Parochňa Jean Paul Gaultier circa = 400 € = Pánske topánky GUCCI = 550 € = Pohodlné dámske topánky MOSCHINO = 490 € = Mozog pre 400 študentov = na nezaplatenie = Nové školské uniformy Nič netušíte a už ich máte na sebe. <strong>GK2</strong> zatiaľ uniformy nevyžaduje, je to ale len otázkou času, kedy začne. Dámska uniforma Jean Paul Gaultier = 1250 € = Dámske dioptrické okuliare Versace = 180 € = Pánska uniforma Jean Paul Gaultier = 300 € = okuliare = 210 € = Vosková hlava = 1 600 $ = 8 <strong>Akty</strong> <strong>GK2</strong> 3/<strong>2006</strong>
Farma v jeskyni Text: Veronika Pavelková Výnimočné režisérske nadanie v spojení so skvelými hercami, choreografmi a hudobníkmi naplnilo neveľkú scénu Divadla Alexandra Duchnoviča. Jeden marcový piatok som vymenila Žbirkov koncert za divadlo. V očakávaní, či sa mi vôbec pošťastí dostať do sály, som ešte netušila, o čo všetko by som prišla, ak by sa mi to nepodarilo. Sedeli sme v sále, „napresovaní“ ako sardinky v oleji. Po 5 minútach vystúpila na scénu Lucia Nimcová, sympatické mladé dievča, ktoré patrí k najmladšej generácii Rusínov, ktorí boli počas komunizmu násilne presťahovaní z dedín do mestských panelákov. Celý svoj život nenašla miesto, ktoré by mohla nazvať domovom, kam by sa mohla vrátiť. Preto vytvorila výstavu fotografií, ktorými vydáva svedectvo o krutosti vtedajšieho režimu. Práve v rámci tohto projektu pricestoval na Slovensko divadelný súbor Farm in cave z Prahy. Tento divadelný súbor je zložený z mladých ľudí viacerých národností, ktorí cestujú aj po Slovensku a hľadajú zabudnuté piesne. Od roku 2001 precestovali celý svet od Argentíny po Kóreu. Úspech získali aj u nás svojím živočíšnym, energickým a úprimným prejavom. Ich hlasy spolu s bicími, trúbkou, harmonikou, husľami a ďalšími nástrojmi vytvorili zvukovú stenu. Herci liezli po stenách, preliezali sa, dupotali, ale hlavne spievali. Javisko vyzeralo ako hmýriaca sa masa ľudských tiel. Niekedy to malo rušivý účinok, ale v prevažnej časti ich preexponovaný prejav podporoval celkový dojem. Pôsobili, ako keby to, čo práve spievali, bola posledná vec, čo v živote urobia. Niekedy pôsobili ako v tranze, akoby sa do nich prevtelili ľudia, ktorí tieto piesne zložili. Aby ste mali predstavu, kvôli čomu sa tu rozplývam, môžete sa ísť pozrieť na ich stránku, na ktorej nájdete aj ich hudbu – www.infarma.info Režisér Viliam Dočolomanský vstupoval po každom fragmente do predstavenia. Jemu ani hercom nešlo ani tak o slová piesní, ale o pocit, ktorí vyjadrujú. Na pozadí scény bolo plátno, na ktorom sa počas piesní premietali fotky ľudí, ktorí im odovzdali svoje piesne. Najviac ma zaujala krehká, asi 90-ročná starenka stojaca vo dverách svojej chalúpky. Vyžarovala z nej múdrosť a životná skúsenosť. Do toho spievala mladá speváčka pieseň o smútku manželky, ktorej muž emigroval do Ameriky a ju opustil. Alebo aj videoprojekcia Žilinskej stanice, odkiaľ boli Židia odvážaní do koncentračných táborov. Jedna mladá Židovka si myslela, že pôjdu na brigádu, tak si zobrala svoje najkrajšie šaty a učesala si vlasy do štýlového účesu. Netušila, čo ju čaká... Tieto piesne boli a sú najčistejším svedectvom doby, v ktorej boli vytvorené. Standing ovations na konci predstavenia boli problematické pre nedostatok miesta, Zdroje: ale čo by človek www.changet.sk neurobil pre umenie. www.infarma.info Mimochodom, hľadajú nových hercov do svojho súboru. Nepridáte sa? <strong>Akty</strong> <strong>GK2</strong> 3/<strong>2006</strong> 9
Change language