštatovali, že preneodborne dosadenú záplatu na prechodovejstene kotla je neopraviteľný. Neopravený kotolsa teda vrátil späť do Bratislavy a plánovalo sarušeň uviesť aspoň do vystavovateľného stavu.K tomu už nedošlo, pretože kolektív dobrovoľníkovzačal pracovať na sprevádzkovaní parnéhorušňa 331.037 a rušeň 422.0108 len poskladalidohromady. Vo februári 1994 bol rušeň odoslanýopäť do Zvolena, pre zmenu do rušňovéhodepa, kde v oprave pokračovali dobrovoľníciz Klubu historickej techniky. Výrazne im pri tompomohol fakt, že vo Zvolene sa nachádza ešteNa pretekoch parných rušňov v septembri 2011.Na trati pri Tisovci v októbri 1999. Foto:Pavol KUKUČÍKosláv výročia 150 rokov železníc na Slovensku.V súčasnosti je zverený do starostlivosti členomobčianskeho združenia Klub historickej technikypri RD Zvolen a široká verejnosť sa s ním môžestretnúť na rôznych nostalgických podujatiachpo Slovensku. Tiež ste ich mali možnosť vidieťvo veľkých úlohách vo filmoch Vzkriesenie,Dr. Živago či vo filmoch našich železničnýchfilmárov, v ktorých si zahral tento parnýrušeň. Spomenieme aspoň film Ako simalý býček pre kamaráta išiel, ktorý rozprávapríbeh návozu parného rušňa 556.036z Plešivca do Zvolena, alebo sériu filmovz prostredia pretekov malých parných rušňovvo Zvolene, napríklad Nech to para tlačí!z dielne Bc. Emila Chlebničana.Ing. Michal TUNEGAFoto: Jan HORNÍK,Pavol KUKUČÍK a archív MDCŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 11