Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

skôr celkom vytratili zo slovenskej slovnej zásoby. Medzi také patria napr. slová ileš,
ilešný, urek/orek/írek/erek alebo zriedkavejšie doložené slová tarhaz ‚sklad, miesto uloženia
tovaru alebo cenností’, tárny voz (nákladný), hadnaï/harnadz èi zriedkavé feïver,
talpaš, itekfogo a niektoré ïalšie. 3
Ïalším spoloèenským prostredím, kde bol živý kontakt slovenèiny a maïarèiny,
bolo slovensko-maïarské etnické pomedzie, kde významnú úlohu zohrávali mestá
a mesteèká so slovenským aj maïarským obyvate¾stvom. V takomto prostredí sa do
slovenských písomností dostávali aj také maïarské slová, ktoré sa nerozšírili za rámec
tohto prostredia. Doklady máme z písomností zo Štítnika, Jelšavy, Krupiny a niektorých
ïalších miest a mesteèiek, medzi ktoré patrí aj Prešov, kde ešte v 17. storoèí bola èas
obyvate¾stva maïarská. V písomnostiach z týchto oblastí nájdeme výrazy, ako napr.
helypénz (popri jarmaèný alebo trhový peniaz èi trhovô), vašárbiro/vašárbir (popri trhový
pán alebo trhový i nemeckom markšauer) alebo citátové maïarské slová, ako
napr. sõnek (maï. szõnyeg), fûstõlõ, szûdelõ, fölbövalo, nyakravalo, mentekettõ a niektoré
iné. Z východného Slovenska je dobre doložené slovo varoš ‚mesteèko, oppidum’
i príd. meno varoský, ïalej slovo jalè ‚tesár’ známe aj v podobe alèí, pomerne rozšírené
bolo aj slovo chitvaný/hitvaný a niektoré iné, 4 ktoré sa rozšírili aj za oblas bezprostredných
etnických kontaktov. Medzi také patria slová ako išpán, urek s variantmi orek,
erek, írek a s ïalšími od nich utvorenými podstatnými a prídavnými menami. 5
Dôkladnejší výskum ukázal, že niektoré slová, ktorým sa pripisoval maïarský pôvod,
sú domáceho, slovenského pôvodu (napr. chotár, siho ), niektoré sú spätné prevzatia
v maïarizovanej podobe (išpán, kuruc). Ukázalo sa tiež, že nie sú odborne pod-
3
Pozri o tom bližšie v našich príspevkoch: O maïarèine na Slovensku a o preberaní slov maïarského
pôvodu do slovenèiny v období predbernolákovskom (Studia Slavica Academiae Scientiarum Hungaricae, 17,
1971, s. 91 – 105), Pokuta, štrof, biršag a ïalšie príbuzné slová (Kultúra slova, 6, 1972, s. 80 – 85),
O ïalších osudoch slov pokuta, štrof, biršag... v slovenèine (Kultúra slova, 6, 1972, s. 117 – 120), O slovách
èeteròa a kuruc (Kultúra slova, 6, 1972, s. 243 – 249), Šrotár-korèoláš-liežnik (Kultúra slova, 6, 1972,
s. 274 – 280), Zo slovensko-maïarských jazykových vz ahov (In: Nové obzory. Spoloèenskovedný zborník
východného Slovenska. 14. Red. Š. Pažur. Košice, Východoslovenské vydavate¾stvo 1972, s. 291 – 303),
Z histórie slovensko-maïarských jazykových vz ahov (Slovenská reè, 38, 1973, s. 172 – 190), Z histórie slov
špán – kòahòa (kòahyòa) – kòaz (Slovenská reè, 38, 1973, s. 349 – 356), Slováci v dejinách jazykových
vz ahov (Bratislava, Veda 1977, s. 61 – 74), Slowakisch-madjarische Beziehungen in der Lexik der
vorschriftsprachlichen Epoche (In: Recueil linguistique de Bratislava. 8. Red. J. Ružièka. Bratislava, Veda
1985, s. 102 – 106), O historizme v písaní niektorých mien a názvov (Slovenská reè, 51, 1986, s. 211 – 216),
Slovenské slovo priš a „maïarizmy” v slovenèine (Slovenská reè, 54, 1989, s. 354 – 360), O štandardizovaní
historických osobných mien a iných názvov (In: Aktuálne otázky onomastiky z h¾adiska jazykovej politiky
a jazykovej kultúry. Red. M. Majtán. Bratislava, Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV 1989, s. 188 – 199), Z dejín
príèinného súvetia (Slavica Slovaca, 25, 1990, s. 50 – 55).
4
Podrobnejšie pozri v našich príspevkoch: Z histórie mien povolaní (Slovenská reè, 33, 1968, s. 79 – 87)
a Z histórie slovensko-mad’arských jazykových vz ahov (Slovenská reè, 38, 1973, s. 172 – 190).
5
Pozri bližšie DORU¼A, J.: Zo slovensko-maïarských jazykových vz ahov (In: Nové obzory.
Spoloèenskovedný zbomík východného Slovenska. 14. Red. Š. Pažur. Košice, Východoslovenské vydavate¾stvo
1972, s. 291 – 303).
130