Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

vlastného mena, o mieste vlastných mien v lexike národného jazyka a o ich fungovaní v spoloèenskej komunikácii
podal V. Blanár v dôležitej syntetickej monografii Teória vlastného mena (1996). Práca sa stretla so
živým záujmom aj v zahranièí; v SRN sa pripravuje na vydanie jej nemecká mutácia.
Výsledky bádania V. Blanára ukazujú, že v centre jeho záujmov bola predovšetkým slovná zásoba. Z okruhu
lexikálnej a lexikografickej problematiky treba osobitne vyzdvihnú jeho knižnú monografiu Zo slovenskej
historickej lexikológie (1961), ktorej ažiskom je jazykový, najmä lexikologický rozbor Poètových kníh
zemianskeho banského súdu na Boci z r. 1588 – 1602. Pri hodnotení tejto práce sa osobitne zdôraznil
prínos v rozpracovaní pojmu „sémantického po¾a”. Pod¾a E. Paulinyho rozbor slovnej zásoby tohoto historického
prameòa ukázal, že „sa významy slov nemenia izolovane, ale v závislosti so zmenami významov
ostatných slov príslušného sémantického po¾a” (Jazykovedný èasopis, 1962, s. 185). Práca V. Blanára je
takto okrem iného dôležitým príspevkom v rozvoji sémantického bádania i v širšom slavistickom kontexte.
V rozvíjaní lexikologickej problematiky pokraèoval V. Blanár aj v nasledujúcich rokoch. Venoval sa
teórii lexikálneho významu, zaujímala ho lexikológia synchrónna, diachrónna i konfrontaèná. Jeho záujem
o sémantické osobitosti v apelatívnej i propriálnej lexike vyústil do komplexného hodnotenia lexikálneho
fondu ako celku i jeho èiastkových systémov. V. Blanár metódu sémantickej analýzy rozpracoval v nieko¾kých
štúdiách a svoje výsledky nakoniec zhrnul v knižnej publikácii Lexikálno-sémantická rekonštrukcia (Veda
1984). Práca vyniká najmä využitím cenného materiálu s uplatnením komplexného metodologického prístupu
pri rekonštrukcii lexikálneho významu.
V r. 1993 vychádza jeho ïalšia monografia Porovnávanie lexiky slovanských jazykov z diachrónneho
h¾adiska. Autor v nej ukazuje možnosti a zásady porovnávacej slovanskej lexikológie. Pre porovnávací prístup
je plodná myšlienka, že „vývin èiastkového systému býva podmienený jednotným stimulom, ako keby
podnet k istému vývinovému smerovaniu vychádzal z jednotného h¾adiska” (s. 159). Táto zákonitos sa
prejavuje v každom jazyku v špecifických vývinových postupoch príznaèných pre mikrosystém daného jazyka.
Jubilant si zasluhuje osobitné ocenenie za práce, ktoré súviseli s prípravami materiálu pre slovenský
historický slovník. Svoju lexikologickú erudíciu uplatnil v širokom rozsahu pri vypracúvaní koncepcie ve¾kého
a potom stredného Historického slovníka slovenského jazyka. V. Blanár venoval ve¾kú starostlivos
koncepcii i redakèným prácam na príprave a vydaní tohto priekopníckeho diela slovenskej historickej
jazykovedy. Možno spomenú , že o projekte i pracovných postupoch Historického slovníka slovenského
jazyka informoval našu kultúrnu verejnos pri rozmanitých príležitostiach, dokonca aj prostredníctvom
populárno-vedeckého filmu v r. 1970.
Osobitne cenný a nasledovaniahodný vedecký zápal V. Blanára je v úsilí pozna dejiny slovenèiny.
Zaslúžil sa aj o periodizáciu vývinu slovenského jazyka (1951), o periodizáciu dejín spisovnej slovenèiny
(2000) a hlbšie poznanie jazyka Žilinskej knihy (1964), o vývin spisovnej slovenèiny v matièných rokoch
(1963), o zhodnotenie úloh Matice slovenskej v 19. storoèí (1963). Vo vysokoškolskej uèebnici Dejiny
spisovnej slovenèiny (1974) (V. Blanár – E. Jóna – J. Ružièka) spracoval vývin spisovnej slovenèiny v matièných
rokoch. Jubilant zhodnotil vo viacerých príspevkoch Ribayov Idioticon slovacicum (1966) a najmä Štúrovo
jazykovedné dielo. Neobišiel ani takú významnú osobnos našich dejín, akou bol Anton Bernolák. Treba
vyzdvihnú aspoò jeho štúdiu Opis slovnej zásoby v Bernolákovom Slovári (1992) a sta Ideovo-filozofické
a metodologické základy jazykovedného diela Antona Bernoláka (2000). Význam tejto ostatnej a z istého
aspektu objavnej práce je v novom poh¾ade na pramene, ktoré využíval náš zakladate¾ spisovného jazyka.
V. Blanár podrobnejšie poukázal na „hlavný anonymný prameò”, na ktorý upozornil H. Keipert (Schlögelova
Nemecká gramatika). Nezabudol však pripomenú , že týmto objavom sa neznižuje hodnota Bernolákovho
kodifikaèného èinu, ale pri budúcich úvahách o pracovnom postupe A. Bernoláka bude treba prihliada aj na
tento základný prameò.
V. Blanár vo svojich štúdiách i obsiahlejšie koncipovaných príspevkoch uplatòoval aj širšie komparatistické
h¾adisko, napr. v štúdiách uverejnených doma i v zahranièí. Takéto boli štúdie K vývinu slovanských
osobných pomenúvacích sústav (1967), O základnej slovanskej onomastickej terminológii (1967),
O štruktúrnych zhodách v slovnej zásobe balkánskych jazykov (1968), Porovnávacia slovanská antroponomastika
(1970), K základom porovnávacej onomastiky (1998) a i. Zo slavistického aspektu si zasluhuje
98