7/2011 - Bratislavský kuriér

7/2011Najväčší šok by dnes zažili turisti,ktorí by do Bratislavy prišli vlakomAk sa do začiatku hokejovéhošampionátu (štartuje 29. apríla)nič nezmení, zažijú najväčší šok turisti,ktorých do Bratislavy dovezievlak. Hlavná stanica je totiž už rokymiestom, ktorému sa domáci radšejvyhýbajú. Priblížia sa k nej, lenkeď musia.Turisti sa majú kde informovať(otázne je, čo za informácie imv iných jazykoch posunú, nakoľkodetailné budú), aj občerstviť (škodalen, že neporozumejú názvomjedál, ponúkaných v menších bufetoch,rozhodovať sa budú môcť lenna základe ich tvaru, farby a vône),posedieť si pri šálke kávy alebočaju. V priestoroch síce vôbec nieútulných, ale ani nie odpudzujúcich.Keď sa prepracujú do hlavneja zároveň najväčšej haly, naskytnesa im smutný pohľad. Nad hlavamisa im tam bude črtať ponuráterasa, ktorá ich nemá čím nalákať,naopak, neláka vôbec. Keď sana chvíľku zastavia, aby si vydýchli,môže ich veľmi rýchlo osloviťniekto, kto si vypýta drobné. Predbudovou síce postávajú policajti,ale všetko zachytiť nemôžu, toby ich vnútri aj vonku muselo byťnepretržite niekoľko. Spomínanépriestory neohúria ani po vizuálnejstránke, človek má skôr chuť vrátiťsa tam, odkiaľ prišiel, ak teda nepricestovalz ešte hrôzostrašnejšej stanice.Kto sa bude chcieť do centra ainam presúvať električkou, počkáHlavná vlaková stanica patrí zatiaľ k najobávanejším vizitkám nášho mesta.foto mksi na opustenej a od civilizácie odtrhnutejzastávke pod pohyblivýmischodmi. Kde je lepšie čakať s niekýmako sám.Kto uprednostní autobus alebotrolejbus, mal by si pri ceste zanimi zapchať nos – zastávky predbudovou sú okolo nich sa šíriacimzápachom moču povestné. Nehovoriaco podivných osobách, okupujúcichlavičky, popíjajúcich vmiestnom bufete. Predierať sa pomedzine je vyslovene nepríjemné,podvedome si pridržiavate všetkytašky, ktoré sa vám okolo telahompáľajú. Spýtať sa ich na niečoneprichádza do úvahy, to už skôrServis strana 9vziať nohy na plecia. Práve na základeprvých dojmov si pritom začínamevytvárať názor o meste, doktorého sme práve zavítali.Na svetelnej tabuli zbadá zahraničnýnávštevník čísla v týchtokončinách premávajúcich liniek, anázvy konečných staníc, kam jednotlivévozidlá na nich smerujú.Ak sa chce ale dozvedieť viac o ichtrasách, tak názvy zastávok mu vtom nepomôžu (predstavte si, žeste prvýkrát v kolumbijskej Bogote,zo španielskych, vám nič nehovoriacichnázvov, by ste tiež ničnemali). Jediné, čo je preložené doangličtiny, je slovo letisko a hrad.Na autobusovej stanicio odpadky nezakopnete,na toaletách vyhráva hudbaOveľa lepšie je na tom Autobusovástanica na Mlynských nivách,aj keď – povedzme si rovno – anitam vás to neláka zostať dlhšie, akonevyhnutne musíte. Každopádne,keď už nič iné, v jej okolí sa aspoňnepohybuje toľko pochybnýchživlov.V centrálnej budove, v ktorej saturisti ocitnú po vystúpení z autobusu,si môžu kúpiť noviny (otázneje, či aj cudzojazyčné), aj čerstvépečivo, môžu si posedieť v pube,zariadenom v naozajstnom autobuse.V priestoroch toaliet, za použitiektorých zaplatia dvadsať centov,vyhráva hudba, a celkom totam vonia, nechýba ani toaletnýpapier.Nezakopávajú o odpadky, a toani vo vedľajšej hale, vedúcej k nástupištiam.V tej je dosť lavičiek nasedenie, aj malých búdok s cukrovinkamialebo oblečením, do ktorýchsa dá nakuknúť, keď mátečasu na rozdávanie. Obľúbené obchodíkyz európskych letísk všaknepripomínajú. Ani trochu.Len tých informácií v cudzíchjazykoch (aspoň v angličtine, keďuž v žiadnom inom) by mohlo byťviac. Niežeby do Bratislavy smerovaliv pravidelných intervaloch záplavyturistov, ale mesto by mohlovychádzať v ústrety aspoň tým,ktorí prídu. Treba si uvedomiť, žepo slovensky sa v zahraničí učí lenmálokto.(ld)