História poÄÃtaÄových vÃrusov a Äervov - Vitajte na stránkach www ...
História poÄÃtaÄových vÃrusov a Äervov - Vitajte na stránkach www ...
História poÄÃtaÄových vÃrusov a Äervov - Vitajte na stránkach www ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
N O V I N K Y<br />
Autá budeme otvára dotykom prsta!<br />
Nemecká zaèí<strong>na</strong>júca spoloènos Ident Technology AG<br />
vyvinula technológiu SkinPlex, vïaka ktorej je moné<br />
odomknú auto alebo vchodové dvere, prípadne spusti<br />
akéko¾vek zariadenie, prièom je potrebný iba dotyk s<br />
príslušným predmetom. Technológia nie je zaloená <strong>na</strong><br />
odtlaèkoch prstov, ako by sa mohlo zda, ale <strong>na</strong> preno−<br />
se dát ¾udskou koou. Celý systém pozostáva z vysielaèa<br />
vo ve¾kosti kreditnej karty, <strong>na</strong>pájaného batériou s<br />
výdrou a tri roky, ¾udského tela, urèeného <strong>na</strong> prenos<br />
dát, a prijímaèa zabudovaného do zariadenia, ktoré má<br />
by preneseným signálom aktivované. Najzaujímavejšie<br />
je, e pouívate¾ nemusí by v bezprostrednom kontakte<br />
s vysielaèom, zariadenie toti vyuíva elektrostatický efekt<br />
a prenesie bezkontaktne dáta a <strong>na</strong> vzdialenos 50 cm.<br />
Microsoft: Windows XP SP2 si<br />
<strong>na</strong>inštaluje 100 mil. pouívate¾ov<br />
Microsoft oznámil uvedenie opravného balíka Windows XP<br />
Service Pack 2 (SP2) s posilnenou bezpeènostnou technoló−<br />
giou (Advanced Security Technologies). Súèasní pouívate−<br />
lia Windows XP získajú príslušnú jazykovú verziu opravného<br />
balíèka Service Pack 2 jednoducho zapnutím funkcie<br />
Automatické aktualizácie (Automatic Update). Microsoft<br />
predpokladá, e si prostredníctvom funkcie Automatické<br />
aktualizácie prevezme Service Pack 2 poèas <strong>na</strong>sledujúcich<br />
dvoch mesiacov pribline 100 miliónov pouívate¾ov. Len<br />
èo budú CD s opravným balíèkom Service Pack 2 k dispo−<br />
zícii, môu si ich zákazníci <strong>na</strong> celom svete, ktorí nemajú prí−<br />
stup k rýchlemu pripojeniu <strong>na</strong> internet, objed<strong>na</strong> zadarmo<br />
prostredníctvom webových stránok Microsoftu. Èitatelia PC<br />
REVUE ho získajú spolu s novembrovým èíslom, kde bude<br />
uverejnená aj podrobná recenzia.<br />
Je biometrická identifikácia<br />
v pasoch nespo¾ahlivá?<br />
O spo¾ahlivosti biometrickej identifikácie osôb sa vedú váne<br />
diskusie, prièom s blíiacimi sa termínmi zavedenia sa inten−<br />
zita diskusií, samozrejme, zvyšuje. V USA plánujú od budúce−<br />
ho roka vydáva cestovné pasy, ktoré budú vybavené aj bio−<br />
metrickými údajmi uloenými <strong>na</strong> èipe implementovanom<br />
v pase. Doposia¾ sa však diskutuje o tom, ktorý z biometric−<br />
kých údajov bude do pasov uloený. Pod¾a <strong>na</strong>jnovších zistení<br />
je toti chybovos pri vyuití niektorých biometrických z<strong>na</strong>kov<br />
ve¾mi vysoká. Najhoršie výsledky pritom poskytuje identifiká−<br />
cia <strong>na</strong> základe rozpoznávania tváre, kde vplyvom zlého<br />
osvetlenia alebo výrazu tváre pri získavaní zdrojovej snímky<br />
môe dôjs a k neuverite¾nej 50 % chybovosti. Tento problém<br />
sa síce v USA pokúsili vyrieši presnejšou definíciou poiada−<br />
viek <strong>na</strong> fotografie urèené do pasov, z ktorých boli následne<br />
generované „digitálne snímky“ tváre, ani po tejto úprave sa<br />
však chybovos nepodarilo zníi pod úroveò 10 %. Zdá sa<br />
teda, e ako <strong>na</strong>jschodnejšie riešenie sa ukazuje implementá−<br />
cia digitálnej podoby odtlaèkov prstov. Táto technika toti<br />
Nie je teda problém odloi ho do peòaenky a poloi<br />
do vrecka. Na druhej strane prenos nebude správne fun−<br />
gova, ak nie je prítomný èlovek, fáza prenosu dát<br />
¾udským telom je toti nevyhnutná. Zariadenie nie je pre<br />
¾udský organizmus nebezpeèné, pracuje u od 30 <strong>na</strong>no−<br />
ampérov. Prototyp dokázal prenies <strong>na</strong> frekvencii 195<br />
kHz 128−bitový kód prenosovou rýchlosou 9600 bau−<br />
dov. V súèasnosti ho pod¾a vyjadrenia spoloènosti Ident<br />
testujú mnohí výrobcovia automobilov v Európe a USA.<br />
Microsoft si nedávno dal patentova prenos dát ¾udským<br />
telom, a tak sa zdá, e Ident by sa mohol ocitnú v paten−<br />
tovom spore. Spoloènos však verí, e jej technológia je<br />
dostatoène odlišná, aby mohla obstá. Navyše sama<br />
podala návrh <strong>na</strong> 16 patentov, ïalšie by mali <strong>na</strong>sledova.<br />
vykazuje zatia¾ <strong>na</strong>jvyššiu bezpeènos i spo¾ahlivos. U pri<br />
vyuití odtlaèkov dvoch prstov je moné dosiahnu spo¾ahli−<br />
vos <strong>na</strong> úrovni 99,6 %, prièom pri digitálnej snímke tváre sa<br />
toto percento pohybuje pod hranicou 90 %. Z poh¾adu úra−<br />
dov, ale aj aerolínií je síce <strong>na</strong>sadenie odtlaèkov prstov stále<br />
<strong>na</strong>jefektívnejšie, výskumníci však <strong>na</strong>ïalej pracujú aj <strong>na</strong> alter−<br />
<strong>na</strong>tívach, ktoré by cestujúcich obaovali menej ako snímanie<br />
odtlaèkov prstov.<br />
Mikroprocesory AMD poskytnú<br />
vyššiu bezpeènos<br />
Koneène! Tak takto si asi vydýchli predstavitelia spoloènos−<br />
ti AMD, keï sa do sveta dostal ServicePack 2 pre Windows<br />
XP. Opä budú ma v niektorom ukazovateli pred Intelom<br />
náskok. SP2 pre Windows XP toti obsahuje podporu pre<br />
blokovanie spúšania „neautorizovaného“ kódu, jednodu−<br />
cho povedané, poèítaèových vírusov. Ide <strong>na</strong>jmä o ochranu<br />
pred útokmi vedenými prostredníctvom príz<strong>na</strong>ku „preteèe−<br />
nia buffera“, ktorý v poslednom období pouívalo viacero<br />
vírusových nákaz. Túto novinku si toti <strong>na</strong> svojich poèítaèoch<br />
budú môc „vychut<strong>na</strong>“ pouívatelia, ktorí disponujú systé−<br />
mami s mikroprocesormi podporujúcimi EVP (Enhanced<br />
Virus Protection) a NX−bit. Kým mikroprocesory podporujú−<br />
ce EVP od spoloènosti AMD sú <strong>na</strong> trhu vo viacerých varian−<br />
toch (Athlon 64, Athlon 64 FX, Opteron a dokonca aj<br />
mobilná verzia Sempronu), Intel tentoraz ahá za kratší<br />
koniec. Z jeho mikroprocesorov, ktoré majú podporova<br />
NX−bit, je toti <strong>na</strong> trhu iba serverový Xeon s jadrom Noco<strong>na</strong>,<br />
ktorý však bol uvedený iba nedávno, a pripravujú sa<br />
Prescotty s podporou EMT (tie síce Intel dodáva, ale zatia¾<br />
iba ve¾kým OEM partnerom).<br />
Nová pamäová karta: 2 TB,<br />
120 MB/s<br />
Taiwan's Industrial Technology Research Institute (ITRI) a tai−<br />
wanskí producenti sa dohodli <strong>na</strong> spoloènom postupe pri<br />
presadzovaní nového typu pamäovej karty, oz<strong>na</strong>èenej ako<br />
µcard. S¾ubujú si od nej nezávislos od zaoceánskych part−<br />
nerov, od ktorých v súèasnosti <strong>na</strong>kupujú licencie, pouíva−<br />
telia by sa zasa mohli poteši rýchlemu prenosu dát. Karta<br />
sa svojimi rozmermi 24 × 32 × 1,4 mm zhoduje s rozmer−<br />
mi karty MMC, redukovaná ve¾kos RS µcard 24 × 18 ×<br />
1,4 mm korešponduje s rov<strong>na</strong>kými rozmermi RS MMC.<br />
Maximál<strong>na</strong> kapacita bola stanovená <strong>na</strong> 2 TB, no zaujíma−<br />
vejšia bude zrejme prenosová rýchlos, ktorá má by a <strong>na</strong><br />
úrovni 120 MB/s. µcard by tak preko<strong>na</strong>la Secure Digital<br />
(SD) karty takmer desanásobne a ani Memory Stick Pro<br />
s 20 MB/s, resp. vysokorýchlostné karty MMC s 52 MB/s by<br />
u neboli konkurenciou. Karta by mala by kompatibilná<br />
s USB 2.0 a predchádzajúcimi typmi pamäových kariet.<br />
Vyuitie by mala nájs v PC, MP3 prehrávaèoch, digitálnych<br />
fotoaparátoch a pod. Predstavená bude <strong>na</strong> Taipei Inter−<br />
<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Electronics Show v októbri tohto roka a do maso−<br />
vej výroby by sa mala dosta zaèiatkom roka 2005.<br />
Dva robotické bombardéry<br />
ovládané jediným pilotom zo<br />
zeme<br />
Spoloènos Boeing uskutoènila let experimentálnych bezpi−<br />
lotných lietadiel X−45A bez ¾udskej posádky, prièom sa<br />
vôbec po prvýkrát podarilo dosiahnu synchronizovaný let.<br />
Dve lietadlá autonómne sledovali letový plán, dodriavali<br />
medzi sebou plánovaný odstup a synchronizovane vykoná−<br />
vali plánované manévre. Po uskutoènenom lete obidve lie−<br />
6 PC REVUE 9/2004