alebo skôr pár slov do diskusie - Asociácia náhradných rodín

o z h o v o rvníma slobodné mamičky ako niečoproblémové.Renáta Matejova (R): Ja si zas myslím,že slobodných náhradných mámpribúda. Najmä vo väčších mestách.Nevnímajú ženy vlastnú osamelosťako hendikep? V skupine žiadateľovo adopciu, kde sme mali slobodnú žiadateľku,som cítila zo strany skupiny vočinej odstup, ba až odpor. Ona zas akoby siuvedomovala svoje reálne možnosti, bolaoveľa otvorenejšia k prijatiu rôzneho dieťaťaako páry v skupine, ktorých predstavabola veľmi jasná, úzka.M: Asi existujú filtre, cez ktoré vnímametieto ženy. A myslím si, že veľkúúlohu v tom hrajú vžité spoločenskénormy. Napríklad: nevydať sa do 25 rokovje neprirodzené a tým hodné znepokojenia.R: Dodám niečo k termínu osameléženy: niektoré z nich sú menej osamelénež pár, ako sa ukázalo aj na jednejz posledných príprav. Keď si účastnícistavali sociálne systémy, tak systém tej„osamelej" ženy bol plný a veľa hovorilo tom, kam dieťa privedie. Pár, ktorý sisystém staval o kúsok ďalej, si doň nemalkoho postaviť.Alebo sme mali v skupine pani, ktorási sama brala tretie dieťa a mala somz toho výborný pocit. Dôležité je, akosamotná žena spracovala skutočnosť,že žije sama. Ak to pre ňu nie je problém,zvyčajne to nie je problém ani prejej okolie. Ale i tak to majú osamelé ženyv mnohom ťažšie ako pár.Vrátim sa k príprave. Líši sa nejakopríprava páru a osamelej ženy?M: Nie, to my nerozlišujeme. V zásadeje obsah prípravy rovnaký. Vlastne ješitá na mieru. Nie je rozhodujúce,či ide o pár, či o jednotlivca. Konfrontujeme sas rozličnými životnými situáciamia pripravujemerodičov na rôzne formynáhradnej rodinnej starostlivosti.A naozaj trebašiť na mieru najmä tú individuálnučasť. V skupinesa väčšinou stretnú všetci,ktorí v tom čase o prípravupožiadajú.R: Hovoríme ajo tom, čo s príchodomdieťaťa stratíma čo získamStoja mi všetkytie problémy zato, čo získam?Najmä pre samostatnežijúceženy je významné to, že bude maťblízkeho človeka.Potom sú ženy pripravené a rozhodujesa, aké dieťa si z domova vezmú. Nie súv tomto bode diskriminované?M: Toto pokračovanie procesu užnesledujeme. Bolo by zaujímavé zistiť,či osamotené ženy dlhšie čakajú na dieťaako pár.R: Vždy to záleží od ľudí, od ich postojavoči tejto skupine žien. V našomregióne som nijakú diskrimináciu nepostrehla.Ale viem si predstaviť, že indemožno existuje. Svoj význam určitemá aj predstava, že pre dieťa je lepšiakompletná rodina, takže kompetentnýv dobrej viere uprednostní partnerovpred jednotlivcom.Aké najvážnejšie problémy musia tietoneúplné rodiny riešiť?R: V tejto chvíli sa mi javí najväčšímproblémom nedostatok peňazí. Niektoréženy sa na prijatie dieťaťa pripravujúaj niekoľko rokov dopredu tak, že vytvárajúúspory. V príprave sa často ukáže,že by bolo veľmi dobré, keby ženas dieťaťom zostala doma, ale obyčajneto záleží od konkrétnej situácie. Či musíísť do roboty, či má z čoho žiť. Zdá sami, že slobodné ženy nemajú toľkú sloboduvziať si dieťa, lebo si ju, jednoducho,nemôžu dovoliť. Keď potom spoločnezvažujeme, o aké dieťa by mohliprejaviť záujem, vychádza nám, že tomusí byť dieťa, ktoré po nejakom krátkomčase nastúpi do škôlky. Môžemenaplánovať iba to, že s ním zostane aspoňna krátku adaptačnú fázu doma:zoberie si dovolenku, zoberie si voľno,dohodne sa v robote, pol roka sa to taktodá. Ale čo ak si dieťa za ten čas nezvykne?Čo ak si nezvykne v škôlke?Majú to ťažšie. Či si vezmú bábätko,alebo staršie dieťa závisí ajod výšky ich platu, zabezpečeniaa možností širšej rodiny, čibývajú samé alebo s rodičmi...Aká je vaša skúsenosť s mamičkami,ktoré dieťa vychovávajúsamé?R: Až na malé výnimky vynikajúca.Tie ženy súskvelé mamy, zrelíľudia, a navyše ichpostoj znamenápre dieťa skutočnúzáchranu.Je totižveľmi pravdepodobné,že inak byvyrastalov domove.Disponujú osamelé náhradné mamynejakou špeciálnou podporou či pomocou?R; Neviem o tom. Ale širšia rodinavie byť veľkou oporou.Je vôbec záujem o nejakú špeciálnu odbornúpomoc?R: Nestretla som sa s tým. Myslímvšak, že funguje neformálne. My sasnažíme už v príprave žiadateľku skontaktovaťs mamičkou, ktorá sama vychovávaprijaté dieťa. Takto sa môžebudúca mama ubezpečiť, že je to dobré,normálne a dá sa tak žiť.Stretli ste sa s nejakými námietkamivoči slobodným mamičkám?M: Nie. Necítim, že by išlo o problematickúzáležitosť, nespomínam si ani,že by som sa vôbec niekedy stretols niekým, kto by hovoril, že je v zásadezlé, ak slobodná mama prijme dieťaz detského domova.R: S námietkami verejnosti som sanestretla, ale stretla som sa s námietkamiodborníkov.M: Duševné nánosy a mýty stále hýbusvetom. Takáto žena, ak bude žiť niekdena vidieku, si to denne zlizne. Voči ľudskejhlúposti sa však treba brániť. V tommôže niečo urobiť každý z nás.Neboja sa mamičky prísť za vami, keďmajú problém?R: Ak máme dobrý kontakt predtým,tak prídu. My ich k tomu v príprave, samozrejme,nabádame. A upozorňujemei na to, že problémy prídu. Ale opäť to záležíod konkrétneho človeka.M: Skôr prídu ako neprídu. Ale možnoniekedy zafunguje taký škriatok:aby som neukázala, že to nezvládam,tak radšej neprídem.Prečo je dôležité prísť?M: Včasné riešenie je lepšie ako neskoré.A byť s niekým je lepšie ako byť sám.Pri tejto téme sa mi vždy vybaví prípadmedzinárodne známych Kolouchovejdvojčiat, ktoré v katastrofálnomstave vo veku 7 rokov objavili v roku1969 zavreté v pivnici. Nevedeli chodiť,rozprávať, boli hrozne zanedbané. Ujalasa ich pani Ruth Hejzlarová. Žilav jednom dome so svojou sestrou, vzájomnesa podporovali, a to bola pre paniRuth veľká pomoc.Mám ju stále pred očami. Z chlapcovsa stali úžasní ľudia, zodpovední rodičia.Stretnutie s ňou bolo veľmi silné: Starenka,stále plná otvorenosti, láskya energie. Bolo úžasné môcť vidieť nežný,láskyplný vzťah medzi tými statnýmimužmi a touto ich mamou.Ďakujem za rozhovor.J.M.nebyť sám | júl 2006strana 5