48.0 MB - pdf - ŠOP SR

Druhová ochrana živočíchovDruhová ochrana živočíchovSkokan hnedý (Rana (Pelophylax) temporaria)odchytený na katastrálnom území obce Duplín(Ondavská vrchovina, 16. 9. 2011)Uhynutý jedinec rosničky zelenej (Hyla arborea)pozorovaný na katastrálnom území obce Duplín(Ondavská vrchovina, 21. 7. 2011)1 ex. – 49˚11‘37,9‘‘N, 21˚38‘9,0‘‘E; okraj lesa a kosienku);16. 9. 2011 – 8 ex. (Duplín, DFS 6795d, 1ex. – 49˚14‘12,8‘‘N, 21˚38‘1,2‘‘E; dubovo-hrabovýles; 1 ex. – 49˚14‘20,1‘‘N, 21˚37‘57,7‘‘E; 1 ex. –49˚14‘21,1‘‘N, 21˚37‘56,4‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘21,5‘‘N,21˚37‘53,4‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘28,9‘‘N, 21˚37‘59,0‘‘E;2 ex. – 49˚14‘26,8‘‘N, 21˚38‘3,3‘‘E; 1 ex. –49˚14‘26,2‘‘N, 21˚38‘3,5‘‘E;v ekotóne poľa a lesa);17. 9. 2011 – 6 ex. (Duplín, 1 ex. – 49˚14‘19,3‘‘N,21˚38‘25,3‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘15,9‘‘N, 21˚38‘23,8‘‘E;1 ex. – 49˚13‘57,1‘‘N, 21˚38‘25,5‘‘E; 1 ex. –49˚14‘5,4‘‘N, 21˚38‘8,4‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘7,6‘‘N,21˚38‘9,6‘‘E; 1 ex. – 49˚14‘14,0‘‘N, 21˚38‘4,0‘‘E,v ekotóne poľa a lesa).Skokan hnedý (Rana (Pelophylax) temporaria)– 1 ex.: 17.9.2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘16,8‘‘N, 21˚38‘28,8‘‘E; v ekotóne poľa a lesa).Rosnička zelená (Hyla arborea) – 1 ex.:21. 7. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘27,8‘‘N, 21˚38‘33,7‘‘E; kadáver v trávnatomporaste na okraji poľa a lesa).Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) – 6ex.: 20. 5. 2011 – 1 ex. (Duplín, DFS 6795d,49˚14‘10,1‘‘N, 21˚37‘31,6‘‘E, ♀ pozorovanáv záhrade domu č. 110); 26. 8. 2011 – 1 ex. (Duplín,49˚14‘41,6‘‘N, 21˚38‘13,6‘‘E; ♂ pozorovanýv ekotóne poľa a lesa); 27. 8. 2011 – 1 ex. (Duplín,49˚13‘42,6‘‘N, 21˚37‘24,9‘‘E; ♂ pozorovanýpri rieke Ondava); 17. 9. 2011 – 1 ex. (Duplín,49˚14‘7,7‘‘N, 21˚38‘9,4‘‘E, mladý ♂ pozorovanýv ekotóne poľa a lesa); 17. 9. 2011 – 2 ex. (Duplín,1 ex. – 49˚13‘41,9‘‘N, 21˚37‘28,6‘‘E; 1 ex. –49˚13‘43,1‘‘N, 21˚37‘24,4‘‘E; jedince pri riekeOndava).LiteratúraBaruš, V. & Oliva, O. (eds.) 1992. Fauna ČSFR.,Obojživelníci (Amphibia). Academia. Praha.338 pp.Čanády A., 2010. Batrachologicko-herpetologicképozorovania z východného Slovenska,časť I. (2005-2010). In.: Chránené územia Slovenska.81: 6-8. Ochrana prírody Slovenska[online]. Banská Bystrica: ŠOP SR, 2010 [cit.2010-07-25], 2010, č. 81, s. 6-8. PDF fomát. Požiadavkyna systém: Acrobat Reader. Dostupnéna internete: http://www.sopsr.sk/publikacie/chus/chus81_nahlad.pdf. ISSN 1335-1737.Dungel, J. & Řehák, Z., 2005. Atlas ryb, obojživelníkůa plazů České a Slovenské republiky.Academia. Praha. 184 pp.Kwet, A., 2009. European reptile and amphibianguide. New Holland publishers. KosmosVerlags – GmbH & Co. KG. Stutgard. 252 pp.Stloukal E., Grujbárová Z., Databáza lokalítpre mapovanie fauny na území Slovenska. Získané7.10.2011, z http://www.dfs.skZwach, I., 1990: Naši obojživelníci a plazi vefotografii. Státní zemědelské nakladatelství.Praha. 144 pp.RNDr. Alexander Čanády, PhD.Katedra zoológie a ekológiePrírodovedecká fakulta UPJŠ v KošiciachMôžu náhodné nálezy uhynutých jedincovhmyzožravcov (Eulipotyphla) prispieť k faunistickýmpoznatkom o ich rozšírení?Všetky druhy hmyzožravcov (Eulipotyphla)sú na zozname chránených druhov živočíchovSlovenska podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003Z.z. Poznanie rozšírenia a lokalít ich výskytuako chránených druhov, je preto dôležité najmäz hľadiska manažmentu ochrany jednotlivýchzástupcov (Baláž & Ambros, 2005, 2007). Teriofaunistickýmvýskumom jednotlivých druhov sav minulosti zaoberali a v súčasnosti zaoberajúviacerí autori, preto na tomto mieste uvádzamlen súhrne práce autorov sumarizujúce poznatkyz územia Slovenska ako aj Čiech a Moravy (Anděra2000, Baláž & Ambros, 2005, 2007). V uvedenýchprácach autori sumarizovali publikovanéako aj nepublikované údaje o výskyte jednotlivýchdruhov. Okrem údajov získaných odchytovýmimetódami (rôznymi typmi pascí: sklápacie,živolovné ako i zemné pasce), veľká časť údajovpochádza zo sovích vývržkov. Zároveň v prácachnachádzame aj údaje o jednotlivých jedincochuvádzané medzi nepublikovanými údajmilen nešpecificky ako „úhyn“. Nález takýchtouhynutých jedincov najmä z čeľade Soricidae,na cestách resp. chodníkoch je pomerne bežnouzáležitosťou (Anděra & Horáček, 2005). Príčinyúhynu sa dajú interpretovať rôzne. Na jednejstrane môžu byť spôsobené tým, že jedince veľmicitlivo reagujú na stresové faktory, ktoré môžuspôsobiť skolabovanie obehového systému (cf.Čejka, 2002). Na druhej strane, niektoré hmyzožravcemajú vyvinuté osobitné žľazy, ktorýchvýlučok pôsobí odpudivo na predátory s dobrevyvinutým čuchom (napr. líška, divá resp. mačkadomáca), a preto ich uvedené šelmy len usmrtiaale neskonzumujú (Sládek & Mošanský, 1985).Spätné zistenie spôsobu úhynu je samozrejmev terénne dosť problematické, a súvisí najmäz častým nálezom jedincov v rôznom stupni rozkladu.Mnohokrát najmä pri „čerstvých“ nálezochboli pozorované jedince s vonkajšími ranami, čoby mohlo poukazovať na poranenie predátorom.Naopak pri jedincoch bez vonkajších známokporanenia sa nedá vylúčiť úhyn spôsobený právekolapsom obehového systému (cf. pozorovaniauvedené nižšie). Hlavným cieľom príspevkubolo poukázať na význam takýchto nálezov, akoTab. 1. Prehľad nálezov jedincov hmyzožravcov (Eulipotyphla) v rôznych typoch biotopov.N543210Nález uhynutých jedincov hmyzožravcov (Eulipotyphla)Lesná cestaPoná cestaLúna cestaS. araneus S. minutus C. suaveolens C. leucodon T. europaeaInéSTRANA 24 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 25