Slovak Lines 10/2018

O
brí hrad je predovšetkým iný hrad a niektoré
deti odtiaľto odchádzajú trochu
sklamané, keď očakávajú niečo na spôsob
rozprávkového hradu s kráľom alebo
rytiermi. Tento typ hradu ten Obrí naozaj nie je. Ide
o praveké hradisko postavené niekedy pred dva
a pol tisíc rokmi v dobe, keď v Izraeli vznikal dnešný
Starý zákon, v Grécku žil filozof Aristokles prezývaný
Platón, Rím sa ešte len formoval, Egypt už bol za
zenitom a svetu chcela vládnuť Perzská ríša.
Les je tu tichý – tvoria ho hlavne smreky a borovice
a terén je krkolomný. Napokon ste na skalnej
ostrohy hory, ktorá sa nazýva Valy. Severná strana
hradiska ponúka výhľad na charakteristickú horskú
krajinu centrálnej Šumavy, ale aj kamenné pole
na protiľahlých svahoch alebo na neďaleký hrad
Kašperk. To hlavné, čo tu z Obrieho hradu zostalo,
sú dlhé pásy kamenných valov – rozpadnutých
pôvodných hradieb.
Turistický chodník, ktorý sem vedie, nie je ľahko
schodný. S kočiarom sa sem nedostanete. V lese narazíte
na korene a tak prudký svah, že loziť miestami
po štyroch nie je žiadna hanba. Inde tas čakajú
veľké kamene, po ktorých preskakujete. V lete je tu
väčšinou príjemne, ale na jar a na jeseň počítajte
s tým, že stúpate tisíc metrov nad more a zíde sa
vám teplé oblečenie. V zime tu potom klimatické
podmienky patria k najdrsnejším v Čechách. Sneh
sa tu môže objaviť už v októbri a často tu leží až
do mája. Ide o najvyššie položenú pravekú stavbu
v Čechách a tiež o jednu z najlepšie zachovaných
pravekých stavieb.
ento opis bol nutný, aby vyniklo, ako zvláštne,
nelogické a tajomné je, že taká stavba vznikla
na tak obtiažne dostupnom a tak nehostinnom
mieste. Dodajme, že hradisko leží v nadmorskej
výške 970 až 985 metrov, má oválny tvar dlhý asi
370 metrov a široký zhruba 80 metrov. Celkovo
zaberá približne dva a pol hektára plochy a terén vo
vnútri je veľmi nerovný a je dobre tu dávať pozor na
každý krok.
Hradby boli pôvodne široké tri až štyri metre, steny
stavitelia starostlivo vyskladali, ale kamene medzi
nimi len nahádzali bez ladu a skladu. Dnes sú hradby
väčšinou zrútené. A rozpadajú sa postupne ďalej
– stoja za tým geologické procesy, ale tiež návštevníci,
ktorí k hradbám nemajú úctu.
Toľko k tomu, o čom sa dá hovoriť celkom s istotou
a poďme k záhadám a tajomstvám tohto hradiska.
Archeológovia tu pracovali hlavne v prvej polovici
20. storočia a potom na začiatku nášho milénia.
A veľa toho nenašli. Po prvé mali problém s určením
doby, kedy hrad vznikol. Neobjavili tu totiž žiadne
črepy, ani podobné praveké nálezy, a tak musia
datovanie odhadovať len podľa spôsobu stavby na
koniec doby halštatskej (700 – 400 pr. n. l.) alebo
na začiatok doby laténskej (400 – 25 pr. n. l.). V tej
dobe do Čiech prenikli Kelti a hradisko tak zrejme
postavili Bójovia, ktorí dali celej krajine meno.
Záhadou je, že hradisko vzniklo bez stôp po jeho
staviteľoch. Archeológovia odhadujú, že ho dokázalo
postaviť asi 150 ľudí za päť mesiacov. Toľko
ľudí ale spotrebovalo tisíce kilogramov jedla, vypilo
30