10.08.2016 Views

In Drive Magazín Slovak Lines 8 2016

Sedem divov Banskobystrického kraja, Ubytovanie cez Airbnb, Airbnb v Maastrichte, Airbnb v Budapešti, Vráťte sa do formy s nupo!, Prvé dojmy: Honda Africa Twin 2016 v úprave Touratech, 12 pravidiel pre najlepší Last minute, Levanduľový ostrov: Hvar, Maroko na motorke, Pampolona: adrenalín na maximum, Kapverdské ostrovy....

Sedem divov Banskobystrického kraja, Ubytovanie cez Airbnb, Airbnb v Maastrichte, Airbnb v Budapešti, Vráťte sa do formy s nupo!, Prvé dojmy: Honda Africa Twin 2016 v úprave Touratech, 12 pravidiel pre najlepší Last minute, Levanduľový ostrov: Hvar, Maroko na motorke, Pampolona: adrenalín na maximum, Kapverdské ostrovy....

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

PREDSTAVUJEME<br />

REGIÓNY<br />

Expozícia Múzea mincí a medailí<br />

MINCOVŇA V KREMNICI<br />

Slobodné kráľovské mesto Kremnica<br />

je nielen historickým centrom ťažby<br />

zlata na Slovensku, ale aj centrom slovenského<br />

mincovníctva. Kremnická<br />

mincovňa patrí k najstarším podnikom<br />

svojho druhu na svete a je jednou<br />

z mála, ktoré majú nepretržitú prevádzku.<br />

Mince sa tu razia už od roku<br />

1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert<br />

z Anjou povýšil Kremnicu na slobodné<br />

kráľovské mesto a zároveň jej pridelil<br />

privilégium na prevádzkovanie mincovne.<br />

Začali sa tu raziť mince podľa<br />

vzoru peňazí z Florencie. V stredoveku<br />

sa kremnické dukáty vďaka vysokej<br />

a stálej rýdzosti zlata považovali za<br />

najtvrdšiu menu v strednej Európe.<br />

Až do konca 15. storočia razili v kremnickej<br />

mincovni asi 250-tisíc zlatých<br />

dukátov ročne, neskôr prišli na rad<br />

mince z menej vzácnych kovov. Byť<br />

minciarom bolo privilégium a všetci<br />

kráľovskí minciari, nielen tí kremnickí,<br />

sa tešili osobitnej ochrane. Nemuseli<br />

platiť dane (okrem mestskej a dane<br />

z dedičstva), podliehali iba súdu grófa<br />

a panovníka a slobodne mohli dovážať<br />

niektoré obchodné artikle. V roku<br />

1434 bola prevádzka mincovne presťahovaná.<br />

Budovy oboch mincovní sú<br />

dodnes zachované na svojich pôvodných<br />

miestach.<br />

Okrem mincí preslávili mincovňu aj<br />

medaily, hoci neslúžia ako peňažná<br />

jednotka. Prvou známou je medaila<br />

z roku 1508, ktorá poslúžila pri korunovácii<br />

Ladislava II. V stredoveku<br />

malo Uhorsko viacero mincovní, no tá<br />

kremnická viedla v objeme produkcie<br />

aj v úrovni technologického spracovania.<br />

Po zrušení menej perspektívnych<br />

mincovní sa koncom 19. storočia stala<br />

kremnická mincovňa jedinou na území<br />

Uhorska. V roku 1986 sa celá výroba<br />

presunula do budovy nového závodu<br />

za mestom a v pôvodnej budove sa zachovala<br />

len výroba medailí. Mincovňa<br />

Kremnica ostala produktívna aj v ére<br />

samostatnej Slovenskej republiky, teda<br />

po roku 1993. Práve tu sa zrodili nové<br />

slovenské mince a v roku 2008 aj euromince.<br />

Kremnická mincovňa je dodnes<br />

unikátom, podobných podnikov je na<br />

celom svete asi osemdesiat. Je nielen<br />

výrobným podnikom, ale aj centrom<br />

kultúry a umenia. V priestoroch starej<br />

raziarne mincí sa nachádza expozícia<br />

mincovej techniky, ktorá podáva obraz<br />

o výrobných postupoch v jednotlivých<br />

obdobiach. Expozícia je otvorená počas<br />

celého roka a prehliadková trasa je<br />

rozdelená na dve časti: stará raziareň<br />

a nová raziareň.<br />

Fanúšikovia numizmatiky si prídu na<br />

svoje aj pri návšteve Múzea mincí<br />

a medailí v Kremnici. Toto múzeum<br />

patrí medzi najstaršie na Slovensku<br />

a v jeho zbierkovom fonde nechýbajú<br />

vzácne exponáty mincí, medailí, ale<br />

aj regionálnej histórie a výtvarného<br />

umenia, ktorých je viac ako 90-tisíc.<br />

Od roku 1994 patrí pod Národnú banku<br />

Slovenska.<br />

32

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!