07.06.2015 Views

História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...

História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...

História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

N O V I N K Y<br />

Autá budeme otvára dotykom prsta!<br />

Nemecká zaèí<strong>na</strong>júca spoloènos Ident Technology AG<br />

vyvinula technológiu SkinPlex, vïaka ktorej je moné<br />

odomknú auto alebo vchodové dvere, prípadne spusti<br />

akéko¾vek zariadenie, prièom je potrebný iba dotyk s<br />

príslušným predmetom. Technológia nie je zaloená <strong>na</strong><br />

odtlaèkoch prstov, ako by sa mohlo zda, ale <strong>na</strong> preno−<br />

se dát ¾udskou koou. Celý systém pozostáva z vysielaèa<br />

vo ve¾kosti kreditnej karty, <strong>na</strong>pájaného batériou s<br />

výdrou a tri roky, ¾udského tela, urèeného <strong>na</strong> prenos<br />

dát, a prijímaèa zabudovaného do zariadenia, ktoré má<br />

by preneseným signálom aktivované. Najzaujímavejšie<br />

je, e pouívate¾ nemusí by v bezprostrednom kontakte<br />

s vysielaèom, zariadenie toti vyuíva elektrostatický efekt<br />

a prenesie bezkontaktne dáta a <strong>na</strong> vzdialenos 50 cm.<br />

Microsoft: Windows XP SP2 si<br />

<strong>na</strong>inštaluje 100 mil. pouívate¾ov<br />

Microsoft oznámil uvedenie opravného balíka Windows XP<br />

Service Pack 2 (SP2) s posilnenou bezpeènostnou technoló−<br />

giou (Advanced Security Technologies). Súèasní pouívate−<br />

lia Windows XP získajú príslušnú jazykovú verziu opravného<br />

balíèka Service Pack 2 jednoducho zapnutím funkcie<br />

Automatické aktualizácie (Automatic Update). Microsoft<br />

predpokladá, e si prostredníctvom funkcie Automatické<br />

aktualizácie prevezme Service Pack 2 poèas <strong>na</strong>sledujúcich<br />

dvoch mesiacov pribline 100 miliónov pouívate¾ov. Len<br />

èo budú CD s opravným balíèkom Service Pack 2 k dispo−<br />

zícii, môu si ich zákazníci <strong>na</strong> celom svete, ktorí nemajú prí−<br />

stup k rýchlemu pripojeniu <strong>na</strong> internet, objed<strong>na</strong> zadarmo<br />

prostredníctvom webových stránok Microsoftu. Èitatelia PC<br />

REVUE ho získajú spolu s novembrovým èíslom, kde bude<br />

uverejnená aj podrobná recenzia.<br />

Je biometrická identifikácia<br />

v pasoch nespo¾ahlivá?<br />

O spo¾ahlivosti biometrickej identifikácie osôb sa vedú váne<br />

diskusie, prièom s blíiacimi sa termínmi zavedenia sa inten−<br />

zita diskusií, samozrejme, zvyšuje. V USA plánujú od budúce−<br />

ho roka vydáva cestovné pasy, ktoré budú vybavené aj bio−<br />

metrickými údajmi uloenými <strong>na</strong> èipe implementovanom<br />

v pase. Doposia¾ sa však diskutuje o tom, ktorý z biometric−<br />

kých údajov bude do pasov uloený. Pod¾a <strong>na</strong>jnovších zistení<br />

je toti chybovos pri vyuití niektorých biometrických z<strong>na</strong>kov<br />

ve¾mi vysoká. Najhoršie výsledky pritom poskytuje identifiká−<br />

cia <strong>na</strong> základe rozpoznávania tváre, kde vplyvom zlého<br />

osvetlenia alebo výrazu tváre pri získavaní zdrojovej snímky<br />

môe dôjs a k neuverite¾nej 50 % chybovosti. Tento problém<br />

sa síce v USA pokúsili vyrieši presnejšou definíciou poiada−<br />

viek <strong>na</strong> fotografie urèené do pasov, z ktorých boli následne<br />

generované „digitálne snímky“ tváre, ani po tejto úprave sa<br />

však chybovos nepodarilo zníi pod úroveò 10 %. Zdá sa<br />

teda, e ako <strong>na</strong>jschodnejšie riešenie sa ukazuje implementá−<br />

cia digitálnej podoby odtlaèkov prstov. Táto technika toti<br />

Nie je teda problém odloi ho do peòaenky a poloi<br />

do vrecka. Na druhej strane prenos nebude správne fun−<br />

gova, ak nie je prítomný èlovek, fáza prenosu dát<br />

¾udským telom je toti nevyhnutná. Zariadenie nie je pre<br />

¾udský organizmus nebezpeèné, pracuje u od 30 <strong>na</strong>no−<br />

ampérov. Prototyp dokázal prenies <strong>na</strong> frekvencii 195<br />

kHz 128−bitový kód prenosovou rýchlosou 9600 bau−<br />

dov. V súèasnosti ho pod¾a vyjadrenia spoloènosti Ident<br />

testujú mnohí výrobcovia automobilov v Európe a USA.<br />

Microsoft si nedávno dal patentova prenos dát ¾udským<br />

telom, a tak sa zdá, e Ident by sa mohol ocitnú v paten−<br />

tovom spore. Spoloènos však verí, e jej technológia je<br />

dostatoène odlišná, aby mohla obstá. Navyše sama<br />

podala návrh <strong>na</strong> 16 patentov, ïalšie by mali <strong>na</strong>sledova.<br />

vykazuje zatia¾ <strong>na</strong>jvyššiu bezpeènos i spo¾ahlivos. U pri<br />

vyuití odtlaèkov dvoch prstov je moné dosiahnu spo¾ahli−<br />

vos <strong>na</strong> úrovni 99,6 %, prièom pri digitálnej snímke tváre sa<br />

toto percento pohybuje pod hranicou 90 %. Z poh¾adu úra−<br />

dov, ale aj aerolínií je síce <strong>na</strong>sadenie odtlaèkov prstov stále<br />

<strong>na</strong>jefektívnejšie, výskumníci však <strong>na</strong>ïalej pracujú aj <strong>na</strong> alter−<br />

<strong>na</strong>tívach, ktoré by cestujúcich obaovali menej ako snímanie<br />

odtlaèkov prstov.<br />

Mikroprocesory AMD poskytnú<br />

vyššiu bezpeènos<br />

Koneène! Tak takto si asi vydýchli predstavitelia spoloènos−<br />

ti AMD, keï sa do sveta dostal ServicePack 2 pre Windows<br />

XP. Opä budú ma v niektorom ukazovateli pred Intelom<br />

náskok. SP2 pre Windows XP toti obsahuje podporu pre<br />

blokovanie spúšania „neautorizovaného“ kódu, jednodu−<br />

cho povedané, poèítaèových vírusov. Ide <strong>na</strong>jmä o ochranu<br />

pred útokmi vedenými prostredníctvom príz<strong>na</strong>ku „preteèe−<br />

nia buffera“, ktorý v poslednom období pouívalo viacero<br />

vírusových nákaz. Túto novinku si toti <strong>na</strong> svojich poèítaèoch<br />

budú môc „vychut<strong>na</strong>“ pouívatelia, ktorí disponujú systé−<br />

mami s mikroprocesormi podporujúcimi EVP (Enhanced<br />

Virus Protection) a NX−bit. Kým mikroprocesory podporujú−<br />

ce EVP od spoloènosti AMD sú <strong>na</strong> trhu vo viacerých varian−<br />

toch (Athlon 64, Athlon 64 FX, Opteron a dokonca aj<br />

mobilná verzia Sempronu), Intel tentoraz ahá za kratší<br />

koniec. Z jeho mikroprocesorov, ktoré majú podporova<br />

NX−bit, je toti <strong>na</strong> trhu iba serverový Xeon s jadrom Noco<strong>na</strong>,<br />

ktorý však bol uvedený iba nedávno, a pripravujú sa<br />

Prescotty s podporou EMT (tie síce Intel dodáva, ale zatia¾<br />

iba ve¾kým OEM partnerom).<br />

Nová pamäová karta: 2 TB,<br />

120 MB/s<br />

Taiwan's Industrial Technology Research Institute (ITRI) a tai−<br />

wanskí producenti sa dohodli <strong>na</strong> spoloènom postupe pri<br />

presadzovaní nového typu pamäovej karty, oz<strong>na</strong>èenej ako<br />

µcard. S¾ubujú si od nej nezávislos od zaoceánskych part−<br />

nerov, od ktorých v súèasnosti <strong>na</strong>kupujú licencie, pouíva−<br />

telia by sa zasa mohli poteši rýchlemu prenosu dát. Karta<br />

sa svojimi rozmermi 24 × 32 × 1,4 mm zhoduje s rozmer−<br />

mi karty MMC, redukovaná ve¾kos RS µcard 24 × 18 ×<br />

1,4 mm korešponduje s rov<strong>na</strong>kými rozmermi RS MMC.<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita bola stanovená <strong>na</strong> 2 TB, no zaujíma−<br />

vejšia bude zrejme prenosová rýchlos, ktorá má by a <strong>na</strong><br />

úrovni 120 MB/s. µcard by tak preko<strong>na</strong>la Secure Digital<br />

(SD) karty takmer desanásobne a ani Memory Stick Pro<br />

s 20 MB/s, resp. vysokorýchlostné karty MMC s 52 MB/s by<br />

u neboli konkurenciou. Karta by mala by kompatibilná<br />

s USB 2.0 a predchádzajúcimi typmi pamäových kariet.<br />

Vyuitie by mala nájs v PC, MP3 prehrávaèoch, digitálnych<br />

fotoaparátoch a pod. Predstavená bude <strong>na</strong> Taipei Inter−<br />

<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Electronics Show v októbri tohto roka a do maso−<br />

vej výroby by sa mala dosta zaèiatkom roka 2005.<br />

Dva robotické bombardéry<br />

ovládané jediným pilotom zo<br />

zeme<br />

Spoloènos Boeing uskutoènila let experimentálnych bezpi−<br />

lotných lietadiel X−45A bez ¾udskej posádky, prièom sa<br />

vôbec po prvýkrát podarilo dosiahnu synchronizovaný let.<br />

Dve lietadlá autonómne sledovali letový plán, dodriavali<br />

medzi sebou plánovaný odstup a synchronizovane vykoná−<br />

vali plánované manévre. Po uskutoènenom lete obidve lie−<br />

6 PC REVUE 9/2004

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!