1/2009 - Bratislavský kuriér

strana 6(dokončenie zo str. 1)Podujatie, ktoré v budúcomroku zavíta do Prahy apredstaví Bratislavu, otvorili navernisáži výstavy fotografií PrahaFranze Kafky od autora Jana Jindrubratislavský primátor Andrej Ďurkovskýa pražský primátor PavelBém. Hlavného predstaviteľa českejmetropoly sme sa preto opýtali, akovníma toto partnerstvo.„Prahu a Bratislavu vnímamako dve mestá s mimoriadnouhistóriou. Spája ich nielen spoločnákultúra, ale aj 70 rokov spoločnéhoživota, kedy bolo nielen dobre, aleaj ťažko. My, čo sa cítime byť federalistami,vnímame Bratislavu akokus domova, takže z môjho pohľaduspoločne predsedáme Európskejúnii,“ vyhlásil pražský primátor,ktorý dodal, že obe hlavné mestáspája už dlhé roky mnoho projektov.„Okrem kultúry sme prepojeníStaromestský servis Kuriér 1/2009PRIMÁTORI BRATISLAVY A PRAHY POTVRDILIVÝNIMOČNÉ VZŤAHY OBOCH METROPOLaj na poli politickom, či ekonomickom.Bolo to cítiť aj pri nedávnejplynovej kríze, kedy sme pomocous plynom iba potvrdili naše dobrésusedské vzťahy,“ povedal Bém.Podľa bratislavského primátoramagistrát konzultuje s Prahouzavádzanie rôznych technickýchnoviniek v rámci službyobčanom, dochádza k výmeneskúseností pri získavaní finančnýchprostriedkov, pri fungovanírozpočtu a pod. Najmä na úrovnimanažérov si obe inštitúcie pravidelnevymieňajú informácie, ktorépomáhajú lepšie spravovať mestáv mnohom spoločné. A čo by siobaja primátori priali do budúcnosti?„Každopádne musímespomenúť infraštruktúru. V dobetranseurópskych dopravnýchkoridorov, či už máme na mysliželeznicu alebo diaľnice, musí totoprepojenie fungovať lepšie. Je potrebné,aby Česká republika niečourobila s diaľnicou D1, kde je právečeský úsek na trase medzi našimimestami kameňom úrazu. Taktiežv oblasti ekonomiky postavenejna vzdelaní, vede a výskume vidímvýzvu pre obe krajiny. Najväčšímproblémom v Európskej únii je totižkonkurencieschopnosť vzhľadomk americkým a ázijským trhom.Presadiť sa môžeme iba spoločnýmúsilím a najmä krajiny, ktoré majúk sebe blízko, nemajú jazykovú bariéru,by mali držať spolu. To je prenás najväčšia výzva,“ dodal pražskýprimátor.Peter KimijanFoto Miroslav Košírerviac foto na www.bratislavskykurier.skKTO OŽIVÍ ZAŠLÚ SLÁVU TRŽNICE?Autor výstavy Jan Jindra (vľavo) v spoločnosti oboch primátorova českého veľvyslanca v SR Vladimíra GaluškuHlavné mesto v súčasnostipripravuje návrh zmluvy sbudúcim nájomcom Starej tržnice,ktorá bude uzatvorená nadobu 10 rokov. Budúci nájomcabude musieť tržnicu zrekonštruovať.Okrem iného je potrebnánová vzduchotechnika a zabezpečenieprevádzkovania predajneveľkopotravín v suteréne. Vostatných častiach tržnice budúrôzne obchody - všetko budejasnejšie po podpise zmluvy obidvomastranami.Mestské tržnice patriaku koloritu svetových veľkomiest,dotvárajú ich atmosféru a priťahujúzahraničných turistov. Najmäak núkajú tradičný sortiment, aleaj delikatesy, suveníry, zábavu.Ospevujú ich literáti, milujú fajnšmekri.Neskutočná zmes farieb,vôní, hlasov a chutí je trhoviskámvlastná dodnes. Vyberte si čokoľveka uvidíte, že predať tu znamenávedieť hrať divadlo, či už predávajúmelóny, sušené hríby či čerstvé jahodyalebo kurčatá.Azda najviac máme zafixovanélegendárne „brucho Paríža“,v ktorom sa odohrával majstrovskýpríbeh skvelého autora Emile Zolu.A hoci dnes už pôvodný objektnenájdete, keď zablúdite do štvrtiokolo Beaubourg-u (Centre GeorgesPompidou), štvrte starej tržnicea necháte sa zlákať legendárnoucibuľovou polievkou zapečenou sosyrom a bielym chlebom, spomienkyoživnú. Na mieste, kde bývalokedysi „brucho Paríža“, je dnesgigantické podzemné nákupnécentrum a zašlú slávu starej tržnicepripomínajú už len malebné krčmičkys roztomilými názvami akoU prasačej nožičky.Aj bratislavská Stará tržnicauž veľa pamätá. Pôvodne natomto mieste stála bašta, ktorá od15. storočia patrila k mestskémuopevneniu. História starej bratislavskejmestskej tržnice siaha dozačiatku tohto storočia. Vtedy namieste bývalého chlebového trhupostavili kryté trhovisko, ktoréslávnostne otvorili 1. novembra1910. Stavbu realizovali na tú dobuprogresívnou montovanou oceľovoukonštrukciou. Na vnútornýpriestor tržnice použili kov, sklo,betón a murované konštrukcie.Budova v eklektickom štýle podľaprojektu Františka Nechybu slúžilaaž do roku 1960. Potom prestalaslúžiť svojmu poslaniu a do budovysa nasťahovali štúdiá a pracoviskátelevízie. Od roku 1982, keď saČST z tržnice odsťahovala, objektbol pre verejnosť uzavretý a patrilrezortu kultúry. Myšlienka oživiťa zútulniť centrálnu zónu mestasi našla mnohých prívržencov užv osemdesiatych rokoch. Keď Starútržnicu po roku 1990 získalo mestospäť, vypísalo medzinárodnú súťažna jej rekonštrukciu. Mesto do jejobnovy vtedy investovalo okolo390 miliónov korún (okolo 13 mil.eur).Pred tržnicou sa nachádza fontánaLev s erbom, ktorú zložili zo súčastístarších fontán a renovovali ju r.1937 a archeologickú zaujímavosťpod presklenou konštrukciou -časti múrov stredovekej Kaplnkysv. Jakuba z 11. stor.Vrtkavý osudTáto technická pamiatkaroky chátrala, no po rekonštrukciidokončenej v roku 1999 začalaopäť fungovať ako tržnica so striedavýmúspechom. Pomerne častosa menili prenajímatelia i zámery.Poslednému nájomcovi sa skončilazmluva 14. novembra minuléhoroka, niektorí predajcovia zotrvalido konca roka, iní si hľadali miestoinde.„Pamätám si, keď tento objektpraskal vo švíkoch, chodili smesem do predajne diviny, ktorá malavýnimočnú ponuku. Dostali stetu mäso z jeleňa, daniela, srncai bažanta – bezkonkurenčná bolajelenia šunka a klobásy,“ vraví šesťdesiatničkaSoňa.„Myslím si, že takáto tržnica domesta patrí, pravda, ak to nie jeiba bazár. Páčilo by sa mi, keby satu konali napríklad gastronomickéStará tržnica zíva prázdnotoufestivaly, výstavy ovocia a zeleniny,ale aj koncerty a suveníry,“ vyratúvaJozef (35).„Je mi to jedno, či tu bude tržnica,či čosi iné. Nemám rád takéto veľkéobjekty, nemajú intimitu,“ myslísi vysokoškolák Juraj.Koľko ľudí, toľko názorov. Jednovšak majú spoločné. Ak má byťtržnica životaschopná, musí v nejpulzovať život, aby si ľudia zvyklina to, že si tu môžu nielen nakúpiť,ale aj posedieť pri dobrom jedle činápoji, zabaviť sa.Dobrá investíciaHistorické a technicképamiatky môžu byť aj dobrou investíciou.Uvedomujú si to viaceréspoločnosti, ktoré z chátrajúcichbudov robia výstavné kusy soslužbami pre náročnú klientelu.Aj Starej tržnici sa blýska na lepšiečasy. Záujem o ňu prejavila britskádeveloperská skupina DevelGallery. Do jej rekonštrukcie chcevložiť približne osem miliónov eur(približne štvrť miliardy korún).Vonkajšia podoba budovy by malaostať zachovaná. Zástupca spoločnostiTomáš Ceizel v závereminulého roka informoval, že sabudú snažiť o zachovanie funkcietržnice – plniť najmä obchodnú aspoločenskú funkciu. Inšpiráciouje pre nich tržnica v Londýne. Predávaťby sa mala klasika, atmosférudotvorí kaviareň, kníhkupectvo.Investor hodlá svoje zámery konzultovaťs predstaviteľmi mestai verejnosťou.Ako ďalejFOTO: Miroslav KošírerO osude národnej technickejpamiatky mali rozhodovaťmestskí poslanci v novembri minuléhoroka. Na programe bol všakuž v októbri, po búrlivej diskusii hoprimátor stiahol z rokovania. Britskáspoločnosť v pôvodnom návrhuprejavila záujem o budovu ajs pozemkom na 52 rokov, ročne bymestu za nájom zaplatila 481 311eur (14,5 milióna korún). Obdobienájmu má byť rozdelené na dve obdobia.Prvé dva roky sa má tržnicarekonštruovať a ďalších päťdesiatrokov má trvať plánovaný nájom.Mesto bude o podmienkach nájmuešte rokovať. Primátor avizoval, žeosud Starej tržnice sa možno nebuderiešiť jednou veľkou zmluvou,ako sa pôvodne plánovalo.Spoločnosť Devel Gallery chce poskončení rekonštrukcie prepojiťStarú tržnicu s obchodnou CentralPassage na Laurinskej ulici, ktorejje vlastníkom. Na čo sa v budúcnostibude Stará tržnica využívať,budú môcť rozhodnúť aj Bratislavčania.Mesto na to chce použiť ajformu ankety.Eleonóra Bujačková