Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovna možný zdroj získania faunistickýchúdajov o jednotlivých druhov hmyzožravcov.Celkovo bolo v období rokov2007 – 2011 zdokumentovaných 26jedincov 5 druhov hmyzožravcov zo 6geomorfologických celkov a 10 lokalít(Čanády, 2010, nepubl.). V uvedenomprehľade sú uvedené jednotlivépozorovania jedincov na rôznych typochciest (obr.) získané extenzívnymzberom údajov počas terénnych prác.Ako nedostatok považujem nezaznamenaniebližších údajov o druhovejskladbe okolitej vegetácia resp. typulesa, ktoré môžu významne prispieťk poznaniu habitatových nárokov jednotlivýchdruhov. Zaznamenávanietakýchto údajov (teriológmi, terénnymipracovníkmi <strong>ŠOP</strong>, lesníkmi a pod.)o nálezoch preto považujem za veľmivhodnú metódu na získanie ďalšíchpoznatkov o výskyte týchto chránenýchdruhov cicavcov na území Slovenskejrepubliky.Slovenský kras (060):Piskor malý (Sorex minutus) – 1 ex.:30. 5. 2007 – 1 ex. (Silická Brezová, DFS7488d, 48˚32‘ N, 20˚28‘ E, na lúčnejceste asi 100 m od lesa)Bielozúbka bielobruchá (Crociduraleucodon) – 1 ex.: 28. 5. 2007 – 1 ex.(Silica, DFS 7489a, 48˚34‘ N, 20˚31‘ E,na lesnej ceste).Volovské vrchy (070):Piskor lesný (Sorex araneus) – 2 ex.:25. 4. 2007 – 2 ex. (Košice-Horný BankovDFS 7293, 48˚45‘ N, 21˚13‘ E, nalesnej ceste)Zvolenská kotlina (360):Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.: 15. 10. 2011– 1 ex. (Zvolen-mesto, DFS 7480b, 48˚34‘49,6‘‘N,19˚06‘80,9‘‘E; jedinec s krvavou ranou na chrbtena ruderálnej ceste pri penzióne Almada).Košická kotlina (400):Krt podzemný (Talpa europaea) – 3 ex.:27. 5. 2011 – 2 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 1 ex. –Piskor lesný (Sorex araneus) nájdený 15. 10. 2011 naruderálnej ceste pri penzióne Almada, Zvolen (Zvolenskákotlina)Piskor malý (Sorex minutus) nájdený 17. 9. 2011 na poľnejceste v intraviláne obce Duplín (Ondavská vrchovina)48˚46‘17,2‘‘N, 21˚18‘1,5‘‘E; na lúčnej ceste medzikrami Rosa sp.; 1 ex. – 48˚45‘56,8‘‘N, 21˚18‘6,1‘‘E;jedinec bez hlavy na lesnej ceste); 20. 6. 2011 –1 ex. (Beniakovce, 48˚46‘13,2‘‘N, 21˚18‘6,5‘‘E,na lúčnej ceste).Piskor lesný (Sorex araneus) – 8 ex.: 21. 5.2007 – 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘N,21˚19‘E, na lúčnej ceste); 28. 6. 2010 – 1 ex. (Beniakovce,48˚46‘ N, 21˚19‘ E, na lúčnej ceste);19. 7. 2010 – 1 ex. (Beniakovce, na lúčnej ceste);Bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon) nájdená28. 5. 2007 na lesnej ceste pri obci Silica (Slovenský kras).24. 9. 2010 – 1 ex. (Beniakovce, na lúčnej ceste);18. 8. 2011 – 1 ex. (Kechnec, DFS 7493b,48˚33‘23,3‘‘N, 21˚14‘50,6‘‘E; na poľnej cestepri Priemyselnom parku Kechnec – „PPK“);23. 8. 2011 – 1 ex. (Beniakovce, 48˚45‘55,0‘‘N,21˚18‘11,2‘‘E; na lúčnej ceste); 1. 10. 2011 – 2 ex.(Slanská Huta, DFS 7394d, 1 ex. – 48˚35‘24,4‘‘N,21˚28‘48,0‘‘E; kadáver na lesnej ceste nájdenýs perforovanou lebkou; 1 ex. – 48˚35‘4,4‘‘N,21˚28‘54,1‘‘E na lesnej ceste) .Piskor malý (Sorex minutus) – 3 ex.: 30. 6. 2010– 1 ex. (Beniakovce, DFS 7293b, 48˚46‘ N, 21˚19‘E, na lúčnej ceste); 6. 10. 2010 – 1 ex. (Kechnec,DFS 7493b, 48˚33‘ N, 21˚16‘ E, na poľnej ceste);23. 8. 2011 – 1 ex. (Beniakovce, 48˚46‘54,6‘‘N,21˚18‘10,8‘‘E; na lúčnej ceste).Bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens) – 1ex.: 23. 2. 2008 – 1 ex. (Košice-Juh, DFS 7293d,48˚43‘ N, 21˚15‘ E, Verejný cintorín – parcela II.:kadáver pri hrobke).Bachureň (680):Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.: 11. 6. 2009– 1 ex. (Šindliar, DFS 6991d, 48˚02‘ N, 20˚56‘ E,na lesnej ceste).Ondavská vrchovina (740):Krt podzemný (Talpa europaea) – 2 ex.:21. 7. 2009 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d, 49˚14‘N, 21˚37‘ E, na poľnej ceste); 22. 8. 2009 – 1 ex.(Duplín, na poľnej ceste).Piskor lesný (Sorex araneus) – 2 ex.:17. 7. 2010 – 1 ex. (Stropkov-mesto,DFS 6795d, 49˚12‘ N, 21˚39‘ E, na poľnejceste); 8. 10. 2010 – 1 ex. (Duplín,DFS 6795d, 49˚14‘ N, 21˚37‘ E, na poľnejceste).Piskor malý (Sorex minutus) – 1 ex.:17. 9. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚13‘59,8‘‘N, 21˚37‘50,2‘‘E; na poľnejceste v intraviláne obce).LiteratúraAnděra M., 2000. Atlas rozšíření savcův České republice – Předběžná verzeIII. Hmyzožravci (Insectivora). Národnímuseum, Praha. 108 pp.Anděra, M., Horáček, I., 2005. Poznávamenaše savce. 2. doplnené vydanie.Sobotales. Praha. 328 pp.Baláž, I., Ambros, M., 2005. Biológia,ekológia a rozšírenie druhov rodu Sorexna Slovensku. Univerzita Konštantína Filozofav Nitre, Fakulta Prírodných vied, 80 pp., 9 príloh.Baláž, I., Ambros, M., 2007. Rozšírenie, habituspopulácie a rozmnožovanie druhov CrociduraHerm. a Neomys Kaup (Mammalia:Eulipotyphla) na Slovensku. Univerzita KonštantínaFilozofa v Nitre, Fakulta Prírodnýchvied, 99 pp., 6 príloh.Čanády, A., 2010. Teriofaunistické pozorovaniaz východného Slovenska, časť I. (2004-2007). In.: Chránené územia Slovenska. 80:17-20. Ochrana prírody Slovenska [online].Banská Bystrica : <strong>ŠOP</strong> <strong>SR</strong>, 2010 [cit. 2010-09-06], 2010, č. 80, p. 17-20. PDF fomát. Požiadavkyna systém: Acrobat Reader. Dostupnéna internete: http://www.sopsr.sk/publikacie/chus/chus80_nahlad.<strong>pdf</strong>. ISSN 1335-1737.Čejka, T., 2002. Neurotickí mozgožrúti. http://www.inzine.sk/article.asp?art=7965Sládek, J., Mošanský, A., 1985. Cicavce okolonás. Osveta. Martin. 288 pp.RNDr. Alexander Čanády, PhD.Ústav biologických a ekologických viedKatedra zoológie, PF UPJŠ v KošiciachSTRANA 26 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 27
Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínSpiranthes spiralis (pokrut jesenný) na Ostrovných lúčkach,reminiscencie, perspektívaOstrovné lúčky – rezervácia pri Čunove neďalekoBratislavy bola zriadená v roku 1988 naochranu zvyškov lesostepných porastov dunajskýchhložín s výskytom ohrozených a vzácnychdruhov orchideí.V 70. rokoch minulého storočia, keď sa na štrkoviskáchpri Čunove ešte ťažil štrk, bola lesostepv letných mesiacoch cez víkendy plná opaľujúcicha kúpajúcich sa ľudí. Keďže to bolo v čase,keď orchidey mali vegetačný pokoj, nemalo tona ne negatívny vplyv. Skôr naopak, ušliapanáa uľahnutá vegetácia uľahčovala priestorovéuplatnenie pokruta jesenného pri vytváraní listovejružice a kvitnutí na začiatku jeho vegetačnejsezóny koncom augusta. Množstvo orchideí rôznychdruhov sa v lesostepi vyskytovalo v hojnompočte ešte aj v 80. rokoch napriek dosť značnejnávštevnosti lokality.“V roku 1991 som v PR začal s podrobným monitoringompokruta jesenného na trvalých plocháchi mimo nich a štúdiom jeho biológie. Strávilsom na lokalite sumárne každý rok približne4 – 8 týždňov počas nasledujúcich ôsmich rokov,neskôr pokračoval výskum menej intenzívnea s prestávkami. Zo správ každoročne zasielanýchŠtátnej ochrane prírody sa pokúsim vo veľkejstručnosti zhrnúť osudy rezervácie na bázepozorovaní získaných nielen sledovaním populácietohto druhu.Vplyv podzemnej vody na rezerváciuUž onedlho po začatí výskumu bola populáciapokruta jesenného vystavená mimoriadnemusuchu v lete 1992. Značné časti trávnatýchporastov uschli, uhynuli a obnažená pôda bolav nasledujúcom období sčasti napred porastenájednoročnými rastlinami, kým neprišlo k pôvodnémuobnoveniu vegetačného krytu. Na trvalýchplochách ubudlo 44 % jedincov pokruta jesennéhoa množstvo rastlín ostatných druhov orchideí.Značnú časť strát mali na svedomí hraboše,ktoré v dôsledku nedostatku vody a aj potravy ichzásobné orgány vyhrabávali. Hoci dospelé rastlinysuchom priamo neutrpeli, následné zmenyštruktúry porastu a bezprostredného okolia rastlínpokruta po vyhynutí časti porastu boli druhounajčastejšou príčinou strát. V nasledujúcich rokochsa populácia čiastočne konsolidovala, aleuž nikdy nedosiahla úroveň 80. rokov minuléhostoročia.Takmer súčasne nastala zásadná zmena ekologickýchpodmienok celej lokality a vývoj nabraliné dimenzie. Na jeseň 1992 sa dramaticky zmenilihydrologické pomery, bol prehradený Dunaja napustená Hrušovská zdrž ako variant pôvodnéhodiela Gabčíkovo – Nagymaros. Do roku1992 bol hrozbou pre lokalitu nedostatok vody,ako sa to markantne prejavilo práve v tom mimoriadnesuchom lete, kedy vyschla aj časť lužnýchlesov. Výkyvy hladiny podzemnej vody, riadenézmenami hydrologického režimu Dunaja, spôsobilijej pokles v lete a začiatkom jesene 1992 ažo približne 2 m (osobné pozorovania a meraniaSpiranthes spiralispodľa hladiny vody v štrkoviskách). Toto kyvadloby zrejme v dôsledku prirodzeného prehlbovaniakoryta Dunaja nadobúdalo čoraz výraznejšieodchýlky, na aké lesostep nebola zvyknutá. Postupneby zrejme dochádzalo k aridizácii a pridlhodobejších suchých obdobiach k postupnejlikvidácii populácií orchideí hrabošmi. Lesostepnéspoločenstvo Asparago-Crataegetum (Jurko,1958) Mucina in Mucina et Maglocký, 1958na Ostrovných lúčkach vytvorila v súčinnosti spedologickými a klimatickými pomermi osciláciahladiny podzemnej vody podmienená stavomprietoku Dunaja. Jurko (1958) síce uvádza,že spoločenstvo vzniklo v dôsledku toho, že tunajšiaveľmi plytká pôda (max. 100 – 110 cm) jeostrou hranicou uložená na dunajských štrkoch,ktoré majú jednak veľký drenážny účinok a zároveňznemožňujú spojenie s podzemnou vodou –kapilárny zdvih. A to spôsobuje nedostatok vody,suchosť pôdy, ktorá je úplne závislá od atmosférickýchzrážok. Ale nie je to celkom tak. Pozorovaniastavu vegetácie po odstránení priveľkýchvýkyvov hladiny podzemnej vody po napusteníHrušovskej zdrže poukazujú na to, že prenosRozdiel medzi náhradným porastom po odstránení borovíc(vpravo) a pôvodným porastomvody smerom nahor funguje, aj keď hladina podzemnejvody naďalej zostáva v štrkovom podloží,a teda mimo dosah pôdnej vrstvy. To zrejme stačína to, aby zásobenie pôdy vodou nebolo odkázanéiba na atmosférické zrážky. Pri striedaní výškypodzemnej vody v priebehu roka podľa prietokuDunaja, ktorý má sezónne a, samozrejme, podľaklimatických podmienok aj medziročne rôzneprietoky, bolo striedanie suchých a vlhkejšíchperiód zárukou udržania lesostepnej vegetáciev určitej rovnováhe. To v súčasnosti už dlhé rokyneplatí. Vody je dostatok v dôsledku vyrovnanejhladiny podzemnej vody naviazanej na Hrušovskúzdrž. Resp. pre tento typ vegetácie je vodyaž nadbytok. Hoci atmosférické zrážky zrejmenevykazujú v poslednom období nejaké výraznéodchýlky od dlhodobého normálu, stav vegetáciena Ostrovných lúčkach poukazuje na stály dostatočnýprísun vody. Prejavuje sa to zahusťovanímtrávnych porastov a zrýchleným zarastaním krovinamia stromami.Dôsledky požiaruV lete 2001 postihol časť rezervácie požiar. Veľkékry a stromy sa zväčša po čase spamätali, ajtrávnatý porast na prvý pohľad neutrpel a rýchlovyrástli nové sviežo zelené výhonky. Pokrut jesennývytvoril na jeseň na požiarisku normálnelistové ružice, dospelé rastliny prežilizrejme bez ujmy. Na prvý pohľad sazdalo, že sa nič negatívne neudialo,niektoré zmeny spôsobené požiaromvšak mali dlhodobejší negatívnycharakter. Zmizlo poschodie machorastov,stratil sa dovtedy bežný druhvranček švajčiarsky (Lycopodioideshelveticum (L.) Kuntze) (EN) a žltavkakončistá (Blackstonia acuminata(W. D. J. Koch et Ziz) Domin) (CR),vyskytujúca sa najmä v tejto časti rezervácie.Tieto dva druhy som nezaznamenalna bývalom požiarisku aniv roku 2010 (nešlo však o systematicképrehľadávanie). Všeobecne sa všakv konečnom dôsledku v tejto časti rezerváciezmenšila početnosť orchideív neskoršom období. V dôsledku stratypovrchovej vrstvy pôdy, teda organickéhomateriálu (zhorel), machorastova vrančeka švajčiarskeho boli na dlhú dobuzlikvidované podmienky nevyhnutné na klíčeniea vývin juvenílnych rastlín orchideí.STRANA 28 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 29