NEBYT SAM 3_2012_13_na web.indd - Asociácia náhradných rodín

o zh o v o rNávšteva z PoľskaVIETE, ČO JE TO FAS? OKREM ŠKAREDÉHO SLOVA JE TO EŠTE SKRATKA PRE FETÁLNY ALKOHOLOVÝ SYNDRÓM. U NÁS JE TO NÁLEPKAPRE DETI ALKOHOLIČIEK, KTORÉ SA VÄČŠINOU OCITAJÚ V NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI, DETI, KTORÝM ICH NEZODPOVEDNÉ(MOŽNO I BEZOHĽADNÉ) MATKY NEZVRATNE POZNAČILI ŽIVOT UŽ TAK POVEDIAC DOPREDU.O tom, že nejde len o nejaký nejasný zhlukpríznakov, ale existujú nástroje a spôsobystanovenia presnej diagnózy na základeanamnézy a vyšetrenia psychomotorickéhovývinu dieťaťa, ako aj o tom, že táto diagnózanie je len nezmazateľnou pečaťou načele dieťaťa, ale nástrojom pomoci pre jehosprávny vývin a vysvetlením jeho zvláštností,ma presvedčila svojou knihou, a najmä svojímrozprávaním pani Malgorzata Kleczka.Táto pokoj vyžarujúca, no zároveň priamaa rozhodná dáma prišla na Slovensko odovzdaťsvoje vedomosti, skúsenosti a technikyuž druhému tímu edukátorov. V Poľskusa jej totiž podarilo vytvoriť systémdiagnostiky a pomoci deťom s diagnózouFAS, a najmä ich rodinám. Rozhovors ňou plynul veľmi hladko a príjemne a najeho konci som mala pocit, že táto žena jeneuveriteľný človek, živý dôkaz toho, akosa z ničoho dá predsa len vytvoriť mnoho.Vie totiž, že to, čo robí, má napriek mnohýmťažkostiam a prekážkam zmysel.VERONIKA MICHALOVÁ: NA ÚVOD BY SOM SA SPÝ-TALA TO, ČO SA ASI PÝTA KAŽDÝ: PREČO STE TOCELÉ ZAČALI? BOLO TO VĎAKA VAŠIM DEŤOM,JE TO TAK?MALGORZATA KLECZKA: Áno, bola to osobnáskúsenosť. Keď som dostala svoje deti,pred mnohými rokmi, neboli diagnostikovanéa vôbec som nerozumela ich správaniu.Nedalo sa tomu rozumieť. Vôbec.Tak som sa začala hrabať v knihách, nainternete… bol to ešte len úplný začiatokintenetu, rok 1998, no bola som veľkýmfanúšikom od úplného začiatku… A bolopre mňa priam až zjavením, že táto téma jev zahraničí veľmi dobre známa, že v USAmajú inštitút, zdroje, centrá pre deti s FAS,rodiny. A v Poľsku bolo ledva známe, čoFAS znamená, čo to vôbec je.VM: ÁNO, JE TO V TOMTO REGIÓNE VEĽMI NE-ZNÁME. UBEHLO PÄTNÁSŤ ROKOV. KEĎ SATERAZ POZRIETE NA POĽSKO, VIDÍTE NEJAKÉZDROJE?MK: Je tam isto rozdiel… ale, hm, nútite mazamyslieť sa nad tým, pretože som terazv zahraničí a môžem sa pozrieť na veciz diaľky. Stali sa mnohé dobré veci. Aletiež by som práve vás možno varovala, abyste nespravili rovnaké chyby ako my. V Poľskuje len zopár špecialistov, ktorí pracujús fetálnym alhokolovým syndrómom, nieje tam len jediný, je ich viac. Podarilo sami vybudovať tím, ktorí spoločne pracoval,lenže potom začali ľudia pracovať samostatne.Takže som druhý raz začala odúplného začiatku. Moji priatelia začali byťkonkurentmi, niekým, kto v tejto oblastisúťaží. A to je moje veľké trápenie, lebosom si nikdy nemyslela, že sa z tejto témystane bod hádok, diskusií… Viete, keď začnetebyť odborníkom v nejakej oblastia niekto si pomyslí, hm, toto je skvelá témana začiatok niečoho nového, je to možnosťzarobiť peniaze… Niektorí ľudia si z tohospravili biznis. Myslím, že je nemožné satakejto situácii vyhnúť.VM: NEBÝVAJÚ DÔSLEDKAMI KONKURENCIE AJRAST A VÝVOJ?MK: Nie. Podľa mňa nie. Myslím, že tomnohé kazí. Napríklad, vyvinuli sme diagnostickýnástroj. Začali sme na ňom pracovaťpred piatimi rokmi a teraz ho máme.VM: TIE DOTAZNÍKY?MK: Áno, tie dotazníky. A niekto, kto súťaží,povie: „Ach, tento nástroj je zlý, nesprávny.Je starý. Nie je aktualizovaný.“ Rozumiete?Čiže, náhradní rodičia v tom majú neporiadok:„Kto má teda pravdu? Čo sa to tudeje?“ pýtajú sa. Tu rozhodne nejde o vývoj,je to skôr krok späť. Prepáčte, že som začalas takými smutnými vecami. (Smiech.)VM: POMOHLO VÁM, VZHĽADOM NA VAŠE DETI,ŽE STE SA PUSTILI DO TEJTO TÉMY?MK: Rozhodne áno. Som z toho veľmišťastná. Pozitívne je, že sme skutočne začalibudovať systém pomoci. Pre mňa jeto hlavný cieľ – vybudovať systém. Nielenhovoriť s ľuďmi, šíriť osvetu, ale vytvoriťtímy. Takže, keď vidím, ako ľudia začínajúspolupracovať, rozvíjať sa, veľmi sa teším.Mám viacero skupín v Poľsku a teraz užaj jednu na Slovensku. Sú to ľudia, ktoríspoločne pracujú 4 roky a už sa z nich staltím. A sú pripravení pomáhať iným. A trénovaťiných. Máme takéto tímy v Štetíne,Poznani, Kielcach, Lendzinách. Varšava jeveľmi ťažký oriešok pre začiatok.VM: O AKÉ TÍMY IDE?MK: Naším cieľom je nájsť ľudí v troch oblastiach.Jednou je vzdelávanie ostatných,byť dobrý vo vedení skupín, workshopov,prezentácií… Ide o profilaktickú funkciu,ktorá zvyššuje povedomie o našej téme.Ďalšiu skupinu voláme inštruktori, tí ukazujúcestu rodine, kam treba ísť, aby imbola poskytnutá pomoc. A akú pomoc tárodina potrebuje. Najvyšším levelom je terapia.My ju voláme FAS-triga terapia, nášprogram sa volá FAS-triga. Tam sú ľudia,ktorí sú schopní pracovať terapeutickys deťmi a s rodičmi.VM: KOĽKO ĽUDÍ JE MOMENTÁLNE ZAPOJENÝCHDO CELÉHO PROGRAMU?MK: V jednej skupine je 8 až 10 ľudí, pracujemev malých skupinách.VM: PLÁNUJETE ICH POČET ZVÝŠIŤ?MK: Áno. Ale dokážeme vytrénovať len asi10 ľudí za 2 roky. Treba na to čas. Aj preto,lebo nám záleží na vzťahoch. Myslíme si,že my sme tými nástrojmi, ktorými sa pracuje.Takže, keď som nástroj a ty si nástroj,musíme pracovať v prvom rade sami nasebe. A to je ťažké, pretože mnoho ľudíchce len vedieť a počúvať, ale spraviť niečo,to už je ďalší krok. Keď sa pozriem naskupiny, ktoré vznikajú tu, nie je dôležitélen to, že sú to chytrí, inteligentní ľudia,nebyť sám | október 2012 strana 15