In Drive Magazín Slovak Lines 3 2016

mi pomohlo Let’s Dance, vďaka nemu ma ľudia
spoznávajú aj na ulici. Televízia a médiá sú veľmi
dôležité, umelec musí byť na očiach, a hoci sa
nechcem zaradiť medzi tých, ktorí sa do médií
vyslovene tlačia, mám rada to publikum.
Mediálna stratégia je pre mňa skoro neznáme
slovo, ale viem, že keď dokončím nové CD-čko,
budem ho musieť aj spropagovať. Chcem využiť
ten „aktualizačný moment“, dať na známosť toto
nové CD.
Už poznáme aj názov tohto CD?
Zatiaľ nie. Máme nahratých sedem skladieb (koniec
februára 2016, pozn. red.) a ešte nejakých
päť chcem doplniť. Asi ho nazvem podľa niektorej
skladby, ktorú bude obsahovať. Nedávno
som sa pýtala známeho sochára, ako by som
mala nazvať tento album. Povedal mi, že si
mám zatvoriť oči, predstaviť si niečo príjemné
a to, čo mi napadne ako prvé, by mal byť názov.
Zatvorila som oči a zatiaľ mi nenapadlo nič. :-)
Ale verím, že keď to všetko dokončíme, niečo už
vymyslím.
Rozumiem správne, že to bude štúdiový
album?
Áno, štúdiový a akustický. Bude na ňom minimum
nástrojov a veľa dobrých kvalitných textov.
Už získal tie kontúry, s ktorými som spokojná,
a aj keď to nebude vyslovene šansónový album,
hoci niektoré dramatické tam nájdete, bude to
skôr vzdušná dynamická muzika s kvalitnými
muzikantmi. Tá pohoda by tam mala byť citeľná
aj preto, že sa celý album nahráva v príjemnom
domácom prostredí.
Dúfam, že album vyjde do mojich narodenín
v apríli.
Aké sú vaše dlhodobé ciele?
Asi každý by mal mať aj veľké dlhodobé ciele, ale
ja som v tomto skôr skromná a realistická. Keď
vydám CD, chcem to využiť a spraviť turné po
kluboch a sálach. Dúfam, že sa mi koncertom
v Lucerne podarilo otvoriť dvere aj do Čiech, vraj
sa tam ešte dá na šansónovej scéne nájsť miesto.
Vraveli ste, že ste skromná, ale aj tak ma
zaujíma vaša profesionálna pokora. Keď
niekto u nás povie šansón, ľudia si spomenú
na Zimányiovú. Nachádzate ešte stále záujem
učiť sa nové veci, vzdelávať sa a tráviť
hodiny na skúškach?
Samozrejme, vždy sa treba zdokonaľovať. A platí
to nielen pre umelcov, ale pre všetky profesie, že
by sa človek nemal zastaviť a nezlepšovať. Ani
by to nebolo v poriadku, pretože doba sa rýchlo
mení a v speve je množstvo priestoru pre zdokonaľovanie.
Je potrebné na sebe pracovať, meniť
cestu, počúvať veľa rôznej hudby a občas aj trocha
experimentovať. A tiež veľa cestovať, pretože
práve pri tom prídete na celkom nové veci, na
nový uhol pohľadu na život a svet. Keď žijete stále
na jednom mieste, vidíte iba jeden tento uhol
a pri cestovaní sa všetko mení. A samozrejme, že
svoju techniku konzultujem so svojou hlasovou
pedagogičkou.
Som rád, že spomínate práve cestovanie,
pretože Slovak Lines Magazín je cestovateľský
časopis. Nedávno ste niekde povedali,
že sa vám vďaka cestovaniu zmenil život.
Stále to tak vidíte?
Cestovala som aj predtým, ale nevyskúšala som
si také to bádateľské objavné cestovanie. Pred
tromi rokmi som mala to šťastie spievať na výletnej
lodi pre asi 300 pasažierov a ďalších 250
ľudí z personálu. Bola to taká luxusná jachta so
staršími Nemcami a pre mňa úžasná skúsenosť.
Začali sme na Novom Zélande, pokračovali cez
Austráliu a Indonéziu, Bali, Filipíny a rôzne ďalšie
ostrovy a skončili sme v Hongkongu. Pre mňa
to bola plavba snov a vtedy som si uvedomila,
že objavovať svet je naozaj potrebné. Boli sme
v Larantuke na ostrove Oka, o ktorej som nikdy
predtým nepočula. To je už celkom iný svet, na
hladine mora tam pláva hromada odpadu z celej
Indonézie. Deti tam chodili bosé, jazdili na
starých bicykloch, ale boli šťastné. Vznikali tu
tie najkrajšie fotografie a komické bolo, že viac
ako my ich si ony fotili nás. Boli sme pre ne taký
exotický úkaz.
Tu sme si my muzikanti povedali, že hodnotný
zážitok nemusí byť vždy pekný, ale silný. Vďaka
muzike ale veľa cestujem aj po Slovensku a objavujem
mestá, ktoré som dovtedy vôbec nepoznala.
Lines | 2016 13