D e t i o s t r a c h uPONÚKAME VÁM ZOPÁR VESELÝCH,ALE AJ POUČNÝCH TEXTÍKOV, KTO-RÉ NAPÍSALI DETI NA TÉMU STRACH.NAPÍSALI TO ROZKOŠNE A ČASTO AJMÚDRO – TAK, AKO TO LEN DETI VEDIA.POZNÁMKA: NIEKTORÉ GRAMATICKÉČI ŠTYLISTICKÉ CHYBIČKY BOLI V TEX-TOCH PONECHANÉ ZÁMERNE. ABY SACELKOM NEVYTRATILA ATMOSFÉRANEUMELOSTI.Deti o strachuStrach je vlastnosť, ktorú má každý človek.Každý sa v živote niečoho bojí. Ja sabojím duchov (z vlastnej skúsenosti). Ajtak si myslím, že duchovia existujú. Bojímsa niekedy o svoju rodinu. Mám ju rád.***Veľa ľudí sa bojí pavúkov, rôznych zvierat,hadov, ale aj toho, že sa boja ozvať alebosa s niekým porozprávať. Ale vieme, čo jeto ten strach? Niekto áno a niekto nie. Ale<strong>na</strong>čo sa báť? Aj ja som sa bál a dokonca sastále bojím. Ale má to cenu, sa niečohobáť, len vás to vystresuje a bude vás to pre<strong>na</strong>sledovaťcelý život. Ale ako viete, že tobude také hrozné, keď to ani neskúsite?Ľudia z toho robia zbytočnú drámu, leboto vyzerá zle, ale v skutočnosti to také zléani neni. A preto tie veci skúste, prekusnitestrach a zvládnite to a uvidíte, že to nenitaké hrozné. Takže takto ja vnímam strach.(Maximilian)***Strach je veľmi zlá vlastnosť. Strach môžebyť z lietadla, z vlaku, z lode, z autobusuatď. Strach máme z veľa vecí. Čím viac sibudeme predstavovať vec, z ktorej mámestrach, tým viac sa jej budeme báť. Prečosi radšej nepovieme, že sa toho nebojím?Prečo sa bojím lietadla? Že spadne? Že jeto rýchle? Mám strach z výšok? Čím viac<strong>na</strong> toto budem myslieť, tým väčšia pravdepodobnosťje, že sa to stane. Aký perfektnýživot by sme mali, keby sme sa ničoho nebáli.Nebál by som sa, že lietadlo spadne,že prídem neskoro, že nebudem mať kdezaparkovať, že ma okradnú. Predstavte si,ako perfektne by sme sa cítili, keby smesa ničoho nebáli. Dôležité je nemyslieť <strong>na</strong>veci, z ktorých máme strach. Ak nebudeme,po čase nám to prejde. Niektorí ľudiato tak robia a cítia sa lepšie. Myslia <strong>na</strong> dobréveci (dom, auto, rodi<strong>na</strong>, peniaze). A taksa im dejú. Nie je lepší život, keď sa nebojím?Alebo žiť v strachu? Skúste to. Skústeprestať myslieť <strong>na</strong> veci, ktoré nechcete,alebo ktorých sa bojíte. Skúste myslieť <strong>na</strong>veci, ktoré chcete a máte radi. A uvidíte, žesa vám budú častejšie diať a vám sa budedariť. Budete si žiť skrátka lepšie.(Daniel)***Každý človek má strach z niečoho. Napríkladz lietania, pavúkov, z písomky. Niektorísi to priz<strong>na</strong>jú, niektorí nie. Báť sa jeľudské a netreba sa za to hanbiť. Strachusa dá v niektorých prípadoch vzoprieť.Napríklad pri strachu z lietania si dáštabletku <strong>na</strong> spanie a spíš po celý let. Alezasa pri strachu z pavúkov sa podľa mňanič nedá robiť. Strach náš môže zaskočiťvšade, v škole, práci, doma, <strong>na</strong> ihrisku, <strong>na</strong>dovolenke <strong>na</strong> pláži, no proste všade, a nevieme,kedy príde a kedy odíde, takže sa<strong>na</strong>ňho nevieme riadne pripraviť.***Strach… čo to je?Tú otázku si kladiem často.Asi je to štádium úzkosti. Keď mámstrach, bojím sa. Nemám dobrý pocit.Vtedy potrebujem objatie, aby som si bolaistá, že som v bezpečí. Alebo utešenie, pohladeniemamy, otca či sestry. Strach zažilasi každý. Pred veľkým testom či jazdením<strong>na</strong> veľkej húsenkovej dráhe. Alebo, a toje to <strong>na</strong>jhoršie… pred smrťou. Z toho mivždy behá mráz po chrbte.Ale asi som stále neodpovedala <strong>na</strong> otázku…čo je to strach?Zamyslite sa aj vy. Viete odpoveď <strong>na</strong> otázku?(Anonym)***Téma je strach. Strach je niečo neznesiteľné,cez strach sa dejú rôzne veci. Strachje <strong>na</strong>jefektívnejší prostriedok diabla. Viestra<strong>na</strong> 6 nebyť sám | október <strong>2012</strong>
<strong>na</strong>viesť ľudí <strong>na</strong> také veci, že sa nevie človekovládať. Ja osobne som to už raz zažil,kráčal som lesom a hľa, dačo okolo mňabuchoce a praská, boli to pomalé, ale istékroky. Mal som <strong>na</strong>šťastie baterku, a keďsom zasvietil, tak som videl 3 divé svine,ak ma oči neklamali. Dúfal som, že ichnestretnem, ale čo sa stalo, to sa stalo. Užsa to nezmení. Ten deň, v respektíve večer,je už história, ale aj moja spomienka, ktorása nikdy v živote nevymaže, je to mojaskúsenosť. No tak to by sme mali, to bolamoja skúsenosť zo strachu. K tomu všetkému,strach môže mať ale aj 2 tváre. Prvátvár je taká, že sa bojím o seba, nechcemsa pohnúť a začnem robiť voloviny. Druhátvár strachu môže byť taká, že <strong>na</strong>príkladmedveď, to je dobrý strach, že jeho sa prostečlovek musí báť. Keby sa človek nebála uvidel by medveďa, tak si môže povedať:„Aha, medveď, uvidím, ako vyzerá zblízka.“A odhryzne mi ruku a čo si počnem, <strong>na</strong>učíma iba to, že á, medveď, spojí sa mi to ibas rukou, ktorú mi amputovali, že takto tovyzerá približne: medveď-bolí. To je mojateória pre strach, treba sa ovládať pri ňom.A zachovať si chladnú hlavu, verte mi.***Najviac vo svojom krátkom živote som sabál, keď som raz šiel <strong>na</strong> bicykli v parku.Vtedy sa to stalo. Počujem nejaký šuma zrazu za sebou vidím rozzúreného doberma<strong>na</strong>,ktorý s vycerenými zubami zamnou uteká. Tak som si prehodil rýchlosťa začal som pedálovať o život. Ale bolo mito <strong>na</strong>nič, lebo utekal asi 2x tak rýchlo akoja <strong>na</strong> bicykli. Tak som sa s<strong>na</strong>žil zrýchliť,ale v tej situácií som urobil veľkú chybu.Pozrel som sa za seba, že kde je, a potomsom sa otočil <strong>na</strong>späť dopredu, uvidel sompredo mnou malé, asi 3-ročné dieťa, a valilsom sa <strong>na</strong> neho. Tak som odhodil bicykeldo kríkov a padol som <strong>na</strong> zem. Našťastiesom dieťa nezrazil, ale problém bol tendoberman. Tak som sa otočil <strong>na</strong> chrbáta pozrel som sa mu rovno do očí, kvapla<strong>na</strong> mňa sli<strong>na</strong> z jeho papule, potom veľkým,hrubým jazykom ma oblízal <strong>na</strong> mojutvár, zabrechal a otočil sa a odišiel. Totovšetko len kvôli tomu, že som sa vystrašil.***Keď som bola malá, bála som sa búrok.Bola som len prváčka a už som chodilasama domov, lebo školu som nemala ďaleko.No bola búrka, hrmelo, blýskalo saa ja som sa veľmi bála, že ma trafí blesk.Tak som tam plakala a uvidela ma jed<strong>na</strong>teta s malým dievčatkom, ktoré viedla zoškôlky. Pršalo, bolo mokro a o<strong>na</strong> videla,že plačem, tak sa ma spýtala, či nechcemísť zatiaľ ku nim domov, kým prejde búrka.Ja som povedala, že áno, lebo som sabála. Teta sa ma pýtala, či nechcem zavolaťmame a povedať jej, že dojdem domovneskôr. Ale ja som povedala, že netreba,lebo sme mali mať nejaký krúžok, ktorýdnes odpadol, ale mami<strong>na</strong> nevedela, žeodpadol, tak si bude myslieť, že som <strong>na</strong>ňom. Lenže pani učiteľka volala rodičom,že krúžok odpadol, takže už idem domov.U tej tety som bola 2 hodiny, ani sa mi totak nezdalo. Mama bola veľmi vystrašená,že kde som, keď už 2 hodiny neprichádzamdomov, a volala aj <strong>na</strong>späť učiteľke,poslala otca, nech ma ide hľadať, ale ne<strong>na</strong>šlima. Volali mi veľakrát, ale mala somvypnutý mobil. Nakoniec rodičia zavolaliaj <strong>na</strong> políciu, vyhlasovali ma v rozhlase,že som sa stratila. keď už bolo po búrkea došla som domov, všetci boli radi, žesom sa <strong>na</strong>šla, ale vyhrešili ma, že musímvždycky zavolať!***Ja keď som bol malý, bál som sa, že niektov noci vylezie zo skrine. A ešte som sa bálpavúkov, vždy, keď som ho uvidel, s<strong>na</strong>žilsom sa ho zašliapnuť. V <strong>na</strong>šom dome boloveľa pavúčích sietí, ale nevidel som tampavúkov, tak som si myslel, že večer prídu.A k tej skrini, skrine som sa preto bál,lebo keď bola noc, otvoril som tú skriňua nič v nej nebolo vidieť, bola tam tmaa <strong>na</strong>ša skriňa bola veľká, takže keď somsa pozrel do strany, tak som si myslel, žetam je príšera. Keď som sa ráno zobudila pozrel sa do tej skrine, nič tam nebolo.Keď som vyrástol, pochopil som, že to jelen moja predstavivosť.***Môj zážitok strachu bol, keď som bol sámdoma a vonku bola búrka a blýskalo sa.Mal som vtedy asi tak 4, bolo niečo poôsmej, hral som sa v izbe s legom, nič somnetušil, keď sa vtom otvorilo okno, v hlavesa mi začali premietať obrázky duchov,upírov a iných potvor, <strong>na</strong> záchode sa vypí<strong>na</strong>loa zapí<strong>na</strong>lo svetlo, mal som pocit, akokeby za rohom niečo číhalo, zišiel somdole a vtedy vypadli poistky, tma všetkoskresľovala do hrôzostrašných útvarov,bál som sa, že <strong>na</strong> mňa vyskočí nejaká príšera,som sa bál, že som utiekol k susedoma tí potom zavolali mojim rodičom,ktorí zakrátko prišli, otec <strong>na</strong>hodil poistkya ja som išiel kľudne spať.***Čo je to strach? Podľa mňa nikto nevie, čoje to konkrétne strach, ja viem iba jednuvec, keď mám strach, tak sa bojím pavúkov,tmy, hada aj uzavretých priestorov,ale môže to byť aj o rodinu a kamarátov…ja sa <strong>na</strong>príklad bojím smrti a mám stracho moju rodinu. Každý sa niečoho bojí.***Ja strach beriem ako vec, ktorú každýpozná, keby niekto povedal, že sa nebojíalebo nevie, čo je to strach, nehovoril bypravdu. Napríklad ja, keď som bola malá,tak som sa bála pavúkov. A brat ma strašiltak, že keď si nebudem zatvárať dvere,tak mi v noci do izby vlezie strašidlo. Jauž som z toho vyrástla. Ale aj tak sa stálebojím nejakých vecí. Všetci sa niečohobojíme alebo sme sa báli.***Nebojím sa pavúkov, nebojím sa výšok, nebojímsa liezť. Mám rada dobrodružstvo.Bojím sa smrti. Nie takej, čo si zapríčinímsama. Nebojím sa pádu z výšky, ale <strong>na</strong>príkladpožiaru. Nebojím sa stretnúť v lesemedveďa, ale konca sveta. Keď sa o tomzačne niekto rozprávať, počúvam. Potomsa začnem triasť a báť sa. Musím <strong>na</strong> to zabudnúť.Robiť niečo zábavné. Napríkladísť von s kamoškou počúvať hudbu. Prejdema to po chvíli, sústredím sa <strong>na</strong> zábavu.Ale hneď, keď musím prerušiť aktivitu, zassa začnem báť. Strach ma prejde, až keďsa zobudím <strong>na</strong> druhý deň, ale rozmýšľamo tom ešte týždeň. Tak ako teraz rozmýšľamo včerajšej debate mojich starých rodičovo konci sveta. Ale už o tom nie somschopná <strong>na</strong>písať viac, lebo sa začnem báť.(Pokračovanie <strong>na</strong> strane 18)nebyť sám | október <strong>2012</strong> stra<strong>na</strong> 7