48.0 MB - pdf - ŠOP SR

More documents

Recommendations

Info

HistóriaHistóriaŠtátna ochrana prírody v minulostiV tomto roku si pripomíname 40. výročie Ramsarskéhodohovoru o mokradiach, ktorý sa naSlovensku začal uplatňovať od roku 1990, tedapred 21 rokmi. Garantom aplikácie tohto dohovoruna Slovensku je odborná organizácia Štátnaochrana prírody SR. Desaťročné jubileum tejtoodbornej organizácie sme si pripomenuli v minulomroku (2010), neznamená to však, že štátnaochrana prírody na Slovenku má len takú krátkuhistóriu ako rovnomenná, v súčasnosti samostatnáodborná organizácia.Niektorí odborníci zaoberajúci sa históriouochrany prírody najčastejšie pokladajú za jej zrodrok 1955, kedy došlo k uzákoneniu štátnej ochranyprírody na Slovensku. Argumentujú tým, žedovtedy sa ochrana prírody okrem zákona SNRč. 11/1949 Zb. SNR o TANAP mohla opierať leno niektoré príležitostné normy iných rezortova až prijatie špeciálneho zákona ju položilona pevný právny základ, čo umožnilo jej rozvoj.Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochraneprírody bol prvým takýmto zákonom nielenna území Slovenska, ale aj vtedajšieho Československa(v Čechách podobný zákon prijali ažo rok neskôr, v roku 1956). V roku 2010 sme sipripomenuli 55. výročie prijatia zákona o štátnejochrane prírody, ktorý platil 40 rokov, a to až dokonca roka 1994. V uvedenom roku bol schválenýnový zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochraneprírody a krajiny s účinnosťou od 1. 1. 1995.V záujme implementácie smerníc Európskej únieo vtákoch a biotopoch do národnej legislatívybolo však potrebné už po osemročnej platnostitohto zákona prijať ďalší zákon č. 543/2002 Z. z.,taktiež o ochrane prírody a krajiny s účinnosťouod 1. 1. 2003, ktorý platí s určitými zmenami dodnes.Tento zákon dopĺňa a rozvíja ustanoveniapredchádzajúceho zákona.Ďalší odborníci stotožňujú vznik štátnejochrany prírody so vznikom Vládneho komisariátuna ochranu pamiatok na Slovensku v roku1919. Vládny komisariát bol totiž poverený nielenochranou výtvarných pamiatok umeleckých,historických či ľudových, ale aj ochranou pamiatokprírodných, svojrázu kraja a domoviny.Komisariát vypracoval koncepciu pamiatkovejstarostlivosti, ochrany a zveľaďovania krajinyv ktorej sa uvádza, že prírodné pamiatky si zasluhujúochranu, pretože svedčia o minulosti kraja,a to oveľa dávnejšie ako ostatné stavebné aleboiné umelecké pamiatky. Zdôrazňovala sa osobitnáochrana prírodných útvarov, skál, starýchstromov, ich skupín, ale aj celých lesov, vzácnychživočíchov a rastlín. V roku 1923 bol Vládny komisariáttransformovaný na Štátny referát naochranu pamiatok na Slovensku. K dôležitýmúlohám, ktoré riešil, patrila príprava prírodnéhoTatranského parku, zákona o štátnej ochraneprírody a súpis potenciálnych území na územnúochranu formou prírodných rezervácií. Keďžetieto skutočnosti sú dodnes málo známe, a to ajv radoch ochrancov prírody, žiaľ, v roku 2009 nebolusporiadaný ani jeden seminár či konferenciapri príležitosti 90. výročia etablovania štátnejochrany prírody na Slovensku.Nájdu sa aj odborníci, ktorí sa prikláňajúk názoru, že za vznik štátnej ochrany prírodymožno považovať rok vyhlásenia prvých chránenýchúzemí, k čomu došlo už koncom 19. storočia,teda v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťouUhorska. V roku 1895 boli vyhlásené čiastočnérezervácie Slovenská Ľupča – Polesie Šalková(dnes NPR Príboj) a Slovenská Ľupča – PonickáHuta (dnes NPR Ponická dúbrava), podľa čohoby štátna ochrana prírody vlani dosiahla už 115rokov. Zástancovia tohto názoru spravidla argumentujútým, že na rozdiel od predchádzajúcichsnáh panovníkov a šľachticov motivovanýchlen ochranou svojho majetku, najmä poľovnýcha rybárskych revírov, prípadne aj rozsiahlych lesovnajmä za účelom zabezpečenia dostatku drevapre bane a huty, vyhlásenie chránených územíje už uvedomelou ochranárskou činnosťousmerujúcou k zachovaniu prírodných pamiatokpre budúce generácie. Priekopníkom uhorskejochrany prírody bol lesník Karol Kaán (1867 –1940), ktorý presadil ochranu prírodných pamiatokv Uhorsku. V roku 1909 vyšla jeho publikáciaZachovanie prírodných pamiatok (A természetiemlékek fentartása), ktorá má význam aj pre Slovensko.Práve s menom Karola Kaána je spojenévyhlasovanie prvých chránených území na územíterajšieho Slovenska tým, že inicioval súpispotenciálnych prírodných pamiatok po linkeštátnych lesov. Ku dvom už spomenutým chránenýmúzemiam z roku 1895 pribudli v roku 1907Szaboóva skala (Szabó szikla), v roku 1908 PralesStužice Jasan pod Raukou (Podkarpatská Rus)a v roku 1913 Dobročský a Badínsky prales (obidvesú v súčasnosti NPR). Termín prírodná pamiatkasa z tohto obdobia preniesol aj do ďalšíchobdobí a predznamenal aj dlhodobé spojenieochrany prírody s ochranou kultúrnych pamiatokvytvorených človekom, čiže s pamiatkovoustarostlivosťou v rámci rezortu kultúry.Pre štátnu ochranu prírody boli vždy tak v minulosti,ako aj v súčasnosti významnými míľnikmiroky vyhlásenia veľkoplošných chránenýchúzemí (národné parky – NP, chránené krajinnéoblasti – CHKO). V období pred druhou svetovouvojnou došlo len k vyhláseniu Slovenskejrezervácie v Pieninách, a to v roku 1932, ktoránadväzovala na poľský Pieninski Park Narodowy.Významnou skutočnosťou bolo, že išlo o prvémedzinárodne chránené územie v Európe. Prvýnárodný park na Slovensku, ale aj v bývalom Československu– Tatranský národný park (TANAP),vznikol na základe osobitného zákona SNRč. 11/1949 Zb. SNR z 18. 12. 1948 s účinnosťouod 1. 1. 1949, pretože v tom čase štátna ochranaprírody uzákonená ešte nebola. Za zmienku stojí,že tento národný park bol pripravovaný dlhúdobu, prakticky už od roku 1920. V roku 1987bola k TANAP-u pričlenená oblasť ZápadnýchTatier. Druhým národným parkom bol Pieninskýnárodný park (PIENAP), vyhlásený v roku 1967(v Poľsku bol predvojnový národný park v Pienináchobnovený v roku 1955). PIENAP je svojourozlohou najmenším národným parkom na Slovensku.Tretím slovenským národným parkomsa stal Národný park Nízke Tatry (NAPANT),ktorý bol vyhlásený v roku 1978, pripravovanýbol však v rôznych podobách tiež od roku 1920.V roku 1988 pribudli ďalšie dva národné parky,a to NP Slovenský raj (predtým prvá CHKOna Slovensku z roku 1964) a NP Malá Fatra (predtýmdruhá CHKO na Slovensku z roku 1967). Ajv roku 1997 pribudli dva národné parky, a to NPPoloniny (vyčlenením časti územia z CHKO VýchodnéKarpaty) a NP Muránska planina (predtýmCHKO z roku 1976) a rovnako aj v roku 2002to boli tiež dva národné parky – NP Slovenskýkras a NP Veľká Fatra (obidva boli predtým CHKOz roku 1973). Dosiahol sa tak súčasný počet 9 národnýchparkov na Slovensku. V súčasnosti jena Slovensku 14 CHKO, ktoré vznikali v takomtochronologickom slede: CHKO Vihorlat (1973),CHKO Malé Karpaty (1976), CHKO VýchodnéKarpaty (1977), z ktorej sa v roku 1997 odčlenil NPPoloniny, CHKO Horná Orava (1979), CHKO BieleKarpaty (1979), CHKO Štiavnické vrchy (1979),ktorá je najrozsiahlejšia, CHKO Poľana (1981),CHKO Kysuce (1984), CHKO Ponitrie (1985),CHKO Záhorie (1988), CHKO Strážovské vrchy(1989) CHKO Cerová vrchovina (1989), CHKOLatorica (1990) a CHKO Dunajské luhy (1998).Po vzniku prvej Československej republikyv roku 1918 sa stalo ústredným orgánom štátnejsprávy ochrany prírody Ministerstvo školstvaa národnej osvety v Prahe, ktorého pôsobnosťbola rozšírená aj na prírodné pamiatky. Na Slovenskuto bol už spomínaný Vládny komisariát,resp. od roku 1923 Štátny komisariát na ochranupamiatok. Po skončení druhej svetovej vojnya obnovení republiky sa ústredným orgánomštátnej ochrany prírody na Slovensku stalo Povereníctvopre školstvo a osvetu, v rokoch 1948 –1953 Povereníctvo školstva, vied a umení, neskôrPovereníctvo kultúry a po vzniku ministerstiev tobolo Ministerstvo kultúry SSR. Na nižšej úrovništátnej správy to bol odbor kultúry príslušnéhoKNV a ONV. Historická väzba štátnej ochranyprírody s rezortom kultúry pretrvávala až do roku1990, keď prechádza do pôsobnosti práve vznikajúcehorezortu životného prostredia, reprezentovanéhonajprv nadrezortnou Slovenskoukomisiou pre životné prostredie, ktorá sa o dvaroky neskôr pretransformovala na Ministerstvoživotného prostredia SR.Zložitým vývojom prešli aj odborné organizácieštátnej ochrany prírody. V roku 1951, teda právepred 60 rokmi, vznikla prvá odborná organizáciaštátnej ochrany prírody na Slovensku v rámci Pamiatkovéhoústavu v Bratislave, ktorý bol s účinnosťouod 1. 1. 1952 premenovaný na Slovenskýpamiatkový ústav s oddelením ochrany prírody.Nástupcom tohto ústavu sa od roku 1958 po prijatízákona SNR č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnychpamiatkach stal Slovenský ústav pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) so síd-STRANA 54 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 55
HistóriaGaléria priekopníkov ochrany prírodylom v Bratislave. Od roku 1960 paralelne pôsobiliKrajské strediská štátnej pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody (KSŠPSOP) v Bratislave,Banskej Bystrici a Prešove, ktoré boli v riadenípríslušného KNV. V roku 1968 vznikla aj Mestskáspráva pamiatkovej starostlivosti v Bratislave (odroku 1979 Mestská správa pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody). Po zrušení KNV v roku1969 sa tieto strediská stali súčasťou SÚPSOPa po opätovnom vytvorení KNV v roku 1978 savrátili do predošlého riadenia s pôvodným názvomKSŠPSOP. V roku 1984 došlo k integráciiokresných pamiatkových správ i s pracovníkmipre ochranu prírody do novovytvorených Krajskýchústavov štátnej pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody (KÚŠPSOP). V roku 1981, tedapred 30 rokmi, sa úsek ochrany prírody oddeľujeod SÚPSOP a začleňuje sa do novej a súčasne ajprvej samostatnej odbornej organizácie ochranyprírody na Slovensku i vo vtedajšom Československu,nazvanej Ústredie štátnej ochrany prírody(ÚŠOP) so sídlom v Liptovskom Mikuláši.Tejto odbornej organizácii podliehalo aj Strediskorozvoja ochrany prírody v Bratislave. Po 11ročnej už zabehnutej činnosti ÚŠOP v roku 1992dochádza k jeho zrušeniu odôvodňovaného potreboudecentralizácie. Z trosiek ÚŠOP vznikáod 1. 4. 1992 Slovenský ústav ochrany prírodyv Bratislave a Krajské strediská štátnej ochranyprírody (KSŠOP) v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici,Liptovskom Mikuláši a v Prešove s právnousubjektivitou. Pričlenené k nim boli správy okolitýchCHKO, ale správy vtedajších národných parkov(okrem TANAP a PIENAP) ostali samostatnýmiodbornými organizáciami. Táto organizačnáštruktúra nemala dlhú trvácnosť a od 1. 7. 1993sa spomínané organizácie okrem správ národnýchparkov stali súčasťou Slovenskej agentúryživotného prostredia (SAŽP) so sídlom v BanskejBystrici. Od 1. 3. 1996 bola zriadená Správa národnýchparkov SR (SNP SR), ktorá združovalasprávy všetkých vtedajších národných parkov vrátanenovej správy TANAP a PIENAP, ktoré prešliz pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva do rezortuživotného prostredia. Od 1. 7. 2000 bola znovuvytvorená samostatná odborná organizácia Štátnaochrana prírody SR (ŠOP SR) so sídlom v BanskejBystrici, ktorá vznikla z odčlenených útvarovochrany prírody vrátane správ CHKO od SAŽPa zo správ národných parkov, po zrušení SNPSR.Z naznačeného je zrejmé, že štátna ochranaprírody na Slovensku má pestrú a zložitú históriu.Ochrana prírody sa vyvíjala v závislosti od spoločenských,politických a ekonomických podmienok.Niektoré vývojové zmeny v ochrane prírody,ku ktorým v minulosti došlo, nemožno hodnotiťpozitívne. Škodlivé sú najmä časté reorganizácie,ktoré vnášajú do organizačného systému labilitua sťažujú aj odbornú činnosť. Je dobré obzrieťsa do minulosti aj pri príležitosti pripomenutiasi 10. výročia súčasnej Štátnej ochrany prírodySR, aby bolo možné poučiť sa z niektorých chýba omylov, ku ktorým došlo v minulosti a hlavnevyhnúť sa im v budúcnosti.Ing. Július Burkovský(Tento príspevok bol prednesenýna seminári Mokrade pre budúcnosťv B. Bystrici dňa 19. 5. 2011)Jubilujúci priekopníci ochrany prírodyV roku 2011 dosiahli významné životné jubileum osemdesiat rokov dvaja priekopníci slovenskejochrany prírody – Ing. Štefan Mihálik a Ing. Ján Pagáč. Obidvaja boli dlhoročnými pracovníkmi štátnejochrany prírody a staršia generácia ochranárov ich dobre pozná zo vzájomnej spolupráce, ale najmäpodľa výsledkov ich práce vo formujúcej sa ochrane prírody. Napriek pokročilému veku sú jubilujúcipriekopníci ochrany prírody stále aktívni v predsedníctve Klubu seniorov slovenskej ochrany prírody.Ing. Štefan Mihálik,rodák z Chalmovejpri Prievidzi (* 3. 4.1931), po absolvovaníVysokej školy lesníckeja drevárskej voZvolene (1955) bolkratší čas technikompolesia Lednica (LZPruské) a od roku 1956sa venoval lesníckejtypológii na Lesoprojektevo Zvolene.V roku 1963 nastúpilna vtedajší SlovenskýJubilujúci priekopníci ochrany prírody Ing. ŠtefanMihálik (vľavo) a Ing. Ján Pagáč (vpravo)ústav pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) v Bratislave,kde sa stal vedúcim odboru projektovaniachránených území. Podieľal sa na vypracúvanílesníckej časti projektov veľkého množstva maloplošnýchi veľkoplošných chránených území,ktoré potom pripravoval na legislatívne konanie.Zaslúžil sa o zavedenie pravidelnej spoluprácepracovísk ochrany prírody s Lesoprojektom, ktoráumožňovala zahrnutie ochranného režimuchránených území na lesnom fonde do lesnýchhospodárskych plánov. V roku 1966 absolvovalpostgraduálne štúdium z odboru územnéhoplánovania na Stavebnej fakulte ČUT v Brne.V roku 1971 vyšla ním zostavená publikáciaChránené územia a prírodné výtvory Slovenskas ich stručnou charakteristikou, ktorá bola vlastneprvým povojnovým oficiálnym zoznamomchránených území a prírodných výtvorov na Slovensku.Vypracoval metodiku revízie chránenýchúzemí i súpisu starých a pamätných stromova v neposlednom rade sa podieľal aj na zostaveníceloštátnej metodiky inventarizácie chránenýchúzemí. Bol zástupcom SÚPSOP-u v sekcii Medzinárodnéhobiologickéhoprogramu (IBP)a medzivládnehoprogramu UNESCOČlovek a biosféra(MaB). Pôsobil tiežvo viacerých redakčnýchradách, edičnejkomisii vydavateľstvaObzor a v iných poradnýchorgánoch.Vypracoval textovúčasť publikácie Prírodnérezerváciena Slovensku (1977,1981) a spolupracovalna slovenskej časti celoštátnej publikácieNárodní parky, reservace a jiná chráněná územíČSSR (1977). Zostavil prvú slovenskú mapu Chránenéúzemia Slovenska (1974) a podieľal sa aj naceloštátnej mape Chráněná území přírody ČSSR(1977, 1982). Okrem toho bol autorom vyše 200odborných príspevkov uverejnených v rôznychperiodikách. V rokoch 1978 až 1990 bol vedúcimodboru Československého strediska pre životnéprostredie v Bratislave a v rokoch 1990 až 1992bol poradcom ministra a predsedu Slovenskejkomisie pre životné prostredie v Bratislave.Ing. Ján Pagáč, rodák z Kysuckého Lieskovcapri Čadci (* 17. 8. 1931), po ukončení Gymnáziav Kláštore pod Znievom (1950) pokračovalv štúdiu na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave(1959). Počas pedagogickej činnosti v rokoch1959 až 1973 absolvoval ešte diaľkové štúdiumna Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskejv Nitre (1970). V roku 1973 sa začalajeho kariéra profesionálneho ochrancu prírody,a to nástupom na Správu CHKO Malá FatraSTRANA 56 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 57
Page 1 and 2: Chránené územiaSLOVENSKA 822 0 1
Page 3 and 4: ObsahObsahPrehľad osobitne chráne
Page 5 and 6: Štátna správa ochrany prírody a
Page 11 and 12: Druhová ochrana živočíchovDruho
Page 17 and 18: Druhová ochrana rastlínDruhová o
Page 25 and 26: Výchova a vzdelávanie v ochrane p
Page 27 and 28: Fórum názorovFórum názorovK les
Page 29: Fórum názorovNové publikácie a
Page 33 and 34: Spoločenská rubrikaZa Ing. Ladisl
Page 35: Chránené vtáčie územieDOLNÉ P

48.0 MB - pdf - ŠOP SR

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?