48.0 MB - pdf - ŠOP SR

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínOdstraňovanie náletových drevín z rašeliniska v PR MedzibormiFoto: Ing. Pavol GavlákDíte, D., Žuffová, A., 2006: Program starostlivostio národnú prírodnú rezerváciu Belianskelúky, Správa TANAP, pracovisko L. Mikuláš.Keď som v novo vzniknutom časopise Ochranaprírody Slovenska (1/2001) informoval o prvýchskúsenostiach s transferom leknice žltej (Nupharluteum) na strednom Považí (1997 – 2000), bolsom veľmi spokojný s výsledkami, ktoré táto akciapriniesla predovšetkým pri ozeleňovaní práveTransfer na druhúTakto vyschla časť vodných biotopov v zemníku Kostolná –ZáriečieStanová, V., Valachovič, M., 2002:Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE– Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava.Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa14. júla 2004, ktorým sa vydáva národnýzoznam území európskeho významu.Vyhláška MŽP SR č. 579/2008 Z. z.,ktorou sa mení vyhláška MŽP SR č.24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákonč. NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochraneprírody a krajiny v znení neskoršíchpredpisov.http://www.sopsr.sk/webs/redlist/Ing. Mário HumenýS-TANAP, Liptovský Mikulášvzniknutých zemníkov – štrkovísk v nive Váhu.Nemožno sa preto čudovať tomu, že na základevýnimky MŽP SR Správa CHKO Biele Karpatyv spolupráci s o. z. Pre Prírodu uskutočnila v roku2004 ďalší transfer tohto druhu na dvadsaťtri novýchi staronových lokalít. Za určitý nedostatokpri vysádzaní leknice do týchto náhradnýchhydrických biotopov somvtedy považoval predovšetkým málozabahnený substrát na dne štrkovísk,čo spôsobovalo vo viacerých vodnýchplochách pomalý rast tejto vodnejrastliny. Prirodzená sukcesia si všakporadila a vysadené leknice sa na väčšinelokalít úspešne adaptovali a rozrástli.Niekde síce doteraz len prežívajú,no na viacerých miestach vytvorilimohutné trsy, ba sa aj rozmnožili, takževhodne dotvárajú kolorit umelopretvorenej lužnej krajiny a poskytujúdobré existenčné podmienky mnohýmdruhom vodných a močiarnychživočíchov.Veľmi skoro začali vysadené rastlinyLeknica žltá dokáže prežiť na súši obyčajne len pársezónPrenášané leknice.......našťastie, rastliny rástli v bahnitom substrátezápasiť s problémom, s ktorým sme síce priplánovaní transferu počítali, no netušili sme,že nás prekvapí v takomto krátkom čase. Očo ide? Na viacerých lokalitách sme následnezaznamenali výrazný a zrejme aj trvalýpokles vodnej hladiny. Ako som uviedol nastránkach CHÚS (72/2007), asi najviac nástento vývoj zaskočil v zemníku Kostolná – Záriečie(rybársky revír Trenčianske kaskády),kde sa v priaznivých podmienkach leknicarozmnožila nebývalým tempom, no v najjužnejšiesituovanej vodnej ploche sa postupneocitla len v cca 10 – 20 cm hlbokej vode a odroku 2010 časť rastlín až na vyschnutom dne.Pomaly sa začínal rysovať scenár, podľa ktoréhosa ako reálne východisko z tejto situáciejavil záchranný prenos najviac ohrozenýchexemplárov leknice na lepšie stanovištev rámci tejto lokality, resp. na inú lokalitu.Suchší začiatok roku 2011 potvrdil túto víziu,a tak sme 23. júna zrealizovali záchrannýtransfer časti tunajšej populácie leknicežltej. Ako vidno na priložených fotografiách,pri vykopávaní jednotlivých trsov sme nepotrebovaliani gumenné čižmy. Takmer všetkyz cca 20-tich vykopaných rastlín sme prenieslia vysadili do zemníka Újazd (rybárskyrevír Gabajove štrkoviská), ktorý taktiežutrpel výrazným poklesom hladiny vody,tromi kusmi sme obohatili len niekoľkoročnéštrkovisko v Nemšovej-Ľuborči. Keďžesa nepreniesli všetky rastliny, ktoré sa ocitlina súši, a ďalšie čaká podobný osud, v začatejakcii mienime pokračovať sami alebov spolupráci s dobrovoľnými ochrancamiprírody, prípadne s miestnymi rybármi, ktorímajú tiež pochopenie aj pre takúto formuskvalitňovania svojich revírov.Na záver ešte jeden ochranársky povzdych.Počet tupcov, ktorí čoraz intenzívnejšie vysádzajúdo našich vôd cudzokrajné lekná,rastie (aspoň na Považí), geometrickýmradom. Nikdy som nepatril medzi ortodoxnýchradikálov, ale začínam uvažovať o tom,ako asi zareagujú tieto introdukované leknápo postriekaní herbicídom.Text a foto: RNDr. Jozef MájskyCHKO Biele KarpatySTRANA 38 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 39