Otvoriť - EUROREPORT plus
25.11.2014 • Views
Share Embed Flag

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
euroreportplus.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Cena 69 Sk<br />

Február<br />

2006<br />

Č A S O P I S N A P O D P O R U I N T E G R Á C I E S L O V E N S K A D O E U R Ó P S K E J Ú N I E<br />

ZDRAVOTNÍCTVO<br />

A SOCIÁLNA<br />

POLITIKA<br />

ISSN 1335-9762

Naordinujte svojim ľuďom<br />

LEPŠIU STAROSTLIVOSŤ!<br />

I n d i v i d u á l n e z d r a v o t n é p o i s t e n i e<br />

Menšia chorobnosť na pracovisku, úspora financií na PN-kách, lepšie využitie času<br />

a v neposlednom rade lojalita zamestnancov. To je len niekoľko hlavných výhod<br />

individuálneho zdravotného poistenia Zdravie Plus od poisťovne Union. Keď sa rozhodnete<br />

dopriať svojim ľuďom lepšiu zdravotnú starostlivosť, ponúkneme vám výhody a individuálne<br />

podmienky podľa vašich preferencií.<br />

www.lepsiezdravie.sk 0850 111 211

Obsah<br />

VO VŠETKÝCH<br />

NEMOCNICIACH<br />

NANOVO<br />

FORMUJÚ VZŤAHY<br />

Rozhovor<br />

s R. Zajacom<br />

OBSAH<br />

KEBY SOM SVOJU<br />

PRÁCU CHÁPALA<br />

AKO OBEŤ,<br />

TAK BY SOM JU<br />

NEROBILA<br />

Rozhovor<br />

s I. Radičovou<br />

6 32 49<br />

BEZDOMOVCI JE<br />

FENOMÉN TAKÝ<br />

STARÝ AKO JE<br />

STARÉ ĽUDSTVO<br />

Rozhovor<br />

s A. Srholcom<br />

Sociálna politika a zdravotníctvo (Ľ. Jurík) .....................................................4<br />

Vo všetkých nemocniciach sa nanovo formujú vzťahy<br />

(Rozhovor s R. Zajacom) .......................................................................................6<br />

Ďalší rast kvality vyžaduje vyššie odvody od štátu<br />

(Rozhovor s P. Ottingerom) ...................................................................................8<br />

Reforma zdravotníctva je o jeho sprivatizovaní<br />

(Rozhovor s M. Chovancom) ...............................................................................10<br />

Lieky sú tiež produkty (Rozhovor s J. Mazagom) ............................................12<br />

Dajme šancu pacientovi (Rozhovor s A. Reinerom – ADL) ..............................13<br />

Čím je zdravšia populácia, tým je zdravšia ekonomika<br />

(Rozhovor s P. Svobodom – MAFS) .....................................................................14<br />

Výzvou je fakt starnutia obyvateľstva<br />

(Rozhovor s M. Horníkovou – SAFS) ....................................................................15<br />

Sanofi-aventis má vždy prvoradý cieľ: ľudské zdravie<br />

(Rozhovor s M. Molitorisovou – sanofi-aventis) ...................................................16<br />

Prioritou je byť čo najbližšie ku klientovi<br />

(Rozhovor s O. Kuchárikom – Altana Pharma) .....................................................18<br />

Incoma Slovakia, s.r.o. ..................................................................................19<br />

Reforma zdravotnú starostlivosť zefektívnila<br />

(Rozhovor s M. Miklošim) ...................................................................................20<br />

Model aj peniaze na riešenie nedostatku praktických lekárov máme<br />

(Rozhovor s L. Pásztorom – ASL SR) ....................................................................21<br />

Z nových krajín EÚ sme v popredí (Rozhovor s J. Slaným) .............................22<br />

Nielen peniaze, ale aj zdravie je dobré mať v dôchodku<br />

(Rozhovor s T. Bôrikom – Union poisťovňa, a.s.) .................................................23<br />

Významné projekty na podporu informatizácie zdravotníctva<br />

(Rozhovor s Ľ. Vlčákom) .....................................................................................24<br />

Navštevujte lekára bez čakania – MySOLP ...................................................25<br />

Ide o život (Danica Janiaková) ..........................................................................26<br />

Úrad ako autorita (v systéme verejného zdravotného poistenia)<br />

(Rozhovor s J. Gajdošom) ...................................................................................28<br />

Keď pacient na ošetrenie nečaká (Rozhovor s Ľ. Šušolom – Pro Sanus) ........29<br />

Snaha o život bez bariér (Rozhovor s M. Orgonášovou) .................................30<br />

Možno písať bielou pastelkou na biely papier? A dá sa žiť v tme?<br />

(Rozhovor s T. Mikuláškovou) .............................................................................31<br />

Keby som svoju prácu chápala ako obeť, tak by som ju nerobila<br />

(Rozhovor s I. Radičovou) ...................................................................................32<br />

Získavanie podpory v parlamente vo volebnom roku je rizikom<br />

(Rozhovor s M. Beblavým) ..................................................................................34<br />

Chceme ešte napraviť chyby v sociálnej oblasti<br />

(Rozhovor s K. Sárközyovou) ...............................................................................36<br />

Starostlivosť o budúcu starobu má byť celoživotnou filozofiou ľudí<br />

(Rozhovor s F. Halmešom – Sociálna poisťovňa) ..................................................38<br />

Dôchodcovia nie sú skupinou najviac ohrozenou chudobou<br />

(Rozhovor s M. Lendackým) ................................................................................40<br />

Na penzie si šetrí už vyše milióna ľudí na Slovensku<br />

(Rozhovor s P. Sochom) ......................................................................................41<br />

Pracovné výkony dynamizuje informatika<br />

(Rozhovor s Ľ. Štefíkom) .....................................................................................42<br />

Spoľahlivé informačné systémy nápomocné vývoju poisťovacieho<br />

trhu (Rozhovor s M. Mikulčíkom – CSC) .............................................................43<br />

Cetus, spol. s r.o. ............................................................................................44<br />

Práca pre Slovákov na Slovensku (Rozhovor s R. Sokolom) ..........................45<br />

Naším cieľom je rast kvality (Rozhovor s E. Michaldovou) .............................46<br />

Zmeny s akcentom na ľudskú dôstojnosť (Rozhovor s L. Brichtovou) ...........47<br />

Čokoľvek navrhneme meniť, vyvolá značný ohlas<br />

(Rozhovor s V. Husárikovou) ...............................................................................48<br />

Bezdomovci je fenomén taký starý ako je staré ľudstvo<br />

(Rozhovor s A. Srholcom) ...................................................................................49<br />

Riziká novej studenej vojny pod vlajkami religiozity<br />

(S. Motusová) .....................................................................................................50<br />

Ľudia a udalosti (T. Jaglová) ............................................................................52<br />

To je môj názor (A. Duleba – P. Zsapka) ..........................................................53<br />

Len žiadne strachy – budeme ako bohovia (A. Hykisch) ..............................54<br />

Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska) .............................56<br />

Spoločnosť Michala Bosáka ..........................................................................59<br />

Firma Clearwater, s.r.o. .................................................................................60<br />

Až päť slovenských oficiálnych účastí v Brne<br />

(Rozhovor s Ľ. Podolským – ALFAcon) ................................................................60<br />

Kávomaty, s.r.o. .............................................................................................61<br />

Únia sa týka života všetkých (Rozhovor s I. Belohorskou) ..............................62<br />

O Slovensko v Európskej únii nemám žiadne obavy<br />

(Rozhovor s V. Špidlom) .....................................................................................63<br />

Európsky parlament .......................................................................................64<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie .............................................................65<br />

Infoservis Úradu vlády SR .............................................................................66<br />

Infoservis NR SR .............................................................................................68<br />

Summary .........................................................................................................70<br />

Február 2006<br />

Vydavateľ: AKTUAL PRESS, spol. s r. o. v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR a Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR<br />

Adresa redakcie: Panská 9, 811 01 Bratislava 1, tel./fax: +421 2 544 34 107, tel.: +421 2 544 33 896, tel.: +421 2 546 40 687-89, e-mail:<br />

euroreport@stonline.sk, kincelova@ba.telecom.sk. http://www.euroreport.sk • Reg. č. MKSR 1880/98 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Zástupkyňa<br />

šéfredaktora: Emília Kincelová • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková • Redakčná rada: Jozef Banáš, Pál<br />

Csáky, Pavel Kandráč, Eduard Kukan, Ľubomír Lintner, Daniel Lipšic, Juraj Liška • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena<br />

jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník IX. • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy<br />

a fotografie nevraciame.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Február 2006<br />

3

Úvodník<br />

SOCIÁLNA POLITIKA A ZDRAVOTNÍCTVO,<br />

vari dve najdiskutovateľnejšie a najproblémovejšie<br />

témy sú hlavným obsahom februárového čísla euro-<br />

REPORTU.<br />

Reformy, reformy a opäť reformy. Zrejme sa všetci<br />

zhodneme na tom, že reformy v zdravotníctve a v sociálnom<br />

systéme sú nevyhnutné, nie všetci sa však zhodneme<br />

na tom, do akej miery sú tieto reformy únosné<br />

pre prevažnú časť obyvateľov Slovenska.<br />

Zdravotnícke zariadenia,<br />

starostlivosť o pacienta, zdravie<br />

populácie, sú nesmierne<br />

citlivou oblasťou, ktorá sa koniec-koncov<br />

dotýka každého<br />

človeka. Každý z nás – niekto<br />

menej, iný viac – príde do<br />

styku s lekármi, musí užívať<br />

lieky, pobudne v nemocnici<br />

a táto skúsenosť určite nepatrí<br />

medzi príjemné: nuž<br />

nečudo, že všetci citlivo reagujeme<br />

na vlastné zdravie, na<br />

choroby a najmä na to, ako sa<br />

lekári a nemocnice postarajú<br />

o náš zraniteľný organizmus.<br />

Tým skôr, že každý človek<br />

si prakticky celý život musí<br />

platiť tzv. nemocenské, nehovoriac<br />

o tom, že bezplatná<br />

starostlivosť o zdravie občana<br />

je priamo súčasťou Ústavy<br />

Slovenskej republiky. Ak toto<br />

všetko vezmeme do úvahy, potom sú legitímne otázky<br />

a s nimi spojené výhrady so zdravotníckou reformou,<br />

ktorá sa v niektorých ohľadoch dostáva do rozporu<br />

nielen s Ústavou, ale aj s elementárnymi humanistickými<br />

zásadami modernej civilizácie. Zdravie obyvateľov<br />

sa predsa nemôže liberalizovať do takej miery, aby sa<br />

stalo predmetom biznisu, a to biznisu pomerne nemilosrdného.<br />

Tiež sú namieste pochybnosti o tom, či sa<br />

zdravotnícke zariadenia a lekárne majú koncentrovať<br />

v rukách istej finančnej skupiny, ktorá je známa svojím<br />

nekompromisným postojom a jediným záujmom:<br />

čo najviac získať.<br />

Pritom treba objektívne poznamenať, že reformy<br />

v zdravotníctve prinášajú aj pozitívne výsledky a paušálne<br />

odvrhnúť ďalšiu cestu reforiem si nebude môcť<br />

dovoliť žiadna vláda. Otázkou zostane už povedané:<br />

kam až možno zájsť, kde je miera sociálnej únosnosti?<br />

Ak tieto úvahy platia o zdravotníctve, rovnakú rétoriku<br />

možno použiť aj v prípade<br />

sociálnej starostlivosti. Zo zákona<br />

sú občania povinní platiť<br />

sociálne odvody a robia tak<br />

po celý život: právom sa teda<br />

pýtajú (a sťažujú) prečo majú<br />

nízke dôchodky, ktoré ich –<br />

ako sa vraví – na staré kolená<br />

dostávajú do ľudsky nedôstojného<br />

postavenia, ktoré opäť<br />

odporuje humánnym zásadám<br />

civilizovanej spoločnosti.<br />

Sociálna politika, to je okrem<br />

iného aj princíp sociálnej solidarity<br />

– napokon, o čom inom<br />

by mala byť? Tiež o biznise?<br />

Tiež o tom, aby sa dôchodkové<br />

správcovské spoločnosti „nabalili“<br />

a penzista obracal v ruke<br />

každý grajciar? Pravda je,<br />

pravdaže, zložitejšia, ale tých<br />

pochybností je akosi priveľa.<br />

Do pôsobnosti rezortu ministerstva<br />

práce, sociálnych vecí a rodiny však patrí<br />

podstatne širšia agenda ako len výška dôchodkov. Je to<br />

problematika zamestnanosti, utvárania nových pracovných<br />

príležitostí, sociálne poistenie, problémy rodiny,<br />

existenčné ťažkosti ľudí, ktorí sú na dne spoločnosti...<br />

jednoducho, neveľmi veselé záležitosti. Problematika je<br />

o to zložitejšia, že parlamentné strany – opozičné i koaličné<br />

– len ťažko hľadajú čo i len náznak konsenzu.<br />

A hoci sa to nezdá, voľby sú ante portas: aj o tomto by<br />

malo byť februárové číslo nášho časopisu.<br />

ĽUBOŠ JURÍK<br />

šéfredaktor<br />

TÉMA BUDÚCEHO ČÍSLA:<br />

Hospodárstvo, energetika, cestovný ruch<br />

4 Február 2006<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Dávame šancu<br />

žiť plnohodnotným životom<br />

Roche je jednou z vedúcich spoločností v oblasti zdravotnej starostlivosti<br />

s výnimočne širokým spektrom inovatívnych riešení. Už viac ako<br />

100 rokov sme angažovaní v objavovaní, vývoji, výrobe<br />

a marketingu nových riešení v zdravotnej starostlivosti.<br />

Naše produkty a servis sa týkajú prevencie, diagnózy a liečby chorôb,<br />

čím zlepšujeme blaho a kvalitu života.<br />

Nesústredíme sa iba na diagnózu a liečbu manifestujúceho ochorenia.<br />

Náš integrovaný prístup k zdravotnej starostlivosti ponúka stále viac<br />

možností identifikovať a včas sa zamerať na ochorenia, kedy je ešte<br />

stále možná prevencia ich nežiaducich účinkov.<br />

Naším globálnym cieľom dnes a v budúcnosti je vytvoriť v zdravotnej<br />

starostlivosti výnimočné dodatočné hodnoty.<br />

Roche Slovensko, s.r.o., Cintorínska3/A, 811 08 Bratislava1, tel.:02/52638201-5, fax: 02/52635014

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

VO VŠETKÝCH NEMOCNICIACH<br />

SA NANOVO FORMUJÚ VZŤAHY<br />

Reformy, ktoré Ministerstvo zdravotníctva SR v uplynulom volebnom období vykonalo, boli súčasťou Programového vyhlásenia<br />

vlády. O tom, čo sa podarilo realizovať z pôvodných predstáv a čo ešte by Slovensko malo čakať, sa s ministrom zdravotníctva<br />

Rudolfom Zajacom zhovárala publicistka Mária Šišuláková.<br />

■ Niektoré zákony, ktorými sa reformuje slovenské<br />

zdravotníctvo, si krátko po ich prijatí<br />

vyžiadali isté úpravy, reformu reformy?<br />

Radšej hovorme o oprave. K 1. januáru<br />

2005 začalo platiť všetkých 6 zákonov, 2<br />

z nich boli účinné už od novembra 2004. Zásadná<br />

zmena celej koncepcie zdravotníctva,<br />

o ktorej hovoríme opozícia aj koalícia, nabehla<br />

relatívne hladko. Nezaznamenali sme<br />

nijaké vážnejšie problémy s financovaním,<br />

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti už<br />

vôbec, ani nijaké excesy odmietnutia pacientov,<br />

s uvoľnením peňazí, sanitky chodili<br />

správne a včas, lekári operovali správne<br />

a včas, sestry pracovali ako vždy ako včeličky.<br />

Situácia v praxi ukázala, čo sme očakávali<br />

a vedeli, že niektoré veci treba doladiť.<br />

Nie sú úplne v poriadku respektíve sú horšie<br />

vykonateľné. Časť aplikačných problémov<br />

vyplývala z úplne novej dikcie a formy zákonov,<br />

ktoré boli stavané na filozofii: „Čo<br />

nie je zakázané, je dovolené“. Tým naši<br />

zdravotníci navyknutí pracovať s nespočetným<br />

množstvom zákazov a príkazov obsiahnutých<br />

v predchádzajúcich zákonoch 272,<br />

273 a 277, boli dosť zmätení. Chceli dostať<br />

nejaký príkaz ako to majú robiť a my sme<br />

im hovorili: „Toto nesmiete robiť, všetko<br />

ostatné môžete“. Tieto problémy sa odstraňovali<br />

naším výkladom zákona, ako majú<br />

postupovať.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ No týchto úprav bolo pomerne veľa?<br />

Ale naozaj sme museli opraviť niektoré<br />

veci okolo vydávania povolení, lepšie premyslieť<br />

otázku minimálnej siete, vážnejšie<br />

sa zamyslieť nad niektorými nepresnými<br />

formuláciami hlavne pri spoločnom financovaní<br />

záchrannej služby v zákone o záchrannej<br />

službe, spresniť niektoré ustanovenia pri<br />

prerozdeľovaní poistného v zákone o zdravotnom<br />

poistení tak, aby sme zjednodušili<br />

alebo zjasnili ich myšlienku a výklad. V tomto<br />

ponímaní sme jednou šesťnovelou znovelizovali<br />

všetkých 6 zákonov. Bola najskôr<br />

päťnovela a potom sme čiastočne opravili<br />

ešte zákon o záchrannej službe v článku 2<br />

o poskytovateľoch. Aj tam je istá výnimka,<br />

že sa na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti<br />

pozeráme ako na jednotlivý subjekt<br />

trhu a veci súvisiace s povoľovaním sú v zákone<br />

o poskytovateľoch. Záchranná služba<br />

je špeciálnym poskytovateľom zdravotníckych<br />

služieb, preto sú niektoré s tým súvisiace<br />

veci v malom samostatnom zákone.<br />

Následne sme potrebovali dokončiť kúpeľný<br />

zákon, lebo nebola žiadna reforma<br />

a ten zákon tu chýbal 10 rokov. Prijatím novej<br />

právnej normy na jeseň 2005 sa nám podarilo<br />

zlikvidovať stále platné zvyšky starého<br />

zákona 277 o zdravotnej starostlivosti.<br />

Jednou zo zmien, ktoré nastali, bolo prijatie<br />

zákona o pohrebníctve, čo bol ďalší komplementárny<br />

zákon a nie reforma reformy,<br />

ako ste povedali, ale norma, ktorá vyplnila<br />

medzeru, v oblasti, kde sme nemali skoro<br />

žiadne pravidlá hry.<br />

Do tohto výpočtu nie reforiem, ale komplexného<br />

uzavretia kruhu, patrí aj veľká<br />

novela zákona o ochrane nefajčiarov, ktorú<br />

parlament vlani schválil.<br />

Kruh sa uzavrel, keď som do parlamentu<br />

predložil veľkú novelu zákona o lieku a zabezpečil<br />

jeho úplné vydanie. Je to najčastejšie<br />

novelizovaný zákon v rezorte zdravotníctva,<br />

pretože sa ho dotýka harmonizácia európskeho<br />

práva a nepochybne patrí do systému<br />

poskytovania zdravotnej starostlivosti.<br />

To, že sme v týchto zákonoch často ešte<br />

aj cez poslancov upresňovali niektoré detaily,<br />

boli veci, ktoré sme postupne upravovali<br />

a nepopieram, že tieto novely vychádzali<br />

z aplikačných problémov.<br />

Vari najväčší rozruch spôsobila posledná,<br />

decembrová novela zákona o rozsahu<br />

poskytovania zdravotnej služby, v ktorej<br />

okrem pôvodnej idey trošku zlepšiť prístup<br />

ku kúpeľnej starostlivosti pacientom s neuromuskulárnymi<br />

chorobami, sme následne<br />

dopracovali aj posledné problémy týkajúce<br />

sa čakacích listín, ich spravodlivého účtovania<br />

a zabezpečenia. Nastavili sme systém<br />

tak, aby sa každá čakacia listina objavila<br />

v reálnych nákladoch v účtovníctve zdravotnej<br />

poisťovne, čo, aj keď nerád používam ten<br />

termín, prakticky na nulu znižuje možnosť<br />

nejakých nekalých účtovných operácií.<br />

Áno, vzhľadom na výsledky makroekonomických<br />

dát zdravotníctva sme významne<br />

zvýšili právnu ochranu občanov, keď sme<br />

nastavili hranice možných poplatkov, ale aj<br />

možnej spoluúčasti občanov v zákone, čo<br />

doteraz nebolo a navyše sme pridali balík<br />

chorôb, ktoré vždy musia byť plne hradené.<br />

■ Osobne ste spokojný s tým, čo sa vám podarilo<br />

v týchto štyroch rokoch urobiť, alebo<br />

kde vidíte rezervy – napríklad myslím na normatívy<br />

výkonov?<br />

Zákon predpokladá, že budú vznikať zoznamy<br />

a katalógy a veľká skupina vyše 80<br />

odborníkov lekárov zo všetkých odborov<br />

a všetkých stavovských a záujmových združení,<br />

najmä Slovenskej lekárskej spoločnosti,<br />

lekárskej komory, únie špecialistov,<br />

z Asociácie súkromných lekárov a asociácie<br />

6 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

nemocníc pracuje na tvorbe zoznamov výkonov<br />

vedúcich k zisteniu choroby a výkonov<br />

vedúcich k jej odstráneniu. Pomaly by<br />

takéto zoznamy mohli vznikať. Teraz sme<br />

dokončili práce na prvej verzii katalógov,<br />

v ktorých tieto výkony budú uvedené. Na<br />

Slovensku doteraz neboli katalógy hospitalizácie<br />

ani chirurgických výkonov. Nemáme<br />

chirurgický výkon opísaný, hovoríme len<br />

o operácii brucha.<br />

Spolupracujeme pri tom veľmi dobre so<br />

systémom Nonesco Plus. So súhlasom autorov<br />

sme použili slovenskú verziu, ktorú vypracovali<br />

známi odborníci ako je MUDr. Lipšic<br />

a iní. Používame aj zoznam výkonov,<br />

ktorý sa uplatňuje v ambulantnej praxi. Toto<br />

všetko sme museli preniesť do jedného systému<br />

katalogizácie a teraz ide pred odborné<br />

skupiny, ako zákon predpokladá. To znamená,<br />

vznikajú normatívy.<br />

Jediné, čo sa nedá napísať do zákona, je<br />

samotný ľudský vzťah medzi poskytovateľom<br />

a poistencom. Nikto nepredpokladá, že<br />

zákonom zabezpečíme, aby sa lekári a sestry<br />

navzájom k sebe správali slušne a zlepšil<br />

sa ich vzťah k pacientom, aby sa zlepšil<br />

vzťah poisťovne a poistenca či manažment<br />

pacienta. To vychádza zo spoločenského<br />

podvedomia systému a ten bol na veľmi<br />

nízkej úrovni.<br />

■ Ale verejnosť tieto vzťahy vníma ako zhoršujúce,<br />

nemáte také ohlasy?<br />

Vždy sa dostanete do dvoch polôh. V jednej<br />

ma zdravotnícka verejnosť považuje za<br />

slabého ochrancu, skôr si myslia, že idem<br />

proti nim a nezastávam sa ich, čo je nezmysel.<br />

Málokto tak veľa a nahlas hovorí o nekonečne<br />

záslužnej práci našich lekárov, ktorú<br />

vykonávajú často vo veľmi zlých ekonomických<br />

podmienkach. Ale pacientov tak veľmi<br />

nezaujíma alokácia zdrojov, ich efektivita,<br />

podiel zdravotníctva na HDP. Ich zaujíma,<br />

či zbytočne nečakajú pred ambulanciami,<br />

nemusia chodiť na opakované vyšetrenia.<br />

Ženy sú veľmi nervózne, keď musia dlho<br />

čakať na mamografiu. Robili sme prieskum<br />

a zistili sme, že na ňu čakajú úplne zbytočne,<br />

je to zlá organizácia práce. Ľudia sa najviac<br />

sťažujú na zlé zaobchádzanie. Istý sociálny<br />

status lekárov a sestier potom dáva v odozve<br />

aj isté sociálne spôsoby správania, ale to je<br />

jedna z mála vecí, ktorá musí prísť ruka v ruke<br />

so zlepšovaním ekonomickej situácie. Ak<br />

už dnes vieme niekde v štátnych zdravotníckych<br />

zariadeniach zabezpečovať pre lekárov<br />

v niektorých profesiách platy 50 – 70-tisíc<br />

a pre sestry okolo 35-tisíc Sk, ruka v ruke<br />

s tým musia prísť aj lepšie medziľudské vzťahy.<br />

Ale ak je to v nemocniciach, ktoré často<br />

nie sú v našej kompetencii, ak tam sestrám<br />

riaditelia nezmyselne zobrali 30 – 60% platu,<br />

nech sa nikto nečuduje, že sú nervózne, boja<br />

sa o svoje postavenie. To sa logicky a pre pacientov<br />

zvlášť citlivo na nich prenáša.<br />

■ To je v prešovskej nemocnici?<br />

Nie, tam ide o bežné diferencovanie<br />

miezd. Keďže prešovská nemocnica na základe<br />

kolektívnej zmluvy musela až do<br />

konca minulého roka vyplácať mzdy podľa<br />

tabuliek, nie podľa kvality vykonanej práce,<br />

navrhol riaditeľ 80% pôvodného platu<br />

ako fixný a 20% znamená u niekoho mínus<br />

a u niekoho <strong>plus</strong> ako pohyblivú zložku. Táto<br />

diferenciácia je motivačná v záujme pocitu<br />

zásluhovosti pracovníkov. Prešovská nemocnica<br />

teraz prechádza zmenami, ktorými<br />

nemocnice v Martine, Žiline, Bratislave<br />

už dávno prešli. Otázka je, či v Prešove obe<br />

strany využili všetky rokovacie možnosti a či<br />

má byť na čele takéhoto rokovania lekárska<br />

komora alebo odbory. Prirodzeným zástancom<br />

pracovníkov sú odbory, tam ale mám<br />

pocit, že nevyčerpali ani základné možnosti<br />

rokovania a už sa používajú tvrdé praktiky.<br />

Vzťahy medzi zamestnancami a vedením<br />

nemocnice tu neboli 50 rokov a nanovo sa<br />

formujú vo všetkých nemocniciach, kde má<br />

štát nejakú účasť a je samozrejmé, že príde aj<br />

na tvrdšie rozhovory, akcie. To je prirodzené<br />

i v Nemecku, Francúzsku.<br />

■ V médiách bol uverejnený cenník tzv. nadštandardnej<br />

starostlivosti za príplatky a ako<br />

nadštandard sa uvádza 2-posteľová služba<br />

so sociálnym zariadením. Ale v porovnaní so<br />

svetom to nie je nijaký nadštandard. Subjektívne<br />

mám pocit, že u nás by už mali byť všetky<br />

nemocničné izby 2-posteľové pre bežných<br />

pacientov?<br />

Oceňujem to slovko subjektívne, lebo<br />

pretože stav budov slovenského zdravotníctva<br />

je objektívne horší. Ako štandard<br />

sme definovali: 3-posteľová izba a viac, teda<br />

najnižší štandard sú 3 postele a sociálne zariadenie<br />

na chodbe. Tým nechceme uľahčiť<br />

2-posteľovým izbám získavať peniaze, ale<br />

urobili sme tak preto, že viac ako 40% izieb<br />

na Slovensku sú a 3- a viacposteľové so sociálnymi<br />

zariadeniami na chodbe. Správne<br />

hovoríte, že izby by mali byť kvalitnejšie,<br />

my zase vravíme, že ak toto je štandard,<br />

2-posteľová izba s vlastnou sprchou a WC<br />

je už nadštandard.<br />

V Košiciach, Poprade a v Bratislave prerábajú<br />

staré izby na moderné. Je po nich veľký<br />

dopyt najmä v pôrodniciach a treba povedať,<br />

že prestavba jednej izby stojí okolo 700 –<br />

800-tisíc Sk. Potom tam za ňu pýtajú 600 Sk<br />

za deň. Naším záujmom je všeobecne dvíhať<br />

štandard izieb a poteším sa, ak sa v nejakej<br />

novele o 2 – 3 roky objaví ako štandard<br />

2-posteľová izba so sociálnym zariadením.<br />

Potom nadštandard bude viac, a to znamená,<br />

že sa zlepší kvalita celého servisu. Ale stav<br />

niektorých nemocníc je stále veľmi úbohý.<br />

■ Je to tak vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej<br />

ulici, kde je aj 7-posteľová<br />

izba...<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

...aj 10-posteľová. Tu je však potrebné,<br />

aby si vedenie Lekárskej fakulty UK ujasnilo,<br />

čo chcú dosiahnuť v tomto areáli. Dal by<br />

sa tam vytvoriť veľmi pekný výukový komplex<br />

s izbami pre asi 320 pacientov. Na I.<br />

chirurgickej klinike už adaptovali niektoré<br />

priestory na dvojposteľové izby s vlastným<br />

sociálnym zariadením a sprchou. Nemocnica<br />

má naozaj veľkú tradíciu, ale stredoveké<br />

vybavenie. Práve peniaze získané z predaja<br />

stavby na Rázsochách by mali slúžiť na<br />

významné zlepšenie podmienok pre poslucháčov<br />

Lekárskej fakulty UK, na vybudovanie<br />

kvalitných posluchární, ktoré tam<br />

sú v stredovekom vybavení a na zlepšenie<br />

kvality procesu hotelovej časti, ak hovoríme<br />

o hotelovom type poskytovania zdravotnej<br />

starostlivosti.<br />

„Jediné, čo sa nedá napísať do zákona, je samotný ľudský vzťah medzi<br />

poskytovateľom a poistencom. Nikto nepredpokladá, že zákonom<br />

zabezpečíme, aby sa lekári a sestry navzájom k sebe správali<br />

slušne a zlepšil sa ich vzťah k pacientom.“<br />

■ Asociácia súkromných lekárov avizuje<br />

v krátkej budúcnosti nedostatok praktických<br />

lekárov a v nemocniciach na oddeleniach ako<br />

je kojenecké alebo pooperačné je v noci len 1<br />

sestra.<br />

Nedostatok lekárov primárnej starostlivosti<br />

je generačný problém. Nikde v nemocnici<br />

nechcú zamestnať absolventov lekárskych<br />

fakúlt s takýmto cieľom, lebo sú<br />

to takí „všadeboli“, mali by po niekoľkých<br />

týždňoch, mesiaci cirkulovať po oddeleniach<br />

a potom mať šesťmesačnú prax na obvode.<br />

To je otázka financovania. Najväčší počet<br />

praktických lekárov je vo veku 40 – 50 rokov,<br />

teda o nejakých 10 rokov vznikne medzera,<br />

prirodzený únik. Tu bude treba zabezpečiť<br />

model financovania pre asi 80 všeobecných<br />

lekárov ročne. A iba jeho vzdelávanie v nákladoch<br />

na mzdu stojí asi 200-tisíc ročne.<br />

Štát a školy, ktoré spoplatňujú vzdelávanie,<br />

by teraz mali vytvoriť model financovania<br />

výchovy takýchto lekárov.<br />

Naostatok, nikde sa nestalo toľko omylov<br />

ako v postavení sestry. Nariadenia 212 a213<br />

z roku 2002 boli katastrofou, čo otriasla sebavedomím<br />

a kvalitou vzdelávania sestier.<br />

Zle sme osadili pojem diplomovaná sestra.<br />

Ešte dlho budeme platiť za túto chybu, lebo<br />

sme zo sestry urobili samostatného poskytovateľa<br />

zdravotnej starostlivosti. Teraz<br />

skúmame, prečo zdravotné poisťovne s nimi<br />

nechcú uzatvárať zmluvy a dávať im licencie,<br />

ale to je vec hlúposti a nie zákonov.<br />

Toto môže výrazne otriasť slovenským zdravotníctvom,<br />

lebo sestra je nositeľkou deja,<br />

ktorý sa volá ošetrovanie a opatrovanie a to<br />

je pre pacienta veľmi dôležité. Preto dbáme,<br />

aby diferenciácia v odmeňovaní lekárov<br />

a sestier bola v prospech sestier. Očakávame,<br />

že sestry sa stanú aj poskytovateľkami<br />

zdravotnej starostlivosti a nemocnice ich<br />

budú kontrahovať. Z tohto pohľadu budeme<br />

musieť ešte veľa hovoriť a vytvárať podmienky<br />

pre tento stav.<br />

■<br />

Február 2006<br />

7

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

ĎALŠÍ RAST KVALITY<br />

VYŽADUJE VYŠŠIE<br />

ODVODY OD ŠTÁTU<br />

Z hľadiska hĺbky citlivosti vnímania rezortu zdravotníctva verejnosťou<br />

sa v tomto volebnom období nič nezmenilo. Napriek<br />

radikálnym reformám, ktoré Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

dlho pripravovalo, občania s výsledkom nie sú spokojní. A to<br />

bolo témou rozhovoru publicistky Márie Šišulákovej so štátnym<br />

tajomníkom ministerstva MUDr. Petrom Ottingerom.<br />

■ Mohli by ste porovnať zdravotníctvo zo<br />

začiatku volebného obdobia so súčasným<br />

stavom pri jeho konci po naštartovaní reforiem?<br />

Neslobodno oddeliť od seba ekonomickú<br />

a odbornú stránku. Ak sa pozrieme najskôr<br />

na stránku ekonomickú, tak na začiatku<br />

tohto volebného obdobia bolo zariadení, ktoré<br />

zodpovedne hospodárili s takmer vyrovnaným<br />

rozpočtom, ako šafranu. Po 3 rokoch<br />

už značná časť zdravotníckych zariadení<br />

pracuje s vyrovnaným rozpočtom. Ak odrátam<br />

povinnú reálnu tvorbu odpisov, z ktorých<br />

by sa zariadenie malo reprodukovať,<br />

takmer žiadne zariadenie fyzicky dlhy netvorí<br />

a mnohé z nich už aj reálne tvoria odpisy<br />

do fondu reprodukcie na opravu budov, nákup<br />

prístrojov a inej techniky. To je pokrok,<br />

ktorý zdravotníctvo urobilo, pritom stále<br />

„predávame služby za regulované ceny“, ktoré<br />

nezodpovedajú aj najefektívnejšie vynaloženému<br />

úsiliu, ale naopak „kupujeme všetko<br />

za deregulované ceny“. To je pretrvávajúci<br />

rozpor, ktorého vyriešenie nebude ľahké.<br />

Nestačí o tom iba hovoriť, ale musíme o tom<br />

presvedčiť najmä ekonómov.<br />

Stretávam sa aj s množstvom nepokojných<br />

ľudí, ktorí tvrdia, že stále viac v súvislosti so<br />

zdravotnou starostlivosťou priplácajú, platia<br />

za s ňou súvisiace služby a „stále menej dostávajú“.<br />

Prvá časť je pravdou, druhá už nie.<br />

Zdravotné služby sú stále na vyššej úrovni,<br />

pokrok v zdravotníctve ide rýchle, inovácie<br />

sa uplatňujú, sila ekonomiky tempu nestačí,<br />

preto musia občania viac priplácať, preto<br />

aj zdravotnícki pracovníci znášajú deficit<br />

zdrojov podpriemernými mzdami. Oboje<br />

(priplácanie, dehonestujúce mzdy) sme povinní<br />

tiež regulovať. V prvom prípade brániť<br />

neúmernému rastu a v druhom neúmernému<br />

prepadu. Hrubou chybou je, že zdravotnícki<br />

pracovníci sú najhoršie plateným<br />

stavom v spoločnosti. Pritom riziko, ktoré<br />

denne podstupujú spolu s úrovňou vzdelania,<br />

povinnosťou sa celoživotne vzdelávať si<br />

vyžaduje vyššie ohodnotenie. O prezamestnanosti<br />

už dnes<br />

nemožno hovoriť,<br />

azda o ešte stále<br />

zbytočne hustej<br />

sieti zdravotníckych<br />

zariadení, no v porovnaní s okolitými<br />

štátmi aj túto skutočnosť vyslovujem veľmi<br />

opatrne, pretože sieť v Rakúsku alebo v Českej<br />

republike je hustejšia.<br />

Doplatky doľahli aj na finančne ľahko<br />

zraniteľné vrstvy. Mám na mysli seniorov<br />

a rozumiem ich nespokojnosti, no toto nie<br />

je celkom chyba zdravotníckeho systému. Je<br />

to zaostávanie sociálnych kompenzácií, čím<br />

sa občas stáva, čo sme nikdy nechceli, t.j. že<br />

starší ľudia z finančných dôvodov začínajú<br />

vynechávať užívanie potrebných liekov, čím<br />

zanedbávajú starostlivosť o seba. Napriek<br />

tomu som presvedčený, že len systém postupného,<br />

únosného, ale systematického<br />

nárastu spoplatňovania do určitého presne<br />

vymedzeného percenta, nárastu spoluúčasti<br />

pacientov pri patričnej kompenzácii pre<br />

hmotne odkázaných je systém, ktorý musí<br />

byť zachovaný. Kto tvrdí, že odstráni spoluúčasť,<br />

dáva nereálne sľuby, ktoré sú populizmom<br />

a špekuláciou.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Považujete teda za chybu, že sú nedostatočne<br />

kompenzované výdavky na zdravotnú<br />

starostlivosť pacientov vyššej vekovej kategórie?<br />

Áno a túto chybu musíme čo najrýchlejšie<br />

odstrániť.<br />

■ Nemyslíte si, že mnohí pacienti by boli<br />

ochotní priplácať si aj viac na to, aby starostlivosť<br />

bola na úrovni a dôstojná?<br />

Pacienti priplácajú za presne definované<br />

nadštandardné služby, ktoré sa už zariadenia<br />

ponúkajú, napríklad v neonatológii, bezbolestné<br />

pôrody, ale to nie je to podstatné.<br />

■ No štandard nemá adekvátnu úroveň. Príkladov<br />

je veľa. Keď si osamelá staršia manželka<br />

musí sama zabezpečiť prevoz ťažko<br />

chorého pacienta z jednej kliniky do druhej<br />

na vyšetrenie a nedostane ani poriadny vozík<br />

a sanitári pacienta nepreložia do vozidla, ale<br />

nechajú padnúť v silnom mraze na zem. Nemôže<br />

zapríčiniť takéto správanie nízka platová<br />

úroveň stredných a nižších zdravotníckych<br />

pracovníkov?<br />

Nemyslím si, že táto skutočnosť znižuje<br />

zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov.<br />

Ak by mala starostlivosť závisieť od úrovne<br />

platov, už by v zdravotníctve pracovalo určite<br />

menej ľudí ako teraz. Priemerná mzda<br />

sotva presahujúca 13 000 Sk je smutnou<br />

vizitkou. Drvivá väčšina zdravotníkov robí<br />

svoju prácu z presvedčenia a vníma ju ako<br />

svoje poslanie. Jednotlivec môže zlyhať. Na<br />

takéto prípady je potrebné poukazovať a prirodzene<br />

ich aj trestať. K zamysleniu nás núti<br />

skutočnosť že vyše 6-tisíc lekárov a sestier<br />

pracuje v zahraničí a sú na miestach, ktoré<br />

nezodpovedajú v mnohých prípadoch ich<br />

odbornej úrovni. Chodia na týždňovky či<br />

dvojtýždňovky, jedno miesto zastávajú „na<br />

striedačku“ dve osoby a vzájomne si vypomáhajú.<br />

To je nie prirodzené, ani dôstojné,<br />

aby z existenčných dôvodov takto erudovaní<br />

ľudia cestovali za prácou a vykonávali<br />

v mnohých prípadoch podradnú prácu.<br />

■ V Sasku-Anhaltsku je špeciálne doliečovacie<br />

zariadenie pre pacientov po srdcovo-<br />

-cievnych operáciách, kde od šéflekára až po<br />

posledného asistenta sú všetci Slováci...<br />

Poznám aj ja podobné prípady, keď sa<br />

šikovní chirurgovia vzdali skalpela a vyššiu<br />

odbornosť zamenili za nižšiu. To bola obeta<br />

spočívajúca v starostlivosti viac v ošetrovateľskej<br />

ako v lekárskej. Protihodnotou<br />

sa stal osem násobok platu lekára. Smutné,<br />

ale taký je stav úrovne odmeňovania v starých<br />

štátoch únie a u nás.<br />

Obráťme list. Bolo by chybou iba postupne<br />

spoplatňovať služby, vyberať doplatky<br />

za lieky, poplatky za služby súvisiace so<br />

zdravotnou starostlivosťou, redukovať sieť<br />

poskytovateľov a nepoznať aj iný spôsob<br />

vedúci k rovnovážnemu financovaniu zdravotníctva.<br />

Je najvyšší čas popri odvode z prirodzene<br />

rastúcej priemernej mzdy definovať<br />

zákonom aj druhú premennú. Totiž každoročne<br />

zákonom určiť únosný nárast percenta<br />

odvodovej povinnosti za poistencov štátu.<br />

Súčasné 4 percentá predstavujú značný nepomer<br />

oproti odvodovej povinnosti, ktorú<br />

nesú ekonomicky aktívni občania. Nechcem<br />

hovoriť o výške, ale nárast je potrebný, bude<br />

8 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

ho nutné v zákone aj touto druhou premennou<br />

medziročne zadefinovať trend rastu.<br />

■ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou<br />

počas krátkeho existovania minulý<br />

rok prevzal vyše 130 sťažností, z ktorých až<br />

tretina bola doteraz opodstatnená. V porovnaní<br />

s minulosťou ich počet narastá. Veľa sa<br />

hovorí o manipulácii so zdravotnou dokumentáciou<br />

pacientov?<br />

Nárast počtu opodstatnených sťažností<br />

nie je dôsledkom zhoršovania stavu zdravotnej<br />

starostlivosti, ale výsledkom zlepšenia<br />

osvety vo verejnosti. Ministerstvo sa v tomto<br />

veľmi angažovalo a sme veľmi radi, že ľudia<br />

si uvedomujú dôležitosť dožadovať sa svojich<br />

práv v zdravotnej starostlivosti. Stále<br />

toho ešte nie je dosť a je našou úlohou verejnosť<br />

v tomto usmerňovať, aby sme v dobrom<br />

zmysle dostávali veci pod kontrolu a aby si<br />

aj zdravotníci uvedomili, že nie štrajky, ale<br />

kontrola a jej pozitívne výsledky sú cestou<br />

k vymáhaniu ich opodstatnených mzdových<br />

nárokov.<br />

Úrad pre dohľad nad zdravotnou<br />

starostlivosťou je absolútna<br />

špička toho, čo sa nám v rámci<br />

reforiem podarilo urobiť. Úrad je<br />

nezávislou inštitúciou, je arbitrom<br />

medzi zdravotnou poisťovňou<br />

a poistencom, je arbitrom medzi<br />

poskytovateľom a poistencom,<br />

žiaľ, chýba arbiter medzi zdravotnou<br />

poisťovňou a poskytovateľom.<br />

Vyriešiť túto situáciu je úlohou pre<br />

dolaďovanie reformy. Úrad pre dohľad<br />

získa kompetenciu dohliadať<br />

na zmluvné vyjednávanie, prerozdeľovanie<br />

poistného rozpočtu<br />

podľa „potreby trhu“, tvorbu cien<br />

a pod.<br />

■ ...myslíte tým ceny pri jednotlivých<br />

výkonoch?<br />

Áno, stanovenie maximálnej<br />

ceny výkonov alebo minimálnej<br />

– dumpingovej ceny. Tá už raz definovaná<br />

bola a nebolo šťastným<br />

rozhodnutím ju odstrániť.<br />

■ Ministerstvo predložilo a parlament schválil<br />

rad reformných zákonov. Lekári sa však<br />

sťažujú, že základná vec, ktorá mala byť kdesi<br />

na začiatku, stále nie je – normatívy. Prečo,<br />

bude to do konca volebného obdobia?<br />

Normatívy ambulantnej starostlivosti,<br />

teda sieť, počty ambulancií a minimálne personálne<br />

a materiálno-technické vybavenie je<br />

možno otázkou mesiaca. Je na svete. Pripravený<br />

je aj materiál, ktorý sa týka lôžkových<br />

zariadení, štruktúry oddelení atď. Čo nám<br />

však viazne, sú štandardné diagnostické<br />

postupy a štandardné terapeutické postupy.<br />

Je pravda, že o tejto problematike hovoríme<br />

možno už 10 rokov a vždy v príprave zákonov<br />

to napokon skĺzne k nešťastnému bodovníku,<br />

čo nie je ani štandardný diagnostický<br />

ani terapeutický postup, len mechanické<br />

a nie prehľadné bodovanie.<br />

V súčasnosti nová pracovná skupina pripravuje<br />

jednu verziu, ktorá by možno prebrala<br />

isté skúsenosti zo škandinávskych<br />

krajín. Sčasti sú už rozpracované laboratórne<br />

postupy a tento materiál medzi poskytovateľmi<br />

existuje, ale mám obavu, že pokiaľ<br />

nebudeme mať vytvorené podmienky pre<br />

cenovú dereguláciu a ohodnocovanie výkonov,<br />

je problematické zadefinovať najmä<br />

štandardné liečebné postupy. K cenovej<br />

deregulácii potrebujeme oveľa vyšší objem<br />

finančných prostriedkov. Jediný logický postup<br />

je systematické rozpracovanie diagnostických<br />

a terapeutických postupov v každom<br />

odbore napríklad postupne od cenove najnáročnejších.<br />

■ Nemôže byť aj toto príčinou nedostatočnej<br />

kvality liečebnej starostlivosti tam, kde sa na<br />

to pacienti sťažujú a neurobia im základné<br />

vyšetrenia potrebné pre stanovenie správneho<br />

liečebného postupu, ktorý potom nie je<br />

vykonaný?<br />

„Úrad pre dohľad nad zdravotnou<br />

starostlivosťou je absolútna špička toho, čo sa<br />

nám v rámci reforiem podarilo urobiť. Úrad<br />

je nezávislou inštitúciou, je arbitrom medzi<br />

zdravotnou poisťovňou a poistencom.“<br />

Mám skôr opačné skúsenosti. Oddelenia<br />

nedopustia, aby šetrili na pacientovi. Radšej<br />

šetria na vlastnom riziku, pracujú pri extrémne<br />

nízkom personálnom obsadení.<br />

■ Posuňme sa kúsok inde. Zúčastnili ste sa na<br />

svetovej zdravotníckej konferencii o šírení vírusu<br />

H1N5, tzv. vtáčej chrípky v Pekingu. Naši<br />

ornitológovia a epidemiológovia hovoria, že<br />

nám riziko prenosu vírusu hrozí o 2 – 3 mesiace.<br />

Aké opatrenia pre nás vyplynuli z Pekingu?<br />

Konferencia konštatovala, čo sa dosiahlo<br />

v boji proti vtáčej chrípke. Najdôležitejší<br />

bod, ktorý prijala, je, že žiadny z nás nie je<br />

z ochrany pred pandémiou vyňatý, je jedno,<br />

či je to vzdialenejšia alebo bližšia, väčšia či<br />

menšia krajina. Aby sme zabránili medzikontinentálnemu<br />

šíreniu vírusu, prvoradá<br />

snaha je lokalizovať ho v mieste vypuknutia.<br />

Teda všetkými silami zabezpečiť pomoc<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

a spolupatričnosť aj tým, ktorí sa pre chudobu<br />

nemôžu nákaze brániť. Konferencia<br />

deklarovala nie malé príspevkové dary, ich<br />

celková suma dosiahla takmer 1,2 mld. dolárov<br />

a to ešte nie je koniec aktivitám. Aj Slovensko<br />

pripravuje finančný dar, už o ňom<br />

rokovala Vláda SR.<br />

■ Aké kroky sme urobili pre ľudí, aby nedošlo<br />

u nás k masovej epidémii?<br />

Ministerstvo zdravotníctva už pred niekoľkými<br />

mesiacmi prijalo pandemický plán.<br />

Intenzívne pracuje pandemická komisia na<br />

čele s ministrom zdravotníctva, jej členmi sú<br />

predstavitelia rozhodujúcich rezortov, pôdohospodárstva,<br />

vnútra, financií a zdravotníctva.<br />

To je administratívna stránka veci. V záujme<br />

zabezpečenia včasného varovania Úrad<br />

verejného zdravotníctva vykonáva permanentnú<br />

službu s horúcou telefónnou linkou,<br />

mailom, na ktorý pracovníci pravidelne prijímajú<br />

informácie z krajín EÚ a zapojených<br />

krajín. Ide o tri druhy informácií: všeobecné,<br />

varovné a rizikové, s ktorými treba<br />

ďalej pracovať, aby sa dostali von.<br />

Bezprostrednú ochranu treba<br />

rozdeliť na tú, ktorú vykonáva<br />

ministerstvo pôdohospodárstva<br />

smerom do veterinárnej oblasti<br />

a ministerstvo zdravotníctva smerom<br />

k preventívnej starostlivosti.<br />

Tú možno rozdeliť na 3 fázy. Zabezpečenie<br />

starostlivosti o bežnú<br />

epidemickú sezónnu chrípku,<br />

ktorá môže oslabiť organizmus<br />

chorých, je prvým rizikovým faktorom.<br />

Druhým sú ľudia staršej<br />

vekovej skupiny a deti. Tretiu<br />

skupinu tvoria tí, ktorí by mohli<br />

byť vystavení riziku v prípade<br />

zavlečenia vtáčej chrípky, to znamená<br />

zdravotníci, požiarnici, záchranári<br />

alebo ľudia, ktorí pracujú<br />

v hydinárskom priemysle, budú sa<br />

pohybovať v ohrozenom teritóriu.<br />

Prenos vtáčej chrípky jednoznačne<br />

smeruje k nám, ohrozuje už<br />

Európu. V Škandinávii sa zistili<br />

uhynuté vtáky. Hlavné ohrozené oblasti sú<br />

vodné plochy, okolie Dunaja, Šírava, povodie<br />

Váhu, vodné dielo na Dunaji, možno<br />

ešte rieka Morava. Aby sme tomu zabránili,<br />

prijala vláda uznesenie o zakúpení dostatočného<br />

množstva bezpečných masiek s vyššou<br />

ochranou.<br />

■ Šíri sa to predovšetkým respiračnými cestami?<br />

Áno, prachom a kvapôčkovou nákazou,<br />

ale nie konzumáciou tepelne upraveného<br />

hydinového mäsa. Akýkoľvek vírus má bielkovinový<br />

obal, ktorý sa likviduje pri spracovaní<br />

varom. Už 60° teplota zničí bielkovinový<br />

obal. Dokázané je, že doterajšie prípady<br />

prenosu vznikli jedine bezprostredným kontaktom<br />

so živou alebo už uhynutou hydinou.<br />

Teda práca pedagógov, rodičov a zdravotníkov<br />

spočíva v osvete o dodržiavaní základných<br />

hygienických návykov.<br />

■<br />

Február 2006<br />

9

Národná rada Slovenskej republiky<br />

REFORMA<br />

ZDRAVOTNÍCTVA JE<br />

O JEHO SPRIVATIZOVANÍ<br />

Rudolf Zajac v stredu 8. februára ustál v parlamente ďalší pokus o jeho<br />

detronizáciu z postu ministra zdravotníctva. Koalícia ho síce opäť<br />

podržala, ale dôveru mu vyslovilo iba 24 koaličných poslancov. Návrh<br />

na vyslovenie nedôvery inicioval opozičný Smer-sociálna demokracia.<br />

Jeho zástupcom v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo vo funkcii<br />

podpredsedu je Miroslav Chovanec, ktorý je primárom gynekologicko-pôrodníckeho<br />

oddelenia trenčianskej nemocnice. Hovoril s ním<br />

publicista František Meliš.<br />

■ Patríte medzi najostrejších kritikov ministra<br />

zdravotníctva. Čo vám u neho najviac prekáža?<br />

Je toho určite viac. Prekáža mi jeho nešťastný<br />

až arogantný spôsob komunikácie.<br />

Mám pocit, akoby mu až príliš záležalo na<br />

presadzovaní obchodných záujmov rôznych<br />

finančných skupín, neúmerné uprednostňovanie<br />

súkromných spoločností na úkor verejnoprávnych<br />

ustanovizní. Moje vnímanie<br />

problémov v rezorte zdravotníctva je však<br />

určite spôsobené aj tým, že som vyrastal<br />

a formoval sa v jeho centre. Pri operačnom<br />

stole, pri lôžku pacienta. Nepohyboval som<br />

sa vo finančnom a obchodnom sektore. Pri<br />

riadení oddelenia cítim bezprostrednú spoluzodpovednosť<br />

za všetko, čo sa na oddelení<br />

deje A aj preto mi prekáža v jeho správaní,<br />

že mnohé problémy, ktoré sú v rezorte, akoby<br />

sa ho ani netýkali a zodpovednosť prenáša<br />

na riaditeľov, zriaďovateľov a podobne.<br />

Najklasickejším príkladom je jeho riešenie<br />

mzdových problémov, ktoré nastolili zdravotné<br />

sestry. Zavolal si riaditeľov, a tí mali<br />

zdôvodňovať ich nízke mzdy a zle podpísané<br />

kolektívne zmluvy s odbormi. Akoby riaditelia<br />

nevedeli, čo s financiami a zanedbali<br />

mzdové požiadavky zdravotníckych pracovníkov,<br />

akoby podfinancovanie systému bolo<br />

spôsobené len a len neadekvátnymi krokmi<br />

riaditeľov a nie stavom, v akom sa nachádza,<br />

akoby odborárom nezáležalo ma mzdách<br />

pracovníkov v zdravotníctve. Podobných<br />

príkladov by som mohol uviesť oveľa viac.<br />

Minister podľa môjho vnímania zodpovedá<br />

za poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti<br />

na ktoromkoľvek pracovisku. Pochopiteľne,<br />

že nie v pracovnoprávnej alebo<br />

odbornej oblasti, ale vo všeobecnom zmysle<br />

slova organizačne a politicky určite.<br />

■ Z vašich predchádzajúcich vystúpení je jasné,<br />

že od začiatku odmietate ním realizovanú<br />

reformu zdravotníctva.<br />

Reformu odmieta drvivá väčšina občanov,<br />

zdravotníckych pracovníkov, stavovských<br />

Foto: M. Nemec<br />

organizácií či profesijných<br />

združení. Minister Rudolf<br />

Zajac na začiatku svojho<br />

pontifikátu sľuboval tisíce spokojných pacientov<br />

a lekárov a bohaté poisťovne. Kde<br />

sú? Možno to platí o pracovníkoch poisťovní<br />

v porovnaní s pracovníkmi v nemocniciach,<br />

respektíve vo vybavení poisťovní v porovnaní<br />

so stavom nemocníc. Všetci ostatní pôsobia<br />

v prísne regulovanom, teda ťažko podvyživenom<br />

a neprežiteľnom prostredí. Dotkla<br />

sa ma prezentácia ministrovho názoru, že<br />

reforma už pôsobí pozitívne, ale pacienti to<br />

ešte nestihli zaregistrovať, že chýba slušnejšie<br />

správanie zdravotníckych pracovníkov,<br />

aj keď úroveň poskytovaných služieb a operácií<br />

sa vďaka reforme zlepšila. Pravdou je,<br />

že napriek všetkým tým negatívnym zmenám,<br />

ktoré reforma prináša pre pacientov<br />

a pre väčšinu poskytovateľov zdravotníckych<br />

služieb, naše zdravotníctvo funguje. Je<br />

to preto, lebo v ňom pracujú ľudia, ktorí nie<br />

sú biznismeni, finančníci, počtári, ale ľudia<br />

so zmyslom pre poctivosť, so zmyslom pomáhať<br />

iným, ľudia, ktorí sústavne študujú<br />

a pracujú bez toho, aby počítali, koľko im<br />

to vynesie.<br />

■ Pre koho sa teda vlastne reforma uskutočňuje?<br />

Môžeme sa prieť o filozofickú podstatu<br />

reformy, ale mám dosť dôvodov byť presvedčený,<br />

že sa deje predovšetkým a nadovšetko<br />

s cieľom zmeniť vlastnícke vzťahy.<br />

Potvrdzujú to najrozličnejšie osobné a skupinové<br />

prepojenia vo vlastníckych vzťahoch.<br />

Potvrdzuje to potláčanie základných princípov<br />

verejného zdravotníctva. Reforma ani<br />

len náznakom nerieši základná disproporcie<br />

v systéme, nerieši neakceptovateľné rozdiely<br />

medzi jednotlivými skupinami zdravotníckych<br />

pracovníkov. Ani v náznakoch nerieši<br />

mzdové ohodnotenia podľa množstva<br />

a kvality poskytovania odborných služieb.<br />

Stále akceptuje u časti zdravotníckych pracovníkov<br />

tzv. kapitačné platby, ktoré vôbec<br />

nemotivujú k lepšej a kvalitnejšej práci.<br />

Skôr naopak. Zdravotnícka reforma nerieši<br />

základnú disproporciu medzi možnosťami<br />

a potrebami, nepotláča niekedy i neodôvodnené<br />

poskytovanie liečebno-preventívnej<br />

starostlivosti. Stále viac a viac vťahuje do<br />

finančnej participácie občana bez ohľadu<br />

na sociálnoekonomickú situáciu významnej<br />

časti obyvateľov. Teraz zďaleka nemám na<br />

mysli tie povestné dvadsať- a päťdesiatkorunové<br />

poplatky. V každej ambulancii je cenník<br />

služieb a pacient platí a platí. Vôbec nie<br />

je pravda, že len za kozmetické operácie, sterilizácie<br />

či interrupcie. O doplatkoch za lieky<br />

ani nehovorím.<br />

■ Opozícia, teda aj vy často vyčíta ministrovi<br />

zdravotníctva, že zo zdravia urobil tovar.<br />

V zdravotných poisťovniach, v nemocniciach,<br />

ale aj u iných poskytovateľov sa<br />

zakladajú akciové spoločnosti, teda podnikateľské<br />

subjekty s prirodzeným záujmom<br />

tvorby zisku. Nemožno však v zdravotných<br />

poisťovniach tvorbu zisku vnímať tak, ako<br />

napríklad vo Volkswagene alebo Siemense,<br />

ako to prezentuje minister zdravotníctva.<br />

Je to zásadný rozdiel, pretože tieto firmy<br />

vytvárajú zisk zo súkromného finančného<br />

kapitálu, avšak poisťovne, zdravotnícke zariadenia<br />

pracujú a poskytujú služby za verejné<br />

zdroje, ktoré sa dostávajú na túto činnosť<br />

zo zákona. Z čoho budú poskytovatelia a.s.<br />

tvoriť zisk, ak im poisťovňa bude platiť za<br />

výkony tak, ako napríklad neziskovým organizáciám?<br />

Zrejme len z toho, že sa ušetrí na<br />

poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.<br />

V normálne fungujúcich krajinách je<br />

morálnou aj právnou samozrejmosťou, že<br />

zdravotné poisťovne musia svoje zisky vracať<br />

späť do zdravotníctva. V týchto normálnych<br />

krajinách však aj pacienti majú iné garantovanie<br />

služieb a aj pracovníci majú inak<br />

garantované mzdové ohodnotenie. Hovorím<br />

o normálnych a kultúrnych krajinách a normálnom<br />

a kultúrnom vedení rezortu v nich.<br />

Vo vystúpeniach ministra zdravotníctva len<br />

zriedkakedy počuť normálnu ľudskú myšlienku.<br />

Vždy vystupuje ako finančný maklér<br />

a všetky jeho vystúpenia majú jedinú ideu<br />

– zisky, trh, rozpočty, čísla, privatizácia,<br />

konkurencia a podobne. Aj v rezorte zdravotníctva,<br />

podobne ako napríklad v kultúre,<br />

10 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Národná rada Slovenskej republiky<br />

je dôležité aj slovo. Alebo ešte lepšie, slovo<br />

má byť prioritné.<br />

■ Téma redukcie nemocníc kvôli ich prehustenosti,<br />

teda ďalšia z téz ministra zdravotníctva,<br />

spôsobuje na Slovensku protesty.<br />

Aj predseda vlády vyčítal Smeru populizmus<br />

v tejto otázke. Takže, ako to je?<br />

Trikrát som na pôde národnej rady kritizoval<br />

tieto skutočnosti. Zdôrazňoval som, že<br />

aj to málo finančných prostriedkov, ktoré do<br />

zdravotníctva plynú, sa nie vždy vynakladá<br />

adekvátne, ba sa s nimi priam plytvá. Vystupoval<br />

som nielen za seba, ale aj za poslanecký<br />

klub Smer-sociálna demokracia.<br />

Znovu opakujem príklad, ktorý som už niekoľkokrát<br />

použil. Rozlohou 10-násobne väčšie<br />

Švédsko a s počtom obyvateľov o takmer<br />

4 milióny viac, ako má Slovensko, prevádzkuje<br />

menej pôrodníc ako my. Tento fakt som<br />

kritizoval už pri prerokúvaní programového<br />

vyhlásenia vlády Minister Rudolf<br />

Zajac mi po vystúpení prišiel poďakovať<br />

za jeho podporu. Zdôrazňujem,<br />

že nebrojím za zatváranie malých<br />

nemocníc, ale za ich reštrukturalizáciu,<br />

za ich využitie na činnosť, ktorá je<br />

v tom-ktorom regióne potrebná. Mám<br />

na mysli napríklad zriadenie sociálno-<br />

-zdravotných lôžok pre dlhodobo chorých,<br />

oddelení pre paliatívnu a symptomatickú<br />

liečbu u pokročilých malígnych<br />

ochorení, oddelení na liečenie<br />

chronických bolestí, psychiatrických<br />

lôžok a iných. Avšak podľa situácie<br />

i možného zrušenia akútnych lôžok,<br />

ktorých bezpochyby máme na Slovensku<br />

stále prebytok. Tieto kroky by neviedli<br />

k zníženiu dostupnosti, ale naopak<br />

k zlepšeniu poskytovania liečebno-preventívnej<br />

starostlivosti v lepšie<br />

vybavených nemocniciach s možnosťou<br />

rozsiahlych konziliárnych služieb,<br />

či prístrojového vybavenia.<br />

Ak to poviem s nadsádzkou,<br />

tak poskytovanie ambulantných<br />

služieb patrí do<br />

každej ulice, ale mať nemocnicu<br />

aj v tom najmenšom<br />

mestečku, je nezmysel, nehospodárne a neodborné<br />

nakladanie s finančnými prostriedkami.<br />

A to už nehovorím o neuveriteľných<br />

disproporciách u zdravotníckeho personálu.<br />

Mám na mysli predovšetkým lekárov,<br />

pretože zdravotných sestier je nedostatok<br />

zrejme všade.<br />

■ Všetko sa to točí okolo peňazí. Zisk v zdravotníctve<br />

je predsa len pomerne nebezpečná<br />

kategória.<br />

Ešte nebezpečnejšia ako v kultúre či v sociálnej<br />

oblasti. V dôsledku pretrvávania vyššie<br />

uvedených skutočností dochádza k tomu,<br />

že všetci živoria, všetci sú chudobní,<br />

prežívajú na hranici, niekedy i za hranicou<br />

životaschopnosti. Niekedy sa priam vymýšľajú<br />

hospitalizácie za účelom argumentácie<br />

prepotrebnej existencie oddelenia, inde sa<br />

zas trápia s nedostatkom lôžok. Ako krajský<br />

odborník mám prehľad o všetkých gynekologicko-pôrodnických<br />

oddeleniach v trenčianskom<br />

regióne. Financie nemajú ani jedni,<br />

ani druhí. Počet zdravotníckeho personálu<br />

sa stále znižuje kvôli šetreniu a akému-takému<br />

prežívaniu. Mzdové ohodnotenie je<br />

zahanbujúce. Mzdy lekárov a zdravotných<br />

sestier sú ponižujúce. Nikto sa nezaujíma<br />

o to, aby zdravotným sestrám boli zaplatené<br />

stovky nadčasových hodín. Rovnako nikoho<br />

nezaujíma, za koľko musia pracovať lekári<br />

v nočných službách a počas víkendov.<br />

Pritom nároky na ich činnosť sú obrovské.<br />

A tak výsledkom týchto deformít je skutočnosť,<br />

že lekári a zdravotné sestry odchádzajú<br />

do zahraničia, pretože z tých finančných<br />

prostriedkov, ktoré sú dnes v zdravotníctve,<br />

sa dá veľmi ťažko vyžiť. Niet pochýb o tom,<br />

že zdravotníctvo je významne podfinancované.<br />

„Dotkla sa ma prezentácia ministrovho názoru, že reforma<br />

už pôsobí pozitívne, ale pacienti to ešte nestihli<br />

zaregistrovať.“<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ V rozprave v národnej rade často odznievali<br />

pripomienky, že minister Rudolf Zajac po<br />

nástupe do funkcie prezentoval, ako má legislatívne<br />

pripravené reformné zákony. Šesť<br />

z nich bolo nosnými. Tie však už boli tiež niekoľkokrát<br />

novelizované, čo usvedčuje ministra<br />

z nepripravenosti a zo zavádzania.<br />

Nech príde po voľbách akákoľvek vláda,<br />

bude musieť vykonať razantné zmeny<br />

na fungovanie systému. Stále sa pripravujú<br />

nové a nové novelizácie. Novelizovali sme<br />

paragrafy zo zákona, ktorý ešte nenadobudol<br />

účinnosť. Každý zákon z dielne ministerstva<br />

zdravotníctva sa spravidla na poslednú<br />

chvíľu neustále dopĺňa stovkami pozmeňujúcich<br />

návrhov. Ako by asi tieto zákony vyzerali,<br />

keby minister nemal dvorných legislatívcov<br />

z radov poslancov? Vláda schváli znenie<br />

nejakého zákona, gestorský výbor prijme<br />

desiatky pozmeňujúcich návrhov, ktoré plénum<br />

národnej rady rozšíri o ďalšie. Reforma<br />

vo svojej podstate okrem toho navodzuje<br />

na každom kroku neuveriteľnú byrokraciu<br />

v zdravotníctve, počnúc spoluprácou medzi<br />

poisťovňami a poskytovateľmi, pokračujúc<br />

množstvom vyhlášok a hlásení, ktoré<br />

treba neustále vypisovať po vydaní ďalších<br />

vyhlášok. Tie sú také nezmyselné, že už aj<br />

samotný minister sa za jednu ospravedlnil.<br />

Vidím to na oddelení, ktoré riadim, kde podľa<br />

zákona musíme viesť v podstate dvojakú<br />

dokumentáciu.<br />

■ Keď v rámci jednej zo spomínaných novelizácii<br />

prišiel minister zdravotníctva s myšlienkou<br />

vytvoriť Úrad na dohľad nad zdravotnou<br />

starostlivosťou, tak ste to kritizovali ako zbytočnosť,<br />

ktorá len prichýli ďalších štátnych<br />

úradníkov za peniaze daňovníkov. Ako túto<br />

skutočnosť hodnotíte po odstupe času?<br />

Minister musí vedieť, koľko bolo<br />

prijatých nových úradníkov, nie patológov,<br />

ktorí boli v zdravotníctve<br />

aj predtým. Ako sa vyjadril na pôde<br />

národnej rady jeho predseda Ján Gajdoš,<br />

je to viac ako dvesto. Znamená<br />

to ďalšie vyhlášky, nariadenia, formuláre,<br />

opatrenia. Musia riešiť i mnoho<br />

stoviek podnetov, ktoré prichádzajú<br />

zo všetkých strán v dôsledku nejednoznačne<br />

i zákonných noriem. Videl som<br />

pár záverov z vyšetrovania sťažností<br />

z pobočiek úradu. Ako krajský odborník<br />

by som si nikdy nedovolil vydať<br />

taký úbohý záver, ako na to zriadený<br />

úrad. Úrad nedokáže prinútiť ani zdravotné<br />

poisťovne na objednanie a zaplatenie<br />

adekvátnej požadovanej zdravotnej<br />

starostlivosti. Stále sa realizuje viac<br />

zdravotníckych výkonov ako je kontrahovaných.<br />

Poisťovne vracajú faktúry<br />

poskytovateľom, ktoré sú nad rámec<br />

mesačného kontraktu a dlhy naďalej<br />

narastajú. Poskytovatelia vykonávajú<br />

asi 20-30 percent<br />

výkonov, ktoré robia zadarmo.<br />

Úrad schytáva všetko to,<br />

čo sprevádza tzv. aplikácia<br />

reformných zákonov.<br />

■ Predsa len niečo pozitívne na reforme vidíte?<br />

Ale áno. Minister vstúpil do riešenia<br />

i zmenil v systéme ďalej už neudržateľné<br />

vzťahy, napríklad v liekovej politike. Podľa<br />

môjho názoru však nezačal zo správneho<br />

konca. Veď do zdravotníctva plynie ročne asi<br />

100 miliárd korún, preto je potrebné priznať,<br />

že čo-to sa urobilo. Či už v transplantačnom<br />

a kardiovaskulárnom programe, pri riešení<br />

leteckej záchrannej služby, či onkologických<br />

ochorení. Domnievam sa však, že to je samozrejme<br />

a že pri iných systémových zmenách<br />

by sa mohlo vykonať oveľa viac. Napriek<br />

tomu som presvedčený, že či už to všetko<br />

dobré, alebo tie rôzne nezmyselné maličkosti<br />

a hlúposti sú len tým povestným „krovím“<br />

na docielenie toho hlavného – dať zdravotnícke<br />

zariadenia do vlastníctva ľuďom, ktorí<br />

sú tí tzv. naši.<br />

■<br />

Február 2006<br />

11

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

LIEKY SÚ TIEŽ<br />

PRODUKTY<br />

Súčasná spotreba liekov na Slovensku sa pohybuje v sume okolo<br />

21 miliárd korún. Z toho doplatky pacientov tvoria asi trinásť percent,<br />

čiže tri miliardy korún. Pritom 47 percent liekov je bez doplatku,<br />

alebo iba do výšky dvadsať korún. Aj tieto údaje poskytol našej<br />

spolupracovníčke Marcele Košťálovej PharmDr. Ján Mazag, vrchný<br />

riaditeľ Útvaru liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva SR. Lenže<br />

– čo všetko sa za týmito číslami reálne skrýva?<br />

Povedal by som, že to podstatné. Liekovú<br />

politiku na Slovensku sa nielen podarilo<br />

stabilizovať, ale pritom aj začať primerane<br />

využívať zdroje, ktoré máme k dispozícii.<br />

Iste, nie je ich asi dosť, ale sú reálnym odrazom<br />

stavu našej ekonomiky. No a podarilo<br />

sa i nastaviť jej parametre tak, že keď sem<br />

budeme môcť vliať viac financií, budú využité<br />

dostatočne efektívne. Vyčleniť určitú<br />

sumu peňazí bez toho, aby sa aspoň v základných<br />

mantineloch neurčilo na čo bude,<br />

je totiž iba hádzaním peňazí do bezodnej<br />

studne. Uvedomujem si, že takéto globálne<br />

čísla a konštatovania nemusia presvedčiť<br />

bežného pacienta. Čo ale azda áno je fakt,<br />

že sa nám napríklad za posledný rok podarilo<br />

zvýšiť počet používaných liekov v kardiovaskulárnej<br />

sfére o dva milióny počtu<br />

balení a že sme zaradili do systému aj veľmi<br />

výrazne inovatívne molekuly na pomoc<br />

zvládania onkologických ochorení, ktoré<br />

ročne stoja 500 miliónov korún. Bez toho,<br />

aby sa podstatne zvýšili zdroje.<br />

■ Štvorročné obdobie súčasnej vlády sa chýli<br />

ku koncu. Čo ešte v tomto čase chcete stihnúť?<br />

Zásadné zmeny určite neplánujeme. Skôr<br />

chceme napríklad pokročiť v tom, aby lekári<br />

pri prvom kontakte s pacientmi naozaj vedeli<br />

ako im predpísať lieky, ktoré ich čo najmenej<br />

finančne zaťažia. Legislatívne kroky<br />

sú vytvorené – dokonca sa od 15. decembra<br />

minulého roka vzťahujú i na lekárnikov. Len<br />

teraz treba, aby to chceli, vedeli i sami.<br />

■ A čo sa už zrejme nepodarí?<br />

Asi dostať do reálnej podoby zákon pre<br />

humánnu farmáciu, ktorý by mal dať jasné<br />

a relatívne autonómne kompetencie Úradu<br />

pre reguláciu liekov. Jeho text je však zložitý,<br />

dlho sa pripravoval a keďže práca parlamentu<br />

sa chýli ku koncu, zrejme sa už k poslancom<br />

nedostane. Potrebný je, ale určite a keď<br />

ho raz plénum schváli, lieková politika nášho<br />

štátu sa znovu zlepší. Udávajú sa v ňom totiž<br />

jasné pravidlá pre registráciu.<br />

■ Legislatíva sa mení, ale<br />

meníme sa aj my ako pacienti?<br />

Myslím vo vzťahu<br />

k liekom.<br />

Ťažká odpoveď... Ľudia<br />

si však už aspoň uvedomujú,<br />

že lieky sú tiež produkty, že liečba,<br />

lieky, majú tiež svoje ekonomické parametre.<br />

Môžeme sa baviť o tom, či je to dobre, alebo<br />

zle, ale už vidieť ako ľudia chápu, že nič,<br />

teda ani zdravie, zdravotná starostlivosť, nie<br />

je zadarmo. Dokonca nám ich poplatky oproti<br />

roku 2004 aj poklesli. Síce iba mierne, ale<br />

verím, že ide o trend, ktorý bude ďalej pokračovať.<br />

Iste, sú pacienti, ktorí by mi oprávnene<br />

argumentovali, že stále platia priveľa.<br />

Čo ja aj uznávam. Najmä u starších ľudí,<br />

ktorí potrebujú naraz viacero liekov. Lenže<br />

práve preto je tiež dôležité, aby aj viac využili<br />

možnosť informácií o doplatkoch na prvom<br />

stupni u lekára. Prípadne od neho žiadali<br />

informácie o liekoch s nižším finančným doplatkom<br />

a s rovnakou chemickou skladbou.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Lenže ľudia sa generík stále dosť obávajú.<br />

Absolútne zodpovedne môžem vyhlásiť,<br />

že dôraz na využívanie generík je dnes charakteristický<br />

i pre staré krajiny EÚ. Hoci ich<br />

zdravotnícke rozpočty sú neporovnateľne<br />

väčšie. Tiež však potrebujú zvládať nárast<br />

výdavkov v tejto oblasti a tak ako my, aj oni<br />

garantujú svojim občanom, že každý takýto<br />

liek prejde rovnako prísnou kontrolou ako<br />

ktorýkoľvek iný.<br />

■ Poďme teraz k trocha inej oblasti. K vzťahu<br />

ministerstvo zdravotníctva – veľké farmaceutické<br />

spoločnosti. Aký je?<br />

Absolútne korektný. Ich výrobky spotrebujú<br />

okolo 35 percent rozpočtu zdravotníctva<br />

a to je tak veľká suma, že si rozhodne<br />

nemôžeme dovoliť nejako s ňou<br />

hazardovať. Na druhej strane, aj u nich<br />

vidno snahu o ústretovosť a vzájomnú súčinnosť.<br />

Každý štvrťrok máme napríklad<br />

oficiálne stretnutia s Asociáciou distributérov<br />

liekov, kde sú združení výrobcovia,<br />

distribútori aj zástupcovia lekární a zatiaľ<br />

sme sa vždy v podstatných veciach dohodli.<br />

Okrem iného ministerstvo, v snahe<br />

o absolútnu transparentnosť, zaviedlo<br />

aj podávanie žiadostí o registráciu liekov<br />

cez svoju vlastnú podateľňu. Čiže nie už<br />

formou osobného vybavovania. Dostávame<br />

tak presné evidencie kto čo a kedy<br />

podal a sme tieto informácie ochotní<br />

aj poskytnúť. Veľmi citlivé údaje zasa<br />

uverejňujeme na našej webovej stránke,<br />

kde ich môže vidieť ktokoľvek. Čo zároveň<br />

slúži k vytváraniu tlaku na cenu lieku<br />

a teda na cenové súťaženie firiem bez<br />

osobného kontaktu či azda požadovania<br />

prípadných výhod. Môžem povedať, že<br />

to má, pokiaľ ide o transparentnosť naozaj<br />

výborné výsledky. Dokonca až tak,<br />

že sme zaujali tiež niektoré staré členské<br />

štáty EÚ, ktoré od nás chcú podrobnejšie<br />

informácie. Pretože uverejňovanie cien<br />

liekov sa touto formou síce robí aj inde,<br />

ale prvá fáza, proces cenotvorby a kategorizácie,<br />

zatiaľ nie.<br />

■ Sme teda vzorom i pre EÚ?<br />

Tak ďaleko by som až nezašiel. Faktom<br />

však je, že pred niekoľkými mesiacmi sme<br />

sa zúčastnili i rokovania s našimi českými<br />

kolegami a zástupcami ich Všeobecnej<br />

zdravotnej poisťovne, ktorí sa o naše<br />

výsledky zaujímali veľmi intenzívne. Napríklad<br />

o kategorizáciu liekov, procesné<br />

postupy určovania kategorizácie a ich<br />

zverejňovania – a niektoré z týchto krokov<br />

zrejme zakomponujú i do svojej legislatívy<br />

týkajúcej sa stabilizácie nákladov<br />

na lieky.<br />

■ Aj keď nie ste prognostik – na základe vašich<br />

skúseností by ma zaujímalo či sa oblasť<br />

liekovej politiky raz naozaj stane stabilnou.<br />

Na sto percent určite nie. Vždy pôjde<br />

o beh na dlhé trate. Dnes napríklad čelíme<br />

tomu, že obyvateľstvo nezadržateľne<br />

starne a bude teda potrebovať zvýšenú<br />

zdravotnú opateru. Navyše sa diagnostikujú<br />

nové ochorenia, nové lieky sú obvykle<br />

finančne náročnejšie... A na to všetko<br />

sa hneď reagovať nedá. Aj keď, iste, viac<br />

finančných objemov v tejto sfére zmôže<br />

viac. Ale, ako som tiež povedal, ani to<br />

nie je samospasiteľná vec. A poviem ešte<br />

niečo. Niečo zrejme pre mnohých ľudí nepopulárne.<br />

Stále robíme pre seba málo my<br />

sami. Lenže zdravé návyky, ktoré tvoria<br />

základ zdravia, nezískate na základe nijakého<br />

receptu. Aj keď mám občas dojem,<br />

že si to niektorí stále ľudia myslia. ■<br />

12 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

DAJME ŠANCU PACIENTOVI<br />

„Našou inšpiráciou je asociácia Reglementation, ktorá vznikla vo Švajčiarsku pred mnohými<br />

rokmi a tiež združovala celý liekový reťazec. Čo je prirodzené, pretože výrobcovia<br />

liekov, distributéri a lekárnici majú spoločný záujem – hladké zásobovanie liekmi. Prípadné<br />

problémy zasa musia riešiť vzájomnými dohodami. Je rozumné, keď sa dohodnú<br />

na domácej pôde.“. Takto charakterizoval pre našu spolupracovníčku Marcelu Košťálovú<br />

ciele Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok v SR jej prezident<br />

MUDr. Andrej Reiner, CSc. – a pokračoval:<br />

Aj napriek tomu, že firmy majú tendenciu<br />

sa zlučovať, medzi výrobcami máme 53<br />

členov a pribúdajú ďalší. Pokrývajú viac než<br />

90 percent trhu. Navyše, združujeme rovnako<br />

výrobcov originálnych produktov ako aj<br />

generík – a na počudovanie mnohých – vychádzame<br />

harmonicky. Členmi asociácie sú<br />

aj distributéri a lekárnici, ktorí majú vlastné<br />

sekcie.<br />

■ Asociácia vznikla v roku 1992. Čo sa jej,<br />

z vášho pohľadu, podarilo najviac?<br />

Stali sme sa akceptovaným partnerom<br />

pre ministerstvo zdravotníctva, zdravotné<br />

poisťovne a iné inštitúcie. Asociácia viackrát<br />

dokázala akčnosť. Napríklad, pred siedmimi<br />

– ôsmimi rokmi pri pokuse zaviesť colnú<br />

prirážku, pri zamýšľaných „Alfoch“, zoznamoch<br />

liekov, ktoré mali obmedziť trh s liekmi.<br />

Zasadzovali sme sa za splatenie dlhu<br />

voči reťazcu. V decembri minulého roka<br />

sme museli flexibilne reagovať na zmeny<br />

v kategorizácii. Pravidelne pripomienkujeme<br />

zákony, mnohé z našich návrhov boli<br />

akceptované. Na pravidelných stretnutiach<br />

s predstaviteľmi MZSR, riešime koncepčné<br />

otázky liekovej politiky, v spolupráci s MZ-<br />

SR usporadúvame školenia o zákonoch a<br />

kontinuálne informujeme členskú základňu.<br />

Riešime aj zdanlivé maličkosti. Úspešne sme<br />

sa zasadili za zachovanie možnosti predpisovať<br />

lieky príležitostným lekárom. Atď.<br />

■ A čo sa zasa nepodarilo?<br />

Doteraz nás mrzí, že DPH na lieky je až<br />

19 percent. Myslíme si, že výnimky by mali<br />

existovať. V mnohých štátoch nie je nijaká.<br />

■ Vaším hlavným partnerom je ministerstvo<br />

zdravotníctva. Ako by ste charakterizovali<br />

vzájomné vzťahy?<br />

Sú korektné. Hoci máme neraz antagonistické<br />

záujmy, snažíme sa obrusovať hrany<br />

Foto: archív<br />

a riešiť konfliktné situácie pokojne. A tiež<br />

uznávame, že niektoré veci sa súčasnému<br />

vedeniu rezortu zdravotníctva podarili.<br />

■ Ktoré?<br />

Predovšetkým odstránenie dlhu štátu<br />

a poisťovní voči liekovému reťazcu, pozitívom<br />

je aj časová presnosť kategorizácie.<br />

Výhodou je trojmesačná frekvencia kategorizácií,<br />

vďaka ktorej môžu moderné liečivá<br />

rýchlo vstupovať na náš trh. Pravda,<br />

na druhej strane to znamená veľkú záťaž<br />

pre firmy a lekárne a ani pacienti sa pri takom<br />

tempe nevedia v liekoch zorientovať,<br />

preto navrhujeme polročné termíny, ktoré<br />

by boli, myslím si, únosné pre všetky strany.<br />

Čiže, ako to už býva, i pozitívne môže<br />

byť v niečom negatívne – a naopak. V jednej<br />

z našich susedných krajín nezaradili<br />

do kategorizácie liekov osem rokov jediný<br />

prípravok s úhradou! Osem rokov negovali<br />

vývoj, na čo doplatili pacienti. Nedostali<br />

šancu. Dokonca ani pri prípravkoch,<br />

ktoré im mohli zachrániť život. U nás je<br />

zaraďovanie nových liekov príkladné. Ale<br />

aj u nás sú snahy sťažiť prístup k niektorým<br />

liekom. Takže, hoci sú formálne plne<br />

preplácané, pre administratívne opatrenia<br />

má pacient problém sa k nim dostať. Realita<br />

ukazuje, že lekárov zaťažuje predpisovanie<br />

liekov, pri ktorých treba žiadať<br />

súhlas revízneho lekára, pretože ich to<br />

administratívne zaťažuje, no a zaťažuje<br />

to najmä pacienta. Takže lekári napokon<br />

predpíšu lacnejší a menej účinný liek...<br />

■ Máte aj iné výhrady k legislatíve?<br />

Ukazuje sa, že v priebehu reformy sa<br />

niektoré pravidlá stávajú prekonanými.<br />

Typickým príkladom vývoja je zloženie<br />

Kategorizačnej komisie. Potom, ako sa<br />

poisťovne stali akciovými spoločnosťami<br />

orientovanými na zisk, je princíp jej zloženia,<br />

ťažko prijateľný. Legislatívnu úpravu<br />

si vyžaduje status Kategorizačnej rady,<br />

ktorá podľa zákona vlastne nejestvuje<br />

a v praxi sa vyjadruje iba k novým žiadostiam.<br />

Výsledkom je, že z jej posledného zasadania<br />

sa 80 percent námietok posunulo<br />

späť do Kategorizačnej komisie. Nedošlo<br />

k odvolaciemu procesu v súlade so smernicami<br />

EÚ. Takto sa na tri mesiace musí<br />

akceptovať rozhodnutie Komisie – a potom<br />

znovu tá istá Komisia posúdi rovnakú<br />

žiadosť v rovnakom zložení. Aj laikovi je<br />

zrejmé, že ide o právny nonsens.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Čas volieb sa rýchlo blíži a s ním aj čas bilancovania,<br />

hodnotenia práce ministerstiev a ich<br />

šéfov. O ministrovi zdravotníctva Rudolfovi<br />

Zajacovi sa v tejto súvislosti už popísalo veľa.<br />

Pozitívneho i negatívneho. Aký je váš pohľad?<br />

Na pána ministra sa zvykne pozerať čierno-bielo.<br />

V zahraničí sú jeho reformy prijímané<br />

s nadšením, zatiaľ čo u nás sa vnímajú<br />

rozporuplne, až kriticky. Asociácia<br />

s ním vychádzala korektne, viaceré jeho<br />

kroky si ceníme, iné menej. Áno, mali<br />

sme konflikty, dokonca aj na pôde parlamentného<br />

výboru pre zdravotníctvo, ale<br />

riešili sme ich kultivovane. Viem si predstaviť,<br />

že ho po odchode budú viac kritizovať<br />

tí, čo doteraz mlčali, ako tí, čo s ním<br />

prichádzali do konfliktov. Kvalitu jeho pôsobenia<br />

preverí čas. Jedno je isté: určite<br />

sme sa s pánom ministrom nenudili.<br />

■ V čom vidíte rezervy?<br />

Verím, že sa viac bude myslieť na pacienta.<br />

Nie je možné, aby HDP Slovenska rástlo<br />

o štyri -päť percent ročne, teraz vraj o sedem,<br />

a výdavky na zdravotníctvo sa zmrazovali či<br />

zvyšovali iba mierne, hlboko pod primeraný<br />

nárast HDP a úroveň EÚ. Nie je možné, aby<br />

stúpali odvody do zdravotných poisťovní<br />

a zároveň sa obmedzovali výdavky na lieky<br />

a do nemocníc. Investície do zdravotníctva<br />

sú investíciou do ekonomiky. Napokon, štát<br />

sú ľudia. Načo vytvárať silnejšiu ekonomiku,<br />

keď sa nezvýši kvalita života a keď tí, čo<br />

ju vytvárajú, sa necítia lepšie a zdravšie?<br />

■ Neodpustím si otázku na dodržiavanie etického<br />

kódexu farmaceutických spoločností?<br />

Je móda, že sa slovo etika spája výhradne<br />

s farmaceutickým priemyslom. Pritom<br />

v nijakom odvetví nie sú také prísne opatrenia<br />

ako práve u nás. Vytvára sa povesť,<br />

akoby sme vyrábali a distribuovali čosi<br />

nekalé, akoby sme mali mať pocit viny.<br />

To je omyl. Farmaceutické spoločnosti nevyrábajú<br />

nášľapné míny. Práve naopak.<br />

Vyrábajú a propagujú lieky zachraňujúce<br />

a predlžujúce život, zvyšujúce jeho kvalitu.<br />

Prinášajú pokrok. Predstavte si svet<br />

bez antibiotík, vakcín, prípravkov na srdce,<br />

chemoterapeutík. Predstavte si svet s tbc,<br />

či s leprou. Tbc, ktorá zabíjala tretinu sveta,<br />

ustúpila, lepru sme zo sveta eradikovali<br />

práve modernými prípravkami. A raz bude<br />

svet aj bez zhubných ochorení. Ozaj, viete,<br />

že sa priemerný životný potenciál človeka<br />

odhaduje na 120 rokov?<br />

■<br />

Február 2006<br />

13

ČÍM JE ZDRAVŠIA POPULÁCIA,<br />

TÝM JE ZDRAVŠIA EKONOMIKA<br />

euroREPORT hovorí o problémoch vo farmaceutickom priemysle s prezidentom Medzinárodnej<br />

asociácie farmaceutických spoločností (MAFS) a zároveň generálnym<br />

riaditeľom farmaceutickej firmy Novartis pre Českú republiku a Slovenskú republiku<br />

Dr. Petrom Svobodom.<br />

■ Aká je pozícia MAFS (Medzinárodnej asociácie<br />

farmaceutických spoločností) v kontexte<br />

farmaceutického priemyslu v ČR?<br />

MAFS sa za posledné dva tri roky profiloval<br />

na významného hráča v oblasti liekovej<br />

a vôbec zdravotnej politiky. Jednou z hlavných<br />

úloh MAFSu je vysvetliť pridanú hodnotu,<br />

ktorú prináša inovácia v oblasti farmácie<br />

pre zdravie populácie v spoločnosti,<br />

a tým v konečnom dôsledku i zvýšenie výkonnosti<br />

ekonomiky. Čím je zdravšia populácia,<br />

tým je zdravšia aj ekonomika.<br />

■ Ako vníma česká spoločnosť farmaceutický<br />

priemysel? Veľa sa hovorí o umelom vytváraní<br />

negatívnej povesti farmaceutického priemyslu,<br />

dokonca aj ľuďmi, ktorí denne užívajú<br />

lieky, ba mnohí z nich by bez liekov už možno<br />

ani nežili....<br />

Zaujímavá otázka. Jednou z hlavných úloh<br />

MAFSu je vysvetliť českej spoločnosti, že<br />

jedným z hlavných motorov v oblasti liečby<br />

a prevencie ochorení je práve výskum<br />

a vývoj v oblasti farmácie. Práve vďaka<br />

prevratným objavom v tejto oblasti, sa podarilo<br />

v posledných desaťročiach významne<br />

predĺžiť dĺžku ľudského života, redukovať<br />

mnohé závažné život ohrozujúce ochorenia,<br />

či významne zmierniť utrpenie pacientov<br />

v priebehu choroby a celkovo zvýšiť kvalitu<br />

života.<br />

■ A vy osobne by ste sa zaobišli bez liekov?<br />

V súčasnosti nijaké neužívam, ale vzhľadom<br />

na spôsob môjho života som nesporne<br />

kandidátom úspešnej konzumácie....<br />

■ Aké úlohy plní aktuálne MAFS v Čechách,<br />

ktoré problémy vás najviac ťažia?<br />

Foto: archív<br />

Najväčším súčasným problémom, ktorý<br />

sa MAFS snaží vyriešiť, je dôsledná implementácia<br />

transparenčnej smernice Európskej<br />

komisie do právneho poriadku Českej<br />

republiky. Transparenčná smernica je vcelku<br />

jednoduchá, má štyri základné piliere.<br />

Stanovovanie cien a úhrad by malo prebiehať<br />

podľa jasných kritérií, v jasne stanovených<br />

časových lehotách, žiadatelia by mali<br />

dostať odôvodnenie, prečo sa rozhodlo tak,<br />

ako sa rozhodlo a zároveň by mali mať možnosť<br />

sa proti rozhodnutiu odvolať. To je úplne<br />

základný procesný prvok, nijaká veda.<br />

Neviem prečo neexistuje vôľa súčasnú situáciu<br />

napraviť. Pritom MAFS pripravil podklady<br />

ohľadne legislatívnych úprav tak, aby<br />

došlo k realizácii transparenčnej smernice<br />

v českej legislatíve.<br />

■ Ste zároveň prezident MAFS- u a generálnym<br />

riaditeľom farmaceutickej spoločnosti<br />

Novartis pre Českú republiku a Slovenskú republiku.<br />

Viete teda porovnať situáciu vo farmaceutickom<br />

priemysle obidvoch krajín. Čo<br />

vás prekvapilo na slovenskom trhu príjemne<br />

a čo nepríjemne pri porovnaní s pomermi<br />

v Českej republike?<br />

Myslím si, že za posledné roky prešlo slovenské<br />

zdravotníctvo mnohými zmenami,<br />

ktoré sa premietli aj do pravidiel liekovej<br />

politiky. Systém, stanovovania cien a úhrad<br />

na Slovensku vykazuje nesporne oveľa vyššiu<br />

transparentnosť, prebieha podľa dopredu<br />

daných pravidiel a je dobre dokumentovaný.<br />

Naproti tomu systém v ČR možno s istou<br />

mierou zveličenia prirovnať k detskej riekanke<br />

„Varila myšička kašičku“... Diskusia<br />

prebieha na princípe tomu dáme, tomu viac,<br />

tomu málo, tomu nič. Neexistujú žiadne kritériá,<br />

podľa ktorých by sa stanovilo: tu revidujeme<br />

určitú mieru úhrady preto a preto. Je<br />

to živelné, bez poriadku, bez predvídateľnosti<br />

výstupu. Prostredie nie je transparentné<br />

a my nevieme, akým spôsobom sa správať,<br />

ako plánovať. Nechceme nijaké výhody, iba<br />

určitú mieru transparentnosti a predvídateľnosti.<br />

Ak budem vedieť, že určitý prípravok<br />

nemá nádej na úhradu, nebudem s ním pre<br />

české prostredie rátať.<br />

■ Ktoré kroky našej reformy považujete za<br />

jednoznačne šťastné?<br />

Nesporne pozitívnym signálom sú kroky,<br />

ktoré viedli k zvýšeniu spoluúčasti pacienta,<br />

pretože jedine tak je možné zamedziť<br />

zbytočnému plytvaniu v zdravotnom<br />

systéme a pacient si bude viac vážiť poskytovanú<br />

starostlivosť aj hodnotu predpisovaných<br />

liekov.<br />

■ Ktoré kroky vám nekonvenujú?<br />

Domnievam sa, že doteraz nebola dostatočne<br />

stanovená zodpovedajúca rovnováha<br />

medzi solidárnosťou poisťovacieho<br />

systému a osobnou zodpovednosťou<br />

jednotlivca za svoje zdravie. Vytvorením<br />

priestoru pre privátny segment zdravotného<br />

poistenia by sa vytvorili lepšie podmienky<br />

pre disciplinovaných poistencov.<br />

Slovensko patrilo v posledných rokoch<br />

ku vzorovým krajinám pri sprístupnení<br />

nových prípravkov. Veľké obavy však<br />

máme z náznakov snahy po obmedzovaní<br />

prístupnosti k moderným liekom obštrukciami<br />

v preskripcii a dávanie prednosti<br />

dožívajúcim farmakoterapeutickým postupom.<br />

Tento prístup môže paradoxne<br />

v konečnom dôsledku viezť k zaťaženiu<br />

systému vyššími nákladmi.<br />

■ Stretávame sa s postojom kolegov z Čiech,<br />

ktorí nám závidia, ako ďaleko sme s reformami<br />

zašli. Zavše si povzdychnú, že „my to už<br />

máme za sebou“. Domnievate sa, že je nevyhnutné,<br />

aby aj ČR pristúpila k podobným<br />

zmenám v organizácii zdravotníctva, aké prebehli<br />

u nás?<br />

Je neoddiskutovateľné, že české zdravotníctvo<br />

potrebuje zásadné zmeny. Tieto<br />

zmeny však musia byť koncepčné, systémové,<br />

založené na základe širokej diskusie<br />

všetkých zúčastnených strán.<br />

■ Pociťujete rozdiely v práci v ČR a na Slovensku?<br />

Hovorí sa, že ľudia na Slovensku sú srdečnejší.<br />

Aj sú, najmä vo vínnych pivniciach,<br />

kde sa podávajú kvalitné vína. Chodím teraz<br />

na Slovensko často, a ako vidíte, sú dôvody,<br />

prečo sa tomu vôbec nevyhýbam...<br />

■ Aký je vzťah MAFS a asociácie generických<br />

firiem (ČAFF)v ČR?<br />

Napriek tomu, že záujmy týchto dvoch<br />

asociácií sú na prvý pohľad do istej miery<br />

rozdielne, jestvuje veľa styčných bodov,<br />

v ktorých obidve asociácie zastávajú jednotné<br />

stanovisko, napríklad transparentnosť<br />

procesu stanovovania úhrad, otázky<br />

etiky propagácie liekov, a podobne.<br />

■ Čím by ste rád obohatili život vo farmaceutickom<br />

priemysle v Slovenskej republike?<br />

Život? Trochou „legrace“.<br />

■<br />

14 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

VÝZVOU JE FAKT<br />

STARNUTIA OBYVATEĽSTVA<br />

Slovenská asociácia farmaceutických spoločností (SAFS) združuje výrobcov liekov a zastupuje<br />

ich záujmy v súlade s etickým kódexom farmaceutického priemyslu na Slovensku.<br />

euroREPORTt oslovil prezidentku SAFS PharmDr. Moniku Horníkovú.<br />

■ Výrobcovia liekov združení v SAFS, Asociácii<br />

dodávateľov liekov (ADL), Asociácii zahraničných<br />

výrobcov generických liekov (GE-<br />

NAS) sa riadia rovnakým štatútom a etickým<br />

kódexom od minulého roka. Na základe čoho<br />

vznikli tieto dokumenty?<br />

SAFS sa od svojho vzniku ako člen IFPMA<br />

(Medzinárodnej federácie farmaceutického<br />

priemyslu) a neskôr aj EFPIA (Európskej<br />

federácie farmaceutického priemyslu) riadil<br />

vlastným etickým kódexom pre marketing<br />

liekov na predpis, ktorý vznikol na podklade<br />

kódexov týchto dvoch združení a je aj súčasťou<br />

stanov a podmienkou členstva v SAFS.<br />

Do roku 2004 bol SAFS vlastne jedinou asociáciou<br />

farmaceutického priemyslu na Slovensku,<br />

ktorá mala etický kódex a etickú<br />

komisiu. Komisia sa okrem prerokúvania<br />

sťažností na možné porušenia kódexu zaoberala<br />

aj návrhmi na aktualizáciu kódexu a jeho<br />

propagáciou. Výsledkom týchto iniciatív<br />

a ročného rokovania a príprav s ostatnými<br />

asociáciami, ktoré pôsobia na Slovensku –<br />

ADL a GENAS je vznik spoločnej etickej komisie<br />

farmaceutického priemyslu. V rámci<br />

Európy sme unikátom, nevieme o inej krajine,<br />

kde by priemysel orientovaný na výskum<br />

a vývoj mal spoločnú komisiu s generickým<br />

priemyslom. Považujeme to za prejav určitej<br />

rovnováhy a kultivovanosti.<br />

Foto: archív<br />

■ Slovenské zdravotníctvo prechádza už niekoľko<br />

rokov zmenami, ktoré sa dotýkajú aj<br />

liekovej politiky. Ako ich výrobcovia liekov<br />

pociťujú?<br />

V oblasti liekovej politiky minister Zajac<br />

uskutočnil viaceré kroky a opatrenia, ktoré<br />

mali evidentný vplyv na spotrebu liekov<br />

a zrejme aj dostupnosť. V roku 2004 došlo k<br />

výraznému poklesu spotreby liekov a nárastu<br />

spoluúčasti pacienta. Podľa dostupných<br />

prieskumov Asociácie na ochranu práv pacientov<br />

z roku 2004 a 2005 mohlo toto viesť k<br />

zhoršenej dostupnosti k liekom, osobitne pre<br />

sociálne slabšie skupiny pacientov. Situácia<br />

sa zlepšila minulý rok, keď spotreba liekov<br />

začala opätovne rásť a mierne poklesla miera<br />

spoluúčasti pacientov. Napriek tomuto, v<br />

spotrebe liekov na jedného obyvateľa má Slovensko<br />

po Poľsku druhú najnižšiu z krajín<br />

V4 (priebežný odhad za r. 2005: Slovensko<br />

128 USD/obyv; Maďarsko 227 USD/obyv;<br />

Česká republika 164 USD/obyv; Poľsko 118<br />

USD/obyv., Údaje: IMS v cenách výrobcov).<br />

Treba však priznať, že nové lieky majú na<br />

Slovensku šancu sa pomerne rýchlo dostať k<br />

pacientom, aj keď s určitými reguláciami.<br />

Považujeme za veľkú výzvu pre ďalšiu vládu<br />

premietnuť potrebu zlepšenia základných<br />

zdravotných ukazovateľov populácie (napríklad<br />

dĺžky života, úmrtnosti na kardiovaskulárne<br />

ochorenia) aj do financovania zdravotníctva.<br />

Slovensko vo vývoji zlepšovania týchto<br />

ukazovateľov zaostáva nielen v porovnaní<br />

s vyspelými štátmi EÚ, ale v posledných rokoch<br />

aj za našimi blízkymi susedmi ako sú<br />

ČR a Maďarsko.<br />

■ Dostala SAFS možnosť vyjadrovať sa k prijímaným<br />

zmenám, napríklad k zákonu o liekoch<br />

či iným? Do akej miery ministerstvo<br />

zdravotníctva akceptovalo názory výrobcov<br />

liekov?<br />

Pozorne sme sledovali kroky a návrhy<br />

v oblasti liekovej politiky a zdravotníckej<br />

legislatívy a aktívne sme komunikovali naše<br />

stanoviská a návrhy, či už samostatne alebo<br />

v spolupráci s ďalšími odborno-profesijnými<br />

združeniami. Niektoré boli akceptované.<br />

SAFS – Cestou INOVÁCIÍ<br />

vám prinášame NÁDEJ na zdravší život<br />

SAFS je asociácia farmaceutického priemyslu založená<br />

v roku 1997. Členovia SAFS sú medzinárodné<br />

farmaceutické spoločnosti, ktoré pôsobia na<br />

Slovensku s podielom portfólia originálnych prípravkov<br />

minimálne 70% z lokálneho obratu. SAFS<br />

združuje 22 spoločností, ktorí zamestnávajú viac<br />

ako 1100 odborníkov – hlavne lekárov, farmaceutov,<br />

ekonómov a iné profesie. Podiel členských<br />

spoločností SAFS na ročnom predaji liekov na Slovensku<br />

tvorí asi 55 % (cca. 14 miliárd SKK).<br />

Členovia SAFS: Abbott, Altana, AstraZenaca, Sanofi-Aventis,<br />

Bayer, Boehringer-Ingelheim, Bristol-Myers<br />

Squibb, Lilly, GlaxoSmithKline, Johnson&Johnson,<br />

Lundbeck, Merck, Merck Sharpe<br />

&Dohme, Novartis, NovoNordisk, Pfizer, Pierre<br />

Fabre Medicament, Roche, Schering, Schering-<br />

-Plough, Solvay Pharma, Wyeth.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Od zavedenia príplatkov na lieky a ďalších<br />

opatrení, medzi nimi platby za recepty či kategorizácie<br />

liekov si ich autori sľubovali zníženie<br />

spotreby liekov. Ale toto malo len dočasný<br />

účinok. Kde je príčina?<br />

Príčin je viacero a trápia nielen Slovensko.<br />

Nadlhodobejšou výzvou bude fakt starnutia<br />

populácie, čo so sebou nesie zvýšenú chorobnosť<br />

pri chronických ako aj degeneratívnych<br />

ochoreniach alebo nové ochorenia (vírusové<br />

infekcie – aktuálne napríklad vtáčia chrípka).<br />

Na to je nadviazaný výskum a vývoji<br />

v oblasti medicíny napríklad diagnostika<br />

ochorení, prevencia ochorení, nové preventívne,<br />

liečebné a terapeutické postupy vrátane<br />

nových liekov. Skúsenosť aj z iných krajín<br />

je taká, že spotrebu liekov možno regulačnými<br />

opatreniami ovplyvniť iba do určitej miery.<br />

Dôležité sú samotné politické rozhodnutia,<br />

či je v danom čase pre krajinu prioritou<br />

zdravie občanov, ktoré nie je považované za<br />

náklad, ale skôr investíciu, ktorá môže prinášať<br />

ekonomický rast celej spoločnosti.<br />

■ Jedným z diskutovaných problémov liekovej<br />

politiky sú časté zmeny kategorizácie<br />

liečiv a liekov. Nepáčia sa lekárnikom ani pacientom.<br />

Aký na to hľadí SAFS?<br />

Takto nastavený systém je nesporne náročný<br />

z hľadiska flexibilného plánovania<br />

dovozu liekov a logistiky, ako aj z hľadiska<br />

samotného rozhodovacieho procesu. Na druhej<br />

strane systém má aj pozitívum, ktorým<br />

je rýchly prístup pacientov k novým alebo<br />

lacnejším liekom. Navyše, je to aj požiadavka<br />

platnej európske legislatívy, ktorá presne<br />

určuje aký dlhý má byť maximálny časový<br />

rámec pre vstup liekov na trh.<br />

■ Diskusie o cenách liekov už niekoľkokrát<br />

vyústili do myšlienky znížiť ich úpravou DPH<br />

smerom nadol. Prezentovali ste aj vy tento<br />

názor a aká bola reakcia Ministerstva financií<br />

SR?<br />

SAFS oficiálnym stanoviskom žiadal udelenie<br />

výnimky, ktorú EÚ legislatíva umožňuje,<br />

na zníženie DPH (0-5%) alebo aspoň<br />

zachovanie stavu pred zvýšením na 19%. MF<br />

SR žiadne výnimky neudelilo. V súčasnosti<br />

máme teda na Slovensku druhú najvyššiu<br />

DPH na lieky v rámci EÚ, čo má, samozrejme,<br />

vplyv aj na koncové ceny v lekárni.<br />

Navyše, vybratá DPH sa do zdravotníctva<br />

nevracia. Ak by bola možnosť DPH znížiť,<br />

bolo by to iste prínosom pre financovanie<br />

systému a aj pre pacientov.<br />

■<br />

Február 2006<br />

15

SANOFI-AVENTIS<br />

MÁ VŽDY PRVORADÝ CIEĽ:<br />

ĽUDSKÉ ZDRAVIE<br />

Jedným z popredných svetových výrobcov liečiv je firma sanofi-aventis. Orientuje<br />

sa najmä na navracanie zdravia a liečbu chorých s civilizačnými chorobami, ktoré<br />

aj na Slovensku patria medzi najčastejšie príčiny smrti. Na činnosť a perspektívy<br />

spoločnosti sanofi-aventis sa euroREPORT opýtal riaditeľky a konateľky PharmDr.<br />

Milice Molitorisovej.<br />

■ Sanofi-aventis existuje v tomto spojení<br />

predtým dvoch farmaceutických spoločností<br />

Sanofi-Synthelabo a Aventis od roku 2004<br />

ako v súčasnosti tretí najväčší výrobca liečiv<br />

na svete. Čo ešte sa zmenilo fúziou predovšetkým<br />

smerom k chorým ľuďom?<br />

Spojením síl dvoch predchodcov sa mohutnejšie<br />

ako kedykoľvek predtým orientujeme<br />

na to naozaj podstatné a dôležité:<br />

ľudské zdravie, ako o tom napokon výrečne<br />

svedčí aj logo sanofi-aventis. Portfólio<br />

liekov sanofi-aventis je oveľa širšie a o to<br />

viac sa sústredíme na garanciu najvyššej<br />

kvality. Je to zároveň aj nádych a naberanie<br />

nových síl pred obrovskými výzvami<br />

blízkej budúcnosti v oblasti verejného<br />

zdravotníctva, akými sú napríklad onkologické<br />

ochorenia, neurodegeneratívne choroby,<br />

ale aj vírusové endémie.<br />

■ Sanofi-aventis je postavená na špičkovom<br />

výskume a vývoji a stále na ňom pracuje.<br />

V ktorých oblastiach, na ktoré ochorenia sústreďujete<br />

svoju pozornosť?<br />

Výskum a vývoj spoločnosti sanofi-<br />

-aventis sa orientuje na hľadanie nových<br />

liečebných postupov v siedmich hlavných<br />

terapeutických oblastiach: srdcovocievne<br />

choroby, trombotické stavy, onkologické<br />

ochorenia, choroby centrálneho nervového<br />

systému, cukrovka a choroby látkovej výmeny,<br />

interná medicína a očkovacie látky.<br />

■ Výskum je mimoriadne drahá záležitosť,<br />

ktorú si môžu dovoliť len ozaj kvalitne vybavené<br />

a prosperujúce spoločnosti. Znamená<br />

to, že pre vás výskum nie je problém?<br />

Tvorivosť a inovatívne zameranie výskumu<br />

spoločnosti sanofi-aventis má vždy<br />

prvoradý cieľ: ľudské zdravie. Hľadaniu<br />

a vývoju nových účinných a dobre tolerovaných<br />

liekov sa venuje 17 000 pracovníkov<br />

vo viac ako dvadsiatich strediskách<br />

Foto: archív<br />

na troch kontinentoch. Veľkosť ročného<br />

rozpočtu na výskum a vývoj (4 miliardy<br />

eur v roku 2004) dobre korešponduje s postavením<br />

sanofi-aventis na špici svetového<br />

farmaceutického pelotónu, ako aj s bohatosťou<br />

inovatívneho portfólia (128 produktov<br />

vo vývoji, z toho 48 v pokročilom<br />

štádiu klinického skúšania). Investície do<br />

výskumu sú náročné, preto aj samotný výskum<br />

a vývoj je riadený tak, aby bol cielený<br />

a čo najefektívnejší. Náš výskum a vývoj<br />

je produktovo orientovaný a okrem<br />

inovácií na molekulárnej úrovni (objavenie<br />

a vývoj nového lieku) vývoj liečiv smeruje<br />

k novým liečebným indikáciám, k novým<br />

liekovým formám, volia sa biotechnologické<br />

a genómové postupy a podobne.<br />

■ V centre pozornosti sanofi-aventis sú kardiovaskulárne<br />

ochorenia, prvé v príčine úmrtí<br />

na Slovensku, ale aj inde vo svete. Zahrnujú<br />

ochorenia periférnych, ale aj vencových ciev,<br />

mozgových ciev. Každé z nich si vyžaduje špecifickú<br />

liečbu. Čo pre to robíte?<br />

Spoločným patofyziologickým mechanizmom<br />

väčšiny civilizačných srdcovocievnych<br />

ochorení je ateroskleróza (kôrnatenie<br />

tepien). Sanofi-aventis má bohatú<br />

tradíciu a silné postavenie v liečbe vysokého<br />

krvného tlaku a prevencii jej komplikácií,<br />

ako aj v liečbe a prevencii žilovej a tepnovej<br />

trombózy. Výskum sa orientuje na<br />

hľadanie nových kanálových a iónových<br />

inhibítorov, enzýmov a receptorových antagonistov,<br />

enzýmových aktivátorov, inhibítorov<br />

zrážania krvi a pod.<br />

K lepšiemu manažmentu liečby pacientov<br />

s akútnym koronárnym syndrómom, ktorí<br />

si vyžadujú antikoagulačnú liečbu, prispel aj<br />

dar spoločnosti sanofi-aventis trom slovenským<br />

srdcovocievnym ústavom v Bratislave,<br />

Košiciach a Banskej Bystrici. Počas kongresu<br />

Slovenskej kardiologickej spoločnosti<br />

v Bratislave 7. októbra 2005 sme riaditeľom<br />

týchto ústavov odovzdali digitálne prístroje<br />

americkej výroby HEMOCHRON ® Jr. na monitorovanie<br />

základných hemokoagulačných<br />

parametrov priamo pri posteli chorého.<br />

Úhrnná cena týchto prístrojov spolu s príslušenstvom<br />

prevyšuje 250 000 korún.<br />

■ Nie zriedkavou príčinou srdcovocievnych<br />

ochorení je cukrovka, diabetes mellitus. Spoločnosť<br />

sanofi-aventis sa zaoberá aj vývojom<br />

inzulínov a iných antidiabetík?<br />

Celosvetový počet evidovaných diabetikov<br />

narástol za ostatných 15 rokov šesťnásobne<br />

a výskyt cukrovky bude podľa<br />

prognóz neúprosne rásť. Sanofi-aventis<br />

disponuje širokou paletou terapeutických<br />

prístupov vrátane humánnych a analógových<br />

inzulínov, ale aj perorálnych antidiabetík<br />

(tabliet na zníženie hladiny krvného<br />

cukru). Nielen kvalita našich antidiabetík,<br />

ale aj revolučná koncepcia liečby zameranej<br />

na zlepšenie metabolickej kontroly a<br />

dosiahnutie merateľných terapeutických<br />

cieľov, znamenala zásadný obrat k lepšej<br />

medicínskej starostlivosti o diabetikov.<br />

Patogenetické prepojenie cukrovky s inými<br />

metabolickými ochoreniami a závažný-<br />

Sídlo spoločnosti sanofi-aventis v Paríži.<br />

16 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

mi srdcovocievnymi chorobami je aktuálna<br />

téma, kde je významným pokrokom<br />

najmä objavenie selektívnych antagonistov,<br />

tzv. endokanabinoidných receptorov.<br />

■ Užívanie liekov spôsobuje pacientom často<br />

nepríjemné vedľajšie účinky. Aké bezpečné<br />

sú vaše farmakoterapeutické produkty<br />

z tohto hľadiska?<br />

Popri účinnosti je bezpečnosť jedným<br />

z najdôležitejších parametrov, ktorý je pod<br />

prísnym drobnohľadom odborníkov nielen<br />

od počiatku predklinického a klinického<br />

skúšania až po registráciu nového lieku, ale<br />

počas celého jeho životného cyklu. Spoločnosť<br />

sanofi-aventis prevádzkuje globálny<br />

bezpečnostný systém, ktorý zaručuje operatívny<br />

zber a spracovanie podozrení na<br />

nežiaduce liekové účinky a s tým súvisiacu<br />

publicitu a akcieschopnosť. Zastúpenie<br />

spoločnosti sanofi-aventis v Slovenskej republike<br />

denne zabezpečuje všetky potrebné<br />

činnosti v súlade s platnou slovenskou<br />

legislatívou a medzinárodnými štandardmi.<br />

■ Ďalšou skupinou ochorení, na ktoré sa firma<br />

sanofi-aventis sústreďuje, sú onkologické.<br />

Tu výskum vo svete úspešne napreduje.<br />

Ako sa vám darí v tejto oblasti?<br />

Spoločnosť sanofi-aventis ponúka overenú<br />

a vysokoúčinnú liečbu nádorových<br />

ochorení prsníka, pľúc, hrubého čreva,<br />

žalúdka a prostaty. Očakáva sa, že výskyt<br />

onkologických ochorení, ktoré sa vyznačujú<br />

anarchickým množením abnormálnych<br />

buniek, narastie do roku 2020 o päťdesiat<br />

percent. Výskum sa snaží nájsť nové prístupové<br />

cesty k blokáde niektorých procesov<br />

spúšťajúcich alebo kontrolujúcich<br />

patologický rast buniek.<br />

■ Aj karcinómov je veľa druhov a foriem. Do<br />

akej miery sa môže výskum na ne sústrediť,<br />

nie je to odvodené od častosti výskytu jednotlivých<br />

typov ochorenia?<br />

Výskum zasahuje do širokého spektra onkologických<br />

ochorení. Poukazuje aj na potrebu<br />

včasnej diagnostiky a liečby. Ukázalo<br />

sa, že karcinóm prsníka rozpoznaný vo včasných<br />

štádiách je v sedemdesiatich percentách<br />

vyliečiteľný. Vyhliadky pri neskoršom<br />

rozpoznaní sú závislé od priebehu ochorenia,<br />

pokročilosti ochorenia, veku atď.<br />

■ V mnohých prípadoch civilizačné ochorenia<br />

závisia od osvety. Spoločnosť sanofi-aventis<br />

podporuje napríklad Diabetický deň, podujatie<br />

zamerané na vzdelávanie zdravých, návod<br />

na odhaľovanie ochorenia atď. Ste donormi aj<br />

iných podobných podujatí a prečo Dia Day?<br />

Myslíme si, že vzdelanosti v tomto smere<br />

nie je nikdy dosť. Sanofi-aventis sa významným<br />

spôsobom podieľa na postgraduálnom<br />

vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov,<br />

najmä lekárov, ale aj farmaceutov a zdravotných<br />

sestier. Sprostredkúva im najnovšie<br />

výsledky klinického výskumu, ale aj literárne<br />

rešerše z renomovaných medicínskych<br />

periodík a štandardné postupy publikované<br />

Továreň sanofi-aventis na výrobu a distribúciu liečiv v meste Aramon vo Francúzsku.<br />

odbornými spoločnosťami. Podporujeme<br />

taktiež účasť a publikovanie na významných<br />

vedeckých a odborných podujatiach<br />

s cieľom sprístupniť najnovšie terapeutické<br />

stratégie a vývojové trendy. Každoročne<br />

organizujeme v tomto duchu nemálo vlastných<br />

odborných podujatí, školení a vedeckých<br />

konferencií. Najzávažnejšie populačné<br />

zdravotnícke problémy nezostanú skryté<br />

ani pred zrakom verejnosti, ktorú prostredníctvom<br />

tlačových konferencií oslovujú<br />

profesionálne orientovaní novinári. Profesionálne<br />

šírenie zdravotníckych informácií<br />

môže výdatne napomôcť zlepšeniu celkového<br />

zdravotného stavu slovenskej populácie,<br />

ktorý nie je v európskom kontexte práve<br />

najlichotivejší.<br />

Ako v prípade cukrovky, tak aj pri iných<br />

moderných chorobách aspoň čiastočne<br />

prameniacich z nesprávneho životného<br />

štýlu platí, že sa netreba báť vzdelaných<br />

a zvedavých pacientov. Priam naopak,<br />

dobre informovaní pacienti spravidla dosahujú<br />

lepšie liečebné výsledky, sú disciplinovanejší<br />

počas liečby a majú viac<br />

seba zodpovednosti.<br />

■ Je známe, že najmä v medicíne je celoživotné<br />

vzdelávanie veľmi dôležité, no literatúra<br />

je oveľa nedostupnejšia ako kedysi. Spomenuli<br />

ste azda troška skromne podiel spoločnosti<br />

sanofi-aventis na ďalšom vzdelávaní<br />

zdravotníckych pracovníkov. Môžete o tom<br />

povedať viac?<br />

Odpoveď na túto otázku je už čiastočne<br />

obsiahnutá v odpovedi na predchádzajúcu<br />

otázku. Sústavné vzdelávanie je nevyhnutnou<br />

podmienkou aj pre pracovníkov spoločnosti<br />

sanofi-aventis, aj pre zdravotníckych<br />

pracovníkov. Platí to v zvrchovanej<br />

miere najmä pre tých, ktorí pracujú vo výskume,<br />

vývoji a vzdelávaní, ale čoraz viac aj<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

na úrovni terénnych rutinérov. Prísun nových<br />

informácií je taký masívny a rýchly, že<br />

ich spracúvanie je čoraz náročnejšie na čas<br />

a prostriedky. Vedeckovýskumné aktivity<br />

spoločnosti sanofi-aventis systematicky generujú<br />

nové dôležité poznatky v mnohých<br />

oblastiach liečby. Ich sprostredkovanie je<br />

jednou z našich hlavných úloh.<br />

■ Je vaša spoločnosť aj producentom generických<br />

liekov a zlepšil sa prístup slovenského<br />

zdravotného systému k predpisovaniu moderných<br />

vysokoúčinných liekov?<br />

Používanie generických liekov predstavuje<br />

z farmakoekonomického pohľadu významnú<br />

systémovú protiváhu k originálnym<br />

liekom, ktoré sú chránené a cenovo<br />

náročnejšie. Ich vzájomný pomer musí byť<br />

však zdravo vyvážený. Na jednej strane<br />

treba iste šetriť financie prostredníctvom<br />

lacnejších generík, na druhej strane treba<br />

tiež zvážiť návratnosť vložených investícií<br />

do inovatívnych liekov, a to formou zúročenia<br />

včasnej a kvalitnej liečby.<br />

Veľmi háklivá je aj otázka kvality a čistoty<br />

mnohých generických náhrad. Sanofi-<br />

-aventis buduje svoju vlastnú politiku generického<br />

obchodu.<br />

■ Dotkli ste sa problému kvality a čistoty<br />

týchto liečiv. Nie je však dôležitá aj individuálna<br />

citlivosť pacientov na jednotlivé generické<br />

produkty?<br />

Individuálna vnímavosť pacientov na<br />

konkrétne lieky je spôsobená spolupôsobením<br />

mnohých biologických a klinických<br />

faktorov. Ich posúdenie a rozhodnutie<br />

o výbere lieku patrí výlučne do rúk predpisujúceho<br />

lekára. Spoločnosť sanofi-aventis<br />

sa stará o zabezpečenie najvyššej dosiahnuteľnej<br />

kvality pri všetkých výrobných<br />

postupoch.<br />

■<br />

Február 2006<br />

17

Foto: archív<br />

PRIORITOU JE BYŤ<br />

ČO NAJBLIŽŠIE KU KLIENTOVI<br />

Na území bývalého Československa pôsobila dnešná Altana Pharma (ešte ako Byk Gulden) prostredníctvom<br />

spoločnosti Made in Publicity. Po novembri 1989 vzniklo zastúpenie Altana aj na Slovensku,<br />

od roku 1993 ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Od roku 2004 je riaditeľom Altana Pharma,<br />

s.r.o., MUDr. Oktavian Kuchárik. V súčasnosti má 23 zamestnancov a vedenie sa netají ambíciou<br />

zdvojnásobiť v roku 2006 obrat, ktorý vlani dosiahol 157 mil. Sk.<br />

■ Ste vo vedení spoločnosti Altana Pharma 2<br />

roky. Ako by ste zhodnotili toto obdobie?<br />

Do spoločnosti Altana Pharma som nastupoval<br />

po niekoľko ročnom pôsobení na<br />

početných postoch počnúc prácou v teréne,<br />

až po cenovú tvorbu a kategorizáciu liečiv<br />

vo farmaceutickom priemysle. Altana v posledných<br />

rokoch prežíva transformáciu –<br />

z nemeckej a európskej firmy na globálnu<br />

spoločnosť zodpovedajúcu celosvetovým<br />

trendom. Aj na Slovensku bolo treba opäť<br />

prehodnotiť pozície firmy, analyzovať portfólio<br />

a vybudovať personálnu základňu firmy.<br />

Podarilo sa nám upraviť portfólio liekov<br />

zodpovedajúce celosvetovým trendom a stabilizovať<br />

personálnu situáciu. Altana Pharma,<br />

s.r.o. na Slovensku patrí k najrýchlejšie<br />

rastúcim spoločnostiam s medziročným nárastom<br />

okolo 30%.<br />

■ V súčasnosti rozšírený trend globalizácie,<br />

ktorá sa prejavuje vo farmaceutickom priemysle<br />

početnými akvizíciami a fúziami, vytvára<br />

živnú pôdu pre tvrdenie, že o pár rokov<br />

bude len niekoľko medzinárodných farmaceutických<br />

„megakoncernov“. Aký je váš názor?<br />

Globalizácia je proces, ktorému sa nemožno<br />

vyhnúť. Vytváranie mamutích koncernov<br />

má svoje pozitívne i negatívne stránky. Altana<br />

Pharma má realistický pohľad na vytváranie<br />

strategických marketingových partnerstiev.<br />

Našou prioritou je prinášať klientom<br />

a pacientom čo najkvalitnejšie a najdostupnejšie<br />

lieky a forma, akou sa to bude uskutočňovať,<br />

je i v Altane predmetom diskusií.<br />

V tvrdom konkurenčnom boji musia mať aj<br />

menšie a stredne veľké spoločnosti reálne<br />

a triezvo hľadieť na celosvetové trendy, pretože<br />

často ide o otázku prežitia.<br />

■ Súhlasíte s tým, že zdravá konkurencia<br />

pozitívne motivuje, posúva vpred a vedie<br />

k úspechu? Aké sú vo farmaceutickom biznise<br />

najúčinnejšie metódy v boji s konkurenciou,<br />

ktorá je tu určite veľmi citeľná?<br />

Áno, absolútne. Je otázkou, ako si postavíme<br />

kritériá pre takzvanú zdravú konkurenciu.<br />

Farmaceutický obchod je ako každý<br />

iný. Denne sa pokúšame presvedčiť našich<br />

klientov, v tomto prípade nie konečných zákazníkov,<br />

že nami ponúkaný liek by nemal<br />

chýbať v ich terapeutickom portfóliu. Realita<br />

však prináša aj iné, zákulisné formy boja,<br />

ale principiálne si myslím, že bez konkurencie<br />

by nebolo napredovania a vývoja. Ak si<br />

spoločnosť určí svoje presné kritériá, ak ich<br />

dodržiava, môže napredovať bez špeciálnych<br />

metód konkurenčného boja. Ale treba byť<br />

v strehu – konkurencia nespí.<br />

■ Vašou prioritou sú preskripčné lieky predovšetkým<br />

z oblasti GITu, kardivaskulárneho<br />

a respiračného systému. V ktorých ďalších<br />

skupinách ste aktívni?<br />

Celosvetovo sme predovšetkým gastroenterologickou<br />

firmou. Náš inhibítor protónovej<br />

pumpy je už niekoľko rokov absolútnym<br />

lídrom vo svojej terapeutickej skupine. Je to<br />

v histórii Nemecka najpredávanejšia molekula<br />

vôbec. V budúcnosti by sme sa chceli<br />

viac venovať respiračným i civilizačným<br />

ochoreniam. Tento rok sme aj na Slovensku<br />

uviedli na trh inhalačný kortikosteroid novej<br />

generácie s účinným metabolitom priamo<br />

na pľúcnych receptoroch. V skorej budúcnosti<br />

uvedieme PDF4 inhibítor na liečbu<br />

CHOCHP a bronchiálnej astmy.<br />

■ V čom vidíte negatíva a v čom pozitíva slovenského<br />

trhu v porovnaní s ostatnými krajinami<br />

EÚ?<br />

Za posledných pár rokov prešiel náš systém<br />

zdravotníctva mnohými zmenami. Všeobecne<br />

však ide len o relatívne, nesystémové<br />

zmeny, ktoré v krátkodobom horizonte<br />

zmenili systém fungovania slovenského<br />

zdravotníctva. Dlhodobé, trvalejšie zmeny,<br />

na ktorých by bolo možné budovať dlhodobejšiu<br />

stratégiu aj originálnej firmy operujúcej<br />

na slovenskom trhu, azda ešte len prídu.<br />

Farmaceutický výrobca pôsobiaci v systéme<br />

zdravotníctva SR musí byt predovšetkým<br />

flexibilný a predvídavý. Z hľadiska krajín<br />

EÚ nevidím jeho jednoznačný pozitívny ani<br />

negatívny vývoj. Celá problematika poskytovania<br />

zdravotníckej starostlivosti je globálne<br />

tak komplikovaná, že ťažko nájdete 2 krajiny<br />

kde by systém fungoval absolútne identicky.<br />

Aj otázka európskych registrácií je v porovnaní<br />

s americkou FDA neporovnateľne<br />

rozmanitejšia. Sme na starom kontinente,<br />

s tradičnými konzervatívnymi a kultúrnymi<br />

rozdielmi!<br />

■ Svetová obchodná organizácia (WTO) zmenila<br />

Dohodu o obchodných právach duševného<br />

vlastníctva (TRIPS), v snahe umožniť<br />

rozvojovým krajinám bez výrobných kapacít<br />

dovážať generické lieky. Súhlasíte s týmto<br />

krokom? Aký je váš vzťah ku generickým výrobcom<br />

liekov?<br />

Celosvetovým a celoeurópskym trendom<br />

nemôžeme zabrániť. Sú lieky, ktoré majú<br />

svoju generickú substitúciu a zase sú originálne<br />

lieky, ktoré majú svoje medicínske<br />

a farmaceutické pozadie. Nemám problém<br />

s účinkovaním generických firiem aj na<br />

slovenskom trhu, ale ako lekár seba a svoju<br />

rodinu liečim originálnymi liekmi. Lekár by<br />

mal liečiť lege artis a podľa svojho najlepšieho<br />

svedomia a vedomia!<br />

■ Predstavte krátko vašu firemnú filozofiu...<br />

Prinášať pacientom progresívne, inovovane<br />

lieky. Zlepšiť ich kompliance, výrazne<br />

zmeniť ich kvalitu života ovplyvnenú chronickým<br />

ochorením. Poskytovať lekárom<br />

a ostatným zdravotníkom tzv. „aded value“,<br />

pridanú hodnotu v podobe vzdelávania,<br />

materiálov, zlepšenia diagnostických metód<br />

a podobne. Našou prioritou je byť čo najbližšie<br />

ku klientovi, či je to lekár alebo pacient<br />

a reagovať na jeho potreby, poskytovať mu<br />

servis.<br />

■ Ktorú zložku z celej reťaze, kým sa dostane<br />

liek od výrobcu k pacientovi, považujete za<br />

najproblémovejšiu?<br />

Celý problém liekovej politiky je v nedostatočnom<br />

systéme u poskytovateľov.<br />

Myslím tým dodržiavanie terapeutických<br />

postupov, ekonomický dopad dlhodobej<br />

a nesprávnej liečby a hlavne určitý reštrikčný<br />

systém v trhovom mechanizme, keď si<br />

lekára nevyberá pacient, ale poisťovňa (stále<br />

existujúci systém kapitácie a siete). Z môjho<br />

pohľadu je to zbytočné regulovanie vecí,<br />

ktoré si dokáže zregulovať sám pacient. Potom<br />

sa hľadá vinník za enormné ekonomické<br />

náklady na lieky.<br />

Altana má celosvetovo veľmi prísne<br />

štandardné postupy, ktoré, samozrejme,<br />

rešpektujeme aj na Slovensku, aj keď v konečnom<br />

dôsledku niekedy prehráme. Ale<br />

v tom je filozofia. Pokiaľ chceme byť partnerom<br />

pre klienta, pacienta, lekára, ale aj<br />

regulátorov a ministerstva, musíme vedieť,<br />

kde sú hranice.<br />

■<br />

18 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Hotel<br />

Holiday Inn<br />

Bratislava<br />

16. 3. 2006<br />

3. ročník konferencie<br />

PROGRAM KONFERENCIE:<br />

I. blok - ĽUDIA A FINANCIE<br />

• Slávnostné otvorenie – príhovor<br />

Ivan Mikloš,<br />

podpredseda vlády SR, minister financií SR<br />

2006<br />

Financial & Marketing Summit 2006<br />

II. blok - Komunikácia a ľudia<br />

• Líder na trhu. Čo ďalej?<br />

Pavol Ďuriník,<br />

prezident spoločnosti, Dexia banka Slovensko<br />

• Európska mena a jej implementácia na Slovensku<br />

Ivan Štefanec,<br />

splnomocnenec vlády SR pre zavedenie ura<br />

• Dopady zavedenia jednotnej európskej meny na<br />

informačný systém v slovenskej firme<br />

Peter Manda,<br />

riaditeľ pre obchod a marketing, SAP Slovensko<br />

• Vývoj a úskalia dnešného lingu<br />

Igor Krigler,<br />

podpredseda predstavenstva a výkonný riaditeľ,<br />

CAC Leasing Slovakia<br />

• Ľudia a financie<br />

Martin Mravec,<br />

Managing Director, GfK Slovakia<br />

• Úspechy CRM u mobilného operátora ako inšpirácia<br />

z iného odvetvia<br />

Ľuboš Gajdoš,<br />

Business Consultant, Logica CMG Slovakia<br />

Peter Rácz,<br />

Head of Program Management & CRM Department,<br />

T- Mobile<br />

• Nové trendy v retailovom bankovníctve<br />

Miroslav Bojcún,<br />

obchodný riaditeľ, WINCOR NIXDORF<br />

Hlavní partneri:<br />

Organizátor:<br />

Spoluorganizátor:<br />

Partner:<br />

SAP Slovensko<br />

INCOMA Slovakia, s.r.o.<br />

Mišíkova 10, 811 06, Bratislava<br />

tel. č.: 02/54418969<br />

fax: 02/54418231<br />

e-mail: info@incoma.sk<br />

www.incoma.sk<br />

www.financialsummit.sk<br />

Mediálni partneri:<br />

www.financialsummit.sk

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

■ Kritici zdravotníckej reformy tvrdia, že sa<br />

zdravotná starostlivosť zhoršila. Čo hovoria<br />

vaše argumenty?<br />

Jednoznačne, nemožno povedať, že sa<br />

zdravotná starostlivosť zhoršila, keď sa dáva<br />

viac prostriedkov na kardiovaskulárne ochorenia,<br />

robí sa viac medicínskych výkonov,<br />

viac prostriedkov sa z verejných zdrojov<br />

vydáva na liečbu onkologických ochorení.<br />

Onkologický a kardiovaskulárny program<br />

je prioritou každého štátu. A výrazne, niekoľkonásobne<br />

sa pritom znížilo zadlžovanie<br />

systému, ktorý generoval dlh 10 miliárd korún<br />

ročne, teda sa aj efektívnosť poskytovania<br />

zdravotnej starostlivosti jednoznačne<br />

zvýšila.<br />

■ Máme približne 305 lekárov na 100-tisíc<br />

obyvateľov. Litva ich má 491, Bielorusko<br />

486, viac ako Slovensko má aj Moldavsko<br />

406, Rusko 365 i Ukrajina 369...<br />

Nariadenie vlády o minimálnej sieti jej<br />

poskytovateľov v podstate s povolenou odchýlkou<br />

15 percent kopíruje pôvodný stav<br />

siete pred reformou tak v ambulantnej ako<br />

aj v ústavnej starostlivosti. Navyše sa zvyšuje<br />

dostupnosť neodkladnej zdravotnej<br />

starostlivosti, rozširovaním staníc ambulancií<br />

záchrannej zdravotnej služby sa buduje<br />

kvalitnejší záchranný systém.<br />

■ Na druhej strane sa rušia zdravotnícke zariadenia,<br />

ktoré mali občania predsa len dostupnejšie,<br />

nie?<br />

Nie, nerušia sa. Nemožno to tvrdiť všeobecne,<br />

ak sa nejaké zariadenie zlúčilo kvôli<br />

efektívnejšiemu poskytovaniu služby a presťahovalo<br />

o pár kilometrov ďalej. Napríklad<br />

voľakedy bolo v Bratislave šesť urológií, viac<br />

ako vo väčšej Viedni, teraz sú tri, no dostupnosť<br />

sa ich presťahovaním a spojením<br />

nezhoršila. Ústavnú lôžkovú starostlivosť<br />

si predsa občan nevyžaduje každý deň. Na<br />

Slovensku bola zrušená iba jediná nemocnica,<br />

v Kremnici. Všetky ostatné zostali. Je<br />

ich viac ako potrebujeme na počet výkonov.<br />

V Bratislave bolo 14 nemocníc, v trojnásobne<br />

väčšej Viedni je ich 19. Osemdesiat<br />

Podľa prieskumov zo súčasných reforiem má najnepriaznivejší ohlas medzi<br />

obyvateľstvom práve zdravotnícka. O tom, či to vyjadruje aj úroveň spokojnosti<br />

pacientov so zdravotnou starostlivosťou, sa snažil rozprávať s riaditeľom sekcie<br />

zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva SR Mariom Miklošim publicista<br />

Ivan Špáni.<br />

percent zdravotnej starostlivosti sa<br />

predsa vykonáva ambulantnou formu.<br />

Každý, kto spĺňa kritériá, získa<br />

povolenie na lekársku činnosť, môže<br />

si otvoriť ambulanciu. Záleží na poisťovni,<br />

či s ním uzatvorí zmluvu. Neredukovala<br />

sa ani sieť všeobecných lekárov<br />

a sieť ambulancií špecializovaných činností<br />

sa ešte rozširuje. A napokon, pre akútne prípady<br />

všade funguje pohotovosť alebo rýchla<br />

záchranná služba.<br />

Foto: I. Špáni<br />

REFORMA ZDRAVOTNÚ<br />

STAROSTLIVOSŤ<br />

ZEFEKTÍVNILA<br />

■ Ako sa teda základné zámery reformy<br />

premietli do riešenia základných problémov<br />

zdravotnej starostlivosti?<br />

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie<br />

je a nebola problémom. Primárnym problémom<br />

bola efektívnosť, aby zdravotné zariadenia<br />

nevyrábali dlh a stratu. Na druhej strane<br />

do systému ide viacej peňazí. Systém sa<br />

stáva efektívnejším. Mohli sme teda aj viac<br />

venovať na prevenciu a najmä na program<br />

liečenia onkologických a kardiovaskulárnych<br />

ochorení. Aj nezadlžené nemocnice už<br />

mohli investovať z vlastných zdrojov do nákupu<br />

nových, modernejších prístrojov, či už<br />

to bol počítačový tomograf, alebo röntgenologické<br />

zariadenia pre invazívnu kardiológiu<br />

a zvýšiť kvalitu diagnostiky i liečby.<br />

■ Aká je teraz úloha verejného zdravotníctva?<br />

Celá reforma je postavená najmä na prevencii<br />

a na efektívnom využívaní zdrojov.<br />

Jedna z úloh verejného zdravotníctva je<br />

podpora zdravia, hodnotenie dopadov na<br />

zdravie a podporné programy na prevenciu,<br />

reforma kladie dôraz na preventívne správanie<br />

sa občanov. Na základe štúdii a signálov<br />

úradov verejného zdravotníctva, prípadne<br />

epidemiologických štúdií sa potom môže<br />

napríklad meniť obsah preventívnych zdravotných<br />

prehliadok, ktoré vykonávajú lekári<br />

v rámci zdravotnej starostlivosti.<br />

■ Predsavzali ste si vytvorenie štandardných<br />

diagnostických a terapeutických postupov<br />

a zreálnenie ceny zdravotných výkonov. Ako<br />

ste tento zámer naplnili?<br />

Cenovým výmerom ministerstva sa<br />

opakovane deregulovali maximálne ceny<br />

niektorých výkonov, uplatnili sa individuálne<br />

náklady na zdravotnú starostlivosť v jednotkách<br />

intenzívnej starostlivosti, anestéziologických<br />

oddeleniach, v chirurgických<br />

disciplínach, v kardiochirurgii, v onkológii,<br />

teda tam, kde v minulosti náklady prekračovali<br />

maximálne ceny stanovené cenovým<br />

opatrením, sú ceny reálne, boli deregulované,<br />

je možnosť individuálnej kalkulácie.<br />

■ V akom štádiu je vydanie katalógu výkonov<br />

a práca na zozname výkonov, teda štandardizácia?<br />

V súčinnosti s hlavnými odborníkmi budeme<br />

aktualizovať náplň niektorých medicínskych<br />

odborov a v súčinnosti so sekciou<br />

zdravotníckeho vzdelávania aj náplň vzdelávania<br />

pre jednotlivé medicínske odbory,<br />

teda štandardy toho, čo všetko musí vedieť,<br />

čo všetko musí absolvovať vo vzdelávaní napríklad<br />

ortopéd, urológ alebo chirurg, aká<br />

má byť štandardne jeho príprava. Pokiaľ ide<br />

o vytvorenie štandardných diagnostických<br />

a terapeutických postupov, do konca marca<br />

pripravíme katalóg výkonov, ktoré súčasná<br />

medicína pozná. Z neho bude potom vychádzať<br />

zoznam výkonov pre jednotlivé diagnózy.<br />

Ku každej budú priradené diagnostické<br />

a terapeutické výkony, teda určitá „kuchárka“,<br />

podľa ktorej má štandardne lekár postupovať.<br />

Aj tým by sa mal systém zefektívniť,<br />

pretože sa odbúrajú zbytočné procedúry.<br />

Slovensko používa trikrát viac vyšetrovacích<br />

zložiek, biochemických a krvných, röntgenových<br />

a tomografických vyšetrení ako<br />

ostatné európske krajiny EÚ. Tieto zdroje by<br />

sa mohli efektívnejšie využívať na prevenciu<br />

alebo liečbu.<br />

■ Ktorými témami sa vaša sekcia teraz ešte<br />

zaoberá?<br />

Momentálne pracujeme na niektorých<br />

podzákonných normách, na nariadeniach<br />

vlády a vyhláškach ministra zdravotníctva<br />

k reformným zákonom. Pracujeme na aktualizácii<br />

nariadenia vlády o minimálnej verejnej<br />

sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.<br />

Sieť primárnej a špeciálnej ambulantnej<br />

starostlivosti musíme nastavovať nie na<br />

celé Slovensko alebo kraje, ale až na úroveň<br />

okresov tak, aby nebola ohrozená dostupnosť<br />

poskytovania starostlivosti v žiadnom<br />

regióne a aby bolo efektívnym jej využívanie.<br />

Ďalej pripravujeme vyhlášku, ktorá určí,<br />

aké minimálne materiálne, technické a personálne<br />

vybavenie má mať ambulantný sektor<br />

a aké lôžkové zariadenie.<br />

■<br />

20 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

AKÉ SÚ PRVÉ SKÚSENOSTI<br />

SÚKROMNÝCH LEKÁROV<br />

S PRAKTICKOU REALIZÁCIOU<br />

REFORMNÝCH ZÁKONOV<br />

Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky sa v priebehu<br />

svojej jedenásťročnej existencie stala významnou organizáciou,<br />

ktorej hlas zaznieva v celom reformnom procese v zdravotníctve<br />

ako podnetný, ale aj kritický. Zároveň je asociácia<br />

partnerom, ktorého nemožno ignorovať. euroReport sa preto<br />

obrátil na prezidenta ASL SR MUDr. Ladislava Pásztora s niekoľkými<br />

aktuálnymi otázkami.<br />

■ V uplynulých dňoch ste verejne upozornili<br />

na skutočnosť, že Slovensku v perspektíve<br />

desať až pätnásť rokov hrozí vážny nedostatok<br />

praktických lekárov prvého kontaktu.<br />

Kde je príčina tohto javu?<br />

Príprava všeobecného lekára je špecifická<br />

tým, že všeobecné lekárstvo nemá svoje<br />

nemocničné oddelenie. Príprava na atestáciu<br />

prebieha na viacerých oddeleniach,<br />

napr. jeden rok na internom oddelení,<br />

potom v mnohých ambulanciách, napr.<br />

očnej, kožnej a rôznych ďalších. Nemocnice<br />

nemajú záujem o výchovu všeobecných<br />

lekárov, veď tí po atestácii odchádzajú do<br />

terénu. V súčasnosti príprava na atestáciu<br />

trvá spolu tri roky a tri mesiace. Počas<br />

tohto obdobia všeobecný lekár v príprave<br />

nemá vlastne žiadny príjem. Ďalšou príčinou<br />

nedostatku všeobecných lekárov je<br />

ich nedostatočné spoločenské a finančné<br />

ohodnotenie.<br />

■ Čo môže tento stav spôsobiť vo vzťahu<br />

k zdravotnému stavu obyvateľstva?<br />

Vysoký vekový priemer všeobecných lekárov<br />

a malý počet mladých všeobecných<br />

lekárov znamená, že je potrebné konať.<br />

Ak nezvýšime počet všeobecných lekárov,<br />

tak o desať až pätnásť rokov bude akútny<br />

nedostatok tejto odbornosti. Tým by<br />

sa mohla ohroziť dostupnosť všeobecnej<br />

starostlivosti pre občanov Slovenskej republike.<br />

Ohrozila by sa starostlivosť najmä<br />

o pacientov s masovo sa vyskytujúcimi<br />

ochoreniami, ako je vysoký tlak, cukrovka,<br />

ischemická choroba srdca atď.<br />

■ Aké opatrenia považujete za vhodné prijať,<br />

aby sa vaše varovanie nenaplnilo a oslovili<br />

ste v tomto smere už aj partnerské inštitúcie,<br />

ministerstvo, poisťovne, profesijné organizácie?<br />

Je potrebné zvýšiť prestíž všeobecných<br />

lekárov v spoločnosti, aby sme mohli získavať<br />

už študentov medicíny do odboru<br />

Foto: archív ASL SR<br />

všeobecného lekárstva.<br />

Ďalej je<br />

potrebné riešiť financovanie<br />

predatestačnej prípravy všeobecných<br />

lekárov. V Českej republike či<br />

v Maďarsku to financuje priamo štátny<br />

rozpočet. U nás existuje návrh podobného<br />

modelu, je potrebné ho dopracovať. Preto<br />

sme sa rozhodli so skupinou odborníkov<br />

všeobecného lekárstva a za podpory Ministerstvo<br />

zdravotníctva Slovenskej republiky<br />

pripraviť reformu všeobecného<br />

lekárstva vrátane špecializačnej prípravy.<br />

Grant na tento účel poskytla farmaceutická<br />

firma Zentiva, a.s.<br />

■ Nemôže sa stať, čo sa už v istej miere aj<br />

deje, že ambulancie praktických lekárov sa<br />

stanú akýmsi azylovým či odkladacím miestom<br />

starších odborných lekárov, internistov<br />

po odchode z nemocníc?<br />

Ak ihneď začneme s realizáciou nami<br />

pripravenej reformy všeobecného lekárstva,<br />

problém je zvládnuteľný.<br />

■ Ďalším vážnym problémom sú vzťahy medzi<br />

zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi<br />

zdravotnej starostlivosti, teda lekármi, čo<br />

sa týka cien výkonov. Poisťovne hrozia osobitným<br />

režimom. Čo to konkrétne znamená?<br />

Osobitným režimom hrozili niektoré<br />

stavovské organizácie. Asociácia súkromných<br />

lekárov Slovenskej republiky hovorila<br />

o nezmluvnom vzťahu medzi súkromnými<br />

lekármi a zdravotnými poisťovňami.<br />

Pričom by sa tento nezmluvný vzťah<br />

pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti<br />

vôbec nedotkol pacienta. Je potrebné si<br />

uvedomiť, že v ambulantnej starostlivosti<br />

je vlastne všetko neodkladné. Pristúpili<br />

sme na provizórium na prvé mesiace roku<br />

2006, aby sme občanov Slovenska nezaťahovali<br />

do týchto problémov, a najmä nie<br />

v období vianočných sviatkov.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Neutrpia tým pacienti na kvalite zdravotnej<br />

starostlivosti, predovšetkým myslím na<br />

bežných a sociálne odkázaných občanov, ktorí<br />

nemajú na to, aby si napríklad priplatili za<br />

podrobnejšie vyšetrenie napríklad v prípade<br />

kardiologických ťažkostí okrem základného<br />

EKG aj za sonografiu srdca a podobne?<br />

Nezmluvný vzťah v prípade neodkladnej<br />

zdravotnej starostlivosti neznamená,<br />

že by pacienti platili v hotovosti v ambulanciách.<br />

Reformné zdravotnícke zákony<br />

jasne ustanovujú, že neodkladná zdravotná<br />

starostlivosť musí byť lekárom poskytnutá<br />

a zdravotnou poisťovňou musí byť<br />

uhradená.<br />

■ Zdá sa, že pri tomto probléme dochádza<br />

k istým nezhodám medzi Asociáciou súkromných<br />

lekárov Slovenskej republiky a lekárskou<br />

komorou. V čom je meritum veci?<br />

Asociácia súkromných lekárov Slovenskej<br />

republiky nechce strašiť občanov<br />

krízovým režimom. Do systému príde<br />

viac peňazí a my chceme pre súkromný<br />

ambulantný sektor adekvátne zvýšenie<br />

cien bodu aj kapitácie. Takže rozpor iba<br />

zdanlivý.<br />

■ Možno vôbec hovoriť o odkladnej zdravotnej<br />

starostlivosti ak nejde o kozmetické<br />

a im podobné zákroky, veď často až podrobnejšie<br />

vyšetrenia preukážu prítomnosť ochorenia?<br />

Všetko, čo môže ohroziť zdravie a život<br />

občana, môže zhoršiť zdravotný stav pacienta,<br />

je v zmysle definícií nových zdravotníckych<br />

zákonov neodkladnou zdravotnou<br />

starostlivosťou. Podobne zákonom<br />

stanovený rozsah preventívnej zdravotnej<br />

starostlivosti je v tomto zmysle neodkladnou<br />

zdravotnou starostlivosťou. Teda<br />

musí byť lekárom poskytnutá a musí byť<br />

zdravotnou poisťovňou zaplatená. ■<br />

Február 2006<br />

21

Ministerstvo zdravotníctva SR<br />

Z NOVÝCH KRAJÍN EÚ<br />

SME V POPREDÍ<br />

Hlavnou úlohou Sekcie farmácie Ministerstva zdravotníctva SR je<br />

pripravovať právne predpisy týkajúce sa liekov a zdravotníckych<br />

pomôcok. Ako to vyzerá konkrétne, o tom sa už s jej generálnym<br />

riaditeľom RNDr. Jozefom Slaným, CSc. porozprávala naša spolupracovníčka<br />

Marcela Košťálová.<br />

Stručne by sa dalo povedať, že máme na<br />

starosti takmer všetko, čo súvisí s právnymi<br />

predpismi vzťahujúcimi sa na humánne<br />

a veterinárne lieky od ich výskumu cez registráciu,<br />

výrobu, distribúciu až po ich kontrolu.<br />

Výkonnou zložkou pre humánne lieky je<br />

Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave.<br />

■ To som naozaj netušila...<br />

Nie ste sama. Na upresnenie však musím<br />

dodať, že keď bol v roku 1998 schválený<br />

zákon č. 140 o liekoch a zdravotníckych<br />

pomôckach, došlo k istej deľbe práce<br />

v tom, že pokiaľ ide o tento druh liekov,<br />

výkonná časť je v kompetencii Ministerstva<br />

pôdohospodárstva SR, Štátnej veterinárnej<br />

správy SR a Ústavu štátnej kontroly veterinárnych<br />

liečiv a biopreparátov v Nitre. Ale<br />

v rámci legislatívneho procesu je gestorom<br />

náš rezort. Najmä, pokiaľ ide o transpozíciu<br />

európskych smerníc do našich právnych<br />

predpisov. Na sekcii farmácie sa na základe<br />

zákona o omamných a psychotropných látkach<br />

pripravujú povolenia MZ SR každému<br />

subjektu, ktorý ich vyrába, a distribuuje. Pohyb<br />

liekov s obsahom omamných a psychotropných<br />

látok je dôsledne evidovaný, vrátane<br />

ich vývozu a dovozu.<br />

■ Vstup Slovenska do EÚ bol pre všetky rezorty<br />

kľúčový a priniesol im aj mnohé zmeny.<br />

V čom to platilo a platí pre vašu sekciu?<br />

Pokiaľ ide o legislatívu, hlavné boli<br />

transpozície smerníc EÚ a my sme ich dokázali<br />

všetky prebrať v potrebnom časovom<br />

limite. Hoci vôbec nešlo o jednoduchú záležitosť,<br />

keďže sa týka veľmi rozsiahlej oblasti.<br />

Navyše, smernice vzťahujúce sa na lieky<br />

sú tzv. odvetvové a často sa novelizujú, aby<br />

odrážali vedecký a technický pokrok v oblasti<br />

liečiv a liekov. Pred 20-timi rokmi EÚ<br />

začala vydávať smernice nového prístupu,<br />

v ich pôsobnosti sú zdravotnícke pomôcky.<br />

Keďže technický, vedecký vývoj stále pokračuje<br />

a požiadavky na lieky sa nám zvyšujú,<br />

výsledkom je, že EÚ to rieši novelizáciou<br />

vydaných smerníc,<br />

ktoré zasa my musíme<br />

transponovať do<br />

nášho legislatívneho<br />

systému. Čo znamená,<br />

že prakticky každý<br />

rok predkladáme do<br />

parlamentu návrh na<br />

novelizovanie zákona<br />

o liekoch a zdravotníckych<br />

pomôckach. Viacerí poslanci nám to<br />

aj vyčítajú, ale inak konať nemôžeme.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Môžete uviesť aspoň jednu z týchto<br />

zmien?<br />

Napríklad systém registrácie liekov. V EÚ<br />

platí, že predtým ako sa dostanú do terapeutického<br />

používania, musia získať povolenie<br />

na uvedenie na trh, teda musia sa zaregistrovať.<br />

U nás podobný systém existoval už<br />

pred vstupom do únie a zabezpečoval ho<br />

Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Pravda, nie<br />

so všetkými požiadavkami, ktoré EÚ má. Na<br />

druhej strane, keď sa v roku 1995 chystala<br />

tzv. Biela kniha pre kandidujúce krajiny, boli<br />

práve z nás v EÚ dosť prekvapení. Lebo napríklad<br />

pobaltské štáty nemali ani základné<br />

inštitúcie! Čiže, v tomto sme štartovali z lepšieho<br />

a keď si západné firmy pred vstupom<br />

do EÚ podávali u nás žiadosti o registráciu<br />

liekov predkladali ju v rovnakom rozsahu<br />

ako v krajinách EÚ. Dnes je celý systém<br />

už zabehnutý a ak sú problémy, týkajú sa<br />

len termínov na vybavenie žiadostí. Proces<br />

posudzovania žiadosti o registráciu lieku je<br />

personálne i administratívne veľmi náročný.<br />

V súčasnosti nemáme žiadne výčitky zo strany<br />

Komisie k procesu posudzovania žiadostí<br />

o registráciu.<br />

■ Čo, bude v tejto oblasti už onedlho aktuálne?<br />

Verejnosť si napríklad všimne, že zrejme<br />

od 1. júla sa začnú na obaloch liekov objavovať<br />

ich názvy, prípadne veľkosť balenia,<br />

aj v slepeckom písme. Pripomínam však,<br />

že pôjde iba o novoregistrované lieky. Pre<br />

ostatné už registrované lieky smernica EÚ<br />

neurčujú termín označovania obalov slepeckým<br />

písmom, ale nabádajú sa výrobcovia,<br />

aby tak spravili čo najskôr. Ako sme sondovali<br />

v okolitých krajinách, dali si termín<br />

okolo troch rokov a podobné to bude zrejme<br />

aj u nás. Navyše, pokiaľ ide o obsah príbalových<br />

letákov, uvažuje sa v tejto súvislosti<br />

tiež o zvukovej informácii. Zatiaľ nevieme<br />

presne ako, ale možné je napríklad vytvoriť<br />

pri Únii nevidiacich a slabozrakých call-centrum,<br />

kde sa bude dať zavolať a po uvedení<br />

čísla lieku si ľudia vypočujú text spomínaného<br />

letáku. Ďalej je tu tiež otázka ochrany<br />

duševného vlastníctva, čo konkrétne znamená,<br />

že sa bude i u nás predlžovať ochrana<br />

určitých údajov zo šesť na desať rokov. Toto<br />

ustanovenie oneskorí vstup generických liekov<br />

na slovenský trh o štyri roky.<br />

■ Súčasťou práce vašej sekcie je aj povoľovanie<br />

liekov, ktoré nie sú na Slovensku registrované.<br />

Prečo je to treba?<br />

U nás je síce zaregistrovaných okolo<br />

10 000 liekov, ale sú prípady, keď dostupný<br />

sortiment liekov nepostačuje na liečbu<br />

ochorenie niektorého pacienta.. Preto k nám<br />

stále chodí dosť žiadostí o povolenie terapeutického<br />

použitia neregistrovaného lieku<br />

– a naozaj môžem zodpovedne povedať, že<br />

žiadne nenecháme bez preskúmania a pán<br />

minister v odôvodnených prípadoch vždy<br />

povolí použitie týchto liekov. Hoci, platí, že<br />

súhlas na úhradu týchto liekov musí schváliť<br />

zdravotná poisťovňa, v ktorej je pacient poistený.<br />

MZ SR vybavuje tieto žiadosti rýchlo<br />

a a aj týmto spôsobom sa usilujeme chorým<br />

ľuďom pomôcť.<br />

■ Sme u nás, pokiaľ ide o používanie liekov,<br />

uvedomelejší než v čase keď sa začalo s reformou<br />

zdravotníctva?<br />

Myslím si, že sme stále iba na začiatku.<br />

Osobne som však presvedčený, že dnes je<br />

už systém aj legislatívne postavený tak, aby<br />

pacient mohol získať potrebné informácie<br />

o liekoch, ktoré mu lekár predpísal a využiť<br />

ich pri liečení svojho ochorenia prípadne pri<br />

predchádzaniu vzniku iných ochorení. Na<br />

druhej strane sa zasa akoby niektorí lekári<br />

báli povedať pacientovi, že jeho stav si nijaké<br />

lieky nevyžaduje a radšej mu aspoň,,niečo“<br />

slabšie napíšu. Aj z listov, ktoré dostávame<br />

totiž vidno, ako si mnohí ľudia stále myslia,<br />

že čím viac liekov konzumujú, tým viac robia<br />

pre svoje zdravie. A dosť je zarážajúce,<br />

že takto hľadia na vec i mladí ľudia. Lebo<br />

stále pretrváva pocit, že z ordinácie treba<br />

odísť s receptom a zdravotné ťažkosti riešiť<br />

užívaním liekov. V niektorých prípadoch by<br />

stačila zmena životosprávy, viac športovania,<br />

zdravšie stravovanie a podobne Samozrejme,<br />

keď dnes existuje aj medzi lekármi<br />

boj o pacienta, je tento postup pochopiteľný<br />

– ibaže rozhodne nie je vždy správny. ■<br />

22 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

V DÔCHODKU<br />

JE DOBRÉ MAŤ<br />

AJ ZDRAVIE,<br />

NIELEN PENIAZE<br />

Jedným z lídrov na slovenskom poisťovacom trhu je Union poisťovňa, akciová<br />

spoločnosť. euroREPORT sa porozprával s jej predsedom predstavenstva<br />

a generálnym riaditeľom Ing. Tiborom Bôrikom.<br />

■ Verejnosti poskytujete celý rad poisťovacích<br />

služieb. Niektoré z nich možno zaradiť<br />

do tretieho piliera dôchodkového sporenia,<br />

teda do zhodnocovania voľných finančných<br />

prostriedkov. Patrí tam aj doplnkové zdravotné<br />

poistenie?<br />

Nie je súčasťou tretieho piliera, pretože<br />

ten sa týka čisto dôchodkových záležitostí.<br />

Na druhej strane je to rovnako investícia<br />

do budúcnosti ako je dôchodkové poistenie,<br />

pretože tým, že sa človek teraz stará o seba,<br />

vytvára si lepšie predpoklady zdravšieho života<br />

v neskoršom veku.<br />

Asi nám všetkým treba pochopiť, že investovanie<br />

do dôchodku nie je len o peniazoch,<br />

ktoré dostaneme v dôchodkovom veku, ale<br />

aj o našom zdravotnom stave, ktorý nás<br />

bude sprevádzať v dôchodkovom veku.<br />

Inými slovami povedané, zhodnocovanie<br />

voľných finančných prostriedkov neznamená<br />

len ich ukladanie s očakávaním ich<br />

návratnosti s vyšším výnosom, ale ich zhodnotenie<br />

je aj v ich investovaní do zdravotnej<br />

starostlivosti o nás v súčasnosti tak, aby sme<br />

v čase odchodu do dôchodku mohli užívať<br />

v dobrom zdraví aj tie zhodnotené finančné<br />

prostriedky. (Hovorí sa, že lepšie je byť zdravý<br />

a bohatý ako chorý a bohatý.)<br />

Preventívne prehliadky sú súčasťou doplnkového<br />

zdravotného poistenia a pokiaľ<br />

sa človek prostredníctvom nich vie zorientovať<br />

kde by mohol mať zdravotné problémy<br />

a včas začne na tieto symptómy reagovať,<br />

môže sa im skôr vyhnúť.<br />

■ Doplnkové zdravotné poistenie je na trhu<br />

relatívne novinkou. Ale je už na Slovensku<br />

preň dostatočne rozvinutá sieť zdravotníckych<br />

zariadení na jednej strane a na druhej<br />

strane primerane široká vrstva potenciálnych<br />

poistencov?<br />

Neznamená to, že individuálne zdravotné<br />

poistenie môžu vykonávať iba nové alebo<br />

rekonštruované súkromné zariadenia. Dá sa<br />

poskytovať všade, teda aj v štátnych zariadeniach,<br />

ale musia spĺňať podmienky, ktoré<br />

naša poisťovňa na ne kladie. Dnes sa už mnohé<br />

zdravotné zariadenia prebudovávajú<br />

a vytvárajú sa v nich<br />

podmienky pre služby v zmysle<br />

individuálneho zdravotného<br />

poistenia, a to len nasvedčuje<br />

pochopeniu ľudí, že takto možno<br />

do zdravotníctva dostať viac finančných<br />

prostriedkov, avšak iba za vyššiu kvalitu, čo je<br />

dôležitý prvok zdravotnej reformy.<br />

Pokiaľ ide o klientov, sú nimi individuálni<br />

občania, ktorí si aj dnes kupujú preventívne<br />

zdravotné prehliadky a nechcú vyčkávať pred<br />

ambulanciami. Práve pre nich je doplnkové<br />

zdravotné poistenie určené. Druhú skupinu<br />

tvoria zamestnávatelia a ich zamestnanci, ktorým<br />

zamestnávatelia môžu v rámci určitých<br />

benefitov kúpiť takéto zdravotné poistenie, čo<br />

sa i deje. Napríklad zo sociálneho fondu a zo<br />

zisku, čo je nad rámec sociálneho fondu.<br />

Foto: archív<br />

■ Poisťovňa Union sa stará takouto formou<br />

o svojich pracovníkov?<br />

Áno. Naši zamestnanci majú na tomto poistení<br />

výrazné zľavy a program, ktorý toto<br />

umožňuje, platí už rok.<br />

■ Čo všetko záujemcom doplnkové zdravotné<br />

poistenie ponúka?<br />

Je to napríklad jednoduchý prístup skoro<br />

ku všetkým špecialistom. Ak sa náš klient<br />

napríklad potrebuje dostať rýchlo k očnému<br />

lekárovi a nechce čakať v ambulancii, povedzme,<br />

dve hodiny, zatelefonuje do nášho<br />

call centra a povie, kde a v akom čase mu vyšetrenie<br />

vyhovuje. Naši pracovníci preskúmajú<br />

možnosti, zariadia to a oznámia klientovi,<br />

kedy ho príslušný špecialista očakáva.<br />

Okrem toho to môže byť aj nadštandardná<br />

izba počas hospitalizácie v nemocnici alebo<br />

odškodnenie počas hospitalizácie za každý<br />

jej deň podľa dohodnutej výšky.<br />

Ďalej je tam zaujímavé krytie rizika za<br />

hospitalizáciu súvisiacu s chirurgickým<br />

zákrokom. Klient dostane paušálnu sumu<br />

tritisíc alebo päťtisíc korún, ako si dohodne.<br />

Môže dostať krytie poplatkov za ubytovanie<br />

a stravu na kúpeľnú starostlivosť,<br />

ak ide o kúpeľnú starostlivosť v skupine<br />

A alebo B.<br />

■ Znamená to, že napríklad klient dostane<br />

náhradu mzdy, o ktorú počas pobytu v nemocnici<br />

prišiel?<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Môže dostať aj viac v závislosti od dohodnutej<br />

poistnej sumy. Všetko závisí od podmienok,<br />

aké dohodne zamestnávateľ s nami<br />

alebo ak ide o individuálneho občana, ako si<br />

ich dohodne on sám.<br />

■ Je toto poistenie limitované vekom?<br />

Maximálny vek klienta je 65 rokov a poplatky<br />

sú v každom veku rovnaké, závisia<br />

len od dohodnutých podmienok podľa jeho<br />

požiadaviek.<br />

■ Vzťahuje sa doplnkové zdravotné poistenie<br />

na občanov Slovenskej republiky aj počas<br />

ich pobytu v zahraničí prostredníctvom partnerských<br />

poisťovacích spoločností, s ktorými<br />

spolupracujete alebo platí iba tu?<br />

Toto je zaujímavá kombinácia, ako by sa<br />

dalo v budúcnosti postupovať, ale zatiaľ to<br />

tak nie je. Poistenie liečebných nákladov počas<br />

pobytu v zahraničí kryje akútnu zmenu<br />

zdravotného stavu. Individuálne zdravotné<br />

poistenie by sme k tomuto museli napasovať<br />

a určiť, že ak sa príslušnému klientovi<br />

niečo stane, bude musieť ležať v nemocnici<br />

a je u nás individuálne poistený s možnosťou<br />

využitia nadštantdardnej izby, aby sa mu<br />

to umožnilo aj v zahraničí. V budúcnosti sa<br />

o tom istotne dá v tomto zmysle uvažovať.<br />

■ Môže si v Union poisťovni doplnkové zdravotné<br />

poistenie uzavrieť aj človek, ktorý nie<br />

je celkom zdravý, napríklad má diabetes I.<br />

typu alebo inú civilizačnú chorobu, čím je<br />

podmienená možnosť tohto poistenia?<br />

Áno, môže. Nevyžadujeme od klientov nijaké<br />

lekárske prehliadky, stačí uviesť do dotazníka<br />

pri uzatváraní poistenia, akú chorobu majú.<br />

Je to vec dôvery medzi nami a klientom.<br />

■ Zvýhodňujete nejako klientov, ktorí majú<br />

v Union poisťovni uzavreté aj iné druhy poistenia,<br />

napríklad životné a ako?<br />

Existuje takzvaný bonusový systém, ktorý<br />

spočíva v tom, že ak má niektorý z našich<br />

klientov už určitý druh poistenia, môže dostať<br />

istú výhodu. Tá nemusí spočívať v tom,<br />

že dostane zľavu na ďalšie poistenie, ale<br />

napríklad môže ísť do kúpeľov do Piešťan<br />

a dostane 10 percentnú zľavu. Máme kartu<br />

výhod, ktorú dostane každý, kto u nás uzatvorí<br />

napríklad životné poistenie. Z nej ľahko<br />

zistí, aké možnosti mu ponúkame. ■<br />

Február 2006<br />

23

Národné centrum zdravotníckych informácií<br />

VÝZNAMNÉ PROJEKTY NA<br />

PODPORU INFORMATIZÁCIE<br />

ZDRAVOTNÍCTVA<br />

Jedinou inštitúciou, ktorá zabezpečuje zdravotnícku štatistiku a reprezentatívne<br />

údaje o zdravotníctve za celú Slovenskú republiku bol do 1. februára<br />

Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, ktorý sa odvtedy zmenil na<br />

Národné centrum zdravotníckych informácií. No publicista Ivan Špáni sa tu<br />

v rozhovore s jeho riaditeľom Ľubomírom Vlčákom viac dozvedel o zaujímavých<br />

projektoch informatizácie zdravotníctva.<br />

■ Od 1. februára sa Ústav zdravotníckych informácií<br />

a štatistiky zmenil na Národné centrum<br />

zdravotníckych informácií. Čo to znamená<br />

pre vašu náplň?<br />

Rozšírili sme sa aj o Lekársku knižnicu,<br />

čím dostal ústav ďalšie nové úlohy, ktoré<br />

mala knižnica. Pribudlo nám aj zavádzanie<br />

štandardov pre informačnú sústavu zdravotníctva,<br />

zdravotnícku informatiku a podpora<br />

informatizácie zdravotníctva. V súčasnosti<br />

sa pripravuje koncepcia informatizácie zdravotníctva<br />

s piatimi základnými prioritami.<br />

■ Už doteraz však jedným z hlavných cieľov<br />

vášho ústavu má byť vybudovanie materiálnej<br />

a odbornej bázy informatizácie zdravotníctva.<br />

Zatiaľ je slabo vybavená.<br />

Úlohou ústavu a teraz národného centra<br />

je centrálne podporovať informatizáciu,<br />

chystať projekty a podnecovať aktivitu, a nie<br />

zabezpečovať výpočtovú techniku do zdravotníckych<br />

zariadení, ba ani budovať nejaké<br />

centrálne informačné systémy v zdravotníctve.<br />

Poskytovatelia si sami kupujú počítače<br />

i softvérové riešenia štandardnými postupmi<br />

trhovej ekonomiky. Našou úlohou je to<br />

iniciovať a koordinovať. Pôdu pripravujeme<br />

vydávaním štandardov pre informatizáciu<br />

zdravotníctva, aby bolo jasné, aké údaje je<br />

kto, kedy povinný zbierať, ako majú byť<br />

definované dáta a v akej podobe sa majú<br />

vymieňať. Doteraz sa v SR takéto štandardy<br />

nevydávali, v súčasnosti pripravujeme prvú<br />

základnú sadu štandardov pre informačnú<br />

sústavu, ktoré by sa mali uviesť do života.<br />

Foto: I. ŠPáni<br />

■ Zatiaľ je však bežné, že v ambulanciách aj<br />

na pomerne špičkových pracoviskách sa nepoužívajú<br />

počítače ale ešte písacie stroje... Ako<br />

hodnotíte stav informatizácie zdravotníctva?<br />

Všetko závisí od financií. Najskôr však<br />

potrebujeme mať metodiku, štandardy,<br />

pomocou ktorých budeme môcť budovať<br />

informačné systémy. Rozhodujúcou oblasťou<br />

je však finančné zabezpečenie<br />

zdravotnej starostlivosti. Preto bola<br />

nevyhnutná reforma zdravotníctva,<br />

ktorá sa začala na Slovensku<br />

s obrovským oneskorením oproti<br />

ostatným sektorom, dlhodobo sa<br />

neriešila ekonomická základňa<br />

zdravotníctva.<br />

■ Čo bude teda v najbližšom období ťažiskom<br />

činnosti ústavu v zdravotníckej informatike?<br />

V priebehu roka chceme pripraviť tri-štyri<br />

projekty informatizácie. Mali by sa dotknúť<br />

rozširovania internetu, chceli by sme nájsť<br />

spôsob ako by sa zvýšilo pripojenie na internet<br />

predovšetkým pre ambulantných<br />

lekárov. Pripravíme projekt elektronickej<br />

preskripcie, teda predpisovania liekov, projekt<br />

systému elektronických zdravotných<br />

záznamov a štvrtým je elektronizácia mimonemocničných<br />

zdravotníckych služieb.<br />

■ Čo to prinesie pacientovi?<br />

Systém elektronických zdravotných<br />

záznamov umožní poskytovateľom zdravotnej<br />

starostlivosti získať v elektronickej podobe<br />

údaje o zdravotnej dokumentácii pacienta<br />

od rôznych poskytovateľov. Nemocnica,<br />

do ktorej pošle pacienta všeobecný lekár si<br />

bude môcť preniesť od neho časť záznamu<br />

chorobopisu z ambulantnej dokumentácie aj<br />

s vykonanými vyšetreniami a naopak poslať<br />

lekárovi prepúšťaciu správu v elektronickej<br />

podobe. Pacient už s ňou nebude musieť<br />

chodiť. Existujú riešenia, keď elektronické<br />

zdravotné knižky pacienta sú uložené na internete<br />

a aj pacient sa môže dostať k svojej<br />

zdravotnej dokumentácii.<br />

■ Načo zavádzať teda napríklad liekové knižky?<br />

Nebolo by efektívnejšie, keby si mohol<br />

lekár nájsť vo svojom počítači informáciu,<br />

aké lieky jeho pacient už dostal od iných lekárov?<br />

Papierové liekové knižky vnímam ako dočasné<br />

opatrenie, kým ich nenahradia elektronické,<br />

ktoré sú jedným z cieľov projektu<br />

elektronickej preskripcie, elektronického<br />

receptu. Podľa našich zistení má však teraz<br />

prístup na internet len zhruba štvrtina ambulancií.<br />

Toto je teraz najslabšie systémové<br />

miesto integrácie elektronických systémov.<br />

Ale ani vo všetkých západných krajinách to<br />

ešte nie je bežné, hoci v niektorých, napríklad<br />

v severských krajinách, v Nórsku, ale<br />

aj v Portugalsku a Španielsku rozsiahle systémy<br />

s využitím internetu prepájajú lekárov<br />

aj s lekárňami, takže netreba ani recept, ale<br />

lekár zadá požiadavku na vydanie lieku do<br />

informačnej siete a pacient si ho s nejakým<br />

identifikačným kódom ide už pripravený vybrať<br />

rovno do lekárne. Systém súčasne skontroluje,<br />

či jeho liek nie je kontraindikovaný<br />

s iným liekom. Náš projekt by mal navrhnúť<br />

podobný systém aj pre Slovensko.<br />

■ Čo ste mysleli pod projektom elektronizácie<br />

mimonemocničných zdravotníckych služieb?<br />

V súčasnosti sú už prvé pokusy vo svete,<br />

že pacienti, ktorých ohrozujú nejaké zdravotné<br />

problémy, majú na ruke alebo vo svojej<br />

blízkosti signalizačné zariadenie, ktoré<br />

im odmeria EKG alebo krvný tlak a výsledok<br />

odovzdáva do nejakého centra, kde sestra<br />

alebo lekár monitoruje jeho stav a pri jeho<br />

zhoršení môže urýchlene vyslať pacientovi<br />

pomoc zdravotného pracovníka. Ale možno<br />

začať aj jednoduchšími variantmi týchto služieb,<br />

napríklad alarmami, ktorými by pacient<br />

mohol privolať z domu pomoc, alebo vyslať<br />

signál o svojich problémoch, prípadne, ktoré<br />

by signalizovali, že pacient sa dlhšiu dobu už<br />

nehýbe, či náhodou neodpadol.<br />

■ Kedy asi môžeme očakávať na Slovensku<br />

výsledky z takýchto projektov v praxi?<br />

Na všetkých štyroch chceme pracovať paralelne.<br />

Na ich zavedenie do praxe treba dosť<br />

významné finančné prostriedky. Ukazuje sa,<br />

že najlepšie ich možno získať z európskych<br />

fondov. V novom európskom plánovacom<br />

období na roky 2007 až 2013 bude mať<br />

zdravotníctvo v rámci národného programu<br />

špecifickú prioritu a v rámci zdravotníctva<br />

bude mať aj vyčlenené špeciálne prostriedky<br />

na informatizáciu zdravotníctva. Práve na<br />

základe našich štúdií by sa mali definovať<br />

projekty, ktoré budú financované zo štrukturálnych<br />

fondov alebo niektorých komunitárnych<br />

programov Európskej únie. Chceme<br />

ich pripraviť tak, aby sme ich mohli od budúceho<br />

roku naplno využívať.<br />

■<br />

24 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

NAVŠTEVUJTE LEKÁRA<br />

BEZ ČAKANIA<br />

Predstavme si pacienta, ktorý má určitý zdravotný problém, je ambulantne vyšetrený, od svojho obvodného lekára dostane množstvo<br />

„úloh“ a súčasne si odnáša stoh papierov, s ktorými by mal postupne obísť špecializované nemocničné pracoviská. Vo veľkom zdravotníckom<br />

komplexe sa zatiaľ nie veľmi dobre orientuje, nemá vžitú nemocničnú terminológiu a navyše stráca množstvo času opakovaným<br />

telefonovaním a objednávaním. Kdekoľvek mu tiež s voľným termínom len ťažko vychádzajú v ústrety. Nová elektronická služba<br />

MySOLP, ktorá je v súčasnosti testovaná v niekoľkých českých nemocniciach, môže nielen týmto situáciám veľmi účinne predchádzať.<br />

Ako to funguje?<br />

Služba objednávania lekárskej starostlivosti<br />

MySOLP je založená na princípe databázy,<br />

ktorá je voľne dostupná na internete<br />

pomocou vstupného hesla. Z jednej strany<br />

do systému vstupujú špecializované pracoviská,<br />

ktoré poskytujú informácie o voľných<br />

termínoch prakticky na akékoľvek<br />

vyšetrenie, a na strane druhej sú obvodné<br />

ambulancie a pacient, ktorým bude umožnené<br />

sa do systému prihlásiť. V príslušnom<br />

riadku nájdu voľný termín a ten si on-line<br />

rezervujú.<br />

Typickým príkladom je magnetická rezonancia.<br />

Pacient určite pôjde v rámci kraja<br />

radšej do vzdialenejšieho mesta na vyšetrenie,<br />

kde ho vezmú o tri týždne, ako do<br />

omnoho bližšieho mesta, kde ho vyšetria až<br />

o tri mesiace. Musí však o tom vedieť. Služba<br />

MySOLP nastolí ekonomicky priaznivý stav,<br />

v ktorom sa bude kapacita zdravotníckych<br />

zariadení a prístrojov využívať maximálne<br />

efektívne. Ošetrujúcim lekárom nový systém<br />

významne skvalitní manažment liečby.<br />

Ak totiž bude väčšina objednaní na vyšetrenia<br />

uskutočnená on-line, pacient by mal už<br />

pred odchodom z ambulancie dostať do ruky<br />

presný výpis všetkých požadovaných vyšetrení,<br />

a to s konkrétnymi termínmi a pracoviskami,<br />

kde mu ich urobia. Navyše bude<br />

vedieť, kedy bude jeho lekár chcieť vidieť<br />

výsledky a v akom poradí.<br />

Otvára sa tu aj priestor pre „moderných“<br />

pacientov, pre ktorých je práca s počítačom<br />

úplnou samozrejmosťou. Takí ľudia nechcú<br />

byť odkázaní len na lekára, a pretože sú pracovne<br />

veľmi vyťažení a nemôžu si dovoliť<br />

niekde zbytočne strácať čas, tak by práve im<br />

malo byť umožnené do systému vstúpiť a termíny<br />

pre svoje vyšetrenia si „ušiť na mieru“.<br />

Realizovanú objednávku môžu následne<br />

svojmu ambulantnému lekárovi potvrdiť<br />

– on-line zápisom priamo do jeho diára.<br />

Služba objednávania lekárskej starostlivosti<br />

MySOLP sa postupne rozširuje do<br />

krajov a krajských nemocníc. Koncom roku<br />

2005 prebehlo rokovania s vedením Moravskosliezskeho<br />

kraja. MySOLP tu predviedli<br />

v niektorých nemocniciach a ich riaditelia sú<br />

elektronickému objednávaniu veľmi naklonení.<br />

V prvom štvrťroku 2006 začne pilotná<br />

prevádzka v Nemocnici vo Frýdku-Místku<br />

a od 1. júla 2006 bude môcť byť otvorená<br />

ostrá prevádzka vo všetkých deviatich<br />

krajských nemocniciach. Ďalšie rokovania<br />

o plošnom zavedení MySOLP prebiehajú<br />

v Pardubickom (5 nemocníc) a Stredočeskom<br />

kraji (11 nemocníc).<br />

Ako veľmi dôležitý krok vnímame aj<br />

zavedenie rutinnej prevádzky napríklad<br />

v Opočenskej nemocnici a. s. a komunikáciu<br />

tohto zdravotníckeho zariadenia s Oblastnou<br />

nemocnicou Náchod. Tá prejavila<br />

záujem o využitie MySOLP pre objednávanie<br />

pacientov na pracoviskách CT, na vyšetrenie<br />

chrbtice, mozgu a dutín. V súčasnosti<br />

je umožnené využívať elektronické objednávanie<br />

lekárskej starostlivosti MySOLP už<br />

v šiestich zdravotníckych zariadeniach typu<br />

nemocnice.<br />

Veríme, že ďalšie krôčiky a kroky, ktoré<br />

MySOLP čakajú, budú rovnako úspešné ako<br />

jeho vykročenie. V prípade záujmu vám radi<br />

poskytneme podrobnejšie informácie a zdravotníckym<br />

zariadeniam MySOLP na štyri<br />

mesiace vyskúšanie zdarma.<br />

www.mysolp.cz<br />

Mgr. Jana Spálenská<br />

e-mail: mysolp@stapro.cz

Veda a výskum<br />

Rakovina krčka maternice je po rakovine<br />

prsníka a tela maternice tretím najčastejším<br />

onkologickým ochorením žien na<br />

Slovensku. Ročne pribúda 500 až 600 pacientiek<br />

s touto diagnózou. A je to druhé<br />

najčastejšie onkologické ochorenie, na<br />

ktoré ženy umierajú. Alarmujúce číslo,<br />

pretože ide o preventabilnú chorobu, čo<br />

znamená, že tieto ženy nemuseli ochorieť,<br />

keby u nich boli včas objavené predrakovinové<br />

štádiá a keby boli hneď liečené.<br />

A pritom máloktoré nádorové ochorenie<br />

má takú možnosť prevencie ako práve rakovina<br />

krčka maternice.<br />

„V rozvojových krajiných počet žien s rakovinou<br />

krčka maternice stúpa ako dôsledok<br />

vysokej promiskuity a nízkej informovanosti.<br />

Vo vyspelých krajinách, kde ľudia<br />

zodpovednejšie pristupujú k svojmu zdraviu,<br />

jej výskyt klesá. Lenže aká je naša spoločnosť?<br />

Sme skôr na úrovni toho Chile,<br />

alebo toho USA?“ RNDr. Eva<br />

Weismanová, PhD., primárka<br />

Oddelenia lekárskej genetiky<br />

Onkologického ústavu<br />

sv. Alžbety v Bratislave sa<br />

nedávno vrátila z Washingtonu,<br />

kde sa zúčastnila na 45.<br />

medziodborovej konferencii<br />

o antimikrobiálnych látkach<br />

a chemoterapii. Časť programu<br />

bola venovaná vzťahu<br />

ľudských papillomavírusov<br />

(z angl. Human Papilloma-<br />

Virus – HPV) a cervikálneho<br />

karcinómu. Preložené do reči<br />

zrozumiteľnej aj laikovi ide<br />

o súvislosť medzi infekciou<br />

s HPV a vývojom rakoviny<br />

krčka maternice. A prečo je<br />

washingtonská konferencia<br />

taká zaujímavá? „Pretože<br />

priniesla jednoznačný záver:<br />

áno, vírusy HPV sú zodpovedné<br />

za vývoj invazívneho<br />

karcinómu. Ešte donedávna<br />

totiž mnohí lekári považovali<br />

HPV len za akéhosi spolupútnika<br />

rakovinového procesu.<br />

Teraz si už však sme<br />

istí, že je kauzálny, že práve<br />

infekcia istými typmi vírusu<br />

HPV vytvorí takzvanú bunku<br />

s nestabilitou vlastného<br />

genómu a každá taká bunka<br />

sa potom snaží vytvoriť klony<br />

nádorových buniek, čo<br />

vedie k vývoju rakoviny.“<br />

Vírusy HPV prenáša aj<br />

muž na ženu, aj žena na<br />

muža. U infikovanej ženy<br />

vznikajú rôzne lézie na krčku<br />

maternice, ktoré sa môžu<br />

IDE O ŽIVOT<br />

Text a foto: Danica Janiaková<br />

vyvinúť do dysplázií rôznych stupňov<br />

a z tých, ak sa neliečia sa postupne stáva<br />

karcinóm krčka maternice. Doposiaľ sa<br />

predpokladalo, že na infekciu s onkogénnymi<br />

typmi HPV dopláca iba žena, ale posledné<br />

výskumy priniesli novú informáciu:<br />

ani mužovi takáto nákaza neprejde ľahko,<br />

môže sa z nej vyvinúť rakovina penisu.<br />

HPV vírusov je viac ako sto druhov.<br />

Označujú sa číslami podľa toho, v akom<br />

poradí boli odhaľované a charakterizované<br />

v laboratóriách. Väčšina z nich nie je onkogénna,<br />

spôsobujú len papilomy, nepríjemné<br />

výrastky a bradavice na stopkách,<br />

ktoré sa vyskytujú na genitáliách žien aj<br />

mužov. Tie nie sú príčinou rakoviny krčka<br />

maternice, ani inej zhubnej choroby.<br />

Citlivá DNA analýza<br />

„Pre genetiku je zaujímavá druhá skupina<br />

– vysokoonkogénne vírusy. To sú<br />

tie, ktoré majú schopnosť preniknúť do<br />

genetickej informácie bunky a zmeniť ju.<br />

V takejto bunke sa začne vyvíjať nestabilita<br />

genetickej informácie, čo spôsobí, že sa<br />

infikovaná bunka začne správať ako úplne<br />

iná bunka – ako nádorová,“ hovorí Eva<br />

Weismanová. A čo má spoločné táto téma<br />

s genetickým pracoviskom, ktoré vedie?<br />

Vo vzorkách, ktoré pacientkám odobrali<br />

gynekológovia paralelne s odberom pre<br />

cytologické vyšetrenie, tu robia genotypizáciu<br />

HPV a dokazujú prítomnosť tzv.<br />

malígnych prekurzorov karcinómu krčka<br />

maternice, teda dokazujú štádiá choroby<br />

predchádzajúce rakovine. Genetické laboratórium<br />

začali v nemocnici na Heydukovej<br />

ulici budovať pred ôsmimi rokmi<br />

takpovediac na zelenej lúke. Doktorka<br />

Weismanová pracovala predtým osemnásť<br />

rokov v Ústave experimentálnej onkológie<br />

SAV a štyri roky v Národnom<br />

onkologickom ústave, kde sa venovala<br />

hlavne dôkazom rôznych typov leukémií.<br />

Pri určovaní jej ďalšieho vedeckého zamerania<br />

rozhodla informácia zo zahraničných<br />

štúdií, v ktorých sa dozvedela o existencii<br />

papillomavírusov a ich vzťahu k výskytu<br />

rakoviny krčka maternice.<br />

Téma, o ktorej sa v odborných<br />

kruhoch veľa diskutovalo,<br />

ju zaujala. Rozhodol aj<br />

fakt, že genotypizácii jednotlivých<br />

onkogénnych papillomavírusov<br />

sa v tom čase<br />

nevenovalo žiadne genetické<br />

pracovisko na Slovensku.<br />

Toto v USA, Nemecku,<br />

Rakúsku, Japonsku či Francúzsku<br />

bežné vyšetrenie sa<br />

u nás rozbiehalo len pomaly.<br />

Dnes už na oddelení lekárskej<br />

genetiky pracujú piati<br />

ľudia. „Zároveň so zavádzaním<br />

novej metódy sme robili<br />

– a dodnes robíme – aj osvetu.<br />

Pretože genotypizáciu<br />

papillomavírusov gynekologické<br />

pracoviská štandardne<br />

nerobili. Ojedinele sa<br />

používala metóda pomocou<br />

komerčného setu, ktorá dokáže<br />

odlíšiť onkogénne typy<br />

HPV od neonkogénnych, ale<br />

nedokáže rozpoznať jednotlivé<br />

typy HPV. Ich rozlíšenie<br />

sa stáva dôležité v súčasnosti,<br />

keď sa skúšajú vakcíny<br />

proti HPV. Naša metóda je<br />

založená na tzv. polymerázovej<br />

reťazovej reakcii, ktorá aj<br />

minimálne množstvo materiálu<br />

dokáže zamplifikovať,<br />

teda zosilniť až miliónkrát,<br />

takže pomocou nej sa dá<br />

rýchlo, ľahko a presne identifikovať<br />

typ onkogénneho<br />

vírusu. Aj lekári sa zatiaľ iba<br />

postupne zoznamujú s tým,<br />

že DNA analýza ako jediná<br />

26 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Veda a výskum<br />

nielenže jednoznačne dokáže prítomnosť<br />

infekcie HPV, ale je schopná priamo a cielene<br />

vyhľadať a identifikovať onkogénny<br />

typ HPV.“<br />

Z viac ako sto druhov HPV je len jedenásť<br />

onkogénnych. „Ak vo vzorke odobratej<br />

ako ster z krčka maternice pacientky<br />

alebo z močovej rúry pacienta dokážeme<br />

prítomnosť nízkorizikového HPV, nepovažujeme<br />

to za alarmujúci stav. Pri zistení<br />

vysokorizikového HPV je však už dôležité,<br />

aby pacientka chodila pravidelne na gynekologické<br />

prehliadky, zmenila životný<br />

štýl, znižovala vplyv stresu, prestala fajčiť,<br />

udržiavala svoj imunitný systém v dobrej<br />

kondícii. Veď ide naozaj o jej život.“<br />

Na genetické pracovisko prichádzajú<br />

vzorky z gynekologických ambulancií<br />

takmer z celej Bratislavy, Trnavy, Malaciek,<br />

Modry. Ak sa u pacientky zistia dysplázie,<br />

ktoré sa dlhší čas nezlepšujú a zároveň ich<br />

sprevádza infekcia onkogénnym HPV, dá<br />

sa predpokladať, že v súboji imunitný systém<br />

kontra infikované dysplastické bunky<br />

vyhrávajú dysplastické bunky. A v nich sa<br />

už začal vývoj genetickej nestability, a tým<br />

aj choroby. Dysplastické tkanivo na krčku<br />

maternice sa odstraňuje chirurgicky.<br />

„V predchádzajúcich rokoch šlo zvyčajne<br />

o ženu okolo štyridsiatky, dnes však už<br />

potrebujú takýto zákrok, ktorý sa nazýva<br />

konizácia, čoraz mladšie ženy. A DNA analýza<br />

– opäť ako jediná – je dostatočne citlivá<br />

na to, aby dokázala prítomnosť tzv. minimálnej<br />

reziduálnej choroby po konizácii.<br />

Opäť prichádzame na rad my genetici, pretože<br />

treba zistiť, či bola urobená dostatočne<br />

hlboko a či odstránila všetky dysplastické<br />

bunky. Šesť mesiacov po konizácii gynekológ<br />

žene opäť odoberie ster, v ktorom znovu<br />

hľadáme prítomnosť vírusu. Ak v ňom<br />

už vírus nie je, konizácia bola dostatočne<br />

hlboká a žena je prakticky vyliečená. Lenže<br />

ak nájdeme čo i len malé množstvá zvyšných<br />

dysplastických buniek – to sa nazýva<br />

minimálna reziduálna choroba – čo sa stane?<br />

Čo taká dysplastická bunka ďalej robí?<br />

Delí sa, rozmnožuje a vytvára potomstvo<br />

geneticky nestabilných buniek, z ktorých<br />

sa vyvíjajú nádorové bunky. Tie sa agresívne<br />

delia a prerastajú do okolitého zdravého<br />

tkaniva. Ak žena, u ktorej bola dokázaná<br />

dysplázia s onkogénnym typom HPV, odkladá<br />

návštevu u gynekológa a nelieči sa,<br />

dysplázia má príležitosť prechádzať až do<br />

štádia karcinómu. Dysplázia je liečiteľná,<br />

ak sa zachytí včas. Treba, aby pacientka<br />

prišla ku gynekológovi skôr, nie až vtedy,<br />

keď nepravidelne krváca alebo krváca pri<br />

sexuálnom styku. Každá žena by mala absolvovať<br />

gynekologickú prehliadku aspoň<br />

jedenkrát ročne. Veď rakovina krčka maternice<br />

sa môže od nákazy vyvinúť už za<br />

tri-štyri roky.“<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Posilňujte imunitu<br />

Brazílske štatistiky dokazujú vyšší počet<br />

infikovaných mužov ako žien. U nás<br />

podobné štatistiky neexistujú, nepoznáme<br />

počty nakazených mužov, HPV sa<br />

u mužov vyšetruje len ojedinele, vlastne<br />

len vtedy, keď ich partnerka má vážne<br />

zdravotné problémy. Iste, ide len o otázku<br />

času, keďže najnovšie poznatky dokazujú,<br />

že nákaza HPV po čase u muža, ktorý nemusí<br />

mať navonok žiadne príznaky, vyústi<br />

do karcinómu penisu.<br />

Ako sa treba v intímnom živote správať<br />

k človeku, ktorý nosí v sebe onkogénny<br />

HPV vírus? Jednou z možností obrany je sexuálny<br />

styk s ochranou, nízka promiskuita,<br />

ďalšou možnosťou je stimulácia imunitného<br />

systému oboch partnerov, pretože dobre<br />

fungujúci obranný systém je schopný boj<br />

aj s onkogénnym typom HPV vyhrať a telo<br />

zbaviť infekcie. A opäť trochu zaujímavých<br />

čísiel. Riziko nákazy stúpa s počtom<br />

sexuálnych partnerov. Pri troch-štyroch<br />

sexuálnych partneroch stúpa dvojnásobne,<br />

pri piatich až deviatich štvornásobne. Ľudia,<br />

ktorí mali štyridsať a viac sexuálnych<br />

partnerov, sa vystavujú až dvanásťnásobne<br />

vyššiemu riziku, že budú nakazení nebezpečným<br />

druhom vírusu HPV. V literatúre<br />

bol opísaný prípad muža, ktorého dve manželky<br />

umreli na rakovinu krčka maternice<br />

a on sa oženil tretíkrát bez toho, aby vedel,<br />

že roznáša životu nebezpečný vírus. A čo sa<br />

týka vírusov, ktoré tvoria „len“ bradavice,<br />

jedna kodanská štúdia dokázala, že až 17%<br />

mladých žien vo veku medzi 20. a 29. rokom,<br />

teda v čase vysokej pohlavnej aktivity,<br />

malo genitálne bradavice. Odstraňujú sa<br />

vypaľovaním tekutým dusíkom alebo elektricky,<br />

ale ak žena nemá silnú imunitu, po<br />

čase sa opäť vrátia.<br />

Existujú lieky proti vírusom HPV? „Zatiaľ<br />

žiadne. Ale existuje možnosť stimulovať<br />

imunitu a tá si potom poradí aj sama.“<br />

Doktorka Weismanová kladie dôraz na stav<br />

imunitného systému každého z nás: „Je dokázané,<br />

že ľudia so zníženou imunitou bývajú<br />

častejšie infikovaní HPV a infekcia<br />

u nich pretrváva. Od stavu imunitného systému<br />

závisí, či človek infekciu „chytí“ alebo<br />

nie, a ak áno, môže sa stať, že aj keď bol infikovaný<br />

vysokoonkogénnym typom vírusu,<br />

po čase infekciu nemá, pretože jeho silný<br />

imunitný systém si aj s geneticky poškodenými<br />

bunkami dokázal poradiť, dokonca<br />

ich odhojiť. Ľudská populácia je premorená<br />

HPV vírusmi, no imunitný systém väčšiny<br />

ľudí je taký silný, že vírusy dokáže blokovať.<br />

Preto sa netreba tejto témy zľaknúť,<br />

ale hneď začať podporovať vlastný imunitný<br />

systém, zmeniť životný štýl, vyhýbať sa<br />

stresu, zdravo sa stravovať, skoncovať s fajčením,<br />

s promiskuitou. Preparátov, ktoré<br />

stimulujú imunitnú odpoveď človeka, je na<br />

trhu dostatok. Na druhej strane, stres alebo<br />

fajčenie zvyšujú náchylnosť k infekcii<br />

a striedanie partnerov zvyšuje pravdepodobnosť,<br />

že sa človek nakazí.“<br />

Budúcnosť je vo vakcinácii<br />

Konferencia vo Washingtone priniesla<br />

ešte jednu dôležitú informáciu. Boli<br />

tu predstavené závery z klinickej štúdie<br />

zameranej na sledovanie účinku vakcíny<br />

proti štyrom typom HPV vírusov. Vakcínu<br />

– s pozitívnymi výsledkami – už<br />

vyskúšali na desaťtisícovej vzorke žien.<br />

Je namierená jednak proti vysokoonkogénnym<br />

vírusom HPV 16 a HPV 18, ktoré<br />

spôsobujú karcinóm krčka maternice,<br />

a aj proti vírusom HPV 6 a HPV 11, ktoré<br />

nie sú onkogénne, no podieľajú sa na vzniku<br />

nepríjemných bradavíc a výrastkov na<br />

genitáliách. Prečo práve tieto druhy? Lebo<br />

sú v populácii najrozšírenejšie a to tak<br />

v Brazílii, ako v Španielsku, či v strednej<br />

Európe. 60 – 80 % infikovaných žien má<br />

práve tieto dva typy vírusov – „šestnástku“<br />

a „osemnástku“. Na Slovensku sa k nim<br />

pridáva ešte onkogénny HPV 33. Je zrejmé,<br />

že potom, ako sa – po nevyhnutnom<br />

administratívnom schvaľovacom procese<br />

– dostane vakcína do praxe, budú sa vyvíjať<br />

vakcíny aj proti ďalším typom HPV.<br />

Nová vakcína je sľubná, dokáže stimulovať<br />

imunitu tak, aby sa očkovaný človek<br />

nenakazil štyrmi typmi HPV. O kritériách<br />

výberu ľudí, pre ktorých bude očkovanie<br />

vakcínou vhodné, diskutujú tímy gynekológov,<br />

pediatrov, urológov, psychológov a,<br />

samozrejme, aj genetikov. Tí budú v tomto<br />

procese nenahraditeľní, keďže sú schopní<br />

dokázať, či sa v bunkách človeka, ktorý sa<br />

rozhodol pre vakcináciu proti HPV, nachádza<br />

alebo nenachádza vírus a ak áno, tak<br />

ktorý jeho typ. Na Oddelení klinickej genetiky<br />

v Onkologickom ústave sv. Alžbety<br />

sa pripravujú na zavedenie novej metódy,<br />

senzitívnej a veľmi efektívnej, ktorá<br />

by mala výrazne zrýchliť analýzy a tým<br />

aj markantne zvýšiť počet analyzovaných<br />

pacientov. Zatiaľ je to otázka financií. Ale<br />

budúcnosť, a to už blízka, odhaduje sa na<br />

dva až tri roky, je v HPV skríningu a HPV<br />

vakcinácii. Tie sú alfou aj omegou prevencie<br />

vzniku rakoviny krčka maternice. ■<br />

Február 2006<br />

27

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou<br />

ÚRAD AKO AUTORITA<br />

(V SYSTÉME VEREJNÉHO<br />

ZDRAVOTNÉHO POISTENIA)<br />

„Nie sme inkvizítori, ani prokurátori, ale objektívny a nezávislý dohľad,“ hovorí<br />

MUDr. Ján Gajdoš, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou našej<br />

spolupracovníčke Dáše Krátkej.<br />

■ Zdravotná starostlivosť je v súčasnosti<br />

predmetom dennodenných diskusií pacientov<br />

aj „nepacientov“. Ako vy vnímate súčasnú<br />

zdravotnú starostlivosť v SR?<br />

Uvádzanie reformy vnímajú pacienti, poskytovatelia<br />

i zdravotné poisťovne rozmanito.<br />

Cítiť to z ich rôznych foriem prejavu. Všetci,<br />

ktorí reforme verili, ale aj tí, čo jej neveria,<br />

chcú zmenu k lepšiemu. Skutočnosť zvyčajne<br />

nenaplní predstavu, ale želanie kreuje vždy<br />

viac, ako je to možné. Pri schvaľovaní zákonov<br />

sa museli prijať kompromisy, ktoré sa občas<br />

musia uplatňovať aj pri ich aplikácii.<br />

Prax ukazuje, že naplniť myšlienky teórie<br />

je veľmi ťažké, zdĺhavé a niekedy aj bolestivé.<br />

Napriek tomu som presvedčený, že sme<br />

vykročili správnym smerom, a pacienti to už<br />

začínajú cítiť. Prioritou musí byť kvalitná<br />

zdravotná starostlivosť. A na to, aby ju pacient<br />

dostal, dohliadame my.<br />

Je pravda, že z množstva podnetov a sťažností<br />

na kvalitu zdravotnej starostlivosti by<br />

sa dalo usudzovať, že situácia sa zhoršila.<br />

Myslím si však, že je to len reakcia na to,<br />

že je tu konečne nejaký orgán, kde sa ľudia<br />

môžu sťažovať a ktorý ich podnety skutočne<br />

dôkladne vyšetrí. V minulosti mohli<br />

mať ľudia pocit, že nemajú šancu dovolať sa<br />

spravodlivosti. Takže si nemyslím, že by slovenskí<br />

lekári liečili teraz horšie ako predtým.<br />

Naopak, v ťažkých podmienkach robia denno-denne<br />

zázraky.<br />

■ Kompromisy, ktoré sa prijali v rámci reformy<br />

zdravotníctva nie každý dokáže pochopiť.<br />

Medzi občanmi kolujú „katastrofické“ historky<br />

a údajné „zaručené“ správy...<br />

Sťažností pribúda. Aj do vzniku úradu<br />

mali ľudia možnosť sťažovať sa zriaďovateľom<br />

zdravotníckych zariadení alebo na<br />

ministerstve, často však mali pocit, že ich<br />

prípad nebude objektívne vyhodnotený.<br />

Úrad vlani prijal 1632 podnetov od občanov,<br />

v ktorých poukazovali na nedostatky.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Ako chápu Úrad pre dohľad nad zdravotnou<br />

starostlivosťou tí, na ktorých dohliadate?<br />

Vnímajú vás ako príťaž alebo pomoc?<br />

Už len existencia úradu pôsobí v systéme<br />

preventívne. Úrad pri dohľade nad správnym<br />

poskytovaním zdravotnej starostlivosti<br />

nemá byť v úlohe inkvizítorskej či<br />

prokurátorskej, ale objektívnej a nezávislej.<br />

Je ale aj ochrancom poskytovateľov, pretože<br />

pri objektívnom rozhodovaní je vo väčšine<br />

prípadov (86%) na strane poskytovateľa.<br />

Nie účelovo, ale z pohľadu zákonného rozhodovania<br />

či zdravotná starostlivosť bola<br />

poskytnutá správne alebo nie. Od augusta<br />

do decembra 2005 úrad dostal viac ako milión<br />

oznámení o nesplnení, resp. porušení<br />

zákonných povinností zo strany poistencov<br />

a platiteľov poistného, v ktorých úrad<br />

uplatňuje možnosť udeliť pokutu, ktorú mu<br />

dáva zákon.<br />

Poskytovatelia podávajú podnety na<br />

riešenie problémov najmä v oblasti zmluvných<br />

vzťahov, z pohľadu nedostatočného<br />

zmluvného rozsahu zdravotnej starostlivosti,<br />

z dôvodu odmietnutia zmluvy zo<br />

strany zdravotnej poisťovne, zaradenia do<br />

minimálnej siete, nespokojnosť s úrovňou<br />

financovania.<br />

■ Ako podľa vás v tomto čase ekonomicky<br />

fungujú zdravotné poisťovne? Pracujú efektívnejšia<br />

ako v minulosti, keď sú pod dohľadom?<br />

Dovolím si povedať, že áno. Prispela<br />

k tomu aj zmena v zákone o zdravotnom<br />

poistení a zdravotných poisťovniach, kde<br />

sa stanovili presnejšie pravidlá na výber<br />

a prerozdeľovanie poistného, aj presnejšie<br />

pravidlá na fungovanie poisťovní. A tiež<br />

premena poisťovní na obchodné spoločnosti.<br />

Existuje obava, aby poisťovne v snahe<br />

o zisk neukrátili pacienta. Na dodržiavanie<br />

zákonov dohliada práve náš úrad,<br />

a myslím si, že práve v tejto oblasti sme<br />

v roku 2005 urobili enormný kus práce. Poisťovne<br />

vedia, že úrad bude na dodržiavanie<br />

nápravných opatrení trvalo dohliadať.<br />

Novela zákona nám dala naozaj účinné<br />

možnosti ako ich prinútiť, aby dodržiavali<br />

zákon. Dúfame, že toto všetko sa odrazí na<br />

kvalite v prospech pacienta.<br />

■ Vnímate sa ako mocná, korektná, objektívna<br />

a spravodlivá autorita. Prečo?<br />

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou<br />

je dôležitou autoritou pre<br />

výkon verejnej moci v systéme verejného<br />

zdravotného poistenia. Zabezpečuje<br />

dohľad nad verejným zdravotným poistením,<br />

nad zdravotnou starostlivosťou;<br />

dohliada na jej správne poskytovanie,<br />

vykonáva dohľad nad kvalitou, efektivitou<br />

a rozsahom, zabezpečuje kontrolu funkčnosti<br />

systému a včasným zásahom bráni<br />

jeho znefunkčneniu. Ide jedným slovom<br />

o nezávislú, mocnú, korektnú, objektívnu<br />

a spravodlivú autoritu. Je ombudsmanom<br />

ochrany práv a bezpečnosti pacientov<br />

a arbitrom problémov na úrovni všetkých<br />

vzťahov systému. spravodlivosť je pevná<br />

a trvalá vôľa priznávať každému, čo mu<br />

právom patrí. Úrad pre dohľad nad zdravotnou<br />

starostlivosťou je tiež postavený<br />

do úlohy hľadať pravdu. Bude musieť mať<br />

všetky svoje zmysly schopné a silné, aby<br />

ju bol schopný poznať, a nielen to, brániť<br />

ju proti ľudskej dômyselnosti, falošnosti<br />

a rafinovanosti.<br />

■ Okrem iného pôsobíte aj v roli ombudsmana<br />

pre pacientov. Ako pracujete so sťažnosťami<br />

pacientov?<br />

Podnety a sťažnosti pacientov prijímame<br />

denne osobne, telefonicky, mailom,<br />

na ústredí úradu v Bratislave, ale najmä<br />

na našich pobočkách po celom Slovensku.<br />

Osobitne sa pomocou pacientom – najmä<br />

poradenstvom – zaoberá Jednotka ochrany<br />

práv pacientov. Pokiaľ ide o počty<br />

sťažností, vlani sme prijali 1632 podaní,<br />

z nich bolo 467 sťažností. Najviac sťažností<br />

smerovalo na nespokojnosť s postupom<br />

pri liečbe (40,5%), nesúlad vo výške výberu<br />

platieb za služby(11,8%), sťažnosti v súvislosti<br />

s úmrtím(9,5%), možné poškodenie<br />

zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti<br />

(9,0%) a neetický prístup zdravotníckeho<br />

pracovníka k pacientovi (9,0%).<br />

Pokiaľ ide o závažnosť, zhruba 14 percent<br />

podaní občanov sme vyhodnotili ako oprávnené,<br />

teda došlo k porušeniu práv pacienta<br />

alebo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej<br />

starostlivosti. Išlo o prípady z rôznych<br />

medicínskych oblastí. V 15 prípadoch sme<br />

dokonca podali trestné oznámenie, z toho<br />

v 11 prípadoch išlo o smrť pacienta. Sú to<br />

pomerne významné čísla, za každým sa skrýva<br />

zbytočné ľudské utrpenie. Úplne vylúčiť<br />

omyl sa nedá, medicínu robia ľudia a tí nie<br />

sú dokonalí. Snažíme sa však hľadať pravdu<br />

– či na strane lekára alebo pacienta. ■<br />

28 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

KEĎ PACIENT NA<br />

OŠETRENIE NEČAKÁ<br />

Zdravotníctvo<br />

Zdravotnícke zariadenie Pro Sanus je jedným z prvých privátnych<br />

sanatórií na Slovensku. Vďaka neustálej snahe prispôsobovať sa<br />

potrebám pacientov, keď sa základom stáva úcta a citlivý prístup<br />

personálu, sa Pro Sanus teší nielen obľúbenosti, ale aj vzrastajúcej<br />

prestíži u nás i v zahraničí. Pri zrode tohto neštátneho sanatória stál<br />

MUDr. Ľubomír Šušol, ktorý pre časopis euroREPORT poskytol rozhovor.<br />

Zhovárala sa Katarína Kozová.<br />

■ Je známe, že práve vy ste jedným zo zakladateľov<br />

Pro Sanusu, jedného z prvých neštátnych<br />

sanatórií na Slovensku, sledujete teda<br />

celý jeho doterajší vývoj. Čo bolo pre vás prvotným<br />

impulzom na vytvorenie práve spomínaného<br />

typu zdravotníckeho zariadenia?<br />

Čím ste sa nechali inšpirovať?<br />

Už v čase môjho pôsobenia vo vojenskej<br />

nemocnici na chirurgickom oddelení<br />

v Bratislave, sme sa pohrávali s myšlienkou<br />

vytvorenia privátneho zdravotníckeho<br />

zariadenia. Cítili sme, že pacienti<br />

potrebujú niečo iné, ako im bolo dovtedy<br />

ponúkané. V rokoch 1993 – 1994 som si<br />

plne uvedomoval nevyhnutnosť vytvorenia<br />

niečoho nového.<br />

■ Inšpirovalo vás zahraničie?<br />

Ak mám byť úprimný, v zahraničí som<br />

inšpiráciu nehľadal. Vychádzal som čisto<br />

z potreby vytvorenia súkromného zariadenia<br />

na Slovensku.<br />

■ Kedy sa vám definitívne podarilo túto myšlienku<br />

realizovať? Spomínate si aké boli začiatky?<br />

Prvého apríla 1995 zariadenie začalo fungovať<br />

pod názvom Medius, ktorý sa neskôr,<br />

v roku 2003 pretransformoval na akciovú<br />

spoločnosť, pôsobiacou pod názvom Pro<br />

Sanus.<br />

Začínali sme v prenajatých priestoroch<br />

na Daxnerovom námestí v Bratislave, ktoré<br />

v súčasnosti vlastníme. Toto sanatórium má<br />

poliklinický charakter, je špecializované na<br />

ambulantnú liečbu chorých. Pod záštitou Pro<br />

Sanusu existuje aj zariadenie na Černyševského<br />

ulici v Petržalke, ktoré je špecializované<br />

na liečbu traumatologických ochorení.<br />

■ Ako na váš vznik reagovali ľudia vtedy<br />

a aká je klientela dnes?<br />

Myslím si, že ľudia túto<br />

myšlienku prijali pozitívne,<br />

mnohí doslova očakávali<br />

vznik súkromného sanatória,<br />

ktoré by šetrilo ich čas<br />

a a plne sa im venovalo.<br />

V tom čase v Bratislave už<br />

boli ľudia, vyžadujúci si takýto<br />

systém práce.<br />

V súčasnosti máme stabilnú<br />

klientelu, a to najmä<br />

preto, že ceny poplatkov sa<br />

ročne nemenia. Pacienti sa sami podieľajú<br />

na rozvoji a budovaní zdravotníckeho<br />

zariadenia. Najčastejšími klientmi sú zamestnanci<br />

rôznych slovenských i zahraničných<br />

firiem, veľvyslanci a mnohokrát<br />

i celé rodiny, pretože pri využívaní služieb<br />

polikliniky rodičmi sú deti ošetrované<br />

zadarmo.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Aký je teda základný rozdiel medzi privátnou<br />

a štátnou nemocnicou? Čo je práve pre<br />

Pro Sanus špecifické?<br />

Za základný rozdiel považujem iný prístup<br />

k pacientovi. Súkromný sektor má<br />

celkovo k pacientovi iný vzťah, pretože<br />

v značnej miere práve od neho závisí osud<br />

firmy. U nás má každý zamestnanec v prvom<br />

rade záujem o spokojnosť pacienta.<br />

Privátne zariadenie Pro Sanus sa snaží prispôsobovať<br />

potrebám ľudí v čase, pretože<br />

neustále pribúda počet ľudí, ktorí vyžadujú<br />

nadštandardnú zdravotnú starostlivosť<br />

jednak v zmysle vytvorenia príjemného,<br />

harmonického prostredia, ďalej v rozdielnom<br />

štýle manažmentu, kde sa pacienti<br />

telefonicky objednávajú na konkrétny<br />

termín, teda nemusia čakať. Snažíme sa<br />

o uľahčenie života pacienta, o čom svedčí<br />

napríklad i rozšírený pracovný čas. Naši<br />

lekári majú dostatok času venovať sa každému<br />

pacientovi individuálne, čiže sa tu<br />

vytvára vzťah, kde si lekár s pacientom navzájom<br />

dôverujú a rešpektujú sa.<br />

■ Viete mi povedať, koľko ľudí približne zamestnávate?<br />

Venujete čas rozvoju vašich zamestnancov?<br />

V súčasnosti máme viac ako 90 zamestnancov.<br />

Väčšinou stálych, časť externistov.<br />

Samozrejme, v prvom rade zárukou<br />

lekárskej starostlivosti na úrovni je kvalitný<br />

profesionálny personál. Na to, aby<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

lekári boli schopní pracovať v privátnej<br />

sfére, bola potrebná zmena i v ich myslení<br />

a prístupe. Preto sa venujeme rozvoju našich<br />

zamestnancov prostredníctvom školení<br />

v oblasti komunikácie s pacientom, najmä<br />

citlivom prístupe a schopnosti vcítiť sa<br />

do rozpoloženia pacienta.<br />

Myslím si, že sme vytvorili naozaj kvalitný,<br />

profesionálny a najmä navzájom spolupracujúci<br />

a dopĺňajúci sa tím.<br />

■ Aké základné služby pacientom ponúkate?<br />

Základom je pravidelná preventívna prehliadka<br />

pacienta, kde sa každoročne zisťujú<br />

a porovnávajú trendy zdravotného stavu<br />

jednotlivca. Snažíme sa našim pacientom<br />

odporučiť, čo majú robiť a čo naopak nie<br />

na udržanie, prípadne zlepšenie ich zdravotného<br />

stavu. Ďalšou základnou službou<br />

je liečba klasických chorôb, takisto chronicky<br />

chorí ľudia k nám prichádzajú na<br />

prehliadky v pravidelných intervaloch.<br />

■ Čo považujete za váš najväčší úspech?<br />

V čom vidíte váš hlavný prínos do zdravotníctva?<br />

Pozitívne hodnotím narastanie počtu podobných<br />

zariadení na Slovensku. Ukázali<br />

sme smer, akým sa zdravotníctvo teraz uberá.<br />

Ľudia si i vďaka nám začínajú čoraz viac<br />

uvedomovať dôležitosť ich vlastného zdravia<br />

a sú ochotní do neho investovať. Myslím<br />

si, že pre našich pacientov sme zárukou<br />

skvalitnenia a predĺženia ich života. V neposlednom<br />

rade, ako som už spomínal, som<br />

hrdý na náš lekársky kolektív, iný prístup,<br />

profesionalitu a úctu k pacientovi. Najmä to<br />

sme chceli do zdravotníctva priniesť.<br />

■ Ako vidíte budúcnosť Pro Sanusu? Chystáte<br />

nejaké zmeny, nové projekty, prípadne<br />

rozšírenie ponuky služieb?<br />

Dnes existuje množstvo ľudí, ktorí sú<br />

nároční a vyžadujú si vysokú úroveň starostlivosti,<br />

preto sa snažíme pacientom<br />

ponúkať to, čo práve potrebujú. Taktiež,<br />

zdravotníctvo v súčasnosti rýchlo napreduje,<br />

čiže i proces vývoja Pro Sanusu je<br />

prirodzený a nedá sa zastaviť. V prvom<br />

rade neustále investujeme do nových špičkových<br />

zariadení a prístrojov. Radikálne<br />

zmeny nechystáme, transformujeme sa<br />

postupne, podľa toho, čo pacienti žiadajú<br />

a potrebujú.<br />

■<br />

Február 2006<br />

29

Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR<br />

SNAHA O ŽIVOT<br />

BEZ BARIÉR<br />

„Právna neistota je základom pomalého presadzovania zákonov<br />

a nariadení do života zdravotne postihnutých občanov,“ hovorí<br />

MUDr. Mária Orgonášová, CSc. prezidentka Asociácie organizácií<br />

zdravotne postihnutých občanov SR.<br />

■ Ako sa v posledných rokoch zmenil postoj<br />

vlády, parlamentu k akceptovaniu problémov<br />

zdravotne postihnutých občanov?<br />

Stále sa posúvame dopredu, ale minulosť<br />

bola tak nepriaznivá z hľadiska podmienok<br />

pre integrovaný život ľudí so zdravotným postihnutím,<br />

že efekt je napriek rozhodne pozitívnejšiemu<br />

postoju ešte stále nedostačujúci.<br />

Aj pri najlepšej zdravotnej starostlivosti<br />

a často práve vďaka život zachraňujúcim<br />

možnostiam lekárskej vedy, vždy budú medzi<br />

nami ľudia so zdravotným postihnutím.<br />

Hľadať cesty ako spoločným úsilím urýchliť<br />

proces spoločenskej integrácie týchto osôb,<br />

je záujmom každej vyspelej spoločnosti. Aj<br />

keď život takto postihnutých ľudí je potom<br />

v určitých oblastiach odlišný, vôbec nemusí<br />

byť tragický.<br />

Všetky zákony, ktoré sa zaoberajú aj potrebami<br />

zdravotne postihnutých občanov sa<br />

už približujú európskemu priemeru<br />

■ Darí sa vám presadzovať práva a požiadavky<br />

zdravotne postihnutých občanov v dostatočnej<br />

miere, ste ako asociácia akceptovaní?<br />

Našou úlohou je predovšetkým požadovať<br />

od spoločnosti uplatňovanie ľudských<br />

práv aj osôb so zdravotným postihnutím<br />

a napomáhať vytváraniu podmienok pre<br />

inklúziu týchto občanov do bežného každodenného<br />

života. Ide o zásadné kroky,<br />

ktoré by mala spoločnosť urobiť čo najskôr<br />

a ktoré ich môžu uchrániť od prepadu do<br />

chudoby. Ide najmä o to, aby sa vytvorilo<br />

bezbariérové životné prostredie, a to nielen<br />

v zmysle odstraňovania fyzických bariér,<br />

ale tiež v zmysle čo najširšej prístupnosti<br />

k informáciám, v zmysle dobrej komunikácie<br />

a odstraňovania bariér aj v medziľudských<br />

vzťahoch,<br />

Pri presadzovaní oprávnených požiadaviek<br />

ľudí so zdravotným postihnutím do legislatívy<br />

sa pod pretrvávajúce problémy pri<br />

následnom uplatňovaní legislatívy podpisuje<br />

nielen všeobecne nedostatočné právne vedomie<br />

občanov, ale často aj neznalosť alebo nesprávny<br />

výklad zákona. V niektorých prípadoch<br />

možno dokonca hovoriť o zlom výbere<br />

pracovníkov pre prácu s tak<br />

náročnou klientelou a čo je<br />

ešte závažnejšie, pri opakovanej<br />

novelizácii viacerých<br />

zákonov sa stretávame<br />

s právnou neistotou nielen<br />

u občanov, ale aj u úradníkov<br />

príslušných inštitúcií.<br />

Napríklad už dva roky prebieha diskusia<br />

medzi rezortmi o možnosti vytvoriť novú<br />

koncepciu prístupu k problematike integrácie<br />

ľudí so zdravotným postihnutím na<br />

základe konštruktívnej spolupráce rezortov<br />

MPSVR SR, MZ SR, a samosprávnych<br />

orgánov.<br />

Foto: M. Košírer<br />

■ Nielen zdravotne postihnutí, ale aj mamičky<br />

s detskými kočíkmi majú problém pohybovať<br />

sa po mestách ale aj na vidieku...<br />

Povinnosť bezbariérovej výstavby budov<br />

a komunikácií, ako aj odstraňovanie bariér<br />

z minulosti pri prestavbách a rekonštrukčných<br />

prácach upravuje zákon aj vykonávacia<br />

vyhláška, ktoré boli taktiež v minulých<br />

rokoch novelizované. Napriek tomu sa tejto<br />

požiadavke nevenuje dostatočná pozornosť.<br />

K projektovej dokumentácii, ani ku kolaudáciám<br />

nie sú prizývaní zástupcovia užívateľov<br />

s obmedzeniami v pohybe, orientácii<br />

či komunikácii. Chýbajú účinné penalizačné<br />

prostriedky pri neplnení zákona. To isté<br />

platí v doprave, kde v súčasnosti iba sporadicky<br />

sa objavujú prostriedky hromadnej<br />

dopravy upravené tak, aby mohli prepravovať<br />

aj osoby na vozíčkoch. V električkách,<br />

autobusoch, či trolejbusoch mestskej<br />

hromadnej dopravy nefungujú pravidelné<br />

hlásenia zastávok pre lepšiu orientáciu nevidiacich<br />

ľudí.<br />

Naša Asociácia realizuje projekt „Slovensko<br />

bez bariér aj súťaž „ aj súťaž Samospráva<br />

a Slovensko bez bariér“. V rámci súťaže už<br />

42 miest realizovalo cca 150 projektov, ktorá<br />

napomáhajú integračným snahám občanov<br />

so zdravotným postihnutím.<br />

■ Čo považujete v poslednom období za váš<br />

najväčší úspech v presadzovaní práv a požiadaviek<br />

zdravotne postihnutých občanov?<br />

Je naozaj veľmi ťažké diferencovať v našich<br />

aktivitách tie, ktoré boli, resp. budú<br />

najefektívnejšie. Prikladáme polienko k polienku,<br />

ale úspech je možno ešte v nedohľadne.<br />

Vďaka sponzorom a Svetovej zdravotníckej<br />

organizácie (SZO) sme vydali už v r. 2003<br />

Medzinárodnú klasifikáciu funkčnej schopnosti,<br />

dizability a zdravia (MKF). Mala by<br />

sa stať základnou odbornou literatúrou pre<br />

komplexné vyhodnotenie funkčných schopností<br />

aj ľudí s trvalým poškodením niektorého<br />

orgánu, resp. niektorej životne dôležitej<br />

funkcie. V súčasnosti sa usilujeme o jej implementáciu<br />

do novej legislatívy<br />

Pozitívne je aj to, že v r. 2005 sme vďaka<br />

sponzorom rozdelili ľuďom so zdravotným<br />

postihnutím viac ako 90 invalidných vozíčkov<br />

a pridelili 65 síce používaných, ale ešte<br />

plne funkčných, repasovaných osobných<br />

počítačov<br />

■ Koľko je na Slovensku chránených dielní,<br />

kde sa môžu zdravotne postihnutí občania<br />

zamestnať, a zarábať si na živobytie?<br />

Počet evidovaných nezamestnaných so<br />

zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS),<br />

ich stále sa zvyšujúci podiel na celkovom<br />

počte nezamestnaných a rast ich dlhodobej<br />

nezamestnanosti poukazujú na výrazné<br />

znevýhodňovanie občanov so ZPS na<br />

trhu práce.<br />

Pracovnému zaradeniu, obzvlášť ťažko<br />

zdravotne postihnutých osôb, musí predchádzať<br />

pracovná rehabilitácia ako kontinuálny<br />

a koordinovaný proces rehabilitácie,<br />

ktorý zdravotne postihnutým jedincom<br />

zabezpečuje služby, zamerané na zachovanie<br />

pôvodného zamestnania, prípadne získanie<br />

nového zamestnania. Zatiaľ nie sú<br />

vytvorené dostatočné podmienky pre systémové<br />

zabezpečovanie takejto pracovnej<br />

rehabilitácie<br />

■ Ešte stále platí zákon, že podnikateľ, zamestnávateľ,<br />

ktorý nezamestnáva človeka so<br />

ZP musí platiť pokutu? Ako sa toto nariadenie<br />

využíva, alebo zneužíva?<br />

Áno, podľa zákona o službách zamestnanosti<br />

stále platí tzv. quota systém, zaväzujúci<br />

zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac<br />

ako 20 zamestnancov k tomu, že z celkového<br />

počtu zamestnancov 3,2% zamestnancov<br />

musí mať zmenenú pracovnú schopnosť<br />

(ZPS) Z toho 0,2% musia byť pracovníci<br />

s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri neplnení<br />

tohto povinného podielu je zamestnávateľ<br />

povinný odviezť do štátneho rozpočtu<br />

ročne 3-mesačnú minimálnu mzdu,<br />

pri neplnení povinnosti zamestnávať 0,2%<br />

občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,<br />

výška odvodu sa zvyšuje na 6-mesačnú<br />

minimálnu mzdu.<br />

■<br />

30 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska<br />

MOŽNO PÍSAŤ BIELOU<br />

PASTELKOU NA BIELY PAPIER?<br />

A DÁ SA ŽIŤ V TME?<br />

„Ešte stále je v našej spoločnosti mnoho predsudkov a prekážok v pomoci a uplatnení sa<br />

nevidiacich a slabozrakých občanov na pracovnom trhu,“ hovorí Tatiana Mikulášková,<br />

riaditeľka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Rozhovor pripravila Dáša Krátka.<br />

■ Máte pocit, že v „nových“ časoch sa povedomie<br />

o živote nevidiacich zlepšuje? Sú podľa<br />

vás úradníci, poslanci a občania dostatočne informovaní<br />

o živote nevidiacich na Slovensku?<br />

Ešte i dnes sa stretávame s problémom,<br />

keď nevidiacich a slabozrakých občania<br />

vnímajú ako tých, ktorí nepotrebujú takú<br />

akútnu pomoc, pretože väčšinou nežijú v zariadeniach<br />

sociálnych služieb. Takisto ešte<br />

i dnes sa zabúda na fakt, že bez komplexnej<br />

a včasnej pomoci zrakovo postihnutí neraz<br />

práve v týchto zariadeniach končia a tým<br />

sa zvyšujú náklady na sociálnu pomoc tejto<br />

skupine občanov.<br />

Hlavným poslaním Únie nevidiacich a slabozrakých<br />

Slovenska je pripravovať zrakovo<br />

postihnutých ľudí na plnohodnotný, integrovaný<br />

život a prácu v spoločnosti. Bohužiaľ,<br />

pri súčasnom spôsobe financovania sociálneho<br />

poradenstva a sociálnej prevencie sú<br />

naše možnosti obmedzené a nepostačujúce.<br />

■ Akú má vlastne šancu nevidiaci na zamestnanie?<br />

Zrakovo postihnutí tvoria na trhu práce<br />

naozaj veľmi znevýhodnenú a ohrozenú<br />

skupinu. Šanca zamestnať sa je nízka a je<br />

veľmi úzko spojená so vzdelaním a regiónom,<br />

v ktorom zrakovo postihnutý človek<br />

žije (toto sú fakty, ktoré sú podobné aj v majoritnej<br />

populácii, ale v skupine zrakovo postihnutých<br />

je omnoho ťažšie vycestovať do<br />

vzdialenejších miest a hľadať si tam prácu).<br />

Keďže nastáva i výrazný posun vo využívaní<br />

informačno-komunikačných technológií, pozícia<br />

zrakovo postihnutých na trhu práce je<br />

ešte o to horšia, keďže nemajú dostatok nových<br />

technológií pre zrakovo postihnutých.<br />

Postupne sa menia podmienky i opatrenia,<br />

na vstup na pracovný trh, ale ešte stále musíme<br />

bojovať s nedostatočnou informovanosťou,<br />

ba dokonca predsudkami aj zamestnávateľov<br />

o možnostiach a schopnostiach ľudí<br />

so zdravotným postihnutím.<br />

■ Poskytuje únia svojim členom aj nečlenom<br />

potrebné rady a pomáha im nájsť si prácu?<br />

Naša únia poskytuje i poradenstvo<br />

o úprave pracovného prostredia pre ľudí so<br />

Foto: M. Košírer<br />

zrakovým postihnutím, o výbere vhodných<br />

kompenzačných pomôcok, ktoré umožňujú<br />

efektívnejšie pracovať, ale takisto organizujeme<br />

viaceré kurzy a školenia, ktoré umožňujú<br />

zrakovo postihnutým nezávislejší život,<br />

a tým im zvyšujú šance na uplatnenie sa na<br />

trhu práce.<br />

V súčasnosti pracujeme na vytvorení<br />

efektívneho systému spolupráce s agentúrami<br />

podporovaného zamestnávania, ktoré<br />

sú priamo špecializované na vyhľadávanie<br />

vhodného zamestnania pre znevýhodnené<br />

skupiny na trhu práce a na ich umiestňovanie<br />

na trh práce.<br />

■ Akú majú šancu nevidiaci a slabozrakí na<br />

spoločenské uplatnenie sa, musia byť všetci<br />

iba masérmi?<br />

A naozaj musia byť všetci nevidiaci a slabozrakí<br />

iba masérmi? Nie nemusia, a práve<br />

v poslednom čase zaznamenávame väčšie<br />

problémy v zamestnávaní sa zrakovo postihnutých<br />

ako masérov. Väčšina z nich totiž absolvovala<br />

masérske kurzy v Rehabilitačnom<br />

stredisku pre zrakovo postihnutých v Levoči.<br />

Maséri, ktorí absolvujú takýto typ kurzov<br />

nemajú rovnakú možnosť uplatnenia ako<br />

absolventi stredných zdravotníckych škôl.<br />

Nemôžu totiž vykonávať masáže v zdravotníckych<br />

zariadeniach, ale musia sa skôr<br />

orientovať na zamestnanie sa v oblasti športovej<br />

či relaxačnej masáže. Tu je však omnoho<br />

väčšia konkurencia, ale i menšia možnosť<br />

uplatniť sa.<br />

■ Vaša akcia Biela pastelka je veľmi zaujímavá,<br />

aký má dosah a čo sa vďaka nej podarilo?<br />

Biela pastelka je celoslovenská verejná<br />

zbierka na podporu nevidiacich a slabozrakých<br />

spoluobčanov, ktorú sme na jeseň<br />

v roku 2005 organizovali štvrtýkrát. Hlavnú<br />

úlohu v nej hrajú malé biele pastelky, ktoré<br />

ponúkame ľuďom v uliciach miest a obcí<br />

po celom Slovenku a jej cieľom je získať<br />

prostriedky na skvalitňovanie a rozvoj služieb<br />

pre ľudí so zrakovým postihnutím.<br />

V roku 2005 sa nám podarilo vyzbierať<br />

1.818.970,- Sk, za čo patrí vďaka všetkým ľuďom<br />

dobrej vôle, ktorí do zbierky prispeli.<br />

Časť z týchto peňazí sme použili na poradenské<br />

aktivity pre tých, ktorí stratili zrak<br />

a snažia sa s touto ťažkou situáciou vyrovnať.<br />

Časť na kurzy, počas ktorých nevidiaci<br />

a slabozrakí získavajú zručnosti nevyhnutné<br />

pre každodenný život, ako je napríklad<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

bezpečná chôdza s bielou palicou, čítania<br />

a písanie Braillovho písma, samoobslužné<br />

činnosti – ako varenie, upratovanie, osobná<br />

hygiena a podobne. Vďaka tejto zbierke<br />

sme podporili viac ako dvadsať projektov<br />

samotných zrakovo postihnutých ľudí,<br />

medzi inými napríklad výtvarné dielne,<br />

krúžky šikovných rúk a viaceré vzdelávacie<br />

aktivity.<br />

■ Koľko je vlastne nevidiacich a slabozrakých<br />

občanov na Slovensku a sú všetci vašimi<br />

členmi?<br />

Presné štatistiky o počte zrakovo postihnutých<br />

na Slovensku neexistujú. Vychádzajúc<br />

z realizovaných štatistických prieskumov<br />

a údajov zo zahraničia môžeme hovoriť<br />

že 1,5 % všetkých obyvateľov Slovenska má<br />

vážne problémy so zrakom. Takže je to približne<br />

80 tisíc ľudí. Únia nevidiacich a slabozrakých<br />

Slovenska združuje 6800 riadne<br />

zaregistrovaných členov.<br />

■ Ako sa darí únii presadzovať záujmy nevidiacich<br />

v SR?<br />

Vo vzťahu k výkonnej moci a zákonodarnej<br />

moci sa systematicky snažíme presadzovať<br />

legislatívne opatrenia v prospech<br />

zrakovo postihnutých občanov. Využívame<br />

k tomu možnosť zasielať návrhy a pripomienky<br />

k pripravovanej legislatíve a lobovať<br />

v parlamente u predsedov výborov, predsedov<br />

parlamentných klubov i u samotných<br />

poslancov. Za súčasnej vládnej koalície bola<br />

úspešnosť našich návrhov vďaka reštriktívnej<br />

politike v sociálnej oblasti veľmi nízka,<br />

v posledných dvoch rokoch sme s niektorými<br />

návrhmi boli úspešní.<br />

■ V zahraničí môžu nevidiaci komunikovať aj<br />

elektronicky, ako je to u nás?<br />

Aj na našom trhu sú k dispozícii potrebné<br />

zariadenia a programy umožňujúce nevidiacim<br />

používať výpočtovú techniku. Existujú<br />

príspevky štátu na ich nákup podľa zákona<br />

o sociálnej pomoci, ale a vďaka nemu je aj<br />

na Slovensku niekoľko sto užívateľov týchto<br />

asistenčných technológií. Samotná technika<br />

však nestačí, treba mať dobre vyškolených<br />

používateľov a kvalifikované podporné<br />

služby. Nevidiaci používateľ počítača<br />

totiž musí vedieť na splnenie jednoduchej<br />

úlohy podstatne viac, pamätať si množstvo<br />

príkazov a postupov, ktoré nevidí na monitore<br />

počítača.<br />

■<br />

Február 2006<br />

31

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

KEBY SOM SVOJU PRÁCU CHÁPALA AKO OBEŤ,<br />

TAK BY SOM JU NEROBILA<br />

Hovoríme s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ivetou Radičovou nielen o reformách, ale aj o veciach života, o voľnom<br />

čase, o absencii doma o príjemných chvíľach medzi študentmi. Zhováral sa publicista Milan Valášek.<br />

je aj dôchodková reforma, predovšetkým určité<br />

úpravy v prvom pilieri.<br />

■ V poslednom čase sa ženy výraznejšie presadzujú<br />

na najvyšších postoch v politike. Sú<br />

prezidentkami štátov, premiérkami, ministerkami...<br />

Po dlhom čase ste prvou dámou<br />

v mužskej vláde. Ako vnímate svoje postavenie.<br />

Nemyslíte si, žeby vo vláde, ale aj v iných<br />

vedúcich pozíciách malo byť viac žien?<br />

Zastupujem rezort, ktorý má rodovú rovnosť<br />

v náplni práce. Vyššie zastúpenie žien<br />

by tento princíp napĺňalo. Zastúpenie žien<br />

vo vrcholovej politike je problémom i mobilitnej<br />

dráhy, ktorá vedie do vysokej politiky.<br />

Cesta hore totiž vedie aj z komunálnej politiky,<br />

postupne zo straníckych štruktúr, ale<br />

podmienkou je, aby samotné ženy mali záujem<br />

pôsobiť vo vrcholovej politike. Pokiaľ<br />

má žena rodinu a maloleté deti, rodina je<br />

prvoradá. Bez podpory rodiny žena také rozhodnutie<br />

neurobí. Za politikou v hlavnom<br />

meste sa dochádzať nedá. Treba byť pri tom.<br />

Napriek všetkému ženy v politike pribúdajú,<br />

čo je nesporne aj zásluha mimovládnych organizácií,<br />

ktoré túto tému otvorili, rozšírili<br />

v spoločnosti vnímanie problematiky žien<br />

v politike. Nestačí byť už len povestným<br />

krkom, ale aj hlavou. Vo vláde však natvrdo<br />

platí rovnosť pohlaví. To je vyjednávanie<br />

rovného s rovným.<br />

■ Popri rezorte zdravotníctva je ten váš občiansky<br />

azda najsledovanejší: práca (nezamestnanosť),<br />

sociálne veci (dôchodky, chudoba),<br />

rodina (príspevky). Mohli by ste definovať<br />

priority, s ktorými ste vstúpili do rezortu<br />

a ako sa s odstupom nedlhého obdobia pozeráte<br />

na ich realizáciu?<br />

Nazdávam sa, že problémy treba riešiť od<br />

príčin a nie od dôsledkov. Nezapieram, že<br />

Slovensko má vysoké percento dlhodobo<br />

nezamestnaných. Takže mojou prvou prioritou<br />

bolo posilnenie aktívnych nástrojov trhu<br />

práce, so spustením sprievodných pilotných<br />

a špecifických projektov, ktoré by tomuto<br />

procesu pomáhali.. Druhou prioritu bola rodina,<br />

v tom najširšom slova zmysle, aj keď<br />

podpora rodín dnes tkvie aj v nepriamych<br />

nástrojoch – politika bývania a opäť politika<br />

zamestnanosti. Ministerstvo má však v rukách<br />

nástroje aj na podchytenie ohrozených,<br />

alebo sociálne rizikových rodín. Sú to rodiny<br />

pracujúcich chudobných, alebo nízkopríjmové<br />

rodiny, ktoré sú už dnes v kategórii<br />

znevýhodnených, nezamestnanosť, mnohodetnosť,<br />

osamelosť rodiča, pre ktoré slúžia<br />

spomenuté nástroje, vstupujúce do platnosti<br />

od 1. januára tohto roka. Treťou prioritou sú<br />

práva dieťaťa. Počnúc podporou podôb náhradnej<br />

rodinnej starostlivosti, aby sa deti<br />

podľa možnosti umiestňovali v náhradných<br />

rodinách a nie v detských domovoch, až po<br />

konkrétne prípady ochrany práv dieťaťa.<br />

Ďalšou prioritou, s ktorou som už nerátala,<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Uskutočňovanie reformy v rezorte práce,<br />

sociálnych vecí a rodiny nebolo a nie je jednoduché,<br />

bezproblémové. Zdá sa však, že na<br />

rozdiel od vášho predchodcu akoby ste nástrahami<br />

reformy prechádzali plynulejšie. Nie<br />

je to tým, že možno zložitejšie a boľavejšie<br />

veci vybavil exminister Ľudovít Kaník, alebo,<br />

že to jednoducho s ľuďmi lepšie viete?<br />

Nastúpila som do rezortu v špecifickom<br />

období, mám na mysli jeho dĺžku. Rozhodovala<br />

som sa či prijať ponúkané miesto<br />

a veľkú dôveru, paralelne s výberom takých<br />

priorít, ktoré zvládnem v zostávajúcom čase<br />

do nasledujúcich volieb. Pri týchto úvahách<br />

sa možno trochu prejavil istý špecificky ženský<br />

spôsob komunikácie, čím mám na mysli,<br />

že akosi obratnejšie dokážem dosiahnuť, že<br />

zainteresované strany akceptujú aj možnosť<br />

ustúpiť. Je dobré, keď obaja majú pocit víťazstva,<br />

za cenu istého ústupku. Napokon<br />

nepotieram svoju profesionalitu, poznanie<br />

reality totiž poskytuje iný uhol pohľadu na<br />

riešené veci.<br />

■ Zdá sa, že sociálna reforma je zavŕšená.<br />

Podľa najnovších informácií, do druhého piliera<br />

veľmi citlivej oblasti – dôchodkového<br />

sporenia – pribudne tohto roku odhadom<br />

ďalších 300-tisíc ľudí, čo je určite pozitívny<br />

signál. Akoby však ešte stále nebol uzavretý<br />

prvý pilier. Počuť hlasy o jeho prílišnej výdatnosti,<br />

že vyplácané peniaze na predčasné<br />

a riadne starobné dôchodky nezodpovedajú<br />

možnostiam Sociálnej poisťovne, nehovoriac<br />

o oprávnenosti rozdielov. Budete s tým ešte<br />

niečo robiť?<br />

Ten šokový prechod z rokov 2003/2004<br />

v dôchodkovej reforme, ide o zmenu výpočtu<br />

dôchodkov v rámci prvého piliera,<br />

bol výsledkom poslaneckého návrhu a vláda<br />

dodnes zato znáša následky. Takže odpovedám:<br />

budeme s tým niečo robiť, niektoré<br />

skrivodlivosti treba odstrániť. Hľadám riešenia,<br />

prijímam návrhy, ako rozpory korigovať,<br />

pretože bez toho akákoľvek ďalšia úvaha<br />

o prvom pilieri nie je možná. Treba na to čas,<br />

skôr by som v terajšej situácii preferovala<br />

odbornú diskusiu o možnostiach koncepčných<br />

úprav, ktoré by sa v nasledujúcom volebnom<br />

období mohli realizovať.<br />

■ Slovensku sa vyčíta najvyššia miera nezamestnanosti<br />

a najvyšší podiel chudobných<br />

ľudí v spoločnosti. Nie je to napríklad aj tým,<br />

zazneli totiž aj také názory mediálnych analytikov,<br />

že Európa nám nastavuje nie príliš<br />

32 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

korektné hodnotiace kritériá, vychádzajúce<br />

zo starších štatistických údajov?<br />

Veľmi rada odpoviem. Treba totiž uviesť<br />

na správnu mieru, o čom údaje z Eurostatu<br />

sú a ako sa podieľajú na istej mediálnej realite.<br />

Eurostat vychádza z údajov z viackrát<br />

publikovaných a diskutovaných mikrocenzov<br />

z roku 2002. Čerstvejšie údaje o Slovensku<br />

nie sú k dispozícii a teda nemôžu<br />

ich mať. Dáta, o ktoré sa Eurostat vo svojich<br />

výstupoch opiera, sú iba indíciami a nie<br />

presnými číslami. Ďalej: existujú najmenej<br />

štyri spôsoby merania chudoby, o ktorých sa<br />

diskutuje. Eurostat použil len dva spôsoby:<br />

kombináciu takzvaného subjektívneho merania<br />

chudoby (vyjadrenia občanov, čo by<br />

chceli a nemôžu mať, teda vlastné posúdenie<br />

ich sociálnej situácie) a z objektívnych<br />

metodík použil meranie čistého príjmu na<br />

osobu, ktorý je pod úrovňou<br />

60-tich percent národného mediánu,<br />

čo v podmienkach Slovenska<br />

znamená, že aj 4-členná<br />

rodina, ktorej čistý mesačný príjem<br />

je 24-tisíc Sk je považovaná<br />

za ohrozenú chudobou. Toto je<br />

veľmi riskantné, preto napríklad<br />

Veľká Británia pri takomto meraní<br />

chudoby vyšla horšie v rebríčku<br />

ako Bulharsko, alebo Rumunsko.<br />

Keď je totiž spoločnosť z hľadiska<br />

príjmového rozloženia homogénnejšia,<br />

tak tých, ktorí sú pod tými<br />

60-timi percentami je menej. Slovenská<br />

republika sa podľa tohto<br />

merania nachádza v jednom rangu<br />

so Španielskom, Gréckom, ale<br />

aj s Írskom. Neviem si pritom dosť<br />

dobre predstaviť, že by<br />

niekto napísal, že Írsko je<br />

najchudobnejšia krajina<br />

Európy..., hoci v slovenskej<br />

tlači sa články s titulkami<br />

o tom, že Slovensko<br />

je najchudobnejšia<br />

krajina v Európe objavili. Nepopieram, že<br />

Slovensko má problémy s chudobou, ale nie<br />

v takých číslach, ako ich zverejnil Eurostat.<br />

■ Občanov Slovenska vraj bude ubúdať. Rodí<br />

sa menej detí. Jednou z príčin je práve aj<br />

ekonomická situácia najmä mladých rodín.<br />

V Českej republike to chceli veľkoryso vyriešiť,<br />

ale napokon sa zľakli, zistili, že by to stálo<br />

príliš veľa peňazí a pristúpia k tomu neskôr<br />

a postupne. Ako to hodláte riešiť na Slovensku?<br />

Podľa môjho názoru, hlavnými nástrojmi<br />

na riešenie problematiky mladých rodín sú<br />

bývanie a zamestnanie. Preventívna podpora<br />

mladých rodín, rodinného správania sa,<br />

reprodukcie, je vlastne aj zásadným riešením<br />

problému dôchodkov. Dilema a debata<br />

o tom, či viac investovať do prevencie, aby tá<br />

ďalšia generácia už nemala až taký problém<br />

s dôchodkovým zabezpečením, alebo riešiť<br />

dôchodkovú reformu investíciami, ale potom<br />

nutne menej dávať na prevenciu. Toto je<br />

dilema každej krajiny, každého, kto o týchto<br />

zásadných otázkach rozhoduje. Uplatňovať<br />

aj – aj, tak na to treba bohatú krajinu. Pozrite<br />

sa do vyspelých západoeurópskych krajín<br />

a na ich najnovšie prístupy v sociálnych systémoch.<br />

Vlak je rozbehnutý, do zabezpečenia<br />

dôchodkov sa investujú obrovské peniaze,<br />

čo ukrajuje z prostriedkov, ktoré by sme<br />

mohli investovať do prevencie, teda do podpory<br />

mladých rodín. Istá filozofia zmien v rodinných<br />

dávkach tu je, existuje, kombinácia<br />

rodičovského a materského príspevku z poistenia<br />

by mohla dnešnú situáciu výrazne<br />

zlepšiť. Teda nerozbíjanie balíka peňazí na<br />

množstvo podporných dávok a príspevkov.<br />

Pri tvorbe koncepcie rodinných prídavkov<br />

som sa zúčastňovala ako poradkyňa a presviedčala<br />

som, že ich treba zvýšiť – priamy<br />

prídavok, daňové bonusy najmä pre rodiny<br />

s nezaopatrenými deťmi.<br />

„Existujú najmenej štyri spôsoby merania chudoby, o ktorých<br />

sa diskutuje. Eurostat použil len dva spôsoby: kombináciu<br />

takzvaného subjektívneho merania chudoby a z objektívnych<br />

metodík použil meranie čistého príjmu.“<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Keby sme porovnávali súčasné sociálne<br />

systémy v susedných krajinách, ako by z tejto<br />

komparácie vyšla Slovenská republika?<br />

Výborná otázka. Vo svete nejestvuje jediný<br />

model sociálneho štátu, po ktorom časť<br />

opozície volá i na Slovensku. Poznáme však<br />

minimálne štyri zásadné modely, ktoré majú<br />

rôzne definované princípy solidarity, sociálnej<br />

spravodlivosti, ale aj to, kto majú byť<br />

hlavní aktéri a vykonávatelia sociálnej politiky,<br />

do akej miery má byť štát tým základným<br />

aktérom. Tie podoby sú naozaj rôzne.<br />

Slovensko začalo budovať podobu korporativistického<br />

sociálneho štátu, aj s ohľadom<br />

na tradície. Dnes sa transformuje do podoby<br />

decentralizácie kompetencií na rôznych sociálnych<br />

aktérov. V porovnaní s európskymi<br />

krajinami v dôchodkovej reforme sme<br />

podobní s Maďarmi, Poliakmi, Chorvátmi,<br />

Estóncami a Litovcami, v oblasti rodinnej<br />

politiky sme si veľmi podobní so škandinávskymi<br />

krajinami, ale aj s Čechmi, v oblasti<br />

sociálnych dávok máme princípy (v prípade<br />

aktivačných príspevkov, ich adresnosti) podobné<br />

juhozápadným modelom sociálneho<br />

štátu a takto by som mohla pokračovať. Kategórie<br />

lepšia - horšia krajina v tomto kontexte<br />

nepoužijem, pretože každá krajina má<br />

za sebou určitú históriu, kultúrne a hodnotové<br />

zázemie, čo pravdepodobne do určitej<br />

miery rešpektuje a akceptuje. Jednoducho,<br />

nedá sa ísť bezhlavo proti historickej skúsenosti.<br />

■ S akými úlohami vstúpilo ministerstvo do<br />

tohto roka, aké sú vaše priority? Neovplyvnia<br />

prípadné radikálnejšie návrhy a riešenia nastávajúce<br />

parlamentné voľby. Nájde sa potrebná<br />

politická vôľa a odvaha pustiť sa hoci<br />

aj do nepopulárnych opatrení, alebo to počká<br />

na budúcu vládu?<br />

S čistým svedomím si dovolím povedať,<br />

že nie sú nutné žiadne nepopulárne opatrenia.<br />

Tie už boli. Reforma bola<br />

ťažká v tom, že naozaj musela<br />

najprv urobiť poriadok v starom<br />

systéme. Nielen vládne strany, ale<br />

aj opozičný Smer -SD, a ďalšie<br />

opozičné strany, mali vo svojich<br />

predvolebných programoch pre<br />

tento rezort naplánované opatrenia,<br />

ktoré by zabránili zneužívať sociálny<br />

systém. Ako prvý krok. Dnes<br />

vieme, že podmienky pre motiváciu<br />

a aktivizáciu človeka boli vytvorené<br />

a je čas posunúť sa od vytvorených<br />

príležitostí k princípu rovnosti<br />

príležitostí. Teda pre kategórie,<br />

ktoré ani pri najlepšej vôli – ľudia<br />

s nízkou kvalifikáciou, alebo dnes<br />

s už nezodpovedajúcou kvalifikáciou,<br />

kategórie ľudí po päťdesiatke<br />

– nemajú šancu chopiť sa<br />

príležitostí, ktoré boli vytvorené.<br />

Princíp napĺňania<br />

rovnosti príležitostí bude<br />

teda aj záležitosťou správnych<br />

rozhodnutí.<br />

■ Pohybujete sa nielen profesionálne, ale aj<br />

v politicky najvyšších kruhoch. Máte pocit,<br />

že veci verejné je to pravé, čomu by ste boli<br />

ochotná obetovať aj nasledujúce roky, alebo<br />

doterajšie skúsenosti stačili?<br />

Dovolím si nesúhlasiť s otázkou: pracovať<br />

v rezorte, alebo v kresle ministerky vlády, to<br />

nie je obeť. Pokiaľ je človek presvedčený, že<br />

robí správne rozhodnutia, teda rozhodnutia<br />

spravodlivo vybalansované, tak to podľa<br />

môjho názoru, v žiadnom prípade nie je<br />

obeť. Keby som to mala chápať ako obeť,<br />

tak to robiť nebudem. Kladiem si otázky, či<br />

mám potrebné zručnosti, respektíve, či moje<br />

profesionálne zručnosti stačia pre výkon politiky,<br />

či kroky, ktoré podnikám sa efektívne<br />

a merateľne prejavia v konkrétnom živote<br />

aspoň určitých vybraných sociálnych skupín.<br />

Samozrejme, zaujíma ma aj to, aká politická<br />

kultúra bude sprevádzať moju skúsenosť<br />

vo vrcholovej politike, lebo, priznám sa,<br />

zľavovať z mojich predstáv o tom, čo slušné<br />

je a už slušné nie je, naozaj nemienim. Uvidíme.<br />

■<br />

Február 2006<br />

33

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

ZÍSKAVANIE PODPORY V PARLAMENTE<br />

VO VOLEBNOM ROKU JE RIZIKOM<br />

Nevyhnutné zmeny dolaďovania dôchodkovej reformy v praxi a s tým spojené riziká pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami boli<br />

témou rozhovoru publicistky Kláry Grosmannovej so štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

Miroslavom Beblavým. Zaoberali sa aj štátnou podporou zamestnanosti občanov.<br />

■ Dôchodková reforma v praxi dokázala<br />

nielen svoju nevyhnutnosť, ale zviditeľnila<br />

aj problémy a nedostatky. Nehrozí, že po<br />

zmenách, ktoré navrhne vaše ministerstvo sa<br />

stretnete s nepochopením poslancov v parlamente?<br />

Ich funkčné obdobie sa totiž kráti<br />

a oni sa sústreďujú na vlastné záležitosti, činnosť<br />

v prospech občanov odsúvajú na druhú<br />

koľaj.<br />

Na zmenách, ktoré sme avizovali vlani<br />

v novembri, už práve finišujeme. Chceme<br />

ich na pripomienkovanie ponúknuť politickej<br />

i odbornej verejnosti čo najskôr. Samozrejme,<br />

uvedomujeme si riziko, že vo volebnom<br />

roku bude získavanie podpory v Národnej<br />

rade SR omnoho ťažšie. Zmeny, ktoré sa<br />

týkajú dolaďovania dôchodkovej reformy<br />

však verbálne podporila väčšina členov sociálneho<br />

výboru za koalíciu aj opozíciu ešte<br />

vlani. Predpokladáme, že rovnako sa budú<br />

správať aj pri hlasovaniach v NR SR.<br />

■ Hoci o zákonných zmenách nik nepochybuje,<br />

na konkrétne medializované navrhované<br />

zmeny občania reagujú rôzne, podľa toho, čo<br />

sa ich pozitívne alebo negatívne dotýka. Jedni<br />

chvália možnosť zvýšenia minimálnych dôchodkov,<br />

iní kritizujú, že to potiera princíp zásluhovosti.<br />

To isté platí o najvyšších penziách.<br />

Skúsenosti ukázali, že dôchodkový systém<br />

musí v sebe obsahovať prvky solidarity a zásluhovosti.<br />

Keďže sme nezačínali s reformou<br />

v bode nula, ale viac ako štyridsať rokov tu<br />

fungoval istý systém, ktorý najmä v posledných<br />

pätnástich rokoch vytvoril už pred dôchodkovou<br />

reformou niekoľko kategórií dôchodcov,<br />

musíme dnes citlivo zvažovať charakter<br />

úprav pre všetky tieto cieľové skupiny.<br />

■ Pred rokom ste konštatovali, že budete<br />

spokojný, ak dôchodcovské sporiteľne (teraz<br />

už spoločnosti) získajú 800-tisíc klientov pre<br />

druhý pilier. Vlani bolo však uzatvorených až<br />

o 300-tisíc zmlúv viac. Znamená to súčasne,<br />

keďže uplynul rok, že prví nespokojní sporitelia<br />

už môžu meniť správcovské spoločnosti.<br />

Očakávate masívne presuny?<br />

Druhý pilier reformy oslávil v týchto dňoch<br />

prvý rok od svojho štartu. Sociálna poisťovňa<br />

registruje už takmer 1,1 milióna sporiteľov,<br />

čo je 41 percent ekonomicky aktívnych<br />

občanov. Naše predpoklady sa pohybujú<br />

okolo 50 až 70 percent. Do konca júna 2006,<br />

keď vyprší poldruharočná lehota na vstup<br />

do druhého piliera sa k tomuto číslu veľmi<br />

priblížime. Masívne prestupy medzi dôchodkovými<br />

správcovskými spoločnosťami (DSS)<br />

zatiaľ neočakávame. Podľa informácií z DSS<br />

Foto: M. Nemec<br />

a Sociálnej poisťovne len veľmi nízky počet<br />

sporiteľov chce zmeniť správcovskú spoločnosť.<br />

Ide približne o 10 000 sporiteľov, čo je<br />

oproti 1,1 miliónu všetkých zanedbateľné<br />

percento. Sporitelia ešte ani nemôžu registrovať<br />

výhody sporenia, pretože prostriedky<br />

na účte sa im zhodnotia až v dlhodobom<br />

horizonte. Rozdiely medzi spoločnosťami sú<br />

len vo výške poplatkov za vedenie účtov, ale<br />

aj tieto rozdiely sú zanedbateľné.<br />

■ Sporitelia na dôchodky môžu byť nespokojní<br />

napríklad aj s tým, že na účtoch sa im<br />

neobjavujú včas sumy odvádzané zamestnávateľmi.<br />

Hoci aj to môže mať rôzne príčiny,<br />

podľa predsedu Rady riaditeľov Sociálnej<br />

poisťovne Františka Halmeša táto inštitúcia<br />

zintenzívni tlak na zamestnávateľov, mešká<br />

totiž približne 600-tisíc platieb. Prečo sa obchádza<br />

zákon?<br />

Sociálna poisťovňa k 17. januáru 2006<br />

úspešne zrealizovala už 96 percent všetkých<br />

platieb v druhom pilieri, pričom napríklad<br />

v Chorvátsku, ktoré je považované za úspešný<br />

reformný príklad, dosiahlo po dvoch rokoch<br />

hodnotu 98 percent. V druhom pilieri<br />

sa v prvom roku fungovania zhromaždilo<br />

takmer 9,4 mld. Sk, čo vychádza okolo 9-tisíc<br />

Sk na jedného sporiteľa. Vo zvyšných prípadoch<br />

ide o ťažko identifikovateľné prípady,<br />

falošné zmluvy a podobne. Aj tieto problémy<br />

však Sociálna poisťovňa po dohode s DSS<br />

a rezortom práce odstráni už v najbližších<br />

dňoch a percento úspešne realizovaných<br />

platieb bude vyššie.<br />

■ Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny<br />

Iveta Radičová konštatovala, že Sociálna<br />

poisťovňa minula bezvýsledne toľko financií<br />

na informačnú kampaň v súvislosti s dôchodkovou<br />

reformou, že by sa za to dala zrušiť<br />

chudoba na Slovensku. Zaiste disponujete aj<br />

konkrétnymi príkladmi – môžete ich uviesť?<br />

Nemáte správne informácie. Ministerka<br />

práce v súvislosti so Sociálnou poisťovňou<br />

hovorila o jej informačnom systéme a nie<br />

o informačnej kampani. Ja však nie som<br />

členom dozornej rady Sociálnej poisťovne,<br />

a preto sa konkrétnejšie k tejto otázke neviem<br />

vyjadriť.<br />

■ Aj keď pojmy nie sú totožné, úzko súvisia.<br />

Do informačnej kampane bolo vlani zapojené<br />

aj vaše ministerstvo. Občania sa teda nemohli<br />

sťažovať na nedostatok informácií. Boli však<br />

kvalitné? Zladené napríklad s kampaňou Sociálnej<br />

poisťovne a správcovských spoločností?<br />

Kampaň, aj na základe prieskumov verejnej<br />

mienky ukázala, že bola odôvodnená<br />

a úspešná. Dôchodková reforma je dlhodobo<br />

občanmi vnímaná ako jedna z najpozitívnejších<br />

reforiem vlády, čo je však dôležitejšie,<br />

samotní občania vedia veľmi dobre pomenovať<br />

jej hlavné princípy. Jedným z pozi-<br />

34 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

tívnych a merateľných výsledkov kampane<br />

je aj fakt, že do 2. piliera vstupujú prevažne<br />

mladšie vekové kategórie. Na skutočnosť,<br />

že ide o systém dlhodobého sporenia naša<br />

informačná kampaň trvale upozorňovala.<br />

Jej cieľom bolo aj isté vyváženie reklamnej<br />

kampane dôchodcovských správcovských<br />

spoločností tak, aby občan mal prístup k objektívnym<br />

informáciám z ministerstva.<br />

■ V novembri 2005 bolo na Slovensku<br />

322 608 nezamestnaných osôb. Aká bola<br />

koncoročná bilancia?<br />

Decembrová nezamestnanosť – 11,36 percenta<br />

– oproti novembru vzrástla o pol percenta.<br />

Oproti decembru 2004 bola však nezamestnanosť<br />

na Slovensku nižšia o 1,71 percenta.<br />

■ Ľudia akosi zabúdajú, že na Slovensku<br />

dlhodobo klesá nezamestnanosť, aj keď jej<br />

evidencia z rôznych zdrojov je rozdielna. Veď<br />

pred niekoľkými rokmi počet ľudí bez práce<br />

prekročil 500 tisíc, čo znamená, že každý desiaty<br />

občan bol bez práce. Nevyraďujú úrady<br />

práce z evidencie nezamestnaných priveľa<br />

osôb len na základe administratívneho postupu<br />

– teda síce v medziach zákona, ale bez<br />

individuálneho ľudského prístupu?<br />

Štatistika ústredia práce sa odlišuje od čísla,<br />

ktoré zverejňuje Štatistický úrad. Rozdiel<br />

je v metodike, preto ústredie vykazuje značne<br />

nižšie čísla oproti tým, ktoré zverejňuje<br />

Štatistický úrad SR. Dôležitý je ale trend: nezamestnanosť<br />

podľa uvedených domácich,<br />

ale i medzinárodných inštitúcií klesá a stúpa<br />

zamestnanosť – a to je rozhodujúce. Informácie<br />

o administratívnom znižovaní nezamestnanosti<br />

stratili relevantnosť.<br />

■ V čom vidíte príčinu, že počet dlhodobo<br />

nezamestnaných stúpa? Tých, čo sú vyše<br />

roka bez zamestnania je viac než 170-tisíc,<br />

počet ľudí bez práce dlhšie ako 4 roky sa<br />

zvýšil z 50,22 spred roka na 52,73 spomedzi<br />

všetkých nezamestnaných (čiže ide až o 16-tisíc<br />

osôb).<br />

Problematickou skupinou zostávajú naďalej<br />

dlhodobo nezamestnaní uchádzači<br />

o zamestnanie a uchádzači s nízkou alebo<br />

žiadnou kvalifikáciou. Aj preto výraznejšie<br />

podporujeme vzdelávacie programy v úradoch<br />

a rekvalifikácie, ktorých efekt bude<br />

vo vytvorení pracovných miest. Situácia na<br />

trhu práce je taká, že zamestnávatelia vyhľadávajú<br />

viac zamestnancov s adekvátnym<br />

vzdelaním. Štruktúra trhu práce sa mení,<br />

a preto musíme byť pripravení reagovať na<br />

tieto zmeny. Pripravujeme špeciálne programy<br />

a vytvárame príležitosti pre uchádzačov,<br />

ktorí v týchto nových podmienkach majú obmedzené<br />

možnosti zamestnania sa.<br />

■ Uprednostňujete kritériá zamestnanosti<br />

pred nezamestnanosťou. V tomto duchu sa<br />

vyjadril aj vicepremiér a minister financií<br />

Ivan Mikloš: chce zvýšiť zamestnanosť na<br />

Slovensku podporou nízkopríjmových skupín<br />

obyvateľstva, tzv. daňovým bonusom. Je to<br />

správny krok?<br />

Daňový bonus motivuje k práci, a to aj za<br />

nízku mzdu. To znamená, že je výhodný aj<br />

pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Ministerstvo<br />

práce bolo iniciátorom vytvorenia<br />

rodinných prídavkov prostredníctvom daňových<br />

bonusov pre pracujúce rodiny s deťmi.<br />

Dnes takáto rodina môže získať mesačne na<br />

jedno dieťa viac ako 1000 Sk.<br />

■ Aká je ďalšia stimulácia štátu na podporu<br />

zamestnanosti prostredníctvom rôznych príspevkov,<br />

vrátane malých zamestnávateľov, postihnutých<br />

občanov, vzdelávajúcich sa osôb?<br />

V našom rezorte je to systém príspevkov<br />

služieb zamestnanosti, v ktorom štát<br />

obvykle dotuje počiatočné náklady spojené<br />

s vytvorením nového pracovného miesta.<br />

Najviac sa nám osvedčil príspevok pre<br />

samostatnú zárobkovú činnosť a úspešne<br />

dopadol aj pilotný projekt pre podporu zamestnávania<br />

znevýhodnených uchádzačov<br />

na trhu práce. Práve v týchto oblastiach budeme<br />

hľadať ďalšie zlepšenia, aby sa okruh<br />

možných prijímateľov tejto podpory rozšíril.<br />

Podarí sa nám vytvoriť príležitosti na zamestnanie,<br />

ktoré znevýhodnení uchádzači<br />

doposiaľ nemali.<br />

■ Prekvapili vás výsledky prieskumu Eurostatu,<br />

podľa ktorého sa na Slovensku žije najhoršie<br />

zo všetkých krajín EÚ? Určil si Eurostat<br />

správne kritériá na posúdenie životnej úrovne,<br />

podľa ktorých sme najchudobnejšou krajinou<br />

únie? Ministerka I. Radičová tiež proti<br />

tomu protestovala – účinne?<br />

Dáta, z ktorých Eurostat čerpal vo svojej<br />

správe sú z roku 2002, pretože zatiaľ nedisponuje<br />

aktuálnymi štatistikami, ktoré<br />

zohľadňujú hospodárske výsledky Slovenska<br />

po spustení reforiem vo verejnom sektore.<br />

Okrem toho je aj otázna metodika, ktorou<br />

Eurostat tieto výsledky vyhodnocuje. Existuje<br />

niekoľko spôsobov merania chudoby. Ako<br />

príklad možno uviesť relatívnu alebo objektívnu<br />

chudobu. Absolútna hranica chudoby<br />

sa odvíja od minimálnej úrovne spotreby,<br />

ktorá umožní človeku zabezpečiť základné<br />

životné potreby. Relatívna hranica chudoby<br />

vychádza z premisy, že v každej spoločnosti<br />

sú chudobní. Táto hranica odzrkadľuje nemožnosť<br />

zadovážiť si časť toho, čo si môže<br />

dovoliť človek s priemerným príjmom. Relatívna<br />

hranica teda odzrkadľuje ekonomickú<br />

pozíciu jednotlivca v kontexte istej konkrétnej<br />

spoločnosti, a mení sa zároveň s vývojom<br />

životnej úrovne v tejto spoločnosti. Ministerka<br />

v tejto súvislosti nedávno upozornila svojich<br />

kolegov z EÚ, že Eurostat zo štyroch<br />

možných metodík, ktoré sa uplatňujú pri<br />

meraní chudoby, používa len subjektívnu<br />

metódu a metódu tzv. miery rizika chudoby,<br />

podľa ktorej je Slovensko rovnako „chudobné“<br />

ako Írsko, Španielsko, či Grécko, a teda<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

je vystavené väčšiemu riziku chudoby ako<br />

Rumunsko či Bulharsko. Chudoba ako taká<br />

je zložitejší problém, ale čo je rovnako dôležité,<br />

tieto správy vytvárajú dojem v očiach<br />

domácej a zahraničnej verejnosti o tom, že<br />

reformy sa nevyplácajú, a preto nie sú hodné<br />

nasledovania. Myslím, že toto posolstvo<br />

zarezonovalo najviac.<br />

„Dôchodková reforma je dlhodobo občanmi vnímaná ako jedna<br />

z najpozitívnejších reforiem vlády, čo je však dôležitejšie, samotní<br />

občania vedia veľmi dobre pomenovať jej hlavné princípy.“<br />

■ Podľa nedávneho prieskumu verejnej<br />

mienky u nás až takmer polovica mladých<br />

ľudí je odhodlaných odísť za prácou zo zahraničia.<br />

Nie je to veľmi znepokojivé?<br />

Táto správa vypovedá o ochote, či skôr<br />

odhodlaní vycestovať za prácou do zahraničia,<br />

čo môže byť motivované pracovným<br />

uplatnením, zárobkom, skúsenosťami alebo<br />

inými faktormi. To, či tak následne naozaj<br />

urobia, je otvorené. Okrem toho mladí ľudia<br />

sú dnes oveľa kozmopolitnejší, otvorenejší<br />

a prístupnejší trendom ako je práca v zahraničí.<br />

Sme súčasťou Európskej únie a tá rozširuje<br />

možnosti pracovného uplatnenia najmä<br />

pre vzdelaných mladých ľudí a ani vzdialenosť<br />

do zamestnania už nepredstavuje takú<br />

bariéru ako v minulosti.<br />

Naši občania denne dochádzajú za prácou<br />

nielen v rámci svojho okresu či kraja,<br />

ale i ďalej.<br />

■ Vaše ministerstvo poskytuje nezamestnaným<br />

od začiatku t.r. diferencovaný príspevok<br />

až do výšky 2000 korún na dochádzku za prácou.<br />

Bude to adekvátnejšia podpora zamestnanosti<br />

ako zrušený príspevok na sťahovanie<br />

za prácou, ktorý v posledných dvoch rokoch<br />

využilo iba niekoľko desiatok ľudí?<br />

Príspevok za prácou nenaplnil očakávania,<br />

ktoré sa doň vkladali. V rámci aktívnej<br />

politiky trhu práce sa využíval najmenej,<br />

a preto sme navrhli jeho zrušenie. Príspevok<br />

na dochádzku za prácou nie je jeho náhradou.<br />

Len istým spôsobom podporuje pracovnú<br />

mobilitu uchádzačov najmä tam, kde sú<br />

obmedzené pracovné príležitosti.<br />

■ Váš rezort sa usiluje o uzákonenie úradu<br />

ombudsmana na ochranu detských práv.<br />

Verejný ochranca práv Pavol Kandráč sa domnieva,<br />

že netreba ďalšiu inštitúciu, iba posilnenie<br />

jeho úradu.<br />

Navrhli sme také riešenie, ktoré bude v celej<br />

svojej podstate a zábere garantovať ochranu<br />

práv detí na náležitej úrovni. Ministerstvo<br />

práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo<br />

analýzu, na základe ktorej vláda rozhodla,<br />

že máme pripraviť zákon, ktorý umožní vykonávanie<br />

a garantovanie ochrany práv detí<br />

prostredníctvom špecializovanej inštitúcie.<br />

Aká táto inštitúcia bude, tak to bude známe<br />

až po vyhlásení verejnej súťaže, následne<br />

po tom, ako bude tento zákon o ochrancovi<br />

práv detí schválený v NR SR.<br />

■<br />

Február 2006<br />

35

Národná rada Slovenskej republiky<br />

CHCEME EŠTE NAPRAVIŤ<br />

CHYBY V SOCIÁLNEJ<br />

OBLASTI<br />

Jedným z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa v tomto<br />

volebnom období zaoberal veľkým balíkom právnych noriem súvisiacich<br />

s reformami druhej vlády Mikuláša Dzurindu, bol tzv. sociálny výbor.<br />

Podľa zákona o rokovacom poriadku parlamentu je jeho oficiálny<br />

názov Výbor pre sociálne veci a bývanie. Jeho podpredsedníčka Klára<br />

Sárközy, nominantka Strany maďarskej koalície, sa sociálnej problematike<br />

na straníckej či parlamentnej pôde venuje od roku 1992.<br />

Hovoril s ňou publicista František Meliš.<br />

■ Váš výbor je jedným z toho mála v parlamente,<br />

kde má koalícia menšinu. Pritom<br />

takmer všetky výbory boli kreované tak, aby<br />

v každom bola prevaha koaličných poslancov<br />

aspoň o jedného člena. Výbor pre sociálne<br />

veci a bývanie však prešiel asi najväčšími<br />

zmenami od začiatku volebného obdobia.<br />

Zloženie nášho výboru bolo po voľbách<br />

iné ako je v súčasnosti, pretože bol konštituovaný<br />

tak, že koalícia v ňom mala o jedného<br />

poslanca viac. Situácia sa však zmenila. Vojtech<br />

Tkáč odišiel z Ľudovej strany-Hnutia za<br />

demokratické Slovensko do Ľudovej únie,<br />

ale aj naďalej bol predsedom výboru. Po jeden<br />

a pol roku pôsobenia výboru sa zmenil<br />

počet koaličných a opozičných poslancov.<br />

Zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej<br />

únie odišli traja poslanci, stali sa nezávislými<br />

a neskôr založili Slobodné fórum. Zuzana<br />

Martináková, Ľubica Navrátilová a Peter<br />

Bódy prešli na stranu opozície, čím koalícia<br />

stratila väčšinu. Po zvolení podpredsedníčky<br />

výboru Edit Bauer za poslankyňu Európskeho<br />

parlamentu som na jej miesto nastúpila<br />

ja. Nastala zmena aj na poste predsedu výboru,<br />

keď namiesto opozičného Vojtecha Tkáča<br />

prišiel koaličný Július Brocka. Napriek tomu<br />

bola opozícia vo väčšine. Počty sa menili aj<br />

tak, že keď prichádzali do parlamentu náhradníci<br />

za poslancov opozičných strán,<br />

tak väčšinou sa dostávali do výboru pre veci<br />

sociálne a bývanie, hoci nikoho nenahradzovali.<br />

Tak sa stalo, že teraz v šestnásťčlennom<br />

výbore má koalícia iba piatich poslancov<br />

a zvyšok sú opoziční.<br />

■ Výbor pre sociálne veci a bývanie gestoroval<br />

a zrejme ešte bude gestorovať v tomto<br />

volebnom období viacero noviel zákonov,<br />

ktoré mali spojitosť s reformou sociálneho<br />

a dôchodkového systému na Slovensku. Diskusia<br />

k nim bola nielen živá, ale aj ostrá. Ako<br />

hodnotíte ich obsahovú a odbornú úroveň aj<br />

vzhľadom na to, že po odstúpení Ľudovíta<br />

Kaníka z funkcie ministra sa už novelizujú nedávno<br />

schválené novely zákonov?<br />

Hovorí sa tomu síce<br />

dolaďovanie, pričom možno<br />

ide o priznanie chýb pri zavádzaní<br />

tejto reformy.<br />

Táto vládna koalícia si pri svojom nástupe<br />

dala za úlohu urobiť niekoľko zásadných<br />

reforiem. Medzi nimi bola aj reforma sociálneho<br />

a dôchodkového systému. Reformné<br />

zákony, ktoré na začiatku prichádzali do výboru,<br />

neboli pripravené najšťastnejšie. Bolo<br />

to aj preto, že o reforme sa od začiatku hovorilo<br />

ako o ťažkej, ale dôslednej. Postupne sa<br />

skvalitňovala aj práca legislatívneho odboru<br />

ministerstva a výbor sa tiež usiloval, aby zlepšoval<br />

predkladané zákony. Vo výbore boli vytvorené<br />

podmienky na to, aby sa všetci jeho<br />

členovia zúčastňovali na zmene týchto zákonov<br />

a prispievali k tomu aj aktívne. Minister<br />

Ľudovít Kaník nám vytvoril podmienky na<br />

vstupovanie do všetkých zákonov. Uskutočnilo<br />

sa niekoľko tzv. okrúhlych stolov, kde<br />

sa koaliční i opoziční poslanci mohli zúčastniť,<br />

a tak spolupôsobiť na kreovaní zákonov.<br />

Fungovalo aj kolégium ministra, v ktorom<br />

boli zastúpení aj bývalí ministri Vojtech Tkáč<br />

a Oľga Keltošová, potom však z neho odišli.<br />

Minister Ľudovít Kaník prišiel na to, že je<br />

dobré predostrieť nám svoje vízie ešte predtým,<br />

ako išli do pripomienkového konania,<br />

aby sme mohli vstúpiť do ich legislatívnej podoby.<br />

Keď potom zákon po pripomienkovom<br />

konaní prišiel na rokovanie výboru, poslanci<br />

sa opäť k nemu postavili zodpovedne, a preto<br />

pozmeňujúce návrhy reprezentovali názor<br />

celého výboru, pretože sa nich zhodla koalícia<br />

s opozíciou. Situácia vo vládnej koalícii<br />

sa však vyvinula tak, že sa dostala do menšiny.<br />

Zmenili sa aj počty hlasov vo výbore.<br />

Keď zo začiatku reformné zákony v ňom boli<br />

prijímané konsenzuálne, v druhom polčase<br />

vládnutia koalície už o tom nemožno hovoriť.<br />

Sociálna problematika je totiž veľmi citlivou<br />

témou, na ktorej môže opozícia získavať politické<br />

body.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Niet sa ani čomu čudovať, pretože sa týka<br />

každého z nás od narodenia až po skon. Tento<br />

priestor bude živnou pôdou pre každú<br />

opozíciu. Tá terajšia iniciovala aj osobitnú<br />

schôdzu na vyslovenie nedôvery vtedajšiemu<br />

ministrovi Ľudovítovi Kaníkovi. Ten sa napokon<br />

v kresle udržal, nebola to však nejaká výrazná<br />

podpora zo strany koalície. Akoby už<br />

vtedy koaličníci pochopili, že reforma v jeho<br />

podaní nie je to, čo koalícii môže priniesť politické<br />

body.<br />

Zmeny, ktoré sa udiali v zákonoch o sociálnej<br />

pomoci, a tu treba oddeliť tieto zákony<br />

od zákonov o dôchodkovej reforme, boli také<br />

rozsiahle, že na začiatku bolo ťažké ich zodpovedne<br />

nastaviť. Prax ukázala, že nie všetko<br />

prebiehalo tak, ako sme si to predstavovali.<br />

Pozitívnym bol fakt, že sme sa do týchto<br />

rozsiahlych zmien pustili a že na to vtedy,<br />

keď sme to robili, bola politická vôľa. Mám<br />

na mysli napríklad to, že sme zúžili sociálne<br />

zákony na taký rozsah, aby bolo čo najmenej<br />

ľudí, ktorí ten sociálny systém zneužívali. To<br />

však spôsobilo nepokoje. Vieme, čo sa udialo<br />

na východe a na juhu stredného Slovenska<br />

v tých oblastiach, kde sú regionálne rozdiely<br />

a nezamestnanosť najvyššie. Pozitívne však<br />

bolo to, že sme sa usilovali urobiť všetko pre<br />

to, aby sa tento systém nezneužíval.<br />

■ Lenže táto zmena sa dotkla aj tých ľudí,<br />

ktorí ho nezneužívali.<br />

Žiaľbohu, boli medzi nim predovšetkým<br />

invalidní dôchodcovia, kde došlo k plošnému<br />

prehodnocovaniu invalidity a tento stav<br />

ešte aj dnes pretrváva. Určite aj medzi týmito<br />

ľuďmi boli takí, čo zneužívali vtedajší zákon,<br />

avšak treba povedať, že mnohí sa do toho<br />

dostali neprávom. Ak bol niekto uznaný za<br />

stopercentného invalida, tak je samozrejme,<br />

že z jedného dňa na druhý sa z neho nemohol<br />

stať iba 40-percentný invalid. Rokovania<br />

nášho výboru sa zúčastňovali aj zástupcovia<br />

jednotlivých dotknutých skupín a na základe<br />

ich pripomienok sme vyvolali stretnutia<br />

s ministrom Ľudovítom Kaníkom. Oboznámili<br />

sme ho s našimi poznatkami, on mal tiež<br />

svoje informácie a na základe týchto spoločných<br />

skúsenosti sme začali robiť zmeny, ktoré<br />

ďalej pokračujú. Museli sme prehodnotiť<br />

veľa vecí, niektoré sa už podarili a iné sa ešte<br />

prehodnocujú.<br />

36 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Národná rada Slovenskej republiky<br />

■ Ľudovít Kaník napokon reformu nedokončil<br />

a z funkcie odišiel sám.<br />

Jeho odchod bol motivovaný peniazmi,<br />

ktoré žiadal z eurofondov pre svoje firmy.<br />

Zmeny v sociálnej politike vtedy, keď odchádzal<br />

z funkcie už boli väčšinou pozitívne.<br />

Po jeho odchode sme menili zákon o zamestnanosti.<br />

Pružnosť v práci nášho výboru<br />

vidieť na príklade zvyšovania príspevku na<br />

bývanie, ktorý sme od 1. júla minulého roku<br />

zvýšili na 530, od septembra na 980 a od novembra<br />

na 1320 korún. Len čo sme zistili, že<br />

tie sociálne nožnice sa roztvárajú, tak sme<br />

boli v strehu a budeme musieť urobiť ďalšie<br />

korekcie, pretože od 1. januára nastali zmeny<br />

v cenách energií a služieb. Ako pozitívum<br />

vidím aj to, že na výbore sme sa dokázali<br />

dohodnúť aj s poslancami opozície, ktorí<br />

mnohokrát hlasovali za naše pozmeňujúce<br />

návrhy. Nebolo to však už tak na zasadnutí<br />

národnej rady, pretože opoziční poslanci nebudú<br />

hlasovať za reformné zákony.<br />

■ Predsa len sa zdá, že po odchode Ľudovíta<br />

Kaníka sa koalícia zaoberá dolaďovaním<br />

alebo vylepšovaním reforiem väčšmi ako by<br />

bolo zdravé. Napokon aj vy ste v pléne vystúpili<br />

s niekoľkými pozmeňovacími návrhmi,<br />

ktoré boli zakomponované do zákona, čo nemal<br />

so sociálnou politikou nič spoločné.<br />

Zmeny, o ktorých hovoríme, boli pripravené<br />

ešte za ministra Ľudovíta Kaníka. Keď<br />

sme ich dostali na stôl, tak som povedala<br />

ako spoločná spravodajkyňa, že sú to také<br />

rozsiahle zmeny, že neberiem zodpovednosť<br />

za ich predloženie. Vo výbore sme všetky<br />

prešli bod po bode. Najväčšou oponentkou<br />

bola poslankyňa Ľubica Navrátilová, ktorá<br />

je v tejto problematike absolútne doma.<br />

Napokon sme dospeli k tomu, že všetky tie<br />

zmeny sú čisté a môžu byť predložené do národnej<br />

rady. Lenže my sme nemohli otvoriť<br />

nijaký zákon zo sociálnej oblasti, do ktorého<br />

by sme to mohli vložiť. Legislatívci z národnej<br />

rady nám však povedali, že by to nemal<br />

byť problém, pretože vo výbore pre obranu<br />

a bezpečnosť je otvorená novela zákona<br />

o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov,<br />

a tam by sa to bez problémov dalo vložiť.<br />

Náš výbor s tým súhlasil a odišlo to na<br />

výbor pre obranu a bezpečnosť. Keď sa ten<br />

začal zaoberať tým množstvom pozmeňujúcich<br />

návrhov, tak z nášho výboru tam nikto<br />

nebol, pretože my sme tam nemali čo hľadať.<br />

Mali tam byť však legislatívci z ministerstva.<br />

Nikto ich však tam nepozval. Predseda výboru<br />

Robert Kaliňák povedal, že je to problematika<br />

sociálneho výboru a výbor sa tým<br />

nebude zaoberať. Tak sme museli nájsť iný<br />

otvorený zákon. Bol to zákon o rozpočtových<br />

pravidlách, do ktorého sme to vložili ešte<br />

pred schvaľovaním zákona o štátnom rozpočte.<br />

Opozícia sa pochopiteľne proti tomu<br />

búrila, my sme však boli presvedčení o tom,<br />

že ide o veci, ktoré by mali čo najskôr vstúpiť<br />

do platnosti, pretože by boli všeobecne<br />

prospešné. Pripúšťali sme, že je to neetické<br />

a nešpecifické, ale žiaľbohu v tomto prípade<br />

nie ojedinelé.<br />

■ Na Slovensku máme vyše milióna 200-tisíc<br />

dôchodcov, čo je veľmi silná spoločenská<br />

a aj voličská skupina, ktorá bola po 1. januári<br />

2004 rozdelená na tzv. starodôchodcov a novodôchodcov.<br />

Ak mám použiť myšlienku jedného<br />

z ministrov ponovembrových vlád, tak<br />

starodôchodcovia boli vlastne vyvlastnení<br />

ako pri menovej reforme komunistického režimu,<br />

pretože ich úspory majú nižšiu hodnotu<br />

ako úspory novodôchodcov. Uznávate, že to<br />

bola krivda voči značnej časti seniorov?<br />

Treba sa vrátiť do histórie. Dôchodková reforma<br />

je jednou z najťažších, pretože sa týka<br />

každého. Sme dôchodcovia, alebo budeme,<br />

každý z nás k tomu speje. Keby sa táto dôchodková<br />

reforma bola urobila v roku 1996,<br />

by bolo hospodárstvo Slovenskej republiky<br />

na úplne inej báze ako je teraz. Lenže nenašla<br />

sa ani jedna vláda, ktorá by do toho išla,<br />

pretože to bol ťažký politický boj. Ak by sme<br />

to boli urobili v minulom volebnom období,<br />

bolo by to jednoduchšie. Lenže vtedy bola vo<br />

vládnej koalícii Strana demokratickej ľavice,<br />

ktorá do toho nechcela ísť. Táto vláda do<br />

toho šla. Ako každá reforma, aj táto má svoje<br />

úskalia a je dosť nešťastné, že sa zaoberáme<br />

pojmami starodôchodcovia a novodôchodcovia.<br />

Toto niekto vypustil do verejnosti,<br />

lenže táto reforma nie je o tomto. Pri každej<br />

reforme je najväčším problémom prechodné<br />

obdobie. Je potrebné ho nastaviť tak, aby neutrpeli<br />

tí, čo vstupovali do dôchodkového<br />

veku pred reformou v porovnaní s tými, čo<br />

vstupovali po nej. Výrazy starodôchodcovia<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

a novodôchodcovia vznikli umelo a spôsobujú<br />

nám veľa problémov. Pani ministerka<br />

zvolala okrúhly stôl, na ktorom sme dostali<br />

grafy týkajúce sa starodôchodcov a novodôchodcov<br />

a zistili sme, čo to v praxi znamená.<br />

Ak berieme do úvahy, že na Slovensku žije<br />

jeden milión a 260-tisíc dôchodcov,<br />

tie výrazy sa týkajú iba<br />

dvoch percent, teda ide o 1500<br />

ľudí. Týka sa to tých, ktorí nadrábali<br />

a išli do dôchodku po 5, 7<br />

a viac nadpracovaných rokoch,<br />

napríklad vysokoškolskí profesori.<br />

Tu treba priznať, že u nich<br />

rozdiel v dôchodkoch znamená<br />

veľmi veľký skok. Ak dvaja vysokoškolskí<br />

profesori sedeli za<br />

jedným stolom a jeden z nich<br />

odišiel do dôchodku pred 31.<br />

decembrom 2003, má dôchodok<br />

9212 korún, pretože to bola maximálna<br />

výška dôchodku do toho<br />

dátumu. Ten, ktorý sedel vedľa<br />

neho a odišiel do dôchodku po<br />

1. januári 2004, dostal dôchodok<br />

19 000 korún. Toto sa týka zhruba<br />

dvoch percent dôchodcov.<br />

V tomto prípade možno hovoriť<br />

o staro- a novodôchodcoch. Je<br />

tu však masa ľudí, okolo 400-tisíc,<br />

ktorých sa to týka alebo netýka,<br />

kde sú tie hranice medzi<br />

starodôchodcami a novodôchodcami<br />

od 800 do 1000 korún, čo<br />

„Dôchodková reforma je jednou z najťažších, pretože sa týka každého.<br />

Keby sa bola urobila v roku 1996, by bolo hospodárstvo Slovenskej<br />

republiky na úplne inej báze ako je teraz. Lenže nenašla sa ani<br />

jedna vláda, ktorá by do toho išla, pretože to bol ťažký politický boj.“<br />

nie je až taký veľký rozdiel. Je však aj ďalších<br />

400-tisíc ľudí, kde sú už rozdiely okolo<br />

3000 korún.<br />

■ Logicky vyvstáva otázka, ako ďalej?<br />

Už sme upravili prechodné obdobie, ktoré<br />

bolo pôvodne do roku 2007 a teraz je do<br />

roku 2013. Pri zmene valorizácie od júna<br />

2005 sme upravili aj spôsob výpočtu dôchodku,<br />

keď dovtedy to bolo z posledných desať<br />

rokov, teraz je z posledných dvadsať rokov.<br />

Filozofickou otázkou zostáva, ako riešiť túto<br />

priepasť. Uvažuje sa o tom, že by sme vyriešili<br />

skupinu tých 1500 ľudí. Bude to ťažké,<br />

ale pokúsime sa o to. Lenže potom všetci tí,<br />

čo išli do dôchodku, budú mať nárok na prepočítanie<br />

dôchodkov. Zmena sa bude týkať<br />

mizivého percenta, ale Sociálna poisťovňa<br />

sa s tým bude rok boriť. Každému bude treba<br />

poslať list o tom, že splnil alebo nesplnil<br />

kritériá. To pre Sociálnu poisťovňu znamená<br />

milióny. Ďalšou otázkou je, ktorou skupinou<br />

sa treba zaoberať najskôr. Toto ešte<br />

nemáme doriešené. Takže v tomto prípade<br />

súhlasím s výrazom o prelaďovaní. Zákon<br />

o sociálnom poistení sme novelizovali už<br />

pätnásťkrát a každý zásah znamená negatívne<br />

odozvy skupín, ktorých sa to týka. ■<br />

Február 2006<br />

37

STAROSTLIVOSŤ O BUDÚCU STAROBU MÁ BYŤ<br />

CELOŽIVOTNOU FILOZOFIOU ĽUDÍ<br />

Dôchodky a dôchodková reforma vôbec sú popri zdravotníckych službách stále najhorúcejšou témou v spoločnosti. Predmetom pozornosti<br />

nie sú len zákonodarcovia, ale aj Sociálna poisťovňa, ktorá je len koncovým vykonávateľom právnych noriem vo vzťahu<br />

k občanom. euroREPORT preto požiadal o rozhovor jej predsedu rady riaditeľov Františka Halmeša.<br />

■ Nepochybne denne cítite tlak a kritiku verejnosti.<br />

Nakoľko možno pripustiť jej objektívnosť<br />

a opodstatnenosť?<br />

Kritika je normálna vec a stretávame sa<br />

s ňou všade, v štátnych, súkromných i verejnoprávnych<br />

inštitúciách. Rovnako aj<br />

s ľudskými chybami a nedokonalosťami. Ale<br />

od Sociálnej poisťovne sa na konci reťazca<br />

všetkých predchádzajúcich ohniviek vyžaduje<br />

stopercentná práca. Aby každá koruna z 10<br />

miliárd, ktoré nám mesačne prejdú rukami,<br />

našla svojho adresáta. A to často z nedokonalých<br />

podkladov platiteľov. Klienti súkromných<br />

dôchodkových správcovských spoločností<br />

sa hnevajú ak povieme, že to nie je<br />

možné urobiť lebo nemáme potrebné podklady<br />

napríklad od zamestnávateľov, aby sme<br />

mohli poslať peniaze na účty tak, ako nám to<br />

zákon prikazuje. Od Sociálnej poisťovne sa<br />

očakáva stopercentné plnenie si povinností.<br />

Sme však závislí na stopercentnej disciplíne<br />

platiteľov. Ich „nedisciplína“ je však vo verejnosti<br />

vo všeobecnosti vnímaná oveľa tolerantnejšie,<br />

ako naša následná objektívna nemožnosť<br />

splniť si svoje povinnosti. Je to o našej<br />

zodpovednosti, keďže sme si vedomí, že<br />

spravujeme súkromné financie sporiteľov.<br />

■ Teda výhrady sporiteľov na dôchodok majú<br />

iné pozadie ako v nedostatku kvality práce<br />

Sociálnej poisťovne?<br />

Áno v drvivej väčšine prípadov je to tak.<br />

Len zlomok zodpovednosti nesieme my.<br />

Ten spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa<br />

nedostatočne rýchlo reaguje na nedostatky<br />

zamestnávateľov. Ak od nich nedostaneme<br />

korektné podklady, to sú pre nás mesačné<br />

výkazy poistného, nevieme koľko peňazí<br />

máme poukázať.<br />

Pripúšťam, že pod návalom práce možno<br />

naši pracovníci v pobočkách neskoršie reagujú<br />

na odstraňovanie nedostatkov, a tým<br />

sa predlžuje prevod peňazí. Ale v konečnom<br />

dôsledku my nemôžeme opraviť niečo za zamestnávateľa.<br />

On si to musí opraviť sám. Až<br />

potom sa celý proces zopakuje. A práve to<br />

medziobdobie sa pripisuje Sociálnej poisťovni<br />

ako jej nedostatok.<br />

No, ak sú všetky údaje v podkladoch<br />

správne výkazy spracovávame automaticky<br />

do niekoľkých dní. Tak od nás odchádza<br />

90 percent príspevkov na účty v dôchodkových<br />

spoločnostiach. Zvyšných 10 percent je<br />

veľké trápenie a z nich posledné 2 percentá,<br />

ktoré neboli na účtoch – pri počte 1 150 tisíc<br />

klientov a prevode viac ako 1 miliardy<br />

korún mesačne – sú celkom problematické.<br />

Toto číslo je však v medzinárodnom porovnaní<br />

veľmi vysoký štandard, aký nedosiahli<br />

mnohé štáty, ktoré prechádzali podobnou<br />

transformáciou ani po niekoľkých rokoch<br />

fungovania systému.<br />

■ Aké zvýšenie objemu práce znamená zákon<br />

o sociálnom poistení a dôchodková reforma<br />

pre Sociálnu poisťovňu?<br />

Dramatická zmena nastala najmä pri výbere<br />

poistného od 1. januára 2004, keď vstúpil<br />

do platnosti zákon o sociálnom poistení. Kým<br />

dovtedy sa vyberal balík peňazí od zamestnávateľa<br />

a v Sociálnej poisťovni sa zase zo<br />

spoločného balíka rozdeľovalo pri poistných<br />

udalostiach jednotlivých ľudí, neexistovala<br />

klasická zásluhovosť v jednotlivých fondoch.<br />

Od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa<br />

vyberá peniaze do siedmich fondov a všetky<br />

peniaze od zamestnávateľov rozpisuje na každého<br />

platiteľa individuálne. V každom vznikajú<br />

aj individuálne nároky. Z toho vyplýva<br />

zmena, ktorá predstavuje násobok náročnosti<br />

pre Sociálnu poisťovňu. Už sama skutočnosť,<br />

že sa Sociálna poisťovňa pod takou ťarchou<br />

„nezlomila“, ak k tomu pridáme ešte množstvo<br />

ďalších zmien založených v spomínanom<br />

v zákone, aké sa ani nedali predpokladať,<br />

možno považovať za významný úspech.<br />

Často mi vyčítajú, že som v parlamente ani na<br />

rezortnom ministerstve pri prijímaní týchto<br />

zmien nebil dostatočne na poplach. No nikto<br />

nemal úplnú predstavu o zložitosti celého<br />

procesu. Napriek tomu, že neboli ani dva mesiace<br />

na prípravu, vďaka vôli viac ako 5 tisíc<br />

pracovníkov, napriek nedostatočnej informatickej<br />

podpory, sme to úspešne zvládli.<br />

■ Ale v skutočnosti sa doteraz ešte ani raz za<br />

uplynulé dva roky pri dôchodkoch nepostupovalo<br />

napríklad pri valorizáciách podľa toho<br />

zákona, lebo stále sa v ňom robili zmeny?<br />

Samotná valorizácia nie je pre Sociálnu poisťovňu<br />

vážny problém. Väčšina tejto agendy<br />

sa uskutočňuje automaticky, dokonca i balenie<br />

obálok s rozhodnutiami takmer jeden<br />

a pol milióna dôchodkov zabezpečujú automatické<br />

linky. Iba mizivá časť sa robí ručne.<br />

Problém však bol, že každého pol roka sa<br />

menil zákon, menili sa podmienky pre vznik<br />

nárokov na dôchodkové dávky. S tým súviseli<br />

veľké návaly žiadostí o dôchodky a vtedy<br />

Sociálna poisťovňa nemala šance stihnúť ich<br />

vyriešiť v zákonom stanovenej 2-mesačnej<br />

respektíve 3-mesačnej lehote, hoci naši pracovníci<br />

robili stovky hodín nadčasov. Vždy,<br />

keď sme nastavili systém, preškolili ľudí, pripravili<br />

nové tlačivá pre stovky rôznych typov<br />

dôchodkov, nás každá zmena akoby vrátila<br />

na začiatok. Pre ľudí to bolo frustrujúce, zvýšila<br />

sa fluktuácia.<br />

■ Je známe, že ste pracovali v mimoriadnom<br />

režime. Ešte stále trvá?<br />

38 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

V zásade nie. Skočil sa na konci uplynulého<br />

roka, keď sme sa dostali do štandardného<br />

výkonu, hoci len v niektorých častiach. Pretože<br />

vybavovanie nových žiadostí o dôchodok<br />

je síce veľmi dôležitá, ale z hľadiska množstva<br />

roboty len parciálna záležitosť v náplni<br />

našej práce. Žiadostí o dôchodok bolo v minulom<br />

roku viac ako 104-tisíc, ale riešili sme<br />

takmer milión podaní, ktorým sa<br />

treba rovnako venovať. Podnetov<br />

v novej situácii podľa zákona<br />

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom<br />

poistení je oveľa viac ako v konsolidovanom<br />

stave. Tým, že bolo<br />

toľko zmien, občania nepoznajú<br />

svoje nároky, podľa ktorého zákona<br />

sa v ich prípade postupuje.<br />

Toto kladie mimoriadne nároky<br />

na našich pracovníkov.<br />

Tento polrok sme po prvýkrát<br />

nestáli pred zmenou pravidiel.<br />

Hneď sa ukázalo, že nemáme<br />

problém s vybavovaním štandardných<br />

dôchodkov, zákonné<br />

termíny dodržiavame.<br />

■ Zdá sa však, že situácia sa pre<br />

Sociálnu poisťovňu zopakuje, ak parlament<br />

príjme predkladanú veľkú novelu zákona<br />

o sociálnom poistení ministerky Ivety Radičovej?<br />

Občania vnímajú predstavenú novelu pozitívne,<br />

pretože prispieva k odstraňovaniu<br />

časti vleklých problémov v dôchodkovom<br />

systéme. Ide do minulosti, odstránili by sa<br />

niektoré rozdiely v dôchodkoch, o ktorých<br />

bolo rozhodnuté do 31. decembra 2003.<br />

Keďže nás ministerstvo „počúvalo“, ak<br />

bude zákon schválený, mali by sme na jeho<br />

realizáciu celkom iné lehoty, ako sú v platnom<br />

zákone. Teda by sme mohli celú novelu<br />

spoľahlivo časovo zvládnuť.<br />

Ak národná rada zákon neschváli, chceme<br />

urobiť významné racionalizačné opatrenia<br />

v Sociálnej poisťovni aj v sekcii dôchodkového<br />

poistenia. Tak, aby sme pracovné procesy<br />

ešte zjednodušili. Investujeme do novej<br />

informatickej podpory, budeme si robiť<br />

vnútorný procesný a personálny audit. Toto<br />

všetko by malo ukázať, kde možno usporiť<br />

ľudí, presunúť ich na plnenie nových úloh zo<br />

zákona, prípadne si tým vytvoriť predpoklad<br />

na nejaký rast miezd, lebo je potrebný.<br />

■ Prax ukazuje, že v súčasnom zákone bolo<br />

chybou zrušenie paragrafu o možnosti tzv.<br />

odstránenia tvrdosti zákona a niektoré prípady<br />

sa stali neriešiteľné. Čo si o tom myslíte?<br />

V minulosti sa zrejme stávalo, že tento<br />

inštitút sa zneužíval. Myslím si však, že by<br />

mala byť možnosť zmierniť v opodstatnených<br />

jednotlivých prípadoch tvrdosť zákona,<br />

aby sa napríklad nestalo, že kvôli dvom<br />

chýbajúcim dňom poistenia nevznikne občanovi<br />

nárok na invalidný dôchodok.<br />

■ Nazdávate sa, že v budúcnosti ešte má<br />

opodstatnenie riadenie Sociálnej poisťovne<br />

päťčlennou radou riaditeľov?<br />

Hľadanie konsenzu päťčlennou radou<br />

v zásadných otázkach, ktoré priniesla reforma,<br />

ale aj následné legislatívne kroky nebolo<br />

jednoduché. Niekedy je síce rozhodovanie<br />

zložitejšie a možno aj zdĺhavejšie. Na druhej<br />

strane päťčlennej rade riaditeľov sa ľahšie<br />

čelí subjektívnym rozhodnutiam a vonkajším<br />

tlakom ako jednému manažérovi.<br />

■ Spomenuli ste informačný systém. V uplynulých<br />

rokoch bol problémom Sociálnej poisťovne<br />

a niektoré veci sa museli robiť nanovo<br />

s vyššími vynaloženými finančnými nákladmi.<br />

Ako ste teraz s ním spokojní?<br />

Informačný systém Sociálnej poisťovne<br />

je z hľadiska náročnosti a zložitosti celkom<br />

výnimočný v rámci Slovenska. V porovnaní<br />

s bankovými domami sú naše nároky desaťkrát<br />

zložitejšie. V našej inštitúcii sa spracúva<br />

obrovské množstvo dát, Sociálna poisťovňa<br />

má najkomplexnejší zoznam údajov o občanoch<br />

na Slovensku. Tvrdenie, že u nás informačný<br />

systém nefunguje, je mýtus. Ak by to<br />

tak bolo, táto inštitúcia by sa už dávno položila<br />

a nemohla by mesačne vyplácať milióny<br />

dávok, ktoré sú včas a v požadovanej výške<br />

podľa zákona vyplácané.<br />

■ Zodpovedá však súčasný informačný systém<br />

Sociálnej poisťovne plne jej potrebám<br />

a prečo bol predmetom kritiky z hľadiska nákladnosti?<br />

Faktom je, že informatická podpora pre<br />

výkon zákona sčasti zaostáva za úrovňou požiadaviek<br />

a komfortu ľudí, ktorí s ním pracujú.<br />

Napriek tomu, že sa naň vynaložili obrovské<br />

prostriedky. Faktom je aj to, že niekde sa<br />

investovali peniaze duplicitne, pretože bolo<br />

treba zabezpečiť provizórnym spôsobom výkon<br />

zákona, najmä na začiatku roka 2004.<br />

Pretože staré zmluvy boli podpísané s účinnosťou<br />

o rok neskôr, teda od roku 2005, ale<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

literu zákona bolo treba naplniť skôr a bez<br />

provizória by to nebolo možné.<br />

Ukazuje sa, že systémy, ktoré sa tu v priebehu<br />

rokov budovali a niekde sa tiež prekrývajú,<br />

by potrebovali lepšiu integráciu a vzájomnú<br />

komunikáciu. Pretože historicky sa<br />

vyvinulo, že takmer každý druh sociálnych<br />

dávok je v inom systéme.<br />

■ To znamená, že v Sociálnej poisťovni<br />

sa pravdepodobne najvypuklejšie<br />

prejavuje problém,<br />

ktorý už riešila viackrát vláda<br />

a síce nekompatibilnosť informačných<br />

systémov nie iba medzi<br />

jednotlivými rezortmi a štátnymi<br />

inštitúciami, ale ani v ich samotnom<br />

rámci?<br />

Napríklad v súčasnosti máme<br />

pohľadávky za viac ako 55 miliárd<br />

korún a máme ich v štyroch<br />

systémoch, ktoré nie sú vzájomne<br />

prepojené. Taká je skutočnosť<br />

posledných desať rokov. Už<br />

v tomto roku by mal nastať prielom<br />

a tieto historické pozostatky<br />

by sa mali odstrániť spoločnou<br />

platformou všetkých informačných systémov<br />

v Sociálnej poisťovni. To priblíži našu inštitúciu<br />

k občanom do tej miery, aby pri riešení<br />

svojich žiadostí mohli s nami komunikovať<br />

elektronickou cestou a nemuseli osobne merať<br />

cestu na jej jednotlivé pracoviská.<br />

■ Pri porovnávaní komplexnosti dôchodkovej<br />

reformy u nás a v susedných štátoch, napríklad<br />

v Českej republike sa ukazuje, že také zmeny<br />

ako my, neurobil nikto. Ani v Európskej únii.<br />

Prečo, neponáhľali sme sa náhodou príliš?<br />

V Európskej únii nie je dostatočná odvaha<br />

radikálne zmeniť dôchodkové systémy, ktoré<br />

určite budú dostávať ich štátne rozpočty<br />

pod obrovský tlak. Viaceré postsocialistické<br />

krajiny už zaviedli dvojpilierový systém dôchodkového<br />

zabezpečenia. Hoci sa od toho<br />

nášho líši, nepoužili pri tom rovnaký model.<br />

Ale my sme radikálne zmenili aj prvý pilier<br />

a zo solidárneho sa stal viac menej zásluhový.<br />

Ukázalo sa, že spoločnosť ešte nedospela<br />

do štádia, aby si mohla dovoliť naraz uplatniť<br />

filozofiu zásluhovosti, pretože zodpovednosť<br />

za budúcu starobu a príprava na ňu by mala<br />

byť celoživotnou filozofiou ľudí. V čase, keď<br />

to ešte môžu ovplyvňovať, by mali poznať<br />

pravidlá, podľa ktorých si chcú zariadiť budúcnosť.<br />

Druhý pilier už k tomu smeruje.<br />

Slovensko sa spomína ako pozitívny príklad.<br />

Ale na vyhodnocovanie správnosti našich<br />

krokov je ešte veľmi zavčasu, je to dlhodobá<br />

záležitosť.<br />

■ V Slovenskej republike však zatiaľ nie je<br />

dostatočne rozvinutý kapitálový trh...<br />

Skôr alebo neskôr sa bude rozširovať paleta<br />

možností zhodnocovania peňazí z druhého<br />

piliera. Zatiaľ trvá opatrný, konzervatívny<br />

prístup, čo je logické, ale možno už tento rok<br />

budeme môcť byť spokojnejší. Ten trend sa<br />

už ukazuje.<br />

■<br />

Február 2006<br />

39

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

DÔCHODCOVIA NIE SÚ SKUPINOU<br />

NAJVIAC OHROZENOU CHUDOBOU<br />

Sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR tvorí štátnu politiku sociálneho poistenia, starobného dôchodkového<br />

sporenia a doplnkového dôchodkového poistenia. Na novelu zákona o sociálnom<br />

poistení a zhodnotenie 2. dôchodkového piliera sa zameral vo svojom rozhovore<br />

s Marekom Lendackým, generálnym riaditeľom sekcie publicista Ivan Špáni.<br />

■ Do volieb ešte predkladáte rozsiahlu novela<br />

zákona o sociálnom poistení. Ktoré kľúčové<br />

zmeny by mala ešte priniesť?<br />

Mala by mala doladiť určité kroky z posledných<br />

rokov a zvýšiť pocit spokojnosti<br />

občanov s reformami. Návrh ministerstva<br />

rieši viacero ťažiskových tém, ktoré<br />

zmiernia negatívne dôsledky prechodu<br />

na nový dôchodkový systém. Kľúčovými<br />

sú prehodnotenia nárokov občanov, ktoré<br />

získali podľa právneho stavu platného<br />

do 31. decembra 2003 a cítia sa nábehom<br />

nového dôchodkového systému ukrivdení.<br />

Ide napríklad poskytovanie vdoveckého<br />

dôchodku aj vdovcom, ktorí ovdoveli pred<br />

1. januárom 2004, o vdovy, ktorým sa ruší<br />

obmedzenie najvyššieho dôchodku pri súbehu<br />

dôchodkov, alebo o zvýšenie výmery<br />

sirotských dôchodkov. Podľa určitého<br />

vzorca budú znova prepočítané aj starobné<br />

dôchodky, čím získajú tesnejšiu väzbu na<br />

zmeny, ktoré nastali v novom systéme.<br />

■ Ale pri prepočítaní môžu niektorým dôchodcom<br />

vyjsť aj nižšie dôchodky ako získali<br />

v starom systéme. Znížia sa im?<br />

Nie. Bude sa priznávať iba dôchodok, ktorý<br />

bude vyšší ako pôvodný. Zmeny sa nebudú<br />

týkať ani dôchodcov, ktorým bol už priznaný<br />

dôchodok podľa nového systému.<br />

■ Spomalí sa rast vysokých dôchodkov?<br />

Bude sa preto meniť systém valorizácie dôchodkov?<br />

Nie. Dôchodky sa budú naďalej valorizovať<br />

podľa súčasne platnej právnej úpravy,<br />

teda. tzv. švajčiarskym modelom, v ktorom<br />

má 50 % váhu rast miezd a 50 % váhu rast životných<br />

nákladov.<br />

■ To sú všetky hlavné zmeny, ktoré navrhujte<br />

v zákone o sociálnom poistení?<br />

Navrhujeme zároveň rozšíriť okruh<br />

osôb, za ktoré platí poistné štát o poberateľov<br />

príspevku za opatrovanie a o osoby,<br />

ktoré sa celodenne starajú o zdravotne<br />

postihnuté dieťa až do osemnástich rokov<br />

veku dieťaťa.<br />

Foto: M. Košírer<br />

■ Budú korekcie reformy, o ktorých sa začalo<br />

hovoriť v predvolebnej kampani, reagovať na<br />

narastanie sociálnych nerovností a chudoby?<br />

Zmiernia zmeny tieto nerovnosti?<br />

Držali sme sa programového vyhlásenia<br />

vlády, podľa ktorého sa systém sociálneho<br />

zabezpečenia zmenil na systém sociálneho<br />

poistenia s výrazným posilnením zásluhovosti.<br />

Zvyšovanie rozdielov medzi dôchodkami<br />

nevnímam negatívne, je to výraz rozdielov<br />

v pracovnej aktivite ľudí. Prechod zo<br />

solidárneho na zásluhový systém je však<br />

postupný. Príliš vysokej, extrémnej diferenciácii<br />

zabraňujú určité korekcie, ktoré sú<br />

zakomponované v zákone. Z reálne dosiahnutých<br />

osobných mzdových bodov sa dôchodok<br />

bude vypočítavať až od roku 2015.<br />

Pôvodne sa mal už od roku 2007.<br />

■ Ako sa vyvíja priemerný starobný dôchodok<br />

sólo v relácii k priemernej hrubej mesačnej<br />

mzde v hospodárstve SR?<br />

V rokoch 1995 a 1996 priemerný starobný<br />

sólo dôchodok k 31. 12. roka predstavoval<br />

46%, v rokoch 1997 až 1999 bol<br />

45% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve.<br />

Najviac – 47% – dosahoval v rokoch<br />

2000 a 2001. Od roku 2002 do roku<br />

2005 bol vývoj stabilný, táto relácia bola<br />

45 percent. Systém valorizácie do budúcna<br />

zabezpečuje, že životná úroveň dôchodcov<br />

bude reálne stúpať.<br />

■ Európska komisia pri analýze reformných<br />

programov členských krajín apelovala na nevyhnutnosť<br />

silných systémov sociálneho zabezpečenia<br />

a dôchodkových systémov. V čom<br />

slovenské systémy zodpovedajú európskym?<br />

Myslí sa na silné priebežne financované<br />

systémy, ktoré využíva väčšina krajín Európskej<br />

únie. Nedá sa však povedať, že by<br />

jestvovalo nejaké európske kritérium pre<br />

dôchodkové systémy. Každá krajina si aplikuje<br />

svoje špecifiká. V EÚ sa iba koordinujú<br />

informácie o dôchodkových politikách<br />

s cieľom sledovať, či vedú k hlavnému cieľu:<br />

k zabezpečeniu slušnej životnej úrovne pre<br />

dôchodcov. Slovenský dôchodkový systém<br />

tento cieľ dobre zabezpečuje. Chudoba medzi<br />

dôchodcami je na Slovensku z krajín EÚ<br />

jednou z najnižších.<br />

■ Ako to potom zodpovedá správe Európskej<br />

únie o sociálnej situácii, podľa ktorej je u nás<br />

dynamika nárastu chudoby najväčšia v únii.<br />

Potvrdzuje to aj posledný prieskum Eurostatu.<br />

Podľa našich údajov sa chudoba na Slovensku<br />

v primárnej miere dôchodcov netýka,<br />

je výrazne podpriemerná. Chudobou sú<br />

v SR skôr ohrozené etnické minority, neúplné<br />

rodiny s nepracujúcim rodičom, prípadne<br />

slobodné matky. Reformy prebehli<br />

iba nedávno, ich efekt v sociálnej situácii<br />

občanov sa naplno prejaví o niekoľko rokov.<br />

Navyše údaje Štatistického úradu SR a ešte<br />

viac štatistík Eurostatu sú za nimi ešte viac<br />

oneskorené, vyjadrujú stav spred niekoľkých<br />

rokov.<br />

■ Zdá sa, že aj bez skúsenosti s výsledným<br />

efektom, ste u nás pre účasť v druhom pilieri<br />

dôchodkovej reformy presvedčili viac občanov<br />

ako sa očakávalo. Nepodľahli príliš optimizmu<br />

kampane?<br />

Kampaň nehovorila iba o výhodách ale aj<br />

o rizikách pre tých, ktorí by si nemohli dostatočne<br />

dlho sporiť na penzie v kapitalizačnom<br />

pilieri. Môžeme byť spokojní: z poistencov,<br />

ktorí si sporia aj v druhom pilieri, sú iba<br />

desatiny percenta vo veku nad 50 rokov, pre<br />

ktorých už nemusí byť výhodným.<br />

■ V druhom pilieri si začalo šetriť na dôchodok<br />

už vyše 1,12 milióna ľudí, ďalších 200<br />

– 300-tisíc sa predpokladá ešte v tomto prvom<br />

polroku. O koľko menej prostriedkov sa<br />

preto dostane do Sociálnej poisťovne?<br />

Vlani to bolo približne 10 miliárd korún,<br />

tohto roku očakávame ďalších 18 – 19 miliárd<br />

korún odvedených dôchodkovým správcovským<br />

spoločnostiam, a nie priebežnému<br />

systému.<br />

■ Takže len do roku 2010 bude výpadok príjmov<br />

Sociálnej poisťovne v dôsledku druhého<br />

piliera viac ako pôvodne očakávaných 140<br />

miliárd korún. Ako sa tento výpadok nahradí,<br />

keď sa z príjmov z privatizácie neodložili<br />

nijaké peniaze?<br />

Malo by to byť zhruba 140 miliárd. Spolu<br />

s úrokmi je z výnosov predaja akcií SPP<br />

na to odložených 70 miliárd korún. Aj keď<br />

na schválenie ústavného zákona o použití<br />

prostriedkov z privatizácie na dôchodkovú<br />

reformu chýbali v parlamente dva hlasy,<br />

predpokladáme, že časť prostriedkov z privatizácie<br />

letísk, elektrární a železničnej dopravy<br />

by vláda mala vyčleniť na doplnenie<br />

dôchodkového systému. Po roku 2010 tento<br />

dlh voči priebežnému systému nemal rásť,<br />

stabilne by malo ísť o 18 – 20 miliárd korún<br />

ročne v dnešných cenách.<br />

■<br />

40 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností<br />

■ Ako s odstupom času hodnotíte myšlienku<br />

radikálnej penzijnej reformy na Slovensku?<br />

Reforma systému sociálneho zabezpečenia<br />

na Slovensku bola nevyhnutná. Demografická<br />

krivka hrozivo klesá. Rodí sa stále<br />

menej detí, populácia starne. Tento trend<br />

by mohol vyústiť do kritickej situácie. Predstavte<br />

si, že by napríklad na vás, keď budete<br />

na dôchodku už nemal kto robiť. Vyplácanie<br />

dôchodkov by bolo bez reformy ohrozené,<br />

čo si ľudia, ktorí celý život poctivo pracovali<br />

nezaslúžia.<br />

■ Dalo by sa to riešiť aj inak, ako sporením<br />

na penziu?<br />

Buď by vláda musela zvýšiť odvody alebo<br />

vek odchodu do dôchodku. Tieto opatrenia sú<br />

však veľmi nepopulárne a nie je ich možné robiť<br />

donekonečna. Reforma spojená so zavedením<br />

sporenia na penziu je správnym krokom<br />

a ja verím, že budúcnosť nám dá za pravdu.<br />

■ Aké poslanie má Asociácia dôchodkových<br />

správcovských spoločnosti?<br />

Jej hlavnou úlohou je pokiaľ možno hľadať<br />

prípadné vylepšenia v systéme a snažiť<br />

sa o to, aby sa presadili v praxi. Spoločne<br />

riešiť otvorené otázky a hájiť záujmy subjektov<br />

zúčastnených v kapitalizačnom dôchodkovom<br />

pilieri.<br />

■ Penzijné spoločnosti niekoľko mesiacov<br />

pred spustením sporenia rozbehli masívnu<br />

kampaň na získavanie klientov. Na reklamu<br />

vyhodili milióny korún. Prečo, keď sa hovorilo,<br />

že tento biznis bude najmenej desať rokov<br />

stratový?<br />

Práve preto, že tento biznis bude najmenej<br />

desať rokov stratový. Oplatí sa ho robiť pri<br />

určitom počte klientov – v slovenských pomeroch<br />

je podľa môjho názoru minimálna<br />

hranica 150-tisíc ľudí. Týchto klientov musíte<br />

nejako získať. Na začiatku musí firma dať<br />

o sebe vedieť. Masívna reklamná kampaň je<br />

v tejto súvislosti prirodzená.<br />

Foto: archív<br />

NA PENZIE SI ŠETRÍ UŽ VYŠE<br />

MILIÓNA ĽUDÍ NA SLOVENSKU<br />

Ľudia na Slovensku si už vyše roka si môžu sporiť na penzie v druhom dôchodkovom<br />

pilieri. Reforma je teda len na začiatku. Sporenie na penzie však zlákalo viac ako polovicu<br />

pracujúcich. Masa klientov sa bude ďalej rozrastať. Tí, ktorí prvýkrát vstupujú<br />

na trh práce majú totiž povinnosť vstúpiť do kapitalizačného piliera. O tom, či reforma<br />

bola nevyhnutná, prečo penzijné spoločnosti investovali milióny do reklamy a ako vnímajú,<br />

že Sociálna poisťovňa neposiela peniaze klientov včas do dôchodkových fondov<br />

sa s podpredsedom Asociácie dôchodkových správcovských spoločností a predsedom<br />

predstavenstva Winterthur d.s.s., a.s. Petrom Sochom zhováral Vincent Žilinský.<br />

■ Viete za asociáciu povedať koľko dali dôchodkové<br />

správcovské spoločnosti spolu na<br />

reklamu?<br />

To nevie nikto. Čísla uvádzané ako náklady<br />

penzijných firiem na reklamu v novinách<br />

vychádzajú z cenníkových cien reklamného<br />

priestoru v médiách. Každý kto v tomto<br />

biznise robí však vie, že sa dajú vyjednať aj<br />

zľavy. Nikto však nebude prezrádzať koľko<br />

presne na reklamu minul.<br />

■ Aj pod vplyvom kampane vstúpilo do druhého<br />

piliera vyše milióna ľudí. To nikto neočakával...<br />

Nepovedal by som, že to nikto neočakával.<br />

Pred spustením reformy sa, samozrejme,<br />

robili mnohé analýzy a projekcie. Ich<br />

výsledkom boli čísla od 700-tisíc do 1,5 milióna.<br />

Teraz vidíme, že do systému už vstúpilo<br />

zatiaľ 1,1 milióna sporiteľov. Všeobecne sa<br />

očakáva, že v júni tohto roku, keď sa končí<br />

obdobie, do ktorého sa občania môžu rozhodnúť,<br />

sa počet klientov vyšplhá až na 1,3<br />

– 1,4 milióna.<br />

■ K nákladnej imidžovej kampani sa prirátali<br />

aj výdavky na provízie pre sporiteľov,<br />

ktorí správcovským spoločnostiam naháňali<br />

klientov. Mali tieto investície do provízií taký<br />

význam?<br />

O úspechu jednotlivých dôchodkových<br />

správcovských spoločností podľa môjho názoru<br />

rozhodli tri veci. Boli to rozsiahla distribučná<br />

sieť, podpora predaja formou masívnej<br />

reklamnej kampane a v neposlednom<br />

rade motivujúca výška provízií.<br />

■ Ktoré z nich má podľa vás najväčšiu váhu?<br />

Z hľadiska dôležitosti dávam všetky tri<br />

faktory na rovnakú úroveň.<br />

■ Jeden boj o klienta sa ešte neskončil, začína<br />

druhý. V parlamente ste neuspeli s predĺžením<br />

doby viazanosti prvej zmluvy sporiteľa<br />

z jedného roka na dva. Sprostredkovateľom<br />

podľa informácií z trhu niektoré penzijné<br />

spoločnosti ponúkajú až osem tisíc za zlanárenie<br />

klienta z jednej DSS do druhej. Nie je to<br />

zbytočné vyhadzovanie peňazí?<br />

Určite by som to nenazval zbytočným vyhadzovaním<br />

peňazí. Jednoducho za získanie<br />

klienta sa platí a pokiaľ je niektorá spoločnosť<br />

pripravená platiť vysoké provízie, tak<br />

na to určite má svoje dôvody.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Ako sa vôbec dokážete v asociácii medzi<br />

sebou znášať, keď si robíte také veci, ako lanárenie<br />

klientov?<br />

Prechody klientov medzi spoločnosťami<br />

sú bežným javov vo všetkých odvetviach<br />

a pokiaľ má klient na prestup relevantný<br />

dôvod, tak na tom nie je nič zlé. Zlé by bolo,<br />

ak by sa rozmohli prestupy, ktoré by boli<br />

motivované len zištnými dôvodmi. V médiách<br />

sa už hovorilo o určitých nezákonných<br />

praktikách sprostredkovateľov. Tieto veci sú<br />

však prakticky nekontrolovateľné a len veľmi<br />

ťažko postihnuteľné. Sme radi, že klienti<br />

sa správajú racionálne a k masívnym neodôvodnením<br />

prestupom nedochádza.<br />

■ Koľko percent klientov podľa vás zmení do<br />

konca júna správcu svojich penzijných aktív?<br />

Odhady sa rôznia a pohybujú sa v rozpätí<br />

od dvoch až po niekoľko desiatok percent. Súčasná<br />

situácia je priaznivá a ukazuje, že klienti<br />

nepodliehajú tlaku sprostredkovateľov.<br />

■ Niektoré dôchodkové spoločnosti sa sťažujú<br />

na Sociálnu poisťovňu, že neskoro posiela<br />

príspevky do správcovských spoločností. Je<br />

to všeobecný problém alebo sa týka iba jednej,<br />

či dvoch penzijných firiem?<br />

Je to problém celého systému, takže sa<br />

týka všetkých spoločností.<br />

■ Akú sumu doteraz získali dôchodkové<br />

správcovské spoločnosti do správy?<br />

Ku koncu januára to bolo takmer desať miliárd<br />

slovenských korún.<br />

■ Ľudia vstúpili do kapitalizačného piliera aj<br />

kvôli výnosom. Polročná správa štátneho dohľadu<br />

však naznačila, že tie zisky neboli nejaké<br />

závratné...<br />

Výnosy fondov zodpovedajú situácii,<br />

v ktorej sa nachádzame. Investície sú zatiaľ<br />

vo fondoch zhruba rok. Aj vzhľadom<br />

na omeškanie platieb príspevkov na účty<br />

dôchodkových spoločnosti trvalo relatívne<br />

dlho kým sa vo fondoch naakumuloval dostatočný<br />

objem prostriedkov na to, aby sa<br />

dali efektívne investovať aj do iných investičných<br />

nástrojov, ako len bankových produktov.<br />

V súčasnosti sú prostriedky sporiteľov<br />

investované už aj do akcií a iných<br />

inštrumentov, kde sa dajú očakávať vyššie<br />

výnosy.<br />

■<br />

Február 2006<br />

41

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

PRACOVNÉ VÝKONY<br />

DYNAMIZUJE INFORMATIKA<br />

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky už niekoľko<br />

rokov buduje svoj informačno-komunikačný systém. Publicistka Mária Šišuláková<br />

oslovila Ing. Ľubora Štefíka povereného riaditeľa Sekcie informačno-<br />

-komunikačných oddelení.<br />

■ Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny patrí<br />

k tým, ktorý sa zaoberá otázkami smerujúcimi<br />

k občanovi. Jemu podriadené úrady prichádzajú<br />

zvlášť často do kontaktu s občanmi,<br />

nie zriedka so skupinami, pre ktoré je osobná<br />

komunikácia veľmi problematická a najvhodnejšie<br />

je pre nich riešiť veci prostredníctvom<br />

internetu. Čo si touto cestou môžu na ministerstve<br />

a na úrade vybaviť vybaviť?<br />

Túto otázku by som rozdelil do dvoch<br />

bodov na základe kompetencií, aj keď v konečnom<br />

dôsledku oba body smerujú k občanovi:<br />

– legislatívny rámec – ministerstvo<br />

prostredníctvom svojej www stránky<br />

www.employment.gov.sk poskytuje informácie<br />

o legislatívnych rámcoch, o vplyvoch<br />

sociálnej politiky na občana, o analyzach<br />

a štatistikách a o daľších informáciach v rezorte.<br />

Na základe Zákona č. 211/2000 o slobodnom<br />

prístupe k informáciám a o zmene<br />

a doplnení niektorých zákonov (zákon<br />

o slobode informácií) ministerstvo poskytuje<br />

občanovi informácie, na základe žiadosti aj<br />

prostredníctvom elektronického formulára<br />

na spomenutej www stránke ministerstva,<br />

– výkonný rámec – zaoberajú sa ním úrady,<br />

ktoré spomenutú legislatívu aplikujú<br />

v praxi v priamom kontakte s občanom. Ako<br />

príklad môžem uviesť možnosť uplatnenia si<br />

žiadost,i ako sú napr. rodičovský príspevok<br />

a prídavok na deti elektronickou formou,<br />

ktoré sú momentálne v pilotnej prevádzke.<br />

Pripravujú sa aj ďalšie formy žiadosti, ktoré<br />

bude možné uplatniť v elektronickej forme.<br />

■ Internetizácia spoločnosti napreduje míľovými<br />

krokmi. Ako ste pripravení držať s týmto<br />

trendom krok, do akej miery vyhovujú súčasne<br />

inštalované technológie požiadavkám<br />

aj s perspektívou budúcnosti?<br />

Áno máte pravdu, v súčasnej dobe informačné<br />

technológie napredujú míľovými<br />

krokmi. Za náš rezort môžem zodpovedne<br />

povedať, že nie sme síce na špici tohto vývoja,<br />

ale ani na jeho chvoste. Jedným slovom<br />

nezaostávame a snažíme sa držať<br />

vývojových trendov.<br />

■ Pre rezort práce, sociálnych vecí<br />

a rodiny je dôležitá komunikácia<br />

hneď viacerými smermi, čo si vyžaduje<br />

kompatibilnosť systémov.<br />

Aký vzťah v súvislosti s týmito<br />

systémami existuje k podriadeným<br />

inštitúciám?<br />

Mnohé prostriedky a nástroje<br />

informačno-komunikačných technológií sú<br />

v rámci rezortu zdieľané, z čoho jednoznačne<br />

vyplýva, že musia byť kompatibilné. Prioritne<br />

sa v tejto oblasti venujeme integrácii<br />

systémov s Ústredím práce, sociálnych vecí<br />

a rodiny, Národným inšpektorátom práce<br />

a Sociálnou poisťovňou.<br />

Foto: M. Nemec<br />

■ Okrem možnosti efektívnej vzájomnej komunikácie<br />

s týmito inštitúciami nemožno<br />

zabudnúť ani na kompatibilnosť s ostatnými<br />

rezortmi, zvlášť so zdravotníctvom, s ktorým<br />

treba riešiť množstvo vzájomne súvisiacich<br />

vecí. Aká je tu?<br />

V súčasnosti je hlavnou prioritou efektívna<br />

komunikácia medzi inštitúciami v rezorte,<br />

ale plníme i úlohy, ktoré sú stanovené<br />

v Stratégii informatizácie SR a Akčnom pláne,<br />

ktorá smeruje úlohy aj na mimorezortnú<br />

úroveň vzájomnej komunikácie.<br />

■ Európska únia od Slovenska oprávnene požaduje,<br />

aby sme vedeli komunikovať najmodernejšími<br />

cestami tiež vnútri únie. Riešite<br />

túto požiadavku a v akom časovom horizonte<br />

to tak bude?<br />

V súvislosti s touto otázkou sa vynára<br />

ďalšia a to, čo sú vlastne najmodernejšie<br />

cesty, a či sú tie najmodernejšie cesty aj<br />

tými najlepšími riešeniami pre komunikáciu.<br />

Aby som však odpovedal na vašu<br />

otázku, môžem povedať, že technické<br />

prostriedky máme na príbuznej úrovni ako<br />

v Európskej únii. Uplatňujeme rovnaké<br />

štandardy a úspešne sa napájame na informačné<br />

systémy EÚ (napr. EURES = Európske<br />

služby zamestnanosti).<br />

■ Vláda vypracovala a schválila nedávno<br />

Cestovnú mapa zavádzania elektronických<br />

služieb verejnej správy, z ktorej vyplývajú zásadné<br />

úlohy aj pre Ministerstvo práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR. Počítali ste už s nimi<br />

skôr alebo ich začínate plniť v tomto období<br />

a aké sú vyhliadky na ich včasné dokončenie?<br />

Cestovná mapa definovala 25 kľúčových<br />

úloh s plnením max. do 31.12.2008 (t. j. tri<br />

roky) a celkovými nákladmi 1,678 mld. Sk.<br />

Z toho MPSVR SR plní 4 úlohy (t.j. 16%) d<br />

termínom do 29.12.2006 (t.j. jeden rok). Na<br />

to potrebuje 101,1 mil. Sk (t.j. 6,03%).<br />

Niektoré úlohy sme začali realizovať iniciatívne<br />

ešte pred tým ako boli obsiahnuté<br />

v „Cestovnej mape“. Takže časť prostriedkov<br />

už bola investovaná a úlohy sa plnia. Sme<br />

v tom ďalej ako niektoré iné rezorty.<br />

Ako príklad môžem spomenúť úlohu<br />

Elektronizácia poskytovania prídavku na<br />

dieťa, kde už súčasnosti prebieha pilotná<br />

prevádzka a prístupná verejnosti bude o pár<br />

mesiacov.<br />

V rámci niektorých úloh máme technické<br />

riešenie pripravené, ale narážame na problémy<br />

legislatívneho charakteru (pripravovaná<br />

novela zákona o elektronickom podpise<br />

a rozšírenie využívania elektronického podpisu<br />

v podmienkach SR).<br />

■ Dôležitou podmienkou fungovania komunikácie<br />

nie sú len samotné technologické zariadenia,<br />

ale i schopnosť ich používať. Školíte<br />

pracovníkov rezortu a kedy budú mať tzv.<br />

„počítačové europasy?“<br />

Čo sa týka ECDL (European computer<br />

driving licence, tzv. „počítačových europasov“)<br />

a príprava zamestnancov, aby boli<br />

zdatnejší nielen v komunikacii, ale aj ohľadne<br />

samotného technologického zariadenia,<br />

bolo koncom roka 2005 pripravených a testovaných<br />

cca 10% zamestnancov v štátnej<br />

správe. Na rok 2006 sa plánuje intenzívna<br />

príprava a testovanie ďalších zamestnancov<br />

ministerstva.<br />

■ Aby rezort dokázal udržať krok s informatizáciou<br />

v rámci naň kladených požiadaviek,<br />

nestačí mať len nadšených pracovníkov, ale<br />

aj finančné prostriedky. Tie sú však všeobecne<br />

prekážkou pre množstvo potrebných a užitočných<br />

vecí. Máte ich na informačné technológie<br />

dostatok?<br />

Súhlasím, že nedostatok finančných<br />

prostriedkov je prekážkou pre množstvo<br />

potrebných a užitočných vecí. Ako príčinu<br />

toho by som možno uviedol, že sa stále všeobecne<br />

veľmi málo uvažuje o investíciách<br />

do informatiky aj napriek skutočnosti, že<br />

práve informatika dynamizuje pracovné výkony.<br />

Nadnesene by sa dalo povedať, že si<br />

ešte mnohí dostatočne neuvedomujú, že už<br />

sme aj my súčasťou „elektronickej EÚ“, kde<br />

pojmy ako e-Goverment nie sú len víziou. ■<br />

42 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

SPOĽAHLIVÉ INFORMAČNÉ<br />

SYSTÉMY NÁPOMOCNÉ VÝVOJU<br />

POISŤOVACIEHO TRHU<br />

Computer Sciences Corporation (CSC) je svetová spoločnosť zaoberajúca sa informačnými<br />

technológiami, ktorá vznikla v roku 1959. Okrem desiatok iných štátov má svoju pobočku<br />

aj na Slovensku. euroREPORT oslovil jej generálneho manažéra Miroslava Mikulčíka.<br />

pre projekty a potreby slovenských zákazníkov.<br />

Naše najrozsiahlejšie pôsobenie však<br />

môžeme kategorizovať do oblastí bankovníctva,<br />

poisťovníctva a štátnej správy.<br />

■ V úvode sme spomenuli, že spoločnosť má<br />

vyše 40 rokov. Aká je jej história na Slovensku?<br />

Spoločnosť CSC je na Slovensku od roku<br />

1998. Zastúpenie vzniklo na základe akvizičného<br />

procesu, ktorý CSC realizovala v celej<br />

Európe. Došlo k akvizícii Nemeckej a Švajčiarskej<br />

spoločnosti GfAI, pobočky v Prahe<br />

a Bratislave sa stali týmto procesom zastúpeniami<br />

CSC v Čechách a na Slovensku. Od<br />

roku 2000 začalo CSC pôsobiť proaktívne na<br />

trhu s adekvátnou ponukou produktov a služieb<br />

v oblasti IT.<br />

■ CSC je významná korporácia, ktorá sa v roku<br />

2005 umiestnila v rebríčku amerického časopisu<br />

Fortune na 2. mieste medzi 500 firmami<br />

zaberajúcimi sa počítačovým a dátovým<br />

servisom a v rebríčku najväčších amerických<br />

spoločností zaujala 145. miesto. Na ktorom<br />

mieste medzi rovnako zameranými spoločnosťami<br />

si trúfate odhadnúť svoj post v rámci<br />

Slovenska a prečo?<br />

Na Slovensku relevantné porovnanie firiem<br />

neexistuje. Môžeme však povedať, že<br />

podľa hodnotenia týždenníka Trend patríme<br />

k najrýchlejšie rastúcim spoločnostiam<br />

v oblasti IT. V rebríčku firiem z tejto<br />

oblasti zaujímame miesto v prvej desiatke,<br />

čo je uspokojivé.<br />

Objektívny rebríček merania kvality poskytovaných<br />

služieb by nám však zaručil<br />

zrejme aj vyššie priečky.<br />

■ Zaoberáte sa globálnymi riešeniami informačných<br />

technológií vo viacerých dôležitých<br />

oblastiach okrem americkej obrany a letectva,<br />

chemického priemyslu a energetiky aj<br />

pre poisťovníctvo, kapitálové trhy, poskytujete<br />

finančný servis. Čo z toho robí CSC u nás?<br />

CSC na Slovensku ponúka hlavne svoje<br />

skúsenosti na báze referenčných projektov.<br />

Snažíme sa preniesť a implantovať znalosti<br />

aplikované na medzinárodných projektoch<br />

Foto: archív<br />

■ Jedným z veľkých obchodných partnerov<br />

spoločnosti u nás je Sociálna poisťovňa, ktorá<br />

je najrozsiahlejšou databázou občanov.<br />

Ste autormi informačných systémov, ktoré<br />

Sociálna poisťovňa používa. Ktoré jej požiadavky<br />

boli pre vás náročné a ako ste sa vyrovnávali<br />

s ich početnými zmenami vyvolanými<br />

novou legislatívou?<br />

Z hľadiska spracúvania údajov je to skutočne<br />

najrozsiahlejšia databáza. Je však<br />

faktom, že obsahuje množstvo nepresností<br />

– a to aj v údajoch, aj v ich spracovaní. Tie<br />

vznikli postupom času v minulosti a zmenami,<br />

ktoré boli v procese nevyhnutné. Preto<br />

sme zvolili flexibilný systém, ktorý sa prejavil<br />

ako veľmi úspešný v mnohých švajčiarskych<br />

poisťovniach a ktorého základ<br />

tvorí softvérový produkt Syrius. Cieľom je,<br />

aby sme povestnou švajčiarskou presnosťou<br />

eliminovali chybné údaje. Ide však o proces<br />

komplikovaný a časovo náročný.<br />

■ Kapitálový trh sa na Slovensku stále v porovnaní<br />

so svetom považuje za dojča v plienkach.<br />

Odhalili už spoločnosti pôsobiace na<br />

finančnom trhu CSC ako významného pomocníka<br />

pri budovaní systémov informačných<br />

technológií?<br />

CSC má klientov aj v poisťovníctve,<br />

aj v bankovom sektore. Obe oblasti využívajú<br />

naše spoľahlivé informačné systémy<br />

a s nimi know-how CSC a nemenej aj medzinárodné<br />

skúsenosti našej korporácie, ktoré<br />

sú v tejto oblasti nesporne výhodou. V tomto<br />

segmente menej súperíme s lokálnymi<br />

konkurentmi z prostredia IT – jednoducho<br />

nemôžu ponúknuť porovnateľné riešenia.<br />

Priestor krajín strednej a východnej Európy<br />

sa postupným procesom stáva jednotným,<br />

chápu ho tak mnohí naši klienti. Súvisí to<br />

nie len so vstupom Slovenska do EÚ, ale aj<br />

s globálnymi trendmi. Naše riešenia v informačných<br />

technológiách sú súčasťou mozaiky,<br />

ktorá umožní budúcnosti spájať lokálne<br />

aplikácie do systémových celkov.<br />

■ Na začiatok mája plánujete práve za účasti<br />

Národnej banky Slovenska a Asociácie poisťovní<br />

uskutočniť seminár o strategických softvérových<br />

riešeniach pre poisťovne. Čo si od<br />

tohto podujatia sľubujete?<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Na tomto seminári sa zúčastnia všetky<br />

kľúčové poisťovne na Slovensku. Predstavovať<br />

jednotlivé produkty a spoločnosť CSC<br />

ako takú budú odborníci a špecialisti z Veľkej<br />

Británie, Švajčiarska a Dánska. Naším<br />

cieľom je nielen oboznámiť účastníkov so<br />

špecifickými riešeniami, ale aj ponúknuť<br />

naše produkty ako možnosti voľby, ktoré sú<br />

progresívne a efektívne pre oblasť poisťovníctva.<br />

Celý event plánujeme realizovať na<br />

profesionálnej úrovni v záujme maximálnej<br />

spokojnosti našich potenciálnych klientov.<br />

Stratégiou CSC je pomáhať poisťovniam<br />

napĺňať výzvy rozvíjajúceho sa trhu vďaka<br />

adekvátnemu využitiu technológie, ktorá im<br />

umožní efektívnejšie a spoľahlivejšie realizovať<br />

obchodné stratégie.<br />

■ Je o CSC známe že sa podieľate na podpore<br />

športu, najviac cyklistike. Na Tour de France<br />

máte dokonca svoj vlastný tím. Aký má základ<br />

toto spojenie a prečo práve cyklistika?<br />

Každý, kto sleduje Tour de France si<br />

spája logo CSC s úspešným cyklistickým<br />

tímom. Toto vrcholné podujatie priťahuje<br />

každoročne milióny divákov a športových<br />

nadšencov z celého sveta. Nie len toto je<br />

však dôvodom nášho prepojenia s cyklistikou.<br />

Filozofia tohto športu však nie je taká<br />

jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý dojem<br />

zdať, na najvyššej úrovni je značne komplikovanou<br />

hrou.<br />

Konkrétne tím CSC patrí k elitným družstvám.<br />

Pod špičkovým manažmentom<br />

a tvrdým tréningom sa stal jedným z najúspešnejších<br />

profesionálov, a to sú vlastnosti<br />

a výsledky, ktoré nás radia do spoločnej<br />

kategórie.<br />

Sme však takisto oficiálnym IT partnerom<br />

podujatia Tour de France, čo tiež napomáha<br />

tomu, že je také úspešné. CSC zabezpečuje<br />

prenos externých a interných dát<br />

a ich spracovanie tak, aby sa všetky informácie<br />

dostali v pravý čas na pravé miesto.<br />

Možnosti a kapacity CSC sú použiteľné na<br />

akúkoľvek formu úspechu v tímovej práci,<br />

od profesionálnej cyklistiky až ku komerčným<br />

a štátnym klientom, ako je to už od<br />

roku 1959.<br />

■<br />

Február 2006<br />

43

SPOĽAHLIVÉ INFORMAČNÉ<br />

SYSTÉMY NÁPOMOCNÉ VÝVOJU<br />

POISŤOVACIEHO TRHU<br />

Computer Sciences Corporation (CSC) je svetová spoločnosť zaoberajúca sa informačnými<br />

technológiami, ktorá vznikla v roku 1959. Okrem desiatok iných štátov má svoju pobočku<br />

aj na Slovensku. euroREPORT oslovil jej generálneho manažéra Miroslava Mikulčíka.<br />

pre projekty a potreby slovenských zákazníkov.<br />

Naše najrozsiahlejšie pôsobenie však<br />

môžeme kategorizovať do oblastí bankovníctva,<br />

poisťovníctva a štátnej správy.<br />

■ V úvode sme spomenuli, že spoločnosť má<br />

vyše 40 rokov. Aká je jej história na Slovensku?<br />

Spoločnosť CSC je na Slovensku od roku<br />

1998. Zastúpenie vzniklo na základe akvizičného<br />

procesu, ktorý CSC realizovala v celej<br />

Európe. Došlo k akvizícii Nemeckej a Švajčiarskej<br />

spoločnosti GfAI, pobočky v Prahe<br />

a Bratislave sa stali týmto procesom zastúpeniami<br />

CSC v Čechách a na Slovensku. Od<br />

roku 2000 začalo CSC pôsobiť proaktívne na<br />

trhu s adekvátnou ponukou produktov a služieb<br />

v oblasti IT.<br />

■ CSC je významná korporácia, ktorá sa v roku<br />

2005 umiestnila v rebríčku amerického časopisu<br />

Fortune na 2. mieste medzi 500 firmami<br />

zaberajúcimi sa počítačovým a dátovým<br />

servisom a v rebríčku najväčších amerických<br />

spoločností zaujala 145. miesto. Na ktorom<br />

mieste medzi rovnako zameranými spoločnosťami<br />

si trúfate odhadnúť svoj post v rámci<br />

Slovenska a prečo?<br />

Na Slovensku relevantné porovnanie firiem<br />

neexistuje. Môžeme však povedať, že<br />

podľa hodnotenia týždenníka Trend patríme<br />

k najrýchlejšie rastúcim spoločnostiam<br />

v oblasti IT. V rebríčku firiem z tejto<br />

oblasti zaujímame miesto v prvej desiatke,<br />

čo je uspokojivé.<br />

Objektívny rebríček merania kvality poskytovaných<br />

služieb by nám však zaručil<br />

zrejme aj vyššie priečky.<br />

■ Zaoberáte sa globálnymi riešeniami informačných<br />

technológií vo viacerých dôležitých<br />

oblastiach okrem americkej obrany a letectva,<br />

chemického priemyslu a energetiky aj<br />

pre poisťovníctvo, kapitálové trhy, poskytujete<br />

finančný servis. Čo z toho robí CSC u nás?<br />

CSC na Slovensku ponúka hlavne svoje<br />

skúsenosti na báze referenčných projektov.<br />

Snažíme sa preniesť a implantovať znalosti<br />

aplikované na medzinárodných projektoch<br />

Foto: archív<br />

■ Jedným z veľkých obchodných partnerov<br />

spoločnosti u nás je Sociálna poisťovňa, ktorá<br />

je najrozsiahlejšou databázou občanov.<br />

Ste autormi informačných systémov, ktoré<br />

Sociálna poisťovňa používa. Ktoré jej požiadavky<br />

boli pre vás náročné a ako ste sa vyrovnávali<br />

s ich početnými zmenami vyvolanými<br />

novou legislatívou?<br />

Z hľadiska spracúvania údajov je to skutočne<br />

najrozsiahlejšia databáza. Je však<br />

faktom, že obsahuje množstvo nepresností<br />

– a to aj v údajoch, aj v ich spracovaní. Tie<br />

vznikli postupom času v minulosti a zmenami,<br />

ktoré boli v procese nevyhnutné. Preto<br />

sme zvolili flexibilný systém, ktorý sa prejavil<br />

ako veľmi úspešný v mnohých švajčiarskych<br />

poisťovniach a ktorého základ<br />

tvorí softvérový produkt Syrius. Cieľom je,<br />

aby sme povestnou švajčiarskou presnosťou<br />

eliminovali chybné údaje. Ide však o proces<br />

komplikovaný a časovo náročný.<br />

■ Kapitálový trh sa na Slovensku stále v porovnaní<br />

so svetom považuje za dojča v plienkach.<br />

Odhalili už spoločnosti pôsobiace na<br />

finančnom trhu CSC ako významného pomocníka<br />

pri budovaní systémov informačných<br />

technológií?<br />

CSC má klientov aj v poisťovníctve,<br />

aj v bankovom sektore. Obe oblasti využívajú<br />

naše spoľahlivé informačné systémy<br />

a s nimi know-how CSC a nemenej aj medzinárodné<br />

skúsenosti našej korporácie, ktoré<br />

sú v tejto oblasti nesporne výhodou. V tomto<br />

segmente menej súperíme s lokálnymi<br />

konkurentmi z prostredia IT – jednoducho<br />

nemôžu ponúknuť porovnateľné riešenia.<br />

Priestor krajín strednej a východnej Európy<br />

sa postupným procesom stáva jednotným,<br />

chápu ho tak mnohí naši klienti. Súvisí to<br />

nie len so vstupom Slovenska do EÚ, ale aj<br />

s globálnymi trendmi. Naše riešenia v informačných<br />

technológiách sú súčasťou mozaiky,<br />

ktorá umožní budúcnosti spájať lokálne<br />

aplikácie do systémových celkov.<br />

■ Na začiatok mája plánujete práve za účasti<br />

Národnej banky Slovenska a Asociácie poisťovní<br />

uskutočniť seminár o strategických softvérových<br />

riešeniach pre poisťovne. Čo si od<br />

tohto podujatia sľubujete?<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Na tomto seminári sa zúčastnia všetky<br />

kľúčové poisťovne na Slovensku. Predstavovať<br />

jednotlivé produkty a spoločnosť CSC<br />

ako takú budú odborníci a špecialisti z Veľkej<br />

Británie, Švajčiarska a Dánska. Naším<br />

cieľom je nielen oboznámiť účastníkov so<br />

špecifickými riešeniami, ale aj ponúknuť<br />

naše produkty ako možnosti voľby, ktoré sú<br />

progresívne a efektívne pre oblasť poisťovníctva.<br />

Celý event plánujeme realizovať na<br />

profesionálnej úrovni v záujme maximálnej<br />

spokojnosti našich potenciálnych klientov.<br />

Stratégiou CSC je pomáhať poisťovniam<br />

napĺňať výzvy rozvíjajúceho sa trhu vďaka<br />

adekvátnemu využitiu technológie, ktorá im<br />

umožní efektívnejšie a spoľahlivejšie realizovať<br />

obchodné stratégie.<br />

■ Je o CSC známe že sa podieľate na podpore<br />

športu, najviac cyklistike. Na Tour de France<br />

máte dokonca svoj vlastný tím. Aký má základ<br />

toto spojenie a prečo práve cyklistika?<br />

Každý, kto sleduje Tour de France si<br />

spája logo CSC s úspešným cyklistickým<br />

tímom. Toto vrcholné podujatie priťahuje<br />

každoročne milióny divákov a športových<br />

nadšencov z celého sveta. Nie len toto je<br />

však dôvodom nášho prepojenia s cyklistikou.<br />

Filozofia tohto športu však nie je taká<br />

jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý dojem<br />

zdať, na najvyššej úrovni je značne komplikovanou<br />

hrou.<br />

Konkrétne tím CSC patrí k elitným družstvám.<br />

Pod špičkovým manažmentom<br />

a tvrdým tréningom sa stal jedným z najúspešnejších<br />

profesionálov, a to sú vlastnosti<br />

a výsledky, ktoré nás radia do spoločnej<br />

kategórie.<br />

Sme však takisto oficiálnym IT partnerom<br />

podujatia Tour de France, čo tiež napomáha<br />

tomu, že je také úspešné. CSC zabezpečuje<br />

prenos externých a interných dát<br />

a ich spracovanie tak, aby sa všetky informácie<br />

dostali v pravý čas na pravé miesto.<br />

Možnosti a kapacity CSC sú použiteľné na<br />

akúkoľvek formu úspechu v tímovej práci,<br />

od profesionálnej cyklistiky až ku komerčným<br />

a štátnym klientom, ako je to už od<br />

roku 1959.<br />

■<br />

Február 2006<br />

43

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny<br />

PRÁCA PRE SLOVÁKOV<br />

NA SLOVENSKU<br />

Hovoríme s generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny<br />

PhDr. Rudolfom Sokolom. Rozhovor pripravili Marta Moravčíková<br />

a Katarína Belická.<br />

■ Keď ste sa stali generálnym riaditeľom<br />

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý<br />

bol pokračovaním Úradu práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny a predtým Národného úradu<br />

práce, povedali ste, že ste to chceli robiť. Platí<br />

toto konštatovanie stále?<br />

Nie som si istý či som použil práve tieto<br />

slová. V každom prípade som túto výzvu prijal.<br />

Pracujem v systéme dlhšie, poznám jeho<br />

možnosti, rezervy ale aj úskalia. Vedel som<br />

zvážiť čo prinesie reforma v sociálnej oblasti<br />

a v oblasti zamestnanosti. Vzhľadom na výsledky<br />

práce Ústredia a fungovanie úradov<br />

môžem dnes povedať, že moje rozhodnutie<br />

bolo správne.<br />

■ Čo vás počas pôsobenia v ÚPSVaR prekvapilo<br />

a čo zaskočilo?<br />

Prekvapilo ma pracovné nasadenie ľudí<br />

v regiónoch a hlavne výsledky práce pri napĺňaní<br />

poslania úradov práce. Práca s nezamestnanými<br />

priniesla pozitívne výsledky.<br />

Napríklad aktivizáciou sa v spolupráci s obcami<br />

vytvorili nemalé hodnoty. Prekvapila<br />

ma ťažká spolupráca so zamestnávateľmi pri<br />

vyhľadávaní voľných pracovných miest. Táto<br />

povinnosť im totiž zo zákona zanikla. Nemôžem<br />

však hovoriť o nejakom vážnom zaskočení.<br />

Nábeh reforiem nás pripravil na rýchle<br />

pracovné tempo. Množstvo legislatívnych<br />

zmien a predpisov najmä v sociálnej oblasti,<br />

ktoré bolo treba aplikovať spôsobilo, že naši<br />

pracovníci chvíľami pracovali v časovom<br />

strese, aby zmeny metodicky spracovali a čo<br />

najrýchlejšie uviedli do praxe. Pribudli nám<br />

aj poradensko-psychologické centrá, kuratela,<br />

rozšíril sa počet poberateľov dotácií, borili<br />

sa aj s náhradným výživným a zmenami<br />

v jednotlivých nástrojoch aktívnej politiky<br />

trhu práce.<br />

■ Čo pokladáte za najťažšiu úlohu, ktorú ste<br />

ako generálny riaditeľ ústredia museli riešiť?<br />

Znovu nadviazať spoluprácu so zamestnávateľmi,<br />

pretože, ako som už povedal, bola<br />

zrušená povinnosť nahlasovania voľných<br />

pracovných miest. Od decembra roku 2005<br />

Foto: I. Kňazovický<br />

však majú možnosť operatívne<br />

nahlásiť nové pracovné<br />

miesto aj prostredníctvom<br />

webovej stránky www.upsvar.sk,<br />

čím sa odbúrava zasielanie<br />

poštou.<br />

■ Aký kredit si počas svojho<br />

pôsobenia ÚPSVaR vybudovalo<br />

v SR, aký v zahraničí?<br />

Veľmi dobrý, v niektorých<br />

prípadoch až prekvapujúco dobrý a stále<br />

sa zvyšuje. V mnohých regiónoch sa už hovorí<br />

o „ľudských úradoch“ práce. Snažíme<br />

sa dostať k ľuďom čo najbližšie a posun je<br />

vidieť. Okrem toho sa ľudia pomerne ľahko<br />

naučili, že všetko majú „pod jednou<br />

strechou“. Teda, že v rámci reformy systému<br />

sa zlúčili služby zamestnanosti a sociálne<br />

veci do jedného systému a potrebnú<br />

agendu vybavia na jednom mieste. Zjednotením<br />

oboch agend sa zredukoval počet<br />

zamestnancov (o 1400), znížil sa počet medzistupňov<br />

riadenia – z trojstupňového na<br />

dvojstupňové, čo viedlo k ďalším úsporám.<br />

Ústredie dnes negeneruje nijaké záväzky<br />

voči externému prostrediu.<br />

Výsledky našej práce sledujú a hodnotia<br />

v krajinách EÚ. Navštevujú nás však aj delegácie<br />

z krajín mimo únie, napríklad delegácia<br />

z Číny sa zaujímala o to, ako sa začali<br />

prejavovať reformy v sociálnej oblasti. Každá<br />

zahraničná návšteva, ktorá k nám prišla<br />

sa však zaujímala o reformu služieb zamestnanosti<br />

a sociálnych vecí. Hovoriť o vybudovanom<br />

kredite v zahraničí je však ešte<br />

predčasné. Predsa len, ústredie existuje dva<br />

roky, nabehlo na nové systémy práce. Možno<br />

však povedať, že zahraničie nás so záujmom<br />

pozoruje.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Čo možno vnímať ako doteraz najväčší<br />

úspech pôsobenia ÚPSVaR?<br />

Úspech? Nuž, v prospech tohto slova hovoria<br />

výsledky práce. Počas minulého roka<br />

sme zaznamenali najnižšiu mieru nezamestnanosti<br />

histórii od roku 1996. Prostredníctvom<br />

úradov práce sa zamestnalo 99 867<br />

uchádzačov o zamestnanie. Vstupom do EÚ<br />

sa zväčšili možnosti spolupráce v rámci siete<br />

EURES, zvýšila sa medzinárodná mobilita<br />

práce, 12 600 mladých ľudí sa zamestnalo<br />

mimo SR prostredníctvom našich pracovníkov<br />

Eures. Vybavilo sa aj vyše 90 000 spisov,<br />

ktoré sme prebrali po NUP, znižuje sa objem<br />

pohľadávok voči ústrediu a naopak, ústredie<br />

neprekračuje stanovené finančné limity. Za<br />

úspech treba považovať, že pracovníci Ústredia<br />

práce, sociálnych vecí a rodiny stihli spolu<br />

s pracovníkmi úradov práce všetky zmeny,<br />

ktoré priniesla reforma a jej následné<br />

úpravy včas a adresne aplikovať.<br />

■ Akým spôsobom sa podľa vás podarí vyrovnať<br />

s problémom dlhodobo nezamestnaných<br />

a s regionálnou nevyrovnanosťou v nezamestnanosti?<br />

Nie je to jednoduchý problém, ktorý sa<br />

dá vyriešiť za dva či tri roky. Je to dlhodobá<br />

záležitosť. S týmto problémom bojuje každý<br />

štát EÚ. U nás je to markantné v regiónoch,<br />

ktoré majú vysoké zastúpenie rómskeho etnika,<br />

tam, kde bola nepriaznivo rozložená<br />

priemyselná výroba bez možnosti konverzie<br />

priemyslu v prípade zlých ekonomických<br />

podmienok. A toto nezmeníte za dva roky.<br />

Ale preto, že sme zaviedli diferencovanú<br />

podporu podľa miery nezamestnanosti v regiónoch,<br />

prvé výsledky sa dostavili. Niekde<br />

viac, niekde menej. Celkovo sa však nezamestnanosť<br />

darí znižovať. Zatiaľ prostredníctvom<br />

pilotných projektov, vyšších dotácií<br />

pre regióny z nadpriemernou nezamestnanosťou.<br />

Tento problém sa však musí riešiť<br />

v spolupráci s inými ministerstvami. To nie<br />

je výsostne naša problematika.<br />

■ Môže vzájomné otvorenie trhov práce jednotlivých<br />

krajín EÚ prispieť k riešeniu problémov<br />

nezamestnanosti, alebo ich, naopak,<br />

môže prehĺbiť?<br />

Po našom vstupe do EÚ 1. mája 2004 sa<br />

otvorila možnosť pre každého, kto má záujem<br />

zamestnať sa vo vybraných krajinách<br />

v zahraničí. Získa vedomosti, zručnosti<br />

a skúsenosti, ktoré môže využiť aj po návrate.<br />

Zatiaľ nás trápi obmedzený pracovný trh<br />

v Rakúsku a Nemecku. Jedným z hlavných<br />

cieľov, ktoré má riešiť jednotný a otvorený<br />

európsky trh práce je práve vyrovnávanie<br />

regionálnych rozdielov v prebytkoch a nedostatkoch<br />

pracovnej sily medzi jednotlivými<br />

členskými štátmi. V tomto kontexte, a takisto<br />

v kontexte skúseností, ktoré sme získali<br />

po vstupe SR do EÚ môžeme potvrdiť, že<br />

otvorenie trhov práce tých členských štátov<br />

EÚ, ktoré vo vzťahu k Slovensku zaviedli<br />

obmedzenia prístupu na svoje trhy práce vo<br />

forme prechodných období, bude jedným<br />

z faktorov, ktoré budú vplývať na pokles<br />

miery nezamestnanosti na Slovensku. Cestovania<br />

Slovákov za prácou do zahraničia však<br />

bude aj v budúcnosti ovplyvňovať najmä vývoj<br />

domácej ekonomiky a trhu práce a ponukou<br />

dostatočného počtu pracovných miest<br />

vytvorených pre Slovákov na Slovensku. ■<br />

Február 2006<br />

45

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

NAŠÍM CIEĽOM JE RAST KVALITY ŽIVOTA<br />

„Sociálna a rodinná politika pokrýva problematiku, ktorá sa netýka len<br />

nášho rezortu, ale aj väčšiny ďalších, a tak ju musíme riešiť vo vzájomnej<br />

spolupráci. Pretože my okrem štátnej sociálnej podpory poskytovanej<br />

rodinám, pomoci integrácie občanom s ťažkým zdravotným<br />

postihnutím, sociálno-právnej ochrany detí, sociálnych služieb a pomoci<br />

v hmotnej núdzi, zastrešujeme i problematiku sociálnej inklúzie,<br />

antidiskriminácie a migrácie. Kľúčovými partnermi sú pritom pre nás<br />

rezorty zdravotníctva, školstva, výstavby, ale napríklad i hospodárstva.“<br />

Tak odpovedala Ing. Mgr. Elena Michaldová na otázku našej spolupracovníčky<br />

Marcely Košťálovej, čo všetko patrí do pôsobnosti Sekcie sociálnej<br />

a rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na<br />

čele ktorej stojí ako generálna riaditeľka. A pokračovala:<br />

Jednoducho, ide o všetky štátom uznané<br />

životné situácie človeka, ktoré vážne ovplyvňujú<br />

jeho život, postavenie rodiny a spôsob<br />

jej prežívania. Od narodenia detí, štátnej<br />

podpory na ich výchovu a prístup k vzdelávaniu,<br />

pomoc pri aktivizácii, v hmotnej<br />

núdzi, až po pomoc pri starostlivosti<br />

o staršiu generáciu.<br />

■ Konkrétne to znamená?<br />

Zameriavame sa najmä na podporu rodiny.<br />

Dostupných je viacero nástrojov, aj keď<br />

ľudia najsilnejšie vnímajú práve tie finančné.<br />

Čiže, štátne rodinné dávky. A práve pri<br />

nich došlo nedávno k veľkým zmenám. Napríklad,<br />

na rodičovský príspevok má nárok<br />

nielen rodič, ktorý sa celodenne stará o svoje<br />

dieťa, ale i ten, ktorý sa zamestná a starostlivosť<br />

o neho zabezpečí inak. Pod podmienkou,<br />

že subjekt, ktorému ho zverí, nie je podporovaný<br />

z verejných zdrojov. Zmeny nastali<br />

aj v poskytovaní prídavku na dieťa, ktorý<br />

je teraz celoplošný, bez testovania príjmov.<br />

Navyše, rodič môže na každé dieťa požiadať<br />

o daňový bonus.<br />

■ Na čo sa orientujete teraz?<br />

V prvom rade na tvorbu zákona na podporu<br />

integrácie občanov s ťažkým zdravotným<br />

postihnutím a zákona o sociálnych<br />

službách. V ňom navrhujeme nanovo upraviť<br />

práva a povinnosti prijímateľov a poskytovateľov<br />

sociálnych služieb – s dôrazom<br />

na pomoc a podporu ohrozených skupín<br />

obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k ich<br />

sociálnemu vylúčeniu a nezvyšovalo sa riziko<br />

spoločenských konfliktov. Chceme<br />

tiež zabezpečiť vyššiu adresnosť, efektívnosť<br />

a dostupnosť pomoci i variabilitou<br />

sociálnych služieb s dôrazom na ich obsah<br />

založený na aktivizácii klienta a orientáciu<br />

na jeho potreby. Existujúci<br />

spôsob sa totiž javí ako nedostatočný<br />

a príliš strnulý<br />

vo vzťahu k zmeneným podmienkam.<br />

Zákon by mal prispieť<br />

aj k profesionalizácii<br />

zamestnancov v sociálnych<br />

službách a odzrkadľovať<br />

aktuálny stav decentralizácie<br />

smerom k samosprávnej<br />

pôsobnosti. Dôvodom sú ale tiež dôsledky<br />

demografického vývoja a predlžovania<br />

veku obyvateľov a s tým súvisiace problémy<br />

zabezpečenia udržateľnej a kvalitnej<br />

dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti<br />

o starších ľudí. Rovnako ako ide o vytváranie<br />

a podporu služieb, ktoré sú pre rodinu<br />

podporné a pomáhajú odbúravať bariéry<br />

vo vzťahu k zamestnaniu. Tým čelia práve<br />

ľudia starajúci sa o malé deti, alebo závislé<br />

osoby. Pretrváva ich nedostatok a tak sa<br />

snažíme vytvoriť nástroje motivujúce k ich<br />

tvorbe rovnako obce, zamestnávateľov, ako<br />

i mimovládne organizácie.<br />

Foto: M. Košírer<br />

■ Existujú ešte ďalšie zákony, ktoré chcete<br />

prijať do konca blížiaceho sa volebného obdobia?<br />

Za veľmi dôležitý považujem zákon<br />

o ochrancovi práv dieťaťa. Je totiž viacero<br />

inštitúcií a organizácii, ktoré sa ochranou<br />

práv dieťaťa zaoberajú, monitorujú niektoré<br />

segmenty Dohovoru o právach dieťaťa, ale<br />

chýba nezávislý inštitút, ktorý by riešil problematiku<br />

komplexne, mal kompetencie voči<br />

ostatným inštitúciám a bol deťom známy.<br />

Deti sú našou najpočetnejšou občianskou,,minoritou“,<br />

ale nemajú žiadne cesty na<br />

vymáhanie svojich práv, nemajú zastúpenie<br />

v parlamente, nie sú schopné zvládnuť administratívne<br />

prípadné právne podania. Teraz<br />

už bude na NR SR, ktoré z vládou navrhovaných<br />

riešení zvolí. Nejde nám totiž o úrad<br />

pre úrad, ale o inštitúciu, o ktorej budú deti,<br />

spoločnosť vedieť, že im vždy pomôže.<br />

■ Čo naopak zrejme nestihnete?<br />

Ako dosť problematické vidím napríklad<br />

schválenie koncepcie populačnej politiky, na<br />

ktorej už pracujeme dlhší čas. Je isté, že životný<br />

štýl mladých rodín sa mení, čím sa menia<br />

aj ich potreby, na ktoré treba reagovať.<br />

V podstate ide o to, či sa štát rozhodne preferovať<br />

podporu tradičného modelu rodiny,<br />

kde je dlhodobá priama rodičovská starostlivosť<br />

a silné vnútrorodinné väzby. Alebo skôr<br />

podporí služby umožňujúce isté odbremenenie<br />

a rýchle zapojenie, najmä žien, do práce.<br />

Existujú na to rôzne názory a zrejme bude<br />

nejaký čas trvať pokým sa prijme istý, všeobecne<br />

akceptovateľný, konsenzus.<br />

■ Poďme teraz k trochu inej oblasti. Zaujímalo<br />

by ma totiž, čo sa zmenilo vo vašej oblasti<br />

po vstupe Slovenska do EÚ.<br />

Treba si uvedomiť, že sféra sociálnej politiky<br />

je v kompetencii jednotlivých štátov<br />

a nie je striktne viazaná legislatívou EÚ.<br />

Niektoré jej oblasti sú koordinované – najmä<br />

systém sociálneho zabezpečenia u dôchodkových<br />

a rodinných dávok. Ide ale<br />

o mimoriadne komplikovanú problematiku,<br />

ktorá vychádza z platných systémov sociálneho<br />

zabezpečenia jednotlivých členských<br />

krajín. Vyžaduje si preto časté bilaterálne<br />

rokovania a pomerne zložité dohodovanie<br />

postupov. Napriek tomu, že sme sa pripravovali<br />

už v rámci predvstupového procesu,<br />

prax je komplikovanejšia a musíme sa ešte<br />

veľa učiť.<br />

■ Na čele ministerstva došlo pred niekoľkými<br />

mesiacmi k zmene a Ľudovíta Kaníka vystriedala<br />

Iveta Radičová. Došlo z jej strany<br />

v prístupe k vašej problematike k zmenám?<br />

Povedala by som, že pani ministerka dáva<br />

väčší dôraz na také oblasti sociálnej politiky<br />

ako rodina, služby, deti, sociálno-právna<br />

ochrana. Predchádzajúci pán minister sa<br />

orientoval na základné priority. Motiváciu<br />

k práci, nastavenie nových systémov v oblasti<br />

sociálnych dávok, služieb zamestnanosti,<br />

konštituovanie nových orgánov štátnej<br />

správy na našom úseku pôsobnosti, na<br />

decentralizáciu kompetencií. To však bolo<br />

v danom období potrebné a zásadné. Vytvoril<br />

sa tak totiž základ, ktorý sa teraz dá<br />

upravovať a modifikovať. A pani ministerka<br />

sa mu snaží vdýchnuť vnímavejšiu dušu<br />

a väčšie srdce. Sociológovia a politológovia<br />

majú na to určite svoj odborný termín, ale ja<br />

to vnímam práve takto.<br />

■<br />

46 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Foto: M. Košírer<br />

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

ZMENY S AKCENTOM NA<br />

ĽUDSKÚ DÔSTOJNOSŤ<br />

V Programovom vyhlásení vlády SR sa vláda zaviazala zabezpečiť<br />

podporu integrácie ľudí so zdravotným postihnutím do života,<br />

ustanoviť základné štandardy na financovanie a kvalitu sociálnych<br />

služieb, upraviť systém udeľovania licencií a kontroly sociálnych<br />

služieb a navrhnúť nástroje, ktoré budú riešiť prekrývanie sociálnych<br />

a zdravotných služieb a ich financovanie. Namiesto doteraz<br />

platného zákona č. 195/1998 Z.z. pripravuje odbor integrácie osôb<br />

so zdravotným postihnutím a služieb Ministerstva práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR návrh dvoch nových zákonov – zákona o sociálnych<br />

službách a zákona o integrácii občanov so zdravotným postihnutím.<br />

O situácii sa s riaditeľkou odboru Lýdiou Brichtovou pozhovárala<br />

naša spolupracovníčka Beata Vrzgulová.<br />

■ Čo vyvolalo potrebu riešiť problematiku<br />

dvoma zákonmi, v akom štádiu je príprava<br />

návrhov a kedy plánujete predložiť zákony<br />

na rokovanie NR SR?<br />

Zákon o sociálnej pomoci bol pôvodne<br />

koncipovaný ako komplexná právna norma,<br />

ktorá upravovala pomoc pre občanov<br />

v hmotnej a sociálnej núdzi. Postupne<br />

vznikla potreba upraviť novým spôsobom<br />

hmotnú núdzu a sociálnoprávnu ochranu<br />

detí, čo sa udialo v rokoch 2004 a 2005,<br />

keď boli prijaté samostatné právne normy.<br />

Prijať nové samostatné právne normy<br />

bolo nevyhnutné nielen s prihliadnutím<br />

na množstvo prijatých zmien, ale bola to<br />

aj reakcia na Programové vyhlásenie vlády<br />

SR a v neposlednom rade odozva na<br />

požiadavky ľudí so ZP ako aj požiadavky<br />

a pripomienky úradov PSVR, samosprávnych<br />

orgánov a neverejných poskytovateľov,<br />

ktorí zákon o sociálnej pomoci<br />

implementujú v praxi už 6 rokov. Proces<br />

prípravy oboch právnych noriem sa<br />

značne oneskoril, možno povedať, že na<br />

dva roky až zastavil tým, že aj ministerstvo<br />

zdravotníctva malo ambíciu upraviť<br />

spomínané právne vzťahy a prevziať pôsobnosť<br />

v tejto oblasti do svojho rezortu,<br />

keď pripravili návrh zákona o dlhodobej<br />

starostlivosti. S týmto návrhom zásadne<br />

nesúhlasili najmä zástupcovia zdravotne<br />

postihnutých občanov. V súčasnosti sa<br />

už na oboch zákonoch intenzívne pracuje<br />

a budú predložené do parlamentu v apríli<br />

tohto roka.<br />

■ Aké kritériá ste pri koncipovaní oboch návrhov<br />

zohľadňovali, konzultovali ste návrhy<br />

priamo so zdravotne postihnutými, vychádzali<br />

ste z potrieb praxe?<br />

Ako som už spomenula, zákon o sociálnej<br />

pomoci bol prijatý v roku 1998.<br />

Medzitým sa potreby občanov zmenili<br />

a vyžiadali si zavádzanie nových typov<br />

sociálnych služieb a nových podmienok<br />

poskytovania kompenzácií, ktoré nemajú<br />

oporu v zákone, a bolo potrebné vytvoriť<br />

kvalitnejšie podmienky a nástroje na začlenenie<br />

občanov so zdravotným postihnutím<br />

do bežného života a nastaviť formy<br />

pomoci tak, aby občanov čo najviac<br />

aktivizovali. Hlavné je však vnímať ľudí<br />

so zdravotným postihnutím ako občanov,<br />

ktorí majú mať rovnaké práva a rovnaké<br />

príležitosti ako ľudia bez postihnutia.<br />

Znamená to uplatňovať občiansky model<br />

zdravotného postihnutia, respektíve<br />

model ľudských práv, a nie medicínsky<br />

model. Takýto prístup je aj v súlade<br />

s trendmi a princípmi uplatňovanými<br />

v EÚ. Ďalším významným fenoménom sú<br />

dôsledky nepriaznivého demografického<br />

vývoja, starnutia populácie a predlžovania<br />

veku dožitia, s čím súvisia problémy<br />

pri zabezpečení starostlivostí o starších<br />

občanov, odkázaných na pomoc inej<br />

osoby. Na túto výzvu bude musieť reagovať<br />

nielen Slovensko, ale všetky krajiny.<br />

U nás je to dôležité aj z toho dôvodu, že<br />

sociálne služby sú takým typom verejných<br />

služieb, kde dopyt prevláda nad ponukou,<br />

čoho dôkazom sú tisíce čakateľov<br />

na poskytnutie sociálnych služieb.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

■ Môžete charakterizovať súčasnú situáciu<br />

zdravotne postihnutých občanov na Slovensku,<br />

aké percento obyvateľstva tvoria?<br />

V čom vidíte najväčšie prekážky ich integrácie?<br />

Malo by po prijatí navrhovaných zákonov<br />

dôjsť k výraznejšiemu zlepšeniu ich postavenia?<br />

Za posledných 16 rokov sa uskutočnili<br />

mnohé pozitívne zmeny, čím nemyslím<br />

len zmeny materiálnej povahy, ale aj zmeny<br />

v myslení ľudí bez postihnutia, zmeny<br />

v postojoch spoločnosti, aj keď ideálny<br />

stav je ešte ďaleko. Najťažšie je asi zmeniť<br />

predsudky spoločnosti k tejto skupine<br />

občanov, niektorým jednotlivcom sa to<br />

nepodarí nikdy. Dôležitá je však aj zmena<br />

správania samých občanov so ZP a ich príbuzných,<br />

ktorí si uvedomujú svoje práva,<br />

schopnosti a zručnosti a dávajú ju ich spoločnosti<br />

najavo. Som presvedčená, že pripravované<br />

právne normy prispejú k zlepšeniu<br />

ich postavenia a ochrane pred sociálnym<br />

vylúčením pri zachovaní ich ľudskej<br />

dôstojnosti. Sociálne služby a kompenzácie<br />

tvoria len veľmi úzku a špecifickú<br />

oblasť pri spĺňaní cieľa, ktorý si vytýčili<br />

krajiny, t.j. aby sa ľudia so ZP stali rovnoprávnymi<br />

a platnými členmi každej<br />

spoločnosti. Na to je potrebné vykonať<br />

viaceré zmeny a prijať mnohé opatrenia,<br />

napríklad aj v oblasti životného prostredia<br />

a dopravy, v telekomunikáciách vo verejných<br />

službách, v zdravotníctve, oblasti zabezpečenia<br />

dostatočných príjmov.<br />

■ Vychádzali ste pri tvorbe návrhov zo skúseností<br />

iných európskych krajín? Ak by sme<br />

chceli porovnať starostlivosť o sociálne slabých,<br />

ako je na tom Slovensko?<br />

Keďže máme veľmi intenzívne kontakty<br />

s inými krajinami, máme informácie aj<br />

o iných systémoch pomoci ľudom so ZP<br />

a inšpirovali sa aj ich skúsenosťami, ktoré<br />

sme zapracovali aj do našej právnej úpravy.<br />

Žiadny systém starostlivosti o ľudí so<br />

ZP, aj keď by bol vynikajúci, nie je možné<br />

„otrocky“ prevziať do našich zákonov.<br />

Vždy je potrebné brať do úvahy sociálne<br />

a ekonomické podmienky, tradície, kultúru<br />

a mentalitu ľudí, čo ovplyvňuje konkrétne<br />

opatrenia a vyžaduje si určité špecifiká.<br />

V rámci EÚ boli porovnávané sociálne<br />

systémy jednotlivých členských štátov,<br />

tieto systémy sú však také odlišné, že bolo<br />

ťažké nájsť spoločné črty a bolo by veľmi<br />

ťažké ich harmonizovať. Spoločným znakom<br />

je, že štáty zohrávajú úlohu garantov<br />

ekonomickej solidarity v sociálnych systémoch.<br />

Z týchto dôvodov je ťažké aj porovnávať<br />

našu starostlivosť o ľudí so ZP s inými<br />

krajinami, ale napr. v oblasti kompenzácií<br />

máme právne zakotvený taký progresívny<br />

nástroj pomoci – schému osobnej<br />

asistencie – akú nemajú v legislatíve ani<br />

niektoré „staré“ členské štáty EÚ, napr.<br />

Francúzsko, Taliansko, Španielsko… To<br />

však neznamená, že nepotrebujeme v tejto<br />

oblasti prijímať ďalšie opatrenia a vytvárať<br />

nediskriminačné podmienky pre ľudí so<br />

ZP vo všetkých oblastiach života. ■<br />

Február 2006<br />

47

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR<br />

ČOKOĽVEK NAVRHNEME<br />

MENIŤ, VYVOLÁ TO<br />

ZNAČNÝ OHLAS<br />

Nad tohtoročnými legislatívnymi prioritami Ministerstva práce, sociálnych<br />

vecí a rodiny SR uvažuje Vlasta Husáriková, generálna riaditeľka<br />

sekcie legislatívy v rozhovore, ktorý s ňou viedol publicista Ivan Špáni.<br />

■ Stanovili ste si tohtoročné legislatívne priority<br />

ministerstva iba do volieb, alebo rozložili<br />

na celý rok?<br />

Je zbytočné predkladať parlamentu legislatívne<br />

návrhy na druhú polovicu roka. Podľa<br />

zákona o rokovacom poriadku Národnej<br />

rady v novom volebnom období sa všetky<br />

návrhy predložené v predchádzajúcom vracajú<br />

späť, neprerokúvajú sa.<br />

■ Iste sú aj problémy, ktoré považujete za potrebné<br />

z odborného hľadiska upraviť bez ohľadu<br />

na nejaké programové vyhlásenie vlády...<br />

Iste, čaká nás napríklad množstvo vykonávacích<br />

právnych predpisov, ktoré nadväzujú<br />

či už na nový zákon o bezpečnosti a ochrane<br />

zdravia pri práci a na nový zákon o inšpekcii<br />

práce, alebo ide prevažne o aproximačné<br />

nariadenia vlády, ktoré sleduje Inštitút pre<br />

aproximáciu práva a treba ich pripraviť bez<br />

ohľadu na volebné obdobie.<br />

Do konca júna plánujeme tri balíky zákonov.<br />

Jeden sa týka podpory integrácie občanov<br />

s ťažkým zdravotným postihnutím,<br />

druhým je zákon o sociálnych službách,<br />

s problematikou, ktorú dnes obsahuje zákon<br />

o sociálnej pomoci a v súvislosti s decentralizáciou<br />

sociálnych služieb na samosprávy<br />

si vyžaduje úpravu. Cieľom je skvalitnenie<br />

týchto služieb a ich dostupnosť pre občanov.<br />

Dôraz je na podporu ohrozených skupín<br />

obyvateľstva, aby nedochádzalo k ich sociálnemu<br />

vylúčeniu. Veľmi významný je tretí<br />

veľký balík s tromi novelami zákonov: zákona<br />

o sociálnom poistení, ktorým sa bude<br />

novelizovať aj zákon o starobnom dôchodkovom<br />

sporení a zákon o doplnkovom dôchodkovom<br />

sporení. Sú to veľmi pozitívne<br />

zmeny, v rámci ktorých sa otvorí aj problém<br />

dôchodkov priznaných podľa zákona 100/<br />

1988, odstránia sa bariéry, ktoré ich znižovali.<br />

Mechanizmus výpočtu týchto dôchodkov<br />

však zostáva podľa starého zákona.<br />

■ Treba novelizovať tieto zákony kvôli odborným<br />

alebo legislatívnym medzerám, alebo<br />

korekcie vyplývajú z iného politického názoru<br />

na ich ciele?<br />

Skutočne nejde o odstraňovanie<br />

nejakých legislatívnych<br />

nedostatkov. Nový<br />

systém sociálneho poistenia<br />

je založený na iných princípoch,<br />

na zmenenej filozofii,<br />

ale mohol sa uplatniť iba potiaľ,<br />

pokiaľ sú na všetko finančné zdroje. Pri<br />

dostatku finančných zdrojov by sme mohli<br />

podľa nového systému prepočítať všetky<br />

staré dôchodky, hoci s rizikom, že staré dôchodky<br />

podľa nových poistných princípov<br />

nebudú iba vyššie, ale aj nižšie.<br />

V pôvodnej filozofii sa zakotvili prechodné<br />

obdobia, počas ktorých sa zvyšujú nízko<br />

priznané starobné dôchodky a redukciou<br />

priemerného osobného mzdového bodu znižujú<br />

vysoké. Návrh prechodného obdobia<br />

však poslanci parlamentu skrátili a v súčasnosti<br />

sa ostatnou novelou vlastne vraciame<br />

späť k pôvodnej filozofii, aby sa predlžením<br />

prechodného obdobia veľké rozdiely medzi<br />

dôchodkami zmiernili. Zákon o doplnkovom<br />

dôchodkovom sporení sa musel otvoriť<br />

a novelizovať kvôli prispôsobeniu európskej<br />

smernici.<br />

Foto: M. Košírer<br />

■ Ku ktorým zákonom a iným právnym predpisom<br />

z tohto volebného obdobia registrujete<br />

najviac pripomienok a ktoré z nich akceptujete?<br />

Toto je veľmi ťažká otázka, pretože náš<br />

rezort sa dotýka každého občana od narodenia<br />

až po smrť, čiže čokoľvek navrhneme<br />

meniť, vyvolá to značný ohlas nielen povinne<br />

pripomienkujúcich subjektov, ale aj verejnosti.<br />

Veľmi veľa máme pripomienok od<br />

rôznych združení občanov. Najviac sa vždy<br />

hromadí okolo sociálneho poistenia, značný<br />

rozsah pripomienok bol k novému systému<br />

pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa zásadným<br />

spôsobom zmenil. Odborné a právne pripomienky,<br />

ktoré majú svoje racio akceptujeme.<br />

Problémom sú pripomienky, ktoré narúšajú<br />

filozofiu toho, čo sa chce dosiahnuť. Tie<br />

nemôžeme akceptovať. Treťou skupinou sú<br />

pripomienky, ktoré by ani nenarušovali filozofiu<br />

navrhovaného riešenia, ale na ich<br />

akceptovanie nie je dostatok finančných<br />

zdrojov. Ide o citlivú oblasť, pretože sa zvyčajne<br />

dotýka základných ľudských práv,<br />

základných životných podmienok. Základné<br />

ľudské práva sa však podľa Ústavy SR<br />

zabezpečujú v rozsahu aký ustanoví zákon.<br />

Čiže môžu sa v každej krajine EÚ uplatňovať<br />

v rozdielnom rozsahu a pritom v každej<br />

to môže byť v súlade s Európskou sociálnou<br />

chartou, či s Paktom hospodárskych sociálnych<br />

práv alebo s ďalšími medzinárodnými<br />

dokumentmi.<br />

■ Chystáte legislatívne úpravy v pracovnej<br />

legislatíve a legislatíve trhu práce? Neplánujete<br />

zrušenie inštitútu minimálnej mzdy?<br />

Niektorí zástupcovia zamestnávateľov<br />

žiadajú tento inštitút zrušiť, my to v pláne<br />

v najbližšom období nemáme. V pracovnom<br />

práve budeme musieť reagovať na<br />

riešenia, ktoré prijíma v Bruseli Európska<br />

komisia, napríklad premietnuť do nášho<br />

práva smernicu o pracovnom čase, keď<br />

bude schválená. Zatiaľ sa diskutuje, či<br />

maximálny počet hodín nadčasovej práce<br />

sa má vzťahovať na zamestnanca alebo<br />

na zamestnávateľa – čo je zásadný rozdiel<br />

– a či to má stanoviť individuálna dohoda<br />

zamestnanca so zamestnávateľom alebo<br />

kolektívna zmluva. V tejto súvislosti sa má<br />

dokončiť diskusia aj o započítaní pracovnej<br />

pohotovosti pri čakaní na prácu do pracovného<br />

času. Pripravuje sa aj úprava, ktorá<br />

bude riešiť sprostredkovávanie zamestnania<br />

rôznymi agentúrami.<br />

■ Posudzovali ste súlad návrhu zmluvy o výhrade<br />

svedomia s pracovno-právnou legislatívou?<br />

Prípadne, čo to bude pre ňu znamenať?<br />

Zasahuje aj do pracovno-právnych vzťahov.<br />

Už pri príprave základnej zmluvy s Vatikánom<br />

sme upozorňovali na to, že pracovný<br />

pomer je zmluvným vzťahom medzi zamestnancom<br />

a zamestnávateľom. Zamestnávateľ<br />

je pred jeho uzatvorením povinný<br />

zamestnanca oboznámiť, čo súvisí s druhom<br />

práce, ktorý bude vykonávať a s tým<br />

čo sa bude od neho očakávať. Zamestnanec<br />

nemusí do takéhoto vzťahu vstúpiť, ak mu<br />

v tom bráni svedomie. Ale ak vstúpi, potom<br />

je povinný plniť pokyny zamestnávateľa.<br />

Uplatňovanie práva na výhradu svedomia<br />

by mohlo viesť k narušeniu oprávnených<br />

záujmov zamestnávateľa. Máme teda výhrady,<br />

aby sa takéto právo malo uplatňovať<br />

mimo rámca dohodnutého právneho vzťahu.<br />

Ak by zamestnávateľ akceptoval takéto<br />

riziko a dohodol v pracovnej zmluve právo<br />

zamestnanca na výhradu svedomia, zodpovednosť<br />

je v takom prípade výlučne na strane<br />

zamestnávateľa.<br />

■<br />

48 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Bezdomovci<br />

BEZDOMOVCI JE FENOMÉN TAKÝ<br />

STARÝ AKO JE STARÉ ĽUDSTVO<br />

Tohtoročná zima zmobilizovala mnohé sily, aby sa pomohlo ľuďom, pre ktorých zasnežená<br />

krajina nie je rozprávkovou predstavou, ale desivým nepriateľom. Skupina<br />

ľudí, s ktorými si vláda a spoločnosť už dlhý čas nevie dať rady, sa náhle ocitla v existenčných<br />

bojoch o život, mnohí zamrzli na uliciach a médiá signalizovali problém.<br />

Keď som si podal ruku s človekom, ktorý sa ich problémom venuje, pocítil som, že je tu<br />

niekto, kto im naozaj dokáže pomôcť – Anton Srholec. Zhováral sa Matej Gašparovič.<br />

■ Už v Záhorskej Vsi, kde ste pôsobili ako<br />

kňaz, ste začali bojovať za práva menšín,<br />

konkrétne Rómov, ste členom Výboru za<br />

práva menšín. V Bratislave ste neskôr začali<br />

pastoračnú činnosť, od roku 1991 sa venujete<br />

bezdomovcom v resocializačnom domove<br />

Resota. Ako ste sa ako bývalý politický väzeň<br />

a kňaz dostali na túto dráhu?<br />

Väčšinou človek robí to, k čomu je dotlačený.<br />

V roku 1989 som išiel do dôchodku,<br />

cirkev pre mňa nemala v štruktúre miesto,<br />

a tak som zobral túto vzorku, azda z takej<br />

ľudskej potreby len postáť pri týchto ľuďoch,<br />

poskytnúť im kúsok domova alebo tepla, pôsobiť<br />

na nich výchovne, aby niečo urobili.<br />

Takže bol som dotlačený k tomu okolnosťami<br />

a potom, keď to už človek dlhšie robí, tak<br />

si to obľúbi a berie to ako svoje povolanie,<br />

údel alebo poslanie, službu ľuďom. Myslím<br />

si ako veriaci človek, že to tvorí aj časť môjho<br />

povolania, časť môjho daru, ktorý dávam<br />

ľudstvu, že sa venujem tým ľuďom, ktorí to<br />

najviac potrebujú. Bohatí, zdraví, úspešní<br />

majú vždy dosť svojich obhajcov.<br />

■ Ste netypický práve tým, že nepovažujete<br />

bezdomovcov ako výsledok demokracie,<br />

trhového mechanizmu, liberalizmu alebo<br />

niečoho podobného, ale ako aspekt, ktorý<br />

existoval vždy a všade. Bezdomovectvo, aspoň<br />

v takej miere, ako ho vidíme dnes, je<br />

pre nás však nový jav. Všeobecne u ľudí platí,<br />

že ide o vyústenie osobnej nezodpovednosti<br />

a nedostatku zmyslu pre kultúrny život, ale<br />

čo v skutočnosti tento jav spôsobuje?<br />

Bezdomovci u nás vždy boli, to je fenomén<br />

taký starý ako je staré ľudstvo. Príčiny<br />

bývajú vždy iné, alebo niekedy aj tie isté: zlyhanie<br />

ľudského, genetického faktoru, alebo<br />

neschopnosť adaptovať sa na pomery. Takí<br />

ľudia sú vytláčaní, svojim spôsobom marginalizovaní,<br />

sú chorí, neúspešní, ľudia čo<br />

prehrávajú v súťažiach, ľudia, nemajú odvahu<br />

uzavrieť osobný vzťah, založiť si rodinu.<br />

Ľudia na pokraji spoločnosti boli vždy,<br />

za socializmu boli tiež medzi nami, len štát<br />

ich musel zamestnávať. Bezdomovci boli aj<br />

v minulosti, socializmus túto skupinu kryl,<br />

maskoval zdanlivou zamestnanosťou, i keď<br />

boli neproduktívni. Naša nová forma ekonomiky<br />

a hospodárstva trvá na tom, aby každý<br />

výkonne pracoval, dokonca chce každého využiť,<br />

a títo ľudia sú na trhu práce neúspešní.<br />

Sú aj rozličné iné príčiny. Mnohí ľudia majú<br />

k nim predsudky, pretože si myslia, že všetci<br />

sú paraziti, príživníci, podvodníci, klamári<br />

a frustrovaní ľudia. V tejto vzorke je veľa takýchto<br />

ľudí, oveľa viac ako v iných spoločenských<br />

skupinách, ale všetci nie sú takí a my<br />

robíme niečo preto, aby sa integrovali do spoločnosti<br />

a nešli ešte ďalej, keď v beznádejnej<br />

a zúfalej situácii, len aby prežili, sú schopní<br />

páchať zločiny a násilie. My prichádzame<br />

ako preventívna pomoc, aby títo ľudia mohli<br />

dôstojne žiť v teple a v lepších podmienkach.<br />

Spoločnosť bude musieť tomuto fenoménu<br />

venovať takú pozornosť, akú venuje chorým<br />

alebo psychicky narušeným. Nikto nesmie<br />

zostať osamotený a opustený.<br />

■ Podľa sociológov je veľká pravdepodobnosť,<br />

že v rizikových skupinách sa problém<br />

začne prenášať na ďalšie generácie, až vznikne<br />

tzv. „dedičná bieda“. Hrozí nám to, ak sa<br />

spoločnosť nezačne zaujímať?<br />

Chorý model ako archetyp je ozaj nebezpečný<br />

pre budúcnosť, či ľudstvo Európy alebo<br />

národa, pretože sa to prenáša ako chorá<br />

vzorka na ďalšiu generáciu. Tu vidím mnohých<br />

ľudí, ktorí sú chorí v dôsledku pádu<br />

veľkej ilúzie, veľkého klamstva, v ktorom<br />

sme žili a táto nová demokracia v zápase<br />

o to, aby sme žili bohatšie, nemá času a často<br />

ani slová nato, aby vysvetľovala ľuďom, že<br />

človek, aby bol šťastný, nemusí byť bohatý,<br />

že život má svoju cenu, aj keď žijeme skromnejšie,<br />

že všetci sme jedna veľká rodina,<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

patríme k sebe ako bunky jedného veľkého<br />

organizmu.<br />

■ Ak chceme riešiť problém bezdomovcov,<br />

musíme sa k nim postaviť kriticky a neidealizovať<br />

ich. Ale za kritickým prístupom v našej<br />

spoločnosti nasleduje ohrnutie nosom a následné<br />

zabudnutie, čiže neriešenie problému.<br />

Ľudia dnes neradi berú zodpovednosť aj za<br />

iných. Vieme, aký zhubný vie byť nádor, ak sa<br />

nelieči. Čo môže spôsobiť táto pasivita spoločnosti<br />

k problému ľudí bez strechy nad hlavou,<br />

alebo ich zjednodušené zameranie? Ako<br />

by sa k nim mala postaviť spoločnosť?<br />

Tak sú tu tri skupiny ľudí, ktoré sa miešajú.<br />

Ľudia bez peňazí, bez práce a bez postele,<br />

alebo bez strechy nad hlavou. Ľudia bez peňazí,<br />

ktorí sa často vydávajú za bezdomovcov,<br />

najmä v mestách, potrebujú peniaze na to,<br />

aby si zadovážili potrebnú dávku alkoholu,<br />

drog alebo si zaplatili základné veci. Aj tí sa<br />

niekedy rátajú medzi bezdomovcov. Potom<br />

ľudia bez práce, to je fenomén novší, ktorý za<br />

socializmu nebol. Človek, ktorý nemá zamestnanie,<br />

osobitne na konci sveta, alebo v našich<br />

niektorých regiónoch, ide do mesta, je ochotný<br />

aj na niečo podstúpiť, aby si zarobil, lebo<br />

nemá strechu nad hlavou. Tento problém sa<br />

rieši tým, že mnohé závody už majú svoje<br />

ubytovne, alebo ponúkajú ubytovanie svojim<br />

zamestnancom. Tretí sú bezdomovci, ktorí<br />

nemajú ani prácu, ani peniaze a sú na ulici.<br />

Často nimi pohŕda, alebo ich odmieta ich<br />

vlastná rodina, manželka alebo deti s nimi<br />

nechcú mať nič spoločné. Sú to často ľudia vo<br />

veľkých mestách, pochádzajúci z vidieka, ktorí<br />

tu v anonymite nachádzajú novú formu začiatku<br />

a sebarealizácie. Osobitne v lete sú ich<br />

plné ulice, parky a stanice. Naša spoločnosť<br />

musí tento fenomén riešiť presne<br />

tak a s takou dôslednosťou,<br />

ako sa riešil napríklad problém<br />

tuberkulózy, ktorá ešte pred 50<br />

rokmi kosila ľudí. Celé veľké organizácie,<br />

výskum a tiež množstvo<br />

ľudí sa do toho zapojilo<br />

a dnes je to na pokraji. Budeme<br />

musieť túto skupinu strážiť,<br />

aby sa nerozširovali rady týchto<br />

ľudí, to znamená snažiť sa, aby<br />

čím sa čím viac detí umiestnilo<br />

do náhradných rodín a nie do<br />

detských domovov, lebo tak by<br />

vyrastali v rodinách, v ktorých<br />

by mali isté zázemie. ■<br />

Február 2006<br />

49

Komentár<br />

RIZIKÁ NOVEJ<br />

STUDENEJ<br />

VOJNY POD<br />

VLAJKAMI<br />

RELIGIOZITY<br />

Soňa Motusová<br />

Za posledného pol roka sa odohrali tri udalosti,<br />

ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili<br />

vzťah medzi islamským svetom ma západnou<br />

kresťanskou civilizáciou. Žiaľ, dosah týchto<br />

udalostí je nanajvýš negatívny a ak si obidve<br />

strany nedajú pozor, mohol by vyústiť takpovediac<br />

do konfliktu dvoch civilizácií so zničujúcimi<br />

následkami pre obe.<br />

Tou prvou bolo víťazstvo Mahmuda Ahmadínedžáda<br />

v iránskych prezidentských voľbách<br />

pred pol rokom. Jeho meno nebolo na<br />

Západe neznáme. Až fanatický prívrženec<br />

a žiak ajatolláha Chomejního bol údajne medzi<br />

fundamentalistami, ktorí začiatkom osemdesiatych<br />

rokov zadržiavali v Teheráne amerických<br />

rukojemníkov na ich vlastnej ambasáde,<br />

podľa iných zdrojov má prsty aj vo vraždách<br />

kurdských aktivistov. Ahmadínedžád však<br />

všetky tieto obvinenia označuje za „sprisahanie<br />

západných židovských médií“. Židov má<br />

iránsky prezident vôbec “v zuboch“. Navrhuje<br />

dokonca presťahovať židovský štát do Európy,<br />

alebo niekde za Atlantik, no najlepšie by bolo<br />

podľa neho vôbec vymazať Izrael z mapy sveta.<br />

Podľa neho zločiny sionistov páchané na palestínskych<br />

územiach sa vyrovnajú zločinom<br />

holokaustu, o ktorom však vlastne pochybuje.<br />

Chce dokonca na túto tému usporiadať medzinárodnú<br />

konferenciu, ktorej výstupy – ak sa<br />

vôbec uskutoční, sú už vopred dané. Iránsky<br />

prezident pohŕda demokraciou, ba dokonca<br />

vyhlasuje, že jeho národ nerobil revolúciu preto,<br />

aby potom zavádzal demokraciu. Islamská<br />

revolúcia v roku 1979 skutočne nemala priveľa<br />

demokratických čŕt, všetko smerovanie krajiny<br />

záviselo od názorov ajatolláha Chomejního,<br />

ktorý napriek exilu v Paríži bol najväčším hrdinom<br />

iránskeho ľudu a v posledných rokoch<br />

osud šacha určovali len nálady tohto „svätého“<br />

muža. Na čele krajiny sa vystriedalo viacero<br />

duchovných, ale žiaden z nich nebol až natoľko<br />

radikálny ako je súčasný „svetský“ prezident.<br />

A to je problém. Nielen preto, že Irán oplýva<br />

nesmiernymi zásobami ropy a zemného<br />

plynu, hoci aj to vyvoláva na Západe obavy.<br />

Ak by Teherán priškrtil kohútiky, ceny ropy<br />

na svetových trhoch by sa nemuseli zastaviť<br />

na 50, ba ani 60 dolároch za barel. Experti hovoria<br />

dokonca o stovke dokárov za barel, čo<br />

by bol už riadny úder západným ekonomikám<br />

a predovšetkým pohodliu, na ktoré si obyvatelia<br />

v tejto časti sveta už zvykli. Ešte horšie<br />

je však koketovanie Iránu s jadrovou technológiou.<br />

Teherán prirodzene tvrdí, že jadrová<br />

technológia bude mať len mierové využitie,<br />

ale zdá sa, že obavy Západu sú namieste. Obohatený<br />

urán sa snaží získať Teherán z ruského<br />

trhu a zdá sa, že sa mu to podarí, vývoj technológie<br />

potrebnej na získanie jadrovej zbrane sa<br />

zdá byť v záverečnej fáze. Je známe, že Iránci<br />

majú k dispozícii rakety Šaháb s doletom až<br />

4300 kilometrov, čo je až do Európy. Problém<br />

iránskeho jadrového programu sa tak stal horúcou<br />

témou na pôde Medzinárodnej agentúry<br />

pre atómovú energiu i Organizácie Spojených<br />

národov. Rada guvernérov MAAE sa ju rozhodla<br />

preložiť Bezpečnostnej rade OSN. Irán<br />

reagoval podráždene a rade odkázal, že tu sa<br />

už končí diplomacia. A nastane čo? Čo ak sa<br />

Teherán predsa len rozhodne „vymazať Izrael<br />

z mapy sveta“? Alebo ktorúkoľvek inú krajinu?<br />

Zjednotený, fundamentalistický a militantný<br />

islam disponujúci jadrovými zbraňami<br />

je nočnou morou pre celú západnú civilizáciu.<br />

Vlastnými zbraňami<br />

Druhou udalosťou, ktorá doslova vyplašila<br />

západné demokratické vlády, sa stalo víťazstvo<br />

Hamasu v januárových parlamentných<br />

voľbách na palestínskych územiach. Hamas<br />

figuruje na zozname teroristických organizácií,<br />

jeho militantní členovia presadzujú rovnako<br />

ako iránsky prezident zničenie Izraela,<br />

mierového riešenie palestínsko-izraelského<br />

problému je im cudzie. Európska únia dosiaľ<br />

podporovala Palestínčanov, po smrti Jásira<br />

Arafata videla istú nádej v umiernenom prezidentovi<br />

Mahmudovi Abbásovi, no víťazstvo<br />

radikálneho Hamasu akoby urobilo škrt cez<br />

všetky plány na riešenie blízkovýchodného<br />

problému mierovou cestou, vrátane tzv. ces-<br />

50 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Komentár<br />

tovnej mapy, do ktorej vkladal najmä Západ<br />

najviac nádejí. Iróniou osudu je, že ako Hamas,<br />

tak aj Ahmadínedžád sa dostali k moci<br />

pomocou najdemokratickejších inštitúcií – volieb.<br />

Demokracia, ktorú sa snaží západná civilizácia<br />

priniesť do všetkých kútov planéty ako<br />

predpoklad rozvoja a prosperity, tak niekdy<br />

má doslova bumerangový efekt. Vynesie na<br />

výslnie sily, ktoré demokraciu vlastne odmietajú,<br />

vidia v nej zárodok úpadku spoločnosti.<br />

A tak to chápu moslimskí duchovní vodcovia.<br />

Pre nich demokracia znamená odklon od Boha,<br />

úpadok mravov, Coca-Colu, neželanú emancipáciu<br />

žien, ohrozenie všetkých základných<br />

atribútov islamskej spoločnosti, na ktorej zlatý<br />

vek nemôžu zabudnúť a chcú ho vrátiť späť.<br />

A Hamas je jedným z tých hnutí v islamskom<br />

svete, ktorý chce tieto ciele dosiahnuť hoci aj<br />

násilím. Nepochybne vytvorí v rámci palestínskej<br />

samosprávy vládu, ktorá síce bude nútená<br />

spolupracovať s umierneným Abbásom, ale<br />

vopred avizuje, že svojich cieľov sa nehodlá<br />

vzdať, a to napriek tomu, že prívržencov Hamasu<br />

k tomu vyzývajú aj niektoré umiernené<br />

režimy arabských krajín. Svojej roly v riešení<br />

blízkovýchodného konfliktu by sa nerada<br />

vzdala aj Európa. Z fondov Európskej únie<br />

plynulo do pokladníc palestínskej samosprávy<br />

pol miliardy eur ročne, a to je suma, o ktorú<br />

môžu Palestínčania prísť, ak sa Hamas nevzdá<br />

násilia a neuzná právo Izraela na existenciu.<br />

Sedemdesiat miliónov eur vyčlenila Európska<br />

komisia na fond spravovaný Svetovou bankou,<br />

ktorý je určený pre priame platby vrátane platov<br />

funkcionárov a bezpečnostných pracovníkov<br />

palestínskej samosprávy. Polovica z týchto<br />

peňazí je teraz zablokovaná. Polovica preto,<br />

aby sa nechal priestor prezidentovi Abbásovi,<br />

druhá polovica bude uvoľnená, ak sa Hamas<br />

odvráti od násilností a uzná Izrael. Potom bude<br />

podľa koordinátora zahraničnej a bezpečnostnej<br />

politiky EÚ Javiera Solanu pokračovať<br />

podpora palestínskeho ekonomického rozvoja<br />

a demokratických inštitúcií. Generálny tajomník<br />

OSN Kofi Annan išiel ešte ďalej – žiada od<br />

Hamasu, aby uznal všetky predchádzajúce medzinárodného<br />

dohody vrátane cestovnej mapy.<br />

Samotný Hamas ale zatiaľ jasnú odpoveď nedal<br />

a to kladie pred EÚ otázku, či bude naďalej<br />

možné financovať teritórium, ktoré riadi organizácia<br />

ako Hamas. Dostala sa predsa k moci<br />

demokratickými voľbami. Má však nanajvýš<br />

nedemokratické ciele. Faktom je, že Palestínčania<br />

zatiaľ európsku pomoc oželieť nemôžu.<br />

Môžu si však rýchle a efektívne nájsť iné zdroje<br />

financovania. Také, aké má napríklad afganský<br />

Taliban.<br />

Popri problémoch s Iránom, Irakom, či konfliktom<br />

medzi Palestínčanmi a Izraelom sa<br />

akoby zabúda na Afganistan. Potom ako bola<br />

zvrhnutá vláda Talibanu,sa tejto krajine nevenuje<br />

priveľa pozornosti, hoci agentúry prinášajú<br />

dennodenne správy o tom, že ešte nič<br />

nie je vyhrané. Vládne jednoty ani s pomocou<br />

Američanov nedokážu ovládať celé územie<br />

krajiny. Byť vládnym policajtom v dnešnom<br />

Afganistane znamená koledovať si o zápis na<br />

zoznam smrti protivládnych rebelov. Pritom<br />

nemožno povedať, že by Taliban celkom stratil<br />

pozície a podporu v odľahlejších častiach<br />

krajiny. Má aj efektívny zdroj financií, ktorým<br />

je produkcia a vývoz drog. Preto aj ministri zahraničia<br />

členských krajín EÚ kladú dôraz pri<br />

formovaní pomoci tejto krajine na budovanie<br />

silných a účinných protinarkotických inštitúcií<br />

a na boj proti „kriminálnym činom“ Čo<br />

však Európa chápe ako kriminálne činy, môže<br />

byť pre prívržencov Talibanu práve formou<br />

národnooslobodzovacieho boja, odporu voči<br />

cudzím vplyvom. Rovnako chápu členovia Talibanu<br />

snahy Európy o dodržiavanie ľudských<br />

práv, osobitne práv žien a detí v Afganistane.<br />

Postoj Talibanu k ženám počas jeho vlády bol<br />

známy a pre západné myslenie priam nepochopiteľný,<br />

no také sú krajné formy islamu.<br />

Medzinárodne uznávaný prezident Hamíd<br />

Karzaj nemá doma najľahšiu pozíciu.<br />

Prítomnosť mnohonárodných, najmä však<br />

amerických síl v Iraku tiež nie je pochuti protivládnym<br />

silám. Pravda, väčšina obyvateľov<br />

Iraku privítala zvrhnutie diktátora Saddáma<br />

Husajna, no jeho proces režírovaný Američanmi<br />

už tak jasne nevidia. Keď Husajn pred<br />

senátom obviňuje sudcov zo zrady národnej<br />

a islamskej veci a kooperácie s „okupantmi“,<br />

nájde sa v Iraku nemálo ľudí, ktorí mu vlastne<br />

fandia. Fanatici naďalej unášajú západných<br />

inžinierov a obchodníkov, či novinárov<br />

a politických pozorovateľov a nezriedka ich<br />

„popravujú“ v mene Alaha. Nezmapovaným<br />

územím je aj Pakistan. Ústredná vláda v krajinách<br />

s prevažne moslimským obyvateľstvom<br />

môže byť akokoľvek naklonená spolupráci so<br />

západnými demokraciami, vždy sa nájdu sily,<br />

ktoré majú argumenty pre nenávisť k „veľkému<br />

Satanovi“, čo sú, samozrejme, S pojené<br />

štáty americké, ale aj k európskemu liberalizmu,<br />

ktorý podľa nich ohrozuje najcennejšie<br />

prvky islamskej viery.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

„Spočiatku neveľmi významné provokácie a potýčky však stáli aj<br />

pri zrode tých najtragickejších konfliktov ľudskej histórie. A treba si<br />

pamätať aj skutočnosť, že sloboda jedného sa končí tam,<br />

kde sa začína sloboda iného.“<br />

Sloboda verzus viera<br />

Osobitne vyhraneným príkladom tohto tvrdenia<br />

sa stalo zverejnenie karikatúr proroka<br />

Mohameda v dánskych novinách. Tvrdo tu<br />

na seba narazili zásady slobody vyjadrovania,<br />

ktoré je v západných demokraciách takmer posvätnou<br />

vecou (pripomeňme si len prvý dodatok<br />

americkej ústavy), a zásady islamského náboženstva.<br />

Noviny podľa islamu spáchali viac<br />

ako svätokrádež, urazili všetkých moslimov<br />

i samotného Proroka. Samotný islam vôbec<br />

nesmie zobrazovať živé tvory, tým skôr sa to<br />

týka proroka Mohameda a navyše s turbanom<br />

v tvare bomby – to sa stalo rozbuškou protestov<br />

proti Dánsku, dánskemu tovaru, dánskej<br />

vlajke a proti všetkým, ktorí s dánskym postojom<br />

súhlasia, či ho obhajujú. Zverejnenie karikatúr<br />

je onou treťou udalosťou, ktorý vyhrotila<br />

vzťahy medzi islamským a kresťanským svetom<br />

a hoci sa vidí byť najmenej nebezpečnou,<br />

práve táto udalosť bola veľmi široko medializovaná.<br />

Pravda, v islamskom svete málo kto<br />

vedel proti čomu protestuje, pretože arabské<br />

noviny karikatúry Proroka, prirodzene neprevzali.<br />

Okrem jedného jordánskeho týždenníka<br />

a iného indonézskeho denníka, ktoré si od svojich<br />

vlád, ale aj od demonštrantov vytrpeli svoje.<br />

„Zločin proti islamu“ znamenal opäť pálenie<br />

vlajok západných krajín – nielen dánskej, masové<br />

demonštrácie, zvýšenú návštevnosť v mešitách,<br />

stupňovanie nenávisti. V záujme obrany<br />

islamu, Alaha a Proroka Mohameda. Ani<br />

„druhá strana“ nelenila. Noviny na celom svete<br />

začali zverejňovať karikatúry, za ktoré bol nútený<br />

dánsky denník Jyllands Posten ospravedlniť<br />

sa. Zaujímavé je, že tieto karikatúry boli po<br />

prvý raz uverejnené už v septembri 2005, ale<br />

búrky nevôle vyvolalo až ich obnovené zverejnenie.<br />

Prudké reakcie moslimov však nesúvisia<br />

so samotným faktom zverejnenia podoby<br />

Proroka, ale so skutočnosťou, že karikatúry<br />

spájajú islam s terorizmom, a práve na to sú<br />

mnohí moslimovia citliví. Na jednej strane<br />

existujú militantní islamisti, ktorí by najradšej<br />

zmietli celý neislamský svet z povrchu zemského,<br />

samovražední atentátnici, ktorí prinášajú<br />

svojimi poslednými činmi smrť, smútok,<br />

bolesť a slzy nevinným, na druhej strane sú<br />

moslimovia, ktorí tvrdia, že islamu je násilie<br />

cudzie. V čase vybičovaných emócií však každý<br />

rozumný hlas z jednej či druhej strany je<br />

vzácny a zriedka vypočutý. Spektakulárne prejavy<br />

sú vždy tými, ktorým sa dostáva najviac<br />

pozornosti. Napríklad španielsky uznávaný<br />

denník El País napísal, že reakcia moslimského<br />

sveta na zverejnenie karikatúr svedčí o tom, že<br />

má „len málo porozumenia pre demokratický<br />

systém“. V mešitách znejú slová nenávisti voči<br />

demokratickým inštitúciám „bezbožného“ Západu,<br />

a tak málokto počúval hlas najvyššieho<br />

duchovného vodcu irackých šiitov, ajatolláha<br />

Alího as-Sistáního, ktorý vyhlásil, že za predstavu<br />

Západu o islame „sčasti môžu samotní<br />

militantní islamisti, ktorí náboženstvo skresľujú<br />

a zneucťujú“. Na druhej strane zaznel<br />

hlas rozumu z Vatikánu, keď kardinál Achille<br />

Silvestrini označil karikatúry za urážku islamského<br />

náboženstva a urážku jeho najposvätnejších<br />

symbolov. Podľa neho sloboda je síce<br />

cnostná, no nesmie byť jednostranná. Pravdou<br />

je, že provokovať miliardu ľudí na celom svete,<br />

pre ktorých je zakladateľ islamu najsvätejším<br />

mužom histórie, nie je najrozumnejším ťahom.<br />

Možno argumentovať, že moslimovia ignorujú<br />

a zneucťujú iné symboly dôležité zasa pre západné<br />

demokracie, napríklad pálením vlajok<br />

krajín, ktoré im podľa ich názoru ubližujú.<br />

Spočiatku neveľmi významné provokácie<br />

a potýčky však stáli aj pri zrode tých najtragickejších<br />

konfliktov ľudskej histórie.<br />

A treba si pamätať aj skutočnosť, že sloboda<br />

jedného sa končí tam, kde sa začína sloboda<br />

iného.<br />

■<br />

Február 2006<br />

51

Diplomati<br />

ĽUDIA A UDALOSTI<br />

Srdiečko z dreva<br />

Otvorenie výstavy Nórske drevo si nenechala<br />

ujsť veľvyslankyňa Nórskeho<br />

kráľovstva Brit Lovsethová (vpravo). Vypočula<br />

si prednášku nórskej profesorky<br />

architektúry Elisabeth Tostrupovej (v strede)<br />

a priateľsky sa porozprávala s prítomnými.<br />

Priznala sa, že veľmi obdivuje srdce<br />

historického jadra Bratislavy – jej pešiu<br />

zónu, najmä kvôli kráse murovaných budov.<br />

Oslo má centrum i mestské srdiečko<br />

z dreva, a preto postráda vznešenosť kamenných<br />

a tehlových stavieb. ■<br />

Jedenásty grant<br />

Veľvyslanec Japonska Makoto Washizu<br />

sa stretol s ministrom zahraničných vecí<br />

SR Eduardom Kukanom pri milej príležitosti<br />

– odovzdal na podporu technického<br />

vybavenia Štátneho komorného orchestra<br />

v Žiline grant japonskej vlády v hodnote 46<br />

miliónov japonských jenov. Eduard Kukan<br />

prítomným pripomenul, že je to už jedenásty<br />

grant, ktorý sme v posledných rokoch od<br />

Japonska získali.<br />

■<br />

Ak tak pracujú ako tancujú...<br />

Nálada na 9. reprezentačnom plese<br />

Ministerstva zahraničných vecí SR<br />

bola výborná. Ako skvelý tanečník sa<br />

predviedol veľvyslanec USA Rodolphe<br />

Vallee so svojou temperamentnou, pôvabnou<br />

manželkou Denise. Najradšej<br />

vraj tancujú valčík, ale obdiv si získali<br />

aj pri twiste a rock and rolle.<br />

„Tradične sa na tomto plese stretávame<br />

aj my, honorárni konzuli,<br />

a veru smutní, ani bez nálady sme<br />

ešte neboli,“ povedal počas krátkeho<br />

oddychu po svižnom tanci s manželkou<br />

Annou honorárny generálny<br />

konzul Kórejskej republiky Marián<br />

Mojžiš.<br />

■<br />

Text a snímky: Tatiana Jaglová<br />

52 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

1+1<br />

TO JE MÔJ NÁZOR<br />

Okrem investícií do výskumu a podpory podnikateľského prostredia je jedným z cieľov Lisabonskej<br />

stratégie dosiahnuť 70-percentnú úroveň zamestnanosti. Správa, že v 25 členských štátoch EÚ<br />

je 18,6 milióna ľudí bez práce, z toho najviac v Poľsku (17,2%), potom nasleduje Slovensko so 16,1<br />

percentami, je ohromujúca. Je teda reálne do roku 2010 splniť ciele, ktoré si stratégia vytýčila?<br />

Nikto vám nemôže dať to, čo vám<br />

my dokážeme sľúbiť. Toto napadne<br />

azda každého, kto si porovná ambície<br />

summitu Európskej rady v Lisabone<br />

z marca 2000 a dnešný stav. Je však<br />

prirodzené, že pre politika je pohodlné<br />

za zvukov fanfár sľúbiť niečo, čo nakoniec<br />

v budúcnosti niekto iný nesplní.<br />

Ako to naznačuje napríklad správa<br />

tzv. Cookovej komisie nazvaná<br />

„Facing the challenge“, tri hlavné<br />

ciele stratégie, teda vysoký rast hospodárstva<br />

a konkurencieschopnosti,<br />

udržovanie európskeho sociálneho<br />

modelu a zvyšovanie ochrany životného<br />

prostredia, sa ťažko dajú splniť<br />

naraz. Jednoducho povedané, buď sa<br />

peniaze investujú do rozvoja kapacít<br />

(sem patria aj investície do ľudského<br />

kapitálu – zamestnanosti), alebo<br />

do enviro-opatrení, z hľadiska firmy<br />

neziskových, alebo sa vo forme daní<br />

odovzdajú verejným rozpočtom, aby<br />

tie mohli financovať štedrý sociálny<br />

model. Európa nemôže predstihnúť iné<br />

krajiny sveta v raste ekonomiky, ak zároveň<br />

nebude ochotná zaplatiť daň vo<br />

forme zníženej sociálnej ochrany a zníženej<br />

ochrany životného prostredia.<br />

Barrosova komisia si uvedomila<br />

tento rozpor a snaží sa sústrediť na<br />

najväčšie problémy súčasnej únie – na<br />

nízky rast a zamestnanosť. Výrazné<br />

zlepšenie však nečakajme. Barroso totiž<br />

nemohol vyriešiť problém, ktorý je<br />

Peter Zsapka<br />

Centrum pre európsku politiku<br />

ešte zásadnejší ako zmätočné priority.<br />

Páky na dosiahnutie tejto „bruselskej“<br />

iniciatívy totiž majú v rukách členské<br />

štáty. Domáca politika však prirodzene<br />

citlivo reaguje na nálady voličov, ktorí<br />

napríklad požadujú zachovanie štedrého<br />

sociálneho modelu aj za cenu vyššej<br />

nezamestnanosti. Verejné pokarhanie<br />

z Bruselu za neplnenie lisabonských<br />

akčných plánov je v tomto zmysle naozaj<br />

smiešnym trestom.<br />

Krásnym príkladom rozporuplnosti<br />

európskych cieľov a národnej reality<br />

je voľný pohyb pracovníkov. Je evidentné,<br />

že ak chce EÚ zvýšiť zamestnanosť,<br />

potrebuje liberálnejší trh práce a väčšiu<br />

mobilitu pracovnej sily. Lisabon<br />

vytýčil v marci 2000 smelé ciele. Ako<br />

však spomína Ján Figeľ vo svojej novej<br />

knihe „Dozrievanie pre Európu“, ktorá<br />

monitoruje proces negociácií, práve<br />

v tej dobe začali od pánov Schrödera<br />

a Schüssela zaznievať hlasy o zablokovaní<br />

voľného pohybu pracovníkov<br />

pre nové členské štáty. Teda klasicky:<br />

chceme reformy, chceme byť najlepší,<br />

len nás to nesmie nič stáť. Dlhodobé<br />

ciele sa znova utopili v mori súčasných<br />

kompromisov.<br />

Riešením je dať únii okrem práva<br />

iniciatívy aj páky na dosiahnutie cieľov,<br />

alebo, keď to nebude politicky<br />

možné, jednoducho nedávať nesplniteľné<br />

sľuby, akékoľvek veľké to pokušenie<br />

môže byť.<br />

■<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Alexander Duleba,<br />

Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti<br />

pre zahraničnú politiku, n. o.<br />

EÚ sa nepodarí splniť do roku 2010<br />

cieľ, ktorý si stanovila v Lisabonskej<br />

stratégii – stať sa najkonkurencieschopnejšou<br />

a najdynamickejšie sa rozvíjajúcou<br />

poznatkovo orientovanou ekonomikou<br />

na svete, schopnou trvalo udržateľného<br />

rastu a zároveň vytvárania väčšieho<br />

počtu lepších pracovných miest a s<br />

väčšou sociálnou kohéziou. Musel by sa<br />

stať zázrak a tie sa v ekonomike, ale i<br />

politike, najmä tej európskej, nedejú.<br />

Dnes sme v medzičase, pretože do<br />

naplnenia cieľa Lisabonskej stratégie<br />

zostáva päť rokov. Po piatich rokoch<br />

napĺňania stratégie je možné konštatovať,<br />

že EÚ nepreukázala takú dynamiku<br />

hospodárskeho rozvoja, na základe ktorej<br />

by bolo možné tvrdiť opak.<br />

Po prvé, EÚ možno dosiahne reálny<br />

hospodársky rast na úrovni 3% HDP<br />

v roku 2010, nebude však najdynamickejšie<br />

sa rozvíjajúcou ekonomikou<br />

sveta. V roku 2004 EÚ dosiahla reálny<br />

rast HDP na úrovni 2,4% (pre rok 2005<br />

je – zatiaľ iba odhad – 1,5%). Reálny<br />

rast HDP Spojených štátov v roku<br />

2004 bol dvojnásobne vyšší – 4,3%,<br />

Japonsko zaznamenalo rast 4,4%,<br />

India 6,4%, Čína – 9%. Investície do<br />

rozvoja ekonomiky a najmä do rozvoja<br />

znalostnej ekonomiky rastú v EÚ pomalšie<br />

než v Spojených štátoch. V roku<br />

2004 v EÚ vyrástli zhruba o 1,7%<br />

v porovnaní s predchádzajúcim rokom,<br />

zatiaľ čo v USA<br />

o 5,4%. Spojené<br />

štáty investujú do<br />

výskumu a vývoja<br />

v priemere ročne<br />

o 100 miliárd eur<br />

viac než všetky<br />

členské krajiny EÚ<br />

dohromady. Zatiaľ<br />

čo v Spojených štátoch<br />

má univerzitné<br />

vzdelanie 32%<br />

populácie, v EÚ je<br />

to iba 19%. Cieľom<br />

Lisabonskej<br />

stratégie je dosiahnuť,<br />

aby v roku<br />

2010 investície do<br />

vzdelania predstavovali<br />

2% HDP.<br />

Spojené štáty však<br />

už dnes do vzdelania investujú 3,5%,<br />

čiže viac, než vôbec predpokladá Lisabonská<br />

stratégia pre EÚ. Vo výpočte by<br />

bolo možné pokračovať. Inými slovami,<br />

nikto v EÚ nemá zázračnú paličku, aby<br />

zmenil túto – z hľadiska plnenia cieľa<br />

Lisabonskej stratégie – pre EÚ nepriaznivú<br />

dynamiku.<br />

Pre hospodársky rozvoj EÚ je rozhodujúci<br />

rast ekonomiky veľkých<br />

členských krajín, najmä krajín ako sú<br />

Nemecko a Francúzsko. Hospodársky<br />

rozvoj týchto pre EÚ kľúčových krajín<br />

však už dlhodobo stagnuje. V roku<br />

2003 prvýkrát od konca druhej svetovej<br />

vojny Nemecko vykázalo záporný rast<br />

HDP – 0,2%. Obidve krajiny potrebujú<br />

uskutočniť zásadné, avšak zároveň<br />

sociálne i politicky veľmi náročné hospodárske<br />

reformy. V Nemecku sa iba<br />

nedávno sformoval nový vládny kabinet<br />

a vo Francúzsku sa – z hľadiska<br />

fungovania exekutívy – rozhodujúce<br />

prezidentské voľby uskutočnia až budúci<br />

rok. Ak sa aj podarí novým vládnym<br />

garnitúram v obidvoch krajinách<br />

naštartovať zásadné hospodárske a sociálne<br />

reformy, ich výsledky sa neurčite<br />

nedostavia hneď. Ak sa nezmenení dynamika<br />

hospodárskeho rozvoja Nemecka<br />

a Francúzska, nezmení sa nič ani na<br />

dynamike hospodárskeho rozvoja EÚ.<br />

Rok 2010 je príliš blízko na to, aby sa<br />

naplnili ciele Lisabonskej stratégie. ■<br />

Február 2006<br />

53

Esej<br />

LEN ŽIADNE STRACHY – BUDEME<br />

AKO BOHOVIA<br />

Anton Hykisch<br />

Mám 74, oslavovať sa nechystám, lebo už<br />

roky mi lekári zakazujú všeličo, čo k dobrej<br />

oslave patrí, počnúc dobrým jedlom končiac<br />

dobrým pitím. Keby som dodržiaval všetky<br />

tieto rady, azda by som už nežil. Takto som<br />

sa prehupol cez magické číslo priemerne<br />

očakávaného veku v Slovenskej republike.<br />

Vlastne podľa štatistických zákonov už nie<br />

som medzi živými, žijem iba virtuálne, tak<br />

povediac výnimočne, mimo poradia.<br />

Údržbe svojej telesnej schránky venujem<br />

čoraz viac času. Nedobrovoľne. Poznám totiž<br />

aj príjemnejšie formy využitia voľného<br />

času. Napríklad tento týždeň som strávil na<br />

chodbách polikliník až tri poldni, presnejšie<br />

dopoludnia. Nebudem vás unavovať svojimi<br />

zdravotnými trablami. Údržba môjho pákostroja<br />

ma stojí nielen dosť času, ale aj peňazí.<br />

Nevyužívam žiadne vysoko sofistikované<br />

lekárske pracoviská. Chodím tam, kde<br />

som od desaťročí patril ako príslušník literárneho<br />

fondu a chodím tam aj po zániku socializmu.<br />

Zo zotrvačnosti, zo zvyku, azda z náklonnosti<br />

k sestričkám, lekárkam a lekárom,<br />

ktorých roky poznám, s ktorými som zažil<br />

najrozličnejšie medicínske dobrodružstvá, aké mi moje opotrebované<br />

telíčko za desaťročia pripravilo. Zostarli sme všetci, aj šarmantné<br />

sestričky, aj lekárky či lekári. Nezostarla iba vynachádzavosť našich<br />

pákostrojov, ktoré nám každým rokom pripravujú nové poruchy.<br />

Čo sa zánikom socializmu zmenilo, sú náklady vynakladané na<br />

našu vlastnú údržbu. Rapídne porástli ceny nielen za údržbu našich<br />

aut, ale aj za údržbu vlastných tiel. I keď sa mi za daný mesiac nevyskytla<br />

žiadna porucha, musím v rozpätí štyroch až šiestich týždňov<br />

navštíviť svoju všeobecnú lekárku. Mám už zoznam svojich liekov<br />

úhľadne napísaný na farebnej kartičke, ktorú som si sám vyrobil. Je<br />

tam moje meno, adresa, rodné číslo, číslo poisťovne, názov lieku, za<br />

tým trojstĺpec, kde rozpisujem dávkovanie počas dňa a pri niektorých<br />

musím pripojiť aj čarovné dlhánske číslo, kód odborného lekára.<br />

Kartičku podám sestričke, ona sa usmeje, rozumieme si bez slov,<br />

vyberie príslušné formuláre na recepty a začne ich vypisovať. Nedávno<br />

ešte ručne, teraz na počítači. A niekedy sa nedomáham ani k pani<br />

doktorke, lebo krvný tlak mi zmeria sestrička, zapíše do zdravotnej<br />

karty a môžem ísť ďalej. Dnes nemám problémy. Ide to fajn. Prehodíme<br />

niekoľko milých slov, čo vymyslelo riaditeľstvo polikliniky, čo<br />

minister Zajac a ako sa má sestričkin syn v Kanade a ide sa ďalej.<br />

Lieky u všeobecnej lekárky ma stáli ešte pred pár rokmi okolo<br />

500 Sk, teraz, po niekoľkonásobných prekatalogizovaniach ma stoja<br />

okolo šesť stovák. Predvčerom som sa veľmi zahanbil. Milá farmaceutka<br />

dolu v lekárni polikliniky mi vyťukala vyše 700 Sk a ja som toľko nemal<br />

v peňaženke. „Keby ste mi láskavo, zatiaľ nechali lieky,“ povedala<br />

milá pani s bojazlivým úsmevom. Vyložil som lieky z tašky a s rovnako<br />

vyplašeným úsmevom som uháňal na ulicu, o blok ďalej, kde je bankomat.<br />

Vybral som ďalšiu päťstovku a s previnilým úsmevom som sa<br />

postavil znova do radu, aby som vyrovnal svoju podlžnosť.<br />

Pre veľmi príjemný liek, ktorý ma akosi chráni od nutnosti dať sa<br />

pod operačný nôž, chodím k odbornému lekárovi. Je to veľmi drahý<br />

liek, odkiaľsi až z Japonska. Lekár mi začal predpisovať stotabletkové<br />

balenie, čo mi vydrží tak na tri mesiace. Stojí vyše 3-tisíc. Pacient dopláca<br />

zase okolo 7 stoviek. Ak sa mi stretnú dátumy na odber liekov<br />

od oboch lekárov, tak ma to stojí okolo 1500 Sk. Nuž áno, stále je to<br />

menej ako predný blatník na nejakú fabiu<br />

alebo peugeotku. Ale predsa. Môj pákostroj<br />

ma stojí v takomto prípade 10 – 15 % môjho<br />

najvyššie možného starobného dôchodku.<br />

Z debát na chodbách – veď aj na predpis liekov<br />

si treba odsedieť alebo odstáť na chodbách<br />

našich polikliník tie minimálne jedno<br />

– dve hodiny – viem, že moji spoluobčania<br />

s menšími dôchodkami platia za údržbu svojich<br />

tiel aj väčšie sumy. A sú radi, že žijú.<br />

Údržba je drahá. Zatnú zuby a zaplatia. Zanadávajú<br />

si na chodbách, o reforme v zdravotníctve<br />

ich nikto nepresvedčí. Nakoniec si<br />

to vybavia v júni vo voľbách. Potom bude neskoro<br />

nariekať, že sa to mohlo robiť aj inak.<br />

Nie som lekár, nerozumiem sa do medicíny.<br />

Som iba pacient. A zdravotná starostlivosť<br />

je pre mňa vecou nevyhnutnej údržby.<br />

Zrejme aj pre politikov.<br />

Socialistickí papaláši, poučení Marxovou<br />

exaktnou teóriou pracovnej sily, jedinej to<br />

tvorkyne hodnoty i nadhodnoty, kapitálu<br />

i všetkého možného krásneho na tomto šírom<br />

svete, si boli vedomí, že sa musia postarať<br />

o kompletnú údržbu „výrobcov“, a to pod prísnym štátnym dozorom<br />

a za financie všemocného štátu. Od kolísky po hrob v rukách starostlivého<br />

štátu. Že to v praxi vyzeralo všelijako, to vieme. A čím bližšie<br />

ku komunizmu, tým horšie. Pozri nemocnice v ZSSR a pridružených<br />

krajinách... Moja dcéra Elena mala česť rodiť už za osvieteného Gorbačova<br />

a v epoche vzbúreného Teng Sia Pinga v Pekingu. Na podlahe pôrodnice<br />

v čínskom hlavnom meste behali potkany.(Ľudský rod je však<br />

nezničiteľný a z našej pekinskej Ivanky je dnes chutná blonďatá maturantka...)<br />

Snaha slúžiť ľuďom však tu bola, nemožno poprieť.<br />

Je tu aj druhý model údržby ľudského materiálu. Preč so štátom,<br />

ktorý to robiť nevie. O seba sa musíš postarať v prvom rade ty sám.<br />

A budeš mať údržbu takú, akú si vopred zabezpečíš, na akú si sám<br />

našetríš. Bez potkanov na podlahe. V izbách s farebným televízorom,<br />

so senzormi. WC a sprchy nebudú zasmradené na konci chodby, ale<br />

priamo v tvojej izbe. Free to Choose Miltona Friedmana som si kúpil<br />

(zlacneného, v akcii) ešte v Kanade. Vcelku sa mi to páči. Lajdákov<br />

netreba podporovať, netreba nikomu dávať ryby. Treba ľudí naučiť<br />

ryby loviť. Fajn. Si tvorcom svojho osudu. Len ty sám. Aké krásne,<br />

múdre a mobilizujúce.<br />

Až kým ťa nedosiahne nejaký nečakaný kolaps s tvojím prekliatym,<br />

málo spoľahlivým a vonkoncom neliberálne premýšľajúcim domácim<br />

pákostrojom. Kým ti nerupne srdce, oblička, žalúdok, prostata,<br />

prsíčko, konečník, kým ti nedoláme stavec na chrbtici nejaký<br />

mladík na najnovšom landcruiseri alebo ti nepadne na hlavu strecha<br />

štadiónu. Vtedy sa zistí, že človek nie je sériovo vyrábaný produkt,<br />

ale niečo osobité a neopakovateľné.<br />

Napriek diametrálnej odlišnosti, oba tieto systémy zdravotnej starostlivosti<br />

majú niečo spoločné. Sú zamerané na zraniteľný produkt,<br />

na ľudské telo. Ba čo viac, ponímajú človeka ako sériový produkt<br />

a vedecky vytypovanými odlišnosťami. Človek ako pákostroj bez<br />

väčších tajomstiev. Ako produkt, ktorý môžeme obslúžiť vedecky<br />

a technologicky (a finančne) prístupnými metódami. Môžeme ho<br />

opraviť, udržiavať. Znova ho vrátiť do ekonomického procesu. Alebo<br />

ho udržiavať, tak povediac, v umelom spánku, na dožitie.(To sme my,<br />

dôchodcovia, napríklad.)<br />

Foto: archív<br />

54 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Esej<br />

Je naozaj človek iba istým stupňom čarovného vývoja, akýmsi relatívne<br />

kvalitným produktom uja Darwina? Niečo ako hovoriaci automobil<br />

alebo kráčajúci robot, ktorý sa otočí za dlhonohou slečnou,<br />

lebo to má v mikropočítači naprogramované?<br />

Mne sa takáto predstava nevidí. Za svojho života som videl pomerne<br />

málo takto unifikovaných ľudí. Ktovie, azda som nezažil dosť dlho<br />

totalitné režimy. A navyše mám rád umenie, hudbu, knihy, obrazy<br />

a sochy, stavby, katedrály a námestia, lesy a jazerá, všetko veci nevytvorené<br />

sériovo a bez tvorivej fantázie.<br />

Sedel som minule na dlhej chodbe na poliklinike, čakal na vysnené<br />

lieky a čítal som si. Dozvedel som sa prekvapujúce veci. S človekom<br />

je všetko inak.<br />

Vstali noví proroci revolúcie. Tentoraz nie na brehoch Donu či Volgy,<br />

Žltej rieky či Mekongu. Nie zástavníci nadšeného krochkania, že<br />

„rozkážeme vetru a búrkam“, „premeníme púšte na kvitnúce sady“,<br />

„rodí sa nový človek“. Skôr sú to potomkovia starého La Mettrieho<br />

a iných koryfejov francúzskeho osvietenstva. Ibaže im hlavy pomútil<br />

nie pohľad na bafkajúci parný stroj a svištiace transmisie, ale dlhé<br />

hodiny strávené nad obrazovkami počítačov.<br />

OBJAVENIE NOVÉHO ĽUDSTVA – VEK SINGULARITY SA BLÍ-<br />

ŽI – ĽUDIA PREKONAJÚ BIOLÓGIU.<br />

Neviete, čo je singularita? S vynachádzavosťou americky typickou<br />

sa používa latinský výraz, ktorému môžeme dať hocijaký zmysel, aj<br />

tak tisíce čitateľov tomu nebudú rozumieť, píše 12 čestnými doktorátmi<br />

ovenčený „Vynálezca“ a vedec (kto nie je za oceánom vedcom?)<br />

knihy a traktáty o neuveriteľných perspektívach človeka 21. storočia.<br />

Čo je singularita? „Singularita je budúci stupeň vývoja, kde technologické<br />

zmeny budú také rýchle a ďalekosiahle, že sa zásadne zmení<br />

ľudská existencia na našej planéte. Budeme spájať silu svojho mozgu,<br />

znalosti, zručnosti a osobné vlastnosti, ktoré nás robia ľuďmi – so silou<br />

počítačového myslenia, rozumu, komunikáciou a vytvorí sa tak<br />

entita, o ktorej sme doteraz nesnívali.“ Jednoducho, prepojí a zlúči sa<br />

doterajší biologický človek so strojovou inteligenciou. Vznikne svet,<br />

„v ktorom nebude rozdiel medzi biologickým a mechanickým a medzi<br />

fyzikálnou a virtuálnou realitou“.<br />

Prorok zvaný Ray Kurzweil, mysliaci potomok akiste premýšľajúcich<br />

nemeckých vysťahovalcov, oznamuje americkej verejnosti, že<br />

my ľudia, biologicky nedokonalí a zraniteľní, tie úbohé pákostroje,<br />

nedostatočne ošetrené doterajšími zdravotnými systémami, sme na<br />

najlepšej ceste do roku 2050 stať sa strojoľuďmi (machines-humans).<br />

Umožní nám to „vyletieť z našich krehkých telesných schránok a zbaviť<br />

sa našich obmedzení“. Dočerta s našimi či americkými privatizovanými<br />

poliklinikami, dočerta s lekármi-údržbármi, koniec pilulkám<br />

a tabletkám. O niekoľko desaťročí sa vďaka novým technológiám<br />

staneme vlastne bohmi. Choroby, aké poznáme, zmiznú.<br />

Za pomoci nanotechnológie budeme schopní nielen reparovať<br />

sami seba, budeme sa nielen liečiť, ale vytvárať podľa želania<br />

nové údy, cievy, tkanivá, pokožku. Staneme sa vládcami<br />

nad vlastnými bunkami.<br />

A čo je najdôležitejším znakom božstva?<br />

Budeme žiť, pokiaľ budeme chcieť. Budeme<br />

na ceste k večnosti. Takmer k nesmrteľnosti.<br />

Povedzte, nie je to úžasné?<br />

Najzradnejšie na týchto názoroch je<br />

to, že majú v sebe kus pravdy. Ibaže nie<br />

celú. Všetky tieto nadšené chválospevy<br />

bezhraničnej dôvery v nové technológie,<br />

táto nová vlna scientizmu, má svoj reálny<br />

základ. Inovácie naozaj postupujú exponenciálnym<br />

radom. Vývoj za ostatné storočie sa zrýchľuje.<br />

Naozaj sme svedkami troch „revolúcií“ 21.<br />

storočia: genetiky, nanotechnológie a robotiky.<br />

Ibaže to, čo Kurzweil a celý rad amerických vedcov<br />

a kvázivedcov vyvodzuje z týchto možností, je choré.<br />

Bezhraničná dôvera a preceňovanie počítačovej<br />

inteligencie, pracoviská AI (Artificial<br />

Intelligence) nemôžu navodzovať dojem, že<br />

mechanické technológie sú nielenže porovnateľné<br />

s ľudskými, ale ich ďaleko prekonávajú. Istý Hans<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Moravec (sic!) z Inštitútu robotiky Carnegie Mellon University tvrdí,<br />

že napriek úspechom biológie DNA, biologický pokrok človeka nikdy<br />

nedosiahne vyspelosť budúcich konštrukcií predpokladaných (!) robotov.<br />

„Inými slovami, my ľudia budeme vždy iba robotmi druhej<br />

triedy.“ (Výborne! Dopracovali sme!) To, že niektorý superpočítač je<br />

oveľa pomalší ako neuróny ľudského mozgu, a jeho hoci aj tisícnásobná<br />

schopnosť chrliť rady čísiel, ma nijako nepresviedča o tom, že<br />

človek je iba robotom druhej kategórie. (Chudák Shakespeare, Beethoven,<br />

Dostojevskij...)<br />

Najväčšie kúzla sa dejú v mene nanotechnológií. Naozaj sme na<br />

prahu možností, že môžeme budovať miniatúrne sústavy na molekulárnej<br />

úrovni a vo vyšších fázach bude dosiahnuteľná samomontáž<br />

vysokopresných prístrojov a zariadení. Naozaj budú „cestovať“<br />

nanoboty krvným obehom po tele, opravovať poruchy DNA, eliminovať<br />

toxické látky. Naozaj je možné za pomoci kmeňových buniek<br />

z embryí eliminovať hrozné choroby, nahrádzať poškodené tkanivá,<br />

azda zvíťaziť nad zhubnými nádormi. Ibaže – mlčí sa etických, psychologických<br />

dôsledkoch týchto možných zmien. Ľudstvo v genetike<br />

a v nanotechnológiách vstupuje na rovnako traskavú pôdu, ako<br />

to urobilo pred polstoročím rozbíjaním jadra atómu. Ktorý z týchto<br />

pánov či dám sa zamýšľa nad faustovským nebezpečenstvom tohto<br />

objaviteľského ošiaľu?<br />

Mnohí z týchto úspešných vedcov, štedro dotovaných najbohatšími<br />

fondmi sveta, sú zasiahnutí profesionálnou slepotou. Budú podpisovať<br />

srdcervúce deklarácie a písať listy prezidentovi ako kedysi<br />

atómoví vedci písali po prvých jadrových výbuchoch v Los Alamos<br />

v roku 1945 či po Hirošime a Nagasaki?<br />

Kto má uveriť rečičkám, že „nebiologické“ či „mechanické“ inteligencie<br />

prevládnu nad normálnymi, ľudskými? Kto má právo tvrdiť,<br />

že o nejaké dekády ľudstvo eliminuje 50 % doterajších nemocí a priemerný<br />

vek človeka sa predĺži na 150 rokov? Ak eliminujeme 99 %<br />

nemocí, budeme žiť tisíc rokov! Nuž, ako matematický prepočet to<br />

iste obstojí. Kŕmiť však svetovú verejnosť takýmito blúznenia v čase,<br />

keď štvrtina obyvateľov planéty Zem sa dožíva priemerného veku 37<br />

– 41 rokov (Sierra Leone, Malawi, Uganda, Zambia, Rwanda ...), namiesto<br />

dnes dosiahnuteľného veku 78 – 80 rokov vyspelých krajín,<br />

keď dnešný svet vedený jedinou superveľmocou s neuveriteľným<br />

technologickým a finančným potenciálom si nevie poradiť s pandémiami<br />

vírusu HIV, rakovinou, vtáčou chrípkou – je prinajmenšom<br />

nechutné. V tých istých amerických prameňoch sa dočítate, že v čase<br />

takto vytrubovaných vedeckých perspektív ľudstva, v dnešných<br />

USA je z populácie nad 85 rokov až 62,5% starcov takých nevládnych,<br />

že nie sú schopní výkonu základných životných funkcií bez<br />

cudzej pomoci. 47 % starých ľudí nad 85 rokov veku je<br />

postihnutých nejakou formou demencie. O štatistikách<br />

Alzheimera, artritíde, osteoporózy,<br />

diabetes, prostaty, srdcovocievnych onemocnení<br />

a nádorových ochoreniach<br />

ani nevraviac...<br />

Akým právom sa vydávajú za budúce<br />

výdobytky celého sveta medicínske<br />

objavy (či ich náznaky) existujúce<br />

len v najvyspelejších krajinách sveta?<br />

Títo ľudia naozaj nevidia, v akom stave<br />

je dnešný svet? 20% najbohatších krajín sveta<br />

spotrebúva 17-krát viac energie ako 20% krajín naspodku<br />

globálneho rebríčka. Samotné USA denne<br />

produkujú štvrtinu skleníkových exhalátov celej<br />

planéty. Za zlomky vojenského rozpočtu Spojených<br />

štátov by sa dali odstrániť hladomory afrických<br />

krajín a to na úrovni dnešných „nedokonalých“<br />

„iba ľudských“ vedomostí.<br />

Nie sme bohovia, ani nimi tak skoro nebudeme.<br />

Netúžime byť príveskami počítačových<br />

programov. Ostaňme radšej ľuďmi. I keď nevravím,<br />

že zlepšenie údržby našich telesných pákostrojov<br />

by mi neurobilo radosť. Čo sa týka nesmrteľnosti,<br />

mohol by mi ju zabezpečiť nejaký<br />

nový román.<br />

■<br />

Február 2006<br />

55

Slovenská ekonomika<br />

EKONOMICKÉ<br />

UDALOSTI POHĽADOM<br />

ANALYTIKA<br />

Pavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosť<br />

Nový rok začal a na novú rekordne najsilnejšiu hodnotu sa<br />

dostala aj slovenská koruna. A je pravdepodobné, že v priebehu<br />

roka bude aj aktuálna hodnota prekonaná (aktuálny rekord<br />

z konca januára voči referenčnej mene euro predstavuje 37,2<br />

SKK/EUR). Za posilnením v priebehu januára stála (ako zvyčajne)<br />

zlepšená nálada na stredoeurópskych trhoch, tak ako sa<br />

zvýšil apetít globálnych investorov po aktívach v prípade rozvíjajúcich<br />

sa trhoch. Príčinou boli aj signály amerického FEDu ohľadom<br />

blížiaceho sa možného konca zvyšovania svojej kľúčovej<br />

úrokovej sadzby. Investori tak začali presúvať vo väčšej miere<br />

svoje prostriedky z dolárových aktív do rizikovejších zahŕňajúc aj<br />

investičné tituly v strednej Európe. Prím hrali najmä poľské akcie<br />

a dlhopisy, teda regionálneho trhu s najväčšou likviditou, ktorý<br />

následne ovplyvňuje aj Slovensko.<br />

Stojí za zmienku, že aktuálny rekord domácej meny predstavoval<br />

zhodnotenie o vyše 3 percentá od stanovenej centrálnej parity<br />

(38,455 SKK/EUR), a teda viac ako užšie vnímanie kurzového rozpätia<br />

ERM II. Hoci až naopak prípadná hrozba oslabenia o 2,25<br />

percenta by pravdepodobne hrala dôležitejšiu úlohu z pohľadu<br />

centrálnej banky (v skutočnosti však NBS asymetrické pásmo<br />

nikdy nepotvrdila). Ďalšie týždne roka pravdepodobne prinesú<br />

nové zlepšenie rekordu kurzu koruny. Prekážkou však bude začatie<br />

„dividendovej sezóny“ na prelome jari a leta. Zároveň ani<br />

politický prvok parlamentných volieb naprieč strednou Európou<br />

nebude práve podporou pre lokálne meny, ale skôr naopak. Je už<br />

dobre známe, že priaznivý výhľad slovenskej ekonomiky vytvára<br />

v strednodobom horizonte priestor pre zhodnocovanie sa kurzu<br />

koruny voči euru, čo však neznamená, že nebude dochádzať ku<br />

krátkodobým výkyvom.<br />

Celkovo pozitívny obrázok vývoja slovenskej ekonomiky načrtla<br />

aj predbežná správa Medzinárodného menového fondu (MMF)<br />

vytvorená na základe jej nedávneho skúmania ku koncu roka<br />

2005. Okrem pozitívneho pohľadu však MMF uviedol pre najbližšie<br />

roky aj niekoľko rizík na pozadí akcelerujúceho tempa rastu<br />

HDP, ktorý prevýši pravdepodobne svoj potenciál. Nezaznelo po<br />

prvý krát, že inflačné ciele centrálnej banky pre roky 2006 a 2007<br />

sú ambiciózne. A to nielen kvôli vyššiemu ako očakávanému zvýšeniu<br />

regulovaných cien, ale aj inflačným tlakom generovaným<br />

mzdovým vývojom. Fond taktiež varoval pred príliš silným nastavením<br />

konverzného kurzu pre vstup Slovenska do Eurozóny<br />

(obava z ohrozenia konkurencieschopnosti ekonomiky). Hoci,<br />

podľa hodnotenia MMF, určitý priestor pre posilnenie výmenného<br />

kurzu koruny existuje. V neposlednom rade fond vyzval<br />

na reštriktívnejšiu fiškálnu politiku (na podporu dezinflačného<br />

cieľa), a to predovšetkým na úsporu dodatočných rozpočtových<br />

príjmov a zlepšenie efektívnosti výdavkov na úrovni miestnych<br />

samospráv. Vo volebnom roku však sotva možno takýto prístup<br />

očakávať.<br />

Jednako v uplynulom roku 2005 sa štátnej kase darilo v porovnaní<br />

s pôvodnými plánmi. Podľa údajov ministerstva financií<br />

skončil štátny rozpočet s nižším deficitom necelých 33,9 mld. Sk<br />

(hotovostný princíp) ako jeho pôvodne schválená úroveň (61,5<br />

mld. Sk). Takmer 45 percentné zlepšenie ide na vrub iba mierne<br />

vyšších celkových príjmov, avšak výrazne nižších výdavkov,<br />

a to všetko najmä ako výsledok troch hlavných faktorov. Po prvé,<br />

zaostávajúce čerpanie fondov z Európskej únie (spolu s kofinancovaním)<br />

oproti predpokladom, znižujúc tak stranu príjmov ako<br />

aj výdavkov. Po druhé, úspory v dlhovej službe (nižšie úroky pri<br />

ECONOMIC EVENTS<br />

IN SLOVAKIA AT<br />

A GLANCE<br />

Pavol Ondriska, ING d.s.s.<br />

The year 2006 has begun and the Slovak koruna moved to stronger<br />

levels posting even its new all time highs. And it is probable that<br />

additional records will show up in the course of the year (the current<br />

historical record represents 37.2 SKK/EUR). Mainly improved<br />

regional sentiment in Central Europe was behind the koruna<br />

strengthening as an appetite of global investors reoriented in favour<br />

of assets in emerging markets. An additional reason consisted also<br />

in signals by FED that the current cycle of interest rate raising is<br />

drawing to its close. The investors began to move their interest from<br />

the USD denominated assets to more risky assets including various<br />

investment titles in Central Europe. Particularly, polish stocks and<br />

bonds (the central European market with the highest liquidity) were<br />

in focus, which influenced also Slovakia consequently.<br />

It is noteworthy that the current all time high of domestic<br />

currency represented more than a 3 percent appreciation from the<br />

central parity (38.455 SKK/EUR) exceeding the narrow fluctuation<br />

band of ERM II. However, as much as a potential break of 2.25<br />

percent border in case of koruna weakening would likely play a<br />

more significant role in the view of the central bank. But in fact,<br />

the NBS has never confirmed a notional asymmetric band. It is<br />

generally expected that the upcoming weeks of the year will deliver<br />

new all time highs. However, a dividend season, which begins on<br />

the turn of spring and summer, may represent a certain obstacle.<br />

In addition, political circumstances of parliamentary elections in<br />

central European countries can endeavour currencies in the region.<br />

But looking at the medium-term period, a favourable outlook for the<br />

Slovak economy creates a room for firming of the koruna, which<br />

however, does not exclude a short-term volatility.<br />

The positive picture of the Slovak economy was conveyed also by<br />

preliminary report by International Monetary Fund (IMF), which was<br />

elaborated as a conclusion of its recent mission in Slovakia. Besides<br />

a positive total view on the country, the IMF pointed out also several<br />

challenges for the near future against the backdrop of accelerating<br />

economy growth, which will likely exceed its potential. IMF regards<br />

the NBS´s inflation targets for 2006 and 2007 as ambitious, but such<br />

view does not represent a new fact. It relates to not only higher than<br />

expected adjustments in regulated prices but also potential inflation<br />

pressures generated by high wage growth. The IMF also warned<br />

against a too strong converse exchange rate of the koruna before<br />

Slovakia to join the Eurozone (concerns over competitiveness of the<br />

country). However, a certain room for appreciation of the domestic<br />

currency exits in IMF´s view. Last but not least, the International<br />

Monetary Fund called for more restrictive fiscal policy to support<br />

disinflation goal. It relates particularly to savings within additional<br />

budget revenues and efficiency improvement on the level of<br />

municipal budgets despite fiscal deficit is set to decrease. However,<br />

one can hardly expect more restrictive policy over the election<br />

year.<br />

Despite the calls for more restrictive fiscal policy, the state<br />

treasury managed to reach better results in comparison with<br />

original plans. Based on the data of Finance Ministry, central<br />

government budget for 2005 finished with a deficit of SKK 33.9<br />

bn (cash principle), while the level of SKK 61.5 bn was initially<br />

projected. Nearly this 45-percent improvement stemmed from<br />

slightly higher total revenues and lower expenditures, both as a<br />

result of three main factors. Firstly, a slow drawing of EU funds (and<br />

co-financing from domestic sources) influenced budget revenues as<br />

well as expenditures downward. Secondly, debt-financing savings<br />

56 Január 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Slovenská ekonomika<br />

emisiách štátnych cenných papierov) stáli taktiež za nižšími výdavkami.<br />

A po tretie, rastúca ekonomika napomáhala vyššiemu<br />

výberu daní, ktoré prevýšili rozpočtový plán o vyše 20 mld. Sk.<br />

Vzhľadom na veľký rozdiel môžeme len špekulovať, či odhad výberu<br />

daní nebol (zámerne) až príliš konzervatívny.<br />

Avšak dôležitejší ako samotný štátny rozpočet je výsledok<br />

celého rozpočtu verejnej správy. Podľa predbežných informácií<br />

Ministerstva financií dosiahol takýto schodok za rok 2005 úroveň<br />

3,1 percenta HDP (bez nákladov na dôchodkovú reformu<br />

a na akruálnom princípe) oproti pôvodnému plánu vo výške 3,4<br />

percent HDP. V tomto ohľade, projektovaný deficit na úrovni 2,9<br />

percent HDP pre rok 2006 pri očakávanej akcelerácií tempa rastu<br />

ekonomiky sa skutočne javí ako málo ambiciózny.<br />

Okrem verejným financiám sa však zadarilo aj domácim vývozcom.<br />

Z údajov zverejnených Štatistickým úradom vyplýva, že po<br />

jednomesačnom „zakopnutí“ priniesli výsledky zahraničného obchodu<br />

za november 2005 opätovne medziročné zlepšenie. Schodok<br />

predstavoval len 3,4 mld. Sk oproti 5,6 mld. Sk v rovnakom<br />

období predchádzajúceho roka. Prekvapujúco vysoké medziročné<br />

tempo rastu vývozu (o takmer 23 percent) prevýšilo dynamiku<br />

importu (necelých 19 percent), pričom obidve hodnoty predstavovali<br />

zatiaľ maximá pre rok 2005. Vzhľadom na importnú náročnosť<br />

exportu sú dynamika rastu vývozu a dovozu do určitej miery<br />

navzájom podmienené. Kĺzavý 12-mesačný deficit sa zlepšil na 59<br />

mld. Sk a nemal by sa líšiť od celoročného deficitu pre rok 2005.<br />

Očakávam, že v relatívnom vyjadrení by tak malo dôjsť k miernemu<br />

prehĺbeniu schodku na 4,1 percenta HDP z 3,4 percenta HDP<br />

v roku 2004. Začatie výroby v dvoch nových automobilkách podporí<br />

vývoz v roku 2006, avšak počiatočný dovoz technologických<br />

častí bude držať na uzde zlepšenie celkovej bilancie zahraničného<br />

obchodu. Výrazného zníženia obchodného deficitu sa tak Slovensko<br />

v roku 2006 zatiaľ nedočká. Navyše celkovú vonkajšiu nerovnováhu<br />

v podobe bežného účtu platobnej bilancie, bude prehlbovať<br />

záporná bilancia výnosov.<br />

Keďže štruktúra zahraničného obchodu býva zverejnená až<br />

s mesačným oneskorením, štruktúra novembrovej priemyselnej<br />

produkcie môže poslúžiť ako indikácia. Za miernym zvýšením<br />

tempa rastu celkovej priemyselnej produkcie (na 5,7 percenta<br />

z 4,5 percenta) stálo oživenie vo výrobe chemických výrobkov<br />

ako aj potravín a zároveň zvýšenie tempa rastu vo výrobe elektrických<br />

a optických zariadení ako aj vo výrobe kovov a kovových<br />

výrobkov. Naopak výroba dopravných vozidiel prehĺbila<br />

za november svoj medziročný pokles, takže ťahala celkový index<br />

nadol. Dobrou správou nielen pre domáci priemysel a tým aj celú<br />

ekonomiku je citeľné zlepšenie predstihových indikátorov viažucich<br />

sa na Nemecko, nášho najvýznamnejšieho exportného trhu.<br />

Práve vývoz do Nemecka ako jeden z mála medziročne mierne<br />

klesá (za prvých desať mesiacov 2005). Avšak pri stagnujúcej nemeckej<br />

„lokomotíve“, keď len export chráni Nemecko pred recesiou,<br />

to nie je až takým prekvapením. Veru, keď na nejakom trhu<br />

viazne dopyt, je ťažké umiestniť tam svoju produkciu.<br />

Avšak treba spomenúť, že zďaleka nie všetko čo sa týka vývoja<br />

slovenskej ekonomiky je ideálne. Veď napríklad podľa aktuálneho<br />

prehľadu inovačných schopností (European Innovation Scoreboard),<br />

ktorý zverejnila začiatkom roka Európska komisia, skončilo<br />

Slovensko až v poslednej skupine (štáty, ktorých strata za<br />

najlepšími sa prehlbuje), a to konkrétne na 22. mieste z 25 členských<br />

štátov EÚ. Zdá sa, že Slovensko v predchádzajúcich rokoch<br />

o budovaní znalostnej ekonomiky viac hovorilo ako konalo.<br />

Inflácia na Slovensku pomaly zvyšuje svoje tempo rastu (treba<br />

dodať, že len dočasne), ale neprekvapuje. Podľa údajov Štatistického<br />

úradu si vývoj spotrebiteľských cien v poslednom mesiaci<br />

roka 2005 pripísal iba minimálny nárast o jednu desatinu percenta.<br />

Vzhľadom na defláciu v decembri 2004 sa medziročná dynamika<br />

mierne zrýchlila na 3,7 percenta (a bola tak najvyššia počas<br />

2005). Najmä drahšie teplo a pevné palivá stáli za vyššími cenami<br />

v odbore bývania a energií, ktorý predstavoval najvýznamnejší<br />

proinflačný faktor. Druhým faktorom bolo mierne medzimesač-<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

(lower than expected accepted bond yields) were also behind the<br />

lower expenditures. And thirdly, a rising economy activity boosted<br />

collection of tax revenues, which exceeded the budget plan by more<br />

than SKK 20 bn (particularly in corporate income tax, which in<br />

addition exceeded strongly also its 2004 result). Nevertheless, the<br />

high overstepping in tax revenues indicates also too conservative<br />

predictions of Finance Ministry.<br />

However, general government budget deficit is much more<br />

important than central government budget itself. The Finance<br />

Ministry announced that the general government budget on<br />

accrual principle reached a deficit of 3.1 percent of GDP (based on<br />

preliminary data and without pension reform costs). In this respect,<br />

a plan of 2.9 percent of GDP for 2006 seems to be really as not<br />

ambitious enough taking into account the anticipated robust GDP<br />

growth.<br />

Next to public finance, also domestic exporters seem to flourish.<br />

As Statistical Office released, foreign trade in November posted<br />

again a lower monthly deficit (YoY) after its one-month worsening<br />

in October. The deficit reached only SKK 3.4 bn, while it represented<br />

as much as SKK 5.6 bn in the same period of 2004. A surprisingly<br />

high export growth dynamics of 22.8 percent outstripped import<br />

dynamics of 18.8 percent (both represented year-to-day highs).<br />

However, due to an export-import dependency, export and import<br />

are contingent each other in a certain way. The moving 12-month<br />

deficit narrowed to SKK 59 bn in November, which should not<br />

differ from total 2005 deficit. I expect only a modest worsening of<br />

relative deficit at a level of 4.1 percent of GDP after 3.4 percent of<br />

GDP in 2004. The production of two new passenger cars plants,<br />

phasing in over 2006, should support the Slovak exports, however,<br />

initial imports of technology will curb total trade result. Hence,<br />

Slovakia will likely not experience a significant improvement in<br />

trade imbalance. In addition, total external imbalance in the form<br />

of current account deficit will suffer from an increasing deficit in<br />

income balance.<br />

Since a commodity structure of external trade is published<br />

with one-month delay, the structure of industrial production for<br />

November can be used as an indication. A soft acceleration in<br />

industrial production growth (from 4.5 percent to 5.7 percent in<br />

November) stemmed from a recovery in manufacturing of chemical<br />

products as well as foodstuffs together with higher growth in<br />

manufacturing of electrical equipment as well as base metals. On<br />

the other hand, manufacturing of passenger cars remained in the<br />

red pulling the industrial production down. But being favourable<br />

news for domestic industry and the economy as a whole, leading<br />

indicators on the German economy (the main trade partner for<br />

Slovakia), improved. It is noteworthy, that Slovak exports to<br />

Germany declined for first ten months of 2005. However, taking<br />

into account the sluggish German economy with weak household<br />

consumption, a low demand for imported goods does not surprise.<br />

Despite the positive picture of the Slovak economy as a whole,<br />

there are issues, which are far to be considered as ideal. Based on<br />

the recent European Innovation Scoreboard, which was released by<br />

the European Commission, Slovakia took 22nd position out of 25<br />

member countries. It means Slovakia belongs to the last group of<br />

countries characterised as “loosing ground”. It seems that Slovakia<br />

did not perform too much in a building up of knowledge economy<br />

in the previous years.<br />

The inflation in Slovakia has increased its YoY dynamics (it<br />

is need to be add that only temporarily), but such development<br />

does not represent a surprise. According to Statistical Office, the<br />

development of consumer prices posted only a fractional growth<br />

of one decimal point in the last month of 2005. Due to deflation<br />

in December 2004, the YoY dynamics speeded up to 3.7 percent<br />

being the highest over the year. Higher regulated prices of heat<br />

and solid fuels within the branch of housing costs provided the<br />

main pro-inflation pressures. In addition, higher food prices (0.3<br />

percent) were also behind the inflation acceleration, but it was in<br />

line with a usual seasonal development (higher prices of fruits and<br />

Január 2006<br />

57

Slovenská ekonomika<br />

né zdraženie potravín o 0,3 percenta, ktoré je však zo sezónneho<br />

hľadiska primerané. Príčinou boli vyššie ceny zeleniny a ovocia,<br />

zatiaľ čo ceny spracovaných potravín sa prevažne znížili. V medziročnom<br />

vyjadrení priemerné ceny potravín za december mierne<br />

klesli a boli dokonca stále nižšie ako v období pred vstupom<br />

do EÚ. Avšak pohľad bežných ľudí bude pravdepodobne skôr<br />

opačný. Jediným odborom spotrebného koša, ktorý viditeľne tlmil<br />

decembrovú infláciu, bola doprava, a to tak zásluhou zlacnenia<br />

áut ako aj pohonných hmôt. Avšak podľa predbežných informácií<br />

by práve ceny pohonných látok mali za január už naopak<br />

pôsobiť proinflačne. Cenový index očistený od administratívnych<br />

zásahov a volatilných cien potravín ako aj pohonných látok naznačuje<br />

mierne zrýchlenie cenovej hladiny. Jednako s výnimkou<br />

mierneho (ale vytrvalého) rastu cien služieb zatiaľ nebadať dopytové<br />

inflačné tlaky. O rast cenovej hladiny sa zatiaľ starajú len<br />

nákladové vplyvy.<br />

Priemer inflácie za celý rok 2005 na úrovni 2,7 percenta výrazne<br />

podliezol hodnotu za rok 2004 (7,5 percenta), čo možno<br />

pripísať nižšiemu zvýšeniu regulovaných cien, efektom vstupu<br />

diskontných predajní na trh a silnejšiemu kurzu koruny. Stojí za<br />

zmienku, že priemerná inflácia za rok 2005 bola doteraz najnižšia<br />

v histórií Slovenska. Napriek zvýšeniu regulovaných cien v roku<br />

2006 a zmeny nepriamych daní z cigariet a liehu by priemerné<br />

spotrebiteľského ceny mali zostať na relatívne miernych úrovniach.<br />

Hoci na jar sa inflácia pravdepodobne pozrie nad hranicu<br />

4 percent, jej koncoročná hodnota by už však mala byť výrazne<br />

pod ňou.<br />

Vzhľadom na iba mierne rozdiely v spotrebnom koši aj inflácia<br />

harmonizovaná na podmienky EÚ vykázala iba 0,1 percentný nárast<br />

za december, pričom jej medziročná dynamika sa posunula<br />

na 3,9 percenta. Rok 2005 tak tesne zakončila v rámci inflačného<br />

cieľa centrálnej banky (3,0 percent - 4,0 percent). Z pohľadu menovej<br />

politiky je však pozornosť NBS upretá už na inflačný cieľ<br />

pre rok 2006 (pod 2,5 percenta) resp. 2007 (pod 2,0 percenta).<br />

A tie možno označiť ako veľmi ambiciózne. V boji s infláciou však<br />

napomáha aktuálne silnejúci kurzu koruny voči referenčnému<br />

euru. Kurzový kanál, v porovnaní s úrokovým kanálom menovej<br />

politiky, má silnejší dopad na formovanie menových podmienok<br />

v tak malej a otvorenej ekonomike akou je Slovensko. Sprísnenie<br />

kurzového kanála je tak účinnejší spôsob v boji proti inflácií,<br />

najmä ak centrálna banka potrebuje rast spotrebiteľských cien<br />

udržať na uzde vzhľadom na svoje ambiciózne inflačné ciele pre<br />

roky 2006 až 2008. Aj preto pravdepodobnosť zvýšenie základnej<br />

úrokovej sadzby už na januárovom zasadaní bankovej rady NBS<br />

poklesla v prospech ponechania sadzieb bez zmeny.<br />

Väčšinové očakávania trhu sa napokon naplnili. Banková rada<br />

NBS ponechala na svojom zasadaní v posledný januárový deň<br />

kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Od začiatku marca 2005<br />

tak základná úroková sadzba spočíva na rovných 3 percentách.<br />

Po rozšírení počtu členov rady po prvý krát mohlo teoreticky hlasovať<br />

až 10 členov. Realita však priniesla zaujímavé rozuzlenie.<br />

V skutočnosti bolo prítomných len 7 členov bankovej rady, z ktorých<br />

piati hlasovali za zvýšenie úrokových sadzieb a dvaja boli<br />

proti. Jednako, podľa zákona o Národnej banke o zmene nastavenia<br />

úrokových sadzieb môže rozhodnúť len absolútna väčšina<br />

z desiatich, teda minimálne 6 členov...<br />

Vo svojom sprievodnom komentári NBS avizovala prekročenie<br />

svojho inflačného cieľa na rok 2006, a to v dôsledku opätovného<br />

zvýšenia regulovaných cien v januári 2006. Keďže však ide o administratívny<br />

vplyv, a teda výnimku z inflačného cieľa, NBS bude<br />

reagovať len na prípadné sekundárne efekty spomínaných deregulácií.<br />

Centrálna banka naďalej očakáva ekonomický rast nad<br />

svojím potenciálom a zároveň už nepredpokladá pokračovanie<br />

nesúladu medzi vývojom miezd a produktivitou práce ako v roku<br />

2005. To by mohlo znamenať, že zdroje dopytových inflačných<br />

rizík vidí ako nie podstatné. Zrejme až nové inflačné dáta na január<br />

a vývoj kurzu počas februára domácej meny rozhodne, či sa<br />

vyšších úrokových sadzieb dočkáme už koncom februára. ■<br />

vegetables). Taking the YoY growth of food prices into account, the<br />

average food prices even declined in December and they were still<br />

lower than in the period before the EU accession. Nevertheless, a<br />

view of the citizens might be more pessimistic as usually. Transport<br />

represented the only consumer basket branch, which pulled total<br />

CPI down thanks to cheaper passenger cars as well as fuels. Other<br />

basic components of the basket remained nearly unchanged.<br />

Looking at preliminary data for January, fuel prices should push<br />

softly on acceleration of inflation level. Adjusted price index from<br />

administrative measures and volatile food as well as fuel prices<br />

indicates a mild acceleration of price level. Nevertheless, except a<br />

soft (but lasting) increase in services prices, one can hardly detect<br />

a demand driven inflation pressures. Particularly cost pressures are<br />

behind the current inflation.<br />

The average annual inflation (2.7 percent) crept under its value<br />

for 2004 (7.5 percent), which can be attributed to lower adjustments<br />

in regulated prices, effects of discount shops entry into the market<br />

and stronger koruna. It is noteworthy that the annual value for 2005<br />

represented the historical low in Slovakia. What one should expect<br />

in 2006? Despite new adjustments in regulated prices and changes<br />

in excise taxes at the beginning of 2006 the average consumer prices<br />

should remain at relatively modest levels in the course of the year.<br />

Although inflation will likely exceed a 4 percent border in the course<br />

of spring, its end year value should be around 3 percent.<br />

Regarding only soft differences in consumer baskets, EUharmonised<br />

inflation (HICP) also posted only a 0.1 percent MoM<br />

growth in December moving its YoY dynamics to 3.9 percent.<br />

Hence, HICP finished the year within the inflation target of NBS<br />

(3.0 percent – 4.0 percent). However, due to effectiveness of<br />

monetary policy the NBS already pursues its inflation goal for 2006<br />

(below 2.5 percent) and particularly for 2007 (below 2.0 percent).<br />

And these goals seem to be ambitious. However, the current<br />

strengthening of the koruna has helped in a fight against inflation.<br />

Exchange rate channel in comparison with interest rate channel of<br />

monetary policy has usually a more significant impact on monetary<br />

conditions, particularly in case of so small and open economy as<br />

Slovakia. Hence, a tightening in exchange rate channel represents<br />

a more efficient way to curb inflation. Above all, if the central bank<br />

needs to curb a growth dynamics of consumer prices regarding<br />

its ambitious inflation targets for 2006 - 2008. And that is why a<br />

probability a rate hikes already in January declined in favour of<br />

stability in the key interest rates.<br />

After all, the major market expectations have come true. On<br />

its January meeting, the bank board of NBS kept the key rates<br />

unchanged. Hence, the basic interest rate has stood at 3 percent<br />

since March 2005. Resulting from an enlargement of the bank<br />

board, as much as 10 members are qualified now to vote. But in fact,<br />

only 7 members were presented in January and only 5 out of them<br />

voted for a rate hike, while remaining two were against. But under<br />

the current legislation, an absolute majority out of 10 members<br />

are needed for a change in rates. It means at least 6 votes were<br />

needed...<br />

In its accompanying Inflation Report, which can be viewed less<br />

hawkish in comparison with previous, the central bank signalled<br />

an overstepping of the inflation target for 2006. It was attributed to<br />

regulate prices growth in January. Since such changes represent an<br />

exemption from the target, the NBS will keep an eye on secondary<br />

effects. In addition, the central bank sees a further GDP growth<br />

acceleration, but output gap will remain negative as a consequence<br />

of higher potential growth. Last but not least, the central bank does<br />

not expect an advance of real wage growth over labour productivity<br />

to be presented also in 2006 contrary to 2005. It seems that the<br />

central bank does not regard sources of demand inflation pressures<br />

as significant. Likely as late as published inflation for January and<br />

exchange rate development in upcoming weeks will decide whether<br />

higher interest rates will be delivered by the central bank. Citing<br />

Vice-governor Kohutikova, the new NBS´s quarterly forecasts<br />

suggest a possible monetary policy tightening in the future. ■<br />

58 Január 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

AŽ PÄŤ SLOVENSKÝCH<br />

OFICIÁLNYCH ÚČASTÍ V BRNE<br />

euroREPORT sa pýtal riaditeľa ALFAcon, s. r. o. Ing. Ľuboša Podolského:<br />

■ Aký bol pre ALFAcon rok 2005?<br />

Z hľadiska účasti slovenských vystavovateľov<br />

aj slovenských návštevníkov v Brne bol mimoriadne<br />

úspešný. Najlepšie to asi dokumentuje<br />

fakt, že počet registrovaných slovenských<br />

návštevníkov atakuje hranicu 40.000, pričom<br />

ide len o oficiálne zaregistrovaných odborníkov<br />

v Brne. Pretože registrácia na mnohých<br />

podujatiach neprebieha vôbec, je skutočný<br />

počet niekoľkonásobne vyšší. No už počas<br />

roka 2005 prebiehala aj príprava a akvizičná<br />

činnosť na veľtrhy v roku 2006, veď prvý sa<br />

začínal v Brne už 12. januára.<br />

Išlo o medzinárodný veľtrh priemyslu cestovného<br />

ruchu GO a medzinárodný veľtrh turistických<br />

možností v regiónoch REGIONTO-<br />

Foto: archív<br />

UR. Takisto bol veľmi úspešný, jeho význam<br />

podčiarkuje aj fakt, že popri oficiálnej účasti<br />

SR, organizovanej už tradične Slovenskou<br />

agentúrou pre cestovný ruch, bolo Slovensko<br />

prvýkrát partnerskou krajinou veľtrhu.<br />

■ Ktoré ďalšie veľtrhy obohatíme slovenskou<br />

účasťou?<br />

Významu veľtrhov v Brne pre slovenských<br />

vystavovateľov a návštevníkov zodpovedá aj<br />

počet oficiálnych účastí SR – v roku 2006 ich<br />

bude rekordných 5. Popri už spomínaných ide<br />

o medzinárodné potravinárske veľtrhy SALI-<br />

MA, Stavební veletrhy Brno 2006, medzinárodný<br />

veľtrh úžitkových automobilov, dielov,<br />

príslušenstva a servisnej techniky AUTOTEC<br />

2006 a Medzinárodný strojársky veľtrh Brno.<br />

■ Čo všetko súvisí s prácou ALFAcon?<br />

Samozrejme, pre nás, ako oficiálne zastúpenie<br />

Veletrhy Brno, a. s., pre Slovensko nie je<br />

jediným hodnotiacim kritériom len počet oficiálnych<br />

účastí SR na veľtrhoch v Brne. Hoci<br />

nás mimoriadny počet oficiálnych účastí teší,<br />

pretože spolu s už spomínanými počtami slovenských<br />

vystavovateľov a návštevníkov, ako<br />

aj ich spokojnosťou a opätovnou účasťou, je<br />

odmenou za mnohoročnú koncepčnú prácu.<br />

Do prípravy oficiálnych účastí sa vždy aktívne<br />

zapájame, v rámci realizácie účasti spolupracujeme<br />

s vybranými partnermi, alebo ich<br />

robí priamo naša spoločnosť. V tejto súvislosti<br />

sa musím pochváliť, že sme práve zvíťazili vo<br />

verejnej súťaži, organizovanej Ministerstvom<br />

hospodárstva SR a stali sme sa realizátorom<br />

oficiálnej účasti SR na veľtrhu AUTOTEC 2006<br />

Brno a Medzinárodnom strojárskom veľtrhu<br />

Brno 2006, čo nám umožní garantovať tiež ich<br />

úspešnú prípravu. Naša činnosť pre Veletrhy<br />

Brno, a. s., je pravdaže podstatne komplexnejšia,<br />

či už ide o akvizíciu slovenských vystavovateľov<br />

a návštevníkov na podujatia, organizované<br />

Veletrhy Brno, a. s., organizáciu kolektívnych<br />

účastí slovenských vystavovateľov (často<br />

v spolupráci so SOPK, ako aj odbornými zväzmi,<br />

združeniami a asociáciami), autobusových<br />

zájazdov pre odborných návštevníkov, tlačových<br />

konferencií, PR.<br />

■<br />

Firma CLEARWATER, s.r.o.<br />

sa zaoberá dodávkou upravenej<br />

pitnej vody a je pripravená<br />

pomôcť vám riešiť<br />

pitný režim.<br />

Prečo ponúkame našu vodu?<br />

V krajinách západnej Európy, v súčasnosti<br />

už aj u nás, sa stupňuje dopyt po<br />

zdravých potravinách a najnovšie aj<br />

dopyt po zdravej vode. Bežne dostupná<br />

pitná voda v dnešnej dobe nespĺňa<br />

zdravotné odporúčania na zvýšený<br />

denný prísun pitnej vody.<br />

Upravená voda Clearwater je výsledkom<br />

najmodernejšej filtračnej technológie<br />

na svetovom trhu. Z pitnej vody<br />

sa odstráni chlór a procesom filtrácie<br />

osmotickým filtrom sa odstránia<br />

z vody všetky nečistoty, nežiaduce<br />

chemikálie, ťažké kovy a ostatné<br />

zdraviu škodlivé látky. Prečistená<br />

voda je slabomineralizovaná, obsahuje<br />

potrebné minerály vápnik, horčík<br />

a draslík a môže sa konzumovať v neobmedzenom<br />

množstve.<br />

Prečo piť vodu Clearwater? Na to je<br />

niekoľko dôvodov:<br />

1. voda, ktorá rieši pitný režim naraz vo<br />

dvoch smeroch:<br />

a) zdravá – čistá pitná voda – voda<br />

zdokonalená pre život,<br />

b) voda obohatená o minerály (vápnik,<br />

horčík, draslík) v optimálnom<br />

pomere,<br />

2. voda na priamu konzumáciu a dennodenné<br />

použitie,<br />

3. voda s neutrálnou chuťou, vhodná aj<br />

na prípravu kávy, čaju, instantných<br />

polievok, riedenie ovocných štiav<br />

4. voda, dodaná so zariadením s možnosťou<br />

sýtenia oxidom uhličitým vo<br />

dvoch koncentráciách,<br />

5. voda lepšie skladovateľná, s prínosom<br />

v znížení počtu použitých<br />

plastových fliaš,<br />

6. voda, ktorú dodáme priamo k Vám!<br />

Ako možno získať našu vodu?<br />

Keďže nám ide o maximálnu spokojnosť<br />

klienta a o to, aby mal dostatok<br />

informácií na správne rozhodnutie,<br />

ponúkame najprv 14-dňové bezplatné<br />

testovanie.<br />

Sme schopní dodať Vám bezplatne<br />

dve 19 l fľaše upravenej vody a tiež<br />

automat na studenú a teplú vodu.<br />

V ponuke máme aj automat na sýtenie<br />

CW vody oxidom uhličitým v dvoch<br />

koncentráciách. Počas 14 dní máte<br />

takto možnosť bezplatne testovať chuť<br />

a kvalitu zdraviu prospešnej vody.<br />

Prajeme vám pekný deň a nezabudnite:<br />

„Nie je voda ako voda!“<br />

60 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

CLEARWATER, s.r.o., Galvaniho 10, 823 64 Bratislava<br />

Tel.: 02/ 4342 1949, 0915 731 214, 0910 980 617, e-mail: info@clearwater.sk

I <br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

DeLonghi<br />

!!! NOVINKA !!!<br />

Espresso Cap<br />

!!! NOVINKA !!!<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Trial Casa<br />

XX O.C.

Europoslanci<br />

ÚNIA SA TÝKA ŽIVOTA VŠETKÝCH<br />

Foto: archív<br />

Irena Belohorská, ktorá bola zvolená do Európskeho parlamentu<br />

za HZDS-ĽS je v oblasti európskej a euroatlantickej<br />

politiky nepochybne našou najskúsenejšou europoslankyňou.<br />

Veď okrem funkcií v slovenskom parlamente i vo vláde<br />

bola aj členkou stálej delegácie NR SR v Rade Európy, členkou<br />

i vedúcou delegácií SR pri Západoeurópskej únii a Severoatlantickom<br />

zhromaždení a neskôr členkou stálej delegácie<br />

SR pri Parlamentnom zhromaždení NATO. Bola tiež členkou<br />

Konventu o budúcnosti Európy, ktorý pripravoval ústavnú<br />

zmluvu. V Európskom parlamente patrí do Klubu nezaradených<br />

poslancov a je členkou Výboru pre životné prostredie,<br />

verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Podvýboru pre ľudské<br />

práva. Je aj náhradníčkou vo Výbore pre zahraničné veci<br />

a členkou Delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky.<br />

Ako jediná reprezentantka z nových členských štátov sa zúčastňuje<br />

na práci Výboru predsedov, kde ako pozorovateľka<br />

zastupuje nezaradených poslancov. O rozhovor ju požiadal<br />

náš spolupracovník Marián Babic.<br />

■ V prvom polroku sa ujalo predsedníctva<br />

v Európskej únii Rakúsko. Ako vnímate jeho<br />

predsednícky program?<br />

Rakúske predsedníctvo predstavilo úžasný<br />

program, od zdravotníctva cez ľudské<br />

práva, energetickú politiku až po budúcnosť<br />

Európskej únie. Pri jeho realizácii však bude<br />

musieť konfrontovať niektoré svoje stanoviská<br />

s navrhnutou praktickou politikou, ktorú<br />

sa snaží dať pre celú Európsku úniu pod heslom<br />

Nový začiatok pre Európu. Prvý rozpor<br />

vzniká v súvislosti s tým, že tento rok vyhlásila<br />

Európska únia za rok pracovnej mobility.<br />

Rakúsko je však jedným zo štátov, ktoré dali<br />

novým desiatim členom prechodné obdobia,<br />

čo určite k pracovnej mobilite neprospieva.<br />

Pritom jednoznačne vidieť, že štáty, ktoré<br />

nám otvorili svoje hranice, najmä Írsko,<br />

najviac vyťažili, lebo získali kvalifikovanú<br />

lacnú pracovnú silu. Druhý rakúsky problém<br />

vzniká v súvislosti s obavami z možných kríz<br />

v dodávkach ropy a zemného plynu, ktoré<br />

vyvolal spor medzi Ruskom a Ukrajinou<br />

o plyn. Preto rakúske predsedníctvo dáva<br />

otázku energií do popredia, avšak aj v našom<br />

výbore sa znovu hovorí o lacnej a čistej<br />

energii vrátane atómovej. Rakúsko má však<br />

veľmi tvrdý negatívny postoj k nej. Čo s tým<br />

urobí? V zahraničnej politike sú Rakúšania<br />

veľmi zdržanliví v otázke rozširovania o Turecko<br />

a preferujú Chorvátsko a celý Balkán.<br />

V prípade Turecka však musia preukázať<br />

viac porozumenia štáty starej pätnástky, pretože<br />

41 rokov mu sľubovali členstvo.<br />

■ Boli ste členkou Konventu o budúcnosti<br />

Európy, ktorý pripravil návrh Ústavnej zmluvy.<br />

Ako vnímate terajšiu situáciu po jej odmietnutí<br />

Francúzskom a Holandskom?<br />

Rakúske predsedníctvo si ako jednu z priorít<br />

dalo pokračovať v diskusii o Ústavnej<br />

zmluve. Aj v Európskom parlamente čoraz<br />

viac pociťujeme, že únia musí mať nové pravidlá<br />

hry. Vidíme to aj pri príprave novej finančnej<br />

perspektívy na roky 2007 – 2013, keď<br />

nám prekážajú zmluvy a vzťahy, ktoré sa prijali<br />

pred dvadsiatimi rokmi. Napríklad klauzula<br />

o britskom rabate. Práve ústavná zmluva<br />

sprehľadnila 19 veľkých zmlúv, z ktorých<br />

sú dnes už mnohé prežité. Navyše bez novej<br />

zmluvy nie je možné ďalšie rozširovanie.<br />

■ Rakúske predsedníctvo sa sústreďuje aj<br />

na otázku zdravotníctva, v ktorom vznikajú<br />

mnohé problémy nielen v nových, ale aj<br />

v starých členských štátoch. Ako vidíte tento<br />

stav?<br />

V rukách únie je ochrana verejného zdravia,<br />

kde je snaha riešiť veci spoločne, ako to<br />

vidíme v prípade ochrany proti možnej pandémii<br />

vtáčej chrípky. Ani jeden štát nie je<br />

taký bohatý, aby mal prostriedky na výskum,<br />

vývoj a výrobu očkovacej látky. Tu práve<br />

vstupuje do hry Európska únia. Samotná<br />

zdravotná starostlivosť sa však rieši v rámci<br />

subsidiarity národnými štátmi. K subsidiarite<br />

mám však iný prístup. Ak je tento rok rokom<br />

pracovnej mobility, tak potom súčasťou<br />

každej mobility občana únie je aj zdravie.<br />

Ak sa v Nemecku vynakladá 2 800 dolárov<br />

na občana na zdravotnú starostlivosť ročne<br />

a u nás len 700 dolárov, tak potom nemeckí<br />

občania nepripustia, aby ich politici súhlasili<br />

s tým, že systém zdravotníctva v Nemecku<br />

bude slúžiť všetkým občanom únie.<br />

■ Riešením by mohlo byť vyrovnanie zdravotníckych<br />

systémov v rámci celkového vyrovnávania<br />

úrovne všetkých členských štátov<br />

EÚ. V tomto smere ste predložili aj jedno<br />

konkrétne riešenie.<br />

Je nevyhnutné, aby sa všetky zdravotnícke<br />

systémy v EÚ čím skôr vyrovnali. Výbor pre<br />

životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť<br />

potravín prerokovával v januári správu<br />

poslanca Antonia Trakatellisa o zdravotníckych<br />

programoch. Vtedy prešla hlasovaním<br />

moja pripomienka, aby zo štrukturálnych<br />

fondov mohlo nových desať členov čerpať<br />

aj na zdravotnícke programy, lebo v tejto oblasti<br />

majú veľké nedostatky, pričom riešenie<br />

jeho problémov sa dotýka každého. Budú to<br />

preto dobre využité peniaze.<br />

■ Špecifickou je otázka ochrany zdravia žien.<br />

Rakúske predsedníctvo prišlo s návrhom cieľov<br />

v tejto oblasti v rámci Lisabonskej stratégie.<br />

O tejto problematike bola veľká diskusia aj<br />

v našom výbore. Osobne som upriamila pozornosť<br />

na prevenciu rakoviny prsníka a rakoviny<br />

hrdla maternicového, čo sú dve dobre<br />

diagnostikovateľné choroby už vo včasnej<br />

forme. Ďalšou otázkou je prístup k potratom,<br />

keďže v Európskej únii je k tejto citlivej otázke<br />

veľký rozpor – niekde je prístup k potratom<br />

veľmi liberálny, niekde sú neprípustné.<br />

Citlivosť tohto prístupu vidíme aj na Slovensku.<br />

Na druhej strane, keď sa po roku 1989<br />

stala antikoncepcia dostupnejšiu, počet umelých<br />

prerušení tehotenstva poklesol.<br />

■ Ako vidíte prístup ľudí k problematike Európskej<br />

únie. Je podľa vás dostatočný?<br />

Európska únia sa dotýka života všetkých.<br />

Nie je o krivých uhorkách či banánoch, ale je<br />

o dvojročnej záručnej lehote nakupovaných<br />

výrobkov. Tú nedal výrobca, ale nariadenie<br />

Európskej únie. Ak si niekto predtým doniesol<br />

zo zahraničia nejaký výrobok a pokazil<br />

sa mu, mal smolu. Dnes musia výrobcovia<br />

garantovať záručné opravy v celej únii. Alebo<br />

normu na čistotu a kvalitu vody na kúpaliskách<br />

aj u nás dala Európska únia, ktorá sa<br />

tak zaslúžila, že sa pri kúpaní nenainfikujeme.<br />

A tak možno pokračovať. Som už dostatočne<br />

stará na to, aby som netrpela víziou<br />

ružových okuliarov, ale jednoducho stratégiu<br />

smerovania Slovenska nemôžeme meniť<br />

podľa ročných období, alebo nálady koalícií,<br />

naopak musíme sa snažiť naplno využiť výhody,<br />

ktoré nám členstvo v EÚ ponúka. ■<br />

62 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Eurokomisári<br />

O SLOVENSKO V EURÓPSKEJ<br />

ÚNII NEMÁM ŽIADNE OBAVY<br />

Aby mohla Európa profitovať z možností, ktoré prináša globalizácia, potrebuje hospodársku<br />

reformu. A to je spojené aj s fenoménom starnutia obyvateľstva, všeobecnou<br />

regresiou svetovej ekonomiky a trhom práce. V roku 2000 prijali európski politici<br />

tzv. Lisabonskú stratégiu, v ktorej pre úniu stanovili za cieľ 3% ročný hospodársky rast<br />

a vytvorenie 20 miliónov pracovných miest. Hlavnými krokmi na dosiahnutie tohto<br />

cieľa by mali byť ďalekosiahle celoeurópske a národné reformy v makroekonomike,<br />

podnikaní, na trhu práce, výskume a vývoji, voľnom trhu a v životnom prostredí. Po<br />

piatich rokoch implementácie sa táto stratégia musela revidovať. O dôvodoch a ďalších<br />

krokoch v realizácii rozprával začiatkom februára v Bratislave eurokomisár pre<br />

zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí Vladimír Špidla. Zaznamenala<br />

Želmíra Chrenková.<br />

Eurokomisár Vladimír Špidla sa na<br />

jednodňovej návšteve v Bratislave stretol<br />

so zástupcami tripartity, podpredsedom<br />

vlády Pálom Csákym, s ministerkou práce,<br />

sociálnych vecí a rodiny Ivetou Radičovou,<br />

ale najväčšiu pozornosť odbornej<br />

verejnosti lákala konferencia HN-KLUBU,<br />

pravidelné odborné stretnutia, ktoré organizuje<br />

redakcia Hospodárskych novín.<br />

Najviac sa diskutovalo o otázkach sociálno-ekonomickej<br />

budúcnosti Európskej<br />

únie. Veď kto je dnes viac vie o otázkach<br />

zamestnanosti, rovnosti príležitostí, európskeho<br />

sociálneho fondu, než zodpovedný<br />

eurokomisár. Ako konštatoval,<br />

všetky rozhovory v Bratislave boli veľmi<br />

intenzívne, bohaté a inšpiratívne. Na otázky,<br />

prečo musela byť Lisabonská stratégia<br />

revidovaná, povedal:<br />

„Po piatich rokoch neboli ňou stanovené<br />

ciele dostatočne spĺňané, hoci nových<br />

pracovných miest sa v Európe vytvorilo<br />

asi 6 miliónov, hospodárske výsledky zaostávali<br />

ďaleko za plánovanými 3%. Ani<br />

oživovanie ekonomík členov EÚ nepostupovalo<br />

dostatočne rýchlo. Revidovaná Lisabonská<br />

stratégia teda znížila počet svojich<br />

cieľov a zamerala sa najmä na vytváranie<br />

pracovných miest a hospodársky rast.<br />

Jednoducho povedané, namiesto rôznych<br />

politických smerníc, cieľov a procesov<br />

posielania správ, EÚ má dva hlavné ciele<br />

pre celú Európu – do roku 2010 dosiahnuť<br />

70% zamestnanosti a do vývoja a výskumu<br />

investovať 3% HDP.<br />

Ako to dosiahnuť? Členské štáty pripravili<br />

konkrétne Národné reformné programy<br />

zahŕňajúce všetky politické oblasti.<br />

Európska komisia ich už vyhodnotila<br />

v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho<br />

rastu a na marcovom summite ju odovzdá<br />

predstaviteľom jednotlivých členov. Ďalej<br />

Foto: A. Herko<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

je potrebné vyrovnať sa s demografickými<br />

zmenami, pomôcť ľuďom každého veku<br />

pri hľadaní práce, zvýšiť investície do<br />

vzdelania, výskumu, inovácií, obmedziť<br />

byrokraciu a vytvárať trhové prostredie,<br />

ktoré podporuje vznik a rozvoj obchodu<br />

a zabezpečiť isté a udržateľné zdroje energie.<br />

Konkrétne napríklad do vzdelania<br />

by EÚ mala investovať 2% a do výskumu<br />

a inovácií do roku 2010 3% HDP.“<br />

Veľkú pozornosť venuje revidovaná<br />

Lisabonská stratégia problémom okolo<br />

nedostatku pracovných miest a starnutia<br />

populácie. Ponúka aj konkrétne riešenia<br />

pre absolventov, finančné a inštitucionálne<br />

podpory služieb pre rodiny. Ako<br />

Vladimír Špidla viackrát zdôraznil, je potrebné<br />

zmeniť spôsob myslenia v zmysle<br />

ponímania súkromného a pracovného života.<br />

Jedným z najdôležitejších cieľov tzv.<br />

integrovanej smernice je vytvorenie viac<br />

a lepších pracovných miest. Národnými<br />

cieľmi v rokoch 2008 až 2010 by malo<br />

byť znižovanie rozdielov v zamestnanosti<br />

mužov a žien, zvýšiť zamestnanosť ľudí<br />

nad 55 rokov a zjednodušiť profesijné<br />

začlenenie mladých. Veľmi zaujímavým<br />

programom už od roku 1997, ktorý však<br />

zatiaľ nedosahuje požadované výsledky,<br />

je flexi-security (prispôsobivosť a bezpečnosť).<br />

Eurokomisár Špidla tvrdí, že nadišiel<br />

čas prekonať sterilné rozdiely medzi<br />

flexibilitou a bezpečnosťou. Nedostatočná<br />

flexibilita vyúsťuje do segmentácie a znevýhodnené<br />

skupiny ľudí sa dostávajú do<br />

rizika a konkrétneho sociálneho vylúčenia,<br />

nedostatočná bezpečnosť zasa negatívne<br />

pôsobí na ich účasť na trhu práce<br />

a integráciu.<br />

Nie sú to, samozrejme, iba proklamované<br />

ciele, ich realizácia vo všetkých členských<br />

štátoch únie bude silne podporovaná<br />

zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu.<br />

Už dnes podporuje politiku zamestnanosti<br />

vo všetkých krajinách a podpora sa<br />

znásobí od roku 2007 v rámci programového<br />

obdobia na implementáciu programov<br />

štrukturálnych fondov. Pôjde o projekty<br />

zamestnanosti, sociálnej inklúzie a vzdelávania,<br />

a to všetko pri podpore rovnosti<br />

príležitostí, najmä mužov a žien.<br />

V tejto téme má Slovensko veľmi hlboko<br />

„ruku v ohni“. Hoci v severských krajinách<br />

je najlepšia situácia v rovnosti príležitostí,<br />

Slovensko, Slovinsko a Litva sa chcú uchádzať<br />

o Inštitút pre rodovú rovnosť.<br />

Pre euroREPORT odpovedal eurokomisár<br />

Vladimír Špidla na otázku:<br />

Konštatovali ste, že Slovensko patrí na spodnejšie<br />

priečky v podiele na trhu práce. Aj<br />

z priebežného pohľadu aj po dnešných rozhovoroch,<br />

ako hodnotíte šance našej krajiny čo<br />

najrýchlejšie splniť kritériá Lisabonskej stratégie.<br />

Existujú tu dobré projekty?<br />

„SR tú možnosť, samozrejme, má<br />

a z hľadiska rastu ekonomiky je dnes na<br />

veľmi dobrej úrovni. Už iba len preto, že<br />

je členom EÚ, tak zodpovedá vysokému civilizačnému<br />

štandardu. Koncepciou EÚ je<br />

regionálna kohézia, čo znamená vyrovnávanie<br />

rozdielov, ktoré existujú historicky,<br />

alebo sa niekedy vyvinú do budúcnosti.<br />

Z tohto hľadiska Slovensko je dynamické<br />

a má vôľu dosiahnuť lisabonské ciele<br />

a nevidím nijaký dôvod, prečo by k tomu<br />

reálne nemohlo dôjsť. Jedným z nástrojov<br />

sú európske štrukturálne a kohézne fondy.<br />

Suma, ktorú Slovensko dostane, nie<br />

je v žiadnom prípade okrajová a okrajovou<br />

by sa stala, keby sa využila neefektívne<br />

a fiktívne. Ale vo všetkých diskusiách<br />

dnes som počul, že je najlepšia vôľa, aby<br />

sa peniaze na realizáciu projektov využili<br />

efektívne, Verím, že v roku 2013 tu bude<br />

pokrok nepochybne vidieť. Ak tu budem<br />

ja alebo ktokoľvek iný a budeme diskutovať<br />

na podobné otázky, tak budeme<br />

konštatovať, napríklad, že zamestnanosť<br />

dávno dosiahla lisabonské ciele, ale že<br />

zamestnanosť starších osôb je stále problém,<br />

alebo stále ešte bude treba premýšľať<br />

o zmenách v dôchodkovom systéme...Ale<br />

taký už je život. Každý čas prináša svoje<br />

nové problémy. Všeobecne však musím<br />

konštatovať, že som sa stretol tak s vôľou,<br />

ako aj s invenciou s tým pohnúť, a preto<br />

nemám o Slovensko žiadne obavy“. ■<br />

Február 2006<br />

63

Európsky parlament<br />

EURÓPSKY PARLAMENT<br />

Januárové zasadnutie Európskeho parlamentu<br />

EP odsúhlasil mandát výboru,<br />

ktorý prešetrí aktivity CIA v EÚ<br />

Existujú v Európe tajné väznice CIA? Využila<br />

americká tajná služba európske letiská na<br />

prepravu podozrivých z terorizmu do miest,<br />

kde mohli byť nelegálne väznení a mučení?<br />

Zadržala pritom aj občanov EÚ, či kandidátskych<br />

krajín? Aj na tieto bude hľadať odpoveď<br />

46-členný dočasný výbor EP, o mandáte ktorého<br />

18. januára rozhodli poslanci Európskeho<br />

parlamentu. Výbor tiež prešetrí, či vlády<br />

členských štátov o týchto údajných aktivitách<br />

vedeli, a či do toho boli zaangažovaní aj občania<br />

EÚ.<br />

Výbor bude mať 46 členov z rôznych politických<br />

skupín EP, pričom ich pomerné zastúpenie<br />

bude určené na základe tzv. D´hontovho<br />

pravidla.<br />

Dočasný výbor by mal zistiť, či bola CIA zapletená<br />

do „tieňových zadržaní na území EÚ“.<br />

Keďže sa objavili podozrenia, že americká tajná<br />

služba mohla osoby podozrivé z terorizmu<br />

uniesť a zadržiavať bez akýchkoľvek zákonných<br />

práv, prístupu k právnemu zástupcovi,<br />

či inej pomoci, alebo ich vystavovať neľudského,<br />

či ponižujúcemu zaobchádzaniu, má výbor<br />

preskúmať, či nejde o porušenie článkov<br />

6 a 7 Zmluvy o EÚ, ako aj článkov 2, 3, 5 a 6<br />

Európskeho dohovoru o ľudských právach.<br />

Mandát tiež spomína, že úlohou výboru<br />

bude zhromaždiť a analyzovať informácie<br />

o týchto a ďalších súvisiacich podozreniach,<br />

a zistiť, či boli do nich zapojení občania EÚ,<br />

jej členské štáty, ich úradníci, verejní činitelia,<br />

alebo inštitúcie Európskej únie. Okrem toho<br />

bude výbor zisťovať, či nedošlo aj k zadržaniu<br />

občanov EÚ, kandidátskych krajín, alebo občanov,<br />

na ktorých sa vzťahuje ochrana EÚ.<br />

Text, ktorý k tejto otázke prijal EP ešte<br />

v decembri 2005 pripomína, že článok 7<br />

Zmluvy o EÚ umožňuje Únii, aby v prípade<br />

vážneho a pretrvávajúceho porušovania základných<br />

práv niektorým z členských štátov<br />

tomuto štátu odobrala určité práva, vrátane<br />

práva hlasovať v Rade.<br />

Dočasný výbor má na základe návrhu<br />

mandátu čo najužšie spolupracovať s Radou<br />

Európy a jej generálnym tajomníkom, s Parlamentným<br />

zhromaždením, komisárom Rady<br />

Európy pre ľudské práva, vysokým komisárom<br />

OSN pre ľudské práva, ako aj s národnými<br />

parlamentmi a do štyroch mesiacov od<br />

začatia svojej práce podať EP predbežnú správu,<br />

v ktorej uvedie podrobné návrhy týkajúce<br />

sa jeho ďalšej činnosti.<br />

O údajných tajných väzniciach, ktoré vraj<br />

v krajinách strednej a východnej Európy založila<br />

americká CIA, informoval začiatkom<br />

novembra americký denník The Washington<br />

Post. V rokoch 2002 a 2003 ich podľa autorov<br />

článku založila CIA v ôsmich krajinách, vrátane<br />

niektorých nachádzajúcich sa v Európe.<br />

Denník na žiadosť amerických úradov krajiny<br />

nemenoval.<br />

46 členov výboru pochádza z rôznych politických<br />

skupín EP, pričom ich pomerné<br />

zastúpenie je určené na základe tzv. D´hontovho<br />

pravidla. Zo slovenských poslancov sa<br />

členom výboru stali Monika Beňová (PES, SK)<br />

a Miroslav Mikolášik (EPP-ED, SK).<br />

„Bez euroústavy nebude rozširovanie<br />

únie možné“<br />

Európsky parlament schválil 19. januára<br />

odporúčania, ako prekonať ústavnú krízu<br />

po neúspešných referendách o euroústave.<br />

Poslanci sa domnievajú, že ak má Európska<br />

únia efektívne fungovať, mala by mať svoju<br />

ústavu schválenú najneskôr v roku 2009. Inak<br />

musí byť podľa nich ďalšie rozširovanie Únie<br />

po prijatí Rumunska a Bulharska zastavené.<br />

Pol roka po neúspešných referendách<br />

o Ústavnej zmluve EÚ vo Francúzsku a Holandsku,<br />

ktoré viedli k pozastaveniu ratifikačného<br />

procesu aj ďalších členských krajinách,<br />

sa parlament zaoberal odporúčaniami na ďalší<br />

postup a tieto odporúčania schválil pomerom<br />

hlasov 385 za, 125 proti a 51 absencií.<br />

Ako poslanci zdôraznili, ak má únia efektívne<br />

a demokraticky fungovať, nie je možné,<br />

aby sa po vstupe Bulharska a Rumunska ďalej<br />

rozširovala na základe Zmluvy z Nice.<br />

Poslanci sa venovali rôznym možnostiam<br />

aktivít, vrátane návrhov na zriadenie verejných<br />

diskusií o tejto problematike.<br />

Dialóg o ústave má mať podľa schválenej<br />

správy formu parlamentných a občianskych<br />

fór, ktoré majú byť organizované na národnej,<br />

aj na európskej úrovni a majú obsahovať „spoločné<br />

témy“. Tieto by mali zahŕňať najmä problematiku<br />

integrácie, úlohy EÚ vo svete, tému<br />

sociálneho a ekonomického modelu, ako aj<br />

bezpečnosti, spravodlivosti a financovania EÚ.<br />

Výbor EP pre ústavné záležitosti má pripraviť<br />

sériu „Európskych dokumentov“, ktoré majú<br />

byť využité ako základ pre širokú diskusiu.<br />

Čo sa týka parlamentných fór, majú mať<br />

podobu konferencií zložených zo zástupcov<br />

EP a národných parlamentov. Prvé takéto<br />

stretnutie sa má uskutočniť 9. mája 2006.<br />

Závery občianskych aj parlamentných fór,<br />

ako aj ďalšie zistenia získané počas obdobia<br />

reflexie, majú byť vyhodnotené najneskôr do<br />

druhej polovice roka 2007. Počas tohto obdobia<br />

má na tému európskej ústavy zároveň padnúť<br />

„jasné rozhodnutie o ďalšom postupe“.<br />

Poslanci si vypočuli priority rakúskeho<br />

predsedníctva Únie<br />

Poslanci EP si 18. januára 2006 vypočuli<br />

vyhlásenie rakúskeho kancelára Wolfganga<br />

SCHŰSSELA, ktorý ich oboznámil s programom<br />

nového predsedníctva Európskej únie. Rakúsko<br />

sa ujalo tohto postu na šesť mesiacov<br />

1. januára 2006.<br />

Rakúsko chce okrem iného do marca 2006<br />

dosiahnuť konečnú dohodu o dlhodobom rozpočte<br />

Únie na roky 2007 - 2013 medzi členskými<br />

štátmi a Parlamentom. Za ďalšie priority<br />

predsedníctva jeho krajiny označil Schüssel<br />

podporu zamestnanosti a hospodárskeho<br />

rastu, oblasť energetiky, tvorby pracovných<br />

príležitostí, podpory malých a stredných podnikov<br />

a premysleného rozširovania Únie.<br />

Európska únia musí podľa neho skúmať odkiaľ<br />

pochádza súčasná skepsa občanov a nájsť<br />

na ich obavy odpoveď. Ako obrazne uviedol,<br />

„v kvantovej fyzike je dôležitá správne postavená<br />

otázka, pretože tá vytvára realitu“. Preto<br />

aj únia musí podľa neho klásť správne otázky.<br />

Pripomenul, že hneď v prvý deň rakúskeho<br />

predsedníctva musela jeho krajina čeliť energetickým<br />

výzvam, vyplývajúcim z postoja<br />

Ruska k preprave plynu cez Ukrajinu. Aj preto<br />

je podľa neho nevyhnutné, aby Európa dokázala<br />

v oblasti energetiky účinne a jednotne<br />

spolupracovať. „Potrebujeme viac Európy“,<br />

uviedol Schüssel a dodal, že „každá krajina<br />

má pritom mať možnosť sama si zvoliť svoje<br />

energetické zdroje“.<br />

Vtáčiu chrípku, a boj proti iránskemu jadrovému<br />

zbrojeniu označil takisto za prioritné<br />

oblasti.<br />

V otázke pracovných príležitostí uviedol, že<br />

žiaden politik nemôže reálne sľubovať konkrétne<br />

počty miest, no môže vytvoriť dobrý<br />

rámec a vhodné podmienky na ich vytváranie.<br />

Za „spiaceho obra, ktorého je potrebné zobudiť“<br />

označil malé a stredné podniky. Tie totiž<br />

podľa jeho slov predstavujú najlepšiu príležitosť<br />

pre vytváranie pracovných príležitosti<br />

v Európe a „je nevyhnutné odbúravať byrokratické<br />

prekážky brániace ich rozvoju“. Takisto<br />

je podľa jeho slov potrebné zabezpečiť rodinným<br />

podnikom prístup na finančné trhy.<br />

V oblasti trhových síl spomenul nutnosť<br />

existencie nezávislých sociálnych partnerov<br />

a dialógu s nimi. Čo sa týka smernice o službách<br />

uviedol, že je veľmi dôležitou súčasťou<br />

pokroku, no otvorenie trhov „sa musí spojiť<br />

s bojom proti sociálnemu dumpingu“. V závere<br />

svojho príhovoru pripomenul nutnosť pokračovania<br />

diskusií o budúcnosti Európy. ■<br />

Kontakt<br />

Zuzana Andrejčáková,<br />

Slovenský tlačový sektor<br />

Európsky Parlament, Directorate-General<br />

for Information, Press Unit<br />

Office:<br />

BXL - PHS 06A018: Tel.: 0032/2 283 21 19,<br />

STR - IP3 F03009: Tel.: 0033/3 881 766 73<br />

mail: TlacoveOddelen-sk@europarl.eu.int<br />

64 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE<br />

Rámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 16. januára do 8. februára 2006<br />

16. januára – pondelok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme na rozlúčkovej<br />

audiencii mimoriadneho a splnomocneného<br />

veľvyslanca Bulharskej<br />

republiky v SR Jaroslava Goleva<br />

17. januára – utorok<br />

11.00 – Ministerstvo zahraničných vecí SR,<br />

Hlboká cesta 2<br />

Prezident SR navštívi ministerstvo<br />

a stretne sa s vedením rezortu<br />

19. januára – štvrtok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme členov diplomatického<br />

zboru v Slovenskej republike<br />

15.00 – Prezident SR prijme komisára Európskej<br />

komisie Jána Figeľa<br />

20. januára – piatok<br />

10.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR sa stretne s ministrom<br />

obrany Jurajom Liškom<br />

11.00 – Vyhlásenie prezidenta SR ako hlavného<br />

veliteľa Ozbrojených síl SR<br />

k včerajšiemu leteckému nešťastiu,<br />

pri ktorom zahynuli slovenskí vojaci<br />

misie KFOR<br />

22. januára – nedeľa<br />

10.00 – Liptovský Mikuláš, Rímskokatolícky<br />

kostol sv. Mikuláša<br />

Prezident SR sa zúčastní na ekumenickej<br />

bohoslužbe pri príležitosti<br />

Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov<br />

24. januára – utorok<br />

9. 45 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

Konfederácie odborových zväzov<br />

11.00 – Stretnutie troch najvyšších ústavných<br />

činiteľov – prezidenta SR,<br />

predsedu NR SR a predsedu vlády<br />

SR s manželkami<br />

14.00 – Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

Združenia miest a obcí Slovenska<br />

25. januára – streda<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predsedov<br />

Vyšších územných celkov SR<br />

26. januára – štvrtok<br />

9.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministra zahraničných<br />

vecí Ukrajiny Borysa Ivanovyča<br />

Tarasiuka<br />

11.00 – Primaciálny palác, Zrkadlová sieň<br />

Prezident SR sa zúčastní na slávnostnom<br />

odovzdávaní vyznamenaní<br />

Spravodliví medzi národmi<br />

Prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou<br />

sa vo štvrtok 26. januára 2006<br />

zúčastní na pietnej rozlúčke s obeťami<br />

leteckej havárie vojenského lietadla,<br />

ktorá sa uskutoční v Mestskej<br />

hale v Prešove o 11.00 hod. Z tohto<br />

dôvodu sa ruší pôvodne plánovaný<br />

program hlavy štátu na štvrtok. Prezident<br />

SR sa zapíše do kondolenčnej<br />

listiny.<br />

27. januára – piatok<br />

10.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme predstaviteľov<br />

Únie miest Slovenska<br />

14.00 – Bratislavský hrad, Sieň ústavy<br />

Prezidentovi SR zložia slávnostný<br />

sľub členovia výpravy Slovenskej<br />

republiky na XX. zimné olympijské<br />

hry a IX. zimné paralympijské hry<br />

Turín 2006<br />

31. januára – utorok<br />

10.00 – Ministerstvo obrany SR,<br />

Kutuzovova 8<br />

Prezident SR ako hlavný veliteľ<br />

Ozbrojených síl SR sa zúčastní na<br />

rozbore plnenia úloh OS SR za rok<br />

2005<br />

Prezident Slovenskej republiky Ivan<br />

Gašparovič dnes približne o 11.50.<br />

hod. navštívi Veľvyslanectvo Poľskej<br />

republiky na Slovensku. Zapíše sa<br />

do kondolenčnej knihy v súvislosti<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

s tragédiou v Katoviciach, pri ktorej<br />

zahynuli desiatky obetí, medzi<br />

nimi aj dvaja občania Slovenskej<br />

republiky.<br />

13.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme podpredsedu<br />

vlády SR Pála Csákyho<br />

15.00 – Prezident SR prijme podpredsedu<br />

vlády SR a ministra hospodárstva<br />

Jirka Malchárka<br />

1. februára – streda<br />

10.30 – Prezident SR Ivan Gašparovič vymenuje<br />

v Prezidentskom paláci nového<br />

ministra obrany po tom, ako prijme<br />

demisiu ministra obrany Juraja Lišku.<br />

2. februára – štvrtok<br />

11.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme desať najúspešnejších<br />

študentov – víťazov projektu<br />

„Študentská osobnosť Slovenska“<br />

v školskom roku 2004/2005<br />

4. februára – sobota<br />

10.00 – Prešov, Katedrálny chrám sv. kniežaťa<br />

Alexandra Nevského<br />

Prezident SR sa zúčastní na pohrebe<br />

Jeho Blaženosti Nikolaja, arcibiskupa<br />

prešovského, metropolitu pravoslávnej<br />

cirkvi v českých krajinách<br />

a na Slovensku<br />

16.00 – Donovaly<br />

Prezident SR navštívi 15. ročník pretekov<br />

psích záprahov a I. majstrovstvá<br />

strednej Európy<br />

5. februára – nedeľa<br />

10.00 – Donovaly<br />

Prezident SR navštívi 15. ročník pretekov<br />

psích záprahov a I. majstrovstvá<br />

strednej Európy<br />

10.00 – Prezident SR si pozrie štart 2. kola<br />

Majstrovstiev strednej Európy<br />

16.00 – Prezident SR sa zúčastní na záverečnom<br />

ceremoniáli – vyhlásení výsledkov<br />

a0 dekorovaní víťazov<br />

7. februára utorok<br />

12.30 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme ministrov a členov<br />

vlády SR za KDH.<br />

Po skončení rokovania brífing<br />

Prezident SR Ivan Gašparovič prijme<br />

dnes o 15.00 hod. v Prezidentskom<br />

paláci predsedu vlády Mikuláša<br />

Dzurindu<br />

8. februára – streda<br />

13.00 – Prezidentský palác<br />

Prezident SR prijme demisiu ministrov<br />

vlády za KDH<br />

Február 2006<br />

65

Infoservis Úradu vlády SR<br />

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR<br />

Tlačový a informačný odbor<br />

Úradu vlády Slovenskej republiky<br />

Námestie slobody 1<br />

813 70 Bratislava<br />

Tel: ++ 421 7 5729 5248<br />

Fax: ++ 421 7 5249 7625<br />

mmaruska@government.gov.sk<br />

jana.riskova@government.gov.sk<br />

Informácie z tohto InfoServisu a mnoho<br />

ďalších nájdete na internetových stránkach<br />

úradu vlády Slovenskej republiky<br />

na adrese www.vlada.gov.sk<br />

Z komuniké<br />

159. schôdza vlády SR<br />

(11. januára 2006)<br />

160 schôdza vlády SR<br />

(18. januára 2006)<br />

162. schôdza vlády SR<br />

(20. januára 2006)<br />

161. schôdza vlády SR<br />

(25. januára 2006)<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Komuniké z rokovania vlády SR<br />

11. januára 2006<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 159.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

schválila návrh nariadenia vlády SR, ktorým<br />

sa mení nariadenie vlády SR č. 222/2002 Z.<br />

z., ktorým ustanovujú podrobnosti o technických<br />

požiadavkách a postupoch posudzovania<br />

zhody emisií hluku zariadení používaných<br />

vo vonkajšom priestore. Návrh nariadenia<br />

vlády preberá smernicu Európskej únie a je<br />

ďalším z nariadení, ktoré ustanovuje určené<br />

výrobky, ktoré svojou povahou môžu ohroziť<br />

život, zdravie a majetok osôb a životné<br />

prostredie. Prijatím tohto návrhu nariadenia<br />

vlády sa vytvárajú podmienky pre našich výrobcov,<br />

aby ľahšie uplatnili svoje výrobky na<br />

trhoch štátov EÚ.<br />

Návrh predložil predseda Úradu pre normalizáciu,<br />

metrológiu a skúšobníctvo SR Arpád<br />

Gonda.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas<br />

s návrhom na ratifikáciu Dohovoru Organizácie<br />

spojených národov proti korupcii. Dohovor<br />

má univerzálny charakter a po nadobudnutí<br />

platnosti sa stane významným nástrojom<br />

boja proti korupcii v globálnom meradle. Ratifikácia<br />

dohovoru Slovenskou republikou bude<br />

ďalším prejavom úsilia a snahy Slovenska<br />

o všestranné zapojenie sa do medzinárodnej<br />

spolupráce pri predchádzaní, zamedzovaní<br />

a stíhaní trestných činov korupcie.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR<br />

a minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />

schválila národný akčný plán boja proti obchodovaniu<br />

s ľuďmi na roky 2006 – 2007.<br />

Vláda Slovenskej republiky považuje boj proti<br />

obchodovaniu s ľuďmi za jednu zo svojich<br />

hlavných priorít a bude mu aj naďalej venovať<br />

osobitnú pozornosť. Predložil minister vnútra<br />

SR Vladimír Palko.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh<br />

Implementácie Európskeho paktu mládeže<br />

na podmienky Slovenskej republiky a jej začlenenie<br />

do stratégie konkurencieschopnosti<br />

Slovenskej republiky do roku 2010 – Akčné<br />

plány, ktorá s osobitným zreteľom na mladých<br />

ľudí konkretizuje ciele Lisabonskej stratégie<br />

v oblastiach zamestnanosti, vzdelávania,<br />

zosúladenia pracovného a rodinného života<br />

a odráža priority Európskej únie v oblasti politiky<br />

mládeže.<br />

Návrh predložil minister školstva SR Martin<br />

Fronc.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou<br />

schválila dodatok č. 1 k plánu zahraničných<br />

stykov členov vlády, štátnych tajomníkov<br />

a predsedov ostatných ústredných orgánov<br />

štátnej správy SR na mesiac január 2006.<br />

Predložil minister zahraničných vecí SR<br />

Eduard Kukan<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas<br />

s návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky<br />

k Dohovoru o vzájomnej pomoci<br />

v trestných veciach medzi členskými štátmi<br />

Európskej únie, vypracovanému Radou v súlade<br />

s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii,<br />

a k Protokolu k Dohovoru o vzájomnej pomoci<br />

v trestných veciach medzi členskými<br />

štátmi Európskej únie, vypracovanému Radou<br />

v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej<br />

únii. Oba uvedené dokumenty Európskej<br />

únie zjednodušia a urýchlia vzájomnú právnu<br />

pomoc medzi členskými štátmi Európskej<br />

únie, umožnia jednoduchšie zabezpečovanie<br />

dôkazov pre účely trestného konania, a tak<br />

prispejú k účinnejšiemu postihu páchateľov<br />

trestných činov.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR<br />

a minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

Legislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlas<br />

s návrhom na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou<br />

republikou a Maďarskou republikou<br />

o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej<br />

trestnej činnosti a v boji proti organizovanej<br />

trestnej činnosti. Predmetná zmluva umožní<br />

prehĺbenie vzájomnej spolupráce príslušných<br />

orgánov oboch zmluvných strán pri prevencii,<br />

odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej<br />

činnosti, a to predovšetkým vzájomným<br />

informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb<br />

páchajúcich organizovanú trestnú činnosť,<br />

výmenou operatívnych informácií vrátane pomoci<br />

pri poskytovaní ochrany svedka. Okrem<br />

štandardných foriem policajnej spolupráce je<br />

v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného<br />

sledovania, cezhraničného prenasledovania,<br />

kontrolovanej dodávky a použitím<br />

agenta.<br />

Návrh predložil minister vnútra SR Vladimír<br />

Palko.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou vyjadrila<br />

súhlas s návrhom na uzavretie Dohody<br />

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou<br />

Poľskej republiky o zmene prílohy č. 1 Dohody<br />

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou<br />

Poľskej republiky o hraničných priechodoch,<br />

o prekračovaní štátnej hranice na turistických<br />

chodníkoch križujúcich štátnu hranicu<br />

a o zásadách prekračovania štátnej hranice<br />

mimo hraničných priechodov, podpísanej dňa<br />

1. júla 1999 v Trstenej, formou výmeny nót.<br />

Návrh predložil minister vnútra SR Vladimír<br />

Palko.<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkou vyjadrila<br />

súhlas s návrhom na uzavretie Dohody<br />

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou<br />

Poľskej republiky o zmene prílohy č. 1 a 2<br />

Dohody medzi vládou Slovenskej republiky<br />

a vládou Poľskej republiky o hraničných prie-<br />

66 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Infoservis Úradu vlády SR<br />

chodoch, o prekračovaní štátnej hranice na turistických<br />

chodníkoch križujúcich štátnu hranicu<br />

a o zásadách rekračovania štátnej hranice<br />

mimo hraničných priechodov, podpísanej dňa<br />

1. júla 1999 v Trstenej, formou výmeny nót.<br />

Návrh predložil minister vnútra SR Vladimír<br />

Palko.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie<br />

informáciu o zhodnotení funkčnosti a efektívnosti<br />

jedného platobného orgánu pre štrukturálne<br />

fondy pre roky 2004 – 2006 na Ministerstve<br />

financií SR.<br />

Informáciu predložil podpredseda vlády SR<br />

a minister financií SR Ivan Mikloš.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Komuniké z rokovania vlády SR<br />

18. januára 2006<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 160.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas<br />

s návrhom na uzavretie Právneho nástroja medzi<br />

Slovenskou republikou a Spojenými štátmi<br />

americkými podľa článku 3 ods. 3 Dohody<br />

medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi<br />

americkými o vzájomnej právnej pomoci,<br />

podpísanej 25. júna 2003. Navrhovaný právny<br />

nástroj vychádza z Dohody medzi Európskou<br />

úniou a Spojenými štátmi americkými<br />

o vzájomnej právnej pomoci z 25. júna 2003<br />

a jeho cieľom je upraviť medzi Slovenskou republikou<br />

a USA spoluprácu orgánov činných<br />

v trestnom konaní a základné predpoklady<br />

vzájomného poskytovania právnej pomoci<br />

v trestných veciach.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhom<br />

na uzavretie Právneho nástroja o extradícii<br />

medzi Slovenskou republikou a Spojenými<br />

štátmi americkými podľa článku 3 ods. 2<br />

Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými<br />

štátmi americkými o extradícii, podpísanej 25.<br />

júna 2003. Navrhovaný právny nástroj vychádza<br />

z Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými<br />

štátmi americkými o extradícii z 25. júna<br />

2003, dvojstrannej Zmluvy medzi Republikou<br />

Československou a Spojenými štátmi americkými<br />

o vzájomnom vydávaní zločincov z 2. 7.<br />

1925 a Dodatkovej zmluvy medzi Republikou<br />

Československou a Spojenými štátmi americkými<br />

o vzájomnom vydávaní zločincov z 29.<br />

apríla 1935. Právny nástroj upravuje základné<br />

zásady jeho aplikácie a v druhej časti, ktorá<br />

je jeho prílohou a neoddeliteľnou súčasťou,<br />

základné otázky a postup pri vzájomnom vydávaní<br />

osôb na trestné stíhanie a výkon trestu<br />

odňatia slobody.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh odpovede<br />

vlády Slovenskej republiky na Správu<br />

pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej<br />

republiky, ktorú uskutočnil Európsky<br />

výbor na zabránenie mučenia a neľudského či<br />

ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania<br />

(Výbor CPT) v dňoch 22. februára až 3. marca<br />

2005.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle<br />

§ 11 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií<br />

Vláda SR prerokovala a s pripomienkami<br />

schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa<br />

zákon Národnej rady Slovenskej republiky<br />

č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších<br />

predpisov. Návrhom zákona sa ustanovujú<br />

predovšetkým požiadavky na výkon<br />

úradných kontrol potravín. Upravujú sa úlohy<br />

orgánov štátnej správy pri vykonávaní úradných<br />

kontrol, ďalej sa ustanovujú požiadavky<br />

na overovanie bezpečnosti a hygieny potravín.<br />

Zároveň sa upravujú práva a povinnosti prevádzkovateľov<br />

potravinárskych podnikov tak,<br />

aby výroba a nakladanie s potravinami a ich<br />

uvádzanie na trh bolo uskutočňované za rovnakých<br />

podmienok v rámci celého Európskeho<br />

spoločenstva.<br />

Návrh predložil minister pôdohospodárstva<br />

SR Zsolt Simon.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadenia<br />

vlády Slovenskej republiky, ktorým sa<br />

vydáva sadzobník poplatkov za vykonávanie<br />

veterinárnych inšpekcií a veterinárnych kontrol.<br />

Predložený návrh má za cieľ, aby sa pri<br />

určovaní výšky poplatkov v slovenských korunách<br />

potrebné zohľadnil prevodový kurz EUR<br />

zverejňovaný každoročne v prvom pracovnom<br />

dni v mesiaci september v Úradnom vestníku<br />

Európskej únie v sérii C. Tento kurz sa uplatňuje<br />

od 1. januára nasledujúceho roka.<br />

Návrh predložil minister pôdohospodárstva<br />

SR Zsolt Simon.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas<br />

s návrhom na uzavretie Dohody medzi vládou<br />

Slovenskej republiky a vládou Afganskej islamskej<br />

republiky o darovaní vojenského materiálu.<br />

Uvedeným príspevkom vo forme darovania<br />

prebytočného materiálu sa Slovenská republika<br />

podieľa na vytváraní vhodných podmienok pri<br />

budovaní Afganskej národnej armády v súlade<br />

so zámerom medzinárodného spoločenstva.<br />

Návrh predložili minister obrany SR Juraj<br />

Liška a podpredseda vlády SR a minister hospodárstva<br />

SR Jirko Malchárek.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Komuniké z rokovania vlády SR<br />

20. januára 2006<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 162.<br />

mimoriadnej schôdzi a rokovala pod vedením<br />

predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Na úvod mimoriadneho rokovania vlády SR<br />

minister obrany SR Juraj Liška poskytol vláde<br />

SR aktuálne informácie o havárii vojenského<br />

lietadla Ozbrojených síl 19. januára 2006. Vláda<br />

SR uložila ministrovi obrany SR, ministrovi<br />

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ministrovi<br />

vnútra SR, ministrovi zahraničných vecí SR<br />

a ministrovi zdravotníctva SR vyšetriť okolnosti<br />

a príčiny nehody vojenského lietadla a predložiť<br />

správu o výsledkoch vyšetrenia vláde SR<br />

a prijať opatrenia súvisiace s riešením dôsledkov<br />

havárie vojenského lietadla a informovať<br />

vládu SR o uskutočnených opatreniach. Zároveň<br />

uložila ministrovi vnútra SR vyzvať štátne<br />

orgány, orgány územnej samosprávy a ďalšie<br />

inštitúcie, aby štátnu vlajku Slovenskej republiky<br />

a vlajku Európskej únie od 23. januára 2006<br />

od 12:00 do 24. januára 2006 do 12:00 spustili<br />

ako prejav štátneho smútku do pol žrde.<br />

Zasadanie vlády Slovenskej republiky<br />

Komuniké z rokovania vlády SR<br />

25. januára 2006<br />

Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 161.<br />

riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predsedu<br />

vlády SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácie<br />

o vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskej<br />

republiky vo Výboroch stálych predstaviteľov<br />

(COREPER) a radách ministrov.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

doplnenie uznesenia vlády SR č. 582 zo dňa<br />

13. júla 2005 k návrhu riešenia dofinancovania<br />

novostavby SND. Vláda SR doplnila uznesenie<br />

vlády SR č. 582 z 13. júla 2005 o bod B.4, ktorý<br />

znie: zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu<br />

Správcovská SND.<br />

Návrh predložil minister kultúry SR František<br />

Tóth.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas<br />

s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej<br />

republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie<br />

žien na vydanie ústavného zákona, ktorým<br />

sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.<br />

460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas<br />

s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej<br />

republiky Pavla Ruska na vydanie zákona, ktorým<br />

sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej<br />

republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom<br />

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky<br />

v znení neskorších predpisov.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlas<br />

s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej<br />

republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie<br />

žien na vydanie zákona, ktorým sa<br />

mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom<br />

ochrancovi práv v znení neskorších<br />

predpisov a o zmene a doplnení niektorých<br />

zákonov.<br />

Návrh predložil podpredseda vlády SR a minister<br />

spravodlivosti SR Daniel Lipšic.<br />

Vláda SR prerokovala a schválila návrh na<br />

určenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky<br />

ako zodpovedného orgánu Európskeho<br />

fondu pre utečencov. Zriadenie fondu na obdobie<br />

rokov 2005 - 2010 je súčasťou pokračujúceho<br />

úsilia členských štátov Európskej únie<br />

o vytvorenie jednotnej migračnej a azylovej<br />

politiky.<br />

Návrh predložil minister vnútra SR Vladimír<br />

Palko.<br />

■<br />

Február 2006<br />

67

Infoservis NR SR<br />

INFOSERVIS NÁRODNEJ RADY<br />

SLOVENSKEJ REPUBLIKY<br />

Päťdesiata tretia, päťdesiata štvrtá, päťdesiata piata schôdza Národnej rady SR.<br />

Päťdesiata tretia schôdza Národnej<br />

rady Slovenskej republiky<br />

Prvá tohtoročná schôdza Národnej<br />

rady Slovenskej republiky bola plánovaná<br />

na utorok 31. januára. Keďže sa však<br />

opozícia hneď na začiatku roka oprela do<br />

svojich tém, predseda parlamentu bol<br />

povinný zmeniť pôvodný program. Takže<br />

prvá tohtoročná schôdza sa zaoberala<br />

privatizáciou dvoch slovenských letísk.<br />

Zvolal ju predseda národnej rady Pavol<br />

Hrušovský na návrh tridsiatich opozičných<br />

poslancov. Jej jediným bodom mala<br />

byť diskusia o privatizácii bratislavského<br />

a košického letiska. Keďže deň predtým<br />

havarovalo lietadlo Ozbrojených síl Slovenskej<br />

republiky a zahynulo vyše štyridsať<br />

ľudí, ktorých viezlo na košické letisko,<br />

poslanci sa na znak smútku rozhodli<br />

nerokovať o navrhnutom bode programu.<br />

Na úvod schôdze si národná rada uctila<br />

minútou ticha pamiatku týchto obetí.<br />

„Slovensko sa od štvrtka večera ponorilo<br />

do smútku z veľkej tragédie,“ povedal<br />

po otvorení schôdze Pavol Hrušovský.<br />

Smrť príslušníkov ozbrojených síl, ktorí<br />

zahynuli pri páde lietadla, je najväčšou<br />

tragédiou slovenskej armády. Naši muži<br />

a ženy zahynuli pri návrate z misie, kde<br />

chránili životy a majetok ľudí, ktorí ich<br />

pomoc potrebovali. „Slovenská republika<br />

a Národná rada Slovenskej republiky na<br />

ich službu nikdy nezabudne,“ zdôraznil<br />

Pavol Hrušovský. V mene poslaneckého<br />

zboru vyjadril najhlbšiu sústrasť a spoluúčasť<br />

rodinám obetí.<br />

Parlament potom pokračoval v rokovaní<br />

o návrhu opozičného Smeru na zastavenie<br />

privatizácie letiska v Bratislave<br />

a v Košiciach. V mene navrhovateľov<br />

však poslanec Miroslav Číž stiahol návrh<br />

uznesenia. Podľa jeho slov by sa mala<br />

vláda plne venovať dôsledkom leteckej<br />

tragédie, a preto nepovažujú za vhodné<br />

venovať sa v tejto situácii privatizácii letísk.<br />

Miroslav Číž zároveň oznámil, že<br />

skupina poslancov predloží nový návrh<br />

na konanie osobitnej schôdze, ktorá by<br />

sa mala venovať otázke privatizácie letísk.<br />

Po jeho vystúpení predseda parlamentu<br />

Pavol Hrušovský 53. schôdzu<br />

ukončil.<br />

Päťdesiata štvrtá schôdza Národnej<br />

rady Slovenskej republiky<br />

Po dni štátneho smútku sa národná<br />

rada zišla k vyššie uvedenému bodu<br />

programu na 54. schôdzi v utorok 24. januára.<br />

Plénum bolo na začiatku schôdze<br />

neschopné uznášať sa. Po prestávke vyhlásenej<br />

predsedom parlamentu sa už<br />

prezentovalo 113 poslancov, a tak sa<br />

mohla schôdza začať. V mene predkladateľov<br />

návrhu vystúpil Ľubomír Vážny<br />

zo Smeru. Na úvod povedal, že má vážne<br />

obavy z toho, že sa bratislavské letisko<br />

premenuje na PAP – Penta Airport.<br />

„Privatizáciou bratislavského letiska dochádza<br />

k likvidácii jedného zo symbolov<br />

Slovenska, ktoré nesie meno po známom<br />

Slovákovi Štefánikovi.“ Podľa neho sa<br />

štát predajom 66% akcií v bratislavskom<br />

a košickom letisku vzdáva strategickej<br />

infraštruktúry. „Štát by mal chrániť záujmy<br />

Slovenska a nie predávať všetko<br />

za lacné groše. Nechcem, aby sa zo Slovenska<br />

stal Pentaland,“ zdôraznil Ľubomír<br />

Vážny.<br />

Celý privatizačný proces je podľa neho<br />

sprevádzaný chybami a nejasnosťami.<br />

V rámci odborných výhrad Ľubomír Vážny<br />

vyčítal zle postavenú ponuku štátu,<br />

nekvalikované, zlé určené kritériá a pravidlá<br />

hodnotenia ponúk, ako aj prepojenosť<br />

poradenského konzorcia s účastníkom<br />

TwoOne. Poslanec vyčítal aj skutočnosť,<br />

že minister dopravy, pôšt a telekomunikácií<br />

Pavol Prokopovič sa riadil<br />

výlučne len odporúčaním poradcu a nedal<br />

do procesu nič vlastné. „Načo máme<br />

ministra, ktorý neprichádza s vlastnými<br />

nápadmi, ale sa spolieha len na poradcu.<br />

Celú dopravu by sme mohli dať do rúk<br />

zahraničných firiem a stálo by to menej<br />

peňazí ako sú v súčasnosti prevádzkové<br />

náklady ministerstva dopravy,“ skonštatoval<br />

Ľubomír Vážny a dodal, že ak<br />

už chce štát predať letiská, mal predať<br />

minoritný podiel alebo letiská dlhodobo<br />

prenajať.<br />

Z rozpravy<br />

Podľa predsedu Smeru Roberta Fica realizuje<br />

štát zimný výpredaj štátneho majetku.<br />

„Namiesto hľadania spôsobu, ako<br />

čo najlepšie rozvíjať letiská, ich predáva<br />

vláda ako kilo jabĺk na trhu,“ zdôraznil<br />

Robert Fico. Podľa neho vláda najprv tri<br />

roky „vyciciava“ štátne podniky ako letiská,<br />

Slovenské elektrárne, Železničnú<br />

spoločnosť Cargo Slovakia či podniky<br />

Slovenskej autobusovej dopravy a následne<br />

ich predáva. „Pobavili sme sa na<br />

výroku, že sa po 31. marci už nebude privatizovať.<br />

Koalícia však zabudla povedať,<br />

že dovtedy stihne predať všetko. Tento<br />

výrok je prejav najhrubšej arogancie vlády,“<br />

skonštatoval Robert Fico.<br />

Predseda Smeru zároveň dodal, že<br />

strana nesúhlasí s aktuálne prebiehajúcim<br />

privatizačným procesom bratislavského<br />

a košického letiska. „Z privatizácie<br />

sa tešia len traja. Cudzí vlastník,<br />

ktorý získa náš podnik za lacné peniaze.<br />

Potom poradcovia, ktorých stámiliónové<br />

odmeny sú vyhodené do vzduchu,“<br />

povedal Robert Fico s tým, že toho tretieho<br />

radšej menovať nebude. Zároveň<br />

opätovne prezentoval stanovisko, že<br />

Smer zruší privatizáciu, ak v budúcom<br />

volebnom období na to bude mať dostatok<br />

hlasov. „Nikto totiž nepochybuje<br />

o tom, že bratislavské letisko je schopné<br />

sa rozvíjať aj samostatne,“ skonštatoval<br />

Robert Fico.<br />

Nezávislý poslanec Miroslav Maxon<br />

navrhol doplniť uznesenie parlamentu<br />

o to, aby sa k privatizácii bratislavského<br />

a košického letiska vyjadrila aj Bezpečnostná<br />

rada Slovenskej republiky.<br />

„V súvislosti s privatizáciou letísk sa<br />

chcem spýtať, akú úlohu v systéme riadenia<br />

obrany plní vojenská časť letiska<br />

Košice,“ povedal Miroslav Maxon. Podľa<br />

neho o potrebe vyjadrenia bezpečnostnej<br />

rady hovorí ústavný zákon o bezpečnosti<br />

štátu. „Bezpečnostná rada sa musí<br />

k privatizácii vyjadriť,“ dodal Miroslav<br />

Maxon. Podľa neho letiská patria do<br />

obrannej štruktúry Slovenska, takže ich<br />

privatizácia patrí výsostne do kompetencie<br />

Národnej rady Slovenskej republiky.<br />

Na diskusiu reagoval minister Pavol<br />

Prokopovič. Podľa neho finančné ponuky<br />

záujemcov za 66% akcií bratislavského<br />

a košického letiska potvrdzujú<br />

správnosť rozhodnutia o privatizácii letísk.<br />

„Ponuky vysoko prevyšovali očakávania<br />

odborníkov i hodnotu podnikov,“<br />

skonštatoval Pavol Prokopovič a dodal,<br />

že očakávania boli prekročené o zhruba<br />

sedem miliárd korún, pričom najvyššia<br />

je v súčasnosti 13,9 mld. korún.<br />

Podľa ministra vychádza privatizácia<br />

68 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Infoservis NR SR<br />

letísk z programového vyhlásenia vlády,<br />

ako aj z koncepcie, ktorú schválila aj Národná<br />

rada Slovenskej republiky. „Cieľom<br />

je zabezpečiť rozvoj letísk,“ skonštatoval<br />

minister s tým, že v súčasnosti<br />

štát nemá dostatok financií na to, aby<br />

mohol zabezpečiť potrebné investície na<br />

letiskách. „Nárast prepravy na letiskách<br />

je enormný, ale aby sme nezastavili tento<br />

sľubný rozvoj, potrebujeme investície.<br />

My na to úver bez štátnej záruky nedostaneme,<br />

preto predávame 66% akcií niekomu,<br />

kto bude investovať,“ zdôraznil<br />

Pavol Prokopovič.<br />

Minister zároveň zhodnotil aj prácu<br />

privatizačného poradcu, konzorcia<br />

s lídrom Meinl Bank, ktorého činnosť<br />

kritizovali poslanci v rozprave. Poslanci<br />

ministrovi vyčítali, že zahraničná firma<br />

dostane za poradenstvo veľké peniaze.<br />

„Poradca dostane 2,5% z privatizačného<br />

výnosu. A keď svojím postupom dokázal<br />

zvýšiť cenu o sedem miliárd korún,<br />

budeme hodnotiť tých 100-200 miliónov<br />

korún k týmto siedmim miliardám,“<br />

skonštatoval Pavol Prokopovič. Snahu<br />

opozičných strán o zastavenie privatizačného<br />

procesu označil minister ako<br />

súčasť volebnej kampane. „Vystúpenia<br />

poslancov svedčia o tom, že nejde o letiská,<br />

ale je to len prípravou na voľby,“<br />

skonštatoval Pavol Prokopovič. Privatizáciou<br />

totiž budú letiska prinášať úžitok,<br />

nadhodnotu pre región.<br />

Poslanci odmietli výzvu na<br />

zastavenie privatizácie letísk<br />

Národná rada nepodporila návrh opozície,<br />

aby parlament uznesením požiadal<br />

vládu zastaviť privatizáciu bratislavského<br />

a košického letiska. Opozícia zároveň<br />

požadovala od vlády, aby predložila<br />

parlamentu komplexnú analýzu budúceho<br />

rozvoja letísk spolu so zdôvodnením<br />

nevyhnutnosti ich privatizácie. Za návrh<br />

uznesenia hlasovalo 58 poslancov, proti<br />

bolo 39, zdržalo sa 23 a nehlasoval jeden<br />

poslanec. Z opozície bolo proti návrhu<br />

poslanec Boris Zala (Smer). Plénum tiež<br />

odmietlo návrh poslanca Miroslava Maxona,<br />

ktorý chcel, aby sa k privatizácii<br />

letísk vyjadrila aj bezpečnostná rada,<br />

keďže letiská plnia aj úlohu v systéme<br />

riadenia obrany.<br />

Predseda parlamentu Pavol Hrušovský<br />

po prerokovaní tohto bodu ukončil jeho<br />

54. schôdzu.<br />

Päťdesiata piata schôdza Národnej<br />

rady Slovenskej republiky<br />

Začala sa s polhodinovým oneskorením.<br />

Dôvodom bola výmena hlasovacích<br />

kariet všetkých poslancov po tom, ako<br />

týždeň predtým elektronické zariadenie<br />

nesprávne identifikovalo hlasovaciu kartu<br />

poslanca. Pri schvaľovaní programu<br />

neprešiel návrh na jeho doplnenie, ktorý<br />

predložil predseda poslaneckého klubu<br />

Ľudovej strany-Hnutie za demokratické<br />

Slovensko Tibor Cabaj. V pléne chcel<br />

diskusiu o riešení údajnej korupcie poslancov<br />

národnej rady. Po rozprave by<br />

podľa neho mal parlament zriadiť osobitný<br />

kontrolný výbor, ktorý by sa touto<br />

otázkou zaoberal. Program nakoniec<br />

poslanci doplnili len o návrh poslankyne<br />

Kataríny Tóthovej, ktorá od rezortu<br />

vnútra a rezortu práce, sociálnych vecí<br />

a rodiny žiadala správu o riešení situácie<br />

bezdomovcov.<br />

Juraj Liška opäť poslancom<br />

Juraj Liška, ktorého demisiu na funkciu<br />

ministra obrany prijal prezident Ivan<br />

Gašparovič, si opäť začal uplatňovať poslanecký<br />

mandát. Z parlamentu odišla<br />

poslankyňa Petra Masácová, ktorá bola<br />

počas pôsobenia Juraja Lišku na čele rezortu<br />

obrany jeho náhradníčkou. Predsedajúci<br />

schôdze Viliam Veteška sa Petre<br />

Masácovej poďakoval za prácu v národnej<br />

rade a okrem iného jej zaželal veľa<br />

šťastia v pracovnom a hlavne v rodinnom<br />

živote.<br />

Opakované hlasovanie<br />

Národná rada opäť nepodporila návrh<br />

opozície, aby parlament uznesením požiadal<br />

vládu zastaviť privatizáciu bratislavského<br />

a košického letiska. Opozícia<br />

zároveň požadovala od vlády, aby predložila<br />

parlamentu komplexnú analýzu<br />

budúceho rozvoja letísk spolu so zdôvodnením<br />

nevyhnutnosti ich privatizácie.<br />

Zo 137 prítomných poslancov za návrh<br />

uznesenia hlasovalo 65, proti bolo 40,<br />

zdržalo sa 31 a jeden poslanec nehlasoval.<br />

Hlasovanie sa opakovalo na základe<br />

námietky poslanca Borisa Zalu zo Smeru-<br />

-sociálna demokracia. Pred týždňom ho<br />

totiž hlasovacie zariadenie vykázalo ako<br />

prítomného na rokovaní, napriek tomu,<br />

že v tom čase bol v Austrálii.<br />

Schválené zákony<br />

Od apríla tohto roku bude predávajúci<br />

pri podomovom a zásielkovom predaji<br />

povinný písomne upozorniť spotrebiteľa<br />

na jeho právo odstúpiť od kúpnej zmluvy<br />

alebo zmluvy o poskytovaní služby.<br />

Spotrebiteľ tak môže spraviť do siedmich<br />

pracovných dní od prevzatia tovaru<br />

alebo služby. Vyplýva to z novely zákona<br />

o ochrane spotrebiteľa pri podomovom<br />

a zásielkovom predaji, ktorú schválila<br />

národná rada. Pri vrátení ceny spotrebiteľovi<br />

pre jeho odstúpenie od zmluvy<br />

si od apríla už nebude môcť predávajúci<br />

zohľadniť náklady, ktoré vynaložil na<br />

poskytnutie služby.<br />

Poslanci tiež schválili novelu zákona<br />

o opatreniach proti porušovaniu práv<br />

duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze<br />

a spätnom vývoze tovaru. Novela<br />

zjednodušuje postup colných orgánov<br />

pri zničení tovaru podozrivého z porušenia<br />

práv duševného vlastníctva. Po<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

splnení zákonom stanovených podmienok<br />

sa podozrivý tovar bude môcť zničiť<br />

aj bez právoplatného rozhodnutia súdu<br />

o tom, že tovar je falzifikát alebo nedovolená<br />

napodobenina.<br />

Parlament schválil predaj 1,09-percentného<br />

podielu štátu v UniBanke, a.s.<br />

Záujem o tento podiel prejavil majoritný<br />

akcionár slovenskej banky, ktorým je<br />

banka UniCredito Italiano. Záujem predať<br />

štátny podiel v banke zdôvodnilo ministerstvo<br />

pôdohospodárstva neustálym<br />

poklesom nominálnej hodnoty jej akcií.<br />

S tým sa podľa rezortu tak isto spája aj<br />

pokles hodnoty majetku štátu a zanedbateľný<br />

podiel na hlasovaniach a rozhodnutiach<br />

na valných zhromaždeniach<br />

banky. Výnosy z predaja akcií budú podľa<br />

materiálu príjmom Fondu národného<br />

majetku Slovenskej republiky.<br />

Verejný ochranca práv bude môcť od<br />

1. apríla podať návrh na začatie konania<br />

pred Ústavným súdom Slovenskej<br />

republiky. Rozhodli o tom poslanci, keď<br />

schválili novelu ústavy. Ombudsman zároveň<br />

dostal oprávnenie podieľať sa na<br />

uplatnení zodpovednosti voči osobám,<br />

ktoré pri výkone verejnej moci porušili<br />

základné právo alebo slobodu. Všetky<br />

orgány verejnej moci verejnému ochrancovi<br />

práv poskytnú potrebnú súčinnosť.<br />

Voľby<br />

Národná rada zvolila nových členov<br />

Rozhlasovej rady. Bude v nej pôsobiť<br />

František Balun, Alexander Koreň, Ján<br />

Dudra, Vladimír Talian a Ľubomír Zeman.<br />

Sólistu opery Štátneho divadla Košice<br />

Františka Baluna nominovali Konferencia<br />

biskupov Slovenska, Hnutie kresťanských<br />

rodín na Slovensku a Hudobná<br />

spoločnosť Hemerkovcov. Jána Dudru<br />

na opätovnú kandidatúru navrhli Umelecká<br />

spoločnosť REZ a Slovenský zväz<br />

ochrancov prírody a krajiny. Zástupcu<br />

primátora Nového Mesta nad Váhom<br />

Alexandra Koreňa nominoval Klub poslancov<br />

Národnej rady Slovenskej republiky<br />

za Ľudovú stranu-Hnutie za<br />

demokratické Slovensko. Dramaturga<br />

a projektového manažéra Občianskeho<br />

združenia Hlava 98 nominoval klub<br />

poslancov národnej rady za Slovenskú<br />

demokratickú a kresťanskú úniu a Ľubomíra<br />

Zemana navrhli Slovenský ochranný<br />

zväz autorský Bratislava, Nadácia Slovak<br />

Gold a Slovgram.<br />

Dokumenty, ktoré parlament vzal<br />

na vedomie<br />

Parlament zobral na vedomie správu<br />

o boji proti prejavom násilia, intolerancie<br />

a extrémizmu, ktorú vypracoval minister<br />

vnútra Vladimír Palko. Poslanci vzali na<br />

vedomie aj zameranie zahraničnej politiky<br />

Slovenskej republiky na rok 2006<br />

a Analýzu zvýšenia účinnosti ochrany<br />

práv detí.<br />

■<br />

Pripravil: František Meliš<br />

Február 2006<br />

69

Summary<br />

SUMMARY<br />

Excerpt from an Interview with Ms. Iveta<br />

Radičová, the Minister of Labour, Social<br />

Affairs and Family of the Slovak Republic<br />

■ In the recent years, women are more and<br />

more visible on top political positions. They<br />

are becoming presidents, prime ministers,<br />

ministers in many countries. After relatively<br />

long time we have a lady - minister again in<br />

the purely masculine Slovak Government and<br />

this lady is you. How do you perceive this<br />

fact? Do not you think that women deserve<br />

more leading positions in the Government<br />

and elsewhere?<br />

I am a representative of the ministry, which<br />

has the advocacy for gender equality in its<br />

job specification. Higher representation of<br />

women on top positions can be considered<br />

as a fulfillment of this principle. However,<br />

higher representation of women in top politics<br />

is also a problem connected with the mobility<br />

track towards the top politics. The way to the<br />

top positions in question also leads through<br />

municipal politics and subsequently through<br />

the structures of political parties under the<br />

condition that women themselves show the<br />

interest in the matter. As far as a woman has<br />

to take care of the family and to raise children,<br />

the family remains her main concern. And, her<br />

decision to enter the politics is not possible<br />

without the back up of the family. One<br />

cannot commute to the capital city to do the<br />

politics. You must be in thee focus. Despite all<br />

that I say there is a growth in the number of<br />

women active in political life – also thanks to<br />

the NGOs, which opened the problem to the<br />

public and spread the idea in the society. It is<br />

not sufficient for a woman to be a proverbial<br />

neck of the family she should try to be a head<br />

as well. As for the Government, the gender<br />

equality is functioning there to the full extent.<br />

I deal as an equal among the equals.<br />

■ Besides the Ministry of Health Care, the<br />

ministry headed by you is the most observed<br />

by the citizens. Could you define the priorities<br />

that you set down before entering your<br />

position? And, how would you comment on<br />

their implementation after the short period<br />

of time?<br />

I think the problems must be solved<br />

starting from their reasons and not from their<br />

consequences. I do not deny that Slovakia has<br />

a high percentage of long-term unemployed<br />

persons. Accordingly, my first priority is to<br />

strengthen the active tools of the labour market<br />

and to launch accompanying pilot and specific<br />

projects to assist this process. The second<br />

priority is the family in the large sense of the<br />

word - with respect to the fact that supporting<br />

the families also implies implementing the<br />

indirect tools for ensuring such things like<br />

housing and - again - employment. The<br />

ministry I head also disposes of the tools for<br />

backing the threatened and socially vulnerable<br />

families. The talk is about poor working<br />

people or low-income families, which are now<br />

categorized as a disadvantaged group besides<br />

the ones with one parent, unemployed parent,<br />

or with many children. The tool in question<br />

became applicable on 1 January 2006. The<br />

third priority covers the children’s rights. It<br />

implies supporting the substitute family care,<br />

which enables to place the concerned children<br />

in the substitute families rather than in the<br />

children’s care homes, and pushing through<br />

the specific forms of children’s protection.<br />

The further priority, which originally was<br />

not expected to be set down, is linked to<br />

the pension reform, more specifically to the<br />

adjustment in its first pillar.<br />

■ If you compare running social systems in<br />

the neighbouring countries with ours, what<br />

would be the score for Slovakia?<br />

Wonderful question! A unique model<br />

of welfare state advocated by a part of our<br />

opposition does not exist in the world. We<br />

recognize four basic models as a minimum.<br />

All of them have differently defined solidarity<br />

principles, main performers of social policy,<br />

and a role and extent of state intervention.<br />

Various possibilities, really. Slovakia has<br />

started to build the corporative model of<br />

welfare state - respecting its own traditions.<br />

At present this model is being transformed<br />

into the one with decentralized competencies<br />

for different involved parties. As for the<br />

pension reform, we pursue the similar policy<br />

as the Hungarians, Poles, Croatians, Estonians<br />

and Lithuanians do. As for the family policy<br />

we have very much in common with the<br />

Scandinavian countries as well as with the<br />

Czechs. Social benefits policy (namely the<br />

activation benefits and their clear targeting)<br />

is close to the Southwestern models of social<br />

welfare, and I could keep on giving the similar<br />

examples. It is not suitable to talk about<br />

better or worse models in this context since<br />

each country has its own history, social and<br />

cultural background. Simply, you cannot act<br />

blindly against the historical experience of<br />

your country.<br />

Excerpt from an Interview with Mr. Miroslav<br />

Beblavý, the State Secretary of the Ministry<br />

of Labour, Social Affairs and Family of the<br />

Slovak Republic<br />

■ The implementation of the pension reform<br />

has shown that it is really inevitable to<br />

carry it out but it also displayed numerous<br />

problems, errors and miscalculations. Isn’t<br />

there a threat that the adjustments in the<br />

reform to be proposed by your Ministry<br />

will face a lack of understanding among the<br />

MPs? Their term is coming to an end and they<br />

focus rather on their own matters leaving the<br />

decisions, which could bring benefits to the<br />

citizens aside.<br />

The adjustments announced to the public<br />

in November 2005 are under way. We want<br />

that the opinion procedure could be opened<br />

to the political and professional public as<br />

soon as possible. Sure, we are pretty aware<br />

of the risk that gaining the support among the<br />

MPs in the electory year will be more difficult.<br />

Nevertheless, last year, the adjustments<br />

aimed at tuning the measures of the pension<br />

reform have already acquired the support<br />

of the majority in the parliamentary Social<br />

Committee. We suppose that the voting at the<br />

Parliament will confirm this support.<br />

■ A year ago, you stated that you would be<br />

satisfied if the pensioner’s savings banks<br />

(transformed subsequently into Pension<br />

Administrator’s Companies) would acquire<br />

800,000 clients for the second pillar of the<br />

pension reform. However, you acquired by<br />

300,000 contracts more last year. Does it<br />

mean, since a year has expired, that the first<br />

dissatisfied clients may already freely opt for<br />

their Pension Administrator’s Companies? Do<br />

you expect massive transfers of clients?<br />

The second pillar celebrated the first<br />

anniversary this month. The Social<br />

Insurance Company has now almost 1.1<br />

million clients, which is equal to 41 per cent<br />

of economically active citizens. We suppose<br />

the percentage between fifty and seventy<br />

will have been achieved by June 2006 when<br />

a year and half deadline for entering the<br />

second pillar shall expire. Massive transfers<br />

of clients are not expected so far. According<br />

to the information provided by the Pension<br />

Administrator’s Companies and the Social<br />

Insurance Company, only a low number of<br />

clients would like to change the company.<br />

The talk is about 10,000 clients, which is<br />

a negligible portion. The clients cannot<br />

experience the advantages of the pension<br />

savings so far since the benefits will be<br />

displayed on their accounts in the long-term<br />

period only. Differences between particular<br />

companies consist in the amount of the<br />

administration fees but this is negligible<br />

as well.<br />

■ The Clients of the Pension Administrator’s<br />

Companies may be dissatisfied with the fact<br />

that the amounts levied by the employers are<br />

not displayed on their accounts in time. This<br />

may be caused by different reasons, but still<br />

600,000 payments delay although the Board<br />

of the Director’s of the Social Insurance<br />

Company will certainly make pressures on<br />

the employers as reported by Mr. František<br />

Halmeš, the Chairman of the Board. Why is<br />

the law not respected?<br />

In the first year, as at 17 January 2006, the<br />

Social Insurance Company has already made<br />

96 % of all the payments in the second pillar,<br />

while in Croatia which is considered to be a<br />

model to be followed, 98 % of all the payments<br />

have been made in two years for instance. The<br />

second pillar accumulated SKK 9.4 billion,<br />

which is SKK 9,000 per client - all of this made<br />

in the first year of the reform. The remaining<br />

per cent covers hardly identifiable events, false<br />

contracts, etc. All of this should be eliminated<br />

in the near future when the contract between<br />

the Social Insurance Company, the Pension<br />

Administrator’s Companies and the Ministry<br />

70 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

Summary<br />

becomes applicable. Thus, the percentage of<br />

successfully made payments will increase.<br />

Excerpt from an Interview with Ms. Klára<br />

Sárközy, the Deputy Chairman of the<br />

parliamentary Social Affairs and Housing<br />

Committee<br />

■ We have more than 1.2 million pensioners<br />

in Slovakia, which is an influential electoral<br />

group. However, this strong group was after<br />

1 January 2004 divided into so-called old<br />

and new pensioners. Using the words of<br />

one of the ministers active after November<br />

1989, the old pensioners were actually<br />

expropriated twice. First time - due to the<br />

currency reform made by the Communist<br />

Government in 1953, and the second time<br />

- due to the Pension Reform introduced in<br />

2004. Do you recognize that a considerable<br />

part of our aged citizens perceive this as<br />

a wrong made to them?<br />

We must look back at the history. The<br />

Pension Reform is one of the most difficult<br />

because it concerns everyone. We are<br />

pensioners or we are going to be them, each<br />

of us follows this track. If this reform had<br />

been made in 1996, the economy of Slovakia<br />

would have been functioned on a completely<br />

different basis. Even if we had effectuated<br />

this reform in the previous electoral term,<br />

we would have obtained better results. But<br />

in this term, the Party of the Democratic Left<br />

was a member of the Government Coalition<br />

and had no ambition to push the reform<br />

through. This Government did it. Like every<br />

reform this one also has its weaknesses but<br />

dealing with the terms like old and new<br />

pensioners is a clumsy approach because<br />

this reform is not about it. Each reform<br />

has its weak point, which is the transition<br />

period. It is necessary to make the things<br />

in the way that no wrong is made to those<br />

who achieved the retirement age before the<br />

Pension Reform in comparison with those<br />

who achieved this age after the Reform. The<br />

terms old and new pensioners are artificial<br />

and cause us a lot of problems. Recently,<br />

the Minister convoked a round table where<br />

relevant statistics on both groups were<br />

brought. And we examined the relevance of<br />

the matter. Taken into account that there are<br />

1.26 million pensioners, both terms concern<br />

only two per cent of them, i. e., and 1,500<br />

people. The talk is about those who worked<br />

several years after achieving the retirement<br />

age, university professors for instance. We<br />

must admit that the difference in the amount<br />

of pension between two subgroups of this<br />

group is too big and came all of sudden.<br />

■ A logical follow-up question: how to<br />

proceed further on?<br />

We have already adjusted the transition<br />

period, which was originally designed as late<br />

as 2007, now it is designed as late as 2013.<br />

In connection with the valorisation system<br />

applicable since June 2005 we have adjusted<br />

the pension calculation pattern based on<br />

last ten employment years, now it is based<br />

on last twenty employment years. But the<br />

most difficult question is how to solve the<br />

mentioned huge difference in the amount of<br />

pension. We could start with 1,500 concerned<br />

people. It is difficult but we shall try. And,<br />

subsequently all of those who retired would<br />

have the right for pension recalculation.<br />

You see, we deal with a negligible group but<br />

the consequences are becoming enormous,<br />

i. e., a yearly work for the Social Insurance<br />

Company. Each concerned person will have<br />

to be notified of whether he/she meets the<br />

criteria. This means extra expenses for the<br />

Company amounting to the millions. Further<br />

question: which group shall be treated<br />

first? This is still an open issue. Tuning the<br />

particular measures of the Reform is the right<br />

term, I agree, but in this event I would talk<br />

about retuning. The Act on Social Insurance<br />

was amended 15-times already and each<br />

amendment raised negative responses of the<br />

concerned groups.<br />

Excerpt from an Interview with Mr. Rudolf<br />

Zajac, the Minister of Health Care of the<br />

Slovak Republic<br />

■ Certain acts related to the Reform of<br />

the Slovak Health Care System required<br />

amendments short time after having been<br />

adopted. Does it mean the reform of the<br />

reform?<br />

I’d better talk about the corrections in<br />

the reform. As at 1 January 2005 six new<br />

respective acts became applicable, the<br />

two of them were applicable starting from<br />

November 2004. A principal change in health<br />

care strategy, deliberated by both opposition<br />

and Government coalition, became effective<br />

in a smooth way. No serious problems<br />

connected with financing and providing the<br />

health care appeared, no excesses such as<br />

refusing the patients requiring the health<br />

care or retaining the required resources<br />

happened. The ambulances circulated duly<br />

and timely, the surgeons operated in the<br />

same way, the nurses made excellent efforts<br />

as usual. The practice displayed what we<br />

expected including the measures to be tuned.<br />

Yes, some of them are not in order or not well<br />

applicable. Part of the relevant problems was<br />

raised by the new diction and form of the<br />

legislation based on the philosophy: What is<br />

not forbidden is allowed. This is something<br />

new to our health care staff accustomed<br />

to work with innumerable orders and<br />

prohibitions contained in previous legislation<br />

(I mean Acts Nos. 272, 273, 277) and caused<br />

a kind of confusion. The staff wanted to<br />

receive a kind of directives but received<br />

a kind of recommendation instead: This<br />

is not allowed to do, the other is allowed.<br />

However, the problems in question are being<br />

eliminated through our explanation of the act<br />

providing the advices on how to proceed.<br />

■ Notwithstanding, there are too many<br />

amendments.<br />

Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie<br />

However, it was really necessary to amend<br />

some matters connected with issuing the<br />

permits, to rethink the question of minimum<br />

network, to reformulate certain inaccurate<br />

formulations related to the common funding of<br />

the ambulance emergency services in relevant<br />

legislation, to precise certain provisions<br />

linked to the redistribution of insurance fees<br />

- in order to make the relevant legislation<br />

simple and clear. One amendment consisting<br />

of six sections amended all of six related<br />

acts. Originally, it was an amendment of five<br />

sections but later on we added one section<br />

amending the ambulance emergency services,<br />

i.e., the medical rescue service, notably Article<br />

2 on medical rescue providers. There is one<br />

exception in the given part - I mean the fact<br />

that a health care provider is treated like<br />

a single market entity and the things related<br />

to issuing the permits are in the Act on Health<br />

Care Providers. The ambulance emergency<br />

services, i.e., the medical rescue service is<br />

a special health service provider, therefore,<br />

some issues connected with it are formulated<br />

in additional small independent act.<br />

Subsequently, we had to complete the Act<br />

on Spas since there has been no reform or<br />

legislation in this matter for ten years. And<br />

finally, by adopting a new legal order in<br />

Autumn 2005 we succeeded to liquidate the<br />

still effective parts of Act No. 277 on Health<br />

Care.<br />

■ Are you satisfied with the work done<br />

during four years of this electoral term?<br />

And, are there still any reserves, I mean in<br />

performance standards, for instance?<br />

The legislation foresees the creation of<br />

relevant lists and catalogues and there is a big<br />

team consisting of eighty professionals from<br />

all the medicine areas, all the professional<br />

and interest associations, notably the Slovak<br />

Medical Doctors‘ Society, the Slovak Chamber<br />

of Medical Doctors, the Union of Medical<br />

Specialists, the Private Medical Doctors‘<br />

Association, and the Hospitals Association,<br />

which design a list of the performances<br />

necessary for finding out the disease and the<br />

performances leading to disease elimination.<br />

Step by step, these catalogues are being<br />

completed. Recently, we finished the work on<br />

the first wording of the catalogues specifying<br />

the relevant performances. There have been<br />

no catalogues specifying the hospitalisation<br />

or surgical performances so far. And no<br />

specification of a surgical performance itself,<br />

either.<br />

One dimension cannot be described by<br />

legislation; I mean interpersonal relationships<br />

(health care provider vs. insurance payer). No<br />

one is of the opinion that the legislation itself<br />

would ensure a decent behaviour, namely in<br />

the relationships: doctors - nurses, sanitary<br />

staff – patients. Nor, it improves relationships<br />

between the insurance company and its<br />

clients or in the patients´ management. All of<br />

this emanates from the societal subconscious,<br />

which has been at a very low level in our<br />

country.<br />

Február 2006<br />

71

Summary<br />

Excerpt from an Interview with Mr. Peter<br />

Ottinger, the State Secretary of the Ministry<br />

of Health Care of the Slovak Republic<br />

■ Could you make a comparison of the<br />

health care system at the very beginning of<br />

the last electoral term and the same one at<br />

the end of the term after the reform has been<br />

launched?<br />

You cannot separate the economic<br />

and professional sides of the matter. Let<br />

us consider the economic side first and<br />

we can see that at the beginning of the<br />

electoral term there were very few health<br />

care establishments with responsible<br />

management and balanced budget. After<br />

three years considerable part of the<br />

establishments is working with balanced<br />

budget. If I subtract the compulsory real<br />

amortization/depreciation on the basis<br />

of which each establishment should be<br />

reproduced, practically no establishments<br />

create debts and many of them have<br />

already created the amortization/<br />

depreciation to maintain the reproduction<br />

fund necessary for the repair of buildings,<br />

purchase of instruments and technology.<br />

This is the progress made in the health care<br />

in this electoral term. Meanwhile, ”we still<br />

sell the services for regulated prices” which<br />

do not correspond to any effort made in the<br />

most effective way, and - on the contrary<br />

- ”we purchase everything for deregulated<br />

prices”. This is a persisting contradiction<br />

the solution of which certainly will not<br />

be easy. It is not enough to talk about it;<br />

we have to persuade the economists first<br />

of all.<br />

At the same time I meet a lot of<br />

dissatisfied people who affirm that they<br />

have to spend more and more money on<br />

health care and related services but they<br />

receive less and less counter-value. The first<br />

part of this statement is true, the other is<br />

not. The health services attain the higher<br />

development level more and more, there are<br />

more innovations put in practice, but the<br />

economy has not enough strength to follow<br />

this development, therefore the citizens<br />

have to pay additional money, therefore<br />

the sanitary staff have to bear the deficit<br />

on their shoulders and receive the salaries<br />

below average. Both (extra expenses of<br />

the patients, low salaries of the sanitary<br />

staff) must be regulated as well. We simply<br />

have to prevent unproportional growth of<br />

expenses (patients) and unproportional<br />

drop in salaries (sanitary staff). However,<br />

it is a big mistake to remunerate the health<br />

care staff so miserably. They are now the<br />

worst remunerated group in our society.<br />

The risky work they have to perform daily,<br />

the level of their education, the life-long<br />

training they have to pass through, and<br />

all of this is a serious argument for much<br />

higher remuneration.<br />

■ You participated in the World Health<br />

Conference on the Spread of H1N5<br />

Virus in Peking. Our ornithologists and<br />

epidemiologists warn that the risk of the<br />

virus transfer is becoming realistic and the<br />

virus may reach our country in two or three<br />

months. What measures should we make in<br />

the light of the conference conclusions?<br />

The conference made a summary of<br />

what was achieved in the fight against<br />

the bird flu. The most important point<br />

adopted was the warning that no country<br />

(small or big one, distant or close one) is<br />

exempted from the protection measures<br />

to be taken against the pandemic. In order<br />

to prevent intercontinental transfer of the<br />

virus we have to localize it on the place<br />

of its occurrence first. This also implies<br />

the provision of assistance to those who<br />

cannot defend themselves for the reason<br />

of poverty. The conference has ensured<br />

considerable contributions amounting to<br />

USD 1.2 billion and this does not mean<br />

the end of necessary activities. Slovakia<br />

also prepares a financial contribution,<br />

which has already been discussed by the<br />

Government.<br />

Excerpt from an Interview with Mr. Miroslav<br />

Chovanec, the Deputy Chairman of the<br />

parliamentary Health Care Committee<br />

■ You are one of the most remarkable<br />

critics of the Minister of Health Care. What<br />

provokes your criticism?<br />

Many things. I criticize his clumsy and<br />

arrogant way of communication with the<br />

people. Sometimes I have feeling that he<br />

does too much in favour of private companies<br />

pushing their commercial interests through<br />

– to the detriment of public legal entities.<br />

My perception of the problems in health<br />

care is determinate by the fact that I grew<br />

professionally in the focus of the system,<br />

I mean - at the operation table, at the<br />

patient’s bed. My experience was generated<br />

neither in financial nor in commercial<br />

sectors. Managing the medical department<br />

I feel the direct responsibility for everything<br />

that happens. That is why I am irritated by<br />

his indifference towards the problems in<br />

the sector, as if they did not concern him,<br />

and by the transfer of responsibility solely<br />

to the directors, providers, and so on. The<br />

classical example of the said is the solution<br />

of the salary problems raised recently by the<br />

nurses. To respond the Minister convoked<br />

the directors and they had to give the<br />

reasons for the low salaries and for the bad<br />

collective agreements made with the trade<br />

unions. As if the directors did not know<br />

what to do with the resources and ignored<br />

the salary requests of the sanitary staff, as<br />

if the under financing of the sector was<br />

caused exclusively by inadequate steps of<br />

the directors and not by the miserable state<br />

in which it is functioning, as if the tradeunionist<br />

did not care about good salaries<br />

in the health care system. I can give<br />

many similar examples. In my view, the<br />

Minister is responsible for the provision<br />

of medical and preventive care in any<br />

working place. Sure, not in labour legal or<br />

professional area but in the overall issues<br />

- organizational and strategy making work<br />

in the sector.<br />

■<br />

OBJEDNÁVKA<br />

na predplatné časopisu<br />

euroREPORT na rok 2006<br />

Záväzne si objednávame predplatné<br />

časopisu euroREPORT pre rok 2006<br />

od čísla 1 - 12/2006 (11 výtlačkov –<br />

letné dvojčíslo) v cene 815 Sk<br />

vrátane poštovného.<br />

V prípade, že ste predplatiteľom žiadame<br />

o potvrdenie objednávky na rok 2006.<br />

V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberať<br />

časopis, oznámte nám túto skutočnosť<br />

písomne alebo telefonicky na tel./fax: 02/<br />

544 34 107, tel.: 02/546 40 687-9<br />

Adresa na zasielanie písomných objednávok:<br />

AKTUAL PRESS s.r.o., Panská 9,<br />

811 01 Bratislava<br />

Meno a priezvisko (firma):<br />

IČO/IČ DPH:<br />

Adresa:<br />

Tel./Fax:<br />

Adresa na zasielanie časopisu:<br />

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.<br />

Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného<br />

tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranična.tlac@slposta.sk<br />

Pečiatka a podpis:<br />

72 Február 2006 Časopis na podporu integrácie Slovenska do Európskej únie

sanofi-aventis Pharma Slovakia s. r. o.<br />

Žilinská 7—9, 811 05 Bratislava, tel. 02–57 103 777, fax 02–57 103 712

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!