48.0 MB - pdf - ŠOP SR

Druhová ochrana rastlínDruhová ochrana rastlínFlóra vypusteného Veľkého Kolpašského tajchuVypustený Veľký Kolpašský tajch v auguste 2008, pohľad do ústia nádržeFoto: S. David, 2008Banskoštiavnický vodohospodársky systémbol budovaný od 16. do 19. storočia. V súčasnostipredstavuje technický a kulturno-historickýunikát, zapísaný v roku 1993 do zoznamusvetového kultúrneho dedičstva. Podzemná časťvodohospodárskeho systému bola budovaná preodvodnenie banských diel, pretože ťažba prenikalapod úroveň odvodňovacích dedičnýchštôlní. K najvýznamnejším patrí dedičná štôlňacisára Jozefa II., ktorá vyúsťuje u obce Voznicado Hrona. Jej razenie začalo v roku 1782 a trvalodo roku 1878, dielo má dĺžku 16,54 km. Nadzemnúčasť tvorili umelé nádrže – tajchy a systém ichzberných a náhonných jarkov. Tajchy, viaceré sútechnickými unikátmi, akumulovali vodu pre pohonbanských ťažných a čerpacích zariadení, prestupy a hámre. Z 60-tich nádrží sa zachovalo 23tajchov s retenčnou, rekreačnou a vodárenskoufunkciou, 21 z nich spravuje Slovenský vodohospodárskypodnik, š. p., v Banskej Štiavnici. Viacerétajchy (Štampoch, Červená studňa, Evička,Veľká Vindšachta, Ottergrund, boli rekonštruované,čo nemožno povedať o zberných a náhonnýchjarkoch. V roku 2011 budú rekonštruovanétajchy Evička (dnová výpusť), Veľký Richňavský,Dolný Hodrušský (Sýkora, 2011, Novák, 2000).Potrebnou rekonštrukciou prešiel v rokoch2007 až 2009 aj Veľký Kolpašský tajch (KohlbacherSee) u Banského Studenca. Výstavba dielazačala v roku 1730 a dokončenie je datované doroku 1731 (Beňadik, 2011). Už skoro po dokončenísa začali prejavovať netesnosti hrádze, opravyrealizoval Samuel Mikovíny, ktorý projektovala viedol výstavbu prívodných jakov, dokončenýchv roku 1754. Veľký Kolpašský tajch má dĺžkukoruny hrádze 198,1 m, šírku koruny hrádze20,9 m a výšku hrádze 14,2 m. V roku 1855 bolobjem tajchu 798 900 m 3 , hĺbka 13,5 a zatopenáplocha je 10,23 ha. V roku 2008 bol tajch vypustený,čo umožnilo jeho zarastanie vegetáciou.V príspevku uvádzame zistené druhy cievnatýchrastlín, ktoré sme na vypustenom tajchu zistilidňa 31. 8. 2008. Názvy taxónov uvádzame podľaMarholda & Hindáka (1998).Na Slovensku sa výskumu vodnej a močiarnejvegetácie venuje veľká pozornosť, čo potvrdzujeaj prehľad výskumu spracovaný autormi Hrivnák,Oťaheľová & Valachovič (2007). Zvyčajnesa skúma vegetácia napustených nádrží,príbrežnej a najmä litorálnej zóny. Tu sa najviacprejavuje efekt kolísania vodnej hladiny a rozvojmakrofyt v limóznej a terestrickej ekofáze. Menejprác opisuje vegetáciu vypustených nádrží s obnaženýmdnom.O vegetácii banskoštiavnických vodnýchnádrží sú údaje len v práci Oťaheľová a kol.(2011). Autori skúmali rastlinné spoločenstvá20-tich vybraných vodných nádrží, na ktorýchzistili 19 druhovo chudobných (1 až 12 druhov)rastlinných spoločenstiev. Z napustenej Kolpašskejvodnej nádrže (tajchu) uvádza Oťaheľováa kol. (l. c.) dva zápisy. Zápis z roku 1986 obsahujedruhy Sparganium erectum (dominantný druh),Myriophyllum spicatum, Eleocharis palustrisa Equisetum palustre. V roku 2006 zistili autoridruhy Typha latifolia (dominantný druh), Lemnaminor, Eleocharis palustris a Lysimachia vulgaris.Veľmi chudobné druhové bohatstvo (priemernýpočet druhov na lokalite je 3,59) dopĺňajú zelenévláknité riasy (Algae fil.).Pri návšteve Kolpašského tajchu dňa 31. 8. 2008sme zapísali 62 druhov cievnatých rastlín (viďpríloha 1). Piesčito-štrkovité svahy vypustenejnádrže boli porastené najmä ruderálnymi, ajneofytnými druhmi spoločenstiev zväzu Dauco-Melilotion Görs 1966, napr. Tanacetum vulgare,Amaranthus retroflexus, Echinochloa crus-galli,Tussilago farfara, Poa trivialis, Artemisia vulgaris,Lactuca serriola, Conyza canadensis. Tietoporasty prechádzali do antropogénne ovplyvnených,živinami stredne zásobovaných spoločenstievzväzu Bidention tripartiti Nordhagen1940 em R. Tx. in Poli et J. Tx. 1960. Stanovištneje spoločenstvo viazané aj na obnažené brehya dna vodných nádrží, jeho výskyt na Kolpašskomtajchu je doložené charakteristickými a diferenciálnymidruhmi Bidens tripartita, Persicarialapathifolia, Rorippa palustris, Eupatorium cannabinum,Alopecurus geniculatus, Juncus effusus,Lythrum salicaria atď. Mokraďové spoločenstvázväzu Phragmition communis Koch 1926 porastajúdno vypusteného tajchu. Sú zastúpené trstinovýmispoločenstvami Typhetum angustifoliaePignatti 1953 a Typhetum latifoliae Lang 1973. Navysychajúcom bahnitom dne sme zaznamenaliporasty Cyperus fuscus (obr. 2) s druhmi Agrostisstolonifera, Juncus articulatus, Persicaria lapathifolias náletom Populus alba, Salix fragilis.Na základe nášho obmedzeného počtu dát nie jemožné bližšie charakterizovať vegetačné pomeryKolpaškého tajchu.Pomocou Ellenbergových ekočísel priradenýchzisteným druhom (použili sme ellenb. txtsúbor zo stránky programu Juice - www.sci.muni.cz/botany/juice.htm) sme orientačne stanoviliŠachor hnedý (Cyperus fuscus) na bahnitomnáplave tajchuFoto: S. David, 2008stanovištnú charakteristiku Kolpašského tajchu.Jednotlivé krabičkové grafy (Whisker plots) zobrazujústrednú hodnotu (priemer) ekočísel prevypustený Kolpašský tajch. Výsledky môžeme interpretovaťnapr. podľa Križová & Nič (2000).Najvyššiu hodnotu má svetlo, v 9-člennej škáleEllenbergovho ekočísla je hodnota 7, tz. vyskytujúsa druhy osvetlených stanovíšť. Vypustený tajchnemá vyvinutú stromovú ani kríkovú etáž. Tentofaktor korteluje aj s teplotou. Strednú hodnotumajú faktory obsahu dusíka a vlhkosť, čo korešpondujes gradientom profilu tajchu (od okrajapo dno tajchu) a pomernému zastúpeniu druhovpodľa ich nárokov na vlhkosť (prevažujú druhys vyššími nárokmi na vlhkosť) a obsah dusíka(opačne ako v predošlom prípade) na stanovišti.Ekočíslo pH (pôdna reakcia) má priemernú hodnotu2,5 = pH ± 4,5. Aj keď geologický substrát(mimo bahnitého náplavu dna tajchu) má kyslúaž neutrálnu hodnotu, posun k nižším hodnotámpH je daný aj druhmi, ktoré nemajú stanovenéekočíslo pH. Tých je v našom materiáli 13druhov. Aj ostatné ekočísla sú ovplyvnené tým,že nemajú stanovené ekočísla, napriek tomu máich použitie aj na malom množstve druhov svojureálnu výpovednú hodnotu.Na záver môžeme konštatovať, že druhý rokpo vypustení Kolpašského tajchu sa viacnásobnezvýšilo druhové bohatstvo cievnatých rastlín. Pozoruhodnáje aj vysoká rýchlosť kolonizácia no-STRANA 32 – CHUS 82/2011CHUS 82/2011 – STRANA 33