Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Devianti<br />
Text: Gabriela Marcinková<br />
Poznáte to.<br />
Stojíte na zastávke, mrznete, hádžete<br />
pohľady na šoféra, ktorý sa vôbec neunúva<br />
naštartovať. Na hodinky sa pozrieť nechcete,<br />
lebo by to znamenalo obnaženie kúska tela<br />
a ohrozenie napadnutia mrazom. V takejto<br />
ťažkej chvíli vám začnú chodiť po rozume<br />
rôzne myšlienky. Pozorujete ľudí, len<br />
tak...bájočkom (zrejme divný výraz, ale práve<br />
takéto výrazy vám napadajú).<br />
Na zastávke stojím iba ja a zopár starších<br />
dám, pevne zamotaných do piatich vrstiev<br />
sukní a pletených šálov. Jasné, aký iný<br />
normálny človek príde na zastávku päť minút<br />
pred odchodom autobusu. Prichádza červené<br />
auto... Parkuje... Mrznem... Žeby som sa<br />
pozrela na tie hodinky?... Nie, priveľké<br />
riziko, už predsa musí ísť... Mrznem... Ten<br />
šofér je zver... Konečne!<br />
Nie, nejde autobus, iba prichádza skupinka<br />
mladých, čo mi dáva nádej, že o chvíľu príde<br />
ten čas. A popritom mi prináša trochu<br />
rozptýlenia v podobe (je viem, že sa to nemá)<br />
pozorovania a počúvania ich rozhovoru.<br />
Dvaja chlapci, dve dievčatá. Kaki nohavice,<br />
obrovské mikiny, tenké imidžové vesty,<br />
reťaze okolo všetkých možných končatín<br />
a neodmysliteľné, aspoň o tri čísla väčšie<br />
čižmy. Medzi dievčatami a chlapcami<br />
minimálny rozdiel, veď sme bratia a sestry.<br />
Rozhovor prebieha vo veselom duchu. ,,Ty<br />
ich máš dlhé (akože vlasy, pochopila som) až<br />
po... (pomenovanie špecifického mužského<br />
orgánu špecificky vulgárnym slovom).“ Tento<br />
výrok vyvolal salvy smiechu, autor výroku sa<br />
hrdo poobzeral po okolí, akože ,,som ja ale<br />
frajer“, a očakával reakciu čakajúcich. Babky<br />
vedľa sa hneď zhrčili do jednej kopy (v<br />
jednote je sila) a začali ohovárať mladú<br />
generáciu. Vravím si, majú pravdu. Takéto<br />
živly nepôsobia na starších ľudí dojmom, že<br />
budúcnosť sveta je v dobrých rukách.<br />
Môj dojem sa stupňuje po ďalších siláckych<br />
výrokoch štvorice, pričom si na jazyk<br />
nedávajú pozor ani dievčatá. Ak by som<br />
mohla, pridám sa k babuškám, veď je to<br />
nehorázne, takto vystupovať na verejnosti,<br />
oblieva ma zlosť a rozhorčenie nad takýmito<br />
ľuďmi. Konečne! Nie, nejde autobus,<br />
prichádza môj chlapec. On je tým druhým na<br />
čo čakám, hneď po autobuse. A už mi ani<br />
autobus netreba. Pri teplom objatí sa cítim<br />
ako v siedmom nebi. Ešte božtek a som úplne<br />
vyliečená z pochmúrnych myšlienok. Zrazu<br />
však zachytím pohľad jednej zo stareniek. Je<br />
mi všetko jasné. Pohoršene začínajú<br />
rozoberať môj prípad, ako ďalší z radu<br />
neprístupných. Rozhorčené slová doliehajú až<br />
ku mne. To nie je možné. Bosorky!<br />
Ide autobus. Nastupujem.<br />
Je to tak... Som mladý deviant... Patrím<br />
k nim... Zajtra si začnem prepichovať časti<br />
tela ihlami... O týždeň si oholím hlavu...<br />
O rok... Bože!<br />
18 <strong>Akty</strong> <strong>GK2</strong> 3/<strong>2006</strong>
Change language