48.0 MB - pdf - ŠOP SR

Chránené územiaSLOVENSKA 822 0 1 1Odborno-metodický a informačný časopis Štátnej ochrany prírody SR

• Chránené územia Slovenska – štvrťročnýodborno-metodický a informačný časopisŠtátnej ochrany prírody SR• Vydáva: Štátna ochana prírody SR v BanskejBystrici• Zodpovedný redaktor: Mgr. Daniel Baláž• Redakčná rada:Mgr. K. Sujová, PhD., Ing. M. Krištof, Ing.B. Faško, Ing. J. Burkovský, Ing. IvanaHavranová, Ing. V. Ihringová• Jazyková korektúra: Mgr. Olga Majerová• Adresa redakcie:Štátna ochrana prírody SR, P. O. Box 5,Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica,(tel: 048/472 20 20, fax: 048/472 20 36)• E - mail: chus@sopsr.sk• EV: 3129/09Nevyžiadané príspevky nevraciame!ISSN 1335-1737Inštrukcie pre autorov• Príspevky posielajte elektronickou poštou alebona CD v textovom editore MS Word.• Maximálny rozsah príspevku je 11 000 znakovvrátane medzier.• Ak sú súčasťou príspevku tabuľky, primeraneznížte počet znakov textu.• K článku priložte kvalitné fotografie, resp.naskenované fotografie v minimálnomrozlíšení 300 dpi.• Každú naskenovanú fotografiu uložte do samostatnéhosúboru (jpg, tif, bmp...).• K fotografiám, resp. obrazovým prílohámuveďte komentár a meno autora.• Maximálny formát mapiek a náčrtov je A4,používajte kilometrovú mierku, nie číselnú(veľkosť obrázkov sa nezachováva). Mapyvytvorené v ArcView vyexportujte do formátovtif, jpg,... v minimálnom rozlíšení300 dpi.• Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov(prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovomeditore MS Word alebo v programe Excel.Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne,ale prázdne polia nahraďte pomlčkou.• Latinské mená taxónov píšte kurzívou.• Mená autorov píšte kapitálkami.• Literatúru v texte citujte podľa vzoru: "…bolizistené aj v kostole v Turanoch (Obuch,Kadlečík 1997, Vavrová 1998)…".• Literatúru v zozname literatúry uvádzajte podľavzoru: Obuch, J., Kadlečík, J., 1997: Letnývýskyt netopierov v podkrovných priestorochv oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio,3: s. 131-134.• Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujteich, nepoužívajte v nadpisochmedzery medzi písmenami.• Na konci príspevku uveďte meno a priezviskoautora, titul a pracovisko.

ObsahObsahPrehľad osobitne chránených častí prírodya krajiny Slovenskej republiky,stav k 31. 12. 2010(ŠOP SR) ..........................................................2Zmeny v právnej ochrane osobitnechránených častí prírody a krajiny(máj 2010 – apríl 2011)(B. Faško) ........................................................4Farebná variabilita rosničky zelenej(J. Májsky) .....................................................12Teriofaunistické pozorovania z východnéhoSlovenska, časť II. (r. 2008 – 2010)(A. Čanády) ..................................................14Absencia poznatkov o vplyve divo žijúcichkopytníkov na stredoeurópske terestrickéekosystémy v minulosti a dnes(J. Májsky) .....................................................18Batrachologicko-herpetologické pozorovaniaz východného Slovenska, časť II. (2011)(A. Čanády) ..................................................22Môžu náhodné nálezy uhynutých jedincovhmyzožravcov (Eulipotyphla) prispieťk faunistickým poznatkom o ich rozšírení?(A. Čanády) ..................................................25Spiranthes spiralis (pokrut jesenný)na Ostrovných lúčkach, reminiscencie,perspektíva(T. Králik) ....................................................28Flóra vypusteného Veľkého Kolpašskéhotajchu(S. David) ....................................................32Praktická starostlivosť mokraďových lokalítna území TANAP-u(M. Humený) .................................................35Transfer na druhú(J. Májsky) ....................................................... 38Prehliadané huby(J. Májsky) .....................................................40Prehľad chránených stromov Slovenskapodľa okresov a krajov, evidovanýchv štátnom zozname k 31.12. 2010(M. Krištof) ..................................................42Tri „nové“ náučné chodníky v pôsobnostiSprávy CHKO Biele Karpaty(P. Jánský) .....................................................43Náučný chodník Vyšehrad bude slúžiťverejnosti aj v najbližších rokoch(Ľ. Ruttkay) ................................................... 44Ako sa odstránili migračné bariéryna rieke Muráň(E. Hapl) ........................................................45K lesníckemu výskumu lykožrútana Slovensku: výsledky už vopred známe?(B. Jarčuška, P. Kaňuch) ............................48Predstavujeme ďalšiu knižku o Slovensku(V. Franc) ......................................................52Štátna ochrana prírody v minulosti(J. Burkovský) ..............................................54Jubilujúci priekopníci ochrany prírody(J. Burkovský) ..............................................57Opustil nás Aladár Randík (1936 – 2011)(A. Stollmann) ............................................58In memoriamdoc. RNDr. Dagmar Sláviková, CSc.(1946 – 2011)(G. Jančová, J. Burkovský).........................59Za Ing. Ladislavom Roháčom (1928 – 2011)(A. Mezei) ......................................................60• Predná strana obálky: Práve lužné lesy, spomedzi množstva biotopov aké na Slovensku máme, námna jeseň ponúkajú nezabudnuteľnú paletu predbiehajúcich sa farieb, ktoré sa neraz v odraze nebaplavia spleťou ramien do kolobehu prírody (oblasť PR Foráš a NPR Ostrov orliaka morského), foto:Dušan Kepko• Zadná strana obálky: Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie. Spracovali: Ing. Ivana HavranováPhD., Mgr. Zuzana Šantová. Foto: Mgr. Jozef Lengyel, PhD., Martin Šabík.CHUS 82/2011 – STRANA 1

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Prehľad osobitne chránených častí prírody a krajinySlovenskej republikySTRANA 2 – CHUS 82/2011stav k 31. 12. 2010Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásmaKategóriaPočetVýmera chránenýchúzemí (v ha)Výmera ochrannýchpásiem (v ha)národné parky (NP) 9 317 889,9026 270 127,5707chránené krajinné oblasti (CHKO) 14 522 581,509 —NP a CHKO spolu 23 840 471,4116 270 127,5707Spolu1 110 598,9823 ha (22,65 % rozlohy SR)Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma v 2. až 5. stupni ochranyKategóriaPočetVýmera chránenýchúzemí (v ha)Výmera ochrannýchpásiem (v ha)chránené krajinné prvky (CHKP) 1 2,5161 0,0000chránené areály (CHA) 172 5 534,0862 2 419,1276prírodné rezervácie (PR) 386 13 123,5025 246,5251súkromné PR 2 51,7300 0,0000národné prírodné rezervácie (NPR) 219 84 129,8104 2 238,8427prírodné pamiatky (PP) 219 1 585,3266 206,7305národné prírodné pamiatky (NPP) 11 58,9365 26,6225Spolu 1 010 104 485,9083 5137,8484Spolu109 623,7567 ha (2,24 % rozlohy SR)Jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásmaKategóriaPočetVýmera ochrannýchpásiem (v ha)PP – jaskyne s ochranným pásmom, ktoré nie sú verejnosti voľne prístupné 4 258,2393PP – jaskyne s ochranným pásmom, ktoré sú verejnosti voľne prístupné 1 30,6752PP – jaskyne bez ochranného pásma, ktoré nie sú verejnosti voľne prístupné 1 0,0000PP – jskyne bez ochranného pásma, ktoré sú verejnosti voľne prístupné 29 0,0000NPP – jaskyne bez ochranného pásma 32 0,0000NPP – jaskyne s ochranným pásmom 12 2 325,4192PP – prírodné vodopády s ochranným pásmom 0 0,0000NPP – prírodné vodopády bez ochranného pásma 5 0,0000NPP – prírodné vodopády s ochranným pásmom 0 0,0000Chránené vtáčie územieKategóriaPočetVýmera ochrannýchpásiem (v ha)vyhlásené chránené vtáčie územia 34 1 032 930,293Chránené krajinné oblastiNázovRok vyhlásenia,Výmeraprípadne(v ha)aktualizácieBiele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001Dunajské luhy 12 284 1998Horná Orava 58 738 1979, 2003Kysuce 65 462 1984Latorica 23 198 1990, 2004Malé Karpaty 64 610 1976, 2001Poľana 20 360 1981, 2001Ponitrie 37 665 1985Strážovské vrchy 30 979 1989Štiavnické vrchy 77 630 1979Vihorlat 17 485 1973, 1999Východné Karpaty 25 307 1977, 2001Záhorie 27 522 1988Spolu 14 CHKO: 522 582NázovNárodné parkyVýmera(v ha)Výmera ochrannéhopásma (v ha)Rok vyhlásenia,aktualizácieNP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO 1988NP Muránska planina 20 318 21 698 1977 ako CHKO 1997NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997NP Poloniny 29 805 10 973 1997NP Slovenský kras 34 611 11 742 1973 ako CHKO 2002NP Slovenský raj 19 763 13 011 1964 ako CHKO 1988TANAP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003NP Veľká Fatra 40 371 26 133 1974 ako CHKO 2002Spolu 9 NP: 317 890 270 128Zdroj: ŠOP SRCHUS 82/2011 – STRANA 3

Štátna správa ochrany prírody a krajinyŠtátna správa ochrany prírody a krajinyCHA Soví lesZmeny v právnej ochraneosobitne chránených častí prírody a krajinyChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Bratislave č. 2/2010 z 28. decembra 2010. Lokalitasa nachádza v okrese Bratislava V v k. ú.Petržalka, má výmeru 41,87 ha, ochranné pásmochráneného územia sa nevyhlasuje. CHA sa podľapovahy prírodných hodnôt člení na zóny B, Ca D. Zóna B, v ktorej platí štvrtý stupeň ochrany,má výmeru 26,99 ha; zóna C, v ktorej platí tretístupeň ochrany, má výmeru 12,75 ha; zóna D,v ktorej platí druhý stupeň ochrany, má výmeru2,13 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopov európskeho významu – Vŕbovo-topoľovénížinné lužné lesy (91E0), Dubovo-brestovo-jaseňovénížinné lužné lesy (91F0),Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vodys vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatýchrastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition(3150) a Nížinné až horské vodné tokys vegetáciou zväzu Ranunculion fluitans a Callitricho-Batrachion(3260); druhov európskehovýznamu a druhov národného významu.Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Regionálneho centraochrany prírody v Bratislave a je časťou územiaeurópskeho významu Bratislavské luhy (SKU-EV0064). Vyhláška o vyhlásení CHA bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2011 a nadobudlaúčinnosť 1. februára 2011.CHA KotlinaChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Bratislave č. 4/2010 z 28. decembra 2010. Lokalitasa nachádza v okrese Senica v k. ú. Cerová-Lieskovéa Hlboké a v okrese Malacky v k. ú.Šranek. Územie má výmeru 616,69 ha a ochrannépásmo sa nevyhlasuje. CHA sa podľa povahyprírodných hodnôt člení na zóny C a D. Zóna Cs tretím stupňom ochrany má výmeru 557,83 hamáj 2010 – apríl 2011VYHLÁSENÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIAa zóna D s druhým stupňom ochrany má výmeru58,86 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopov európskeho významu – Dubovo-brestovo-jaseňovénížinné lužné lesy (91F0),Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0),Dubovo-hrabové lesy panónske (91G0), Vlhko-a kyslomilné brezovo-dubové lesy (9190),Vnútrozemské panónske pieskové duny (2340),Vresoviská (4030), Prirodzené dystrofné stojatévody (3160), Nížinné až horské vodné tokys vegetáciou zväzu Ranunculion fluitans a Callitricho-Batrachion(3260), Prechodné rašeliniskáa trasoviská (7140) a Nížinné a podhorské kosnélúky (6510); biotopov národného významu – Kyslomilnéborovicové a dubovo-borovicové lesya Slatinné jelšové lesy; druhov európskeho významua druhov národného významu.Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Záhorie a jezároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0173). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 1/2011a nadobudla účinnosť 1. februára 2011.CHA RudavaChránený areál vyhlásil KÚŽPv Bratislave vyhláškou č. 5/2010z 28. decembra 2010. Lokalitasa nachádza v okreseSenica v k. ú. PlaveckýPeter a Prievaly a vokrese Malacky v k. ú.Šranek, Záhorie, Nivky,Obora, Studienka,Plavecké Podhradie,Plavecký Mikuláša Sološnica. ÚzemieOhniváčik veľký (Lyceana dispar)Foto: Mgr. J. Černeckýmá výmeru 1 958,66 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. CHA sa podľapovahy prírodných hodnôt člení na zóny B a C.Zóna B, v ktorej platí štvrtý stupeň, má výmeru13,79 ha; zóna C, v ktorej platí tretí stupeň ochrany,má výmeru 1944,87 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopov európskeho významu – Eurosibírskedubové lesy na spraši a piesku (91I0),Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy(91G0), Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesyokolo nížinných riek (91F0), Lužné vŕbovo-topoľovéa jelšové lesy (91E0), Prechodné rašeliniskáa trasoviská (7140), Vlhkomilné vysokobylinnélemové spoločenstvá na poriečnych nivách odnížin do alpínskeho stupňa (6430), Oligotrofnéaž mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár(3140), Nížinné až horské vodné toky s vegetáciouzväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Prirodzené dystrofné stojatévody (3160), Prirodzené eutrofné a mezotrofnéstojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorenýchcievnatých rastlín typu Magnopotamionalebo Hydrocharion (3150), Vnútrozemsképanónske pieskové duny (2340), Suché vresoviskáv nížinách a pahorkatinách (4030), Riekys bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciouzväzov Chenopodion rubri p. p. a Bidention p. p.(3270), Vlhké acidofilné brezové dúbravy (9190),Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Nížinnéa podhorské kosné lúky (6510) a Bezkolencovélúky (6410); biotopov národného významu– Slatinné jelšové lesy, Kyslomilné borovicovéa dubovo-borovicové lesy a Vegetácia vysokýchostríc; druhov európskeho významu a druhovnárodného významu.Chránené územie sa nachádza vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Záhoriea je zároveň rovnomenným územím európskehovýznamu (SKUEV0163). Vyhláška o vyhláseníCHA bola zverejnená vo Vestníku vlády SRč. 1/2011 a nadobudla účinnosť 1. februára 2011.PR Palárikovské lúkyPrírodná rezervácia bola vyhlásená vyhláškouKÚŽP v Nitre č. 1/2011 zo 14. januára 2011. Lokalitasa nachádza v okrese Nové Zámky v k. ú.Palárikovo, má výmeru 16,9313 ha a platí v nejštvrtý stupeň ochrany. Ochranné pásmo PRsa nevyhlasuje a neplatí ani ochranné pásmozo zákona.PR bola vyhlásená z dôvodu zabezpečeniaochrany zachovalých biotopov európskeho významu– Nížinné a podhorské kosné lúky (6510)a Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340), akoaj druhov európskeho významu – pichliač úzkolistý(Cirsium brachycephalum) a kunka červenobruchá(Bombina bombina).Chránené územieleží vo voľnej krajinev územnej pôsobnostiSprávy CHKODunajské luhy a jezároveň rovnomennýmúzemím európskehovýznamu(SKUEV0097). Vyhláškao vyhlásení PRbola zverejnená voVestníku vlády SR č.1/2011 a nadobudlaúčinnosť 1. februára2011.Pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum)Foto: RNDr. R. PovažanCHA Oborínske jamyChránený areál vyhlásil KÚŽP v Košiciach vyhláškouč. 1/2011 zo dňa 18. januára 2011. Lokalitasa nachádza v okrese Michalovce v k. ú. Oborín,má výmeru 8,43 ha a platí v nej druhý stupeňochrany. Ochranné pásmo chráneného územiaMarsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia)Foto: RNDr. R. PovažanSTRANA 4 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 5

Štátna správa ochrany prírody a krajinyŠtátna správa ochrany prírody a krajinysa nevyhlasuje.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopu európskeho významu– Oligotrofné až mezotrofné stojatévody s vegetáciou tried Littorelleteauniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea(3130) a druhov európskeho významu– marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia)a kunka červenobruchá (Bombinabombina).Chránené územie patrí do pôsobnostiSprávy CHKO Latorica a leží vo voľnejkrajine pri hranici CHKO; zároveň jerovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0038). Vyhláška o vyhláseníCHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2011 a nadobudla účinnosť1. februára 2011.CHA Veľký kopecChránený areál bol vyhlásený vyhláškouKÚŽP v Košiciach č. 2/2011 zodňa 18. januára 2011. Lokalita sa nachádzav okrese Trebišov v k. ú. KráľovskýChlmec, má výmeru 25,13 ha a platí v nejdruhý stupeň ochrany. Ochranné pásmo CHA sanevyhlasuje.CHA bol vyhlásený z dôvodu zabezpečeniaochrany biotopov európskeho významu – Suchomilnétravinno-bylinné a krovinové porasty navápnitom substráte s významným výskytom druhovčeľade Orchidaceae (6210) a Dubovo-cerovélesy (91M0) a druhov európskeho významu – kosatecuhorský bezlistý (Iris aphylla subsp. hungarica),poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis),roháč obyčajný (Lucanus cervus), jašterica krátkohlavá(Lacerta agilis), užovka hladká (Coronellaaustriaca), orol krikľavý (Aquila pomarina),strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), škovránokstromový (Lullula arborea) a penica jarabá(Sylvia nisoria).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Latoricaa je zároveň rovnomenným územím európskehovýznamu (SKUEV0029, pôvodný názov Vysoká).Vyhláška o vyhlásení CHA bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2011 a nadobudla účinnosť1. februára 2011.CHA a ÚEV Slaná – pod BrzotínomFoto: Ing. J. KilíkCHA SlanáChránený areál vyhlásil KÚŽP v Košiciach vyhláškouč. 6/2011 zo dňa 18. marca 2011. Lokalitasa nachádza v okrese Rožňava v k. ú. Brzotín,Plešivec, Slavec a Vidová, má výmeru 35,231 ha,ochranné pásmo chráneného územia sa nevyhlasuje.CHA sa podľa povahy prírodných hodnôtčlení na zóny C a D. Zóna C, v ktorej platítretí stupeň a ktorá predstavuje zachovalý fragmentprirodzeného toku rieky Slaná, má výmeru7,684 ha; zóna D, v ktorej platí druhý stupeňochrany, má výmeru 27,543 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopu európskeho významu – Jaseňovo-jelšovépodhorské lužné lesy (91E0) a druhoveurópskeho významu – hlaváč bieloplutvý (Cottusgobio) a mrena škvrnitá (Barbus petenyi).Chránené územie patrí do pôsobnosti SprávyNP Slovenský kras a leží vo voľnej krajine pri hraniciochranného pásma národného parku; zároveňje rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0398). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.CHA Lúky pod UkorovouChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Banskej Bystrici č. 5/2011 zo dňa 18. marca2011. Lokalita sa nachádza v okrese Revúca v k.ú. Revúca a Revúčka, má výmeru 12,13 ha a platív nej štvrtý stupeň ochrany. Ochranné pásmoCHA sa nevyhlasuje.CHA bol vyhlásený z dôvodu zabezpečeniaochrany biotopov európskeho významu – Nížinnéa podhorské kosné lúky (6510), Vysokobylinnéspoločenstvá na vlhkých lúkach (6430) a Prechodnérašeliniská a trasoviská (7140); biotopunárodného významu - Podmáčané lúky horskýcha podhorských oblastí a druhov európskeho významu– mlok hrebenatý (Triturus cristatus)a kunka žltobruchá (Bombina variegata).Chránené územie leží vo voľnej krajine v územnejpôsobnosti Správy NP Muránska planina a jezároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0002). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.CHA Lúka pod cintorínomChránený areál vyhlásil KÚŽP v Banskej Bystricivyhláškou č. 6/2011 zo dňa 18. marca 2011.Lokalita sa nachádza v okrese Revúca v k. ú. Revúca,má výmeru 4,97 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. CHA sa podľapovahy prírodných hodnôt člení na zóny B a C.Zóna B, v ktorej platí štvrtý stupeň, má výmeru4,68 ha; zóna C, v ktorej platí druhý stupeňochrany, má výmeru 0,29 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopu európskeho významu Nížinnéa podhorské kosné lúky (6510), biotopov národnéhovýznamu – Podmáčané lúky horskýcha podhorských oblastí, Psiarkové aluviálne lúkya Vegetácia vysokých ostríc a druhu európskehovýznamu kunka žltobruchá (Bombina variegata).Chránené územie leží vo voľnej krajine v územnejpôsobnosti Správy NP Muránska planina a jezároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0018). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.CHA BahnoChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Bratislave č. 1/2011 zo dňa 21. marca 2011. Lokalitasa nachádza v Trnavskom kraji v okreseSenica (okres patrí do pôsobnosti KÚŽP v Bratislave)v k. ú. Borský Peter, má výmeru 49,65 ha,ochranné pásmo chráneného územia sa nevyhlasuje.CHA sa podľa povahy prírodných hodnôtčlení na zóny A, B a C. Zóna A, v ktorej platípiaty stupeň, má výmeru 10,04 ha; zóna B, v ktorejplatí štvrtý stupeň, má výmeru 2,52 ha; zónaC, v ktorej platí tretí stupeň ochrany, má výmeru37,09 ha.CHA bol vyhlásený z dôvodu zabezpečeniaochrany biotopov európskeho významu – Dubovo-hrabovélesy panónske (91G0), Vlhko a kyslomilnébrezovo-dubové lesy (9190), Prirodzenédystrofné stojaté vody (3160) a Prechodné rašeliniskáa trasoviská (7140); biotopov národnéhovýznamu – Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicovélesy a Slatinné jelšové lesy; druhov európskehovýznamu a druhov národného významu.Chránené územie leží v CHKO Záhorie a jezároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0115). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.PR JasenáckeChránený areál vyhlásil KÚŽP v Bratislave vyhláškouč. 2/2011 zo dňa 21. marca 2011. Lokalitasa nachádza v Trnavskom kraji v okrese Senica(okres patrí do pôsobnosti KÚŽP v Bratislave)v k. ú. Lakšárska Nová Ves, má výmeru 49,92 ha,ochranné pásmo chráneného územia sa nevyhlasuje.CHA sa podľa povahy prírodných hodnôtčlení na zóny A a B. Zóna A, v ktorej platí piatystupeň, má výmeru 17,32 ha a zóna B, v ktorejplatí štvrtý stupeň ochrany, má výmeru 32,60 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopov európskeho významu – Dubovo-hrabovélesy panónske (91G0), Teplomilnéponticko-panónske dubové lesy na sprašia piesku (91I0), Vlhko a kyslomilné brezovo-dubovélesy (9190), Prirodzené dystrofné stojatévody (3160) a Prechodné rašeliniská a trasoviská(7140); biotopov národného významu – Slatinnéjelšové lesy a Vŕbové kroviny stojatých vôd; dru-STRANA 6 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 7

Štátna správa ochrany prírody a krajinyŠtátna správa ochrany prírody a krajinyhov európskeho významu a druhov národnéhovýznamu.Chránené územie leží v CHKO Záhorie a jezároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0120). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.zároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0170). Vyhláška o vyhlásení CHAbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.lomilné borovicové a dubovo-borovicové lesya Slatinné jelšové lesy; druhov európskeho významua druhov národného významu.Chránené územie leží v CHKO Záhorie a jeCHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIAzároveň rovnomenným územím európskeho významu(SKUEV0169). Vyhláška o vyhlásení PRbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.CHA Mešterova lúkaChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Bratislave č. 4/2011 zo dňa 23. marca 2011. Lokalitasa nachádza v okrese Malacky v k. ú. Červenýkríž, má výmeru 133,50 ha, ochranné pásmochráneného územia sa nevyhlasuje. CHA sa podľapovahy prírodných hodnôt člení na zóny A, Ba D. Zóna A, v ktorej platí piaty stupeň, má výmeru15,16 ha; zóna B, v ktorej platí štvrtý stupeň,má výmeru 85,07 ha; zóna D, v ktorej platí druhýstupeň ochrany, má výmeru 33,27 ha.CHA bol vyhlásený z dôvodu zabezpečeniaochrany biotopov európskeho významu – Vlhkoa kyslomilné brezovo-dubové lesy (9190), Lužnévŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Dubovo-hrabovélesy panónske (91G0), Prirodzenédystrofné stojaté vody (3160) a Prechodné rašeliniskáa trasoviská (7140); biotopov národnéhovýznamu – Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicovélesy, Slatinné jelšové lesy a Vegetáciavysokých ostríc; druhov európskeho významua druhov národného významu.Chránené územie leží vo voľnej krajine vúzemnej pôsobnosti Správy CHKO Záhorie a jeCHA a ÚEV Mešterova lúkaFoto: Mgr. J. ČerneckýPR a ÚEV Orlovské vŕškyFoto: Mgr. J. ČerneckýPR Orlovské vŕškyPrírodnú rezerváciu vyhlásil KÚŽP v Bratislavevyhláškou č. 5/2011 zo dňa 23. marca 2011. Lokalitasa nachádza v okrese Malacky v k. ú. Riadoka Malacky, má výmeru 206,92 ha, ochrannépásmo chráneného územia sa nevyhlasuje. PR sapodľa povahy prírodných hodnôt člení na zónyA, B, C a D. Zóna A, v ktorej platí piaty stupeň,má výmeru 9,35 ha; zóna B, v ktorej platí štvrtýstupeň ochrany, má výmeru 74,09 ha; zóna C,v ktorej platí tretí stupeň ochrany, má výmeru4,46 ha a zóna D, v ktorej platí druhý stupeňochrany, má výmeru 119,02 ha.Účelom vyhlásenia PR je zabezpečenie ochranybiotopov európskeho významu – Jaseňovo-jelšovépodhorské lužné lesy (91E0), Dubovo-hrabovélesy panónske (91G0), Vlhko a kyslomilnébrezovo-dubové lesy (9190), Prirodzené dystrofnéstojaté vody (3160), Prirodzené eutrofné amezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcichalebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamionalebo Hydrocharion (3150), Prechodnérašeliniská a trasoviská (7140) a Oligotrofné ažmezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár(3140); biotopov národného významu – Kys-Vyhláškou MŽP SR č. 2/2011 Z. z. zo dňa22. decembra 2010 bolo vyhlásené Chránenévtáčie územie Malá Fatra (SKCHVU013). Nachádzasa v okresoch Dolný Kubín, Martin, Námestovo,Prievidza, Ružomberok a Žilina a mávýmeru 66 228, 06 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚnadobudla účinnosť 15. januára 2011.CHVÚ Malá Fatra – Veľký RozsutecFoto: Mgr. J. ČerneckýVyhláškou MŽP SR č. 3/2011 Z. z. zo dňa22. decembra 2010 bolo vyhlásené Chránenévtáčie územie Slovenský raj (SKCHVU053).Nachádza sa v okresoch Rožňava, Spišská NováVes, Poprad a Brezno a má výmeru 25 243 ha.Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť15. januára 2011.Vyhláškou MŽP SR č. 4/2011 Z. z. zo dňa22. decembra 2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Tatry (SKCHVU030). Nachádza sav okresoch Liptovský Mikuláš, Poprad a Tvrdošína má výmeru 54 611,29 ha. Vyhláška o vyhláseníCHVÚ nadobudla účinnosť 15. januára 2011.Vyhláškou MŽP SR č. 26/2011 Z. z. zo dňa1. februára 2011 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Chočské vrchy (SKCHVU050). Nachádzasa v okresoch Ružomberok, Liptovský Mikuláša Dolný Kubín a má výmeru 16 817,50 ha.Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť15. februára 2011.Vyhláškou MŽP SR č. 27/2011 Z. z. zo dňa1. februára 2011 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Špačinsko-nižinanske polia (SK-CHVU054, pôvodný názov Špačince-Nižná).Nachádza sa v okresoch Trnava a Piešťany a mávýmeru 5 533,53 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚnadobudla účinnosť 15. februára 2011.Vyhláškou MŽP SR č. 28/2011 Z. z. zo dňa1. februára 2011 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Čergov (SKCHVU052). Nachádzasa v okresoch Bardejov, Prešov, Sabinov aStará Ľubovňa a má výmeru 35 849,71 ha. Vyhláškao vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť15. februára 2011.Z navrhovaných 41 chránených vtáčích územíuž ostáva vyhlásiť len CHVÚ Levočské vrchy.Oneskorenie je spôsobené administratívnymizmenami, pretože od 1. januára 2011 bol zrušenývojenský obvod Javorina, na ktorom sa podstatnáčasť navrhovaného CHVÚ nachádza.CHVÚ Tatry – Mengusovská dolinaFoto: Ing. B. FaškoSTRANA 8 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 9

Štátna správa ochrany prírody a krajinyŠtátna správa ochrany prírody a krajinyAKTUALIZOVANÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIANÁVŠTEVNÉ PORIADKY JASKÝŇNPR ZelienkaChránené územie bolo vyhlásené vyhláškouKÚŽP v Bratislave č. 3/2011 zo dňa 21. marca2011. Lokalita sa nachádza v Trnavskom krajiv okrese Senica (okres patrí do pôsobnosti KÚŽPv Bratislave) v k. ú. Lakšárska Nová Ves, má výmeru141,68 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. NPR sa podľa povahy prírodnýchhodnôt člení na zóny A, B a C. Zóna A,v ktorej platí piaty stupeň, má výmeru 85,29 ha;zóna B, v ktorej platí štvrtý stupeň, má výmeru45,45 ha; zóna C, v ktorej platí tretí stupeň ochrany,má výmeru 10,94 ha.Územie bolo vyhlásené z dôvodu zabezpečeniaochrany biotopov európskeho významu– Dubovo-hrabové lesy panónske (91G0), Vlhkoa kyslomilné brezovo-dubové lesy (9190), Rašeliniskovébrezové lesíky (91D0), Prirodzené dystrofnéstojaté vody (3160) a Prechodné rašeliniskáa trasoviská (7140); biotopov národného významu- Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicovélesy a Slatinné jelšové lesy; druhov európskehovýznamu a druhov národného významu.Chránené územie leží na území CHKO Záhoriea je zároveň rovnomenným územím európskehovýznamu (SKUEV0171). Vyhláška o vyhláseníNPR bola zverejnená vo Vestníku vlády SR č.3/2011 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.Lokalita Zelienka už bola chráneným územímod roku 1980 na rozlohe 82,52 ha, ako NPR boloúzemie ustanovené od roku 1995. Uvedenou vyhláškoudošlo k jej aktualizácii a zonácii.VYHLÁSENÉ VEREJNOSTI VOĽNE PRÍSTUPNÉ JASKYNEPP Morské okoVyhláškou KÚŽP v Banskej Bystrici č. 4/2011 zodňa 28. februára 2011 bol ustanovený Návštevnýporiadok prírodnej pamiatky Morské oko. Lokalitasa nachádza v okrese Revúca v k. ú. Tornaľaa tvorí ju zatopená priepasť v areáli miestnehokúpaliska. Jaskyňa leží vo voľnej krajine a patrído pôsobnosti Správy slovenských jaskýň. Jaskyňaje otvorená celoročne, vstupovať a pohybovaťsa v nej je možné len so sprievodcompo vyznačenej prehliadkovej trase (pod vodnouhladinou). Podrobnosti sú uvedené vo vstupnomporiadku, ktorý vydáva prevádzkovateľ jaskyne.Účelom vyhlášky je prispieť k ochrane prírodnejpamiatky a jej únosnému využívaniu na kultúrno-výchovnéúčely. Vyhláška bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 3/2011 a nadobudla účinnosť1. apríla 2011.PP Morské oko – náučná lokalitaFoto: RNDr. Ľ. GaálPP Jánošíkova jaskyňaPrírodná pamiatka bola za verejnosti voľneprístupnú jaskyňu vyhlásená vyhláškou KÚŽPv Trenčíne č. 1/2011 zo dňa 18. januára 2011. Lokalitasa nachádza v okrese Trenčín v k. ú. TrenčianskeTeplice. Jaskyňa leží vo voľnej krajineNPP Važecká jaskyňaOchranné pásmo národnej prírodnej pamiatkyVažecká jaskyňa bolo vyhlásené vyhláškouKÚŽP v Prešove č. 1/2010 zo dňa 11. novembra2010. Lokalita sa nachádza v okrese Poprad vk. ú. Štrba a v okrese Liptovský Mikuláš v k. ú.Važec a ochranné pásmo má výmeru 87,3728 ha.Jaskyňa leží vo voľnej krajine a je v pôsobnostiSprávy slovenských jaskýň. V ochrannom pásmeNPP sú predmetom ochrany citlivé jaskynné geosystémya ich špecifické hydrologické a hydrogeologicképomery.Vyhláška o vyhlásení ochranného pásma NPPbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 6/2010a nadobudla účinnosť 1. januára 2011.OCHRANNÉ PÁSMA JASKÝŇa patrí do pôsobnosti Správy slovenských jaskýň.Je prístupná návštevníkom voľne po celej plocheza účelom zotavenia a poznávania jej prírodnýcha historických hodnôt. Vyhláška bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2011 a nadobudla účinnosť1. februára 2011.NPP Gombasecká jaskyňaOchranné pásmo národnej prírodnej pamiatkyGombasecká jaskyňa vyhlásil KÚŽP v Košiciachvyhláškou č. 4/2011 zo dňa 18. februára2011. Lokalita sa nachádza v okrese Rožňava vk. ú. Silická Brezová, Silica, Plešivec, Vidová a Slaveca ochranné pásmo má výmeru 642,4831 ha.Leží na území Národného parku Slovenský krasa patrí do pôsobnosti Správy slovenských jaskýň.V ochrannom pásme NPP sú predmetom ochranycitlivé jaskynné geosystémy.Vyhláška o vyhlásení ochranného pásma NPPbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2011a nadobudla účinnosť 1. apríla 2011.Vyhláškou KÚŽP v Nitre č. 3/2011 zo dňa14. januára 2011 boli zrušené nasledovné chránenéareály:Beladický park (okres Zlaté Moravce k. ú. Beladice,rozloha 6,60 ha),Hajnonovoveský park (okres Topoľčany k. ú.Hajná Nová Ves, 11,7076 ha),Hokovský park (okres Levice k. ú. Hokovce,4,5612 ha),Hornolefantovský park (okres Nitra k. ú. HornéLefantovce, 3,22 ha),Hornosemerovský park (okres Levice k. ú.Horné Semerovce, 11,8791 ha),Kynecký park (okres Nitra k. ú. Kynek, 1,49 ha),Lefantovský park (okres Nitra k. ú. Horné Lefantovce,29,01 ha),Malantský park (okres Nitra k. ú. NitrianskeHrnčiarovce, 6,78 ha),Mojmírovský park (okres Nitra k. ú. Mojmírovce,3,3993 ha),Park Janka Kráľa (okres a k. ú. Zlaté Moravce,1,29 ha),Park pri hrobke Migazziovcov (okres a k. ú.Zlaté Moravce, 0,32 ha),Pustochotársky park (okres Zlaté MoravceZRUŠENÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIAk. ú. Pustý Chotár, 7,25 ha),Santovský park (okres Levice k. ú. Santovka,4,9864 ha),Tajniansky park (okres Nitra k. ú. Tajná, 10,19 ha),Veľkozálužský park (okres Nitra k. ú. VeľkéZálužie, 9,63 ha).Uvedené územia boli za chránené vyhlásenév rokoch 1982 až 1984, platil v nich tretí stupeňochrany a nachádzali sa vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie. Vyhláškao zrušení chránených území bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2011 a nadobudlaúčinnosť 1. februára 2011.PP Vyhniansky travertínChránené územie bolo zrušené vyhláškouKÚŽP v Banskej Bystrici č. 1/2011 zo dňa18. januára 2011. Lokalita sa nachádza v okreseŽiar nad Hronom v k. ú. Vyhne, mala výmeru0,3565 ha a platil v nej štvrtý stupeň ochrany.Chránené územie ležalo na území CHKOŠtiavnické vrchy a bolo vyhlásené v roku 1986.Vyhláška o zrušení PP bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2011 a nadobudla účinnosť1. februára 2011.STRANA 10 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 11

Štátna správa ochrany prírody a krajinyDruhová ochrana živočíchovPP KoprovnicaChránené územie bolo zrušené vyhláškouKÚŽP v Banskej Bystrici č. 2/2011 zo dňa18. januára 2011. Lokalita sa nachádza v okreseVeľký Krtíš v k. ú. Horné Strháre, mala rozlohu1,6586 ha a platil v nej štvrtý stupeň ochrany.Chránené územie ležalo vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Štiavnickévrchy a bolo vyhlásené v roku 1998. Vyhláška ozrušení PP bola zverejnená vo Vestníku vlády SRč. 1/2011 a nadobudla účinnosť 1. februára 2011.ZRUŠENÉ CHRÁNENÉ STROMYVyhláškou KÚŽP v Nitre č. 2/2011 zo dňa 14. januára2011 bola zrušená ochrana nasledovnýchchránených stromov:Dub letný v Krškanoch (okres Levice k. ú. VeľkéKrškany, vyhlásený 1975, pôsobnosť CHKOPonitrie),Citrónovníkovec trojlistý (okres Levice k. ú.Levice, vyhlásený 1975, pôsobnosť CHKO Ponitrie),Komjatická jedľa (okres Nové Zámky k. ú.Komjatice, vyhlásený 1993, pôsobnosť CHKODunajské luhy),Pagaštan na Hlavnom námestí (okres NovéZámky k. ú. Nové Zámky, vyhlásený 1986, pôsobnosťCHKO Dunajské luhy),Dub cerový (okres Zlaté Moravce k. ú. Nevidzany,vyhlásený 1994, pôsobnosť CHKO Ponitrie).Vyhláška o zrušení chránených stromov bolazverejnená vo Vestníku vlády SR č. 1/2011 a nadobudlaúčinnosť 1. februára 2011.Gaštan v Ostrej lúkeChránený strom bol zrušený vyhláškou KÚŽPv Banskej Bystrici č. 3/2011 zo dňa 18. januára2011. Za chránený bol vyhlásený v roku 1987.Rástol v okrese Zvolen v k. ú. Ostrá Lúka v územnejpôsobnosti Správy CHKO Poľana. Vyhláškao zrušení CHS bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2011 a nadobudla účinnosť1. februára 2011.Dub v Rakovci nad Ondavou I.Chránený strom bol zrušený vyhláškou KÚŽPv Košiciach č. 3/2011 zo dňa 18. januára 2011.Za chránený bol vyhlásený v roku 1990. Rástolv okrese Michalovce v k. ú. Rakovec nad Ondavouv územnej pôsobnosti Správy CHKO Latorica.Vyhláška o zrušení CHS bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2011 a nadobudla účinnosť1. februára 2011.Ing. Branislav Faškoriaditeľstvo ŠOP SRU rosničky zelenej zdržiavajúcej sa na vegetáciidominujú zeleno sfarbené jedincekeď sa na chvíľu ocitne na substráte inej farby.Je celkom logické, že sa vyskytuje takmer na stopercent na zelenej vegetácii, preto nikoho neprekvapí,že v prírode pozorujeme najčastejšiezeleno sfarbené jedince. Zelená farba môže maťodtieň svetlejší i tmavší, Diesener a ReichholfSamec rosničky s veľmi širokým tmavým pásikomoddeľujúcim zelený chrbát od svetlého bruchaalebo ide o farebnú odchýlku?(1997) i Zwach (2009) správne poukazujú na to,že mladé rosničky, ktoré obyčajne koncom augustaalebo začiatkom septembra opúšťajú vodua vyliezajú na vegetáciu, majú svetlozelené ažzlatožlté sfarbenie. U mláďat do veľkosti zhruba30 mm nebýva na boku tela ešte vytvorený typickýFarebná variabilita rosničky zelenejNa prvý pohľad sa zdá, že je to téma stará a dokonaleznáma. Sám sa s týmto názorom stotožňujem,napriek tomu som zistil, že v našej bežnedostupnej literatúre i na webových stránkach sanajčastejšie stretneme s obrázkami typicky zelenosfarbenej rosničky zelenej (Hyla arborea), zatiaľčo snímky dokumentujúce zmenu sfarbeniaa farebnú variabilitu tohto druhu sú dosť vzácne.S geneticky podmienenou farebnou odchýlkousom sa u tohto druhu obojživelníka zatiaľv praxi nestretol, hoci literatúra popisuje u rosničkynapríklad prípady melanizmu alebo výskyt„modrých“ rosničiek, ktorým v koži chýba žltýpigment. Farebnú variabilitu, s ktorou sa tu zaoberáme,možno hodnotiť v prevažnej miere lenako kryptickú zmenu sfarbenia ovplyvnenú farebnouzmenou okolia (Baruš a kol., 1992). Ajkeď schopnosť zmeny sfarbenia je u tohto druhupomerne rýchla, rosnička zelená zbytočne nemrháenergiou a nemení svoje sfarbenie zakaždým,Krátkodobý pobyt na nezelenom podklade nespôsobíu rosničky zmenu sfarbeniaLen u exemplárov dlhšiu dobu umiestnenýchna nezelenom substráte nastane kryptická zmenasfarbenia, napr. prispôsobenie sa farbe kôrySTRANA 12 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 13

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovtmavý pásik. S hnedými, sivými alebo škvrnitýmiaž medeno sfarbenými rosničkami sa stretávameveľmi vzácne, obyčajne ide o exempláre, ktoré sazhodou okolností zdržujú dlhšiu dobu na kôrestromov. V prípade, že sa rosnička ocitne napríkladv šachte alebo v inom podobnom tmavompriestore, je zrejme správnejšie považovať tútozmenu sfarbenia ako stresovú. V týchto prípadochmôže stres vyvolať aj zosvetlenie kože.Na záver by som chcel vyzvať všetkých, ktorísa zaujímajú o túto našu asi najkrajšiu žabu, abypodľa možností zdokumentovali výnimočnú farebnúvariabilitu rosničky zelenej a svoje poznatkyuverejnili. Určite to zaujme nielen batrachológovči ochrancov prírody, ale aj širšiu verejnosť.Literatúra:Baruš, V., Oliva, O. a kol., 1992: ObojživelníciAmphibia. Academia, Praha, 340 s.Diesener, G., Reichholf, J., 1997: Obojživelníkya plazy. Ikar, Bratislava, 287 s.Zwach, I., 2009: Obojživelníci a plazi České republiky.Grada, Praha, 496 s.Mladé rosničky vyliezajúce koncom leta na vegetáciumajú často zlatožlté sfarbenieText a foto: RNDr. Jozef MájskyTeriofaunistické pozorovania z východného Slovenska,časť II. (2008 – 2010)V tomto príspevku nadväzujem na I. časť prehľadu(Čanády, 2010) dosiaľ nepublikovanýchúdajov pozorovaných cicavcov z územia východnéhoSlovenska. Získané výsledky majú prispieťnajmä k poznaniu rozšírenia jednotlivých druhovcicavcov na lokalitách východného Slovenska.Prehľad je rovnako ako v prvej časti zostavenýpodľa orografických celkov s jednotlivými druhmi,dátumom a počtom jedincov, názvu lokalitys uvedením najbližšej obce, DFS – kód databankyfauny Slovenska, zemepisné súradnice a krátkoucharakteristikou pozorovania. Údaje o DFSa zemepisné súradnice som čerpal z internetovejstránky http://www.dfs.sk (Stloukal, Grujbárová2010). Ako dokladovaný materiál slúžidokumentovanie formou fotografií najmä ak ideo nálezy kadáverov.Celkom bolo zdokumentovaných 114 jedincov18 druhov cicavcov z 8 geomorfologických celkova 29 lokalít.Obr. 1: Kuna skalná (Martes foina) pozorovanáv Zádielskej tiesňave (Slovenský kras)Foto: P. Ľuptáčik, 9. 2. 2008Slovenský kras (060):Kuna skalná (Martes foina) – 1 ex.: 9. 2. 2008– 1 ex. (Zádielska dolina, 7390d, 48˚38‘ N, 20˚49‘E, kadáver v Zádielskej tiesňave, leg. P. Ľuptáčik,det. A. Čanády, obr. 1).Volovské vrchy (070):Srnec hôrny (Capreolus capreolus) – 1 ex.:26. 4. 2009 – 1 ex. (Rudník, DFS 7290, 48˚46‘ N,20˚45‘ E, na okraji lesa).Košická kotlina (400):Jež východoeurópsky (Erinaceus concolor) –6 ex.: 7. 5. 2008 – 1 ex. (Košice-mesto, DFS 7293d,48˚43‘ N, 21˚15‘ E, pozorovaný o 22.00 hod. naJužnej triede 11 pri podniku Mestské lesy Košice,a. s.); 21. 7. 2009 – 1 ex. (Šebastovce DFS 7393b,48˚39‘ N, 21˚15‘ E, nedospelý jedinec na okrajicesty, obr. 2); 8. 4. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto,Obr. 2: Jež východoeurópsky (Erinaceus roumanicus)pozorovaný na vedľajšej ceste pre motorovévozidlá pri obci Šebastovce (Košická kotlina)Foto: autor, 21. 7. 2009pozorovaný o 21.10 hod. na Južnej triede 11 pripodniku Mestské lesy Košice, a. s.); 15. 4. 2010 –1 ex. (Košice-mesto, pozorovaný o 22.00 hod. naJužnej triede 11 pri podniku Mestské lesy Košice,a. s.; pravdepodobne jedinec pozorovaný aj8. 4. 2010); 10. 10. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto,pozorovaný o 20.00 hod. na Južnej triede 13);27. 10. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto, pozorovanýo 6.35 hod. na Južnej triede 9).Krt podzemný (Talpa europaea) – 3 ex.:4. 6. 2008 – 2 ex. (Košice-mesto, DFS 7293c,48˚44‘ N, 21˚14‘ E, v areáli Botanickej záhrady –časť lesopark), 29. 6. 2010 – 1 ex. (Kechnec, DFS7493b, 48˚33‘ N, 21˚16‘ E, kadáver na chodníkupri Priemyselnom parku Kechnec – PPK).Piskor lesný (Sorex araneus) – 3 ex.: 28. 6.2010 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘ N,21˚19‘ E, kadáver na lúke); 19. 7. 2010 – 1 ex. (Beniakovce,kadáver na lúčnej ceste); 24. 9. 2010 – 1ex. (Beniakovce, kadáver na lúčnej ceste).Piskor malý (Sorex minutus) – 2 ex.: 30. 6.2010 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘ N,21˚19‘ E, kadáver na lúčnej ceste); 6. 10. 2010 – 1ex. (Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘ N, 21˚16‘ E, kadáverna poľnej ceste).Bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens)– 1 ex.: 23. 2. 2008 – 1 ex. (Košice-mesto, DFS7293d, 48˚43‘ N, 21˚15‘ E, Verejný cintorín – parcelaII.: kadáver pri hrobke).Veverica stromová (Sciurus vulgaris) – 15ex.: 27. 9. 2008 – 1 ex. (Košice-mesto, DFS 7293d,48˚43‘ N, 21˚15‘ E, hnedočierna forma, Verejnýcintorín, parcela II.); 1. 11. 2008 – 2 ex. (Košicemesto,hnedočiernej f., Ver. cint., parc. VIII.);19. 4. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto, hnedočiernaf., Ver. cint., parc. I.); 12. 9. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto,hnedočierna f., Ver. cint., parcela II.);12. 3. 2009 – 2 ex. (Košice-Botanická záhrada DFS7293c, 48˚44‘ N, 21˚14‘ E, hnedočiernej f., v častitzv. lesoparku); 5. 4. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto,hnedočierna f., Verejný cintorín, parcela II.,o 12.00 hod.); 12. 4. 2010 – 2 ex. (Košice-mesto,hnedočiernej f., Mestský park o 7.30 hod.);8. 5. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto, hnedočierna f.,Ver. cint., parc. I., o 14.30 hod.); 17. 8. 2010 – 2 ex.(Košice-mesto, dve hrdzavočervené f., Ver. cint.,parc. I., o 9.30 hod.); 15. 9. 2010 – 1 ex. (Košicemesto,hnedočierna f., Ver. cint., parc. II., na stromeo 8.10 hod.); 7. 10. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto,hrdzavočervená f., Ver. cint., parc. XVIII.II.);Škrečok poľný (Cricetus cricetus) – 8 ex.:28. 9. 2008 – 2. ex. (Haniska, DFS 7393d, 48˚37‘N, 21˚15‘ E, pohyboval sa pri krajnici cesty E 71);9. 9. 2008 – 1 ex. (Haniska časť Grajciar, DFS7493b, 48˚35‘ N, 21˚15‘ E, prebehol cez cestu E71); 6. 10. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto, Verejnýcintorín, DFS 7293d, 48˚43‘ N, 21˚15‘ E, panáčkovalmedzi hrobkami, kde mal aj noru, parcela II.);STRANA 14 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 15

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchov9. 7. 2010 – 1 ex (Košice-mesto, Verejný cintorín,hlava ležiaca na hrobke); 18. 8. 2010 – 2 ex. (Košice-mesto,Verejný cintorín, o 8.00 hod. pozorovalsom pobehovať jedince na chodníku medziparcelou I. a II.) 15. 9. 2010 – 1 ex. (Košice-mesto,Verejný cintorín, parcela II., o 8.10 hod. medzihrobkami mal noru, obr. 3).Obr. 3: Škrečok poľný (Cricetus cricetus) pozorovanýv urbánnom prostredí mesta Košíc (Verejnýcintorín)Foto: autor, 15. 9. 2010Hrdziak hôrny (Myodes glareolus) – 1 ex.:6. 10. 2009 – 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘ N,21˚16‘ E, kadáver na poľnej ceste).Hraboš poľný (Microtus arvalis) – 3 ex.:21. 7. 2009 – 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘N, 21˚16‘ E, kadáver na poľnej ceste); 6. 10.2009 – 1 ex. (Kechnec, kadáver na poľnej ceste),15. 10. 2010 – 1 ex (Trstené pri Hornáde-obec,DFS 7494a, 48˚34‘ N, 21˚20‘ E, kadáver na poli).Myš kopčiarka (Mus spicilegus) – 1 ex.:10. 8. 2009 – 1 ex. (Kechnec DFS 7493b, 48˚33‘ N,21˚16‘ E, kadáver na poľnej ceste).Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius)– 2 ex.: 10. 8. 2009 – 1 ex. (Budimír, DFS 7493d,48˚47‘ N, 21˚18‘ E, kadáver na poľnej ceste);23. 7. 2010 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘N, 21˚19‘ E, kadáver gravidnej samice na lúčnejceste).Potkan hnedý (Rattus norvegicus) – 3 ex.:22. 7. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto, DFS 7293d,48˚43‘ N, 21˚15‘ E, vybehol z dvora v záhradkárskejoblasti (lokalita Račí potok) smerom do priľahlýchkrovín); 28. 8. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto,kadáver na trávniku pred kaplnkou sv. Floriánana Florianskej ulici, lebka deponovaná na Katedrezoológie, PF UPJŠ v Košiciach); 23. 9. 2010 – 1ex. (Košice-mesto, Hlavná ulica jedinec pozorovanýo 20.15 hod. pri súsoší Immaculaty).Zajac poľný (Lepus europaeus) – 15 ex.:10. 2. 2008 – 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘N, 21˚16‘ E, na poli pri „Priemyselnom parkuKechnec – PPK); 4. 6. 2008 – 1 ex. (Košice-Botanickázáhrada, DFS 7293c, 48˚44‘ N, 21˚14‘ E,v areáli Botanickej záhrady v časti lesoparku);11. 6. 2008 – 2 ex. (Košice-Botanická záhrada);7. 4. 2009 – 1 ex. (Kechnec, na poli PPK);24. 9. 2009 – 1 ex. (Kechnec, na poli PPK); 5. 4. 2010– 1 ex. (Vyšný Klatov, DFS 7292d, 48˚44‘ N, 21˚07‘E, v lese); 22. 5. 2010 – 1 ex. (Kechnec, na poliPPK); 20. 7. 2010 – 1 ex. (Kechnec, na poli PPK);21. 9. 2010 – 1 ex. (Kechnec, na poli PPK);14. 10. 2010 – 2 ex. (Belža, DFS 7493b, 48˚34‘ N,21˚16‘ E, na poli); 24. 10. 2010 – 1 ex. (Valaliky,DFS 7393d, 48˚38‘ N, 21˚17‘ E, na poli pozdĺžcesty E 71); 14. 10. 2010 – 1 ex. (Belža, na poli);14. 10. 2010 – 1 ex. (Veľká Ida, DFS 7493b, 48˚35‘N, 21˚10‘ E, na poli).Srnec hôrny (Capreolus capreolus) – 3 ex.:11. 6. 2008 – 1 ex. (Košice-Botanická záhrada,DFS 7293c, 48˚44‘ N, 21˚14‘ E, samec); 9. 6. 2010– 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘ N, 21˚16‘ E,okraj vetrolamu pri PPK); 28. 6. 2010 – 1 ex. (Beniakovce,DFS 7293b, 48˚46‘ N, 21˚19‘ E, mláďavybehlo z krovín).Zemplínske vrchy (450):Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) – 1ex.: 29. 5. 2008 – 1 ex. (Borša-obec, DFS 7696a,48˚23‘ N, 21˚42‘ E, kadáver na lúke v alúviu Bodroga).Bachureň (680):Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.:11. 6. 2009 – 1 ex. (Šindliar, DFS 6991d, 48˚02‘ N,20˚56‘ E, kadáver na lesnej ceste).Srnec hôrny (Capreolus capreolus) – 1 ex.:11. 6. 2009 – 1 ex. (Šindliar, DFS 6991d, 49˚02‘N, 20˚56‘ E, Kopytovská dolina, na lúke pri chateZlaté kopyto); 1. 6. 2010 1 ex. (Šindliar, Kopytovskádolina, pri chate Zlaté kopyto).Busov (730):Veverica stromová (Sciurus vulgaris ) – 1 ex.:1. 10. 2009 – 1 ex. (Bardejov-Bardejovské kúpele,DFS 6693d, 49˚19‘ N, 21˚16‘ E, hnedočierna formana vlašskom orechu pred vstupnou bránoudo Skanzenu slovenskej dediny).Ondavská vrchovina (740):Krt podzemný (Talpa europaea) – 2 ex.:21. 7. 2009 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘ N,21˚37‘ E, kadáver na poľnej ceste); 22. 8. 2009 – 1ex. (Duplín, kadáver na poli).Piskor lesný (Sorex araneus) – 2 ex.: 17. 7. 2010– 1 ex. (Stropkov-mesto, DFS 6795d, 49˚12‘ N, 21˚39‘E, na poli); 8. 10. 2010 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘ N, 21˚37‘ E, kadáver na poľnej ceste).Veverica stromová (Sciurus vulgaris) – 1 ex.:17. 5. 2010 – 1 ex. (Stropkov-mesto, DFS 6795d,49˚12‘ N, 21˚39‘ E, hnedočierna f., vybehla z parkuna námestí a prebehla cez cestu).Hraboš poľný (Microtus arvalis) – 3 ex.: 9. 8.2008 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘ N, 21˚37‘E, kadáver v intraviláne obce zapichnutý na ostnitrnky obyčajnej (Prunus spinosa) niektorým druhomstrakoša (Lanius sp.), obr. 4); 23. 5. 2009 – 1ex. (Duplín, kadáver na poľnej ceste extravilánuobce); 1. 5. 2010 – 1 ex. (Stropkov, DFS 6795d,49˚12‘ N, 21˚39‘ E, kadáver na lúke).Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) – 3Obr. 4: Hraboš poľný (Microtus arvalis) akopotravný zdroj strakoša (Lanius sp.) pozorovanýna katastrálnom území obce Duplín (Ondavskávrchovina)Foto: autor, 9. 8. 2009ex.: 9. 8. 2008 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘N, 21˚37‘ E, kadáver na poľnej ceste extravilánuobce); 23. 7. 2009 – 1 ex. (Duplín, kadáver napoľnej ceste extravilánu obce); 17. 7. 2010 – 1 ex.(Duplín, kadáver na poli).Ryšavka lesná (Apodemus flavicollis) – 2 ex.:23. 5. 2009 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘ N,21˚37‘ E, kadáver na lesnej ceste); 23. 7. 2009. – 1ex. (Duplín, kadáver pred domom č. 139).Srnec hôrny (Capreolus capreolus) – 25 ex.:24. 2. 2008 – 2 ex. (Soboš, DFS 6895c, 49˚08‘ N,21˚33‘ E, na lúke extravilánu obce); 8. 3. 2008 – 3ex. (Babie, 6994b, 49˚04‘ N, 21˚29‘ E, na lúke extravilánuobce); 28. 2. 2009 – 1 ex. (Giraltovce časťFrancovce, 6895c, 49˚07‘ N, 21˚32‘ E,. na lúke extravilánuobce); 28. 2. 2009 – 3 ex. (Kručov, 6895d,49˚10‘ N, 21˚26‘ E, na lúke extravilánu obce);22. 8. 2009 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘ N,21˚37‘ E, samec vybehol z lesa); 1. 5. 2010 – 1 ex.(Stropkov, DFS 6795d, 49˚12‘ N, 21˚39‘ E, na lúkeza mestom); 18. 5. 2010 – 3 ex. (Duplín, prebehovalicez pole do lesa); 6. 8. 2010 – 1ex. (Duplín,samica vybehla z lesa na pole); 7. 8. 2010 – 1 ex.(Duplín, mladý samček, tzv. ihličiak, na okrajilesa, pozorovaný o 15.53 hod.); 11. 9. 2010 – 5 ex.(Duplín, jedince pozorované v čase od 8.45 do10.25 hod. na okraji poľa a lesa, Poznámka: pozorovaniev ten istý deň, ale na rôzne vzdialenýchmiestach a v rôznych časoch, čo vylučuje opätovnésčítanie jedincov); 8. 10. 2010 – 1 ex. (Duplín,pozorovaný na okraji poľa a lesa); 9. 10. 2010 – 2ex. (Duplín, jedince pozorované o 8.20 na okrajipoľa a lesa); 30. 10. 2010 – 1 ex. (Duplín, v lese).Jeleň lesný (Cervus elaphus) – 3 ex.: 15. 5.2010 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘ N, 21˚37‘E, kadáver samice nájdený v lesnej úžľabine, lebkadeponovaná na KZaE PF UPJŠ v Košiciach);17. 5. 2010 – 1 ex. (Duplín, samica na okraji poľaa lesa); 6.8.2010 – 1 ex. (Duplín, samica vybehlaz lesa na pole).Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 1 ex.: 7. 8.2010 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘ N, 21˚37‘E, pozorovaný o 14.15 hod. na okraji lesa a poľa).Východoslovenská rovina (820):Zajac poľný (Lepus europaeus) – 1 ex.: 29. 3.2010 – 1 ex. (Strážne, DFS 7697a, 48˚21‘ N, 21˚52‘E, bežal na ceste).LiteratúraČanády, A., Teriofaunistické pozorovania z východnéhoSlovenska, časť I. (2004 – 2007). InChránené územia Slovenska. In Ochrana prírodySlovenska [online]. Banská Bystrica: ŠOPSTRANA 16 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 17

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovSR, 2010 [cit. 2010-09-06], 2010, č. 80, s. 17-20.PDF formát. Požiadavky na systém: AcrobatReader. Dostupné na internete: . ISSN 1335-1737.Stloukal, E., Grujbárová, Z., Databáza lokalítpre mapovanie fauny na území Slovenska.Získané 7. 9. 2010, z http://www.dfs.skRNDr. Alexander Čanády, PhD.Ústav biologických a ekologických viedKatedra zoológie, PF UPJŠ v KošiachAbsencia poznatkov o vplyve divo žijúcich kopytníkovna stredoeurópske terestrické ekosystémy v minulosti a dnesVplyv rastlinožravých – fytofágnych organizmovna formovanie suchozemských ekosystémovje už milióny rokov nesporný a ekológom vo väčšineprípadov pomerne dobre známy. Platí to ajv prípade cicavcov, ktoré sa od treťohôr až podnesvýrazným spôsobom podieľali a podieľajú natvorbe a charaktere mnohých lesných i nelesnýchrastlinných formácií. V stredoeurópskych podmienkachtúto funkciu spomedzi cicavcov plnili,a do určitej miery ešte miestami stále plnia, predovšetkýmdivo žijúce kopytníky. Z prežúvavejraticovej zveri sú to dva pôvodné druhy – jeleňobyčajný a srnec hôrny, lokálne aj introdukovanýdaniel škvrnitý a muflón obyčajný. Je celkompochopiteľné, čím ideme hlbšie do minulosti,môžeme len veľmi približne odhadovať rozsahvplyvu kopytníkov na vtedajšie ekosystémy, pričomvychádzame z porovnania so súčasnýmirelatívne nenarušenými ekosystémami. Bohužiaľnám však chýbajú podrobnejšie exaktné údaje ajz posledných dvoch – troch storočí a ani aktuálneSpomedzi raticovej zveri má najväčší vplyv na lesné spoločenstvá jelenia zversa danej problematike nevenuje náležitá pozornosť.Kvalitne boli spracované len vplyvy uvedenejraticovej zveri, resp. aj ďalších kopytníkov(los mokraďový, kamzík vrchovský, zubor hôrny,sviňa divá) a hlodavcov (zajac poľný, králik divý,bobor európsky) na vývoj lesa, no tie sa týkajú lenpoškodzovania drevín – predovšetkým hospodárskyvýznamných druhov (Finďo a Petráš 2007).Možno si mnohí položia otázku „Načo sa venovaťvplyvu divo žijúcej zveri na terestrické ekosystémy,keď už od stredoveku mali na väčšinuz nich podstatne významnejší vplyv domácezvieratá?“. Dôvody môžu byť viaceré. Principiálneby sme radi vedeli, ako vyzerali, resp. by mohlivyzerať, klimaxové rastlinné spoločenstvá „riadené“len prírodnými procesmi. V stredoeurópskejprírode prakticky nenájdeme žiadne zvyšky taktofungujúcich ekosystémov. Nelesné rastlinné formáciemajú všetky, až na vzácne výnimky, antropogénnypôvod a stredoeurópske lesy boli taktiežvýrazne pozmenené ľudskými zásahmi. Korist-Niekoľko kusov u nás voľne žijúceho zubra lesnéholen orientačne naznačuje, aký vplyv moholmať tento kopytník na lesné i nelesné ekosystémyv minulostiVplyv srnčej zveri, ktorá čoraz viac preferujeagrocenózy, je na lesy, lúky a pasienky pomernemalýnícka povaha človeka sa prejavila nielen pri využívanílesa (drevín), ale aj jeho obyvateľov (lovzveri). Intenzívny lov kopytníkov spôsobil, že užna prelome stredoveku a novoveku u nás vymizolzubor hôrny i los mokraďový a postupne nastali rapídny úbytok vysokej zveri, ktorá ku koncu18. storočia žila len v niektorých regiónoch Slovenskaa v prvej polovici 19. storočia sa jeleň nanašom území takmer nevyskytoval (Finďo a Petráš2007). Keď si uvedomíme, že značná časť lesov(listnaté lesy) bola premenená na výmladkovériedkolesy, v ktorých sa často pásol dobytok i ošípanéa dokonca sa v nich hrabalo lístie na podstielku,diviačia zver bola považovaná za škodnúa celoročne ju bolo možné hubiť, a že jelenia zvertu viac než dve storočia takmer absentovala, taknaše dnešné predstavy o súčasnom vysokom leseby boli určite nezlučiteľné s pohľadom ľudí nales v 15. až 19. storočí. Aj keď sa to súčasníkommožno nezdá, tak procesy, ktoré v 19. a hlavne20. storočí zmenili spôsob obhospodarovaniaveľkej časti stredoeurópskych lesov, ako aj divo žijúcichkopytníkov, možno hodnotiť z dlhodobejšiehočasového hľadiska doslova ako revolučné.História nových lesníckych postupov, redukciavýmladkových lesov a razantný nástup strednéhoa vysokého lesa či zalesňovacie programy nelesnýchplôch sú dobre podchytené v rôznych materiálochi literatúre. Bohužiaľ, nám sa zachovalolen minimum exaktných údajov od lesníkov abotanikov, ktoré by okrem samotného lesa popisovaliaj bylinné poschodie vtedajších lesov. Vytvoriťsi dnes predstavu o bylinnom poschodí čipodraste výmladkových, resp. obecných pastevnýchlesov, ktoré boli pod iným tlakom divo žijúcejzveri než dnes, lokálne len tlakom domácichhospodárskych zvierat, si vyžaduje pomerne dosťfantázie. V súčasnosti sa snažia o takúto „virtuálnurekonštrukciu“ paradoxne predovšetkým entomológovia(Konvička, Čížek a Beneš 2006),ktorí doslova o päť minút dvanásť zistili, že mnohédruhy hmyzu (zatiaľ sú skúmané hlavne motýle)dokázali prežiť práve v takýchto „zanedbaných“riedkolesoch výmladkového pôvodu, resp.v enklávach trávnych spoločenstiev (pasienky,lúky), ktoré na ne nadväzujú. Jednou z ich snáh jeteraz nielen zachovať torzá výmladkových lesov,ale podľa možnosti tento starobylý „primitívny“spôsob využívania našich listnatých lesov rozšíriťna väčšie plochy. O ekonomických aspektoch tejtovízie sa nebudem zmieňovať.Doteraz som sa zatiaľ nestretol s tým, že by sanejako vážnejšie bral do úvahy aj vplyv kopytníkov.Na mysli mám predovšetkým divo žijúcedruhy raticovej zveri. Lesníci či pestovatelia lesasíce venovali i venujú pomerne veľa pozornostipredovšetkým vplyvu vysokej zveri na zdravotnýstav lesa, no ako som už spomenul, vo svojichštúdiách sa orientujú predovšetkým na dreviny.Vplyv jelenej či danielej alebo muflonej zveriSTRANA 18 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 19

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovLokálne môže mať na lesné i nelesné spoločenstváspomedzi raticovej zveri rozhodujúci vplyvnepôvodná danielia zver...na bylinnú etáž je detailnejšie známy len zo zverníc(zverníkov), v ktorých je počet zvierat na jednotkuplochy podstatne vyšší než vo voľnej prírodea správanie zveri je často veľmi neprirodzené.Cenné je síce aj porovnanie vplyvu raticovej zverina les v zvernici a mimo nej, no, bohužiaľ, námchýbajú už spomínané historické údaje. A kdevlastne smerujú moje úvahy? Ochrancovia prírodytotiž v ostatnom čase začali vyjadrovať nespokojnosťs vplyvom voľne žijúcich kopytníkov – raticovejzveri, na lesné, ale aj nelesné ekosystémy.Priznám sa, že aj ja som v niektorých článkochpodporil názory nebohého kolegu Dr. Pavla Devána,podľa ktorého početné populácie nepôvodnéhodaniela v západnej časti Bielych Karpát a vChvojnickej pahorkatine poškodzujú napríkladprirodzené zmladzovanie tunajších listnatýchlesov, selektívnou pastvou menia zloženie podrastuv lesoch i zloženie nelesných trávnatýchspoločenstiev, prípadne poškodzujú – redukujúpopulácie niektorých vzácnych a ohrozenýchdruhov rastlín, napr. ľalie cibuľkonosnej (Májsky2006, 2009). Práve pokus s oplotením niekoľkýchjedincov tohto druhu ľalie pred pár rokmi nepreukázal,že sa jej lepšie darí „za plotom“ nežna okolitých plochách atakovaných bylinožravcami.Tohtoročné pozorovania naznačujú, že zmenyv početnosti lokálnych populácií ľalie cibuľkonosnejmôžu spôsobovať aj iné faktory, napríkladhmyzí škodcovia. V čase kvitnutia sme totiž zistili...prípadne aj muflónia zverpri Vrbovciach pomerne veľa jedincov tejto ľalies poškodenými pukmi a kvetmi. Hmyzím škodcombol s veľkou pravdepodobnosťou chrobákľaliovník obyčajný (Lilioceris lilii). Je síce pravda,že sa táto ľalia rozmnožuje hlavne vegetatívne,takže poškodenie reprodukčných orgánov bynemalo mať vplyv na jej populáciu, ale ktovie...V konečnom dôsledku nám v prípade tohto druhuchýbajú ak konkrétne pozorovania, že zhryzenéľalie majú na svedomí daniele a nebola totrebárs srnčia zver. Napríklad v PR Turecký vrchdokázala zožrať opakovane desiatky kvitnúcichvtáčích prilieb bielych (Cephalanthera damasonium).Myslím si, že v súčasnej dobe sú naše poznatkyo vplyve divo žijúcich kopytníkov hlavne na lesnéekosystémy veľmi nedostatočné. Podľa môjhonázoru momentálne nie sme schopní fundovaneposúdiť vplyv raticovej zveri na lesné i nelesnéekosytémy v širšom historickom kontexte a anivzhľadom na ich súčasný stav a naše vízie o vývojitýchto ekosystémov do budúcnosti. Bez relevantnýchinformácií je ťažko posudzovať „škodlivosť“jednotlivých druhov kopytníkov, ale aj živočíchovvšeobecne. Napriek tomu, že už je zrejme päť minútpo dvanástej, nebolo by vhodné prijať predčasné,unáhlené opatrenia, pokiaľ nezískame viacinformácií o probléme a neujasníme si konkrétnepredstavy o vývoji lesných, resp. i nelesných ekosystémov.Ako príklad nám môže poslúžiť takmerV lesoch obyčajne diviačia zver nepácha väčšieškody, v prípade agrocenóz je jej vplyv miestamidoslova devastujúciReprodukčné orgány chránenej ľalie cibuľkonosnejmôže poškodzovať napríklad chrobákľaliovník obyčajnýceloplošná absencia pastvy domestikovaných kopytníkov,ktorých vplyv v ostatných desaťročiachchýba nielen na „bežných“ pasienkoch, ale aj voväčšine nelesných chránených území takmer nacelom území Slovenska. Určitým vzorom by námmohli byť lesníci – pracovníci Lesoprojektu, ktorív povojnovom období v našich lesoch urobilivšeobecný typologický prieskum (stanovištnýprieskum). Naň nadviazal podrobný typologickýprieskum (neskôr premenovaný na prieskumprírodných pomerov) s následnou revízioua aktualizáciou prírodných pomerov. Celé ich doterajšiesnaženie v ostatných rokoch doplnil projektanalyzujúci reakcie diverzity bylinnej vrstvyfytocenóz na zmeny edaficko-klimatických podmienokvo vzťahu k najvýznamnejším ekologickýmfaktorom (Vladovič a kol. 2006). Vzhľadomna uvedené skutočnosti by bolo žiaduce, aby sačasť vedeckého potenciálu sústredila aj na nastolenýproblém vplyvu divo žijúcich kopytníkovna lesné, resp. i nelesné ekosystémy. A to nielenna hospodársky cenné dreviny, ale hlavne na bylinnéposchodie.Literatúra:Finďo, S., Petráš, R., 2007: Ekologické základyochrany lesa proti poškodzovaniu zverou. Národnélesnícke centrum, Zvolen, 186 s.Konvička, M., Čížek, L., Beneš, J., 2006: Ohroženýhmyz nížinných lesů – ochrana a management.Sagittaria, Olomouc, 79 s.Májsky, J., 2006: Ako ďalej s premnoženýmidanielmi? Poľovníctvo a rybárstvo, 58 (12): s. 9.Májsky, J., 2009: Daniele naďalej poškodzujúchránené územia. CHÚ Slovenska, 77: s. 40-41.Vladovič, J. a kol., 2006: Reakcia diverzitylesných fytocenóz na zmenu edaficko-klimatickýchpodmienok Slovenska. Projekt č. APVT-27-009304. Národné lesnícke centrum – Lesníckyvýskumný ústav Zvolen. 60 s.Text a foto: RNDr. Jozef MájskyCHKO Biele KarpatySTRANA 20 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 21

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovBatrachologicko-herpetologické pozorovania z východnéhoSlovenska, časť II. (2011)Predkladaný príspevok tematický nadväzujena publikovaný prehľad pozorovaných obojživelníkova plazov a je zostavený rovnakým spôsobom(Čanády, 2010). Údaje o DFS a zemepisnésúradnice som čerpal z internetovej stránkyhttp://www.dfs.sk (Stloukal, Grujbárová,2011). Determinácia bola uskutočnená pomocoukľúčov na určovanie obojživelníkov a plazov(Zwach, 1990, Baruš a kol. 1992, Dungel & Řehák,2005, Kwet, 2009) a pohlavie uvádzam lenpri jednoznačne určených jedincoch. Hlavnýmcieľom príspevku je rozšíriť faunistické poznatkyo výskyte jednotlivých druhov obojživelníkov aplazov na území východného Slovenska.Celkovo bolo zdokumentovaných 61 jedincovpatriacich 6 druhom obojživelníkov z 2 geomorfologickýchcelkov a 7 lokalít; 61 jedincov 2druhov plazov z 2 geomorfologických celkov a 4lokalít.Košická kotlina (400):Ropucha zelená (Pseudepidalea (Bufo) viridis)– 5 ex.: 11. 7. 2011 – 4 ex. (Budimír, DFS7993d, 1 ex. – 48˚47‘57,4‘‘N, 21˚18‘7,6‘‘E; 1 ex. –48˚47‘57,8‘‘N, 21˚18‘10,5‘‘E; 1 ex. – 48˚47‘45,2‘‘N,21˚18‘23,8‘‘E; 1 ex. – 48˚47‘46,8‘‘N, 21˚18‘23,8‘‘E;všetky jedince zrazené na vedľajších cestách preJašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) pozorovanána Verejnom cintoríne v Košiciach (Košickákotlina, 14. 6. 2011)motorové vozidla v intraviláne obce); 19. 7. 2011– 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘19,0-23,9‘‘N,21˚15‘8,2-36,5‘‘E, kadáver na tráve pri Priemyselnomparku Kechnec – „PPK“).Skokan hnedý (Rana (Pelophylax) temporaria)– 3 ex.: 11. 7. 2011 – 2 ex. (Budimír, DFS7993d, 1 ex. – 48˚47‘50,0‘‘N, 21˚18‘24,4‘‘E; 1 ex.– 48˚47‘49,9‘‘N, 21˚18‘23,4‘‘E; v trávnatom porasteparku na „Paradnom dvore“); 1. 10. 2011 1 ex.(Skároš, DFS 7494a, 48˚34‘35,1‘‘N, 21˚23‘17,1‘‘E;jedinec odchytený o 10.30 hod. na lúke – mokrine).Uhynutý jedinec ropuchy zelenej (Pseudepidalea(Bufo) viridis) pozorovaný na katastrálnom územíobce Budimír (Košická kotlina, 11. 7. 2011)Skokan štíhly (Rana dalmatina) – 3 ex.:24. 5. 2011 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b,48˚45‘57,8‘‘N, 21˚18‘5,9‘‘E, v poraste trávy na okrajilesa); 1.10.2011 1 ex. (Slanská Huta, DFS 7394d,48˚35‘10,6‘‘N, 21˚28‘48,2‘‘E; jedinec odchytenýo 12.00 hod. na lúke smerom na Malú Izru);1. 10. 2011 1 ex. (Skároš, DFS 7494a, 48˚34‘32,4‘‘N,21˚23‘19,5‘‘E; jedinec odchytený o 10.45 hod.na lúke – mokrine).Kunka žltobruchá (Bombina variegata) – 3ex.: 24. 5. 2011 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b,48˚45‘53,6‘‘N, 21˚18‘7,4‘‘E; v periodickej mláke:250 × 45 × 10 na lúčnej ceste); 19. 8. 2011 – 2 ex.(Beniakovce, 48˚45‘56,5‘‘N, 21˚18‘12,4‘‘E; v per.ml.: 310 x 50 x 80 na lúčnej ceste).Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) – 54 ex.:30. 4. 2011 – 2 ex. (Košice-Juh, DFS 7293d, 48˚40‘-48˚46‘N, 21˚13‘-21˚20‘E; Verejný cintorín);6. 5. 2011 – 10 ex. (Kechnec, DFS 7493b,48˚33‘19,0-23,9‘‘N, 21˚15‘8,2-36,5‘‘E; na polipri Priemyselnom parku Kechnec – „PPK“);12. 5. 2011 – 2 ex. (Košice-Juh, Verejný cintorín);26. 5. 2011 – 4 ex. (Kechnec, na poli pri „PPK“);31. 5. 2011 – 7 ex. (Košice-Juh, Verejný cintorín);6. 6. 2011 – 2 ex. (Kechnec, 1 ♀, 1 ♂ na poli pri„PPK“); 14. 6. 2011 – 8 ex. (Košice-Juh, Verejnýcintorín, 1 ♀, 7 ♂♂); 5. 7. 2011 – 1 ex. (Košice-Juh,Verejný cintorín, 1 ♀); 19. 7. 2011 – 1 ex. (Kechnec,dospelá samica na poli pri „PPK“); 31. 7.2011 – 1 ex. (Košice-Juh, Verejný cintorín, 1 ♀);3. 8. 2011 – 1 ex. (Kechnec, nedospelý jedinecna poli pri „PPK“); 4. 8. 2011 – 2 ex. (Košice-Juh,Verejný cintorín, 1 ♀, 1 ♂); 17. 8. 2011 – 1 ex. (Košice-Juh,Verejný cintorín, 1 ♂); 11. 9. 2011 – 9ex. (Košice-Juh, Verejný cintorín, 4 ♀♀, 5 ♂♂);13. 9. 2011 – 2 ex. (Kechnec, na poli pri „PPK“);1. 10. 2011 1 ex. (Slanská Huta, DFS 7394d, 1 ex.– 48˚35‘24,4‘‘N, 21˚28‘11,6‘‘E; nedospelý jedinecodchytený o 12.18 hod. na pokosenej lúke smeromna Malú Izru).Slepúch východný (Anguis (fragilis) colchica)– 1 ex.: 1. 10. 2011 1 ex. (Slanská Huta, DFS 7394d,48˚34‘48,7‘‘N, 21˚28‘19,4‘‘E; kadáver nájdený napokosenej lúke (zabitý kosiacim strojom) smeromna Malú Izru).Ondavská vrchovina (740):Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) – 1 ex.:23. 7. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘3,6‘‘N,21˚37‘19,7‘‘E; asi 2 cm veľký na poľnej ceste zazáhradami).Kunka žltobruchá (Bombina variegata) –23 ex.: 24. 6. 2011 – 2 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚13‘43,6‘‘N, 21˚37‘23,7‘‘E; v periodickej mláke(per. ml.): 250 × 35 × 7 cm pri rieke Ondava);25.6.2011 – 2 ex. (Duplín, 49˚13‘45,2‘‘N,21˚37‘13,7‘‘E; v per. ml.: 110 × 30 × 5 cm pri riekeOndava); 20. 7. 2011 – 1 ex. (Duplín, 49˚14‘11,0‘‘N,21˚37‘13‘49,6‘‘E; v per. ml.: 200 × 90 × 15 cm naceste smerom do „Strečka“, v koľajach po aute);21. 7. 2011 – 7 ex. (Duplín, 49˚13‘N, 21˚38‘E; 1ex. – v per. ml.: 220 × 45 × 10 cm na okraji lesaa poľa; 3 ex. – v per. ml.: 160 × 40 × 6 cm na okrajilesa a poľa; 3 ex. – v per. ml.: 130 × 80 × 8 cm naokraji lesa a poľa); 22. 7. 2011 – 3 ex. (Duplín, 1 ex.– 49˚14‘33,3‘‘N, 21˚38‘38,6‘‘E; v per. ml.: 143 × 50× 7 cm na okraji lesa a poľa; 1 ex. – 49˚14‘39,6‘‘N,21˚38‘51,8‘‘E; v per. ml.: 110 × 40 × 6 cm na okrajilesa a poľa; 1 ex. – 49˚14‘48,8‘‘N, 21˚38‘12,6‘‘E;v per. ml.: 300 × 40 × 8 cm na okraji lesa a poľa);22. 7. 2011 – 3 ex. (Stropkov, DFS 6795d, 1 ex.– 49˚11‘45,2‘‘N, 21˚38‘8,7‘‘E; v per. ml.: 167 ×40 × 5 cm na lúčnej ceste; 1 ex. – 49˚11‘43,9‘‘N,21˚38‘9,8‘‘E; v per. ml.: 80 × 40 × 6 cm na lúčnejceste; 1 ex. – 49˚14‘44,8‘‘N, 21˚38‘8,2‘‘E; v per.ml.: 122 × 43 × 5 cm na lúčnej ceste); 23. 7. 2011 –3 ex. (Duplín, 1 ex. – 49˚14‘N, 21˚38‘E; v per. ml.:191 × 43 × 10 cm na poľnej ceste; 1 ex. –49˚14‘2,9‘‘N, 21˚37‘24,9‘‘E; v per. ml.: 310 × 120× 7 cm na poľnej ceste; 1 ex. – 49˚13‘46,6‘‘N,21˚37‘29,7‘‘E; v per. ml.: 800 × 75 × 7 cm naRopucha bradavičnatá (Bufo bufo) odchytenána katastrálnom území obce Duplín (Ondavskávrchovina, 13. 7. 2011)poľnej ceste); 27. 8. 2011 – 2 ex. (Duplín, 1 ex. –49˚13‘44,8‘‘N, 21˚37‘26,1‘‘E; v per. ml.: 200 × 50× 3 cm pri rieke Ondave; 1 ex. – 49˚13‘44,9‘‘N,21˚37‘26,4‘‘E; v per. ml.: 190 × 30 × 5 cm pri riekeOndave).Skokan štíhly (Rana dalmatina) – 21 ex.:24. 6. 2011 – 2 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘21,1‘‘N, 21˚37‘54,5‘‘E; ekotón poľa a lesa);21. 7. 2011 – 2 ex. (Duplín, 1 ex. –49˚14‘27,6‘‘N,21˚38‘34,9‘‘E; 1 ex. – 49˚13‘58,9‘‘N, 21˚38‘28,1‘‘E;jedince v ekotóne poľa a lesa); 26. 8. 2011 – 1 ex.(Potoky, DFS 6795d, 49˚15‘30,7‘‘N, 21˚37‘38,1‘‘E;kadáver na ceste v obci); 16. 9. 2011 – 2 ex. (Stropkov,DFS 6795d, 1 ex. – 49˚11‘42,8‘‘N, 21˚38‘4,5‘‘E;STRANA 22 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 23

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovSkokan hnedý (Rana (Pelophylax) temporaria)odchytený na katastrálnom území obce Duplín(Ondavská vrchovina, 16. 9. 2011)Uhynutý jedinec rosničky zelenej (Hyla arborea)pozorovaný na katastrálnom území obce Duplín(Ondavská vrchovina, 21. 7. 2011)1 ex. – 49˚11‘37,9‘‘N, 21˚38‘9,0‘‘E; okraj lesa a kosienku);16. 9. 2011 – 8 ex. (Duplín, DFS 6795d, 1ex. – 49˚14‘12,8‘‘N, 21˚38‘1,2‘‘E; dubovo-hrabovýles; 1 ex. – 49˚14‘20,1‘‘N, 21˚37‘57,7‘‘E; 1 ex. –49˚14‘21,1‘‘N, 21˚37‘56,4‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘21,5‘‘N,21˚37‘53,4‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘28,9‘‘N, 21˚37‘59,0‘‘E;2 ex. – 49˚14‘26,8‘‘N, 21˚38‘3,3‘‘E; 1 ex. –49˚14‘26,2‘‘N, 21˚38‘3,5‘‘E;v ekotóne poľa a lesa);17. 9. 2011 – 6 ex. (Duplín, 1 ex. – 49˚14‘19,3‘‘N,21˚38‘25,3‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘15,9‘‘N, 21˚38‘23,8‘‘E;1 ex. – 49˚13‘57,1‘‘N, 21˚38‘25,5‘‘E; 1 ex. –49˚14‘5,4‘‘N, 21˚38‘8,4‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘7,6‘‘N,21˚38‘9,6‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘14,0‘‘N, 21˚38‘4,0‘‘E,v ekotóne poľa a lesa).Skokan hnedý (Rana (Pelophylax) temporaria)– 1 ex.: 17.9.2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘16,8‘‘N, 21˚38‘28,8‘‘E; v ekotóne poľa a lesa).Rosnička zelená (Hyla arborea) – 1 ex.:21. 7. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘27,8‘‘N, 21˚38‘33,7‘‘E; kadáver v trávnatomporaste na okraji poľa a lesa).Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) – 6ex.: 20. 5. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘10,1‘‘N, 21˚37‘31,6‘‘E, ♀ pozorovanáv záhrade domu č. 110); 26. 8. 2011 – 1 ex. (Duplín,49˚14‘41,6‘‘N, 21˚38‘13,6‘‘E; ♂ pozorovanýv ekotóne poľa a lesa); 27. 8. 2011 – 1 ex. (Duplín,49˚13‘42,6‘‘N, 21˚37‘24,9‘‘E; ♂ pozorovanýpri rieke Ondava); 17. 9. 2011 – 1 ex. (Duplín,49˚14‘7,7‘‘N, 21˚38‘9,4‘‘E, mladý ♂ pozorovanýv ekotóne poľa a lesa); 17. 9. 2011 – 2 ex. (Duplín,1 ex. – 49˚13‘41,9‘‘N, 21˚37‘28,6‘‘E; 1 ex. –49˚13‘43,1‘‘N, 21˚37‘24,4‘‘E; jedince pri riekeOndava).LiteratúraBaruš, V. & Oliva, O. (eds.) 1992. Fauna ČSFR.,Obojživelníci (Amphibia). Academia. Praha.338 pp.Čanády A., 2010. Batrachologicko-herpetologicképozorovania z východného Slovenska,časť I. (2005-2010). In.: Chránené územia Slovenska.81: 6-8. Ochrana prírody Slovenska[online]. Banská Bystrica: ŠOP SR, 2010 [cit.2010-07-25], 2010, č. 81, s. 6-8. PDF fomát. Požiadavkyna systém: Acrobat Reader. Dostupnéna internete: http://www.sopsr.sk/publikacie/chus/chus81_nahlad.pdf. ISSN 1335-1737.Dungel, J. & Řehák, Z., 2005. Atlas ryb, obojživelníkůa plazů České a Slovenské republiky.Academia. Praha. 184 pp.Kwet, A., 2009. European reptile and amphibianguide. New Holland publishers. KosmosVerlags – GmbH & Co. KG. Stutgard. 252 pp.Stloukal E., Grujbárová Z., Databáza lokalítpre mapovanie fauny na území Slovenska. Získané7.10.2011, z http://www.dfs.skZwach, I., 1990: Naši obojživelníci a plazi vefotografii. Státní zemědelské nakladatelství.Praha. 144 pp.RNDr. Alexander Čanády, PhD.Katedra zoológie a ekológiePrírodovedecká fakulta UPJŠ v KošiciachMôžu náhodné nálezy uhynutých jedincovhmyzožravcov (Eulipotyphla) prispieť k faunistickýmpoznatkom o ich rozšírení?Všetky druhy hmyzožravcov (Eulipotyphla)sú na zozname chránených druhov živočíchovSlovenska podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003Z.z. Poznanie rozšírenia a lokalít ich výskytuako chránených druhov, je preto dôležité najmäz hľadiska manažmentu ochrany jednotlivýchzástupcov (Baláž & Ambros, 2005, 2007). Teriofaunistickýmvýskumom jednotlivých druhov sav minulosti zaoberali a v súčasnosti zaoberajúviacerí autori, preto na tomto mieste uvádzamlen súhrne práce autorov sumarizujúce poznatkyz územia Slovenska ako aj Čiech a Moravy (Anděra2000, Baláž & Ambros, 2005, 2007). V uvedenýchprácach autori sumarizovali publikovanéako aj nepublikované údaje o výskyte jednotlivýchdruhov. Okrem údajov získaných odchytovýmimetódami (rôznymi typmi pascí: sklápacie,živolovné ako i zemné pasce), veľká časť údajovpochádza zo sovích vývržkov. Zároveň v prácachnachádzame aj údaje o jednotlivých jedincochuvádzané medzi nepublikovanými údajmilen nešpecificky ako „úhyn“. Nález takýchtouhynutých jedincov najmä z čeľade Soricidae,na cestách resp. chodníkoch je pomerne bežnouzáležitosťou (Anděra & Horáček, 2005). Príčinyúhynu sa dajú interpretovať rôzne. Na jednejstrane môžu byť spôsobené tým, že jedince veľmicitlivo reagujú na stresové faktory, ktoré môžuspôsobiť skolabovanie obehového systému (cf.Čejka, 2002). Na druhej strane, niektoré hmyzožravcemajú vyvinuté osobitné žľazy, ktorýchvýlučok pôsobí odpudivo na predátory s dobrevyvinutým čuchom (napr. líška, divá resp. mačkadomáca), a preto ich uvedené šelmy len usmrtiaale neskonzumujú (Sládek & Mošanský, 1985).Spätné zistenie spôsobu úhynu je samozrejmev terénne dosť problematické, a súvisí najmäz častým nálezom jedincov v rôznom stupni rozkladu.Mnohokrát najmä pri „čerstvých“ nálezochboli pozorované jedince s vonkajšími ranami, čoby mohlo poukazovať na poranenie predátorom.Naopak pri jedincoch bez vonkajších známokporanenia sa nedá vylúčiť úhyn spôsobený právekolapsom obehového systému (cf. pozorovaniauvedené nižšie). Hlavným cieľom príspevkubolo poukázať na význam takýchto nálezov, akoTab. 1. Prehľad nálezov jedincov hmyzožravcov (Eulipotyphla) v rôznych typoch biotopov.N543210Nález uhynutých jedincov hmyzožravcov (Eulipotyphla)Lesná cestaPoná cestaLúna cestaS. araneus S. minutus C. suaveolens C. leucodon T. europaeaInéSTRANA 24 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 25

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovna možný zdroj získania faunistickýchúdajov o jednotlivých druhov hmyzožravcov.Celkovo bolo v období rokov2007 – 2011 zdokumentovaných 26jedincov 5 druhov hmyzožravcov zo 6geomorfologických celkov a 10 lokalít(Čanády, 2010, nepubl.). V uvedenomprehľade sú uvedené jednotlivépozorovania jedincov na rôznych typochciest (obr.) získané extenzívnymzberom údajov počas terénnych prác.Ako nedostatok považujem nezaznamenaniebližších údajov o druhovejskladbe okolitej vegetácia resp. typulesa, ktoré môžu významne prispieťk poznaniu habitatových nárokov jednotlivýchdruhov. Zaznamenávanietakýchto údajov (teriológmi, terénnymipracovníkmi ŠOP, lesníkmi a pod.)o nálezoch preto považujem za veľmivhodnú metódu na získanie ďalšíchpoznatkov o výskyte týchto chránenýchdruhov cicavcov na území Slovenskejrepubliky.Slovenský kras (060):Piskor malý (Sorex minutus) – 1 ex.:30. 5. 2007 – 1 ex. (Silická Brezová, DFS7488d, 48˚32‘ N, 20˚28‘ E, na lúčnejceste asi 100 m od lesa)Bielozúbka bielobruchá (Crociduraleucodon) – 1 ex.: 28. 5. 2007 – 1 ex.(Silica, DFS 7489a, 48˚34‘ N, 20˚31‘ E,na lesnej ceste).Volovské vrchy (070):Piskor lesný (Sorex araneus) – 2 ex.:25. 4. 2007 – 2 ex. (Košice-Horný BankovDFS 7293, 48˚45‘ N, 21˚13‘ E, nalesnej ceste)Zvolenská kotlina (360):Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.: 15. 10. 2011– 1 ex. (Zvolen-mesto, DFS 7480b, 48˚34‘49,6‘‘N,19˚06‘80,9‘‘E; jedinec s krvavou ranou na chrbtena ruderálnej ceste pri penzióne Almada).Košická kotlina (400):Krt podzemný (Talpa europaea) – 3 ex.:27. 5. 2011 – 2 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 1 ex. –Piskor lesný (Sorex araneus) nájdený 15. 10. 2011 naruderálnej ceste pri penzióne Almada, Zvolen (Zvolenskákotlina)Piskor malý (Sorex minutus) nájdený 17. 9. 2011 na poľnejceste v intraviláne obce Duplín (Ondavská vrchovina)48˚46‘17,2‘‘N, 21˚18‘1,5‘‘E; na lúčnej ceste medzikrami Rosa sp.; 1 ex. – 48˚45‘56,8‘‘N, 21˚18‘6,1‘‘E;jedinec bez hlavy na lesnej ceste); 20. 6. 2011 –1 ex. (Beniakovce, 48˚46‘13,2‘‘N, 21˚18‘6,5‘‘E,na lúčnej ceste).Piskor lesný (Sorex araneus) – 8 ex.: 21. 5.2007 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘N,21˚19‘E, na lúčnej ceste); 28. 6. 2010 – 1 ex. (Beniakovce,48˚46‘ N, 21˚19‘ E, na lúčnej ceste);19. 7. 2010 – 1 ex. (Beniakovce, na lúčnej ceste);Bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon) nájdená28. 5. 2007 na lesnej ceste pri obci Silica (Slovenský kras).24. 9. 2010 – 1 ex. (Beniakovce, na lúčnej ceste);18. 8. 2011 – 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b,48˚33‘23,3‘‘N, 21˚14‘50,6‘‘E; na poľnej cestepri Priemyselnom parku Kechnec – „PPK“);23. 8. 2011 – 1 ex. (Beniakovce, 48˚45‘55,0‘‘N,21˚18‘11,2‘‘E; na lúčnej ceste); 1. 10. 2011 – 2 ex.(Slanská Huta, DFS 7394d, 1 ex. – 48˚35‘24,4‘‘N,21˚28‘48,0‘‘E; kadáver na lesnej ceste nájdenýs perforovanou lebkou; 1 ex. – 48˚35‘4,4‘‘N,21˚28‘54,1‘‘E na lesnej ceste) .Piskor malý (Sorex minutus) – 3 ex.: 30. 6. 2010– 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘ N, 21˚19‘E, na lúčnej ceste); 6. 10. 2010 – 1 ex. (Kechnec,DFS 7493b, 48˚33‘ N, 21˚16‘ E, na poľnej ceste);23. 8. 2011 – 1 ex. (Beniakovce, 48˚46‘54,6‘‘N,21˚18‘10,8‘‘E; na lúčnej ceste).Bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens) – 1ex.: 23. 2. 2008 – 1 ex. (Košice-Juh, DFS 7293d,48˚43‘ N, 21˚15‘ E, Verejný cintorín – parcela II.:kadáver pri hrobke).Bachureň (680):Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.: 11. 6. 2009– 1 ex. (Šindliar, DFS 6991d, 48˚02‘ N, 20˚56‘ E,na lesnej ceste).Ondavská vrchovina (740):Krt podzemný (Talpa europaea) – 2 ex.:21. 7. 2009 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘N, 21˚37‘ E, na poľnej ceste); 22. 8. 2009 – 1 ex.(Duplín, na poľnej ceste).Piskor lesný (Sorex araneus) – 2 ex.:17. 7. 2010 – 1 ex. (Stropkov-mesto,DFS 6795d, 49˚12‘ N, 21˚39‘ E, na poľnejceste); 8. 10. 2010 – 1 ex. (Duplín,DFS 6795d, 49˚14‘ N, 21˚37‘ E, na poľnejceste).Piskor malý (Sorex minutus) – 1 ex.:17. 9. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚13‘59,8‘‘N, 21˚37‘50,2‘‘E; na poľnejceste v intraviláne obce).LiteratúraAnděra M., 2000. Atlas rozšíření savcův České republice – Předběžná verzeIII. Hmyzožravci (Insectivora). Národnímuseum, Praha. 108 pp.Anděra, M., Horáček, I., 2005. Poznávamenaše savce. 2. doplnené vydanie.Sobotales. Praha. 328 pp.Baláž, I., Ambros, M., 2005. Biológia,ekológia a rozšírenie druhov rodu Sorexna Slovensku. Univerzita Konštantína Filozofav Nitre, Fakulta Prírodných vied, 80 pp., 9 príloh.Baláž, I., Ambros, M., 2007. Rozšírenie, habituspopulácie a rozmnožovanie druhov CrociduraHerm. a Neomys Kaup (Mammalia:Eulipotyphla) na Slovensku. Univerzita KonštantínaFilozofa v Nitre, Fakulta Prírodnýchvied, 99 pp., 6 príloh.Čanády, A., 2010. Teriofaunistické pozorovaniaz východného Slovenska, časť I. (2004-2007). In.: Chránené územia Slovenska. 80:17-20. Ochrana prírody Slovenska [online].Banská Bystrica : ŠOP SR, 2010 [cit. 2010-09-06], 2010, č. 80, p. 17-20. PDF fomát. Požiadavkyna systém: Acrobat Reader. Dostupnéna internete: http://www.sopsr.sk/publikacie/chus/chus80_nahlad.pdf. ISSN 1335-1737.Čejka, T., 2002. Neurotickí mozgožrúti. http://www.inzine.sk/article.asp?art=7965Sládek, J., Mošanský, A., 1985. Cicavce okolonás. Osveta. Martin. 288 pp.RNDr. Alexander Čanády, PhD.Ústav biologických a ekologických viedKatedra zoológie, PF UPJŠ v KošiciachSTRANA 26 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 27

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínSpiranthes spiralis (pokrut jesenný) na Ostrovných lúčkach,reminiscencie, perspektívaOstrovné lúčky – rezervácia pri Čunove neďalekoBratislavy bola zriadená v roku 1988 naochranu zvyškov lesostepných porastov dunajskýchhložín s výskytom ohrozených a vzácnychdruhov orchideí.V 70. rokoch minulého storočia, keď sa na štrkoviskáchpri Čunove ešte ťažil štrk, bola lesostepv letných mesiacoch cez víkendy plná opaľujúcicha kúpajúcich sa ľudí. Keďže to bolo v čase,keď orchidey mali vegetačný pokoj, nemalo tona ne negatívny vplyv. Skôr naopak, ušliapanáa uľahnutá vegetácia uľahčovala priestorovéuplatnenie pokruta jesenného pri vytváraní listovejružice a kvitnutí na začiatku jeho vegetačnejsezóny koncom augusta. Množstvo orchideí rôznychdruhov sa v lesostepi vyskytovalo v hojnompočte ešte aj v 80. rokoch napriek dosť značnejnávštevnosti lokality.“V roku 1991 som v PR začal s podrobným monitoringompokruta jesenného na trvalých plocháchi mimo nich a štúdiom jeho biológie. Strávilsom na lokalite sumárne každý rok približne4 – 8 týždňov počas nasledujúcich ôsmich rokov,neskôr pokračoval výskum menej intenzívnea s prestávkami. Zo správ každoročne zasielanýchŠtátnej ochrane prírody sa pokúsim vo veľkejstručnosti zhrnúť osudy rezervácie na bázepozorovaní získaných nielen sledovaním populácietohto druhu.Vplyv podzemnej vody na rezerváciuUž onedlho po začatí výskumu bola populáciapokruta jesenného vystavená mimoriadnemusuchu v lete 1992. Značné časti trávnatýchporastov uschli, uhynuli a obnažená pôda bolav nasledujúcom období sčasti napred porastenájednoročnými rastlinami, kým neprišlo k pôvodnémuobnoveniu vegetačného krytu. Na trvalýchplochách ubudlo 44 % jedincov pokruta jesennéhoa množstvo rastlín ostatných druhov orchideí.Značnú časť strát mali na svedomí hraboše,ktoré v dôsledku nedostatku vody a aj potravy ichzásobné orgány vyhrabávali. Hoci dospelé rastlinysuchom priamo neutrpeli, následné zmenyštruktúry porastu a bezprostredného okolia rastlínpokruta po vyhynutí časti porastu boli druhounajčastejšou príčinou strát. V nasledujúcich rokochsa populácia čiastočne konsolidovala, aleuž nikdy nedosiahla úroveň 80. rokov minuléhostoročia.Takmer súčasne nastala zásadná zmena ekologickýchpodmienok celej lokality a vývoj nabraliné dimenzie. Na jeseň 1992 sa dramaticky zmenilihydrologické pomery, bol prehradený Dunaja napustená Hrušovská zdrž ako variant pôvodnéhodiela Gabčíkovo – Nagymaros. Do roku1992 bol hrozbou pre lokalitu nedostatok vody,ako sa to markantne prejavilo práve v tom mimoriadnesuchom lete, kedy vyschla aj časť lužnýchlesov. Výkyvy hladiny podzemnej vody, riadenézmenami hydrologického režimu Dunaja, spôsobilijej pokles v lete a začiatkom jesene 1992 ažo približne 2 m (osobné pozorovania a meraniaSpiranthes spiralispodľa hladiny vody v štrkoviskách). Toto kyvadloby zrejme v dôsledku prirodzeného prehlbovaniakoryta Dunaja nadobúdalo čoraz výraznejšieodchýlky, na aké lesostep nebola zvyknutá. Postupneby zrejme dochádzalo k aridizácii a pridlhodobejších suchých obdobiach k postupnejlikvidácii populácií orchideí hrabošmi. Lesostepnéspoločenstvo Asparago-Crataegetum (Jurko,1958) Mucina in Mucina et Maglocký, 1958na Ostrovných lúčkach vytvorila v súčinnosti spedologickými a klimatickými pomermi osciláciahladiny podzemnej vody podmienená stavomprietoku Dunaja. Jurko (1958) síce uvádza,že spoločenstvo vzniklo v dôsledku toho, že tunajšiaveľmi plytká pôda (max. 100 – 110 cm) jeostrou hranicou uložená na dunajských štrkoch,ktoré majú jednak veľký drenážny účinok a zároveňznemožňujú spojenie s podzemnou vodou –kapilárny zdvih. A to spôsobuje nedostatok vody,suchosť pôdy, ktorá je úplne závislá od atmosférickýchzrážok. Ale nie je to celkom tak. Pozorovaniastavu vegetácie po odstránení priveľkýchvýkyvov hladiny podzemnej vody po napusteníHrušovskej zdrže poukazujú na to, že prenosRozdiel medzi náhradným porastom po odstránení borovíc(vpravo) a pôvodným porastomvody smerom nahor funguje, aj keď hladina podzemnejvody naďalej zostáva v štrkovom podloží,a teda mimo dosah pôdnej vrstvy. To zrejme stačína to, aby zásobenie pôdy vodou nebolo odkázanéiba na atmosférické zrážky. Pri striedaní výškypodzemnej vody v priebehu roka podľa prietokuDunaja, ktorý má sezónne a, samozrejme, podľaklimatických podmienok aj medziročne rôzneprietoky, bolo striedanie suchých a vlhkejšíchperiód zárukou udržania lesostepnej vegetáciev určitej rovnováhe. To v súčasnosti už dlhé rokyneplatí. Vody je dostatok v dôsledku vyrovnanejhladiny podzemnej vody naviazanej na Hrušovskúzdrž. Resp. pre tento typ vegetácie je vodyaž nadbytok. Hoci atmosférické zrážky zrejmenevykazujú v poslednom období nejaké výraznéodchýlky od dlhodobého normálu, stav vegetáciena Ostrovných lúčkach poukazuje na stály dostatočnýprísun vody. Prejavuje sa to zahusťovanímtrávnych porastov a zrýchleným zarastaním krovinamia stromami.Dôsledky požiaruV lete 2001 postihol časť rezervácie požiar. Veľkékry a stromy sa zväčša po čase spamätali, ajtrávnatý porast na prvý pohľad neutrpel a rýchlovyrástli nové sviežo zelené výhonky. Pokrut jesennývytvoril na jeseň na požiarisku normálnelistové ružice, dospelé rastliny prežilizrejme bez ujmy. Na prvý pohľad sazdalo, že sa nič negatívne neudialo,niektoré zmeny spôsobené požiaromvšak mali dlhodobejší negatívnycharakter. Zmizlo poschodie machorastov,stratil sa dovtedy bežný druhvranček švajčiarsky (Lycopodioideshelveticum (L.) Kuntze) (EN) a žltavkakončistá (Blackstonia acuminata(W. D. J. Koch et Ziz) Domin) (CR),vyskytujúca sa najmä v tejto časti rezervácie.Tieto dva druhy som nezaznamenalna bývalom požiarisku aniv roku 2010 (nešlo však o systematicképrehľadávanie). Všeobecne sa všakv konečnom dôsledku v tejto časti rezerváciezmenšila početnosť orchideív neskoršom období. V dôsledku stratypovrchovej vrstvy pôdy, teda organickéhomateriálu (zhorel), machorastova vrančeka švajčiarskeho boli na dlhú dobuzlikvidované podmienky nevyhnutné na klíčeniea vývin juvenílnych rastlín orchideí.STRANA 28 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 29

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínManažmentKosenie bolo vždy limitované financiami a neriadilosa tak momentálnymi potrebami. Nemaloteda žiaden evidentne dokázateľný pozitívnyefekt. Skosenie juvenílnych drevín či ich zrezávaniekrovinorezmi sa úplne míňalo účinku, rastlinysa onedlho po takomto zásahu zmladili a ajrozkošatili. Dokonca aj semenáče borovíc sa potakomto zásahu zakrátko zmladili, nehovoriacuž o mladých hlohoch a iných krovinách.Trávne porasty boli na niektorýchmiestach za pomerne krátky časpo kosení znova v nezmenšenej miereobsadené tými istými hlohmi, borovicamiči topoľmi. Niekoľkokrát si vykonávateľprác namiesto odstraňovaniajuvenílnych drevín veci zjednodušila zlikvidoval radšej viaceré staré jedincehlohu, čo bolo v podstate zbytočnéa menilo ráz spoločenstva. Až v poslednomobdobí sa konečne pristúpilok eliminácii náletov vytrhávaním ajs koreňmi, resp. podsekávaním v oblastikoreňov tak, ako som navrhovala presviedčal už od roku 1997. Okoloroku 2006 sa začalo v rezervácii s likvidáciouniekoľko desaťročí starýchborovíc (BROZ?). Na prvý pohľad záslužnýpočin. No ukázal sa ako kontraproduktívny.Miesta po vypílenýchstromoch sú aj po rokoch charakteristické bujnouvysokou vegetáciou, v ktorej nemá šancu prežiťani jedna orchidea. Na miestach, kde v polotieniv riedkom poraste pod borovicami každoročnekvitol pokrut jesenný, by ste ho dnes vo vysokejtráve a inej vegetácii márne hľadali. Miesta podsolitérmi, resp. v riedkych skupinkách borovíc,vyhovovali pokrutu natoľko, že tam dobre prebiehaloaj jeho klíčenie. Odstránenie mohutnýchstromov, ktoré pôsobili prostredníctvom svojejtranspirácie ako akési vodné pumpy a vysušovalipôdu vo svojom dosahu, výrazne zmenilo vlhkostnépomery. Zmenili sa i svetelné podmienkya následne aj vegetačný kryt. Dalo by sa povedať,že ak chceme zlikvidovať čo najviac rastlín pokrutajesenného, povytínajme v rezervácii čo najviacveľkých stromov a hlohov. To sa doteraz úspešnerobilo.Existenciu pokruta jesenného na miestachvypílených borovíc v minulosti mám zdokumentovanúv náčrtoch jeho výskytu v celej rezervácii,ktoré som robil v rokoch 1992 a 1995 pri sčítanívšetkých kvitnúcich jedincov. Samozrejme, pokrutsa na týchto miestach vyskytoval aj po roku1995 až do odstránenia stromov. Toto je jedenz predbežných výsledkov porovnania mapiek výskytujednotlivých rastlín, resp. ich skupín, v roku1995 s náčrtmi, ktoré som spravil počas sčítavaniakvitnúcich jedincov v celej PR v roku 2010.Porast v blízkosti dávnejšie vypílenej borovice neprijateľnýpre existenciu nejakej orchideyPerspektívyV hrubých rysoch možno situáciu v PR Ostrovnélúčky charakterizovať nasledovne. Po roku1992 sa podstatne zmenili hydrologické pomery,podzemná voda sa stala dostupnejšou, vegetačnýkryt je v oveľa menšej miere závislý od zrážoka zrejme ani prípadné extrémne suchá nemôžupoškodiť rastliny, ktorých korene už prerástli doštrkovej vrstvy s dostatkom vlahy. Znamená topostupné zrýchlené zarastanie rezervácie drevinamia čoraz väčšie zahusťovanie trávnatých porastov.Rezervácia sa v súčasnosti dostala takmerdo bezprostredného kontaktu s novou výstavboua nie je možné uvažovať o návštevnosti lokalityv dimenziách 70. rokov minulého storočia.Manažment rezervácie v gescii RCOP ŠOPSRBratislava sa najmä vďaka RNDr. H. Kothajovejzačína uberať lepším smerom než doposiaľ. Jeto však komplikovaná záležitosť. Obvyklé metó-dy manažmentu sú kosenie, odstraňovanie krova iných drevín, pasenie. Kosenie je nutné podriadiťmomentálnym potrebám vegetácie a klimatickejsituácii, nie finančným možnostiam, čo jeznačný problém. O odstraňovaní drevín som sauž zmienil. Pasenie je aktivita s dosť neurčitýmvýsledkom a mnohými neznámymi. Na Ostrovnýchlúčkach sa v minulosti ešte pred veľkoplošnouťažbou štrku pásavali kone. V akom množstvevšak nevedno. Vypásanie ovcami na neďalekejZriedkavo možno nájsť aj menšiu skupinu pokruta jesenného.V minulosti sa vyskytovali aj oveľa početnejšielokalite (tiež s výskytom pokruta jesenného) zazámockým parkom v Rusovciach môžem hodnotiťiba tak, že v miestach intenzívnej pastvysom nikdy žiaden kvitnúci pokrut nevidel. Počaszberu údajov na trvalých plochách na Ostrovnýchlúčkach som mal pomerne často možnosťnájsť stonky pokruta jesenného odhryznuté bylinožravcami(zajace, srny). Teda bylinožravce sav žiadnom prípade pokrutu jesennému nevyhýbajú.Príliš veľa bylinožravcov môže zlikvidovaťcelú semennú produkciu populácie.Ďalší manažment PR Ostrovné lúčky by malveľmi preferovať systém spätnej väzby, teda sústrediťsa na rýchle vyhodnocovanie všetkýchzásahov a ich následnú korekciu. Treba zabudnúťna jednorazové nalinkovanie postupov, danýchraz a navždy bez dôkladného sledovaniaich vplyvu na populácie orchideí. A to najdôležitejšie:presné zhodnotenie stavu rezerváciea populácií ohrozených druhov v nej ako základposudzovania úspešnosti opatrení v porovnanís východiskovým stavom a priebežná kontrolavykonávateľa prác.Literatúra:Jurko, A., 1958: Pôdne ekologické pomerya lesné spoločenstvá Podunajskej nížiny. VydavateľstvoSAV, Bratislava.Text a foto: RNDr. Tibor KrálikBotanická záhrada UK, BratislavaSTRANA 30 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 31

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínFlóra vypusteného Veľkého Kolpašského tajchuVypustený Veľký Kolpašský tajch v auguste 2008, pohľad do ústia nádržeFoto: S. David, 2008Banskoštiavnický vodohospodársky systémbol budovaný od 16. do 19. storočia. V súčasnostipredstavuje technický a kulturno-historickýunikát, zapísaný v roku 1993 do zoznamusvetového kultúrneho dedičstva. Podzemná časťvodohospodárskeho systému bola budovaná preodvodnenie banských diel, pretože ťažba prenikalapod úroveň odvodňovacích dedičnýchštôlní. K najvýznamnejším patrí dedičná štôlňacisára Jozefa II., ktorá vyúsťuje u obce Voznicado Hrona. Jej razenie začalo v roku 1782 a trvalodo roku 1878, dielo má dĺžku 16,54 km. Nadzemnúčasť tvorili umelé nádrže – tajchy a systém ichzberných a náhonných jarkov. Tajchy, viaceré sútechnickými unikátmi, akumulovali vodu pre pohonbanských ťažných a čerpacích zariadení, prestupy a hámre. Z 60-tich nádrží sa zachovalo 23tajchov s retenčnou, rekreačnou a vodárenskoufunkciou, 21 z nich spravuje Slovenský vodohospodárskypodnik, š. p., v Banskej Štiavnici. Viacerétajchy (Štampoch, Červená studňa, Evička,Veľká Vindšachta, Ottergrund, boli rekonštruované,čo nemožno povedať o zberných a náhonnýchjarkoch. V roku 2011 budú rekonštruovanétajchy Evička (dnová výpusť), Veľký Richňavský,Dolný Hodrušský (Sýkora, 2011, Novák, 2000).Potrebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch2007 až 2009 aj Veľký Kolpašský tajch (KohlbacherSee) u Banského Studenca. Výstavba dielazačala v roku 1730 a dokončenie je datované doroku 1731 (Beňadik, 2011). Už skoro po dokončenísa začali prejavovať netesnosti hrádze, opravyrealizoval Samuel Mikovíny, ktorý projektovala viedol výstavbu prívodných jakov, dokončenýchv roku 1754. Veľký Kolpašský tajch má dĺžkukoruny hrádze 198,1 m, šírku koruny hrádze20,9 m a výšku hrádze 14,2 m. V roku 1855 bolobjem tajchu 798 900 m 3 , hĺbka 13,5 a zatopenáplocha je 10,23 ha. V roku 2008 bol tajch vypustený,čo umožnilo jeho zarastanie vegetáciou.V príspevku uvádzame zistené druhy cievnatýchrastlín, ktoré sme na vypustenom tajchu zistilidňa 31. 8. 2008. Názvy taxónov uvádzame podľaMarholda & Hindáka (1998).Na Slovensku sa výskumu vodnej a močiarnejvegetácie venuje veľká pozornosť, čo potvrdzujeaj prehľad výskumu spracovaný autormi Hrivnák,Oťaheľová & Valachovič (2007). Zvyčajnesa skúma vegetácia napustených nádrží,príbrežnej a najmä litorálnej zóny. Tu sa najviacprejavuje efekt kolísania vodnej hladiny a rozvojmakrofyt v limóznej a terestrickej ekofáze. Menejprác opisuje vegetáciu vypustených nádrží s obnaženýmdnom.O vegetácii banskoštiavnických vodnýchnádrží sú údaje len v práci Oťaheľová a kol.(2011). Autori skúmali rastlinné spoločenstvá20-tich vybraných vodných nádrží, na ktorýchzistili 19 druhovo chudobných (1 až 12 druhov)rastlinných spoločenstiev. Z napustenej Kolpašskejvodnej nádrže (tajchu) uvádza Oťaheľováa kol. (l. c.) dva zápisy. Zápis z roku 1986 obsahujedruhy Sparganium erectum (dominantný druh),Myriophyllum spicatum, Eleocharis palustrisa Equisetum palustre. V roku 2006 zistili autoridruhy Typha latifolia (dominantný druh), Lemnaminor, Eleocharis palustris a Lysimachia vulgaris.Veľmi chudobné druhové bohatstvo (priemernýpočet druhov na lokalite je 3,59) dopĺňajú zelenévláknité riasy (Algae fil.).Pri návšteve Kolpašského tajchu dňa 31. 8. 2008sme zapísali 62 druhov cievnatých rastlín (viďpríloha 1). Piesčito-štrkovité svahy vypustenejnádrže boli porastené najmä ruderálnymi, ajneofytnými druhmi spoločenstiev zväzu Dauco-Melilotion Görs 1966, napr. Tanacetum vulgare,Amaranthus retroflexus, Echinochloa crus-galli,Tussilago farfara, Poa trivialis, Artemisia vulgaris,Lactuca serriola, Conyza canadensis. Tietoporasty prechádzali do antropogénne ovplyvnených,živinami stredne zásobovaných spoločenstievzväzu Bidention tripartiti Nordhagen1940 em R. Tx. in Poli et J. Tx. 1960. Stanovištneje spoločenstvo viazané aj na obnažené brehya dna vodných nádrží, jeho výskyt na Kolpašskomtajchu je doložené charakteristickými a diferenciálnymidruhmi Bidens tripartita, Persicarialapathifolia, Rorippa palustris, Eupatorium cannabinum,Alopecurus geniculatus, Juncus effusus,Lythrum salicaria atď. Mokraďové spoločenstvázväzu Phragmition communis Koch 1926 porastajúdno vypusteného tajchu. Sú zastúpené trstinovýmispoločenstvami Typhetum angustifoliaePignatti 1953 a Typhetum latifoliae Lang 1973. Navysychajúcom bahnitom dne sme zaznamenaliporasty Cyperus fuscus (obr. 2) s druhmi Agrostisstolonifera, Juncus articulatus, Persicaria lapathifolias náletom Populus alba, Salix fragilis.Na základe nášho obmedzeného počtu dát nie jemožné bližšie charakterizovať vegetačné pomeryKolpaškého tajchu.Pomocou Ellenbergových ekočísel priradenýchzisteným druhom (použili sme ellenb. txtsúbor zo stránky programu Juice - www.sci.muni.cz/botany/juice.htm) sme orientačne stanoviliŠachor hnedý (Cyperus fuscus) na bahnitomnáplave tajchuFoto: S. David, 2008stanovištnú charakteristiku Kolpašského tajchu.Jednotlivé krabičkové grafy (Whisker plots) zobrazujústrednú hodnotu (priemer) ekočísel prevypustený Kolpašský tajch. Výsledky môžeme interpretovaťnapr. podľa Križová & Nič (2000).Najvyššiu hodnotu má svetlo, v 9-člennej škáleEllenbergovho ekočísla je hodnota 7, tz. vyskytujúsa druhy osvetlených stanovíšť. Vypustený tajchnemá vyvinutú stromovú ani kríkovú etáž. Tentofaktor korteluje aj s teplotou. Strednú hodnotumajú faktory obsahu dusíka a vlhkosť, čo korešpondujes gradientom profilu tajchu (od okrajapo dno tajchu) a pomernému zastúpeniu druhovpodľa ich nárokov na vlhkosť (prevažujú druhys vyššími nárokmi na vlhkosť) a obsah dusíka(opačne ako v predošlom prípade) na stanovišti.Ekočíslo pH (pôdna reakcia) má priemernú hodnotu2,5 = pH ± 4,5. Aj keď geologický substrát(mimo bahnitého náplavu dna tajchu) má kyslúaž neutrálnu hodnotu, posun k nižším hodnotámpH je daný aj druhmi, ktoré nemajú stanovenéekočíslo pH. Tých je v našom materiáli 13druhov. Aj ostatné ekočísla sú ovplyvnené tým,že nemajú stanovené ekočísla, napriek tomu máich použitie aj na malom množstve druhov svojureálnu výpovednú hodnotu.Na záver môžeme konštatovať, že druhý rokpo vypustení Kolpašského tajchu sa viacnásobnezvýšilo druhové bohatstvo cievnatých rastlín. Pozoruhodnáje aj vysoká rýchlosť kolonizácia no-STRANA 32 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 33

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínKrabičkový graf priemeru Ellenbergových ekočísel zistených rastlinnýchdruhov121086420-2Prmr Prmr±SmCh Prmr±SmOdch OdlehléExtrémysvetlo teplota kontinent. vlhkos pH dusíkvých stanovištných ník vypustenej nádrže druhmirôznych životných stratégií a disperzie.Príloha 1: Súpis cievnatých rastlín Kolpašskéhotajchu zo dňa 31. 8. 2008Achillea millefolium, Alisma plantago-aquatica,Amaranthus retroflexus, Berteroa incana, Betulapubescens juv., Bidens frondosa, B. tripartita,Carex acuta ssp. acuta, C. hirta, Cyperus fuscus,Echinochloa crus-galli, Eleocharis palustris s.l.,Epilobium hirsutum, Epilobium tetragonum,Erechtites hieracifolius, Fallopia dumetorum,Galeopsis pubescens, Chenopodium album agg.,Ch. polyspermum, J. effusus, Lapsana communis,Linaria vulgaris, Lotus corniculatus, Lupinuspolyphyllus, Lysimachia vulgaris, Papaver rhoeas,Persicaria lapathifolia ssp. lapathifolia, Poapalustris, P. trivialis, Polygonum arenastrum,Populus alba juv., Rorippa palustris, R. sylvestris,Rubus caesius, Rumex crispus, Salix caprea, S.fragilis juv., S. cinerea, Sambucus nigra, Scirpussylvaticus, Scrophularia nodosa, Swida sanguineas.s., Tanacetum vulgare, Trifolium arvense, T.campestre, T. repens, Typha angustifolia, T. latifolia,Urtica dioica, Verbascum chaixii ssp. austriacum,Viburnum opulus, Viccia cracca.LiteratúraBeňadik, V., 2011: Kolpašský„tajch“ – rekonštrukcia (nielen).(Dostupné na www.nahuby.sk, 31. 7. 2011)Hrivnák, R., Oťaheľová,H. & Valachovič, M., 2007:Vodná a močiarna vegetáciana Slovensku – súčasnévýsledky výskumu a pohľadspäť. Zprávy Českoslov. Bot.Společn, Praha, 42, Mater.22: 29–38.Križová, E. & Nič, J., Fytocenológiaa lesnícka typológia– návody na cvičenia. LFTU vo Zvolene, 111 s. Marhold, K., Hindák, F.(eds) 1998: Zoznam nižšícha vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: VEDA,1998: 687 s.Novák, J., 2000: Jedinečná sústava technickýchpamiatok v krajine v okolí Banskej Štiavnice.Život. Prostr., 34, 5: 262-266Oťaheľová, H., Hrivnák, R., Kochjarová, J.,Valachovič, M. & Paľove-Balank, P., 2011:Rastlinné spoločenstvá antropogénnych vodnýchnádrží Štiavnických vrchov. Bull. Slov.Bot. Spoločn, Bratislava, 33, 1:67-82.Sýkora, R., 2011: Rekonštrukcia tajchov v roku2011. Štiavnické noviny, roč. XXII, 3, s. 1 a 4.Stanislav DavidKEE Fakulty prírodných viedUniverzity Konštantína Filozofa v NitrePraktická starostlivosť mokraďových lokalítna území TANAP-uV roku 2010 v mesiacoch september až novemberSpráva TANAP-u zabezpečila dodávateľskýmspôsobom i vlastnými pracovníkmi manažmentovéopatrenia vo vytypovaných územiach z dôvoduochrany a zachovania významných chránenýchdruhov rastlín a ich biotopov.Predmetom uvedenej starostlivosti bolo odstraňovaniedrevín a biomasy rastlín za účelomdosiahnutia priaznivého stavu mokraďovýchbiotopov.Týmito opatreniami sledujeme nasledovné ciele:• zlepšenie, prípadne aspoň zachovanie existujúcehovodného režimu,• zabrzdenie prirodzene prebiehajúcej sukcesie– vývoj vegetácie na rašelinisku charakterizujetvorba veľkého množstva organickej hmoty,na ktorej sa postupne vytvoria spoločenstvámachov a ostríc, neskôr drobných kríčkov. Dokrovísk začnú prenikať pionierske dreviny, ažnakoniec plocha zarastie lesom, tzn. sukcesiapredstavuje postupný prechod rastlinnéhospoločenstva do spoločenstva iného,• ovplyvnenie, resp. obmedzenie, konkurenčnýchvzťahov, a tým aj zlepšenie mikroklimatickýchpodmienok v sukcesne pozmenenýchčastiach rašelinných biotopov. Tieto biotopy byabsenciou manažmentových opatrení dospelik zníženiu početnosti jednotlivých rašelinnýchdruhov a pravdepodobne i k postupnému zánikutýchto populácií.Nižšie je uvedený prehľadný zoznam lokalít,kde sa zrealizovali manažmentové opatreniav roku 2010.Pre zachovanie vzácnych druhov, ako sú rosičkaokrúhlolistá (Drosera rotundifolia), tučnicaobyčajná (Pinguicula vulgaris), vachta trojlistá(Menyanthes trifoliata), no najmä z dôvodu záchranyanexového druhu ostrica blšná (Carexpulicaris) sme vykonali potláčanie trsti obyčajnej(Phragmites communis) na lokalite Jalovec– Bariny v kat. území Jalovec. Táto lokalita sa nachádzana zvyšku značne narušeného, pôvodnerozsiahleho slatinného rašeliniska južne od obceJalovec, v jej tesnej blízkosti. Väčšia časť lokalitypo odvodnení zarástla súvislým porastom trstea pôvodné nízkobylinné spoločenstvá sa zachovalina ploche menšej ako 1 ha. Carex pulicaristu však rastie v relatívne početnej populáciiv riedkych trsoch v porastoch zväzu Sphagnowarnstorfiani-Tomenthypion.V NPR Mraznica (kat. úz. Batizovce) bola vykosenáplocha mokrade s výmerou 0,20 ha z dôvoduochrany blatnice močiarnej (Scheuchzeriapalustris), ktorá na Slovensku patrí medzi veľmizriedkavé druhy. Rastie spravidla na spoločenstváchs dominanciou machov a nízkou pokryvnosťoubylín nízkeho vzrastu (Carex limosa,Carex rostrata, Eriophorum angustifolium) nalokalitách s trvalo vysokým stavom hladiny podzemnejvody. V prípade narušenia týchto podmienok,či už ľudskou činnosťou (odvodnením),či vplyvom postupného zarastania, tento druhz takýchto lokalít mizne. V červenom zoznameohrozených rastlín Slovenska patrí medzi kritickyohrozené taxóny.V októbri sme dokončili manažmentové opatreniaza účelom zachovania priaznivého stavuobligátneho halofytu sivuľky prímorskej (Glauxmaritima) na jednej lokalite v kat. území Švábovcea na dvoch lokalitách v katastrálnom územíHôrka. Druh má nízku konkurenčnú schopnosť.Vyhľadáva miesta s rozvoľneným vegetačnýmkrytom, silne podmáčané a s usádzaním pramenitu.Po zapojení vegetačného krytu a hromadeníbiomasy sa pokryvnosť druhu znižuje, jedince súčasto iba sterilné a z lokality ustupuje.V katastri Švábovce išlo o lokalitu, kde je najbohatšiaa plošne najväčšia známa populáciaGlaux maritima, ohrozená šírením ruderálnychdruhov rastlín. Táto lokalita je v súčasnosti zaradenádo súvislej siete chránených území NA-TURA 2000 ako SKUEV0139 Dolina Gánovskéhopotoka, kde sa zrealizovala praktická starostlivosťna ploche 0,5 ha.Na prvej lokalite v katastri Hôrka s názvomHôrka I – lúka na pravej strane cesty smeromSTRANA 34 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 35

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínOpatrenia v katastri ŠvábovceFoto: Ing. Pavol Gavlákna Levoču, približne 200 m povyše upravenéhominerálneho prameňa na východnom okrajiobce sme zabezpečili kosenie celej plochy výskytuna rozlohe 0,36 ha a pokosená fytomasa bolauhádzaná mimo plochy výskytu ohrozených druhovrastlín. Na druhej lokalite Hôrka II – nad pravýmbrehom ľavostranného prítoku Tarnovskéhopotoka povyše Primovských skál sme pokosiliplochu na rozlohe 0,25 ha s odnosom biomasymimo plochy výskytu vzácnych druhov.V katastrálnom území Hôrka v lokalite priupravenom minerálnom prameni sme zabezpečilizachovanie priaznivých podmienok biotopuna ploche 0,1 ha i pre druh šašina hrdzavá(Schoenus ferrugineus), ktorá tu má jednu z poslednýchlokalít na Slovensku a zároveň jedno zdvoch známych miest výskytu v územnej pôsobnostiSprávy Tatranského národného parku. Podľaprílohy č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 579/2008 Z. z.,ktorou sa mení vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z.,ktorou sa vykonáva zákon č. NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskoršíchpredpisov patrí tento druh medzi druhy národnéhovýznamu a súčasne je zaradený do červenéhozoznamu ohrozených rastlín Slovenska.V lokalite Oravice – Peciská (kat. úz. Tichá dolina)sme dodávateľským spôsobom zabezpečilipraktickú starostlivosť na ploche mokrade 0,8 ha.Z plochy sa odstraňovali i náletové dreviny. Dôvodomtohto opatrenia je predmet ochrany ostricavýbežkatá (Carex chordorrhiza),ktorá patrí do čeľade šachorovité(Cyperaceae). Je to druh vyskytujúcisa len v iniciálnych štádiách rašelinnýchspoločenstiev. Vo vyšších sukcesnýchštádiách osídľuje predovšetkýmšlenky a miesta s najvyššouhladinou podzemnej vody. Prizhoršovaní podmienok po zníženíhladiny podzemnej vody, zapojenívegetácie a následkom zatieneníbylinného poschodia krovinovýmalebo stromovým poschodím jejkonkurenčná schopnosť postupneklesá a následne Carex chordorrhizaz lokality postupne mizne.Podľa vyhlášky MŽP SR č.579/2008 Z. z., ktorou sa mení vyhláškaMŽP SR č. 24/2003 Z. z. patrímedzi druhy národného významu a súčasneje zaradená do červeného zoznamu rastlín akodruh kriticky ohrozený.V PR Švihrová (kat. úz. Jamník) pracovníciurbariátu Pribylina v rámci revitalizačných opatrenípokosili a odstránili fytomasu a pionierskedreviny z plochy s výmerou približne 0,8 ha.Vzácnosť tohto maloplošného chráneného územiapramení z výskytu mnohých ohrozenýcha vzácnych rastlinných druhov, ktoré sú svojimiživotnými nárokmi viazané na tieto rašelinnéspoločenstvá. Z významných rašelinných druhovsa tu nachádzajú napr. ostrica dvojdomá (Carexdioica), všivec močiarny (Pedicularis palustris),nátržnica močiarna (Comarum palustre) či kľukvamočiarna (Oxycoccus palustris) alebo vachtatrojlistá (Menyanthes trifoliata).Koncom októbra sme zrealizovali v NPR Belianskelúky (kat. úz. Spišská Belá) na ploche2,5 ha odstraňovanie výmladkov náletových drevínhlavne rodu Betula do priemeru 3 cm. Predmetomochrany je tu najmä biotop európskehovýznamu Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz(7230), na ktorý sú viazané viaceré vzácne, ohrozenéa chránené druhy nižších i vyšších rastlín.Zaznamenaný je tu výskyt viacerých reliktnýchdruhov nižších (Calligeron trifarium, Meesiatriquetra) i vyšších rastlín (Carex dioica, Carex li-Foto a mapa: Ing. Slavomír Celermosa, Pedicularis sceptrum-carolinum).V území európskeho významu SKUEV0196Brezové (kat. úz. Štrba) sme zabezpečili výrubnáletových drevín na ploche približne 2 haa kosenie na ploche 0,25 ha. Cieľom uvedenýchopatrení je zachovanie priaznivých podmienokbiotopu európskeho významu Ra6 – Slatinys vysokým obsahom báz (7230), no tiež zachovanieviacerých vzácnych druhov, ako sú vstavačmočiarny (Orchis palustris), rosička okrúhlolistá(Drosera rotundifolia) či kľukva močiarna (Oxycoccuspalustris).Vo vlastnej réžii sme zrealizovali odstraňovanienáletových, resp. nežiaducich drevín z rašeliniskav PR Medzi bormi (kat. úz. Zuberec a Habovka).Z drevín sa odstraňovali predovšetkým brezabradavičnatá (Betula verucosa), vŕba (Salix sp.),topoľ osika (Populus tremula),čiastočne i smrek obyčajný (Piceaabies) do priemeru približne13 cm meraného vo výške1,3 m nad zemou. Tieto opatreniasa vykonali na ploche 0,3 haa výmladky uvedených druhovdrevín priemeru 1 – 2 cm bolipokosené krovinorezmi na ploche1 ha.Dôvodom na vykonanie týchtoopatrení je ochrana a zachovaniechránených vrchoviskovýchrašelinných druhov rastlín,konkrétne páperníka pošvatého(Eriophorum vaginatum) aniektorých chránených nízkychkrov, ako je rojovník močiarny(Ledum palustre), androméda sivolistá (Andromedapolifolia) či kľukva močiarna (Oxycoccuspalustris), ktoré sa nachádzajú na tomto významnombiotope.Mokrade a rašeliniská patria dnes k vzácnymkriticky najviac ohrozeným ekosystémom na územíSlovenska. Ich ochrana sa preto v súčasnostistáva jednou z prvoradých úloh ochrany prírodya životného prostredia.LiteratúraCeler, S., 2010: Mapový podklad: Manažmentovéopatrenia na rok 2009, 2010, NPR Belianskelúky.Dítě, D., Kubandová, M., 2005: Program záchranysivuľky prímorskej (Glaux maritima L.)[msc.] depon in ŠOP SR, Správa TANAP, pracoviskoL. Mikuláš.Dítě, D., Kubandová, M., 2005: Program záchranyostrice blšnej (Carex pulicaris L.) [msc.]depon in ŠOP SR, Správa TANAP, pracovisko L.Mikuláš.Dítě, D., 2003: Program záchrany blatnicemočiarnej (Scheuchzeria palustris L.). [msc.]depon in ŠOP SR, Správa TANAP, pracoviskoL. Mikuláš.Dítě, D., Pukajová, D., 2003: Program záchranyblatnice močiarnej (Scheuchzeria palustrisL.). [msc.] depon in ŠOP SR, Správa TANAP,pracovisko L. Mikuláš.STRANA 36 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 37

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínOdstraňovanie náletových drevín z rašeliniska v PR MedzibormiFoto: Ing. Pavol GavlákDíte, D., Žuffová, A., 2006: Program starostlivostio národnú prírodnú rezerváciu Belianskelúky, Správa TANAP, pracovisko L. Mikuláš.Keď som v novo vzniknutom časopise Ochranaprírody Slovenska (1/2001) informoval o prvýchskúsenostiach s transferom leknice žltej (Nupharluteum) na strednom Považí (1997 – 2000), bolsom veľmi spokojný s výsledkami, ktoré táto akciapriniesla predovšetkým pri ozeleňovaní práveTransfer na druhúTakto vyschla časť vodných biotopov v zemníku Kostolná –ZáriečieStanová, V., Valachovič, M., 2002:Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE– Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa14. júla 2004, ktorým sa vydáva národnýzoznam území európskeho významu.Vyhláška MŽP SR č. 579/2008 Z. z.,ktorou sa mení vyhláška MŽP SR č.24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákonč. NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochraneprírody a krajiny v znení neskoršíchpredpisov.http://www.sopsr.sk/webs/redlist/Ing. Mário HumenýS-TANAP, Liptovský Mikulášvzniknutých zemníkov – štrkovísk v nive Váhu.Nemožno sa preto čudovať tomu, že na základevýnimky MŽP SR Správa CHKO Biele Karpatyv spolupráci s o. z. Pre Prírodu uskutočnila v roku2004 ďalší transfer tohto druhu na dvadsaťtri novýchi staronových lokalít. Za určitý nedostatokpri vysádzaní leknice do týchto náhradnýchhydrických biotopov somvtedy považoval predovšetkým málozabahnený substrát na dne štrkovísk,čo spôsobovalo vo viacerých vodnýchplochách pomalý rast tejto vodnejrastliny. Prirodzená sukcesia si všakporadila a vysadené leknice sa na väčšinelokalít úspešne adaptovali a rozrástli.Niekde síce doteraz len prežívajú,no na viacerých miestach vytvorilimohutné trsy, ba sa aj rozmnožili, takževhodne dotvárajú kolorit umelopretvorenej lužnej krajiny a poskytujúdobré existenčné podmienky mnohýmdruhom vodných a močiarnychživočíchov.Veľmi skoro začali vysadené rastlinyLeknica žltá dokáže prežiť na súši obyčajne len pársezónPrenášané leknice.......našťastie, rastliny rástli v bahnitom substrátezápasiť s problémom, s ktorým sme síce priplánovaní transferu počítali, no netušili sme,že nás prekvapí v takomto krátkom čase. Očo ide? Na viacerých lokalitách sme následnezaznamenali výrazný a zrejme aj trvalýpokles vodnej hladiny. Ako som uviedol nastránkach CHÚS (72/2007), asi najviac nástento vývoj zaskočil v zemníku Kostolná – Záriečie(rybársky revír Trenčianske kaskády),kde sa v priaznivých podmienkach leknicarozmnožila nebývalým tempom, no v najjužnejšiesituovanej vodnej ploche sa postupneocitla len v cca 10 – 20 cm hlbokej vode a odroku 2010 časť rastlín až na vyschnutom dne.Pomaly sa začínal rysovať scenár, podľa ktoréhosa ako reálne východisko z tejto situáciejavil záchranný prenos najviac ohrozenýchexemplárov leknice na lepšie stanovištev rámci tejto lokality, resp. na inú lokalitu.Suchší začiatok roku 2011 potvrdil túto víziu,a tak sme 23. júna zrealizovali záchrannýtransfer časti tunajšej populácie leknicežltej. Ako vidno na priložených fotografiách,pri vykopávaní jednotlivých trsov sme nepotrebovaliani gumenné čižmy. Takmer všetkyz cca 20-tich vykopaných rastlín sme prenieslia vysadili do zemníka Újazd (rybárskyrevír Gabajove štrkoviská), ktorý taktiežutrpel výrazným poklesom hladiny vody,tromi kusmi sme obohatili len niekoľkoročnéštrkovisko v Nemšovej-Ľuborči. Keďžesa nepreniesli všetky rastliny, ktoré sa ocitlina súši, a ďalšie čaká podobný osud, v začatejakcii mienime pokračovať sami alebov spolupráci s dobrovoľnými ochrancamiprírody, prípadne s miestnymi rybármi, ktorímajú tiež pochopenie aj pre takúto formuskvalitňovania svojich revírov.Na záver ešte jeden ochranársky povzdych.Počet tupcov, ktorí čoraz intenzívnejšie vysádzajúdo našich vôd cudzokrajné lekná,rastie (aspoň na Považí), geometrickýmradom. Nikdy som nepatril medzi ortodoxnýchradikálov, ale začínam uvažovať o tom,ako asi zareagujú tieto introdukované leknápo postriekaní herbicídom.Text a foto: RNDr. Jozef MájskyCHKO Biele KarpatySTRANA 38 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 39

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínLaická verejnosť si neraz myslí, že „ochranári“to sú tí, čo si môžu dovoliť chodiť v pracovnomčase na huby. Kiež by tomu tak bolo, povzdychnúsi mnohí z nás. Netvrdím, že sa počas terénnychprác nepritrafí nájsť nejaký dubák, dokonca nie jeničím neobvyklým, keď pri manažmente skončiapod lištou kosačky pekné kozáky. Určite to všaknie sú koše húb. Možno aj preto, aby sme sa neocitliv nepriaznivom svetle, venujeme hubámlen minimum pozornosti a údaje o vzácnycha chránených druhoch pribúdajú do rezervačnýchkníh len výnimočne. Myslíme si, že situáciaby sa mohla aspoň trochu zmeniť, veď našu pozornosťsi zaslúžia nielen medvede, orly či vzácnakvetena.Prehliadané hubyšťastie napríklad na dva chránené druhy húb.Z hríbovitých húb to bol predovšetkým hríbhorký (Boletus radicans), ktorý sme našli v BielychKarpatoch v PR Jachtár nad Drietomoui v PP Brezovská dolina povyše Červeného Kameňaa na druhej strane vážskeho údolia v PR BeckovskéSkalice. Pri cene 33 € za plodnicu, taktotiž tento druh ohodnotili v „cenníku“ naši legislatívci,síce hodnota týchto troch chránenýchúzemí nejako podstatne nevzrástla, no určite tribodky na mape potešili mykológov. S týmto hríbom,trochu podobným „satanovi“, sa v teplýchpahorkatinách občas stretávame, o dosť viacsme boli ale prekvapení z dvojnásobného nálezuvzácnej teplomilnej a chránenej muchotrávkyrov na styku lúky a lesa v PP Krivoklátske lúky.Toto chránené územie totiž leží pomerne hlbokov severne situovanej bielokarpatskej doline. Povzbudenítýmito nálezmi sme preto navštíviliaj PP Malostankovské vresovisko, kde sa vyskytujeďalší ohrozený druh muchotrávka cisárska(Amanita caesarea), no nemali sme tu šťastie anina jeden z týchto chránených druhov muchotrávok.Podľa toho, ako ich ocenili odborníci, malaby byť muchotrávka cisárska vzácnejšia, nakoľkospoločenská hodnota jednej plodnice je 53 €,kým u muchotrávky šiškovitej bola stanovená lenna 17 €. Našťastie, muchotrávku cisársku, ktorása dosť podobá muchotrávke červenej, si dovoliazbierať len fajnšmekri, dobrí znalci húb, nomali by si byť vedomí toho, že je to protizákonné.Muchotrávke šiškovitej, ktorá je síce jedlá, ale niepríliš chutná, od hubárov veľké nebezpečenstvonehrozí. To, že si ju občas pomýlia so šampiňónomalebo bedľou, by nemalo mať pre zníženiejej početnosti rozhodujúci význam.Možno sa bude niekomu zdať, že sme sa chcelipochváliť s minuloročnými hubárskymi úlovkami,no pravdou je, že sme sa skôr snažili všetkýchkolegov otrávených neradostnou situáciouv ochrane prírody, ktorú nemajú na svedomíhuby, navnadiť, aby venovali viac pozornostinež doteraz týmto starobylým organizmom. Jemožné, že v súvislosti s otepľovaním klímy budev našej prírode pribúdať teplomilných húb a napríkladk doterajším štyrom slovenským nálezommrežovky červenej (Clathrus ruber), ktorá máv Európe ťažisko rozšírenia v Mediteráne, pribudnepráve ten váš nález.Text: Mgr. Matúš ĎurčekRNDr. Jozef MájskyHríb horký (Boletus radicans)Foto: Jozef MájskyMuchotrávka šiškovitá (Amanita strobiliformis)Foto: Matúš ĎurčekMuchotrávka cisárska (Amanita caesarea)Foto: Jozef MájskyMrežovka červená (Clathrus ruber)Foto: Jozef MájskySamozrejme, že sme zovšeobecňovali, veď ajv našom regióne máme snaživé kolegyne a kolegov,ktorí neraz kolenačkujú po lúkach, aby objavilizaujímavé druhy drobných lúčnic (Hydrocybespp.) či iné vzácnosti a májovky si nevšímajú. Myaž k takto zanieteným mykológom nepatríme,ale zas takmer nikdy neobídeme pri kontrole našichstarých porastov vyvrátené a zlomené bukyči duby, aby sme náhodou neprepásli nejakýkoralovec (Hericium spp.). Bohužiaľ, chránenýkoralovec ježovitý (H. erinaceus) sme ešte nezaznamenali.Treba tiež povedať, že nie každý rokpraje všetkým druhom húb. V roku 2010 sme mališiškovitej (Amanita strobiliformis). Mladé exempláremajú síce typický muchotrávkovitý vzhľad,staršie exempláre, čo bol aj náš prípad, sú do istejmiery podobné bedli jedlej, prípadne niektorýmpečiarkam. Platí to predovšetkým pre vytiahnutejšiejedince s tenším hlúbikom. Ten môže byťdlhý 15 – 25 cm, hrubý 2 – 4 cm, dolu miernezhrubnutý a niekedy zahrotený, pri báze so šupinkatýmizvyškami celkovej plachtičky. Tútojedlú muchotrávku, rozšírenú podľa literatúryv teplejších oblastiach Slovenska, sme zaznamenaliopäť v PR Beckovské Skalice, čo neboloaž tak prekvapujúce, ako nález dvoch exemplá-STRANA 40 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 41

Ochrana drevínVýchova a vzdelávanie v ochrane prírody a krajinyPrehľad chránených stromov Slovenska podľa okresov a krajovevidovaných v štátnom zozname k 31. 12. 2010OkresPočetBratislava I 22-27-21Bratislava II 0-0-0Bratislava III 0-0-0Bratislava IV 2-2-2Bratislava V 0-0-0Malacky 0-0-0Pezinok 3-5-3Senec 2-2-2Bratislavský kraj spolu: 29-36-24 (9/15)Trnava 8-10-6Dunajská Streda 13-37-5Galanta 6-7-5Hlohovec 2-2-2Piešťany 3-4-3Senica 2-2-2Skalica 1-4-1Trnavský kraj spolu: 35-66-14 (6/8)Banská Bystrica 20-137-13Banská Štiavnica 5-17-5Brezno 0-0-0Detva 4-4-3Krupina 4-4-4Lučenec 2-5-2Poltár 3-14-3Revúca 9-52-7Rimavská Sobota 3-3-3Veľký Krtíš 13-17-9Zvolen 7-20-7Žarnovica 14-21-9Žiar nad Hronom 8-12-7Banskobystrický kraj spolu: 92-306-36 (24/12)Trenčín 4-10-4Bánovce nad Bebravou 1-1-1Ilava 9-12-8Myjava 4-4-3Nové Mesto nad Váhom 5-36-3Partizánske 1-1-1Považská Bystrica 8-12-3Prievidza 11-24-7Púchov 4-4-4Trenčianský kraj spolu : 47-104-18 (9/9)Vysvetlivky, napríklad: 470-1289-67 (32/35)470 – počet chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí1289 – počet jedincov chránených stromov67 – počet druhov stromov32/35 – pôvodný druh /nepôvodný druhSTRANA 42 – CHUS 82/2011Prešov 2-2-2Bardejov 0-0-0Humenné 6-6-5Kežmarok 2-2-2Levoča 2-4-2Medzilaborce 2-2-2Poprad 3-8-3Sabinov 4-5-3Snina 3-3-3Stará Ľubovňa 3-25-3Stropkov 5-7-1Svidník 13-28-3Vranov nad Topľou 5-5-4Prešovský kraj spolu : 48-94-17 (9/8)Nitra 2-2-2Komárno 2-68-2Levice 15-22-11Nové Zámky 13-82-11Šaľa 2-2-2Topoľčany 2-2-2Zlaté Moravce 4-22-2Nitriansky kraj spolu: 40-200-17 (7/10)Košice I 6-8-6Košice II 1-29-1Košice III 0-0-0Košice IV 0-0-0Košice-okolie 6-7-4Gelnica 2-6-1Michalovce 4-4-2Rožňava 10-33-3Sobrance 4-4-3Spišská Nová Ves 4-5-4Trebišov 5-9-3Košický kraj spolu : 41-104-18 (9/9)Žilina 31-63-9Bytča 8-16-4Čadca 6-31-3Dolný Kubín 20-54-8Kysucké Nové Mesto 12-20-5Liptovský Mikuláš 15-19-5Martin 8-14-4Námestovo 8-8-4Ružomberok 12-124-5Turčianske Teplice 3-3-2Tvrdošín 4-9-1Žilinský kraj spolu : 127-361-21 (16/5)SLOVENSKO: 459-1271-67 (32/35)Ing. Milan Krištof, ŠOP SRTri „nové“ náučné chodníkyv pôsobnosti Správy CHKO Biele KarpatyOkrem toho, že rok 2010 bol pomerne daždivýa chladný, bol priaznivý pre rekonštrukcie náučnýchchodníkov. Modernizácia a rozšírenie NCHOkolo Vršatca – koruny Bielych Karpát, NCHBeckovské Skalice a NCH Sychrov sa realizovalapod patronátom o. z. Pre Prírodu v úzkej spolupráciso Správou CHKO Biele Karpaty a ďalšímizapojenými partnermi.NCH Beckovské Skalicea NCH SychrovHistória oboch náučných chodníkov siaha doroku 1993, kedy boli oba vybudované ako spoločnýprojekt Strediska ŠOP Nitra, pracoviska Trenčín,obce Beckov a ZO SZOPK Beckov.Slávnostné otvorenie NCh Beckovské Skalice sa tešilo bohatejúčastiObnovený NCH Beckovské Skalice sa akoprvý na Slovensku zameriava na rôzne spôsobystarostlivosti o biotopy a populácie chránenýchdruhov. Trasa má sedem zastávok zameranýchna jednotlivé biotopy: sprašová stena, kameňolom,lúky a pasienky, orná pôda, lesy, ovocnýsad a posledný panel sa venuje krajine a vplyvučloveka na jej súčasnú podobu. Každý informačnýpanel popisuje význam biotopu a jednotlivéspôsoby manažmentu od nevhodných až ponajvhodnejšie. Slávnostné otvorenie sa konalo21. 5. 2010 za bohatej účasti a pekného počasia.Minuloročná rekonštrukcia sa realizovala v rámciprojektu Mikroregióny Pre Prírodu podporenéhonadáciou Ekopolis.NCH Sychrov pozostáva v súčasnosti zo štyrochzastávok na trase dlhej 4,5 km, vedúcejz obce Beckov okruhom cez PR Sychrov a okoloBeckovského hradu späť do centra obce. Jednotlivéinfopanely sú venované náučným chodníkom,chráneným územiam a stromom v okolíBeckova, lesu a jeho obyvateľom, PR Sychrova histórii jej ochrany a posledný panel popisujegeológiu hradného brala. Najvhodnejší termínna návštevu náučného chodníka je v čase kvitnutiahlaváčika jarného (apríl – máj). Do rekonštrukciesa zapojili najmä ZO SZOPK Beckova obec Beckov. Náučný chodník dokončiliv novembri 2010.NCH Okolo Vršatca –koruny Bielych KarpátPrvý náučný chodník v súčasnomponímaní bol v oblasti Vršatca vybudovanýv 80-tych rokoch minuléhostoročia a viedol z Vršatského Podhradiado Červeného Kameňa. V roku2005 ho Správa CHKO Biele Karpatyzrekonštruovala a jeho trasa sa zmenilana okruh okolo Vršatských bradiel.Posledná rekonštrukcia sa zrealizovalaminulý rok v rámci projektu OkoloVršatca – koruny Bielych Karpát,podporeného nadáciou Ekopolisa spoločnosťou Toyota.V súčasnosti chodník pozostáva z desiatich zastávokvenujúcich sa flóre, faune, neživej prírode,histórii, krajine a vplyvu človeka na ňu, ako ajochrane prírody a okoliu Vršatca.Na jeho trase pribudli dve zastrešené odpočinkovémiesta, ktorých súčasťou sú aj tzv.včielkové stienky, slúžiace ako náhradný biotoppre vzácne blanokrídlovce. V rámci projektu sarealizovalo aj vyznačenie náučného chodníkaa turistických trás, úprava parkoviska, úpravaCHUS 82/2011 – STRANA 43

Výchova a vzdelávanie v ochrane prírody a krajinyFórum názorovdvoch prameňov a kontrola kvality vody čivýsadba starých odrôd ovocných stromov.Na prechádzku náučným chodníkom lákajúnávštevníkov aj informačné tabulepri kaplnke Brezová a v obciach Pruskéa Červený Kameň.Slávnostné otvorenie sa konalo 19. septembra2010 na Vršatci za hojnej účasti, ato i napriek spočiatku nepriaznivému počasiu.V rámci bohatého programu si mohlinávštevníci ako prví oficiálne prejsť trasunáučného chodníka, zúčastniť sa kvízuo ceny, pokochať sa výstavou Chránené územiaZlínskeho kraja či vypočuť si vystúpenieZdenky Prednej. Nechýbala ani prezentáciao ochrane prírody Bielych Karpát a celodennépremietanie filmov s environmentálnoutematikou, možnosť predplatiť si časopisBílé/Biele Karpaty či zakúpiť si pohľadnicu vydanúpri tejto príležitosti a oraziť si ju pamätnoupečiatkou. Pohľadnica a pečiatka sú priebežnepočas celého roka dostupné v hoteli Vršatec.Odpočívadlo so včielkovou stienkou pod BabkamiVirtuálna verzia všetkých troch náučnýchchodníkov je dostupná na stránke www.bielekarpaty.sk.Peter JánskýS-CHKO Biele KarpatyNáučný chodník Vyšehrad bude slúžiť verejnostiaj v najbližších rokochNáučný chodník Vyšehrad bol naposledy zrekonštruovanýSprávou Chránenej krajinnej oblastiPonitrie v roku 2007 za materiálnej, finančneja fyzickej pomoci Správy Národného parkuVeľká Fatra, Klubu slovenských turistov HornáNitra Prievidza, Miestneho odboru Matice slovenskejv Prievidzi a Ústredného výboru Slovenskéhozväzu ochrancov prírody a krajiny v Prievidzi,s celkovými nákladmi takmer 22.000,- Sk.Po štyroch rokoch prevádzky si NCH Vyšehradvyžadoval údržbu – obnovu ochranných náterov.Na prelakovanie dosiek s textami na všetkýchšiestich paneloch NCH poskytol Správe CHKOPonitrie olejový lak KST Horná Nitra Prievidza.Vďaka tohtoročnej finančnej pomoci MO MaticeSlovenskej v Prievidzi a firme Colorlak SKs. r. o. Bánovce n. Bebravou mohla Správa CHKOPonitrie zakúpiť kvalitnú tmavohnedú voskovúlazúru talianskeho výrobcu ArdLazur, potrebnúna obnovu ochranného náteru drevených nosnýchkonštrukcií so šindľovými strieškami panelovNCH. Všetko to z manažoval strážca prírodyzo Správy CHKO Ponitrie z pracoviska v Prievidzi,ktorý počas krásnych slnečných dní v ostatnýtohtoročný augustový týždeň panely NCH Vyšehradponatieral.Ing. Ľuboslav RuttkayS-CHKO PonitrieAko sa odstránili migračné bariéry na rieke MuráňKaždá rieka sa automaticky považuje za biokoridor– cestu umožňujúcu biote dostávať saz miesta na miesto. Tento fakt Vám potvrdia všetkykoncepčné materiály typu RÚSES, MÚSESa iný – SES, koncepcie ochrany prírody, manažmentovéplány SKÚEV či iné rovnako sofistikovanéa aj rovnako zbytočné materiály, ktoré čiernena bielom píšu ako to „má byť“.Ale je to skutočne tak? Umožňujenaozaj každá rieka pohybči presun dostatočnému počtudruhov, aby mohla byť označenáza biokoridor?Každá cesta má svoje parametrepodľa toho, čo má po nejjazdiť. Po tých našich riečnychcestách toho veľa nenajazdí –snáď iba „obojživelné vozidlá“,ktoré, keď treba, vedia prejsťpo zemi alebo „vzdušné stroje“,ktoré vodu samotnú ani tak nepotrebujú,len ju využívajú akovodítko a letia ponad ňu. Naostatné organizmy myslia všetkydôležité vyššie spomenuté materiályslovíčkom „výhľadovo“,podobne ako ľudia pri svojichcestách. Rieky a potoky sú plnéstupňov, hatí, sklzov, regulovanýchúsekov, tunelových úsekova kadejakých iných vodnýchatrakcií. To všetko podfarbenéa prestúpené krásou farieb namiešanýchpodľa osvedčenýchreceptúr použitých v ČOV, čistopodľa prísnych kritérií úradnetrikrát zapísaných, dvakrát odvolanýcha opäť potvrdených,len aby to malo ten patričnýpunc zodpovednosti. Pritom sasíce raz aj zobral do úvahy fakt,že živočíchom žijúcim pod ČOVto vyhovovať asi celkom nebude,ale keď sa nakoniec zohľadnilo,že keď sa ČOV opravuje alebovypadne elektrina, aj tak idevšetka voda bez čistenia do rieky, usúdili zodpovednékapacity, že je to vlastne jedno.Človek sa neubráni pocitu, že to spoločnostiasi všetko takto vyhovuje, keď sleduje, s akýmtempom, nasadením, zodpovednosťou a chuťousa tento problém u nás rieši. Naši metodici a riadiacipracovníci sa koncepčne dopátrali k veľkejNajväčšia migračná bariéra na Muráni pred odstránenímFoto: autorNajväčšia migračná bariéra odstranenáFoto: autorSTRANA 44 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 45

Fórum názorovFórum názorovmyšlienke, že pomaly ďalej zájdeš. A dnes pátrajúpo tom, ako sa dá táto myšlienka pretaviť do trvaloudržateľnej koncepcie.Občas však niekto nerešpektuje metodiky a inémateriály, a tak akoby zbytočne skočí niekam,kde to ani nie je treba. Tento článok je presneo tom, teda o skokoch.Čisto náhodne sme sa niekedy okolo roku 2000začali na Správe NP Muránska planina, kde smevtedy pracovali, venovať rieke Muráň. Nebolo tometodické, plánované. Bol to len čistý nevynútenýzáujem dozvedieť sa viac, i keď treba pripustiť,že do kariet hrali aj záujmy vzniku siete NATU-RA 2000. A tak sme sa tmolili popri rieke, o ktorejsme okrem útržkovitých informácií o vydre nevedelitakmer nič. Tento čin neostal bez následkova k rieke sme sa vracali s ďalšími a ďalšími odborníkmi,ktorí nás začali upozorňovať na množstvoproblémov, ktoré v rieke sú. Medzi inými aj namigračné bariéry. Opäť nemetodicky sme si tedazmapovali migračné bariéry. Keby sme len tušili,že o pár rokov to niekto urobí metodicky a prídena to, že nie je významné sa venovať bariéramna tomto toku. No, kto to mohol tušiť? Neuváženea nepremyslene sme si povedali, že chcemeurobiť niečo, čo by výrazne menilo stav riekyk lepšiemu a mohlo by sa priaznivo a hmatateľneprejaviť na živočíchoch. Slovenský osvedčenýTab.: Projekty zamerané na revitalizáciu zrealizované na rieke Muráňrecept na také zlepšenie je skladačka, publikácia,informačná tabuľa či plagát, prípadne programstarostlivosti. No my sme chceli niečo iné, taksme od osvedčeného postupu odskočili. Vzhľadomk absencii akýchkoľvek skúseností sa námako najľahšie zdalo odstránenie migračných bariér.Obzvlášť z tohto dôvodu bola jedna bariérapre nás mimoriadne zaujímavá. Pod ňou sa vyskytovalo7 druhov rýb, ktoré sa nad ňou nevyskytovali.Pritom, keď sme pátrali v historickýchdátach, čo sa všeobecne neodporúča, sme zistili,že v minulosti boli dané druhy vysoko nad toutobariérou. Pravdepodobne takýchto príkladov jevo svete celé kvantum a je ich až toľko, že sa tunedá ani napísať číslo, koľko ich je a nikde indesa tiež s takýmto bezvýznamným číslom neobťažovali.Významné číslo v tomto obore na Slovenskuje len 60, ale už dnes nikto nevie, prečo práve60, a tak sa tým nezaťažujme ani my a berme toako najvýznamnejší fakt všetkých metodickýchsnažení.Ďalším skokom mimo dimenzií chápania bežnéhoa metodicky dobre zvládnutého priestorubolo rozhodnutie odstrániť bariéru, a nie hľadaťcestu okolo – t. j. nepúšťať sa do riešení metodickynazývaných ako rybochod, rybovod aleboobtokový kanál. Náraz po tomto skoku bol takýsilný, že nás vymrštil až 1,1 km nad najväčšiua najproblematickejšiu bariéru, na miesto inej,v tom čase nevýznamnej bariéry. Naším dopadomdo jej lokalizácie narástol jej význam natoľko,že ju bolo možné pilotne odstrániť, aj keďto na život v rieke nemalo takmer žiadny vplyv.Významné to však bolo z hľadiska správcu toku,ktorý si chcel odstránenie bariéry odskúšať naniečom menšom a až potom ísť na niečo väčšie.Okrem toho nás neustále bombardovali svojimivyjadreniami rôzni znalci problematiky, ktorí neustálenavrhovali rybochody v pevnej viere, žeryby predsa možno naučiť, na čo slúžia.Tvrdohlavosť zvíťazila a bariéra bola v roku2004 z mimorozpočtových zdrojov Správy NPMuránska planina odstránená. A nestalo sa nič.Nič z tých dramatických predpovedí, kde bolakaždá rýchlejšie prúdiaca voda hneď pohromoua hrozivého vymieľania či iných odborne predpovedanýchkomplikácií sa neudialo. Stavba stálaa stojí dodnes a odolala veľkým vodám, ktorésa cez ňu prevalili od roku jej vzniku. Nakoľko katastrofickéscenáre sa neudiali, mohlo sa skočiťspäť k významnej bariére.Ako čas bežal, došlo k pár mizerným zmenám,ktoré proces pribrzdili, ale po rokoch v roku 2009nastal neočakávane zvrat a našli sa financie aj naodstránenie významnej, najväčšej (z celoslovenskéhopohľadu vraj nevýznamnej, teda maximálne61. najvýznamnejšej) bariéry na rieke Muráň.V roku 2010 po niekoľkých dôležitých zápasochkvalifikácie, baráže a vyraďovacích kolách hlavnejsúťaže došla vec do finále a koncom júla 2010sa teda začalo so stavbou. Stavba bola úspešneukončená a 12. 10. 2010 aj úspešne skolaudovaná.Nasledoval prieskum s názvom A čo na tohovoria ryby (ryby boli vybraté zámerne pre ichvychýrenú výrečnosť). Ryby, zase napriek fundovanýmvyjadreniam odborníkov, ktorí tvrdili, žeryby tak rýchlo neprídu na to, že nejaká zmenanastala, sa vyjadrili jasne. Najzhovorčivejšia bolaploska pásava, kde sa stovky respondentov tohtodruhu už začiatkom novembra pochvalne vyjadrovaloo úseku dlhšom viac ako 1 km nad odstránenoubariérou, ďalším pochvaľne sa vyjadrujúcimdruhom bol jalec hlavatý a u ostatnýchčakáme do budúceho roka. Je možné, že ostatnédruhy boli výrazne ovplyvnené myslením našichodborníkov a tiež sa riadia starou pravdou, že pomalyďalej zájdeš, čo nám zase na druhú stranuvlieva neopodstatnené nádeje, že zájdu ďalej akoploska.Rieka tečie ďalej, ale teraz podstatne inak. Akoskutočná cesta aspoň v podstatne dlhšom úsekuako predtým. A keby sa aj nič iné neudialo, zmenyv jej živote už prídu samé.Ing. Ervín HaplMuránska planina neinvestičný fondNázov projektu Žiadateľ Donor Rok schváleniaRevitalizačný programrieky MuráňRevitalizácia riek v okreseRevúcaSpoločne za čistú riekuMuránkaRieka bez bariérOchrana a zlepšenieakvatickej biodiverzityv riečnom systéme riekyMuráňPropagácia revitalizácieriek na príkladeodstránenia najväčšejmigračnej bariéry narieke MuráňŠOP SR, Správa NPMuránska planinaŠOP SR, Správa NPMuránska planinaMuránska planina neinv.fondMuránska planina neinv.fondblue! advancing europeanprojectsMuránska planina neinv.fondDepartment for Environment, Foodand Rural Affairs (Veľká Británia)Stiftung für Bildung und Behindertenförderung(Nemecko)20032004Ekopolis 2005Ekopolis 2009Federálne ministerstvo životnéhoprostredia spolkovej republikyNemecko a Federálna agentúra preživotné prostredie, Nemecko2009Ekopolis 2010Na záver veľmi pekne ďakujem donorom, ktorí aktivity opísané v tomto článku podporili:obecLubeníkOZ PronaturSTRANA 46 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 47

Fórum názorovFórum názorovK lesníckemu výskumu lykožrúta na Slovensku:výsledky už vopred známe?Spôsob manažmentu chránených území, vktorých sú ihličnaté lesy postihnuté zvýšenoupopulačnou hustotou podkôrného hmyzu, je citlivoutémou medzi predstaviteľmi lesného hospodárstvaa ochrany prírody nielen na Slovenskua v Česku, ale aj v Škandinávii či Severnej Amerike(napr. Schroeder, Lindelöw 2002; Hofmeister,Svoboda 2007; Krečmer et al. 2007; Ábelováet al. 2008; Trzcinski, Reid 2008; Vojtek2011). Cieľom tohto príspevku nie je zodpovedaťna to, či je lesnícky alebo ochranársky prístuplepší pre naplnenie cieľov ochrany prírody v dotknutýchchránených územiach (o to sa pokúšalinapr. Foster, Orwig 2006; Hofmeister, Svoboda2007; Krečmer et al. 2007), ale kriticky * upozorniťna smer, akým sa vybrala lesnícka veda naSlovensku pri hľadaní odpovede na túto otázku.Obhospodarovatelia lesa považujú dotknutéchránené územia s najvyšším stupňom ochranyprírody za zdroje, odkiaľ sa podkôrny hmyz nekontrolovanešíri do okolitých hospodárskychporastov. Preto je ich snahou mať možnosť zasahovaťaj v týchto územiach, čo je v protiklade sosnahami ochrany prírody o uplatňovanie bezzásahovéhorežimu v nich (Hofmeister, Svoboda2007; Krečmer et al. 2007; Schroeder, Lindelöw2002; Trzcinski, Reid 2008; Zahradník2011). Obe z dotknutých strán majú snahu argumentovaťsvoj postoj k manažmentu týchto územíaj odborne, vedecky pôsobiacimi tvrdeniami.So skutočnou vedeckou hodnotou týchto tvrdenísa však nemožno vždy stotožniť (viď Krečmer etal. 2007; Ábelová et al. 2008; Vojtek 2011).Aktívna verzus pasívna ochrana lesaPodnetom k napísaniu tohto príspevku bolapublikácia kolektívu pracovníkov Lesníckehovýskumného ústavu – Lesníckej ochranárskejslužby Národného lesníckeho centra vo Zvolene,združených okolo Ing. Andreja Kuncu, PhD.,s titulom Vplyv aktívnej a pasívnej ochrany našírenie kalamity sekundárnych škodlivých činiteľov(Kunca et al. 2011; dostupná aj na internete).Chýbajúca objektivitaZ charakteru textu tejto publikácie (napr. vysvetľovaniezákladných odborných lesníckychpojmov) sa možno domnievať, že je určená nielenlesníckej, ale aj nelesníckej, laickej verejnosti.Preto je zvlášť dôležité, aby sa prezentovanéfakty podali objektívne. Už úvod však pôsobíviac ideologicky ako vedecky. Na str. 5 sa čitateľdozvie, že „les bez dôslednej aktívnej ochrany jezdrojom premnoženia sekundárnych škodlivýchčiniteľov...“ Keby to však naozaj platilo paušálne,lesy by sa za tých niekoľko tisícročí existenciev podmienkach „pasívnej ochrany“ len veľmiťažko dočkali súčasného lesného hospodárstvaa ich ochrany zo strany lesníkov. Nekonvenčnea tendenčne tu pôsobí upozornenie na konkrétneorganizácie (mimo iných aj na Štátnu ochranuprírody SR) a konkrétnych jednotlivcov (!), ktoríveria, „že príroda sa dokáže s akýmikoľvek vplyvmivysporiadať najlepšie sama“.Po tom, čo sa pozorný čitateľ na str. 8 dozvie, žeprevencia ukotvená vo vhodnom ekologicky podloženomplánovaní a obhospodarovaní lesnýchporastov (t. j. pozostávajúca z činností vychádzajúcichzo súčasných klimatických podmienok stanovišťa,ich predpokladaného vývoja a tiež ekologickýchvlastností pestovaných drevín) je hlavnouaktivitou v systéme integrovanej ochrany lesa, sana str. 10 dočíta: „... proti podkôrnym druhomhmyzu je spiľovanie napadnutých stromov a ichvyvezenie z porastu ... najúčinnejším opatrenímaktívnej ochrany lesa...“ Nedozvie sa však nič odôležitosti včasnej a dôkladnej (a prácnej) identifikácienapadnutých stromov v poraste nasledovanejich asanáciou (Trzcinski, Reid 2008),bez ktorej nemá spiľovanie a odvoz napadnutýchstromov žiadny vplyv na kontrolu populácií podkôrnehohmyzu. Ak sa k tomu pripoja klimaticképodmienky dlhodobejšie nevhodné pre smrek avýhodné pre podkôrny hmyz, môže byť výsledokaktívnej ochrany lesa rovnaký, ako je dnes viditeľnýna Kysuciach či na Spiši (obr. 1). Preto je nievždy celkom na mieste ukazovanie prstom na zákono ochrane prírody ako príčinu súčasného zléhostavu v hospodárskych smrečinách (str. 37).„Nezasahovanie vedúcek strate biodiverzity“Podľa Kuncu et al. (2011; str. 17) sa „ponechanielokality bez zásahu niekedy odôvodňuje ajneopodstatneným tvrdením, že aktívna ochranalesa aj tak nikdy nedosiahla nijaké výsledkya nikdy nedokázala plne regulovať stav škodcov.“Toto tvrdenie však nemusí byť vždy neopodstatnené,ako vyplýva z už vyššie spomínaného efektuuplatňovania aktívnej ochrany lesa na súčasnýstav kysuckých a spišských smrečín (obr. 1)a tiež z výsledkov odborných štúdií, ktoré nievždy našli rozdiely vo vplyve manažmentu naplošné šírenie sa populácií podkôrneho hmyzu(Schroeder, Lindelöw 2002; Trzcinski, Reid2008). Pri bezzásahovom režime sa vraj „nedávylúčiť napr. zmena pestrého zmiešaného lesas vysokou biodiverzitou a zastúpením chránenýcha vzácnych druhov na trávne spoločenstvo,porast kosodreviny alebo alpínsku lúku s menšoubiodiverzitou ako mal pôvodný ekosystéma s malým alebo žiadnym výskytom vzácnychdruhov organizmov... To všetko sú procesyv prírode bežné. Stali sa už mnohokrát“ (taktiežna str. 17). Je len na škodu poznania, že Kuncaet al. neuvádzajú ani jeden konkrétny príkladtakéhoto procesu, určite by tým rozvrátili základnéekologické teórie (Glenn-Lewin et al. 1992)a prepísali viaceré učebnice (napr. Hunter1999).„Výskum“ z TANAP-uVlastným prínosom autorov práce malo byťporovnanie vplyvu aktívneho a pasívneho manažmentuuplatňovaného na plochách poškodenýchvetrovou kalamitou na šírenie sa poškodeniasmrekového lesa lykožrútom smrekovým (Ipstypographus L.) okolo týchto území („jadrových“* „Kritika by mala byť normálnou súčasťou vedy, pretože len prostredníctvom kritickej výmeny názorov môžemevyužiť to, že veda sa stala kolektívnou činnosťou. Mali by sme bojovať otvorene, vyčítať si veci, navzájom si vyhľadávaťslabé miesta vo výsledkoch, teóriách, tvrdeniach. Málokedy tak ale robíme. A ak sa niekto odváži kritizovať nás,pokladáme to za útok na vlastnú osobu a odpovedáme iracionálne. Všetko toto je známkou neistoty a neistota jeznakom malosti a priemernosti.“ (Klein 1998)Obr. 1. Levočské vrchy, centrálna časť. Súčasný stav lesných porastov, nepôvodných smrekových monokultúr,postihnutých gradáciou podkôrného hmyzu po aplikovaní ochranou prírody neobmedzovanej„aktívnej ochrany lesa“. (Foto: Pavel Mathé, júl 2011)STRANA 48 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 49

Fórum názorovFórum názorovObr. 2. Základné dáta (prázdne body), priemerné hodnoty (plnébody) a stredné chyby relatívneho plošného poškodenia smrekovýchporastov v jednotlivých kruhových zónach v okolí rozdielnemanažovaných plôch. Horizontálne čiary ukazujú celkovépriemery (červená) a stredné chyby (modrá) pre jednotlivé typymanažmentu.zón). Kunca et al. sledovali plošné poškodenielesa v štyroch kruhových zónach („buffers“; do 50m, 50 až 100, 100 až 200 a 200 až 300 m) okolodvojíc jadrových plôch (t. j. na lesnícky aktívnemanažovanej ploche a na ploche bez zásahu) na4 lokalitách v TANAP-e počas rokov 2005 – 2008.Autori len (!) na základe porovnania hodnôt aritmetickéhopriemeru poškodenia lesa zistenéhov zónach okolo aktívne a pasívne manažovanýchplôch uzatvárajú, že „pasívny manažment lesa prispracovaní vetrovej kalamity má negatívny vplyvna zdravotný stav okolitých lesov, zvlášť tých, ktorésú najbližšie k ponechanému územiu“ (str. 36).Autori pri analýze zistených údajov však akosi zabudlizohľadniť variabilitu vstupných dát v rámcikruhových zón a dvoch typov manažmentu (obr.2.), a tiež zohľadniť možnú priestorovú závislosťkruhových zón v rámci jednotlivých plôch (Doncaster,Davey 2007). Po preanalyzovaní základnýchdát (s použitím analýzy variancie opakovanýchmeraní normalizovaných základných dát)sa však so závermi Kuncu et al. nemôžme stotožniť(tab. 1). Ani typ manažmentu, ani vzdialenosťkruhovej zóny od jadrovej zóny neovplyvnili štatistickyvýznamne veľkosť poškodenia smrekovýchporastov na hodnotených lokalitách.Okrem štatistického (ne)spracovania nameranýchdát treba práci po metodickej stránkevytknúť niekoľko ďalších faktov,ktoré by mohli významne ovplyvniťvýsledky, napr. nezohľadneniečasu vyvrátenia porastuv jadrových zónach (2002 a 2004),nezohľadnenie výskytu vyvrátenýchporastov aj mimo jadrovejzóny v kruhových zónach, chýbajúceporovnania charakteristíkporastov na jednotlivých plochácha lokalitách, diskutabilnýje tiež počet hodnotených lokalít(n = 4).Smrečiny a zemiačniskáV závere publikácie (str. 37) autoriv kontexte trhovej ekonomikypíšu: „Je zrejmé, že riziko poškodeniasmrekových lesov škodlivýmičiniteľmi je vysoké, avšakznámymi opatreniami ochranylesa a pestovateľskými zásahmi je možné dosiahnuťželaný cieľ“ (t. j. naplnenie dopytu trhu podomácom smrekovom dreve). Berúc do úvahyprebiehajúcu klimatickú zmenu, spolupôsobiacuna zvyšovanie frekvencie a intenzity prírodnýchdisturbancií v lesoch Európy (Schelhaaset al. 2003; Bolte et al. 2009; Lindner et al. 2010;Hlásny et al. 2011) a vplyv obhospodarovanialesov na stupeň ich ohrozenosti (Jactel et al.2009), možno len ťažko predpokladať, že sa želaniaKuncu et al. o zachovaní súčasného zastúpeniasmreka na Slovensku naplnia. A to aj kebysa fungovanie lesného ekosystému (rovnorodú,rovnovekú sekundárnu smrečinu nevynímajúc)rovnalo zložitosti fungovania autormi ako príkladuvádzaného zemiačniska (viď str. 37, avšakporovnaj s ich charakteristikou lesného ekosystémuna str. 15). Takéto tvrdenia pripomínajú snaženiaz čias nie tak dávno minulých, reprezentovanésloganom „Rozkážeme vetru, dažďu!“ (viďnapr. Missuth 1957) a nemajú veľa spoločnéhos integrovanou ochranou lesa a ekologicky podloženýmlesným hospodárstvom (Saniga 2008).Tab. 1. Výsledky analýzy variancie opakovaných meraní (RM-ANOVA) vysvetľujúcej variabilitu relatívnehopoškodenia lesa podkôrnym hmyzom typom manažmentu (aktívny a pasívny), vzdialenosťouod manažovanej zóny (Kruhová zóna) a ich vzájomnou interakciouZdroj variability df df upravenéMS F P P upravenéMedziskupinovýTyp manažmentu 1 0,257 1,769 0,23Nevysvetlená variabilita 6 0,145VnútroskupinovýKruhová zóna 3 1,16 0,026 1,977 0,15 0,21Kruhová zóna × Typ manažmentu 3 1,16 0,006 0,445 0,72 0,56Nevysvetlená variabilita 18 6,98 0,013Poznámka: Vstupné dáta boli normalizované pomocou arkus sínusovej transformácie. Vzhľadom naporušenie sféricity variancií a kovariancií vnútroskupinového zdroja variability (Mauchlyho test: P

Fórum názorovNové publikácie a recenziePredstavujeme ďalšiu knižku o SlovenskuUdalostí alebo vecí, ktoré by nejako výraznejšiezviditeľňovali Slovensko, je v poslednej dobeakosi poskromne. A v oblasti športu a politikyešte menej...Nedávno som však v kníhkupectve objavilknižku, ktorá Slovensko predstavuje a zviditeľňujeprevažne vo veľmi pozitívnom svetle. Ideo publikáciu Ottova encyklopédia Slovensko A –Ž. Teda, aby som veci upresnil, nejde o knižku,ale o knihu, a to poriadne masívnu a ťažkú. Encykopédiavyšla na jeseň 2006 (vedúca redaktorkaMária Kutláková) a mne sa podarilo kúpiť možnomage. Annals of Forest Science 66: (701) 1–18.Klein, J., 1998: Vláda průměrnosti 2. Zamlžováníproblémů. Vesmír 77: 107–109. (Online nahttp://www.vesmir.cz/clanek/vlada-prumernosti-2,dostupné 16. 8. 2011)Krečmer, V., Šach, F., Švihla, V., Černohous,V., 2007: K samovolnému vývoji horských lesů.Lesnická práce 86: 590–592.Kunca, A., Nikolov, Ch., Vakula, J., Leontovič,R., Galko, J., Zúbrik, M., 2011: Vplyvaktívnej a pasívnej ochrany na šírenie kalamitysekundárnych škodlivých činiteľov. Zvolen: Národnélesnícke centrum. 42 p. (Online na http://www.nlcsk.sk/files/2298.pdf, dostupné 16. 8.2011)Lindner, M., Maroschek, M., Netherer, S.,Kremer, A., Barbati, A., Garcia-Gonzalo, J.,Seidl, R., Delzon, S., Corona, P., Kolström,M., Lexer, M. J., Marchetti, M., 2010: Climatechange impacts, adaptive capacity, and vulnerabilityof European forest ecosystems. ForestEcology and Management 259: 698–709.Missuth, J., 1957: Vietor a les. Bratislava: Slovenskévydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry.166 pp.Novotný, V., 2000: Kargo kult, český vědecký.Vesmír 79: 284–284. (Online na http://www.vesmir.cz/clanek/kargo-kult-cesky-vedecky,dostupné 16. 8. 2011)Quinn, G. P., Keough, M. J., 2002: Experimentaldesigh and data analysis for biologists. Cambridge:Cambridge University Press. 537 pp.Saniga, M., 2008: Pestovanie lesa a trvalo udržateľnélesné hospodárstvo. Les & Slovenské lesokruhy64 (3–4): 9–12.Schelhaas, M. J., Nabuurs, G. J., Schuck, A.,2003: Natural disturbances in the Europeanforests in the 19th and 20th centuries. GlobalChange Biology 9: 1620–1633.Schroeder, L. M., Lindelöw, Å., 2002: Attackson living spruce trees by the bark beetke Ips typographus(Col. Scolytidae) following a stormfelling:a comparison between stands with andwithout removal of wind-felled trees. Agriculturaland Forest Entomology 4: 47–56.Trzcinski, M. K., Reid, M. L., 2008: Effect ofmanagement on the spatial spread of mountainpine beetle (Dendroctonus ponderosae) in BanffNational Park. Forest Ecology and Management256: 1418–1426.Vojtek, J. 2011: Nastal čas radikálneho upratovania!Alebo hlboká sonda do ochrany prírodyna Slovensku a v Európskej únii na úrovniroku 2010. Les & Slovenské lesokruhy 67 (1–2):12–19.Zahradník, P., 2011: Kůrovcová a názorová kalamitana Šumavě. Lesnická práce 90: 364–365.Autori: Ing. Benjamín Jarčuška, PhD.Mgr. Peter Kaňuch, PhD.Ústav ekológie lesa SAV, ZvolenE-mail: jarcuska@savzv.skjeden z posledných výtlačkov v dopredaji. Kúputejto knihy odporúčam každému, kto by ju ešteuvidel v kníhkupectve.Na vyše 1 050 stranách textu nájde čitateľ približne10 000 hesiel z histórie i súčasnosti Slovenska.Treba uznať, že autorský kolektív sa s toutoknihou riadne narobil. V prehľadne utriedenýchheslách je k dispozícii obrovské množstvo informáciío histórii (od čias Veľkej Moravy, cezRakúsko-Uhorsko, Československú republiku,ČSSR až po vznik samostatnej Slovenskej republiky),podrobné údaje o geografii, ako i zmienkyo širokej škále osobností spoločenského a kultúrnehoživota od stredoveku až po súčasnosť. Knihudopĺňa veľké množstvo farebných fotografiía reprodukcií dobových listín. Veľmi dôkladne jespracovaný miestopis – v knihe sú údaje zrejmeo všetkých obciach naSlovensku vrátane malýchdediniek, doplnenéo reprodukcie asi 1 000erbov. Toto ocenia nielenhistorici a záujemcoviao heraldiku, pretoževiaceré z erbov malýchdediniek som videl poprvýkrát nielen ja, alemožno aj niektorí obyvateliatýchto dediniek, aksa im táto encyklopédiadostala do rúk.Veľká pozornosť, čo tuchcem osobitne zdôrazniť,je venovaná aj ochraneprírody. V encyklopédiisú zmienky o takmervšetkých chránenýchúzemiach Slovenskavrátane menších a menejznámych prírodných rezervácií, chránenýchareálov a prírodných pamiatok. Tejto elegantnea precízne spracovanej knihe nemožno takmernič vytknúť, výnimkou je iba jedna faktografickádisproporcia. Pri študovaní jednotlivých hesielsom sa asi po dvoch hodinách zarazil – v knihe súpodrobné údaje o prírode Slovenska, ale takmerchýbajú zmienky o osobách, ktoré sa o poznanieslovenskej prírody zaslúžili. Autori asi inklinovaliskôr k oblasti kultúry. V encyklopédii sú zmienkyo známych, ale i menej (až málo) známychliterátoch, hercoch, režiséroch, tanečníkoch...Vedci, zvlášť prírodovedci, sú v knihe len veľmimálo zastúpení. To však vyvoláva ostrý kontrasta zdanie, že Slováci sú síce umelecky zdatným,ale intelektuálne (jemne povedané) poddimenzovanýmnárodom, pretože takmer nemajú vedcov!Pritom žijúce i nežijúce osobnosti zo svetaprírodných vied (ako prof. Ferianc, prof. Zachar,prof. Korbel, prof. Vilček, prof. Šomšák, prof.Križo, prof. Šteffek, doc. Háberová, skvelý znalecmotýľov doc. Patočka a minimálne 30 ďalších) byv takejto publikácii určite nemali chýbať.Chybou (z pohľadu cudzinca) je asi aj „jazykovábariéra“, pretože publikácia je písaná po slovensky.Možno by stáloza úvahu vydať encyklopédiuaj v anglickej verzii,čím by sa táto kniha oSlovensku stala prístupnoupre niekoľko sto miliónovobyvateľov Zeme.Slovákov v zahraničí, aj„za morom“, je dosť veľa,a myslím si, že bohatší znich by tento projekt radipodporili aj sponzorsky.Len, preboha, v prípadeanglickej verzie tam vedcinesmú chýbať!Na záver ešte jednavýhrada, ktorá je menejpodstatná, pretože jeskôr komická a bizarná.Pri každej obci v encyklopédiisú uvedenézemepisné súradnice,no okrem toho ešte aj vzdialenosť od Bratislavy.Dôvod ťažko pochopiteľný a ťažko vysvetliteľný.Žeby tým autori chceli naznačiť štrukturálnua správnu asymetriu Slovenskej republiky, ktorámá vo svete ťažko obdoby? Alebo žeby to bolopodľa vzoru moslimov? Lebo každý pravovernýmoslim by mal vždy vedieť, koľko kilometrov jeod Mekky...Doc. PaedDr. Valerián Franc, CSc.STRANA 52 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 53

HistóriaHistóriaŠtátna ochrana prírody v minulostiV tomto roku si pripomíname 40. výročie Ramsarskéhodohovoru o mokradiach, ktorý sa naSlovensku začal uplatňovať od roku 1990, tedapred 21 rokmi. Garantom aplikácie tohto dohovoruna Slovensku je odborná organizácia Štátnaochrana prírody SR. Desaťročné jubileum tejtoodbornej organizácie sme si pripomenuli v minulomroku (2010), neznamená to však, že štátnaochrana prírody na Slovenku má len takú krátkuhistóriu ako rovnomenná, v súčasnosti samostatnáodborná organizácia.Niektorí odborníci zaoberajúci sa históriouochrany prírody najčastejšie pokladajú za jej zrodrok 1955, kedy došlo k uzákoneniu štátnej ochranyprírody na Slovensku. Argumentujú tým, žedovtedy sa ochrana prírody okrem zákona SNRč. 11/1949 Zb. SNR o TANAP mohla opierať leno niektoré príležitostné normy iných rezortova až prijatie špeciálneho zákona ju položilona pevný právny základ, čo umožnilo jej rozvoj.Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochraneprírody bol prvým takýmto zákonom nielenna území Slovenska, ale aj vtedajšieho Československa(v Čechách podobný zákon prijali ažo rok neskôr, v roku 1956). V roku 2010 sme sipripomenuli 55. výročie prijatia zákona o štátnejochrane prírody, ktorý platil 40 rokov, a to až dokonca roka 1994. V uvedenom roku bol schválenýnový zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochraneprírody a krajiny s účinnosťou od 1. 1. 1995.V záujme implementácie smerníc Európskej únieo vtákoch a biotopoch do národnej legislatívybolo však potrebné už po osemročnej platnostitohto zákona prijať ďalší zákon č. 543/2002 Z. z.,taktiež o ochrane prírody a krajiny s účinnosťouod 1. 1. 2003, ktorý platí s určitými zmenami dodnes.Tento zákon dopĺňa a rozvíja ustanoveniapredchádzajúceho zákona.Ďalší odborníci stotožňujú vznik štátnejochrany prírody so vznikom Vládneho komisariátuna ochranu pamiatok na Slovensku v roku1919. Vládny komisariát bol totiž poverený nielenochranou výtvarných pamiatok umeleckých,historických či ľudových, ale aj ochranou pamiatokprírodných, svojrázu kraja a domoviny.Komisariát vypracoval koncepciu pamiatkovejstarostlivosti, ochrany a zveľaďovania krajinyv ktorej sa uvádza, že prírodné pamiatky si zasluhujúochranu, pretože svedčia o minulosti kraja,a to oveľa dávnejšie ako ostatné stavebné aleboiné umelecké pamiatky. Zdôrazňovala sa osobitnáochrana prírodných útvarov, skál, starýchstromov, ich skupín, ale aj celých lesov, vzácnychživočíchov a rastlín. V roku 1923 bol Vládny komisariáttransformovaný na Štátny referát naochranu pamiatok na Slovensku. K dôležitýmúlohám, ktoré riešil, patrila príprava prírodnéhoTatranského parku, zákona o štátnej ochraneprírody a súpis potenciálnych území na územnúochranu formou prírodných rezervácií. Keďžetieto skutočnosti sú dodnes málo známe, a to ajv radoch ochrancov prírody, žiaľ, v roku 2009 nebolusporiadaný ani jeden seminár či konferenciapri príležitosti 90. výročia etablovania štátnejochrany prírody na Slovensku.Nájdu sa aj odborníci, ktorí sa prikláňajúk názoru, že za vznik štátnej ochrany prírodymožno považovať rok vyhlásenia prvých chránenýchúzemí, k čomu došlo už koncom 19. storočia,teda v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťouUhorska. V roku 1895 boli vyhlásené čiastočnérezervácie Slovenská Ľupča – Polesie Šalková(dnes NPR Príboj) a Slovenská Ľupča – PonickáHuta (dnes NPR Ponická dúbrava), podľa čohoby štátna ochrana prírody vlani dosiahla už 115rokov. Zástancovia tohto názoru spravidla argumentujútým, že na rozdiel od predchádzajúcichsnáh panovníkov a šľachticov motivovanýchlen ochranou svojho majetku, najmä poľovnýcha rybárskych revírov, prípadne aj rozsiahlych lesovnajmä za účelom zabezpečenia dostatku drevapre bane a huty, vyhlásenie chránených územíje už uvedomelou ochranárskou činnosťousmerujúcou k zachovaniu prírodných pamiatokpre budúce generácie. Priekopníkom uhorskejochrany prírody bol lesník Karol Kaán (1867 –1940), ktorý presadil ochranu prírodných pamiatokv Uhorsku. V roku 1909 vyšla jeho publikáciaZachovanie prírodných pamiatok (A természetiemlékek fentartása), ktorá má význam aj pre Slovensko.Práve s menom Karola Kaána je spojenévyhlasovanie prvých chránených území na územíterajšieho Slovenska tým, že inicioval súpispotenciálnych prírodných pamiatok po linkeštátnych lesov. Ku dvom už spomenutým chránenýmúzemiam z roku 1895 pribudli v roku 1907Szaboóva skala (Szabó szikla), v roku 1908 PralesStužice Jasan pod Raukou (Podkarpatská Rus)a v roku 1913 Dobročský a Badínsky prales (obidvesú v súčasnosti NPR). Termín prírodná pamiatkasa z tohto obdobia preniesol aj do ďalšíchobdobí a predznamenal aj dlhodobé spojenieochrany prírody s ochranou kultúrnych pamiatokvytvorených človekom, čiže s pamiatkovoustarostlivosťou v rámci rezortu kultúry.Pre štátnu ochranu prírody boli vždy tak v minulosti,ako aj v súčasnosti významnými míľnikmiroky vyhlásenia veľkoplošných chránenýchúzemí (národné parky – NP, chránené krajinnéoblasti – CHKO). V období pred druhou svetovouvojnou došlo len k vyhláseniu Slovenskejrezervácie v Pieninách, a to v roku 1932, ktoránadväzovala na poľský Pieninski Park Narodowy.Významnou skutočnosťou bolo, že išlo o prvémedzinárodne chránené územie v Európe. Prvýnárodný park na Slovensku, ale aj v bývalom Československu– Tatranský národný park (TANAP),vznikol na základe osobitného zákona SNRč. 11/1949 Zb. SNR z 18. 12. 1948 s účinnosťouod 1. 1. 1949, pretože v tom čase štátna ochranaprírody uzákonená ešte nebola. Za zmienku stojí,že tento národný park bol pripravovaný dlhúdobu, prakticky už od roku 1920. V roku 1987bola k TANAP-u pričlenená oblasť ZápadnýchTatier. Druhým národným parkom bol Pieninskýnárodný park (PIENAP), vyhlásený v roku 1967(v Poľsku bol predvojnový národný park v Pienináchobnovený v roku 1955). PIENAP je svojourozlohou najmenším národným parkom na Slovensku.Tretím slovenským národným parkomsa stal Národný park Nízke Tatry (NAPANT),ktorý bol vyhlásený v roku 1978, pripravovanýbol však v rôznych podobách tiež od roku 1920.V roku 1988 pribudli ďalšie dva národné parky,a to NP Slovenský raj (predtým prvá CHKOna Slovensku z roku 1964) a NP Malá Fatra (predtýmdruhá CHKO na Slovensku z roku 1967). Ajv roku 1997 pribudli dva národné parky, a to NPPoloniny (vyčlenením časti územia z CHKO VýchodnéKarpaty) a NP Muránska planina (predtýmCHKO z roku 1976) a rovnako aj v roku 2002to boli tiež dva národné parky – NP Slovenskýkras a NP Veľká Fatra (obidva boli predtým CHKOz roku 1973). Dosiahol sa tak súčasný počet 9 národnýchparkov na Slovensku. V súčasnosti jena Slovensku 14 CHKO, ktoré vznikali v takomtochronologickom slede: CHKO Vihorlat (1973),CHKO Malé Karpaty (1976), CHKO VýchodnéKarpaty (1977), z ktorej sa v roku 1997 odčlenil NPPoloniny, CHKO Horná Orava (1979), CHKO BieleKarpaty (1979), CHKO Štiavnické vrchy (1979),ktorá je najrozsiahlejšia, CHKO Poľana (1981),CHKO Kysuce (1984), CHKO Ponitrie (1985),CHKO Záhorie (1988), CHKO Strážovské vrchy(1989) CHKO Cerová vrchovina (1989), CHKOLatorica (1990) a CHKO Dunajské luhy (1998).Po vzniku prvej Československej republikyv roku 1918 sa stalo ústredným orgánom štátnejsprávy ochrany prírody Ministerstvo školstvaa národnej osvety v Prahe, ktorého pôsobnosťbola rozšírená aj na prírodné pamiatky. Na Slovenskuto bol už spomínaný Vládny komisariát,resp. od roku 1923 Štátny komisariát na ochranupamiatok. Po skončení druhej svetovej vojnya obnovení republiky sa ústredným orgánomštátnej ochrany prírody na Slovensku stalo Povereníctvopre školstvo a osvetu, v rokoch 1948 –1953 Povereníctvo školstva, vied a umení, neskôrPovereníctvo kultúry a po vzniku ministerstiev tobolo Ministerstvo kultúry SSR. Na nižšej úrovništátnej správy to bol odbor kultúry príslušnéhoKNV a ONV. Historická väzba štátnej ochranyprírody s rezortom kultúry pretrvávala až do roku1990, keď prechádza do pôsobnosti práve vznikajúcehorezortu životného prostredia, reprezentovanéhonajprv nadrezortnou Slovenskoukomisiou pre životné prostredie, ktorá sa o dvaroky neskôr pretransformovala na Ministerstvoživotného prostredia SR.Zložitým vývojom prešli aj odborné organizácieštátnej ochrany prírody. V roku 1951, teda právepred 60 rokmi, vznikla prvá odborná organizáciaštátnej ochrany prírody na Slovensku v rámci Pamiatkovéhoústavu v Bratislave, ktorý bol s účinnosťouod 1. 1. 1952 premenovaný na Slovenskýpamiatkový ústav s oddelením ochrany prírody.Nástupcom tohto ústavu sa od roku 1958 po prijatízákona SNR č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnychpamiatkach stal Slovenský ústav pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) so síd-STRANA 54 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 55

HistóriaGaléria priekopníkov ochrany prírodylom v Bratislave. Od roku 1960 paralelne pôsobiliKrajské strediská štátnej pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody (KSŠPSOP) v Bratislave,Banskej Bystrici a Prešove, ktoré boli v riadenípríslušného KNV. V roku 1968 vznikla aj Mestskáspráva pamiatkovej starostlivosti v Bratislave (odroku 1979 Mestská správa pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody). Po zrušení KNV v roku1969 sa tieto strediská stali súčasťou SÚPSOPa po opätovnom vytvorení KNV v roku 1978 savrátili do predošlého riadenia s pôvodným názvomKSŠPSOP. V roku 1984 došlo k integráciiokresných pamiatkových správ i s pracovníkmipre ochranu prírody do novovytvorených Krajskýchústavov štátnej pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody (KÚŠPSOP). V roku 1981, tedapred 30 rokmi, sa úsek ochrany prírody oddeľujeod SÚPSOP a začleňuje sa do novej a súčasne ajprvej samostatnej odbornej organizácie ochranyprírody na Slovensku i vo vtedajšom Československu,nazvanej Ústredie štátnej ochrany prírody(ÚŠOP) so sídlom v Liptovskom Mikuláši.Tejto odbornej organizácii podliehalo aj Strediskorozvoja ochrany prírody v Bratislave. Po 11ročnej už zabehnutej činnosti ÚŠOP v roku 1992dochádza k jeho zrušeniu odôvodňovaného potreboudecentralizácie. Z trosiek ÚŠOP vznikáod 1. 4. 1992 Slovenský ústav ochrany prírodyv Bratislave a Krajské strediská štátnej ochranyprírody (KSŠOP) v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici,Liptovskom Mikuláši a v Prešove s právnousubjektivitou. Pričlenené k nim boli správy okolitýchCHKO, ale správy vtedajších národných parkov(okrem TANAP a PIENAP) ostali samostatnýmiodbornými organizáciami. Táto organizačnáštruktúra nemala dlhú trvácnosť a od 1. 7. 1993sa spomínané organizácie okrem správ národnýchparkov stali súčasťou Slovenskej agentúryživotného prostredia (SAŽP) so sídlom v BanskejBystrici. Od 1. 3. 1996 bola zriadená Správa národnýchparkov SR (SNP SR), ktorá združovalasprávy všetkých vtedajších národných parkov vrátanenovej správy TANAP a PIENAP, ktoré prešliz pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva do rezortuživotného prostredia. Od 1. 7. 2000 bola znovuvytvorená samostatná odborná organizácia Štátnaochrana prírody SR (ŠOP SR) so sídlom v BanskejBystrici, ktorá vznikla z odčlenených útvarovochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽPa zo správ národných parkov, po zrušení SNPSR.Z naznačeného je zrejmé, že štátna ochranaprírody na Slovensku má pestrú a zložitú históriu.Ochrana prírody sa vyvíjala v závislosti od spoločenských,politických a ekonomických podmienok.Niektoré vývojové zmeny v ochrane prírody,ku ktorým v minulosti došlo, nemožno hodnotiťpozitívne. Škodlivé sú najmä časté reorganizácie,ktoré vnášajú do organizačného systému labilitua sťažujú aj odbornú činnosť. Je dobré obzrieťsa do minulosti aj pri príležitosti pripomenutiasi 10. výročia súčasnej Štátnej ochrany prírodySR, aby bolo možné poučiť sa z niektorých chýba omylov, ku ktorým došlo v minulosti a hlavnevyhnúť sa im v budúcnosti.Ing. Július Burkovský(Tento príspevok bol prednesenýna seminári Mokrade pre budúcnosťv B. Bystrici dňa 19. 5. 2011)Jubilujúci priekopníci ochrany prírodyV roku 2011 dosiahli významné životné jubileum osemdesiat rokov dvaja priekopníci slovenskejochrany prírody – Ing. Štefan Mihálik a Ing. Ján Pagáč. Obidvaja boli dlhoročnými pracovníkmi štátnejochrany prírody a staršia generácia ochranárov ich dobre pozná zo vzájomnej spolupráce, ale najmäpodľa výsledkov ich práce vo formujúcej sa ochrane prírody. Napriek pokročilému veku sú jubilujúcipriekopníci ochrany prírody stále aktívni v predsedníctve Klubu seniorov slovenskej ochrany prírody.Ing. Štefan Mihálik,rodák z Chalmovejpri Prievidzi (* 3. 4.1931), po absolvovaníVysokej školy lesníckeja drevárskej voZvolene (1955) bolkratší čas technikompolesia Lednica (LZPruské) a od roku 1956sa venoval lesníckejtypológii na Lesoprojektevo Zvolene.V roku 1963 nastúpilna vtedajší SlovenskýJubilujúci priekopníci ochrany prírody Ing. ŠtefanMihálik (vľavo) a Ing. Ján Pagáč (vpravo)ústav pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) v Bratislave,kde sa stal vedúcim odboru projektovaniachránených území. Podieľal sa na vypracúvanílesníckej časti projektov veľkého množstva maloplošnýchi veľkoplošných chránených území,ktoré potom pripravoval na legislatívne konanie.Zaslúžil sa o zavedenie pravidelnej spoluprácepracovísk ochrany prírody s Lesoprojektom, ktoráumožňovala zahrnutie ochranného režimuchránených území na lesnom fonde do lesnýchhospodárskych plánov. V roku 1966 absolvovalpostgraduálne štúdium z odboru územnéhoplánovania na Stavebnej fakulte ČUT v Brne.V roku 1971 vyšla ním zostavená publikáciaChránené územia a prírodné výtvory Slovenskas ich stručnou charakteristikou, ktorá bola vlastneprvým povojnovým oficiálnym zoznamomchránených území a prírodných výtvorov na Slovensku.Vypracoval metodiku revízie chránenýchúzemí i súpisu starých a pamätných stromova v neposlednom rade sa podieľal aj na zostaveníceloštátnej metodiky inventarizácie chránenýchúzemí. Bol zástupcom SÚPSOP-u v sekcii Medzinárodnéhobiologickéhoprogramu (IBP)a medzivládnehoprogramu UNESCOČlovek a biosféra(MaB). Pôsobil tiežvo viacerých redakčnýchradách, edičnejkomisii vydavateľstvaObzor a v iných poradnýchorgánoch.Vypracoval textovúčasť publikácie Prírodnérezerváciena Slovensku (1977,1981) a spolupracovalna slovenskej časti celoštátnej publikácieNárodní parky, reservace a jiná chráněná územíČSSR (1977). Zostavil prvú slovenskú mapu Chránenéúzemia Slovenska (1974) a podieľal sa aj naceloštátnej mape Chráněná území přírody ČSSR(1977, 1982). Okrem toho bol autorom vyše 200odborných príspevkov uverejnených v rôznychperiodikách. V rokoch 1978 až 1990 bol vedúcimodboru Československého strediska pre životnéprostredie v Bratislave a v rokoch 1990 až 1992bol poradcom ministra a predsedu Slovenskejkomisie pre životné prostredie v Bratislave.Ing. Ján Pagáč, rodák z Kysuckého Lieskovcapri Čadci (* 17. 8. 1931), po ukončení Gymnáziav Kláštore pod Znievom (1950) pokračovalv štúdiu na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave(1959). Počas pedagogickej činnosti v rokoch1959 až 1973 absolvoval ešte diaľkové štúdiumna Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskejv Nitre (1970). V roku 1973 sa začalajeho kariéra profesionálneho ochrancu prírody,a to nástupom na Správu CHKO Malá FatraSTRANA 56 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 57

Spoločenská rubrikaSpoločenská rubrikaOpustil nás Aladár Randík (1936 – 2011)V posledný tohtoročný januárovýdeň sa v bratislavskomSlávičom údolí konala poslednározlúčka s popredným ornitológoma bývalým profesionálnympracovníkom štátnejochrany prírody, docentomIng. Aladárom Randíkom, DrSc.Skonal predčasne v stredu 26.januára 2011 vo veku 75 rokov.Staršia generácia ochrancovprírody si tohto rodáka z Rybníkanad Hronom pri Leviciach(* 17. júla 1936) pamätá najmäz obdobia jeho pôsobenia naniekdajšom Slovenskom ústavepamiatkovej starostlivostia ochrany prírody v Bratislave(1959 – 1974) alebo aj z neskoršieho obdobia,keď bol riaditeľom sekcie ekologickej politikyna MŽP SR (1993 – 1996). Predtým pôsobil v rôznychfunkciách na viacerých ústavoch SAV, neskôrna niekoľkých univerzitách a napokon akov Gbeľanoch, ktorá patrila do organizačnej štruktúryvtedajšieho Slovenského ústavu pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP)v Bratislave. Riaditeľom tejto v poradí druhejCHKO na Slovensku (1967) bol až do roku 1984,keď sa stal riaditeľom jedinej Školy ochrany prírodyna Slovensku, ktorá taktiež sídlila v Gbeľanoch.Naskytla sa mu tak možnosť zúročiť nielensvoje odborné, ale aj pedagogické znalosti. Veľkoumierou sa pričinil o rekonštrukciu kaštieľav Gbeľanoch, zriadil terénnu stanicu v Štefanoveja po jej vyhorení v novopostavenom objekteinformačné stredisko ochrany prírody. SprávaCHKO Malá Fatra pod jeho vedením sa stala špičkovýmpracoviskom ochrany prírody na Slovensku.Založil tradíciu trienále výstavy Ekoplagátv Žiline s medzinárodnou účasťou. Publikovalveľké množstvo odborných článkov v ochranárskeji regionálnej tlači. Okrem toho bol spoluautoromviacerých informačných a sprievodcovskýchbrožúrok k náučným chodníkom a bol jednýmz vedúcich autorského kolektívu monografieMalá Fatra – chránená krajinná oblasť, ktorávyšla v roku 1983. Od roku 1961 bol členom Zboruochrancov prírody a neskôr členom ústrednéhovýboru Slovenského zväzu ochrancov prírodya krajiny. V aktivitách dobrovoľnej ochrany prírodypokračoval aj po odchode do dôchodkuv roku 1992.Za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínosv starostlivosti o životné prostredie a rozvoji environmentalistikyudelil v Bratislave dňa 3. 6. 2011minister životného prostredia SR obidvom jubilujúcimpriekopníkom ochrany prírody Cenuministra.Ing. Július Burkovskýdocent na Vysokej škole manažmentuCity University ofSeattle v Bratislave.Aladár Randík od roku 1963vykonával funkciu okresnéhokonzervátora ochrany prírodypre okres Želiezovce. Stálpri zrode Slovenského zväzuochrancov prírody a krajiny(1969), ako aj Slovenskej ornitologickejspoločnosti (1985),ktorej bol aj prvým predsedom.Bol publikačne mimoriadnečinným, založil a redakčne viedolčasopis Ochrana fauny abol editorom Zborníka Ochranaprírody.V Aladárovi Randíkovi strácameneobyčajne vzdelaného a rozhľadenéhočloveka, progresívneho environmentalistu a poprednéhoornitológa. Česť jeho pamiatke !RNDr. Andrej StollmannIn memoriam doc. RNDr. Dagmar Sláviková, CSc.(1946 – 2011)Dňa 27. februára 2011 náspredčasne navždy opustila poprednáodborníčka v oblastiochrany a tvorby lesnej krajinya obľúbená vysokoškolská pedagogička,docentka RNDr. DagmarSláviková, CSc.Rodáčka z Banskej Štiavnice (*28. august 1946) po absolvovaníodboru geografie na Prírodovedeckejfakulte UK v Bratislave(PríF UK) v roku 1970 nastúpilana internú ašpirantúru na Katedredendrológie a krajinárstva bývalejVysokej školy lesníckej a drevárskej (VŠLD)vo Zvolene. V roku 1976 tu po úspešnej obhajobekandidátskej dizertačnej práce získala vedeckúhodnosť kandidáta poľnohospodársko-lesníckychvied (CSc.) vo vednom odbore Melioráciea v nasledujúcom roku na základe rigoróznehokonania na PríF UK v Bratislave jej bol udelenýtitul doktor prírodovedy (RNDr.). V roku 1992sa habilitovala do hodnosti docenta v odboreOchrana a tvorba krajiny.Docentka Sláviková celý svoj aktívny život zasvätilavysokoškolskej výchove študentov v oblastiochrany prírody, ochrany a tvorby krajiny,ekológie krajiny a krajinného plánovania. V rokoch1976 – 1991 pôsobila na Katedre krajinárstvaa ochrany lesa Lesníckej fakulty (LF) VŠLD,v rokoch 1992 – 2002 na Katedre aplikovanejekológie, resp. Katedre plánovania a tvorby krajinyFakulty ekológie a environmentalistiky (FEE)Technickej univerzity (TU) a napokon v rokoch2002 – 2011 na Katedre ochrany lesa a poľovníctvaLF TU vo Zvolene. Bola členkou viacerýchvedeckých rád, poradných zborov a komisií.V rokoch 1995 – 2001 bola prodekankou FEE TUa v rokoch 2001 – 2002 vedúcou Katedry plánovaniaa tvorby krajiny FEE TU Zvolen. Spolupracovalas viacerými slovenskými univerzitamia aktívne sa zapájala do činnosti Slovenskej ekologickejspoločnosti (SEKOS) i Spoločnosti prekrajinnú ekológiu na Slovensku (IALE).Výskumnú a publikačnú činnosťdocentka Sláviková orientovalado oblastí ekologickýchzákladov ochrany a tvorby lesnejkrajiny, rekreačnej funkcie lesa arekreačného potenciálu krajiny,funkcií a kategorizácie mimolesnejvegetácie, disturbačnýchprocesov pôsobiacich na ekologickústabilitu krajiny, ako aj dooblasti trvalo udržateľného využívaniachránených území. Bolavedúcou autorského kolektívuvysokoškolskej učebnice Krajinnáekológia, ktorá bola vydaná v roku 2010.Osobitný význam pre ochranu prírody mala jejúčasť na riešení výskumných úloh v rámci vedeckéhovýskumu v NP Poloniny a hlavne v CHKO-BRPoľana, buď v pozícii vedúcej riešiteľského kolektívu,alebo spoluriešiteľky. Výsledky jej výskumovboli publikované v desiatkach odborných prác čireferátov v zborníkoch z vedeckých konferencií čiodborných seminárov alebo v iných odbornýchperiodikách na Slovensku i v zahraničí. Týkali sanajmä problematiky trvalo udržateľného rozvojabiosférických rezervácií (BR) a optimalizácie ichvyužívania, krajinno-ekologického hodnoteniafunkčných priestorov BR, vzťahu ochrana prírodya rekreácia alebo funkcií mimolesnej vegetáciev krajine. Bola spoluautorkou (Sláviková,D., Krajčovič, V. a kol.) dvoch dielov publikácieOchrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalýchtrávnych porastov CHKO-BR Poľana, ktorévydala Nadácia IUCN Slovensko v rokoch 1996a 1998. Pre Slovenský zväz ochrancov prírodya krajiny (SZOPK) zostavila metodicko-námetovúpríručku Ochrana rozptýlenej zelenev krajine, ktorú vydal ÚV SZOPK v roku 1987. Natáboroch ochrancov prírody (celoslovenskýchi východoslovenských) sa aktívne zúčastňovalapráce v sekcii krajinárskej a výsledky publikovalav zborníkoch z týchto podujatí.Česť jej svetlej pamiatke!Margita Jančová, Július BurkovskýSTRANA 58 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 59

Spoločenská rubrikaZa Ing. Ladislavom Roháčom (1928 – 2011)Aby som mohol napísať pár slov o (dnes žiaľuž bývalom) kolegovi, musím začaťod seba. Na Správu NAPANTsom nastúpil ako vodár v októbri1988. A hoci už som predtýmkrátko robil vo StVaK-u, stavbárskavodárčina mi nebola obzvášťblízka. A tak som sa potešil, keďo mesiac po mne vtedajší riaditeľIng. Štroffek prijal do zamestnaniaďalšieho vodára Ing. LadislavaRoháča a ja som sa začal venovaťnajmä cestovnému ruchua tomu, čo dnes obnáša pracovnápozícia „krajinár“.Čerstvý dôchodca si vyžiadalod kolegov tykanie, nakoniec,v tých časoch to bolo medzi ochranármi bežné.Všetci ho volali Lacko, hoci nebol útlej postavy.A veľký bol aj svojimi vedomosťami, profesionálnymprístupom a osobnou charizmou.Odbornosť získanú štúdiom na SVŠT, stavebnejfakulte odbor vodné stavby, dlhé roky zveľaďovalna š. p. Povodie Hrona vrátane vedúcichriadiacich funkcií. Na NAPANT-e pracoval v čase,keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov rozbiehalboom malých vodných elektrární, bujnela maláaj väčšia privatizácia v duchu mylného vnímaniapojmu demokracia. Okrem toho, že držal nauzde ataky na prírodné prostredie národnéhoparku, podieľal sa aj na vypracovávaní metodických,koncepčných a strategických materiálov.Pri svojej príslovečnej pedantnosti ukladal ručnepísané poznámky vzornedo spisových obalov a dodnessa k nim môžeme vracať.Lacko Roháč sa s obľubouvracal aj do minulosti – histórieokolia Banskej Bystrice pripráci v občianskom združeníNový Kumšt, kde sa venovalo. i. skúmaniu ojedinelej technickejpamiatky – historickéhoŠpaňodolinského banského vodovodu.Pri jednom z našichPeace corps projektov nielenženavrhol náznakovú rekonštrukciuhate Tajchu na Vajskovskompotoku, ale osobne vzal do rúkširočinu a pritesával klady.V takýchto chvíľach „voľna“ mimo kancelárieako kúzelník z rukáva začal sypať vtipy a humornépríhody a zabávať celú partiu. Už nás všaknikdy nepobaví. Keď po desiatich rokoch v roku1998 odišiel definitívne do zaslúženého dôchodku,občas sme sa ešte stretávali. Avšak v polovicimarca 2011 opustil tento svet. Rodina, priateliaa známi sa s Lackom Roháčom rozlúčili v sobotu19. marca 2011 v evanjelickom kostole v BanskejBystrici.Ing. Adalbert MezeiS-NAPANTSTRANA 60 – CHUS 82/2011

12. ročník trienále EKOPLAGÁT´11Súťažná prehliadka vydaných plagátov s tematikou ochranyprírody a životného prostrediaŽilina/Slovenská republikaVenovaná 40.výročiu Dohovoru o mokradiach (Ramsar, Irán, 1971)Usporiadateľ:Štátna ochrana prírody Slovenskej republikySpráva Národného parku Malá Fatra VarínKarpatská iniciatíva pre mokradeGestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republikySpolupráca: Považská galéria umenia v ŽilineVýstava: 3. november 2011 – 4. december 2011, Považská galéria umenia v ŽilineTermín uzávierky na zasielanie: 30. september 2011Prvá medzinárodná prehliadka Ekoplagát sa konala v Považskej galérii umenia v Žiline v roku1978 ako prvé regulárne medzinárodné podujatie svojho druhu na svete.Ekoplagát Žilina v trojročných cykloch predstavuje širokej verejnosti najnovšie trendy vývoja plagátovejtvorby s problematikou ochrany prírody a životného prostredia. Ekoplagát Žilina má kultúrne,spoločenské a výchovné opodstatnenie ako jedna z významných medzinárodných aktivít, ktorásmeruje k pozdvihnutiu záujmu verejnosti o zachovanie rozmanitosti foriem života na Zemi.Účastníci:profesionálni dizajnéri, výtvarníci, kolektívy autorov, agentúry, environmentálne organizáciea inštitúcie a študenti umeleckých škôlÚčastnícky poplatok: žiadnyOcenenia: Medzinárodná porota udelí ceny v poradí:Hlavná cena Ekoplagát Žilina 20111. cena Ekoplagát Žilina 20112. cena Ekoplagát Žilina 20113. cena Ekoplagát Žilina 2011Súčasťou cien sú diplomy. Okrem toho môžu byť mimo štatútu udelené čestné uznania porotya ceny zainteresovaných organizácií.Oficiálne jazyky: slovenčina, angličtinaStiahnite si ŠTATÚT EKOPLAGÁT´11, SÚŤAŽNÝ PORIADOK, PRIHLÁŠKU a ŠTÍTKY na dielana stránke www.npmalafatra.sk/ekoplagatKontakt:Správa Národného parku Malá FatraHrnčiarska 197013 03 VarínSlovakiatel: +421 (0)41 569 2311, 507 1413fax: +421 (0)41 507 14 15e-mail: ssnpmf@sopsr.sk;Kontaktné osoby:Ing. Miriam Balciarovámiriam.balciarova@sopsr.skMgr. Alena Badurováalena.badurova@sopsr.skIng. Gabriela Kalašovágabriela.kalasova@sopsr.sk

Chránené vtáčie územieDOLNÉ POHRONIEVyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 27/2008Lokalizácia chráneného územiaKraj: NitrianskýOkres: Komárno, Levice, Nové ZámkyKataster: Bátorové Kosihy, Búč, Radvaň nad Dunajom, Pastovce,Horný chotár, MužlaVýmera: 229,32 haV pôsobnosti organizačného útvaru ŠOP SR: CHKO Dunajské luhy a CHKO PonitrieCharakteristika: Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie bolo vyhlásené za účelom zabezpečeniapriaznivého stavu biotopov druhu vtáka európskeho významu včelárika zlatého (Merops apiaster) a zabezpečeniapodmienok jeho prežitia a rozmnožovania.Hniezdnym biotopom včelárika zlatého (Merops apiaster) sú predovšetkým umelé (pieskovne, tehelne, terasyvinohradov, zárezy ciest a pod.) alebo prirodzené hlinito-piesčité steny (brehy vodných tokov, zosuvya pod.) v južnejších a teplejších častiach Slovenska. Na území CHVÚ Dolné Pohronie výskyt takýchto biotopov,spojený s dostatkom potravy poskytuje vhodné podmienky pre výskyt tohto druhu.Medzi najdôležitejšie ochranné opatrenia včelárika zlatého v CHVÚ patrí usmerňovanie aktivít v hniezdnychbiotopoch s cieľom ochrany jeho hniezd. V období od 5. mája do 20. augusta je v CHVÚ Dolné Pohroniezakázané:- rušenie hniezdnych párov využívaním lomov, v ktorých bola ukončená ťažba na športové aktivity,- používanie zariadení spôsobujúcich svetelné alebo hlukové efekty,- vjazd alebo státie s motorovým vozidlom (mimo vozidla slúžiaceho na obhospodarovanie pozemkualebo patriaceho vlastníkovi/správcovi/ nájomcovi pozemku),- ťažba piesku, hliny, alebo iné narušenie pôdneho krytu, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia.V CHVÚ je celoročne zakázaná aplikácia alebo vypúšťanie pesticídovv ťažobných priestoroch (okrem odstraňovania inváznychdruhov rastlín), nakoľko ich používanie redukuje potravnú databázuvčelárikov (hmyz), ako aj samotných včelárikov a ak tak určíobvodný úrad životného prostredia aj rekultivácia ťažobných stienpo ťažbe piesku alebo hliny.