diskusia Rómske dieťa v náhradnej rodine - Asociácia náhradných ...

a n k e t aMilí priatelia,V tematickom čísle Rómske dieťa v náhradnej rodineby sme radi uverejnili odpovede na anketu od viacerýchľudí. Rómov aj Nerómov, rodičov „náhradných"i „nenáhradných", odborníkov i laikov. To, čo mámespoločné, je, že každý z nás má svoju osobnú, nezameniteľnúskúsenosť.Vieme, že na tie otázky neexistujú jednoznačnéa „správne" odpovede. Ale o to ide. O názory, postrehy,skúsenosti, konkrétne výroky, zážitky...Akékoľvek odpovede sú cenné.Takto znel úvod k otázkam, ktoré sme niektorým z Vásposlali. A naozaj prišli odpovede od Rómov i Nerómov,od rodičov i detí. Ľudí z rôznych regiónov i z rôznychzamestnaní.Ďakujeme Vám všetkým, ktorí ste nám napísali. Žiaľ, uverejniťmôžeme len niektoré. Napriek tomu veríme, že i prevás to bude priestor na konfrontáciu s vlastnými postojmi.1. Je rómske dieťa iné ? V čom?2. Ako podporovať jeho etnickú identitu? Je tovôbec potrebné? Nie je lepšie ju skôr potláčať?3. Prečo sú domovy plné rómskych detí?4. Ako sa vysporiadať s obrazom Rómov u nás,s ktorým sú rómske deti denne konfrontované?5. Kde hľadať pozitívne rómske vzory?1. V niečom asi áno, je viac orientované na vzťahy.2. Myslím, že ani nie, ani by som ju nasilu nepotláčala.3. Rómovia nemajú až tak radi svoje deti, ako sa traduje.Ľudia majú problém prijať dieťa, keď je iné, hocimôže byť krásne, inteligentné. Kladú príliš veľkýdôraz na mienku okolia.4. Ukázať, že aj rómske dieťa je šikovné a pre nás vzácne.5. Kde hľadať pozitívne rómske vzory, neviem.Erika, náhradná mama dvoch rómskych deti, nerómkae d i t o r i a lV rukách držíte prvé tematické číslo nášho dvojmesačníka.Tematické číslo je výsledkom viac akolen letného úsilia redakcie a jej spolupracovníkov.Malo by vychádzať raz ročne.Témou tohto čísla je rómske dieťa v náhradnejrodine.Téma opradená mnohými mýtmi a otáznikmi.Téma viac ako aktuálna, lebo fakt, žev detských domovoch čakajú na našu pomocpráve rómske deti, je nevyvrátiteľný.Pripravili sme rozhovory, anketu i úryvkyz odbornej literatúry. Časť diskusie k tejtotéme prináša praktické návody a skúsenostiviacerých rodín. A potom je tu príloha, určenána čítanie nielen rómskym deťom, ichsúrodencom a rodičom. Každý z nás by siprial, aby sa to, čo nazývame „rómsky problém"vyriešilo. Nie je to úloha pre nás, aleprispieť môžeme. Napríklad i tak, že svojimdeťom s úctou a uznaním priblížime rómskukultúru. Bez ohľadu na to, či sú alebonie sú rómčatá. Takmer každý Slovák vienarátať do desať po anglicky, nemecky čimaďarsky. Koľkí z nás to vedia po rómsky?Verím, že sa pri spoločnom čítaní zabavíte,ale že vám prinesie i povzbudenie, alebovyvolá polemiku. Dialóg s vami zostáva prenás dôležitý.Spolu s ospravedlnením za meškanie letnéhočísla máme pre vás i potešitelný oznam:to nasledujúce vám do schránok príde užo pár týždňov.1. Rómske dieťa iné nie je.2. Myslím, že podporovať etnickú identitu rómskychdetí je potrebné. Fotografiami, návštevami v rómskychrodinách, rozprávkami, piesňami.3. Domovy plné rómskych detí sú kvôli predsudkom.4. Vysporiadať sa - nevšímať si poznámky, v deťochpovzbudzovať sebavedomie, hrdosť na to, že súRómovia.5. Pozitívnym vzorom môžu byť Rómovia, ktorýchpoznáme, aj v knižnici sa dajú vyhľadať príbehy skutočnýchRómov, sú aj rómski svätí.Eva, 3 rómske deti - (3 mesiace, 3 roky, 13 rokov),nerómka(pokračovanie na str. 8)strana 2 nebyť sám | september 2004

ozhovorJe to búranie bariér, medzi bielymia farebnými, medzi, náhradnými a nenáhradnými,medzi vzťahmi ako takými.Myslíte si, že je dobré identifikovať saako Róm?Mnohí sa neprihlasujú k rómskemuetniku. Poznáme lekárov, inžinierov,sudcov, kde na prvý pohľad vidíte, že jeto Róm, ale on sa to hanbí povedať,lebo by napr. stratil klientov. Je ľahképovedať - ja som cudzinec. Mňa častopokladajú za Albánku, nechcú veriť, žesom Rómka. Tak sa pýtam, čo mámchodiť v kroji, alebo nehovoriť čistouslovenčinou? Môžem sa s vami rozprávaťaj rómsky, len či mi budeterozumieť?Máte aktivitu, ktorá je zameraná napodporu rómskej identity?Napríklad benefičný koncert je takouaktivitou. Ide nám o to ukázať našukultúru, históriu, odkiaľ sme prišli.Nedávno sme si pripomenuli rómskyholokaust. 8. apríla oslavujeme deňRómov. Pre nás Rómov je to dôležitýsviatok. Sme tu, sme Rómovia.A zvyky?To Rómovia nemajú. Je naozaj typickárómska svadba, krst, pohreb, ale sviatkycez rok sa špeciálne „rómsky"neslávia.A rómsky súbor?Pravdaže v Bystrici pôsobí Ternipenod 1985 roku. Ja som tam 16 rokovtancovala, teraz tam chodí môj syn.Vy ste žena s dvoma motormi. Odkiaľčerpáte silu?Z rodiny. Keď si chcem naozajoddýchnuť, ideme s celou našou rodinouna návštevu k nejakej inej rodine.Či už náhradnej alebo nie. Rodina jezáklad. Ja skutočne staviam všetkymoje kocky na rodinu. Ak by sa celérodiny nezapájali do všetkých mojichaktivít, nemalo by to zmysel. Rovnakomoja rodina: manžel, rodičia, svokrovci,švagrovci - oni so mnou žijúvšetkými problémami a akciamiŠachovnice. Nikdy by som nemohlarobiť to, čo robím, ak by som nemalapodporu rodiny.Čo vaša pôvodná rodina?Mám dve mladšie sestry. Sme normálnabežná rodina. Do siedmych rokovsom vyrastala v komunite a potom smeuž bývali v paneláku v Sásovej, kde smeuž 18 rokov. Teraz v tej komuniterobím, rada sa tam vraciam.Ivana CickováAko ste si tam budovali rešpekt?Ťažko. Ťažko sa robí tam, kde vásľudia poznajú. A pokiaľ majú tí ľudiaskúsenosť, že tam pôsobilo x organizáciía všetky sa len viezli po ich chrbtocha veľmi rýchlo odišli, tak sa i navás tak pozerajú. Prišla - odíde.Ja som ich zvolala, ešte sme nebolizaregistrovaní. Oni hovorili, čo bypotrebovali, čo by sa dalo. A keďpotom prišla naša prvá akcia — heloween— tak do toho išli tri generácie:dieťa, matka i stará matka.Ako ste sa rozhodli pre dieťa z detskéhodomova?Ja som vedela, že už ďalšie dieťa nebudemmôcť mať. Môj bratranec máv adopcii dieťa, takisto svokor bolz detského domova, vzdialený bratranecmá tri deti z domova... Stálesom čakala že sa stane zázraka budem mať svoje dieťa. Trvalo midlho, kým som sa rozhodla.Keď som vošla do detského domovaa videla som to tam, tak to bolo premňa strašne ťažké. Cítila som:musím niečo spraviť pre tieto deti.Tá chvíľa sa mi naozaj vryla dosrdca, zvolala som mojich okolitýchnáhradných rodičov, ja sama ešte lenžiadateľka a povedala som im:Musíme s tým niečo urobiť. A onima podporili. To bola tá štartovaciaiskra na vznik ŠachovniceSpomínate si na svoje školské roky?V triede ste boli viacerí Rómovia?Boli sme len dve. Ale v škole to bolovýborné. Dokázali sme jesť všetciz jedného taniera. Nemala som v školenikdy problémy ani na základnej, anina strednej škole. Môj otec bol veľmiaktívny, mal vysokú školu, učil, bol ajposlancom za mesto Banská Bystrica.On je pre mňa vzorom, že netreba byťpasívny, ale treba niečo začať robiť.S rasizmom nemáte v Bystrici problémy?V Banskej Bystrici pracuje organizáciaAntira. Na každej škole, kde napádajúdeti (a verte, stáva sa to nie len slovne,ale aj fyzicky), „nasadíme" túto organizáciu.Často stačia informácie,a magister, pán Bučko, vie zaujať a viemeniť pohľady detí na „iných".Už vieme, že brániť sa krikom nemázmysel. Tým sa bariéra rasizmu neodbúra.Lepšie je, keď tam ide „špeciálnajednotka". Keď som raz bola s nimiv škole, končilo sa to tým, že chlapec,ktorý svojmu rómskemu spolužiakovinadával, že je čierny a že smrdí,a dokonca ho zbil, bez toho aby hok tomu niekto vyzval, šiel za týmRómom a so slzami v očiach mupodával ruku. Požiadal ho o prepáčenie.Po jednom takomto stretnutí samení aj atmosféra v celej škole.Čo myslíte, prečo je tak veľa rómskychdetí v domovoch ?Už som o tom rozmýšľala, V minulostibolo nemysliteľné, že by sa Rómkavzdala svojho dieťaťa. Svokrova mamapochádza z 24 detí. Aj keď chudobnežili, žili spolu. Mali domček, otec bolkováč, robili ako paholci. Ťažko, aledeti si vychovali.To, že matka odvrhnesvoje dieťa, je pre generáciu teraz 80-ročných žien nepochopiteľné.Takže aj teraz sú v rómskej komunitetakí, ktorí to odsudzujú?No pravdaže. Dať dieťa do detskéhodomova je v prvom rade nezodpovedné,strana 4 nebyť sám | september 2004

ozhovorspoliehajú sa na štát, nie na seba. To, žedetský domov je riešením problémov,Rómov naučili bieli. Ak by sa v minulostinevedela postarať matka, bola tuširšia rodina, ktorá sa o dieťa postarala,alebo ich dali slúžiť.Ale ak videli, že biela matka si zo svojich10 detí nechá dve a ostatné dá dodomova, tak tá rómska, ktorá má detí15, to urobí tiež. Bieli začali aktívneponúkať rómskym rodinám detskýdomov ako dobré miesto pre ich deti.A to bolo silnejšie ako kultúrna tradíciaa materinský cit?Uvažovali tak: deti sa najedia, dostanúšaty, školy. Rómka si povedala: „Ty,syn môj, keď pôjdeš do detskéhodomova. Bude z teba fiškál'. Budez teba niečo, tam dajú gádža na teba.Naučia ťa." A skutočne, Rómoviav detskom domove dostanú vzdelanie,majú čo jesť, majú pekné prázdninya často si ešte i našetria nejaké peniažky.Možno by však stačilo, aby sa stretlis tými deťmi tam. Jeden chlapček mistále hovoril: „Chcem ísť domov. Keďaj jesť nebudem, ale chcem byťs mamou."Bolo by asi dobré s týmto mýtom niečospraviť, lebo sa obávam, že takto stálemnohí uvažujú. A dnes už vieme, ženeúspešnosť týchto detí je tragická.Preto uvažujeme o programe pre tých,čo opúšťajú detské domovy. Nemajúsa kam vrátiť, málokto z nich si dokážezaložiť rodinu. A ich deti sa znovudostanú do detských domovov.Okrem toho, že by sme im pomáhalinájsť prácu, by sme im chceli nájsťrodinu starších ľudí, čo už majúdospelé samostatné deti, ktorá byich viedla. Naučili by ich, že nie všetkodostanem pod nos a svet nie jegombička. Sprevádzali by ich skutočnýmživotom, pomohli im obstáť.Naučiť ich fungovať ako chlap, čiako matka.Teraz máme v Ľupči matku, čo čakásiedme dieťa. A úrad jej tie deti chcezobrať. Navrhli sme im: Mám aktivistov,ktorí tam každý deň budúdochádzať a deti vodiť do školy,pomáhať tej žene. To sú ľudia, ktorítam pôjdu s presvedčenia, pre dobrýpocit, že pomáhajú. Pomôžeme rodinea pomôžeme dieťaťu! Dať deti dodomova nie je riešenie. No neviem,ako to dopadne, či môj návrh pri jmú.Čo si myslíte, že bude s vami o rok?Verím, že opäť bude v plnom prúdepríprava nášho detského tábora.Budeme vymýšľať športové súťaže,vedomostné súťaže, zábavu pre deti.A o 25 rokov?No, ak to pôjde takto, tak neviem, čiŠachovnica vydrží.A Ivana Cicková?No vtedy budem mať 58 rokov. Veľmiby som si priala, aby detí v domovochbolo čo najmenej. A ak by naozajnemohli zostať vo svojej rodine, abysa rómske deti ocitli v rómskychnáhradných rodinách. Dúfam, že o 25rokov ich bude skutočne dosť. Rodinaje základom celého života. Rodina savrýva do pamäti dieťaťa a to, čo v rodinezažilo, s ním ide celý život.A pre rodinu Cickovcov máte nejakýsen?Joj, toho je tak veľa! Priala by som sinajmä, aby sme boli zdraví. Noa dúfam, že Mária nebude ešte maťsvoju rodinu... Priala by som si, abysme držali pospolu tak, ako držímednes.Za rozhovor 11. augusta 2004 v BanskejBystrici ďakujú Jana Michalova a MartinMôťovský.Dávno pradávno bol to taký ľudský svet. Najprv môjotec žil s mojou mamičkou, tou, čo teraz žije s ňou.A mala s ockom detí 5. Boli sme šťastní a veselí.Jedného dňa prišla jedna žena a ukradla mi môjhootca. A potom otec ju chcel a nás nechcel. Zabudolna nás a ja som bola z toho smutná. Keď som prišlado prvej triedy, tak každý rozprával o svojom otcovi,len ja nie. Ja som bola smutná. Raz, keď som išla domesta, tak s mamičkou sme ho stretli. My sme si hoani nevšimli. A potom on sám prišiel k mamičke.Moja mamička mu nadávala, že sa nehanbí ísťk nejakej fľandre. Potom on si rozmyslel a povedal:„Máte pravdu." A potom žil s mamičkou. Boli smešťastní. A potom zase prišla. Zlostili sme sa na ňu,lebo ona bola drzá na chlapov, ona už potrebovala.Bili sa a ja som len pozerala. A potom sa nebili,prestali, bolo tak ako predtým. A teraz sme šťastní.K. K. (16 rokov)(Bože, dopraj im šťastie. Nadácia Milana Simečku,Bratislava 2002)nebyť sám | september 2004 strana 5

ozhovorSESTRY SZARKÔZYOVÉ nás privítali vútulnom dúbravskom trojizbovom byte. Bytkoncertného majstra -huslistu orchestraNárodného divadla a profesorkybratislavského konzervatória dýchalpohostinnosťou. Manžel práve odchádzal navečerné vystúpenie vo Viedni, a tak sme sazhovárali najmä s pani Patkolovou. Malá5-ročná Anabelka sa pochválila, že právevčera dabovala v televízii francúzskudetektívku. Trému veru nemala ani keďnám na rozlúčku zabrala spolu s mamouna husle a zaspievala jednu francúzsku ajednu rómsku pieseň. Na husle chodísúkromne k pánovi Horňákovi, učiteľovi,ktorý viedol tých najlepších rómskychhuslistov, ktorí teraz hrávajú po celom svete.Takže Anabelka bude huslistka?No, nechceli sme veľmi, aby saAnabelka živila hudbou. Nie je toľahké živobytie. Ale má naozaj talent.Ona i bratova malá.Ste muzikantská rodina?Absolútne všetci. Z mojej i z manželovejstrany. Nahrali sme aj rodinné CD.Náš Family orchester to som ja s manželom,brat a jeho žena, sestra s manželoma naše malé deti. Bol to otcovsen, aby sme raz hrávali spolu akorodina. Nikdy sa to neuskutočnilo,tak sme aspoň nahrávku jeho hry naklarinet zmixovali na toto CD. Takvlastne hráme všetci spolu.Aj Patkolovci sú muzikanti?Manželov strýko je koncertný majsterv Žilinskom komornom orchestria jeho 20 ročný syn koncertuje nakontrabas po celom svete. SofiaMutter, svetoznáma huslistka, muvenovala veľmi vzácny kontrabas.Pričom on začal hrať až ako 16 ročnýa za dva roky sa vypracoval na svetovúúroveň. Sám si píše kadencie a to je to,čím ohúril celý svet.Odkiaľ Patkolovci pochádzajú?Z Váhoviec. Už manželov otec hral nasaxofón. Náš otec bol klarinetista.Hrával s Rinaldom, s Berkyovcami.Aj z maminej strany sú všetci muzikanti.Mama je z Dunajskej Stredy,otec od Galanty, ale po štúdiách sauž usadil v Bratislave. Rómske pesničkysi hrávame len tak pre potešenie.My hráme klasickú hudbu. Preniektorých je nemysliteľné, aby Rómhral klasickú hudbu. Nie raz sme sastretli s názorom: Keď Róm veľmidobre zahrá, tak hovoria: To máv krvi. A keď nezahrá presne, takhovoria: No, to je preto, lebo je toRóm. V zahraničí sme sa s týmtonikdy nestretli. U nás sa mi zdá, žeRóm musí dokázať viac i v tej hudbe.Keď som chodila na konzervatórium,tak prijali veľa Rómov, ale aj veľavypadlo. Rómovia majú talent, alechýba im výdrž. Často som museladokazovať, že ja som iná. Pracujemako pedagóg na konzervatóriu. Nie jeto ľahká práca, študenti sú náročnía talentovaní a treba s nimi držaťkrok. Zo štátnych platov by sme všaknevyšli. Preto hrávame i v zahraničí,v Rakúsku, Nemecku. Manžel založilsalónny orchester na Slovensku.Doma ste asi často muzicírovali. Čo otechrával?Otec vyštudoval klasický klarineta potom hrával so SĽUKom. Hrávalľudovú hudbu. Veľmi často vystupovaliv zahraničí, chodil aj do Ameriky,po celom svete. Nahral veľa platní,veľa rozhlasových nahrávok.Na koho z najstarších členov rodiny sispomínajte?Tento rok nám zomrela babička. Malaskoro 90 rokov. Obe naše staré mamysa veľmi snažili, aby ich deti študovali.Moja babka z otcovej strany mala 3deti a obaja jej synovia vyštudovalikonzervatórium. V tom čase bola veľkáchudoba, ale snažili sa. StrýkoviBaňákovi tento rok udelili cenu za šíreniekultúry medzi rómskymi deťmiv Dunajskej Strede, kde sa staralo talentované rómske deti z chudobnýchkomunít. Chlap musel byť muzikant,ale žena nie. V tejto našej rodinesom začala s hudbou ja. Moc tomuneverili. Hovorili, že treba i doštudovaťa konzervatórium je 6-ročná škola. Noale doštudovala som. A dva odbory,klavír aj spev.Aj Anabelka bude chodiť na konzervatórium?Anabelka už vie plynulo čítať i písať.Boli sme aj na psychologických testocha má IQ takmer 140. Uvažovalisme, že ju dáme do školy pre mimoriadnenadané deti, ale myslím, že ešteTreba prijatým rómskym deťomv náhradných rodinách vštepovať niečorómske?Je obdivuhodné, že ste tie deti zobralik sebe. Väčšina ľudí má nie veľmistrana 6 nebyť sám | september 2004

ozhovorkladný postoj k Rómom a ešte zobraťsi ich k sebe... Treba brať do úvahy,odkiaľ pochádzajú ich rodiny.Je to dôležité?Ja si myslím, že áno. Ak je niektoz rómskej osady a dieťa odloží... javiem, že je to ťažké, lebo nemôžu daťsvoje deti do škôl, ak nemajú ani najedlo a oblečenie. Ale ich deti, akývidia vzor? Čo si z takej rodiny odnesú?Aj naši predkovia začali z ničoho.Neboli boháči, ale snažili sa.Ako sa to vašim starým rodičompodarilo?No napríklad babka z DunajskejStredy chodila pešo do Bratislavy, abypredala čo sama ušila. Neskôr predávalahračky. Ešte i v sedemdesiatkepracovala. Všetko to boli veľmi chudobníľudia, za prácou chodili aj doČiech, aby viac neboli v tej biede.Neviem, aké riešenie sa nájde.Čo myslíte, prečo je väčšina detív detských domovoch rómskych?Myslím, že to sú práve deti z osád. Nieje tam ten normálny rodinný základ.Aj u nás sa náš životný štýl dedilz generácie na generáciu. Nechápemto, ako môžu tie deti len porodiťa potom sa o ne nestarať. Neviem,v čom to je. Nevidia východisko,nemajú vzor.Vy si pamätáte na svoje prvévystúpenie?Ja som z&čala. už ako 5-ročná. A keďsom mala šesť, tak som so svojouZUŠkou spievala vo filharmónii.Vtedy mama mi dala ušiť šaty.V pamäti mám i naše domáce muzicírovanie.Otec rozdal noty a už sa hraloa spievalo. Otec ma priviedol ajk iným žánrom ako je klasická hudba,za čo som mu veľmi vďačná.Kde všade ste už hrali?V Nemecku, v Rakúsku, teraz sachystáme do Tuniska. Manžel hralv Nemecku, vo Švajčiarsku, v JužnejKórei, v Japonsku. Vo Viedni je každúchvíľu.A nejaké špeciálne vystúpenie?Rómsky koncert v Redute. Všetciúčinkujúci boli Rómovia. Manželpozval pána Babjaka a ten spolu somnou spieval duet. Už to niekoľkokrátv televízii opakovali. A potomvystúpenia s naším salónnym orchestromv Piešťanoch.Odkiaľ ste čerpali silu na prekonaniehlúpych poznámok súvisiacich s tým, žeste Rómka?V rodine. A v hudbe. Ale priznávam,bolelo to. Je ťažké prijať, že sa k vámsprávajú ako k menejcennej. Ja som sasnažila si tých ľudí nevšímať. A občassom si pomyslela: závidia mi, preto sútakí. Mala som hudbu, ktorej som savenovala nie preto, aby som bolahviezdou, ale preto, že som ju naozajmala rada.Koľko ste ako dieťa cvičili?No boli dni, keď sme cvičili aj 5-6hodín denne. Každý v inej izbe. V jednejizbe ja, v druhej sestra, brat nacimbal, otec cvičil v hale. No susediato s nami nemali jednoduché... Alekeď prišli koncerty, vystúpenia v televízii,tak aj prišli, zablahoželali.Akú ste mali svadbu?Mali sme obrovskú svadbu. 160 ľudí.Prišla najlepšia 10-členná rómskakapela z Budapešti. Na našich oslaváchi svadbách každý ukáže, čo vie.Sú to vlastne koncerty.Tak sa ako rodina stretávate často?Všetci sa stretávame u mamy. Aj niekoľkokrátza týždeň.A kde ste sa s manželom zoznámili?Naše rodiny sa poznali. A tak trochusa vždy šuškalo, že nás dajú dokopy.Keď sme sa ako dospelí stretli, taksme na seba hľadeli: Tak to ty si ten?A ty si tá? Doteraz sa tak položartom,polovážne medzi týmito muzikantskýmirodinami pretriasa, kto by saku komu hodil... A niekedy to aj vyjde.No možno nieje náhoda, žeAnabelkajetaká šikovná.Ale ja som sa jej od malička venovala.Púšťala som jej Mozarta, klasickúhudbu berie ako bežnú, normálnuhudbu. Mala 2 a pol roka, keď bola napredstavení v divadle a hrozne ju tobavilo.Aké povolanie by ste si predstavovali preAnabelku, ak by to nebola hudba?No, keď má takú dobrú hlavu, taksom si myslela, že by z nej mohla byťprávnička.Máte v rodine aj iné povolania?Ale samozrejme. Máme doktorku,inžiniera, zubného lekára, právničku,vizážistu..Čo je pre vás v živote dôležité?Rodina, zdravie, šťastie, lebo bez šťastiasa tiež nedá. Treba byť v správnuchvíľu na správnom mieste. A v našejprofesii to obzvlášť platí. Konkurenciaje veľká.Za rozhovor ďakujú Jana Michalovaa Martin Môťovskýnebyť sám | september 2004 strana 7

o d b o r n e |oanketa(pokračovanie zo str. 2)1. Nutne musí byť iné. Už preto,že vyrastá v inom prostredí,ako si vyrastal ty, možno ja...U nich je to zväčša horšieprostredie na rozvoj dieťaťa(prečo je toľko detí hneď poprvom ročníku v ZS preraďovanýchdo špeciálnych škôl?).2. Etnickú príslušnosť treba rozvíjať.Je to veľmi dôležité.3. Detské domovy sú plné detítroch kategórií rodičov:Tých, ktorí sa nevedia,nechcú alebo nemôžu staraťo svoje dieťa. Mnoho z nichje takých, ktorým sa dalopomôcť, ale nepomohlo saim. Lebo: neexistovalaterénna sociálna prácav mieste bydliskadisŕunkčnej rodiny a systémbol postavený tak, ženajlepšie sa pomôže dieťaťutak, že sa oddelí od rodičov.Na celé roky. Často aj na 18rokov. No a potom dieťaposlali domov - dodisfunkčnej rodiny, s ktorou18 rokov nikto nepracoval...treba pokračovať ako sadarilo „vychovanémudomovákovi" doma...? Akúmá rodinu — a ako sa staráo svoje deti on...? Česťvýnimkám.Každá obec na Slovensku bymala mať svojho terénnehosociálneho pracovníka, ktorýby sa so svojím tímomvenoval sanácii rodín v kríze.Tu vidím naliehavú potrebuzačať.4. Ako zmeniť obraz Rómov?Opakujem ešte raz: Poctivákaždodenná (tvrdá) terénnasociálna práca s RODINAMI.5. Pozitívne vzory? Každá dedinaich má. Len sa o nich málo vie.POJEM IDENTITY sa používa predovšetkým na označenie určitej celostnej kvalityduševného a duchovného života, ktorá sa objavuje v adolescencii. Mladý človek preberá zaseba zodpovednosť, uvedomuje si nanovo, aký je, na čom mu záleží, čo naozaj v životechce, čo dokáže, čomu verí. Ide o kvalitu poznania, citu a vôle. Stále nové hľadanie identity,zápas o ňu, trvá potom do istej miery po celý život.Identita etnika sa dá predstaviť tak, žeskupina je indivíduom, osobou, ktorási samú seba uvedomuje, vie, čo chce,má k sebe určitý vzťah.Osobná identita je niečo, čo človeknaliehavo potrebuje. Mať ju znamenávedieť, kto som a aký som, kam patrím,čo chcem, čo dokážem, na čo sa spolieham,čomu verím.Patria k nej príslušné city: hrdosť,oddanosť, radosť. Komu jasná a pevnáidentita chýba, ten trpí neistotou, pocitomvykorenenosti, vnútorným zmätkoma bezcieľnosťou. Ak napríkladspievam slovenskú hymnu, intenzívnecítim: ja niekam patrím, mám rádsvoju krajinu — a to dáva môjmu osobnémuživotu hlboký zmysel a jasnýsmer. Pokiaľ si však svoj národ nevážim,dokonca sa hanbím za to, že knemu patrím, môže mi moja národnáidentita škodiť, môže ma ponižovať arozvracať.Svoju osobnú identitu môžem opieraťaj o množstvo iných vzťahov ako je lenvzťah k národu. Môžem byť veľmi silneidentifikovaný ako kresťan, ako Európan, ako huslista. A čím väčšiu hodnotumajú tieto jednotlivé identity, tým pevnejšia a silnejšia je moja osobná identita.Každá identita znamená aj odlišnosť od niekoho iného. Ako pre Slováka bude premňa dôležité, čím sa líšim od Maďara, ako Európan cítim odlišnosť svojej duchovnejtradície od orientálca...Identita osobná, rovnako ako národná, nie je daná raz navždy. Mení a vyvíja sa.Vplyv na to má i to, ako sa menia tí, vedľa ktorých žijeme.Vo vývoji rómskej identity hrozí, že ak stráca svoje pozitívne charakteristiky, stávajúsa nutne súčasťou jeho identity negatívne aspekty rómstva. Pre Rómov bývalonapríklad v dobách ich bludného putovania, či skôr štvanie na nich, jednou zozákladných zručností nutných k prežitiu — oklamať gádža. Dodnes je to pre nichskôr cnosťou ako hanbou. Vedľa krásnych rómskych rozprávok, okúzľujúcejhudby a vzácnych remeselných schopností sa táto charakteristika javí akopodružnosť. Ak však pozitívne rómske zvláštnosti slabnú, dostáva sa to negatívneprirodzene do popredia a stáva sa určujúcim rysom rómskej identity.Hľadanie identity sa netýka len Rómov. Týka sa každého národa, najviac si touvedomujú malé národy. Kto sme my Slováci, aké je naše poslanie v Európe a vosvete? V čom je zmysel našej existencie. Je vôbec ešte nejaký? Netopíme sa už vkotli mediálneho veku, ktorý varí nechutný guláš zo všetkých národov a zo všetkýchkultúr, keď sa z celého ľudstva stáva stádo televíznych divákov pred obrazovkami,odkiaľ po celom svete tečie stále podobnejší prúd globálnej pakultúry?Aj preto je pre nás hľadanie rómskej identity poučné a dôležité.strana 8 nebyť sám | september 2004

o d b o r n eOidentiteRómska dušaAká vlastne je tá rómska duša, aká je rómska mentalita? Budeme sa pochopiteľnesnažiť odlíšiť, čo patrí k podstate rómstva, od toho čo k tomuto skutočnémurómstvu nepatrí, i napriek tomu, že sa s tým u Rómov často stretávame.• Skupinová súdržnosť. Súvisí s kolektivizmom, so sklonom byť pospolu, všetkynáležitosti prerozprávať, pričom rozhodujúce slovo máva autorita. „Nikdynechoď nikam sám," hovorí rómske príslovie. Rómske deti ťažko chápu že majúv škole pracovať samostatne, doma by boli za podobné správanie napomenuté.Vylúčenie z komunity je tým najprísnejším trestom.• Návyk a potreba tesnej telesnej blízkosti• Citová spontánnosť, živý temperament, menej kontrolované city, vyjadrovanév realite aj v jazyku viac rečou tela („bozkávam tvoje zlaté srdiečko, lížemtvoje nožičky").• Ochota deliť sa, spojená s minimálnym záujmom o budúcnosť. Rubomspontánnosti a orientácie na prítomnosť je ale chronický nedostatok disciplíny,spoľahlivosti a vytrvalosti. Slobodu často chápu ako nespútanosť.• Orientácia na zmenu. Z histórie Rómov vyplýva, že storočia boli štvancami.Neustála zmena miesta a prostredia zvyšuje nádej na prežite.• Základnou emóciou je strach. Aj vtedy, keď u nich pozorujeme aroganciualebo agresivitu, hľadajme v hĺbke práve túto emóciu. Stratégia sociálnejpráce, výchovy a vyjednávania s Rómami s tým má počítať a orientovať sa nauistenie ochranou, bezpečím a úprimnou náklonnosťou.Rómska rodinaRómovia majú pozoruhodný vianočný zvyk. Otec rozkrája jablko na toľko kúskov,koľko je účastníkov spoločného stolovania. Tento zvyk krásne vyjadruje tradičnýzmysel pre rodinnú pospolitosť.Rómsky novinár Ján Horváth si spomína: „Žili sme v pohode. Chovali sme sajeden k druhému s úctou. Jeden druhému dopodrobna rozprával, čo zažil a všetciostatní počúvali. Jeden o druhého sme mali záujem." Dodnes platí, že Rómv domove dôchodcov je výnimkou.anketaSama mám rómske dieťav náhradnej rodinnej starostlivostiod 3 rokov a vidím akonádherne sa dá výchovou modelovať,i keď je zatiaľ iba v puberte.Chvíľami sa mi zdá, akobytieto deti prijímali viac emocionálneako racionálne.Darina, Záhorská Ves1. Rómske dieťa je iné. Iná tradícia,iný životný štýl, inéživotné podmienky etc.Mimochodom, aj židovskédieťa je iné ako gójske, dedinskéje iné ako mestské, dieťaz kresťanskej rodiny trochuiné ako dieťa zo sekulárnejrodiny a podobne. Inakosť jenormálna.2. Áno, je potrebné podporovaťetnickú identitu. Umožniť,aby ju mohlo bez zábran rozvíjať(v jazykovej, kultúrnej...oblasti).3. Domovy sú plné detí marginalizovanýchskupín, skupín, odktorých si majoritná spoločnosťudržiava sociálny dištanc,ľudí chudobných,nevzdelaných, z periférie spoločenskéhoživota, problémovýchskupín. Prostredie,z ktorého sa zgrupujú detskíklienti domovov, má takétoparametre.4. Najúčinnejšia je práca v teréne...a verejná prezentáciaRómov samotných.5. Vzory netreba hľadať, sú tu(maliari, hudobníci, právnici... slušní ľudia všetkých možnýchprofesií, životných štýlov,bydliska...). Treba im predovšetkýmotvoriť dvere domédií.Fedor, otec i starý otec1. Možno je iné len vo farbepleti, ale nemyslím si, žev chovaní. Deti sa chovajú takako ich vychovajú.nebyť sám | september 2004 strana 9

o d b o r n eo2. Neviem.3. Podľa mňa sú preto v detskýchdomovoch, lebo veľaRómov nemá peniaze.4. Ja neviem, čo s tým.5. Rómsky vzor? V škole mámejedného skvelého rómskehoučiteľa, ktorý je veľmi obľubený. Je vtipný, dokáže naučiťa dokáže aj iným pomôcť.Rómka Anička, 12 rokov...Osvojili si dieťa po kočovnýchestrádnych umelcoch. Biologickýotec bol eskamotér, žonglér,montážnik, uvádzač, klaun.Biologická matka hltačka ohňa,brušná tanečnica, viedla malýzverinec. Aby sa dieťa neodpojilood svojich koreňov, adoptívnarodina sa presťahovala do maringotky,ktorú popoťahujú každédva týždne. Rodičia nacvičujús dieťatkom rozličné menejnáročné varietné čísla, aby dieťanezviedli z estrádnej cesty.Peter, otec dvoch rómskychadoptovaných detí.Pokúsim sa odpovedať, keďžesme mali 11 mesiacov v pestúnskejstarostlivosti rómske dievčatko.1. Rómske deti od našich odlišujeiba iná farba pleti. Tak,ako sú rozdiely medzi nerómskymideťmi — jedno viacplače, iné viac vystrája, iné jenaopak veľmi pokojné... súrozdiely aj medzi nimi. Všetkydeti však majú spoločnútúžbu po pohladení, rodine,po láske.Ako podporovať jeho etnickúidentitu: každý ma poznaťsvoje korene, odkiaľ vyšiel,poznať zvyky svojho národa,jeho históriu, úspešné osobnosti.Veď aj medzi Rómamije mnoho talentovaných ľudí,ktorí sú uznávaní nielenv rámci svojej komunity.O rómskom detstve v rodine hovorí GejzaDemeter: „Dieťa neustále niekto nosí, niekto saho dotýka, niekto na neho hovorí, niekto muspieva. Nikdy nie je samo a cíti, že je milované.Je, keď má hlad, vstáva, keď sa zobudí a idespať, keď je ospalé. Trebárs o polnoci..."U rómskych detí zriedkavo pozorujeme neurotickérysy. Nie sú pod tlakom vysokých nárokov,je menej tabuizovaných tém, menej vnútornýchkonfliktov.Rómska rodina si udržiava patriarchálny ráz. Odženy sa očakávalo, že opatrí deti a nakŕmi rodinu.Udržiavali sa tradičné mravy, bolo napríkladvylúčené, aby dieťa hovorilo vulgárne preddospelými. Rodičia sa pred deťmi neobnažovali.Dbali, aby deti neboli svedkami pohlavnéhostyku. Homosexualitou sa dodnes pohŕda.Za posledné generácie rómska rodina zoslabla a upadla. Nesvedčí jej vytrhnutiez tradičnej veľkorodiny, ktorá fungovala i ako strážca mravných hodnôt.Pohromou bola dobre mienená snaha sociálnych pracovníkov, ktorí vidiac hladné,špinavé a otrhané deti v osade, usúdili, že musia byť odohrané rodičom.Pred štyridsiatimi rokmi pritom narážali na tuhý odpor, stávalo sa, že sa otec chopilsekery a bola nutná policajná asistencia. Detský domov zaistil kvalitnú stravu,hygienu a pravidelnú školskú dochádzku, poškodil však schopnosť nadväzovaťcitové vzťahy a zotrvávať v nich. Nemohol nahradiť rodinu. Najnápadnejší následokspočíva v tom, že mladé ženy, ktoré vyrástli v detskom domove, nenadviažupatričný vzťah k svojmu dieťaťu a nechajú ho v pôrodnici. Dieťa sa dostane dodetského domova a získa tam rovnaký defekt ako jeho matka. A bludný kruh saopakuje. Ide o takzvanú sociálnu, nie biologickú, dedičnosť. Percento Rómovv detských domovoch je dnes mnohonásobne vyššie ako by zodpovedalo percentuRómov v populácii. V detských domovom sú v drvivej väčšine rómske deti.Na počudovanie žiadna štátna inštitúcia nebije na poplach, žiadna rómska organizáciasa nedožaduje občianskej kontroly nad tým, ako sa v „domovoch" s rómskymideťmi zachádza, a nesnaží sa vrátiť ich do rodín. Napriek tomu, že jeznáme, o čo chudobnejší je ich život a o čo väčšie je nebezpečenstvo, že budús veľkou pravdepodobnosťou ako dospelí spoločnosti na obtiaž. Naša dômyselnásociálna politika dokonca roky zvýhodňovala rodičov, dieťa ktorých bolo umiestnenév kolektívnom zariadení. Poberali na nich totiž sociálne dávky. Súčasne maliplatiť za pobyt v ústave, ale bolo prakticky nemožné ich k tomu prinútiť.Pravdou však je, že už i v mnohých rómskych rodinách môžeme zaznamenaťnásilie na deťoch, ich ťažké zanedbávanie v dôsledku alkoholu a drogovej závislosti,ba dokonca incest, ktorý bol podľa romistov ešte v historicky nedávanejdobe u Rómov nemysliteľný.Zlyhávanie rómskych rodín.Rómska otázka je z veľkej časti otázkou sociálnou. Aj keď je nutné brať doúvahy, že rómska rodina často zlyháva trochu iným spôsobom ako nerómska,rozhodujúca pomoc rómskym deťom musí spočívať v tom, že zdokonalímestarostlivosť o deti všetkých zlyhávajúcich rodičov. K tomu nepotrebujemepozitívnu diskrimináciu, stačí len dodržiavať existujúce zákony a predpisy,prípadne zaplniť medzery, ktoré v nich sú.Medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa garantuje právo každého dieťaťa na životnúúroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny vývoj.strana 10 nebyť sám | september 2 0 04

o d b o r n eoNaplniť zákon je predovšetkým povinnosťou rodičov. Pokiaľ toho z akýchkoľvekdôvodov nie sú schopní, je spoločnosť povinná poskytnúť im pomoc. Ak nemajúochotu pomoc prijať, musia k tomu byť prinútení. Ak to nie je možné, musí starostlivosťo dieťa prevziať spoločnosť. Kontrolnú funkciu má štát, ktorý tiež v prípadenutnosti zasahuje.Dnes vieme, že i „pomerne zlá" rodina zaistí dieťaťu lepší duševný vývoj ako„pomerne dobrý" detský domov. Máme tiež — najmä vďaka celoživotnej práciprofesora Matéjčeka - dosť odborníkov v náhradnej rodinnej starostlivostia vieme pozitívne pôsobiť na rodiny i na detské domovy. Chýba to, čomu sme sizvykli hovoriť „politická vôľa" - a preto chýbajú aj peniaze.Rómske dieťa a škola.Nástup do školy je v živote každého dieťaťa nesmierne významný okamih, keď sarozhoduje o mnohom. Rómovia sa často školy boja, nezriedka právom. Je nutné,aby učiteľ hneď na začiatku dal najavo svoj rešpekt k rómskej menšine a neformálny,zažitý odpor k rasizmu.Gádžovskí rodičia často vedú svoje deti k tomu, aby sa dištancovali od rómskychspolužiakov. Preto sa rómske dieťa stretáva s tým, že sa druhí od neho odťahujú,nechcú s nim sedieť a pod. Rómske dieťa, ktoré spoločnosť vrstovníkov nevyhnutnepotrebuje, potom končieva v partii, ktorá prijme každého, kto je ochotnýsa podriadiť jej pravidlám.Multikulturálna výchova.Úlohou školy v multikulturálnej výchove je:1. maximalizovať a optimalizovať vzájomné kontakty medzi deťmi rôznych skupín2. učiť predchádzať a konštruktívne riešiť konflikty medzi deťmi pariacimik rôznym skupinám3. maximalizovať vzájomné kultúrne obohacovanie4. poskytovať deťom čo najviac informácií o menšinách (prípadne o iných národocha kultúrach vôbec)anketaSpisovatelia, hudobníci,umelci i odborníci v rôznychoblastiach. Je veľmi dôležitépodporovať identitu, a nie jupotláčať, lebo len tak z nichraz budú zodpovední ľudia.3. Prečo sú domovy plne rómskychdetí: Je to pozostatokminulosti, kedy bola kolektívnavýchova považovaná zanajvhodnejšiu, žiaľ, aj súčasnásociálna situácia mnohýchnabáda k takémutojednoduchšiemu riešeniu.Dieťa tam bude mať strechunad hlavou, teplú stravu ajzdravotnú starostlivosť. Chýbaosveta Je tu strach z dedičnýchvlastnosti rodičov —Rómov. Aj to bráni osvojiť sitakéto dieťa Ja sama mámskúsenosť, ako nám sociálnapracovníčka rozprávala, ako zaroky svojej praxe nezažila žiadenpozitívny príklad, že byz rómskych deti vyrástlo niečodobré, svojim adoptívnymrodičom údajne prinášajú lennešťastie, lebo chlapci tak čitak skončia v kriminále a dievčatána chodníku. To somcitovala spomínanú pracovníčku.U nás spôsobila, že smesa pestúnstva po 11 mesiacochvzdali, lebo podlá nej hrozilo,že bude stále ubližovať našimvlastným deťom, a najmänovorodeniatku, ktoré smezakrátko čakali.4. Obraz Rómov sa zmeniť dá.Propagovaním pozitívnych vzorov,šírením osvety medzi majoritou,a najmä prácou priamov komunitách, nie filozofovanímo ich potrebách z kancelárii.Deti, ba aj ich rodičov,treba viesť k zodpovednosti,k pracovným návykom, lebožiaľ, zatiaľ je to vo väčšine prípadovtak, že čakajú, čo im ktodá, len akosi, vlastná chuťniečo zmeniť chýbanebyť sám | september 2004 strana 11

o d b o r n eOd e n t i t ee t a5. Máme mnohé osobnostiz radov Rómov — E. Lackova,Berky-Mrenica, p. Adam,p. Silanová, s. Havrľová...Andrea, nie som Rómka, našezdruženie pracuje v Prešovev komunite Pod Hrádkom1. Isteže áno. Navonok farboukože, očí, vlasov..., je temperamentnejšie,sem-tam hlučnejšie,prikladá väčší významcitom ako rozumu, riadi savzormi, ktoré sú mu dennepredkladané, je trošku, alebotrošku viac ako trošku, inakvychovávané (opäť dôraz nacity, voľnosť, slobodu, slobodnérozhodovanie, skoršia zodpovednosťza seba aj za iných -napr. mladších súrodencov.)2. Áno. Svojho rómstva sa žiadenz nás nikdy nezbaví ajkeby veľmi chcel, preto jenajschodnejšou cestou„vyrovnať sa" s tým, identifikovaťsa ako Róm(ka) - prepokoj duše a vyrovnanýduševný život, ktorý dokáževiesť iba vyrovnaná osobnosť.A potláčať identitu? To je akos ľavákmi a komunistami.3. Pretože sú chudobní.4. Kto vytvára ten obraz a denneho deťom a ich rodičom predkladá?Kto má „moc" meniťho? Mne to vychádza tak, žemédia, ale tie sa do toho pustialen ak bude „spoločenskávôľa". A tu môžu ovplyvniťnáčelníci tohto štátu.5. Pozitívne „rómske vzory"...Sú v každej osade, dedine,meste. Len majoritná spoločnosťich nechce vidieť. Asi jejvyhovujeobraz špinavéhoRóma: v blate, s kopou detíokolo a toluénovým sáčkomv ruke.Jarina, Rómka od narodenia,4 roky praxe v školskom kluberómskych detí a mládežeKonkrétne postupy multikulturálnej výchovy:• Využívame všetky príležitosti, aby deti vytvárali z Rómov a Nerómov zmiešanédvojice alebo väčšie skupiny detí.• Na to, aby rómske deti cítili, že sú akceptované touto spoločnosťou, je treba,aby osoby s typicky rómskou vizážou boli mediálne pozitívne prezentované.Na obrazovkách a v tlači vidíme opak. Tým dôležitejšie je to vynahradiťv škole. Na nástenkách a v triednych kronikách by sa mali objavovať fotografiezo školských výletov... Na chodbách môžu visieť fotografie Rómov, ktorínejako vynikli, reprodukcie umeleckých diel Rómov.• Vyhýbame sa tomu, aby sme rómske dieťa ponížili pred ostatnými, a to aj vtedy,keď podáva slabé výkony, alebo keď im musíme vytýkať nevhodné chovanie.• Podporujeme vzájomné priateľstvá a návštevy rómskych a nerómskych detí.• Učiteľ by mal odsudzovať rasistické prejavy, a to nielen slovami, ale ajčinmi. Napríklad odstráni so skupinou detí typický nápis: „Smrť cigánom!"„Cigáni do plynu."• Deti potrebujú počuť od učiteľa rozhodné slovo o tom, čo znamená rovnosťobčanov v praxi. Daniela Cincibusová referuje o nadšení, s akým žiaci reagovalina jej uistenie, že nikto nemá právo zavrieť dvere autobusu a povedať :„Cigánov neberiem!"• Výuku možno v mnohých prípadoch obohatiť informáciami o menšinách.Rómovia pochádzajú z Indie a je vhodné na to poukázať kedykoľvek jeo Indii reč. To môže byť vzhľadom k bohatstvu kultúry tohto subkontinentupomerne často. Môže sa viesť paralela medzi údelom amerických a kanadskýchIndiánov a európskych Rómov. Na hodinu hudobnej výchovy možnopozvať mamu rómskeho dieťaťa či otca — muzikanta, aby deti naučili rómskupesničku a pod.• Toleranciu možno deťom vštepovať i na hodinách slovenčiny. Obsah viet, naktorých si precvičujeme čítanie, jazykový rozbor alebo pravopis, je k tomuzvlášť vhodný. Príklad vety na slovný rozbor alebo diktát: „Nezáleží na farbekože, ale na tom, čo je pod ňou." „V našom štáte je hanobenie rasy, národaalebo presvedčenia trestným činom."• U rómskych detí je treba ich rómstvo podporovať. Aj vtedy, keď majú len veľmiobmedzené znalosti, je dôležité vyjadrovať o rómske pesničky či rozprávky záujema rešpekt. Tým dávame najavo, že rómske deti majú oproti nerómskymniečo pozoruhodného naviac, čo môže zvýšiť rešpekt k nim a ich sebavedomie.Doporučujeme uplatniť raz za čas rómske príslovie vystihujúce situáciu.• Všetky deti by sa mali pri vhodných príležitostiach dozvedať o aktuálnychudalostiach, ktoré majú význam pre vzťah medzi Rómami a nerómami.• Je treba s deťmi otvorene diskutovať o tom, ako Rómovia v tejto krajine žijúa aké majú problémy. Tabuizácia je zbytočná. Nerómske deti majú z domovaväčšinou množstvo negatívnych informácii o Rómoch, často prehnaných. Jepotrebné vysvetliť — samozrejme formou primeranou deťom, prečo súRómovia väčšinou nezamestnaní, zlesocializovaní, prečo podliehajú alkoholu,drogám a hracím automatom,prečo ich deti zle prospievajú v škole.Je dôležité demaskovať fámy. Keďpočujeme o tom, čo hrozného zaseRómovia urobili, prejavme záujemo to, kde a ako presne sa to stalo, čiten, čo o tom referuje, pri tom bolalebo pozná len očitého svedka.• Súčasťou multikulurálnej výchovymôžu byť aj charitatívne akcie.strana 12 nebyť sám | september 2004

o d b o r n eOidentiteRómske dieťa v gádžovskej rodine.Prijať do rodiny rómske dieťa, to je začiatok naozajstného životného dobrodružstva.Častou chybou je snaha vychovať z malého Róma „gádžovské dieťa s čiernoukožou".V puberte sa potom často ozve „volanie krvi". Dieťa začne mať s adoptívnymirodičmi vážne konflikty a zblíženie s Rómami sa stane súčasťou vzbury vočirodičom. Problém je v tom, že práve za takýchto okolností sa dieťa zblíži s takýmiRómami, ktorí sa práve naskytnú, alebo dokonca práve s tými, ktorí sa rodičomči pestúnom vôbec nebudú páčiť — veď ide o vzburu.Adoptované rómske dieťa si svoju odlišnosť spočiatku neuvedomuje. Keď mu juľudia na ulici alebo na detskom ihrisku dajú najavo — najčastejšie nejakou nadávkou,hrubosťou alebo aj nadávkou — možno o tom s rodičmi ani nebude hovoriť,pretože vytuší, že táto téma je „tabu", podľa hesla: „Keď niečo nemá byť, tak sa tvárme,že to nie je." Rodičia sa budú usilovne snažiť, aby sa u neho neprejavili práve tienecnosti, ktoré verejnosť- právom či neprávom - Rómom vyčíta. Budú úzkostlivosledovať či neklame (a v určitom veku skoro každé dieťa tu a tam zaklame), či jedostatočne usilovné, či sa u neho predčasne neprebúdza záujem o druhé pohlaviea vlastné telo. Ľudia s veľkým zmyslom pre zodpovednosť a morálku - a práve takísi často berú do rodiny rómske dieťa - majú často, bohužiaľ, sklon k moralizmu.Téma poriadku, t.j. čo sa smie a čo nie, čo má a čo nemá byť, hrá v ich životoch prílišveľkú rolu. Budú rómske dieťa podozrievaťzo všelijakých hriešnych chúťok.Dráma sa blíži k vyvrcholeniu. Prichádzavzbura. Bude chcieť byť prijaté medzi„svojich". Narazí, lebo nebude vedieť anislovo rómsky, nebude vedieť nič o spôsobeich života, nebude rozumieť ich mysleniu.A aby dokázalo, že so svetom gádžovnič nemá, bude sa stavať proti všetkémugádžovskému, zavrhne rodinu, do ktorejbolo prijaté, jej zásady, jej spôsob života.Ako teda vychovávať malého Róma?Samozrejme ho budeme zoznamovať s tým najpozitívnejším čo na rómstve je:s pesničkami, rozprávkami a aspoň trochu s jazykom. Knižky, časopisy, rozhlasovéa televízne programy, samozrejme v únosnej miere. Určite je vhodné, ak saspoločne vyberieme na rómske festivaly, koncerty.Môžeme stavať na tom, že je potomkom emigrantov z Indie. Nech sa teda čo najviacdozvie o Indii.Dozvie sa - radšej od nás - o nepriateľstve medzi gádžami a Rómami, o súčasnejbiede svojho ľudu, ale zároveň o vzdelaných Rómoch, ktorí v živote niečo dokázali,o dobrých priateľoch Rómov.Budeme ho učiť komunikovať s gádžami ako rovný s rovným. Ustretovo a prezieravo,vyhýbať sa konfliktom, ale zároveň rozpoznať, kedy je konfrontácia nutnáa ako v nej obstať. Budeme si vedomí toho, aké nesmierne ťažké to pre deti jea nebudeme chcieť nemožné.Rómske dieťa by malo mať živý kontakt s Rómami. Slušných rómskych rodínnie je vôbec málo.Na stranách 8 až 11 sú upravené úryvky z knihy Pavla Ŕíčana: S Romy žít budeme-jde o to jak. Portál, Praha 1998.Ďakujeme profesorovi Ríčanovi za súhlas s publikovaním úryvkov a za spoluprácupri príprave.anketa1. Ktoré rómske deti sú iné? Odčoho sú iné? Tie bohaté rómskedeti, alebo tie chudobné?Iné ako trebárs melón? A ak súiné, než trebárs ten melón, súiné pretože majú iný pigmentv koži? Alebo preto, že súchudobné a že sú diskriminované?Je dôraz na etnicituvôbec relevantní? Má otázkarasový rozmer?2. Co je to etnická identita? Dása potlačovať alebo rozvíjaťju? Má slovné spojenie etnickáidentita vôbec nejakýobsah, ktorému by sme všetcirozumeli? Nemyslí tým každýniečo iné, skôr na úrovnipocitov?3. Ak sa chceme se baviť o systéme,teda dostať odpoveď naotázku „prečo", je lepšie sipoložiť predotázku Prečo súdetské domovy plné detí?Akýchkoľvek.4. Kde vôbec hľadať vzory? A jepri vzore dôležitá etnicita?Ján, bez diktátu etnickej príslušnosti1. Rómske dieťa nie je iné.2. Etnickú identitu podporovaťtreba. Pravdaže.4. Treba si len nájsť pozitívnerómske osobnosti, ktorémôžu byť príkladom. V Žiarinad Hronom som mala skúsenosť s rómskym adoptovanýmdievčatkom, ktoréveľmi ťažko nieslo, že jeRómka. Tak sme si zobralizrkadlo a pozerali sme saspolu do neho. „Vidíš, jasom taká istá ako ty. Ja somRómka, ty tiež." Plakala, alenakoniec to prijala.5. Kde hľadať vzory? Stačí sa lenporozhliadnuť okolo seba.Ivana, 2 deti, (jedno v náhradke),Rómkanebyť sám | september 2004 strana 13

d i s k u s i aRómske dieťa v náhradnej rodinePANELOVÁ DISKUSIA sa odohrávala v májovej Bratislave. Ale tí čo prišli a prispeli svojouskúsenosťou, boli z rôznych kútov Slovenska. Prinášame vám skrátený prepis z tohtostretnutiaMonika, tvoja tmavá Martinka sabojí Rómov. Prečo?Monika Znamenáčková (náhradnámama troch rómskych dcér): Bývame navýchodnom Slovensku. Keď malaMartinka dva roky, videli sme Róma,ktorý vyberal smetiaky. Kývol naMartinku, možno sa len usmial, čizaškeril, neviem presne, ale Martinkasa nesmierne vyľakala. Skúšala som jejvysvetliť, že to bol milý ujo, usmial sana ňu, lebo sa mu páčila. Veľmi tonepomohlo. To bol začiatok jej veľkéhostrachu. Vie, že je adoptovaná, že jeRómka; ľudia si nás na ulici obzerajúa Martinka sa bojí, že ju raz zoberienejaký Róm, lebo veď patrí k nim.Vysvetľujem jej, že to sa nikdy nestane,som predsa jej mamka a nikto miju nemôže vziať.Sú rómske deti iné? Je niečo špecifickyrómske?Alena Viszkocsilová (majú s manželom10 detí, 5 rómskych a 5 bielych, z tohojedno biologické): Mojich desať detí jerovnakých. Hovorí sa, že tmavšie detisú temperamentnejšie. Moje sú všetkytemperamentné, všetky sú zlaté.Máme šikovné deti, hoci keď sme ichbrali z domova, prognóza vyzeralavšelijako. Jednu dcéru dokonca psychologičkatakmer odsúdila došpeciálnej školy. Nedali sme sa. Dnesje dcérka šiestacká na normálnej školea na vysvedčení mala 5 dvojok. Veľasme sa jej venovali, ale je to úžasnédieťa. Ani vlastné by nebolo lepšie.Gabriela Cviková (psychologička, pracujev pedagogicko-psychologickej poradnia s rómskymi terénnymi pracovníkmi):Moje skúsenosti potvrdzujú, že rómskedeti sú fakt temperamentnejšie, južanskétypy, sú emotívnejšie, pretože vyrastajúv menej racionálnej komunite.Vyciťujú hlbšie, presnejšie, rýchlejšie,pohotovejšie. Zorientujú sa v nás raz,dva, tri. Sú citlivejšie na náladu.Deti z detských domovov sa častocítia odmietnuté, neprijaté, nemilovateľné.A deti potrebujú byť prijaté.Potrebujú to ako podmienku napredovania.Preto deti, ktoré boli niekdeodložené, sú vo vysokom ohrození.Treba im dávať viac, lebo viac potrebujúa dovtedy, dokedy to potrebujú.Alena V: Možno sú moje deti temperamentnépreto, lebo ja som temperamentná...Na druhej strane, rómskedeti sú oveľa, oveľa prispôsobivejšie.Možno to súvisí s ich citlivosťou naatmosféru okolia.Mne sa lepšie vychovávajú. Nemyslímvšak, že by boli nejako výrazne iné akobiele deti. Ale možno je to dôsledoknašej „bielej" výchovy.Je dobré podporovať inú etnickúidentitu dieťaťa? Ako sa to dá v bielejrodine a čo vlastne treba podporovať?Monika Z: Do určitej miery to trebapodporovať, aby tie deti dokázalisamé seba prijať. Podporovať sa to dávšelijako. My sme si našli priateľov.Muž je Róm, žena je biela a majútmavé deti. Stretávanie s nimi navidomočilieči Martinku zo strachuz Rómov. Podľa mňa je veľmi dôležiténájsť pozitívne vzory, teda medziRómami. Potom si nahrávame a púšťamerómsku hudbu, tancujeme naňu, dievčatá už niektoré pesničkyzačínajú spievať. Voľakedy som sioveľa viac myslela, že je pre ne veľmidôležité poznať rómsku kultúru a stotožniťsa s ňou. Nahrávala som im ajdokumentárne filmy o Rómoch.Lenže momentálne sa mi nezdá, že topre nich je podstatné. Viac sa stotožňujús našou rodinou, s tým, že patriaku mne. Sú Rómky a ja to považujemza nádherné a pozitívne.Alena V: Hoci sa snažíme deťom pripomínať,že sú rómske, oni si svojerómstvo neuvedomujú. Je zaujímavé, žedeti, ktoré sme si sami v domove vybrali,sú rómske, a tie, ktoré nám „dali", súbiele.Na Slovensku sú Rómovia vnímaníneveľmi pozitívne. Co vy na to?Jana Belišová (etnomuzikologička, autorkaknižky Phurikane gil'a, vydala dve CDs autentickou rómskou hudbou, zbierarómske piesne, navštevuje rómske osady):Medzi Rómami z osady a namirozdiely sú. U Rómov, ktorí žijú akomy, je už tých rozdielov oveľa meneja musíme ich veľmi krkolomnenachádzať. Nedávno mi rómska novinárkaDenisa Havrľová hovorila: „Mynie sme žiadna zoologická záhrada,my sme normálni ľudia. Toho, čomáme rovnaké, je oveľa viac ako toho,čo je rozdielne." Rozdiely medzi nimia nami pravdepodobne vznikli aj toušialenou segregáciou, stáročiami,ktoré ich všelijako predurčovali. Tomožno môže preniknúť aj do naučenýchvzorcov správania, či genetickejvýbavy. Čím viac sa spôsob životaRómov blíži nášmu, tým menej jeodlišností. Dokonca by som povedala,že ak si biela rodina adoptuje rómskedieťa, diferencie medzi bielymi deťmia tmavým nevznikajú z rôznej etnickejpríslušnosti, ale kvôli tomu, že ideo dieťa osvojené.Alena V: U nás doma sa deti vzájomneposmievajú: „Ty cigán!" hovorí jednorómske dieťa druhému. Keď našablondínka s modrými očami nastúpilado školy, posmievali sa jej, že jecigánka, lebo vedeli, že prišlastrana 14 nebyť sám | september 2004

d i s k u s i az domova. Veľkú úlohu hrá skutočnosť,ako je spoločnosť pripravenáprijímať odlišné skupiny, Rómov, detiz detských domovov...A čo hovoríte na fakt, že spoločnosťRómov vníma ako klamárova zlodejov?Jana B.: Zlodejina sa v rómskych skupináchvyvinula, keď boli Rómovianaraz zo všetkých krajín západnejEurópy vyhostení pod hrozbou rôznychkrutých trestov. V Anglicku ichvešali, vo Francúzku naháňali sopsami. Skupiny Rómov sa začali skrývaťa mnohé z nich začali žiť asociálnymspôsobom. Viaceré putovali doUhorska, kde boli pomery miernejšie,a historici sa domnievajú, že tu môžutkvieť korene veľkých rozdielov medzijednotlivými skupinami Rómov.Keď ste uvažovali o prijatí dieťaťa,mali ste zámer prijať rómske dieťa?Monika Z: Prvé dieťa som nechcelarómske. Nemala som s tým žiadne skúsenostia bývalý manžel bol úplneproti. No ale vzišla nám z tohoMartinka, ktorá je tmavá. Zdalo sa mi,že mať rómske dieťa je krásne. Ďalšiesom chcela tmavé. Lenže neboli, žiaľ.Martinkine sestry sú síce Rómky, alesvetlé. Povedala som žiaľ, lebo viem, žev domovoch je strašne veľa rómskychdetí a zostávajú tam práve kvôli farbepleti.Je to v poriadku: rómske dieťav bielej rodine? Je to normálne?Renáta Matejova (pracuje v OZNávrat): Ja by som sa ešte vrátilak rómskej identite. Keď som začínalarobiť v náhradnej starostlivosti, taksme mali potrebu dať do brožúrkyo náhradnom rodičovstve aj kapitolkuo tom, čo je to prijať rómske dieťa.Text sme tvorili v tíme s viacerýmiRómami a odborníkmi. Aj s JankouBelišovou. Uviedli sme rôzne návody:počúvajte rómsku hudbu, nájdite sirómskych priateľov, čítajte deťom rómskerozprávky. Myslím si, že náhradnírodičia rómskeho dieťaťa sa skôr čineskôr musia vysporiadať s jeho etnickýmpôvodom. A dobré je všetko, čo imv tom pomôže. Trochu sa mi zdá, žehľadať odlišnosti je umelá záležitosť,podstatnejšie je, že v tejto spoločnostijestvuje „rómsky problém", a ten veruvôbec nie je umelý. Zaoberanie sa rómskouotázkou, podpora rómskej kultúrya identity je zároveň aj riešením problémovnáhradných rodín s rómskymdieťaťom.Oľga Suláková (psychologička z bratislavskéhodetského domova): Rómske deti súnaozaj emotívnejšie. V útlom veku sato prejavuje tak, že väčšmi vnímajúa preferujú človeka a kontakt s ním.Hoci sa to, samozrejme, nedá zovšeobecniť.Človek je pre ne prvoradý,a potom prídu ostatné veci. Myslím, žeto môže súvisieť s genetickou dlhodobouskúsenosťou. Že ich veľa nosiliv náručí, fyzický a ľudský kontakt bolintenzívny. Chcem spomenúť eštejednu vec: aj bezdetní Rómovia si berúdeti do adopcie. Je ich však málo.Situáciu množstva rómskych detív domovoch to nevyrieši. Určite by bolodobré posilniť terénnu prácu so zlyhávajúcimirodinami. Aj medzi Rómamisú veľké sociálne rozdiely. Majú rôznyživotný štýl, iné problémy, aj dôvody,prečo sa ocitajú ich deti v domovoch.Dnes je vyskúšané, že je dobré užv útlom veku povedať prijatémudieťaťu, že prišlo z detského domova.Ale kedy ste sa s dieťaťom začalizhovárať o jeho ďalšej, tentorazetnickej odlišnosti? Kedy si detizačnú uvedomovať túto inakosť?Gabriela C: Vieme, kedy sa naše bieledeti zaoberajú otázkami vlastnej identity?Kto som, kde sú moje korene,kam patrím? Niektoré sa tým možnozaoberajú skôr, iné neskôr, ďalšievôbec, pre niekoho je to otázka dospelosti.Rómskym deťom by to bolo rovnakojedno do istého veku. Ale societazrkadlí. Preto sa s tým musia vysporadúvaťoveľa skôr ako deti majority.Renáta Kottnerová (sociálna pracovníčkaz Olomouca): Deti si odlišnosťzačnú uvedomovať v škole, tam začínajúproblémy. Dospievajúci Rómoviasa často k svojej rómskej identite vracajú.Tí, čo vyrastali v pestúnskej rodine,o sebe hovoria, že sú „kokosáci".Biely človek v čiernom tele. V školemali pre svoj vzhľad problémy.V dospelosti, keď sa s týmto vyrovnávajú,hľadajú identitu, kontaktujú sas Rómami, ale nerozumejú im.Niekedy je to možno i trochu divoké.Monika Z: Kritickým momentom jeuž nástup do škôlky.Jana Michalova (mama troch biologickýchdcér a jednej adoptívnej rómskej dcérky):Asi je to tak. Teraz som si som spomenula,ako jeden tmavý Benjamín naslávnosti ku Dňu matiek spontánnepriťahoval oči všetkých mamičiek. Jasom si uvedomovala: toto je Róm. On,3 a pol ročný, si to rozhodne neuvedomoval.Jemu to bolo jedno, podobneako jeho spolužiakom. Vnímajú a reflektujúto okolití dospeláci, ich postojepotom preberajú deti.Alena V: Myslím, že rómske deti majúproblém najmä vtedy, keď sa nevediaposmievaniu brániť. A v obdobípuberty zas môžu mať problém s tým,prečo ich biologickí rodičia vlastnenechceli, aspoň moja skúsenosť jetaká, že vôbec nemajú problém s tým,že sú rómske.Vstup do školy. Myslíte si, že sa dáurobiť niečo pre to, aby naše detivstup do školy, a teda konfrontácius realitou, zvládli čo najlepšie?Alena V: Keď moje deti nastupujú doškoly, zájdem za učiteľkou porozprávaťsa. Poviem o dieťati. Vysvetlím, žedieťa je z domova. Poviem, že je úplnenormálne a netreba sa k nemu nijakošpeciálne správať. Ale upozorním, žekeď niečo bude od detí žiadať, abyprihliadala na to, či je to adekvátne ajvoči môjmu dieťaťu. Či je schopnéodpovedať, aby sa necítilo medziostatnými deťmi zle. Často sav prvom ročníku hovorí o rodine.Počula som, že niekde pani učiteľkanástojí, aby deti v náhradných rodinebyťsám | september 2004 strana 15

R P ATretí rok prinášame nádejRÓMSKA TLAČOVÁ AGENTÚRA(RPA) funguje na Slovensku od roku2002. Naším cieľom je byť mostommedzi Rómami a Nerómami naSlovensku a pomôcť im sa navzájomspoznávať. „Uvedomujeme si, žeRómovia a Nerómovia na Slovenskusa veľmi málo poznajú, a to je priestorna vytváranie predsudkov. V dnešnejdobe navyše posilnený ešte zlou ekonomickousituáciou v regiónoch, kdeRómovia žijú," hovorí Ivan Hriczko,riaditeľ RPA.RPA sa preto snaží presadzovať netradičnýpohľad na život Rómov, netradičnýz pohľadu súčasných postojovmajority a všeobecne prijímanej mienkyo Rómoch.„Rómov žije na Slovensku okolo 350000, z nich cca 150 000 v osadách a vproblémových komunitách. Všetciostatní sú integrovaní čiastočne,alebo úplne do majoritnej spoločnosti.Práve títo ľudia najviac pociťujú nasvojej koži každodennú diskrimináciu,"zdôraznila výkonná riaditeľkaRPA Kristína Magdolenová. Akouviedla, agentúra sa prostredníctvommédií snaží facilitovať verejnú mienku,ale predovšetkým v dennej komunikáciiso starostami a primátormi,ľuďmi vo verejnej správe, samospráve,štátnej správe vysvetľovať, že iba vzájomnéspoznávanie sa môže zlepšiťcelkovú atmosféru v spoločnosti.V redakcii pracujú Rómovia, ktorí tuzískali prax a dnes sú už konkurencieschopnýmia majú všetky predpokladypracovať aj v nerómskych médiách.„Gróm našej redakcie sú ženy, čo jenetypické pre rómsku komunitu, aletento model sa nám osvedčil a funguje.V redakčnom tíme máme dvochprváčikov a spolu s nimi prežívameich nástup do školy. Denné starostimatiek s deťmi sú nám blízke, alenapriek tomu naše redaktorky nikdynezaváhajú, keď je treba v ktorúkoľvekhodinu vyraziť do terénu, stretávaťsa s ľuďmi, vysvetľovať, radiť,"zhodnotil svoj redakčný tím jeho riaditeľI. Hriczko.Ak máte záujem dostávať denné informáciezo života rómskej komunity,ponúkame Vám spoluprácu. Na mailrpa@rpa.sk sa môžete prihlásiť domailingového servisu RPA. Dennebudete dostávať prehľad najaktuálnejšiehospravodajstva, ktorý pripravujúredaktori RPA.Súčasne Vám ponúkame aj ďalšiumožnosť: ak máte akékoľvek otázky,týkajúce sa Rómov, ktoré Vám môžupomôcť zvládať vašu pozíciu náhradnéhorodiča, napíšte nám ich na adresumagdolenova@rpa.skV rámci našich možností a podľa celkovéhozáujmu sme ochotní pripravovaťčlánky na uvedené témy, stretávaťsa so psychológmi, sociológmi,učiteľmi ap.Vaša konkrétna otázka možno trápiaj iných náhradných, a nie lennáhradných rodičov. Spolu simožno pomôžeme zvládať dennéproblémy a urobíme si náš každodennýživot zaujímavejším.Tešíme s na vaše maily a ponúkameVám do pozornosti motto, ktorýmsa riadi redakcia RPA od svojhovzniku: Ľudia odmietajú to, čomunerozumejú (Cicero).Redakcia RPABože, nauč ma, ako mám žiť,ako mať rada,ako sa modliť,ako sedieť na prahua čakať, až gádžootvorí dvere.Veronika Cibriková, 10 rokovstrana 18 nebyť sám | september 2004

Ľúbim ťa, stará babka.Začalo sa to tuším už pri prvej návšteve u mojej babičky.Má už pekných osemdesiat, či o pár viac. Sedí s rukamizloženými v lone, bosé nohy v rozčaptaných papučiachnavreté od kŕčových žíl. Sú obviazané kvôli hnisu, ktorýodtiaľ vyteká. Tupo hľadí pred seba, iba dva metre odomňa, ale vzdialená o niekoľko desiatok rokov. Do ničohosa nepletie, nikoho už nezaujíma. Bavíme sa v jej prítomnostio nej samotnej, o tom, že je zbytočné dávať jej plienky.A ona sa občas preberie a povie pár súvislích viet.„Nagymama, toto je Ruženka, moja druhá dcéra.Ruženka, pozdrav pekne."„Monci, preboha, ty si si zase zobrala dieťa z domova?Nestačilo ti jedno? Veď je to nešťasie! Ako sa o ňu postaráš?Ani muža nemáš.. A zase Cigánča."V kuchynke, ktorá bola zároveň spálňou a obývačkou,všetci stíchli. Na chvíľu som prestala veriť rečiam, žebabka je už mimo všetkého reálneho diania. Vnímalama, vnímala i moje dcérky. Jej slová boli rozhorčenéa povedzme - i rozumné.„Dúfam, že si s tými deťmi už teraz dáš pokoj,"pokračovala.„Celkom sa zničíš."„Vieš, nagymama, Ruženka má ešte malú sestričku.V pondelok ideme po ňu."Babička vyzerala zničene a ustarane. Kým som ju utešovala,podišla k nej Martinka. Bola jej miláčikom. Sadla sina posteľ a ako pred pár rokmi, i teraz ju hladila po ruke.Vtedy bola babička ešte vitálna starenka. Keď sme juprvýkrát prišli, už aj s Martinkou navštíviť, núkala svojuvnučku čokoládou. Ibaže po maďarsky. Statočne somvšetko prekladala, no neznámy jazyk, ovisnuté líca, bradavicana nose a kučeravé chĺpky rastúce na babkinejbrade vyľakali moju dcéru takmer na smrť. Pri ďalšejnávšteve som ju tlačila smerom k babke, kým ona sa snažilacúvať smerom k dverám. Až neskôr, pomaličky, celkompomaly sa odvážila sadnúť si na vedľajšiu posteľa potom i na posteľ babkinu. Bojazlivo a placho hľadelabokom na babku, a keď tá natiahla ruku, aby ju pohladilastrhla sa, a bežala ku mne. Až raz ju konečne pohladilapo stareckej dlani i po vlasoch : ,Jéééj, aké sú pekné,"povedala a zaľúbene hľadela na riedke mastné šediny.Po dlhom, nezvyklom tichu cestou domov bolo počuť:„Tá stará babka je dobrá, nekusne ťa!" Vedela som, že sado nagymamy zamilovala. A nielen do nej. Bola presvedčená,že všetky nagymamy na svete sú dobré a „nekúšu".Od tejto chvíle začali byť naše výlety, nákupy či prechádzkynáročnejšie. Keď sa totiž zjavila sivovlasá bytosťa ešte nebodaj v širokých skladaných sukniach, mojavtedy ani nie dvojročná dcérka začala nadšene vykrikovať:„Babka, ahoj, stará babka!"Priznám sa, mala som obavu z reakcií oslovených žien.Stačilo jedno kruté slovo či nevšímavosť a citlivéMartinkine srdiečko by bolo zranené. No starenky bolizhovievavé. Aj keď niektoré na začiatku nechápavo pozerali,vždy sa dcérke ušiel úsmev, pohladenie, či pekné slovíčko.A zopárkrát dokonca i nejaký ten cukrík. Raz savšak všetko zmenilo...Stála som v obchode a prehrabávala sa v detskom oblečení,keď odrazu Martinka odbehla a vzápätí som opäť raz počulajej vyznanie. „Ľúbim ťa, stará babka." No oslovená staršiažena so šatkou na hlave a v širokých sukniach zrazu skríkla:„Čo chceš? Zmizni odtiaľto! Ešte ma zavšivavíš, ty špina!"Dcérka sa vystrašene, so slzami v očiach rozbehla smeromku mne: „Mamka, prečo...? "Prečo vedia byť ľudia takí bezcitní voči deťom s veľkýmitmavými úprimnými očami a čokoládovou pokožkou?...Nevedela som a nerozumiem tomu doteraz.Ale viem, že čosi sa v nás oboch zmenilo a že už nikdynezazneli tie spontánne vyslovené úprimné slová: „Ľúbimťa, stará babka!"Monika ZnamenáčkováV škole sa mi posmievajú,že som čierna nadávajú,za vlasy ma ťahajúpokoja mi nedajú.Za čo ma to trestáte?Prečo mi pokoj nedáte?Dosť ma Pán Boh potrestal,že mi čiernu farbu dal.Nechce ma ani vlastná mama -čo si na svete počnem sama.Helenka Horváthova,Romano Kurko, 11/1996nebyť sám | september 2004 strana 19

o z n a m y- Knižky, CDnosiče, filmys rómskou problematikou simôžre požičať v nadáciiInforoma, či OZ Návrat. Aleniečo máme k dispozícii i vovznikajúcej knižnici Asociácienáhradných rodín.A samozrejme iste sa niečonájde aj vo verejných knižniciach.- Veľmi praktické informácienájdete aj v 11 kapitole knižkyAdopcia, vzťah založenýna sľube, s názvom medzikultúrnaadopcia. I keď sapriamo nejedná o rómskedeti, sú rady uvedené v knižkeJayne E.Schoolerovejveľmi dobre aplikovateľné.- Nadácia S.P.A.C.E. svojimnovým projektom "Všetci súdoma" (www.nspace.sk), zapĺňamedzeru v materiálnejpomoci náhradným rodinám.Projekt sa zameriava najmäna podporu vzdelávania detí.Partnerom nadácie je Asociácianáhradných rodín. Viacinformácii vám poskytneKatarína Baraničová 0903828569. Seminár k tejto témebol v Bratislave 30.septembra.Ďalšia z radu diskusiío náhradnom rodičovstve jeplánovaná na 21. októbra.- Úspešne prebehol letnýpobyt náhradných rodínv Osrblí. Zúčastnilo sa naňom 142 ľudi- Letný pobyt pre náhradnérodiny organizovali aj občianskezduženia Domovv rodine, Studienka, Nádejpre rodinu.- Skončilo sa pripomienkovanieNávrhu zákona o sociálnoprávnejochrane detía sociálnej prevencii.- Začiatkom júla zorganizovalNávrat v Mojmírovciachodborný seminár s ústrednoutémou "Attachmentalebo pripútanie náhradnéhorodiča a dieťaťa".- Valné zhormaždenie Asociácienáhradných rodín sauskutoční v Bratislave 19.novembra.Každý z nás je inýPripadá mi vždy divné, keď niekto tvrdí,že rómske deti nie sú iné. Podľa mňa sú.Keď ničím iným, tak farbou pleti.Myslím si, že inakosti sa netreba báť. Nieje potrebné vytvárať v deťoch tabu inakostivýrokmi „nie si iné". Každý z nás jeiný. Či už je to členstvom v inej cirkvi,inými schopnosťami, iným zdravotnýmstavom, inými obmedzeniami, inýmimožnosťami.Keď nič iné, žijeme v spoločnosti, kde súdeti jednoznačne konfrontované so svojímrómstvom. A deti v náhradke súnavyše konfrontované so svoju inakosťoudieťaťa v náhradke, čo tiež nie je jednoduchébremeno.Neviem, ako mám vytvárať a podporovaťernickú idenritu detí. Neviem, či somschopná vôbec obsiahnuť, čo to v praxiznamená a ako by mala vyzerať identitarómskych detí. Ja nemôžem cítiť akoRóm, a ani neviem, ako to je byť Rómom.Ja by som skôr bola rada, keby som ichnaučila rozlišovať dobré — zlé, vhodné —nevhodné, správne — nesprávne.Keby sa mi podarilonaučiť ich, že všetci robímechyby, že mnohým saveci nepodaria, že sme všetcihriešni, že nikto z nás nie jedokonalý - že všetci mámeprávo začať znovu, že všetcimáme právo na omyl, ževšetci sme ľudia - aj keďkaždý iný. A že oni súRómovia.Áno, domovy sú plné rómskychdetí. Mohla by sompísať o neprispôsobivých,asociálne žijúcich Rómoch.Ale má to i druhú stránku.Nikto nechce rómske deti.Len preto, že sú rómske.A do takejto spoločnosti,takto negatívne postavenejvoči Rómom, naše deti razvykročia. Na ich zaradeniesa ako Rómov do protirómskejspoločnosti samusíme snažiť pripraviť sa.Ja sama mám dosť negatívnypostoj voči mnohýmasociálnym prejavom rómskehoobyvateľstva. Tedaako keby som častokrátrozumela okoliu, ktoré sa podozrievavopozerá na naše deti. Možno to je devíza,ktorú môžem vo výchove uplatniť.Neviem, ako cíti a myslí Róm, ale viem,ako rozmýšľa a vníma Rómov druhástrana.Často hovorím deťom, keď ukradneš ty,je to horšie a s horšími následkami, akokeď ukradne biely. Je ro proste tak. Je tosíce nespravodlivé, ale v živote je mnohovecí nespravodlivých. Nemôžeme sateraz zrútiť, alebo sa obrátiť k správnymveciam chrbtom, lebo sa dejú aj tienespravodlivé. V ich živote sú aj inénespravodlivosti, nielen to, že sú nálepkovaníako Rómovia (teda tí zlíRómovia, zlodeji, klamári, asociáli).Jednoducho sa budú musieť s týmv živote naučiť pohybovať.Pre každého z nás sú vzory dôležiré. Lenneviem, či je potrebné pre naše rómskedeti špeciálne hľadať pozitívne rómskevzory. Asi skôr hľadať pozitívne vzoryvšeobecne.Dušana, mama viacerých detí,aj rómskych.Nebyť sám | dvojmesačník Asociácie náhradných rodín | číslo 4 | ročník prvý | číslo pripravila Jana Michalova (tel: 0905 435 137) | Na zostaveníprílohy spolupracovala Jana Belišová | Svoje príspevky posielajte na adresu Asociácia náhradných rodín, Pri Suchom mlyne 16, 811 04Bratislava | anr@stonline.sk | Redakčná a jazyková úprava Zuzana Mojžišova | layout Jana Sapáková | číslo graficky pripravila BeátaStaňáková a Jana Sapáková | Vydáva a distribuuje ANR | Náklady len na výrobu a distribúciu jedného tohto čísla sú 50,- | Vychádza s prispenímMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny a americkej ambasády na Slovensku | Ak chcete podporiť vydávanie tohto časopisu, svojefinančné príspevky posielajte na číslo účtu 2665746017-1100 | Registrované MK SR č. 3193/2004 | Ďakujem všetkým, ktorých texty, fotografiea kresby sme použili v tomto čísle | Zvlášť ďakujeme Fedorovi Galovia a vydavateľstvu A.L.I.. | Všetci ktorí prispeli do tohto čísla to urobili2$bez národku na honorár |Pomôcť môže každý, ai keď nie každý prijme dieťa z detského domova do svojej rodiny.

Ako boli stvorení RómoviaNa počiatku bol Boh na svete sám. Ale samému sa ťažko žije a tak chcel stvoriť ľudí. Uhnietol z cestačloveka a dal ho piecť do pece. Ibaže ešte nemal skúsenosti ako sa robia ľudia a keď toho človeka vytiaholz pece, bol celý čierny, spálený. A tak Pán Boh povedal: „Dobre, nechám ťa žiť tam, kde je horúcoa stále tam praží slnce." Tak boli stvorení čierni ľudia.Potom urobil z cesta ďalšieho človeka a znova ho vložil do pece. Tentokrát sa bál, aby nebol taký čiernyako minule a tak ho z pece vytiahol predčasne. Tento človek bol nedopečený a biely ako tvaroh.„Bože, Bože, čo s tým tvorom urobím? Späť do pece ho už strčiť nemôžem. A tak Pán Boh hovorí:„Budeš žiť na takých miestach, kde je skôr zima ako teplo." A tak vznikli bieli ľudia.Ešte raz uhnietol Boh človeka. Chcel to vyskúšať do tretice. Snáď sa mu už tentokrát podarí, aby bolten človek akurát. Dal ho do pece a dával pozor. Keď ho vytiahol, nebol ten tvor ani príliš čierny, anipríliš biely, ale pekne do zlatistá, presne ako má byť. A tak mu Pán Boh hovorí: „Ty môžeš žiť všade, navšetkých miestach. Môžeš žiť tam, kde je teplo, aj tam, kde je zima." A z týchto tvorov sme povstali my,Rómovia.Starodávna rómska legendaODADZENOMARDO ,SO A Č H I Ľ AČORO ,0 D A M E KGOREDER,SOH I NOK 0 R K 0 R 0 .Zle je tomu, kto jechudobný, ešte horšietomu, kto je sám.nebyť sám I október 2004 strana 1

O rómskom folklóreS A R BUČHOS?S A R TUTV I Č I N E N ?Ako sa voláš?ME SOM MÁRIA.Volám sa Mária.KETAR SAL?Odkiaľ si?Ž I L I NATAR.Som zo Žiliny.KA J DŽAS?Kam ideš?DŽAV BABAKE.Idem za babičkou.Odkedy Rómovia odišli zo svojej pravlastiIndie do Európy, čakal ich osudvečných tulákov, neskôr štvancov. Putujúceskupiny Rómov sa naučili žiťv neustálom provizóriu, pripravení kedykoľvekzbaliť minimum vecí, čo vlastnilia odísť s nádejou na lepší život. Putovalinielen z miesta na miesto, ale aj z krajinydo krajiny hnaní rôznymi motívmi,zjednotení rodinnými a rodovo-skupinovýmizväzkami. Pri takomto spôsobeživota nezanechávali za sebou materiálnehodnoty, nestavali chrámy, nevytváraliliteratúru. To najcennejšie, čo majú —životné múdrosti, skúsenosti a príbehysi Rómovia odovzdávali priamo, ústnympodaním z generácie na generáciu.Donedávna si rozprávali rozprávky —parami sa, a dodnes si spievajúpiesne -glľa a rozprávajú hádanky,vtipy, príslovia.Rómske rozprávky môžeme rozdeliť dodvoch veľkých skupín:bare p a r a m 1 s a (dl hérozprávky),ktorésav podstateprekrývajú svltezlko param 1 s 1 (hrdinskými rozprávkami)charňe paramlsa (krátkerozprávky) často označovanéako pherasuňl aleboš m 1 š n o p a r a m 1 s i(smiešne rozprávky).Bare paramlsa - dlhé rozprávkyrozprávali spravidla muži našpeciálnych verejných rozprávkovýchposedeniach. Aj keď ženy nemohli byťrozprávačky, posedení sa zúčastňovalia rozprávky doma prerozprávali deťom,ktoré mali často na verejné seansy zakázanýprístup.Rozprávkové sedenie, ktoré niekedynavštívili až stovky poslucháčov, viedolbaro parami sar1 s - veľkýrozprávač. Publikum tvorili dospelíľudia, chovali sa ticho, disciplinovane,no smiech, výkriky hrôzy či nadšenia,rozprávača povzbudzovali k úžasnýmprednesovým, mimickým a hereckýmvýkonom. Rozprávač za odmenu dostávaltabak, prípadne mu mladí chlapcinarúbali drevo. Podobne odmeňovanýbol aj majiteľ domu, v ktorom sa uskutočnilostretnutie.Rozprávka bola šukar - peknáa rozprávač baro — veľký vtedy, akdokázal zachovať logický sled udalostí,využívať známe motívy a formulky(napr. typická úvodná formulka: „Bol,nebol, môj sladký, požehnaný a šťastný Božea ešte k tomu aj spravodlivý, bol jedenRóm..."), no ak zároveň improvizoval,aktualizoval a pretváral rozprávku.V jednom príbehu sa stretávajú draciso sociálnymi pracovníčkami, okrídlenékone a čarodejnice s prezidentom, kráľpoužíva telefón, vozí sa Mercedesom,princezná letí lietadlom do začarovanejkrajiny.Charne paramlsa - krátkerozprávky mohli rozprávať muži ajženy buď pri špeciálnych rozprávkovýchstretnutiach v prestávkach medzi hrdinskýmirozprávkami, ale aj kedykoľvekinokedy. Krátke rozprávky sa dajú rozdeliťdo dvoch hlavných skupín:Rozprávky o prešibanom Rómovi, ktorýprekabáti lakomého farára, bohatéhosedliaka, či spupného kráľa, pripomínajúpríbehy o Nasredinovi. K tomuto typupatria aj rozprávky o hlúpom Rómovi,paralela k slovenskému hlúpemu Janovi.Eroticky ladené dekameronské humorkytvoria druhú skupinu krátkych rozprávok,nazývaných d ž u n g a 1 e paramlsa- sprosté rozprávky.Hádanky - Hin man ajsič h a j , so...Pre dobrú hádanku je dôležitá zakotvenosťv tradičnej kultúre. Podľa toho ichRómovia rozdeľujú na tie, ktoré každýpozná a na tie, ktoré ešte nikto nepočul.Odpoveď na hádanku, ktorú každýpozná, je skúškou rómstva. Ten, ktodokáže správne zodpovedať túto chronickyznámu hádanku, (napríklad štyriabratia pod jedným klobúkom — odpoveďstôl), je posudzovaný ako správnyRóm. Pre rómske hádanky je typickáúvodná formulka: Hin man ajsi čhaj —mám takú dcéru, ajsi phen — takú sestru...Uvedený príbuzný je vec, ktorútreba uhádnuť.Špeciálnym druhom hádaniek sú slovnéhračky.Piesne - g 1 TaRómsku ľudovú poéziu nachádzamev textoch piesní. Rozoznávame dve skupinystarých tradičných piesní:h a 1 g a t óčardášestrana 2nebyť sám | október 2004

0 DEL TUT DELAHalgató sú ťahavé žalostné piesne,určené na počúvanie. Halgató berú všetciveľmi vážne, pretože speváci v piesnivypovedajú svoje vlastné príbehy, žiale,obavy. Spievanie halgaró je ako stavaniehradu z kociek. Speváci z množstva ustálenýchobrazov, slovných zvrarov, melodickýchfráz vytvárajú zakaždým úplneinú pieseň. Piesne sa spievajú ťahavo,majú nepravidelný rytmus, dlhé tónypôsobiace ako zvolania, či vzdychy sastriedajú s pasážami rýchlych tónov.Speváci vkladajú do piesní obrovskémnožstvo emócií. Piesne občas pôsobiaako lamentácie, pohrebné plače, niekroréženy sa pritom veľmi rozrušia, plačú,nariekajú, ako keby chceli vykričať bolesťcelého svera. Nepotrebujú a nechcúnašu úrechu. Útechu nachádzajú v piesňach.Bolesť sa odplavuje.SAVORO, SO TUKEKAMPEL; SO TUT0 DEL NA DEL, 0 D ATUKE NA KAMPEL.Boh ti dá všetko, čopotrebuješ; a čo ti nedá,to nepotrebuješ.NANE Č H A V E, NANEBACHT .Nie sú deti, nie je štastie.••••nHKKanaRMBHnanHMSs^MiČardáše sú úplne z iného súdka akožalosrné piesne. Hrajú a spievajú sa dotanca a tieto inak krárke piesne sa bezprerušenia spájajú do dvojíc, trojíc, pospájanésú veselými popevkami šaj-la-li,hrdelnými výkrikmi, podupkávaním,plieskaním po stehnách, či tlieskaním.Texty sú väčšinou veselé, prekáravé.Nové pi esne, označované aj rom-pop,nemajú zatiaľ svoju ustálenú formu. Ichhlavným znakom je inšpirácia populárnouhudbou.0 D A NANE DAJ,SO LE ČHAVORES DELPRO SVETOS, A Ľ E EDAJ A DI , SO LESBARAREL AVRI.Matka nie je tá, čo dieťaprivedie na svet, ale tá,čo ho vychová.MARIBNAHA NA KEREHAČHAVOREHA NIČ, ČALAVEHA.Ranami dieťa nevychováš - ibasiovom.THELAVUTARISTELAVUTARA ANDRO GOJABAŠAVEN.Aj muzikantom hrajú muzikantivžalúdku.nebyť sám | október 2004 strana 3

O rómskom chlapcovi, kufri, obrovia troch psochBol raz jeden Róm, samozrejme, bohatý.Jeho žena obťažkala, samozrejme,s ním, narodil sa im chlapec, ktorý, samozrejmerástol. No, medzitým Róm,samozrejme umrel a tak sa bohatstvostrácalo, strácalo, až sa stratilo úplne.Nemali nič viac, len trocha kapustya petržlenu v záhradke.No, ale len čo im kapusta troška vyrástla,bola preč. Lietal k nim totiž zlatývtáčik a ten im tú kapustu žral.„Choď, chlapče, do záhrady," hovorímatka, „a pozri sa, kto nám kradne túnašu kapustu."Chlapec vzal pušku, ide do záhradky,priletí zlatý vták, veľký ako polovicasveta, chlapec po ňom strelí — zlomilmu krídlo.Joj, Janíčko, keď si ma postrelil, musíšma aj vyliečiť. Budem u vás bývať."A tak sa k nim nasťahoval. Nemaliuž, čo by mu dali jesť, zožral naraz celúkravu a k tomu vypil štyri sudy vody.Keď zožral dve kravy a vypil osem sudovvody, krídlo sa mu zahojilo.Zlatému vtákovi sa zahojilo krídloa tak hovorí: „Počúvaj, Janíčko, poď somnou. Ja poletím a ty ma budeš nasledovať."Vták letel, žiaril zlatom, Janíčko zaním. Prileteli k vode, tá voda bola, samozrejme,taká horúca, že do nej strčíšruky alebo tvár a rozvaria sa ti. Ako saJaníčko cez tú vodu dostane? Počúvajtedobre, deti. Vták zaletí domov, vráti sa,nesie Janíčkovi plachtu, rómsky chlapecnasadne na plachtu a prepláva cez vodu.Prepláva a vták ho vedie k sebe domov.„Ocko, tu ti vediem rómskeho chlapca,čo mi strelil do krídla. Preto som nemoholpriletieť skôr, bol som, samozrejme,strelený. Býval som u nich, zjedolsom im dve kravy, vypil som osem sudovvody z ich studne a pritom som sauzdravil."„No, synku, mali by sme mu dať nejakýdarček, nie?"Vtákov otec nanosil dovnútra striebornékufre, zlaté kufre, diamantovékufre, ale vták chlapcovi cestou poradil,aby nechcel nič iné ako ten starý, zhnitýkufor pri dverách. „Nechcem nič inéako ten starý, zhnitý kufor pri dverách."Vtákov otec hovorí: „Zhnitý kufor?"„Som chudobný, zhnitý kufor mistačí."„Nech sa ti darí dobre až do smrti,chlapček."Rómsky chlapec prišiel na veľkú lúku.Bol zvedavý, čo v tom kufri je. Bolito vlastne až dva kufre. Otvorí prvý,z kufra lezú vojaci, tlačia sa von, je ichtoľko, že je už celý svet obalený vojakmi,stoja si na hlavách. Chlapec otvorídruhý kufor, z kufra lezú kravy, sliepky,kone, prasatá, husy, jablko nieto kamzahodiť. Chlapec plače, ako ich dostanemspäť? A to už nad ním stojí chlap,hlava v oblakoch, obor samozrejme.,Janíčko, Janíčko, keď sa mi deväťdesiatdeväťkrátzaprisaháš, že si nevezmešza ženu princeznú, kráľovskú dcéru, naženiemti vojakov do kufra."Janíčko sa deväťdesiatdeväťkrát zaprisahal,kdeže by ho bolo napadlo braťsi kráľovskú dcéru za ženu. No, oborvzal kijak a všetkých vojakov, kravya sliepky nahnal naspäť do kufra. No,bol to predsa obor, nie?Ide Janíčko s kufrom, raduje sa, už jebohatý. Príde domov, zabudol, že sa obrovideväťdesiatdeväťkrát zaprisahal,a samozrejme, chce sa oženiť s princeznou.„Počúvaj, mami, choď ku kráľovi preprinceznú."„Nech ťa šľak trafí, myslíš si, že kráľdá dcéru žobrákovi?"„Len ma, mami, poslúchni."A tak Rómka ide, pretože sa bála. Idek bráne, volá: „Kráľu, posiela ma môjchlapec, či by si mu nedal za ženu svojunajmladšiu princeznú."„Choďte, pusťte na tú cigánku býka,nech ju roztrhá."Matka uteká domov: „Chlapče, pustilina mňa býka, takmer ma roztrhal."„Len choď, mami, naspäť, nič sa tinestane."Nútil ju, nútil, išla teda znova —a kráľ poslal na chlapca svoje vojsko.Ako vojaci prišli, Janíčko otvoril svojzhnitý kufor a hop, celý svet je obalenýJaníčkovými vojakmi. Kráľovým vojakomhlavy skáču dolu, kráľ posiela novýcha nových vojakov, všetkým hlavydolu, kráľ už nemá na sklade ani jednéhovojačika, sadne si teda do kočiara,ide k Janíčkovi sám. Celá kráľova armádapobitá, aj Janíček už vypotrebovalsvoj kufor.„No," hovorí kráľ, „vidím, že si bohatšíako ja, tak si moju dcéru môžešvziať."Janíčko ide, pekne oblečený, čiernešaty, klobúk, učesaný, sadne s princeznoudo kočiara a hybaj do kostola.A odrazu obor!Janíčko, Janíčko, veď ja ťa chytím. Nebudešviac chodiť po zelenej trávičke."Janíčko sa da na útek. Uteká, utekádo hustého lesa, nech nás pred ním PánBoh chráni.. V tom lese je koliba, v kolibebýva čarodejnica. Janíčko už nemôžeďalej, je zmorený, musí sa trocha vyspať.„Jaj, moja dobrá babička, dovoľ, abysom si pri tebe trocha odpočinul. Hneďvstanem a pôjdem ďalej."Najedol sa, napil, nasýtil sa, pospalsi, zobudila ho a ide ďalej. A tá čarodejnicamu dala do vrecka kúsok zemiaka.Janíčko si, samozrejme, pospal pridruhej aj pri tretej čarodejnici a každámu dala do vrecka kúsok zemiaka.Príde rómsky chlapec k vode, prestrieplachtu, plachta ho nesie na druhústranu. A to už k brehu dobieha obor,ale na druhú stranu nemôže.„Počúvaj, Janíčko," volá obor, „nevadí,že som ťa nechytil dnes, veď ja ťachytím na budúci týždeň. Polievku, čoje na tomto svete prichystaná pre teba,tu budem jesť ja."No, Janíčko doplával na druhú stranu,ľahol si, zaspal. Na tri zemiaky zabudol.A odrazu mu z vrecka vyskočiatraja psi. Traja veľkí psi... Tie zemiakysa mu totiž vo vrecku premenili napsov, samozrejme. Jeden sa volá Ťažký,druhý Silný a tretí Počujnadiaľku. No,samozrejme, Janíčko vstane a padne nazadok od strachu. Ale psíčkovia užk nemu bežia, vrtia chvostíkmi, a tak sachlapec nebojí.strana 4 nebyť sám | október 2004

"gádži — rómske oznečenie pre Nerómku, doslovasedliacka (gádžo — sedliak, Neróm)Janíčko príde k jednej gádži*, prosí,či by u nej nemohol prenocovať. Psichodia každý deň na lov, dva, rri zajaceprinesú, má dosť aj Janíčko aj gádži.Majú čo jesť. A obor chodí po svete, pocelom svete hľadá Janíčka.Raz ráno hovorí Ťažký: „Som dnesvoľajaký chorý, ostanem doma."Zakopal sa do zeme, do pol sveta saprepadol, je to Ťažký, nie, prikryl sa hlinou.A Janíčko ide na lov s dvoma psami.No nič, keď je chorý, nechám hodoma pri gádži.Ide s dvoma psami, Počujnadiaľkuhovorí: „Som dnes voľajaký chorý, musímsa liečiť."Zákope sa do zeme, prikryje sa hlinou.Janíčko ide sám s jedným psom.Ale aj Silný hovorí: „Som dnes nejakýchorý."Zákope sa do zeme, prikryje sa hlinou.Nech sa uzdraví, hovorí si Janíčkoa ide sám. Ide sám, bez psov. Tým psomtotiž privolal chorobu obor.No, obor už prichádza. Rómsky chlapecvylezie na vysoký strom, obor rrasiestromom vo veľkom hneve. Už striasolz Janíčka košeľu, už z neho srriasol nohavice,už z neho striasol klobúk i sako,už sedí Janíčko celkom nahý na strome.A Počujnadiaľku hovorí: „Bratia,obor trasie s Janíčkom, ste už zdraví?"Psi sa rýchlo uzdravili, schmarli obrado zubov, trasú s ním. Trasú s ním, trasú,až sa z neho sype piesok a kamene.Celá hora piesku sa z neho vysypala.Ten obor bol totiž stvorený zo skaly.Keď ten chlapec videl, ako to všetkodopadlo, vzal si psov so sebou domovk mamičke. Oženil sa s princeznou ešteraz a žili a žili a mňa už, samozrejme,bolia ústa.(Hubschamnnová, M.: Romské pohádky. Fortuna,Praha 1999.)strana 5

Andro verdan drugos nane,Na voze nie sú oje,m r o pirano š u k a r nane.môj milý nie je pekný.Ľoľ1 phabaj prečinava, hop - hop -Červené jablko rozdelím, hop - hop - hop,jepaš tuke, jepaš mange, hop - hoppolovičku tebe, polovičku mne, hop - hop - hop.hop- hop/: Lakere bala,/: Jej vlasy, jej vlasy,e daj, o d a t uchanelmama, otec učešú.lakerebalaLakerebala,Jej vlasy, jej vlasy,lakerebalae daj, o datmama, otec učešú.uchanel .Soške mange romňi tu mangePrečo ma ty žena neľúbiš,soške mange romňi tu mangeprečo ma ty žena neľúbiš. :/n a k a me 1 ,n a k a m e 1 . : /Duj, duj, duj, duj dešuduj,Dva, dva, dva, dva, dvadsaťdva,n a č u m i d a v ,nepobozkám, nepobozkám bielu tvár.0 parno muj č u m i d a v,Bielu tvár bozkávam,n a č u m i d a v parno muj.gerekostarkabátobjímam,klkldav,šarlagl, šarlagl te chudav.šarlach, šarlach chytím.Lole topanki, parne sandalkiČervené topánky, biele sandálkylolešnurkenca.s červenými šnúrkami.Me le naurava,Neobujem si ichme pro Č e c h i nadžava.a do Čiech nepôjdem.Č h a j o r iDievčatkorómskeromániker mange jagori,urobohníček,na c i k ň i , na bar i,nie malý, nie veľký,čarav tro voďori.lížem tvoju dušičku.nebyť sám | október 2004 s trana 7

Co urobilBelovded kopreddvadsiatim iro km i ?Vedľa koho chcel byť Rómpochovaný?"gádžo— rómskeoznačeniepre Neróma,doslova sedliakJeden Gádžo*, jeden Žid a jeden Róm išli kradnúť do kráľovského zámku. Chytiliich. „Čo s nimi urobíme?" hovoria páni. A odsúdili ich na smrť. Tí traja teraznariekajú, nikomu sa nechce umrieť.„Urobili ste strašné darebáctvo," hovorí sudca, „umrieť musíte, ale preukážemvám jednu láskavosť. Každý z vás si môže zvoliť, vedľa koho chce byť pochováný."Gádžo bol zbožný človek a tak hovorí: Jedine vedľa nášho nebožtíka farára. Bolto človek spravodlivý, dúfam, že sa za mňa prihovorí u Pána Boha."Žid hovorí: ,Ja chcem byť pochovaný vedľa nášho nebožtíka rabína. Tiež to bolspravodlivý človek."„A čo chceš ty, Cigán?",Ja chcem byť pochovaný vedľa vás, sudca, pretože vy ste ten najspravodlivejší.",Ja som ale predsa ešte neumrel, Cigán!"„To nič, ja na vás počkám, pán sudca!" hovorí Róm.Nakoniec Róm zachránil všetkých troch. Vyhnali ich a Róm sa pre istotu modlilaby dal Boh sudcovi dlhý život.(Húbschmannová, M.: Hin man ajsi čhaj... Romské hádanky. Fortuna, Praha 2003.) \Cigán našiel podkovuCigán bol na súde. No, čo si ukradol? Nič som neukradol,len som našiel podkovu.Za to by ťa nechytili.No, k tej podkove bol prikovaný kôň.(Jdeme dlouhou cestou. Arbor vitae, Praha 1998)Príde Bela do krčmy na koni.Priviaže koňa k stromu predkrčmou, vojde dnu, objednási pálenku — jeden pohárik,druhý pohárik, tretí pohárik— vypije, zaplatí, chce ísťdomov, kôň nikde.Ale zabudol som vám povedať,že ten krčmár bol prefíkanýpodvodník, klamár, kradoltak, že by bol ukradoli rúcho z Pána Boha.Bela ide za krčmárom a skríkne:„Počúvaj, ty sopliak, tydržgroš, ty koňožrút! Akonáhlemi neprivedieš koňa,urobím, čo urobil môj dedkopred dvadsiatimi rokmi!"„A čože ja viem, kde mášsvojho koňa?" hovorí krčmár,ale už sa trocha bojí.Bela zakričal ešte raz: „Tyteda vážne chceš, aby somurobil to, čo urobil môjdedko pred dvadsiatimirokmi?!"Tentokrát sa už krčmár triasol.„Počkaj, cigán, idem sapozrieť."Vyšiel von, zavolal syna: „Jaj,synáčik, priveď koňa, cigánchce urobiť, čo urobil jehodedko pred dvadsiatimirokmi!"Chlapec priviedol koňa. Belanasadol na koňa a hybajdomov.„Počkaj chvíľu, cigán, buďtaký dobrý a povedz mi, čotvoj dedko pred dvadsiatimirokmi urobil."Chcete aj vy vedieť, čo urobilBelov dedko pred dvadsiatimirokmi?Šiel domov pešo(Húbschmannová, M.: Hin man ajsičhaj, so... Romské hádanky. Fortuna,Praha 2003.)nebyť sám | október 2004

Chyti I iCigánav obchodeCigána chytili v obchodeako kradol. Sudca mupovedal: Chytili ťav obchode, nemôžeš savyhovárať.To nie je kumšt, mali stema pustiť von, a potomma skúste chytiť.vCo máš v plachtičke?Jedna Rómka šla na pánske kradnúť zemiaky. Keď sa vracala domov, ide pán na koni. A táRómka mala na chrbte plnú zájdu zemiakov.„Co to máš v plachtičke, cigánka?" pýta sa pán.„Nazbierala som si kamene, veľkomožný pán," hovorí Rómka.„Neklam, máš tam zemiaky!"„Tak keď to viete, pane, načo sa pýtate?"(Húbschmannová, M.: Hin man ajsi čhaj... Romské hádanky. Fortuna, Praha 2003.)Qdeme dlouhou cestou. Arborvitae, Praha 1998)Ako viacušetriťPríde Róm domov, celýzadychčaný, žena sa hopýta: „Prosím ťa, človeče,čo dýchaš ako kováčskemechy?"„Ale, utiekol mi autobus,a tak som za ním bežala ušetril som osemnásťkorún."„A to si nemohol bežaťza taxíkom? Bol by siušetril tri srovky!"(Húbschmannová, M.: Hin manajsi čhaj... Romské hádanky. Fortuna,Praha 2003.)Ruštemujestarebachtdaral.Šťastie sa bojízamračenýchtvári.nebyť sám | október 20 0 4 strana 9

LACHORAŤAHA.DOBRÉRÁNO.L A Č H OD I VES .DOBRÝVEČER.LÁČHODOBRÝDEŇ.Odpúšťaniena VianoceStarí Rómovia spomínajú, že pri štedrovečernomstole mal otec rodiny slávnostnýpríhovor, v ktorom všetkýchvyzýval k zmiereniu a odpusteniu. Vzájomnéodpúšťanie v užšej rodine, ktoréčasto končilo očistným plačom a objatím,pokračovalo po večeri návštevamia vzájomným odpúšťaním v širšom príbuzenstvea u susedov.Matka oddelila z každého vianočnéhojedla kúsok aj pre zosnulých príbuzných.Cigánov senV malej dedine blízko rieky v Tarrách stála malá chatrč. V nej žillenivý Cigán. Nerobil nič užitočné, len kradol a zabíjal chránenézvieratá. Jedného dňa nemal čo do úst položiť. Pozbieral suchéomrvinky a išiel spať. Mal strašný sen. Zjavil sa mu čert, ktorý mupovedal: „Ty sa prepadneš!!! Nepatríš na tento svet, pretože kradneša zabíjaš chránené zvieratá. Vezmem ťa so mnou do pekla.Hovorím ti, keď nebudeš pracovať, peklo ťa čaká." V tej chvíli saCigán zobudil, vyskočil z postele a odišiel do mesta hľadať siprácu. Od tej chvíle ho zaujímala len práca a nič viac. Pomáhalzvierarám a vždy si pamätal, že bez práce nie sú koláče a že čertnespí.R. K. (13 rokov)(Bože, dopraj im šťastie. Nadácia Milana Simečku, Bratislava 2002)strana 10 nebyť sám | október 2004

H A L U Š K I GRASTANE MASEHA I Halušky s konským mäsomvýberová múka hrubá Očistené zemiaky postrúhame na strúhadle, pridáme múku, soľ a vymiešame cesto, nie prílišalebo polohrubá husté. Pripravené cesto pretláčame cez haluškové sitko do vriacej vody a necháme variť asi 156-7 väčších zemiakov minút. Kým sa halušky varia, pripravíme si mäso. Cibuľku pokrájanú nadrobno podusíme na0,5 kg konského mäsa masti s pomletým mäsom, pridáme soľ a čierne korenie. Mäso dusíme do mäkka. Uvarené^ 1 cibuľahalušky precedíme a pomiešame s uduseným mäsom. Podávame s kyslou uhorkou,masťčierne koreniesoľROMÁNE GOJA | Gója^ 15 ks bravčových čriev Črevá dobre vyčistíme, umyjeme a narežeme na dĺžku asi 30 cm. Jeden koniec zviažeme niťou^ 1,5 kg zemiakovalebo prepichneme špáratkom. Potom pripravíme cesto. Zemiaky očistíme, umyjeme a postrú-^ 5 strúčikov cesnaku hame na strúhadle. K postrúhaným zemiakom pridáme nadrobno pokrájanú cibuľku, cesnak,^ cibuľakorenie, soľ, trošku vegety, 5 polievkových lyžíc múky a olej.^ vegeta, korenie, soľ Všetko spolu vymiešame a plníme pripravené črevá do polovičky. Potom zviažeme aj druhý^ 5 lyžic polohrubej koniec čreva. Naplnené črevá dáme do vriacej vody a varíme asi 45 minút na miernom ohni.múkyUvarené črevá vyberieme a naukladáme na plech s troškou oleja. Pečieme do ružová.5* 1 dl oleja Podávame s chlebom a pivom.RANTÁŠI | Halušky s fundzaľou1 kg zemiakov Očistené a na strúhadle postrúhané zemiaky zmiešame s polohrubou múkou. Vypracujeme0- 3 - 4 lyžice cesto, z ktorého potom hádžem halušky do vriacej a osolenej vody.polohrubej múkyKým sa halušky varia, na masti speníme nadrobno pokrájanú cibuľku, pridáme múku, a spolu3 dl mlieka (môže byť popražíme. Do zápražky prilejeme 3 dl mlieka, pomiešame a varíme spolu asi 15 minút.aj kyslé)Medzitým uvarené halušky scedíme a pomiešame s pripravenou zmesou, tzv. fundzaľou.í- 1 cibuľaolej alebo masťsoľRIŠKAŠAKRE D Ž A T K I | Ryžové džatky^ 0,5 kg ryžeUmytú ryžu dáme variť do osolenej vody. Keď ryža zmäkne, zahustíme ju hladkou múkou** h 1 adká múka a popučíme na hustú kašu, ktorú potom necháme vychladnúť. Ryžové džatky vytvarujeme tak,na zahustenieže lyžicu ponoríme do roztopeného masla a naberieme ryžovú kašu. Nakladáme na tanier, posy-^ maslopeme cukrom a zalejeme maslom.^ cukorPodávame s mliekom.> soľPIŠOTA | Knedlíky - Pišota1 kg zemiakov Očistené a postrúhané zemiaky vymiešame s polohrubou múkou, pridáme 1 lyžičku soli0,5 kg polohrubej múky a vyvaľkáme cesto na hrúbku 3 cm. Cesto pokrájame na menšie štvorce a plníme jednou z vyš-1 cibuľa šie uvedených plniek. Naplnené knedlíky varíme vo vode. Uvarené knedlíky vyberieme a poleje-1 lyžička sol 1 me nadrobno pokrájanou cibuľkou opraženou do zlatistá na masti,tvaroh alebo bryndza(Romaňi tavľaroďi. Rómska kuchárka. Minority Rights Group — Slovakia, Bratislava 1997.)nebyť sám | október 20 0 4 strana 11

Povedz m1, kde je Boh.A ty mi povedz, kde nie jeKeď juvidíšTmanevidíš,ju.Keď je toho málo, prosíš Boha: Dajto, daj to!Živím 1ch, šliapu po mne, robiado mňa diery, a predsa 1ch živímZem.Keď je toho veľa, voláš Boha: Bože,zachráň ma pred tým!Voda.Čo urobí každé dieťa, keď sa narodí?Miesto v brušku ďalšiemu dieťatku.Jedno je rýchlejšie ako vietor,druhé sladšle než med, tretieje ťažšie než čierna zem.Myšlienka, spánok, hriech.Mám brata, ktorý sa rodí na slnkua vo vetre umiera.Pot.Čo rastie koreňom nahor?Hornýzub.Mám dve sestry, čo majú nohyv bruchu.Topánky.Hanbi sa, kto to má, ktonemá, hanbi sa ešte viac.Čo to je?Záplata.Koľko zemiakovzješ na prázdnyžalúdok?Jeden, ostatné už neješ naprázdnyžalúdok.strana L 2nebyť sám | október

Koho najviac bozkávaš?Lyži cu.Bez krídel to Heta,bez rúk to b 1 je.Zvon.Kedy je kravanajťažšia?Keď ti stúpi nanohu.Akýchkameňovje vovodenajviac?Mokrých.Aký je Róm,do vápna?keď skočíHlúpy, načo skáče do vápna?(Húbschmannová, M.: Hin man ajsi čhaj... Romské hádanky.Fortuna, Praha 2003.)nebyť sám | október 2004 strana 1

Stručná história RómovK 0 K A M E L C A PES ,NA D Ž A N E L , SO0 D A B A C H T .Kto má rád len seba,nevie, čo je šťastie.Č H I V E C I K P R 0K H A M, NAZAMAKHEHA LES -PERLA T U K E P R 0ŠERO.Slnko nezašpiníš, anikeď budeš doňho hádzaťblato - ibaže ti spadneblato na hlavu.ACH ODO J , K A JG I Ľ A V E N , BO0 B E N G 3 S ľ A NAD Ž A N E L .Zostávaj tam, kde saspieva - diabli spievaťnedokážu.0 DŽ I V I P E N SARČHAVORESKEG A D 0 R 0: CHEVALO.DŽUNGALO ,C H A R N 0 .Život je ako detskákošieľka: deravý,špinavý a krátky.3. - 5. / 9. — 10. storočieMigrácia z Indie, z úrodného Pandžábu.Prvé dlhšie zastavenie pred rozdelenímbolo v Byzantskej ríši, kde sa pravdepodobnezdržali dve až tri storočia. Jednaskupina putovala na západ cez Irán,Arméniu a Grécko do Európy. Druhá sapohla cez Sýriu, Egypt, Severnú Afriku doŠpanielska. Tam sa stretával západoeurópskyso severoafrickým prúdom. DoAmeriky a do Austrálie sa dostali začiatkom2. pol. 19. storočia.12. storočieZa najstaršiu správu zo strednej Európysa považuje zápis rakúskeho mnícha,ktorý o nich píše ako o svetobežníkoch.13. storočiePríchod Rómov do Uhorska. Išlo o nenápadnéskupiny, ktoré sa spôsobom životapríliš neodlišovali od domáceho obyvateľstva.14. — 15. storočieEurópaToleranciaPríchod nových skupín okázalých Rómov,vydávajúcich sa za egyptských pútnikov,ktorí si musia odpykať trest. Niektorélegendy o egyptskom pôvode súdodnes známe medzi Rómami. Jedenz najčastejšie rozširovaných príbehovrozpráva o tom, že Rómovia (teda Egypťania)neprijali svätú rodinu s Ježišomna úteku pred Herodesom. V inej legendejedine Róm neodmietol ukovať klincena Ježišovo ukrižovanie. Posledný všakuž neukul, pretože zrazu sa pred nímobjavil ohnivý klinec, pred ktorýmmusel uniknúť na iné miesto. Odvtedysa ohnivý zázračný klinec zjavoval Rómomako horiaca výčitka a nútil ichputovať z miesta na miesto.Kresťanská Európa Rómov prijímalaa jednotliví panovníci im udeľovali listiny,ktoré im zaručovali prijatie v ktorejkoľvekčasti krajiny a chránili ich predtrestami a stíhaním. Tieto skupiny boliveľmi nápadné svojim výzorom aj správaním.Nosili staré potrhané šaty, alev ušiach mali všetci zavesené zlaté peniaze.Náčelníci skupín sa vyhlasovali zašľachtu a obliekali sa podľa módy uhorskýchšľachticov. Ženy veštili domácemuobyvateľstvu z rúk. Rómovia sa na svojichcestách často dopúšťali drobnýchkrádeží, no sprievodné listiny ich chránilipred potrestaním. Rómovia so sebouprinášali tanec, hudbu a iné umelecképrejavy, ktoré boli síce cirkvou odmietanéa kritizované, no obyvateľstvo a časťfeudálov ich v období vytlačenia svetskéhoumenia presiaknutom cirkevnou kultúrouvďačne prijímalo.Potomkovia tejto migračnej vlny sú skupinySinte v Nemecku, Manuša vo Francúzsku,Gitani v Španielsku a Kalé v Anglicku.16. — 17. storočieEurópaVyhnanstvoOchranné listiny strácali platnosť, ukázalosa, že tvrdenia Rómov sú vymyslenéa že dokonca nie sú ani kresťanmi. Množilisa krádeže a podvody a vzrastalanevraživosť domáceho obyvateľstva, ktorejvyvrcholením bola krvavá diskriminácia.Začali sa šíriť rôzne teórie o tom,že Rómovia vlastne nie sú žiadnym národom,je to len etnicky zmiešaná zberbapríživníkov, darebákov, podvodníkov,čarodejníkov, bezbožníkov, zlodejov arôznych asociálnych živlov, vyhýbajúcichsa práci. Všetky teórie stáli na predpoklade,že Rómom sa človek nenarodí,ale sa ním stáva asociálnym spôsobomživota.Príkazy na vyhostenie Rómov vo všetstrana14 nebyť sám | október 2004

kých krajinách západnej Európy naraz.Neuposlúchnutie sa kruto tresralo.Mohli byť beztrestne zabití, mužov popravovali,ženám a deťom odsekli ucho,posielali ich na galeje, do vyhnanstva, bolivyholení, bičovaní, ženy zneuctené, vystavenís obojkom na krku, palicovaní,vypaľovali im znaky, križovali ich popricestách. V mnohých krajinách boli medzišľachtou obľúbené poľovačky na Rómov.Väčšina štátov zrušila trest vyhnanstvav 19. storočí.15. — 18. storočieUhorskoRómovia boli zaraďovaní medzi poddaných,čo svedčí o rom, že išlo prevažneo usadené alebo polousadené skupiny.Ich postavenie bolo síce nižšie ako poddanýchroľníkov, no na území Uhorskaich nikdy nestihla taká nevraživosť a diskrimináciaako v krajinách západnejEurópy. Jednou z príčin bola nižšia úroveňorganizácie remesiel a možnosť zaradiťsa so svojimi remeslami medzi ostatnýchobyvateľov (na rozdiel od krajínzápadnej Európy, kde bolo nemožné precudzinca preniknúť do cechovej organizácie).Medzi najbežnejšie povolania patrilokováčstvo, korytárstvo, košikárstvo,štetkárstvo, črevárstvo. Panovníci ichvyužívali aj ako beharov — pomocníkovpri poľovačkách, vojakov, či katov.Mnohí boli aj dobrými hudobníkmi,čím si získavali najviac sympatií. Rodinyhudobníkov žili spravidla na vyššej úrovniako ostatné skupiny Rómov.Aj keď situácia v Uhorsku nebola ideálna,bola neporovnateľne znesiteľnejšiaako v krajinách západnej Európy, kdeboli Rómovia štvancami a zápasili o holýživot. Preto začiatkom 17. storočia začínajúprichádzať do Poľska a do Uhorskanové vlny Rómov zo západnej Európy arelatívne bezproblémové spolužitie s domácimobyvateľstvom sa začína komplikovať.Prenasledovaní Rómovia sa zdokonaliliv umení skrývať sa, podvádzať ahlavne kradnúť. Mnohé skupiny okremtoho prenášali nákazlivé choroby. Množiasa sťažnosti a zemepáni na to reagujúpríkazmi na vyhnanie rómskych skupínz jednotlivých panstiev, prípadnestolíc.Tu niekde je možno začiatok rozdielovmedzi Rómami na území Slovenska,ktoré pretrvávajú dodnes. Sú dediny,mestečká, alebo aj celé oblasti, kde spolunažívanieRómov a Nerómov je nekonfliktné,určované nepísanými zákonmi,vyhovujúcimi obom stranám. Obvykleide o rómskych starousadlíkov. A sú oblasti,kde Rómovia svojim výrazne asociálnymsprávaním ohrozujú ostatnýchobyvateľov, vyvolávajú strach, napätie aodpor.2. pol. 18. storočiaUhorskoNásilná asimiláciaOsvietenecké snahy panovníkov MárieTerézie a Jozefa II. neobišli ani uhorskýchRómov.Z mnohých nariadení, ktoré vydali, vyberámeniekoľko:Rómovia sa nesmeli ženiť, ak nebolischopní zabezpečiť rodinu.- : Rómske deti boli odoberané rodičomvo veku dvoch až štyroch rokova prideľované na výchovu do sedliackychrodín do veku desiatich rokov.Počas tohto obdobia nesmeli byťnavštevované rodičmi. Od desiatichrokov mali ísť rómske deti slúžiť aleboučiť sa remeslu.Dospelí mladí Rómovia boli povolávaník vojsku a nesmeli byť púšťanídomov.< Zakazovalo sa žiť viacerým rodinámv jednom dome aby sa predišlo častýmroztržkám.^ Bez pasu a bez vedomia richtára nesmeliopúšťať dedinu.Nesmeli chovať kone a obchodovaťs nimi.Mali sa prispôsobiť sedliakom v obliekaní,spôsobe bývania, v reči,v menách, vo vyznávaní kresťanskéhonáboženstva a v zachovávaní obradov.Mária Terézia trvala na tom,že majú byť nazývaní „Novi sedliaci"a na ten obraz aj pretvorení.Asimilácia sa vykonávala bezducho, formálne,byrokraticky až násilnícky.1939 - 1945„Požierame"Porralmos — požierame je rómskyvýraz pre (rómsky) holocaust. Holocaustje slovo gréckeho pôvodu. V starovekuznamenalo úplné spálenie.1934Prvé sústredenie 600 Rómov počas prípravna olympijské hry v Berlíne na smetiskupri vyústení mestskej stoky. Na smetiskuboli k dispozícii tri pumpy a dvazáchody. Väčšina Rómov podľahla infekčnýmchorobám. Tí, ktorí prežili, boliroku 1943 poslaní do Auschwitz-Birkenau.V táboroch antropológovia, psychiatri,lekári z Úradu pre výskum rasovej hygieny apopulačnej biológie podrobovali Rómovnebyť sám | október 20 0 4 strana 15

ôznym šarlatánskym pokusom. Cieľom„výskumov" bolo určiť dedičný charakterasociálneho správania. Jedným z podivuhodnýchnázorov bol napríklad ten,že „čistí" Cigáni sú menej nebezpeční akomiešanci. Obeťmi tejto klasifikácie sačoskoro stali vážení a významní ľudia.Po napadnutí Sovietskeho zväzu v júli1941 začali jednotky SS masovo vraždiťRómov v Rusku, Poľsku a na Balkáne.Aby masové zabíjanie nedemoralizovalonemeckú armádu, hľadali sa „humánnejšie"spôsoby vyvražďovania.1940Prvé pokusy s plynom. Na pokusy bolipoužití ľudia, ktorí mali „životy nedôstojnéžitia", t.j. telesne a duševne postihnutíľudia a Rómovia.Február 1943Prvé transporty Rómov do Auschwitz —Birkenau. Cigánsky tábor — Zigeunerlagersa odlišoval od zbytku tábora. Cigánskebaraky boli umiestnené najďalej od hlavnýchbrán a najbližšie k plynovým komoráma krematóriu. Podľa výpovedíľudí, ktorí prežili tábor, boli podmienkyv jeho cigánskej časti ešte neúnosnejšieako inde. V Auschwitz bolo zavraždených500 000 Rómov.Slovenský štát29. máj 1940Vydaný branný zákon, podľa ktoréhoŽidia a Cigáni majú namiesto vojenskejslužby vykonávať práce, prospešné preštát. Rómovia boli potom posielaní dopracovných útvarov. V novembri 1944 bolpracovný útvar v Dubnici zmenený nazaisťovací tábor, kde boli sústreďovanécelé rodiny.Napriek brannému zákonu boli niektorírómski muži odvedení do slovenskejarmády. Mnoho rómskych chlapcov naSlovensku sa pridávalo k partizánskemuhnutiu.apríl 1941Rómovia mali nariadené presťahovať svojeobydlia od verejných ciest. Nové osady siRómovia museli postaviť aj niekoľkokilometrov od dedín, čo negatívne ovplyvnilozačleňovanie Rómov do spoločnostia pozitívne sa vyvíjajúce medzietnickévzťahy. Pri realizácii rohto nariadeniaochotne pomáhali s ničením rómskychkolíb miestni gardisti.Na Slovensku žilo oveľa viac Rómov akov Čechách, menej z nich bolo kočovných,väčšina bola zžitá s domácim obyvateľstvom,takže nebolo také jednoduchéich nepozorovane odvliecť. V niektorýchobciach sa sedliaci zastávali Rómov, tvrdili,že ich potrebujú na prácu, a tak zabránilimnohým odvlečeniam. Vďakatýmto faktorom nedospelo vyhladzovanieRómov na Slovensku do takého štádiaako v Čechách..Od ukončenia 2. svetovej vojnyaž po súčasnosťGenocídu a koncentračné tábory prežilolen asi 500 — 1000 českých Rómov. Vďakamigráciám zo Slovenska sa do roku1947 počet Rómov v Čechách zvýšil na16 752.Podľa povojnového súpisu zo 14. júla 1947žilo na Slovensku 84 438 osôb.50-te rokyPrincíp asimilácie, podporovaný politikousociálnej pomoci. To viedlo k zvýšeniupasivity Rómov, k spoliehaniu sa nariešenie problémov štátom, neskôr k vyžadovaniuneustálej pomoci a podporyzo strany štátu.1958Zákon „O trvalom usídleníkočujúcich osôb".Trestným sa stalo nielen kočovanie, alenapr. aj neohlásená zmena trvalého pobytu.60-te rokyPolitika násilnej asimilácie formou rozptylupo celej republike a premyslenémupresunu z miest silnej koncentrácie.70-te a 80-te rokyKoncepcia všestrannej spoločenskej akultúrnej integrácie Rómov. Ukázalo sa,že cesta k zvýšeniu životnej úrovne nevediecez individuálnu prestíž jednotlivcov(tá vedie k izolácii), ale cez pozdvihnutiecelej society, čo súvisí so zvyšovaním etnickéhosebauvedomenia a s hľadanímvlastných tradičných hodnôt.90-te roky až do súčasnostiDemokratizačné snahy, hľadanie najvhodnejšíchspôsobov na pozdvihnutieRómov a medzietnickej komunikácie.strana 16 nebyť sám | október 2 0 04

Rómske osobnostiCinká Panna | 1711 1772Husľová virtuózka, primáška preslávenej kapely. Narodila sa v obci Gómór priRožňave. Pochádza z rodu významných rómskych primášov. Jej otcovi a bratom jepripisované autorstvo viacetých slávnych piesní. Početní literárni aj hudobníautori si Činku Pannu volili ako hrdinku svojich diel (napr. Mór Jókai)CefferinoJimenezMalla-ElPelé | 1863-1936Rómsky mučeník zo Španielska, ktorý bol v roku 1993 blahorečený a katolíckacirkev teraz jedná o jeho svätorečení. Zomrel mučeníckou smrťou. Pochádzaz rodu španielskych Rómov Kale. Nikdy nechodil do školy, bol úplný analfabet.Živil sa predajom koni, ako žokej, neskôr ako hlboko veriaci kresťan evanjelizovalsvojich rómskych spoluobčanov. Bol popravený kôli odporu voči fašizmu.Bronislawa Wajs | 1910-1987Papuša, rómska poetka európskeho významu. Jej dielo obsahuje viac ako 30 zbierokvydávaných napr. Julianom Tuwinom. Jej poézia sa v priebehu vojny stalanevyčerpateľnou studnicou rómskej morálky, odvahy a zároveň nádejou do budúcnosti.Tomáš Holomek | 1911-1988Vojenský prokurátor, prvý rómsky právnik u nás. Pochádzal z rómskeho táborapri Kyjove. Bol synom obchodníka s koňmi a vajdu tohoto tábora. Obaja rodičiaboli negramotní. Vďaka nadaniu a usilovnosti sa stal prvým rómskym študentomKarlovej univerzity v Prahe, kde vyštudoval právnickú fakultu. V dobe existencieZväzu Cigánov-Rómov bol jedným z jeho lídrov.LOVEPHUNDRAVEN0 SVETOS, A Ľ EP H A N D E N A N D R E0 J I L0 .Peniaze otvárajú svet,ale zatvárajú srdcia.Miroslav Holomek | 1925 -1989Narodil sa taktiež v Svatoboŕiciach pri Kyjove. Vyštudoval Vysokú školu sociálnuv Brne, neskôr sa stal doktorom spoločenských vied. Ako sociológ sa celý životvenoval rómskej otázke a publikoval na túto tému množstvo statí.KA N A 0 PANIB0NĎAĽ0LANDRELEN. 0 MUJ ANDRENA D I K H E S,KANAE CHOĽI B0NĎAĽ0LANDRO J I L 0 ,0 ČAČIPEN ANDRENA D I K H E S.Tak. ako v rozvírenejvode neuvidíš svojutvár, v srdci,rozvírenom hnevom,nemôžeš vidieť pravdu.nebyť sám | október 2004 strana 17

Tera FabiánováAko som chodila do školy(úryvky)J E K Yj e d n aD U Jd v aT R I Nt r iŠ T A Rš t y r iP A N D Ž„Mamička povedala: „Musíš chodiť do školy, lebo nám zavrú ocka."Bolo nás doma päť detí, štyri dievčatá, jeden chlapec. Najstaršia bola sestra, rok po nej ja —ale ja som bola silnejšia a rýchlejšia. A tiež väčší darebák. A tak mamička povedala: „Do školybudeš chodiť ty, Veľká Hlava, pretože doma zlostíš." Sestra zostane doma pri malých deťoch.Nosila ich na chrbte, prala plienky, utierala im nosy a zadočky, zametala, upratovala. Najstaršiadcéra musela doma robiť všetky práce, pretože matky chodili slúžiť do dediny a vracali sa ažpopoludní. Naša mamička tiež chodila. Otec robil tehly. Keď neboli zákazky, pracoval u sedliakovza kúsok jedla. Boli sme veľmi chudobní.Ráno ma mamička zobudila: „Vstávaj, Veľká Hlava, bež sa umyť!" Asi päťdesiat metrov odnašej chatrče tiekol potok. Tam sme sa chodili umývať. Ráno a večer. Večer som bežala k potokuna obidvoch nohách, ale naspäť som skákala iba na jednej, aby mi aspoň tá jedna noha ostalačistá. V zime, v lete sme chodili bosí. A na sebe som mala iba jediné šatôčky, čo mi mamičkavyžobrala. Gaťky alebo spodná košieľka? Ani sme nevedeli, čo to je."»>„Chcela som byť veľmi múdra. A už som čakala, ako budem múdra. Učiteľka stále nešla. Lenďalšie a ďalšie dedinské deti vchádzali do triedy. Neboli ako ja. Všetky mali tašky, dievčatká malivo vlasoch mašličky a každá bola oblečená ako bábika.Konečne som sa dočkala učiteľky. Poobzerala sa po triede, uvidela ma v prvej lavici a hovorí:„Kto ťa sem posadil? Ako to, že sedíš v prvej lavici?" Vytiahla ma a poslala dozadu. „Tam je tvojemiesto," povedala.p ä ťŠ O Vš e s ťE A F T As e d e mO C H T Oo s e mE Ň Ad e v ä ťD E Šd e s a ťJedného dňa som neprišla do školy. „Kde si bola?" opýtala sa ma učiteľka na druhý deň.„Povedali ste mi, že mám špinavé šaty, tak mi ich mamička vyprala."Ostala na mňa pozerať.„Nemohla som ísť vonku, kým mi šaty neuschli."Raz som mala veľký hlad. Práve na hody. Sedliacky vyvárali, piekli, ale u nás, v „cigánskej"osade sa hladovalo ako inokedy. Učiteľka sa pýtala detí, čo kto jedol. Prišiel rad aj na nás. ČiernyHrniec hovorí: Ja som od včera nejedol. My doma nič nemáme. My jeme len keď sa mamavráti z dediny." Bango hovorí: „My tiež ráno nejeme." Naozaj, naše prvé jedlo bolo popoludní,keď sa matky vrátili z dediny a priniesli zemiaky, tvaroh, mlieko, skrátka čo im dala gazdiná zato, že naštiepali drevo, vykydali hnoj z chlieva, vymazali pec.„Čo si jedla ty?" opýtala sa učiteľka mňa.,Jaj" oči sa mi rozšírili ako hviezdy. „Keby ste videla, čo som ja všetko zjedla! Koláč s tvarohoma maslom, polievku, buchty, tortu...!"„Ako to, že ty si jedla a tvoja sestra nemala od včera nič v ústach?" prerušila ma učiteľka.„Prečo klameš? Vyplaz jazyk! Dostaneš po ňom, aby si nabudúce neklamala!"Musela som vyplaziť jazyk a učiteľka ma po ňom sekla pravítkom. Strašne to bolelo. Anihovoriť som nemohla. Keď som prišla trocha k sebe, hovorím: ,Ja som neklamala! Ja som tovšetko zjedla! Vo sne! Celú noc sa mi snívalo, ako jem!"Učiteľka očervenela, nepovedala nič a odišla odo mňa.»>Pustili ma do ďalšej triedy. Dostala som vysvedčenie a nebola na ňom žiadna trojka. Veľmisom na to bola pyšná. Bežala som domov, skákala som od radosti a už z diaľky volám: „Mami,nesiem jedničky a dvojky!"„A to si myslíš, že z tvojich jedničiek budeme živí? Jedničky, jedničky, ale aby si doma niečourobila, to nie!" A tým ma mamička odbila.>>>strana 18 nebyť sám | október 2004

Z kostola sa ozvalo zvonenie a ja som utekala do školy. Prvú hodinu sme mali náboženstvo,katechizmus. Farár vojde do triedy a spustí: „Ty si bola v cirkuse, však?"„Bola."„Do cirkusu chodíš a do kostola nie!"Hovorím: „V kostole je studená dlažba a ja nemám topánky."„Povieš mi, ako sa narodil Ježiš."„Ako sa narodil Ježiš, to neviem, nebola som pri tom, ale ak chcete, poviem vám, ako sa narodilaIli, naša malá sestrička."„Von z lavice a dostaneš na zadok za to, že si drzá!",Ja nesmiem dostať na zadok!" nariekala som a myslela na svoju roztrhnutú sukňu. Farár mavytiahol z lavice, zástera mi spadla a na celú triedu zasvietil môj spln. Deti sa dali do smiechu.Farár ma poslal domov. A mamička mi konečne priniesla z dediny nejaké obnosené šaty.>»Prišiel nový učiteľ. Bol vysoký, mladý. Prezeral si nás. „Tak to sú všetky cigánske deti? Viac vásnie je ?",Je, ale tí ostatní nechodia do školy. Keby nás bolo veľa, tak by sa nás učiteľky báli.",Ja si vezmem všetky cigánske deti na starosť," rozhodol nový učiteľ. „Ale nikto mi nebudedo môjho vyučovania hovoriť!"Zajtra ráno — čo to vidím — nový učiteľ si to frčí na bicykli po našej osade. Medzi „cigánov"!Okrem dedinského sluhu medzi nás nikdy nikto z dediny neprišiel. „Všetky deti, čo majú chodiťdo školy, poďte von!" volá nový učiteľ. „Aven avri!" povedal to dokonca našou rečou!Vybehli sme z chatrčí a on — palica v ruke: „Hybaj do školy."> > >Dlho som do školy nechodila. Prišla vojna a my, Rómovia sme nesmeli chodiť do dediny. A užvôbec nie do školy. A tak som vyšla z trerej triedy.Tera Fabiánová vyrastala v „cigánskej osade" v Žiharci, okres Galanta. V roku 1946 odišla za prácou do Prahy, kde vyše25 rokov pracovala ako žeriavnická. Do školy chodila iba dva roky, ale vzdelávala sa sama, hlavne čítaním. Patrí medzinajtalentovanejších rómskych autorov.K A J Š U N Ď 0 LBUT LAVA, NAŠUNĎOL0 J I L 0 .Kde počuť mnohoslov, nepočuťsrdce.0 LAV TUKEANDAL 0 MUJAVRI AVEL SARČ I R I K L 0 . A Ľ EA Ň I 0 Š E LGRAJA LES NAC I R D E N A PALE.Slovo ti z ústvyletí ako vtáčik,ale ani sto kom' honevtiahne naspäť.D I L I NOP H E N E L ,SODŽANEL,G 0 5 A V E RDŽANEL,SOP H E N E L .Hlúpy hovorí čovie, múdry vie čohovorí.THEPARNES,THE KALES HINLOLORAT.Čierny aj biely máčervenúkrv.nebyť sám | október 20 0 4 strana 19

JarmilaČermákováApríl ový príbehyAlebo čo spôsobilaZ knihy Pindralko a trinásť mesiacov.futbalová loptaindralko je náladový, ako aprílo-vé počasie. Napríklad dnes: vtrhol dokuchyne, hodil tašku do kúta — a hop!Skončil v spálni pod perinou. „Ešteže savyzul..." povzdychne si mama, sestry nachvíľu stíchnu. Čo sa vlastne deje?Zaspal?Vzápätí zvonček ako keď horí. Anežkaletí otvoriť. Za dverami stojí cudziapani. Má fialový klobúk, fialové uši, fialovútvár a poriadnu zlosť.„Máte syna Pravoslava Dzuritu?"vyštekne dáma na mamu.„Ano, mám syna. Spí. O čo ide?"„Okamžite ho zobuďte!" prikazujepani.„Prepáčte, ale zatiaľ neviem prečo!"pokojne odpovedá mamka.„Váš syn mi rozbil okno, rozumiete?"kričí rozrušená dáma.„Okno?" opakuje mama unavene.„Asi bývate naproti ihrisku, však. To jesmola. Budeme vám to musieť zaskliť.Manžel si so sklom poradí, nerobte sistarosti."Dáma znovu nadskočí „Kto tu hovorío sklenárovi?! Váš syn trafil oknomôjho auta! Mám na to svedkov, pretosom vás našla! A teraz som úlne nepojazdná— chápete to?"Mama to chápe. Mama je nepojazdnáuž 28 rokov. Za doktorom utekalavždy pešo, buď za kočíkom alebo s deckomv náruči. Presne toto napadlo ajPindralka, schovaného pod perinou.Samozrejme, že nespí a všetko počuje...Hanbí sa za nedostatok odvahy... neviečo si počať.„A to si ešte neviem predstaviť čourobím," pokračuje tá pani roztrasenýmhlasom, „keď zistím, že auto jevykradnuté!"„Vykradnuté?" zaznie hromový hlasz predsiene a Imro Dzurita, alebo tiežPindralkov otec, stojí nečakane vo dverách.„A kto vám to auto stráži teraz?"„Môj manžel" vydýchne pani.nebyť sám | október 2004

a čo tureckí vyzvedači.M A N U Š D Ž A LPAL E BACHT,B I B A C H T AVELPAL 0 M A N U Š .„Máte to auto riadne poistené?" pýtasa otec.„Samozrejme. Ale vy by ste mal..."„Pravosláví" zaburáca otec smeromk spálni. Pindralko veľmi nerád musíopustiť svoj úkryt. „Prečo si tej panirozbil okno ?"„Nechcel som, mrzí ma to," zamrmlePindralko. „Prekopol som sa..."„Pani má strach, že si chcel niečoz jej auta....",Ja nekradnem! Vždy som prvýpodozrivý, ale nekradnem. V škole matiež stále vypočúvajú..."„Pozrite sa, madam, ja svojmu synoviverím. A rovnako verím aj vám, že muneprišijete krádež vášho autorádia,napríklad. Takže, čo keby sme sa zatiaľrozlúčili? Ak budete mať nejaké výdavkynavyše, pošlite mi účet. Adresuviete."Dáma za sebou bez slova zabuchla,ale z chodby jasne dolieha jej krik:„Nekradnú, nekradnú! Všetci čiernikradnú — veľkí aj malí — všetko jednazberba!"„Ty mi môžeš byť ukradnutá" zašepkáPindralko s úľavou. A v tej chvíli, akosi chcel konečne vydýchnuť — plesk!Dobre vyvážená otcova facka ho pribijena miesto kde práve stojí.„Pozhovárame sa osamote!" vybuchneotec a postrčí syna do chladnej obývačky,„Tu nejde o kus plexiskla. Zlodejaz teba chceli urobiť! Musíš sa vedieťbrániť sám! Vysvetli mi, ako si moholtak zbabelo utiecť? Ako si sa moholschovať pod perinu! Prečo si v tomnechal mamu samotnú? Vrav!"Pindralko má obe uši ako v ohni anie je to tým zauchom. Hanbí sa, akouž dávno nie.„Bolo nás na ihrisku osem. Všetcisme hrali, všetci spolu. A keď vletelalopta do auta, zrazu som bol sám. Anineviem naisto, či som to okno zasiaholja. Lenže ostatní chalani boli zrazumimo a vraj: „To sa povie, to sa na tebapovie!" Ani Dan sa ma nezastal...Potom sa hneď rozletelo okno na prízemía tá ba., tá pani začala jačať. Vyletelavon, za ňou jej muž, chalani to hneď namňa povedali a ja... ja..."„Ty si ušiel" dodá otec sucho.„Asi mi to prišlo ľúto, no..." bráni sasyn.„Kamarát! Tebe toho ešte budev živote ľúto, že sa nestačíš diviť! Uvedomsi, akú máš farbu a akú šancu! Užpred mnohými stáročiami, keď sa tunaši predkovia ukázali, boli prenasledovaníako zver, pretože ich pokladali zatureckých vyzvedačov. Aj oni boli tmavía aj oni rozprávali podivnou rečou.Nikto sa vtedy nenamáhal zistiť, ktonaozaj sú a odkiaľ prichádzajú. Vtedyzomieralo mnoho nevinných..."„A dnes už nezomierajú?" spýtal saPindralko, ktorý už smie pozerať správyspolu s rodičmi. Otec sa odmlčal. „Tati,existuje vôbec na svete také silné čaro,ktoré by zlomilo všetku tú — nenávisť?"„Samozrejme!" volá z kuchynemamka. „A poďte už konečne ku stolu,vy dvaja politici!"„Láska. Láska je to tvoje silné čaro,ktoré hľadáš. Lenže to je vzácne korenie.A len sám Pán Boh vie, prečo je hotak málo! Nech hľadáš ako hľadáš,nikdy nie je dosť pre všetkých, ktorýchsvet práve nosí na svojom oslom chrbte."Človek ide zašťastím a nešťastieide za človekom.ROM M U Š I N E LTE Ľ I K E R E LAVRI D U V A RAJCI SARG A D Ž 0 .Róm musí vydržaťdvakrát toľko akogádžo.TE AVEL G A D Ž 0KE ROMESTEANDRO K H E R,RODEL MEL, TEAVEL ROM KEGADŽESTE .RODELCHARAKTERIS.Ak príde gádžok Rómovi do bytu,hľadá špinu, akpríde Róm kugádžovi, hľadácharakter.nebyť sám | október 2004 strana 21

CigánčenceŠtyri malé Cigánčencevybrali sa na pupence.Každé išlo inou stranou:Jedno lúčkou, druhé stranou.Tretie malo taký nápad,že objaví nový Západ.A to štvrté, ver či never,naraz prešlo juh i sever.C , VígancaChodí, chodí baganča,volá na ňu Cigánča:Ach, ty jedna ohava,čo si taká deravá?!Už aj hybaj do opravy,dedko Tomáš hneď ťa spraví!Bagančička, to je krása,ako nová beháš zasa.(Vargová, B.: Rómčatá a Rómčencea Ako sa stať dievčaťom. Btatislava 1992.)strana 22 nebyť sám | október 2004

TE NA UĽAHASK A Ľ I PHUV, NAUĽAHASPARNOMARO .Keby nebolo čiernejzeme, nebolo by anibieleho chleba.K E ROMESTE NAČ A Ľ 0 H A . A Ľ EASAHA.Medzi Rómami sanenaješ, ale zatosa zasmeješ.NATHEČA MAROPAŤIVvCo dal Boh RómomKAMPELMANUŠESKE.Náš sladký Boh šiel po ceste a vzdychal.Ide oproti nemu Róm, Jančo, a spieva si.Vidí Pánbožka, hovorí: „Božíčku, čo tije? Teba niečo trápi."Boh hovorí: „Keby si vedel, Jančo!Nepodarili sa mi ľudia. Polovica z nichsú chytrí, ale sú to darebáci a špekulanti,druhá polovica sú síce dobrí, ale zato súto hlupáci."„Ale, Božíčku, to predsa vôbec nie jeaž také nešťastie, ako hovoríš. Pozri:aspoň polovica ľudí nie sú špekulantia aspoň polovica ľudí nie sú hlupáci."Pánu Bohu sa táto reč zapáčila a pýtasa Róma: Jančo, čo som vlastne dalRómom, keď som rozdeľoval domy,polia, kone, kravy a tak ďalej?"„Ach, môj sladký Bože, nám si dal to„atakďalej". Pretože sme prišli neskoro.Hrali sme, tancovali, zabávali sme sa.Jednoducho sme zabudli prísť."„No áno, Jančo, lenže ja už vám teraznemám čo dať. Všetok majetok som rozdelil.Ale vieš čo? Nech ti zostane to tvojehranie. Hranie ťa bude živiť. Nech ti zostanetá tvoja pesnička: keď ti budeťažko, pesnička ti tú tiaž zloží zo srdca.A nech ti ostane tvoj vtip: aj keby si bolneviemaký chudobný, vždy budeš vedieťžartovať. Tvoju hudbu, tvoju pesničkua tvoj humor ti nikto neukradne."A tak sa stalo.(Húbschmannová, M.: Hin man ajsi čhaj, so...Romské hádanky, Fortuna, Praha 2003.)Človekpotrebujenielen chlieb, aleajúctu.(Goďaver lava phure Romendar.Moudrá slova starých Romú.Zostavila Húbschmannová,M., Apeiron 1991.)nebyť sám | október 2004 strana 2 3

Niekoľko vybratých knižiek pre tých,čo chcú vedieť viac:BANGA, D.: Paramisa.Antológia rómskej rozprávky Bratislava, 1992.BELIŠOVÁ, J.: Phurikanegiľa. Starodávne rómske piesne.Bratislava,2002.BERKY, J. - ĽUBORECKÝ: Sny o šťastí. Bratislava, 1994.BĽRKY, J.-MRENICA: Náne oda lavután.Zborník najznámejších rómskychpiesní. Bratislava, 1993.Čcrnobäý život. Praha, 2000.DAVIDOVÁ,E.: Romano árom. Cesty Romú 1945-1990. Olomouc,1995.FONSECOVÁ, L: Pochovajte ma postojačky. Rómovia a ich cesty. Bratislava1995.HANCOCK, L: Zeme utrpení.Pmha. 2001.HORVÁTHOVA, E.: Cigáni na Slovensku. Bratislava, 1964.HÚBSCHMANNOVÁ, M.: Mažeme se domluvit. Olomouc, 1993.HÚBSCHMANNOVÁ, M.: Romské hádanky. Fortuna, Praha, 2003.HÚBSCHMANNOVÁ, M.: Romsképohádky. Fortuna, Praha, 1999.LACKOVA, E.: Rómske rozprávky. Košice, 1992.LIEGEOIS, J.,P: Rómovia, Cigáni, kočovníci. Bratislava, 1995.MAN, Arne B.: Rómsky dejepis. Kalligram, Bratislava 2000.MANUS, E. (ed.): Jdeme dlouhou cestou. Praha, 1998.Slovensko-rómsky, rómsko-slovenský slovník. Bratislava, 1996.Š1LANOVÁ, D. Vtáčatko koráločka. Bratislava, 1996.VARGOVÁ, B.: Rómčatá a Rómčence a Ako sa stať dievčaťom. Bratislava,1992.LACKOVA, E.: Narodila jsem se pod šťastnou hvézdou. Praha 1997.Tieto, ale i mnohé inétituly si môžte požičaťv Nadácii InfoRoma,ktorá sídli v Bratislave.Nadácia InfoRoma vzniklav roku 1994.Vo svojich aktivitách saosobitne zameriava naprogram multikulturálnejvýchovy s dôrazom narómsku národnosť. Buduješpecializovanú knižnicu.Zamestnanci Nadácieposkytujú informácieo realizovaných a pripravovanýchprojektoch, konzultáciea poradenstvo.Nadácia realizuje projektyvýchovno-vzdelávacie,zdravotné a projektyzamerané na rómsku rodinu,ktoré ponúkajú novýpohľad na doteraz realizovanéopatrenia, ktoré sačasto vykonávali bez predchádzajúcichsociologických,psychologických čietnologických výskumov.Nadácia InfoRomaCukrová 14813 39 Bratislavatel.: 02/ 52 631 301 - 03e-mail: inforoma@netax.skwww.inforoma.sknebyť sám | október 2 0 0 4