Vojenské lesy 2/2021

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
V lete 1996 po návrate zo základnej vojenskej
služby našiel v Podtatranských novinách
inzerát. Na novovznikajúce pracovisko HÚL
v Kežmarku hľadali lesnícky vzdelaných ľudí.
Zo školy poznal výrok „HÚL vládne svetu“,
ale nikdy si nepredstavoval, že pri taxácií
strávi štvrťstoročie. Začal pomaly objavovať
čaro i úskalia tejto práce. Vychutnávať
si mesiace pochôdzkami po lesných porastoch
a navrhovaním hospodárskych opatrení
a zisťovaním lesníckych detailov.
v obnove, keď nastúpil.Pri práci musel Edo
nachodiť veľa kilometrov a kto pozná terén
v našich lesoch, vie, že v kamenistých terénoch
treba dávať veľký pozor, čo sa so zdvihnutou
hlavou pri vyznačovaní veľmi nedarí.
Hoci s vekom pribudli aj nejaké zdravotné
problémy, svoju funkciu vykonáva vždy naplno
a profesionálne. Mladším kolegom odovzdáva
skúsenosti, ktoré nadobudol dlhoročnou
praxou.
Nášmu Jožkovi želajú jeho spolupracovníci
pevné zdravie a nech mu prístup k práci a šírenie
dobrej nálady pretrvajú.
RAK, KTORÝ
NECHODÍ
POSPIATKY
Ing. Igor Pogran, vedúci
oddelenia HÚL
A prečo titulok Rak, ktorý nechodí pospiatky?
Milan je z generácie, ktorej sú veľmi
blízke informačné a iné technológie. S kolegom
Ľubkom sme za to veľmi vďační. Takže,
keď bola možnosť využiť počítač, GPS, mobil
a aplikácie na uľahčenie a skvalitnenie roboty,
Milan to urobil. Takže nás ťahá v tejto oblasti
stále v pred. Nikdy necúva. Aj keď, jeho
komentáre a poznámky nám nie vždy znejú
lichotivo.
„Pikoška“ na záver. Milan vyrastal v Rakúsoch
pri Kežmarku. Vždy sa túžil odsťahovať
niekde južnejšie… Dnes žije s manželkou
Andreou a deťmi Natálkou a Braňom v Ždiari.
Milan, želáme ti do ďalších dní veľa rodinných
a pracovných úspechov, nech sa ti úrazy
vyhýbajú a elán neopúšťa.
ĎALŠÍ
ŠESŤDESIATNIK
NA LS JOVSA
Ani sa mi nechce veriť, že Milan pracuje
v našej firme už 25 rokov. Z našej HÚLkarskej
partie je momentálne najmladší a druhý
najkrajší. Keď som prišiel do firmy, pracovalo
nás na oddelení osem. Milan bol v tom čase
(1998) už zabehaným pracovníkom. Aký bol
jeho príbeh?
Po štúdiu na Lesníckej strednej škole
v Prešove ho pre odklad vojny čakalo „šúľanie“
cigariet v tabačke v Spišskej Belej. Strávil
tam rok a narukoval.
Martin Béreš, technik LS Jovsa,
OZ Kamenica nad Cirochou, (text)
Čas neúprosne beží a na našej lesnej správe
pribudol 60 ročný jubilant Eduard Tkáč.
Pochádza z lesníckej rodiny a prvé skúsenosti
s lesníckou praxou získal od svojho otca. Po
absolvovaní SLTŠ v Prešove krátko pracoval
v Štátnych lesoch. Potom však musel nastúpiť
na základnú vojenskú službu. Po jej skončení
8. októbra 1982 nastúpil do VLM na pozíciu
vedúceho lesného obvodu Kusín na Lesnej
správe Jovsa, kde pracuje dodnes.
V osemdesiatych rokoch bola LS Jovsa
správou s prevažne prebierkovými úlohami,
čo sa týkalo aj jeho úseku. Prípravy
na vyznačovanie prebierok – plnenie fliaš
od octu správne rozriedenou farbou určenou
na jednotlivé roky podľa nariadenia
pre kontrolu, vata a gáza, nezriedka farebné
prsty a nohavice sú úsmevnou spomienkou.
V deväťdesiatych rokoch taktiež pokračoval
vo vyznačovaní, ale pre zmenu už
prípravných a presvetľovacích rubov, aby po
roku 2000 začal s uvoľňovaním prirodzeného
zmladenia. V tejto činnosti prakticky pokračuje
dodnes, aj keď ho už pomaly dobiehajú
výchovné zásahy v porastoch, ktoré boli
Náš drahý oslávenec, do ďalších rokov života
ti prajeme veľa zdravia, šťastia, síl a rodinnej
pohody, aby si sa aj naďalej mohol venovať
záhrade a vareniu, ktoré sa stali tvojou obľúbenou
činnosťou.
JÁN KREMPASKÝ
S DVOMA PÄŤKAMI
Ing. Peter Pružinský, lesník
LS Ľubica, OZ Kežmarok
Práve v tomto období oslavuje 55. narodeniny
náš kolega Janko Krempaský. Celý
profesijný život spojil s prácou lesníka vo
Vojenských lesoch a majetkoch. Hneď po absolvovaní
Strednej lesníckej technickej školy
v Prešove nastúpil v roku 1984 ako praktikant
na LS Ľubica. Po skončení základnej
VOJENSKÉ LESY 2/2021
21