História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...

História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...

História počítačových vírusov a červov - Vitajte na stránkach www ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

Na leto sa vdy teším v domnienke, e bude trochu vo¾nejšie, e bude menej agendy, porád, mítingov.<br />

A s blíiacim sa koncom prázdnin vdy u len konštatujem, ako hlboko som sa mýlil, a ticho závidím<br />

médiám, ktoré v lete vyrábajú dvojèísla èi púšajú reprízové TV relácie... Tento rok sme leto vyuili <strong>na</strong><br />

„inventarizáciu“ <strong>na</strong>šich vydavate¾ských zdrojov i zámerov a prípravu konkrétnych projektov <strong>na</strong> budú−<br />

ci rok. A s nimi vás chcem oboznámi.<br />

U je jasné, e budúci rok bude vychádza samostatné médium, ktoré vznikne zlúèením tohtoroèných<br />

príloh DIGI REVUE a MOBIL REVUE, ktoré sme k PC REVUE tento rok priba¾ovali zadarmo. Nový<br />

magazín sa bude vo väèšom rozsahu venova rov<strong>na</strong>kým témam ako aj doteraz, t. j. digitálnym foto−<br />

aparátom, videokamerám, mobilom, a väèší dôraz získajú aj oblasti ako domáce kino. Okrem recenzií<br />

a technologických èlánkov sa bude ešte vo väèšej miere sústreïova <strong>na</strong> praktické informácie, rady, tipy<br />

a triky, cenové porovnávania atï. Bude to takisto mesaèník. Predáva sa bude v stánkoch, vo vybra−<br />

ných predajniach spotrebnej elektroniky, ale bude sa da aj predplati, èi u sólo, alebo spolu s PCR,<br />

verzia kombi bude, samozrejme, lacnejšia.<br />

Keï u sme pri predplatnom, aj tu máme jednu zmenu. Od zaèiatku vychádzania PCR sme mali aj<br />

kategóriu z¾avnené predplatné, ktoré bolo urèené <strong>na</strong>jmä študentom a dôchodcom, t. j. slabším<br />

sociálnym skupinám. Dos èasto sme sa však stretávali s vyuívaním tejto z¾avy aj u tých, pre kto−<br />

rých nebola pôvodne urèená. Napríklad študentskú z¾avu si nárokovali aj u zamest<strong>na</strong>ní absolven−<br />

ti s pravidelným mesaèným príjmom. Z¾avnené predplatné preto od budúceho roku priznáme iba po<br />

predloení potvrdenia o návšteve školy. Dobrou správou je, e od budúceho roku vytvárame novú<br />

kategóriu sociálne predplatné, ktorého hodnota je hlboko pod <strong>na</strong>šimi nákladmi. A priznáme ho tým,<br />

ktorých sociál<strong>na</strong> situácia <strong>na</strong>ozaj nie je <strong>na</strong>jruovejšia a èasto z tohto dôvodu – hoci neradi – museli<br />

predplatné zruši. Kadú iados budeme posudzova individuálne, jej súèasou musia by aj doku−<br />

menty, ktoré potvrdzujú takýto stav. V odôvod−<br />

nených špeciálnych prípadoch sme pripravení<br />

poskytnú predplatné aj zadarmo. Berte to ako<br />

náš malý príspevok do sociálneho programu,<br />

ktorý má pomôc preèka tieto aké, hoci<br />

potrebné reformné èasy.<br />

Ïalšou dobrou správou je, e roèné predplatné<br />

s CD zostane nezmenené rov<strong>na</strong>ko ako ce<strong>na</strong> èaso−<br />

pisu v stánkoch. Aj v roku 2005 dostanú všetci<br />

predplatitelia PCR s CD podobne ako v tomto ro−<br />

ku darèek v podobe dvoch špeciálnych CD s mul−<br />

timediálnymi encyklopédiami z vydavate¾stva<br />

Dorling Kindersley v èeskej lokalizácii, kadé<br />

v hodnote 700 – 800 korún. V stánkoch sa ver−<br />

zia s týmto CD bude da kúpi iba za podstatne<br />

vyššiu cenu. Podrobné informácie o cenách PCR<br />

<strong>na</strong> rok 2005 nájdete v <strong>na</strong>sledujúcich èíslach.<br />

Zásadnou novinkou je dos podstatný zásah do<br />

štruktúry magazínu. Od zaèiatku existencie PCR sa hlásime aj k profesionálnym pouívate¾om, do sveta<br />

IT. Pre túto skupinu èitate¾ov sme mali vyhradené rubriky ako Infoware, Programujeme, Linuxware,<br />

ale aj niektoré odbornejšie èlánky z ostatných rubrík. Na druhej strane máme ve¾kú skupinu klasic−<br />

kých pouívate¾ov PC, prièom pre mnohých je svet IT zatia¾ prive¾mi vzdialený, komplikovaný, príliš<br />

odborný. A z <strong>na</strong>šich prieskumov a ankiet, ktoré sme robili poèas celého roku, vyplynulo, e „péceèká−<br />

ri“ nemajú a taký záujem o IT. Rozhodli sme sa preto aj pre fyzické oddelenie týchto dvoch skupín<br />

pouívate¾ov−èitate¾ov tým, e svet IT oddelíme do samostatného média. Vznikne tak nová príloha<br />

Infoware, ktorá bude predplatite¾om PCR v budúcom roku distribuovaná zadarmo. Kto ju bude chcie,<br />

preèíta si ju, kto nie, môe ju da kolegovi, známemu, ktorý má záujem aj o svet informaèných tech−<br />

nológií. V stánkoch ju však nedostanete, preto odporúèam rozhodnú sa pre predplatné.<br />

Všetky tieto inovácie sú výsledkom rozhodnutí, ktoré padli po dôkladných a<strong>na</strong>lýzach, dlhých debatách<br />

a poradách. Hoci sme im venovali dos ve¾a energie a èasu nielen poèas leta, keï by bolo urèite prí−<br />

jemnejšie lea pri vode, verím, e budú <strong>na</strong> prospech nás všetkých.<br />

Ale aby som vás nezavádzal, e sme celé leto iba sedeli za poèítaèmi, tak vám prinášame jednu ilustraè−<br />

nú fotku z letného redakèného športovo−spoloèenského popoludnia. Po tenise a pláovom volejbale sme<br />

skonèili pri bazéne a grile. Na fotke sa však èas redakcie práve <strong>na</strong>pcháva melónom. Mòam...<br />

Pekný zvyšok leta a zaujímavé èítanie vám elá

OBSAH<br />

REVUE<br />

6 Novinky<br />

12 Èo prinesie Windows XP SP2?<br />

/ Rozhovor<br />

14 Poèítaèe zrodené z chaosu<br />

16 História poèítaèových vírusov<br />

a èervov<br />

20 H¾adáme zamest<strong>na</strong>nie / Ako <strong>na</strong> to<br />

cez internet<br />

24 Bezpeènostné kamerové systémy<br />

/ Preh¾ad a test<br />

24<br />

Bezpeènostné kamerové<br />

systémy<br />

Sústredíme sa <strong>na</strong> špecializované doplnkové<br />

karty, ktoré sú urèené pre poèítaè<br />

a v spolupráci s kamerou alebo kamerami<br />

poslúia ako inteligentné zabezpeèovacie<br />

systémy v domácnosti alebo menšej kancelárii.<br />

32 Quicktime ako základ formátu<br />

MPEG−4<br />

34 Mersennove prvoèísla cez DC<br />

36 Úprava fotografií v poèítaèi<br />

/ Ako <strong>na</strong> to<br />

38 Ako dosta z notebooku maximum<br />

40 Nie je Centrino ako Centrino<br />

HARDWARE<br />

44 Test: Pamäte RAM<br />

48 Test: Výkonné grafické karty<br />

54 Test: MP3 prehrávaèe CD<br />

60 Apple iPod mini<br />

62 Creative MuVo Slim<br />

63 iAudio Color Sound 4<br />

64 Reproduktory Altec Lansing<br />

TESTOVALI SME<br />

48<br />

Výkonné grafické karty<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> viacero noviniek od oboch ve¾kých<br />

spoloèností ATI a nVidia, ktoré vyrábajú<br />

grafické èipy, sme sa rozhodli spravi<br />

porovnávací test grafických kariet zaloených<br />

<strong>na</strong> týchto nových èipoch.<br />

TESTOVALI SME<br />

54<br />

MP3 pehrávaèe CD<br />

V tomto èísle sme sa blišie pozreli <strong>na</strong><br />

monosti prehrávaèov, ktoré èítajú MP3 z CD.<br />

66 Slúchadlá Altec Lansing<br />

66 Redukcia IDE−USB Roline<br />

67 Creative MegaWorks THX 5.1 550<br />

68 Creative Travel Sound 200<br />

69 Rimax Dual Audio Video Sender<br />

70 SkyStar 2 a SkyStar 1 PCI<br />

71 ADS Tech Pyro DV Drive<br />

72 Mboxer<br />

72 Cable Tester<br />

73 Roline KVM Easy Switch w/Audio<br />

Star<br />

74 Recovery Card Administer<br />

75 LAKS Memory Music<br />

76 Zariadenia <strong>na</strong> pripojenie ADSL<br />

a ISDN<br />

60<br />

Kvalitná hudba do vrecka<br />

Takmer <strong>na</strong> deò presne, ako výrobca deklaroval<br />

dostupnos tohto prehrávaèa <strong>na</strong> európskom<br />

trhu, do <strong>na</strong>šej redakcie iPod mini skutoène<br />

dorazil. Na prvý poh¾ad ide o dizajnovo prepra−<br />

cované dielo, prièom kvalita sa tu stavia <strong>na</strong><br />

prvé miesto.<br />

78 USB 2.0 High Speed Print Server<br />

79 palmOne Zire 31<br />

80 Brave BlueLine 73G2<br />

80 Ambition 8400XT<br />

82 Space Devil<br />

83 Štart poèítaèa z USB k¾úèa<br />

/ Ako <strong>na</strong> to<br />

84 Balík WiFi Ethernet Access Point<br />

85 TV Platinum 33 FM<br />

SOFTWARE<br />

86 Mandrakelinux 10.0<br />

87 StartUp Organizer 2.4<br />

88 ProfiCAD<br />

90 Test: Porov<strong>na</strong>nie videokodekov<br />

92 Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II for Nokia<br />

Phones v2.3<br />

93 Ulead VideoStudio 8<br />

94 Test: Firewall pre PC zadarmo<br />

96 Programy <strong>na</strong> kompresiu súborov<br />

/ Preh¾ad a test<br />

100 Sharewarové okienko<br />

101 CD: Microsoft Rise of Nations<br />

Thrones & Patriots<br />

102 Spider−Man 2 / Gamesy<br />

104 DOOM3 / Gamesy<br />

106 CD: Anglièti<strong>na</strong> Elements<br />

107 Elektronická Zbierka zákonov<br />

108 Net & Security news<br />

INTERNET<br />

108 Komentár: /dev/null/037<br />

110 Príprava fotografií <strong>na</strong> publikovanie<br />

<strong>na</strong> webe<br />

112 Skutoèný hacking prakticky /<br />

4. èas: Sniffing<br />

114 Na potulkách svetom WWW<br />

116 Pracujeme so štýlmi / 6. èas<br />

117 Technológie & biznis news<br />

INFOWARE<br />

120 Outsourcing <strong>na</strong> Slovensku<br />

/ Prieskum<br />

124 Vírusový radar off−line<br />

126 Šifrovanie a elektronický podpis II.<br />

128 Quo vadis, informatizácia verejnej<br />

správy?<br />

129 DATAWARE III. / Teoretické<br />

východiská pre a<strong>na</strong>lýzy a budovanie<br />

dátových skladov<br />

131 Programovacie jazyky a nástroje <strong>na</strong><br />

vývoj aplikácií II.<br />

LINUXWARE<br />

136 Linux prakticky – desktop / 13. èas<br />

137 Linux news<br />

138 Linux prakticky – server / 13. èas<br />

140 /etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD IX.<br />

/ Inštalácia doplnkového softvéru<br />

141 Reakcia Microsoftu <strong>na</strong> èlánok Linux<br />

prakticky DESKTOP (PCR è. 8/2004)<br />

142 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

PROGRAMUJEME<br />

144 DirectAnimation / závereèná èas<br />

145 Nový seriál: C++ v .NET / 1. èas<br />

147 Programujeme v PHP /<br />

8. èas: LDAP<br />

148 PHP je vo finále / 5. èas:<br />

Abstraktné triedy a rozhrania<br />

150 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II / 4. èas<br />

152 Java 2 Enterprise Edition pod lupou<br />

/ 3. èas: Servlety, poiadavky<br />

a odpovede<br />

153 HTML + TIME / 7. èas: Animované<br />

menu II.<br />

155 Programujeme v jazyku C# / 24. èas<br />

SERVIS<br />

156 Tipy a triky pre Windows<br />

157 DVD okienko a kniné novinky<br />

158 Poradòa<br />

2 PC REVUE 9/2004

N O V I N K Y<br />

Autá budeme otvára dotykom prsta!<br />

Nemecká zaèí<strong>na</strong>júca spoloènos Ident Technology AG<br />

vyvinula technológiu SkinPlex, vïaka ktorej je moné<br />

odomknú auto alebo vchodové dvere, prípadne spusti<br />

akéko¾vek zariadenie, prièom je potrebný iba dotyk s<br />

príslušným predmetom. Technológia nie je zaloená <strong>na</strong><br />

odtlaèkoch prstov, ako by sa mohlo zda, ale <strong>na</strong> preno−<br />

se dát ¾udskou koou. Celý systém pozostáva z vysielaèa<br />

vo ve¾kosti kreditnej karty, <strong>na</strong>pájaného batériou s<br />

výdrou a tri roky, ¾udského tela, urèeného <strong>na</strong> prenos<br />

dát, a prijímaèa zabudovaného do zariadenia, ktoré má<br />

by preneseným signálom aktivované. Najzaujímavejšie<br />

je, e pouívate¾ nemusí by v bezprostrednom kontakte<br />

s vysielaèom, zariadenie toti vyuíva elektrostatický efekt<br />

a prenesie bezkontaktne dáta a <strong>na</strong> vzdialenos 50 cm.<br />

Microsoft: Windows XP SP2 si<br />

<strong>na</strong>inštaluje 100 mil. pouívate¾ov<br />

Microsoft oznámil uvedenie opravného balíka Windows XP<br />

Service Pack 2 (SP2) s posilnenou bezpeènostnou technoló−<br />

giou (Advanced Security Technologies). Súèasní pouívate−<br />

lia Windows XP získajú príslušnú jazykovú verziu opravného<br />

balíèka Service Pack 2 jednoducho zapnutím funkcie<br />

Automatické aktualizácie (Automatic Update). Microsoft<br />

predpokladá, e si prostredníctvom funkcie Automatické<br />

aktualizácie prevezme Service Pack 2 poèas <strong>na</strong>sledujúcich<br />

dvoch mesiacov pribline 100 miliónov pouívate¾ov. Len<br />

èo budú CD s opravným balíèkom Service Pack 2 k dispo−<br />

zícii, môu si ich zákazníci <strong>na</strong> celom svete, ktorí nemajú prí−<br />

stup k rýchlemu pripojeniu <strong>na</strong> internet, objed<strong>na</strong> zadarmo<br />

prostredníctvom webových stránok Microsoftu. Èitatelia PC<br />

REVUE ho získajú spolu s novembrovým èíslom, kde bude<br />

uverejnená aj podrobná recenzia.<br />

Je biometrická identifikácia<br />

v pasoch nespo¾ahlivá?<br />

O spo¾ahlivosti biometrickej identifikácie osôb sa vedú váne<br />

diskusie, prièom s blíiacimi sa termínmi zavedenia sa inten−<br />

zita diskusií, samozrejme, zvyšuje. V USA plánujú od budúce−<br />

ho roka vydáva cestovné pasy, ktoré budú vybavené aj bio−<br />

metrickými údajmi uloenými <strong>na</strong> èipe implementovanom<br />

v pase. Doposia¾ sa však diskutuje o tom, ktorý z biometric−<br />

kých údajov bude do pasov uloený. Pod¾a <strong>na</strong>jnovších zistení<br />

je toti chybovos pri vyuití niektorých biometrických z<strong>na</strong>kov<br />

ve¾mi vysoká. Najhoršie výsledky pritom poskytuje identifiká−<br />

cia <strong>na</strong> základe rozpoznávania tváre, kde vplyvom zlého<br />

osvetlenia alebo výrazu tváre pri získavaní zdrojovej snímky<br />

môe dôjs a k neuverite¾nej 50 % chybovosti. Tento problém<br />

sa síce v USA pokúsili vyrieši presnejšou definíciou poiada−<br />

viek <strong>na</strong> fotografie urèené do pasov, z ktorých boli následne<br />

generované „digitálne snímky“ tváre, ani po tejto úprave sa<br />

však chybovos nepodarilo zníi pod úroveò 10 %. Zdá sa<br />

teda, e ako <strong>na</strong>jschodnejšie riešenie sa ukazuje implementá−<br />

cia digitálnej podoby odtlaèkov prstov. Táto technika toti<br />

Nie je teda problém odloi ho do peòaenky a poloi<br />

do vrecka. Na druhej strane prenos nebude správne fun−<br />

gova, ak nie je prítomný èlovek, fáza prenosu dát<br />

¾udským telom je toti nevyhnutná. Zariadenie nie je pre<br />

¾udský organizmus nebezpeèné, pracuje u od 30 <strong>na</strong>no−<br />

ampérov. Prototyp dokázal prenies <strong>na</strong> frekvencii 195<br />

kHz 128−bitový kód prenosovou rýchlosou 9600 bau−<br />

dov. V súèasnosti ho pod¾a vyjadrenia spoloènosti Ident<br />

testujú mnohí výrobcovia automobilov v Európe a USA.<br />

Microsoft si nedávno dal patentova prenos dát ¾udským<br />

telom, a tak sa zdá, e Ident by sa mohol ocitnú v paten−<br />

tovom spore. Spoloènos však verí, e jej technológia je<br />

dostatoène odlišná, aby mohla obstá. Navyše sama<br />

podala návrh <strong>na</strong> 16 patentov, ïalšie by mali <strong>na</strong>sledova.<br />

vykazuje zatia¾ <strong>na</strong>jvyššiu bezpeènos i spo¾ahlivos. U pri<br />

vyuití odtlaèkov dvoch prstov je moné dosiahnu spo¾ahli−<br />

vos <strong>na</strong> úrovni 99,6 %, prièom pri digitálnej snímke tváre sa<br />

toto percento pohybuje pod hranicou 90 %. Z poh¾adu úra−<br />

dov, ale aj aerolínií je síce <strong>na</strong>sadenie odtlaèkov prstov stále<br />

<strong>na</strong>jefektívnejšie, výskumníci však <strong>na</strong>ïalej pracujú aj <strong>na</strong> alter−<br />

<strong>na</strong>tívach, ktoré by cestujúcich obaovali menej ako snímanie<br />

odtlaèkov prstov.<br />

Mikroprocesory AMD poskytnú<br />

vyššiu bezpeènos<br />

Koneène! Tak takto si asi vydýchli predstavitelia spoloènos−<br />

ti AMD, keï sa do sveta dostal ServicePack 2 pre Windows<br />

XP. Opä budú ma v niektorom ukazovateli pred Intelom<br />

náskok. SP2 pre Windows XP toti obsahuje podporu pre<br />

blokovanie spúšania „neautorizovaného“ kódu, jednodu−<br />

cho povedané, poèítaèových vírusov. Ide <strong>na</strong>jmä o ochranu<br />

pred útokmi vedenými prostredníctvom príz<strong>na</strong>ku „preteèe−<br />

nia buffera“, ktorý v poslednom období pouívalo viacero<br />

vírusových nákaz. Túto novinku si toti <strong>na</strong> svojich poèítaèoch<br />

budú môc „vychut<strong>na</strong>“ pouívatelia, ktorí disponujú systé−<br />

mami s mikroprocesormi podporujúcimi EVP (Enhanced<br />

Virus Protection) a NX−bit. Kým mikroprocesory podporujú−<br />

ce EVP od spoloènosti AMD sú <strong>na</strong> trhu vo viacerých varian−<br />

toch (Athlon 64, Athlon 64 FX, Opteron a dokonca aj<br />

mobilná verzia Sempronu), Intel tentoraz ahá za kratší<br />

koniec. Z jeho mikroprocesorov, ktoré majú podporova<br />

NX−bit, je toti <strong>na</strong> trhu iba serverový Xeon s jadrom Noco<strong>na</strong>,<br />

ktorý však bol uvedený iba nedávno, a pripravujú sa<br />

Prescotty s podporou EMT (tie síce Intel dodáva, ale zatia¾<br />

iba ve¾kým OEM partnerom).<br />

Nová pamäová karta: 2 TB,<br />

120 MB/s<br />

Taiwan's Industrial Technology Research Institute (ITRI) a tai−<br />

wanskí producenti sa dohodli <strong>na</strong> spoloènom postupe pri<br />

presadzovaní nového typu pamäovej karty, oz<strong>na</strong>èenej ako<br />

µcard. S¾ubujú si od nej nezávislos od zaoceánskych part−<br />

nerov, od ktorých v súèasnosti <strong>na</strong>kupujú licencie, pouíva−<br />

telia by sa zasa mohli poteši rýchlemu prenosu dát. Karta<br />

sa svojimi rozmermi 24 × 32 × 1,4 mm zhoduje s rozmer−<br />

mi karty MMC, redukovaná ve¾kos RS µcard 24 × 18 ×<br />

1,4 mm korešponduje s rov<strong>na</strong>kými rozmermi RS MMC.<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita bola stanovená <strong>na</strong> 2 TB, no zaujíma−<br />

vejšia bude zrejme prenosová rýchlos, ktorá má by a <strong>na</strong><br />

úrovni 120 MB/s. µcard by tak preko<strong>na</strong>la Secure Digital<br />

(SD) karty takmer desanásobne a ani Memory Stick Pro<br />

s 20 MB/s, resp. vysokorýchlostné karty MMC s 52 MB/s by<br />

u neboli konkurenciou. Karta by mala by kompatibilná<br />

s USB 2.0 a predchádzajúcimi typmi pamäových kariet.<br />

Vyuitie by mala nájs v PC, MP3 prehrávaèoch, digitálnych<br />

fotoaparátoch a pod. Predstavená bude <strong>na</strong> Taipei Inter−<br />

<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Electronics Show v októbri tohto roka a do maso−<br />

vej výroby by sa mala dosta zaèiatkom roka 2005.<br />

Dva robotické bombardéry<br />

ovládané jediným pilotom zo<br />

zeme<br />

Spoloènos Boeing uskutoènila let experimentálnych bezpi−<br />

lotných lietadiel X−45A bez ¾udskej posádky, prièom sa<br />

vôbec po prvýkrát podarilo dosiahnu synchronizovaný let.<br />

Dve lietadlá autonómne sledovali letový plán, dodriavali<br />

medzi sebou plánovaný odstup a synchronizovane vykoná−<br />

vali plánované manévre. Po uskutoènenom lete obidve lie−<br />

6 PC REVUE 9/2004

Robot záhradníkom<br />

Autonómne roboty si razia cestu do jednotlivých odvetví prie−<br />

myslu a aj do domácností. Pre mnohých však bude zrejme pre−<br />

kvapením poz<strong>na</strong>nie, ako intenzívne sa pracuje <strong>na</strong> ich vyuití<br />

v po¾nohospodárstve. Dôkazom môe by <strong>na</strong>príklad s<strong>na</strong>ha<br />

ininierov z University of Illinois, ktorí sa zamerali <strong>na</strong> vývoj via−<br />

cerých typov autonómnych po¾nohospodárskych robotov. Tie by<br />

mali odbremeni ¾udí od akej práce <strong>na</strong> poliach a <strong>na</strong>hradi<br />

obrovské a drahé mechanizmy, ktoré sa pohybujú pomerne a−<br />

kopádne a èas úrody svojím pohybom znièia. Mono u v blíz−<br />

kej budúcnosti by sa teda vïaka ininierom mohol sta robot<br />

„štandardným“ pomocníkom po¾nohospodárov. V súèasnosti je<br />

vo vývoji robot s dåkou zhruba 30 cm, ktorý by sa <strong>na</strong> mecha−<br />

nických nohách mal podobne ako mravec pohybova pomedzi<br />

hriadky s úrodou a vyh¾adáva burinu. V prípade identifikácie<br />

rastlín, ktoré sú <strong>na</strong> poli neiaduce, by o tom mal informova<br />

ostatné spolupracujúce roboty. Ce<strong>na</strong> takéhoto zariadenia by<br />

mala by <strong>na</strong> úrovni 150 USD a predpokladá sa, e by mohlo<br />

efektívne pracova v skupinách. Vo vývoji je aj nákladnejší robot<br />

s cenou <strong>na</strong> úrovni 7000 USD, schopný identifikova pestované<br />

rastliny a stara sa o ne, <strong>na</strong>príklad udriavaním ich správnych<br />

rozstupov. Ambíciou vedcov je vybudovanie experimentálneho<br />

pracoviska, kde by bolo moné dopestova úrodu iba za pomo−<br />

ci robotov, bez zásahu ¾udí a, samozrejme, vo vzdialenejšej<br />

budúcnosti, uvedenie týchto „robotických po¾nohospodárov“ do<br />

praxe. Mono by roboty <strong>na</strong>šli ešte jedno zaujímavé uplatnenie<br />

súvisiace s po¾nohospodárstvom, a to zabezpeèovanie úrody<br />

pred divou zverou a <strong>na</strong>jmä obèanmi, ktorí trafia <strong>na</strong> pole iba<br />

vtedy, keï je potrebné zbiera úrodu, a to <strong>na</strong>jmä v noci. Tento<br />

problém je akútny nielen <strong>na</strong> Slovensku, ale aj v iných krajinách,<br />

ktoré povaujeme za vysoko rozvinuté, ako je <strong>na</strong>príklad Ta−<br />

liansko. Stráne roboty, v súèasnosti <strong>na</strong>sadzované <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

stráenie objektov, by tak mohli nájs širšie pole pôsobnosti.<br />

tadlá pristáli <strong>na</strong> spoloènú pristávaciu dráhu a následne rolovali <strong>na</strong><br />

svoje miesto, kde sa autonómne odstavili. Úlohou operátora, ktorý<br />

riadil misiu zo zeme, pritom nebolo pilotova lietadlá, ale plánova<br />

misiu a sledova jej priebeh. Ak by sa však stalo nieèo nepredvída−<br />

né alebo by lietadlá nezvládali svoju úlohu, mohol prebra ich ria−<br />

denie. Cie¾om je vytvorenie letky štyroch bezpilotných lietadiel, ria−<br />

dených jediným operátorom, prièom by mali utvori formáciu. V sú−<br />

èasnosti išlo iba synchronizovaný let, pretoe vzdialenosti oboch lie−<br />

tadiel boli ve¾ké, zhruba 3 km horizontálne a 300 m vertikálne.<br />

H6300<br />

Rx3715<br />

Detaily o antivírusovom programe<br />

od firmy Microsoft<br />

Program bude postavený <strong>na</strong> nástrojoch, ktoré spoloènos získala<br />

prevzatím kontrolného balíka akcií firiem GeCad a Pelican Soft−<br />

ware. Antivírus od Microsoftu bude pouíva dva odlišné spôsoby<br />

detekcie škodlivých súborov. Prvý bude pracova s pravidelne upda−<br />

tovaným zoz<strong>na</strong>mom známych vírusov. Druhý bude a<strong>na</strong>lyzova poèí−<br />

taèový systém, aby zistil, èi bol u v minulosti <strong>na</strong>padnutý, a pokúsi<br />

sa da koncovým uívate¾om zhodnotenie, ako by mohol ich poèítaè<br />

by <strong>na</strong>padnutý v budúcnosti. Rov<strong>na</strong>ko odporuèí aj monosti <strong>na</strong><br />

lepšiu obranu za<strong>na</strong>lyzovaného poèítaèa do budúcnosti. Pripravo−<br />

vaný antivírusový balík nebude zahàòa firewall, keïe firewall bude<br />

zabudovaný priamo do Microsoft Windows XP po inštalácii Service<br />

Packu 2. Microsoft sa kúpou rumunskej spoloènosti GeCad a získa−<br />

ním základov antivírusového programu pripravil <strong>na</strong> dôleitý krok –<br />

predpokladá sa, e takmer dve tretiny uívate¾ov OS Windows<br />

nemá pravidelne aktualizovaný antivírusový softvér alebo ho nemá<br />

<strong>na</strong>inštalovaný vôbec.<br />

HP predstavilo nové iPaqy<br />

HP predstavilo nový rad PDA s Pocket PC. Vo všetkých nových PDA<br />

od HP beí operaèný systém Microsoft Windows Mobile 2003. High−<br />

endový model, oz<strong>na</strong>èený H6300, obsahuje tri monosti bezdrôto−<br />

vého spojenia so svetom – pomocou Bluetoothu, WiFi i GSM/GPRS.<br />

Niší model Rx3715 obsahuje 1,2−megapixlový fotoaparát. So sve−<br />

tom sa však dokáe spoji iba pomocou WiFi. Jeho lacnejší súrode−<br />

nec Rx3115 neobsahuje fotoaparát. Najlacnejší model Rz1700<br />

bude dostupný za 279 USD (pribline 9 000 Sk). Zo všetkých pred−<br />

stavených modelov však obsahuje <strong>na</strong>jmenšiu kapacitu pamäte (25<br />

MB) a <strong>na</strong>jpomalší procesor (203 MHz Samsung 2410).<br />

Renesancia desktopov?<br />

Pod¾a informácií a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti IDC sa v tomto roku opä mení<br />

štruktúra trhu s osobnými poèítaèmi. Kým vlani sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

výz<strong>na</strong>mný odklon pouívate¾ov od desktopov k notebookom, tento rok<br />

sa pouívatelia opä vracajú k desktopom. Pod¾a štúdie vypracovanej<br />

IDC sa toti v celosvetovom rozsahu nárast predaja desktopov v tomto<br />

roku pohybuje <strong>na</strong> úrovni 7 ÷ 10 %, prièom pôvodné predpoklady<br />

hovorili o 3 % raste. Pri notebookoch pozorujeme opaèný trend, mies−<br />

to predpokladaného rastu predaja <strong>na</strong> úrovni 25 ÷ 30 % sme svedka−<br />

mi iba 20 ÷ 25 % rastu. A<strong>na</strong>lytikov IDC vraj tento trend prekvapil.<br />

Uvidíme, èi pôjde o dlhodobý trend alebo iba o výkyv.<br />

Pacienti s èipmi v tele<br />

Znie to síce ako sci−fi, ale onedlho to vraj bude realita. Pacientom<br />

v USA by v nemocniciach mali do tela implantova identifikaèné èipy<br />

RFID (Radio Frequency Identification – identifikácia <strong>na</strong> rádiovej frek−<br />

Viac ako polovica Slovákov neovláda nijaký poèítaèový program<br />

Viac ako polovica Slovákov starších ako 15 rokov nevie pouíva<br />

iadne poèítaèové programy. Vyplýva to z výsledkov prieskumu<br />

spoloènosti TNS o úrovni digitálnej gramotnosti <strong>na</strong> Slovensku, <strong>na</strong><br />

ktorom sa zúèastnilo spolu 1046 respondentov. Ako ïalej vyplý−<br />

va z výsledkov prieskumu, <strong>na</strong>jviac Slovákov, a 41,8 %, ovláda<br />

MS Word alebo iné textové programy. S internetom vie pracova<br />

takmer 31 % ¾udí, s MS Excelom vyše 28 % ¾udí, e−maily vie<br />

vyuíva viac ako štvrti<strong>na</strong> Slovákov a s programom MS Power<br />

Point ich vie pracova 9 %. Hlavnou bariérou v pouívaní poèí−<br />

taèov pod¾a prieskumu TNS nie je <strong>na</strong> Slovensku fakt, e ¾udia<br />

nemajú k nim prístup, ale e ich nepotrebujú pouíva. Ako <strong>na</strong>j−<br />

hlavnejší dôvod nepouívania poèítaèa túto skutoènos uviedlo<br />

37,4 % respondentov. Chýbajúce monosti práce s poèítaèom sú<br />

pritom druhou <strong>na</strong>jväèšou bariérou, ktorú ako hlavný dôvod<br />

nevyuívania poèítaèa uviedlo 22,3 % opýtaných. Vyše 16 %<br />

populácie Slovenska nemá o prácu s poèítaèom záujem, vyše<br />

13,5 % nemá <strong>na</strong> prácu s osobným poèítaèom dostatoèné z<strong>na</strong>−<br />

losti a nedostatok èasu bráni v pouívaní poèítaèa 6,2 percentám<br />

opýtaných. Z tých, ktorí nevyuívajú internet, takmer 28 % opýta−<br />

ných ako hlavný dôvod jeho nevyuívania uviedlo skutoènos, e<br />

nevlastnia poèítaè. Vyše 20 % sa vyslovilo, e internet pouíva<br />

nepotrebuje, vyše 15 % povauje internet za príliš drahý, takmer<br />

11,5 % nemá o vyuívanie internetu záujem, takmer 10 % nemá<br />

dostatoèné z<strong>na</strong>losti práce s internetom, 9,5 % nemá monos prí−<br />

stupu <strong>na</strong> internet a nedostatok èasu bráni vo vyuívaní internetu<br />

vyše štyrom percentám z opýtaných. Ïalšími dôvodmi nevyuíva−<br />

nia internetu sú pod¾a prieskumu TNS jeho prílišná komplikova−<br />

nos èi jazykové zábrany.<br />

9/2004 PC REVUE 7

Roomba Discovery: Nová a inteligentnejšia<br />

Model Roomba Roomba Roomba Roomba<br />

red Discovery Discovery SE<br />

3 × väèší vak <strong>na</strong> neèistoty o o o o<br />

Detektor zneèistenia o o o o<br />

Rýchlo<strong>na</strong>bíjanie 3 hod. * o o o<br />

Dia¾kové ovládanie o o o<br />

Virtuál<strong>na</strong> ste<strong>na</strong> ** 1 2 2 2<br />

Samo<strong>na</strong>bíjacia stanica o o<br />

* – <strong>na</strong>bíjanie 7 hodín, ** – poèet<br />

Spoloènos iRobot je výrobcom robotov so širokou škálou pro−<br />

duktov, urèených predovšetkým pre armádu. Najznámejším<br />

výrobkom tejto spoloènosti je však robotický vysávaè Roomba.<br />

Od uvedenia <strong>na</strong> trh v roku 2002 sa ho predalo u viac ako pol<br />

milió<strong>na</strong> kusov. Spoloènos iRobot svoj výrobok neustále zlepšuje<br />

a nedávno predstavila verziu Roomba Discovery. Novinka pri−<br />

náša nieko¾ko výz<strong>na</strong>mných zmien. Dokáe sa autonómne presu−<br />

nú k svojej <strong>na</strong>bíjacej stanici a dobi si akumulátory. Skrátený bol<br />

èas ich <strong>na</strong>bíjania <strong>na</strong> 3 hodiny, <strong>na</strong>opak, predåený bol èas vysá−<br />

vania <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie <strong>na</strong> 2 hodiny. Vïaka zmene dizajnu, ktorá<br />

sa prejavila aj <strong>na</strong>vonok, má nový vysávaè trojnásobne zväèšený<br />

priestor <strong>na</strong> ukladanie povysávaných prachových èiastoèiek.<br />

Výz<strong>na</strong>mné zmeny <strong>na</strong>stali aj v inteligencii robota. Ten dokáe<br />

vïaka špeciálnemu senzoru, <strong>na</strong>zvanému detektor zneèistenia,<br />

zisti, èi sa ne<strong>na</strong>chádza v oblasti, ktorá je silne zneèistená. Ak <strong>na</strong><br />

základe vibrácií, vyvolávaných èiastoèkami neèistôt pri prechode<br />

sacím mechanizmom, indikuje, e sa <strong>na</strong>chádza v oblasti, ktorá si<br />

vyaduje jeho zvýšenú pozornos, zmení svoj pohyb <strong>na</strong><br />

krúivý a dôkladnejšie ju povysáva. Ïalší senzor<br />

dokáe detegova upchatie sacieho mechanizmu.<br />

V súèasnosti sú pripravené <strong>na</strong> predaj štyri verzie vysá−<br />

vaèov Roomba, ktoré sa líšia vybavením – od <strong>na</strong>jme−<br />

nej pokroèilej verzie Roomba Red a po <strong>na</strong>jlepšiu ver−<br />

ziu Roomba Discovery SE. Pozitívny vývoj mono sle−<br />

dova aj v prípade cien. Najnovší robot toti zostal <strong>na</strong><br />

cenovej úrovni predchádzajúcej verzie Roomba Pro.<br />

Dostupný by mal by za cenu 249 USD. Oklieštená<br />

verzia pod názvom Roomba Red by mala by dostup−<br />

ná u za cenu 149 USD, èo mono povaova za cenový prielom.<br />

V prepoète zhruba 4800 Sk za robotický vysávaè je skutoène<br />

dobrá ponuka.<br />

vencii). Takéto ambiciózne plány má firma VeriChip, špecializujúca sa<br />

<strong>na</strong> implantovanie jedenás milimetrov ve¾kých èipov pod ¾udskú kou.<br />

Najprv však potrebuje súhlas amerického úradu pre dozor – Federal<br />

Drug Administration (FDA), ktorý u prvú èas expertízy skonèil a pred<br />

sebou má závereèné testy. Pod¾a konceptu spoloènosti VeriChip by<br />

èipy RFID mali ma pacienti aj zamest<strong>na</strong>nci nemocníc. V prípade<br />

pacientov by spomí<strong>na</strong>ná technológia u¾ahèila ich lokalizáciu v pries−<br />

toroch zdravotníckeho zariadenia. Pri nemocniènom personáli by<br />

poslúila pri zisovaní oprávnenia <strong>na</strong> vstup do niektorých priestorov<br />

alebo prístup <strong>na</strong>príklad k údajom o pacientoch, ich chorobopisom.<br />

Pod¾a údajov výrobcu èipy majú ivotnos dvadsa rokov.<br />

Reproduktory bez káblov<br />

Spoloènos Zeevo vyrobila procesor ZV4301, ktorý umoòuje<br />

pomocou Bluetoothu prenos audiosignálu vzduchom bez straty kva−<br />

lity. Procesor je zaloený <strong>na</strong> architektúre ARM7. Taktovaný je <strong>na</strong> 48<br />

MHz a podporuje vzorkovaciu frekvenciu 44,1 kHz. Práve tento èip<br />

by sa mal v budúcnosti èoraz èastejšie objavova v reproduktoroch<br />

i stereoslúchadlách – umoòuje toti prenos audiosignálu bez po−<br />

moci káblov. Pri <strong>na</strong>pájaní dvoma AAA batériami by mal zaruèi pre−<br />

vádzku po dobu minimálne 14 hodín.<br />

Chcete skopírova 20 USB flash<br />

diskov <strong>na</strong>raz?<br />

Americký výrobca Nexcopy uviedol <strong>na</strong> trh zariadenie, ktoré dokáe<br />

skopírova obsah originálneho USB flash disku <strong>na</strong> dvadsa ïalších rov−<br />

<strong>na</strong>kých zariadení <strong>na</strong>raz. Zariadenie s oz<strong>na</strong>èením USB120C Flash Disk<br />

Duplicator má jednoduché pouitie – bez nutnosti pripájania k PC<br />

pouívate¾ zasunie originálny USB flash disk i ïalších dvadsa èistých<br />

USB diskov <strong>na</strong> urèené miesto. Po stlaèení daného tlaèidla prebehne<br />

kopírovanie rýchlosou štandardu USB 1.1 (12 Mb/s). Pod¾a údajov<br />

výrobcu je moné zapoji nieko¾ko USB duplikátorov sériovo, take<br />

maximálny poèet kopírovaných USB flash diskov je teoreticky neob−<br />

medzený. Nexcopy však, bohuia¾, neuviedol cenu tohto zariadenia.<br />

Sledovanie Britov cez satelit<br />

Britský minister vnútra David Blunkett potvrdil pre BBC Radio 4 in−<br />

formáciu, pod¾a ktorej sa v Británii chystá sledovanie ¾udí pomocou<br />

satelitov. Blišie podrobnosti o technickom riešení zatia¾ nie sú zná−<br />

me. Sledovanie bude <strong>na</strong>mierené proti zhruba 5000 <strong>na</strong>jaktívnejším<br />

kriminálnym ivlom. Britská polícia si od tohto kroku s¾ubuje výraz−<br />

né zníenie krimi<strong>na</strong>lity v horizonte piatich rokov, pretoe bude ma<br />

vdy informáciu o tom, kde sa <strong>na</strong>jrizikovejšie osoby <strong>na</strong>chádzajú.<br />

Pero s èítaèkou SD/MMC kariet<br />

a k¾úèom USB<br />

Japonská spoloènos Thanko predstavila zaujímavé riešenie, keï do<br />

klasického pera, plniaceho svoju funkciu, <strong>na</strong>montovala aj èítaèku<br />

SD/MMC kariet a k¾úè USB. Verzia s kapacitou 128 MB stojí 99<br />

USD, kapacita 256 MB vyjde záujemcu <strong>na</strong> 179 USD. Pero disponu−<br />

je rozhraním USB 2.0 <strong>na</strong> prenos dát do poèítaèa. Pri rozmeroch<br />

137 mm × 15 mm má hmotnos 49 g. Pero sa dodáva v striebor−<br />

nej farbe.<br />

Pre teroristov je výhodnejší predaj<br />

pirátskych DVD ako drogy<br />

S týmto zistením prišiel Guardian, pod¾a ktorého teroristické skupi−<br />

ny zarobia ove¾a ¾ahšie a <strong>na</strong>jmä bezpeènejšie výrobou a predajom<br />

pirátskych kópií DVD ne predajom drog. Takáto nelegál<strong>na</strong> èinnos<br />

u teda oèividne nie je len doménou podsvetia. Odvolávajúc sa <strong>na</strong><br />

Interpol, pre teroristov je v súèasnosti 1 kg pirátskych DVD fi<strong>na</strong>nène<br />

výhodnejší ako predaj 1 kg konope. Pod¾a Interpolu drvivá väèši<strong>na</strong><br />

Britov kupujúcich takéto pirátske DVD nemá ani len potuchy, koho<br />

takýmto poèí<strong>na</strong>ním podporujú. Preto sa vo Ve¾kej Británii zaèala<br />

informaèná kampaò, ktorá si dáva za cie¾ odvráti hroziace nebez−<br />

peèenstvo teroristických útokov aj tak, e ¾udia prestanú <strong>na</strong>kupova<br />

pirátske DVD a podporova tak okrem podsvetia aj teroristické<br />

organizácie.<br />

Nové mobilné procesory Intelu<br />

Intel predstavil štvoricu procesorov pre notebooky a tablet PC s níz−<br />

kou výpoètovou silou. Najmenej výkonný z nich je Celeron M, tak−<br />

tovaný <strong>na</strong> 900 MHz. Ïalšie tri modely Pentium M beia <strong>na</strong> 1, 1,1 i<br />

1,4 GHz. Všetky obsahujú jadro Dothan vyrábané 90−<strong>na</strong>nometro−<br />

vou technológiou. V porov<strong>na</strong>ní s inými Pentiami M však vïaka níz−<br />

kym nárokom <strong>na</strong> <strong>na</strong>pätie vyarujú menej tepla – pod¾a Intelu maxi−<br />

málne pä wattov. Práve preto sú urèené do mobilných zariadení,<br />

medzi ktoré patria tablet PC èi nízkovýkonné notebooky.<br />

9/2004 PC REVUE 9

DVD prehrávaèe za predátorské ceny – kto <strong>na</strong> nich vlastne zarobí?<br />

Ani vy sa nestaèíte èudova, ako rýchlo a nezvratne klesajú ceny<br />

DVD prehrávaèov Made in Chi<strong>na</strong>? Posledné ceny sú doslova<br />

„zdrvujúce“ – 1790 Sk bez DPH (Agem), resp. 40,80 USD (asi<br />

1400 Sk) priamo od výrobcu. A takmer 85 % DVD prehrávaèov<br />

vyrobených v Èíne sa vyrobí v junej provincii Èíny Guangdong.<br />

Z provincie sa za obdobie január – máj exportovalo okolo 34,5<br />

mil. kusov. Priemerná mara (náklady – výnos z predaja) bola<br />

len okolo 1 USD (33,50 Sk), resp. mara asi 2,5 %, èo môe by<br />

v odvetviach, ako sú <strong>na</strong>príklad komodity, síce akceptovate¾ná<br />

mara, ale v odvetví, kde sa vyaduje výskum a vývoj, vytvára−<br />

nie rezerv <strong>na</strong> nákup nových výrobných liniek atï., je to neak−<br />

ceptovate¾ná mara, ktorá v dlhodobom horizonte môe vies<br />

jedine ku skolabovaniu firmy. Len v prvom štvrroku tohto roka<br />

vyhlásilo bankrot a 30 rôznych výrobcov DVD prehrávaèov. Trh<br />

s lacnými DVD prehrávaèmi sa zdá úplne obsadený a vykazuje<br />

z<strong>na</strong>ky preplnenia. Výrobcovia majú vystavané ve¾ké kapacity<br />

a ponuka prevyšuje dopyt. Lacné nie vdy z<strong>na</strong>mená aj iadané<br />

a toto pravidlo platí <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> vyspelých trhoch, ktoré sú pre<br />

väèšinu gigantov vyrábajúcich spotrebnú elektroniku k¾úèové<br />

a pre lacných výrobcov z Èíny zostávajú väèšinou len snom.<br />

Typickým príkladom je <strong>na</strong>príklad trh USA, kde stále dominuje<br />

z<strong>na</strong>èková elektronika pred „nez<strong>na</strong>èkovou“, resp. z<strong>na</strong>èkami typu<br />

Mercury, Shinco a desiatky ïalších. Skúste <strong>na</strong>príklad v <strong>na</strong>j−<br />

väèších maloobchodných sieach so spotrebnou elektronikou <strong>na</strong><br />

vyspelých trhoch <strong>na</strong>kúpi z<strong>na</strong>èky, ktoré dominujú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich<br />

trhoch – ManLi, Super, Mercury a iné. Nároèný zákazník toti<br />

neh¾adí len <strong>na</strong> cenu, ale aj <strong>na</strong> servis, dizajn a, samozrejme, aj<br />

<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku. Silná stránka èínskych výrobcov je síce ce<strong>na</strong>, ale<br />

s ostatnými dôleitými prvkami marketingového mixu stále zaos−<br />

távajú za známymi výrobcami, ako sú Sony, Philips alebo Pa−<br />

<strong>na</strong>sonic. Kvalita elektroniky vyrobenej v Èíne pod rôznymi<br />

(ne)z<strong>na</strong>èkami je tie diskutabilná. Napriek tomu, e tieto „ne−<br />

z<strong>na</strong>èkové“ DVD prehrávaèe si kúpite aj za menej ako polovicu<br />

ceny z<strong>na</strong>èkových strojov (<strong>na</strong>pr. Philips, Sony, Pa<strong>na</strong>sonic atï.),<br />

dávajú spotrebitelia <strong>na</strong> vyspelých trhoch prednos skôr z<strong>na</strong>èke<br />

a kvalite pred cenou. Okrem toho, e Èíòanom sa nie ve¾mi darí<br />

dobýva lukratívne trhy, musia plati nemalé poplatky za licencie,<br />

ktoré patria k DVD formátu. Pokia¾ samotní výrobcovia nevlast−<br />

nia k¾úèové technológie a patenty, nezostáva im niè iné ako<br />

plati za intelektuálne vlastníctvo do zahranièia. Èo z toho vyplý−<br />

va pre nás, koneèných spotrebite¾ov? Myslím si, e z tejto situá−<br />

cie môeme len profitova. Ak nemáte <strong>na</strong> kvalitu a z<strong>na</strong>èku alebo<br />

jednoducho nechcete ís s davom a presvedèila vás ponuka<br />

„nez<strong>na</strong>èkového“ tovaru, skúste lacnejšiu alter<strong>na</strong>tívu a mono<br />

budete spokojní.<br />

dk<br />

Bill Gates predpovedá smr DVD do<br />

10 rokov<br />

Pre nemecký Bild <strong>na</strong> otázku, èo si myslí o budúcnosti zábavného<br />

priemyslu, Bill Gates uviedol, e dáva formátu DVD <strong>na</strong>jviac 10<br />

rokov. Okrúhle disky sa pod¾a neho ¾ahko stratia alebo poškriabu.<br />

Dnešný systém prenášania filmov <strong>na</strong> DVD nosièoch a ich strkanie<br />

do prehrávaèov pokladá za smiešne. Budúcnos vidí v domácich<br />

poèítaèoch, ako centrálnom bode domácej zábavy. Nie je jasné, èi<br />

touto predpoveïou myslel iba formát DVD alebo celý súèasný sys−<br />

tém distribúcie filmov a hudby <strong>na</strong> fyzických nosièoch. Chystané for−<br />

máty ako Blu−Ray alebo HD DVD by sa v tom prípade nestihli ani<br />

poriadne <strong>na</strong>dýchnu.<br />

V roku 2010 pobeí 1 miliarda PC<br />

s Windows<br />

V priebehu <strong>na</strong>sledujúcich šiestich rokov by sa mal poèet osobných<br />

poèítaèov s operaèným systémom Windows zvýši zo súèasných 600<br />

miliónov <strong>na</strong> 1 miliardu. Toto odváne vyhlásenie spoloènos<br />

Microsoft podoprela štatistikami, v ktorých uvádza, e vyše 35 %<br />

firiem stále pouíva operaèné systémy zaloené <strong>na</strong> architektúre<br />

Windows 9x (95, 98 a Me) alebo Windows NT Workstation. Tieto<br />

spoloènosti sú vraj zrelé <strong>na</strong> upgrade. Pod¾a odhadov by však rastu<br />

vyuitia operaèného systému Windows mal pomôc <strong>na</strong>jmä ázijský<br />

trh, <strong>na</strong> ktorý sa v súèasnosti spoloènos Microsoft intenzívne sústre−<br />

ïuje. Staèí spomenú turné Billa Gatesa po Ázii alebo špeciálne<br />

balíèky Windows XP Starter Edition za pár dolárov, ponúkané<br />

v Malajzii a Thajsku.<br />

Kopírovanie DVD bude moné,<br />

ale kde je háèik?<br />

Osem ve¾kých spoloèností, medzi nimi Disney, Warner Bros, Microsoft<br />

alebo IBM, ohlásili práce <strong>na</strong> novej technológii <strong>na</strong>zvanej AACS<br />

(Advanced Access Content System), ktorá umoní majite¾om vytvára<br />

„autorizované kópie“ legálne zakúpených DVD. Tie sa budú da vyui<br />

<strong>na</strong> prenosných prehrávaèoch alebo domácej sieti. Celá technológia<br />

sa však iba vyvíja a blišie podrobnosti nie sú známe. Má údajne<br />

zachováva autorské práva, ale bez blišieho spresnenia, akým spô−<br />

sobom sa to bude dia. Takisto sa neuvádza, aké budú obmedzenia<br />

pri kopírovaní digitálneho obsahu. Háèik v celej veci sa zistí asi a po<br />

spustení stránok <strong>www</strong>.aacsla.com, <strong>na</strong> ktorých by zdruenie malo<br />

v <strong>na</strong>jbliších dòoch uverejni podrobnejšie informácie. V súèasnosti sú<br />

DVD filmy chránené technológiou CSS (Content Scrambling System).<br />

Zákazník má síce teoreticky právo si vytvori kópiu legálne zakúpe−<br />

ného DVD disku, ale <strong>na</strong> to musí „prelomi“ ochranu CSS. Tým sa do−<br />

púša trestného èinu. Presne <strong>na</strong> tento problém doplatilo 321 Studios,<br />

tvorca známeho programu DVD X Copy.<br />

Apple predstavil štvrtú generáciu iPodu<br />

Apple predstavil u štvrtú generáciu<br />

populárneho hudobného prehrávaèa<br />

iPod. Spoloènos deklaruje, e iPod je<br />

ešte lepší ako v minulosti. V novej ver−<br />

zii prešiel niektorými zlepšeniami ovlá−<br />

dacieho rozhrania, pribudla funkcia<br />

shuffle èie prehrávanie <strong>na</strong>hrávok v<br />

náhodnom poradí. Hlavnou zmenou,<br />

ktorú iPod zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, však je<br />

predåená výdr batérie. Štvrtá generá−<br />

cia iPodov by mala <strong>na</strong> plné <strong>na</strong>bitie<br />

batérií vydra pribline 12 hodín.<br />

Ïalšie menšie zlepšenia sú <strong>na</strong>sledujú−<br />

ce: tlaèidlá <strong>na</strong> prehrávanie piesní a<br />

ovládanie prehrávaèa sú umiestnené<br />

priamo <strong>na</strong> scrollwheel, ako to je pri<br />

prehrávaèi iPod Mini, zlepšila sa doba prehrávania z 8 <strong>na</strong> 12<br />

hodín, pohyb v menu je teraz ešte preh¾adnejší a jednoduchší.<br />

Mono vytvára viacero playlistov priamo v prehrávaèi, takisto je<br />

moné prehráva èítané <strong>na</strong>hrávky kníh (AudioBooks) pri 25 %<br />

zrýchlení/spomalení. Ako vidie,<br />

zmeny sú skôr malé a nová verzia<br />

tohto populárneho prehrávaèa okrem<br />

lepšej výdre batérie a nišej ceny<br />

neprináša výrazné novinky. A to je<br />

urèite škoda. Veï v prípade, e by<br />

iPod vedel pomocou USB 2.0 èi<br />

Firewire spojenia priamo sahova<br />

fotografie z fotoaparátu (momentálne<br />

moné cez produkty iných výrobcov) a<br />

tieto fotografie následne importova<br />

do aplikácie iPhoto, urèite by išlo o<br />

zaujímavý doplnok. Kapacitu <strong>na</strong><br />

uloenie mnostva fotografií, a to aj<br />

vo formáte RAW pre profesionálov, <strong>na</strong><br />

to tento prehrávaè má a integrova<br />

túto funkciu do u kvalitného firmvéru nemusí by taký problém...<br />

V predaji by sa mali tieto prehrávaèe ocitnú u zaèiatkom sep−<br />

tembra, a to za cenu 299 dolárov za 20 GB a 399 za 40 GB<br />

verziu.<br />

9/2004 PC REVUE 11

R E V U E R O Z H O V O R<br />

Èo prinesie Windows XP SP2?<br />

Ondrej Macko<br />

O opravnom balíku Servis Pack 2 pre operaèný systém<br />

Microsoft Windows XP sa toho u <strong>na</strong>písalo ve¾a, èasto to boli<br />

aj rozporuplné informácie. Na podrobnosti sme sa preto spýtali<br />

priamo výrobcu. Rozprávali sme sa s Mariannou Šúòovou, ktorá<br />

spolupracuje s vývojovým centrom Microsoftu v Redmonde.<br />

PCR: Ako dlho prebiehal vývoj SP2?<br />

MŠ: Prípravy <strong>na</strong> opravný balík SP2 trvali asi jeden<br />

a pol roka, skutoène intenzívny vývoj prebiehal<br />

posledný rok.<br />

PCR: Preèo sa vlastne Microsoft a v poslednom<br />

èase sústreïuje <strong>na</strong> skutoènú bezpeènos a spo¾ahlivos<br />

svojich produktov ove¾a viac ako v minulosti?<br />

MŠ: Vychádza to z a<strong>na</strong>lýzy stavu. IT prostredie<br />

sa zmenilo, všade okolo nás je mnostvo potenciálnych<br />

zdrojov nebezpeèenstva. Na to Microsoft reaguje<br />

a pripravuje adekvátne produkty.<br />

PCR: Obsahuje SP2 aj predchádzajúci opravný balík<br />

SP1 alebo ho treba <strong>na</strong>inštalova osobitne?<br />

MŠ: SP2 je kumulatívny balík, existuje teda inštalácia,<br />

pri ktorej sa <strong>na</strong>raz <strong>na</strong>inštalujú aj SP1, aj SP2 súèasne.<br />

Pokia¾ je u SP1 <strong>na</strong> operaènom systéme Windows<br />

XP <strong>na</strong>inštalovaný, bude inštalácia SP2 kratšia.<br />

PCR: Aké budú formy distribúcie SP2 a aký je celkový<br />

objem inštalaèného balíka?<br />

MŠ: Na distribúciu bude urèená špeciál<strong>na</strong> webová<br />

stránka, disk CD s aktualizaciou SP2 bude dostupný<br />

u <strong>na</strong>šich partnerov a vyuijeme aj distribúciu<br />

pomocou špecializovaných magazínov. Disk<br />

CD sa dá objed<strong>na</strong> aj cez <strong>na</strong>šu slubu bezplatného<br />

zasielania aktualizácie, ktorú pre Slovensko<br />

zabezpeèuje spoloènos Made In, a bude<br />

doruèené zadarmo poštou. V prípade webovej<br />

aktualizácie pomocou Windows Update<br />

a automatických aktualizácií pouívame formu<br />

tzv. expresnej inštalácie. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> PC<br />

sa potom sahujú len tie komponenty, ktoré<br />

pouívate¾ skutoène potrebuje. Ve¾kos inštalaèného<br />

balíka je od 70 do 90 MB v prípade, e<br />

<strong>na</strong> PC je u <strong>na</strong>inštalovaná aktualizácia. Pokia¾<br />

tam nie je, je to asi o 30 MB viac. Samotné CD<br />

s kompletným SP2 má asi 270 MB.<br />

PCR: Pre slovenskú edíciu Microsoft Windows<br />

XP bude treba poui anglickú edíciu SP2, keïe<br />

táto verzia je zloená z anglického balíka s <strong>na</strong>inštalovaným<br />

jazykovým prostredím.<br />

MŠ: Presne tak, pre slovenskú edíciu (vo<br />

forme LIP) zaloenú <strong>na</strong> anglickom operaènom<br />

systéme je urèený anglický balík SP2. V prípade<br />

èeskej jazykovej edície bude treba poui<br />

èeský SP2 a ten bude dostupný v septembri.<br />

PCR: Presakovali správy, e SP2 bude moné<br />

<strong>na</strong>inštalova aj <strong>na</strong> operaèný systém, ktorý je<br />

nelegálny – s ukradnutým inštalaèným kódom.<br />

Neskôr Microsoft tieto informácie dementoval.<br />

Ako je to <strong>na</strong>ozaj?<br />

MŠ: Poèas inštalácie aktualizácie SP1 sa overujú<br />

kódy PID, a pokia¾ sa zistí, e tento kód bol zneuitý,<br />

inštalácia nebude úspešne dokonèená. Takýto<br />

systém sa bude <strong>na</strong>ïalej pouíva aj pri aktualizácii<br />

SP2. Pritom sme mnoinu zneuitých kódov<br />

PID aktualizovali, a teda ich je viac ako v prípade SP1.<br />

PCR: Pre aké verzie operaèného systému Windows<br />

je SP2 urèený?<br />

MŠ: Urèený je pre Microsoft Windows XP Home,<br />

Professio<strong>na</strong>l, ale i Tablet PC Edition. Nedá sa teda<br />

<strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong> systémy Windows 98, Me, 2000.<br />

PCR: Bude SP2 súèasou budúcich škatu¾ových balení<br />

Windows XP?<br />

MŠ: Áno, maloobchodné a OEM edície budú<br />

aktualizáciu SP2 obsahova.<br />

Dialógové okno o automatickej inštalácii opravných balíkov je teraz súèasou<br />

inštalácie SP2<br />

Centrum zabezpeèenia systému Windows informuje pouívate¾a o aktuálnom <strong>na</strong>stavení.<br />

Jednotlivé oznámenia o ich funkcii sa potom zobrazujú v notifikaènom okne.<br />

PCR: Hlavnou úlohou SP2 je jednoz<strong>na</strong>ène bezpeènos.<br />

Len v krátkosti spomeòte hlavné problémy, ktoré rieši.<br />

MŠ: V krátkosti je to integrovaná brá<strong>na</strong> firewall<br />

<strong>na</strong> ochranu pred útokmi cez otvorené porty, ochra<strong>na</strong><br />

proti nebezpeèným prílohám v e-mailoch prijatých<br />

cez Outlook Express a dokumentoch prenášaných<br />

pomocou programu Messenger, posilnenie<br />

ochrany programu Internet Explorer, blokovanie<br />

automaticky otváraných stránok (Pop-up Blocker),<br />

ako aj rozšírená ochra<strong>na</strong> pred zahltením pamäte.<br />

Okrem týchto bezpeènostných funkcií SP2 rieši aj<br />

lepšiu podporu Bluetooth, prináša Windows Media<br />

Player 9, Windows Movie Maker 2.1, zlepšený modul<br />

automatických aktualizácií a odkaz <strong>na</strong> zlepšenú<br />

verziu sluby Windows Update. Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií<br />

toti ve¾a pouívate¾ov automatickú aktualizáciu<br />

vôbec nepouíva.<br />

PCR: Z<strong>na</strong>mená to, e pri niektorých aplikáciách od<br />

tretích strán vyuívajúcich otvorené porty môu <strong>na</strong>sta<br />

problémy. Je nejako riešená spätná kompatibilita?<br />

MŠ: Spätná kompatibilita je zabezpeèená pre<br />

produkty Microsoft. Výrobcom aplikaèného softvéru<br />

boli odoslané kompletné informácie <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

funkènosti ich produktu aj pod SP2. Je však<br />

u len <strong>na</strong> nich, èi sa tak stane. Všetky materiály sú<br />

vo¾ne dostupné v anglickom jazyku <strong>na</strong> webe http://<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com/technet/prodtechnol/winxppro/<br />

sp2preview.mspx. Informácie o aktualizácii SP2<br />

bude poskytova informaèná linka.<br />

PCR: Dá sa SP2 po <strong>na</strong>inštalovaní odinštalova?<br />

MŠ: Áno, dá sa odinštalova v ovládacom paneli<br />

v aplete prida a odobra programy.<br />

PCR: Microsoft pred èasom kúpil rumunskú firmu,<br />

ktorá vyvíjala antivírusový program. Je súèasou SP2<br />

aj nejaká verzia antivírusu od firmy Microsoft?<br />

MŠ: Nie, antivírusový program nie je<br />

v dodávke. Pokia¾ je však nejaký antivírusový<br />

program <strong>na</strong>inštalovaný, SP2 ho<br />

rozpozná a informuje o tom pouívate-<br />

¾a. Všetky informácie o <strong>na</strong>stavení firewallu,<br />

automatických aktualizáciách<br />

a ochrane proti vírusom nájde pouívate¾<br />

preh¾adne zobrazené v tzv. Centre<br />

zabezpeèenia operaèného systému Windows<br />

v ovládacom paneli. Priebené<br />

upozornenia sú oz<strong>na</strong>mované aj v notifikaènom<br />

okne.<br />

PCR: Rieši SP2 zákernú èinnos kódu<br />

typu spyware èi malware podobne, ako to<br />

robí <strong>na</strong>pr. Ad-Aware alebo SpyBot?<br />

MŠ: Neviem o tom, e by sa takéto<br />

programy osobitne riešili. aiskom<br />

aktualizácie SP2 sú zlepšenia v programe<br />

Internet Explorer a v <strong>na</strong>stavení<br />

brány firewall, ktoré majú zabráni preniknutiu<br />

nákazy z internetu.<br />

PCR: Teraz otázka do budúcnosti. Bude<br />

SP pre Microsoft Windows 2003 Server?<br />

MŠ: Áno, bude, opravný balík sa objaví<br />

v prvej polovici budúceho roka.<br />

Presný termín zatia¾ nebol urèený.<br />

Ïakujeme za rozhovor.<br />

Za PC REVUE sa zhováral Ondrej Macko<br />

12 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

Poèítaèe zrodené<br />

z chaosu<br />

Branislav Madoš<br />

Informaèné technológie<br />

a výpoètová technika sa<br />

v <strong>na</strong>šich mysliach spájajú<br />

s pojmami presnos,<br />

usporiadanos, bezchybnos.<br />

Do tohto rámca akosi<br />

nezapadá termín chaos, ktorý<br />

v nás vyvoláva skôr negatívne<br />

nálady. Teória chaosu je však<br />

v súèasnosti atraktív<strong>na</strong> pre<br />

mnohých vedcov, S¾ubujú si od<br />

nej pokrok v oblastiach,<br />

ktorými sa zaoberajú. Niektorí<br />

si dokonca za cie¾ stanovili<br />

vývoj novej architektúry<br />

poèítaèov, ktorá by sa mohla<br />

smelo zaradi po boku takých<br />

s¾ubných architektúr, ako sú<br />

DNA poèítaèe èi kvantové<br />

poèítaèe.<br />

CHAOS<br />

Slovo chaos má viacero výz<strong>na</strong>mov. V benej reèi sa<br />

vníma ako synonymum a<strong>na</strong>rchie, rozvratu, maximálnej<br />

neusporiadanosti a dezorganizácie.<br />

Chaos poz<strong>na</strong>li u v starovekom Grécku, kde<br />

malo toto slovo trochu odlišný výz<strong>na</strong>m. V gréckej<br />

mytológii chaos predstavoval primárnu matériu,<br />

z ktorej vznikli všetky objekty tohto sveta.<br />

Chaos má svoj výz<strong>na</strong>m aj pre modernú matematiku<br />

a fyziku. V ich rámci súvisí tento pojem so<br />

zloitým správaním nelineárnych dy<strong>na</strong>mických<br />

systémov. Tieto systémy sú deterministické, no ich<br />

správanie je také zloité, e je nemoné ho jednoz<strong>na</strong>ène<br />

urèi.<br />

Jednou zo základných vlastností chaotických sústav<br />

je, e ich výstup je mimoriadne citlivý <strong>na</strong> podmienky,<br />

v rámci ktorých sa ich vývoj zaèal. Chaotické<br />

správanie sa povauje za zmes rôznych verzií<br />

správania, prièom ani jed<strong>na</strong> z nich nemá <strong>na</strong>d ostatnými<br />

prevahu. Správanie systému je mimoriadne<br />

dy<strong>na</strong>mické, no <strong>na</strong>stavením poèiatoèných podmienok<br />

ho mono usmerni vybraným smerom.<br />

Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnosou je reprodukovate¾nos.<br />

Napriek tomu, e nemono predikova stav<br />

chaotického systému v èase, je moné zostavi dva<br />

rov<strong>na</strong>ké systémy a ich ovplyvòovaním rov<strong>na</strong>kými<br />

vstupnými signálmi získa rov<strong>na</strong>ký, aj keï nepredpovedate¾ný<br />

výstup. V iadnom prípade teda nemono<br />

tvrdi, e správanie chaotických systémov<br />

je náhodné.<br />

Ak sa dva chaotické systémy <strong>na</strong>chádzajú v poèiatoèných<br />

podmienkach, ktoré sa <strong>na</strong>vzájom èo i len<br />

minimálne líšia, môe to vies k obrovským rozdielom<br />

v ich vývoji.<br />

Pri vysvet¾ovaní dôsledkov správania chaotických<br />

systémov sa èasto pouíva známy príklad letu<br />

motý¾a. Pod¾a neho sa aj jediné mávnutie motýlieho<br />

krídla môe prejavi v dy<strong>na</strong>mike atmosféry tak,<br />

e <strong>na</strong>koniec dôjde k obrovskému efektu v podobe<br />

tornáda, prièom k nemu môe dôjs aj <strong>na</strong> opaènej<br />

pologuli Zeme.<br />

Technici konštruujúci rôzne zariadenia sa v minulosti<br />

k chaosu správali tak, e ho ignorovali,<br />

pretoe ho nevedeli vyui a v mnohých prípadoch<br />

ani eliminova. Chaos pritom mono pozorova<br />

v takých komplexných sústavách, ako je atmosféra<br />

alebo slneèná sústava, ale aj v jednoduchších sústavách,<br />

ako je <strong>na</strong>príklad dvojité kyvadlo.<br />

Chaoticky sa správajú za urèitých okolností aj<br />

jednotlivé súèasti ¾udského organizmu. Chaos súvisí<br />

<strong>na</strong>príklad s turbulentným prúdením tekutín,<br />

ktoré sa môe objavi vo ve¾kých tepnách ¾udského<br />

organizmu, alebo s patologickým správaním srdcového<br />

svalu poèas fibrilácie, keï dochádza k jeho nekoordinovaným<br />

sahom. Chaoticky sa môe správa<br />

aj mozog poèas epileptického záchvatu.<br />

Práve s<strong>na</strong>ha o vyvinutie lepšej metódy odstránenia<br />

fibrilácie srdcového svalu, ktorá by <strong>na</strong>hradila pomerne<br />

primitívnu defibriláciu elektrickým šokom,<br />

priviedla k štúdiu chaosu Dr. Williama Ditta z Floridskej<br />

univerzity. So spolupracovníkmi si neskôr stanovili<br />

menej skromný cie¾ v podobe vybudovania poèítaèa<br />

vyuívajúceho vo svojej architektúre chaos.<br />

CHAOTICKÉ POÈÍTAÈE<br />

Monos vykonáva jednotlivé logické operácie pomocou<br />

elementov pracujúcich s chaosom ukázal<br />

Dr. Ditto v septembri 1998. Jeho chaotické poèítaèe<br />

reprezentujú údaje v binárnej forme podobne ako<br />

tie klasické. Na vstupe logických prvkov sa preto<br />

môe objavi logická jednotka alebo logická nula.<br />

Výstup logických èlenov je a<strong>na</strong>lógový a jeho dy<strong>na</strong>mika<br />

pomerne zloitá. Výstupná hodnota je preto<br />

rozdelená presne stanovenou hranicou. Hodnota<br />

výstupnej velièiny pod touto hranicou je interpretovaná<br />

ako logická nula, hodnota <strong>na</strong>d òou je logickou<br />

jednotkou. Takto získaný výstup je potom vyuite¾ný<br />

ako vstup pre ïalší logický èlen.<br />

Kadý chaotický logický element vykonáva svoju<br />

funkciu v troch krokoch.<br />

1. Fáza inicializácie vstupnými hodnotami –<br />

v tomto kroku sa <strong>na</strong> vstup logického èle<strong>na</strong> privedú<br />

vstupy v podobe logických núl a jednotiek.<br />

2. Fáza získania nového stavu èle<strong>na</strong> pomocou<br />

prechodovej funkcie – v tejto fáze dochádza k dy<strong>na</strong>mickej<br />

evolúcii inicializovaného chaotického<br />

systému.<br />

3. Fáza získania výstupnej hodnoty – pomocou<br />

porov<strong>na</strong>nia výstupu s hodnotou prahovej úrovne<br />

sa a<strong>na</strong>lógový výstup digitalizuje <strong>na</strong> hodnotu logickej<br />

nuly alebo jednotky.<br />

Logické èleny môu by realizované rozliènými<br />

spôsobmi, pomocou pasívnych súèiastok, ako sú<br />

rezistory a kondenzátory, laserov, prirodzených<br />

alebo umelých neurónových sietí a pod.<br />

Sústava, ktorú tieto logické èleny tvoria, sa po<br />

privedení vstupov kaskádovito – akoby vo vlnách –<br />

dostáva do ustáleného stavu jednotlivých jej èlenov.<br />

Ustálený stav celej sústavy je riešením problému,<br />

odèítanie tohto stavu z<strong>na</strong>mená získanie riešenia<br />

úlohy zo systému.<br />

Programovanie takéhoto poèítaèa sa v mnohom<br />

odlišuje od programovania klasického poèítaèa,<br />

v súvislosti s èím sa predpokladá, e tieto poèítaèe<br />

budú ma lepšie výsledky v oblastiach, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

rozoznávanie vzorov. V mnohom teda budú<br />

podobné skôr kvantovým a DNA poèítaèom.<br />

Prakticky boli realizované jednoduché logické funkcie<br />

dvoch vstupných premenných, ako je AND, OR,<br />

NAND, NOR, ale aj komplexnejšie algoritmy, ako je<br />

<strong>na</strong>príklad h¾adanie <strong>na</strong>jväèšieho spoloèného delite¾a.<br />

Manipulácia s <strong>na</strong>stavením prahu výstupu èle<strong>na</strong><br />

umoòuje meni jeho funkciu. Èlen typu NAND sa<br />

môe zmenou prahu sta èlenom typu NOR. Táto<br />

zme<strong>na</strong> môe by ¾ahká a rýchla, èo dáva potenciálne<br />

monos rýchlo preprogramova funkciu komplexnejšieho<br />

èipu, teoreticky aj v priebehu jediného synchronizaèného<br />

taktu. Pre tento typ architektúry logického<br />

systému sa zauíval všeobecný názov dy<strong>na</strong>mická<br />

architektúra. Monos jej zmeny pritom porovnáva<br />

skôr s monosou samomodifikácie poèítaèového<br />

programu ako s inými hardvérovými architektúrami.<br />

Zdá sa, e výhody mimoriadne rýchlej<br />

14 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

rekonfigurovate¾nosti èipu a praktické vyuitie tejto<br />

vlastnosti budú ešte predmetom výskumu.<br />

Chaotické poèítaèe by mali umoni paralelizáciu<br />

výpoètov, prièom nepôjde iba o jednoduché zmno-<br />

enie poètu vykonávacích jednotiek, ale o skutoène<br />

paralelné vyko<strong>na</strong>nie viacerých výpoètov v rámci jednej<br />

štruktúry. Umoní to mimoriadne zloité správanie<br />

sa sústavy a hlavne viacero jej fyzikálnych parametrov,<br />

ktoré môu by ovplyvnené nezávisle jeden<br />

od druhého. Kadý výpoèet teda môe prebieha<br />

v rámci sústavy <strong>na</strong> inom fyzikálnom základe. Táto<br />

paralelizácia vzdialene pripomí<strong>na</strong> kvantové poèítaèe.<br />

POROVNANIE ARCHITEKTÚR<br />

Hoci je aké v súèasnom štádiu vývoja porovnáva<br />

a hodnoti jednotlivé architektúry, DNA a kvantové<br />

poèítaèe majú s poèítaèmi zaloenými <strong>na</strong> chaose<br />

niektoré spoloèné èrty.<br />

Spoloènou vlastnosou všetkých týchto architektúr<br />

je paralelizmus. Poèítaèe zaloené <strong>na</strong> chaose však<br />

majú obmedzené monosti paralelizmu a nie je to<br />

ich hlavná výhoda. DNA poèítaèe ponúkajú tisíce a<br />

milióny paralelných vetiev, v ktorých prebiehajú<br />

výpoèty, podobne sú <strong>na</strong> tom aj kvantové poèítaèe.<br />

Kvantové poèítaèe sú zaloené <strong>na</strong> vyuití kvantových<br />

stavov základných èastíc hmoty, DNA poèítaèe<br />

vyuívajú <strong>na</strong> výpoèty chemické reakcie prebiehajúce<br />

v roztokoch, prièom ich výhodou je ve¾ká<br />

efektivita vyuitia priestoru a energie vo vzahu<br />

k výpoètovému výkonu. Chaotické poèítaèe, tak<br />

ako sme uviedli v èlánku, môu vyui rôzne fyzikálne<br />

princípy a mono ich postavi v rôznych ve¾kostiach<br />

od makro- a po <strong>na</strong>norozmery.<br />

Hlavným cie¾om pri budovaní architektúry poèítaèa<br />

je získa monos zostavi univerzálny poèítaè.<br />

Tak kvantové poèítaèe, ako aj DNA poèítaèe<br />

vo svojich poèiatkoch skôr doplnia klasické poèítaèe<br />

tam, kde tie zlyhávajú. Kvantové poèítaèe<br />

a kvantová fyzika vo všeobecnosti <strong>na</strong>chádza uplatnenie<br />

v zabezpeèenom prenose dát a šifrovaní.<br />

DNA poèítaèe vïaka svojmu masívnemu paralelizmu<br />

mono vyui tam, kde je potrebné rieši úlohy<br />

za pomoci obrovského výpoètového výkonu. Tieto<br />

úlohy, medzi ktoré patria <strong>na</strong>príklad NP problémy,<br />

ako je problém obchodného cestujúceho, nemono<br />

<strong>na</strong> klasických poèítaèoch rieši efektívne. DNA poèítaèe<br />

majú k monosti vybudova univerzálny poèítaè<br />

zo všetkých architektúr <strong>na</strong>jïalej.<br />

Usilovne sa pracuje <strong>na</strong> tom, aby sa aj kvantové<br />

poèítaèe mohli vyui <strong>na</strong> ukladanie dát, teda <strong>na</strong><br />

vybudovaní akýchsi kvantových pamäových èipov<br />

alebo <strong>na</strong> vytvorení logických obvodov, èím by sa<br />

otvorila monos univerzálnych poèítaèov, zaloených<br />

<strong>na</strong> kvantovej fyzike.<br />

Chaotické poèítaèe majú výhodu v tom, e sú zlo-<br />

ené z dobre oddelených elementov, schopných plni<br />

úlohy logických èlenov. Na zostavenie logického<br />

obvodu je postaèujúce, ak mono implementova<br />

èleny NAND alebo NOR, èo chaotické poèítaèe dokáu.<br />

Z tohto poh¾adu majú ku klasických poèítaèom<br />

zo všetkých spomí<strong>na</strong>ných architektúr <strong>na</strong>jblišie.<br />

CENA<br />

Zdá sa, e chaotické poèítaèe budú ma výhodu aj<br />

z fi<strong>na</strong>nèného h¾adiska, a to tak pri ich konštruovaní,<br />

kde by cenu mala zníi monos výberu zo širokého<br />

spektra relatívne lacných moností hardvérovej<br />

implementácie, ako aj z h¾adiska prevádzkových<br />

nákladov, kde by mala výhodu predstavova<br />

monos paralelizácie výpoètov.<br />

ZÁVER<br />

Chaotické logické systémy môu by vybudované<br />

v rôznych rozmeroch – od makroskopických cez<br />

mikroskopické a po tie <strong>na</strong>jmenšie, zasahujúce do<br />

oblasti <strong>na</strong>notechnológií. Výz<strong>na</strong>mnou úlohou <strong>na</strong><br />

ceste k ich praktickému vyuitiu je zvládnutie integrácie<br />

ve¾kého poètu logických elementov zalo-<br />

ených <strong>na</strong> chaose do jediného miniaturizovaného<br />

obvodu, aby sa mohli sta a<strong>na</strong>lógiou klasických integrovaných<br />

obvodov.<br />

Dr. Ditto priznáva existenciu mnohých problémov,<br />

ktoré by mohli vybudovanie poèítaèov zaloených<br />

<strong>na</strong> chaose výrazne sai alebo dokonca<br />

zamedzi ich skutoèné zavedenie do praxe. Na druhej<br />

strane však prirovnáva poèiatky tejto technológie<br />

k ranému obdobiu súèasných poèítaèov, ktoré<br />

takisto museli preko<strong>na</strong> prekáky zásadného charakteru.<br />

Zaujímavá myšlienka týkajúca sa chaosu mu<br />

mono dáva za pravdu. Keby toti chaos bol zbytoèný<br />

a nechcený, prírodný výber by ho urèite<br />

poèas dlhého èasového obdobia vývoja vesmíru bol<br />

eliminoval. Keïe ho však mono nájs takmer všade,<br />

a to dokonca aj v stavbe ¾udského tela, má zrejme<br />

v prírode svoj výz<strong>na</strong>m. ¼udstvo by ho teda malo<br />

vyui. Èi bude jednou z oblastí vyuitia práve<br />

architektúra poèítaèov, ukáu budúce roky.<br />

Zdroje:<br />

/1./ http://<strong>www</strong>.fortunecity.com/emachines/e11/86/mastring.html<br />

/2./ http://<strong>www</strong>.sciencedaily.com/releases/1998/09/<br />

980904041508.htm<br />

/3./ http://<strong>www</strong>.bme.ufl.edu/documents/chaos_computing_9.pdf<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 15

R E V U E<br />

História poèítaèových<br />

vírusov a èervov<br />

Peter Kováè<br />

Panuje presvedèenie, e vírusy<br />

a èervy sú pomerne nový<br />

a nebezpeèný fenomén.<br />

V skutoènosti poèítaèové<br />

vírusy existujú u vyše<br />

20 rokov. Programy, ktoré<br />

mali niektoré vlastnosti<br />

vírusov èi èervov, existujú<br />

takmer 40 rokov. To je<br />

celkom dobrý dôvod <strong>na</strong> poh¾ad<br />

do ich histórie.<br />

1949 – 1970<br />

Prvopoèiatky programov, ktoré mali urèité vlastnosti<br />

poèítaèových vírusov, treba h¾ada v USA.<br />

V roku 1949 John von Neumann formuloval teóriu<br />

o celulárnych automatoch. Na základe von Neumannových<br />

úvah v roku 1962 traja programátori<br />

v Bell Telephone Laboratories vytvorili v assembleri<br />

program Darwin, ktorý dokázal zisti, èi je urèitá<br />

oblas v pamäti poèítaèa u obsadená, vedel sa replikova<br />

do prázdneho adresového priestoru a vymaza<br />

iný program z pamäte. Išlo o hru – ovládnu<br />

operaènú pamä jedného z hlavných poèítaèov Bell<br />

Laboratories a zmaza všetky súperiace programy.<br />

V tejto súvislosti sa obèas pouíva aj termín Core<br />

Wars. V roku 1969 vznikla vojenská sie ARPAnet<br />

(Advanced Research Projects Agency Net), predchodca<br />

World Wide Webu. Fungovala a do roku 1990, jej<br />

prevádzku zabezpeèovala spoloènos Bolt, Beranek<br />

& Newman, Inc. Jej zamest<strong>na</strong>nec Bob Thomas v roku<br />

1970 vytvoril program Creeper. Mal typické<br />

vlastnosti èerva – vedel získa prístup do siete cez<br />

modem a posiela svoje kópie <strong>na</strong> vzdialený poèítaè.<br />

Na òom sa prejavoval zobrazovaním textu „I'AM<br />

THE CREEPER … CATCH ME IF YOU CAN“. Na odstránenie<br />

Creepera vytvoril R. Tomlinson èerv<br />

Reaper. Reaper sa šíril sieou, vyh¾adával kópie<br />

Creepera a likvidoval ich.<br />

1974<br />

Na sálových poèítaèoch sa objavil program Rabbit.<br />

Názov dostal pod¾a toho, e sa ve¾mi rýchlo rozmnooval<br />

v pamäti a šíril sa <strong>na</strong> rôzne druhy pamäových<br />

médií. Tým spotrebúval systémové zdroje<br />

a zhoršoval výkon poèítaèa.<br />

1975<br />

V januári objavil John Walker nový spôsob, ako <strong>na</strong><br />

poèítaèi UNIVAC 1100/42 s operaèným systémom<br />

Exec-8 distribuova programy. Napísal rutinu PERVA-<br />

DE, ktorá spúšala samostatný proces. Ten zistil všetky<br />

adresáre, ku ktorým mal prístup materský proces.<br />

Ak sa v danom adresári ne<strong>na</strong>chádzala kópia programu<br />

alebo ak v òom bola staršia verzia programu, ktorý<br />

spustil PERVADE, bola tam umiestnená jeho kópia.<br />

Rov<strong>na</strong>kým mechanizmom sa šírili neskôr poèítaèové<br />

vírusy. PERVADE prestal fungova asi po roku v novej<br />

verzii operaèného systému. John Brunner <strong>na</strong>písal scifi<br />

román Shockwave rider, kde opisuje program <strong>na</strong>zvaný<br />

Tapeworm, replikujúci sa v celosvetovej sieti.<br />

Nemono ho znièi i<strong>na</strong>k ako znièením siete.<br />

1980 – 1981<br />

S èervami zaèali experimentova John Shoch and<br />

Jon Hupp v laboratóriách PARC spoloènosti Xerox v<br />

roku 1980. Ich èervy pozostávali z nieko¾kých èastí<br />

<strong>na</strong> rozlièných poèítaèoch (<strong>na</strong>zývané segmenty),<br />

ktoré medzi sebou komunikovali. Segmenty sa<br />

mohli šíri medzi poèítaèmi a mnoili sa, keï niektorý<br />

segment zlyhal. Experimenty prebiehali <strong>na</strong><br />

viac ako 100 poèítaèoch a serveroch. O svojich experimentoch<br />

Shoch a Hupp uverejnili v roku 1982<br />

èasopise Communications of ACM osemstranový èlánok.<br />

Ten je dnes dostupný v ACM Digital Library <strong>na</strong><br />

http://portal.acm.org/citation.cfm?id=358455&dl<br />

=ACM&coll=portal (prístup nie je vo¾ný).<br />

1982<br />

Prvý skutoèný vírus Elk Cloner <strong>na</strong>písal študent<br />

strednej školy v Pittsburgu Rich Skrenta v roku<br />

1982. Elk Cloner bol boot vírus v assembleri procesora<br />

6502 a šíril sa disketami <strong>na</strong> poèítaèoch Apple<br />

II. Vírus poèítal, ko¾kokrát bola disketa vloená do<br />

mechaniky. Obèas spôsobil chyby v èinnosti programu,<br />

kadý pädesiaty ráz vymazal obrazovku<br />

a zobrazil text:<br />

Elk Cloner: The program with a perso<strong>na</strong>lity<br />

It will get on all your disks<br />

It will infiltrate your chips<br />

Yes it's Cloner!<br />

It will stick to you like glue<br />

It will modify ram too<br />

Send in the Cloner!<br />

1983<br />

U profesora Le<strong>na</strong> Adlema<strong>na</strong> Na Lehigh University<br />

študoval informatiku Fred Cohen. Adleman ako<br />

prvý pouil v súvislosti so samoreplikujúcimi sa<br />

programami v diskusiách s Cohenom pojem vírus.<br />

Prvý vírus <strong>na</strong>písal Cohen v novembri poèas 8 hodín<br />

<strong>na</strong> poèítaèi VAX 11/750 s operaèným systémom<br />

Unix. O týdeò neskôr predviedol Cohen vírus <strong>na</strong><br />

seminári o poèítaèovej bezpeènosti.<br />

1984<br />

V auguste Cohen uverejnil prácu Computer-Virus:<br />

Theory and Experiments, v ktorej definoval vírus ako<br />

16 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

„program schopný infikova iné programy tak, e<br />

ich zmení s cie¾om šíri sám seba“. Tieto experimenty<br />

ïalej rozviedol vo svojej dizertaènej práci.<br />

Jedným z výsledkov práce je poz<strong>na</strong>tok, e nemono<br />

<strong>na</strong>písa program, ktorý by so stopercentnou istotou<br />

dokázal rozhodnú, èi kód urèitého programu<br />

obsahuje vírus. Táto axióma platí dodnes.<br />

1986<br />

Na poèítaèoch PC sa objavil prvý vírus – boot vírus<br />

Brain. Bol súèasne prvým stealth vírusom, dokázal<br />

maskova svoju prítomnos <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutých<br />

médiách. Pôvodná verzia <strong>na</strong>pádala len boot sektory<br />

diskiet, neskôr sa objavili aj verzie schopné <strong>na</strong>padnú<br />

MBR pevného disku. Brain sa rýchlo rozšíril<br />

po celom svete. Autormi vírusu sú pod¾a všeobecne<br />

akceptovaného názoru bratia Basit a Amjad Farooq<br />

Alviovci z pakistanského Lahore. Tomu <strong>na</strong>svedèuje<br />

aj text „Welcome to the Dungeon (c) 1986 Basit *<br />

Amjad (pvt) Ltd. BRAIN COMPUTER SERVICES 730<br />

NIZAB BLOCK ALLAMA IQBAL TOWN LAHORE-PAKIS-<br />

TAN PHONE :430791,443248,280530. Beware of this<br />

VIRUS.... Contact us for vacci<strong>na</strong>tion............. !!“, ktorý<br />

vidie vo víruse.<br />

Ralph Burger <strong>na</strong>písal nerezidentný vírus Virdem.1336.<br />

Napádal súbory typu COM, zobrazoval<br />

text, z ktorého jasne vyplývalo, e ide o vírus.<br />

1987<br />

Na Lehigh University sa objavil vírus Lehigh.<br />

Infikoval len súbor command.com a nerozšíril sa<br />

mimo miesta svojho zrodu. Ke<strong>na</strong> van Wyka podnietil<br />

k zaloeniu usenetovej diskusnej skupiny<br />

Virus-L. Vo Viedni ktosi <strong>na</strong>písal nerezidentný<br />

vírus Vien<strong>na</strong>, <strong>na</strong>pádajúci COM súbory. Bol zárodkom<br />

jednej z <strong>na</strong>jväèších rodín vírusov, pretoe<br />

Burger uverejnil zdrojový kód vo svojej knihe.<br />

Pôvodná Vien<strong>na</strong> v jednom prípade z ôsmich rebootovala<br />

poèítaè, po Burgerovej úprave <strong>na</strong>stalo<br />

iba „zavesenie“. Prvý rezidentný vírus <strong>na</strong>pádajúci<br />

COM a EXE súbory Jerusalem novinári <strong>na</strong>zvali<br />

Friday 13th, lebo v piatok trinásteho mazal všetky<br />

spúšané programy. Prvý raz ho objavili <strong>na</strong><br />

Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, od roku 1991<br />

panuje presvedèenie, e by mohol pochádza z<br />

Talianska. Vírus Cascade, prejavujúci sa padaním<br />

písmeniek <strong>na</strong> obrazovke, bol prvý šifrovaný vírus<br />

so statickým dekryptorom. V novozélandskom<br />

Wellingtone objavili boot vírus Stoned, ktorý ako<br />

prvý <strong>na</strong>pádal boot sektory diskiet a MBR pevných<br />

diskov. Šíril sa populárny vírus Ping-pong<br />

(Bouncing Ball) a nechával po obrazovke beha<br />

loptièku. V bývalom Èeskoslovensku sa objavili<br />

prvé antivírusové utility, vytvorené budúcimi<br />

autormi programu NOD.<br />

1988<br />

Najväèšou udalosou bol internetový èerv od vtedy<br />

23-roèného Roberta Tappa<strong>na</strong> Morrisa, Jr. Èerv dosiahol<br />

nevídané rozšírenie, v priebehu pár hodín<br />

po spustení <strong>na</strong>padol skoro 4000 poèítaèov a paralyzoval<br />

sie. Èerv <strong>na</strong>pádal poèítaèe Sun 3 system<br />

a VAX s variantmi Berkeley Unix. Vyuíval chyby<br />

vo fingerd, debug mód sendmailu, skúšal uhádnu<br />

heslá a mal dômyselný mechanizmus šírenia. To<br />

viedlo k preaeniu poèítaèov a ich spomaleniu.<br />

DARPA (Defense Advanced Research Projects Agency)<br />

zaloila CERT (Computer Emergency Response Team,<br />

<strong>www</strong>.cert.org). Morrisa <strong>na</strong> základe záko<strong>na</strong> Computer<br />

Fraud and Abuse Act 1986 odsúdili <strong>na</strong> tri roky<br />

podmieneène, 400 hodín verejných prác a pokutu<br />

10 000 dolárov. Na trh prišiel antivírusový program<br />

NOD.<br />

1989<br />

Zaèali sa objavova antivírusové programy. Niektoré<br />

boli šírené ako freeware èi shareware, ale<br />

väèši<strong>na</strong> z nich boli komerèné produkty. Spomedzi<br />

nich získal <strong>na</strong> zaèiatku ve¾ký podiel <strong>na</strong> trhu IBM<br />

Antivirus, ktorý v máji 1998 kúpil Symantec.<br />

1990<br />

Mark Washburn <strong>na</strong>písal prvé polymorfné vírusy, èo<br />

viedlo k vzniku algoritmických skenerov. V Bulharsku<br />

zaèala fungova VX Exchange BBS, kde si<br />

mohli autori vírusov vymieòa svoje výtvory. Z Bulharska<br />

pochádzal aj legendárny Dark Avenger,<br />

ktorý vymyslel a vo víruse Dark Avenger pouil<br />

spôsob, ako rýchlo <strong>na</strong>infikova èo <strong>na</strong>jviac programov.<br />

Vírus Whale, <strong>na</strong> tú dobu nepredstavite¾né,<br />

mimoriadne komplikované 9-kilobajtové monštrum,<br />

<strong>na</strong>šastie nefungoval poriadne. To platí pre<br />

z<strong>na</strong>èné mnostvo vírusov dodnes. Objavila sa prvá<br />

vírusová aféra – disketa priloená k britskému èasopisu<br />

PC Today bola infikovaná vírusom. Šíril sa<br />

mimoriadne komplexný stealth vírus Frodo, <strong>na</strong>zývaný<br />

pod¾a svojej dåky 4096. V decembri zaloili<br />

v Hamburgu EICAR (European Institute for Computer<br />

Antivirus Research, <strong>www</strong>.eicar.org), organizáciu zameranú<br />

<strong>na</strong> výskum poèítaèových vírusov. V decembri<br />

sa objavil <strong>na</strong> trhu Norton Antivirus od Symantecu.<br />

Mark Ludwig vydal The Little Black Book<br />

of Computer Viruses, ktorý mohol slúi ako návod<br />

<strong>na</strong> obranu, ale aj tvorbu vírusov.<br />

1991<br />

Od apríla sa predával Central Point Anti Virus. Súèasne<br />

sa objavil polymorfný a multipartitný (<strong>na</strong>pádal<br />

súbory aj MBR) vírus Tequilla. Autormi boli<br />

dvaja bratia zo Švajèiarska. Nasledoval ïalší polymorfný<br />

vírus Maltese Ameoba. V lete sa objavil<br />

vírus Dir II, ktorý infikoval súbory dovtedy nevídaným<br />

spôsobom – cez FAT. Koncom roka existovalo<br />

okolo 1100 vírusov.<br />

1992<br />

V januári Dark Avenger zverejnil polymorfnú kninicu<br />

MtE. Po nej <strong>na</strong>písal vírus Commander Bomber,<br />

ktorý bol rozhádzaný po celom <strong>na</strong>padnutom programe.<br />

Dovtedy boli všetky vírusy „v jednom kuse“.<br />

John McAfee predpovedal katastrofu v podobe útoku<br />

vírusu Michelangelo, malo by postihnutých do 5<br />

miliónov poèítaèov. Médiá rozpútali hystériu, oèakával<br />

sa poèítaèový koniec sveta. Ten sa neko<strong>na</strong>l, za<br />

obe padlo do 10-tisíc poèítaèov. August priniesol<br />

prvý generátor vírusov – VCL (Virus Creation Laboratory),<br />

tesne <strong>na</strong>sledovaný PS/MPC (Phalcon/Skism<br />

Mass-Produced Code Generator). Vo Ve¾kej Británii<br />

polícia zadrala èlenov vírusovej skupiny ARCV. Prvý<br />

vírus pre Windows WinVir 1.4. <strong>na</strong>písal Masud Khafir,<br />

èlen holandskej skupiny Trident.<br />

1993<br />

Spoloènos XTREE, prvý z ve¾kých výrobcov antivírusových<br />

programov, opustila trh. V bývalom<br />

Èeskoslovensku v novembri zúril vírus J&M. Poèet<br />

vírusov výrazne <strong>na</strong>rástol, objavil sa celý rad polymorfných<br />

modulov.<br />

1994<br />

Vo Ve¾kej Británii sa prvýkrát podarilo usvedèi<br />

a odsúdi autora poèítaèového vírusu. Christopher<br />

Pile, autor vírusov Smeg.Pathogen a Smeg.Queeg,<br />

dostal 18 mesiacov nepodmieneène. Kúpou Central<br />

Point Software <strong>na</strong> jar doplnil svoju zbierku menších<br />

antivírusových firiem (Peter Norton Computing,<br />

Cetus Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l and Fifth Generation<br />

Systems). 13. jú<strong>na</strong> sa <strong>na</strong> stránkach spoloènosti<br />

F-Secure (http://<strong>www</strong>.f-secure.com/v-descs/) objavila<br />

prvá vírusová encyklopédia. V Košiciach sa vznikol<br />

vírus OneHalf, ktorý sa rozšíril po celom svete.<br />

(Pokraèovanie <strong>na</strong>budúce)<br />

<br />

18 PC REVUE 9/2004

R E V U E A K O N A T O C E Z I N T E R N E T<br />

Téma: H¾adáme zamest<strong>na</strong>nie<br />

Ján Géci<br />

Pri h¾adaní nového<br />

zamest<strong>na</strong>nia sa dnes<br />

ako <strong>na</strong>jrýchlejší,<br />

<strong>na</strong>jjednoduchší,<br />

<strong>na</strong>jaktuálnejší<br />

a cenovo výhodný<br />

spôsob presadzuje nielen<br />

vo svete, ale aj u nás<br />

vyh¾adávanie cez internet.<br />

Slovensko je v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými<br />

kraji<strong>na</strong>mi Višegrádskej štvorky (Èesko,<br />

Maïarsko a Po¾sko) pri h¾adaní<br />

a ponuke práce v internete <strong>na</strong> tom ve¾mi<br />

dobre. Nielene sú u nás ceny pre firmy<br />

zhruba tretinové, ale <strong>na</strong>príklad oproti Po¾sku<br />

máme v absolútnom vyjadrení väèší poèet<br />

internetových firemných inzerátov. Pri<br />

h¾adaní práce sa ¾udia <strong>na</strong> Slovensku <strong>na</strong>jviac<br />

spoliehajú <strong>na</strong> pomoc priate¾ov a známych<br />

(52,2 percenta), takmer 14,3 percenta vyuilo<br />

internet. Vyplýva to z prieskumu, ktorý<br />

pred rokom uskutoènila agentúra TNS SK<br />

v spolupráci so spoloènosou Profesia. H¾adanie<br />

zamest<strong>na</strong>nia cez internet sa úspešne<br />

skonèilo pre 29,2 percenta respondentov.<br />

PREDPOKLAD ÚSPECHU<br />

Dobre <strong>na</strong>písaný ivotopis môe by k¾úèom<br />

otvárajúcim dvere k novému miestu. Perso<strong>na</strong>lista<br />

si o uchádzaèovi vytvára obraz práve<br />

<strong>na</strong> základe ivotopisu, v òom obsiahnutých<br />

údajov. Dnes sa vyaduje štruktúrovaný ivotopis,<br />

ktorý by mal by struèný, zrozumite¾ný<br />

a s dôrazom <strong>na</strong> informácie súvisiace<br />

s prácou, ktorú sa usilujete získa. Píše sa<br />

zvyèajne <strong>na</strong> jednu stranu formátu A4 (maximum<br />

sú dve strany) a treba si da zálea <strong>na</strong><br />

grafickej úprave. Keïe sme v ére poèítaèov,<br />

<strong>na</strong>jèastejšie sa ivotopisy píšu práve v PC.<br />

Nie je však dobré podlieha monostiam,<br />

ktoré poskytujú textové editory, radšej vám<br />

neodporúèame pouíva prive¾a druhov písma<br />

alebo grafických prvkov. ivotopis je<br />

<strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong>písa vdy jedným typom písma.<br />

Dôleitý je aktuálny dátum a vlastnoruèný<br />

podpis. Ak ivotopis posielate elektronickou<br />

poštou, mal by by v niektorom bene<br />

dostupnom formáte. Forma komunikácie<br />

prostredníctvom e-mailov je dnes normálnym<br />

štandardom, a preto niektorí zamestnávatelia<br />

iadajú posiela ivotopisy iba<br />

touto formou. Internet a poèítaèe firme toti<br />

u¾ahèujú výber nových zamest<strong>na</strong>ncov a tí by<br />

dnes <strong>na</strong> mnohých pozíciách mali by poèítaèovo<br />

gramotní.<br />

PROFESIA.SK<br />

Preh¾adné èlenenie interaktívnej<br />

burzy práce u¾ahèuje orientáciu<br />

a umoòuje hneï prejs <strong>na</strong> vo¾né<br />

miesta z ponuky tzv. top klientov,<br />

ktorých v èase <strong>na</strong>šej návštevy<br />

bolo 81. Na úvodnej<br />

stránke je aj dôleitá<br />

informácia o poslednej<br />

a <strong>na</strong>sledujúcej kontrole,<br />

take jej návštevník má<br />

istotu o aktuálnosti<br />

ponúk. Poloka Nový<br />

pouívate¾ umoòuje záujemcovi<br />

o prácu zaregistrova<br />

sa <strong>na</strong> stránke. To<br />

je potrebné, ak chce vlo-<br />

i svoj ivotopis a <strong>na</strong>stavi<br />

agenta <strong>na</strong> posielanie<br />

vhodných ponúk vo¾ných<br />

miest <strong>na</strong> adresu svojej<br />

elektronickej pošty. Pre<br />

uchádzaèov o prácu sú<br />

všetky sluby bezplatné.<br />

Zverejnenie pracovnej ponuky<br />

stojí firmu týdenne 830 korún<br />

bez DPH, za mesaèné zaplatí 1700<br />

korún. Vybra sa dá z viacerých<br />

balíkov sluieb, prípadne si<br />

KARIERA.<br />

ZOZNAM.SK<br />

Výber <strong>na</strong> tejto stránke je podobný<br />

ako <strong>na</strong> stránke Profesia. Po<br />

registrácii mono vloi ivotopis.<br />

Registrácia však vyaduje vyplni<br />

presne 13 poloiek, z toho<br />

7 je povinných (meno,<br />

priezvisko, dátum <strong>na</strong>rodenia,<br />

e-mail, prihlasovacie<br />

meno, heslo a potvrdenie<br />

hesla). Na iných stránkach<br />

zvyèajne staèí prihlasovacie<br />

meno a heslo, prípadne<br />

e-mail, ostatné údaje sa<br />

vkladajú a do ivotopisu.<br />

Je tu <strong>na</strong>vyše ponuka <strong>na</strong><br />

prácu v zahranièí (tento<br />

odkaz vás však presmeruje<br />

<strong>na</strong> stránku SAPA – pozri<br />

ïalej) a má aj priame<br />

odkazy <strong>na</strong> vo¾né miesta,<br />

ktoré sú zoradené pod¾a 11 odborov.<br />

Nechýbajú informácie a rady<br />

pre uchádzaèov o zamest<strong>na</strong>nie,<br />

ktoré sa skrývajú za odkazom<br />

Poradòa. Dozviete sa, ako h¾ada<br />

dohodnú vlastné personálne<br />

riešenie. Cenník je prístupný všetkým<br />

návštevníkom z úvodnej<br />

stránky.<br />

Niektoré z odkazov vás presmerujú<br />

<strong>na</strong> adresu <strong>www</strong>.info.profesia.sk,<br />

kde sú èlánky, ktoré boli<br />

uverejnené v papierovom týdenníku<br />

Profesia. Medzi nimi nájdete<br />

aj dôleité návody, ako <strong>na</strong>písa<br />

ivotopis a sprievodný list.<br />

Praktická je bublinová pomoc pri<br />

nové zamest<strong>na</strong>nie, ako <strong>na</strong>písa<br />

ivotopis a motivaèný list, èo záujemcov<br />

èaká pri osobnom pohovore<br />

a <strong>na</strong> èo sa majú pripravi,<br />

aké nástrahy sa pri pohovore<br />

môu vyskytnú, èo sú referencie<br />

a aký majú výz<strong>na</strong>m.<br />

jednotlivých odkazoch, ktorá<br />

poskytuje blišie informácie ešte<br />

pred kliknutím. Na logu top klientov<br />

sa v bublinke zasa ukáe<br />

poèet vo¾ných miest v jednotlivých<br />

firmách. Uitoèná pomôcka<br />

je agent pre ponuky, ktorý záujemcovi<br />

o prácu po vyplnení<br />

formulára sprostredkuje<br />

<strong>na</strong> jeho e-mailovú adresu<br />

automatické doruèovanie<br />

vhodných ponúk pod¾a kritérií<br />

zadaných vo formulári. Na<br />

stránke s ponukou potom<br />

jediným kliknutím <strong>na</strong> odkaz<br />

Posla c.v. mono posla<br />

e-mail so ivotopisom. Ak<br />

nevyuijete agenta, je dobré<br />

stránku <strong>na</strong>vštevova denne,<br />

lebo nové ponuky pribúdajú<br />

kadý deò.<br />

Link: <strong>www</strong>.profesia.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Komplexnos ponuky, ivotopis,<br />

sprievodný list, ponukový agent, podrob−<br />

né informácie a rady súvisiace s h¾ada−<br />

ním práce, vyh¾adávací formulár, bubli−<br />

nová pomoc, cenník sluieb<br />

☹ Nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li sme<br />

Ak chcete venova 15 minút<br />

svojho èasu, môete sa necha <strong>na</strong><br />

základe 29 dvojíc rôznych tvrdení<br />

otestova v profesijnej spôsobilosti.<br />

Alebo zodpovedaním 15 otázok<br />

si overíte obchodnícke schopnosti.<br />

Základný balík sluieb pre<br />

firmy je bezplatný, staèí sa zaregistrova<br />

vyplnením formulára.<br />

Platí sa a za doplnkové sluby.<br />

Cenník však nemá priamy odkaz<br />

<strong>na</strong> úvodnej stránke, treba kliknú<br />

<strong>na</strong> link Zamestnávatelia a a tam<br />

h¾ada odkaz <strong>na</strong> cenník.<br />

Napríklad VIP ponuka <strong>na</strong><br />

titulnej stránke s logom<br />

firmy mesaène stojí 4000<br />

korún bez DPH, neobmedzený<br />

prístup do databázy ivotopisov<br />

vyjde <strong>na</strong> 2000 korún<br />

a za poslanie elektronickej<br />

pošty s ponukou uchádzaèom,<br />

ktorí majú svoj ivotopis<br />

v databáze, sa platia 2<br />

koruny za jeden mail.<br />

Link: <strong>www</strong>.kariera.zoz<strong>na</strong>m.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ ivotopis, motivaèný list, informácie a<br />

rady súvisiace s h¾adaním práce, testy<br />

schopností, vyh¾adávací formulár<br />

☹ Prive¾a poloiek v registrácii, ponukový<br />

agent iba v rozšírenej ponuke pre<br />

zamestnávate¾ov, cenník nemá odkaz <strong>na</strong><br />

úvodnej stránke<br />

20 PC REVUE 9/2004

Aký zdroj informácií povaujete za <strong>na</strong>júèinnejší pri h¾adaní<br />

zamest<strong>na</strong>nia?<br />

Druhým dôleitým dokumentom je sprievodný list.<br />

Zohráva výz<strong>na</strong>mnú úlohu pri h¾adaní práce, pretoe ak je<br />

správne <strong>na</strong>písaný, môe zauja perso<strong>na</strong>listu. Slúi <strong>na</strong><br />

rýchle zorientovanie v ivotopise (nie je to však skrátený<br />

ivotopis) a treba v òom vyzdvihnú skúsenosti, zruènosti,<br />

schopnosti a prípadné <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie výsledky. Píše<br />

sa <strong>na</strong> jednu stranu formátu A4 a <strong>na</strong> konci je opä aktuálny<br />

dátum a vlastnoruèný podpis. Pre kadú ponuku<br />

vo¾ného pracovného miesta, <strong>na</strong> ktorú reagujete, treba <strong>na</strong>písa<br />

nový, <strong>na</strong> mieru sformulovaný list. S jedným univerzálnym<br />

neuspejete. Vychádza sa musí vdy z pracovnej<br />

pozície, o ktorú máte záujem. Existuje ešte motivaèný<br />

list, èo je vlastne sprievodný list doplnený o vyjadrenie,<br />

preèo sa èlovek uchádza o konkrétne pracovné miesto.<br />

Dôleitosti dobre <strong>na</strong>písaného ivotopisu a sprievodného<br />

listu sú si vedomí aj tvorcovia internetových stránok s ponukami<br />

vo¾ných miest. Tí <strong>na</strong>jlepší preto návštevníkov podrobne<br />

informujú, ako ivotopis a sprievodný list správne<br />

<strong>na</strong>písa, niektorí dokonca pripravili vzory, pod¾a ktorých sa<br />

dajú zhotovi vlastné dokumenty.<br />

Rozhodli sme sa zisti, aké monosti sa dajú nájs <strong>na</strong><br />

slovenských webových stránkach. Navštívili sme tie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie,<br />

aby sme sa pozreli <strong>na</strong> ich ponuku.<br />

EURES.SK<br />

Spoloèný portál <strong>na</strong> h¾adanie práce<br />

v rámci Európskej únie plus Nórska,<br />

Islandu a Švajèiarska. EURES je bezplatný<br />

servis pre uchádzaèov<br />

o prácu aj zamestnávate¾ov. Okrem<br />

ponuky vo¾ných miest s dennou<br />

aktualizáciou v rámci EÚ poskytuje<br />

návštevníkom mnostvo dôleitých<br />

informácií súvisiacich s h¾adaním<br />

práce, èi u sú to vzdelávanie, kontakty,<br />

èasto kladené otázky, tzv.<br />

e-formuláre <strong>na</strong> sociálne zabezpeèenie,<br />

vysvetlivky, alebo rady. Ve¾a<br />

z nich je v slovenèine, ale niektoré<br />

sú iba v angliètine, francúzštine<br />

alebo nemèine.<br />

Okrem rád, ako <strong>na</strong>písa ivotopis<br />

v európskom formáte, je <strong>na</strong> stránke<br />

monos stiahnu si jeho anglický<br />

a slovenský vzor vo formáte PDF.<br />

Praktické sú takisto linky <strong>na</strong> jednotlivé<br />

inštitúcie a úplné verzie dokumentov<br />

EÚ. Dozviete sa aj o tom, èo<br />

všetko treba vybavi v jednotlivých<br />

krajinách, ak tam chcete pracova<br />

alebo študova. Nechýbajú ani<br />

dôleité adresy a odkazy <strong>na</strong> tamojšie<br />

internetové stránky s ïalšími<br />

informáciami. Èlenené sú samostatne<br />

pod¾a krajín. Oceníte aj vysvetlenia<br />

o ivotných podmienkach v niektorých<br />

krajinách – v èase nášho<br />

prieskumu bolo do zoz<strong>na</strong>mu zaradených<br />

22 štátov Európskej únie.<br />

Link: <strong>www</strong>.eures.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Vzor ivotopisu, informácie a rady súvisia−<br />

ce s h¾adaním práce, vyh¾adávací formulár<br />

☹ Nemá ponukového agenta<br />

GRAFTON.SK<br />

Firma je poboèkou írskej personálnej<br />

agentúry Grafton Recruitment<br />

a zameriava sa <strong>na</strong> firmy, pre ktoré<br />

ponúka nábory uchádzaèov o prácu<br />

od radových zamest<strong>na</strong>ncov a po<br />

vrcholových ma<strong>na</strong>érov. Stránka<br />

poradí, ako sa pripravi <strong>na</strong> vstupný<br />

pohovor. Oddelenie pevných pracovných<br />

pozícií sa prevane sústreïuje<br />

<strong>na</strong> umiestòovanie stredných<br />

a vyšších ma<strong>na</strong>érov do hlavného<br />

pracovného pomeru. Oddelenie<br />

doèasných pracovných pomerov je<br />

zamerané <strong>na</strong> tzv. personálny lízing,<br />

keï firma svojim klientom „poièiava“<br />

hlavne študentov a manuálne<br />

pracujúcich zamest<strong>na</strong>ncov. Poèas<br />

pôsobenia Graftonu v strednej<br />

Európe sa doèasné zamestnávanie<br />

týkalo predovšetkým sprostredkovania<br />

nekvalifikovanej práce.<br />

Poloka Posla ivotopis vás presmeruje<br />

<strong>na</strong> on-line formulár so<br />

základnými povinnými polokami –<br />

meno, priezvisko a e-mailová<br />

adresa. ivotopis však pripájate<br />

v textovom formáte a <strong>na</strong> výber je<br />

formát DOC, ASCII, PDF alebo ZIP.<br />

Výhodná je poloka H¾adaj pozíciu,<br />

kde sa <strong>na</strong> základe vloeného slova<br />

dá z databázy získa zoz<strong>na</strong>m<br />

vo¾ných miest.<br />

Ve¾mi praktické informácie nájdete<br />

pod odkazom Poradòa pre<br />

uchádzaèov, kde sú uitoèné tipy,<br />

ako si budova kariéru a h¾ada<br />

prácu. Stránka obsahuje ïalšie<br />

odkazy <strong>na</strong> témy, ako odporúèania<br />

pre plánovanie kariéry, èasté otázky<br />

pri pohovoroch, metódy výberu,<br />

ako <strong>na</strong>písa ivotopis a motivaèný<br />

list, èasté otázky uchádzaèov, <strong>na</strong> èo<br />

sa môete spýta poèas pohovoru.<br />

Oceníte aj vzor ivotopisu a motivaèného<br />

listu.<br />

Link: <strong>www</strong>.grafton.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Vyh¾adávací formulár, vzory ivotopisu<br />

a motivaèného listu, tipy, ako si h¾ada<br />

prácu<br />

☹ Chýba ponukový agent<br />

9/2004 PC REVUE 21

R E V U E<br />

MOJAPRACA.SK<br />

Internetová burza práce vznikla vo<br />

februári tohto roku a pod¾a vyjadrenia<br />

spoloènosti jej hlavným cie¾om<br />

je poskytova inzerentom profesionálne<br />

sluby pri zachovaní minimálnych<br />

cien. Prevádzkovate¾ takisto<br />

chce postupne zautomatizova<br />

vyh¾adávanie a zaraïovanie pracovných<br />

ponúk. Sluby sú zadarmo pre<br />

uchádzaèov o prácu. Firmy a personálne<br />

agentúry neplatia za základný<br />

balík, ktorý obsahuje registráciu,<br />

vkladanie pracovných ponúk, ich<br />

administráciu, pridanie opisu spoloènosti,<br />

prípadne odkazu <strong>na</strong> jej<br />

stránku k inzerovanej ponuke, hotline<br />

podporu a rozoslanie pracovných<br />

ponúk e-mailom záujemcom,<br />

ktorí sú v databáze uchádzaèov.<br />

Personálne agentúry môu v rámci<br />

základného balíka k inzerovanému<br />

miestu prida aj opis spoloènosti,<br />

pre ktorú h¾adajú uchádzaèa.<br />

Doplnkový (spoplatnený) balík<br />

zahàòa monos pridávania TOP<br />

ponúk, umiestnenie loga firmy <strong>na</strong><br />

úvodnej stránke a prístup do databázy<br />

ivotopisov. Za vkladanie TOP<br />

ponúk firiem sa za jednu <strong>na</strong> týdeò<br />

platí 10 korún bez DPH, neobmedzený<br />

poèet stojí týdenne 120 Sk.<br />

Za prístup k ivotopisom uchádzaèov<br />

o prácu treba zaplati 20 Sk <strong>na</strong><br />

týdeò. TOP ponuky sa umiestòujú<br />

pred štandardné <strong>na</strong> zaèiatok<br />

zoz<strong>na</strong>mu. Cenník je prístupný všetkým<br />

návštevníkom z úvodnej<br />

stránky.<br />

Uchádzaè o prácu pri registrácii<br />

vypåòa meno, priezvisko, adresu,<br />

e-mail a prihlasovacie meno<br />

a heslo. H¾ada prácu si môe<br />

v ponuke personálnych agentúr,<br />

firiem, úradu práce, au-pair, brigád<br />

a zo zahranièia.<br />

Ponukový agent koncom júla ešte<br />

nebol k dispozícii. Pomocník<br />

a vysvetlivky, doplnkové informácie<br />

a poradòa takisto chýbali, ani<br />

návod <strong>na</strong> <strong>na</strong>písanie štruktúrovaného<br />

ivotopisu a motivaèného<br />

listu sme ne<strong>na</strong>šli.<br />

Link: <strong>www</strong>.mojapraca.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Cenník sluieb<br />

☹ Chýba ponukový agent, nemá doplnkové<br />

informácie<br />

TRHPRACE.SK<br />

Stránku mono porovnáva s predchádzajúcou.<br />

Presmeruje vás <strong>na</strong> òu<br />

aj adresa <strong>www</strong>.job.sk. Súèasou inzerovaných<br />

pracovných pozícií sú aj<br />

miesta v zahranièí, brigády a práca<br />

<strong>na</strong> doma. Ak viete presne, èo h¾adáte,<br />

máte jasnú predstavu o pracovnej<br />

pozícii, <strong>na</strong>jlepšie je hneï<br />

prejs do rozšíreného vyh¾adávania.<br />

Registraèný formulár uchádzaèa<br />

o prácu má 7 poloiek, z toho 3 sú<br />

povinné – meno, prihlasovacie<br />

meno a heslo. Registrovaný<br />

pouívate¾ po prihlásení môe<br />

vloi svoj ivotopis do databázy,<br />

posla ivotopis firme ako odpoveï<br />

<strong>na</strong> ponúkané miesto, vytvori si<br />

agenta a dostáva ponuky e-mailom,<br />

vhodné pracovné pozície si<br />

zaradi medzi zaujímavé a potom<br />

sa k nim v prípade potreby vráti.<br />

Pri konfigurovaní agenta treba ma<br />

<strong>na</strong> pamäti, e bez <strong>na</strong>definovaných<br />

kritérií budú prichádza do schránky<br />

elektronickej pošty všetky nové<br />

ponuky. Pri ivotopise je zaujímavá<br />

funkcia dovo¾ujúca<br />

prepí<strong>na</strong><br />

stav z aktívneho<br />

<strong>na</strong> pasívny alebo<br />

neaktívny.<br />

Aktívny je k dispozícii<br />

všetkým<br />

zamestnávate-<br />

¾om h¾adajúcim<br />

vhodných kandidátov.<br />

Pasívny je<br />

posielaný<br />

e-mailom firmám<br />

pri splnení poiadaviek,<br />

zadaných vo vyh¾adávacích<br />

kritériách. Neaktívny nie je prístupný<br />

pre nikoho, iba uchádzaè o zamest<strong>na</strong>nie<br />

si ho môe upravova.<br />

Firmy si môu zaplati TOP ponuky,<br />

<strong>na</strong> stránke oz<strong>na</strong>èované ako<br />

prednostné. Jednotýdenný interval<br />

stojí 250 korún bez DPH a ce<strong>na</strong> sa<br />

postupne zvyšuje a po 3 mesiace<br />

za 1800 Sk. Zamestnávatelia okrem<br />

bezplatného balíka sluieb Štandard<br />

majú k dispozícii aj Štandard Plus<br />

za 3000 korún <strong>na</strong> mesiac a Professio<strong>na</strong>l<br />

s cenou 5000 Sk/mesiac.<br />

Pomocník a vysvetlivky <strong>na</strong><br />

pouívanie sú rôzne porozde¾ované<br />

po jednotlivých slubách, praktickejšie<br />

pre návštevníka stránky by<br />

bolo ich skoncentrovanie <strong>na</strong> jedno<br />

miesto.<br />

Link: <strong>www</strong>.trhprace.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Má ponukového agenta, vyh¾adávací<br />

formulár, cenník sluieb<br />

☹ Vysvetlivky sú roztrúsené po jednotlivých<br />

slubách<br />

22 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

GLOBIUM.SK<br />

Ponuka personálnej agentúry sa zameriava <strong>na</strong> vo¾né<br />

miesta v oblasti IT. V odkaze Informácie pre<br />

uchádzaèov nájdete aj príklad štruktúrovaného<br />

ivotopisu. O motivaènom liste sa však niè nedozviete.<br />

Takisto sa treba zaregistrova, aby ste mohli<br />

vyuíva sluby ponukového agenta.<br />

Nepodporuje však zatia¾ monos vloi štruktúrovaný<br />

ivotopis, zaradenie uchádzaèov do databázy<br />

po vyplnení on-line formulára sa v èase<br />

nášho prieskumu koncom júla iba pripravovalo.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi spoloènosami<br />

tu nenájdete rady pre uchádzaèov o prácu ani<br />

ïalšie praktické postrehy, ktoré by im pomohli<br />

pri h¾adaní zamest<strong>na</strong>nia. Vyplýva to zrejme zo<br />

zamerania firmy Globium <strong>na</strong> úzky a ve¾mi špecializovaný<br />

segment pracovného trhu.<br />

Link: <strong>www</strong>.globium.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Ponukový agent, <strong>na</strong>jnovšie vo¾né miesta <strong>na</strong> úvodnej strán−<br />

ke, vzor ivotopisu a jeho prázd<strong>na</strong> šabló<strong>na</strong><br />

☹ V súèasnosti neexistuje motivaèný list<br />

a on−line vloenie ivotopisu, poskytuje málo všeobecných<br />

informácií<br />

SAPA.SK<br />

Dá sa <strong>na</strong> òu dosta aj cez adresu <strong>www</strong>.zamest<strong>na</strong>nie.sk.<br />

Návštevníka tejto stránky to hneï <strong>na</strong><br />

úvod zorientuje, e ponuka je urèená hlavne pre<br />

študentov a mladých ¾udí, ktorí sa chcú zdoko<strong>na</strong>li<br />

v jazyku (angliètine) a zarobi si v cudzine<br />

(Anglicko, USA), prípadne majú záujem študova<br />

v strednej škole v spomí<strong>na</strong>ných krajinách.<br />

Ponuka práce sa vzahuje aj <strong>na</strong> au-pair v Európe<br />

a USA a sezónne práce v Nórsku.<br />

Cez odkaz Supertabu¾ka mono prejs <strong>na</strong><br />

preh¾ad <strong>na</strong>jpopulárnejších pracovných programov,<br />

kde sú okrem iného informácie o poplatkoch,<br />

jazykových poiadavkách, dåke pobytu,<br />

veku uchádzaèa, orientaènom zárobku a poadovanom<br />

vzdelaní. Vzh¾adom <strong>na</strong> špecifickos zamerania<br />

tejto internetovej ponuky ani neh¾adajte<br />

podrobné informácie a rady súvisiace s h¾adaním<br />

práce, vloenie ivotopisu, ponukového agenta<br />

a iné štandardné súèasti bených webových stránok<br />

sprostredkujúcich zamest<strong>na</strong>nie.<br />

Aj <strong>na</strong> tejto stránke funguje bublinová pomoc,<br />

ale iba <strong>na</strong> odkazoch v záhlaví.<br />

Link: <strong>www</strong>.sapa.sk<br />

Hodnotenie<br />

☺ Supertabu¾ka pracovných programov<br />

☹ Bublinová pomoc pouitá iba <strong>na</strong> malú èas stránky<br />

PONUKA SLUIEB NA<br />

JEDNOTLIVÝCH STRÁNKACH<br />

Pre lepšiu orientáciu sme sluby v ponuke jednotlivých<br />

firiem zaradili do tabu¾ky. Zaujímalo nás, èi<br />

<strong>na</strong> jednotlivých stránkach mono nájs návod <strong>na</strong><br />

tvorbu ivotopisu a motivaèného listu, èi je tam<br />

poradòa s konkrétnymi radami a èi vyh¾adávanie<br />

vhodných vo¾ných pozícií u¾ahèuje agent.<br />

Firma Monosti <strong>na</strong> u¾ahèenie práce Internetová adresa<br />

ivotopis Motivaèný list Poradòa Agent<br />

Profesia áno áno áno áno <strong>www</strong>.profesia.sk<br />

Kariéra – Zoz<strong>na</strong>m áno áno áno áno 1) kariera.zoz<strong>na</strong>m.sk<br />

Eures áno nie áno nie <strong>www</strong>.eures.sk<br />

Moja práca nie nie nie nie <strong>www</strong>.mojapraca.sk<br />

Trh práce nie nie nie áno <strong>www</strong>.trhprace.sk<br />

Grafton Recruitment áno áno áno nie <strong>www</strong>.grafton.sk<br />

Globium nie nie nie áno <strong>www</strong>.globium.sk<br />

SAPA nie nie nie nie <strong>www</strong>.sapa.sk<br />

1) Iba v platených slubách pre zamestnávate¾ov<br />

ZÁVER<br />

Ponuka v oblasti h¾adania práce cez internet je <strong>na</strong><br />

Slovensku pomerne slušná. Viacerí sprostredkovatelia<br />

sa návštevníkom svojich stránok úspešne usilujú<br />

zjednoduši a u¾ahèi rutinné práce. Takisto<br />

s poskytovaním informácií, tipov a rád sa mnohí<br />

vyrov<strong>na</strong>li ve¾mi dobre, take uchádzaèi o prácu sa<br />

majú pod¾a èoho orientova. Z nášho porov<strong>na</strong>nia ako<br />

<strong>na</strong>jlepšia alter<strong>na</strong>tíva <strong>na</strong> h¾adanie práce <strong>na</strong> internete<br />

vychádza Profesia.sk.<br />

Je <strong>na</strong>jkomplexnejšia,<br />

má <strong>na</strong>jširšiu ponuku,<br />

<strong>na</strong>jväèší výber vo¾ných<br />

miest a obsahuje<br />

<strong>na</strong>jviac ivotopisov,<br />

poskytuje mnostvo<br />

potrebných doplòujúcich<br />

informácií, rád<br />

a tipov.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 23

R E V U E P R E H ¼ A D & T E S T<br />

Bezpeènostné kamerové<br />

systémy<br />

Ondrej Macko<br />

U ste iste boli<br />

v situácii, e ste<br />

chceli ma preh¾ad<br />

o tom, èo sa práve deje vo<br />

vašom dome alebo v kancelárii,<br />

ak ste niekde inde. Mono sa<br />

vám u aj nieèo stratilo a radi<br />

by ste si prehrali záz<strong>na</strong>m, èo<br />

sa <strong>na</strong> pracovnom stole stalo<br />

poèas vašej neprítomnosti.<br />

Alebo sa chcete zabezpeèi<br />

proti nevítanej návšteve<br />

a potrebujete aj nejaký<br />

systém <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>movanie<br />

alarmov.<br />

Iste vás v tejto súvislosti <strong>na</strong>padlo,<br />

e osobný poèítaè by predsa nieèo<br />

takéto mal vedie zabezpeèi.<br />

V tomto èlánku sa dozviete, e aj<br />

bené PC prepojené s kamerou to<br />

dokáe. Nebudeme sa však venova<br />

profesionálnym zariadeniam, ktoré sú urèené<br />

<strong>na</strong>pr. pre banky alebo iné dôleité priestory. Tieto<br />

zariadenia pouívajú kamery s ove¾a vyšším rozlíšením<br />

a aj nároky <strong>na</strong> ukladanie obrazu sú podstatne<br />

vyššie. Prirodzene, iná je aj ich ce<strong>na</strong>.<br />

Sústredíme sa <strong>na</strong> špecializované doplnkové karty,<br />

ktoré sú urèené pre poèítaè a v spolupráci s kamerou<br />

alebo kamerami poslúia ako inteligentné<br />

zabezpeèovacie systémy v domácnosti alebo menšej<br />

kancelárii. Nájdete tu aj informácie o špeciálnych<br />

kamerách, ktoré sú integrované s vyhodnocovacou<br />

elektronikou, a teda u nevyadujú pripojenie<br />

k poèítaèu. Majú vlastnú elektronickú výbavu<br />

a pripájajú sa priamo <strong>na</strong> poèítaèovú sie. Dokonca<br />

sme <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu výzvu dostali aj kameru, ktorá dokáe<br />

komunikova s poèítaèom bezdrôtovo. Teda <strong>na</strong><br />

mieste inštalácie vám potom postaèuje len <strong>na</strong>pájacie<br />

<strong>na</strong>pätie, nijaký iný kábel nepotrebujete. Mali<br />

sme aj zariadenie, ktoré opä funguje autonómne<br />

a <strong>na</strong>vyše správy o udalostiach oz<strong>na</strong>muje aj <strong>na</strong> váš<br />

mobil v podobe MMS správ.<br />

Na všeobecný výklad o monostiach takýchto<br />

zariadení <strong>na</strong>dväzujeme predstavením konkrétnych<br />

zariadení z príslušnej kategórie.<br />

Špecializovaný<br />

ovládací pult<br />

zabezpeèova−<br />

cieho systému<br />

MONITOROVACIE SYSTÉMY<br />

V MINULOSTI A TERAZ<br />

Ako bezpeènostné monitorovacie systémy sa v minulosti<br />

pouívali špecializované zariadenia, ktorých<br />

základom bol <strong>na</strong>jèastejšie pomalobený a<strong>na</strong>lógový<br />

videorekordér. Na toto zariadenie bolo pripojených<br />

nieko¾ko kamier a ich signál sa <strong>na</strong>hrával<br />

<strong>na</strong> pásku. Vyhodnocovanie udalostí bolo úlohou<br />

stránej sluby, ktorá sledovala monitory a manuálne<br />

hlásila <strong>na</strong>rušenie priestoru. Pokia¾ bolo potrebné<br />

nieèo v záz<strong>na</strong>moch <strong>na</strong> páskach vyh¾ada,<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to opä manuálnu prácu a trpezlivé sledovanie<br />

monitora. Po urèitom èase sa záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong><br />

archivovaných páskach prepísal aktuálnym záz<strong>na</strong>mom.<br />

Obyèajne po piatich takýchto cykloch sa pásky<br />

vyradili z prevádzky. Nevýhody sú zrejmé –<br />

nároèná ¾udská práca a monos zlyhania ¾udského<br />

faktora, ako aj cenová nároènos.<br />

Neskôr pribudli digitálne zariadenia so zabudovanou<br />

inteligenciou, ktorá <strong>na</strong>hradzuje ¾udskú èinnos.<br />

Archívnym zariadením je obyèajne pevný<br />

disk, <strong>na</strong> ktorý sa opakovane ukladá digitalizovaný<br />

obraz. Odpadá manipulácia s páskami a detekcia<br />

mimoriadnych situácií je automatická. Digitálne<br />

videorekordéry <strong>na</strong> tento<br />

úèel bývajú <strong>na</strong>jèastejšie vybavené<br />

vstupmi pre 16 a viac<br />

kamier. Niekedy je súèasou<br />

takéhoto zariadenia aj ovládací<br />

pult, ktorý dokáe prepí<strong>na</strong><br />

obraz snímaný konkrétnou<br />

kamerou <strong>na</strong> hlavný monitor a dokáe<br />

aj ovláda <strong>na</strong>smerovanie kamery.<br />

Takéto zariadenia majú nevýhodu v tom,<br />

e ich ce<strong>na</strong> je dos vysoká. Ve¾kou výhodou je vysoká<br />

spo¾ahlivos a jednoduché pouívanie.<br />

Monitorovacie systémy zaloené <strong>na</strong> poèítaèi sa<br />

hlavne v minulosti povaovali za ve¾mi nespo-<br />

Digitálny rekordér <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m videa a audia – sú aj<br />

vyhotovenia s vymenite¾ným pevným diskom<br />

¾ahlivé. Istý podiel viny <strong>na</strong> tom niesli výrobcovia<br />

softvéru (operaèného systému a aplikácií). Dozaista<br />

viete, e <strong>na</strong>pr. udra operaèný systém<br />

Microsoft Windows 95 v neustálej prevádzke viac<br />

ako tri dni bola skôr výnimka ako pravidlo. Súèasné<br />

operaèné systémy i aplikácie sú <strong>na</strong> tom podstatne<br />

i<strong>na</strong>k, ich spo¾ahlivos je ove¾a vyššia. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e sa dajú poui aj pre zabezpeèovacie<br />

systémy. Navyše súèasou karty býva tzv. Watch<br />

Dog. Ide o zariadenie <strong>na</strong> karte, ktoré sleduje èinnos<br />

poèítaèa. Pokia¾ zistí, e èinnos poèítaèa vykazuje<br />

príz<strong>na</strong>ky zlyhania, vygeneruje signál. Konektor<br />

<strong>na</strong> karte je pritom prepojený so signálom<br />

reset <strong>na</strong> základnej karte. Z<strong>na</strong>mená to, e v prípade<br />

nesprávnej funkcie sa poèítaè automaticky zresetuje.<br />

Navyše v ovládacom programe býva monos<br />

automaticky resetova poèítaè <strong>na</strong>pr. raz za<br />

mesiac v presne urèenom èase.<br />

Prepojenie signálu Watch Dog <strong>na</strong> reset <strong>na</strong> základnej doske<br />

24 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

Obraz realizovaný kamerou so snímaním od 3 luxov (v¾avo) a od 10 luxov (vpravo). Záz<strong>na</strong>m bol vyhotovený zhruba<br />

v rov<strong>na</strong>kej noènej dobe.<br />

KAMERY<br />

Ve¾mi dôleitou èasou zabezpeèovacieho systému<br />

je kamera. Dnes sa <strong>na</strong>jèastejšie pouíva typ CCD.<br />

Dôleité je jej rozlíšenie obrazu, odolnos vonkajšiemu<br />

prostrediu a hlavne jej citlivos. Ak chcete<br />

zabezpeèi a<strong>na</strong>lýzu obrazu zo sledovaného priestoru<br />

aj v noci, musíte ma kameru schopnú sníma<br />

aj scénu pri slabom osvetlení (<strong>na</strong>pr. v noci). Výhodné<br />

je, ak sa dá prepí<strong>na</strong> medzi farebným a monochromatickým<br />

snímaním kamery, pretoe monochromatický<br />

obraz je pri zlých svetelných podmienkach<br />

výhodnejší.<br />

Na obrázku vidíte záber z kamery s <strong>na</strong>jniším<br />

svetelným rozsahom od 3 a 10 luxov. Ako vyplýva<br />

z tohto obrázka, v prípade kamery s niším rozlíšením<br />

je moná lepšia detekcia obrazu.<br />

Dizajn súèasných kamier je obyèajne polgu¾ový<br />

a umoòuje montá <strong>na</strong> strop alebo stenu. Existujú<br />

prípady, keï sa kamera montuje skryto, <strong>na</strong>pr. do<br />

svietidla alebo ventilátora. Kamery <strong>na</strong> snímanie<br />

Kamera<br />

HomeWatchCam –<br />

jednoduché<br />

riešenie<br />

zabezpeèovacieho<br />

systému<br />

v domácnosti<br />

a menších<br />

kancelárskych<br />

priestoroch<br />

Zadný panel karty s pripojením štyroch kamier (porty BNG)<br />

a digitálnych vstupov a výstupov<br />

vonkajších priestorov sa vyz<strong>na</strong>èujú vysokou odolnosou<br />

vonkajšiemu prostrediu, ako aj oslneniu.<br />

Na dia¾kové <strong>na</strong>toèenie kamery sa pouíva tzv.<br />

systém PLZ. Pri òom je kamera <strong>na</strong>jèastejšie pripojená<br />

aj pomocou sériového portu. Takto sa dá <strong>na</strong><br />

dia¾ku zmeni <strong>na</strong>pr. mierka (zoom) zobrazenia,<br />

<strong>na</strong>toèenie do strán a pod. Dokonca mono zada aj<br />

výz<strong>na</strong>èné body pri pohybe kamery a dobu zotrvania<br />

v nich. Takto sa dá vytvori trajektória kamier<br />

<strong>na</strong> sledovanie väèšieho priestoru alebo priamo<br />

ovláda pohyby kamery z ovládacieho softvéru.<br />

MONITOROVACIE KAMEROVÉ<br />

SYSTÉMY NA PC<br />

Základom takýchto systémov zaloených <strong>na</strong> osobnom<br />

poèítaèi je karta PCI, ktorá sa montuje do vnútra<br />

PC. Na jej paneli sú umiestnené vstupy pre kamery,<br />

<strong>na</strong>jèastejšie je to typ oz<strong>na</strong>èený ako BNC alebo<br />

Cinch. Okrem toho je èasto <strong>na</strong> paneli umiestnený<br />

ïalší konektor pre digitálne vstupy a výstupy<br />

(rozoberieme neskôr).<br />

Najèastejšie <strong>na</strong> jednu kartu mono pripoji štyri<br />

kamery. Mali sme však aj kartu, <strong>na</strong> ktorú môete<br />

pripoji 16 kamier, ale to je skôr hudba budúcnosti<br />

ako štandardný stav. Ale pozor! Ak nechcete zapoji<br />

všetky kamery <strong>na</strong> vstupe, mali by<br />

ste nevyuité vstupy pre kamery vyradi<br />

v ovládacom softvéri. Je to dôleité,<br />

pretoe ak necháte povolené neobsadené<br />

vstupy pre kamery, ovládací systém<br />

sa bude s<strong>na</strong>i rozpoz<strong>na</strong> nejaký obraz<br />

aj z týchto vstupov. Následkom toho sa<br />

neúmerne zvýši jas a aj obraz poskytovaný<br />

zo zapojenej kamery bude takmer<br />

celý biely.<br />

Ako ste u urèite pochopili, neoddelite¾nou<br />

súèasou zabezpeèovacieho<br />

systému je ovládací softvér a ovládaè<br />

pre kartu. My sme pri <strong>na</strong>šich skúškach<br />

pouili operaèný systém Microsoft<br />

Windows XP s SP1, poèítaè s procesorom<br />

Intel Pentium 3 GHz a základnou<br />

doskou s èipovou súpravou od firmy<br />

Intel. Viacero dodávate¾ov zabezpeèovacích<br />

systémov pouitie poèítaèov zaloených <strong>na</strong><br />

platforme Intel vyloene odporúèa (<strong>na</strong> rozdiel od<br />

procesorov od firmy AMD a èipovej súpravy VIA).<br />

Nerobili sme v tejto oblasti nejaké rozsiahle skúšky.<br />

Pravda je, e <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej testovacej zostave sme<br />

<strong>na</strong>inštalovali a prevádzkovali všetky zariadenia bez<br />

väèších problémov. Na skúšku sme vyskúšali <strong>na</strong>jlacnejšie<br />

riešenie zabezpeèovacieho systému aj <strong>na</strong><br />

poèítaèi s procesorom AMD Athlon 2800+ a nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

sme pritom nijaký problém.<br />

Rozhranie programu <strong>na</strong> zabezpeèenie domáceho alebo<br />

kancelárskeho priestoru<br />

Nastavenie kamery s monosou masky <strong>na</strong> detekciu pohybu<br />

a privátnych zón<br />

POUÍVANIE A MONOSTI<br />

OVLÁDACIEHO SOFTVÉRU<br />

Ovládací softvér zabezpeèovacích kariet predovšetkým<br />

zobrazuje a monitoruje vstupy z pripojených<br />

kamier. Na monitore poèítaèa potom vidíte všetky<br />

štyri výstupy z kamier alebo zväèšený výstup zo<br />

zvolenej kamery. V jednom poèítaèi sa obyèajne dá<br />

poui viac kariet a ovládací softvér ich dokáe rozpoz<strong>na</strong><br />

a zaradi do jedného programu. V takomto<br />

prípade môete <strong>na</strong>raz vidie 8, 12 alebo aj 16 výstupov<br />

z pripojených kamier.<br />

Rozdiely medzi jednotlivými kartami sú hlavne<br />

v monostiach ovládacieho softvéru, ïalej v opakovacej<br />

frekvencii obrazu, pouitom formáte záz<strong>na</strong>mu<br />

obrazu a monosti digitálnych vstupov a výstupov.<br />

V <strong>na</strong>stavení kadej kamery sa dá v ovládacom<br />

softvéri <strong>na</strong>stavi detekcia pohybu. Z<strong>na</strong>mená to, e<br />

ovládací systém monitoruje jednotlivé kamery,<br />

a pokia¾ rozpozná zmenu obrazu, vyhlási tzv.<br />

alarm. To z<strong>na</strong>mená, e poèítaè môe vygenerova<br />

nejaký zvuk, pošle mail <strong>na</strong> vopred definovanú elektronickú<br />

adresu alebo cez pripojený modem zavolá<br />

nejaké èíslo. Takisto zvyèajne mono <strong>na</strong>stavi, e<br />

obraz kamery, <strong>na</strong> ktorej bol rozpoz<strong>na</strong>ný pohyb, sa<br />

automaticky zväèší <strong>na</strong> celú obrazovku <strong>na</strong> monitore<br />

PC. Okrem toho mono zapnú aj digitálny výstup,<br />

pokia¾ ho karta podporuje. To sa <strong>na</strong>jèastejšie realizuje<br />

pomocou relé, ktoré sa zo stavu otvorené prepne<br />

do stavu zatvorené. Pripojená elektronická výbava<br />

potom zabezpeèí ïalšie spracovanie signálu,<br />

<strong>na</strong>pr. spustenie hlasitého alarmu, blokovanie elektronických<br />

zámkov v miestnosti a pod.<br />

Detekciu pohybu v príslušnom poh¾ade kamery<br />

pri istých typoch zabezpeèovacích zariadení<br />

mono ïalej spresni. Z aktuálneho záberu kamery<br />

vyberiete iba tú èas, v ktorej sa bude uplatòova<br />

detekcia pohybu. Takýchto èastí môe by v poh¾ade<br />

kamery viac, obyèajne sú v poh¾ade vyz<strong>na</strong>èe-<br />

26 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

Zobrazenie mapy s umiestnením kamier, digitálnych vstupov a výstupov<br />

né èerveným šrafovaním. Funkcie vyšších kariet<br />

umoòujú <strong>na</strong>stavi aj citlivos detekcie pohybu tak,<br />

aby sa <strong>na</strong>pr. pohyby závesu v miestnosti zbytoène<br />

neoz<strong>na</strong>movali ako nebezpeèné vniknutie do strá-<br />

eného priestoru. Rov<strong>na</strong>ko niektoré ovládacie softvérové<br />

vybavenie umoòuje aj úplné zakrytie èasti<br />

poh¾adu. Ide o niektoré privátne priestory, ktoré<br />

nie je vhodné monitorova (<strong>na</strong>pr. skúšobòa v predajni<br />

odevov). Pokroèilé zabezpeèovacie karty majú<br />

aj monos <strong>na</strong>hratia obrazovej scény pred okamihom<br />

alarmu (z buffera) alebo istý èas po òom.<br />

Okrem digitálneho výstupu ovládací softvér<br />

dokáe rozpoznáva aj digitálne vstupy. Na väèšine<br />

kariet sa <strong>na</strong>chádzajú dva vstupy a jeden výstup.<br />

Digitálny vstup sa dá poui <strong>na</strong>pr. v podobe strá-<br />

enia otvorenia dverí. Dverový kontakt je cez elektronickú<br />

výbavu pripojený k digitálnemu vstupu<br />

a ovládací softvér môe pod¾a jeho stavu hlási<br />

Prístup k zobrazeniu scény cez internet – vyaduje sa pevná<br />

IP adresa aplikácie<br />

alarm. Ïalším príkladom môe by vyuitie<br />

výstupu z hlásièa poiaru/prítomnosti<br />

dymu alebo z digitálneho<br />

teplomera s <strong>na</strong>stavenou prahovou<br />

hodnotou.<br />

Aby mal pouívate¾ presný preh¾ad<br />

o umiestnení jednotlivých kamier, digitálnych<br />

vstupov a výstupov v stráenom<br />

priestore, niektoré ovládacie<br />

nástroje umoòujú aj zobrazenie mapy<br />

umiestenia týchto prvkov. Odporúèame<br />

mapu objektu <strong>na</strong>fotografova digitálnym<br />

fotoaparátom a potom ju do programu<br />

importova. Kamery, vstupy a výstupy<br />

sa umiestòujú priamo pomocou<br />

myši, správca systému hneï vidí aj<br />

poh¾ad z aktuálne umiestòovanej kamery.<br />

Pouívate¾ potom môe v hlavnom<br />

programe zvoli aj zobrazenie mapy<br />

súbene s aktuálnymi zábermi z kamier.<br />

Na kontrolu priestoru v prípade alarmu alebo<br />

èisto rutinnú kontrolu by sa vám urèite hodil aj<br />

dia¾kový prístup k zabezpeèovaciemu systému. Ide<br />

o prípady, keï ste <strong>na</strong>pr. doma a zabezpeèovací systém<br />

hlási <strong>na</strong>rušenie priestoru v práci. Pri tomto<br />

spôsobe sa pomocou modemu alebo – ešte lepšie –<br />

pomocou rýchleho internetového pripojenia „pozriete“,<br />

èo sa vlastne v stráenom priestore práve<br />

deje. Dnešné ovládacie nástroje poskytujú tento<br />

spôsob prístupu k aplikácii. Buï sa dodáva špeciál<strong>na</strong><br />

aplikácia (oz<strong>na</strong>èená èasto ako RemoteAccess),<br />

alebo pouijete bený prehliadaè internetových<br />

stránok (<strong>na</strong>pr. Internet Explorer). Pri poiadavke <strong>na</strong><br />

prístup pomocou internetu je pod¾a nášho názoru<br />

ideálne, ak máte pripojenie ADSL a stráený priestor<br />

má pevnú adresu IP. Potom zvyèajne staèí zadanie<br />

tejto adresy do prehliadaèa a dostanete informáciu<br />

o obraze z kamier. Aj v tomto poh¾ade obyèajne<br />

môete prepí<strong>na</strong> poèet súèasne zobrazených<br />

kamier a manipulova s kamerou. Monos prístupu<br />

k údajom cez internet sa dá chráni heslom.<br />

Okrem hlásenia alarmu v prípade detekcie pohybu<br />

a digitálnych vstupov takmer všetky karty dokáu<br />

hlási aj tú <strong>na</strong>jkratšiu stratu videosignálu<br />

(<strong>na</strong>pr. po prestrihnutí kábla videokamery).<br />

Na ukladanie videa sa pouíva buï rýchla kompresia<br />

do formátu Motion JPEG, alebo priestorovo<br />

efektívny formát MPEG-4. V niektorých prípadoch<br />

má pouívate¾ <strong>na</strong> výber, ktorý formát bude pouíva.<br />

V prípade formátu MPEG-4 vystaèíte aj<br />

s poèítaèom so 40 GB diskom <strong>na</strong> nepretrité ukladanie<br />

obrazu <strong>na</strong>pr. v rozsahu jedného alebo dvoch<br />

týdòov (závisí od komplikovanosti a dy<strong>na</strong>miky<br />

sledovanej scény). V ovládacom softvéri sa èasto dá<br />

<strong>na</strong>stavi automatický presun uloeného videa <strong>na</strong><br />

iné médium alebo jeho prepisovanie.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

AverMedia Smart Guard<br />

Ide o pomerne jednoduchý zabezpeèovací<br />

systém <strong>na</strong> jednej karte s konektorom<br />

PCI. Obsahuje<br />

štyri porty Cinch <strong>na</strong><br />

vstup od kamier<br />

a jeden port Cinch<br />

<strong>na</strong> výstup <strong>na</strong> externý<br />

monitor. Pomocou<br />

ovládacieho softvéru volíte<br />

poèet zobrazených kamier (1 alebo<br />

4), vyberáte poh¾ad kamery, ktorý je<br />

súèasne prepojený s výstupom <strong>na</strong> externý monitor.<br />

Ovládací softvér umoòuje detekciu pohybu<br />

a pouívate¾ môe zada aj vybranú èas scény <strong>na</strong><br />

rozpoznávanie pohybu. K beným funkciám patrí<br />

<strong>na</strong>stavenie kontrastu, jasu a saturácie obrazu<br />

z kamery. Pouívate¾ má k dispozícii oz<strong>na</strong>movanie<br />

alarmu, ako i sig<strong>na</strong>lizáciu prístupu k bezpeènostnému<br />

systému zvonka – cez internet alebo mail.<br />

Z monitorovaného obrazu sa dá vytvára dokumentaèná<br />

snímka, obraz sa <strong>na</strong>hráva vo formáte<br />

MPEG-4. Prístup k niektorým funkciám ovládacieho<br />

softvéru sa dá chráni heslom. Karta nepodporuje<br />

digitálne vstupy a výstupy, <strong>na</strong>raz môu by<br />

v poèítaèi dve karty, a teda monitorova môete<br />

osem kamier.<br />

Technické parametre: 4 vstupy pre kamery,<br />

maximál<strong>na</strong> snímkovacia frekvencia 30 fps (platí<br />

pre jeden kanál a <strong>na</strong>jnišie rozlíšenie), maximálne<br />

rozlíšenie 320 × 240 bodov, videokompresia<br />

MPEG-4<br />

Poiadavky <strong>na</strong> PC: procesor<br />

Intel Celeron 800 MHz<br />

alebo AMD, 128 MB RAM,<br />

minimálne 5 GB priestoru<br />

<strong>na</strong> pevnom disku, operaèný<br />

systém Microsoft Windows 98<br />

SE/Me/2000/XP<br />

Zapoièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 4748 Sk (3990 Sk bez DPH)<br />

AverMedia HomeWatch DIY<br />

Tento produkt je v podstate doplnením prv predstaveného<br />

zariadenia AverMedia Smart Guard.<br />

HomeWatch DIY je komplexná dodávka <strong>na</strong> strá-<br />

enie domácností alebo menších kancelárií. V dodávke<br />

je toti jednoduchá CCD kamera Home-<br />

Watch v polgu¾ovom plastovom kryte a montáne<br />

skrutky <strong>na</strong> jej upevnenie. Táto kamera je urèená<br />

<strong>na</strong> umiestnenie <strong>na</strong> strope miestnosti, uhol jej sklonu<br />

k vodorovnej úrovni sa dá <strong>na</strong>stavova. Výhodou<br />

je, e súèasou dodávky je okrem externého<br />

<strong>na</strong>pájacieho adaptéra pre kameru aj pämetrový<br />

prepojovací kábel <strong>na</strong> výstup z kamery, ako i predåenie<br />

kábla <strong>na</strong>pájania.<br />

Parametre karty, ako i monosti ovládacieho softvéru<br />

sú rov<strong>na</strong>ké ako v predchádzajúcom prípade.<br />

Ïalšie doplnkové kamery HomeWatch mono zakúpi<br />

v cene 3290 Sk bez DPH/3915 Sk s DPH.<br />

Technické parametre: 4 vstupy pre kamery, maximál<strong>na</strong><br />

snímkovacia frekvencia 30 fps (platí pre<br />

jeden kanál a <strong>na</strong>jnišie rozlíšenie), maximálne rozlíšenie<br />

320 × 240 bodov, videokompresia MPEG-4.<br />

Dodávka spolu s kamerou a prepojovacím káblom<br />

Poiadavky <strong>na</strong> PC: procesor Intel Celeron 800<br />

MHz alebo AMD, 128 MB RAM, minimálne 5 GB<br />

priestoru <strong>na</strong> pevnom disku, operaèný systém<br />

Microsoft Windows 98 SE/Me/2000/XP<br />

Zapoièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 6783 Sk (5700 Sk bez DPH)<br />

A−Guard Lite<br />

Toto zariadenie predstavuje poloprofesionálne<br />

riešenie zabezpeèovacieho systému. Obsahuje<br />

vstupy BNC pre štyri kamery a konektor pre 4 digitálne<br />

vstupy a 3 výstupy. Súèasne je moné<br />

pouíva štyri dosky v jednom PC, teda môe ís o<br />

sledovanie 16 kamier, 16 vstupov a 12 výstupov.<br />

Príslušné relé sú umiestnené priamo <strong>na</strong> doske.<br />

Doska je optimalizovaná <strong>na</strong> platformu Intel,<br />

vyhodnocovací softvér je ve¾mi precízne prepracovaný.<br />

Kadá vánejšia èinnos vyaduje zadanie<br />

me<strong>na</strong> a hesla. V predvolenom stave je roz-<br />

28 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

IP ZABEZPEÈOVACIE KAMERY<br />

Ïalšou predstavenou kategóriou sú zariadenia, ktoré<br />

sú schopné pracova samostatne a pripojené sú<br />

k poèítaèovej sieti alebo s òou komunikujú bezdrôtovým<br />

spôsobom. Najèastejšie sa <strong>na</strong>stavujú pomocou<br />

poèítaèa a príslušného programu, èinnos pri<br />

monitorovaní, detekcii pohybu realizujú tieto systémy<br />

úplne autonómne. Navyše <strong>na</strong> prevádzku týchto<br />

systémov netreba spusti špeciálny program <strong>na</strong> PC.<br />

Tieto systémy obyèajne pozostávajú z kamery,<br />

ktorá je priamo vybavená prepojením <strong>na</strong> poèítaèovú<br />

sie alebo <strong>na</strong> bezdrôtovú sie. Èasto sa takéto kamery<br />

<strong>na</strong>zývajú aj IP kamery. Ako operaèný systém je v nich<br />

integrovaná <strong>na</strong>jèastejšie niektorá distribúcia Linuxu.<br />

Ich výhodou je, e <strong>na</strong> mieste inštalácie nepotrebujete<br />

prevádzkova celý poèítaè, staèí vlastne len <strong>na</strong>pájanie<br />

a poèítaèová sie. Pre bezdrôtové IP kamery staèí skutoène<br />

u len <strong>na</strong>pájanie. Ce<strong>na</strong> IP kamier je zdanlivo<br />

vyššia, treba si však uvedomi, e <strong>na</strong> jej pouitie nemusíte<br />

blokova PC a nepotrebujete ani ïalší smerovaè.<br />

Výhodou je aj vyššie dosiahnute¾né rozlíšenie –<br />

u existujú aj kamery s rozlíšením 1280 × 1024 bodov.<br />

Na ich zadnom paneli býva okrem prepojenia <strong>na</strong>pájania<br />

a ethernetu umiestený aj port <strong>na</strong> digitálne<br />

vstupy a výstupy. Aj takéto kamery teda môu sníma<br />

<strong>na</strong>pr. dverný kontakt a následne spúša alarm. Podporované<br />

je aj oz<strong>na</strong>movanie alarmu mailom.<br />

Pri inicializácii sa môe kamera pripoji pomocou<br />

ethernetového kábla alebo aj sériovým portom. V <strong>na</strong>šom<br />

teste sme mali videoserver, ktorý umoòuje pripojenie<br />

dvoch alebo aj viacerých (bených, a teda lacnejších)<br />

kamier.<br />

Zaèí<strong>na</strong>jú sa presadzova aj wi-fi IP kamery, ktoré<br />

u <strong>na</strong> svoju èinnos potrebujú len <strong>na</strong>pájací kábel,<br />

alebo <strong>na</strong> druhej strane IP kamery, ktoré majú <strong>na</strong>pájanie<br />

riešené cez ethernetový kábel. Takéto kamery<br />

sa potom jednoducho inštalujú v teréne, <strong>na</strong>pr. ako<br />

kamery poskytujúce údaje o dopravnej situácii.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

VERTX IP Camera<br />

Wireless a Wired<br />

Ide o farebnú kameru<br />

CMOS, ktorú mono<br />

priamo pripoji<br />

<strong>na</strong> sie ethernet.<br />

Model s oz<strong>na</strong>èením<br />

Wireless je<br />

vybavený aj bezdrôtovým<br />

pripojením wi-fi (802.11g) s dosahom do 400<br />

metrov. Na zadnom paneli sa <strong>na</strong>chádza aj konektor<br />

pre dva digitálne vstupy a jeden digitálny výstup.<br />

Na prednom paneli je okrem samotnej kamery aj<br />

sig<strong>na</strong>lizácia pripojenia <strong>na</strong>pájania, poèítaèovej siete<br />

a bezdrôtového spojenia.<br />

Súèasou dodávky je softvér <strong>na</strong> zistenie IP adresy<br />

kamery. Po jej zadaní do internetového prehliadaèa<br />

získate jed<strong>na</strong>k obraz poskytovaný kamerou,<br />

jed<strong>na</strong>k monosti jej <strong>na</strong>stavovania. Môete<br />

<strong>na</strong>pr. otoèi obraz, realizova snímku a posla ju.<br />

Definova môete spolu 20 pouívate¾ov a prístup<br />

k zobrazeniu sa dá chráni heslom. Najzaujímavejšia<br />

vo¾ba sa týka detekcie pohybu a zmeny<br />

rozlíšenia obrazu.<br />

Technické parametre: maximálne rozlíšenie<br />

obrazu 640 × 480, C/CS 6.0 f1.8 objektív, maximál<strong>na</strong><br />

snímkovacia frekvencia 30 fps (platí <strong>na</strong>jnišie<br />

rozlíšenie), kompresia obrazu JPEG<br />

a MJPEG. Zaloený <strong>na</strong> 32-bit. RISC CPU, podpora<br />

protokolov TCP/IP, SMPT, HTTP, FTP, PPPoE,<br />

DHCP, NAT, DDNS. Podpora operaèných systémov<br />

Windows 98/Me/NT/2000/XP, Linux, MacOS<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: Wired: 7485 Sk (6290 Sk bez DPH)<br />

Wireless: 9353 Sk (7860 Sk bez DPH)<br />

AXIS 205<br />

Táto kamera je urèená <strong>na</strong> predovšetkým <strong>na</strong> sledovanie<br />

vybraných priestorov. Vyniká <strong>na</strong>jmä<br />

malými rozmermi. Na pripojenie potrebujete<br />

poèítaèovú sie a elektrické <strong>na</strong>pätie. Jej vyhotovenie<br />

umoòuje <strong>na</strong>sadenie len v interných<br />

priestoroch. Okolie objektívu môe by zvýraznené<br />

zeleným svetlom poèas snímania obrazu.<br />

Adresu IP karty zistíte z dodávaného softvérového<br />

nástroja, ïalej vám postaèuje u len internetový<br />

prehliadaè. Obraz môe súèasne<br />

sledova 20 pouívate¾ov bez<br />

obmedzenia.<br />

Softvér v kamere umoòuje vyhotovi<br />

snímky JPEG s rozlíšením<br />

640 × 480 bodov. Súèasou dodávky<br />

je podstavec umoòujúci <strong>na</strong>stavi<br />

uhol smerovania kamery. Kamera<br />

sa dá <strong>na</strong>inštalova aj <strong>na</strong> strop.<br />

Model Axis 210 je ešte lepšie vybavený<br />

<strong>na</strong> skutoèné stráenie priestorov, má<br />

zabudovanú pamä pre alarmy, maskovanie privátnych<br />

zón, digitálne vstupy a výstupy atï. Rozsah<br />

monitorovania sa zaèí<strong>na</strong> u od hranice 3 luxy.<br />

Tento produkt je však aj drahší ako model 205.<br />

Technické parametre: maximálne rozlíšenie<br />

obrazu 640 × 480, formát obrazu Motion JPEG,<br />

snímkovacia frekvencia 30 fps, rozsah svietivosti<br />

10 ÷ 10 000 luxov. Kamera je zaloená <strong>na</strong> procesore<br />

RISC, OS Linux 2.4 kernel, pamä RAM 8 MB,<br />

2 MB Flash, šošovka 4 mm, F2.0, rozmery 85 × 55<br />

× 34 mm.<br />

Zapoièal: Cannex Connections<br />

Ce<strong>na</strong>: Axis 205: 9639 Sk (8100 Sk bez DPH), Axis<br />

210: 20 265 Sk s DPH, Axis 2100: 14 175 Sk bez DPH<br />

hranie<br />

programu<br />

<strong>na</strong> celej obrazovke.<br />

Pouívate¾<br />

tak vidí maximum informácií zo sledovaného<br />

priestoru. Na výber je urèenie èasti obrazu <strong>na</strong><br />

detekciu pohybu, podporované je aj vylúèenie<br />

urèitých èastí zo sledovaného obrazu. Pouívate¾<br />

si môe vybra aj formát MPEG-4 alebo JPEG.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa dá <strong>na</strong>stavi i automatické zálohovanie<br />

<strong>na</strong>hraného obrazu alebo jeho mazanie. Nahráva<br />

v tomto prípade mono aj zvuk. Pri prehrávaní<br />

obrazu je podporovaná aj funkcia inteligentného<br />

h¾adania – automaticky a ve¾mi rýchlo<br />

sa vyz<strong>na</strong>èia len tie úseky, kde <strong>na</strong>stal pohyb vo<br />

vymedzených èastiach obrazu.<br />

Samostatná aplikácia je urèená <strong>na</strong> dia¾kový prístup.<br />

Tá umoòuje <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>hráva obraz, prehráva<br />

archívne súbory a manipulova s kamerou.<br />

Technické parametre: 4 vstupy pre kamery,<br />

maximál<strong>na</strong> snímkovacia frekvencia 30 fps (platí<br />

pre jeden kanál a <strong>na</strong>jnišie rozlíšenie), maximálne<br />

rozlíšenie 640 × 480 bodov, videokompresia Motion<br />

JPEG. Nahrávka audia vo formáte WAV.<br />

Poiadavky <strong>na</strong> PC: procesor Intel Pentium III<br />

800 MHz, 128 MB RAM, èipová súprava Intel<br />

R815/845, minimálne 80 GB priestoru <strong>na</strong> pevnom<br />

disku, grafická karta s pamäou 32 MB, operaèný<br />

systém Microsoft Windows 98 SE/Me/2000/XP<br />

Zapoièal: HDS<br />

Ce<strong>na</strong>: 6590 Sk bez DPH/7842 Sk s DPH<br />

HDS Guard 16<br />

Táto karta patrila v <strong>na</strong>šom teste k rekordérom, pretoe<br />

umoòuje spracúva vstup a zo 16 kamier.<br />

Priamo <strong>na</strong> karte nie sú umiestnené konektory Cinch<br />

alebo BNC, ale ide o špeciálne dva konektory pripomí<strong>na</strong>júce<br />

skôr VGA. Na kadý z nich je pripojených<br />

osem konektorov<br />

BNC. Pomocou<br />

vnútorných<br />

konektorov<br />

sa dá prepoji<br />

16 digitálnych vstupov<br />

a 4 výstupy. Navyše sú tu dva videovýstupy <strong>na</strong><br />

zobrazenie signálu <strong>na</strong> benom televízore.<br />

K dispozícii sme mali slovenský ovládací program.<br />

Špeciálne vo¾by sú urèené <strong>na</strong> detekciu pohybu,<br />

ohlasovanie alarmu, plánované zálohovanie záz<strong>na</strong>mov<br />

a manipuláciu s kamerami. Ve¾mi precízne<br />

mono <strong>na</strong>stavi aj plánovaný reštart aplikácie. Prístup<br />

k ovládaciemu programu a <strong>na</strong>staveniu je, prirodzene,<br />

chránený heslom, definova sa dá a 127<br />

pouívate¾ov, prièom postupy obsluhy sa zaz<strong>na</strong>menávajú.<br />

V softvéri môete <strong>na</strong>stavi aj plánované<br />

<strong>na</strong>hrávanie chráneného priestoru v urèenom èase.<br />

Pri zó<strong>na</strong>ch <strong>na</strong> detekciu pohybu sa dá vybra aj<br />

citlivos, dokonca mono spusti alarm aj v prípade<br />

podozrivého zvuku. Aj tu existuje funkcia <strong>na</strong><br />

prístup k aplikácii zvonka cez internet.<br />

Technické parametre: 16 vstupov pre<br />

kamery, maximál<strong>na</strong> snímkovacia frekvencia<br />

60 fps (platí pre jeden kanál a <strong>na</strong>jnišie<br />

rozlíšenie), maximálne rozlíšenie<br />

704 × 576 bodov, videokompresia<br />

Motion JPEG alebo MPEG-4, 16 digitálnych<br />

vstupov a 4 výstupy.<br />

Poiadavky <strong>na</strong> PC: procesor Intel Pentium III<br />

800 MHz, 64 MB RAM, èipová súprava Intel R815/<br />

845, minimálne 80 GB priestoru <strong>na</strong> pevnom disku,<br />

operaèný systém Microsoft Windows 98 SE/2000/<br />

XP<br />

Zapoièal: HDS<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 491 Sk (18 900 Sk bez DPH)<br />

9/2004 PC REVUE 29

R E V U E<br />

ŠPECIÁLNE ZABEZPEÈOVACIE<br />

ZARIADENIA<br />

Do tejto kategórie sme zaradili systémy, ktoré fungujú<br />

podobne ako IP kamery. Ich vyhotovenie<br />

a prenos údajov sa však trochu odlišujú. Ide <strong>na</strong>pr.<br />

o zariadenie, ktoré umoòuje pripojenie bených<br />

kamier a obsahuje softvér <strong>na</strong> monitorovanie scény.<br />

Prístup k monitorovaniu je potom moný pomocou<br />

telefonického spojenia alebo internetu. Ide o tzv.<br />

videoservery, <strong>na</strong> ktoré mono pripoji bené kamery.<br />

Opä sa nebudeme v tomto èlánku venova profesionálnemu<br />

zabezpeèovaciemu videoserveru.<br />

Tieto zariadenia sú toti drahšie, ale ich výkon je<br />

tie podstatne vyšší. Napríklad videoserver Axis<br />

241Q dokáe zachytáva snímkovacou rýchlosou<br />

4 × 25 fps a podporuje aj bezpeèný protokol<br />

HTTPS. Jeho ce<strong>na</strong> je okolo 48 000 Sk bez DPH.<br />

Vo vloenom èlánku predstavujeme jednoduchší<br />

videoserver pre dve kamery, ale aj kompletný poèítaè<br />

prispôsobený <strong>na</strong> úlohy zabezpeèovacieho systému.<br />

Ïalší produkt pouíva <strong>na</strong> prenos údajov šírenie<br />

údajov pomocou siete GSM. Je to vlastne kamera,<br />

ktorá posiela obrazové a textové správy do iného<br />

mobilu.<br />

ZÁVER<br />

Zabezpeèovacie kamerové systémy sú dnes u jednoz<strong>na</strong>ène<br />

pouite¾né. Dá sa pomocou nich monitorova<br />

a strái priestor, sledova bezpeènostné<br />

kontakty a hlási alarm lokálne, ale aj <strong>na</strong> dia¾ku.<br />

Okrem zabezpeèenia priestorov sa takéto systémy<br />

pouívajú <strong>na</strong>pr. v policajných hliadkach alebo<br />

autobusoch aj <strong>na</strong> dokumentaènú èinnos.<br />

Budúcnosou zabezpeèovacích systémov je pod¾a<br />

nášho názoru ïalšia miniaturizácia a pripájanie<br />

pomocou portu USB alebo bezdrôtovo cez bluetooth<br />

èi wi-fi. Takto bude moné, aby si aj bený<br />

pouívate¾ jednoducho a svojpomocne <strong>na</strong>inštaloval<br />

vlastný zabezpeèovací systém.<br />

V ïalších èíslach nášho magazínu sa budeme<br />

venova aj profesionálnym zabezpeèovacím systémom,<br />

ktoré sú schopné <strong>na</strong> ve¾kú vzdialenos dobre<br />

rozpoz<strong>na</strong> ¾udskú tvár a uklada obraz vo vysokej<br />

rýchlosti <strong>na</strong>pr. aj <strong>na</strong> DVD médiá.<br />

Ceny, ktoré sú zverejnené pri jednotlivých produktoch, sú odporúèané<br />

pre koncového zákazníka a pochádzajú od uvedených predajcov.<br />

Ceny sme zisovali <strong>na</strong> zaèiatku augusta, keï sme aj fi<strong>na</strong>lizovali<br />

tento èlánok.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Aver−S NC2002<br />

Toto zariadenie predstavuje samostatný externý<br />

videoserver, ktorý má priamo pripojenia <strong>na</strong> dve<br />

kamery. Vyhotovenie NC2002 je odolné a dá sa<br />

tak umiestni do nehostinných prevádzok. Tento<br />

server podporuje aj digitálne vstupy a výstupy.<br />

Pripojenie <strong>na</strong> PC sa realizuje priamo pomocou<br />

ethernetového kábla alebo pomocou sériového<br />

kábla. Nastavenie sme realizovali cez sériový<br />

kábel a programom Hypertermi<strong>na</strong>l.<br />

Po <strong>na</strong>stavení a zistení konkrétnej adresy IP<br />

postaèuje <strong>na</strong> monitorovanie spustenie internetového<br />

prehliadaèa s touto adresou. Takisto mono<br />

pristúpi k monitorovacej aplikácii aj cez telefón.<br />

Na dia¾ku sa dá zada aj povel <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie a<br />

prehrávanie scény, ako aj zobrazi stav digitálnych<br />

vstupov a výstupov. Existujú tri skupiny<br />

pouívate¾ov – administrátor, pouívate¾ a hos s<br />

definovanými právomocami.<br />

Okrem vyhotovenia pre dve kamery existuje<br />

zariadenie aj pre štyri kamery (NC2004). Pri monitorovaní<br />

videoserver pouíva hardvérovú kompresiu<br />

<strong>na</strong> obrázky JPEG a tie potom posiela do<br />

poèítaèovej siete.<br />

Technické parametre: 2 vstupy pre kamery,<br />

2 digitálne vstupy, 2 digitálne výstupy, videovýstup.<br />

Zaloený <strong>na</strong> 32-bit. RISC CPU, 2 MB Flash<br />

Memory / 16 MB DRAM. JPEG hardvérová kompresia,<br />

snímkovacia frekvencia 16,5 fps (platí pre<br />

kanál a <strong>na</strong>jnišie rozlíšenie), maximálne rozlíšenie<br />

640 × 480, podpora TCP/IP, 10/100 Base-TX<br />

Ethernet s RJ-45, PPP modem RS-232, konfigurácia<br />

cez štandardný prehliadaè<br />

Zapoièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: NC2002: 11 424 Sk (9600 Sk bez DPH)<br />

NC2004: 19 200 Sk bez DPH<br />

VioGate−100<br />

VioGate je v podstate špeciálne upravený poèítaè<br />

<strong>na</strong> riešenie otázky kamerového bezpeènostného<br />

systému. Má vlastné <strong>na</strong>pájanie, operaèný systém<br />

Linux, pripojenie myši a klávesnice. K VioGate-<br />

100 môete pripoji 4 kamery, nechýba ani panel<br />

pre digitálne vstupy a výstupy. Naraz mono zobrazova<br />

údaje zo štyroch zariadení VioGate, teda<br />

maximálny poèet sledovacích kamier je 16. Prepojenie<br />

jednotlivých zariadení sa realizuje cez<br />

smerovaè.<br />

Pouívate¾ si zobrazuje obraz z kamier cez internetový<br />

prehliadaè. Pomocou zobrazeného rozhrania<br />

môete realizova statické snímky, manipulova<br />

s kamerami, <strong>na</strong>stavi detekciu pohybu,<br />

odosielanie informácií o alarme pomocou e-mailu<br />

a pod. Zariadenie nemá pevný disk, pamäový<br />

priestor v poèítaèovej sieti <strong>na</strong> ukladanie videosúborov<br />

si urèuje pouívate¾ sám. Výrobca odporúèa<br />

špecializované sieové pamäové<br />

zariadenia. Súèasou<br />

softvérového<br />

vybavenia je aj<br />

modul <strong>na</strong> zobrazenie<br />

<strong>na</strong>hraných<br />

videosúborov.<br />

Technické parametre: 4 vstupy BNC pre kamery,<br />

maximálne rozlíšenie 640 × 480 bodov,<br />

typ kompresie JPEG a M-JPEG, pamäové médiá:<br />

dia¾kové sieové, odporúèa sa NAS, kapacita buffera<br />

30 sekúnd <strong>na</strong> kanál, 4 digitálne vstupy, 4<br />

digitálne výstupy, hmotnos 3 kg<br />

Zapoièal: Q-PRODUCTS Industrial Computers<br />

Ce<strong>na</strong>: 43 732 Sk (36 750 Sk bez DPH)<br />

Nokia Observation Camera<br />

V podstate je to stacionár<strong>na</strong> kamera kombinovaná<br />

s mobilným telefónom. Do jej tela sa vkladá<br />

SIM karta s podporou MMS.<br />

Na pouitie kamery<br />

Observation<br />

musíte ma<br />

SIM kartu,<br />

signál<br />

príslušného<br />

operátora a<br />

elektrické <strong>na</strong>pájanie.<br />

Pred pouitím<br />

treba kameru<br />

<strong>na</strong>stavi.<br />

Naj¾ahšie sa to realizuje<br />

cez poèítaè s pripojením cez sériový port<br />

a softvér PC Suite. Nastavenie je však moné aj<br />

bez poèítaèa pomocou SMS. Môete <strong>na</strong>definova<br />

spolu devä pouívate¾ov s rôznymi právami.<br />

V rámci <strong>na</strong>stavenia zadávate èíslo mobilného<br />

telefónu, elektronickú adresu a urèujete, o ktorých<br />

udalostiach má by pouívate¾ informovaný.<br />

Môete realizova aj detekciu pohybu, výpadok<br />

vonkajšieho <strong>na</strong>pájania a zvýšenie/zníenie teploty<br />

<strong>na</strong>d stanovenú hranicu. Okrem toho sa dá prenáša<br />

aj audiosignál zo sledovaného priestoru.<br />

V rámci detekcie pohybu máte <strong>na</strong> výber zaslanie<br />

série snímok aktuálnej scény. Môete <strong>na</strong>stavi<br />

interval snímania i poèet snímok. Okrem toho sa<br />

dá <strong>na</strong>stavi aj realizácia a odoslanie snímok v stanovenom<br />

èase. Niektoré informácie získate len po<br />

zaslaní bezpeènostného kódu, iné sú vo¾ne dostupné.<br />

Observation Camera sa dá umiestni <strong>na</strong> zvislú<br />

alebo vodorovnú podloku, súèasou dodávky je<br />

aj montá<strong>na</strong> súprava. K dispozícii je aj výstup <strong>na</strong><br />

externú anténu. Na prednom paneli je tlaèidlo <strong>na</strong><br />

spustenie systému diagnostiky pohybu aj s urèitým<br />

oneskorením (nevyhnutné <strong>na</strong> opustenie sledovaného<br />

priestoru). O aktuálnom stave kamery<br />

informujú tri LED <strong>na</strong> hornom paneli.<br />

Technické parametre: maximálne rozlíšenie<br />

obrazu 640 × 480, formát odoslaného obrazu<br />

JPEG, sledovací uhol kamery 58°, externé <strong>na</strong>pájanie<br />

cez <strong>na</strong>pájací zdroj, hmotnos 200 gramov<br />

Zapoièal: Agora Plus<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 088 Sk (15 200 Sk bez DPH)<br />

30 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

Quicktime ako základ<br />

formátu MPEG−4<br />

Jozef Remeò<br />

Mac OS X a jeho technológie II.<br />

V predošlej èasti nového<br />

seriálu sme poodhalili<br />

schopnosti grafickej vrstvy<br />

Quartz v operaènom systéme<br />

Apple Mac OS X. Táto èas<br />

ukáe schopnosti<br />

multimediálnej technológie<br />

Quicktime a objasní, preèo je<br />

nesprávne povaova<br />

Quicktime za obyèajný<br />

prehrávaè videa a audia.<br />

História technológie Quicktime sa datuje a<br />

do roku 1991. Za ten èas stihla <strong>na</strong>rás <strong>na</strong><br />

komplexné riešenie multimédií, a to nielen<br />

<strong>na</strong> platforme Mac OS. Quicktime sa skladá z nieko¾kých<br />

komponentov, ich názvy uvádzame v angliètine.<br />

Prvý komponent je MovieToolbox a má <strong>na</strong> starosti<br />

oddelenie volaní aplikácie od zvyšku systému<br />

a hardvéru. MovieToolbox umoòuje uklada, <strong>na</strong>èíta<br />

a upravova èasovo závislé dáta (nemusí ís len<br />

o obraz a video – podrobnosti ïalej).<br />

Ïalší komponent Image Compression Ma<strong>na</strong>ger<br />

má za úlohu kompresiu a dekompresiu obrazových<br />

dát. Tento ma<strong>na</strong>ér má <strong>na</strong> starosti nezávislos<br />

Film v systémovom textovom editore TextEdit (v tomto<br />

prípade DivX)<br />

kompresie a dekompresie od zariadení a ovládaèov.<br />

Toto je jeden dôvod, preèo MacOS X <strong>na</strong>pr.<br />

nevyaduje pri pripojení DV videokamery ovládaè.<br />

Spracovanie DV videa toti prevezme tento ma<strong>na</strong>ér.<br />

Ïalšou vlastnosou je schopnos poskytova<br />

svoje sluby ¾ubovo¾nej aplikácii, ktorá o danom<br />

type kompresie nemusí ma ani potuchy (a programátor<br />

ju nemusí ruène implementova). Napríklad<br />

je moné otvori súbor Photoshopu v aplikácii<br />

TextEdit vrátane korektného vzahu medzi vrstvami.<br />

Spolu s oddelením od hardvéru tak môe akáko¾vek<br />

aplikácia vyuíva akceleraènú kartu pre urèitý<br />

formát (<strong>na</strong>pr. MJPEG), prièom so spracovaním<br />

formátu nemusí ma niè spoloèné.<br />

Komponent Sound Ma<strong>na</strong>ger sa stará o spracovanie<br />

zvuku.<br />

ŠTRUKTÚRA UKLADANIA DÁT<br />

MovieToolbox je hlavný komponent pri spracovaní<br />

štruktúry dát. Klasický film (èi u <strong>na</strong> VHS, alebo<br />

inom médiu) je vlastne prúd za sebou idúcich dát.<br />

Quicktime nie je týmto klasickým ponímaním ob-<br />

32 PC REVUE 9/2004

Súradnicové<br />

transformá−<br />

cie vo<br />

videostope<br />

(aplikácia<br />

Quicktime<br />

Player)<br />

Quicktime je tak predurèený pre multimédiá <strong>na</strong> pomalých<br />

nosièoch, ako je <strong>na</strong>pr. internet.<br />

Prejdime opä k typu médium. Stopa odkazuje len<br />

<strong>na</strong> jedno médium, odkazy však môu by viacnásobné<br />

a môu odkazova <strong>na</strong> ¾ubovo¾nú èas média.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e médium odkazuje <strong>na</strong> dáta <strong>na</strong><br />

¾ubovo¾nom nosièi a môe by zdie¾ané objektmi<br />

typu movie, dajú sa komponova zloité stopy z rôznych<br />

záz<strong>na</strong>mov <strong>na</strong> rôznych zariadeniach, èi u to je<br />

pevný disk, alebo aj mobilný telefón...<br />

Film Quicktime tak nie je obmedzený <strong>na</strong> jeden<br />

súbor, ale môe sa sklada z ve¾kého mnostva <strong>na</strong>vzájom<br />

<strong>na</strong> seba odkazujúcich súborov. Takto sa<br />

dajú vytvori komplexné multimediálne diela.<br />

Quicktime podporuje mnostvo typov stôp.<br />

Okrem u spomenutých zvukových a videostôp<br />

Zobrazenie náh¾adu<br />

vrstveného súboru<br />

Adobe Photoshop<br />

priamo v Mac OS X<br />

medzený, èo, samozrejme, vyplýva zo spôsobu<br />

záz<strong>na</strong>mu digitálnych dát <strong>na</strong> pevný disk.<br />

Quicktime ukladá èasovo riadené dáta do objektu<br />

s názvom Movie. Movie pritom nemusí predstavova<br />

len obraz a zvuk, preto sa skladá z tzv. Tracks èie<br />

stôp. Movie môe obsahova takmer ¾ubovo¾ný poèet<br />

stôp, ktoré sú organizované do vrstiev, èo<br />

umoòuje kombinova v Movie video, zvuk, text, 3D<br />

atï. Stopa neobsahuje samotné dáta, ale len tzv.<br />

Médiá. Médium sa nemusí zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> zaèiatku stopy,<br />

ale <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste, prièom nemusí by<br />

v èase kontinuálne. A Médium odkazuje <strong>na</strong> dáta,<br />

ale priamo ich neobsahuje. To umoòuje absolútnu<br />

nezávislos dát od typu nosièa a film alebo akýko¾vek<br />

multimediálny súbor <strong>na</strong> pevnom disku tak<br />

môe odkazova <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> dáta <strong>na</strong> internete.<br />

Výhody uvedenej štruktúry sú zrejmé – <strong>na</strong>príklad<br />

mono do kadej stopy umiestni samostatný zvukový<br />

kanál (a teda ma teoreticky neobmedzené<br />

mnostvo zvukových kanálov). Z<strong>na</strong>mená to, e do<br />

kadej stopy môete umiestni zvuk v inom jazyku.<br />

Systém si <strong>na</strong> základe <strong>na</strong>stavení vie sám zaisti zvukový<br />

sprievod v poadovanom jazyku, prièom pôvodné<br />

ozvuèenie ostane nezmenené. Nie je tak problém<br />

<strong>na</strong>dabova film – staèí prida ïalšiu stopu...<br />

Podobne je to aj pri obraze. Kadá obrazová stopa<br />

má vlastný súradnicový systém. Nie je preto<br />

problém zmeni tvar, skosenie, zrkadlovo otoèi obraz,<br />

prida mu alfa masku a pod. Takto po <strong>na</strong>skladaní<br />

viacerých stôp môeme ma povedzme statický<br />

obraz lúky, v ïalšej stope je animácia beiaceho koòa,<br />

ktorý je orezaný <strong>na</strong> poadovaný rozmer a obsahuje<br />

alfa kanál, prièom samotný záz<strong>na</strong>m sa zacyklene<br />

opakuje. Výhody sú opä zrejmé – obrovská úspora<br />

dátového toku <strong>na</strong> rozdiel od obyèajného filmu.<br />

Quicktime sú to stopy pre sprity, Macromedia<br />

Flash, MIDI, 3D objekty, parametrické a èasticové<br />

efekty ako oheò, stopy pre filtre (rozostrenie, farebné<br />

korekcie atï.), metadáta, VR panorámy a objekty,<br />

URL odkazy...<br />

Vïaka týmto vlastnostiam si organizácia ISO<br />

zvolila technológiu Quicktime ako základ pre formát<br />

MPEG-4. Ten teda nepredstavuje len urèitý kodek<br />

(<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> òom postavený DivX), ale komplexnú<br />

architektúru <strong>na</strong> prezentáciu multimédií. Technológia<br />

Quicktime spolu s MPEG-4 pripomí<strong>na</strong>jú viac<br />

obohatený formát Flash ne <strong>na</strong>pr. obyèajný formát<br />

AVI alebo WMV.<br />

V tejto èasti seriálu sme objasnili výhody a princípy<br />

technológie Quicktime. Vïaka jej integrovanosti<br />

v Mac OS X si tento operaèný systém èasto<br />

volia profesionálni tvorcovia multimédií a videa.<br />

Pokia¾ chcete vidie konkrétne schopnosti technológie<br />

Quicktime, odporúèame stránky <strong>www</strong>.apple.<br />

com/quicktime, stránky filmu Matrix (kde Quicktime<br />

predvádza ve¾kú èas svojich moností) alebo populárny<br />

vyh¾adávaè Google (treba h¾ada v multimediálnych<br />

súboroch).<br />

V ïalšej èasti seriálu odboèíme od grafických<br />

technológií. Budeme sa v nej venova tzv. Bundle –<br />

princípu ukladania mnostva súborov do jedného<br />

„balenia“, ktoré sa tvári ako jeden dokument èi<br />

aplikácia.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 33

R E V U E<br />

Mersennove<br />

prvoèísla cez DC<br />

Branislav Madoš<br />

Projekty distribuovaného<br />

computingu, oz<strong>na</strong>èovaného aj<br />

skratkou DC, lákajú doslova<br />

milióny ¾udí. Dôkazom môe<br />

by <strong>na</strong>jznámejší DC projekt<br />

seti@home, zaoberajúci sa<br />

vyh¾adávaním rádiových<br />

signálov pochádzajúcich<br />

z vesmíru, ktorý má u viac<br />

ako 5 miliónov èlenov. Milióny<br />

alebo aspoò stovky tisícov<br />

participantov udávajú aj ïalšie<br />

projekty, <strong>na</strong>jmä v prípade, ak<br />

majú ve¾kolepé ciele. Medzi tie<br />

úspešnejšie patrí aj projekt<br />

h¾adania Mersennových<br />

prvoèísel. V súèasnosti je doò<br />

zapojených viac ako 240 000<br />

poèítaèov rôznej kategórie<br />

a výkonnosti. Èím si dokázal<br />

pomerne jednoducho sformulo−<br />

vate¾ný matematický problém<br />

podmani desatisíce ¾udí,<br />

ktorí sa <strong>na</strong> òom aktívne<br />

zúèastòujú a dedikujú preò<br />

nemalú èas strojového èasu<br />

svojich poèítaèov?<br />

PRVOÈÍSLA<br />

Prvoèísla patria medzi prirodzené èísla väèšie ako<br />

1, sú bez zvyšku delite¾ne iba èíslom 1 a sebou<br />

samým. Do mnoiny prvoèísel teda patria èísla 2, 3,<br />

5, 7, 11 atï. Prvoèísel je nekoneèné mnostvo,<br />

v súèasnosti spo¾ahlivo poznáme tisíce z nich<br />

(zoz<strong>na</strong>m 10 000 <strong>na</strong>jmenších prvoèísel pozri /2./ ).<br />

Keby sme chceli dosta odpoveï <strong>na</strong> otázku, ko¾ko<br />

existuje prvoèísel menších ako èíslo x, poznáme<br />

odpoveï. Ich poèet sa pri ve¾kých hodnotách x<br />

asymptoticky blíi k hodnote x / log x.<br />

Prvoèísla u od dávnych èias lákajú matematikov,<br />

ktorí ich skúmajú z rôznych h¾adísk. Mono<br />

z nich <strong>na</strong>príklad vybera také mnoiny prvoèísel,<br />

ktoré majú nejakú ïalšiu špecifickú vlastnos. Patria<br />

medzi ne dvojièky, teda také dvojice prvoèísel,<br />

pre ktoré platí, e tak p, ako aj p+2 sú prvoèísla.<br />

Takto je moné nájs aj trojèatá, štvorèatá a pod.<br />

Súèasne sú prvoèísla pre matematikov tak trochu<br />

aj záhadné. Predpokladá sa <strong>na</strong>príklad, e dvojièiek<br />

existuje nekoneèné mnostvo, ale matematický<br />

dôkaz tohto tvrdenia dosia¾ podaný nebol. Mono<br />

aj to patrí k dôvodom, preèo prebieha neustále<br />

h¾adanie èoraz väèších prvoèísel. Napokon niektoré<br />

z nich zaujmú u <strong>na</strong> prvý poh¾ad a rozhodne majú<br />

svoje èaro. Patrí medzi ne <strong>na</strong>príklad toto:<br />

10000000000000000000000000000000000000000058537891<br />

MERSENNOVE PRVOÈÍSLA<br />

Jednou zo špeciálnych skupín prvoèísel, ktorej sa<br />

venuje ve¾ká pozornos aj v súèasnosti, sa zaoberal<br />

od roku 1644 Marin Mersenne, mních a matematik,<br />

ktorý sa stýkal s takými zvuènými me<strong>na</strong>mi z oblasti<br />

matematiky, ako bol Fermat alebo Pascal. Mersenne<br />

si dal za úlohu nájs prvoèísla, ktoré sa dajú<br />

zapísa v tvare 2 p – 1, kde aj p je prvoèíslo. Jeho<br />

h¾adanie bolo úspešné a tvrdil, e ak p = 2, 3, 5, 7,<br />

13, 17, 19, 31, 67, 127 a 257, tak n= 2 p – 1 je takisto<br />

prvoèíslo. Neskôr sa zistilo, e Mersenne, po<br />

ktorom sú prvoèísla majúce spomí<strong>na</strong>nú vlastnos<br />

pomenované, sa v piatich prípadoch pomýlil. Èísla<br />

67 a 257 nepatria medzi exponenty Mersennových<br />

prvoèísel, <strong>na</strong>opak, nevšimol si tri iné hodnoty<br />

exponentov, 61, 89 a 107, ktoré v zoz<strong>na</strong>me mali<br />

by. Mersenne h¾adal tieto exponenty iba do hodnoty<br />

258, nemono ho však obvini z lenivosti, keï<br />

neh¾adal ïalej. Nájdenie kadého ïalšieho prvoèísla<br />

s danými vlastnosami je toti spojené s priam<br />

heroickým úsilím a bez modernej výpoètovej techniky<br />

by hádam ani nebolo uskutoènite¾né.<br />

H¼ADANIE<br />

Na prvý poh¾ad by sa mohlo zda, e h¾adanie<br />

Mersennových prvoèísel nemôe by aké, <strong>na</strong>jmä<br />

ak sa dá ¾ahko dokáza, e ak n = 2 p – 1 je prvoèíslo,<br />

tak aj p musí by prvoèíslo, èo do urèitej miery<br />

situáciu zjednodušuje. Keby v tom nemal by háèik,<br />

zrejme by nikdy nevznikol špecializovaný projekt,<br />

ktorý sa ich h¾adaniu pomocou distribuovaného<br />

computingu venuje. Problém je v tom, e<br />

Mersennových prvoèísel je extrémne málo. Dosia¾<br />

ich bolo nájdených iba 41 (pozri tab. è. 1), prièom<br />

však u bolo otestované nepredstavite¾né mnostvo<br />

èísel. V súèasnosti testované èísla majú viac<br />

ako 7 000 000 desiatkových èíslic.<br />

Medzi šastlivcov, ktorým sa Mersennovo prvoèíslo<br />

podarilo nájs, patrí Michael Shafer, ktorý<br />

v roku 2003 objavil to s poradovým èíslom 40. Dá<br />

sa zapísa v tvare 2 20996011 – 1. Toto èíslo má<br />

neuverite¾ných 6 320 430 desiatkových èíslic.<br />

Takmer rok trvalo, kým bolo nájdené Mersennovo<br />

prvoèíslo s poradovým èíslom 41. Jeho hodnota je<br />

2 24036583 – 1, èo je takmer o milión desiatkových<br />

èíslic viac. Tento úspech si <strong>na</strong> svoje konto pripísal<br />

Josh Findley, ktorý ho dosiahol v rámci projektu<br />

GIMPS po piatich rokoch h¾adania. Jeho poèítaè<br />

Por. Èíslo Exponent p Poèet èíslic<br />

1 2 1<br />

2 3 1<br />

3 5 2<br />

4 7 3<br />

5 13 4<br />

6 17 6<br />

7 19 6<br />

8 31 10<br />

9 61 19<br />

10 89 27<br />

11 107 33<br />

12 127 39<br />

13 521 157<br />

14 607 183<br />

15 1279 386<br />

16 2203 664<br />

17 2281 687<br />

18 3217 969<br />

19 4253 1281<br />

20 4423 1332<br />

21 9689 2917<br />

22 9941 2993<br />

23 11213 3376<br />

24 19937 6002<br />

25 21701 6533<br />

26 23209 6987<br />

27 44497 13395<br />

28 86243 25962<br />

29 110503 33265<br />

30 132049 39751<br />

31 216091 65050<br />

32 756839 227832<br />

33 859433 258716<br />

34 1257787 378632<br />

35 1398269 420921<br />

36 2976221 895932<br />

37 3021377 909526<br />

38 6972593 2098960<br />

39 13466917 4053946<br />

40 20996011 6320430<br />

41 24036583 7235733<br />

34 PC REVUE 9/2004

pracoval <strong>na</strong> preverovaní tohto konkrétneho prvoèísla<br />

14 dní. Jeho monumentálnos si mono uvedomi<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> adrese /4./, kde je celé toto èíslo<br />

zapísané.<br />

GIMPS<br />

Great Internet Mersenne Prime Search (GIMPS) je projekt<br />

distribuovaného computingu, zaloený v roku<br />

1996 <strong>na</strong> úèel h¾adania Mersennových prvoèísel.<br />

Jeho zakladatelia George Woltman a Scott Kurowski<br />

<strong>na</strong> webovej stránke projektu /1./ dávajú všetkým,<br />

ktorí by sa do h¾adania radi zapojili, bezplatne<br />

k dispozícii klientsky program Prime95. Program<br />

nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.mersenne.org/<br />

freesoft.htm#download a je ho moné pouíva <strong>na</strong><br />

rôznych platformách. Jeho prvá verzia fungovala<br />

tak, e pouívate¾ si musel rezervova exponent,<br />

ktorý chcel preverova manuálne, a výsledok musel<br />

takisto manuálne odovzda. Aj v súèasnosti je to<br />

moné, no väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov vyuíva automatický<br />

reim pride¾ovania exponentov. Testovanie<br />

však rozhodne nepatrí k triviálnym úlohám.<br />

Súèasné exponenty s hodnotou prevyšujúcou<br />

26 500 000 dajú zabra aj poèítaèom s procesorom<br />

Intel Pentium 4, pre ktorý je program optimalizovaný.<br />

Výpoèty <strong>na</strong> poèítaèi s týmto procesorom taktovaným<br />

<strong>na</strong> 2 GHz trvajú pod¾a zdrojov projektu<br />

zhruba 11 dní. Na poèítaèoch s inými mikroprocesormi<br />

a <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> slabších zostavách môe testovanie<br />

zabra nezriedka nieko¾ko týdòov aj mesiacov.<br />

To sa, samozrejme, nedá porov<strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad s projektmi,<br />

ako je seti@home, kde je výsledok testovania<br />

známy u po nieko¾kých hodinách. Mono aj to<br />

je dôvodom, preèo je väèši<strong>na</strong> participantov v tomto<br />

projekte neúspešná. A 86 % z nich toti nikdy<br />

neodovzdalo ani jediný výsledok a priemer poètu<br />

odovzdaných výsledkov <strong>na</strong> jedného úèastníka dosahuje<br />

hodnotu iba 2,67.<br />

Nájdu sa aj takí, ktorí sa s<strong>na</strong>ia ove¾a viac a poèet<br />

nimi odovzdaných výsledkov presahuje desatisíc.<br />

Rekordér odovzdal u viac ako 30 000 výsledkov.<br />

Autori projektu sa netaja tým, e vo výsledkoch<br />

h¾adania sa môu nájs aj chyby. Preto sú výsledky<br />

viacnásobne overované. V rámci projektu sa však nepostupuje<br />

úplne chronologicky, preto aj <strong>na</strong>priek vysokým<br />

exponentom (<strong>na</strong>d 20 miliónov) boli dvojnásobne<br />

preverené iba exponenty s hodnotou pod 8<br />

miliónov a raz boli overené všetky exponenty<br />

s hodnotou pod 12 miliónov. Medzi vyššími hodnotami<br />

exponentov sa teda ešte môu nájs aj<br />

ïalšie Mersennove prvoèísla. GIMPS má <strong>na</strong> svojom<br />

konte 7 <strong>na</strong>jväèších Mersennových prvoèísel, ktoré<br />

boli dosia¾ nájdené.<br />

Existujú aj iné programy <strong>na</strong> ich overovanie, <strong>na</strong>príklad<br />

Glucas /5./, ktorého autorom je Španiel<br />

Guillermo Ballester Valor.<br />

Infraštruktúru pre projekt GIMPS dodala spoloènos<br />

Entropia, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru<br />

pre GRID computing. Celá sie poèítaèov v rámci<br />

tohto projektu dokáe vyko<strong>na</strong> za sekundu viac ako<br />

bilión výpoètov.<br />

Projekt ponúka štyri monosti, ako sa <strong>na</strong> òom<br />

mono zúèastni, umoòuje toti pouívate¾ovi vybra<br />

si, <strong>na</strong> akých úlohách chce pracova:<br />

Faktorizácia exponentu prvoèísla je prvým<br />

krokom výpoètov a zdá sa <strong>na</strong>jmenej nároènou úlohou.<br />

Výhodou je, e dáva v pomerne prijate¾nom<br />

èase výsledky aj <strong>na</strong> menej výkonných poèítaèoch.<br />

Overovanie výsledkov pomocou Lucasovho-<br />

Lehmerovho testu pre nišie exponenty je urèené<br />

pre tých, ktorí by radi overili prácu iných.<br />

Overovanie nových exponentov Lucasovým-<br />

Lehmerovým testom, prièom aktuálne sa exponenty<br />

pohybujú okolo hodnoty 26 500 000. Tu je pravdepodobnos<br />

nájdenia Mersennovho prvoèísla 1 : 100 000.<br />

Program 10 000 000+, v rámci ktorého sa pouívate¾<br />

púša do overovania exponentov takých<br />

prvoèísel, ktorých poèet desiatkových èíslic presahuje<br />

10 000 000. Pravdepodobnos úspechu je v tomto<br />

prípade o nieèo menšia, iba 1: 250 000. Toto testovanie<br />

je extrémne nároèné a aj <strong>na</strong> výkonnejších poèítaèoch<br />

trvá mesiace a viac ako rok. Je však spojené<br />

s monosou získa väèšiu fi<strong>na</strong>nènú odmenu.<br />

ODMENA<br />

H¾adanie Mersennových prvoèísel je pre mnohých<br />

atraktívne aj preto, e za nájdenie kadého z nich je<br />

vypísaná odme<strong>na</strong>. Prvá v hodnote 50 000 USD u<br />

bola vyplatená šastlivcovi, ktorému sa podarilo<br />

nájs Mersennovo prvoèíslo s poètom èíslic presahujúcim<br />

1 milión desiatkových èíslic. Aktuál<strong>na</strong> odme<strong>na</strong><br />

predstavuje a 100 000 USD, èo je v prepoète viac<br />

ako 3 milióny Sk. Èaká <strong>na</strong> toho, kto ako prvý ohlási<br />

Mersennovo prvoèíslo s poètom desiatkových èíslic<br />

presahujúcich 10 miliónov. Celá odme<strong>na</strong> sa však <strong>na</strong>jskôr<br />

prerozdelí. 5000 USD dostanú tí, ktorí <strong>na</strong>šli 39.,<br />

40. a 41. Mersennovo prvoèíslo, 25 000 USD pôjde <strong>na</strong><br />

charitu a 10 000 USD zostane projektu <strong>na</strong> ïalší rozvoj,<br />

zostáva teda rovných 50 000 USD.<br />

Ak sa pozrieme <strong>na</strong> monos výhry ekvivalentnej<br />

sumy v niektorých lotériách, zistíme, e tento projekt<br />

ponúka monos získania fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov<br />

s väèšou pravdepodobnosou.<br />

PRÁVNE OTÁZKY<br />

Nadšenie pre DC projekty èasto privádza participantov<br />

k s<strong>na</strong>he zozbiera èo <strong>na</strong>jväèší výpoètový výkon<br />

a zapoji ho do príslušného DC projektu. Èasto<br />

vyuívajú <strong>na</strong> tieto úèely firemný poèítaè alebo dokonca<br />

viacero poèítaèov prepojených do firemnej<br />

siete. Projekt GIMPS upozoròuje, e toto ko<strong>na</strong>nie sa<br />

nemusí stretnú s <strong>na</strong>dšením zamestnávate¾a a mô-<br />

e vies aj k prípadnému postihu. Preto si treba<br />

overi, èi je moné klientsky program <strong>na</strong> poèítaè<br />

zamestnávate¾a <strong>na</strong>inštalova. To, samozrejme, platí<br />

aj o iných DC projektoch.<br />

NAÈO?<br />

Táto otázka je úplne legitím<strong>na</strong>. Naèo je dobré toto<br />

sizyfovské úsilie, preh¾adávanie miliónov obrovských<br />

èísel? Mohlo by sa zda, e Mersennove prvoèísla<br />

sú iba matematická zaujímavos bez praktického<br />

výz<strong>na</strong>mu. Nie je to však tak. Mersennove prvoèísla<br />

vedú k potenciálne nerozlúštite¾nému kódu,<br />

take ich mono vyui v šifrovaní, dôleité sú<br />

aj pre teóriu èísel.<br />

Pre mnohých, ktorí sa do h¾adania zapojili, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú<br />

však predovšetkým zábavu a <strong>na</strong>jmä beh <strong>na</strong><br />

dlhé trate.<br />

Zdroje:<br />

/1./ <strong>www</strong>.mersenne.org<br />

/2./ http://<strong>www</strong>.utm.edu/research/primes/lists/small/10000.txt<br />

/3./ http://<strong>www</strong>.utm.edu/research/primes<br />

/4./ http://mersenne.org/prime7.txt<br />

/5./ http://glucas.sourceforge.net/<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 35

R E V U E A K O N A T O<br />

Úprava fotografií<br />

v poèítaèi<br />

Ján Géci<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

IrfanView, Gimp, XnView<br />

Aj hotové fotografie sa nám<br />

èasto iada ešte upravi,<br />

doplni detail alebo, <strong>na</strong>opak,<br />

odstráni drobnos, ktorá nám<br />

v èase zhotovovania snímky<br />

unikla. V minulosti pri<br />

klasických fotografiách bolo<br />

retušovanie doslova piplaèkou<br />

a vyadovalo si riadnu dávku<br />

skúseností. A <strong>na</strong> špeciálne<br />

úpravy v priebehu spracovania<br />

negatívu alebo pozitívu<br />

nestaèila iba prax<br />

a vedomosti, musela sa prida<br />

trpezlivos a èas <strong>na</strong> skúšky<br />

a experimenty. V súèasnej<br />

dobe poèítaèov a digitálnej<br />

fotografie technika<br />

a programy ve¾a úprav<br />

podstatne zjednodušujú<br />

a urých¾ujú. Prax a skúsenosti<br />

z èias „papierovej“ fotografie<br />

sa zídu, treba ich však rozšíri<br />

o poèítaèové z<strong>na</strong>losti<br />

a zruènosti.<br />

V<strong>na</strong>sledujúcich riadkoch vám chceme priblíi<br />

niektoré úpravy digitálnych snímok, ako <strong>na</strong>príklad<br />

odstránenie èervených oèí, zmenu<br />

ve¾kosti a rozlíšenia, úpravy jasu, sýtosti, kontrastu.<br />

Najprv vám predstavíme niektoré programy <strong>na</strong><br />

spracovanie fotografií a vo všeobecnej rovine priblíime<br />

aj prácu s nimi.<br />

uvádzame náš výber zo všetkých kategórií softvéru<br />

<strong>na</strong> spracovanie fotografií. Vzh¾adom <strong>na</strong> popularitu<br />

tejto kategórie programov ich existuje ve¾mi ve¾a<br />

a poznáte urèite aj mnoho iných. Kadý si môe<br />

vybra ten svoj ob¾úbený, základné funkcie <strong>na</strong><br />

úpravu obrázkov ponúkajú všetky, odlišnosti sú<br />

skôr vo výbere ïalších doplnkových moností.<br />

Zme<strong>na</strong> ve¾kosti a rozlíšenia v programe Gimp<br />

VE¼KOS A ROZLÍŠENIE<br />

Všetky programy urèené <strong>na</strong> úpravy fotografií disponujú<br />

funkciou <strong>na</strong> zmenu ve¾kosti (Image Size)<br />

a rozlíšenia (Resolution). Pôvodné rozmery meníme<br />

vloením novej hodnoty do príslušného po¾a (šírka<br />

– Width, výška – Height). Ak je zaškrtnuté políèko<br />

Zachova proporcie (Constrain Proportions), staèí<br />

zmeni iba jeden z rozmerov a druhý sa proporène<br />

upraví automaticky. V prípade, e proporcie nezachováme,<br />

musíme po zmene rozmerov poèíta<br />

s deformáciou fotografie.<br />

Keï pri zmene rozlíšenia (pixels per inch – ppi)<br />

smerom hore aktivujeme funkciu Prevzorkova obraz<br />

(Resample Image), tak ho softvér „<strong>na</strong>fúkne“, doráta,<br />

èo z<strong>na</strong>mená pridanie nových obrazových bodov.<br />

Pri vypnutej funkcii prevzorkovania to funguje<br />

i<strong>na</strong>k. Ak zvyšujeme ppi, rozmery sa zmenšujú, ak<br />

zniujeme hodnotu ppi, rozmery sa zväèšujú. Pri<br />

zmene rozmerov sa zasa súèasne mení rozlíšenie.<br />

Aj tu je súvisiaca funkcia zachovania proporcií. Ak<br />

nie je aktivovaná, program nerešpektuje pôvodný<br />

pomer šírky a výšky. Po zaškrtnutí poloky Zachova<br />

proporcie sa uskutoènené zmeny nedotknú<br />

vzájomných proporcií medzi šírkou a výškou. Pri<br />

úprave rozlíšenia smerom dole a aktívnom prevzorkovaní<br />

program obrazové body odoberá. Prevzorkovanie<br />

v kadom prípade predstavuje aktívny<br />

zásah do pôvodnej snímky a vdy prináša zníenie<br />

kvality obrazu. Najkvalitnejší spôsob prevzorkovania<br />

je bikubický (Bicubic), je však <strong>na</strong>jpomalší. Metóda<br />

<strong>na</strong>jbliší sused (Nearest Neighbor) je, <strong>na</strong>opak,<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšia, ale aj <strong>na</strong>jmenej kvalitná, <strong>na</strong>jmenej<br />

presná. Pri jej pouití a následnom otoèení snímky<br />

alebo uplatnení niektorého príkazu <strong>na</strong> manipuláciu<br />

bude obraz ve¾mi pravdepodobne „zubatý“ (obrazové<br />

body vytvárajú tzv. schody).<br />

Ve¾kos sa dá meni aj s pomocou funkcie orezanie.<br />

Vtedy však zostane iba èas, ktorú vyberieme,<br />

a zvyšok jednoducho odreeme. To súèasne z<strong>na</strong>mená<br />

aj zmenšenie ve¾kosti výslednej fotografie.<br />

KONTRAST<br />

Aj táto funkcia je štandardným vybavením grafických<br />

programov. Digitálne fotografie niekedy pôsobia<br />

podexponovane, tmavo a farebne nevýrazne.<br />

Zvýšenie kontrastu, ktorý vlastne<br />

oz<strong>na</strong>èuje rozdiel medzi <strong>na</strong>jtmavšími<br />

a <strong>na</strong>jsvetlejšími èas-<br />

ami obrazu, spôsobí roztiahnutie<br />

farieb obsiahnutých v snímke<br />

do väèšieho farebného rozsahu<br />

a farby sa od seba lepšie „odsadia“.<br />

Upravova kontrast<br />

(Contrast) mono aj s vyuitím<br />

gradaènej krivky. Keï ju otáèame<br />

proti smeru hodinových<br />

ruèièiek a tým zvyšujeme jej strmos,<br />

zvyšujeme kontrast. Naopak,<br />

pri otáèaní v smere hodinových<br />

ruèièiek kontrast zniujeme. Rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> rast<br />

kontrastu vplýva zúenie rozsahu medzi svetlými<br />

a tmavými hodnotami obrazu vo funkcii histogram.<br />

JAS<br />

Je to ïalšia nevyhnutná súèas spomí<strong>na</strong>nej kategórie<br />

programov. Obèas sa <strong>na</strong>priek všetkej s<strong>na</strong>he<br />

PROGRAMY<br />

V oblasti úpravy fotografií je klasikou program<br />

Adobe Photoshop, ktorý je urèený <strong>na</strong> profesionálnu<br />

prácu a pouívajú ho grafici <strong>na</strong> celom svete. Pokojne<br />

ho môeme oz<strong>na</strong>èi za etalón v kategórii grafických<br />

programov. Existujú aj aplikácie pre domácich<br />

pouívate¾ov, ktoré sú v porov<strong>na</strong>ní s Photoshopom<br />

podstatne lacnejšie. Výrobca Photoshopu<br />

ponúka aj od¾ahèené verzie programu, pouite¾né<br />

aj <strong>na</strong> úpravu softvéru. Pre beného pouívate¾a nájdeme<br />

aj programy zadarmo, ktoré funkciami za<br />

profesionálnymi vôbec nezaostávajú. V tabu¾ke<br />

Programy <strong>na</strong> úpravu fotografií<br />

Program Podporované funkcie Ce<strong>na</strong> (USD) Typ licencie Internetová adresa<br />

Èervené oèi Automatické filtre<br />

Photoshop nie áno 649 komerèný <strong>www</strong>.adobe.com<br />

PhotoStudio automaticky áno 59,99 komerèný <strong>www</strong>.arcsoft.com<br />

XnView automaticky nie 0 vo¾ný <strong>www</strong>.xnview.com<br />

ACDSee automaticky áno 79,99 komerèný <strong>www</strong>.acdsystems.com<br />

Picasa automaticky áno 29 komerèný <strong>www</strong>.picasa.net<br />

IrfanView automaticky nie 0 vo¾ný <strong>www</strong>.irfanview.com<br />

Gimp nie áno 0 vo¾ný <strong>www</strong>.gimp.org<br />

PhotoPaint automaticky áno 649 komerèný <strong>www</strong>.corel.com<br />

ZMEG automaticky áno 1999 Sk komerèný <strong>www</strong>.zoner.sk<br />

36 PC REVUE 9/2004

Úprava jasu, kontrastu, sýtosti a farebných parametrov v IrfanView<br />

Odstránenie efektu èervených oèí v XnView<br />

stane, e snímka vyjde tmavšia, ako si eláme. Takisto niektoré<br />

skenery fotografie pri skenovaní robia tmavšími,<br />

a preto si digitalizované snímky vyadujú následnú úpravu.<br />

Slúi <strong>na</strong> to funkcia jas (Brightness), treba si však dáva<br />

pozor, aby nedošlo k jej preexponovaniu. Obraz by potom<br />

pôsobil neprirodzene. Pri tejto zmene je <strong>na</strong>jlepšie ma pre<br />

kontrolu zapnutý náh¾ad, kde okamite sledujeme, ako sa<br />

úprava jasu prejavuje.<br />

OSTRÉ PROTISVETLO<br />

Ak <strong>na</strong>snímame objekt alebo èloveka, za ktorým je silný<br />

zdroj svetla, <strong>na</strong>pr. slnko èi výkonné reflektory, <strong>na</strong>smerovaný<br />

proti nám (vtedy hovoríme o protisvetle), k nám<br />

obrátená fotografovaná èas bude väèšinou podexponovaná<br />

a so slabou kresbou. Úèinok sa ešte zvyšuje pri<br />

fotografovaní <strong>na</strong> morskej plái alebo <strong>na</strong> snehu. Tento<br />

problém podexponovania sa v poèítaèi <strong>na</strong>práva iba<br />

ako. Mono ho skorigova, ale výsledok nikdy nie je<br />

stopercentný. Riešenie je poruke u pri fotografovaní<br />

blízkeho motívu, ktorý osvet¾uje ostré svetlo alebo slnko<br />

zhora a zozadu. Treba zapnú zabudovaný blesk a poui<br />

ho <strong>na</strong> dosvietenie èastí, ktoré sú v tieni. Rov<strong>na</strong>ko postupujeme,<br />

ak chceme <strong>na</strong>sníma <strong>na</strong>príklad portrét v miestnosti<br />

s preiareným oknom alebo sklenenou stenou<br />

v pozadí.<br />

Blesk nájde uplatnenie aj pri snímkach <strong>na</strong> ostrom a<br />

jagavom slnku, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> piesoènej plái. Niektoré<br />

digitálne fotoaparáty majú problémy s kontrastom, <strong>na</strong>jmä<br />

svetlé èasti a reflexy sú doslova prepálené a pôsobia ako<br />

rušivé f¾aky. Zábery zblízka blesk opä dosvieti a zbavíme<br />

sa problémov s prepáleným motívom. Tu však treba ma<br />

skúsenosti, pretoe automatika nemusí by vdy stopercentne<br />

spo¾ahlivá.<br />

SÝTOS, ODTIEÒ A SVETLOS<br />

Tieto prvky slúia <strong>na</strong> úpravy farebného<br />

podania. Menia sa podobne ako jas a kontrast<br />

posuvníkmi. Poadovaný efekt sa<br />

dosahuje ich posúvaním a do pozície,<br />

keï sme s výsledkom spokojní. Aj tu máme<br />

k dispozícii náh¾ad, aby sme kadú<br />

zmenu okamite videli. Sýtos (Saturation)<br />

upravuje intezitu buï kompletne celého<br />

obrázka, alebo si mono zvoli iba niektorú<br />

zo základných farieb: èervenú, zelenú,<br />

ltú, modrú, azúrovú a purpurovú. Rov<strong>na</strong>kým<br />

spôsobom mono upravi aj svetlos<br />

(Lightness) a odtieò farieb (Hue). Opä<br />

meníme parametre pri súèasnej kontrole<br />

v náh¾ade dovtedy, kým nie sme s výsledkom<br />

spokojní. Vtedy potvrdíme úpravy<br />

tlaèidlom OK a zmenenú fotografiu ulo-<br />

íme <strong>na</strong> pevný disk.<br />

ÈERVENÉ OÈI<br />

Efekt èervených oèí (<strong>na</strong>zývajú sa aj králièie)<br />

vzniká vtedy, ak zabudovaný alebo<br />

externý blesk je <strong>na</strong>smerovaný priamo <strong>na</strong><br />

tvár portrétovaného a osvieti oèné pozadie.<br />

Zabráni èerveným oèiam sa dá, ak<br />

máme blesk s druhým doplòujúcim malým<br />

reflektorom. Alebo výkonný blesk nesmerujeme<br />

priamo <strong>na</strong> objekt a vyuívame<br />

odraz svetla. Napokon pri hobby aparátoch<br />

je zabudovaná programová automatická<br />

funkcia blesku, ktorý <strong>na</strong>jprv blikne<br />

slabo a spôsobí privretie zrenièiek a a<br />

potom v zlomku sekundy <strong>na</strong>sleduje expozícia<br />

s normálnym výkonom blesku.<br />

Keï však u máme snímku s efektom èervených<br />

oèí, chybu môeme skorigova pomocou funkcie<br />

pouívanej v mnohých poèítaèových programoch. Niektoré<br />

pracujú automaticky, iné si vyadujú <strong>na</strong>šu spoluprácu.<br />

Všetky však <strong>na</strong>hradia èervenú farbu v oèiach inou,<br />

tmavou – zvyèajne tmavohnedou alebo èiernou. Ak program<br />

túto monos neponúka, pomôe nám jednoduché<br />

prekreslenie èervenej farby v oèiach inou, teda normálne<br />

retušovanie.<br />

AUTOMATICKÉ FILTRE<br />

Disponujú nimi skoro všetky programy, ale výsledky sú<br />

rôzne. Èasto sa to odvíja od kvality predlohy a algoritmu<br />

zabudovaného do softvéru. Rov<strong>na</strong>ká fotografia upravená<br />

touto funkciou v rôznych programoch nedáva taký istý<br />

výsledok. Ale ani v kvalitnom programe pouitie automatickej<br />

úpravy jasu, kontrastu, farieb alebo úrovní nás nemusí<br />

vdy uspokoji, pretoe koneèná podoba sa nezhoduje<br />

s originálom.<br />

ZÁVER<br />

Vývoj ide stále dopredu a automatické funkcie sú èoraz<br />

lepšie. Dnes pomôu pri zlepšovaní fotografií a korigovaní<br />

¾udských chýb alebo nedoko<strong>na</strong>losti fotoaparátu pri snímaní<br />

okolitej reality aj v takých prípadoch, keï ich predchodcovia<br />

v minulosti èasto zlyhávali. Ale ani v súèasnosti<br />

nie sú všemocné a neomylné, a preto ¾udský um a prax<br />

ešte nestratili svoj výz<strong>na</strong>m. Ak zlyháva automatika, vtedy<br />

sú lepšie manuálne postupy a kontrola po kadej èiastkovej<br />

zmene. To si vyaduje isté skúsenosti a trpezlivos.<br />

Samozrejme, trpezlivos má prednos, lebo bez nej sa dá<br />

ako dopracova ku skúsenostiam.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 37

R E V U E Z P R A X E<br />

Ako dosta z notebooku<br />

maximum<br />

Peter Orviský<br />

Vlastníte notebook a u vám<br />

zišla <strong>na</strong> um otázka, ako by ste<br />

z neho dostali èo <strong>na</strong>jvyšší<br />

výkon a pritom ho udrali pri<br />

práci <strong>na</strong> batérie v prevádzke<br />

èo <strong>na</strong>jdlhšie? Èítajte ïalej!<br />

Pri notebookoch môeme hovori o optimalizácii<br />

výkonu, ako aj optimalizácii doby prevádzky<br />

<strong>na</strong> batérie. V oboch prípadoch je <strong>na</strong>jjednoduchšie<br />

vyui <strong>na</strong>stavenia operaèného systému.<br />

Väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov však ani netuší, e systém<br />

takýmito monosami disponuje. No niekedy<br />

takáto optimalizácia nemusí by dostaèujúca.<br />

Vtedy prichádzajú <strong>na</strong> rad ïalšie doplnkové riešenia.<br />

Niektorí výrobcovia notebookov (Acer, IBM,<br />

HP, Toshiba) <strong>na</strong> takéto situácie myslia a v štandardnej<br />

dodávke ich produktov nájdeme utility, ktoré<br />

pouívate¾om jednoduchým spôsobom sprístupòujú<br />

vybrané <strong>na</strong>stavenia, umoòujúce prispôsobi<br />

správanie sa jednotlivých komponentov notebooku<br />

(CPU, LCD, pevný disk) aktuálnym potrebám pouívate¾a.<br />

Prv ne si povieme nieèo o ich monostiach,<br />

pozrime sa <strong>na</strong> to, ako mono výkon a dobu<br />

práce <strong>na</strong> batérie ovplyvni priamo v systéme.<br />

MONOSTI SYSTÉMU<br />

V prípade Microsoft Windows XP sa k monostiam<br />

<strong>na</strong>stavenia dostanete cez Control Panel a nástroj<br />

Graf 1a Porov<strong>na</strong>nie vplyvu vybraného „<strong>na</strong>pájacieho profilu“<br />

<strong>na</strong> výkon notebooku (pre systém s mikroprocesorom Intel<br />

Pentium M)<br />

Power Options (obr. 1). Ten pouívate¾ovi sprístupòuje<br />

<strong>na</strong>stavenia správania systému: povolenie<br />

hibernácie, správanie notebooku pri zatvorení displeja,<br />

stlaèení tlaèidla <strong>na</strong> vypnutie a vo¾be Sleep,<br />

alarmy atï. Takisto umoòuje definova profily,<br />

ako sa bude notebook správa pri práci <strong>na</strong> batérie<br />

i pri <strong>na</strong>pájaní zo siete: Home/Office Desk, Portable/<br />

Laptop, Presentation, Always On, Minimal Power<br />

Ma<strong>na</strong>gement a Max Battery. Rozdiel v jednotlivých<br />

<strong>na</strong>staveniach je <strong>na</strong>ozaj výz<strong>na</strong>mný.<br />

Na prvých dvoch grafoch vidíme závislos výkonu<br />

notebooku s mikroprocesorom Pentium M od<br />

vybraného <strong>na</strong>pájacieho profilu (graf è. 1a), prípadne<br />

<strong>na</strong>stavení BIOS-u (graf è. 1b) pri <strong>na</strong>pájaní zo<br />

siete a z batérie v jednotlivých testoch. Z nich jasne<br />

vidno, e výkonnostné rozdiely sa netýkajú iba<br />

mikroprocesora, ale sú výz<strong>na</strong>mné aj vo výkone grafiky.<br />

Na grafe è. 2 je porov<strong>na</strong>nie vplyvu vybraného<br />

„<strong>na</strong>pájacieho profilu“ <strong>na</strong> výdr notebooku pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie. Opä sme <strong>na</strong> ilustráciu vyuili systém<br />

s mikroprocesorom Intel Pentium M.<br />

Jadrom optimalizácie výkonu a doby prevádzky<br />

v rámci základnej výbavy operaèného systému je<br />

vyuívanie technológií riadenia spotreby Intel<br />

Speed Step, Intel Enhancement Speed Step a AMD<br />

PowerNow!, implementovaných v mobilných mikroprocesoroch<br />

jednotlivých výrobcov.<br />

Z tohto konštatovania vyplýva, e ak je notebook<br />

vybavený desktopovým mikroprocesorom,<br />

zmeny <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>pájacieho profilu nemajú nijaký<br />

vplyv ani <strong>na</strong> výkon notebooku, ani <strong>na</strong> jeho výdr<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie.<br />

V niektorých prípadoch sa nemusia zmeny vyko<strong>na</strong>né<br />

v operaènom systéme prejavi. Dôvod je jednoduchý,<br />

podpora správy <strong>na</strong>pájania je implementovaná<br />

aj <strong>na</strong> tej <strong>na</strong>jnišej úrovni a k <strong>na</strong>staveniu jej<br />

vlastností dochádza u pri štarte notebooku, teda<br />

skôr, ako príde k slovu operaèný systém. Nastavenia<br />

je v takomto prípade potrebné realizova priamo<br />

v BIOS-e notebooku.<br />

ŠPECIÁLNE APLIKÁCIE<br />

Bývajú výsadou nieko¾kých z<strong>na</strong>èkových notebookov.<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu, e monosti, ktoré poskytujú<br />

pouívate¾om z h¾adiska konkrétnych <strong>na</strong>stavení,<br />

sú dos odlišné, ich existencia je výz<strong>na</strong>mný<br />

argument v prospech z<strong>na</strong>èkových notebookov.<br />

Dobrým príkladom <strong>na</strong> ilustráciu moností špecializovaných<br />

aplikácií sú notebooky spoloèností<br />

IBM a Toshiba, ktorých riadenie spotreby pôsobí<br />

<strong>na</strong>jprepracovanejším dojmom. U oboch spomí<strong>na</strong>ných<br />

producentov nájdeme monosti <strong>na</strong>stavenia<br />

mikroprocesora, pevného disku, vypí<strong>na</strong>nie LCD,<br />

ako aj reguláciu jasu displeja. Zvláštnou monos-<br />

ou, ktorá je dostupná iba pri notebookoch Toshiby,<br />

je monos definova rozlièné správanie <strong>na</strong>pájacieho<br />

profilu pod¾a mnostva energie zostávajúcej<br />

v batériách (s krokom po 25 %). Okrem klasických<br />

<strong>na</strong>stavení reimu práce mikroprocesora (maximum,<br />

automatická vo¾ba, minimum) podporuje<br />

táto utilita aj priame pouívate¾ské <strong>na</strong>stavenie jednej<br />

z piatich diskrétnych hodnôt pracovnej frekvencie<br />

procesora.<br />

OPTIMALIZÁCIA V PRAXI<br />

Pri poiadavke <strong>na</strong> maximálny výkon je optimalizácia<br />

notebooku ve¾mi jednoduchá. Staèí, ak <strong>na</strong>stavíme<br />

<strong>na</strong>pájací profil Home/Office Desk v OS alebo<br />

v BIOS-e.<br />

Na základe <strong>na</strong>šich praktických skúseností môeme<br />

potvrdi, e <strong>na</strong>jväèší vplyv má aplikácia tohto<br />

<strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong> notebooky zaloené <strong>na</strong> mikroprocesoroch<br />

Mobile Pentium 4. Dôvod je jednoduchý: pri<br />

centrinových mikroprocesoroch, ako aj pri mobil-<br />

Graf 1b Vplyv <strong>na</strong>stavenia BIOS−u <strong>na</strong> výkon notebooku<br />

(pre systém s mikroprocesorom Intel Pentium M)<br />

Graf 2 Porov<strong>na</strong>nie vplyvu vybraného „<strong>na</strong>pájacieho profilu“<br />

<strong>na</strong> výdr notebooku pri práci <strong>na</strong> batérie (pre systém<br />

s mikroprocesorom Intel Pentium M)<br />

Graf 3 Vplyv úrovne podsvietenia LCD panela <strong>na</strong> dobu<br />

prevádzky notebooku pri práci <strong>na</strong> batérie (pre systém<br />

s mikroprocesorom Intel Pentium M)<br />

38 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

Obr. 1 Nastavenie <strong>na</strong>pájania v Control Paneli a preh¾ad <strong>na</strong>stavení v Power Options Properties<br />

Tabu¾ka 1 Frekvencia mikroprocesora a spôsob jeho chladenia<br />

definovaný operaèným systémom Windows XP pri <strong>na</strong>stavení<br />

konkrétneho <strong>na</strong>pájacieho profilu<br />

Napájací profil Frekvencia CPU Chladenie CPU<br />

Home/Office Desk Maximál<strong>na</strong> Maximálne<br />

Portable/Laptop Riadená systémom Optimalizované<br />

Presentation Riadená systémom Optimalizované<br />

Always On Maximál<strong>na</strong> Maximálne<br />

Minimal Power Ma<strong>na</strong>gement Riadená systémom Optimalizované<br />

Max Battery Minimál<strong>na</strong> Minimálne<br />

ných mikroprocesoroch AMD je automatická zme<strong>na</strong> pracovných<br />

podmienok <strong>na</strong>to¾ko flexibilná, e ak operaèný<br />

systém vèas identifikuje poiadavku <strong>na</strong> vysoký výkon, dokáe<br />

prispôsobova pracovné podmienky mikroprocesora<br />

dostatoène rýchlo a pouívate¾ nie je schopný postrehnú<br />

zmenu výkonu. Rukolapným dôkazom tohto tvrdenia je<br />

porov<strong>na</strong>nie výkonnosti mikroprocesora Pentium M pri<br />

práci notebooku s <strong>na</strong>pájaním zo siete a zvolenom <strong>na</strong>pájacom<br />

profile Home/Office Desktop s výkonom mikroprocesora.<br />

Pri výkonnostnej optimalizácii notebookov zalo-<br />

ených <strong>na</strong> týchto platformách je teda <strong>na</strong>jjednoduchším<br />

riešením <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>pájací profil Portable/Laptop. Tu riadi<br />

pracovnú frekvenciu mikroprocesora operaèný systém<br />

v závislosti od aktuálnych potrieb spracúvaných aplikácií.<br />

Výkonnostné rozdiely sú v takomto prípade minimálne.<br />

Pri poiadavke udra notebook èo <strong>na</strong>jdlhšie pri<br />

„ivote“ je prvou zastávkou výber profilu Max Battery.<br />

Ten zaistí, aby mikroprocesor notebooku pracoval <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišej<br />

ním podporovanej frekvencii (pre centrinové mikroprocesory<br />

je to 600 MHz bez oh¾adu <strong>na</strong> konkrétny typ<br />

a maximálnu pracovnú frekvenciu). Vo¾bou tohto <strong>na</strong>pájacieho<br />

profilu je aj „minimalizované“ chladenie mikroprocesora<br />

(šetríme energiu potrebnú <strong>na</strong> pohon ventilátora).<br />

Ak vlastníte notebook s desktopovým mikroprocesorom,<br />

môete <strong>na</strong> optimalizáciu výkonu mikroprocesora zabudnú.<br />

Tieto mikroprocesory toti nepodporujú iadnu technológiu<br />

riadenia spotreby.<br />

Ïalším krokom vedúcim k zníeniu spotreby je zní-<br />

enie jasu displeja. Ten toti spotrebúva a tretinu energie<br />

notebooku. Z praxe máme vyskúšané, e stiahnutím<br />

jasu <strong>na</strong> 1/3 maxima pri väèšine z<strong>na</strong>èiek nedochádza<br />

k výz<strong>na</strong>mnejšiemu poklesu kvality zobrazenia (teda minimálne<br />

pri práci v bených svetelných podmienkach,<br />

<strong>na</strong> plái to bude problém aj s úplným jasom...).<br />

Priaznivý vplyv <strong>na</strong> predåenie doby práce <strong>na</strong> batériu<br />

má aj minimalizácia vyuívania optických mechaník a<br />

pevného disku. V prípade optických mechaník môete<br />

ma všetko pod kontrolou, staèí vyui <strong>na</strong>príklad nástroj<br />

Nero DriveSpeed, ktorý vám umoní definova rýchlos<br />

èítania (pre CD i DVD). Nišie otáèky toti z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú aj<br />

výz<strong>na</strong>mne nišiu spotrebu mechaniky.<br />

Podobne mono postupova aj pri pevných diskoch, tu<br />

je však potrebné presvedèi sa priamo u výrobcu disku, èi<br />

takýmto nástrojom disponuje. Prípadne môete vyskúša<br />

utilitu PowerBooster (http://<strong>www</strong>.storage.ibm.com/hdd/support/download.htm#pwrbooster),<br />

ktorá funguje aj <strong>na</strong> pevných<br />

diskoch niektorých ïalších výrobcov.<br />

V prípade pevného disku je dôleitým aspektom konfigurácia<br />

notebooku (èím vyššia je kapacita RAM, tým menej<br />

sa vyuíva disk a systém ho môe vypí<strong>na</strong>). Pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie si tie musíme uvedomi, e je výhodnejšie niektoré<br />

menej vyuívané aplikácie s ve¾kými systémovými<br />

poiadavkami radšej ukonèi a nevyuíva. Typickým príkladom<br />

je <strong>na</strong> pozadí spustený Outlook.<br />

Ak záleí <strong>na</strong> kadej minúte práce <strong>na</strong>vyše a nepotrebujete<br />

vyuíva wi-fi adaptér, modem, port IrDA, zvukový<br />

adaptér, rozhranie FireWire, jednotlivé porty (paralelný,<br />

sériový), môete vytvori špeciálny hardvérový profil<br />

notebooku. V òom môete pouívanie týchto komponentov<br />

zakáza, prípadne ich môete vypí<strong>na</strong> dy<strong>na</strong>micky<br />

pod¾a aktuálnej potreby. Vhodným kandidátom sú wi-fi<br />

adaptéry, ktorých spotreba je dos vysoká. Naposledy<br />

menované riešenie je však vhodné pre skúsenejších pouívate¾ov.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 39

R E V U E P R E H ¼ A D & T E S T<br />

Nie je Centrino<br />

ako Centrino<br />

Peter Orviský<br />

U pätnás mesiacov pôsobí<br />

Centrino vo svete notebookov.<br />

Pozrime sa spoloène <strong>na</strong> to,<br />

aký kus cesty za ten èas<br />

Centrino prešlo, i <strong>na</strong> to, èo<br />

pre nás pod touto z<strong>na</strong>èkou<br />

Intel pripravuje. Nebudeme<br />

však iba štatistami,<br />

prezradíme vám aj to, aký<br />

vplyv <strong>na</strong> výkon a dåku práce <strong>na</strong><br />

batérie majú jednotlivé verzie<br />

komponentov Centri<strong>na</strong><br />

s dôrazom <strong>na</strong> mikroprocesory,<br />

a nezabudneme ani <strong>na</strong><br />

porov<strong>na</strong>nie výkonnosti<br />

Centri<strong>na</strong> s ostatnými<br />

mobilnými platformami.<br />

HISTÓRIA CENTRINA<br />

Centrino sa objavilo <strong>na</strong> trhu 12. marca 2003, keï<br />

Intel uviedol tri úplne nové komponenty <strong>na</strong> konštrukciu<br />

notebookov:<br />

èipová súprava i855<br />

adaptér WLAN<br />

mikroprocesor Pentium M<br />

Na rozdiel od minulosti Intel tentoraz zahrnul<br />

všetky k¾úèové komponenty potrebné <strong>na</strong> konštrukciu<br />

notebooku pod jednotné oz<strong>na</strong>èenie (i<br />

keï sú dostupné aj samostatne). A od nástupu<br />

Centri<strong>na</strong> <strong>na</strong> trh Intel zdôrazòuje, e<br />

práve táto kombinácia komponentov<br />

umoòuje konštruktérom vytvori èo <strong>na</strong>jvyváenejší<br />

notebook. Centrinové notebooky,<br />

hoci sú drahšie ako notebooky vyuívajúce<br />

mikroprocesory Celeron, Pentium 4,<br />

Athlon, Transmeta èi VIA, sa ve¾mi dobre uchytili<br />

<strong>na</strong> trhu. Situácia sa však aj v tejto oblasti zaèí<strong>na</strong><br />

meni, <strong>na</strong> svete je lacnejšia verzia Centri<strong>na</strong>, v ktorej<br />

je mikroprocesor Pentium M <strong>na</strong>hradený mikroprocesorom<br />

Celeron M. Vïaka tomu sa ceny centrinových<br />

notebookov s touto verziou mikroprocesora<br />

zaèí<strong>na</strong>jú blíi cenám v <strong>na</strong>jnišej cenovej kategórii.<br />

ÈIPOVÁ SÚPRAVA<br />

Èipová súprava Intel i855 je v súèasnosti dostupná<br />

v troch variantoch (GM, GME a PM), ktoré sa líšia<br />

iba drobnými detailmi.<br />

Prvým dostupným variantom bola súprava nesúca<br />

oz<strong>na</strong>èenie i855GM, ktorá podporuje systémovú<br />

zbernicu pracujúcu <strong>na</strong> efektívnej frekvencii<br />

400 MHz, prièom <strong>na</strong> rozdiel od desktopových èipových<br />

súprav i predchádzajúcich generácií èipových<br />

súprav pre notebooky je aj táto frekvencia podobne<br />

ako frekvencia mikroprocesora flexibilná. Èipová<br />

súprava podporuje operaènú pamä typu DDR<br />

do maximálnej kapacity 2 GB, prièom pri stavbe<br />

notebooku mono siahnu po pamätiach pracujúcich<br />

<strong>na</strong> frekvencii 200, 266 alebo 333 MHz. V èipovej<br />

súprave je integrované grafické jadro <strong>na</strong> báze<br />

Intel Extreme Graphics 2 a neumoòuje pripojenie<br />

externej grafiky.<br />

V poradí druhým variantom dostupným <strong>na</strong> trhu<br />

bola èipová súprava s oz<strong>na</strong>èením i855GME. Tá sa<br />

od predchodcu líši iba verziou integrovaného grafického<br />

adaptéra. Verzia GME v porov<strong>na</strong>ní s predchodkyòou<br />

prináša podporu pamätí DDR333 aj <strong>na</strong><br />

strane grafiky a disponuje aj rýchlejším (250 MHz)<br />

RAMDAC prevodníkom, ktorý má vplyv <strong>na</strong> zvýšenie<br />

obrazovej kvality.<br />

Treou verziou je i855PM, ktorá neobsahuje grafický<br />

èip, disponuje však rozhraním AGP 4× <strong>na</strong> pripojenie<br />

klasickej grafickej karty.<br />

Trojica èipových súprav je doposia¾ jediným riešením<br />

dostupným pre mikroprocesory Pentium M.<br />

Intel toti znemonil spoloènostiam SiS a VIA Technologies<br />

uvies èipové súpravy pre tento typ mikroprocesora<br />

prostredníctvom blokovania patentov.<br />

V súèasnosti u síce tieto dve spoloènosti disponujú<br />

potrebnými licenciami, ich šance <strong>na</strong> úspech sú<br />

však v porov<strong>na</strong>ní s „brandovanými“ èipovými súpravami<br />

Intelu minimálne.<br />

Riešenie chladenia CPU, v¾avo<br />

chladiè pouitý pre „normálne“<br />

Pentium M, vpravo chladiè<br />

Pentia M ULV<br />

ADAPTÉR WLAN<br />

Ïalšou neodmyslite¾nou èasou platformy Centrino<br />

je adaptér bezdrôtovej siete. Na rozdiel od èipovej<br />

súpravy èi mikroprocesora, ktoré sú špièkovými výtvormi<br />

vývojárov Intelu, sa práve tento komponent<br />

povauje za <strong>na</strong>jmenej vydarenú èas Centri<strong>na</strong>.<br />

Myslím, e niet rukolapnejšieho dôkazu ako fakt,<br />

e viacerí producenti notebookov sa pre monos<br />

integrova do svojich notebookov doko<strong>na</strong>lejšie<br />

adaptéry WLAN vzdali monosti oz<strong>na</strong>èi svoje produkty<br />

logom Centrino.<br />

Slabšia bola ponuka adaptérov WLAN. Intel síce<br />

pri uvedení platformy Centrino s¾uboval rýchle<br />

uvedenie ïalších rýchlejších verzií, <strong>na</strong>pokon však<br />

bol takmer celý minulý rok k dispozícii iba Intel<br />

Wireless PRO 2100B, ktorý podporuje komunikáciu<br />

v sieach 802.11b s priepustnosou maximálne 11<br />

Mb/s. Tesne pred koncom minulého roka sa v ponuke<br />

Intelu objavil aj adaptér Intel Wireless PRO<br />

2100G, ktorý podporuje tak siete 802.11b, ako aj<br />

802.11g. Adaptéry WLAN boli azda <strong>na</strong>jväèšou slabinou<br />

Centri<strong>na</strong>, keï viacerí výrobcovia notebookov<br />

ponúkali pouívate¾om alter<strong>na</strong>tívne produkty<br />

umoòujúce vyuíva vyššiu prenosovú rýchlos<br />

vïaka adaptérom dodávaným pod vlastnými z<strong>na</strong>èkami,<br />

zaloeným <strong>na</strong> èipoch ïalších výrobcov.<br />

CENTRINOVÉ MIKROPROCESORY<br />

Komponentom, ktorý v rámci Centri<strong>na</strong> umoòuje<br />

<strong>na</strong>jvyššiu variabilitu, je mikroprocesor. To je tradièná<br />

taktika a Intel jej ostal verný aj pri Centrine. Aj<br />

preto hneï pri nástupe platformy Centrino mali výrobcovia<br />

notebookov k dispozícii dostatok variantov<br />

<strong>na</strong> to, aby pre pouívate¾ov zostavili notebook presne<br />

pod¾a ich predstáv. Okrem „základného“ variantu<br />

mikroprocesora Pentium M toti mali k dispozícii<br />

aj Pentium M LV a Pentium M ULV, teda modely<br />

s nízkou a extrémne nízkou spotrebou. Kým<br />

„základný“ variant mal <strong>na</strong>hradi mikroprocesory<br />

Mobile Pentium 4, pouívané vo viacerých skupinách<br />

notebookov, verzie LV a ULV mali <strong>na</strong>hradi<br />

mikroprocesory Pentium III LV a Pentium III ULV,<br />

pouívané v mininotebookoch a tablet PC, pre<br />

ktoré bola optimalizovaná ich spotreba.<br />

Na tomto mieste treba pripomenú, e<br />

mikroprocesor Pentium M je prvým mobilným<br />

mikroprocesorom Intelu, ktorý bol<br />

vyvíjaný úplne autonómne, a teda nemá<br />

svoj protipól èi predchodcu v rodine desktopových<br />

mikroprocesorov tejto spoloènosti.<br />

Tento prístup umonil vývojárom Intelu<br />

integrova do mikroprocesora celý rad technológií,<br />

ktoré sa podie¾ajú <strong>na</strong> jeho vlastnostiach.<br />

Všetky modely mikroprocesora Pentium M sa vyrábali<br />

technológiou 130 nm, disponovali 1 MB pamäte<br />

L2 cache, systémovou zbernicou pracujúcou<br />

<strong>na</strong> efektívnej frekvencii 400 MHz (s monosou jej<br />

riadenia v závislosti od typu <strong>na</strong>pájania) a treou<br />

generáciou technológie riadenia spotreby, známou<br />

pod oz<strong>na</strong>èením Intel SpeedStep.<br />

V máji tohto roku prišlo po viacerých odloeniach<br />

k uvedeniu druhej generácie mikroprocesorov<br />

Pentium M, zaloenej <strong>na</strong> jadre Dothan. Tá je <strong>na</strong> rozdiel<br />

od pôvodnej verzie (Banias) vyrábaná 90 nm výrobným<br />

procesom. Práve vïaka vyuitiu tejto modernej<br />

technológie sa Intelu podarilo radikálne zvýši<br />

poèet tranzistorov v jadre mikroprocesora, presnej-<br />

40 PC REVUE 9/2004

R E V U E<br />

šie povedané, zdvojnásobi ich poèet integrovaný<br />

v pamäti cache L2, ktorej kapacita<br />

sa vïaka tomu zvýšila z 1 MB <strong>na</strong><br />

2 MB. Èiastoèných úprav sa doèkali aj<br />

niektoré ïalšie technické špecifikácie<br />

mikroprocesora.<br />

Centrino bolo prvým krokom Intelu,<br />

ktorým sa spoloènos s<strong>na</strong>ila presadi<br />

kompletné riešenie, nie iba samotný<br />

mikroprocesor. Dnes môeme poveda,<br />

e táto taktika spoloènosti vyšla. V minulosti<br />

bol toti pomer notebookov<br />

s mikroprocesormi Intelu, ktoré vyuívali<br />

aj èipovú súpravu tejto spoloènosti,<br />

podstatne menší, ako je to pri<br />

notebookoch s mikroprocesormi Pentium<br />

M.<br />

CENTRINO VO SVETLE<br />

TESTOV<br />

O výhodnosti Centri<strong>na</strong> oproti ostatným<br />

notebookom ste sa mohli presvedèi<br />

<strong>na</strong> stránkach PC REVUE u<br />

v nejednom porov<strong>na</strong>ní notebookov.<br />

Prístroje zaloené <strong>na</strong> tejto platforme toti<br />

disponujú výraznou prevahou <strong>na</strong>jmä<br />

v oblasti dåky práce <strong>na</strong> batérie.<br />

Tentoraz sme sa rozhodli pozrie<br />

<strong>na</strong> Centrino z poh¾adu alter<strong>na</strong>tív jeho<br />

konfigurácie, a to s dôrazom <strong>na</strong> vplyv pouitého<br />

mikroprocesora <strong>na</strong> výkon i <strong>na</strong> dåku práce pri <strong>na</strong>pájaní<br />

z batérie.<br />

Na testovanie sme pouili notebook Prestigio<br />

Nobile 157, ktorého konfiguráciu (je v tabu¾ke) sme<br />

menili nielen zámenou mikroprocesorov Celeron M<br />

320 (1,3 GHz, jadro Banias), Pentium M 1,6 GHz<br />

Tabu¾ka 1 Porov<strong>na</strong>nie výkonnosti mikroprocesorov Celeron M a Pentium M<br />

Mikroprocesor Celeron M 320 Pentium M 1,6 Pentium M 735<br />

Jadro Banias Banias Dothan<br />

Pracovná frekvencia 1,3 GHz 1,6 GHz 1,7 GHz<br />

RAM 512 MB 512 MB 512 MB<br />

Grafika 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768<br />

Napájanie sie sie sie<br />

Ziff Davis WinBench 99<br />

CPU Mark 138 184 207<br />

FPU Mark 99 7210 8860 9480<br />

Business Disk WinMark 99 3940 4020 4410<br />

High−End Disk WinMark 99 13700 11900 16000<br />

Business Graphics WinMark 99 768 904 954<br />

High−End Graphics WinMark 99 1360 1680 1690<br />

Business Graphics WinMark 99* 741 866 909<br />

High−End Graphics WinMark 99* 1350 1660 1690<br />

3D Mark 2001<br />

3D Mark 2001 Score 7156 8996 9774<br />

PC Mark 2002<br />

CPU Score 4318,0 1999,0 5713,0<br />

Memory Score 4273,0 3506,0 9714,0<br />

HDD Score 636,0 628,0 625,0<br />

Sisoft Sandra 2004 (v.10.9.89)<br />

CPU Arithmetic (index) 6383 6890 8402<br />

CPU Multimedia (index) 26033 29310 34186<br />

Memory Bandwidth (index) 3532 4283 4451<br />

File System (index) 18477 18853 1908<br />

Poznámka: * – grafika <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> rozlíšenie displeja 1400 × 1050<br />

(jadro Banias) a Pentium M 735 (1,7 GHz, jadro<br />

Dothan), ale aj zmenou kapacity operaènej pamäte<br />

(256 MB, 512 MB a 768 MB).<br />

VÝKON<br />

V tabu¾ke nájdete pomerne jasné a jednoz<strong>na</strong>èné<br />

porov<strong>na</strong>nie výkonnosti mikroprocesorov Celeron M<br />

a Pentium M, zaloených <strong>na</strong> jadrách<br />

Banias a Dothan.<br />

Z údajov jasne vyplýva, e mikroprocesory<br />

Celeron sú ekonomickým<br />

variantom, po ktorom môu bez obáv<br />

siahnu pouívatelia, ktorí h¾adajú<br />

lacný notebook vybavený technológiou<br />

Centrino, prièom takýto notebook<br />

bez problémov obstojí v úlohe kancelárskeho<br />

PC a bez obáv si <strong>na</strong> òom mô-<br />

ete pozrie aj DVD.<br />

Strednú výkonnostnú kategóriu,<br />

ktorá však èoskoro vymizne, dnes<br />

predstavujú mikroprocesory Pentium<br />

M s jadrom Banias, ktoré však u èoskoro<br />

<strong>na</strong>hradia cenovo rovnocenné<br />

mikroprocesory rov<strong>na</strong>kého radu<br />

s jadrom Dothan.<br />

Pouívatelia, ktorí poadujú excelentný<br />

výkon, sa môu spo¾ahnú <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie varianty mikroprocesora<br />

Pentium M s jadrom Dothan. Ten sa aj<br />

<strong>na</strong> pribline rov<strong>na</strong>kej frekvencii (v <strong>na</strong>šom<br />

prípade bol rozdiel iba 100 MHz)<br />

ukazuje ako podstatne výkonnejší.<br />

Výkon v nízkoúrovòových testoch je<br />

jed<strong>na</strong> vec, výkon v aplikáciách druhá.<br />

Vedomí si moných rozporov, testovaný<br />

notebook, vybavený všetkými tromi<br />

mikroprocesormi a 512 MB operaènej pamäte, sme<br />

podrobili aj aplikaèným testom. V u spomí<strong>na</strong>nej<br />

tabu¾ke výkonov teda nájdete aj výsledky testov 3D<br />

Mark 2001 èi PC Mark 2002, ktoré vám <strong>na</strong>povedia,<br />

aký vplyv jednotlivé mikroprocesory majú <strong>na</strong> výkon<br />

notebookov v rôznych aplikáciách. Tieto testy sme<br />

realizovali výhradne v reime <strong>na</strong>jvyššieho moného<br />

9/2004 PC REVUE 41

R E V U E<br />

Graf 1 Porov<strong>na</strong>nie výkonnosti centrinových mikroprocesorov v aplikaèných testoch pri<br />

<strong>na</strong>pájaní zo siete<br />

Graf 2 Porov<strong>na</strong>nie výkonnosti centrinových mikroprocesorov v aplikaèných testoch<br />

pri <strong>na</strong>pájaní z batérie<br />

Tabu¾ka 2 Výdr pri práci <strong>na</strong> batériu<br />

Mikroprocesor Celeron M Pentium M Pentium M<br />

320 1,6 735<br />

Portable/Laptop 4:41 4:44 4:39<br />

MaxBattery 5:05 5:05 4:56<br />

výkonu, teda pri <strong>na</strong>pájaní<br />

zo siete. Konkrétne výkony<br />

v nich ponecháme<br />

bez komentára, prakticky<br />

vo všetkých prípadoch<br />

sme sa toti doèkali predpokladaných výsledkov.<br />

Keïe sme chceli zvýrazni poh¾ad <strong>na</strong> reálny výkon v aplikáciách, výsledky testu<br />

Bapco SysMark uvádzame samostatne v grafickom vyjadrení. Aj <strong>na</strong>priek existencii<br />

novej verzie 2004 sme sa pre problémy s jej <strong>na</strong>sadením rozhodli siahnu po verzii<br />

SysMark 2002. Týmto testom sme notebook preverili nielen pri maximálnom<br />

monom výkone (<strong>na</strong>pájanie zo siete – graf è. 1), ale aj pri <strong>na</strong>jnišom výkone, ktorý<br />

systémom poskytnú mikroprocesory pri práci <strong>na</strong> batérie v reime <strong>na</strong>jnišej<br />

spotreby, teda pri zaradení <strong>na</strong>pájacieho profilu Max Battery (graf è. 2).<br />

V tomto teste si pod¾a oèakávania <strong>na</strong>jlepšie poèí<strong>na</strong>l mikroprocesor s jadrom<br />

Dothan. 2 MB cache a pracovná frekvencia 1,7 GHz sa ukázali ako jasná<br />

výhoda novšej verzie jadra a mikroprocesor podával špièkové výkony. U<br />

nárast výkonnosti <strong>na</strong> úrovni 25 % v teste Office Productivity mono hodnoti<br />

pri rozdiele pracovných frekvencií 100 MHz a zvýšení kapacity L2 cache <strong>na</strong><br />

dvojnásobok ako príjemné prekvapenie. Nárast výkonu o 33 % v teste<br />

Internet Content Creation však potom bezpochyby patrí do ríše snov. O tom,<br />

e takéto tvrdenie si pokojne môeme dovoli, nás presvedèilo aj porov<strong>na</strong>nie<br />

Graf 3 Vplyv kapacity RAM <strong>na</strong> výkon notebooku (<strong>na</strong>pájanie sie, mikroprocesor Pentium M<br />

735 1,7 GHz)<br />

výkonnosti <strong>na</strong> druhej strane spektra. Keï sme toti porov<strong>na</strong>li výkonnostný<br />

odstup „baniasového“ Pentia M 1,6 GHz od Celeronu M 1,3 postaveného <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>kom jadre, zistili sme, preèo asi Intel s uvedením Celeronov z tejto rodiny<br />

tak dlho otá¾al. V prípade testu Internet Content Creation o 300 MHz<br />

pomalší a poloviènou Cache L2 vybavený Celeron zaostal o 19 %, v teste<br />

Office Productivity však u len o takmer nepostrehnute¾ných 7 %!<br />

DOBA PRÁCE NA BATÉRIE<br />

V oblasti výkonu máme k centrinovým notebookom <strong>na</strong> trhu dostatok alter<strong>na</strong>tív.<br />

V oblasti výdre pri práci <strong>na</strong> batériu u je situácia diametrálne odlišná. Na<br />

trhu síce mono nájs zopár modelov notebookov, ktoré disponujú podobnou<br />

dåkou práce <strong>na</strong> batérie ako niektoré menej zdatné centrinové modely (ide<br />

o modely s nišou kapacitou batérie), výkonnos týchto notebookov je však<br />

vdy nišia ako tých centrinových.<br />

Testovaný notebook Prestigio Nobile 157 disponuje Li-Ion batériou s kapacitou<br />

4400 mAh, ktorá umoòuje pouívate¾ovi dosiahnu dobu práce <strong>na</strong> batérie <strong>na</strong><br />

úrovni piatich hodín. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie výdre jednotlivých konfigurácií<br />

notebooku (zme<strong>na</strong> mikroprocesora), zistíme, e iadne výz<strong>na</strong>mné rozdiely<br />

medzi Celeronom M, Pentiom M s jadrami Banias a Pentiom M s jadrom<br />

Dothan sa „neko<strong>na</strong>jú“. Rozdiely sú toti tak pri pouití <strong>na</strong>pájacieho profilu<br />

Portable/Laptop, ako aj MaxBatt <strong>na</strong> úrovni desiatich minút (tabu¾ka 2). Tento<br />

výsledok potvrdzuje, e ak sa budete rozhodova pre centrinový notebook, bude<br />

pre vás z poh¾adu výdre jedno, po ktorej alter<strong>na</strong>tívne siahnete. Samozrejme, do<br />

momentu, kým budete vyuíva štandardné <strong>na</strong>stavenia operaèného systému.<br />

ZÁVER<br />

Vïaka skutoènosti, e sme mohli v notebooku meni mikroprocesory a pamä,<br />

získali sme jedineènú monos dôkladne otestova rozdiely vo výkonnosti jednotlivých<br />

typov mikroprocesorov, ktorými môu by v súèasnosti vybavené<br />

centrinové notebooky.<br />

Naše zistenia neboli prekvapivé, ak nerátame nárast výkonnosti, ktorý prináša<br />

Dothan v porov<strong>na</strong>ní s Baniasom. Ukazuje sa, e Intel nám prostredníctvom<br />

Centri<strong>na</strong> ponúka zrelú a vyváenú platformu, ktorá zrejme bude <strong>na</strong><br />

notebookovom trhu ešte nejaký èas dominova.<br />

Intelu sa darí plni slová o rýchlom prechode od Baniasu k Dothanu. Ako<br />

dôkaz poslúia cenníky, kde nájdete rov<strong>na</strong>ký model notebooku, ktorý po<br />

nieko¾kých týdòoch disponuje miesto staršieho mikroprocesora novým. Príjemné<br />

<strong>na</strong> tejto generaènej výmene je, e ce<strong>na</strong> ostáva nezmenená, a to aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu, e Dothan ponúka podstatne vyšší výkon. Na druhej strane sú zrejme<br />

sklamaní pouívatelia, ktorí poèítali s tým, e výrobcovia budú vypredáva<br />

staršie notebooky s Baniasom. To sa, bohuia¾, nestane. Ak patríte do tejto skupiny,<br />

poobzerajte sa po modeloch s mikroprocesormi Celeron M.<br />

<br />

42 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

Pamäte<br />

RAM<br />

Samuel Krošlák<br />

Do tohto èísla sme sa<br />

rozhodli zaradi test<br />

pamäových modulov.<br />

Je zameraný hlavne <strong>na</strong><br />

beného pouívate¾a, teda<br />

nájdete v òom prevane<br />

pamäte s efektívnou<br />

pracovnou frekvenciou okolo<br />

400 MHz. Práve tieto typy sa<br />

toti <strong>na</strong>jèastejšie osadzujú do<br />

súèasných poèítaèových<br />

zostáv. Cie¾om testu je <strong>na</strong>jmä<br />

zmera výkon jednotlivých<br />

pamäových modulov a rozdiel<br />

vo výkone pri pouití pamätí<br />

s rôznymi <strong>na</strong>staveniami a pri<br />

rôznom zapojení.<br />

Zadanie testu bolo takéto: 512 MB pamäový<br />

modul s minimálnou pracovnou frekvenciou<br />

333 MHz. U tradiène sme pre vás pripravili<br />

<strong>na</strong>miesto úvodu malú tabu¾ku, ktorá vám pomôe<br />

zorientova sa v dvojakom z<strong>na</strong>èení pamäových<br />

modulov, ktoré pouívajú výrobcovia aj predajcovia<br />

výpoètovej techniky. Tie sa z<strong>na</strong>èia buï pod¾a<br />

priepustnosti, <strong>na</strong>pr.: PC3200 = 3,2 GB/s, alebo pod¾a<br />

efektívnej frekvencie: DDR400 = 400 MHz, èo je<br />

efektív<strong>na</strong> pracovná frekvencia modulu.<br />

VÝBER PAMÄTE<br />

Pri výbere platí to, èo pri všetkých ostatných komponentoch<br />

poèítaèa – pamä RAM sa vyberá <strong>na</strong>jmä<br />

pod¾a spôsobu pouitia poèítaèa. Dnes u nemá<br />

výz<strong>na</strong>m kupova pamä RAM s efektívnou frekvenciou<br />

nišou ako 400 MHz, a to <strong>na</strong>jmä pre cenu. Rozdiel<br />

v cene medzi 333 MHz a 400 MHz pamäovým<br />

modulom s rov<strong>na</strong>kými parametrami sa pohybuje<br />

zhruba <strong>na</strong> úrovni 100 korún, take nemá zmysel<br />

uvaova o nieèom inom. V tomto teste sme sa rozhodli<br />

otestova aj takéto pamäové moduly, aby<br />

Oz<strong>na</strong>èenie pamätí DDR a DDR II<br />

sme poukázali <strong>na</strong> výkonnostný rozdiel. Na druhej<br />

strane pamäte s vyššou frekvenciou sú vhodné <strong>na</strong>jmä<br />

pre pretaktovávaèov. Pre nich je pamä schopná<br />

pracova s vyššími frekvenciami takmer nevyhnutnos.<br />

Druhá skupi<strong>na</strong> pouívate¾ov, ktorí vyuijú<br />

pamäte s vyššou frekvenciou, sú tí, ktorí sa<br />

rozhodli zaobstara si výkonný poèítaè <strong>na</strong> platforme<br />

AMD. Pre túto platformu sú u v súèasnosti<br />

k dispozícii základné dosky podporujúce systémovú<br />

zbernicu s efektívnou frekvenciou presahujúcou<br />

1 GHz. Ani Intel nie je pozadu a existujú u aj èipové<br />

súpravy pre Pentium 4, ktoré podporujú<br />

533 MHz pamä RAM. Ak máte základnú dosku<br />

podporujúcu prácu s pamäou RAM v dvojkanálovom<br />

reime, neváhajte kúpi dva identické moduly<br />

s poloviènou ve¾kosou, ako je poadovaná celková<br />

operaèná pamä. V rámci testu sme sa pokúšali aj<br />

porov<strong>na</strong> zostavu viacerými testovacími programami,<br />

aby sme zistili výkonnostný rozdiel medzi<br />

jedno- a dvojkanálovým zapojením pamätí RAM.<br />

Ukázalo sa, e poèítaèe s procesorom Intel zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

väèší výkonnostný nárast pamäového systému<br />

pri pouití dvojkanálového zapojenia ako<br />

procesory od AMD. Teoreticky sa šírka pamäovej<br />

zbernice zdvojnásobí, ale dosah <strong>na</strong> celkový výkon<br />

nie je a taký ve¾ký, aby to bol dôvod <strong>na</strong> upgrade.<br />

Vyuitie pamäového systému a jeho dosah <strong>na</strong><br />

celkový výkon silne závisí od pouitej aplikácie alebo<br />

testovacieho programu. Poèítaèe zaloené <strong>na</strong><br />

platforme Intel väèšinou nemávajú problém s kompatibilitou,<br />

ale nová generácia 64-bitových procesorov<br />

od AMD s integrovaným pamäovým radièom<br />

nemusí by vdy stopercentne kompatibilná<br />

s kadým pamäovým modulom. Navyše AMD oficiálne<br />

ani nepodporuje pri 64-bitových procesoroch<br />

pamäte DDR zapojené v reime Dual-channel<br />

s frekvenciou 400 MHz. Napriek tomu ve¾a výrobcov<br />

základných dosiek pre Athlon 64 práve takéto<br />

pamäte podporuje. Pri výbere pamäte treba ešte<br />

rozlišova výrobcu pamäového modulu ako celku<br />

(tzv. PCB), pod ktorého z<strong>na</strong>èkou sa pamä vyrába,<br />

a výrobcu èipov pamäte, ktoré sú v pamäovom<br />

module osadené. Vo väèšine prípadov toti výrobca<br />

pamäového modulu do neho osadzuje pamä-<br />

ové èipy od iných výrobcov. Nezriedka sa potom<br />

stáva, e pod rov<strong>na</strong>kou z<strong>na</strong>èkou pamätí sa môe<br />

skrýva viacero pamäových modulov s rôznymi<br />

èipmi. Tu sa dá poveda, e záleí <strong>na</strong> oboch výrobcoch,<br />

PCB aj pamäových èipov. Pamäový modul<br />

so zlým PCB a dobrými èipmi dokáe <strong>na</strong>robi rov<strong>na</strong>ko<br />

ve¾a zla ako nevhodné èipy osadené v dobrej<br />

PCB. Zaujímavý je aj fakt, e výrobcov pamäových<br />

modulov je ove¾a viac ako výrobcov pamäových<br />

èipov. A 80 % trhu pamäových èipov<br />

pripadá <strong>na</strong> pä <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších výrobcov:<br />

Samsung, Hynix, Micron a Infineon. Ešte zaujímavejšie<br />

je, e v <strong>na</strong>šom teste zo sedemnástich pamä-<br />

ových modulov obsahoval èip z tejto skupiny iba<br />

jeden modul.<br />

PREH¼AD ZÁKLADNÝCH POJMOV<br />

ECC (Error Correcting Code) – v cenníkoch predajcov<br />

poèítaèov môete pomerne èasto <strong>na</strong>razi <strong>na</strong><br />

takzvané pamäte RAM s podporou ECC. Je to technológia,<br />

ktorá v reálnom èase kontroluje údaje prechádzajúce<br />

pamäou RAM. Ak sa v nich <strong>na</strong>chádzajú<br />

chyby týkajúce sa iba jedného bitu, dokáe ich aj<br />

opravi. Pamä ECC však musí podporova aj základná<br />

doska. Pamäte ECC sú primárne urèené pre<br />

servery a pracovné stanice. Intel plánoval podporu<br />

týchto pamätí aj pre èipovú súpravu i925 Alderwood,<br />

no vyskytli sa problémy s podporou ECC.<br />

Dosky, ktoré sú teraz s touto èipovou súpravou <strong>na</strong><br />

trhu, nepodporujú ECC.<br />

Registered memory – takto sa oz<strong>na</strong>èujú pamä-<br />

ové moduly s èipom (register chip), ktorý dokáe<br />

prakticky vykonáva prácu za pamäový radiè. Teda<br />

pamäový radiè „nevidí“ jednotlivé pamäové<br />

èipy (tzv. memory bank) <strong>na</strong> pamäovom module,<br />

Technológia DDR DDR DDR DDR / DDR II DDR DDR DDR DDR / DDR II DDR DDR DDR / DDR II<br />

Oz<strong>na</strong>èenie PC2100 PC2700 PC3000 PC3200 PC3500 PC3700 PC4000 PC4200 PC4400 PC4500 PC5300<br />

Efektív<strong>na</strong> frekvencia [MHz] 266 333 366 400 433 450 500 533 550 566 667<br />

44 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

ale vidí iba ten „register chip“, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> pamäovom<br />

module. Prostredníctvom neho èíta a zapisuje<br />

údaje z/do konkrétnych pamäových èipov. Takéto pamäové<br />

moduly sú rov<strong>na</strong>ko ako pamäte ECC urèené pre<br />

servery a pracovné stanice.<br />

Tieto vlastnosti sa èasto kombinujú a takéto pamäte sa<br />

oz<strong>na</strong>èujú ako ECC Registered.<br />

DDR II<br />

Pamäte, ktoré nesú<br />

oz<strong>na</strong>èenie DDR II, sú<br />

vyrobené novým výrobným<br />

postupom, ktorý umoòuje<br />

teoreticky zdvojnásobi ich<br />

priepustnos oproti klasickým DDR <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>kej frekvencii. Opakuje sa situácia<br />

spred dvoch rokov, keï moduly DDR SDRAM<br />

<strong>na</strong>hradili „klasické“ SDRAM. DDR II <strong>na</strong>vyše prináša<br />

aj zníenie spotreby, èo bude urèite výhodné <strong>na</strong>jmä pre<br />

zariadenia, pri ktorých je spotreba dôleitým parametrom<br />

(notebooky a iné mobilné zariadenia). Pamä DDR II si<br />

vystaèí s <strong>na</strong>pätím 1,8 V, zatia¾ èo doterajšie pamäte RAM<br />

potrebovali minimálne 2,5 V. Posledný dôleitý dôvod <strong>na</strong><br />

nástup technológie DDR II sa týka výrobných nákladov,<br />

ktoré by mali by nišie. Reálny nárast výkonu pri pouití<br />

pamäových modulov DDR II je (<strong>na</strong> tej istej frekvencii a pri<br />

rov<strong>na</strong>kých parametroch ako DDR) takmer nemerate¾ný.<br />

V niektorých prípadoch môu dokonca za pamäami DDR<br />

zaostáva. Týka sa to <strong>na</strong>jmä aplikácií, ktoré ovplyvòuje<br />

oneskorenie pamätí, pretoe moduly DDR II majú zatia¾<br />

dos vysoké CAS oneskorenie. Na prvý poh¾ad si urèite<br />

všimnete menšie rozmery DDR II, dosiahnuté aj vïaka<br />

presnejšiemu výrobnému procesu. Moduly DDR sa spoèiatku<br />

vyrábali 130 nm technológiou, ale väèši<strong>na</strong> dnes<br />

predávaných pamätí sa u vyrába pomocou 100 nm technológie.<br />

Prvé kusy DDR II boli vyrobené ešte 100 nm technológiou,<br />

ale èasom ich <strong>na</strong>hradia modely vyrábané 90 nm<br />

technológiou. Presnejšia výrobná technológia umoòuje<br />

zníi vyarované teplo, a ako sme u spomenuli <strong>na</strong> zaèiatku,<br />

zníi náklady <strong>na</strong> výrobu.<br />

Ako prvý zaèal podporova pamäte DDR II Intel vo svojich<br />

èipových súpravách Grantsdale a Alderwood. Samozrejmosou<br />

je tam podpora zapojenia týchto pamätí<br />

v dvojkanálovom reime. Vyššie dosiahnute¾né frekvencie<br />

(nielen) pamätí DDR II sa budú dobre dopåòa s plánovaným<br />

prechodom Intelu z 800 MHz FSB <strong>na</strong> 1066 MHz. Intel<br />

sa pravdepodobne pouèil z nedávneho neúspechu pamätí<br />

Rambus RDRAM a ponechal v èipovej súprave Grantsdale<br />

aj spätnú kompatibilitu so „staršími“ pamäovými modulmi<br />

DDR.<br />

AMD vo svojom rade 64-bitových procesorov podniklo<br />

trochu rozporuplný krok tým, e pamäový radiè integrovalo<br />

priamo do procesora, a nie do èipovej súpravy, ako to<br />

urobil Intel. Z tohto dôvodu je podpora DDR II <strong>na</strong> platforme<br />

AMD len otázkou toho, ako sa k nej postavia vývojári<br />

AMD. Zatia¾ sa <strong>na</strong> trhu neobjavil ani jeden procesor od<br />

AMD, ktorý by podporoval pamäte DDR II. Druhá monos,<br />

ako sprevádzkova pamäte DDR II spolu s procesorom<br />

od AMD, je nejakým spôsobom vypnú pamäový radiè<br />

integrovaný v procesore a poui pamäový radiè<br />

v èipovej súprave. Je však ve¾mi nepravdepodobné, e by<br />

sa niekto priklonil k takémuto postupu.<br />

Otázku pamätí DDR II môeme zhrnú takto: Pouitie<br />

pamätí DDR II zatia¾ nemá výz<strong>na</strong>m pre beného pouívate¾a<br />

so stolovým poèítaèom. V priebehu tohto roka sa poèíta<br />

s uvedením viacerých modulov DDR II <strong>na</strong> trh. Po ich<br />

dôkladnom otestovaní <strong>na</strong> reálnych poèítaèových zostavách<br />

im urèite budeme venova priestor. V redakcii sme<br />

mali k dispozícii iba referenèné kusy pamätí DDR II, ktoré<br />

sme testovali <strong>na</strong> inej zostave. Z tohto dôvodu sme ich do<br />

testovania nezahrnuli.<br />

INŠTALÁCIA<br />

Inštalácia pamäte RAM je pravdepodobne známa kadému<br />

aspoò trochu pokroèilému pouívate¾ovi. Pamä RAM<br />

sa inštaluje iba pri vypnutom poèítaèi. Pred akouko¾vek<br />

manipuláciou s vnútrom poèítaèa nezabudnite <strong>na</strong> uzemnenie<br />

minimálne dotykom uzemnenej poèítaèovej skrine<br />

alebo radiátora. Niekedy treba pri inštalácii doèasne vytiahnu<br />

grafickú kartu, ktorá zabraòuje vloeniu pamä-<br />

ového modulu. Ak inštalujeme pamäte RAM v reime<br />

Dual-channel, musíme ma k dispozícii minimálne<br />

dva identické pamäové moduly. Tie inštalujeme<br />

do párnych, resp. nepárnych slotov.<br />

Blišie inštrukcie by ste mali nájs<br />

v manuáli dodávanom k základnej<br />

doske, kde sa<br />

okrem iného niekedy<br />

uvádzajú aj pamäte,<br />

DDR II<br />

pamäový<br />

modul<br />

ktoré boli s touto doskou<br />

testované. Z mechanickej<br />

inštalácie by ste sa s nijakým<br />

iným problémom nemali<br />

stretnú. Z h¾adiska softvérovej inštalácie pamä RAM je<br />

komponent, ktorý sa <strong>na</strong>stavuje iba v BIOS-e. V zásade kadý<br />

BIOS má dve monosti <strong>na</strong>stavenia: automatické <strong>na</strong>stavenie<br />

parametrov pamäte pomocou èipu SPD (Serial Presence<br />

Detect chip). Èip SPD má dnes u takmer kadý pamäový<br />

modul zabudovaný. Tento èip, ktorý vidíte <strong>na</strong> obrázku,<br />

nesie informácie o parametroch pamäte.<br />

Tie si z neho BIOS preèíta a pod¾a nich pamä <strong>na</strong>staví<br />

tak, aby bez problémov fungovala. Druhá monos <strong>na</strong>stavenia<br />

v BIOS-e je manuálne <strong>na</strong>stavenie, kde si parametre<br />

Èip SPD, ktorý v sebe nesie informácie o optimálnych parametroch<br />

pamäového modulu<br />

<strong>na</strong>stavíte sami a údaje v èipe SPD budú ignorované. Nastavenie<br />

frekvencie pamäte je hlavne otázkou toho, èi chcete<br />

svoj poèítaè pretaktováva. Pamäte urèené pre urèitú frekvenciu<br />

toti môu pracova aj <strong>na</strong> vyšších frekvenciách,<br />

niekedy aj pomocou ïalších úprav. To je podstata pretaktovania.<br />

Komponenty vyrábané vo ve¾kom sú výrobcom<br />

mierne podhodnotené, aby pracovali bez problémov vo<br />

všetkých poèítaèoch. To je dobré pre väèšinu pouívate-<br />

¾ov, pretoe s takýmito komponentmi majú istotu, e budú<br />

fungova. No pre pouívate¾ov, ktorým záleí <strong>na</strong> kadom<br />

percente výkonu a chcú vyai maximum, je urèené<br />

manuálne <strong>na</strong>stavovanie. Okrem <strong>na</strong>stavenia frekvencie pamätí<br />

sa v BIOS-e dá <strong>na</strong>stavi ešte nieko¾ko parametrov,<br />

ktoré môu výkon pamätí zvýši pribline o 5 %. To však<br />

silne závisí od pouitých aplikácií. Nezabúdajte ani <strong>na</strong> to,<br />

e nevhodným <strong>na</strong>stavením môete situáciu aj zhorši.<br />

Medzi <strong>na</strong>jdôleitejšie parametre patrí CAS Latency (Column<br />

Access Strobe Latency), èasto oz<strong>na</strong>èované aj ako CL.<br />

Tento parameter sa ve¾mi èasto <strong>na</strong>chádza aj <strong>na</strong> pamäových<br />

moduloch a udáva dobu latencie pamäte. Tá je vyjad-<br />

9/2004 PC REVUE 45

H A R D W A R E<br />

Výsledky a parametre jednotlivých pamäových modulov<br />

Sandra Memory Bandwidth<br />

Benchmark<br />

Zapoièal Frekvencia Predajná Výrobca CL pod¾a Minimálne 3D Mark Operácie Operácie Prime95 Ce<strong>na</strong> v Sk Ce<strong>na</strong> v Sk Záruka<br />

z<strong>na</strong>èka èipu SPD CL pri no− 2001 s pevnou s pohyblivou priemerný bez DPH s DPH [v mesiacoch]<br />

minálnej rádovou rádovou èas<br />

frekvencii èiarkou èiarkou<br />

3N Trading 333 PMI PQI 2,5 2 10481 2415 2416 34,44 3065 3647 36<br />

Agem 333 AM1 AM1 2,5 2 10515 2417 2416 34,45 2430 2892 24<br />

Agem 333 Apacer Mosel Vitelic 2 2 10504 2416 2416 34,45 2630 3130 48<br />

3N Trading 400 PMI PQI 2,5 2,5 10607 2916 2918 34,8 3190 3796 36<br />

Agem 400 Apacer Mosel Vitelic 3 2 10612 2921 2920 34,79 2590 3082 48<br />

BGS Distribution 400 Kingston Kingstone 2,5 2 10694 2924 2926 34,74 3650 4344 doivotná<br />

Agem 400 A−Data V−Data 3 2,5 10624 2918 2920 34,8 2499 2974 24<br />

Agem 400 Mushkin Green Mushkin 2,5 2,5 10663 2924 2926 34,75 2990 3558 doivotná<br />

Agem 400 Mushkin Blue ? 2 2 10692 2926 2927 34,73 3650 4344 doivotná<br />

Westech 400 PMI PQI 2,5 2,5 10680 2925 2925 34,78 2770 3296 36<br />

Westech 400 viking Elixir 3 3 10687 2924 2925 34,79 2880 3427 doivotná<br />

Camea 400 Elixir Elixir 3 2,5 10678 2925 2926 34,78 2690 3201 36<br />

Camea 400 Seitec Seitec 2,5 2,5 10694 2925 2926 34,79 2690 3201 36<br />

LIBRA Electronics 400 Twinmos M.tec 2,5 2,5 10668 2924 2925 34,78 2860 3403 doivotná<br />

LIBRA Electronics 400 GoodRAM ? 3 2 10691 2925 2926 34,78 2580 3070 doivotná<br />

BGS Distribution 433 PMI Mosel Vitelic 2,5 2.5* 10644 2924 2926 34,79 3200 3808 36<br />

Agem 566 A−Data Samsung 3 2* 10601 2918 2922 34,8 5790 6890 24<br />

* testované pri frekvencii 400 MHz, ? – nepodarilo sa zisti<br />

rená poètom cyklov, ktoré sú potrebné <strong>na</strong> získanie<br />

údajov z pamäte. I<strong>na</strong>k povedané, je to doba medzi<br />

zaslaním príkazu <strong>na</strong> èítanie údajov z pamäte a momentom,<br />

keï sú k dispozícii dáta, vyjadrená v cykloch.<br />

Najèastejšie pouívané hodnoty sú 2, 2,5 a 3,<br />

prièom platí, e èím nišie èíslo, tým lepšie. Pri pretaktovaní<br />

je CAS latency dobrá pomôcka, pretoe<br />

zvýšením CAS latency niekedy môete dosiahnu<br />

vyššie frekvencie. Vysoké hodnoty CL teda môete<br />

vidie buï pri nez<strong>na</strong>èkových pamätiach, alebo pri<br />

ve¾mi pretaktovaných systémoch.<br />

Ïalšími parametrami (všetky hodnoty sú vyjadrené<br />

v cykloch) sú:<br />

tRP (Row Precharge time) – èas potrebný <strong>na</strong> zmenu<br />

pamäovej bunky, i<strong>na</strong>k povedané, doba medzi<br />

zadaním príkazu <strong>na</strong> zmenu bunky a jeho vyko<strong>na</strong>ním.<br />

Ide o zmenu z tzv. stavu „pred<strong>na</strong>bitia“ do<br />

aktívneho stavu. Tu takisto platí, e èím nišie èíslo,<br />

tým lepšie. Zvyèajná hodnota je 2.<br />

tRAS (Row Active time) – èas potrebný <strong>na</strong> zmenu<br />

pamäovej bunky, ale tentoraz medzi aktiváciou<br />

a pred<strong>na</strong>bitím. Táto hodnota je u trochu komplikovanejšia,<br />

pretoe jej ideál<strong>na</strong> hodnota závisí <strong>na</strong>jmä<br />

od pouitej platformy a èipovej súpravy.<br />

tRCD (Row Address to Column Address Delay) – èas<br />

medzi aktívnym stavom bunky a príkazom <strong>na</strong> èítanie.<br />

Vo väèšine prípadov je hodnota rov<strong>na</strong>ká ako pri<br />

tRP.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Ako sme u v úvode <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, test je primárne zameraný<br />

<strong>na</strong> beného pouívate¾a a tomu sme podriadili<br />

aj výber pamätí do testu. Zväèša boli testované<br />

pamäte s frekvenciou 400 MHz. V teste sa vyskytovali<br />

aj pamäte s frekvenciami 433 a 566 MHz,<br />

ktoré sme však, ia¾, mali monos otestova len <strong>na</strong><br />

frekvencii 400 MHz. Podmienkou testu bolo, aby<br />

išlo o 512 MB moduly DDR, ktoré patria v súèasnosti<br />

medzi <strong>na</strong>jpredávanejšie. Všetky testované pamä-<br />

ové moduly boli obojstranné.<br />

Testovaciu zostavu tvoril procesor Intel Pentium<br />

4 2,88 GHz, základná doska Asus P4P800-E Deluxe<br />

a operaèný systém Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l.<br />

Na èerstvo <strong>na</strong>inštalovaný systém sme<br />

<strong>na</strong>inštalovali všetky potrebné testovacie programy<br />

a disk sme defragmentovali. Po reštarte sme zakázali<br />

všetky nepotrebné aplikácie a systémové<br />

sluby.<br />

Pamä RAM je azda <strong>na</strong>jkomplikovanejší komponent<br />

<strong>na</strong> testovanie, pretoe prakticky neexistuje<br />

program, ktorý by otestoval všeobecný výkon pamäte.<br />

Niektoré sa zameriavajú <strong>na</strong> oneskorenie, iné<br />

<strong>na</strong> frekvenciu. Nezriedka sa stáva aj to, e pamä,<br />

ktorá jednoz<strong>na</strong>ène exceluje v niektorých syntetických<br />

testoch, nebude ma <strong>na</strong> reálne <strong>na</strong>sadenie<br />

v konkrétnych aplikáciách nijaký vplyv a opaène.<br />

¼udovo povedané, èo testovací program, to iný výsledok.<br />

Pamä sme <strong>na</strong>jprv otestovali vo východiskových<br />

<strong>na</strong>staveniach, ktoré udáva jej èip SPD. Testovali<br />

sme v programoch 3DMark 2001 SE build 330<br />

a Sandra 2004 Pro sp2. V 3DMarku sme pouili klasickú<br />

zostavu herných testov, aby sme vo výsledku<br />

dostali jednotné skóre. V programe Sandra sme<br />

pouili modul Memory Bandwidth Benchmark, ktorý<br />

testuje pamäový systém poèítaèa. Ten vyuíva<br />

<strong>na</strong> testovanie pribline polovicu pamäte RAM.<br />

Kadý test sme opakovali minimálne 5-krát. Ako<br />

sme predpokladali, výsledky sú vo všetkých prípadoch<br />

ve¾mi tesné. Prekvapil nás <strong>na</strong>jmä ve¾mi malý<br />

rozdiel vo výkone pri pouití pamätí s frekvenciami<br />

333 a 400 MHz. Následne po otestovaní sme pamä<br />

otestovali <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišie moné CAS oneskorenie pri<br />

nominálnej frekvencii. Tu sme aplikovali program<br />

Prime95 <strong>na</strong> otestovanie pamäte vzh¾adom <strong>na</strong> chyby<br />

pri zápise a èítaní dát. Väèšinou po <strong>na</strong>stavaní prinízkej<br />

CAS latencie sa poèítaè vôbec nespustil alebo<br />

operaèný systém pri spúšaní zobrazil známu modrú<br />

obrazovku, èo z<strong>na</strong>èí ne<strong>na</strong>pravite¾nú chybu, po<br />

ktorej je nevyhnutný reštart. Inokedy sme <strong>na</strong> chybu<br />

v pamäti prišli a po dlhodobom testovaní pamäte<br />

– reim Torture test. Pamäové moduly PMI a A-<br />

Data, ktoré boli urèené pre vyššie frekvencie, sme<br />

pre zachovanie objektivity testovali iba <strong>na</strong> frekvencii<br />

400 MHz. Spolu s modulom Mushkin Blue sú to<br />

pamäte urèené pre pretaktovávaèov (prípadne 533<br />

MHz modul do <strong>na</strong>jvýkonnejších zostáv), èo ospravedlòuje<br />

ich vyššiu cenu.<br />

Všetky <strong>na</strong>merané hodnoty nájdete v tabu¾ke.<br />

Upozoròujeme, e sú v nej uvedené také ceny, ktoré<br />

majú dodávatelia zverejnené <strong>na</strong> svojich webových<br />

stránkach, èi u ide o ve¾ko-, alebo maloobchod,<br />

take výsledná ce<strong>na</strong> alebo ce<strong>na</strong> v inej predajni<br />

sa môe líši.<br />

ZÁVER A VYHODNOTENIE<br />

Na záver môeme skonštatova, e <strong>na</strong> poli operaènej<br />

pamäte je obrovská konkurencia, èo sa priaznivo<br />

odráa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> cenách pamäových modulov.<br />

Výkon testovaných pamäových modulov sa líši len<br />

málo. Ak do poèítaèa osadíte pamäte RAM s rov<strong>na</strong>kými<br />

parametrami a rôznych z<strong>na</strong>èiek, výsledok je<br />

prakticky nemerate¾ný. Najväèší vplyv <strong>na</strong> celkový<br />

výkon má frekvencia pamäte a pouitie dvojkanálového<br />

reimu.<br />

Èiastkové výkonnostné nárasty medzi rôznymi<br />

hodnotami oneskorenia, frekvenciou, zapojením<br />

a pod. síce môu by malé, ale všetky parametre<br />

spolu majú <strong>na</strong> výkon zostavy ve¾ký vplyv. Preto je<br />

vhodné venova pamäti dostatok pozornosti<br />

a overi si, èi pracuje <strong>na</strong> správnej frekvencii a má<br />

<strong>na</strong>stavené správne parametre. Najväèší vplyv <strong>na</strong><br />

rozhodnutie pouívate¾a o kúpe konkrétneho pamäového<br />

modulu bude ma zrejme z<strong>na</strong>èka pamäte<br />

a ce<strong>na</strong>. Èo sa týka z<strong>na</strong>èky pamätí, nie vdy platí, e<br />

„z<strong>na</strong>èková“ pamä je lepšia ako „nez<strong>na</strong>èková“. Pozitívne<br />

nás prekvapila <strong>na</strong>jmä pamä z<strong>na</strong>èky<br />

GoodRAM, kde sme síce nevedeli identifikova<br />

pouité pamäové èipy, ale podarilo sa nám ju sprevádzkova<br />

aj s <strong>na</strong>stavením CL 2 (èip SPD ju identifikoval<br />

ako pamä s CL 3). To jej spolu s doivotnou<br />

zárukou dopomohlo k získaniu ocenenia Tip redakcie.<br />

Pribline v polovici prípadov sa nám podarilo<br />

pri pamäovom module zlepši hodnotu CL o 0,5<br />

taktu. Rozdiel medzi 333 MHz a 400 MHz modulom<br />

je ve¾mi malý a takisto rozdiel medzi CL 2 a CL 3 je<br />

<strong>na</strong> hranici merate¾nosti. V tomto teste sme síce<br />

nevenovali priestor pretaktovaniu, ale aspoò z hodnôt<br />

CAS oneskorenia sa dá vyèíta, ktoré pamäte<br />

majú ešte výkonnostné rezervy.<br />

PAMÄ<br />

GoodRAM<br />

<br />

46 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

Výkonné<br />

grafické karty<br />

Samuel Krošlák<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> viacero noviniek<br />

od oboch ve¾kých spoloèností<br />

ATI a nVidia, ktoré vyrábajú<br />

grafické èipy, sme sa rozhodli<br />

spravi porovnávací test<br />

grafických kariet zaloených<br />

<strong>na</strong> týchto nových èipoch.<br />

Pokúsime sa spreh¾adni<br />

túto tematiku a porov<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšie modely od<br />

oboch výrobcov. Nebudeme<br />

sa zameriava <strong>na</strong> detailné<br />

technické informácie<br />

o grafických kartách,<br />

ale skôr <strong>na</strong> praktický dosah<br />

<strong>na</strong> beného pouívate¾a.<br />

Nová generácia pre z<strong>na</strong>èku ATI má èíselné<br />

oz<strong>na</strong>èenie zaèí<strong>na</strong>júce sa písmenom X. Reprezentuje<br />

èíslovku 10 – desiaty rad, ostatné<br />

z<strong>na</strong>èenie ostáva zachované. Nová generácia grafických<br />

èipov od nVidie sa zaèí<strong>na</strong> šestkou, prièom<br />

bolo vynechané oz<strong>na</strong>èenie FX.<br />

Medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie zmeny v tejto novej generácii<br />

grafických kariet od oboch firiem patrí:<br />

1. zdvojnásobenie poètu pipelines <strong>na</strong> 16 – toto<br />

je ve¾mi výz<strong>na</strong>mný krok a má <strong>na</strong>jväèší dosah <strong>na</strong><br />

celkový výkon grafickej karty. Pipeline je kanál<br />

(zbernica), ktorým prúdia dáta z a do pamäte grafickej<br />

karty. Donedáv<strong>na</strong> bol zvyèajný poèet pipelines<br />

<strong>na</strong> karte 4 alebo <strong>na</strong>jviac 8. Nová generácia grafických<br />

kariet ich má štandardne 16. Vyskytujú sa<br />

však aj od¾ahèené verzie s dvanástimi a ôsmimi<br />

pipelines. Šírka pamäovej zbernice zostáva 256<br />

bitov, ako to bolo aj pri výkonných grafických kartách<br />

z predošlej generácie.<br />

2. podpora pamätí GDDR-3 – pamäte GDDR3 sú<br />

špeciálne urèené pre grafické karty a sú schopné<br />

pracova <strong>na</strong> vyšších frekvenciách ako predchádzajúce.<br />

Nie sú však <strong>na</strong> prevádzku grafických kariet novej<br />

generácie nevyhnutné, preto u teraz nájdeme aj<br />

modely so staršími typmi grafických pamätí. Platí to<br />

aj opaène, teda môu sa vyskytnú <strong>na</strong> trhu aj grafické<br />

karty staršej generácie s týmto typom pamätí.<br />

GDDR-3 nie je niè iné ako DDR 2 špeciálne upravené<br />

<strong>na</strong> pouitie v grafických kartách. V drvivej<br />

väèšine doterajších grafických kariet boli dlho pouívané<br />

klasické pamäte DDR. Pamä DDR 2 síce<br />

bola pouitá pri niektorých výkonných grafických<br />

kartách (GeForce 5800 alebo Radeon 9800XT), ale<br />

ve¾mi sa neosvedèila. Pamä GDDR-3 tieto problémy<br />

rieši a javí sa ako dobré riešenie pre tieto karty.<br />

3. podpora rozhrania PCI-Express – PCI-Express<br />

je úplne nové rozhranie, ktoré teoreticky prináša<br />

zdvojnásobenie prenosovej šírky pásma a <strong>na</strong>jmä<br />

zvýšené <strong>na</strong>pätie dodávané grafickej karte. Výnimkou<br />

sú zatia¾ len <strong>na</strong>jvýkonnejšie modely grafických<br />

kariet od nVidie, ktorých verzia PEG je <strong>na</strong>pájaná<br />

špeciálnym 6-pinovým <strong>na</strong>pájacím konektorom.<br />

Keïe sme zatia¾ nemali k dispozícii dosku, ktorá<br />

disponuje oboma rozhraniami AGP aj PCI Express,<br />

nemali sme monos v praxi otestova rozdiel vo<br />

výkone. Ten by pod¾a všetkého mal by minimálny,<br />

pretoe u rozdiel medzi AGP v reime 4× a 8× sa<br />

aj pri výkonných grafických kartách pohybuje <strong>na</strong><br />

hranici merate¾nosti. Prínos rozhrania PEG je aj<br />

v podpore viacerých grafických kariet <strong>na</strong> jednej<br />

základnej doske, èo sa s<strong>na</strong>í v <strong>na</strong>jblišej dobe presadi<br />

<strong>na</strong>jmä nVidia za pomoci technológie SLI.<br />

4. podpora DirectX 9.0c (iba pri nVidii) – nová<br />

verzia aplikaèného rozhrania DirectX prináša hlavne<br />

podporu Pixel a Vertex Shader verzie 3.0. DirectX<br />

9.0c podporuje iba „šestkový“ rad grafických<br />

kariet od nVidie. Neprináša síce lepšiu kvalitu zobrazenia<br />

3D scény, ale prináša mierne zvýšenie výkonu<br />

v hrách, ktoré DirectX 9.0c podporujú. To je<br />

zatia¾ iba FarCry s nedávno uvedeným opravným<br />

balíkom, ktorý mu túto funkciu umoòuje. Do konca<br />

roku však ve¾a herných titulov pre DirectX 9.0c<br />

<strong>na</strong> pultoch predajní neuvidíme. ATI zostalo pri verzii<br />

DirectX 9.0b a <strong>na</strong>miesto pridávania nových<br />

funkcií sa sústredilo <strong>na</strong> zvýšenie hrubého výkonu<br />

a pripravuje sa <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong> 110 nm technológiu,<br />

ktorá by sa mala v oblasti grafických kariet prvýkrát<br />

objavi v modeli Radeon X300. Fakt, e ATI<br />

zatia¾ nepodporuje Shader 3.0, nemusíme bra ako<br />

nevýhodu, pretoe špecifikácia DirectX 9.0b s podporou<br />

Shader 2.0 (2.0b) je úplne dostaèujúca minimálne<br />

<strong>na</strong> rok dopredu a nie je vylúèené, e po optimalizácii<br />

môe Shader 3.0 dokonca aj preko<strong>na</strong>.<br />

Shader 3.0 je v tejto chvíli skôr marketingový ah<br />

ako reálny prínos. Reálne <strong>na</strong>sadenie Shader 3.0 je<br />

skôr hudba budúcnosti.<br />

5. dva konektory DVI – toto je trochu rozporuplný<br />

krok, ktorý zrejme vyvolá viacero negatívnych<br />

48 PC REVUE 9/2004

ohlasov. Dva konektory DVI ako prvá integrovala do svojich<br />

grafických kariet novej generácie nVidia a zakrátko ju <strong>na</strong>sledovala<br />

aj ATI s PEG verziou grafickej karty Radeon X800. Na<br />

jednej strane je to výhoda v tom, e máte monos pomocou<br />

takejto grafickej karty zapoji k jednému poèítaèu a<br />

dva LCD monitory so vstupom DVI bez akýchko¾vek redukcií.<br />

Na druhej strane, ak chcete zapoji klasický CRT<br />

monitor (èo bude pravdepodobne chcie väèši<strong>na</strong><br />

pouívate¾ov), budete musie poui redukciu. Pre takýchto<br />

pouívate¾ov to bude istá komplikácia. Redukcia sa<br />

<strong>na</strong>šastie vdy dodáva ku grafickej karte.<br />

Všetky èipy novej generácie sa stále vyrábajú 130 nm<br />

technológiou. Výnimkou je zatia¾ verejnosti nepredstavený<br />

èip X300 od ATI, ktorý by sa u mal vyrába 110 nm<br />

technológiou. ATI si chce túto technológiu zrejme<br />

vyskúša <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong> slabších modeloch a a potom prejs<br />

<strong>na</strong> hromadné <strong>na</strong>sadenie. Aby sme èo <strong>na</strong>jviac spreh¾adnili<br />

situáciu <strong>na</strong> trhu, pripravili sme pre vás tabu¾ku, ktorá<br />

zahàòa všetky èipy od ATI a nVidie s podporou DirectX 9.0.<br />

ATI<br />

ATI sa rozhodlo rozdeli novú generáciu svojich grafických<br />

èipov <strong>na</strong> tri základné modely – Radeon X800, X600 a X300.<br />

Model X300 ešte nebol v èase testovania dostupný, take<br />

sme testovali modely X600 a X800. Všetky tieto modely<br />

môu tak ako predchádzajúca generácia obsahova v názve<br />

prívlastky SE, PRO a XT, ktoré oz<strong>na</strong>èujú výkon v rámci<br />

toho istého modelu. Napríklad X800 PRO by pod¾a oz<strong>na</strong>èenia<br />

mala ma vyšší výkon ako nominálny X800 a od¾ahèená<br />

verzia X800 SE. Prívlastok XT patrí <strong>na</strong>jvýkonnejším grafickým<br />

kartám. V minulosti sa však èasto stávalo, e èíselne<br />

menej výkonný model mal vyšší výkon ako od¾ahèená<br />

verzia zdanlivo výkonnejšieho èipu. Nie je vylúèené, e sa<br />

to stane aj teraz, take sa nedá orientova len pod¾a èíselného<br />

oz<strong>na</strong>èenia. Stále sa však èaká <strong>na</strong> uvedenie <strong>na</strong>jvýkonnejšej<br />

grafickej karty od ATI novej generácie X800 XT,<br />

ktorá by u mala by plnohodnotným konkurentom<br />

GeForce 6800 Ultra. Súèasná <strong>na</strong>jvýkonnejšia karta od ATI<br />

je Radeon X800 PRO. Výkonom je zhruba porov<strong>na</strong>te¾ná<br />

s èipom nVidia GeForce 6800.<br />

Èo sa týka architektúry èipu, tu je situácia trochu komplikovanejšia.<br />

Radeon X800 (RV420) je aj <strong>na</strong>priek ve¾kému<br />

èíselnému skoku len upravený a z<strong>na</strong>ène zlepšený Radeon<br />

9800XT (R360). A Radeon X600 je vlastne len <strong>na</strong>dstavba<br />

staršieho Radeon 9600XT (RV360). Samozrejme, vynára sa<br />

tu otázka odomknutia pipelines, èo bolo moné v niektorých<br />

predchádzajúcich grafických kartách od ATI. Konkrétne<br />

išlo o karty Radeon 9500 so 128-bitovou zbernicou<br />

a Radeon 9800 SE. Niektorým sa to u podarilo a <strong>na</strong>šli sa<br />

aj takí, ktorým sa to nepodarilo a prišli o záruku.<br />

V tomto èlánku nebudeme <strong>na</strong> to dáva návod. Kto má záujem<br />

o odomknutie štyroch chýbajúcich pipelines Radeonu<br />

X800 PRO, <strong>na</strong> internete iste <strong>na</strong> to nájde dostatok materiálov.<br />

ATI od istého èasu ponúka pri niektorých modeloch grafických<br />

kariet v ovládacom paneli aj funkciu Overdrive, ktorá<br />

automaticky upravuje takt grafickej karty pod¾a aktuálnej<br />

teploty. My sme túto funkciu vyskúšali, no s výsledkom sme<br />

neboli spokojní, pretoe väèšinou bol úplne rov<strong>na</strong>ký a v niektorých<br />

prípadoch dokonca mierne niší. Môe to by aj tým,<br />

e sme nemali k dispozícii kvalitne odvetranú poèítaèovú<br />

skrinku (testovacia mala iba jeden ventilátor <strong>na</strong> odsávanie<br />

vzduchu okrem ventilátora <strong>na</strong> zdroji).<br />

Od ATI sme testovali dve grafické karty Radeon X800<br />

Pro od firmy Powercolor a Sapphire a jednu grafickú kartu<br />

s èipom X600 od Sapphire.<br />

nVidia<br />

Od firmy nVidia sú reálne <strong>na</strong> trhu len èipy GeForce 6800 a<br />

GeForce 6800 Ultra. Existuje ešte aj verzia GT, ktorá je<br />

vlastne len mierne od¾ahèená 6800 Ultra. Postupne budú<br />

uvo¾òované aj ïalšie modely, no zásadnejší nárast výkonu<br />

sa v <strong>na</strong>jblišom èase nebude ko<strong>na</strong>. nVidia takisto ako ATI<br />

chystá prechod <strong>na</strong> 110 nm technológiu, ktorá umoòuje<br />

vyšší takt jadra, nišie <strong>na</strong>pätie a nišie náklady (z èoho<br />

vyplýva aj nišia koncová ce<strong>na</strong>). Èip od nVidie vyrábaný <strong>na</strong><br />

110 nm je zatia¾ oz<strong>na</strong>èovaný len kódovým menom NV43<br />

a <strong>na</strong> trh sa pravdepodobne nedostane skôr ako koncom<br />

tohto roka. Uvidíme, mono sa <strong>na</strong>koniec nVidii podarí ATI<br />

aj predbehnú.<br />

Nevýhodou grafických kariet urèených pre PEG (PCI-<br />

Express x16) od nVidie je, e nie sú <strong>na</strong>tívne vyrobené pre<br />

toto rozhranie, a tak musia pouíva <strong>na</strong>vyše ïalší èip<br />

s názvom HSI (High-Speed Interconnect), ktorý vlastne<br />

spája grafickú kartu s rozhraním PEG a vyaduje minimálne<br />

pasívne chladenie. Priaznivci grafických kariet od<br />

nVidie môu len dúfa, e èasom sa objavia aj verzie <strong>na</strong>tívne<br />

podporujúce PEG. Na výkon <strong>na</strong>šastie táto redukcia<br />

nemá takmer nijaký vplyv.<br />

Technológia SLI (Scan-Line Interleaving) – nVidia nedávno<br />

ohlásila, e bude v grafických kartách od GeForce 6800<br />

vyššie podporova zapojenie SLI. Zatia¾ však nepoèíta<br />

s vyuitím SLI v strednej a nišej triede grafických kariet.<br />

Ide vlastne o prepojenie dvoch grafických kariet <strong>na</strong> jednom<br />

poèítaèi. Takéto zapojenie ešte nie je v súèasnosti <strong>na</strong><br />

trhu. Historicky <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie a <strong>na</strong>jrozšírenejšie aplikovanie<br />

takéhoto postupu bolo v roku 1998 pri grafických<br />

kartách Voodoo 2, ktoré po spojení do takéhoto „po¾a“ boli<br />

schopné pracova v rozlíšení 1024 × 768 (<strong>na</strong> tú dobu nieèo<br />

nepredstavite¾né). Vyskytlo sa ešte pár pokusov aj od<br />

firmy ATI s èipom Rage Fury Maxx, ale pre chybovos sa<br />

príliš nerozšírili. Aplikovaniu tejto technológie v blízkej<br />

budúcnosti by u nemalo niè bráni. Nateraz sa musia ešte<br />

vyrieši niektoré problémy s chladením a <strong>na</strong>pájaním takéhoto<br />

po¾a. Prvé takéto riešenia by sa mali objavi koncom<br />

tohto roka. V praxi by to malo vyzera tak, e do dosky,<br />

ktorá má dva (susediace) sloty PEG, sa zasunú dve<br />

karty GeForce 6800 a s vrchnou èasou sa spoja špeciálnym<br />

pevným konektorom.<br />

Pre karty prepojené pomocou SLI nebude treba ani prispôsobova<br />

aplikácie a bude postaèova obyèajný unifikovaný<br />

ovládaè od nVidie, aký pouívajú aj bení pouívatelia<br />

týchto kariet. Nárast výkonu sa predpokladá v <strong>na</strong>jväèšom<br />

rozsahu 87 % pri zapojení oboch kariet oproti zapojeniu<br />

len jednej. Samozrejme, nárast výkonu závisí od konkrétnej<br />

aplikácie.<br />

Od nVidie sme testovali modely GeForce 6800, 6800<br />

Ultra a pre porov<strong>na</strong>nie starší GeForce FX5900.<br />

AKO VYBERA GRAFICKÚ KARTU?<br />

Na tomto mieste by sme radi uviedli pár dobrých rád,<br />

ktoré vám, dúfame, pomôu pri výbere novej grafickej<br />

karty. Predovšetkým chceme upozorni pouívate¾ov, ktorí<br />

neplánujú <strong>na</strong> poèítaèi hra hry a pracova s aplikáciami,<br />

ktoré vyuívajú profesionálne 3D grafiku. Pre takýchto<br />

pouívate¾ov bude postaèova grafická karta integrovaná<br />

<strong>na</strong> základnej doske, prípadne si kúpia niektorú zo skutoène<br />

lacných grafických kariet. Takáto riešenie im bude <strong>na</strong><br />

benú prácu s poèítaèom úplne postaèova.<br />

Ako sme spomenuli <strong>na</strong> zaèiatku, kadá grafická karta<br />

má svoje silné aj slabé stránky. To môete vyui v tom<br />

prípade, ak ste zameraní <strong>na</strong> konkrétnu hru, resp. hru<br />

zaloenú <strong>na</strong> istom engine, môete si kartu vybra pod¾a<br />

toho. Napríklad pre Doom 3 alebo FarCry je pod¾a <strong>na</strong>šich<br />

skúseností <strong>na</strong>jlepšia karta od nVidie, <strong>na</strong>opak, Half-Life 2<br />

pobeí lepšie <strong>na</strong> grafickej karte od ATI. Ak zlepšujete svoju<br />

zostavu a chcete do nej prikúpi novú grafickú kartu, myslite<br />

aj <strong>na</strong> ostatné komponenty. Výkonná grafická karta<br />

v slabej zostave (ide <strong>na</strong>jmä o procesor a operaènú pamä)<br />

9/2004 PC REVUE 49

H A R D W A R E<br />

Preh¾ad èipov grafických kariet s podporou DirectX 9.0 a vyššieho<br />

Èip R300 RV350 R350 RV360 R360 RV380 RV410 / RV370 R420 R423<br />

Názov èipu 9500 9500 PRO 9700 9600 SE 9600 9800 SE 9800 9600 XT 9800 XT X600 X300 SE X300 X800 SE X800 PRO X800 XT X800 PRO<br />

Poèet pipelines 4x1 8x1 8x1 4x1 4x1 4x1 8x1 4x2 8x1 4x2 8x1 8x1 8x1 12x1 16x1 12x1<br />

Šírka pamäovej zbernice 128/256 128 256 64 128 128 256 128 256 128 64 128 128 256 256 256<br />

Rozhranie AGP AGP AGP AGP AGP AGP AGP AGP AGP PEG PEG PEG AGP AGP AGP / PEG PEG<br />

Èip NV30 NV31 NV34 NV35 NV36 NV38 / NV35U NV40 NV43<br />

Názov èipu 5800 5600 5200 5900 5700 5950 6800 6800 Ultra / GT<br />

Poèet pipelines 8x1 4x1 4x1 8x1 / 6x2 4x1 8x1 / 6x2 12x1 16x1 8x1<br />

Šírka pamäovej zbernice 128 128 128 256 128 256 256 256 256<br />

Rozhranie AGP AGP AGP AGP AGP AGP AGP / PEG AGP / PEG PEG<br />

nebude podáva ani zïaleka plný výkon a <strong>na</strong>opak.<br />

Toto platí hlavne pre grafické karty ATI, ktoré sú<br />

nároènejšie <strong>na</strong> ostatné komponenty. Na druhej<br />

strane, pokia¾ sú osadené vo výkonnejšej zostave,<br />

podávajú aj lepšie výkony. S procesorom s taktom<br />

niším ako 3 GHz (pri platforme AMD s PR niším<br />

ako 3000+) by bolo pouitie grafických kariet testovaných<br />

v <strong>na</strong>šom teste pri<strong>na</strong>jmenšom nevhodné.<br />

Ak zlepšujete zostavu a máte staršiu základnú<br />

dosku, nezabudnite si skontrolova, akú verziu<br />

slotu AGP máte, pretoe verzie 2.0 a nišie môu<br />

ma (a väèšinou aj majú) problémy s novými grafickými<br />

kartami. Všetky dnes predávané základné<br />

dosky u majú slot AGP verzie 3.0. Vdy sa uistite,<br />

e máte <strong>na</strong>jnovšie oficiálne ovládaèe k vašej grafickej<br />

karte. Platí to dvojnásobne pri nových grafických<br />

kartách, kde môe pouitá verzia ovládaèov<br />

ovplyvni výkon o desiatky percent. Jed<strong>na</strong> vec je<br />

grafický èip a druhá vec je samotná grafická karta<br />

ako celok. Ako je známe, firmy ATI a nVidia vyrábajú<br />

iba jadro grafických kariet a <strong>na</strong>vrhujú tzv.<br />

referenèný dizajn kariet. Výroba samotnej karty<br />

(PCB) a vo¾ba pamätí je u <strong>na</strong> ïalšom výrobcovi, pod<br />

ktorého z<strong>na</strong>èkou sa bude grafická karta predáva.<br />

Tých je u ve¾mi ve¾a a závisí od nich aj to, aký takt<br />

jadra/pamäte zvolia, resp. aké zlepšenia/obmedzenia<br />

do grafickej karty zabudujú. V neposlednom<br />

rade od nich závisí aj pribalený softvér (hry, DVD<br />

prehrávaèe, ladiace nástroje a pod.), ktorý ku karte<br />

dostanete.<br />

Dôleitý je nielen konkrétny model, ale aj roèné<br />

obdobie nákupu. Spoloènosti vyrábajúce grafické<br />

karty vdy <strong>na</strong> jar uvedú nové jadrá s novou architektúrou<br />

a do jesene sa ich s<strong>na</strong>ia èo <strong>na</strong>jviac zlepši.<br />

Práve <strong>na</strong> jeseò teda mono oèakáva nástup grafických<br />

kariet s oz<strong>na</strong>èeniami ako XT alebo Ultra a iné<br />

modifikácie.<br />

Grafické karty sa delia do troch základných kategórií,<br />

ktoré sú predovšetkým definované ich predajnou<br />

cenou. V <strong>na</strong>sledujúcich troch odsekoch si tieto<br />

kategórie priblíime, aby sme mohli novú generáciu<br />

grafických kariet lepšie zaradi.<br />

NAJNIŠIA CENA<br />

Do tejto kategórie zaraïujeme grafické karty v cene<br />

pribline od 1000 do 2000 Sk bez DPH. Jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vám odporúèame radšej sa poobzera po<br />

starších generáciách výkonných kariet ako kupova<br />

slabšie modely z novej generácie. Aj keï slabšie<br />

modely novej generácie kariet podporujú viacej<br />

štandardov, ako aj DirectX 9.0, hru zaloenú <strong>na</strong><br />

DirectX 9.0 <strong>na</strong> nej síce spustíte, ale bude len ve¾mi<br />

ako hrate¾ná. Z toho dôvodu je lepšie v tejto<br />

cenovej kategórii uprednostni grafické karty, ako<br />

je <strong>na</strong>príklad nVidia GeForce Ti, ktoré majú vynikajúce<br />

monosti pretaktovania a <strong>na</strong>jlepší výkon<br />

v tejto kategórii grafických kariet, ïalej GeForce 4<br />

MX alebo alter<strong>na</strong>tívne GeForce 5x00. Od ATI vám<br />

odporúèame jedine modelový rad Radeon 92x0,<br />

ktorý má tie dobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon. Od ostatných<br />

menej známych výrobcov je to <strong>na</strong>príklad SiS<br />

3xx alebo Xabre. Na všetkých týchto kartách by<br />

ste nemali ma problém zahra si akúko¾vek hru<br />

<strong>na</strong>písanú pre aplikaèné rozhranie DirectX 8 a nišie.<br />

Takýchto hier, dokonca ve¾mi kvalitných, je<br />

pritom <strong>na</strong> trhu dostatok.<br />

STREDNÁ TRIEDA<br />

Toto je ve¾mi ve¾ká skupi<strong>na</strong> grafických kariet, kde<br />

sa zaraïujú modely v cene pribline 2000 a 8000<br />

Sk bez DPH. Do tejto skupiny sèasti zasahuje aj<br />

nová generácia grafických kariet od ATI, konkrétne<br />

nedávno uvedený Radeon X600 PRO, ktorý sa dá u<br />

kúpi za pribline 6000 Sk bez DPH. Postupne bude<br />

nová generácia prenika aj do niších kategórií, ale<br />

zatia¾ dominuje iba <strong>na</strong>jvýkonnejšej triede. V tejto<br />

triede nájdete grafické karty, ktoré by mali vo väèšine<br />

prípadov postaèova <strong>na</strong> hranie aj <strong>na</strong>jnovších hier<br />

s umiernenými <strong>na</strong>staveniami rozlíšenia, detailnosti,<br />

farebnej håbky a podobných <strong>na</strong>stavení, ktoré zá-<br />

Tabu¾ka základných parametrov testovaných kariet a ich výsledky<br />

Výrobca Sapphire PowerColor Sapphire Inno3D Sparkle Gainward Asus<br />

Názov ATI Radeon ATI Radeon ATI Radeon nVidia GeForce nVidia GeForce nVidia GeForce nVidia GeForce<br />

X800 Pro X800 Pro X600 6800 Ultra 6800 FX5900 6800<br />

Pracovná frekvencia GPU [MHz] 475 475 400 400 325 400 350<br />

Pracovná frekvencia pamäte [MHz] 900 900 600 1100 700 710 1000<br />

Kapacita pamäte <strong>na</strong> karte 256 MB 256 MB 128 MB 256 MB 128 MB 128 MB 256 MB<br />

TESTY<br />

3DMark 2003 9940 8831 3465 11715 8904 5535 9577<br />

3DMark 2003, 4x AA 6545 5905 1979 8510 6297 3803 7174<br />

3DMark 2001 18398 16548 12641 18293 17231 14962 17691,25<br />

Aquamark 3<br />

Procesor 8412 8220 9999 9162 9172 9230 9181<br />

Grafická karta 7298 5508 3032 8937 7184 4857 7797<br />

Celkom 50905 35654 26321 60098 51626 38454 54738,5<br />

GL Excess – 1024 × 768 × 32 14957 13755 8655 22245 17250 11611 17583<br />

CodeCreatures Benchmark<br />

1280 × 1024 43 37 20 66 51 36 56<br />

1024 × 768 44 38 26 71 60 46 63<br />

Quake 3 Are<strong>na</strong><br />

640 × 480 × 16 326 258 432 323 322 332 322<br />

1280 × 1024 × 32 309 248 163 314 310 281 314<br />

Softvér kupón <strong>na</strong> Half−Life 2, Hitman: Contracts – Commandos 3, – WinDVD Deus Ex Invisible War,<br />

Tomb Rider: Angel WinDVD Creator Battle Engine Aquilla,<br />

of Darkness<br />

Gun Metal<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk s DPH / Sk bez DPH) 18 862 / 15 850 19 028 / 15 990 7416 / 6232 22 372 / 18 800 14 030 / 11 790 7 950 / 6 681 15 232 / 12 800<br />

Záruka 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov<br />

Zapoièal BGS Distribution LIBRA Electronics AT Computer BGS Distribution LIBRA Electronics ProCA LIBRA Electronics<br />

50 PC REVUE 9/2004

sadne ovplyvòujú poèet FPS v hre. Toto je <strong>na</strong>jväèšia<br />

kategória grafických kariet a existuje tu ve¾mi ve¾a<br />

moností. Všetko závisí len od toho, ko¾ko ste<br />

ochotní do grafickej karty investova. Môeme vám<br />

odporúèa karty ako nVidia GeForce 5900 alebo ATI<br />

Radeon 9800 a ich rôzne variácie, ktoré poskytujú<br />

vynikajúci výkon a po nástupe novej generácie grafických<br />

kariet budú aj cenovo dostupnejšie. Aj keï<br />

vo všeobecnom povedomí ide o strednú triedu, povauje<br />

sa za <strong>na</strong>dštandard a býva èastou vo¾bou aj<br />

nároènejších pouívate¾ov. Poloka okolo 6000 Sk<br />

Výsledky testovaných kariet v programe 3D Mark vo<br />

východiskových <strong>na</strong>staveniach a so zapnutým 4xAA<br />

u je v niektorých prípadoch treti<strong>na</strong> ceny celej poèítaèovej<br />

zostavy. Pre menej nároèných pouívate¾ov<br />

môe by vhodná aj vo¾ba grafickej karty Radeon<br />

9600 alebo GeForce 5600, ktoré sme testovali v májovom<br />

èísle PC REVUE.<br />

NAJVÝKONNEJŠIE<br />

V tejto kategórii sú zaradené všetky grafické karty,<br />

ktorých ce<strong>na</strong> presahuje 8000 Sk bez DPH a väèši<strong>na</strong><br />

z nich je aj testovaná v tomto èlánku. Táto kategória<br />

grafických kariet vám síce umoní zahra si <strong>na</strong><br />

vašej zostave <strong>na</strong>jnovšie herné tituly vo vysokých<br />

detailoch, ale vyz<strong>na</strong>èuje sa aj horším pomerom ce<strong>na</strong>/výkon.<br />

Preto ju odporúèame predovšetkým<br />

pouívate¾om, ktorým fi<strong>na</strong>ncie nerobia problém. Pri<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejších grafických kartách <strong>na</strong>stáva jeden<br />

problém, ak si nimi chcete zlepši u existujúcu<br />

staršiu zostavu. Tieto karty vyadujú toti ove¾a<br />

väèšie <strong>na</strong>pätie ako doterajšie <strong>na</strong>jvýkonnejšie modely.<br />

Klasický 300 alebo 350 W zdroj vám u pravdepodobne<br />

nebude staèi. Aby bola takáto karta úplne<br />

vyuitá, bolo by vhodné prevádzkova ju v zostave<br />

s dostatoène výkonným procesorom a pamäovým<br />

systémom. Po výpoète týchto základných poiadaviek<br />

mnohí prídu <strong>na</strong> to, e sa skôr vyplatí kúpi<br />

kompletne novú poèítaèovú zostavu. Nezanedbate¾ný<br />

je aj fakt, e <strong>na</strong>jvýkonnejšie grafické karty<br />

sú stále ešte mierne brzdené procesorom z viacerých<br />

stránok aj pri pouití <strong>na</strong>jvýkonnejších dostupných<br />

procesorov. To z<strong>na</strong>mená, e ešte stále majú<br />

rezervy a môe to vyzera tak, akoby predbehli vo<br />

vývoji procesory. Niet sa èomu èudova, keï jadro<br />

grafickej karty má dvojnásobný poèet tranzistorov<br />

ako <strong>na</strong>jnovšie procesory. Ak vám <strong>na</strong>ozaj nezáleí <strong>na</strong><br />

cene a chcete to <strong>na</strong>jlepšie, môeme vám odporuèi<br />

kartu nVidia GeForce 6800 Ultra, ktorá sa predáva<br />

pribline za 18 a 20-tisíc Sk bez DPH. Existujú ešte<br />

aj špeciálne edície <strong>na</strong>jvýkonnejších kariet, ako <strong>na</strong>príklad<br />

Gainward PowerPack! CoolFX Ultra/2600<br />

TV-DVI-DVI, ktorý je chladený vodou a predáva sa<br />

v prepoète pribline za 30 000 Sk. Na <strong>na</strong>šom trhu<br />

ich však budete zháòa ve¾mi ako. Výkon má, samozrejme,<br />

rov<strong>na</strong>ký ako klasický GeForce 6800<br />

Ultra, má iba iný spôsob chladenia, ktorý oceníte<br />

pri konštrukcii extrémne tichého a výkonného poèítaèa.<br />

Èi sa to vyplatí za 50-percentné zvýšenie ceny,<br />

to necháme posúdi vám.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Nanešastie sa nám dve grafické karty s èipmi X800<br />

PRO nepodarilo sprevádzkova <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej testovacej<br />

zostave, take sme museli poui náhradu, ktorá<br />

bola s testovacou zostavou výkonnostne<br />

podobná. Testovacia zostava pre väèšinu kariet<br />

bola <strong>na</strong>sledujúca: Pentium 4C 3,2 GHz s externou<br />

frekvenciou 800 MHz, osadené <strong>na</strong> doske<br />

Intel D865PERL. Operaèná pamä PQI s kapacitou<br />

512 MB v dvojkanálovom reime pracovala<br />

s efektívnou frekvenciou 333 MHz. Grafické<br />

karty s èipmi X800 PRO sme testovali <strong>na</strong> zostave<br />

s procesorom Pentium 4, Northwood s frekvenciou<br />

3,05 GHz a FSB 680 MHz. Pouité pamäte<br />

boli A-Data 512 MB, takisto v dvojkanálovom<br />

zapojení s efektívnou pracovnou frekvenciou<br />

400 MHz. Procesor sme museli pretaktova,<br />

aby boli výsledky èo <strong>na</strong>jobjektívnejšie.<br />

Všetky testy prebehli <strong>na</strong> novo <strong>na</strong>inštalovanom<br />

operaènom systéme bez spustených systémových<br />

sluieb. Medzi testami sme pravidelne<br />

defragmentovali pevný disk. Výsledky, ako aj parametre<br />

a ostatné údaje o grafických kartách sú uvedené<br />

v tabu¾ke. Pri testovaní sme pouili ovládaèe<br />

ForceWare 61.76 a Catalyst 4.7, ktoré boli <strong>na</strong>jnovšie<br />

dostupné v èase testovania (zaèiatok augusta).<br />

Testovali sme tentoraz len syntetickými testami,<br />

ktoré majú síce aj niektoré obmedzenia a neodrá-<br />

ajú a tak dobre výkon karty v hrách ako herné<br />

testy, ale majú jednu podstatnú výhodu. Ktoko¾vek<br />

si môe stiahnu (aj obmedzenú) verziu testovacieho<br />

programu a porov<strong>na</strong> si výkon svojej karty s tými<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Prípadne tak môe prís aj <strong>na</strong> to,<br />

èi nemá niekde v systéme väèší problém, ktorý<br />

brzdí výkon jeho karty.<br />

VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />

Máme za sebou trochu teórie, výsledky testov sú<br />

usporiadané v tabu¾ke a zostáva u len zhodnoti<br />

testované karty. Tip redakcie získala jednoz<strong>na</strong>ène<br />

karta Inno3D GeForce 6800 Ultra za <strong>na</strong>jlepší výkon<br />

v teste. Toto ocenenie získala zaslúene, pretoe<br />

viedla vo väèšine testov, <strong>na</strong>jmä v tých zameraných<br />

<strong>na</strong> DirectX 9.0, èo bol sèasti aj zámer tohto<br />

testu.<br />

Testova nové grafické karty v staršom aplikaènom<br />

rozhraní ako DirectX 9 u nemá ve¾ký výz<strong>na</strong>m,<br />

pretoe ak si všimnete výsledky v DirectX 8, sú si<br />

ve¾mi podobné a dosahujú také hodnoty, e pri<br />

hraní starších hier u nie je rozdiel medzi pouitím<br />

<strong>na</strong>jlacnejšej alebo <strong>na</strong>jdrahšej karty.<br />

V priebehu tohto roku sa ešte oèakáva uvedenie<br />

viacerých variácií súèasných grafických kariet, ale<br />

<strong>na</strong>jviac sa oèakáva Radeon X800 XT, ktorý by mal<br />

pod¾a všetkého by schopným konkurentom zatia¾<br />

neporazenej GeForce 6800 Ultra. Len èo bude <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu k dispozícii, pokúsime sa ho èo <strong>na</strong>jdôkladnejšie<br />

otestova a ponúknu porovnávací èlánok.<br />

9/2004 PC REVUE 51

H A R D W A R E<br />

Sapphire Radeon<br />

X800 PRO<br />

Jednou z prvých grafických kariet novej generácie<br />

s èipom od ATI bola práve táto karta. Tesne za òou<br />

<strong>na</strong>sledovali Powercolor a Celestica. Dizajn karty sa<br />

striktne drí referenèného dizajnu od ATI. Napriek<br />

tomu, e zásadná zme<strong>na</strong> architektúry èipu trvala<br />

takmer rok a pol, má so svojím predchodcom R300<br />

(Radeon 9700) ve¾a podobných komponentov. Karta<br />

obsahuje dvanás tzv. pixel pipelines, aj keï jadro<br />

grafickej karty je zaloené <strong>na</strong> šestnástich, èo nám<br />

<strong>na</strong>povedá, e tie zamknuté štyri sa pravdepodobne<br />

budú da bez väèších problémov odomknú. Èi u<br />

budú funkèné a èi sa vám podarí ich odomknú<br />

a získa tak X800 XT za cenu X800 PRO, to u závisí<br />

skôr od šastia. Táto karta poteší <strong>na</strong>jmä pretaktovávaèov,<br />

pretoe takt jadra a pamätí je od výrobcu<br />

<strong>na</strong>stavený dos konzervatívne a má ve¾ký potenciál<br />

<strong>na</strong> pretaktovanie. Tento model je vybavený iba grafickým<br />

výstupom, ale Sapphire má u v ponuke<br />

aj podobné modely s funkciou VIVO.<br />

Softvérové vybavenie je primerané, aj keï<br />

sa nám nepodarilo sprevádzkova špeciálne<br />

nástroje <strong>na</strong> pretaktovanie <strong>na</strong> priloenom Redline<br />

CD. Ïalej karta obsahovala úplnú hru Tomb<br />

Rider: Angel of Darkness a kupón <strong>na</strong> Half-Life 2,<br />

ktorého vydanie u bolo nieko¾kokrát odloené. Na<br />

pultoch predajní sa oèakáva do konca tohto roka.<br />

To však nie je ve¾ké mínus, pretoe ten, kto má<br />

seriózny záujem o pretaktovanie, má iste iné predstavy<br />

o spôsobe jeho uskutoènenia. Sapphire si dal<br />

s touto kartou pomerne <strong>na</strong>èas a bola k dispozícii<br />

v obchodoch ve¾mi krátko po uvedení.<br />

Powercolor Radeon<br />

X800 PRO<br />

Na tejto karte je <strong>na</strong>jzaujímavejšie balenie, pretoe<br />

sa dodáva v tzv. LAN party bag. Ten sme, bohuia¾,<br />

<strong>na</strong>ivo nevideli, pretoe karta, ktorú sme testovali,<br />

bola súèasou poèítaèovej zostavy. Keby karta nebola<br />

oz<strong>na</strong>èená samolepkou výrobcu, bola by len<br />

ako rozoz<strong>na</strong>te¾ná od predchádzajúcej. Vo všeobecnosti<br />

má rad grafických kariet zaloených <strong>na</strong><br />

èipe X800 PRO s referenèným dizajnom ve¾mi tichý<br />

chod, menšie rozmery a nízku teplotu jadra<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> výkon. V týchto parametroch<br />

v tejto kategórii ATI jednoz<strong>na</strong>ène pred<br />

nVidiou vedie. Vcelku je skladba karty ve¾mi<br />

podobná predchádzajúcemu highendovému<br />

Radeonu 9800XT.<br />

Táto karta si takisto ako predchádzajúci<br />

model od Sapphire vystaèí s jedným molexovým<br />

<strong>na</strong>pájacím konektorom. Samozrejmosou<br />

je tepelná regulácia otáèok ventilátora s ve¾mi<br />

dobrým odstupòovaním. Na rozdiel od nVidie, ktorá<br />

všetky svoje „šestkové“ modely vybavila dvoma<br />

konektormi DVI, táto karta má ešte stále klasické<br />

usporiadanie výstupu RGB, S-Video, DVI.<br />

Medzi klady tohto modelu môeme v skratke<br />

zaradi balenie, výkon a nízku teplotu a hluènos.<br />

Jediné, èo mu mono vytýka, je ce<strong>na</strong> a slabšie softvérové<br />

vybavenie (konkrétne jed<strong>na</strong> hra Hitman:<br />

Contracts). X800 PRO od Powercolor má údajne<br />

ešte lepšie pretaktovacie monosti ako Sapphire,<br />

èo sme však nemali monos vyskúša, pretoe<br />

podmienkou zapoièania tejto karty bolo nijakým<br />

spôsobom do nej nezasahova. Výkonom mierne<br />

zaostáva za Sapphire.<br />

Sapphire Radeon<br />

X600<br />

Radeon X600 vychádza z ešte aj teraz ve¾mi populárneho<br />

èipu Radeon 9600XT. Pod¾a názvu by ste<br />

mohli mylne usudzova, e ide o od¾ahèenú verziu<br />

èipu R420, ale nie je to tak. Je zaloený <strong>na</strong> osvedèenej<br />

architektúre RV360 a zachováva si aj ve¾mi<br />

podobné parametre. Zmenilo sa len rozhranie a pamäový<br />

radiè. U názov èipu RV380 dáva <strong>na</strong> vedomie,<br />

e patrí ešte do „deviatkového“ radu; 130-<br />

<strong>na</strong>nometrový výrobný proces, ako aj parametre<br />

zostali rov<strong>na</strong>ké, èo jasne vidie u z tabu¾ky<br />

v úvode. Onedlho sa chystá zlepšená verzia<br />

s prívlastkom XT, ktorá bude ma zvýšený<br />

takt z 400/600 <strong>na</strong> 370/740. Všetky modely<br />

X600 sa vyrábajú len pre rozhranie PEG.<br />

Pouité sú pamäte typu DDR 2. Na tomto modeli<br />

od Sapphire sme ne<strong>na</strong>šli väèšie nedostatky<br />

okrem <strong>na</strong>dmernej hluènosti, ktorú spôsobuje ve¾mi<br />

malý aktívny chladiè. Na druhej strane dizajnovo je<br />

ve¾mi dobre zvládnutý a kartu schladí dostatoène.<br />

Ak máme túto kartu porov<strong>na</strong> s konkurenènými<br />

modelmi od nVidie, je zhruba <strong>na</strong> úrovni GeForce<br />

5700 alebo 5700 Ultra. Radeon X600 by mal by<br />

pod¾a ATI novým zástupcom strednej triedy. Bude<br />

zálea len <strong>na</strong> pouívate¾och, èi sa radšej nebudú<br />

obraca k starším kartám v tejto kategórii. Táto<br />

karta ako jediná z testovaných disponuje funkciou<br />

VIVO.<br />

Inno3D GeForce<br />

6800 Ultra<br />

Momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejšia dostupná grafická<br />

karta k nám ako prvá dorazila vo vyhotovení od<br />

firmy Inno3D, ktorá si u stihla spravi ve¾mi dobré<br />

meno kvalitnými modelmi s èipmi predchádzajúcej<br />

generácie od nVidie. Táto karta sa dôsledne drí<br />

referenèného dizajnu a je <strong>na</strong> nerozpoz<strong>na</strong>nie od referenènej<br />

nVidia GeForce 6800 Ultra, ktorú sme<br />

mali nedávno v redakcii k dispozícii. Na prvý poh¾ad<br />

vás iste zaujme ve¾kos karty, ktorá takisto<br />

ako high-end z predchádzajúcej generácie kariet<br />

nVidia zaberá dva sloty, take kadopádne prídete<br />

o monos poui jeden slot PCI. Vo výstupe má<br />

grafická karta dva konektory DVI a jeden výstup<br />

S-Video, ktorý je umiestnený nezvyèajne <strong>na</strong> kraji<br />

karty, podobne ako to bolo pri Radeon 8500. Zaujímavé<br />

je, e karty GeForce 6800 Ultra<br />

vyadujú <strong>na</strong> prevádzku minimálne zdroj<br />

s výkonom 350 W, vrelo však odporúèame<br />

poui silnejší, <strong>na</strong>jmä ak máte v zostave<br />

<strong>na</strong>inštalovaných viacero zariadení.<br />

Trochu prekvapí integrácia dvoch molexových<br />

konektorov, ale situácia nie je a taká zlá, ako sa <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad zdá. Kto si môe dovoli kúpi takúto<br />

kartu, u pravdepodobne má dostatoène silný<br />

zdroj v zostave. Chladiè je dos hluèný, dá sa porov<strong>na</strong><br />

s predchádzajúcou GeForce FX5950 Ultra.<br />

Tých, ktorí majú odvahu poui vodné chladenie,<br />

iste poteší, e táto karta (a pravdepodobne všetky<br />

zo série 6800) má okolo jadra štyri otvory, ktoré<br />

poslúia <strong>na</strong> inštaláciu waterbloku. Vo väèšine testov<br />

karta dosiahla <strong>na</strong>jvyššie hodnotenie, a preto jej<br />

ude¾ujeme ocenenie Tip redakcie za <strong>na</strong>jlepší výkon.<br />

Sparkle GeForce<br />

6800<br />

Sparkle sa takisto drí referenèného dizajnu. Má<br />

v ponuke všetky modely od nVidie, ale mali sme<br />

monos otestova len tento jeden. Sparkle je z<strong>na</strong>èka,<br />

ktorá je úspešná hlavne pre nízku cenu kariet.<br />

Jadro je taktované <strong>na</strong> 325 MHz oproti pôvodným<br />

400 MHz, ktoré má verzia Ultra. Pamäte sú taktované<br />

<strong>na</strong> 350 MHz (700 MHz efektívne). Táto karta<br />

52 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> cenu poskytuje dobrý výkon. V niektorých testoch dokonca predbehla<br />

Radeon X800 PRO. S výnimkou poètu pipelines zníeného zo 16 <strong>na</strong> 12<br />

a zníeného taktu pamätí a jadra je prakticky totoná s GeForce 6800 Ultra. Je<br />

vyrábaná 130 nm výrobným procesom, pamäová zbernica má šírku 256 bitov.<br />

Zníený poèet pipelines síce umonil predáva túto kartu za nišiu cenu, ale<br />

keïe poèet pipelines má zásadný vplyv <strong>na</strong> celkový výkon karty, <strong>na</strong> výsledkoch<br />

v teste to poz<strong>na</strong>. Kapacita pamäte RAM je 128 MB, èo je pre túto kategóriu<br />

dostaèujúce. Výrobca sa rozhodol poui lacnejšie moduly DDR. Je vybavená<br />

„len“ jedným molexovým <strong>na</strong>pájacím konektorom a súèasou dodávky je aj<br />

predlovací <strong>na</strong>pájací kábel, kábel S-Video a, samozrejme, redukcia DVI -> VGA.<br />

Pre niekoho výhoda, pre iného mono nevýhoda je, e ku karte nebol dodaný<br />

nijaký softvér okrem základných ovládaèov.<br />

Gainward GeForce<br />

FX5900<br />

Toto je u staršia karta,<br />

ktorú sme do testu<br />

zahrnuli len pre<br />

porov<strong>na</strong>nie. Ide<br />

o kartu zaloenú<br />

<strong>na</strong> èipe NV35, od<br />

ktorej sa odvíjali karty FX5700,<br />

FX5950 a pod. Konkrétne tento model<br />

je oproti klasickej GeForce FX5900 mierne<br />

podtaktovaný. Jeho pamäte pracujú <strong>na</strong> frekvencii 355 MHz, hoci by mali ma<br />

425 MHz (850 MHz efektívne). Softvérové vybavenie tejto karty je skôr podpriemerné.<br />

Balenie obsahuje len CD s ovládaèmi a populárny program WinDVD<br />

<strong>na</strong> prehrávanie DVD od InterVideo. Aj <strong>na</strong>priek podtaktovanej pamäti karta<br />

stále dosahuje v testoch primerané výsledky, hoci v niektorých prípadoch<br />

o dos nišie, ako je zvykom pri ostatných FX5900. V kadom prípade je to stále<br />

karta, ktorej by nemala robi problém akáko¾vek hra <strong>na</strong> trhu vrátane <strong>na</strong>jnovších<br />

vydaní. Nevýhodou je vyššia ce<strong>na</strong>, ktorá celkom nezodpovedá dosiahnutému<br />

výkonu. Na druhej strane má oproti novej generácii grafických kariet<br />

tichší chod.<br />

Asus GeForce<br />

6800<br />

Táto grafická karta mala<br />

spomedzi všetkých<br />

testovaných<br />

modelov<br />

<strong>na</strong>jrozsiahlejšie<br />

vybavenie. Celý názov<br />

znie Asus GeForce 6800 V9999<br />

Gamers Edition, èo z<strong>na</strong>èí, e ide o kartu<br />

s <strong>na</strong>dštandardným vybavením, èo je<br />

v tomto prípade pravda. Karta má <strong>na</strong>ozaj ve¾kú škatu¾u, ktorá je ešte väèšia ako<br />

priemerná škatu¾a základnej dosky. Dodávajú sa k nej tri úplné verzie hier<br />

a malá webová kamera s trojuholníkovým stojanom. Na aktívnom chladièi,<br />

ktorý je ve¾mi podobný ako referenèný chladiè od nVidie, je zabudovaná svetlomodrá<br />

LED dióda. Tá <strong>na</strong>šastie nepôsobí rušivo a vcelku má karta vynikajúci<br />

dizajn v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými testovanými modelmi. Výrobca sa rozhodol <strong>na</strong>miesto<br />

klasickej samolepky <strong>na</strong> chladièi umiestni logo Asus, vyrazené do kovového<br />

krytu. Na druhej strane je karta, bohuia¾, ve¾mi hluèná, <strong>na</strong>jmä pri plnej<br />

záai. Vtedy bez problémov v hluènosti predbehne všetky ostatné komponenty<br />

v poèítaèi. Jadro a GDDR-3 pamä sú taktované <strong>na</strong> štandardných 350/1000<br />

MHz. Oproti konkurenènému modelu od Sparkle mala mierne niší výkon v 3D<br />

Marku 2003, no po zapnutí antialiasingu ho preko<strong>na</strong>l o celých 877 bodov. Ak si<br />

porovnáme dosiahnutý výkon a výbavu s priaznivou cenou, vychádza nám, e<br />

je to karta s dobrým pomerom ce<strong>na</strong>/výkon. Firma Asus týmto modelom úspešne<br />

zaèala vstup do oblasti výkonných grafických kariet. Zaujímavosou je, e je<br />

to prvá grafická karta GeForce 6800 s dvoma <strong>na</strong>pájacími konektormi. Predpokladáme,<br />

e rad kariet s èipom GeForce 6800 bude ove¾a úspešnejší ako jej<br />

variant Ultra. Karty s èipom GeForce 6800 Ultra sú toti asi o 40 % drahšie<br />

a pribliný nárast výkonu vidíte v grafe. Túto kartu môeme odporúèa pouívate¾om,<br />

ktorí majú radi riešenia „všetko v jednom“. Dobre odhluènená skrinka<br />

je však nevyhnutná.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 53

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

MP3 prehrávaèe CD<br />

Michal Holeš<br />

S testom prehrávaèov<br />

MP3 sa v tomto roku<br />

stretávate <strong>na</strong> stránkach<br />

PC REVUE u tretíkrát –<br />

v májovom vydaní sme sa<br />

blišie pozreli <strong>na</strong> flashové<br />

prehrávaèe a v júlovom sme<br />

vyskúšali prehrávaèe s pevným<br />

diskom. V aktuálnom vydaní<br />

sme sa blišie pozreli <strong>na</strong><br />

monosti prehrávaèov, ktoré<br />

èítajú MP3 z CD.<br />

Týchto prehrávaèov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu pomaly,<br />

ale iste ubúda. Poèet ich výhod je toti menší<br />

ako poèet nevýhod. Za výhodu mono povaova<br />

schopnos prehrávania skladieb z hudobného<br />

CD, vïaka èomu sa ce<strong>na</strong> za megabajt úloného<br />

priestoru pohybuje <strong>na</strong> úrovni siedmich halierov.<br />

Jednu výhodu mono nájs aj v hmotnosti –<br />

prehrávaèe CD MP3 sú síce ašie<br />

ako ich flashoví kolegovia, rozhodne sú však<br />

¾ahšie ako prehrávaèe s pevným diskom.<br />

Medzi nevýhody patria hlavne ve¾ké rozmery<br />

i pomerne vysoká spotreba energie – v zariadení<br />

toti musí by prítomný pohon otáèajúci CD, ktorý je<br />

energeticky pomerne nároèný. Ïalšou nevýhodou<br />

je nemonos prenosu dát pomocou prehrávaèa –<br />

v porov<strong>na</strong>ní s flashovými èi HDD konkurentmi toti<br />

zariadenie nedisponuje prakticky nijakou pamäou.<br />

Nevýhodou v prípade niektorých zariadení je aj prerušovanie<br />

prehrávania pri otrasoch. Tento problém<br />

sa rieši pomocou vyrovnávacej pamäte – zariadenie<br />

pri zaèiatku reprodukcie <strong>na</strong>èíta nieko¾ko sekúnd<br />

(i nieko¾ko desiatok sekúnd) skladby do tejto pamäte,<br />

a keï dôjde k prerušeniu èítania pre otrasy, vyberie<br />

„pokraèovanie“ skladby zo zásobníka. Táto vlastnos<br />

z<strong>na</strong>mená v niektorých prípadoch aj monú<br />

úsporu energie. Prehrávaè toti môe do pamäte<br />

<strong>na</strong>èíta celú skladbu, ktorú bude reprodukova,<br />

prièom môe vypnú pohon a šetri tak batérie.<br />

IDEÁLNY CD MP3 PREHRÁVAÈ<br />

Èím by mal disponova kvalitný prehrávaè MP3 èítajúci<br />

skladby z CD? Prvým kritériom je ce<strong>na</strong><br />

a zvuk, ktorý by mal by èo <strong>na</strong>jèistejší, s vyrov<strong>na</strong>nými<br />

pomermi jednotlivých tónov, frekvencií a bez<br />

rušivých vplyvov. Netreba však zabúda ani <strong>na</strong> spotrebu<br />

elektrickej energie – nie je príjemné<br />

meni batérie v prehrávaèi po dvoch èi troch<br />

hodinách pouívania. Dôleitým kritériom je aj jednoduchos<br />

ovládania. V prípade CD MP3 prehrávaèov<br />

je však ovládanie riešené takmer výhradne<br />

pomocou tlaèidiel, a tak v tomto prípade sú èo <strong>na</strong>jväèšie<br />

rozmery displeja vítané iba pre zobrazovanie<br />

názvov skladieb. Pre niektorých pouívate¾ov je<br />

však dôleité aj doplnkové vybavenie prehrávaèa,<br />

šírka funkènej výbavy èi monos kúpy iného príslušenstva.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Hodnotenie kvality reprodukcie sme vykonávali<br />

s <strong>na</strong>šimi referenènými slúchadlami. Jednotlivé<br />

skladby boli skomprimované pomocou kodeku Lame<br />

s ve¾kosou dátového toku 192 kb/s. Výber skladieb<br />

bol prakticky rov<strong>na</strong>ký ako v predchádzajúcich<br />

testoch prehrávaèov – skladby neboli elektronicky<br />

upravované a museli obsahova nízke i vysoké frekvencie<br />

a sykavky. Rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcich<br />

testoch MP3 prehrávaèov ani v tomto prípade sme<br />

nehodnotili kvalitu slúchadiel.<br />

Pomerne jednoducho sme vyskúšali aj výdr batérií<br />

prenosných prehrávaèov. Aj teraz sme nechali<br />

prehrávaè stále zapnutý, prepojili sme ho pomocou<br />

kábla audio s PC a spustili sme <strong>na</strong>hrávanie výstupného<br />

signálu. Získali sme tak úplne presný údaj<br />

o èase, po ktorom sa prehrávaè vypol v dôsledku<br />

nedostatku energie.<br />

Orava Orava Sony Sony Samsung Samsung Pa<strong>na</strong>sonic Pa<strong>na</strong>sonic Aiwa Aiwa<br />

DCM−403 DCM−402 D−NE300 D−NE700 CD yepp CD Yepp SL−CT710 SL−J905 XP−ZV1 XP−ZV551<br />

MCD−HM200 MCD−HF920<br />

Rozmery displeja [mm] 37×11 23×15 32×14 32×20 31×17 28×13 40×6 40×6 23×13 39×13<br />

Monos <strong>na</strong>bíjania akumulátorov Iba špeciálny NiCD Nie Áno Po poškodení Áno Áno Áno Áno Nie<br />

typ<br />

akumulátora<br />

Dia¾kový ovládaè Nie Bezdrôtový Nie Káblový Káblový Káblový Káblový Káblový Káblový Nie<br />

Podporované formáty CD, MP3 CD, MP3, CD, MP3, CD, MP3, CD, MP3, CD, MP3, WMA, CD, MP3, CD, MP3, CD, MP3 CD, MP3<br />

VCD Atrac Atrac WMA FM rádio WMA WMA<br />

Doba prevádzky pod¾a Neudáva Neudáva 85 85 13 30 36 35 35 32<br />

výrobcu [hod.]<br />

Kapacita akumulátorov Nie Nie Nie 700 mAh Nie 2 × 1400 mAh 2 × 900 mAh 2 × 900 mAh 2 × 1400 mAh Nie<br />

Rozmery prístroja [mm] 140×140×25 125×135×23 136×31×136 136×31×136 140×142×28 132×17×136 135×135×15 126×14,7×126 135×14.5×135 139×136×23<br />

Štandardná výbava Adaptér, Adaptér, Adaptér, Adaptér, Adaptér, Adaptér, Adaptér, Adaptér, Adaptér, slú− Adaptér,<br />

slúchadlá slúchadlá slúchadlá slúchadlá slúchadlá slúchadlá slúchadlá, slúchadlá, chadlá, stojan, slúchadlá<br />

obal <strong>na</strong> batérie reproduktory obal <strong>na</strong> batérie,<br />

externý obal<br />

<strong>na</strong> batérie<br />

Volite¾né príslušenstvo Neudávané Neudávané Reproduktory, Reproduktory, Neudávané Pripojenie Neudávané Reproduktory Neudávané Neudávané<br />

pripojenie pripojenie k autorádiu<br />

k autorádiu, k autorádiu,<br />

taštièka taštièka<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk s DPH) 2963 2606 3890 5990 4082 6355 5990 7490 7290 3690<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk bez DPH) 2490 2190 3269 5034 3430 5340 5033 6294 6126 3100<br />

Dodávate¾ Orava Orava Sony Sony Libra Libra Pa<strong>na</strong>sonic Pa<strong>na</strong>sonic N−Import N−Import<br />

Slovensko Slovensko Electronics Electronics Slovensko Slovensko<br />

Slovakia Slovakia<br />

54 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

História a súèasnos MP3<br />

Formát MP3 sa stal za svoju krátku existenciu <strong>na</strong>job¾úbenejším<br />

a <strong>na</strong>jrozšírenejším formátom, vhodným<br />

<strong>na</strong> digitálne ukladanie a šírenie hudby, a tak<br />

dnes azda nenájdeme jediný poèítaè so zvukovou<br />

kartou a reproduktormi, v ktorom by neboli nejaké<br />

MP3 uloené.<br />

Myšlienka vytvori stratový kompresný algoritmus<br />

pre zvukové dáta s budúcim moným vyuitím<br />

v digitálnych telekomunikaèných a rozhlasových<br />

slubách sa zrodila u v roku 1987 v nemeckom<br />

Frauenhoferovom inštitúte. U v tom èase zaèali<br />

postupne vznika rôzne formáty a ich modifikácie,<br />

a tak mohla v roku 1991 prís <strong>na</strong>jvýkonnejšia<br />

kompresná schéma MPEG-1 Layer III (skrátene<br />

MP3), ktorá bola po krátkom èase schválená ako<br />

štandard ISO.<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu, e ide o relatívne starší formát,<br />

aj v dnešnej dobe dochádza k jeho zlepšovaniu,<br />

a tak MP3 predstavuje <strong>na</strong>jvýhodnejšiu vo¾bu<br />

<strong>na</strong> komprimovanie a ukladanie audia. Neustále sa<br />

toti vyvíjajú nové a kvalitnejšie kodeky,<br />

ktoré by mali èoraz vernejšie prevádza<br />

hudobné CD do MP3. Spomenuté kompresné<br />

kodeky nie sú <strong>na</strong> rozdiel od dekompresného<br />

spôsobu pevne stanovené<br />

normami MPEG.<br />

Ve¾kos výsledného súboru MP3 závisí<br />

od pouitia ve¾kosti dátového toku udávaného<br />

v kilobitoch za sekundu. V tomto<br />

prípade platí rovnica širší dátový tok =<br />

Šírka dátového toku<br />

Ve¾kos<br />

(MB)<br />

Neskomprimovaný 37,2<br />

WAV<br />

96 kb/s 2,5<br />

128 kb/s 3,3<br />

160 kb/s 4,2<br />

192 kb/s 5<br />

256 kb/s 6,7<br />

320 kb/s 8,4<br />

lepšia kvalita. Napríklad pri pouití 96 kb/s je<br />

reprodukovaný zvuk kvalitatívne porov<strong>na</strong>te¾ný so<br />

zvukom zo stereorádia. Pri tvrdšej modernej<br />

hudbe je lepšie poui 128 kb/s, v prípade nároènejších<br />

skladieb 160 èi 192 kb/s. Pri pouití šírky<br />

256 kb/s a vyššej je rozoz<strong>na</strong>nie rozdielu medzi originálnou<br />

skladbou a kópiou<br />

problematické aj pre trénované<br />

ucho. Pri vo¾be šírky však treba<br />

ma <strong>na</strong> pamäti ešte jeden fakt –<br />

èím viac kilobitov za sekundu<br />

pouijete, tým bude výsledný<br />

súbor väèší. Konkrétne výsledky<br />

porov<strong>na</strong>nia jednotlivých šírok<br />

dátových tokov nájdete v tabu¾ke.<br />

Orava Lux line DCM−403<br />

Tento prehrávaè pochádzajúci zo slovenských konèín<br />

sa dodáva spolu s <strong>na</strong>päovým adaptérom a párom<br />

„štup¾ových“ slúchadiel. Jeho dizajn príliš nezaujme<br />

– <strong>na</strong> plastovom tele s matnou povrchovou<br />

ce<strong>na</strong>/výkon<br />

Orava Classic<br />

Line DCM−402<br />

Na druhom prehrávaèi zo slovenskej produkcie u<br />

<strong>na</strong> prvý poh¾ad vidie, e je vyspelejší. Jeho telo je<br />

úpravou je umiestnených sedem tlaèidiel tvoriacich<br />

pod displejom oblúk. Okrem spomenutých siedmich<br />

tlaèidiel sa <strong>na</strong> boku prehrávaèa <strong>na</strong>chádza<br />

koliesko umoòujúce zvyšovanie èi zniovanie hlasitosti,<br />

dva zvukové výstupy – <strong>na</strong> slúchadlá i LineIn,<br />

<strong>na</strong>pájací vstup a prepí<strong>na</strong>è jedného z piatich typov<br />

ekvalizéra. Rozmery displeja prehrávaèa rozhodne<br />

nemôeme <strong>na</strong>zva maximalistickými. Rov<strong>na</strong>ko<br />

pokrivkáva aj èitate¾nos zobrazovacej jednotky –<br />

pri poh¾ade z uhla 90 stupòov sú písmená príliš<br />

nevýrazné, pri poh¾ade z iných uhlov zas príliš<br />

výrazné. Displej sa v prípade tohto zariadenia pouíva<br />

takmer výhradne <strong>na</strong> zobrazovanie názvov<br />

skladieb. Zvláda však aj doplnkové funkcie, medzi<br />

ktoré patrí automatické opakovanie jednej èi všetkých<br />

skladieb, prehrávanie náhodne vybraných súborov<br />

èi prepí<strong>na</strong>nie monosti preskakovania jednotlivých<br />

súborov alebo celých albumov.<br />

Zo zvukovej stránky nám Orava Lux Line DC-403<br />

nemala èo poveda – reprodukovaný zvuk bol mierne<br />

podpriemerný. Výšky boli pomerne prebudené<br />

a stredy jemne zašumené. Ani v spotrebe energie<br />

nebol prehrávaè práve <strong>na</strong>jšetrnejší – skladby vydral<br />

prehráva necelých 15 hodín. A tak ho môeme<br />

odporuèi iba ¾uïom, ktorí majú hlboko do vrecka.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2963 Sk (2490 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Orava<br />

H O D N O T E N I E<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

OOGGGG<br />

Hodnotenie výdre:<br />

OOGGGG<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

OOGGGG<br />

toti lepšie tvarované a má trochu tmavší povrch.<br />

Jeho displej je síce o nieèo vyšší ako v prípade predchádzajúceho<br />

modelu, je však aj z<strong>na</strong>ène kratší.<br />

Prekvapilo nás, e výrobca v tomto prípade pouil<br />

maticový displej, a tak je zobrazované písmo rov<strong>na</strong>ko<br />

škaredé ako to, ktoré sme videli <strong>na</strong> starších<br />

modeloch digitálnych hodiniek.<br />

Pomerne zaujímavé sú však schopnosti prehrávaèa<br />

– v štandardnej dodávke sú <strong>na</strong> pouitie pripravené<br />

slúchadlá, samotný prístroj, sieový zdroj a bezdrôtový<br />

dia¾kový ovládaè. Pouitie tohto ovládacieho<br />

prvku nie je náhodné –- Orava DCM-402 sa toti, ako<br />

jediný úèastník testu, dokáe pomocou videovýstupu<br />

spoji s televízorom a prehráva Video-CD.<br />

Ovládanie je pomerne jednoduché – prehrávaè<br />

neobsahuje menu, a tak sme všetky èinnosti vykonávali<br />

jedine pomocou desiatich tlaèidiel, umiestnených<br />

v oblúku okolo displeja. Jednoduchý je však<br />

aj zvuk – ani jedno frekvenèné pásmo nebolo zašumené<br />

èi prebudené, ale zvuk bol trochu plytký<br />

a znel akosi neprirodzene. Oslnivá nebola ani výdr<br />

– osemnás hodín je v <strong>na</strong>šom teste mierne podpriemerný<br />

výkon.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2606 Sk (2190 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Orava<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

Hodnotenie výdre:<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

H O D N O T E N I E<br />

OOOGGG<br />

OOOGGG<br />

OOOOOG<br />

Sony CD Walkman<br />

D−NE300<br />

Tento prehrávaè ponúka trochu netradièný dizajn.<br />

Na jeho tele sa toti v okolí pomerne malého displeja<br />

<strong>na</strong>chádza vysokolesklý trojuholník, ktorého<br />

spodná stra<strong>na</strong> je <strong>na</strong>smerovaná <strong>na</strong> päsmerové tlaèidlo.<br />

Pomocou tohto klávesu mono prechádza<br />

medzi jednotlivými skladbami, pretáèa èi preskakova<br />

skladby, prehráva a zastavova prehrávanie.<br />

Susedia s ním však ešte štyri tlaèidlá – prepí<strong>na</strong>nie<br />

medzi adresármi so skladbami, menu a úplné zastavenie<br />

prehrávania. Zvyšovanie i zniovanie hlasitosti<br />

sa dá vykonáva dvojicou malých tlaèidiel,<br />

umiestnených pribline v rovine displeja <strong>na</strong> boku<br />

prehrávaèa. Niektorým pouívate¾om toto riešenie<br />

môe vyhovova, my sme však medzi nich rozhodne<br />

nepatrili – <strong>na</strong>príklad pri zvyšovaní èi zniovaní<br />

hlasitosti pri ceste bratislavskou MHD s prehrávaèom<br />

umiestneným vo vrecku sme toti museli<br />

spomenutú dvojicu pomerne dlho h¾ada.<br />

K zvukovej stránke nemáme nijaké námietky –<br />

reprodukované zvuky boli vcelku verné a sila jednotlivých<br />

frekvencií bola rozloená rovnomerne. Je<br />

škoda, e v štandardnom príslušenstve nie sú akumulátorové<br />

batérie – prehrávaè s nimi síce dokázal<br />

pracova, nevedel ich však <strong>na</strong>bi ani po pripojení<br />

štandardne dodávaného zdroja.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3890 Sk (3269 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sony Slovensko<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

Hodnotenie výdre:<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

H O D N O T E N I E<br />

OOOOOG<br />

OOOOGG<br />

OOOGGG<br />

9/2004 PC REVUE 55

H A R D W A R E<br />

Sony CD Walkman<br />

D−NE700<br />

U prvý poh¾ad dáva jasne <strong>na</strong>javo, e tento prehrávaè<br />

patrí medzi aristokraciu. Jeho predný kryt je<br />

umelohmotný, s lakovanou tmavosivou povrchovou<br />

úpravou. Navyše displej je umiestnený v ploche,<br />

ktorá mierne vystupuje <strong>na</strong>d povrch zvyšku vrchnej<br />

strany. Tu sa <strong>na</strong>chádzajú aj všetky ovládacie prvky -<br />

päsmerové tlaèidlo s rov<strong>na</strong>kými funkciami ako v prípade<br />

modelu D-NE300. Po jeho pravej strane je<br />

umiestnené dvojtlaèidlo, urèené <strong>na</strong> prechod medzi<br />

súbormi. Pod päsmerovým ovládacím prvkom je<br />

prítomný dvojkláves umoòujúci prechod medzi<br />

adresármi. Výpoèet ovládacích prvkov sa však stále<br />

nekonèí – v škatuli je toti okrem obligátnych<br />

štup¾ových slúchadiel, dvojice 700 mAh NiMH akumulátorov<br />

a sieového zdroja aj káblový dia¾kový<br />

ovládaè. Po pripojení tohto prvku sme pokojne mohli<br />

prehrávaè odloi do vrecka – presúvanie medzi jednotlivými<br />

skladbami, zvyšovanie i zniovanie hlasitosti<br />

sme toti mohli vykonáva pomocou tohto<br />

prvku, umiestneného <strong>na</strong> polceste signálu z prehrávaèa<br />

do slúchadiel. K ovládaèu máme iba jednu<br />

výhradu – ak pouívate¾ chce zvýši hlasitos, musí<br />

nelogicky pootoèi ¾avou èasou ovládaèa smerom<br />

k sebe – logickejšie by pod¾a nášho názoru bolo<br />

pootoèenie smerom od pouívate¾a. Na túto<br />

drobnos sme však pri hodnotení prehrávaèa<br />

neprihliadali.<br />

Pri poèúvaní sme zistili iba jeden<br />

nedostatok, ktorý s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou<br />

netrénované ucho<br />

ani nezaregistruje – po zapnutí sme<br />

zaèuli ve¾mi jemný šum.<br />

Na ve¾mi dobrej hodnote sa však<br />

zastavila výdr prehrávaèa. Hlavný dôvod<br />

vidíme v tom, e zariadenie po zaèiatku prehrávania<br />

<strong>na</strong>èítalo do vyrovnávacej pamäte takmer<br />

dve minúty skladby, vzápätí<br />

vyplo pohon, a tak dokázalo prehráva skladby viac<br />

ako dvadsa hodín.<br />

H O D N O T E N I E<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

OOOOOG<br />

Hodnotenie výdre:<br />

OOOOGG<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

OOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>: 5990 Sk (5034 Sk<br />

bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sony<br />

Slovensko<br />

Samsung CD Yepp<br />

MCD−HM200<br />

Ak sme<br />

doteraz testované prehrávaèe hodnotili ako<br />

dizajnérsky pomerne nezaujímavé,<br />

tento výrobok trochu vyènieva<br />

z radu. Jeho vrchnú èas<br />

toti tvorí plast so strieborno-sivou povrchovou<br />

úpravou, <strong>na</strong> ktorom je prieh¾adná vrstva. Stredná<br />

èas krytu CD je ešte zaujímavejšia – tmavosivý<br />

základ je toti doplnený tlaèidlami s vysokým leskom<br />

a svetlosivým okolím displeja i písme<strong>na</strong>mi rov<strong>na</strong>kej<br />

farby. Tlaèidiel <strong>na</strong> prehrávaèi rozhodne nie je<br />

nedostatok – vo vrchnej èasti je ich spolu desa,<br />

prièom iba tri majú zdvojenú funkciu. Jedno z nich<br />

umoòuje výber jedného zo šiestich ekvalizérov<br />

i prepí<strong>na</strong>nie zobrazovania, pomocou druhého mono<br />

prechádza medzi názvami skladieb.<br />

Tretím sa zapí<strong>na</strong> automatické prehrávanie<br />

celých albumov i <strong>na</strong>èítanie skladieb do<br />

vyrovnávacej pamäte. Naposledy menovaná<br />

funkcia funguje akosi zvláštne – po jej <strong>na</strong>stavení<br />

prehrávaè aj <strong>na</strong>ïalej svojvo¾ne pouíval vyrovnávaciu<br />

pamä...<br />

To by však bol iba malý problém. Na väèší sme<br />

<strong>na</strong>trafili pri študovaní manuálu, keï sme zisovali,<br />

preèo je v priestore urèenom batériám prítomný<br />

kontakt <strong>na</strong>vyše. Spomenutá publikácia nám prezradila,<br />

e vïaka tomuto kontaktu mono batérie <strong>na</strong>bíja<br />

aj v prehrávaèi. Kto to však bude chcie urobi,<br />

musí pod¾a manuálu z batérie zvliec pomocou<br />

noíka èas ochranného obalu. Týmto krokom by<br />

však nielen stratil záruku <strong>na</strong> akumulátory, ale aj<br />

ohrozil svoje zdravie pri porušení obalu batérie.<br />

Prehrávaè nás pri teste prehrávania príliš nezaujal<br />

– po zapnutí sme síce nepoèuli nijaké rušivé<br />

zvuky, pri prehrávaní to však bolo horšie. Zvuky<br />

v oblasti basov boli mierne skreslené a v oblasti výšok<br />

sme poèuli mierne rušivé elementy.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4082 Sk (3430 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Libra Electronics Slovakia<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

Hodnotenie výdre:<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

H O D N O T E N I E<br />

OOOGGG<br />

OOOGGG<br />

OOOOGG<br />

Samsung CD Yepp<br />

MCD−HF920<br />

Tento prehrávaè má so svojím testovaným<br />

súrodencom spoloènú iba monos<br />

prehrávania „empétrojok“ z CD a z<strong>na</strong>èku. Všetko<br />

ostatné <strong>na</strong> tomto prístroji je iné – od dizajnu cez<br />

funkcie, výdr a po kvalitu prehrávania.<br />

Dizajn je v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými prehrávaèmi<br />

úplne odlišný – <strong>na</strong> vrchnej strane prístroja nie sú<br />

nijaké ovládacie prvky. Všetky funkcie mono ovláda<br />

pomocou káblového dia¾kového ovládaèa, a tak<br />

si výrobca mohol dovoli zmenši hrúbku presunutím<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> bok prehrávaèa ved¾a trojice konektorov.<br />

Spomenutý poèet nie je náhodný – jed<strong>na</strong><br />

zásuvka je urèená <strong>na</strong> vývod audiosignálu, pomocou<br />

druhej prebieha ovládanie prístroja a do tretej sa<br />

pripája anténny vstup. Pouívate¾ toti môe okrem<br />

poèúvania skladieb z CD vyui aj monos prehrávania<br />

FM rádia. Anténu tvorí kábel vedúci od ovládaèa<br />

a kvalita príjmu signálu<br />

bola dostatoèná.<br />

Ovládanie pomocou dia¾kového<br />

ovládaèa bolo pre nás síce zo zaèiatku<br />

nepohodlné, po nieko¾kých hodinách<br />

strávených s prehrávaèom sme<br />

si však zvykli a dokázali sme ho pouíva<br />

aj <strong>na</strong>slepo. Dovtedy sme si pomáhali poh¾adom<br />

<strong>na</strong> grafický displej, podsvietený modrým<br />

iluminátorom – aj tu toti výrobca chcel ušetri èo<br />

<strong>na</strong>jviac energie.<br />

Pouitý systém šetrenia nemusel by a taký<br />

dôkladný – pouívate¾ tohto modelu toti urèite<br />

nebude ma problém s výdrou. V základnej dodávke<br />

je spolu s prehrávaèom, dia¾kovým ovládaním,<br />

štup¾ovými (<strong>na</strong>dpriemerne dobre vyhotovenými)<br />

slúchadlami a <strong>na</strong>bíjaèkou toti aj dvojica<br />

1400 mAh akumulátorov. Komu by <strong>na</strong> cestách nestaèili<br />

ani takéto monosti dodávania energie, mô-<br />

e k prehrávaèu pripoji ešte adaptér, do ktorého<br />

vloí dve ceruzkové batérie. Túto monos však<br />

urèite nebude vyuíva èasto – pri teste výdre<br />

tento prehrávaè ostal zapnutý pri pouití jediného<br />

štandardne dodávaného akumulátora viac ako 40<br />

hodín.<br />

Menej nás prehrávaè potešil pri poèúvaní skladieb<br />

– frekvencie v oblasti stredov boli toti mierne<br />

nejasné, <strong>na</strong>opak, hlboké tóny sme poèuli príliš <strong>na</strong>hlas.<br />

Ce<strong>na</strong>: 6355 Sk (5340 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Libra Electronics Slovakia<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

Hodnotenie výdre:<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

H O D N O T E N I E<br />

OOOGGG<br />

OOOOOG<br />

OOOOOG<br />

56 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Aiwa XP−ZV551<br />

Tento prehrávaè nás zaujal<br />

efektným kruhom, ved¾a<br />

ktorého je umiestnených<br />

sedem tlaèidiel. Na proti¾ahlej<br />

strane sa ved¾a<br />

podlhovastého displeja<br />

<strong>na</strong>chádza ešte dvojica klávesov<br />

– poui ich<br />

mono <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie medzi jednotlivými<br />

zlokami <strong>na</strong> CD. Tlaèidlá<br />

sú mierne zapustené do vyvýšeniny<br />

okolo displeja, èo spôsobuje menšie<br />

nepohodlie pri ovládaní. Pri prehrávaní<br />

sme ich však potrebovali iba<br />

zriedka, a tak túto vlastnos nepokladáme<br />

za prive¾kú nevýhodu. Naopak,<br />

za výhodu povaujeme starostlivos<br />

výrobcu o ivotné prostredie<br />

– u <strong>na</strong> škatuli deklaruje nízku<br />

spotrebu energie, pouitie neoloveného<br />

spájkovacieho materiálu èi neprítomnos<br />

akejko¾vek polyvinylchloridovej<br />

èasti vo výrobku. Pravdivos<br />

týchto tvrdení sme nemali<br />

monos overi, v prvom bode však<br />

výrobca neklamal – pri pouití štandardných<br />

alkalických batérií sme<br />

mohli poèúva hudbu viac ako 36<br />

hodín. No v <strong>na</strong>šom teste sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

aj dlhšiu dobu prevádzky.<br />

Tento prehrávaè toti musel CD roztoèi<br />

kadých šesdesiat sekúnd, <strong>na</strong><br />

väèší èasový úsek nemal dostatok<br />

vyrovnávacej pamäte.<br />

Menšie výhrady máme aj ku kvalite<br />

prehrávania – po zapnutí sme síce<br />

nepoèuli iadny šum, pri prehrávaní<br />

však boli výšky mierne zašumené<br />

a skreslené. Nijaké body <strong>na</strong>vyše nezískal<br />

prehrávaè ani za funkcie – okrem<br />

zapnutia automatického opakovania<br />

všetkých skladieb a troch <strong>na</strong>stavení<br />

ekvalizéra toti ponúkal iba monos<br />

<strong>na</strong>bíjania akumulátorov v prehrávaèi.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3690 Sk (3100 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: N-Import<br />

H O D N O T E N I E<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

OOOOGG<br />

Hodnotenie výdre: OOOOOG<br />

Hodnotenie funkènej výbavy: OOOGGG<br />

Aiwa XP−ZV1<br />

Ide o ïalší prehrávaè s pozoruhodným<br />

dizajnom, ktorý disponuje, ako jeden<br />

z dvoch zariadení v teste, kovovým<br />

vrchným krytom. Všetky ovládacie<br />

prvky sú umiestnené <strong>na</strong> ¾avom boku<br />

prehrávaèa, nemajú však ve¾ký poèet<br />

funkcií – pri testovaní sme pomocou<br />

spomenutých tlaèidiel zapí<strong>na</strong>li a vypí<strong>na</strong>li<br />

prehrávanie, zvyšovali èi zniovali<br />

hlasitos a prepí<strong>na</strong>li sa medzi jednotlivými<br />

skladbami. Všetko ostatné mono<br />

vykonáva výluène pomocou dia¾kového<br />

ovládaèa, ktorý zároveò slúi<br />

ako zobrazovacia jednotka – <strong>na</strong> tele<br />

zariadenia toti nie je displej.<br />

Prehrávaè nás nepotešil šírkou funkènej<br />

výbavy – aj <strong>na</strong>priek pomerne<br />

vysokej cene v porov<strong>na</strong>ní s modelom<br />

XP-ZV551 neponúka prakticky nijaké<br />

funkcie <strong>na</strong>vyše. Pri vyba¾ovaní zariadenia<br />

sme však boli milo prekvapení –<br />

okrem dvojice plochých akumulátorov,<br />

ktoré sa vkladajú do prehrávaèa<br />

súèasne, štup¾ových slúchadiel<br />

a dia¾kového ovládania<br />

je súèasou dodávky aj<br />

kolíska slúiaca ako <strong>na</strong>bíjací<br />

stojan prehrávaèa. Pri testovaní sme<br />

ju však nevyuívali èasto – dvojica<br />

1400 mAh akumulátorov ho dokázala<br />

udra v reime prehrávania viac ako<br />

61 hodín.<br />

Zo zvukovej stránky nás však prehrávaè<br />

príliš nezaujal – reprodukovaný<br />

zvuk bol síce <strong>na</strong>dštandardný, sláèikové<br />

nástroje pri prehrávaní vánej<br />

hudby však zneli trochu plechovo. Pri<br />

prehrávaní modernej hudby sme nezaregistrovali<br />

nijaký problém.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7290 Sk (6126 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: N-Import<br />

H O D N O T E N I E<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

OOOOOG<br />

Hodnotenie výdre: OOOOOO<br />

Hodnotenie funkènej výbavy: OOOGGG<br />

9/2004 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Pa<strong>na</strong>sonic SL−CT710<br />

Ak sme dizajn<br />

predchádzajúcich prehrávaèov<br />

hodnotili <strong>na</strong>jvyššou<br />

známkou „mierne<br />

<strong>na</strong>dpriemerný“, neplatí to o tomto modeli a jeho bratovi.<br />

U pri prvom poh¾ade nás toti model SL-CT710<br />

zaujal mimoriadnym leskom. Matný povrch má iba<br />

stred okrúhleho krytu, zvyšok je posiaty malými<br />

priehlbòami, umiestnenými v prieh¾adnej vrstve<br />

laku, kryjúcej vysokolesklý plast. Viac asi prezradí<br />

obrázok. Všetky ovládacie prvky sú umiestnené <strong>na</strong><br />

boku – rov<strong>na</strong>ko ako v prípade ostatných prehrávaèov<br />

s displejom umiestneným výluène <strong>na</strong><br />

dia¾kovom ovládaèi. Spomenuté tlaèidlá však urèite<br />

potešia všetkých pouívate¾ov, ktorí majú radi blikanie<br />

– pri prehrávaní toti blikajú zeleným svetlom.<br />

Údaj o výdri, ktorý uvádza výrobca <strong>na</strong> škatuli<br />

prehrávaèa, sme brali so z<strong>na</strong>ènou rezervou – ani jeden<br />

z jeho konkurentov toti nedeklaroval<br />

maximálnu výdr 132 hodín. Pri testovaní<br />

sme však boli prekvapení – prehrávaè sa<br />

vypol po štyroch dòoch a dvoch hodinách.<br />

Za tento dlhý èas však nevïaèí kapacite akumulátorov<br />

– kadý z nich mal toti kapacitu 900 mAh.<br />

Hlavným faktorom ovplyvòujúcim výdr bola kapacita<br />

vyrovnávacej pamäte – skladby s dåkou pribline<br />

štyri minúty pri šírke dátového toku 128 kb/s<br />

sa do nej vtes<strong>na</strong>li celé, a tak bol prehrávaè nútený<br />

zapí<strong>na</strong> pohon iba pri <strong>na</strong>èítaní ïalšej skladby. Ku cti<br />

výrobcu slúi automatické zaparkovanie laserového<br />

generátora po ukonèení prehrávania i pri otvorení<br />

krytu prehrávaèa poèas reprodukcie – takto nehrozí<br />

monos zašpinenia èítacieho zariadenia.<br />

Z funkènej stránky nebol prehrávaè prakticky nièím<br />

zaujímavý – umoòoval <strong>na</strong>bíjanie akumulátorov,<br />

opakované prehrávanie jednej èi všetkých skladieb<br />

i náhodný výber skladby. Takisto sme si mohli<br />

vybra jeden z piatich ekvalizérov èi pripoji k prehrávaèu<br />

doplnkové batérie. O nieèo zaujímavejší<br />

však bol zo zvukovej stránky – skladby sme poèuli<br />

prakticky bez rušivých vplyvov, a tak mu môeme<br />

prepáèi aj celkom malé nedostatky pri prehrávaní<br />

bicích nástrojov – niekedy sme ich poèuli príliš<br />

hlasno.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7490 Sk (6294 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovensko<br />

H O D N O T E N I E<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

OOOOOG<br />

Hodnotenie výdre:<br />

OOOOOO<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

OOOOGG<br />

Pa<strong>na</strong>sonic<br />

SL−J905<br />

Ak vás doteraz nezaujal ani jeden z testovaných<br />

prehrávaèov, <strong>na</strong> tomto urèite necháte oèi. Pa<strong>na</strong>sonic<br />

uskutoènil celkom netradièný krok – SL-J905 je<br />

toti doko<strong>na</strong>le štvorcový a <strong>na</strong> jeho tele je maximum<br />

ostrých hrán. Okrem toho však tento model dosiahol<br />

aj ïalšie prvenstvo – k jeho telu bolo toti moné<br />

pripoji okrem adaptéra, slúchadiel s dia¾kovým<br />

ovládaním a externej skrinky <strong>na</strong> batérie aj reproduktory.<br />

Ich kvalita, samozrejme, nebola <strong>na</strong>jvyššia,<br />

celková ve¾kos tohto štandardne dodávaného príslušenstva<br />

bola podobná ako ve¾kos obalu <strong>na</strong> pero.<br />

No vïaka nim získa majite¾ tohto zariadenia monos<br />

vyui ho aj ako stolový prehrávaè.<br />

Okrem dizajnérskej stránky a spomí<strong>na</strong>ných<br />

reproduktorov nám tento prehrávaè<br />

v porov<strong>na</strong>ní s modelom SL-CT710 neponúkol<br />

prakticky niè <strong>na</strong>vyše. Pri prehrávaní zvuku sme<br />

poèuli rov<strong>na</strong>ké chyby ako pri poèúvaní jeho predchodcu.<br />

Dokonca aj joystick <strong>na</strong> káblovom ovládaèi<br />

bol rov<strong>na</strong>ko nepohodlný, a tak tento model<br />

môeme odporúèa iba <strong>na</strong>dšencom, ktorí nemajú<br />

hlboko do vrecka a vyadujú exkluzívny vzh¾ad.<br />

Ce<strong>na</strong>: 5990 Sk (5033 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovensko<br />

H O D N O T E N I E<br />

Hodnotenie zvuku:<br />

OOOOOG<br />

Hodnotenie výdre:<br />

OOOOOO<br />

Hodnotenie funkènej výbavy:<br />

OOOOGG<br />

ZHODNOTENIE<br />

CD prehrávaèov MP3 je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu v súèasnosti<br />

dostatok, aj keï ich rady sa postupom èasu zmenšujú.<br />

Nemôeme poveda, e neprávom – ich telo je<br />

toti v porov<strong>na</strong>ní s inými prehrávaèmi pomerne<br />

ve¾ké. Rozhodne však môeme poveda, e vïaka<br />

monosti vyuívania CD ako prenosového média<br />

môu niektorých pouívate¾ov ešte stále zauja. Pri<br />

testovaní nás jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jviac zaujala výdr<br />

prehrávaèov Pa<strong>na</strong>sonic – vïaka nim sa síce doba<br />

vyhradená <strong>na</strong> testy z<strong>na</strong>ène predåila, pre ich pouívate¾ov<br />

je to však dobrá správa.<br />

Najviac bodov získali obidva modely Pa<strong>na</strong>sonicu<br />

– disponovali toti <strong>na</strong>jlepšou výdrou, ponúkali<br />

dostatoène široké monosti pouitia, kvalitný zvuk<br />

i zaujímavý dizajn. Celkovým víazom sa však môe<br />

sta iba jeden, a tak sme zoh¾adnili pomer ceny<br />

a výkonu, vïaka èomu zvíazil model Pa<strong>na</strong>sonic<br />

SL-J905. No ak sme postavili pomer ceny a výkonu<br />

<strong>na</strong> prvý stupeò, jednoz<strong>na</strong>ène zvíazil model Orava<br />

DCM-402, ktorý nielene bol druhý <strong>na</strong>jlacnejší, ale<br />

ho bolo moné aj ovláda dia¾kovo a dokázal prehráva<br />

aj Video-CD.<br />

Ak budú výrobcovia pokraèova v trende, ktorý<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili niektoré produkty (prítomnos prijímaèa<br />

rádiového signálu, adaptéra umoòujúceho pripojenie<br />

doplnkových batérií, externých reproduktorov<br />

èi prehrávaèa videa), je moné, e tento typ prehrávaèov<br />

bude <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu prítomný ešte dlho.<br />

<br />

58 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Kvalitná hudba do vrecka / Apple iPod mini<br />

Farebné vyhotovenie iPod mini obsahuje spolu pä moností<br />

Na tento prehrávaè sme èakali <strong>na</strong>ozaj<br />

netrpezlivo. Takmer <strong>na</strong> deò presne,<br />

ako výrobca deklaroval dostupnos<br />

<strong>na</strong> európskom trhu, do <strong>na</strong>šej redakcie<br />

iPod mini skutoène dorazil. Na prvý<br />

poh¾ad ide o dizajnovo prepracované<br />

dielo, prièom kvalita sa tu stavia <strong>na</strong><br />

prvé miesto. Nálepka <strong>na</strong> iPod mini dôrazne<br />

upozoròuje: Nekradnite hudbu!<br />

A tento prístup je skutoène základom<br />

filozofie iPodu.<br />

iPod mini dostanete v balení spolu<br />

so slúchadlami (dodávajú sa s dvoma<br />

pármi penových ochrán), káblom pre<br />

FireWire a USB (ten je <strong>na</strong>šastie u<br />

v dodávke, a nie za doplatok), <strong>na</strong>pájacím<br />

adaptérom, ovládacím softvérom<br />

a návodom. Novinkou je špeciálny dr-<br />

iak <strong>na</strong> opasok. Všetko je zabalené<br />

v efektnej bielej škatuli.<br />

Treba pripomenú, e ide o prehrávaè,<br />

ktorý je zaloený <strong>na</strong> pevnom disku.<br />

Ten má kapacitu 4 GB a pre Apple<br />

ho dodáva firma Hitachi (práve kapacita<br />

disku je problémom v zahranièí).<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> tento fakt sú rozmery<br />

a hmotnos 103 gramov prehrávaèa<br />

nízke, aj keï HDD prehrávaè Creative<br />

Nomad NuMo2 je ešte o nieèo menší<br />

a ¾ahší. Kapacita 4 GB postaèuje pod-<br />

¾a výrobcu <strong>na</strong> 1000 skladieb.<br />

DIZAJN. Apple dodáva iPod mini<br />

v piatich farbách – strieborná, zlatá,<br />

modrá, ruová a zelená. Vyhotovený<br />

je z tvrdeného hliníka, pri <strong>na</strong>šom pouívaní<br />

odolával škrabancom, ktoré<br />

sú i<strong>na</strong>k pri zariadení nosenom <strong>na</strong>pr.<br />

vo vrecku celkom bené.<br />

Centrom predného panela je LCD displej,<br />

ktorý môe aj beným spôsobom<br />

podsvieti (modrý text <strong>na</strong> bielom pozadí).<br />

Displej je o nieèo menší, ako je to<br />

v prípade väèšieho brata (iPod), prièom<br />

rozmer uhloprieèky je 1,67 palca.<br />

Bohuia¾, pri zvolení funkcie Browse<br />

teraz vidíte len názov skladby, nie<br />

je tu u informácia o interpretovi a<br />

albume.<br />

Na ovládanie slúi tzv. ClickWheel.<br />

Je to kruh citlivý <strong>na</strong> dotyk, ktorým sa<br />

ovláda prehrávanie – menu, pohyb<br />

pred/vzad a prehrávanie/stop. Obrovskou<br />

výhodou je, e výrobca nepouil<br />

mechanické prvky, ale všetko sa realizuje<br />

len dotykovou plochou. Nemá<br />

sa vám teda èo poškodi alebo zlomi,<br />

ako to býva èasto pri takýchto mobilných<br />

zariadeniach. V centre kruhu je<br />

dotykové tlaèidlo, ktoré nie je nijako<br />

oz<strong>na</strong>èené. Pod¾a toho, ako pracuje, by<br />

malo by asi oz<strong>na</strong>èené slovom Select.<br />

Na hornom paneli je jack 3,5 mm<br />

pre slúchadlá + konektor <strong>na</strong> dia¾kové<br />

ovládanie, ako i jediný mechanický<br />

prepí<strong>na</strong>è – Hold <strong>na</strong> blokovanie ostatných<br />

ovládacích prvkov. Na spodnom<br />

paneli je konektor <strong>na</strong> pripojenie kábla<br />

pre USB 2.0 a FireWire.<br />

Slúchadlá sú neodýmové a celkom<br />

kvalitné, skutoène špièkové modely<br />

slúchadiel dokáu kvalitu reprodukcie<br />

ešte zvýši. Dodávané sú vdy<br />

v bielej farbe. Podobne je v bielej farbe<br />

aj driak <strong>na</strong> opasok a <strong>na</strong>pájací adaptér.<br />

Na tento adaptér sa dá pripoji kábel<br />

pre port FireWire.<br />

INŠTALÁCIA. Pred inštaláciou výrobca<br />

odporúèa iPod mini <strong>na</strong>bi. Za<br />

prvú hodinu sa pritom iPod mini <strong>na</strong>bije<br />

asi <strong>na</strong> kapacitu 80 %. Vloíte inštalaèné<br />

CD do mechaniky a po upozornení<br />

pripojíte iPod mini k poèítaèu<br />

(PC alebo Mac). Poèas inštalácie ovládacieho<br />

softvéru iTunes 4.5 musíte zada<br />

registraèné èíslo iPodu (je <strong>na</strong> zadnej<br />

èasti) a zaregistrova pod¾a me<strong>na</strong> pouívate¾a<br />

a jeho e-mailovej adresy. Na<br />

záver sa prenesie <strong>na</strong>jnovší firmvér do<br />

iPodu a môete ho zaèa pouíva.<br />

Prehrávaè iPod mini zaujme<br />

rozmermi, kvalitou spracovania<br />

a komplexným riešením hudby<br />

iTunes a iPod podporujú hudobné<br />

súbory MP3, AAC, WAV a AIFF. Zariadenie<br />

dokáe z vašich CD médií vytvori<br />

skladby MP3. V iTunes sa ¾ahko<br />

dajú vytvori playlisty. Skladby i playlisty<br />

sa dajú synchronizova s iPod<br />

(ale len s tým, ktorého registraèné èíslo<br />

ste zadali pri registrácii). Ak chcete<br />

zmeni playlist priamo v prehrávaèi,<br />

<strong>na</strong> to je urèená funkcia On-the-go. Staèí,<br />

keï <strong>na</strong> zvolenej skladbe podríte<br />

tlaèidlo Center. Takto vytvorený playlist<br />

sa po pripojení k iTunes prenesie<br />

aj do poèítaèa.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa nám pozdávalo, e jednotlivé<br />

hudobné skladby môete oz<strong>na</strong>èi<br />

vlastným hodnotením (od 1 po 5)<br />

a iPod i iTunes poèítajú poèet prehrávaní<br />

skladby. Pri synchronizácii medzi<br />

iTunes a iPod sa tieto údaje prenášajú<br />

a neskôr si tak môete prehráva<br />

<strong>na</strong>jiadanejšie skladby. Tento systém<br />

sa vyuije aj vtedy, ak je priestor<br />

v iPode menší, ako je objem prenáša-<br />

60 PC REVUE 9/2004

Prehrávaè iTunes, monosti hodnotenia skladieb a zobrazenie playlistov – program je<br />

<strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> platforme Microsoft Windows, <strong>na</strong>priek tomu je pouívate¾ské rozhranie<br />

typické pre Apple Macintosh<br />

alebo adaptér pre flash kartu <strong>na</strong> prenos<br />

fotografií do iPodu (obe zariadenia<br />

sú od firmy Belkin).<br />

VYHODNOTENIE. iPod mini je ve¾mi<br />

dobrý prehrávaè, urèený pre nároèného<br />

pouívate¾a. Zaujímavý je <strong>na</strong><br />

òom dizajn, kvalita prehrávania, malé<br />

rozmery a hlavne komplexnos riešenia.<br />

Hudbu môete prehráva cez<br />

mobilný prehrávaè i v poèítaèi, mô-<br />

ete ju kupova, nosi so sebou doplòujúce<br />

informácie. Nami <strong>na</strong>meraná<br />

výdr batérie je dobrá. ia¾, batériu<br />

nemôete pouívate¾sky vymeni, dá<br />

sa to len v servise (ce<strong>na</strong> výmeny batérie<br />

je 99 USD).<br />

nej hudby. iTunes pritom prenesie prioritne<br />

tie skladby, ktoré ste oz<strong>na</strong>èili<br />

ako <strong>na</strong>jlepšie.<br />

iTunes je prepojený s internetovým<br />

obchodom iTunes MusicStore, ktorý<br />

tie prevádzkuje spoloènos Apple<br />

a treba doda, e ve¾mi úspešne. Bohuia¾,<br />

zatia¾ je zoz<strong>na</strong>m podporovaných<br />

krajín obmedzený – USA, Ka<strong>na</strong>da,<br />

Ve¾ká Británia, Francúzsko a Nemecko.<br />

Ce<strong>na</strong> jednej skladby v Európe<br />

je 0,99 eur, pre album je ce<strong>na</strong> obyèajne<br />

9,99 eur. Kúpenú skladbu si mô-<br />

ete <strong>na</strong>hra <strong>na</strong> neobmedzený poèet<br />

CD médií a prehráva <strong>na</strong> piatich poèítaèoch.<br />

Skladby z prehrávaèa iPod sa<br />

nedajú bene prenáša spä do poèítaèa,<br />

mono ich však prehráva cez<br />

poèítaè. Okrem hudby sa <strong>na</strong> Music<br />

Store dajú <strong>na</strong>kupova aj <strong>na</strong>hovorené<br />

knihy a iPod mini ich podporuje. Nakupovanie<br />

hudby cez MusicStore pre<br />

pouívate¾a s trvalým bydliskom <strong>na</strong><br />

Slovensku by malo by dostupné do<br />

konca roka.<br />

POUÍVANIE. Elektronika iPod mini<br />

je rov<strong>na</strong>ká ako v prípade beného modelu<br />

iPod. Preto je aj kvalita prehrávania<br />

skladieb rov<strong>na</strong>ká, to z<strong>na</strong>mená<br />

mimoriadne dobrá. Pri pouívaní sme<br />

si pochva¾ovali skutoène poèute¾né<br />

rozdiely medzi <strong>na</strong>stavením ekvalizéra<br />

(<strong>na</strong>pr. zosilnenie/zoslabenie basov)<br />

a radi sme vyuívali novú funkciu<br />

Shuffle Songs (náhodné prehrávanie).<br />

Práve preto tento prehrávaè vyhral<br />

zo stránky kvality prehrávania v <strong>na</strong>šom<br />

teste zverejnenom v PC REVUE è.<br />

7/2004.<br />

Pochva¾ovali sme si aj funkciu Click-<br />

Wheel, ktorá funguje dostatoène presne<br />

aj pri rôznych rýchlostiach posuvu<br />

prsta. Zariadenie tak skutoène mono<br />

ovláda len jednou rukou.<br />

Pri pouívaní sme dosiahli dobu prevádzky<br />

<strong>na</strong> strednú hlasitos reprodukcie<br />

v dåke 10 hodín a 42 minút, èo je<br />

viac, ako deklaruje výrobca (ako garantovanú<br />

hodnotu). Vyskúšali sme si aj<br />

funkciu tohto prehrávaèa v podobe<br />

Prostredie internetového obchodu Music Store je priamo integrované do prehrávaèa iTunes;<br />

pre pouívate¾a v <strong>na</strong>šej krajine sú zatia¾ k dispozícii 30−sekundové ukáky, monos nákupu<br />

bude do konca roka<br />

externého disku pre súbory. V tomto<br />

reime nemono prehráva skladby, ale<br />

môete prenáša dáta v celkovej kapacite<br />

do 4 GB. Pri pripojení pomocou<br />

portu USB 2.0 sme <strong>na</strong>merali rýchlos<br />

prenosu údajov 3,16 MB/s.<br />

O tom, e iPod mini nie je urèený<br />

len <strong>na</strong> hudbu, svedèí aj to, e si sem<br />

môete umiestni kontakty a kalendár,<br />

prièom iPod sa primárne synchronizuje<br />

s programom Microsoft Outlook,<br />

Outlook Express a Palm Desktop,<br />

podporovaný je štandard vCard.<br />

V iPode nájdete aj hry (Brick, Parachute<br />

a Solitaire), k dispozícii je aj tzv.<br />

Music Quiz, ktorý testuje, ako rýchlo<br />

rozpoznávate svoju hudbu. iPod<br />

poskytuje aj priestor <strong>na</strong> textové poznámky.<br />

PRÍSLUŠENSTVO. K iPod mini si mô-<br />

ete prikúpi <strong>na</strong>pr. dokovaciu stanicu,<br />

ktorá umoòuje <strong>na</strong>pájanie prehrávaèa<br />

a zároveò poskytuje aj line-out<br />

výstup pre externý zosilòovaè. Ïalej<br />

je to driak <strong>na</strong> rameno a dia¾kový<br />

ovládaè. K dispozícii sú aj slúchadlá<br />

s centrálnou èasou.<br />

Niektoré príslušenstvo pre iPod<br />

nepracuje pod iPod mini, k nim patrí,<br />

bohuia¾, <strong>na</strong>pr. aj externý modul <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>hrávanie okolitého zvuku do iPodu<br />

Na druhej miske váh je <strong>na</strong>dobúdacia<br />

ce<strong>na</strong>, ktorá sa nedá oz<strong>na</strong>èi ako<br />

nízka. Pouívatelia by urèite privítali<br />

za túto cenu rozšírenie <strong>na</strong> kapacitu<br />

10 GB, prípadne integráciu FM rádia<br />

alebo u zabudovanú monos <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie<br />

okolitého zvuku.<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 852 Sk (9960 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Apple IMC Bratislava<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita pevného disku: 4 GB<br />

Výkon: 30 mW <strong>na</strong> kanál<br />

Kapacita pamäte flash: 32 MB<br />

(25 minút hudby)<br />

Prepojenie: USB 2.0 a FireWire<br />

Podporovaná platforma: Microsoft Windows<br />

a Apple Macintosh<br />

Podporované formáty hudby: MP3, AAC,<br />

WMA, AIFF, 32÷320 kbit/s<br />

Displej: monochromatický LCD, podsvietený,<br />

uhloprieèka 1,67 palca<br />

Ïalšie funkcie: Alarm, budík, kalendár, kontakty,<br />

hry, ekvalizér s 20 pred<strong>na</strong>stavenými polohami<br />

Batéria: lítiovo−iónová, pod¾a výrobcu vydrí<br />

minimálne <strong>na</strong> 8 hodín prehrávania. Vymenite¾ná<br />

len v servise<br />

Rozmery: 91 × 51 × 13 mm<br />

Hmotnos: 103 gramov<br />

9/2004 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

Miniatúrny prehrávaè / Creative MuVo Slim<br />

Popularita MP3 prehrávaèov je pravdepodobne <strong>na</strong><br />

vrchole. Ideálny MP3 prehrávaè by mal by malý,<br />

pouívate¾ by mal ma èo <strong>na</strong>jmenej problémov s batériou,<br />

disponova by mal ve¾kou pamäou a, prirodzene,<br />

mal by by schopný kvalitnej reprodukcie. Prehrávaè<br />

MuVo Slim sa týmto predpokladom pribliuje.<br />

Jeho dizajn zodpovedá kreditnej karte, prièom jeho<br />

hrúbka je 7,6 mm. ¼ahko si ho tak dáte <strong>na</strong>pr. do vrecka<br />

<strong>na</strong> košeli. Na hornom paneli sú ovládacie prvky <strong>na</strong><br />

spúšanie skladieb, pohyb smerom vpred/vzad a pod.<br />

Na prednej strane je <strong>na</strong>modro podsvietený LCD displej,<br />

ktorým sa ovláda systém menu. Pomocou neho<br />

môete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi niektorý z profilov ekvalizéra,<br />

vybera v playlistoch a vlastných <strong>na</strong>hrávkach. Pri prehrávaní<br />

sa <strong>na</strong> LCD displeji zobrazujú ID tagy zo súborov<br />

MP3.<br />

Súèasou dodávky je èierne koenkové puzdro, ktoré<br />

pôsobí elegantne. Z<strong>na</strong>mená to, e ho môe dobre<br />

poui tak tee<strong>na</strong>ger, ako aj ma<strong>na</strong>ér <strong>na</strong> svojich slu-<br />

obných cestách. Výrobca tomuto prehrávaèu dal do<br />

vienka 256 MB priestoru <strong>na</strong> hudobné skladby. Ak<br />

poèítame so skladbami MP3 so 128 kb/s, potom sa <strong>na</strong><br />

túto kapacitu zmestí okolo 4 hodín hudby. Okrem<br />

súborov MP3 podporuje MuVo Slim aj súbory WMA.<br />

Okrem hudby dokáe tento prístroj prehráva aj<br />

vysielanie FM rádia s 32 predvo¾bami. Ïalej je to<br />

aj <strong>na</strong>hrávaè, teda umoòuje pomocou zabudovaného<br />

mikrofónu <strong>na</strong>hráva <strong>na</strong>pr. konverzáciu. Na<br />

plnú kapacitu sa vám do prehrávaèa zmestí 16 hodín<br />

záz<strong>na</strong>mu. Zabudovanú kapacitu môete vyui aj<br />

ako prostriedok <strong>na</strong> prenos údajov, <strong>na</strong>pr. prezentácií,<br />

fotografií a pod.<br />

S poèítaèom je MuVo Slim prepojené portom<br />

USB 2.0. Pomocou tohto portu sa dobíja aj zabudovaná<br />

batéria (dá sa vymeni). Pod¾a výrobcu vydrí<br />

<strong>na</strong> 17 hodín prehrávania.<br />

Dodané CD médium obsahuje ovládaèe pre operaèný<br />

systém Microsoft Windows 98SE a nástroj<br />

MediaSource. Ten umoòuje vytvára playlisty a <strong>na</strong>hráva<br />

sklady <strong>na</strong> CD. Pri modernejšom operaènom<br />

systéme si však poradíte aj bez tohto nástroja a CD<br />

vlastne vôbec nemusíte vloi do mechaniky.<br />

Èo sme zistili poèas testovania? Creative MuVo<br />

je skutoène malý MP3 prehrávaè. Páèilo sa nám<br />

ovládacie menu, výhodný je aj podsvietený MP3<br />

displej. Z h¾adiska ovládania nám však chýbal prepí<strong>na</strong>è<br />

Hold, ktorým by sme jednoducho a rýchlo<br />

blokovali funkciu ostatných tlaèidiel. Vypí<strong>na</strong>nie a<br />

zapí<strong>na</strong>nie prehrávaèa je realizované dlhým tlaèením<br />

príslušného tlaèidla, ale takýto stav môe pri<br />

jeho uloení <strong>na</strong>pr. do tašky <strong>na</strong>sta aj neúmyselne.<br />

Pri <strong>na</strong>hrávaní hlasovej komunikácie je zabudovaný<br />

mikrofón len akýmsi núdzovým riešením, skutoèné<br />

pouitie by si vyadovalo externý mikrofón. A práve<br />

konektor <strong>na</strong> tento externý mikrofón pri MuVo<br />

Slim chýba. Pri prehrávaní hudobných skladieb sme<br />

však boli spokojní, a to vrátane dodaných neodýmových<br />

slúchadiel. Prehrávaè dokázal prehráva skladby<br />

uloené v adresároch prvej úrovne, ku skladbám<br />

v ïalších hladinách sme sa však nedostali. Najviac<br />

sa nám <strong>na</strong> prehrávaèi páèil jeho dizajn v<br />

podobe kreditnej karty, ktorý ho umoòuje<br />

pohodlne nosi vo vrecku <strong>na</strong> košeli. Výdr <strong>na</strong><br />

batérie sme dosiahli okolo 12 hodín, èo je rozdiel<br />

oproti tvrdeniu výrobcu. Prirodzene, ve¾a<br />

závisí od hlasitosti pri prehrávaní.<br />

Creative MuVo Slim je riešenie, ako si zobra svoju<br />

hudbu <strong>na</strong> cesty. Výrobca ponúka aj „cestovné“ reproduktory<br />

Creative TravelSound. Ich hmotnos je<br />

320 gramov aj s batériami a umoòujú hlasité prehrávanie<br />

hudby prakticky hocikde.<br />

Ce<strong>na</strong>: 5948 Sk (4999 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Sofos<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Spôsob pripojenia: USB 2.0<br />

Ïalšie funkcie: FM rádio, mikrofón, ekvalizér<br />

Hmotnos: 34 gramov<br />

Minimálne hardvérové poiadavky: Microsoft Windows 98<br />

SE/2000/Me/XP, poèítaè s procesorom Intel Pentium II 233 MHz,<br />

port USB 2.0 alebo 1.1<br />

62 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Prehrávaè s úplnou funkènou výbavou /<br />

iAudio Color Sound 4<br />

Tento prehrávaè patrí do<br />

pomerne ve¾kej skupiny<br />

prenosných zariadení pouívajúcich<br />

ako pamäové<br />

médium pamäte flash.<br />

Zovòajšok prehrávaèa<br />

zaujme iba prítomnos-<br />

ou pomerne ve¾kého<br />

displeja a nápisu iAudio,<br />

ktorý pri zmene uhla<br />

poh¾adu zmení farbu.<br />

Menej lákavá je však<br />

zadná stra<strong>na</strong>. Nachádza<br />

sa <strong>na</strong> nej toti kryt<br />

batérie typu AAA, ktorý<br />

je z<strong>na</strong>ène vydutý.<br />

Pre túto vlastnos<br />

sme pri prechádzkach<br />

i cestou v MHD<br />

museli prehrávaè<br />

nosi zavesený <strong>na</strong> krku – vo<br />

vrecku nohavíc nám toti z<strong>na</strong>ène<br />

prekáal.<br />

U pri prvom zapnutí nás však<br />

upútala netypická farba podsvietenia<br />

displeja. Dôvod bol jednoduchý – v<br />

menu sa <strong>na</strong>chádza monos výberu<br />

jednej zo 124 farieb osvet¾ujúcich displej.<br />

Podsvietenie sa však môe pri<br />

práci s prehrávaèom meni v závislosti<br />

od rôznych vykonávaných úloh.<br />

Pomerne zaujímavá však bola aj spotreba<br />

prehrávaèa – pri reprodukovaní<br />

MP3 s ve¾kosou dátového toku 128<br />

kb/s a štandardnou batériou sa vypol<br />

a po štrnástich hodinách a dvadsiatich<br />

minútach.<br />

iAudio Color Sound 4 dokáe rov<strong>na</strong>ko<br />

ako všetci jeho kolegovia s flashovou<br />

pamäou nielen prehráva<br />

MP3 èi WMA, ale aj MP2, ASF èi WAV.<br />

Poslúil nám však aj ako digitálny<br />

diktafón, prehrávaè FM rádia i prenosný<br />

flash disk, a tak sme mohli<br />

prenáša dáta medzi pracovným a domácim<br />

poèítaèom bez pouitia internetu.<br />

V škatuli, v ktorej sme prístroj<br />

dostali, sa okrem prehrávaèa <strong>na</strong>chádzali<br />

aj slúchadlá. Keïe to boli klasické<br />

„štuple“, radšej sme ich nechali<br />

zabalené a pouívali sme kvalitné<br />

slúchadlá. A dobre sme urobili –<br />

reprodukovaný zvuk bol toti <strong>na</strong>dštandardne<br />

kvalitný. Menšie nedostatky<br />

sme síce zaèuli pri poèúvaní pasáí<br />

tvrdšej hudby v stredných tóninách<br />

(zvuk bol jemne skreslený), hlasitos<br />

a reprodukcia v ostatných pásmach<br />

však bola èistá.<br />

Hlavným ovládacím prvkom je jedno<br />

trojsmerové tlaèidlo, ktoré je vyuite¾né<br />

<strong>na</strong> vstup i pohyb v menu èi<br />

<strong>na</strong> ovládanie hlasitosti.<br />

Potvrdenie<br />

poadovanej<br />

akcie èi návrat o<br />

krok spä mono<br />

vyko<strong>na</strong> pomocou<br />

ved¾ajšieho klávesu,<br />

ktorým sme pri<br />

prehrávaní vykonávali<br />

posun o skladbu<br />

dopredu èi dozadu.<br />

Okrem tejto monosti<br />

sa v menu <strong>na</strong>chádzajú<br />

v súèasnosti<br />

štandardné funkcie –<br />

automatické opakovanie<br />

jednej èi všetkých<br />

skladieb i šes <strong>na</strong>stavení<br />

ekvalizéra. Zaujímavé<br />

je, e <strong>na</strong>hráva mono<br />

priamo do formátu<br />

MP3, dokonca aj z rádia, a tak sme sa<br />

pri <strong>na</strong>hrávaní rozhovoru nemuseli<br />

obáva dåky záz<strong>na</strong>mu. Nedokáeme<br />

však zhodnoti kvalitu príjmu rádia –<br />

v èase, keï sme mali tento prehrávaè<br />

zapoièaný, sme toti ani raz neprešli<br />

miestom, v ktorom konkurenèné<br />

výrobky obyèajne strácajú signál.<br />

Okrem hrúbky tela prehrávaèa<br />

sme <strong>na</strong>trafili ešte <strong>na</strong> jednu nepríjemnos.<br />

iAudio Color Sound 4 sa s PC<br />

dokáe spoji iba pomocou rozhrania<br />

USB 1.1, a tak bolo kopírovanie skladieb<br />

do prehrávaèa i v opaènom<br />

smere <strong>na</strong> súèasné pomery prive¾mi<br />

pomalé. No ak zoh¾adníme kvalitu<br />

reprodukcie, ve¾kos úloného priestoru<br />

a vcelku pohodlné ovládanie, je to<br />

dobrá vo¾ba, pri ktorej za nie príliš<br />

nízku cenu dostanete ve¾mi dobre<br />

funkène vybavený prehrávaè.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Funkèná výbava<br />

☺ Ve¾kos úloného priestoru<br />

☹ Nemonos <strong>na</strong>bíjania batérií<br />

Ce<strong>na</strong>: 7990 Sk (6714 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Bell Technology<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 75 × 32 × 17 mm<br />

Hmotnos: 33 gramov<br />

Zabudovaná pamä: 256 MB<br />

Alkalická batéria AAA, monos prehrávania<br />

MP3, MP2, ASF, WAV a WMA, USB 1.1, rádio,<br />

digitálny diktafón<br />

9/2004 PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

Reproduktory / Altec Lansing<br />

Všetky štyri zostavy reproduktorov<br />

Altec Lansing, ktoré sme testovali, mô-<br />

u nejedného pouívate¾a zauja pomerne<br />

dobrou cenou, kvalitou reprodukovaného<br />

zvuku i dizajnom.<br />

Altec Lansing 120<br />

ALTEC LANSING 120<br />

Táto zostava je urèená pre <strong>na</strong>jmenej<br />

nároèných pouívate¾ov. Skladá sa toti<br />

iba z dvoch satelitných reproduktorov,<br />

prepojených pribline dvojmetrovým<br />

káblom. Rov<strong>na</strong>ko dlhý je<br />

aj kábel ukonèený 3,5-milimetrovým<br />

konektorom, ktorý sa môe pripoji k<br />

PC èi ¾ubovo¾nému zdroju zvuku. Na<br />

zadnej strane pravého reproduktora<br />

je však umiestnený aj konektor urèený<br />

<strong>na</strong> výstup z <strong>na</strong>pájacieho 9 V zdroja,<br />

ktorý sa zasúva priamo do elektrickej<br />

zásuvky. V spodnej èasti prednej<br />

strany rov<strong>na</strong>kého reproduktora<br />

je prítomný aj regulátor hlasitosti, pomocou<br />

ktorého mono celú zostavu<br />

vypnú. Po jeho ¾avej strane sa <strong>na</strong>chádza<br />

zelená dióda sig<strong>na</strong>lizujúca zapnutie<br />

reproduktorov. Napravo od regulátora<br />

hlasitosti je umiestnený výstup,<br />

do ktorého sa dajú pripoji slúchadlá.<br />

Spomí<strong>na</strong>li sme, e táto zostava<br />

je urèená pre <strong>na</strong>jmenej nároèných<br />

poslucháèov. Tomu <strong>na</strong>svedèuje<br />

nielen ce<strong>na</strong>, ale aj vyhotovenie<br />

– výkon obidvoch<br />

reproduktorov, uloených<br />

v skrinke z èierneho plastu,<br />

je 2,4 wattu RMS. Pochopite¾ný<br />

je aj frekvenèný rozsah<br />

od 140 Hz do 22 kHz –<br />

v skrinke je toti uloený<br />

jeden reproduktor s rozmermi<br />

2 × 3 palce.<br />

Ocenili sme však, e aj<br />

<strong>na</strong>priek vyhotoveniu reproduktorových<br />

skriniek<br />

sme ani pri zvýšení hlasitosti<br />

<strong>na</strong> maximum nezaèuli<br />

iadne drnèanie.<br />

ALTEC<br />

LANSING 221<br />

Táto súprava je urèená pre trochu nároènejších<br />

poslucháèov. V pomerne<br />

pekne spracovanej modro-èiernej škatuli<br />

sa toti <strong>na</strong>chádza pár satelitných<br />

reproduktorov i subwoofer. Reproduktorové<br />

skrinky sú vyhotovené zo<br />

strieborno-èierneho plastu, skriòa<br />

subwoofera je však drevená.<br />

Altec Lansing 221<br />

Zostava je <strong>na</strong>pájaná priamo z elektrickej<br />

siete – <strong>na</strong>päový transformátor<br />

je ukrytý v tele subwoofera. Z neho<br />

je vyvedený aj kábel urèený <strong>na</strong><br />

pripojenie k PC èi inému zdroju zvuku,<br />

ukonèený 3,5-milimetrovým konektorom.<br />

Zaujímavo je vyriešené prepojenie<br />

satelitných reproduktorov –<br />

do subwoofera sa toti pomocou hrubého<br />

sedempinového kábla pripája<br />

iba pravý reproduktor, ktorý je dvojmetrovým<br />

káblom spojený s reproduktorom<br />

<strong>na</strong>¾avo. Spomenutý kábel<br />

prepájajúci reproduktor so subwooferom<br />

však nie je taký hrubý samoúèelne<br />

– pravý reproduktor je toti<br />

urèený aj <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti, pripojenie<br />

slúchadiel èi zapnutie sústavy.<br />

Zvuk, ktorý sústava Altec Lansing<br />

221 produkuje, je pomerne èistý. Pri<br />

poèúvaní testovacích skladieb hlavne<br />

z oblasti vánej hudby sme však poèuli<br />

pomerne málo tónov v oblasti<br />

<strong>na</strong>d pä kilohertzov. Je to pochopite¾né<br />

– satelitné reproduktory sú jednopásmové,<br />

a tak prehrávajú zvuk<br />

v strednej oblasti zvukového spektra.<br />

Zostave však musíme vytknú neprítomnos<br />

ovládania hlasitosti subwoofera<br />

– keï sme sa pri poèúvaní chceli<br />

zamera <strong>na</strong> kvality satelitných reproduktorov<br />

a otestova ich aj pri<br />

<strong>na</strong>stavení maximálnej hlasitosti, museli<br />

sme zvýši hlasitos celej zostavy.<br />

To malo za následok prive¾ký hluk.<br />

Odhliadnuc od toho však môeme túto<br />

zostavu charakterizova ako pomerne<br />

dobrú vo¾bu pre pouívate¾ov,<br />

ktorí chcú zostavu 2.1 za pomerne<br />

málo peòazí.<br />

ALTEC LANSING 2100<br />

Táto zostava je urèená hlavne pre<br />

menej konzervatívnych pouívate-<br />

¾ov. Dva reproduktory umiestnené<br />

<strong>na</strong>d sebou sú toti uloené v pomerne<br />

futuristicky ladenom kovovom<br />

stojane. Zo subwoofera vedie iba<br />

jeden kábel, ktorý sa pripája do elektrickej<br />

siete. Aj v prípade tejto zostavy<br />

je teda <strong>na</strong>päový transformátor<br />

ukrytý v tele subwoofera. V jeho zadnej<br />

èasti sa však okrem <strong>na</strong>pájacieho<br />

kábla <strong>na</strong>chádza aj štvorica zásuviek –<br />

64 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Altec Lansing 2100<br />

dve z nich sú urèené <strong>na</strong> pripojenie<br />

satelitných reproduktorov, do ïalšej<br />

sa pripája ovládaè hlasitosti. Štvoricu<br />

uzatvára zvukový vstup, oz<strong>na</strong>èený<br />

zelenou farbou. Obidva reproduktory<br />

sú k subwooferu pripojené pomocou<br />

dvojmetrového kábla, ukonèeného<br />

konektorom cinch. Zaujímavá je však<br />

prítomnos káblika, ktorý sa zaèí<strong>na</strong><br />

dvoma konektormi typu cinch a<br />

konèí klasickou 3,5 mm stereozásuvkou<br />

– vïaka nemu sme mohli bez<br />

problémov prepoji sústavu s <strong>na</strong>ším<br />

prehrávaèom DVD. Rov<strong>na</strong>ko ako väèši<strong>na</strong><br />

prehrávaèov ani náš model toti<br />

nedisponuje 3,5-milimetrovým stereovýstupom.<br />

Pomerne zaujímavá je však<br />

aj predná stra<strong>na</strong> subwoofera – <strong>na</strong>chádza<br />

sa <strong>na</strong> nej toti dvojica basových<br />

reproduktorov, vïaka èomu sme pri<br />

testovaní poèuli zvuk v oblasti basov<br />

trochu mohutnejšie. Ve¾kos satelitných<br />

reproduktorov sa však prejavila<br />

<strong>na</strong> kvalite zvuku v oblasti stredov –<br />

testovacie skladby boli toti takmer<br />

oklieštené od týchto frekvencií, a tak<br />

zneli prive¾mi výrazne.<br />

Futuristicky nie sú ladené iba satelitné<br />

reproduktory – rov<strong>na</strong>ký dizajn<br />

výrobca zvolil aj pre ovládaè hlasitosti.<br />

Nie je to však jeho jediné pozitívum<br />

– zvyšovanie èi zniovanie sily<br />

prehrávania prebieha pomocou mikrospí<strong>na</strong>èových<br />

tlaèidiel, a tak sa ani<br />

po nieko¾kých rokoch nemôe sta, e<br />

pri ráznejšej zmene hlasitosti vydá<br />

zostava nepríjemné zvuky.<br />

Vcelku teda môeme Altec Lansing<br />

charakterizova ako dobrú vo¾bu<br />

hlavne pre mladých, ktorí poèúvajú<br />

predovšetkým modernú hudbu, èi<br />

chronických hráèov – v týchto oblastiach<br />

toti prakticky nie sú potrebné<br />

zvuky v strednej oblasti spektra. Druhým<br />

lákadlom pre spomenutú skupinu<br />

je liberálny dizajn.<br />

Altec Lansing CS21<br />

ALTEC LANSING CS21<br />

Táto zostava je urèená mierne nároènejším<br />

pouívate¾om, èo sa prejavilo<br />

aj <strong>na</strong> cene. Spomedzi všetkých štyroch<br />

testovaných sústav je síce <strong>na</strong>jdrahšia,<br />

ale aj <strong>na</strong>jlepšie prepracovaná.<br />

Telo subwoofera, vyhotovené<br />

z dreva s èiernym povrchom, je dostatoène<br />

robustné, aby svojou hmotnosou<br />

zabránilo poskakovaniu skrinky<br />

pri <strong>na</strong>stavení maximálnej hlasitosti<br />

prehrávania. Mohutnos subwoofera<br />

a ve¾kos basového reproduktora<br />

sa prejavili aj pri prehrávaní – basy<br />

boli príjemné aj pri <strong>na</strong>stavení vyššej<br />

hlasitosti. Rov<strong>na</strong>ko aj zvuk vo vyšších<br />

spektrách – satelitné reproduktory<br />

sú toti dvojpásmové, a tak sme boli<br />

pri prehrávaní testovacích skladieb<br />

príjemne prekvapení kvalitou zvuku.<br />

Ten bol pomerne vyrov<strong>na</strong>ný a bez<br />

prítomnosti rušivých elementov.<br />

Menej príjemne nás však prekvapilo<br />

zniovanie èi zvyšovanie hlasitosti<br />

sústavy – tlaèidlá umoòujúce ovládanie<br />

sily prehrávania sú umiestnené<br />

spolu s klávesom urèeným <strong>na</strong><br />

vypnutie sústavy <strong>na</strong> vrchnej strane<br />

pravého reproduktora. Pri testovaní<br />

sme toti vdy vzdialení od jednotlivých<br />

reproduktorov minimálne 150<br />

centimetrov. A tak vdy, keï sme<br />

chceli akýmko¾vek spôsobom zmeni<br />

hlasitos, museli sme sa postavi a<br />

podís k zmienenému reproduktoru.<br />

ZÁVER. Ocenili sme však, e výrobca<br />

udáva v informáciách o všetkých<br />

sústavách reálny výkon a neláka tak<br />

svojich potenciálnych zákazníkov<br />

udávaním poètu wattov<br />

v PMPO (Peak momentary<br />

performance output – špièkový<br />

krátkodobý výkon). Jeho<br />

konkurenti takto udávanými<br />

hodnotami iba ohurujú spotrebite¾ov.<br />

Výkon PMPO je však dosiahnute¾ný<br />

iba <strong>na</strong> nieko¾ko milisekúnd<br />

v laboratórnych podmienkach za cenu<br />

znièenia sústavy. Všetky testované<br />

sústavy nás prekvapili kvalitou<br />

zvuku, za ktorú treba u konkurentov<br />

zaplati nieko¾ko korún <strong>na</strong>vyše. A tak<br />

môeme tvrdi, e ktorýko¾vek z testovaných<br />

modelov z<strong>na</strong>èky Altec Lansing<br />

ponúka pomerne dobrý pomer<br />

ceny a výkonu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dobré spracovanie skriniek všetkých sústav<br />

☺ Pomer ce<strong>na</strong>/výkon<br />

☹ Neprítomnos ovládaèa hlasitosti v modeli<br />

CS21<br />

☹ Nemonos samostatnej vo¾by hlasitosti<br />

subwoofera v modeli 221<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Altec Lansing 120: 539 Sk (453 Sk bez DPH)<br />

Altec Lansing 221: 2040 Sk (1715 Sk bez DPH)<br />

Altec Lansing CS21: 6269 Sk (5268 Sk bez DPH)<br />

Altec Lansing 2100: 3644 Sk (3062 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Michal Holeš<br />

9/2004 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

Slúchadlá Altec Lansing / Y0−202SIL, Y0−302BLU a AHS−202<br />

Do redakcie sme dostali <strong>na</strong> vyskúšanie slúchadlá,<br />

ktoré nás zaujali predovšetkým svojím dizajnom.<br />

Ten je zameraný hlavne <strong>na</strong> monos ich praktického<br />

prenášania bez poškodenia slúchadiel. Takisto<br />

sa vyz<strong>na</strong>èujú pomerne slušnou kvalitou reprodukcie.<br />

Ide o produktový rad s oz<strong>na</strong>èením Unwind<br />

& Amp-up.<br />

má pouívate¾ za hlavou. Výhodou je to, e sa dajú<br />

zloi a ¾ahko prenáša. Súèasou dodávky je prenosné<br />

puzdro, do ktorého sa slúchadlá pohodlne<br />

zloia. Majú aj nízku hmotnos – 600 gramov aj<br />

s ochranným obalom. Farebné vyhotovenie je oran-<br />

ové, èervené, modré a zelené. Kvalita reprodukcie<br />

je <strong>na</strong> úrovni predchádzajúceho modelu.<br />

Slúchadlá od firmy Altec Lansing sú celkom zaujímavým<br />

spestrením nášho trhu. Vyz<strong>na</strong>èujú sa<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> svoju cenu celkom dobrou kvalitou a<br />

hlavne zaujímavým dizajnom. Prvé dva modely sú<br />

urèené predovšetkým pre mobilných pouívate¾ov,<br />

ktorí ocenia monos bezpeèného transportu slúchadiel.<br />

YO−202SIL<br />

YO−302BLU<br />

AHS−202<br />

Prvým predstavovaným produktom sú slúchadlá<br />

s oz<strong>na</strong>èením YO-202SIL. Dodávajú sa v okrúhlom<br />

ochrannom obale. Majú podobu samostatných „štup-<br />

¾ov“, ale vybavené sú aj poisovacím mechanizmom<br />

<strong>na</strong> ucho. Farebné vyhotovenie je strieborné a èervené.<br />

Slúchadlá sa priamo konèia konektorom<br />

s priemerom 3,5 mm. Reprodukcia je celkom obstojná,<br />

problémom sú hlboké tóny. Výhodou je nízka<br />

ce<strong>na</strong>.<br />

Ïalšie slúchadlá s oz<strong>na</strong>èením YO-302BLU sú<br />

neodýmové a <strong>na</strong>sadzujú sa tak, e prepojovací èlen<br />

Ïalšie slúchadlá majú oz<strong>na</strong>èenie AHS-202 a sú<br />

<strong>na</strong>jprepracovanejšie. Vybavené sú dia¾kovým ovládaním<br />

a aj mikrofónom. Dia¾kový ovládaè je umiestnený<br />

vo vzdialenosti asi 30 cm od slúchadiel a ovláda<br />

sa pomocou neho hlasitos reprodukovaného zvuku<br />

(plynule) a hlasitos mikrofónu (v dvoch stupòoch<br />

+ vypnutie mikrofónu). Na mikrofóne je ochranná<br />

hmota, ktorá umoòuje eliminova okolitý hluk. Slúchadlá<br />

majú klasický prepojovací èlen, ktorý sa umiestòuje<br />

<strong>na</strong>vrch hlavy. S výnimkou hlbokých tónov sme s<br />

kvalitou reprodukcie boli spokojní.<br />

Ceny: YO−202SIL: 231 Sk (194 Sk bez DPH)<br />

YO−302BLU: 275 Sk (231 Sk bez DPH)<br />

AHS−202: 170 Sk (143 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Ondrej Macko<br />

Redukcia IDE−USB Roline<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Táto redukcia je urèená <strong>na</strong> prepojenie klasického<br />

pevného disku IDE s rozhraním USB.<br />

V priebehu nieko¾kých mesiacov sa v redakcii<br />

objavilo viacero redukcií umoòujúcich prepoji<br />

rozhranie USB prakticky s akýmko¾vek zariadením.<br />

Keïe z portu USB nemono <strong>na</strong>pája zariadenie<br />

s väèším odberom prúdu, prakticky všetky boli <strong>na</strong>pájané<br />

z externého <strong>na</strong>päového zdroja, ktorý sa<br />

pripájal priamo k 230-voltovej sieti. Pri <strong>na</strong>vrhovaní<br />

tohto produktu však výrobca postupoval netradiène.<br />

V škatuli sa okrem redukcie toti <strong>na</strong>chádza<br />

káblik, ktorý sa pripája k <strong>na</strong>päovému káblu, urèenému<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie klasického pevného disku,<br />

umiestneného v skrinke PC. Spomenutý kábel je<br />

potrebné primontova <strong>na</strong> zadnú stranu poèítaèa, a<br />

tak redukcia prichádza o potenciálnych kupcov.<br />

Keby sa k nej toti dodával klasický externý zdroj<br />

<strong>na</strong>pätia, stala by sa redukcia ove¾a mobilnejšou a<br />

mohli by ju poui aj majitelia notebookov.<br />

Okrem toho sme však ne<strong>na</strong>trafili <strong>na</strong> iadny problém.<br />

Pri testovaní prenosovej rýchlosti sme pouili<br />

rov<strong>na</strong>ký poèítaè ako v prípade testu externej<br />

skrinky <strong>na</strong> pevný disk, zverejneného v PC REVUE<br />

è. 7/2004. Rýchlos èítania, zapisovania i kopírovania<br />

cachovaných súborov pomocou programu PC<br />

Mark 2004 sa pohybovala <strong>na</strong> hodnotách, ktoré<br />

nemôeme povaova za zlé – zapisovanie súborov<br />

prebiehalo priemernou rýchlosou 12,6 MB/s.<br />

Trochu rýchlejšie bolo moné èítanie súborov s<br />

pouitím vyrovnávacej pamäte i bez nej – priemerne<br />

12,75 MB/s.<br />

A tak sme redukciu mohli vyui v prípadoch,<br />

keï sme nechceli vypí<strong>na</strong> poèítaè, ale chceli sme k<br />

nemu pripoji pevný disk. Po pripojení redukcie k<br />

pevnému disku a pripojení <strong>na</strong>pájacieho kábla toti<br />

Microsoft Windows XP automaticky rozpoz<strong>na</strong>l<br />

pripojenie nového zariadenia k USB a pripojil ho<br />

ako ïalší pevný disk aj bez inštalácie akýchko¾vek<br />

ovládaèov. V prípade Mandrakelinuxu bolo potrebné<br />

pomocou ovládacieho centra ruène <strong>na</strong>stavi<br />

bod pripojenia. Takisto bolo treba pred odpojením<br />

disku od USB oznámi <strong>na</strong>še úmysly systému príkazom<br />

umount.<br />

Túto redukciu môeme oz<strong>na</strong>èi ako pozoruhodný<br />

poèin s dobrou prenosovou rýchlosou a pomerne<br />

širokými monosami.<br />

-mh-<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos pripojenia pevného disku IDE k rozhraniu USB 2.0<br />

☺ Rýchlos prenosu dát<br />

☹ Nízka mobilita<br />

Ce<strong>na</strong>: 1642 Sk (1380 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

66 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Ako <strong>na</strong> priestorový zvuk? / Creative MegaWorks THX 5.1 550<br />

V súèasnosti poadujú mnohí<br />

(hlavne herne zaloení) pouívatelia<br />

od poèítaèa priestorový<br />

zvuk pochádzajúci z viac<br />

ako dvoch zdrojov. Sústava<br />

Creative MegaWorks 550 je<br />

zloená z piatich samostatných<br />

reproduktorov a jedného<br />

subwoofera. Zo zvukovej karty<br />

sa do zásuvky umiestnenej <strong>na</strong> subwooferi<br />

pripájajú spolu tri rôzne káble,<br />

spojené do jedného pletenca. Tento<br />

poèet môe niektorých pouívate¾ov<br />

zmias, korektné pripojenie káblov <strong>na</strong><br />

správne miesto však vôbec nie je<br />

obané – všetky sú toti farebne rozlíšené<br />

a pripájajú sa do zásuviek s rov<strong>na</strong>kým<br />

farebným oz<strong>na</strong>èením.<br />

Po spojení zdroja zvuku a subwoofera<br />

treba vyko<strong>na</strong> ešte pripojenie<br />

dia¾kového ovládania a <strong>na</strong>pájania. Potrebnú<br />

energiu dostáva sústava priamo<br />

z elektrickej siete – vývojári v Creative<br />

sa toti koneène odhodlali umiestni<br />

transformátor priamo v subwooferi.<br />

Ovládaè hlasitosti je vyrobený z decentného<br />

èierneho plastu. Na jeho tele<br />

sa <strong>na</strong>chádza šes svietivých diód, ktoré<br />

sig<strong>na</strong>lizujú stav aktuálne zvoleného<br />

ovládaného prvku. Medzi jednotlivé<br />

prvky patrí ovládanie hlasitosti celej<br />

zostavy, subwoofera, výšok, predných<br />

i zadných reproduktorov a, samozrejme,<br />

centrálneho reproduktora. So subwooferom<br />

je ovládaè spojený pribline<br />

dvojmetrovým káblom. K jeho dåke<br />

však môu ma niektorí pouívatelia<br />

výhrady – vo väèších obývaèkách je<br />

toti subwoofer umiestnený vo väèšej<br />

vzdialenosti.<br />

Zostava sa dá uvies do pohotovostného<br />

stavu zatlaèením klávesu<br />

umiestneného v pravej hornej èasti<br />

ovládaèa. Pod¾a nášho názoru je však<br />

lepšie pred dlhodobým uvedením zostavy<br />

do stavu neèinnosti siahnu <strong>na</strong><br />

zadnú stranu subwoofera, kde je<br />

umiestnený centrálny vypí<strong>na</strong>è prívodu<br />

energie.<br />

Všetky jednopásmové satelitné<br />

reproduktory sú magneticky tienené.<br />

Ich kónus s priemerom<br />

7,5 cm je vyhotovený z papiera,<br />

uloené sú v plastovej<br />

skrinke, hrubej 4 milimetre.<br />

Zadná dvojica je so subwooferom<br />

spojená káblom<br />

dlhým 6 metrov, k centrálnemu<br />

a predným reproduktorom<br />

vedie 3,5 metra dlhý<br />

kábel. Subwooferový reproduktor<br />

s priemerom 18 cm je otoèený smerom<br />

k zemi, pred poškodením ho<br />

chráni kovová mrieka. Aby však<br />

vibráciami nevyrušoval susedov, stojí<br />

<strong>na</strong> 4 cm dlhých noièkách, ktoré sú<br />

ukonèené mäkkou gumou.<br />

K zostave máme iba jednu výhradu<br />

– ne<strong>na</strong>chádza sa <strong>na</strong> nej prepí<strong>na</strong>è<br />

poètu vstupných zdrojov zvukového<br />

signálu, a tak sme pri sledovaní filmu<br />

s dvoma zvukovými stopami poèuli<br />

iba centrálny reproduktor a predné<br />

satelitné reproduktory.<br />

Zostava disponuje certifikátom THX,<br />

ktorý zaruèuje vernos reprodukcie<br />

blízku filmovej kvalite. Neviete, o èo<br />

ide? História tohto certifikátu sa zaèí<strong>na</strong><br />

v roku 1982. Vtedy sa toti do kín<br />

dostal ïalší diel Hvieznych vojen –<br />

Návrat Jediho. Keï ho však tvorba<br />

tohto filmu George Lucas uvidel v kine,<br />

bol ve¾mi nemilo prekvapený – diváci<br />

toti nepoèuli to, èo zvukári <strong>na</strong>mixovali<br />

v štúdiách. A tak poadoval<br />

zriadenie štandardu, ktorý by divákovi<br />

zaruèil kvalitu zvukového posluchu rov<strong>na</strong>kú,<br />

akoby bol v štúdiu. Tento štandard<br />

sa neskôr zaèal bene vyuíva a<br />

objavil sa aj v tejto zostave.<br />

Kvalitu priestorového zvuku <strong>na</strong>jlepšie<br />

demonštruje fakt, e pri prehrávaní<br />

èasti filmu, v ktorej priestorom<br />

poletovala mucha, sa náš pes<br />

obzeral smerom k muche a s<strong>na</strong>il sa<br />

ju chyti. To bolo prvýkrát, èo ho zaujal<br />

nejaký film – doteraz toti pri<br />

všetkých filmoch tvrdo spal...<br />

Na nezrov<strong>na</strong>losti vo zvuku sme<br />

ne<strong>na</strong>trafili ani pri detailnejšom skúmaní<br />

– v iadnom pásme sme nepoèuli<br />

ani jedno zapraskanie alebo inú nedoko<strong>na</strong>los.<br />

Ocenili sme aj doko<strong>na</strong>lú monos<br />

<strong>na</strong>stavenia hlasitosti centrálneho,<br />

predných i zadných reproduktorov.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos inštalácie<br />

☺ Kvalita reprodukovaného zvuku<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 10 709 Sk (8999 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: BGS Distribution<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

5× dvojpásmový satelitný reproduktor<br />

so 7,5 cm membránou<br />

Subwoofer s 18 cm membránou, vyhotovený<br />

z dreva<br />

Dia¾kový ovládaè<br />

Certifikácia THX umoòujúca rov<strong>na</strong>kú vernos<br />

reprodukcie ako v mixánom štúdiu

H A R D W A R E<br />

Mobilné reproduktory / Creative TravelSound 200<br />

Ide o cestovné reproduktory, ktoré si skutoène<br />

môete zobra so sebou kdeko¾vek. TravelSound<br />

200 predstavuje stereoreproduktory,<br />

ktoré sú vybavené aj zosilòovaèom.<br />

Farebné vyhotovenie je v kombinácii striebornej<br />

a èiernej farby. Reproduktory sú<br />

titánové, v hornej èasti je ovládací panel.<br />

Tu sa reproduktory zapí<strong>na</strong>jú a potenciometrom<br />

sa <strong>na</strong>stavuje aj hlasitos<br />

reprodukcie. Ïalej sú tu dva prepí<strong>na</strong>èe,<br />

prvý jemne rozširuje stereofónny efekt a<br />

druhý automaticky vyrovnáva hlasitos reprodukcie<br />

rôznych skladieb (èastý problém<br />

pri skladbách MP3). Práve tento prepí<strong>na</strong>è je zdoko<strong>na</strong>lením<br />

modelu s koncovkou 200 oproti základnej<br />

verzii reproduktorov. Medzi reproduktormi sa ešte<br />

<strong>na</strong>chádza LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu èinnosti.<br />

V spodnej èasti je podstavec, ktorý zároveò predstavuje<br />

priestor <strong>na</strong> batériové <strong>na</strong>pájanie. Zmestia sa<br />

sem štyri batérie rozmeru AA, ktoré pod¾a výrobcu<br />

dokáu túto sústavu poháòa a 35 hodín. Súèasou<br />

dodávky je umelohmotné puzdro odolné vode a štyri<br />

batérie z<strong>na</strong>èky Energizer.<br />

Prichádzame k tomu <strong>na</strong>jdôleitejšiemu – ako to<br />

vlastne hrá. Pravdupovediac, od škatu¾ky, ktorú si<br />

v podstate dáte do väèšieho vrecka <strong>na</strong> nohaviciach,<br />

sme toho ve¾a neoèakávali. Po prvom spustení sme<br />

však boli kvalitou reprodukcie prekvapení – <strong>na</strong>ozaj<br />

dobrý zvuk. Prirodzene, <strong>na</strong> basy by to chcelo predsa<br />

len väèšie rozmery, ale vcelku je to èistý a jasný<br />

zvuk. Stereoefekt je zrete¾ný aj <strong>na</strong>priek tomu, e<br />

vzdialenos medzi reproduktormi je len okolo 15 cm.<br />

Páèilo sa nám aj to, e vyhotovenie reproduktorov<br />

je robustné a nemalo by im prekáa ani drsnejšie<br />

zaobchádzanie pri transporte. Prepojovací káblik<br />

vychádza priamo z reproduktorov, a tak ho nemô-<br />

ete strati. Venovali sme sa aj výdri batérií – 35<br />

hodín deklarovaných výrobcom sa nám síce nepodarilo<br />

dosiahnu, ale okolo 20 hodín celkom hlasnej<br />

reprodukcie, dosiahnutých v <strong>na</strong>šom teste, je takisto<br />

slušná hodnota. Škoda, e výrobca neprikladá k<br />

reproduktorom aj externý <strong>na</strong>pájací zdroj. Konektor<br />

pre externý zdroj existuje, pouívate¾ si ho však<br />

musí zabezpeèi sám (5 V).<br />

Existuje aj vyhotovenie, ktoré obsahuje medzi<br />

reproduktormi integrovaný MP3 prehrávaè s kapacitou<br />

32 MB a monosou jej rozšírenia <strong>na</strong> 128 MB.<br />

Tu je zabudovaný aj mikrofón <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie okolitého<br />

zvuku a toto zariadenie môe slúi ako priestor<br />

<strong>na</strong> ukladanie dát.<br />

Keby výrobca ešte chcel nejako zlepši dizajn<br />

TravalSound 200, poradili by sme mu, aby urobil<br />

reproduktory odnímate¾nými od seba.<br />

Pokia¾ ich <strong>na</strong>pr. pouívate ako kvalitnú<br />

reproduktorovú sústavu k notebooku,<br />

nemáte ako zabezpeèi dostatoèný<br />

stereoefekt. Môete si ich da<br />

<strong>na</strong> stranu alebo za displej, ale ani<br />

jeden z týchto spôsobov vám nezaistí<br />

maximálny stereoefekt.<br />

V celkovom hodnotení je reproduktorová<br />

zostava TravelSound riešením<br />

<strong>na</strong> ozvuèenie pikniku v prírode, prezentácie<br />

u zákazníka, ale aj domácej zábavy. V spolupráci<br />

s prehrávaèom MuVo Slim je to kompletné riešenie<br />

<strong>na</strong> mobilnú hudbu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2261 Sk (1900 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Sofos<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery reproduktorov: 154 × 65 × 50 mm<br />

Hmotnos: 320 gramov<br />

Napájanie: 4×AA batérie<br />

Výkon reproduktorov: 4 W RMS<br />

68 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Video aj zvuk vzduchom / Rimax Dual Audio Video Sender<br />

Pokladanie kabeláe v byte, pri ktorého stavbe sa<br />

<strong>na</strong> to pôvodne nemyslelo, je takmer vdy pálèivý<br />

estetický problém. V praxi je tak dotiahnutie audioalebo<br />

videosignálu do miestnosti <strong>na</strong> druhej strane<br />

bytu alebo domu saené, kupovanie duplicitnej èiernej<br />

techniky (zosilòovaè, DVD prehrávaè)<br />

zas fi<strong>na</strong>nène nároèné. V portfóliu<br />

spoloènosti Rimax sa <strong>na</strong>chádza<br />

zariadenie, ktoré dokáe signál prenáša<br />

bezdrôtovo. Vyuíva pri tom<br />

Rimax Dual Audio Video Sender – vysielaè<br />

Rimax Dual Audio Video Sender – prijímaè<br />

bezdrôtový prenos signálu vo vo¾nom<br />

pásme 2,4 GHz. Dvojica zariadení pribline<br />

vo ve¾kosti káblového modemu<br />

nesie meno Dual Audio Video<br />

Sender. Zariadenia svojím dizajnom<br />

zapadnú do koncepcie obývaèkovej èiernej<br />

techniky. Azda jediným rušivým konštrukèným<br />

prvkom sú kovové antény, ktoré zariadeniam<br />

prisudzujú skôr imid starého rádia ako<br />

moderného bezdrôtového prenosového zariadenia.<br />

Potenciálny záujemca by si mal skontrolova, èi má<br />

<strong>na</strong> všetkých zariadeniach, ktoré chce takýmto spôsobom<br />

prepoji, vo¾ný konektor SCART. Majitelia<br />

starších TV prijímaèov budú musie poui adaptér<br />

alebo takéto riešenie oelie. Kadé z dvojice zariadení<br />

má prisúdenú vlastnú úlohu. Jedno zariadenie<br />

vystupuje v úlohe vysielaèa signálu (server), druhé<br />

ako prijímaè (klient). Zatia¾ èo klientske zariadenie<br />

disponuje len jedným výstupom SCART s jednoz<strong>na</strong>èným<br />

urèením, zariadenie typu server disponuje<br />

dvoma vstupmi SCART, medzi ktorými je moné<br />

mechanicky prepí<strong>na</strong>. Jeden výstup zabezpeèuje<br />

monos pripoji výstupné zariadenie aj <strong>na</strong> serverovej<br />

strane spoja. Zo strany servera sa dá prepí<strong>na</strong><br />

aj zdroj signálu <strong>na</strong> výstupe klienta. Zaujímavé<br />

riešenie je aj prenos IR signálu z dia¾kového ovládania,<br />

a to v smere od klienta k serveru. Na strane<br />

servera sa <strong>na</strong> zadnú stranu pripája vysielaè s dvoma<br />

IR výstupmi v tvare slzy, ktoré sa <strong>na</strong>lepia <strong>na</strong><br />

prijímaèe IR signálu. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e prístroje<br />

môete ovláda dia¾kovým ovládaèom cez celý<br />

byt bez toho, aby ste sa pohli.<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, hlavnou výhodou<br />

takéhoto prenosu je, e odpadá nutnos aha<br />

po byte alebo dome kabelá. Aby<br />

Dual Audio Video Sender nerušil iné<br />

zariadenia pracujúce v tomto vo¾nom<br />

pásme, je vybavený prepí<strong>na</strong>èom, vïaka ktorému<br />

si môete vybra z troch frekvencií spadajúcich<br />

do pásma 2,4 GHz. Kvalita takto prenášaného signálu<br />

je adekvát<strong>na</strong> pouitej technológii. Zariadenia<br />

sú deklarované <strong>na</strong> umiestnenie v interiéri do vzdialenosti<br />

100 metrov od seba, no len v prípade, e<br />

medzi nimi je priama vidite¾nos. Pod¾a <strong>na</strong>šich skúseností<br />

sa so zvyšujúcou vzdialenosou medzi serverom<br />

a klientom v budove priamo úmerne zniuje<br />

aj kvalita signálu. V prípade, e vzdialenos medzi<br />

oboma zariadeniami sa blíi spomí<strong>na</strong>nej medznej<br />

hodnote, sú badate¾né rôzne rušenia spôsobené okolitými<br />

vplyvmi. V rámci priemerne ve¾kého bytu èi<br />

domu je však kvalita prenášaného signálu porov<strong>na</strong>te¾ná<br />

s TV signálom zachyteným klasickou izbovou<br />

TV anténou.<br />

Rimax Dual Audio Video Sender je u <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad zaujímavé riešenie, ktoré v ideálnom prípade<br />

ušetrí technické aj estetické problémy s vedením<br />

kabeláe. Zaujímavé je riešenie, ktoré umoòuje<br />

prenos IR signálu z dia¾kového ovládania. Kvalita<br />

signálu je akceptovate¾ná a adekvát<strong>na</strong> pouitej<br />

technológii, celkový dojem zo zariadenia však trocha<br />

kalí.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2539 Sk (2134 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Diskus<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Prenosová frekvencia: v pásme 2,4 GHz (3 menite¾né kanály)<br />

Akèný rádius: 100 metrov (priama vidite¾nos)<br />

Video: kompozitný vstup a výstup – konektor SCART<br />

(server: 2× vstup, 1× výstup, klient: 1× výstup)<br />

Rozmery v cm: 22 × 6,2 × 17,5<br />

Hmotnos: server – 725 g; prijímaè – 675 g<br />

9/2004 PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

Satelitné karty do PC / SkyStar 2 a SkyStar 1 PCI<br />

SkyStar 2<br />

Teoretickú a praktickú èas o príjme satelitnej TV<br />

sme uviedli v predošlom vydaní PC REVUE. Dozvedeli<br />

sme sa, ako prijíma slovenské a èeské TV<br />

programy, èo všetko potrebujeme a èo sa dá dosiahnu.<br />

V tomto èlánku chceme predstavi kartu<br />

SkyStar 2, ktorá pochádza od nemeckého výrobcu<br />

TechniSat.<br />

Táto karta je urèená priamo <strong>na</strong> zabudovanie do<br />

PC a pripája sa k štandardnému rozhraniu PCI.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e satelitný príjem sa<br />

bude realizova v poèítaèi a nepotrebujete<br />

ïalšiu skrinku k domácemu kinu. SkyStar<br />

2 umoòuje prijíma satelitné televízne i rozhlasové<br />

vysielanie. Pomocou karty môete dosiahnu aj<br />

pripojenie k internetu, to však bude pracova len<br />

jednosmerne (smerom k pouívate¾ovi). Umoòuje<br />

takisto prijíma teletext a podporuje aj EPG (elektronického<br />

programového sprievodcu). Poèas inštalácie<br />

softvéru si vyberáte, èi budete pouíva funkciu<br />

TimeShift (výhodné pri súèasnom <strong>na</strong>hrávaní a<br />

sledovaní inej èasti záz<strong>na</strong>mu). Za príplatok môete<br />

dosta aj dia¾kové ovládanie, prièom prijímaè pre<br />

tento spôsob ovládania sa umiestòuje do sériového<br />

portu. Bez neho ovládate prepí<strong>na</strong>nie programov<br />

pomocou ovládacieho softvéru a myši.<br />

Ve¾kou výhodou oproti klasickému satelitnému<br />

prijímaèu je fakt, e táto karta v spolupráci s PC<br />

môe súèasne slúi ako digitálny videorekordér.<br />

Pomocou dodávaného softvérového vybavenia budete<br />

môc aktuálne <strong>na</strong>ladený program uklada <strong>na</strong><br />

pevný disk poèítaèa vo formáte MPEG-2 a neskôr<br />

ho prehráva.<br />

Hardvérová inštalácia je jednoduchá – rozoberiete<br />

PC, pripojíte <strong>na</strong>stavenú satelitnú anténu s konvertorom<br />

a môete sa pusti do softvérovej inštalácie.<br />

Tá pod¾a nášho názoru nie je a taká jednoduchá,<br />

urèite vám odporúèame presne dodra predpísanú<br />

postupnos krokov (<strong>na</strong>jprv ovládaè, potom<br />

hlavný softvér, <strong>na</strong>koniec utility). Karta<br />

sa môe poèas inštalácie aj zablokova,<br />

existuje však spôsob <strong>na</strong> jej odblokovanie.<br />

Ak vám to nerobí problém,<br />

odporúèame stiahnu <strong>na</strong>jnovšiu verziu<br />

softvéru zo stránky výrobcu (<strong>www</strong>.technisat.<br />

de). Celkový objem je však vyše 25 MB.<br />

Po úspešnej inštalácii u kartu môete zaèa<br />

pouíva. Ovládací softvér je vopred <strong>na</strong>stavený pre<br />

kanály <strong>na</strong> stanici Astra 19° východne. Tento satelit<br />

patrí aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom území k <strong>na</strong>jpopulárnejším.<br />

SkyStar podporuje aj <strong>na</strong>táèacie motory/prepí<strong>na</strong>èe<br />

DiSEqC, teda môete ovláda prepí<strong>na</strong>nie medzi<br />

viacerými druicami. Na to však potrebujete<br />

doplnkový softvér.<br />

Hlavný ovládací program umoòuje prepí<strong>na</strong> kanály,<br />

plynule môete meni aj rozmery obrazu, k dispozícii<br />

je i zobrazenie <strong>na</strong> celú plochu s potlaèením<br />

kurzora myši. Na <strong>na</strong>hrávanie je urèený iný program,<br />

ten umoòuje aj èasovo <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong>hrávanie<br />

(poèítaè však musí, prirodzene, osta zapnutý).<br />

Kartu sme v redakcii dôkladne vyskúšali. Satelitnú<br />

anténu sme <strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> druicu Astra 19 E a<br />

kartu <strong>na</strong>inštalovali. Na tejto druici sme <strong>na</strong>ladili<br />

spolu 528 staníc, z toho však viaceré viacnásobne.<br />

K tomu sme <strong>na</strong>ladili ešte takmer 500 rozhlasových<br />

staníc. Najviac sme však boli prekvapení kvalitou<br />

príjmu obrazu i zvuku. Celkový dojem sa skutoène<br />

ve¾mi blíi tomu, èo poznáte z kvalitného satelitného<br />

prijímaèa. Pri <strong>na</strong>šich testoch sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

problém so synchronizáciou obrazu a<br />

zvuku.<br />

SkyStar 1<br />

Pri SkyStar 2 nie je monos poui dekódovacie<br />

karty, keïe neobsahuje nijaký konektor pre takéto<br />

karty. Primárne je teda karta urèená len <strong>na</strong> sledovanie<br />

nekódovaných programov a nemohli by<br />

ste ju poui <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> príjem niektorých slovenských<br />

a èeských programov. Pravda je taká, e <strong>na</strong><br />

internete nájdete mnostvo softvéru, ktoré vám<br />

technicky takéto sledovanie umoní. Nie je to však<br />

legálny postup a nemusí by ani vdy úspešný.<br />

Okrem tejto karty sme mali <strong>na</strong> vyskúšanie aj Sky-<br />

Star 1. Z h¾adiska dosiahnutej kvality obrazu i zvuku<br />

je táto karta rovnocenná so SkyStar 2, no je postavená<br />

<strong>na</strong> èipovej súprave od firmy Philips. Podobný bol<br />

aj poèet televíznych a rozhlasových kanálov, ktoré<br />

karta <strong>na</strong>šla <strong>na</strong> satelite Astra 19 E. Podstatným rozdielom<br />

je však existencia rozhrania CI priamo v dodávke,<br />

èo umoòuje bezproblémové pouívanie kódových<br />

kariet <strong>na</strong>pr. pre Slovaklink alebo Czech Link. Toto rozhranie<br />

sa dodáva <strong>na</strong> samostatnej karte, ktorá je so<br />

SkyStar 1 prepojená káblom. Posledný vidite¾ný rozdiel<br />

je monos presmerovania výstupu <strong>na</strong> konektor<br />

cinch, ktorý môete prepoji priamo do televízora.<br />

Rov<strong>na</strong>ko je tu aj 3,5 mm jack, <strong>na</strong> ktorom je stereo<br />

audiovýstup <strong>na</strong> spracovanie v kvalitnom zosilòovaèi.<br />

Karta SkyStar 2 okrem interného vyhotovenia<br />

pre port PCI existuje aj pre port USB. Výhodou je<br />

to, e v tomto prípade nebudete <strong>na</strong> pouívanie musie<br />

poèítaè rozobera.<br />

Vcelku sú obidve karty dobrým riešením pre pouívate¾a,<br />

ktorému neprekáa sledovanie televízneho<br />

vysielania <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa. Výhodou je <strong>na</strong>do-<br />

70 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

búdacia ce<strong>na</strong>, hlavne pri karte SkyStar 2, a to vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> dosiahnutú kvalitu obrazu, ako i monos <strong>na</strong>hrávania<br />

vysielania <strong>na</strong> disk. Ešte malé upozornenie:<br />

Kartu neodporúèame prevádzkova <strong>na</strong> poèítaèovej<br />

zostave s minimálnymi poiadavkami zadanými výrobcom.<br />

Azda by sa to aj rozbehlo, ale z obrazu by ste<br />

<strong>na</strong> takomto poèítaèi ve¾a nemali. Pouite minimálne<br />

stroj s procesorom taktovaným <strong>na</strong> 900 MHz a 128 MB<br />

RAM. Ak si môete vybra, pouite radšej procesor od<br />

firmy Intel. Rov<strong>na</strong>ko vo¾ný priestor <strong>na</strong> disku by mal<br />

by aspoò 500 MB a investujete aj do dobrej 3D grafickej<br />

karty. Pri <strong>na</strong>hrávaní programov <strong>na</strong> disk pamätajte<br />

<strong>na</strong> to, e obyèajne hodi<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>mu predstavuje<br />

1,8 GB údajov (konkrétny údaj sa líši pod¾a kvality<br />

vysielania).<br />

Na záver nieko¾ko informácií o internete cez satelit.<br />

Poskytovate¾ov takéhoto spôsobu pripojenia je<br />

ve¾a, ako príklad sme vybrali slubu EuropeOnline.<br />

Pripojenie <strong>na</strong> jeden mesiac stojí 1380 Sk s DPH, k tomu<br />

máte monos mesaène si stiahnu jeden film.<br />

Èím dlhšie obdobie si predplatíte, tým niší je mesaèný<br />

prenájom. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, nutnosou je<br />

vlastníctvo ešte nejakého iného spôsobu pripojenia<br />

<strong>na</strong> internet (dial-up alebo GPRS). Týmto spôsobom zadávate<br />

poiadavky <strong>na</strong> to, èo chcete stiahnu, sahovanie<br />

sa potom realizuje cez satelit.<br />

Ce<strong>na</strong>: SkyStar 2: 2690 Sk (2261 Sk bez DPH)<br />

SkyStar 1: 8790 Sk (7387 Sk bez DPH)<br />

dia¾kové ovládanie: 890 Sk (748 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: AB−COM Shop, Topo¾èany<br />

Výrobca: TechniSat, Nemecko, distribútor pre Slovensko<br />

AB−COM, Topo¾èany<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Vstupný frekvenèný rozsah: 950 ÷ 2150 MHz<br />

Èipová súprava: SkyStar 2 − B2C2, SkyStar 1 − Philips<br />

RF vstupná úroveò tunera: − 65 ÷ − 25 dBm<br />

Systémové poiadavky: operaèný systém Microsoft Windows<br />

98 SE/Me/NT SP6/2000 Pro i Server/XP, vo¾ný port PCI 2.1,<br />

procesor Intel Pentium III s taktom 266 MHz, 200 MB vo¾ného<br />

priestoru <strong>na</strong> inštaláciu<br />

DiSEqC 1.0 pomocou doplnkového softvéru<br />

Formát <strong>na</strong>hrávania videa: MPEG−2<br />

Maximálny formát obrazu: 800 × 600, 256 farieb<br />

Digitálne filmy bez èakania / ADS Tech Pyro DV Drive<br />

Aj vám sa stalo, e ste <strong>na</strong>toèili domáce<br />

video, potrebovali ste ho èo <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

spracova, ale museli ste ve¾mi dlho<br />

èaka, kým sa stiahne z kamery do<br />

PC? Nemusí sa vám to viac sta,<br />

ak pouijete <strong>na</strong>príklad toto<br />

zariadenie.<br />

Pyro DV Drive je<br />

externý firewire diskový<br />

videorekordér,<br />

urèený <strong>na</strong> pripojenie videokamier<br />

s rozhraním DV.<br />

Jednoducho povedané, umoòuje<br />

<strong>na</strong>hrávanie videa pomocou digitálnej videokamery<br />

priamo <strong>na</strong> zabudovaný pevný disk.<br />

Ak porovnáme monosti tohto zariadenia s<br />

monosami klasickej DV kazety, nájdeme iba<br />

jeden nedostatok, ktorý má Pyro DV Drive. Je<br />

ním ce<strong>na</strong>. No ak odhliadneme od tohto faktora,<br />

DV Drive ponúka v porov<strong>na</strong>ní s DV kazetou<br />

výhodu okamitej dostupnosti filmu a takmer<br />

nekoneèné mnostvo moností <strong>na</strong>táèania filmov.<br />

Digitálne kazety toti mono poui iba<br />

nieko¾kokrát – poèet moných<br />

prepísaní je väèšinou limitovaný<br />

cenou. Pri sahovaní<br />

filmov z kazety do PC je<br />

takisto potrebné èaka,<br />

kým prebehne preèítanie celého<br />

filmu, èo je vo väèšine prípadov<br />

šesdesiat minút a viac.<br />

V prípade DV Drive sú však<br />

filmy dostupné prakticky okamite po<br />

pripojení zariadenia k PC. Sahovanie filmov<br />

z klasickej DV kazety je toti limitované<br />

rýchlosou pretáèania kazety a zároveò èítania<br />

dát z nej.<br />

Práca so zariadením prebiehala jednoducho –<br />

po vybalení zo škatule, v ktorej bola prítomná dvojica<br />

káblov, <strong>na</strong>bíjaèka i koenkové puzdro, sme disk<br />

pripojili ku kamere a zaèali s <strong>na</strong>táèaním. Po <strong>na</strong>krútení<br />

nieko¾kých minút sme disk odpojili od<br />

kamery, pripojili ho pomocou iného firewire kábla<br />

k PC a vytvore- ný film s ve¾kosou 5 GB sme<br />

mohli pribline o šes minút editova. Keby sme<br />

rov<strong>na</strong>ko dlhý film chceli stiahnu z DV kamery,<br />

museli by sme èaka viac ako desa minút - èie<br />

pribline o polovicu dlhšie. Konkrétne výsledky <strong>na</strong>merané<br />

programom PC Mark 2002 testu rýchlosti<br />

nájdete v technických parametroch.<br />

A tak môeme ADS Tech Pyro DV Drive charakterizova<br />

ako jednoducho ovládate¾né zariadenie,<br />

fungujúce bez problémov a urèené skôr pre poloprofesionálov.<br />

Táto skupi<strong>na</strong> ¾udí toti potrebuje<br />

ma zachytený film okamite k dispozícii a<br />

nemôe si dovoli èaka, kým sa stiahne z DV<br />

kazety.<br />

-mh-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Zabudovaný 2,5−palcový pevný disk, kapacita 30 GB<br />

(60 minút DV filmu), pripojenie k DV kamere a PC pomocou<br />

FireWire (IEEE 1394)<br />

Výsledky testu: zápis kešovaných súborov 12,5 MB/s, zápis<br />

nekešovaných súborov 12,8 MB/s, èítanie kešovaných súborov<br />

17,9 MB/s, èítanie nekešovaných súborov 19,3 MB/s,<br />

kopírovanie súborov <strong>na</strong> pevnom disku 5,0 MB/s<br />

Ce<strong>na</strong>: 23 788 Sk (19 990 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

9/2004 PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

Filmy v DivX aj bez PC / Mboxer<br />

Máte radi formát DivX a chcete<br />

si prehráva filmy <strong>na</strong> benom<br />

televízore <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> chate?<br />

Na to nemusíte so sebou nosi poèítaè,<br />

existuje aj jednoduchšie riešenie. Je ním<br />

Mboxer – videoprehrávaè zaloený <strong>na</strong><br />

2,5-palcovom pevnom disku, v <strong>na</strong>šom prípade<br />

bola jeho kapacita 40 GB. Existujú<br />

rozlièné vyhotovenia Mboxera,<br />

súèasné maximum je 80<br />

GB. Vyhotovenie prístroja je v<br />

hliníkovom puzdre, pomerne odolnom voèi drsnejšiemu<br />

zaobchádzaniu. Na prístroji nenájdete jediné<br />

ovládacie tlaèidlo, sú tu len tri sig<strong>na</strong>lizaèné LED.<br />

Ïalej je tu prepojovací audio- a videokonektor, <strong>na</strong>pájací<br />

konektor a port pre USB 2.0.<br />

Audio- a videokonektor sa konèia <strong>na</strong> druhej strane<br />

konektormi cinch, ktoré sa pripájajú <strong>na</strong> vstup<br />

televízora. Súèasou dodávky je ešte textilné transportné<br />

puzdro a hliníkový podstavec <strong>na</strong> prevádzkovanie<br />

prehrávaèa v kolmej polohe.<br />

Pripojenie k poèítaèu je jednoduché – pri Microsoft<br />

Windows XP staèí len pripoji prepojovací kábel<br />

a ovládaè je u súèasou tohto systému. Pre staršie<br />

operaèné systémy vrátane platformy Macintosh sa<br />

ovládaèe dodávajú <strong>na</strong> priloenom CD médiu. Po inštalácii<br />

je Mboxer bený pevný disk, do ktorého mô-<br />

ete ¾ubovo¾ným spôsobom umiestòova dáta.<br />

Okrem prehrávania videa Mboxer môe slúi aj<br />

ako MP3 prehrávaè a databáza fotografií. Rov<strong>na</strong>ko<br />

je to aj bený externý pevný<br />

disk, <strong>na</strong> ktorý si môete uklada a<br />

prenáša dáta medzi rozliènými miestami.<br />

Všetko ovládanie je sústredené <strong>na</strong> dia¾kový ovládaè.<br />

Pomocou neho môete <strong>na</strong>stavi reim prehrávania<br />

a ovláda ho. Hneï po pripojení k televízoru<br />

a <strong>na</strong>stavení jeho správneho reimu uvidíte hlavnú<br />

ponuku Mboxera. Táto ponuka potom slúi <strong>na</strong> vo¾bu<br />

prezentácie – video, hudba, fotografie, playlist a <strong>na</strong>stavenie.<br />

Pri prehrávaní mono zvoli aj monos<br />

zobrazenia titulkov (ak nimi film, prirodzene, disponuje),<br />

dá sa meni aj font ich zobrazenia.<br />

Nastavi môete <strong>na</strong>pr. formát premietania – 4:3<br />

alebo 16:9, ïalej formát zvuku, jazyk OSD ovládania<br />

a pod. Na <strong>na</strong>še prekvapenie tu nie je nijaké <strong>na</strong>stavenie<br />

videa, prièom primárne <strong>na</strong>stavenie je pre<br />

normu NTSC, a nie PAL. Návod aj stránka výrobcu o<br />

monosti prepí<strong>na</strong>nia mlèali. Neskôr sme si všimli, e<br />

<strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie normy je urèené tlaèidlo <strong>na</strong> dia¾kovom<br />

ovládaèi s oz<strong>na</strong>èením N/P. Pomocou neho sa potom<br />

pohodlne prepí<strong>na</strong>jú televízne normy kódovania obrazu.<br />

Je tu viacero noriem, medzi nimi aj PAL-B, èo je pri<br />

televízoroch <strong>na</strong> Slovensku <strong>na</strong>jèastejší prípad. Pri testovaní<br />

tohto zariadenia <strong>na</strong> televízore, ktorý podporoval<br />

aj normu NTSC, sme nemali problémy so zobrazením<br />

farby bez akéhoko¾vek <strong>na</strong>stavenia.<br />

V celkovom hodnotení je Mboxer zaujímavé multimediálne<br />

zariadenie. Oplatí sa hlavne pre ¾udí, ktorí<br />

si chcú <strong>na</strong> cesty nosi filmy, fotografie alebo hudbu.<br />

Takisto ho vyuijú obchodní cestujúci, ktorí môu<br />

ma so sebou celú prezentáciu v podobe filmu a všetky<br />

doplnkové informácie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9151 Sk (7690 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Agem<br />

Výrobca: MultiChannelLabs, <strong>www</strong>.mboxer.com<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita pevného disku: 40 GB (existujú vyhotovenia<br />

od 20 po 80 GB)<br />

Podporovaný formát hudby: MP3, 32 ÷ 320 kb/s<br />

Podporovaný formát obrázkov: JPEG<br />

Podporovaný formát videa: MPEG−1,−2,−4, DivX 3.11, 4.xx,<br />

5.xx, XviD, rozlíšenie 720 × 480 bodov<br />

Prepojenie s poèítaèom: USB 2.0 (mono poui aj USB 1.1)<br />

AV konektory: A<strong>na</strong>log stereo Jack Out, Composite Video Jack Out<br />

Systémové poiadavky <strong>na</strong> pouitie: PC s procesorom Pentium<br />

II, 266 MHz, 64 MB RAM, operaèný systém Microsoft Windows<br />

98 SE, Me, 2000 a XP, Mac OS 9.2, Mac OS X 10.2.4<br />

Ako <strong>na</strong> test sieových káblov? / Cable Tester<br />

U ste niekedy robili sieový kábel pre ethernet?<br />

Potom ste to asi zaili – ak hotový kábel nepracuje<br />

správne, neviete, èo je vlastne zlé. Nedolieha koncovka<br />

alebo ste nesprávne zapojili káble? ako poveda,<br />

èasto ostáva len tzv. prezváòanie kábla <strong>na</strong>pr. pomocou<br />

ohmmetra so zvukovou sig<strong>na</strong>lizáciu. Problém býva v<br />

tom, e <strong>na</strong> takéto prezváòanie potrebujete pri kábli s<br />

koncovkou RJ-45 ve¾mi tenké konektory a ve¾a trpezlivosti.<br />

Ak je u kábel zabudovaný <strong>na</strong>pr. v káblovom<br />

¾abe a vedie medzi viacerými miestnosami, je situácia<br />

ešte komplikovanejšia. Musíte si so svojím kolegom<br />

dohovori postupnos testovania a <strong>na</strong>vyše neraz<br />

potrebujete zabezpeèi aj vzájomný telefonický kontakt.<br />

Toto všetko u¾ahèuje prístroj, ktorý sme dostali<br />

<strong>na</strong> recenziu – testovacie zariadenie pre sieové káble.<br />

Cable Tester dokáe rozpoz<strong>na</strong> správnos prepojenia,<br />

skraty medzi vodièmi, nedostatoèný kontakt,<br />

a to pre káble, ktoré sú vo¾né, ale aj zabudované <strong>na</strong><br />

mieste inštalácie. Testuje káble s koncovou RJ-45,<br />

RJ-11, no aj starší typ s koncovkou BNC (koaxiál).<br />

Zariadenie sa dodáva v koenkovom obale so zipsom.<br />

Vnútri sú dve škatu¾ky a viacero prepojovacích<br />

káblov. Hlavné testovacie zariadenie je oz<strong>na</strong>èené ako<br />

Master Cable Tester. Do tohto prístroja sa vkladá 9 V<br />

batéria (nie je súèasou dodávky). Na vrchnej strane<br />

obsahuje dva konektory RJ-45. Do nich pripojíte testovaný<br />

kábel a zapnete hlavný vypí<strong>na</strong>è. Dôleitý je<br />

pritom dvojitý rad deviatich LED diód <strong>na</strong> prednom<br />

paneli. Horný rad zodpovedá vstupnému konektoru,<br />

dolný výstupnému. Postupne sa do jednotlivých pinov<br />

<strong>na</strong> vstupnom konektore privádza prúd okolo 20<br />

mA a pod¾a toho sa rozsvecuje LED <strong>na</strong> vstupe. Pokia¾<br />

je príslušný pin <strong>na</strong> vstupnom a výstupnom konektore<br />

prepojený cez testovaný kábel, rozsvieti sa aj LED v<br />

dolnom rade. Pokia¾ sú káble prekríené, sig<strong>na</strong>lizuje<br />

sa to tým, e sa rozsvieti iný pin, ako je poradové èíslo<br />

vstupného. Ak je prepojenie vodièa nekvalitné, LED v<br />

dolnom rade sa vôbec nerozsvieti.<br />

Testovanie je moné buï manuálne prepí<strong>na</strong>èom,<br />

alebo automaticky, keï sa prepí<strong>na</strong>nie vodièov realizuje<br />

s periódou asi raz za sekundu. Otestovanie<br />

celého kábla tak trvá menej ako 10 sekúnd! Testova<br />

môete aj prekríené káble, prirodzene, musíte<br />

vedie, ako je tento typ kábla prepojený. Vyui <strong>na</strong><br />

to môete hlavne manuálny spôsob testovania.<br />

Ak je kábel <strong>na</strong>príklad u zabudovaný v káblovom<br />

vodièi, pouijete tzv. Remote Termi<strong>na</strong>tor. Je to zariadenie,<br />

ktoré umiestnite <strong>na</strong> druhý (vzdialenejší)<br />

koniec testovaného kábla. Remote Termi<strong>na</strong>tor obsahuje<br />

v podstate len LED diódy a jeden konektor<br />

RJ-45. Pri testovaní potom postupujete rov<strong>na</strong>ko ako<br />

v predchádzajúcom prípade, lene <strong>na</strong> hlavnom module<br />

máte kábel zapojený len do vstupného konektora.<br />

Na vzdialenom termináli vidíte postupnos<br />

testovania a môete si ho overi.<br />

Pomocou dodávaných káblov môete zisti kvalitu<br />

prepojenia koaxiálnych vodièov. Ide v podstate<br />

o redukciu medzi konektorom RJ-45 a BNC a v tomto<br />

prípade zisujete kvalitu prepojenia len dvoch<br />

vodièov (ivý a zem).<br />

Funkciu prístroja sme si vyskúšali <strong>na</strong> viacerých<br />

kábloch, ktoré sme u v redakcii odloili ako podozrivé.<br />

Overili sme si tak nekvalitu prepojenia niektorých<br />

vodièov, v jednom prípade sme rozpoz<strong>na</strong>li<br />

aj prekríené vodièe. Zariadenie fungovalo poèas testov<br />

bez problémov. Upozoròujeme <strong>na</strong> to, e pomocou<br />

tohto prístroja nemôete testova kábel, ktorý je <strong>na</strong><br />

jednom mieste pripojený do aktívnej siete. Mohli by<br />

ste tak poškodi testovacie zariadenie!<br />

Prístroj odporúèame hlavne administrátorom do<br />

firemného prostredia, ktorí si takto pri nefunkènosti<br />

siete ve¾mi ¾ahko overia, kde je vlastne problém.<br />

Prínos sa prejaví hlavne v šetrení èasu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3243 Sk (2725 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

Ondrej Macko<br />

72 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Dva poèítaèe <strong>na</strong> jedno príslušenstvo /<br />

Roline KVM Easy Switch w/Audio Star<br />

KVM je skratka pre Keyboard, Video,<br />

Mouse Switch. Ide o zariadenie, ktoré<br />

prepí<strong>na</strong> klávesnicu, video a myš medzi<br />

viacerými poèítaèmi. Na èo je to<br />

dobré? Predstavte si situáciu, e pracujete<br />

<strong>na</strong>raz s viacerými poèítaèmi. Vtedy<br />

èasto èakáte, kým sa nejaký proces<br />

ukonèí <strong>na</strong> jednom alebo druhom<br />

poèítaèi. Typickým príkladom je <strong>na</strong>še<br />

testovanie poèítaèov, kde jednotlivé<br />

testy trvajú aj nieko¾ko hodín. Pritom<br />

treba len obèas <strong>na</strong> monitore skontrolova,<br />

èi je všetko v poriadku, prípadne<br />

myšou potvrdi nejakú vo¾bu èi<br />

klávesnicou zada hodnotu. Ak máte<br />

ku kadému poèítaèu pripojený vlastný<br />

monitor, myš a klávesnicu, po chvíli<br />

stratíte preh¾ad o tom, èo k èomu<br />

patrí. Navyše vyaduje si to ve¾a prepojovacích<br />

káblov a všetko si iada aj<br />

priestor <strong>na</strong> pracovnom stole. KVM je<br />

zariadenie, ktoré umoní zdie¾a jeden<br />

monitor, myš a klávesnicu viacerými<br />

poèítaèmi.<br />

Zariadenie, ktoré sme mali k dispozícii,<br />

sa od bených prepí<strong>na</strong>èov líšilo<br />

tým, e chýbala tradièná prepí<strong>na</strong>cia<br />

skrinka. Roline KVM sa vyrába v podobe<br />

prepojovacieho kábla, a tak ešte<br />

viac šetrí priestor <strong>na</strong> pracovnom<br />

stole. K dispozícii sme mali zariadenie<br />

urèené pre dva poèítaèe, <strong>na</strong> predaj<br />

je však vyhotovenie aj pre štyri<br />

alebo osem poèítaèov. Riadenie prepí<strong>na</strong>nia<br />

a emulácia vstupov z myši a klávesnice<br />

boli realizované špecializovaným<br />

mikroprocesorom.<br />

Základom je centrál<strong>na</strong> èas, <strong>na</strong> ktorú<br />

sa pripojí monitor, myš, klávesnica<br />

a aj audio. Z tejto èasti vychádza dvojica<br />

káblov, ktoré sa pripájajú do dvoch<br />

PC. Na recenziu sme mali vyhotovenie<br />

s portmi PS/2 <strong>na</strong> pripojenie myši<br />

a klávesnice, existuje však aj variant<br />

s portmi USB.<br />

Ako sa vlastne prepí<strong>na</strong> medzi jednotlivými<br />

PC? Je to dobrá otázka, keï-<br />

e mechanický prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> tomto zariadení<br />

nenájdete. Odpoveï znie: Prepí<strong>na</strong>te<br />

dvojitým stlaèením klávesu<br />

Scroll Lock a sig<strong>na</strong>lizaèná dióda <strong>na</strong><br />

základnej èasti oz<strong>na</strong>muje PC, ktoré je<br />

k vašim periférnym zariadeniam práve<br />

pripojené. Tento systém pritom<br />

pracuje bez akejko¾vek inštalácie softvéru<br />

a funguje aj vtedy, ak je niektorý<br />

poèítaè vypnutý. Ak potlaèíte ¾avý<br />

a následne pravý kláves Shift, bude<br />

prepí<strong>na</strong>nie automatické, v predvolenom<br />

stave po piatich sekundách. Tento<br />

interval sa dá voli – <strong>na</strong> výber je 3,<br />

5, 10 alebo 20 sekúnd. Poèas stavu<br />

automatického prepí<strong>na</strong>nia sa však<br />

len zobrazujú informácie z jednotlivých<br />

poèítaèov, myš ani klávesnica<br />

nie sú funkèné.<br />

Vcelku je Roline KVM zariadenie<br />

vhodné pre pouívate¾ov pracujúcich<br />

s viacerými poèítaèmi <strong>na</strong>raz, <strong>na</strong>jmä<br />

pre testerov PC, pracovníkov vo vede<br />

a výskume, monitorovacie pracoviská,<br />

dátové centrály a pod. Jeho výhodou<br />

sú malé rozmery a kvalita vyhotovenia.<br />

Miernou nevýhodou je fakt,<br />

e kombináciu klávesov, ktorou sa<br />

aktivujú jednotlivé funkcie, nemono<br />

pouívate¾sky voli.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4695 Sk (3945 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: PC Business<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Prepí<strong>na</strong>nie PC: horúcimi klávesmi<br />

Maximálne podporované rozlíšenie:<br />

2048 × 1536<br />

Vyhotovenie: plast<br />

Hmotnos: 410 gramov<br />

Dåka prepojovacieho kábla: 1,2 m<br />

9/2004 PC REVUE 73

H A R D W A R E<br />

Zabezpeète sa proti strate! / Recovery Card Administer<br />

Recovery Card je rozširujúca karta<br />

PCI do poèítaèa, ktorá dokáe<br />

uschova <strong>na</strong>stavenia<br />

operaèného systému, aplikácie<br />

a dokumenty v urèitom èase.<br />

Umoòuje teda ve¾mi rýchlo<br />

sa vráti k urèitému referenènému stavu.<br />

Karta je výhodná <strong>na</strong>pr. pre internetové<br />

kaviarne, poèítaèové uèebne, ale aj v benej<br />

práci, kde si robíte bezpeènostné zálohy. Pomôe<br />

vám <strong>na</strong>pr. po vírusovom útoku alebo nevhodných<br />

zmenách v dokumentoch (hlavne mylné vymazanie<br />

s následným vyprázdnením koša).<br />

Princíp funkcie karty je zaloený <strong>na</strong> tom, e zmeny<br />

oproti referenènému stavu sa ukladajú <strong>na</strong> pevný<br />

disk. Z<strong>na</strong>mená to, e od tejto karty nemôete èaka<br />

pomoc <strong>na</strong>pr. pri kompletnej poruche pevného disku.<br />

Formátovanie disku, prípadne zme<strong>na</strong> rozdelenia<br />

HDD je po inštalácii ovládacieho softvéru štandardne<br />

zakázaná.<br />

Okrem základnej verzie karty existuje aj tzv. administrátorská.<br />

Tá umoòuje sieové klonovanie pracovných<br />

staníc a zároveò slúi ako sieová karta. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e si vytvoríte jednu referenènú inštaláciu a<br />

Fotografia ovládacieho programu pre Recovery Card –<br />

umoòuje ovládanie len pomocou klávesnice<br />

tú potom cez sie <strong>na</strong>inštalujete <strong>na</strong> viacero staníc v<br />

celom podniku. Nie je to, prirodzene, a také jednoduché<br />

– všetky pracovné stanice musia ma pevný<br />

disk rov<strong>na</strong>kého typu, ich ostatné hardvérové vybavenie<br />

by malo by tie ve¾mi podobné. Administrátorská<br />

karta môe by pripojená <strong>na</strong> port Wake on LAN <strong>na</strong><br />

základnej karte, a tak sa dá inštalova <strong>na</strong> poèítaèe aj<br />

po pracovnom èase i v zatvorenej miestnosti.<br />

RecoveryCard<br />

RecoveryAdminister<br />

Pri základnej karte Recovery Card sa vyaduje len vo¾ný port<br />

PCI. Administrátorská edícia Recovery Card umoòuje aj<br />

sieovú inštaláciu referenènej zostavy <strong>na</strong> viacerých PC.<br />

Inštalácia je jednoduchá, tentoraz vám však dôrazne<br />

odporúèame preèíta si návod <strong>na</strong> pouitie. Tu<br />

zistíte správne poradie inštalácie, ktoré treba nevyhnutne<br />

dodra. Po tom, ako zasuniete kartu do portu<br />

a <strong>na</strong>štartujete poèítaè, objaví sa hlásenie z Recovery<br />

Card o monosti inštalácie softvéru. Ako sa píše v návode,<br />

v tejto chvíli musíte program ukonèi a <strong>na</strong>jprv<br />

<strong>na</strong>inštalova ovládaè karty pre konkrétny operaèný<br />

systém. Tento postup platí <strong>na</strong> poèudovanie len pre<br />

<strong>na</strong>jnovšie operaèné systémy, pre staršie (<strong>na</strong>pr. Windows<br />

98 alebo Windows Me) je ovládaè súèasou operaèného<br />

systému. Pre novšie systémy <strong>na</strong>inštalujete<br />

ovládaè po <strong>na</strong>štartovaní OS, prièom sa ovládaè dodáva<br />

<strong>na</strong> diskete (azda ešte máte disketovú mechaniku).<br />

Následne reštartujete PC a to je u správ<strong>na</strong> chví¾a <strong>na</strong><br />

inštaláciu ovládacieho softvéru z karty. Takzvaná expresná<br />

inštalácia nepoaduje zadávanie nijakých parametrov<br />

a po ïalšom reštarte u máte PC chránené.<br />

Ovládací softvér sa spúša pred štartom operaèného<br />

systému a nemôe by <strong>na</strong>rušený problémom<br />

pri štarte sluieb alebo aplikácií z OS.<br />

Návod tie hovorí o tom, e pred inštaláciou by ste<br />

mali vyko<strong>na</strong> skenovanie a defragmentáciu HDD. Nie<br />

je to samoúèelné – záloha dát (zmeny oproti referenènému<br />

stavu) sa toti ukladajú do posledných dvoch<br />

sektorov <strong>na</strong> disku a tie by mali by k dispozícii práve<br />

pre obnovovací program a mali by by v poriadku.<br />

Rozhranie programu umoòuje základné úlohy:<br />

uloi stav OS a <strong>na</strong>èíta ho. Okrem toho môete <strong>na</strong>stavi<br />

parametre ovládania. Tu máte <strong>na</strong> výber <strong>na</strong>pr.<br />

automatickú obnovu v konkrétnom èase (<strong>na</strong>pr. kadé<br />

ráno o 8. hodine), ïalej automatickú obnovu po<br />

kadom reštarte. Takisto môete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi, ako<br />

dlho sa bude zobrazova rozhranie programu pri<br />

štarte OS (dá sa aj vôbec nezobrazova) a pre<br />

vyššiu bezpeènos je kadá vánejšia<br />

operácia chránená heslom. Patrí sem<br />

<strong>na</strong>príklad tzv. otvorený reim,<br />

ktorý pouíva administrátor systému<br />

<strong>na</strong> nevyhnutnú aktualizáciu a<br />

následné vytvorenie novej referenènej<br />

zostavy. Podobne aj formátovanie disku mono<br />

realizova len v tomto otvorenom reime.<br />

Funkciu Recovery Card sme v redakcii vyskúšali.<br />

Konkrétne sme si vytvorili inštaláciu Microsoft Windows<br />

XP, pridali sme Microsoft Office 2003, zopár<br />

pomocných aplikácií a vytvorili nieko¾ko skúšobných<br />

dokumentov. Uloili sme si referenèný stav a <strong>na</strong>schvál<br />

zaèali takou èinnosou, ako je vymazanie všetkých<br />

dokumentov s vysypaním koša alebo zmazanie systémových<br />

súborov z OS, prièom sme ignorovali varovné<br />

hlásenia. Odinštalovali sme aj zopár aplikácií. V ovládaní<br />

sme <strong>na</strong>stavili manuálnu obnovu a po reštarte<br />

sme <strong>na</strong>jprv nezadali obnovenie údajov. Microsoft Windows<br />

XP po <strong>na</strong>šich zásahoch vôbec ne<strong>na</strong>štartoval. Po<br />

ïalšom reštarte sme u obnovili údaje zo zálohy, a tak<br />

sme sa dostali k referenènému stavu – s funkèným<br />

systémom, všetkými aplikáciami i dokumentmi.<br />

Funkciu klonovania PC z karty Recovery Card<br />

Administer cez sie sme nemohli vyskúša – mali<br />

sme toti len jednu administrátorskú kartu. Tu sa<br />

však spo¾ahneme <strong>na</strong> slová dodávate¾a, e tento proces<br />

je odskúšaný.<br />

Medzi ïalšie funkcie patrí zálohovanie obsahu<br />

pamäte CMOS. Podporovanými operaènými systémami<br />

sú Microsoft DOS, Windows 95/98/Me/NT/2000<br />

/XP/2003, Linux 7.3/8.0. Rov<strong>na</strong>ko Recovery Card dokáe<br />

pracova aj so systémom s viacerými <strong>na</strong>inštalovanými<br />

operaènými systémami.<br />

Po odinštalovaní (hardvérovej i softvérovej) karty<br />

všetky dáta <strong>na</strong> disku ostávajú k dispozícii a s PC<br />

môete ïalej pracova.<br />

Ce<strong>na</strong>: základná zostava Recovery Card: 1500 Sk s DPH<br />

Recovery Card Administer: 2000 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Enter Game, Prievidza<br />

Výrobca: Returnstar Electronic Information, Èí<strong>na</strong><br />

Ondrej Macko<br />

74 PC REVUE 9/2004

Hodinky s MP3 prehrávaèom / LAKS Memory Music<br />

O hodinkách, v ktorých bol integrovaný<br />

pamäový k¾úè, sme u v PCR<br />

písali viackrát. LAKS Memory Music<br />

sú však hodinky, ktoré majú monos<br />

nielen dáta uklada, ale pokia¾ sú vo<br />

formáte MP3, tak ich aj prehráva cez<br />

pripojite¾né slúchadlá. Charakteristiku<br />

reprodukcie mono dokonca jemne<br />

upravi prostredníctvom vstavaného<br />

ekvalizéra (normal, pop, rock, jazz,<br />

classic). Okrem toho integrovaný<br />

mikrofón umoòuje <strong>na</strong>hráva aj vlastné<br />

odkazy èi poznámky vo formáte<br />

WAV (Win&Mac). Súbory MP3 a <strong>na</strong>hrávky<br />

WAV sa ukladajú oddelene do<br />

vlastných adresárov. Na ovládanie<br />

základných funkcií MP3 prehrávaèa<br />

aj <strong>na</strong>hrávaèa zvuku slúi kombinácia<br />

5 tlaèidiel. Ich funkènos je vyz<strong>na</strong>èená<br />

<strong>na</strong> displeji a èiastoène aj ráme hodiniek,<br />

take nie je nevyhnutné memorovanie<br />

z manuálu. A <strong>na</strong>vyše èinnos<br />

príslušenstvo funkcie je sig<strong>na</strong>lizovaná<br />

malým LED <strong>na</strong> obvode displeja.<br />

Poslednou funkciou je prenos dát v<br />

¾ubovo¾nom formáte a<br />

ve¾kosti, ktorá je obmedzená<br />

u len ve¾kosou<br />

internej pamäte flash. Tá<br />

sa pod¾a modelu môe<br />

pohybova od 32 do<br />

256 MB, èo umoòuje<br />

uloi u slušnú zbierku<br />

pesnièiek.<br />

Batéria je dobíjaná prostredníctvom<br />

integrovaného kábla USB, ktorý slúi<br />

aj <strong>na</strong> prenos dát a vydrí prehráva<br />

hudbu 4 a 5 hodín. Konektor USB je<br />

spolu s krátkym káblikom umiestnený<br />

do zápästného remienka a fixovaný<br />

posuvným krytom. Krátky káblik<br />

umoòuje pripoji sa k poèítaèu cez<br />

predlovací kábel USB bez potreby<br />

da hodinky dole z ruky a jednoducho<br />

transferova dáta a editova ich. V dodávke<br />

je dokonca aj náhradný káblik<br />

USB s konektorom <strong>na</strong> pripojenie k hodinkám.<br />

Kábel slúchadiel s dåkou 1,5 metra<br />

umoòuje slobodu pohybu aj poèas<br />

športovania. Slúchadlá pre pravé<br />

a ¾avé ucho sú pripojené rôzne dlhým<br />

káblom vzh¾adom <strong>na</strong> predpoklad<br />

umiestnenia hodiniek <strong>na</strong> ¾avej ruke.<br />

¼aváci, ktorí nosia hodinky <strong>na</strong> pravej<br />

ruke, majú smolu, ledae by zamenili<br />

slúchadlá pre pravé a ¾avé ucho.<br />

Takéto hodinky „štyri v jednom“<br />

sú populárne nielen pre športovcov, ale<br />

v podstate pre hocikoho, kto vyuije<br />

niektorú z funkcií a nechce so sebou<br />

aha ïalšie samostatné zariadenie.<br />

Dizajnovo ide o ve¾mi vydarené dielo,<br />

nevýhodou je káblik USB, ktorý sa niekedy<br />

uvo¾ní spod krytu. Pripojenie hodiniek<br />

k PC si jednoz<strong>na</strong>ène pýta Bluetooth.<br />

Azda v ïalšej generácii. U teraz<br />

však budete mierne šokova svoje okolie,<br />

keï vás uvidia, ako si podupkávate<br />

<strong>na</strong> hudbu prehrávanú z hodiniek alebo<br />

si robíte hlasové poznámky sklonení<br />

<strong>na</strong>d hodinkami. A James Bond by sa<br />

tie potešil...☺<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Monos <strong>na</strong>hrávania hlasno<br />

☹ Riešenie konektora USB<br />

Ce<strong>na</strong>: 32 MB: 4718 Sk s DPH<br />

64 MB: 6803 Sk s DPH<br />

128 MB: 7899 Sk s DPH<br />

256 MB: 10 497 Sk s DPH<br />

Zapoièal: LAKS<br />

Martin Drobný<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Prehrávané formáty: MP3, WMA, ADPCM<br />

Nahrávaè zvuku do pamäte: WAV (Win, Mac OS<br />

9.0 alebo vyššie)<br />

Vymenite¾ná lítiová batéria (MP3 prehrávaè),<br />

doba prehrávania asi 4 – 5 hodín, èas <strong>na</strong>bitia<br />

batérie asi 1,5 hodiny<br />

Sieový adaptér <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie lítiovej batérie<br />

Podporuje: USB 1.0/1.1, Hot Plug and Play<br />

Flash Memory USB bus−powered<br />

Prenos dát: 1000 KB/s èítanie, 920 KB/s<br />

zapisovanie WIN 98 SE, Me, 2000, XP, Linux 2.4<br />

alebo vyššie, Mac OS<br />

Ukazovate¾ dátumu, lupa <strong>na</strong>d dátumom,<br />

minerálne sklo<br />

Redukcia: z 2,5 mm <strong>na</strong> 3,5 mm (koncovka<br />

s 3,5 JACK)<br />

ivotnos batérie v hodinách: asi 3 roky<br />

Japonský strojèek hodín, nezávislý od MP3<br />

prehrávaèa

Zariadenia <strong>na</strong> pripojenie ADLS a ISDN<br />

Ob¾uba pripojenia ADSL stále rastie, <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

pribúda aj zariadení, ktoré sú <strong>na</strong> túto formu komunikácie<br />

urèené. Takisto viacero pouívate¾ov vyuíva<br />

<strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong> internet alebo videokonferenciu<br />

linku ISDN. V tomto èlánku predstavíme nieko¾ko<br />

zariadení <strong>na</strong> pokroèilé pripojenie <strong>na</strong> internet.<br />

Stav poèas automatického konfigurovania linky ST DSL<br />

AVM FRITZ!CARD DSL USB<br />

V tomto prípade ide o modem urèený pre linku<br />

ADSL. Zariadenie je externé a pripája sa pomocou<br />

portu USB. Inštalácia je ve¾mi jednoduchá – zariadenie<br />

pripojíte k poèítaèu a do mechaniky vloíte<br />

inštalaèné CD. Všetko ostatné zariadi program sám,<br />

pouívate¾ niè nekonfiguruje. Poèas inštalácie program<br />

zobrazí aj spôsob a rýchlos<br />

pripojenia.<br />

Predný panel tohto zariadenia<br />

tvoria štyri LED – USB, DSL, PPP a<br />

Info. Prvá dióda sig<strong>na</strong>lizuje pripojenie<br />

k portu USB, druhá pripojenie<br />

linky DSL. Tretia a štvrtá LED zobrazujú<br />

sig<strong>na</strong>lizáciu od poskytovate¾a.<br />

Súèasou tohto zariadenia je aj softvérové<br />

vybavenie, ktoré umoòuje <strong>na</strong>pr.<br />

monitorovanie linky, objemu prenesených<br />

údajov a podobne.<br />

Toto zariadenie sme v praktickej prevádzke<br />

ve¾mi dôsledne vyskúšali a boli sme<br />

s ním spokojní. Pripomeòme, e k DSL linke<br />

ST ponúka v akcii modem DrayTek Vigor 318,<br />

ktorý sme tie mali monos vyskúša. Zariadenie<br />

od firmy AVM sme si v porov<strong>na</strong>ní s opisovaným<br />

Modem Fritz!Card DSL USB a porov<strong>na</strong>nie jeho ve¾kosti<br />

akciovým modelom pochva¾ovali predovšetkým pre<br />

spo¾ahlivos. Fritz!Card DSL USB sme toti nemuseli<br />

pred pripojením <strong>na</strong> linku ADSL tak èasto resetova<br />

(pripája a odpája kábel USB). Rov<strong>na</strong>ko toto<br />

zariadenie pouijete aj pri pripojení ADSL <strong>na</strong> port<br />

USB v notebooku, ktorý má obyèajne obmedzený<br />

<strong>na</strong>pájací prúd do pripojeného zariadenia. Okrem<br />

DSL komunikácie podporuje toto zariadenie aj konektivitu<br />

ISDN. Môeme ho odporúèa hlavne pre<br />

domácich pouívate¾ov, ktorí rozmýš¾ajú o linke<br />

ADSL.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4190 Sk bez DPH/4986 Sk s DPH<br />

Záruka: 5 rokov<br />

AVM FRITZ!CARD DSL<br />

Na rozdiel od predchádzajúceho zariadenia v tomto<br />

prípade ide o internú kartu do poèítaèa. Umoòuje<br />

prepojenie cez ADSL, ale aj<br />

ISDN. Na jeho zadnom paneli<br />

nájdete dva komunikaèné<br />

porty – pre ISDN i ADSL.<br />

Inštalácia je taká istá ako<br />

v predchádzajúcom prípade,<br />

rov<strong>na</strong>ko je to aj<br />

s doplnkovou výbavou.<br />

Tá je urèená osobitne<br />

pre ISDN i ADSL. Pomocou<br />

nej môete sledova <strong>na</strong>pr.<br />

detaily pripojenia, aktuálny odstup<br />

signál/šum pre pripojenie ADSL<br />

AVM<br />

Fritz!Card a pod. Zaujímavá je aplikácia <strong>na</strong> meranie<br />

aktuálnej rýchlosti a latencie vy-<br />

DSL<br />

branej webovej stránky. Toto zariadenie<br />

sa môe vyui aj ako ISDN fax alebo <strong>na</strong> telefonovanie<br />

pomocou poèítaèa.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPH<br />

Záruka: 5 rokov<br />

Zistenie doby latencie <strong>na</strong> rozlièných rýchlostiach<br />

pri prepojení pomocou DSL (príklad ukazuje situáciu<br />

so stránkou <strong>www</strong>.itnews.sk)<br />

AVM BLUEFRITZ!ISDN SET<br />

Toto zariadenie je urèené pre mobilných uívate¾ov<br />

pripojenia ISDN. Pozostáva zo základòovej èasti,<br />

ktorá sa pripája <strong>na</strong> sie ISDN. Druhá èas v podobe<br />

k¾úèa USB sa pripája <strong>na</strong> notebook. Komunikácia<br />

medzi obidvoma èasami sa realizuje bezdrôtovým<br />

spôsobom s vyuitím technológie Bluetooth. Pod¾a<br />

výrobcu je dosah 100 metrov. V <strong>na</strong>šich podmienkach<br />

sme vyskúšali komunikáciu v obytnom dome<br />

a boli sme úspešní aj pri prechode cez tri steny.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e pouívate¾ môe by pripojený pomocou<br />

komunikácie ISDN a pritom sa vo¾ne pohy-<br />

76 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 293 Sk (9490 Sk bez DPH)<br />

dodatoèný bluetoothový modul: 4510 Sk (3790 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 5 rokov<br />

BlueFritz!ISDN umoòuje vyuitie ISDN pripojenia <strong>na</strong> dia¾ku;<br />

môete pripoji a sedem zariadení<br />

bova po priestore – môe posiela e-maily alebo<br />

prezera webové stránky <strong>na</strong>pr. z kuchyne alebo obývaèky.<br />

Ovládací softvér pre k¾úè USB sa dodáva so<br />

softvérom, ktorý umoòuje nájs Bluetooth<br />

základòovú stanicu a <strong>na</strong>stavi všetky potrebné<br />

vo¾by pre ISDN. Rov<strong>na</strong>ko aj dodaný softvér monitoruje<br />

aktuálnu kvalitu pripojenia. Napájanie<br />

základòovej stanice zabezpeèuje priamo adaptér<br />

<strong>na</strong> pripojenie ISDN.<br />

Sig<strong>na</strong>lizácia <strong>na</strong> obidvoch èastiach umoòuje<br />

pomocou LED kontrolova pripojenie Bluetooth a aj<br />

<strong>na</strong>pájanie. Na základòovej èasti sa <strong>na</strong>chádza ešte sig<strong>na</strong>lizácia<br />

vyuívaných dátových kanálov (B1 a B2).<br />

K zariadeniu sa dodáva jeden k¾úè pre mobilné<br />

stanice, objed<strong>na</strong> sa ich však dá nieko¾ko, a teda<br />

môete <strong>na</strong>raz komunikova z viacerých poèítaèov.<br />

Nepriamo si takto môete vytvori istú formu bezdrôtovej<br />

siete.<br />

AVM BLUEFRITZ! STARTER KIT<br />

V tomto prípade ide o zariadenie s viacerými funkciami.<br />

Umoòuje jed<strong>na</strong>k pripojenie <strong>na</strong> ISDN a dokáe<br />

ho bezdrôtovo distribuova a do siedmich<br />

pripojených poèítaèov. Z<strong>na</strong>mená to, e pripojenie<br />

ISDN <strong>na</strong> internet budete môc vyuíva aj z takých<br />

zariadení, ako je <strong>na</strong>pr. vreckový poèítaè.<br />

Okrem toho umoòuje Starter Kit aj pripojenie<br />

dvoch a<strong>na</strong>lógových zariadení (<strong>na</strong>pr. staršie typy telefónov<br />

alebo faxov). Existuje aj vyhotovenie, ktoré<br />

má zabudované a štyri a<strong>na</strong>lógové porty. Príslušné<br />

Centrálny modul <strong>na</strong> vytvorenie malej poèítaèovej siete<br />

a komunikáciu cez ISDN<br />

prepojenia nájdete <strong>na</strong> zadnom paneli zariadenia. Súèasou<br />

dodávky je jeden USB Bluetooth k¾úè, <strong>na</strong> pripojenie<br />

ostatných zariadení týmto spôsobom si treba<br />

zakúpi ïalšie k¾úèe. Okrem toho je však moné<br />

pripojenie k niektorej stanici aj pomocou klasického<br />

kábla USB.<br />

Základný modul má vlastné <strong>na</strong>pájanie a predný<br />

panel sig<strong>na</strong>lizuje <strong>na</strong>pájanie, pripojenie Bluetooth, telefonovanie<br />

a vyuívanie dátových kanálov B1 a<br />

B2.<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 483 Sk (10 490 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 5 rokov<br />

Zariadenia od firmy AVM nás potešili svojou kvalitou.<br />

Všetko fungovalo <strong>na</strong> prvé zapojenie, softvérová<br />

inštalácia bola takisto v poriadku. Výrobca<br />

si je zrejme dos istý, päroèná záruka nie<br />

je celkom štandardný jav. Existujú aj ïalšie zariadenia<br />

od tohto výrobcu, ktoré predstavíme neskôr.<br />

Ondrej Macko<br />

9/2004 PC REVUE 77

H A R D W A R E<br />

Tlaèový server /<br />

USB 2.0 High Speed Print Server<br />

Novým prírastkom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

v oblasti tlaèových serverov je USB<br />

2.0 High-Speed Print Server od firmy<br />

Roline. Je to hardvérový sieový prvok,<br />

urèený <strong>na</strong> pripojenie a zdie¾anie tlaèiarní<br />

v poèítaèovej sieti.<br />

Test, ktorému sme podrobili USB<br />

2.0 High-Speed Print Server s cie¾om<br />

maximálne zaai zariadenie, prebehol<br />

bez problémov. Zamerali sme sa<br />

predovšetkým <strong>na</strong> rýchlos prenosu súborov<br />

a schopnos zvláda tlaèové<br />

Jeho rozmery (16 × 10 cm) ho radia<br />

k <strong>na</strong>jmenším produktom tohto<br />

typu. Predný panel okrem tlaèidla reset<br />

zobrazuje informácie o stave zariadenia.<br />

Vïaka svetelným diódam<br />

mono vidie, <strong>na</strong> ktorom porte prebieha<br />

tlaè a èi je zariadenie správne<br />

fyzicky zapojené do poèítaèovej a<br />

elektrickej siete. Na pripojenie tlaèiarní<br />

sú k dispozícii dva porty USB<br />

2.0 (prípadné pouitie kábla USB1.x je<br />

samozrejmosou) a jeden paralelný<br />

port pre kábel LPT. Print server podporuje<br />

dátový prenos v poèítaèovej<br />

sieti 10/100 Mb/s, a teda vstupný<br />

sieový konektor je pre UTP koncovku<br />

RJ-45. Napájanie je <strong>na</strong> 12 V, ktoré<br />

zabezpeèuje adaptér s primeranou<br />

dåkou kábla, take (v praxi èastý)<br />

problém vzdialenosti zariadenia od<br />

elektrického <strong>na</strong>pájania je do ve¾kej<br />

miery vyriešený. Súèasou balenia<br />

okrem jednoduchého návodu <strong>na</strong> inštaláciu<br />

(ia¾, iba v angliètine, slovenskú<br />

verziu manuálu však nájdete <strong>na</strong> webovej<br />

stránke dodávate¾a) je aj inštalaèné<br />

CD. Po vloení do mechaniky<br />

zabezpeèí pohodlnú inštaláciu „krok<br />

za krokom“, ktorú zvládne aj technicky<br />

menej zdatný pouívate¾. Menu je<br />

rov<strong>na</strong>ko preh¾adné ako celý priebeh<br />

inštalácie. Pre skúsených pouívate¾ov<br />

existuje monos softvérové vybavenie<br />

<strong>na</strong>stavi manuálne. Tu sa môu plne<br />

realizova pri konfigurácii detailov.<br />

Podpora sieových protokolov je široká:<br />

od protokolu IPX cez klasické TCP/IP a<br />

NetBEUI sú dostupné aj LPR, Apple Talk<br />

a IPP. Èo sa týka ovládaèov, mnohých<br />

poteší podpora operaèných systémov<br />

Unix/Linux a Mac (od verzie 8.1). Microsoft<br />

Windows je podporovaný od<br />

verzie 95 cez NT a po Windows XP.<br />

operácie cez všetky tri porty súèasne.<br />

Kapacita prenášaných dát, ktoré sme<br />

odosielali cez sie a print server <strong>na</strong><br />

tlaèiarne <strong>na</strong>jrôznejšieho typu, sa pohybovala<br />

od 20 Kb do 4,63 MB. iadnu<br />

kolíziu sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li.<br />

Keïe niè nie je doko<strong>na</strong>lé, aj pri<br />

tomto produkte existuje chybièka<br />

krásy. Je nepopierate¾né, e paralelný<br />

port sa pomaly, ale isto vytráca z IT<br />

scény a <strong>na</strong>hrádza ho pripojenie USB.<br />

No zastúpenie, ktoré má, je ešte stále<br />

privysoké, a preto absencia druhého<br />

paralelného portu môe by obmedzením,<br />

ktoré je, samozrejme, individuálne.<br />

Závisí to od štruktúry tlaèiarní <strong>na</strong><br />

mieste, kde by sa mal print server<br />

poui. Ideálne pracovné miesto pre<br />

toto zariadenie je v malej alebo stredne<br />

ve¾kej podnikovej sieti.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Malé rozmery<br />

☺ Dostatoène dlhý <strong>na</strong>pájací kábel<br />

do elektrickej siete<br />

☹ Jeden paralelný port<br />

Ce<strong>na</strong>: 5932 Sk (4985 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: PC Business<br />

Michal Preisinger<br />

78 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

Rozum do vrecka / palmOne Zire 31<br />

Ako sme vás u informovali, spoloènos<br />

palmOne nedávno priniesla<br />

dva nové produkty. Multimediálny<br />

vreckový poèítaè Zire 71 sme<br />

predstavili u v PC REVUE è.<br />

6/2004. Druhá z noviniek sa predáva<br />

pod oz<strong>na</strong>èením Zire 31 a je<br />

urèená predovšetkým pre pouívate¾ov,<br />

ktorí h¾adajú PDA s èo<br />

<strong>na</strong>jnišou cenou.<br />

DIZAJN. Zire 31 je vyhotovený<br />

z plastovej hmoty, ktorá je v<br />

prednej èasti modrá a v zadnej<br />

biela. Displej je farebný, plocha<br />

<strong>na</strong> ruèné zadávanie z<strong>na</strong>kov<br />

Graffiti je fixná a <strong>na</strong>chádza sa<br />

pod displejom. Displej je chránený<br />

vekom z prunej hmoty. Na prednom paneli nájdete<br />

zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a dve tlaèidlá <strong>na</strong> rýchlu vo¾bu<br />

aplikácií – stretnutia/úlohy a kontakty. Na hornom<br />

paneli je priestor pre kartu SD a konektor <strong>na</strong> pripojenie<br />

slúchadiel s konektorom 3,5 mm (tie však<br />

nie sú súèasou dodávky). Takisto je tu priestor <strong>na</strong><br />

dotykové pero a infraèervený port.<br />

Na pravej strane je pod odklopným vekom port<br />

pre synchronizaèný kábel a konektor <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie<br />

batérie. Batéria je nevyberate¾ná.<br />

SOFTVÉROVÁ VÝBAVA. V tomto poèítaèi je nová<br />

verzia operaèného systému. Umoòuje <strong>na</strong>pr. farebné<br />

zvýraznenia pri oz<strong>na</strong>èovaní termínov v kalendári,<br />

ïalej si môete umiestni fotografie vašich známych<br />

priamo do kontaktov. Pribudol aj fotoalbum,<br />

fotografie si môete dáva do pozadia, otáèa ich,<br />

meni kontrast a i<strong>na</strong>k s nimi pracova. Pribudla aj<br />

SlideShow <strong>na</strong> prezentáciu všetkých fotografií v podobe<br />

filmu. Zaujímavé preto je, e Zire 31 neobsahuje<br />

digitálny fotoaparát. Fotografie do poèítaèa<br />

umiestnite hlavne cez pamäovú kartu alebo pri synchronizácii<br />

zo stolového poèítaèa. Na túto synchronizáciu<br />

slúi softvér s oz<strong>na</strong>èením Palm Desktop 4.1.<br />

Ve¾mi sa nám páèila nová funkcia Write AnyWhere,<br />

pomocou ktorej môete zadáva z<strong>na</strong>ky cez Graffiti2<br />

<strong>na</strong> ktoromko¾vek mieste<br />

displeja. Pre pracovné prostredie<br />

si môete vybra jedno<br />

spomedzi 35 farebných<br />

<strong>na</strong>stavení.<br />

Niektoré prvky z vyšších<br />

PDA sa však v Zire 31 ne<strong>na</strong>chádzajú<br />

– chýbala nám<br />

monos prepí<strong>na</strong>nia zobrazenia<br />

displeja <strong>na</strong> výšku a<br />

<strong>na</strong> šírku, ale hlavne stavová<br />

lišta v spodnej èasti<br />

displeja.<br />

POUÍVANIE A VYHOD−<br />

NOTENIE. PalmOne Zire<br />

31 je jednoz<strong>na</strong>ène vreckový<br />

poèítaè urèený pre mladšiu generáciu,<br />

ktorá má záujem o zariadenia za pomerne<br />

nízku cenu a pritom chce pracova s multimediálnou<br />

výbavou. Tak sme tento poèítaè aj testovali.<br />

Skúšali sme si prenies <strong>na</strong> SD karte rozlièné<br />

fotografie, ktoré sme si <strong>na</strong>snímali digitálnym fotoaparátom.<br />

Tie sme potom preniesli do vreckového<br />

poèítaèa a tu sme s nimi pracovali.<br />

Ïalej sme vyuívali PDA ako databázu asi 200<br />

adries, plánovali sme si pomocou neho úlohy a písali<br />

poznámky. Ïalej sme z neho urobili MP3 prehrávaè<br />

pomocou dodávanej aplikácie RealOne Player<br />

a slúchadiel. Dosahoval benú kvalitu prehrávania<br />

hudby.<br />

Na takýto spôsob práce je Zire 31 ve¾mi dobre<br />

pripravený a úplne ho zvládne. Nemôete však od<br />

neho poadova zhotovovanie fotografií a ani ob¾úbené<br />

bezdrôtové formy komunikácie. Ibae by ste<br />

pristúpili k forme realizácie týchto zariadení cez<br />

karty SDIO.<br />

Pri súvislom prehrávaní skladieb MP3 Zire 31<br />

vydral 13 hodín prevádzky, v skutoènom obèasnom<br />

pouívaní poèas pracovného dòa <strong>na</strong>ozaj vydrí<br />

<strong>na</strong> batériu celý týdeò. Náš referenèný testovací<br />

program Benchmark 2.0 zobrazil celkovú výkonnos<br />

tohto prístroja <strong>na</strong> 271 %, èo svedèí o tom,<br />

e problémy s nedostatoèným výkonom tu nebudete<br />

ma.<br />

V celkovom hodnotení je to dobrý prístroj <strong>na</strong><br />

kadodenné pouívanie. Páèi sa nám predajná ce<strong>na</strong>,<br />

mnostvo nových funkcií a v podstate aj dizajn<br />

prístroja. Nadšení sme neboli <strong>na</strong> druhej strane kvalitou<br />

displeja a pod¾a nášho názoru po èase pouívate¾<br />

stratí aj ochranný kryt <strong>na</strong> synchronizaèný port<br />

a <strong>na</strong>pájanie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7128 Sk (5990 Sk bez DPH)<br />

(slovenská lokalizácia nie je v cene)<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel 200 MHz ARM<br />

Operaèný systém: Palm OS 5.2.8<br />

Pamä: 16 MB (pre pouívate¾a vyuite¾ných 13,7 MB)<br />

Batéria: Li−Ion batérie 900 mAh, výdr <strong>na</strong> 1 týdeò<br />

Pamäová karta: SD/SDIO/MMC<br />

Prepojenia: InfraPort, USB<br />

Audio: podporované slúchadlá s konektorom 3,5 mm<br />

Základné aplikácie: DateBook, Address Book, To−Do List,<br />

Memo Pad, Note Pad, World Time, Alarm<br />

Synchronizaèný softvér: Palm Desktop 4.1 for PC and Macintosh<br />

Displej: 160 × 160 bodov, STN, vidite¾ná plocha 48 × 48 mm,<br />

65 536 farieb s podsvietením<br />

Rozmery: 112 × 74 × 16 mm<br />

Hmotnos: 116 gramov<br />

9/2004 PC REVUE 79

H A R D W A R E<br />

Zostava pre nenároèného pouívate¾a<br />

BRAVE HX802 3G2<br />

Tentoraz sme testovali zostavu Brave<br />

BlueLine 73G2, ktorá síce neobsahuje<br />

nijaké technologické novinky, ale v testoch<br />

dosahuje dobré výsledky. Zaujme<br />

hlavne cenou, ktorá je <strong>na</strong> poèítaè<br />

zaloený <strong>na</strong> platforme Intel pomerne<br />

nízka. Poèítaè obsahuje základnú<br />

dosku Intel D865PERL s èipovou súpravou<br />

Intel Springdale. Oproti svojmu<br />

predchodcovi i845 má jedno zásadné<br />

zlepšenie, a to duálny prístup<br />

k pamäti RAM. To má ve¾mi pozitívny<br />

vplyv <strong>na</strong> celkový výkon zostavy. Intel<br />

i865 je <strong>na</strong>jlacnejšia èipová súprava<br />

od Intelu, ktorá má podporu dvojkanálového<br />

reimu práce s operaènou<br />

pamäou. V zostave boli osadené dva<br />

moduly RAM s celkovou kapacitou 512 MB, ktoré<br />

však pracovali iba <strong>na</strong> efektívnej frekvencii 333<br />

MHz. Rýchlejšie pamäte by urèite prospeli výkonu<br />

celej zostavy, <strong>na</strong>jmä v spolupráci s procesorom,<br />

ktorým je Intel Pentium 4E s frekvenciou 3,2 GHz<br />

(800 MHz FSB, podpora HT), osadený v pätici<br />

Socket478. Ïalším zaujímavým prvkom zostavy je<br />

grafická karta – Gainward GeForce FX5900, 128 MB<br />

RAM. Ide o grafickú kartu s èipom NV35 s 256-bitovou<br />

šírkou pamäovej zbernice, ktorá je <strong>na</strong> trhu u<br />

pomerne dlho, ale stále poskytuje dobrý výkon pre<br />

stredne nároèného pouívate¾a. Výsledky tejto karty<br />

v testoch nájdete v èlánku Test výkonných grafických<br />

kariet v tomto èísle, kde je testovaná samostatne.<br />

Zostava ïalej obsahuje pevný disk Western<br />

Digital s rozhraním S-ATA a kapacitou 120 GB,<br />

ktorý bol testovaný aj v júnovom<br />

èísle PC REVUE. Vo vo¾be pevného<br />

disku sa takisto odrazila s<strong>na</strong>ha<br />

o minimalizovanie ceny. Výrobca<br />

si zvolil optickú mechaniku<br />

LG combo, ktorá èíta DVD s rýchlosou<br />

16× a zapisuje/prepisuje/<br />

èíta CD s rýchlosou 52×/32×/<br />

52×. Z funkènej stránky tejto<br />

mechanike nemono niè vyèíta,<br />

ale tlaèidlo <strong>na</strong> otvorenie mechaniky<br />

je trochu nepraktické. Mechanika<br />

nemá ani výstup <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

ako je to v poslednom èase<br />

zvykom. Komponenty v zostave<br />

sú dobre vyváené (s výnimkou<br />

pamäte RAM, ktorá by mohla by<br />

rýchlejšia) a poskytujú solídny výkon<br />

pri zachovaní dobrého pomeru ce<strong>na</strong>/výkon. Ocenili<br />

sme aj vyhotovenie skrinky, ktorá má v prednej<br />

èasti špeciálny panel pre konektory USB, FireWire a<br />

konektory zvukovej karty. Skrinka farebne ladí s dodávanou<br />

klávesnicou, myšou a stereoreproduktormi.<br />

Reproduktory môeme vzh¾adom <strong>na</strong> ich výkon povaova<br />

skôr za núdzové. Pre nenároèného pouívate¾a,<br />

ktorý si nepotrpí <strong>na</strong> hlasnú a kvalitnú reprodukciu<br />

hudby a iných zvukov, však bude postaèova. Vcelku<br />

môeme zostavu hodnoti ako produkt s <strong>na</strong>dpriemerným<br />

výkonom, vhodný pre mierne nároènejších<br />

pouívate¾ov. Nezaškodil by však citlivejší výber<br />

komponentov. Výsledky testov sú v tabu¾ke, rov<strong>na</strong>ko<br />

aj teploty procesora v pokoji a pri plnom zaaení.<br />

39 °C v pokoji je dobrá teplota <strong>na</strong> procesor s takouto<br />

pracovnou frekvenciou.<br />

Poèítaè s bohatou výbavou<br />

AMBITION 8400XT<br />

Na tejto zostave nás v prvom rade zaujala<br />

výbava. Tá je <strong>na</strong>ozaj nezvyèajne<br />

bohatá. Zaèneme základnou doskou,<br />

ktorá je pomerne nová – Asus A8V<br />

Deluxe Wireless Edition. Ku karte je<br />

pribalený aj wi-fi adaptér s podporou<br />

bezdrôtového pripojenia vyhovujúceho<br />

štandardu 802.11g vrátane<br />

antény. Tá je asi pä centimetrov<br />

dlhá, vybavená protišmykovou podlokou<br />

a pripája sa špeciálnym káblom<br />

k WiFi PCI karte. Zostava obsahuje aj<br />

TV tuner Asus TV FM, ktorý sme blišie<br />

opísali v júnovom èísle PC REVUE.<br />

Základná doska je urèená pre procesory<br />

AMD Athlon 64 s päticou Socket939.<br />

V pätici je osadený procesor<br />

Athlon 64 3800+ s reálnou frekvenciou 2,4 GHz.<br />

Tento procesor bol samostatne testovaný v predošlom<br />

èísle nášho èasopisu. Pamäte RAM sú z<strong>na</strong>èky<br />

Twinmos s efektívnou frekvenciou 400 MHz v zapojení<br />

Dual-channel. Na zostavu sme <strong>na</strong>inštalovali<br />

operaèný systém Microsoft Windows XP a podrobili<br />

ju sérii testov, v ktorých obstála primerane k pouitým<br />

komponentom. Trochu nás<br />

prekvapilo, e zostava k nám do redakcie<br />

prišla u pretaktovaná o 10 %.<br />

Nastavenia systému v BIOS-e sme však<br />

nemenili a testovali sme ju presne<br />

tak, ako ju dostane koncový pouívate¾.<br />

Celú zostavu môeme odporúèa<br />

pre ve¾mi nároèného pouívate¾a,<br />

ktorý poaduje od poèítaèa „všetko v<br />

jednom“. Vïaka dobrej vo¾be základnej<br />

dosky je vhodná aj pre pretaktovávaèov.<br />

Doska Asus A8V Deluxe<br />

umoòuje pretaktovanie FSB po krokoch<br />

1 MHz a <strong>na</strong> 200 % nominálnej<br />

frekvencie, teda a po 4 GHz. Zostava<br />

je <strong>na</strong>pájaná výkonným 460 W<br />

zdrojom, take nebudete musie<br />

myslie <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie pri dopåòaní<br />

ïalších komponentov. Grafická karta<br />

je z<strong>na</strong>èky Powercolor, vybavená v súèasnosti<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejším èipom od<br />

ATI – Radeon X800 Pro. Tá je osobitne testovaná v<br />

tomto èísle PC REVUE v èlánku Výkonné grafické<br />

karty.<br />

Ako zariadenie <strong>na</strong> hromadnú úschovu dát dodávate¾<br />

zvolil pole RAID typu 0 (stripping), zostavené z<br />

dvoch diskov Seagate Barracuda 160 GB, S-ATA. Škoda<br />

len, e toto pole nebolo nijako chladené, pretoe<br />

80 PC REVUE 9/2004

H A R D W A R E<br />

disky sa èiastoène aj pre zapojenie do po¾a RAID<br />

z<strong>na</strong>ène zahrievali. Optická mechanika je Lite-On<br />

SOHW812S, ktorá dokáe <strong>na</strong>pa¾ova DVD rýchlosou<br />

8×. Tá sa bude pravdepodobne da v prípade potreby<br />

pomocou upgrade firmvéru „zlepši“, èo jej pridá<br />

schopnos zapisova <strong>na</strong> dvojvrstvové médiá. Na neoficiálnych<br />

fórach sa zaèali v poslednom èase dokonca<br />

objavova oznámenia o úspešnom zápise <strong>na</strong> dvojvrstvové<br />

médiá pomocou tejto upravenej mechaniky.<br />

Nami zistené výsledky v testoch sú primerané<br />

zostave, a keïe bola zostava pretaktovaná, tak aj<br />

o pár percent lepšie ako pri pouití nominálneho<br />

taktovania komponentov. Èo sa týka softvérovej výbavy,<br />

tá zahrnuje neuverite¾ných 19 CD, medzi ktorými<br />

sa nájdu aj také herné tituly, ako Age of Mythology,<br />

Diablo II alebo NHL 2002. Medzi príslušenstvom<br />

nájdete aj myš Libra a klávesnicu a menej<br />

výkonné reproduktory.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Názov zostavy BRAVE HX802 3G2 Ambition 8400XT Space Devil<br />

Skrinka ATX ATX ATX<br />

Zdroj 300 W 460 W 350 W<br />

Pätica Socket 478 Socket 939 Socket A (Socket 462)<br />

Procesor Intel Pentium 4C AMD Athlon 64 3800+ AMD Sempron 2400+<br />

Frekvencia procesora 3,2 GHz 2,4 GHz 1,67 GHz (pretaktovaný<br />

<strong>na</strong> 2 GHz)<br />

Základná doska Intel D865PERL Asus A8V Deluxe Asus A7V600−X<br />

(podpora 802.11g WiFi)<br />

Èipová súprava Intel i865 + ICH5R Via K8T800Pro + VT8237 Via KT600 + VT8237<br />

Frekvenca FSB 800 MHz 2200 MHz 400 MHz (2 x 200 MHz)<br />

Pamä RAM PQI DDR333, 512 MB, Twinmos DDR440, 1 GB, V−Data DDR400, 512 MB, CL3<br />

Dual−channel<br />

CL2.5, Dual−channel<br />

Rozhranie ATA 2× P−ATA133, 2× S−ATA 2× P−ATA133, 2× S−ATA 2× P−ATA133, 2× S−ATA<br />

Podpora RAID Promise PDC 20378, Promise 20378RAID, Via, S−ATA RAID 0, 1, JBOD<br />

S−ATA RAID 0 S−ATA RAID 0, 1, 10<br />

Sloty pre prídavné karty AGP 8×, 5× PCI AGP 8×, 5× PCI AGP 8×, 6× PCI<br />

Porty USB 6 8 8<br />

Port FireWire 1 1 Nie<br />

Gameport Nie Nie Áno<br />

Sériový port 1 1 1<br />

Paralelný port 1 1 1<br />

Grafická karta Gainward GeForce FX5900 Powercolor Radeon X800 Pro Sapphire Radeon 9600XT<br />

Kapacita video RAM 128 MB DDR 2 256 MB DDR3 128 MB DDR<br />

S−video výstup Áno Áno Áno<br />

Sieová karta Intel 82540EM Gigabit Marvell 88E8001 Gigabit<br />

Ethernet<br />

Ethernet controller<br />

Zvuková karta SoundMax 4 XL, 6 kanálov Realtek ALC850, 8 kanálov, ADI AD1888, 6 kanálov<br />

S/PDIF out<br />

Pevný disk Western Digital, 120 GB, 2× Seagate Barracuda 2× Maxtor 80 GB, S−ATA<br />

8 MB cache, S−ATA 160 GB, S−ATA<br />

Mechanika DVD/CD LG GCC−4521B, combo Lite−On SOHW812S, combo Toshiba 5272, 8× DVD<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèka<br />

FDD mechanika Áno Áno Áno<br />

Syntetické<br />

SiSoft Sandra 2004<br />

CPU Arithmetic 13 849 14 862 11 406<br />

CPU Multi−Media 59 368 47 601 38 779<br />

Memory Bandwidth 8418 12 911 5148<br />

File system 41 359 83 152 93 829<br />

Prime95 – priemerný èas 34,46 56,45 86,23<br />

Aplikaèné<br />

PCMark 2004<br />

PCMark 2004 4780 4407 3323<br />

Procesor 4794 4464 3287<br />

Pamä 4359 5735 2283<br />

Grafika 4843 4295 2963<br />

Pevný disk 3780 6361 5022<br />

PCMark 2002<br />

Procesor 7855 7817 5976<br />

Pamä 8548 11 101 4367<br />

Pevný disk 1153 1940 2436<br />

Business Winstone 2004 21,33 28 21,3<br />

Test práce s viacerými procesmi<br />

Winrar + Outlook 5,48 16,8 19,79<br />

Teplota procesora v pokoji 39 − 39<br />

[v stupòoch Celzia]<br />

Teplota procesora pri 100 % záai 56 − 46<br />

[v stupòoch Celzia]<br />

Ce<strong>na</strong> 32 900 Sk 82 693 Sk 27 477 Sk<br />

(27 647 Sk bez DPH) (69 490 Sk bez DPH) (23 090 Sk bez DPH)<br />

Záruka 36 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov<br />

Zapoièal ProCA LIBRA Electronics Slovakia Agem<br />

9/2004 PC REVUE 81

H A R D W A R E<br />

Lacný poèítaè pre menej nároèných hráèov<br />

SPACE DEVIL<br />

Prvýkrát sme mali monos otestova<br />

poèítaèovú zostavu s procesorom<br />

AMD Sempron, ktorému sa<br />

blišie venujeme vo vloenom èlánku.<br />

V tejto zostave pracoval <strong>na</strong> frekvencii<br />

2 GHz a výrobca ho oz<strong>na</strong>èil<br />

PR 2400+. Sempron, keïe je podobný<br />

s Athlonom XP, sa osadzuje<br />

do pätice Socket A, èo ocenia <strong>na</strong>jmä<br />

pouívatelia starších základných<br />

dosiek. Tento procesor, keïe ide<br />

o novinku, je blišie opísaný vo vlo-<br />

enom èlánku. Pouitá základná<br />

doska zodpovedá cie¾ovej skupine<br />

pouívate¾ov – Asus A7V600-X, èo<br />

je jed<strong>na</strong> zo starších osvedèených<br />

základných dosiek pre platformu<br />

AMD. Nepodporuje síce dvojkanálové<br />

zapojenie pamätí RAM, ale umoòuje zapoji pevné<br />

disky do po¾a RAID. Táto funkcia bola vyuitá aj v<br />

testovanej zostave, kde boli zapojené dva pevné<br />

disky Maxtor S-ATA s kapacitou 80 GB do po¾a RAID<br />

typu 0. Pouitá pamä RAM je z<strong>na</strong>èky V-Data, osadená<br />

rovnomennými pamäovými èipmi. Táto<br />

základná doska je trochu citlivejšia <strong>na</strong> pamäte a s<br />

dvoma dodávanými 512 MB pamäovými modulmi<br />

nám robila pri testovaní problémy. Po vytiahnutí<br />

jedného pamäového modulu sa u<br />

iadne chyby nevyskytovali a takto<br />

sme aj zostavu otestovali. V základnej<br />

doske je osadená grafická karta<br />

Sapphire Radeon 9600XT, ktorá sa<br />

stále povauje za jednu z <strong>na</strong>jlepších<br />

grafických kariet vo svojej cenovej<br />

kategórii. Túto zostavu sme zvláš<br />

podrobili sérii rov<strong>na</strong>kých testov v<br />

takých istých podmienkach ako pri<br />

teste výkonných grafických kariet,<br />

aby sme zmerali jej výkon a po<br />

porov<strong>na</strong>ní s jej nástupcom X600<br />

sme zistili, e táto karta dosahuje<br />

dokonca mierne lepší výkon v aplikáciách<br />

DirectX 9. Túto zostavu<br />

môeme vïaka pouitej grafickej<br />

karte odporúèa aj pre nároènejších<br />

hráèov poèítaèových hier. Èo sa týka<br />

vyhotovenia zostavy, skrinka je ve¾mi dobre<br />

odvetraná a presvietená èervenými LED diódami.<br />

Vyhotovenie predného krytu, ktorý je takisto podsvietený,<br />

súhlasí so zameraním <strong>na</strong> mladšiu generáciu.<br />

Obidve steny skrinky ve¾mi dobre sadnú ku<br />

konštrukcii a <strong>na</strong> prednej èasti úplne dole sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú vyvedené 2 konektory pre USB príslušenstvo<br />

a 3,5" jack konektory zvukovej karty pre<br />

mikrofón a reproduktory.<br />

Space Devil (Sapphire Radeon 9600XT)<br />

3DMark 2003 3573<br />

3DMark 2003, 4× AA 2020<br />

3DMark 2001 11420<br />

Aquamark 3<br />

Procesor 5120,5<br />

Grafická karta 3879<br />

Spolu 28136<br />

GL Excess – 1024 × 768 × 32 8007<br />

CodeCreatures Benchmark<br />

1280 × 1024 22,2<br />

1024 × 768 29<br />

Quake 3 Are<strong>na</strong><br />

640 × 480 × 16 223<br />

1280 × 1024 × 32 168<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e všetky pouité komponenty<br />

patria skôr k lacnejším kusom, dosahuje celá zostava<br />

ve¾mi dobré výsledky. V teste Business Winstone<br />

Benchmark dokonca dosiahla takmer identický<br />

výsledok so zostavou Brave. No v testovaní multiprocesingu<br />

s hodnotou pribline 20 sekúnd obsadila<br />

poslednú prieèku. Túto zostavu môeme odporúèa<br />

<strong>na</strong>jmä nároènejším hráèom poèítaèových<br />

hier. Vyhotovenie a výber komponentov zodpovedá<br />

tomuto zameraniu. Na záver upozoròujeme èitate¾ov,<br />

e zostava bola testovaná pri zvýšenej frekvencii<br />

FSB z nominálnych 166 <strong>na</strong> 200 MHz. Reálny<br />

výkon tejto zostavy v nepretaktovanom stave by<br />

mal by o nieèo niší.<br />

Samuel Krošlák<br />

SEMPRON – nový lowendový procesor od AMD<br />

Najprv ve¾mi struène z nedávnej histórie: V roku<br />

1999 sa uvedením procesora AMD Athlon <strong>na</strong> trh<br />

procesorov pre stolové poèítaèe skonèila <strong>na</strong>dvláda<br />

Intelu a odvtedy tieto dve firmy neustále súperia<br />

o prvé miesto. Táto situácia sa pravdepodobne v <strong>na</strong>jblišom<br />

èase nezmení. Kadá platforma má svoje<br />

výhody aj nevýhody. AMD bolo vïaka lepšiemu pomeru<br />

ce<strong>na</strong>/výkon osadzované do lacnejších zostáv,<br />

èo však u neplatí po nástupe procesorov z<br />

radu Athlon 64, ktorými AMD získalo prvenstvo v<br />

oblasti 64-bitových procesorov pre stolové poèítaèe.<br />

Tieto procesory svojím výkonom zatlaèili<br />

Duron spolu s procesormi Athlon XP do ústrania,<br />

a preto sa AMD rozhodlo uvies <strong>na</strong> trh nástupcu<br />

Duronu s oz<strong>na</strong>èením Sempron, ktorý (z h¾adiska<br />

ceny) má by zjavne konkurentom Intel Celeron D.<br />

Z toho vyplýva, e Sempron by mal ma o nieèo<br />

niší výkon ako Athlon XP s ekvivalentným PR.<br />

Sempron by teda mal ma k Athlonu XP podobný<br />

vzah ako v Inteli Celeron k Pentiu. Na jednej strane<br />

je to dobré, pretoe procesor tejto kategórie<br />

doteraz v produktovom portfóliu AMD chýbal, ale<br />

<strong>na</strong> druhej strane to z<strong>na</strong>ène prispieva k doslova<br />

zmätku v oz<strong>na</strong>èeniach procesorov. V zmätoènom<br />

oz<strong>na</strong>èovaní AMD týmto krokom u preko<strong>na</strong>l aj<br />

dlho kritizovaný systém modelových èísel Intelu.<br />

S týmto procesorom má AMD zrejme ve¾ké plány,<br />

pretoe takmer <strong>na</strong>raz uviedol <strong>na</strong> trh širokú škálu<br />

týchto procesorov pre stolové poèítaèe aj notebooky.<br />

S menom Sempron sa budeme zrejme stretáva<br />

èoraz èastejšie. Notebookové Semprony sú<br />

zatia¾ k dispozícii od 2600+ do 3000+ a delia sa <strong>na</strong><br />

dve skupiny pod¾a spotreby. Cenovo vyššia skupi<strong>na</strong><br />

bude ma odber iba 25 W a lacnejšia skupi<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ko<br />

ako ostatné desktopové modely 62 W. Obe skupiny<br />

mobilných procesorov sú zaloené <strong>na</strong> jadre<br />

Dublin. Semprony pre stolové poèítaèe sú s jadrom<br />

Thoroughbred a osadzujú sa do pätice Socket A,<br />

take ich budete môc poui s akouko¾vek základnou<br />

doskou urèenou pre Athlon XP alebo Duron.<br />

Jedinou výnimkou (zatia¾) je Sempron 3100+ s jadrom<br />

Paris, ktorý je urèený pre Socket 754. Všetky<br />

procesory Sempron majú 256 KB pamäte L2 cache.<br />

Výnimkou sú mobilné Semprony 2600+, ktoré disponujú<br />

iba poloviènou pamäou (128 KB). Èo sa týka<br />

technológií Cool 'n Quiet a NX bit, tie budú podporované<br />

a v procesoroch Sempron 3100+ a vyšších.<br />

Podpora 64-bitových inštrukcií však Sempron v <strong>na</strong>jblišom<br />

èase neèaká.<br />

Nám sa dosal do rúk iba tzv. engeneering sample<br />

(referenèný kus) procesora Sempron 2400+ v zostave<br />

Space Devil, ktorý beal <strong>na</strong> frekvencii 2 GHz.<br />

Jadro Thoroughbred má 64 KB L1 a 256 KB L2 cache.<br />

Externá frekvencia je taká istá ako pri všetkých<br />

ostatných procesoroch Sempron v pätici Socket<br />

A – 333 MHz. Vzh¾adom <strong>na</strong> svoju nízku cenu<br />

(pribline 2000 Sk bez DPH – boxovaná verzia) dosahoval<br />

vynikajúce výkony. Vo väèšine testov bol<br />

výkon pribline <strong>na</strong> úrovni 60 % výkonu <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

procesorov od AMD aj Intelu. S takouto<br />

cenou a výsledkami si iste ve¾mi rýchlo nájde ve¾a<br />

priaznivcov. Teplota testovaného procesora bola<br />

primeraná a v testoch pri plnom zaaení vystúpila<br />

<strong>na</strong> maximálne 46 °C. Škoda, e AMD rozlíšil pätice<br />

pre notebooky a pre stolové poèítaèe. Ve¾a pouívate¾ov<br />

by iste ocenilo pri stavbe tichého poèítaèa monos<br />

osadi notebookový procesor do desktopovej<br />

dosky. Notebookové procesory toti vyarujú ove¾a<br />

menej tepla ako desktopové a netreba ich tak intenzívne<br />

chladi. Notebookové procesory Sempron sú<br />

síce tie urèené pre päticu 754 microPGA, ale tá nie<br />

je kompatibilná s päticou Socket 754 pre desktopy.<br />

Na záver môeme skonštatova, e zo Sempronu<br />

by sa mohol sta výkonnejší a lacnejší variant<br />

Celeronu D. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e ce<strong>na</strong> základných<br />

dosiek s päticou Socket A je u ve¾mi nízka, keïe<br />

ide väèšinou o staršie dosky (èipové súpravy), mô-<br />

eme Sempron cenovo citlivému zákazníkovi len<br />

odporúèa. Otázkou je, èi <strong>na</strong> zákazníka nebude<br />

pôsobi nišia ce<strong>na</strong> Sempronu oproti ekvivalentnému<br />

konkurenènému Celeronu kontraproduktívne.<br />

Dobrou vo¾bou môe by aj Sempron 3100+<br />

pre Socket 754 vïaka jeho bezproblémovému<br />

upgrade.<br />

82 PC REVUE 9/2004

A K O N A T O ?<br />

<br />

H A R D W A R E<br />

Štart poèítaèa z USB k¾úèa<br />

Na CD REVUE nájdete: MKBT 2.0,<br />

Traxdata EZ Drive 2.0, WinImage 6.1<br />

USB k¾úèe a ich funkcie<br />

Disketová mechanika je z dnešného poh¾adu<br />

archaická súèas PC. Niektorí odborníci<br />

u viackrát predpovedali jej koniec,<br />

no stále sa ešte udrala ako štandardná<br />

súèas <strong>na</strong>jmä stolových poèítaèov.<br />

Dnes by ju mohol vymeni pamä-<br />

ový k¾úè USB, niekedy <strong>na</strong>zývaný aj USB<br />

Stick, flash disk alebo flash drive. Ten<br />

technicky, bezpeènostne aj kapacitne preko<strong>na</strong>l<br />

zastaranú disketu.<br />

K¾úè USB nemá nijaké pohyblivé èasti,<br />

netreba ho chráni pred magnetickým po-<br />

¾om, je malý a ove¾a odolnejší mechanickému<br />

poškodeniu, ¾ahko prenosný, rýchlo a<br />

jednoducho pouite¾ný. Kým disketa má<br />

kapacitu 1,44 MB, k¾úè USB existuje vo<br />

vyhotoveniach od 64 do 256 MB. Kapacity<br />

<strong>na</strong>d 256 MB (512 MB, 1 GB a viac) sú zatia¾<br />

pomerne drahé. Technický rozvoj pokraèuje<br />

a nie je ïaleko èas, keï sa benými stanú aj k¾úèe s<br />

kapacitou nieko¾ko gigabajtov. Ich rýchlejšiemu rozšíreniu<br />

ani tak nebránia technické prekáky ako skôr<br />

cenový a obchodný prístup výrobcov.<br />

V tomto èlánku vás chceme oboznámi s monosou<br />

poui k¾úè USB pri štarte poèítaèa (tzv.<br />

boot) a vylúèi tak potrebu disketovej mechaniky.<br />

Naštartovanie poèítaèa z diskety je ve¾mi dôleité<br />

vtedy, keï zhavaroval systém a treba zachráni<br />

dáta. Takisto sa bez neho nezaobídeme pri delení<br />

pevného disku <strong>na</strong> viacero logických diskov (partícií)<br />

alebo zálohovaní jednotlivých logických diskov<br />

(vytváranie image).<br />

NASTAVENIE BIOS−U. Ak chceme <strong>na</strong>hradi disketovú<br />

mechaniku k¾úèom USB, treba ma v prvom<br />

rade vhodnú základnú dosku, podporujúcu nielen<br />

zariadenia USB, ale vybavenú aj BIOS-om, ktorý<br />

umoòuje štart z periférií s rozhraním USB. O tom<br />

sa presvedèíme tak, e po štarte poèítaèa prejdeme<br />

do BIOS-u (zvyèajne treba stlaèi kláves Del). V menu<br />

nájdeme poloku Advanced BIOS Features alebo<br />

Advanced, alebo Boot. Tam potom treba h¾ada pri<br />

prvom štartovacom disku First Boot Device monos<br />

USB-FDD, USB-HDD èi USB-ZIP. Univerzálne<br />

<strong>na</strong>stavenie pre všetky k¾úèe USB však neexistuje.<br />

Najvhodnejšie je skúsi <strong>na</strong>jprv USB-HDD, keby to<br />

nefungovalo, treba prejs <strong>na</strong> ïalšiu z moností.<br />

Takisto je dôleité zapnú v BIOS-e podporu USB.<br />

Skrýva sa v niektorých BIOS-och, a to <strong>na</strong>jèastejšie pod<br />

Integrated Peripherals alebo Advanced ako USB Legacy<br />

Support alebo USB Support. Zapneme<br />

ju, keï poloku prepneme <strong>na</strong> E<strong>na</strong>bled.<br />

Zapíšeme <strong>na</strong>stavenia BIOS-u, <strong>na</strong>jèastejšie<br />

oz<strong>na</strong>èené ako Save & Exit Setup. Ukáe sa<br />

okno s nápisom SAVE to CMOS and EXIT<br />

(Y/N)?, ktoré potvrdíme Y a poèítaè sa reštartuje.<br />

Výhodné je, ak máte ku k¾úèu USB aj CD<br />

s pomocnými programami. Tie vyuijeme<br />

<strong>na</strong> formátovanie k¾úèa a jeho prípravu <strong>na</strong><br />

bootovanie. Pokia¾ však toto CD nemáte,<br />

stále existuje spôsob, ako <strong>na</strong>štartova PC z<br />

k¾úèa, opíšeme ho v druhej èasti.<br />

Po <strong>na</strong>štartovaní a <strong>na</strong>èítaní systému vlo-<br />

íme do vo¾ného portu k¾úè USB a spustíme<br />

program, ktorý bol priloený ku k¾úèu.<br />

H¾adáme funkciu formátovanie, ktorá obsahuje<br />

rôzne monosti, medzi nimi druh disku<br />

(USB-HDD, USB-FDD alebo USB-ZIP), ale aj<br />

Boot <strong>na</strong> štartovanie z k¾úèa. Program k¾úè <strong>na</strong>formátuje<br />

a zapíše <strong>na</strong>ò aj systémové súbory, potrebné pri<br />

bootovaní. Následne reštartujeme poèítaè, aby sme<br />

vyskúšali, èi bude štartova z k¾úèa USB.<br />

Môe sa však sta, e štartovanie z k¾úèa USB<br />

nebude fungova, pretoe nie kadý k¾úè spolupracuje<br />

s kadou základnou doskou. Boot sa s jedným<br />

nepodarí a s druhým od iného výrobcu to pôjde bez<br />

problémov. Ïalej to vyplýva z podpory zariadení<br />

USB. Staršie základné dosky poz<strong>na</strong>jú iba normu USB<br />

1.1, nie normu USB 2.0. Preto nemusia fungova<br />

s novšími k¾úèmi s normou USB 2.0. Najhoršie je, e<br />

spomí<strong>na</strong>né obmedzenia neplatia generálne, ale kadá<br />

kombinácia základnej dosky a k¾úèa USB sa môe<br />

správa odlišne. Novšie dosky a zariadenia s podporou<br />

USB 2.0 by mali fungova bez problémov.<br />

FORMÁT A BOOT. Keby sme kúpili k¾úè bez prilo-<br />

eného programu <strong>na</strong> formátovanie, poradíme si aj<br />

bez neho. V novších operaèných systémoch, ako Windows<br />

ME, 2000 a XP, je u priamo zabudovaná Plug<br />

& Play podpora zariadení USB ako výmenných diskov<br />

a k¾úè USB sformátujeme pomocou operaèného<br />

systému. Takisto jadrá novších verzií Linuxu by disky<br />

USB mali automaticky rozoz<strong>na</strong> a podporova.<br />

Vo Windows Exploreri nájdeme disk USB a v kontextovom<br />

menu cez pravé tlaèidlo myši vyberieme<br />

funkciu formátovanie. Zvyèajne ho nebudeme potrebova,<br />

lebo disky od väèšiny výrobcov prichádzajú<br />

u sformátované. Pre Windows 98 SE výrobcovia zvyèajne<br />

priba¾ujú ovládaèe spolu s ïalšími programami<br />

a utilitami <strong>na</strong> CD. Mnohé disky USB sa dodávajú s<br />

doplnkovými programami, umoòujúcimi <strong>na</strong>príklad<br />

šifrovanie obsahu disku alebo dovo¾ujúce pouíva<br />

USB Stick ako k¾úè <strong>na</strong> zamknutie poèítaèa (bez vloeného<br />

k¾úèa USB sa poèítaè nedá spusti).<br />

Pri vytvorení štartovacieho (bootovacieho) k¾úèa<br />

USB postupujeme takto: Pri Win 98 SE kompletne<br />

sformátujeme disk USB (nepouívame rýchly –<br />

Quick – spôsob) a potom <strong>na</strong>ò v dosovskom príkazovom<br />

riadku alebo okne MS-DOS s pomocou príkazu<br />

Sys skopírujeme systémové súbory. V dosovskom<br />

riadku prejdeme <strong>na</strong> C: a následne <strong>na</strong>píšeme<br />

sys G: (ak náš k¾úè USB má oz<strong>na</strong>èenie G: – písmeno<br />

treba zmeni pod¾a toho, aké systém disku pridelil).<br />

Ak pouívame Windows 2000 alebo XP, treba<br />

postupova odlišne. Vytvoríme štartovaciu disketu<br />

– formátova A:, vytvori štartovaciu disketu MS-<br />

DOS a štart. Následne treba poui špeciálny program,<br />

ako <strong>na</strong>pr. MKBT (http://<strong>www</strong>.nu2.nu/mkbt), príkazom<br />

v MS-DOS okne urobi kópiu boot sektora<br />

(mkbt -c a: bootsect.bin) a tú prenies <strong>na</strong> k¾úè USB<br />

(mkbt -x bootsect.bin G:). Následne treba skopírova<br />

všetky súbory z diskety <strong>na</strong> k¾úè USB. Urèite<br />

poznáte aj iné programy, slúiace <strong>na</strong> kopírovanie<br />

boot sektora, veï ich je ve¾a. Dobrým internetovým<br />

zdrojom <strong>na</strong> hotové obrazy (image) štartovacích<br />

diskiet je adresa http://masterbootrecord.de/docs/boot<br />

Oz<strong>na</strong>èenie výrobku Podporované funkcie Internetová adresa<br />

Boot Šifrovanie USB 2.0 zámok PC<br />

Freecom FM−10 Pro áno áno áno nie <strong>www</strong>.freecom.com<br />

Kingston DataTraveler 2.0 áno áno áno nie <strong>www</strong>.kingston.com<br />

Sony Micro Vault USM−256U2−M2 áno áno áno áno <strong>www</strong>.mediabysony.com<br />

Transcend JetFlash 2.0 Áno 1) áno áno nie <strong>www</strong>.transcend.com.tw<br />

Traxdata EZ Drive 2.0 áno áno áno áno <strong>www</strong>.traxdata.com<br />

TwinMOS Mobile Disk Z4 áno 1) áno áno nie <strong>www</strong>.twinmos.com<br />

1) Formátovanie priloeným programom<br />

9/2004 PC REVUE 83

H A R D W A R E<br />

disketten.php. Tie mono poui s programom Win-<br />

Image (http://<strong>www</strong>.winimage.com).<br />

UITOÈNÉ PROGRAMY. Ïalšie uitoèné programy,<br />

ktoré môeme ma <strong>na</strong> k¾úèi USB pripravené a<br />

nosi ich stále so sebou, nájdeme <strong>na</strong> adrese http://<br />

<strong>www</strong>.techwriter.de/beispiel/usb-softwar1.htm. Nezapisujú<br />

niè do registrov a poui ich mono bez inštalácie,<br />

èo je <strong>na</strong> dané pouitie ve¾mi vhodné. Sú to<br />

<strong>na</strong>príklad Portable Mailer – bezplatný e-mailový<br />

klient, AIDA32 – softvér <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu poèítaèa, Filezilla<br />

– FTP klient, Star Money 4.0 Pocket – umoòuje<br />

e-banking, ïalej shareware USB Secure 2 – vïaka<br />

nemu máme stále pri sebe potrebné dokumenty,<br />

poznámky, elektronickú poštu, adresy a ob¾úbené<br />

internetové stránky. Pre pouívate¾ov Windows<br />

98 je urèená adresa http://<strong>www</strong>.techwriter.de/<br />

beispiel/usb-mem2.htm, kde nájdu ovládaèe k¾úèa<br />

USB pre tento operaèný systém. Otázky a odpovede<br />

o softvéri si mono preèíta <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.techwriter.de/thema/usb-memo.htm<br />

a o hardvéri <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>.techwriter.de/thema/usb-mem0.htm.<br />

Vyui sa dá aj ponuka zo stránky firmy Iomega<br />

(<strong>www</strong>.iomega-activedisk.com/index.jsp). Jej programové<br />

vybavenie je vhodné aj pre výrobky iných firiem.<br />

Aj <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.traxdata.com/about_Traxdata/<br />

download_center.htm firmy Traxdata sú k dispozícii<br />

programy a ovládaèe pre Windows 98 SE.<br />

Na disku USB môeme ma aj náš vyskúšaný softvér,<br />

o ktorom predpokladáme, e by sa zišiel, a máme<br />

overené, e nezapisuje niè do registrov a netreba ho<br />

inštalova. Môu to by <strong>na</strong>pr. programy <strong>na</strong> delenie pevného<br />

disku <strong>na</strong> nieko¾ko logických partícií alebo softvér<br />

<strong>na</strong> ich zálohovanie. Kadý pouívate¾ si isto vyberie aj<br />

ïalšie programové vybavenie pod¾a svojich potrieb.<br />

ZABEZPEÈENIE POÈÍTAÈA. Pomocou bootovacieho<br />

k¾úèa USB sa k <strong>na</strong>šim dátam uloeným <strong>na</strong> pevnom<br />

disku poèítaèa môe ¾ahko dosta hocikto. Preto<br />

je dôleité PC zabezpeèi pred nepovoleným prístupom.<br />

V <strong>na</strong>stavení BIOS-u dovolíme iba štart z pevného<br />

disku. V menu prejdeme do poloky oz<strong>na</strong>èenej<br />

Advanced BIOS Features, BIOS Features Setup,<br />

Advanced alebo Boot, kde pri prvom štartovacom<br />

disku 1nd Boot Device vyberieme monos pevný disk<br />

(IDE-0, HDD-0). Ïalšie monosti (2nd a 3nd Boot Device)<br />

necháme prázdne alebo zvolíme Disabled.<br />

Napokon dovolíme vstup do BIOS-u iba po zadaní hesla.<br />

V monostiach Set User Password a Set Supervisor<br />

Password vloíme rôzne heslá. Vhodné je poui kombináciu<br />

písmen a èísel a nepouíva bene vyberané<br />

heslá, ako sú osobné mená èi rôzne rodinné dátumy<br />

<strong>na</strong>rodenia. Ak heslo zabudneme, nedostaneme sa do<br />

BIOS-u ani sami, keï to budeme potrebova. Aj toto<br />

obmedzenie sa dá obís, ale väèši<strong>na</strong> bených pouívate¾ov<br />

ho neprekoná a ani pre expertov vniknutie do<br />

BIOS-u zamknutého heslom nie je vôbec jednoduché.<br />

V tabu¾ke uvádzame pod¾a nášho názoru <strong>na</strong>jdôle-<br />

itejšie funkcie, ktoré by mali by štandardnou súèas-<br />

ou <strong>na</strong>jnovších k¾úèov USB. Všetky uvádzané výrobky<br />

majú kapacitu 256 MB a podporujú normu USB 2.0.<br />

ZÁVER. U by bolo <strong>na</strong>èase zrieknu sa „babièky“ mechaniky<br />

s disketou a koneène celosvetovo prejs <strong>na</strong><br />

moderné riešenie, ako je aj k¾úè USB. Ak sa rozhodujúci<br />

výrobcovia zamerajú <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>né riešenie, disketa<br />

to bude ma definitívne zrátané. Staèí dodáva<br />

všetky k¾úèe USB s potrebným softvérom a pripravi<br />

nieko¾ko marketingových akcií <strong>na</strong> informovanie spotrebite¾ov.<br />

A keby sa ešte zníili ceny, nikto nebude<br />

váha <strong>na</strong>d zrieknutím sa disketovej mechaniky.<br />

Ján Géci<br />

Balík WiFi Ethernet Access Point<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

V súèasnosti sa bezdrôtové siete wi-fi vyskytujú<br />

prakticky vo všetkých viac èi menej obývaných<br />

miestach. Jednotliví pouívatelia, ktorí sa nemôu<br />

spoji pomocou klasickej káblovej siete, ich toti<br />

vyuívajú <strong>na</strong> zdie¾anie súborov, hranie hier i<br />

zdie¾anie pripojenia do internetu. Mnohých však<br />

odrádza nároènos tvorby takýchto sietí. V PC<br />

REVUE è. 5/2004 sme písali o balíku, ktorým sa<br />

mono jednoducho pripoji k ¾ubovo¾nému Access<br />

Pointu èi inému klientovi. Mnohí pouívatelia si<br />

však chcú vytvori vlastný Access Point, ku ktorému<br />

sa budú pripája ich známi a tvori tak väèšie siete.<br />

Na <strong>na</strong>šom trhu sa objavil dodávate¾, ktorý predáva<br />

balík všetkých potrebných zariadení <strong>na</strong> vytvorenie<br />

takéhoto Access Pointu. V balíku sa <strong>na</strong>chádza<br />

skrinka obsahujúca potrebnú elektroniku,<br />

redukciu umoòujúcu pripojenie mikrovlnného<br />

kábla k anténe, samotný kábel dlhý pä metrov a,<br />

samozrejme, aj mikrovlnnú anténu.<br />

Po zakúpení tohto kompletu treba vyko<strong>na</strong> montá<br />

a zapojenie. Napriek tomu, e pod¾a dodávate¾a<br />

vyaruje anté<strong>na</strong> v štyridsastupòovom uhle,<br />

<strong>na</strong>jvhodnejšie je <strong>na</strong>montova ju tak, aby bola medzi<br />

òou a „druhou stranou“ mikrovlnného spoja<br />

priama vidite¾nos – v prípade akýchko¾vek prekáok<br />

toti rapídne klesá kvalita dátového spojenia.<br />

Zapojenie ostatných èastí kompletu je v <strong>na</strong>jhoršom<br />

prípade otázka nieko¾kých minút. Pri<br />

tomto úkone treba zapoji adaptér starajúci sa o<br />

<strong>na</strong>pájanie Access Pointu do elektrickej siete, priskrutkova<br />

kábel vedúci od antény. Po týchto krokoch<br />

mono spoji AP pomocou klasického ethernetového<br />

kábla s poèítaèom a prikroèi k <strong>na</strong>staveniu<br />

parametrov mikrovlnného spojenia.<br />

Vïaka spojeniu Access Pointu s PC pomocou<br />

sieového kábla nie je potrebná inštalácia ovládaèov.<br />

Dá sa teda poveda, e je úplne kompatibilný<br />

s ktorýmko¾vek operaèným systémom schopným<br />

komunikova s okolím pomocou klasickej sie-<br />

ovej karty.<br />

Pred <strong>na</strong>stavením parametrov je vhodné vyko<strong>na</strong><br />

kontrolu vo¾ných kanálov. Dôvod je jednoduchý<br />

– v prípade, e by <strong>na</strong> konkrétnom kanáli u<br />

existoval iný mikrovlnný spoj, dochádzalo by k<br />

neiaducemu rušeniu a následnému zniovaniu<br />

kvality oboch spojov i prenosových rýchlostí. Vyko<strong>na</strong>nie<br />

kontroly je záleitos nieko¾kých sekúnd.<br />

Celý Access Point je toti konfigurovate¾ný výluène<br />

pomocou webového rozhrania, a tak staèí kliknú<br />

<strong>na</strong> poloku Site Survey, èo má za následok<br />

zobrazenie výpisu vo¾ných kanálov.<br />

Po tomto kroku sme si museli dohodnú s náprotivkom,<br />

<strong>na</strong> ktorom mikrovlnnom kanáli budeme<br />

komunikova, èi pouijeme šifrovanie, aké IP<br />

adresy a adresy podsiete pouijeme. Vzápätí sme<br />

spojenie bez <strong>na</strong>jmenších problémov <strong>na</strong>dviazali.<br />

Na úèel testovania sme však vyskúšali aj pripojenie<br />

v klientskom reime k inému Access Pointu.<br />

Aj tento krok prebehol jednoducho - zadali sme<br />

SSID Access Pointu, ku ktorému sme sa pripájali,<br />

a mohli sme zaèa s prenosom dát. Kvalita spoja<br />

bola pomerne dobrá – <strong>na</strong>priek vzdialenosti testovacieho<br />

Access Pointu od podomácky vyrobenej<br />

všesmerovej antény a dåke spoja pribline jeden<br />

kilometer sa nestratila ani jed<strong>na</strong> odpoveï.<br />

Jediná vec, ktorú musíme testovanému kompletu<br />

vytknú, je smerovos antény. Pod¾a nášho<br />

názoru by toti mala by anté<strong>na</strong> Acces Pointu<br />

všesmerová, aby tak bolo moné pripoji iných<br />

pouívate¾ov bez nutnosti manipulácie s anténou.<br />

Poèas dvoch mesiacov, v ktorých sme tento<br />

komplet testovali, sme však nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li výpadok<br />

dátového spoja. Preto ho môeme odporúèa<br />

kadému, kto chce takýmto bezdrôtovým spojením<br />

preklenú vzdialenos do 1,5 km. A vïaka tomu, ako<br />

aj vïaka jednoduchosti inštalácie, univerzálnosti i<br />

nízkej cene sme sa rozhodli udeli celému kompletu<br />

ocenenie Tip redakcie PC REVUE.<br />

-mh-<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Komplexnos dodávky<br />

☺ Jednoduchos inštalácie<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☹ Obmedzenie dosahu antény pribline 1,5 km<br />

☹ Smerovos antény<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Anté<strong>na</strong>: Zisk 6,9 dB, vyarovací uhol 40 stupòov,<br />

vertikál<strong>na</strong>/horizontál<strong>na</strong> polarizácia, konektor N Female,<br />

impedancia 50 ohmov, materiál ABS+AL, priemer 130 mm,<br />

hmotnos 300 gramov<br />

Wline W 3000D Double ethernet Multimode AP:<br />

rozmery 127 × 100 × 24 mm<br />

Vysielacia norma: IEEE 802.11b<br />

Frekvenèné pásmo: 2,4 – 2,484 GHz<br />

Maximál<strong>na</strong> prenosová rýchlos: 11 Mb/s<br />

Èipová súprava: Realtek<br />

Sila výstupného signálu: 18 dB<br />

Prijímacia citlivos: −82 dB/11 Mb/s<br />

Zabezpeèenie: 64/128 bit WEP<br />

Podpora: 802.1x Radius<br />

Kontrola prístupu: pomocou tabu¾ky MAC<br />

Anténny konektor: SMA reverse polarity<br />

Operaèný mód: Infrastructure, Ad−hoc,<br />

Access Point, Bridge WDS, 2× konektor LAN 10/100 Mb/s<br />

Ce<strong>na</strong>: 3927 Sk (3300 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Wifishop.sk<br />

84 PC REVUE 9/2004

Televíz<strong>na</strong> karta / TV Platinum 33 FM<br />

Test TV kariet sme zverejnili v májovom vydaní<br />

PC REVUE, do redakcie sme však dostali TV kartu<br />

s oz<strong>na</strong>èením TV Platinum 33 FM, a tak sme sa<br />

ju rozhodli otestova. Dodávka je v klasickom<br />

škatu¾ovom balení, kde nájdete okrem karty aj<br />

dia¾kový ovládaè, inštalaèné CD, prepojovací<br />

audiokábel, dve redukcie <strong>na</strong> príjem TV signálu<br />

v iných normách (<strong>na</strong>pr. NTSC), ako aj anténu<br />

<strong>na</strong> príjem FM rádia (pokia¾ máte edíciu<br />

karty rozšírenú aj o príjem FM rádia).<br />

INŠTALÁCIA KARTY. Inštalácia karty prebehla<br />

rýchlo a bez problémov. Po nej<br />

nám <strong>na</strong> pracovnú plochu pribudli<br />

nové ikony TVR, LifeView Suite<br />

a v systémovej lište sa usídlila<br />

iko<strong>na</strong> s názvom Schedule<br />

Recording.<br />

Ak po prvom spustení<br />

oèakávate nejaký ovládací<br />

panel, budete sklamaní. Niè<br />

sa nestane a vy budete márne<br />

viackrát klika <strong>na</strong> odkaz <strong>na</strong> ploche<br />

poèítaèa, niektorí pouívatelia sa stretnú<br />

aj s úplným „zmrznutím programu“. Ak <strong>na</strong>vštívite<br />

stránky výrobcu, odporúèame vám stiahnu si novú<br />

verziu aplikácie LifeView TVR, ovládaè a opravné<br />

súbory.<br />

OVLÁDACÍ PANEL. Po zopakovaní inštalácie nových<br />

ovládaèov sa koneène spustí ovládací panel.<br />

Nie je síce ve¾mi preh¾adný, ale <strong>na</strong>priek tomu sa<br />

<strong>na</strong>ò dá rýchlo zvyknú. V prípade, e sa vám pôvodný<br />

panel nepáèi, môete si jeho vzh¾ad meni.<br />

Môete si vybera z piatich moností vstupného<br />

signálu, a to Air TV, Cable TV, AV In, S-Video alebo<br />

FM Radio. Po výbere signálu pre televíziu alebo rádio<br />

sa automaticky spustí ladenie staníc, ktoré trvá<br />

zopár minút.<br />

OBRAZ A ZVUK. Kvalitu obrazu ovplyvòuje zabudovaný<br />

videodekodér a, samozrejme, aj ve¾a iných<br />

faktorov, ako sú parazitné frekvencie (vyššie harmonické<br />

a pod.) zo zdroja PC, ventilátorov zdroja,<br />

procesora a grafickej karty. Nesmieme zabudnú<br />

ani <strong>na</strong> rušivé vplyvy poèasia. Napriek všetkým<br />

týmto vplyvom sa obraz dá povaova za uspokojivý.<br />

ia¾, zatia¾ v porov<strong>na</strong>ní s klasickým televízorom<br />

ahá za kratší koniec. Platí to pre terestriálny príjem<br />

aj pre príjem po káblovom rozvode.<br />

Videodekodér automaticky zvolí videoštandard<br />

pre krajinu, ktorú mu buï zadáte ruène, alebo si ju<br />

zistí sám. Pre Slovensko je to videoštandard PAL B.<br />

Ladenie programov spustíte tlaèidlom Auto Scan<br />

v záloke Settings/TV Settings a trvá v závislosti od<br />

poètu kanálov pribline 2 a 3 minúty. Ak máte monos<br />

prijíma vysielanie iba po káblovom rozvode,<br />

v reime Cable TV sa vám <strong>na</strong>ladia iba tie programy,<br />

ktoré káblový rozvod ponúka, plus pár programov<br />

šírených aj vzduchom. Nám sa podarilo <strong>na</strong>ladi<br />

spolu 22 programov. V reime terestriálneho príjmu<br />

(Air TV) sme v Bratislave <strong>na</strong>ladili 24 kanálov.<br />

Všetkých 42 staníc šírených <strong>na</strong>ším káblovým rozvodom<br />

sa <strong>na</strong>ladilo a druhou monosou ladenia,<br />

ktorú nájdete v záloke Settings/Fully Scan. Ladenie<br />

trvalo pribline 30 minút. Naladeným programom sa<br />

dá priradi názov a, samozrejme, aj jemne doladi a<br />

uloi novú frekvenciu. Myslíme si, e jemné doladenie<br />

ve¾mi nevyuijete, pretoe dekodér to dokáe<br />

ve¾mi presne a iba by ste program viac rozladili.<br />

Prepí<strong>na</strong>nie medzi monosami vstupného signálu<br />

Air TV, Cable TV, AV In, S-Video alebo FM Radio<br />

trvá asi 18 sekúnd, èo je ve¾mi dlhý èas a vyaduje<br />

od pouívate¾a poriadnu dávku trpezlivosti.<br />

Poèet <strong>na</strong>ladených programov môe by maximálne<br />

125, èo je skutoène dos aj pre tých <strong>na</strong>jnároènejších.<br />

Samozrejme, nechýbajú ani také funkcie<br />

<strong>na</strong> úpravu obrazu, ako je jas, kontrast, sýtos èi<br />

tón farby. Poèas sledovania televízie si kedyko¾vek<br />

môete zachyti momentku vo formáte bitmapy a<br />

neskôr editova v nejakom ob¾úbenom editore<br />

alebo rovno v dodávanom programe LifeView Suite.<br />

Takisto môete zachytáva aj video v reálnom èase.<br />

V záloke Settings/Record Settings je <strong>na</strong> výber kvalita<br />

záz<strong>na</strong>mu, ako AVI, MPEG1, MPEG2, VCD, SVCD,<br />

DVD, a v LifeView Suite umoòuje zostriha videosúbory,<br />

prida rôzne efekty alebo konvertova súbory<br />

typu MPEG do AVI a <strong>na</strong>opak. Pri <strong>na</strong>plánovanom<br />

<strong>na</strong>hrávaní (Schedule recording) <strong>na</strong>stavíte zdroj<br />

signálu, deò v týdni alebo rovno dátum, èas štartu<br />

a konca záz<strong>na</strong>mu. Potom staèí, aby ste mali PC<br />

poèas záz<strong>na</strong>mu zapnuté. Len si dajte pozor <strong>na</strong> dostatok<br />

vo¾ného miesta <strong>na</strong> disku.<br />

H A R D W A R E<br />

Karta podporuje aj funkciu TimeShift,<br />

ktorá umoòuje doèasne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> èas<br />

vysielania a neskôr si ho zo záz<strong>na</strong>mu<br />

pozrie, <strong>na</strong>pr. ak si musíte niekam<br />

súrne odskoèi. Rov<strong>na</strong>ko je to<br />

dobrá pomôcka <strong>na</strong> to, aby ste sa zbavili<br />

reklamy.<br />

Príjem zvuku je buï v reime mono,<br />

alebo stereo a je dostatoène kvalitný.<br />

V jeho <strong>na</strong>staveniach je aj monos<br />

zapnutia efektu Virtual Dolby, <strong>na</strong>stavenie<br />

maximálnej úrovne hlasitosti, èo<br />

vyuijete hlavne pri reklamách.<br />

TELETEXT. Teletext integrovaný v TV tuneri<br />

síce <strong>na</strong>bieha asi 10 sekúnd, ale korektne<br />

zobrazuje diakritiku, rýchlo prepí<strong>na</strong><br />

stránky aj podstránky teletextu.<br />

Prezerané stránky sa dajú takisto<br />

uklada <strong>na</strong> disk a neskôr sa<br />

k nim môete vráti.<br />

DIA¼KOVÝ OVLÁDAÈ. Vo¾bu<br />

vstupného signálu, kanálov, zmenu<br />

hlasitosti (aj vypnutie zvuku),<br />

prepí<strong>na</strong>nie zvuku v reime<br />

mono/stereo, zmenu obrazu <strong>na</strong><br />

celú obrazovku a zapnutie a vypnutie<br />

TV tunera umoní dodávaný dia¾kový ovládaè s<br />

rozmermi kreditnej karty. Je síce v monostiach<br />

„chudobný“, ale postaèujúci, a èo je hlavné, infraèervený<br />

senzor je dostatoène citlivý. Kábel, ktorým<br />

sa senzor pripája, je dlhý asi meter, a tak môe by<br />

niekedy problém vyvies senzor <strong>na</strong> vidite¾né miesto,<br />

hlavne keï je PC umiestnené pod stolom.<br />

ZÁVER. FlyTV Platinum 33 FM od Animation Technologies<br />

je stereo TV karta, ktorá okrem sledovania<br />

televízneho vysielania, resp. videa <strong>na</strong> monitore PC<br />

umoòuje aj sledovanie teletextu, poèúvanie rádia<br />

FM, ako aj digitalizáciu videa a rádia FM do PC.<br />

Nepríjemnosti s ovládaèmi sa ukázali aj po ich<br />

update, keï sa znefunkènil príjem FM rádia. Mierne<br />

prekáa aj neustále vidite¾ný ukazovate¾ myši <strong>na</strong><br />

ploche, a to aj po prepnutí obrazu do celoobrazového<br />

módu. Zo stránky úitkovej hodnoty tak ide o<br />

vyspelý produkt, výrobca však musí dopracova<br />

ovládací softvér. Pouívate¾ má takisto monos<br />

poui niektorý z univerzálnych programov pre TV<br />

karty, ktoré sa dajú nájs <strong>na</strong> internete.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1940 Sk (1630 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Opal Multimedia<br />

František Kováè<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Procesor Pentium III 500 MHz, PIII 800 MHz alebo AMD<br />

Athlon 800 MHz (a vyššie) – pre MPEG1 spracovanie<br />

P4 1,6 GHz alebo AMD Athlon 1,6 – pre MPEG2<br />

P4 2,0 GHz alebo AMD Athlon 2,0 (a vyššie) pre DVD<br />

128 MB RAM (odporúèané 256 MB)<br />

20 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> disku<br />

OS Microsoft Windows 98 SE/2000/Me/XP<br />

PCI slot v. 2.1<br />

grafická karta s podporou DirectX 8.1<br />

zvuková karta<br />

CD−ROM mechanika alebo DVD<br />

TV anté<strong>na</strong> alebo Cable TV<br />

9/2004 PC REVUE 85

S O F T W A R E<br />

Tuèniak pre bených pouívate¾ov / Mandrakelinux 10.0<br />

Táto verzia linuxovej distribúcie neprišla<br />

s fanfárami. Pri jej príchode ani<br />

nevznikol ve¾ký rozruch ako v prípade<br />

jej <strong>na</strong>jväèšieho konkurenta Microsoft<br />

Windows XP. Po dvoch mesiacoch pouívania<br />

si však dovolíme tvrdi, e<br />

neprávom. Mandrakelinux toti svojim<br />

pouívate¾om rozhodne má èo ponúknu.<br />

FORMA DISTRIBÚCIE. Monosti <strong>na</strong>dobudnutia<br />

tejto distribúcie sú cenovo<br />

rozliène kategorizované. Prvá monos,<br />

ako Mandrakelinux získa, je<br />

úplne zadarmo (ak neprihliadame <strong>na</strong><br />

cenu za internetové pripojenie) – stiahnutím<br />

troch obrazov ISO z niektorého<br />

servera. Na Slovensku môete poui<br />

<strong>na</strong>príklad ftp.mandrake.sk. Ani pri<br />

vyuití druhej monosti netreba plati<br />

– Mandrakelinux toti mono inštalova<br />

priamo z ftp servera, èím sa dá<br />

dosiahnu zmenšenie objemu sahovaných<br />

dát. V tomto prípade toti<br />

staèí stiahnu zo servera obraz bootovacej<br />

diskety, vybra <strong>na</strong>jbliší zrkadlový<br />

server a postupova ako pri<br />

obyèajnej inštalácii.<br />

V prípade tretej monosti však u<br />

nieko¾ko bankoviek z vrecka pouívate¾a<br />

zmizne – <strong>na</strong> trhu je toti dostupná<br />

takzvaná 5-CD verzia tejto distribúcie.<br />

Slovo takzvaná sme nepouili<br />

náhodne – v balení sa <strong>na</strong>chádza toti<br />

šes 700 MB médií, ktoré obsahujú<br />

viac ako 3000 rôznych aplikácií. Šieste<br />

CD je oz<strong>na</strong>èené ako BonusCD, èím<br />

výrobca <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje aj jeho urèenie –<br />

<strong>na</strong>chádzajú sa <strong>na</strong> òom rôzne opravy a<br />

doplnky. Práve túto CD verziu slovenskej<br />

mutácie OS Mandrakelinux sme<br />

podrobili redakèným testom.<br />

Okrem spomí<strong>na</strong>ných CD sa v balení<br />

<strong>na</strong>chádza aj príruèka, ktorá zrozumite¾ne<br />

opisuje inštaláciu, základnú<br />

prácu s Mandrakelinuxom a dokonca<br />

aj monos, ako Mandrakelinux bezbolestne<br />

odstráni z poèítaèa.<br />

INŠTALÁCIA. Inštaláciu mono vyko<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> poèítaè bez operaèného systému<br />

i s <strong>na</strong>inštalovaným operaèným<br />

systémom Microsoft Windows. Ani s<br />

jednou spomenutou monosou sme<br />

pri inštalácii nemali problémy – inštalaèný<br />

program (mimochodom,<br />

preloený do slovenèiny) toti dokázal<br />

zmenši ve¾kos diskovej oblasti<br />

vyhradenej Windows èi v prípade<br />

prázdneho pevného disku sa postara<br />

o správne <strong>na</strong>formátovanie a rozdelenie<br />

partícií. Poèas inštalácie sme dostali<br />

<strong>na</strong> výber monosti, ktoré budeme<br />

poadova od PC – èi ho chceme<br />

vyuíva ako server, sieového klienta,<br />

herné PC a ïalšie. Vybrali sme monosti,<br />

ktoré nám <strong>na</strong>jviac vyhovovali,<br />

a mohli sme sledova, ako prebieha<br />

inštalácia. Pri dokonèení kopírovania<br />

súborov z jedného CD si inštalaèný<br />

program vyiadal ïalšie médium, a<br />

kým nebola inštalácia ukonèená. Tu<br />

nás trocha zamrzelo, e táto distribúcia<br />

sa nedodáva <strong>na</strong> DVD – postupná<br />

výme<strong>na</strong> piatich CD je trochu u<strong>na</strong>vujúca.<br />

Nejedného linuxového zaèiatoèníka<br />

však poteší, e inštalácia, pouívate¾ské<br />

èasti operaèného systému<br />

i väèši<strong>na</strong> programov je preloená do<br />

slovenèiny. Po inštalácii sme poèítaè<br />

reštartovali a mohli sme zaèa s prácou.<br />

NÁSTROJE OPERAÈNÉHO SYSTÉ−<br />

MU MANDRAKELINUX. Všetky konfiguraèné<br />

nástroje Mandrakelinuxu<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú v kontrolnom centre,<br />

pomocou ktorého je moné vykonáva<br />

prakticky všetko – od inštalovania,<br />

aktualizovania èi odinštalovania<br />

jednotlivých balíkov programov cez<br />

<strong>na</strong>stavenia siete alebo prístupu <strong>na</strong><br />

internet a po formátovanie èi rozdelenie<br />

pevného disku.<br />

Po spustení verzie 10.0 sa v prípade<br />

inštalácie správnych ovládaèov automaticky<br />

spustí aj KDE vo verzii 3.2.<br />

Drvivej väèšine pouívate¾ov to bude<br />

vyhovova. Mandrakelinux však mô-<br />

u inštalova aj pouívatelia so slabším<br />

poèítaèom èi menšou kapacitou<br />

RAM (<strong>na</strong>príklad Pentium II alebo AMD<br />

K6-2 taktovaný <strong>na</strong> 500 MHz so 128<br />

MB RAM). Nebolo by <strong>na</strong> škodu, keby<br />

sa inštalátor pri prvom spustení spýtal,<br />

ktorého ma<strong>na</strong>éra okien chce<br />

pouívate¾ vyuíva. Ma<strong>na</strong>ér okien<br />

sa toti stará o vzh¾ad a niektoré<br />

funkcie grafického rozhrania – <strong>na</strong>príklad<br />

dekorácie okien.<br />

Inštalátor tohto operaèného systému<br />

automaticky <strong>na</strong>inštaloval aj balík<br />

OpenOffice.org vo verzii 1.1.0, instantmessagingové<br />

nástroje Kopete,<br />

SIM (pozor, nemýli si s kartou do mobilu)<br />

èi LICQ. Takisto ponúka aj nieko¾ko<br />

webových prehliadaèov i e-mailového<br />

klienta Ximian Evolution a ve-<br />

¾a ïalších programov, ktoré nám<br />

umonili pracova s Mandrakelinuxom<br />

rov<strong>na</strong>ko, akoby sme boli v prostredí<br />

Microsoft Windows XP. K spomenutému<br />

Ximian Evolution sme<br />

však mali výhrady – neponúkal toti<br />

monosti automatického ukladania<br />

adresy, <strong>na</strong> ktorú sme odoslali e-mail.<br />

Aj práca s ním nám pripadala trochu<br />

akopád<strong>na</strong>. Okrem neho sa <strong>na</strong> CD<br />

<strong>na</strong>chádza aj OpenOffice, KOffice,<br />

GNOME Office, široká ponuka grafických<br />

rozhraní (KDE, Gnome, Window-<br />

Maker, Enlightenment, XFce, IceWM),<br />

nieko¾ko prehliadaèov WWW (Mozilla,<br />

Konqueror, Galeon), programy<br />

<strong>na</strong> prácu s grafikou a multimédiami,<br />

programy urèené <strong>na</strong> vypa¾ovanie CD<br />

a archiváciu, mnoho programov urèených<br />

<strong>na</strong> komunikáciu èi sahovanie<br />

súborov (AOL Messenger, SIM, Licq,<br />

Kopete, IRC, FTP, News) èi obsiahla<br />

elektronická dokumentácia, sèasti v<br />

slovenèine, èeštine a kompletne celá<br />

v angliètine. Prítomný je aj bitmapový<br />

grafický editor Gimp.<br />

DOSTUPNOS ÏALŠÍCH APLIKÁ−<br />

CIÍ. Pri práci s Mandrakelinuxom<br />

sme si museli zvyknú <strong>na</strong> dva fakty.<br />

Prvým bola dostupnos softvéru –<br />

nech sme chceli robi s PC èoko¾vek,<br />

vdy sme <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>šli alter<strong>na</strong>tívu<br />

k poadovanému programu. Na<br />

h¾adanie riešení problémov postaèuje<br />

pripojenie pomocou dial-up. Sahovanie<br />

bene pouívaných kancelárskych<br />

èi grafických programov je však lepšie<br />

realizova pomocou rýchlejšieho<br />

pripojenia – inštalaèné súbory sú<br />

toti zvyèajne väèšie ako 70 MB.<br />

Druhý fakt bol pre nás trochu menej<br />

príjemný. Ak nám toti nieèo nefungovalo<br />

vo Windows, staèilo, ak<br />

sme sa spýtali kolegu èi známeho, a<br />

ak sme nedostali odpoveï, pravdepodobne<br />

neexistovala. V Mandrakelinuxe<br />

existovali odpovede <strong>na</strong> všetko –<br />

museli sme ich však h¾ada <strong>na</strong> internete<br />

èi v diskusiách. Takéto otázky<br />

vznikali výluène pri objavovaní jednotlivých<br />

funkcií tohto systému. Pri<br />

benom kancelárskom èi domácom<br />

pouití sme ne<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> problém,<br />

ktorý by sme nedokázali vyrieši –<br />

staèilo èíta, èo od nás jednotlivé<br />

programy iadajú. Všetky toti boli v<br />

slovenèine.<br />

AKTUALIZÁCIA. Nijaký operaèný<br />

systém nemôe a ani nikdy nedokáe<br />

doko<strong>na</strong>le fungova bez neustáleho<br />

aplikovania rôznych záplat, opráv èi<br />

zlepšení. Výnimkou nie je ani Mandrakelinux.<br />

Monos, ako to vyko<strong>na</strong><br />

rýchlo a jednoducho, sa ukrýva v kontrolnom<br />

centre pod polokou Aktualizácia.<br />

Dozvedeli sme sa, èo všetko v<br />

<strong>na</strong>šom systéme by bolo vhodné aktualizova,<br />

a následne sme mohli zaèa<br />

so sahovaním dát. V Mandrakelinuxe<br />

sú však rôzne opravy takmer <strong>na</strong><br />

dennom poriadku, a tak sme <strong>na</strong>stavili<br />

tzv. démo<strong>na</strong>, aby pravidelne kontroloval<br />

dostupnos opráv a v prípade<br />

pozitívneho výsledku ich aj <strong>na</strong>inštaloval.<br />

PRÁCA S LINUXOM. Môeme poveda,<br />

e Mandrakelinux 10.0 je jed<strong>na</strong> z<br />

prvých distribúcií, s ktorými sa nemusí<br />

obáva pracova ani bený pouívate¾<br />

s minimálnymi skúsenos-<br />

ami s PC. Kým sme toti nechceli<br />

<strong>na</strong>stavova detaily správania operaèného<br />

systému, s príkazovým riadkom<br />

sme sa vôbec nestretli – všetko bolo<br />

moné „<strong>na</strong>klika“.<br />

ÏALŠIE DISTRIBÚCIE LINUXU.<br />

Mandrakelinux nie je jediný dostupný<br />

Linux. Linux toti pozostáva z<br />

jadra, ktoré je pre všetky druhy prakticky<br />

rov<strong>na</strong>ké, a „z toho, èo je okolo“.<br />

No práve „to, èo je okolo“, tvorí distribúciu.<br />

Èaro distribúcií je v tom, e<br />

kadá je urèená <strong>na</strong> iné úèely a neraz<br />

aj iných pouívate¾ov – <strong>na</strong>príklad Debian<br />

je urèený skôr pre servery a<br />

pokroèilých pouívate¾ov, kým SuSE<br />

sa svojím nedodriavaním niektorých<br />

linuxových štandardov s<strong>na</strong>í u¾ahèi<br />

prácu tým <strong>na</strong>jmenej skúseným.<br />

VYHODNOTENIE. Na základe <strong>na</strong>šich<br />

skúseností môeme konštatova, e<br />

dennodenné pouívanie Mandrakelinuxu<br />

doma i v práci sme zvládli bez<br />

väèších problémov. Môeme ho ohodnoti<br />

ako ve¾mi dobre prepracovaný,<br />

bezpeèný a pomerne rýchly operaèný<br />

systém s riadne ve¾kou dávkou rôznych<br />

aplikácií za cenu, ktorá sa nedá<br />

<strong>na</strong>zva i<strong>na</strong>k ako ve¾mi dobrá. A tak<br />

sme sa rozhodli udeli mu ocenenie<br />

Tip redakcie PC REVUE.<br />

Ce<strong>na</strong>: 594 Sk (499 Sk bez DPH) za 5−CD verziu<br />

Dodávate¾: AgemSoft<br />

Michal Holeš<br />

86 PC REVUE 9/2004

S O F T W A R E<br />

Rýchly prístup k programom / StartUp Organizer 2.4<br />

Poznáte to, <strong>na</strong>inštalujete nieko¾ko programov (èi u<br />

originálnych, freeware, alebo shareware) a nestaèíte<br />

sa èudova, èo všetko sa vám pri štarte poèítaèa<br />

zrazu spúša. Obyèajne ide o rôzne pomocné programy,<br />

ktoré sú zobrazené ako malá iko<strong>na</strong> v paneli<br />

tray (tray je panel s malými iko<strong>na</strong>mi <strong>na</strong>chádzajúci<br />

sa zvyèajne v pravom dolnom rohu obrazovky pri<br />

spustenom operaènom systéme Windows). Nie<br />

všetky tieto programy sú však nevyhnutne potrebné,<br />

a tak bený pouívate¾, ak sa ich chce zbavi,<br />

siahne obvykle po deštruktívnom preinštalovaní<br />

operaèného systému. Existujú však aj iné, jednoduchšie<br />

monosti. Jedno zaujímavé riešenie nájdete<br />

v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.<br />

Startup Organizer je program pre Windows<br />

95/98/Me/NT/2000/XP, ktorý poskytuje rýchly prístup<br />

ku všetkým programom, ktoré sa automaticky<br />

spustia pred alebo poèas prihlásenia sa do vášho<br />

poèítaèa s <strong>na</strong>inštalovaným operaèným systémom<br />

Windows. Pomocou programu Startup Organizer<br />

môete kontrolova, upravova, tlaèi èi doèasne<br />

vypnú také programy, ktoré by sa i<strong>na</strong>k automaticky<br />

spustili. K dispozícii je aj monos urobi zálohu<br />

konfigurácie a kedyko¾vek sa vráti k pôvodnému<br />

stavu. Funkcia Controlled Startup vám zaruèene<br />

dovolí preskoèi programy u v priebehu štartu.<br />

Staèí, ak podríte kláves [Shift] poèas prihlasovania<br />

sa do operaèného systému Windows. Takisto je moné<br />

zobrazi prompt <strong>na</strong> potvrdenie, èi sa má alebo<br />

nemá daný program spusti. Štandardne je táto<br />

funkcia vypnutá. Aktivova ju môete cez menu<br />

View | Options – záloka Controlled Startup. Ïalšia<br />

funkcia StartUp Guard deteguje neštandardné<br />

metódy spúšania aplikácií, keï Windows spustí aj<br />

bez opýtania podozrivé programy. Pouívatelia Windows<br />

NT 4.0/2000/XP môu ma prospech z novej<br />

schopnosti pracova so štartovacími konfiguráciami<br />

iných pouívate¾ov. Môete si tak prezera programy<br />

ostatných pouívate¾ov, upravova ich, pridáva<br />

nové èi presúva ich medzi jednotlivými sekciami<br />

metódou ahania (drag & drop). StartUp Organizer<br />

zobrazuje konfigurácie iných pouívate¾ov v<br />

sekciách Startup Menu a Registry (poloky Other<br />

users). Nové programy pridáte pouívate¾om len<br />

nieko¾kými kliknutiami. Program umoòuje definova<br />

poradie, v akom budú bea vaše programy.<br />

Takisto môete <strong>na</strong>stavi oneskorenie pri spúšaní<br />

programov za sebou. Jednotlivé záz<strong>na</strong>my zobrazené<br />

v pravom okne mono triedi pod¾a me<strong>na</strong>, aktivity,<br />

cesty, sekcie, dátumu alebo ve¾kosti. Rov<strong>na</strong>ká<br />

funkènos je podporovaná aj pri zobrazení Services.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Program podporuje<br />

všetky verzie operaèného systému Windows. Na<br />

optimálny beh budete potrebova poèítaè minimálne<br />

so 64 MB pamäte RAM. Po <strong>na</strong>inštalovaní spotrebuje<br />

program pribline 1,2 MB priestoru <strong>na</strong> pevnom<br />

disku.<br />

ZÁVER. Pomocou programu Startup Organizer mô-<br />

ete výz<strong>na</strong>mne skráti èas poadovaný <strong>na</strong> štart systému<br />

tak, e vypnete programy, ktoré nepotrebujete.<br />

Program môete poui aj vtedy, ak sa vám do<br />

systému <strong>na</strong>inštaluje nejaký spyware. V tomto prípade<br />

môe is o nejaký nenápadný program s príponou<br />

*.exe, ktorý sa pri kadom štarte poèítaèa<br />

spustí a vykonáva neelané èinnosti (<strong>na</strong>príklad po<br />

pripojení sa <strong>na</strong> internet a spustení prehliadaèa<br />

automaticky <strong>na</strong>staví východiskovú WWW stránku<br />

alebo otvorí nieko¾ko ïalších okien s reklamou).<br />

Navyše vám program poskytne kompletnú kontrolu<br />

<strong>na</strong>d všetkými metódami (system register, services,<br />

startup a iné), pomocou ktorých mono programy<br />

automaticky spusti. Na webovej stránke<br />

programu nájdete podporu vo forme fóra, tzv.<br />

Users Forum, a New Features Request Form. Ide o<br />

webový formulár, do ktorého môete <strong>na</strong>písa vaše<br />

návrhy <strong>na</strong> zlepšenia produktu, prípadne opis ïalších<br />

funkcií, ktoré by ste pri takomto produkte oèakávali.<br />

Ce<strong>na</strong>: 25 USD<br />

Dodávate¾: MetaProducts Software Corporation<br />

Verzia: 2.4<br />

Ve¾kos: 750 kB<br />

<strong>www</strong>: http://<strong>www</strong>.metaproducts.com/mp/mpProducts_<br />

Detail.asp?id=9<br />

Peter Gašparoviè<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

StartUp Organizer 2.4<br />

9/2004 PC REVUE 87

S O F T W A R E<br />

Lacný nástroj pre projektantov / ProfiCAD<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

ProfiCAD<br />

ProfiCAD je nástroj <strong>na</strong> kreslenie elektrotechnickej<br />

dokumentácie. Umoòuje<br />

tvorbu elektrotechnických schém,<br />

prièom obsahuje rozsiahlu databázu<br />

rozlièných prvkov. Tie môeme do vytváranej<br />

schémy jednoducho vklada a<br />

tým urýchli a zjednoduši prácu. Program<br />

je v èeskom jazyku, èo poteší hlavne<br />

tých uívate¾ov, ktorým sa ako<br />

„rozmýš¾a“ v angliètine, resp. nemèine.<br />

INŠTALÁCIA. Sharewarovú verziu<br />

programu ProfiCAD si môete stiahnu<br />

<strong>na</strong> internetovej stránke <strong>www</strong>.<br />

proficad.cz a nájdete ju aj <strong>na</strong> CD RE-<br />

VUE v tomto èísle nášho magazínu.<br />

Táto verzia oproti úplnej verzii programu<br />

neposkytuje dve funkcie, ktoré<br />

však nie sú pre prácu s týmto programom<br />

ivotne dôleité. Chýba funkcia<br />

<strong>na</strong> rozpis súèiastok (spomí<strong>na</strong>me neskôr)<br />

a tzv. Netlist – zoz<strong>na</strong>m uzlov obvodu<br />

vo formáte Racal Redac (pouíva<br />

sa <strong>na</strong> generovanie plošných spojov).<br />

Doba pouívania skúšobnej verzie<br />

programu je <strong>na</strong> rozhodnutí pouívate¾a,<br />

autor sa spolieha <strong>na</strong> ich poctivos.<br />

Pri <strong>na</strong>šom pouívaní sa sharewarová<br />

verzia prejavila takým efektom, e<br />

po dlhšom pouívaní programu sa jej<br />

èinnos spomalila.<br />

Pracovná plocha programu ProfiCAD – editor elektrotechnických schém<br />

Príjemne nás prekvapila ve¾kos inštalaèného<br />

súboru (nieèo málo <strong>na</strong>d<br />

2 MB). Po <strong>na</strong>inštalovaní programu<br />

jeho ve¾kos aj s databázou a príkladmi<br />

schém nepresiahla 7 MB.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Hardvérové<br />

poiadavky <strong>na</strong> program Profi-<br />

CAD sú Pentium 400 MHz, 128 MB<br />

pamäte RAM. Program pracuje pod<br />

systémami Microsoft Windows 2000/<br />

XP. Pod¾a údajov výrobcu takáto konfigurácia<br />

postaèuje aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>kreslenie<br />

schém s 1000 a viac súèiastkami. My<br />

sme program prevádzkovali <strong>na</strong> poèítaèi<br />

s procesorom Athlon 1600+,<br />

256 MB RAM pod OS Windows XP<br />

Professio<strong>na</strong>l, kde beal bez akýchko¾vek<br />

problémov. V prípade operaèného<br />

systému Windows 95/98 nemono<br />

poui niektoré grafické objekty,<br />

konkrétne zaoblený obdånik, kruhový<br />

výsek a kruhový úsek.<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. Rozhranie<br />

programu predstavuje hlavné okno<br />

<strong>na</strong> kreslenie schémy, v pravej èasti sú<br />

dve okná s databázou prvkov. Program<br />

sa ovláda pomocou hlavného<br />

menu a pomocných líšt s ikonkami<br />

funkcií. Okno <strong>na</strong> kreslenie schémy je<br />

dostatoène ve¾ké a aj <strong>na</strong> monitore s<br />

menším rozlíšením sa s programom<br />

pracuje pohodlne.<br />

Databáza je preh¾adne zoradená<br />

<strong>na</strong> skupiny a podskupiny prvkov. Po<br />

výbere podskupiny sa v dolnom okne<br />

databázy zobrazia jednotlivé prvky,<br />

z ktorých môeme kliknutím vybra<br />

konkrétny prvok. Pred jeho vloením<br />

do schémy ho môeme otáèa pomocou<br />

pravého tlaèidla myši. Jednotlivé<br />

prvky sa tvoria ako objekty, prièom<br />

kadý má svoj názov, popis, prípadne<br />

ïalšie parametre. Parametre prvku sa<br />

dajú ¾ubovo¾ne upravova. Ak vyberieme<br />

iba názov alebo typ prvku,<br />

môeme ho po ploche ¾ubovo¾ne presúva,<br />

prièom stále zostáva priradený<br />

k danému prvku. Prvky, ktoré pouí-<br />

88 PC REVUE 9/2004

Pracovná plocha ProfiCAD – editor súèiastok<br />

Databáza súèiastok pripravená <strong>na</strong> tlaè<br />

vame èasto, môeme jednoduchým<br />

pretiahnutím vloi do listu Ob¾úbené,<br />

aby sme pri kadom ich pouití<br />

nemuseli prezera celú databázu.<br />

Prvky, ako sú integrované obvody<br />

(IO), transformátory èi hradlá, vkladáme<br />

pomocou funkcie Vloi z hlavného<br />

menu. Tieto prvky sa vyz<strong>na</strong>èujú<br />

tým, e si ich môe uívate¾ pred vlo-<br />

ením do schémy ¾ubovo¾ne <strong>na</strong>definova.<br />

Pri IO môe pouívate¾ voli z<br />

ve¾kého mnostva vopred definovaných<br />

IO alebo si vytvorí vlastný obvod<br />

definíciou poètu vstupov a výstupov<br />

a ich popisom. Pri transformátoroch<br />

môe pouívate¾ definova poèet<br />

primárnych a sekundárnych vinutí,<br />

ako aj spôsob <strong>na</strong>kreslenia jadra transformátora.<br />

Jednotlivé prvky prepájame pomocou<br />

funkcie Spoj. Zaèiatok a koniec<br />

spoja sa indikuje èervenou bodkou po<br />

priblíení k miestam spojenia. Pri presunoch<br />

prvkov sa spoje zapamätajú a<br />

automaticky sa prekres¾ujú k novému<br />

umiestneniu prvku. V programe však<br />

nie je ošetrené, kadia¾ jednotlivé spojovacie<br />

èiary <strong>na</strong>ozaj vedú. Èasto sa<br />

nám stalo, e po presunutí prvku spojovacia<br />

èiara viedla pod prvkom alebo<br />

po jeho okraji. Vtedy sme boli nútení<br />

spoj vymaza a <strong>na</strong>kresli znovu.<br />

Ak potrebujeme do výkresu nieèo<br />

dokresli, sú nám k dispozícii rôzne<br />

grafické objekty (èiara, krivka, obdånik<br />

a ïalšie). Nevýhodou programu je<br />

to, e také parametre objektov, ako<br />

sú typ a hrúbka èiary, spôsob jej zakonèenia,<br />

farba a výplò objektu, je<br />

moné zadáva a po ich vloení do<br />

výkresu. Pritom tieto úkony sa musia<br />

realizova po jednom, teda nedajú sa<br />

<strong>na</strong>raz zmeni viaceré vloené objekty.<br />

ProfiCAD tie umoòuje orámovanie<br />

výkresu a zadanie popisového po-<br />

¾a, èo je výhoda. Ako nevýhodu hodnotíme,<br />

e nemono editova typ<br />

rámèeka a popisového po¾a, prípadne<br />

si vytvori vlastné štýly. Táto funkcia<br />

bude hlavne pouívate¾om z firemného<br />

prostredia chýba. Podobne<br />

nám chýbala aj funkcia <strong>na</strong> vloenie<br />

obrázka do výkresu, ktorá sa èasto<br />

vyuíva <strong>na</strong> vloenie loga firmy.<br />

Pri tlaèi výkresu nám program ponúka<br />

nieko¾ko volite¾ných formátov<br />

výkresu, kde <strong>na</strong>jväèší je 4 × A4 (2 ×<br />

2). Tlaè sme testovali <strong>na</strong> rôznych typoch<br />

tlaèiarní a s tlaèovými výstupmi<br />

sme boli spokojní.<br />

Pozitívne sme hodnotili <strong>na</strong>dštandardné<br />

funkcie ProfiCAD-u, <strong>na</strong>pr. rozpis<br />

súèiastok. V tomto prípade do súboru<br />

TXT program vypíše všetky súèiastky<br />

s názvami a hodnotami. Ïalšou<br />

príjemnou funkciou je export <strong>na</strong>kresleného<br />

výkresu do súboru .PNG<br />

alebo .BMP. Rov<strong>na</strong>ko je podporovaný<br />

aj formát vektorového formátu EMF.<br />

Tak si môeme hotovú schému prezrie<br />

<strong>na</strong> ¾ubovo¾nom poèítaèi.<br />

DOPÅÒANIE DATABÁZY PRVKOV.<br />

Pri inštalácii ProfiCAD-u sa zároveò<br />

<strong>na</strong>inštaluje aj program <strong>na</strong> editáciu<br />

databázy. V òom môeme jed<strong>na</strong>k pridáva<br />

nové skupiny prvkov, podskupiny<br />

a nové prvky alebo upravova<br />

pôvodné. Prvok <strong>na</strong>kreslíme pomocou<br />

kresliacich nástrojov, priradíme mu<br />

pripojovacie body (spomí<strong>na</strong>né èervené<br />

bodky pri spájaní súèiastok), meno,<br />

typ a ïalšie parametre. Pozitívne<br />

hodnotíme hlavne monos preh¾adného<br />

vytlaèenia celej databázy s presným<br />

urèením prvku.<br />

ZÁVER. Program ProfiCAD je pod¾a<br />

nášho názoru dobrá pomôcka <strong>na</strong><br />

kreslenie technickej dokumentácie.<br />

Má minimálne hardvérové nároky a<br />

hlavne svojou cenou sa stáva zaujímavým<br />

pre širokú sféru pouívate¾ov.<br />

Predstavuje lacný nástroj, ktorý<br />

umoní jednoduchú tvorbu projektovej<br />

dokumentácie.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos ovládania<br />

☺ Nízke hardvérové poiadavky<br />

☺ Nadobúdacia ce<strong>na</strong><br />

☹ Absencia niektorých funkcií<br />

☹ Obmedzená funkènos pod W95/98<br />

Ce<strong>na</strong>: okolo 7520 Sk (6320 Sk bez DPH),<br />

zvláštne ceny pri pouití <strong>na</strong> neziskovú èinnos<br />

a pre multilicencie<br />

Zapoièal: ProfiCAD<br />

Peter Valachoviè<br />

9/2004 PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

T E S T O V A L I S M E<br />

Porov<strong>na</strong>nie videokodekov / 2. èas<br />

V prvej èasti tohto dvojdielneho èlánku o videokodekoch<br />

sme struène predstavili <strong>na</strong>jèastejšie pouívané<br />

videokodeky a princíp ich fungovania. V pokraèovaní<br />

prejdeme ku konkrétnym testom jednotlivých<br />

kodekov a priblíime vám <strong>na</strong>jèastejšie scenáre<br />

ich pouitia.<br />

Bení pouívatelia v domácom prostredí vyuijú<br />

videokodeky <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> skopírovanie DVD média<br />

<strong>na</strong> zálohovacie úèely alebo skomprimovanie videozáz<strong>na</strong>mu<br />

získaného z videokamery èi z iného<br />

a<strong>na</strong>lógového/digitálneho zdroja (<strong>na</strong>pr. TV). Na tieto<br />

ciele sú ideálne kodeky, ktoré sú zaloené <strong>na</strong> MPEG<br />

4 a tie budeme (okrem iného) v tomto èlánku testova.<br />

Ako sme spomenuli v prvej èasti, videokodeky<br />

slúia <strong>na</strong> kompresiu videozáz<strong>na</strong>mu, èím sa nieko¾kokrát<br />

zmenší objem dát, aby sa s ním dalo v poèítaèi<br />

lepšie manipulova. Ten istý videokodek, ktorým<br />

je video skomprimované, budete potrebova aj<br />

<strong>na</strong> jeho prehratie. Videokodek sa obyèajne skladá z<br />

dvoch èastí: enkodér, ktorý video dokáe skomprimova,<br />

a dekodér, ktorý takto skomprimované video<br />

dokáe prehra. Existujú aj špeciálne kodeky, ktoré<br />

fungujú len ako enkodér alebo len ako dekodér.<br />

AKO DOSTA VIDEO DO POÈÍTAÈA. Ak uvaujeme,<br />

e video = film, <strong>na</strong>jkvalitnejší zdroj filmu,<br />

aký je u nás dostupný, je jeho DVD verzia. DVD je<br />

u komprimované kodekom MPEG 2. To nie je<br />

ideálne, pretoe ak chcete film znovu komprimova<br />

(rekompresia), dôjde k umocneniu neiaducich rušivých<br />

artefaktov a zníi sa kvalita. Našastie DVD<br />

sú <strong>na</strong>hrávané kompresiou MPEG 2 s dostatoène<br />

ve¾kou kvalitatívnou rezervou, take zníenie kvality<br />

nie je kritické. Samozrejme, keby ste mali k dispozícii<br />

štúdiovú verziu toho istého filmu a skúsili ju<br />

skomprimova rov<strong>na</strong>kým spôsobom, výsledok by<br />

bol pravdepodobne lepší. Rozdiel medzi DVD a štúdiovou<br />

verziou filmu po (re)komprimácii však nie je<br />

a taký vidite¾ný, aby sa takýto postup vyuíval.<br />

Navyše dosta sa k štúdiovej verzii filmu nie je jednoduchá<br />

záleitos. Máme teda DVD film, ktorý<br />

potrebujeme <strong>na</strong>jprv dosta do poèítaèa, aby sme s<br />

ním mohli ïalej pracova. Súbory s filmom z DVD<br />

sa nedajú jednoducho skopírova do poèítaèa, pretoe<br />

sú chránené ochranným algoritmom CSS. Ten<br />

sa dá u dnes bez problémov obís tzv. ripovacími<br />

programami. Tento postup je legálny, ak robíte<br />

kópiu originálu, ktorý vlastníte. Detailný postup,<br />

ako dosta obsah DVD <strong>na</strong> pevný disk, nájdete v<br />

aprílovom èísle PC REVUE v èlánku Ako <strong>na</strong> kopírovanie<br />

DVD. Druhý <strong>na</strong>jèastejší spôsob získania<br />

videozáz<strong>na</strong>mu je z videokamery. Ak je videokamera<br />

digitál<strong>na</strong>, postup je ve¾mi jednoduchý. Kameru<br />

spojíte s poèítaèom <strong>na</strong>jèastejšie pomocou FireWire<br />

(1394) a údaje z nej bez straty kvality prenesiete do<br />

poèítaèa. Bez straty kvality preto, lebo celá cesta,<br />

ktorú videozáz<strong>na</strong>m vykoná, je digitál<strong>na</strong>. Ak máte<br />

a<strong>na</strong>lógovú kameru, situácia je o nieèo komplikovanejšia,<br />

pretoe pri prevode záz<strong>na</strong>mu z a<strong>na</strong>lógovej<br />

formy do digitálnej musí zákonite prís aspoò k minimálnej<br />

strate kvality. Video z a<strong>na</strong>lógovej kamery<br />

do poèítaèa dostanete buï pomocou grafickej karty<br />

s podporou a<strong>na</strong>lógového videovstupu (VIVO),<br />

pomocou TV tunera, alebo špeciálneho zariadenia<br />

<strong>na</strong> spracovanie videa. V akej kvalite sa vám podarí<br />

zachyti a<strong>na</strong>lógové video do poèítaèa, to závisí od<br />

mnohých faktorov. Ak máte špeciálne zariadenie<br />

Ukáky neiaducich artefaktov pri stratovej kompresii – z¾ava: blocking artefacts, mosquitoes<br />

<strong>na</strong> zachytávanie a<strong>na</strong>lógového videa, tak sa môete<br />

dopracova k ve¾mi dobrým výsledkom aj touto cestou.<br />

Ak sme u video – èi u z DVD skomprimované<br />

pomocou MPEG 2, alebo nekomprimované z iného<br />

zdroja – dostali do poèítaèa, musíme vybra <strong>na</strong>jvhodnejší<br />

kodek, ktorým by sme ho skomprimovali.<br />

VÝBER KODEKU. Hneï zo zaèiatku sa musíme zamyslie<br />

<strong>na</strong>d <strong>na</strong>jdôleitejšou vecou, a to urèením<br />

cie¾ového zariadenia, <strong>na</strong> ktorom sa bude videozáz<strong>na</strong>m<br />

prehráva. Keïe tento èlánok je urèený <strong>na</strong><br />

porov<strong>na</strong>nie kodekov pre domáce potreby, predpokladáme,<br />

e cie¾ovým zariadením bude buï poèítaè,<br />

alebo stolový DVD prehrávaè. Ak chcete video prehráva<br />

<strong>na</strong> poèítaèi, máte takmer neobmedzené monosti<br />

– obmedzením je len výkon poèítaèa. Menej<br />

výkonné stroje toti nemusia vdy bez problémov<br />

prehra akýko¾vek skomprimovaný záz<strong>na</strong>m. Ako<br />

príklad uvedieme pripravovaný kodek od Microsoftu<br />

WMV HD DVD, ktorý <strong>na</strong> prehratie potrebuje<br />

procesor s frekvenciou minimálne 2,4 GHz. To je<br />

však ešte pomerne vzdialená budúcnos. Na prehratie<br />

väèšiny videozáz<strong>na</strong>mov skomprimovaných<br />

pomocou kodeku zaloeného <strong>na</strong> MPEG 4, ktorým sa<br />

budeme v tomto èlánku zaobera, vám bude staèi<br />

procesor s frekvenciou minimálne 500 MHz. Schopnos<br />

plynule prehra skomprimované video MPEG-4<br />

závisí predovšetkým od procesora. Samozrejme,<br />

platí tvrdenie: Èím novší procesor, tým plynulejšie<br />

prehrávanie. S procesormi s pracovnou frekvenciou<br />

pod 500 MHz u môu <strong>na</strong>sta problémy. Stolové<br />

prehrávaèe u také široké monosti nemajú. Ak<br />

máte starší DVD prehrávaè, okrem DVD vám prehrá<br />

maximálne VideoCD alebo SuperVCD. Ak vlastníte<br />

DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku, ostáva vám len film skopírova<br />

priamo <strong>na</strong> DVD. Pouitiu VideoCD a SuperVCD sa<br />

radšej vyhnite, pretoe dnes u neposkytujú dostatoènú<br />

kvalitu záz<strong>na</strong>mu. Ak máte novší DVD prehrávaè,<br />

ktorý umoòuje prehrávanie filmov DivX i jeho<br />

klonov (Xvid, 3ivX a pod.), môete si DVD alebo iný<br />

videozáz<strong>na</strong>m skomprimova takýmto kodekom a<br />

následne ho vypáli <strong>na</strong> CD. Najlepšie je prelistova<br />

si manuál k DVD prehrávaèu, tam by mali by uvedené<br />

všetky podporované formáty. Ak má DVD prehrávaè<br />

podporu DivX, s ve¾kou pravdepodobnosou<br />

<strong>na</strong> òom prehráte aj filmy komprimované ostatnými<br />

kodekmi zaloenými <strong>na</strong> DivX. Dôvodom malej podpory<br />

rôznych kodekov v DVD prehrávaèoch je ich<br />

ve¾mi pomalá integrácia medzi výrobcami. Najlepšiu<br />

podporu má DivX a XviD, pri ostatných by mala<br />

Na CD REVUE nájdete: DivX 5.1.1,<br />

5.1.1 Pro, 5.2 Pro, 3ivX D4 4.5.1, XviD 1.01<br />

pomôc zme<strong>na</strong> tzv. FourCC kódu, ktorý identifikuje<br />

typ súboru.<br />

ARTEFAKTY STRATOVEJ KOMPRESIE. V tomto<br />

èlánku porovnávame iba stratové kodeky, pretoe<br />

bezstratová kompresia ponúka iba ve¾mi malú redukciu<br />

ve¾kosti súboru a z toho dôvodu ju do preh¾adu<br />

nezahàòame. Vysvetlenie, èo je stratová a<br />

bezstratová kompresia, nájdete v prvej èasti tohto<br />

èlánku v predchádzajúcom èísle. Keïe sa zaujímame<br />

o stratovú kompresiu, musíme si uvedomi, e<br />

kadý videozáz<strong>na</strong>m skomprimovaný stratovou<br />

kompresiou musí by zákonite nišej kvality, èo<br />

z<strong>na</strong>mená, e sa v òom budú vyskytova artefakty.<br />

Èi budú vidite¾né, alebo nie, to je u otázka kvality<br />

konkrétneho kodeku. Kadý kodek produkuje takéto<br />

špecifické neiaduce ved¾ajšie produkty kompresie.<br />

Pri kompresii MPEG sa <strong>na</strong>jèastejšie prejavujú<br />

tzv. blocking artefacts a mosquitoes. Príklady týchto<br />

artefaktov vidíte <strong>na</strong> obrázkoch.<br />

ZÁKLADY MPEG−4. MPEG-4 je štandard <strong>na</strong> kompresiu<br />

videa, vyvinutý skupinou Movie Picture Experts<br />

Group. Existuje ve¾a štandardov vyvinutých touto<br />

skupinou, ktoré získali štatút ISO štandardu a sú<br />

ve¾mi rozšírené po celom svete v oblasti digitálneho<br />

multimediálneho obsahu. MPEG-4 je primárne<br />

urèený <strong>na</strong> kompresiu „skutoèných“ videozáz<strong>na</strong>mov,<br />

ako filmov, TV vysielania a pod. Nie je vhodný <strong>na</strong><br />

kompresiu kreslených alebo animovaných materiálov,<br />

pretoe <strong>na</strong> to nebol ani urèený. Na kompresii<br />

MPEG-4 je zaloený celý rad kodekov (pozri<br />

tabu¾ku v prvej èasti tohto èlánku). Posledným nádejným<br />

prírastkom v rodine kodekov MPEG-4 je<br />

H.264 (H.26L, AVC), s ktorým sa poèíta v ïalšej generácii<br />

DVD, <strong>na</strong>zývanej HD DVD. Nedávno bol dokonca<br />

ratifikovaný DVD fórom, èo z<strong>na</strong>ène posilnilo<br />

jeho pozíciu. V blízkej budúcnosti sa však jeho masového<br />

nástupu nedoèkáme. Zaujímavý je aj kodek<br />

VP6 od spoloènosti On2, kvalitatívne je pribline <strong>na</strong><br />

úrovni H.264 alebo WMV 9. Týmto kodekom <strong>na</strong>jnovšej<br />

generácie (HD DVD) sa budeme venova v<br />

niektorom z budúcich èísel PC REVUE.<br />

AKO SME TESTOVAL. Ako sme spomí<strong>na</strong>li v odseku<br />

Výber kodeku, DVD prehrávaèe podporujú iba<br />

tie kodeky zo skupiny MPEG-4, ktoré sú odvodené<br />

od DivX. Tomu sme podmienili aj výber kodekov do<br />

tohto testu. Testovali sme kompresiu 30-sekundového<br />

videozáz<strong>na</strong>mu získaného z digitálnej videokamery<br />

vo formáte DV AVI s rozlíšením 720 × 576 s<br />

nekomprimovaným 16-bitovým zvukom s frekven-<br />

90 PC REVUE 9/2004

S O F T W A R E<br />

ciou 44 kHz. Z formátu DV AVI sme<br />

ho prekonvertovali do nekomprimovaného<br />

AVI a odstránili prekladanie.<br />

Na disku nám toto video zaberalo pribline<br />

896 MB. Podmienka bola, aby<br />

výsledné video, ktoré získame pomocou<br />

daného kodeku, bolo v tom istom<br />

rozlíšení a malo maximálnu kapacitu<br />

2 MB (dátový tok pribline rov<strong>na</strong>ký,<br />

aký by mal film <strong>na</strong> 1 CD). Video sme<br />

skomprimovali kadým z testovaných<br />

kodekov, prièom sme v záujme<br />

objektivity vynechali zvukovú stopu.<br />

V kadom kodeku sme zvolili také<br />

<strong>na</strong>stavenia, aby sme dosiahli èo <strong>na</strong>jvyššiu<br />

kvalitu. Pre takmer kadého pouívate¾a<br />

je toti zo skúsenosti prvoradá<br />

kvalita, a nie rýchlos. Väèši<strong>na</strong><br />

pouívate¾ov si <strong>na</strong> kompresiu filmu<br />

radšej poèká o pár minút dlhšie, aby<br />

získala lepšiu kvalitu vzh¾adom <strong>na</strong><br />

poadovanú ve¾kos. Kvalitu skomprimovaného<br />

videa sme hodnotili subjektívne<br />

a zamerali sme sa predovšetkým<br />

<strong>na</strong> výskyt artefaktov. Niektoré<br />

obrázky, ktoré sme z výsledných videí<br />

zachytili, vidíte <strong>na</strong> tejto stránke,<br />

ostatné obrázky nájdete <strong>na</strong> CD Revue.<br />

Do testu sme zahrnuli tieto videokodeky:<br />

DivX 5.1.1<br />

DivX 5.1.1 Pro<br />

DivX 5.2 Pro<br />

3ivX D4 4.5.1<br />

XviD 1.01<br />

Originál 3ivX D4 4.5.1 DivX 5.1.1 (nie Pro)<br />

DivX 5.1.1 Pro DivX 5.2 Pro XviD 1.01<br />

AUTOGK – NÁSTROJ NA PREVOD<br />

DVD DO XVID ALEBO DIVX. Auto<br />

Gordian Knot je vynikajúci nástroj<br />

nielen pre zaèiatoèníkov, ktorý vám<br />

umoní jednoducho skomprimova<br />

video z DVD do XviD. Myslím, e si<br />

môeme dovoli poveda, e ide o novú<br />

generáciu nástrojov <strong>na</strong> kompresiu<br />

videa. Je zaloená <strong>na</strong> populárnom balíku<br />

nástrojov Gordian Knot, ktoré sú<br />

skåbené do jedného celku. Zatia¾ èo<br />

pri klasickom Gordian Knot bolo treba<br />

<strong>na</strong>stavi všetko ruène, AutoGK je<br />

zameraný <strong>na</strong> obyèajného pouívate¾a.<br />

Na úkor zjednodušenia celej procedúry<br />

museli autori odstráni väèšinu<br />

<strong>na</strong>stavení a ponechali <strong>na</strong>ozaj len<br />

tie <strong>na</strong>jnevyhnutnejšie. Vo vstupe je<br />

DVD, ktorého obsah musíte stiahnu<br />

<strong>na</strong> pevný disk pomocou externého<br />

ripovacieho programu. Nám sa osvedèil<br />

DVD Decrypter, ktorý je vo¾ne šírite¾ný<br />

a má ve¾a uitoèných <strong>na</strong>stavení.<br />

Niè však nepokazíte ani ponechaním<br />

východiskových <strong>na</strong>stavení. Spustíte<br />

AutoGK a v prvom dialógovom okne<br />

<strong>na</strong>stavíte vstupnú a výstupnú zloku.<br />

Po potvrdení v druhom okne <strong>na</strong>stavíte<br />

titulky a zvukovú stopu. Tretie<br />

okno je ve¾mi jednoduché a slúi <strong>na</strong><br />

urèenie výslednej ve¾kosti súboru.<br />

Nenároènému divákovi bude staèi<br />

<strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> výslednú ve¾kos súboru<br />

<strong>na</strong> 700 MB èie 1 CD. Ak však chcete<br />

kvalitu, ktorá sa bude <strong>na</strong>ozaj blíi<br />

kvalite DVD, odporúèame vám <strong>na</strong>stavi<br />

túto hodnotu <strong>na</strong> 1400 MB (2 CD).<br />

Predposledné okno je volite¾né a nájdete<br />

v òom tlaèidlo Advanced Settings<br />

(pokroèilé <strong>na</strong>stavenia). Tu sa<br />

pod pojmom pokroèilé skrývajú jednoduché<br />

doplòujúce <strong>na</strong>stavenia výstupu,<br />

ako rozlíšenie, pouitý kodek<br />

(XviD alebo DivX), kódovanie zvukovej<br />

stopy a pod. Kódovanie (kompresia)<br />

zvuku je vyriešená <strong>na</strong>ozaj intuitívne.<br />

Ak máte ve¾kos súboru <strong>na</strong>stavenú<br />

<strong>na</strong> 1 CD, program automaticky<br />

pouije kompresiu MPEG Layer 3<br />

(mp3) s variabilným dátovým tokom<br />

128 kb/s. Ak je ve¾kos výsledného<br />

súboru 2 CD, je ponechaná originál<strong>na</strong><br />

zvuková stopa AC3. Pouitie kompresie<br />

zvuku sa, samozrejme, dá od programu<br />

aj vynúti pre rôzne ve¾kosti<br />

výstupného súboru. Program podporuje<br />

spustenie viacerých projektov za<br />

sebou. Výhodou tohto nástroja je predovšetkým<br />

optimalizácia jeho výstupu<br />

tak, aby bol èo <strong>na</strong>jviac kompatibilný<br />

so stolovým DVD prehrávaèom.<br />

Jednoducho vám nedovolí <strong>na</strong>stavi ho<br />

tak, aby prišlo k nejakej nekompatibilite.<br />

Keby ste potrebovali v tomto programe<br />

viac <strong>na</strong>stavení, budete musie<br />

poèka, kým autor nedovolí vo vyšších<br />

verziách konfiguráciu pomocou<br />

konfiguraèných súborov. Integrácia<br />

podrobných <strong>na</strong>stavení do grafického<br />

rozhrania sa nechystá.<br />

AKO POUÍVA KODEKY. Pouitie<br />

kodekov je ve¾mi jednoduché. Ak<br />

máte video, ktoré chcete komprimova<br />

kodekom, ktorý u máte <strong>na</strong>inštalovaný<br />

<strong>na</strong> poèítaèi, ten by mal by<br />

automaticky rozpoz<strong>na</strong>ný softvérom<br />

<strong>na</strong> editáciu videa, ako je <strong>na</strong>pr. Adobe<br />

Premiere, Virtual Dub, Pin<strong>na</strong>cle Studio,<br />

Ulead Video Studio a pod. Opis<br />

práce týchto programov u presahuje<br />

rámec tohto èlánku. V zásade vo väèšine<br />

z nich sa video <strong>na</strong>èíta, upraví a pri<br />

exporte by ste mali nájs <strong>na</strong>inštalovaný<br />

kodek v zoz<strong>na</strong>me. Komplikovanejšia<br />

záleitos je <strong>na</strong>stavenie, ktoré<br />

je pri kadom kodeku individuálne.<br />

To, èo nájdete pri jednom kodeku,<br />

môe pri druhom chýba, aj keï ide<br />

<strong>na</strong>pospol o kodeky zaloené <strong>na</strong> DivX.<br />

Nemá zmysel ich blišie opisova,<br />

spomenieme len to <strong>na</strong>jzákladnejšie,<br />

a to tzv. jedno- a dvojfázovú techniku<br />

kompresie (single-pass a dual-pass).<br />

Dvojfázová technika vám zabezpeèí<br />

<strong>na</strong>jlepšiu monú kvalitu pri danom<br />

dátovom toku. Jednofázová (constant<br />

quality) technika vám zaruèí <strong>na</strong>jlepší<br />

dátový tok pri danej kvalite záz<strong>na</strong>mu.<br />

V podstate ide o to, e ak potrebujete<br />

dosta film urèitej ve¾kosti (<strong>na</strong>pr. 700<br />

MB pre CD), pouite dvojfázovú techniku.<br />

Ak vám nezáleí <strong>na</strong> presnej ve¾kosti<br />

a chcete èo <strong>na</strong>jvyššiu kvalitu,<br />

<strong>na</strong>jlepšia vo¾ba je jednofázová technika<br />

(single-pass alebo constant quality).<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> výslednú ve¾kos<br />

súboru je <strong>na</strong>jdôleitejšie <strong>na</strong>stavenie<br />

dátového toku, ktorý sa udáva v kb/s.<br />

VYHODNOTENIE. Kadý jeden kodek<br />

má svoje výhody aj nevýhody. V tomto<br />

teste sme sa zamerali hlavne <strong>na</strong> kodeky,<br />

ktoré dokáe prehra väèši<strong>na</strong> stolových<br />

DVD prehrávaèov, a videokodeky,<br />

ktoré sú <strong>na</strong>jlepšie v kompresii filmových<br />

materiálov. Takémuto kritériu<br />

vyhovovalo pä videokodekov. Výsledky<br />

troch z nich vidíte hore <strong>na</strong> obrázkoch.<br />

Vynechali sme len VideoCD a<br />

SuperVCD, pretoe tie neposkytujú<br />

dostatoèné rozlíšenie a majú obmedzenia<br />

v dátovom toku. Urèite to nie sú<br />

všetky kodeky, ktoré stolové DVD prehrávaèe<br />

podporujú. Nájdu sa aj DVD<br />

prehrávaèe, ktoré podporujú viacero<br />

kodekov a, <strong>na</strong>opak, niektoré kodeky<br />

(respektíve ich výstupy) sa dajú upravi<br />

tak, aby <strong>na</strong> DVD prehrávaèi fungovali.<br />

Ako prvé môeme vyradi VideoCD<br />

a SuperVCD, ktoré majú <strong>na</strong>jhoršiu<br />

kvalitu a pouívajú sa len v prípade,<br />

e potrebujete video prehráva <strong>na</strong><br />

stolovom DVD prehrávaèi, ktorý iné<br />

formáty nepodporuje. Formát DVD<br />

má síce v porov<strong>na</strong>ní s kodekmi MPEG-<br />

4 horšie výsledky, ale vzh¾adom <strong>na</strong><br />

to, e sa pouíva <strong>na</strong> DVD médiách s<br />

vysokou kapacitou, môe si dovoli<br />

miernu kvalitatívnu rezervu. DVD<br />

dosahuje aj niší dátový tok, èo je<br />

menej nároèné pre koncové zariadenia<br />

<strong>na</strong> prehrávanie DVD. Formát DivX<br />

<strong>na</strong>priek svojmu zvuènému menu trochu<br />

po¾avil v kvalite a ani <strong>na</strong>jnovšia<br />

verzia 5.2 ve¾a zlepšení nepriniesla.<br />

Na druhej strane pri tomto kodeku<br />

máte istotu, e sa bude da prehra<br />

<strong>na</strong> DVD prehrávaèi s logom DivX.<br />

Proti DivX hovorí fakt, e jeho verzia<br />

Pro nie je zadarmo tak ako ostatné<br />

kodeky v teste. Vo¾ne šírite¾ná verzia<br />

DivX má horšiu kvalitu kompresie.<br />

Ïalej <strong>na</strong>sleduje formát 3ivX, ktorý<br />

poskytuje mierne horšie výsledky ako<br />

DivX a aj s podporou v DVD prehrávaèoch<br />

je to horšie. Najlepšie je <strong>na</strong><br />

tom XviD, ktorý poskytuje <strong>na</strong>jvyššiu<br />

kvalitu z testovaných kodekov a mali<br />

by ho by schopné prehra všetky stolové<br />

DVD prehrávaèe, ktoré podporujú<br />

DivX.<br />

Videokodeky <strong>na</strong> báze DivX sú mierne<br />

<strong>na</strong> ústupe. Roky 2000 a 2002, keï<br />

boli <strong>na</strong> vrchole, sú u preè a pomaly,<br />

ale isto ich vytláèa DVD technológia,<br />

ktorá sa u stáva benou výbavou v<br />

domácnostiach. Najúèinnejším katalyzátorom<br />

DVD je prudký pokles cien<br />

DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek a v poslednom<br />

èase nástup dvojvrstvových DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek,<br />

ktoré sa predávajú za takmer<br />

tú istú cenu ako jednovrstvové.<br />

Samuel Krošlák<br />

9/2004 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

Kontakty v mobile cez PC / Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II for Nokia Phones v2.3<br />

Ak sa vám zdá, e mnostvo údajov a<br />

kontaktov v mobile vám èoskoro prerastie<br />

cez hlavu, je <strong>na</strong>èase poobzera<br />

sa po programe, ktorý by u¾ahèoval<br />

ich obhospodarovanie. V podstate niè<br />

nebráni tomu, aby si èlovek všetko<br />

zorganizoval ruène, po nieko¾kých<br />

takýchto pokusoch však budú prsty<br />

ostro protestova. Jedným z riešení je<br />

Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II, program,<br />

vïaka ktorému budete môc mobil<br />

kompletne riadi priamo z vášho PC.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Ve¾kos<br />

inštalaèného archívu je 9,6 MB, èo je<br />

<strong>na</strong> produkt kategórie shareware azda<br />

trochu prive¾a. Iba o nieèo lepšie je <strong>na</strong><br />

tom neregistrovaná verzia programu,<br />

ktorej ve¾kos je 8,4 MB. Okrem angliètiny<br />

je program k dispozícii aj v slovenèine,<br />

lokalizácia však nie je kompletná.<br />

Rozdiely medzi registrovanou<br />

a neregistrovanou verziou sú pomerne<br />

ve¾ké: v neregistrovanej verzii je<br />

funkcia zálohovania obsahu telefónu<br />

deaktivovaná, kalendár, galéria aj<br />

MMS ma<strong>na</strong>ér sú takisto neaktívne,<br />

program dovo¾uje zapísa do mobilu<br />

iba jeden jediný údaj a <strong>na</strong> koniec<br />

kadej odoslanej správy SMS pripojí<br />

text http://<strong>www</strong>.opm-2-com. Pomerne<br />

ve¾kou nevýhodou je, e <strong>na</strong> zaregistrovanie<br />

telefónu musíte by pripojení<br />

<strong>na</strong> internet, aby program mohol vygenerova<br />

registraèný k¾úè.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Oxygen<br />

Phone Ma<strong>na</strong>ger II bude bez problémov<br />

fungova aj <strong>na</strong> pomalších poèítaèoch.<br />

Na spojenie PC a mobilného<br />

telefónu budete potrebova kábel<br />

typu DL-3, DLR-3P, DAU-9P/FBUS alebo<br />

DKU-5. V tejto súvislosti nebude <strong>na</strong><br />

škodu poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e prvé tri typy<br />

sú urèené <strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong> port COM,<br />

ktorý v dnešnej dobe u nie je ve¾mi<br />

rozšírený – platí to obzvláš pre notebooky.<br />

Menej skúsení pouívatelia by<br />

si preto pred zakúpením kábla mali<br />

<strong>na</strong>jskôr overi, èi je ich PC vybavené<br />

portom COM. Modernejší kábel typu<br />

DKU-5 u kráèa s dobou a pripája sa<br />

<strong>na</strong> port USB.<br />

Ïalšie monosti spoji poèítaè a mobilný<br />

telefón poskytuje infraport a technológia<br />

Bluetooth. Poèas testovania<br />

sme pouívali Nokiu 6210 (SW verzia<br />

05.02) a pripojenie bolo realizované<br />

prostredníctvom infraportu. OPM II<br />

podporuje a 99 (!) modelov mobilných<br />

telefónov od firmy Nokia, take<br />

je ve¾ká pravdepodobnos, e ten váš<br />

model je tie podporovaný.<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. Oxygen<br />

Phone Ma<strong>na</strong>ger II pozostáva z deviatich<br />

sekcií, usporiadaných v stromovej<br />

štruktúre: telefónny zoz<strong>na</strong>m, register<br />

hovorov, kalendár, profily, logá,<br />

zvonenia, SMS ma<strong>na</strong>ér, WAP záloky<br />

a <strong>na</strong>pokon <strong>na</strong>stavenia WAP. Pre<br />

mnohých bude zrejme <strong>na</strong>jdôleitejšia<br />

sekcia telefónny zoz<strong>na</strong>m: okrem tradièného<br />

zobrazenia, v ktorom sú všetky<br />

telefonické kontakty zoradené<br />

abecedne, ponúka program aj zobrazenie<br />

pod¾a skupín – to príde vhod<br />

<strong>na</strong>jmä vtedy, keï potrebujete pracova<br />

s údajmi len urèitej skupiny<br />

volajúcich, <strong>na</strong>pr. rodi<strong>na</strong>, kolegovia,<br />

priatelia a pod. Telefónny zoz<strong>na</strong>m<br />

pouívate¾ovi dovo¾uje pridáva èi<br />

maza kontakty, priraïova ich k<br />

numerickým tlaèidlám v rámci rýchlej<br />

vo¾by (SpeedDial), presúva ich z<br />

pamäte telefónu <strong>na</strong> SIM kartu a spä<br />

atï. Èo sa týka skupín volajúcich, pouívate¾<br />

má monos priradi im názvy,<br />

logá, dokonca aj typy zvonenia.<br />

Ved¾a kadého me<strong>na</strong> sa zobrazuje<br />

iko<strong>na</strong>, ktorá identifikuje skupinu<br />

volajúcich, do ktorej príslušné meno<br />

patrí. Je trochu škoda, e program neumoòuje<br />

zmeni skupinu pomocou<br />

drag-and-drop. Inými slovami, nie je<br />

moné stromovú štruktúru rozvinú,<br />

ukáza kurzorom <strong>na</strong> meno <strong>na</strong>pr. zo<br />

skupiny kolegovia a následne ho premiestni<br />

do skupiny priatelia.<br />

Údaje z telefónneho zoz<strong>na</strong>mu mono<br />

uloi/exportova do súboru. Na<br />

výber máme z dvoch alter<strong>na</strong>tív: buï<br />

poui <strong>na</strong>tívne formáty PB2 a OPB,<br />

alebo údaje vyexportova. Monosti v<br />

tomto smere sú viac ako úctyhodné:<br />

exportova sa dá do MS Outlooku, Lotus<br />

Notes Address Booku i Windows<br />

Address Booku; okrem toho podporuje<br />

program formáty dBase, RTF, CSV,<br />

DIF, XLS, XML, TXT, SYLK a HTML.<br />

Sekcia Call register ponúka zoz<strong>na</strong>m<br />

prijatých i neprijatých hovorov. Èerešnièkou<br />

<strong>na</strong> torte je monos danú<br />

osobu priamo vytoèi, posla jej SMS<br />

èi zaradi ju do telefónneho zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Kalendár je po telefónnom zoz<strong>na</strong>me<br />

azda druhou <strong>na</strong>jdôleitejšou výsadou<br />

OPM II. Okrem pridávania a vymazávania<br />

v kategóriách Memo, Hovor,<br />

Stretnutie a Narodeniny je tu zabudovaný<br />

aj plánovaè, ktorý je však aj<br />

<strong>na</strong>priek s<strong>na</strong>he podoba sa MS Outlooku<br />

z<strong>na</strong>ène nepreh¾adný. Napríklad aktuálny<br />

dátum je síce vdy oz<strong>na</strong>èený, nie<br />

však polotuèným písmom, ale iba tenulinkým,<br />

takmer nevidite¾ným rámikom.<br />

Èíslovanie mesiacov rímskymi èíslicami<br />

takisto nie je výhra. Aj <strong>na</strong>priek spomenutým<br />

problémom je kalendár uitoèný,<br />

reálne pouite¾ný nástroj, k preh¾adnosti<br />

má však dos ïaleko.<br />

Sekcia Profily umoòuje profily<br />

nielen editova, ale ich z programu aj<br />

priamo aktivova. Je tu aj monos<br />

ukladania profilov do súboru.<br />

Obrovskú pochvalu si zaslúi Editor<br />

log, ktorého ovládanie je ve¾mi intuitívne.<br />

To však nez<strong>na</strong>mená, e editor<br />

je primitívny. Práve <strong>na</strong>opak, je <strong>na</strong><br />

ve¾mi vysokej úrovni: dovo¾uje <strong>na</strong>príklad<br />

vklada texty bez nutnosti ruène<br />

ich kresli, prièom pouívate¾ si môe<br />

<strong>na</strong>stavi nielen typ, ale aj ve¾kos<br />

písma. Okrem toho mono logá horizontálne<br />

a vertikálne preklápa, otáèa<br />

a dokonca aj invertova.<br />

Editor zvonení je takisto celkom<br />

slušný, hoci neve¾mi spo¾ahlivý –<br />

odosielanie melódií do telefónu sme<br />

v niektorých prípadoch museli opakova<br />

nieko¾kokrát, kým sa skutoène<br />

preniesli. Melódie si môete vypoèu<br />

priamo <strong>na</strong> poèítaèi, niekedy sú však<br />

poriadne skreslené.<br />

V závislosti od toho, ako èasto posielate<br />

správy SMS, sa môe sta SMS<br />

ma<strong>na</strong>ér záchranou vašich prstových<br />

kåbov – umoòuje toti pohodlne <strong>na</strong>písa<br />

SMS <strong>na</strong> klávesnici poèítaèa a<br />

hneï ju aj odosla. SMS ma<strong>na</strong>ér je<br />

koncipovaný podobne ako MS Outlook:<br />

nájdete tu prieèinky typu Schránka<br />

prijatých správ a Schránka odoslaných<br />

správ atï. Naèítanie všetkých<br />

SMS z telefónu môe trva pomerne<br />

dlho, a tak príde celkom vhod monos<br />

<strong>na</strong>èíta z mobilu iba správy z<br />

urèitého prieèinka, ktorým v drvivej<br />

väèšine prípadov bude Schránka prijatých<br />

správ.<br />

Napriek mnohým pozitívam má<br />

Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II aj svoje tienisté<br />

stránky. Najhoršie je, e niektoré<br />

„muchy“ pretrvávajú ešte od roku<br />

2002 a zdá sa, e nejaký èas potrvá,<br />

kým budú odstránené. Klasický príklad:<br />

nefungujúca klávesová skratka<br />

Ctrl + W v sekcii Telefónny zoz<strong>na</strong>m,<br />

ktorá <strong>na</strong>miesto toho, aby do telefónu<br />

zapísala zmenené údaje, otvorí okno<br />

Uloenie telefónneho zoz<strong>na</strong>mu. Programu<br />

by sme vytkli aj obmedzenú podporu<br />

drag & drop, <strong>na</strong>jmä èo sa týka<br />

priraïovania mien ku skupinám volajúcich<br />

(takisto nedostatok pretrvávajúci<br />

od roku 2002). Na prvý poh¾ad<br />

ide o drobnosti, no aj tie môu èloveku<br />

z<strong>na</strong>ène strpèi ivot. Miesto toho<br />

autori, zdá sa, venovali azda a preh<strong>na</strong>nú<br />

pozornos dizajnu úvodnej<br />

obrazovky a jej efektnému animovanému<br />

zobrazeniu, èo je pod¾a nášho<br />

názoru takmer zbytoèná námaha.<br />

ZÁVER. Oxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger II je<br />

ve¾mi praktický nástroj, ktorý z<strong>na</strong>ène<br />

zjednodušuje administratívne práce<br />

spojené s pouívaním mobilného telefónu.<br />

Medzi negatíva patrí pomerne<br />

ve¾ké mnostvo menších „múch“,<br />

nepreh¾adný kalendár a aj neve¾mi<br />

spo¾ahlivý editor zvonení.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo podporovaných modelov<br />

☺ SMS ma<strong>na</strong>ér<br />

☹ Ve¾kos 9,6 MB<br />

☹ Mnostvo menších nedostatkov<br />

Ce<strong>na</strong>: 39 USD (verzia Individual),<br />

59 USD (verzia Family)<br />

Download: http://<strong>www</strong>.opm2.com<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

92 PC REVUE 9/2004

S O F T W A R E<br />

Na video rýchlo, ¾ahko, komplexne / Ulead VideoStudio 8<br />

Spoloènos Ulead zásobuje trh širokou<br />

škálou softvéru <strong>na</strong> spracovanie<br />

multimédií. V portfóliu tohto softvérového<br />

producenta sa <strong>na</strong>chádza aj<br />

program <strong>na</strong> spracovanie videa Video-<br />

Studio 8, ktorý sa s<strong>na</strong>í konkurova<br />

<strong>na</strong>jsilnejším figúram <strong>na</strong> šachovnici –<br />

Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 a VideoWave 5 od<br />

spoloènosti Roxio. Okrem ceny Video-<br />

Studio konkuruje väèšou s<strong>na</strong>hou priblíi<br />

sa komfortom ovládania ku koncovému<br />

zákazníkovi.<br />

Po otvorení škatule <strong>na</strong> vás v jej<br />

útrobách èaká inštalaèné CD, druhé<br />

CD obsahuje doplnkové materiály<br />

(zvuky, obrázky do pozadia menu, výuèbové<br />

video). Pridanou hodnotou<br />

pre èerstvého majite¾a je okrem licencie<br />

<strong>na</strong> grafický efektový program Cool<br />

3D aj obsaná príruèka pre zaèí<strong>na</strong>júcich<br />

videoamatérov. Stostranová anglická<br />

príruèka filmovania je <strong>na</strong>priek<br />

tomu, e je spracovaná pre potreby<br />

firmy Ulead, takmer úplne neutrál<strong>na</strong><br />

a bez reklamy. Pojednáva o procese <strong>na</strong>táèania<br />

videa a mono ju ohodnoti<br />

ako <strong>na</strong>dpriemernú. Anglický je aj dvestostranový<br />

manuál k programu,<br />

ktorý je tie spracovaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>dpriemernej<br />

úrovni a dopåòa ho bohatá obrazová<br />

dokumentácia. Pre toho, kto<br />

sa nechce dlho zaobera návodom, je<br />

priloené krátke leporelo s ve¾mi struèným<br />

opisom ovládania programu.<br />

Inštalácia programu je v podstate<br />

bezproblémová – treba však pri nej<br />

<strong>na</strong>ozaj poslúchnu a zatvori všetky<br />

spustené programy, i<strong>na</strong>k sa inštalaèný<br />

proces aj pod¾a <strong>na</strong>šich skúseností<br />

neúmerne predluje alebo dochádza<br />

k chybám.<br />

Pouívate¾ské rozhranie Ulead VideoStudio<br />

8 kopíruje trend pouívate¾skej<br />

prívetivosti, známy z iných<br />

programov portfólia Ulead. Ak ste u<br />

niekedy pracovali s podobným programom<br />

z dielní Ulead, nebudete ma<br />

problém rýchlo sa zorientova. Na<br />

druhej strane program je oproti jednoduchším<br />

authoringovým programom,<br />

ktorým sme sa v minulosti venovali<br />

aj <strong>na</strong> stránkach PC REVUE, komplexnejší,<br />

prièom ponúka viac moností<br />

pre pouívate¾a.<br />

Spomí<strong>na</strong>ná pouívate¾ská prívetivos<br />

sa prejavuje pri kadom štarte<br />

programu – <strong>na</strong> zaèiatku máte <strong>na</strong> výber<br />

z dvoch alter<strong>na</strong>tív pouívania programu<br />

– takzvaný movie wizard, ktorý<br />

vás prevedie celým procesom tvorby<br />

videa, alebo video edit, ktorý vám<br />

umoòuje samostatnú prácu s programom<br />

a, pochopite¾ne, dáva aj viac<br />

moností. Program je u klasicky rozdelený<br />

do troch základných krokov,<br />

z ktorých kadá pozostáva z nieko¾kých<br />

podkrokov. Prístup k jednotlivým<br />

krokom je u klasicky vo vrchnej<br />

èasti obrazovky, postupuje sa z¾ava<br />

doprava. V prvom kroku logicky dochádza<br />

k stiahnutiu videa z kamery,<br />

prípadne jeho lokalizovaniu <strong>na</strong> pevnom<br />

disku. Video mono stiahnu z<br />

kamier podporujúcich Firewire aj USB<br />

porty, s oboma štandardmi vie program<br />

úplne spolupracova. Okrem klasických<br />

videoformátov podporuje aj<br />

prácu s videom vo formátoch Windows<br />

Media a MPEG-4. Po stiahnutí si<br />

môete vyskúša umelú inteligenciu<br />

tohto programu a necha ho rozstriha<br />

obsah celej pásky <strong>na</strong> jednotlivé<br />

videosekvencie automaticky za vás.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcich krokoch má pouívate¾<br />

monos editova zvolené videosekvencie.<br />

V kroku Edit je moné vytvára<br />

konkrétny scenár finálneho<br />

videa. Videosekvencie mono radi<br />

typom „jednu za druhou“ alebo prostredníctvom<br />

umiestnenia <strong>na</strong> konkrétne<br />

miesto <strong>na</strong> èasovej osi. Program<br />

aj týmto spôsobom dáva pouívate¾ovi<br />

monos vybra si metódu<br />

spracovania videa adekvátnu jeho<br />

schopnostiam v tomto odbore. Na<br />

druhej strane poskytuje aj dos miesta<br />

<strong>na</strong> realizáciu pre skúseného pouívate¾a,<br />

a to prostredníctvom rôznych<br />

pokroèilých úkonov, ako <strong>na</strong>príklad<br />

strihanie videa èi úprava jeho prehrávacej<br />

rýchlosti. Èasová os sa skladá z<br />

viacerých vrstiev, do ktorých mono<br />

pridáva okrem videa aj zvukové<br />

stopy (hudbu alebo hovorené slovo)<br />

èi titulky. Náh¾ad videa sa realizuje<br />

bez zbytoèného prerenderovania, v<br />

aktuálnom èase, je však pravda, e<br />

plynulos a pohotovos takéhoto prehrávania<br />

závisí od výkonu vášho PC.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom kroku s príz<strong>na</strong>èným<br />

názvom Effects sa dá <strong>na</strong> video<br />

aplikova niektorý z mnostva efektov,<br />

ktoré sú <strong>na</strong>vyše zoradené do viac<br />

ne desiatich kategórií. Okrem prechodových<br />

efektov, ktoré sa aplikujú<br />

<strong>na</strong> prechod medzi dvoma po sebe idúcimi<br />

scé<strong>na</strong>mi, sú tu aj efekty, ktoré<br />

zmenia vizuálne vlastnosti videa.<br />

Celý jeden krok je vyhradený efektu<br />

zvanému overlay, èo vlastne nie je<br />

niè iné ako vrstva videa umiestnená<br />

<strong>na</strong>d hlavnou videosekvenciou a slúi<br />

<strong>na</strong>príklad ako sig<strong>na</strong>lizácia odpoèítavania,<br />

klapka a podobne.<br />

Ïalší krok umoòuje pridáva do<br />

filmu titulky. Mono ich síce pridáva<br />

hocikde <strong>na</strong> plochu políèka videosekvencie,<br />

nie je to však <strong>na</strong>jjednoduchší<br />

proces – celým titulkom sa hýba nedá,<br />

titulok musíte do poadovanej polohy<br />

dosta kombináciou riadkovania<br />

a medzier.<br />

V predposlednom kroku mono prida<br />

doplnkové ozvuèenie vytváraného<br />

videa, a to buï z klasického Audio<br />

CD, pridaním zvukového súboru, alebo<br />

<strong>na</strong>hraním vlastného komentára. V poslednom<br />

kroku, ktorý nesie meno<br />

Share, dochádza k fi<strong>na</strong>lizácii videa.<br />

V tomto kroku má pouívate¾ monos<br />

<strong>na</strong>páli svoj výtvor buï <strong>na</strong> CD,<br />

alebo <strong>na</strong> DVD vo formátoch Video<br />

DVD, SVCD alebo VCD. Okrem toho<br />

umoòujú monosti poslednej záloky<br />

uloi video <strong>na</strong> pevný disk<br />

alebo ho umiestni <strong>na</strong> internet. Táto<br />

vo¾ba však presne nezodpovedá svojmu<br />

názvu – nejde toti o vo¾bu, ktorá<br />

by umoòovala priame posielanie<br />

videa <strong>na</strong> internet, ale len o monos<br />

uloi video v kompresnom formáte<br />

Windows Media Video.<br />

Ulead VideoStudio 8 skåbil komplexné<br />

videoriešenie so zachovaním<br />

prístupnosti aj pre beného pouívate¾a<br />

vïaka automatickým funkciám<br />

alebo sprievodcovi tvorbou videa. Program<br />

aj <strong>na</strong>priek jednoduchosti zaujme<br />

aj skúsenejších pouívate¾ov, obsahuje<br />

toti dostatok funkcií, ktorými<br />

mono dosiahnu solídny výsledok.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3796 Sk (3190 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Syntex Bratislava<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Procesor: Intel Pentium III 800 MHz, AMD<br />

Athlon 800 MHz alebo lepší<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows 98<br />

SE/2000/Me/XP<br />

Operaèná pamä: 256 MB RAM (odporúèa<br />

sa aspoò 512 MB)<br />

Miesto <strong>na</strong> disku: 600 MB <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovanie<br />

programu, ïalšie miesto <strong>na</strong> projekty (rádovo<br />

gigabajty)<br />

Iné poiadavky: DirectX 9.0, zvuková karta,<br />

rozlíšenie aspoò 1024 × 768 bodov<br />

9/2004 PC REVUE 93

S O F T W A R E<br />

T E S T O V A L I S M E<br />

Firewall pre PC zadarmo<br />

Médiá predstavujú internet ako<br />

mimoriadne nebezpeèné prostredie.<br />

Na pouívate¾a èíhajú také nástrahy,<br />

ako sú hackeri, spyware, malware<br />

èi vírusy, ktoré sa s<strong>na</strong>ia ovládnu<br />

náš poèítaè. Myslíte, e aj váš<br />

poèítaè sa môe sta jednou<br />

z mnohých obetí?<br />

Na ochranu pred vírusmi je <strong>na</strong>jvhodnejší antivírusový<br />

program. Nejeden z nich však dokáe zároveò<br />

zabráni spyware, aby vykonával nekalú èinnos.<br />

Inou formou ohrozenia sú však priame útoky – èlovek<br />

alebo softvér sa pri nich pokúša prelomi<br />

ochranu poèítaèa a získa tak <strong>na</strong>d ním úplnú kontrolu,<br />

úplne ho vyradi z èinnosti alebo z neho<br />

aspoò získa viac èi menej dôleité dáta. Ako ochranu<br />

pred týmito hrozbami mono poui dva druhy<br />

riešení. Jedným je kúpa hardvérového firewallu,<br />

ktorý tvorí takmer nepriestrelnú stenu medzi vonkajšou<br />

a vnútornou sieou. Tento typ firewallu má<br />

aj výhodu miernej inteligencie – pri akomko¾vek<br />

náz<strong>na</strong>ku útoku toti dokáe zablokova prechod<br />

všetkých dát a útoèníka tak úplne „odstrihnú“.<br />

Druhou monosou ochrany pred útokmi sú<br />

softvérové firewally. Tie mono <strong>na</strong>inštalova priamo<br />

<strong>na</strong> poèítaè, ktorý majú chráni. Na tento úèel sa<br />

väèšinou pouívajú rôzne linuxové distribúcie,<br />

mono ju však vytvori aj pomocou Windows. Ce<strong>na</strong><br />

softvérového i hardvérového firewallu sa toti<br />

zriedka vyšplhá <strong>na</strong> sumu prekraèujúcu nieko¾ko<br />

tisícok. V nejednom prípade sú dokonca zadarmo.<br />

Nevýhoda však spoèíva v tom, e softvérové firewally<br />

treba pravidelne aktualizova – <strong>na</strong> rozdiel od<br />

ich hardvérových kolegov toti cez svoje brány<br />

neprepustia iba útoky, <strong>na</strong> ktoré sú dopredu pripravené.<br />

Hardvérové firewally sa k problému ochrany<br />

stavajú opaène – prepustia iba tie dáta smerujúce<br />

z internetu, ktoré poz<strong>na</strong>jú.<br />

Pre vlastníkov niektorej zo starších verzií operaèných<br />

systémov Microsoft Windows je <strong>na</strong> internete<br />

v súèasnosti dostupných viacero druhov tzv.<br />

osobných firewallov, ktoré dokáu priamo zachyti<br />

komunikáciu ich sieovej karty s operaèným systémom<br />

a tak sledova, aké dáta putujú zo sieového<br />

rozhrania.<br />

Pre pouívate¾ov ktorejko¾vek linuxovej distribúcie<br />

je riešenie otázky bezpeènosti jednoduchšie –<br />

postaèí, ak správne <strong>na</strong>stavia systémové premenné<br />

(otvorenie iba potrebných portov a spustenie výluène<br />

potrebných sluieb), nemusia inštalova nijaký<br />

doplnkový softvér. Je to malièkos dokonca aj<br />

pre bených pouívate¾ov – niektoré linuxové distribúcie<br />

sa toti u pri inštalácii pýtajú, ktorú úroveò<br />

ochranných opatrení majú <strong>na</strong>stavi, a pri vo¾be<br />

<strong>na</strong>jvyššej vyko<strong>na</strong>jú všetky spomenuté kroky automaticky.<br />

Prakticky rov<strong>na</strong>ko je <strong>na</strong> tom aj platforma<br />

Apple – jej operaèný systém toti tie patrí do unixovej<br />

rodiny. Boli sme zvedaví, aké monosti majú<br />

pouívatelia Windows XP i Windows 98, a preverili<br />

sme schopnosti ochrany pomocou troch nástrojov,<br />

za ktoré nemusíte osobitne plati: Kerio Perso<strong>na</strong>l<br />

Firewall, ZoneAlarm od ZoneLabs a Brá<strong>na</strong> Firewall<br />

z prostredia Microsoft Windows XP.<br />

Aby mali všetky nástroje rov<strong>na</strong>ké testovacie<br />

podmienky, vyuili sme poèítaè s operaèným systémom<br />

Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l a slovenským<br />

pouívate¾ským rozhraním i slovenskú edíciu<br />

systému Microsoft Windows 98. V obidvoch prípadoch<br />

sme <strong>na</strong>inštalovali všetky aktualizácie OS,<br />

ktoré boli dostupné <strong>na</strong> webe Microsoftu. Tento stav<br />

operaèných systémov sme zálohovali a kadý z testovaných<br />

programov tak dostal pod svoje ochranné<br />

krídla rov<strong>na</strong>ký systém.<br />

Jednotlivé firewally sme sa s<strong>na</strong>ili prerazi z prostredia<br />

Mandrakelinux 10.0 pomocou programu<br />

Nessus, vybaveného všetkými dostupnými zásuvnými<br />

modulmi. Pri inštalácii firewallov sme ponechali<br />

všetky <strong>na</strong>stavenia tak, ako nám odporúèali<br />

tvorcovia programov. Následne sme v Nessuse zapli<br />

všetky zásuvné moduly, ktoré vyko<strong>na</strong>li kompletný<br />

test bezpeènosti vrátane tzv. DoS útokov,<br />

ktorých úlohou je vyradi poèítaè z èinnosti. Poèas<br />

testu sme generovali viac ako 3500 útokov, a tak<br />

mali firewally rozhodne o zábavu postarané. Prvým<br />

testom bolo tzv. záplavové skenovanie otvorených<br />

portov – keby nebol poèítaè chránený firewallom,<br />

130 takýchto útokov súbene by ho zaruèene poloilo<br />

<strong>na</strong> lopatky. Následne sme sa pokúsili vyko<strong>na</strong><br />

preteèenie zásobníka, zneuitie NetBIOS-u <strong>na</strong> získanie<br />

informácií, posiela poiadavky o ICMP èasové<br />

peèiatky, zasiela pakety UDP <strong>na</strong> port 0 èi umoni<br />

spustenie akéhoko¾vek programu pomocou preteèenia<br />

zásobníka v Microsoft Messengeri a ve¾a<br />

ïalších typov útokov. Pri teste odolnosti proti spyware<br />

sme pouili program, ktorý èíha <strong>na</strong> nejednej<br />

erotickej èi warezovej stránke.<br />

Pri testovaní sme brali oh¾ad <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> jednoduchos<br />

<strong>na</strong>stavenia – ak nám dal softvér akúko¾vek<br />

otázku, ktorej bený pouívate¾ nerozumie, klikli<br />

sme <strong>na</strong> zakázanie akcie. Po bezpeènostnom teste<br />

sme však vyskúšali aj jednoduchos doplnkového<br />

<strong>na</strong>stavenia tým, e sme chceli firewall donúti <strong>na</strong><br />

zdie¾anie èasti nášho pevného disku, pokúsili sme<br />

sa surfova <strong>na</strong> webe, sahova i odosiela e-maily èi<br />

<strong>na</strong>inštalova z webu softvér otvárajúci zadné vrátka,<br />

ktoré sme, samozrejme, chceli zavrie.<br />

ZONE LABS ZONEALARM 5.1<br />

ZoneAlarm sa ponúka vo viacerých verziách –<br />

základná verzia je zadarmo a slúi výluène ako firewall.<br />

Platené verzie poskytujú ïalšie funkcie, ako<br />

blokovanie vyskakovacích okien, monos spojenia<br />

s antivírusom èi kontrolovanie prichádzajúcich alebo<br />

odchádzajúcich e-mailov.<br />

Program sa po inštalácii spýtal <strong>na</strong> spôsob pripojenia<br />

<strong>na</strong> internet, typ poèítaèa (rodinný, jednopouívate¾ský,<br />

pracovný PC èi notebook), èi je PC<br />

pripojené k inému poèítaèu pomocou siete i èi je <strong>na</strong><br />

òom <strong>na</strong>inštalovaný antivírusový program. Následne<br />

zisoval, èi z PC budeme chcie surfova <strong>na</strong> webe,<br />

a <strong>na</strong>koniec reštartoval PC. V <strong>na</strong>sledujúcom sprievodcovi<br />

nám predstavil spôsob komunikácie a zobrazil<br />

hlavné okno programu. Poèas celej práce s<br />

programom sme mali v systémovej lište prítomnú<br />

Na CD REVUE nájdete: Zone Labs<br />

ZoneAlarm 5.1, Kerio Perso<strong>na</strong>l Firewall 4.0.16<br />

ikonu ZoneAlarmu, ktorá sa však poèas prenášania<br />

dát sieou zmenila <strong>na</strong> meraè rýchlosti pripojenia.<br />

Poèas pokusov o prebúranie firewallu sme neboli<br />

úspešní. Na problémy sme však ne<strong>na</strong>trafili ani pri<br />

<strong>na</strong>stavení programu, aby nám umonil prístup do<br />

zdie¾anej zloky – v systémovom záz<strong>na</strong>me firewallu<br />

staèilo kliknú <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m o zablokovaní spojenia<br />

a prida poadovaný typ medzi overené pripojenia.<br />

V systémovom záz<strong>na</strong>me toti firewall neustále<br />

vypisuje všetky povolené i zablokované spojenia,<br />

prièom po kliknutí <strong>na</strong> obidva typy mono prikáza,<br />

aby ich <strong>na</strong>budúce prepustil alebo neprepustil.<br />

Program bol príjemný aj pri prvom pokuse o pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet – zdvorilo sa nás spýtal, èi<br />

chceme umoni Internet Exploreru pristupova <strong>na</strong><br />

Základné okno programu ZoneAlarm<br />

sie, a o viac sme sa nemuseli stara. Naopak, rázne<br />

zakroèil pri pokuse o komunikáciu spyware pribaleného<br />

ku kodeku DivX – upozornil nás, e tento<br />

program sa bez nášho vedomia pokúša pristupova<br />

<strong>na</strong> internet, a odporuèil nám zakázanie tejto èinnosti.<br />

Program nebol preloený do slovenèiny ani èeštiny.<br />

To by nebola taká chyba ako neschopnos programu<br />

rozpoz<strong>na</strong> spustenie urèitého softvéru iným programom<br />

bez nášho vedomia, èo sa prejavilo v koneènom<br />

hodnotení stratou prvenstva. Vcelku sme však zo<br />

ZoneAlarmu mali pomerne dobrý pocit – zbytoènými<br />

otázkami toti neprerušoval <strong>na</strong>šu prácu.<br />

Pri pokuse o surfovanie <strong>na</strong> webe ani pri práci s<br />

e-mailovým klientom nebol ZoneAlarm príliš otravný<br />

– jednoducho sa nás spýtal, èi chceme webovému<br />

prehliadaèu èi e-mailovému klientovi povoli<br />

pristupova <strong>na</strong> internet. Po zaškrtnutí príslušnej<br />

vo¾by sa nás u nikdy nespýtal. Rov<strong>na</strong>ko sa zachoval<br />

aj pri pokuse o <strong>na</strong>inštalovaní spyware.<br />

ZoneAlarm ponúka vo verzii PRO aj monos<br />

ochrany pred vírusmi èi spamom – v tomto prípade<br />

je však potrebné priplati si minimálne 40 USD (pribline<br />

1320 Sk). Nemusíte však kupova maèku vo<br />

vreci – aj takzvaná FREE verzia sa toti poèas pätnástich<br />

dní dokáe prepnú do tohto reimu.<br />

KERIO PERSONAL FIREWALL<br />

Ak sa nieèo tomuto firewallu èo len trochu nezdalo,<br />

okamite nás informoval a pýtal sa, èo chceme<br />

urobi. Jeho pouívanie bolo aj vïaka èeskému<br />

94 PC REVUE 9/2004

Základné okno programu Kerio Perso<strong>na</strong>l Firewall<br />

pôvodu výrobcu, ktorý zabezpeèil<br />

lokalizáciu do èeštiny, ve¾mi príjemné<br />

– po inštalácii a následnom reštarte<br />

zisoval, èi je <strong>na</strong>ša sieová<br />

karta pripojená do dôveryhodného<br />

prostredia, a pod¾a toho <strong>na</strong>stavil<br />

všetky ïalšie vo¾by. Poh¾ad do štatistík<br />

nás trochu zarazil – drvivá väèši<strong>na</strong><br />

osobných firewallov toti zvelièuje<br />

a za vysoko prioritné útoky oz<strong>na</strong>èuje<br />

aj tie pomerne málo nebezpeèné.<br />

Nie je to však prípad tohto programu<br />

– všetky <strong>na</strong>še útoky (vrátane<br />

tých, ktoré dokáu poèítaè vyradi z<br />

èinnosti) toti oz<strong>na</strong>èil maximálne<br />

strednou prioritou. Nedokáeme si<br />

vysvetli, èo by mohlo Kerio Perso<strong>na</strong>l<br />

Firewall donúti k oz<strong>na</strong>èeniu útoku<br />

vysokou prioritou, isté však je, e<br />

všetky pokusy o <strong>na</strong>búranie systému v<br />

pohode zvládol. Na menšie problémy<br />

sme <strong>na</strong>trafili pri pokuse o prístup k<br />

zdie¾anému adresáru – Kerio nám<br />

toti umonil sprístupnenie tejto<br />

vo¾by a po dôkladnom prejdení všetkých<br />

volieb. Za tento fakt však trochu<br />

môeme aj my – pri testovaní bezpeènosti<br />

sme toti firewallu oznámili,<br />

e nikdy nebudeme chcie, aby<br />

niekto pristúpil <strong>na</strong> náš disk.<br />

Ani tento softvér nebol prekákou<br />

pri surfovaní <strong>na</strong> internete èi komunikácii<br />

pomocou e-mailu alebo Instant<br />

Messagingu – staèilo zaškrtnú príslušnú<br />

vo¾bu a povoli konkrétnej<br />

aplikácii prístup <strong>na</strong> sie. Ani tento<br />

program sa po vyko<strong>na</strong>ní tejto vo¾by<br />

u nepýtal. Naopak, zadné dvierka<br />

okamite zavrel pri pokuse o <strong>na</strong>inštalovanie<br />

spyware. Varoval nás, e<br />

táto aplikácia bola spustená bez nášho<br />

vedomia iným procesom a zároveò<br />

sa pokúša pristupova <strong>na</strong> internet,<br />

a slušne sa nás spýtal, èi mu chceme<br />

umoni prístup. Opä sme zaškrtli<br />

vo¾bu, aby sa nás softvér <strong>na</strong> túto<br />

vo¾bu nepýtal, zamietli sme prístup<br />

a spyware tak bol odrezaný od sveta.<br />

Aj Kerio Perso<strong>na</strong>l Firewall je iba<br />

bezplatná základòa pre platený softvér,<br />

ktorý za príplatok dokáe blokova<br />

pop-up okná, reklamy, Visual<br />

Basic skripty èi kontrolova odosielanie<br />

osobných informácií.<br />

Okno s <strong>na</strong>staveniami siete, v ktorom<br />

mono zapnú osobný firewall<br />

Okno s doplnkovými <strong>na</strong>staveniami<br />

firewallu<br />

FIREWALL MICROSOFT<br />

WINDOWS XP<br />

Mnoho pouívate¾ov Microsoft Windows<br />

XP ani netuší, e osobný firewall<br />

je u zabudovaný v ich operaènom<br />

systéme. Neponúka síce také<br />

monosti ako predchádzajúce dva produkty,<br />

<strong>na</strong> ochranu pred úskaliami internetu<br />

však úplne postaèuje. Zapnú<br />

ho mono v <strong>na</strong>stavení siete – konkrétne<br />

cez Ovládací panel/Sieové<br />

pripojenia/-Local Area Connection/<br />

Vlastnosti/Spresnenie (v anglickej<br />

mutácii je to Control panel/Network<br />

Connections/Local Area Network/<br />

Properties/Advanced). V tomto okne<br />

staèí zaškrtnú políèko <strong>na</strong> zapnutie<br />

ochrany sieového pripojenia. Majitelia<br />

Microsoft Windows XP s <strong>na</strong>inštalovaným<br />

Service Pack 2 by mali<br />

ma túto poloku automaticky zaškrtnutú.<br />

Ak boli predchádzajúce produkty<br />

príliš iniciatívne v kladení otázok,<br />

rozhodne to nemôeme poveda o tomto<br />

nástroji. Bez upozornenia toti pošle<br />

automaticky všetky neoprávnené<br />

prístupy do veèných lovísk. Pre niektorých<br />

pouívate¾ov však bude trochu<br />

nepríjemné, e po zapnutí tohto<br />

firewallu nebudú môc zdie¾a súbory<br />

<strong>na</strong> svojom pevnom disku ani prehliada<br />

súbory <strong>na</strong> iných poèítaèoch<br />

pripojených k LAN – zmienený firewall<br />

toti pokladá pripojenie pomocou<br />

technológie NetBios (oprávnene)<br />

za nebezpeèné.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií by sa však<br />

mala situácia po príchode Service<br />

Packu 2 zlepši – firewall obsiahnutý<br />

v tomto súbore aktualizácií by toti<br />

pouívate¾ovi mal klás viacero otázok<br />

a neprepusti spyware.<br />

Isté je, e u firewall z Windows<br />

XP SP 1 odolal všetkým útokom pomocou<br />

programu Nessus. Pre svoju<br />

zamåknutos však neodolal spyware<br />

– prakticky všetky takéto programy<br />

toti komunikujú so svojím materským<br />

serverom cez rozhranie, ktoré<br />

sa za normálnych okolností pouíva<br />

<strong>na</strong> surfovanie.<br />

ZHODNOTENIE. V celkovom hodnotení<br />

je <strong>na</strong>jlepšou vo¾bou Kerio Perso<strong>na</strong>l<br />

Firewall. Nielene dokázal<br />

odola brutálnemu útoku hrubou silou,<br />

detegova spustenie urèitého<br />

programu iným procesom bez vedomia<br />

pouívate¾a, ale prejavil sa pri<br />

testovaní ako pomerne uèenlivý, hoci<br />

trochu viac kládol otázky. Firewall<br />

obsiahnutý v Microsoft Windows XP<br />

síce odolal všetkým útokom a doko<strong>na</strong>le<br />

tak zabezpeèil cie¾ový poèítaè,<br />

nedokázal však odreza spyware cestu<br />

do sveta, a tak ho hodnotíme ako<br />

dobré riešenie pre pouívate¾ov, ktorí<br />

sú priamo pripojení do internetu,<br />

pouívajú <strong>na</strong> ochranu pred spyware<br />

samostatný nástroj a nechcú odpoveda<br />

<strong>na</strong> niekedy otravné otázky o povolení<br />

pripojenia k internetu niektorými<br />

programami.<br />

ZÁVER. V tomto èlánku sme sa venovali<br />

len nástrojom, za ktoré netreba<br />

osobitne plati. V ïalších vydaniach<br />

PC REVUE postupne predstavíme<br />

aj platené riešenia a porovnáme<br />

ich vlastnosti s bezplatnými.<br />

Michal Holeš<br />

9/2004 PC REVUE 95

S O F T W A R E<br />

<br />

P R E H ¼ A D A T E S T<br />

Programy <strong>na</strong> kompresiu súborov aplikácií<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

Testované programy<br />

V tomto èlánku predstavíme aktuálnu<br />

ponuku v oblasti kompresných aplikácií,<br />

ich súèasné monosti a pozrieme<br />

sa <strong>na</strong> novinky jednotlivých verzií.<br />

Okrem porov<strong>na</strong>nia softvéru zo stránky<br />

funkènej výbavy vás oboznámime<br />

aj s tým, ako sa s jednotlivými aplikáciami<br />

pracuje.<br />

Kompresné programy sú svojou<br />

funkènou výbavou a výkonom odlišné<br />

a majú rôzne vlastnosti. Preto sa<br />

pozrieme aj <strong>na</strong> ne, aby ste si vytvorili<br />

obraz o kladoch a záporoch príslušnej<br />

aplikácie. Keïe kompresných<br />

programov je ve¾a, vybrali sme pre<br />

vás šesticu <strong>na</strong>jlepších a <strong>na</strong>jzaujímavejších.<br />

Porov<strong>na</strong>nie ich základných<br />

vlastností nájdete v tabu¾ke 1.<br />

ZIPGENIUS 5.5 STD<br />

Ide o dizajnovo prepracovaný nástroj.<br />

ia¾, je <strong>na</strong>jpomalší z recenzovaných<br />

programov a jeho inštalaèný balík je<br />

suverénne <strong>na</strong>jväèší. Hneï po inštalácii<br />

sa spustí sprievodca, ktorý od vás<br />

bude zisova základné informácie,<br />

medziiným <strong>na</strong>pr. aj to, èi pracujete<br />

<strong>na</strong> poèítaèi aj so zariadeniami, ako je<br />

skener alebo digitálny fotoaparát.<br />

Program umoòuje prenášané obrázky<br />

priamo komprimova. Môete prida<br />

do kadého vami vytvoreného<br />

archívu aj sig<strong>na</strong>túru, ktorú môe<br />

tvori text s obrázkom (<strong>na</strong>príklad logo<br />

vašej firmy). Prepracované prostredie<br />

zahàòa aj monos prepí<strong>na</strong>nia medzi<br />

reimom pre zaèiatoèníkov a expertov.<br />

Preh¾adné je aj menu, no chýbalo<br />

nám klasické priradenie klávesových<br />

skratiek a niektoré funkcie celkom<br />

chýbali (<strong>na</strong>príklad F1 <strong>na</strong> spustenie<br />

pomocníka, zobrazenie obsahu<br />

súborov).<br />

Priama podpora zálohovania systémových prieèinkov a pouívate¾ských dokumentov<br />

Šifrovanie súborov je postavené<br />

<strong>na</strong> štyroch rôznych typoch šifrovacích<br />

algoritmov. Ich preh¾ad nájdete<br />

v tabu¾ke. Konverzia medzi archívmi<br />

je moná len do formátu ZIP, èo z<strong>na</strong>mená,<br />

e u archív ZIP nemono konvertova<br />

priamo do archívu RAR.<br />

Program obsahuje v podstate štandardné<br />

funkcie dnešných programov<br />

<strong>na</strong> prácu s archívmi. Zoz<strong>na</strong>m súborov<br />

v archíve sa dá exportova do formátov<br />

ako HTML, XML, CSV alebo<br />

TXT. Za samozrejmos obsiahnutú aj<br />

v tejto kompresnej aplikácii povaujeme<br />

monos tvorby samorozba-<br />

¾ovacích archívov. Špeciálnej podpory<br />

sa ušlo aj <strong>na</strong>tívnym súborom kancelárskeho<br />

balíka OpenOffice.org/<br />

StarOffice 6. Okrem tohto kancelárskeho<br />

balíka program podporuje aj<br />

automatickú inštaláciu súborov Windows<br />

XP themes. Profesionál<strong>na</strong> verzia<br />

<strong>na</strong> rozdiel od štandardnej obsahuje<br />

integrovaného FTP klienta FTP<br />

Genius, ktorý je k dispozícii <strong>na</strong> stiahnutie<br />

z domovskej stránky programu<br />

pre pouívate¾ov freewarovej verzie<br />

ZipGeniusu. Za pridanú hodnotu<br />

programu v štandardnej verzii mô-<br />

eme povaova Password Ma<strong>na</strong>ger.<br />

Ten je spustite¾ný ako samostatná<br />

aplikácia, èi u priamo z prostredia<br />

ZipGeniusu, alebo pomocou zástupcu<br />

v sekcii Programy ponuky Štart.<br />

Napriek spomí<strong>na</strong>ným výhodám programu<br />

je tu jed<strong>na</strong> závaná nevýhoda,<br />

a to nízka stabilita programu. Dúfame,<br />

e sa tento problém èoskoro odstráni,<br />

pretoe i<strong>na</strong>k ide o skutoène kvalitný<br />

program.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Spolupráca s mobilnými zariadeniami<br />

Pocket PC<br />

☺ Pracovné prostredie<br />

☺ Ve¾ké mnostvo <strong>na</strong>stavení<br />

☹ Stabilita<br />

Internetová adresa: <strong>www</strong>.zipgenius.it<br />

WINZIP 9.0<br />

V tomto prípade ide o klasiku v oblasti<br />

kompresných programov. Poskytuje<br />

vyladené prostredie <strong>na</strong> prácu<br />

pri komprimovaní a spokojní sme<br />

boli aj s grafickým dizajnom.. Obsahuje<br />

aj podporu štýlu Windows XP.<br />

Na jeho aplikovanie musíte program<br />

spusti pod OS Windows XP a ma<br />

aktívny aj štýl XP. Inštalátor programu<br />

WinZip patril medzi tie <strong>na</strong>jmenšie.<br />

U <strong>na</strong> prvý poh¾ad vidie, e program<br />

je vyladený, a pri práci s ním<br />

objavíte aj jeho rýchlos, èo sa o aplikácii<br />

ZipGenius <strong>na</strong> slabších poèí-<br />

Tab. 1<br />

Názov ZipGenius WinZip 9.0 WinRAR 3.40 PowerArchiver MimarSihan Baliè 1.11<br />

5.5 Std beta 1 2003 verzia 8.80.4 CompreXX Studio<br />

Typ freeware shareware shareware shareware shareware freeware<br />

Ce<strong>na</strong>* 0 29 USD 33 i (1317 Sk) 19,95 USD (645 Sk) 29,95 USD 0<br />

za úplnú verziu (937 Sk) (968 Sk)<br />

Ve¾kos 7,5 MB 2,4 MB 1,2 MB 2,4 MB 4,4 MB 750 kB<br />

Podporovaný Windows 98/ Windows 98/ Windows, Linux, Windows 95/98/Me/ Windows 98/Me/ Windows 95/98/<br />

operaèný systém Me/2000/XP Me/NT 4 SP FreeBSD, DOS, 2000/XP NT/2000/XP Me/NT/2000/XP<br />

6/2000/XP OS/2, MacOS X<br />

Poèet podporov. 26 18 14 28 48 1 (ZIP)<br />

formátov<br />

Sprievodca áno áno áno áno áno nie<br />

Poèet šifrovacích 4 2 0 5 0 0<br />

algoritmov<br />

Národná podpora nie nie áno áno nie áno<br />

*Na prepoèet ceny programu sme pouili kurz NBS z 15. 7. 2004, ktorý bol 39,906 SK/EUR a 32,314 SK/USD<br />

96 PC REVUE 9/2004

S O F T W A R E<br />

WinZip 9.0<br />

WinRAR 3.40 beta 1<br />

taèoch poveda urèite nedá. Zabudovaná<br />

je aj podpora šifrovania archívov.<br />

Ide v podstate len o dva algoritmy.<br />

Prvý predstavuje klasické zaheslovanie<br />

archívu. Druhý pouíva 128<br />

alebo 256-bitové šifrovanie AES. V prípade,<br />

e pouijete jedno z nových šifrovaní,<br />

archívy otvoríte len v <strong>na</strong>jnovšej<br />

verzii tohto programu.<br />

Kompresia sa doèkala mierneho zlepšenia,<br />

nový stupeò výrobca oz<strong>na</strong>èuje<br />

Enhanced deflate. Nejde o multimediálnu<br />

kompresiu, ale len o zlepšenie<br />

kompresného algoritmu. Takto zbalený<br />

archív otvoríte vo verzii WinZip<br />

8.1 a novšej. Je fakt, e nové metódy<br />

pouité v programe výrazne otriasli<br />

spätnou kompatibilitou, ale vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> nové monosti, ktoré prinesú,<br />

tento krok hodnotíme pozitívne.<br />

Ïalšou zmenou je aj zlepšená integrácia<br />

do Windows. Po podraní<br />

kurzora myši <strong>na</strong>d archívom ZIP sa<br />

zobrazí známa ltá bubli<strong>na</strong> s informáciou<br />

o poète súborov v archíve s<br />

tým, e èas z nich je priamo zobrazená<br />

aj s cestou. Poèet zobrazených<br />

súborov je takisto uvedený. Podobne<br />

to funguje aj v Total Commanderi.<br />

Výhodou programu WinZip je, e<br />

ve¾kos archívu obmedzuje len pouitý<br />

operaèný systém a systém súborov,<br />

<strong>na</strong> ktorom bude archív uloený.<br />

Odoslanie archívu elektronickou<br />

poštou je tie otázka jednoduchého<br />

kliknutia priamo v kontextovom menu.<br />

Túto monos obsahujú dnes skoro<br />

všetky kompresné programy. Na<br />

rozdiel od iných programov urèených<br />

<strong>na</strong> prácu s archívmi neobsahuje také<br />

prepracované informácie o archívoch.<br />

Èo sa týka komplexnosti, výstupy sú<br />

realizované cez neformátovaný text.<br />

Okrem automatickej detekcie inštalaèného<br />

súboru v archíve a jeho následného<br />

rozbalenia a spustenia dokáe<br />

WinZip inštalova aj skiny pre Win-<br />

Amp a Windows Media Player, ako aj<br />

šetrièe obrazovky. Pre niekoho bude<br />

cite¾nou nevýhodou absencia podpory<br />

archívneho formátu RAR. Pri <strong>na</strong>šom<br />

testovaní sa WinZip prejavil ako stabilný<br />

a dobre spracovaný program.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Stabilita<br />

☺ Bezchybne spracovaná klasika<br />

☺ Rýchlos<br />

Internetová adresa: <strong>www</strong>.winzip.com<br />

WINRAR 3.40 BETA 1<br />

Tento program je ve¾mi známy ešte z<br />

obdobia MS DOS-u a èias, keï kra-<br />

¾oval Norton Commander. Koncepcia<br />

rozhrania je jednoduchá, no je rýchla<br />

a preh¾adná. Pekné ikony podfarbujú<br />

celkovú preh¾adnos prostredia. Ako<br />

jeden z mála kompresných programov<br />

poskytuje doko<strong>na</strong>lý preh¾ad o súboroch<br />

v adresárovej štruktúre disku,<br />

ako aj o jednotlivých archívoch. V preh¾adnom<br />

grafe <strong>na</strong>príklad zistíte kompresný<br />

pomer, verziu programu <strong>na</strong><br />

rozbalenie aktuálneho archívu a iné<br />

dôleité údaje. Nechýba monos pridania<br />

vlastných poznámok, ktoré<br />

môu ma formu rozsiahleho neformátovaného<br />

textu. Výbornou monosou<br />

je necha si pred archiváciou<br />

spusti odhad kompresie, kde sa dozviete<br />

èas potrebný <strong>na</strong> skomprimovanie<br />

dát, ale aj výslednú ve¾kos archívu.<br />

Informácie sú len odhadmi, no <strong>na</strong>priek<br />

tomu ve¾mi dobre poslúia.<br />

Okrem klasického zabezpeèenia<br />

archívu heslom pribudla monos<br />

zaheslova aj názvy súborov, èo povaujeme<br />

za nespornú výhodu. Zaujímavou<br />

vlastnosou je rozde¾ovanie<br />

archívov. Máte monos pre kadú<br />

ïalšiu èas <strong>na</strong>stavi rôzne parametre<br />

vrátane ve¾kosti archívu. Výhodou<br />

pre niektorých pouívate¾ov bude aj<br />

to, e program je k dispozícii <strong>na</strong> siedmich<br />

platformách operaèných systémov.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa môe prihodi<br />

nekorektné zbalenie súborov,<br />

program umoòuje ihneï po dokonèení<br />

operácie automatický test archívu.<br />

Existuje aj konverzia medzi jednotlivými<br />

typmi archívov. Na výber<br />

máte a 14 moných konverzií. Pri<br />

práci s obrovskými archívmi, ve¾kými<br />

nieko¾ko GB, a vysokom poète rôznych<br />

súborov bude prospešná aj funkcia<br />

automatického vypnutia PC po<br />

ukonèení operácie.<br />

Zaujímavým rozšírením je aj to, e<br />

ak pouívate súborový systém NTFS<br />

a komprimujete pomocou neho súbory<br />

<strong>na</strong> disku, WinRAR si pri balení takýchto<br />

súborov zapamätá ich atribút<br />

oz<strong>na</strong>èujúci kompresiu daných súborov.<br />

Take pri ich rozba¾ovaní (<strong>na</strong> disk pouívajúci<br />

systém súborov NTFS) sa opä<br />

tento atribút <strong>na</strong>staví a súbor sa znova<br />

skomprimuje. Tu vidie skutoènú prepracovanos<br />

kódu programu.<br />

9/2004 PC REVUE 97

S O F T W A R E<br />

PowerArchiver<br />

2003 verzia<br />

8.80.4<br />

Program je distribuovaný vo viac ne 30 jazykových<br />

verziách, prièom kadú jazykovú verziu si<br />

treba stiahnu zvláš.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Èastá aktualizácia<br />

☺ Kompresné profily<br />

☺ Lokalizácia do slovenèiny<br />

Internetová adresa: <strong>www</strong>.rarlab.com<br />

POWERARCHIVER 2003<br />

VERZIA 8.80.4<br />

Pôvodom ruský program poskytuje obrovské monosti<br />

pri práci s archívmi. Okrem toho, e obsahuje<br />

prepracované prostredie <strong>na</strong> manipuláciu s nimi,<br />

zahàòa aj také funkcie, ako sú skinovate¾ná nástrojová<br />

lišta, automatický update, ve¾ké mnostvo podporovaných<br />

archivaèných formátov. Ve¾mi kvalitne<br />

je spracované integrovanie poloiek do kontextového<br />

menu. Môete urèi, pri akých typoch archívov<br />

sa tento program uplatní a aké typy archívov chcete<br />

priradi k aplikácii. Obsahuje aj podporu šifrovania<br />

a <strong>na</strong> úroveò súboru. Na výber máte spolu pä šifrovacích<br />

mechanizmov. Program podporuje zobrazenie<br />

v štýle prieskumníka, take viaczlokové a viacúrovòové<br />

archívy máte stále preh¾adne zobrazené.<br />

Ponúka aj integrovaného FTP klienta s monosou<br />

<strong>na</strong>definovania nieko¾kých FTP profilov. FTP profily sú<br />

šifrované 256-bitovým šifrovaním AES, èo povaujeme<br />

za ve¾mi slušnú ochranu pred vykradnutím hesiel.<br />

Pomocník k programu je úplne lokalizovaný do<br />

slovenèiny. ia¾, celkový dojem z programu mierne<br />

zatieòuje neschopnos korektne pracova s archívmi<br />

s názvami súborov s diakritikou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Lokalizovaný pomocník<br />

☺ Mnostvo podporovaných formátov<br />

☺ Prispôsobite¾nos<br />

☹ Problémy s názvami súborov s diakritikou<br />

Internetová adresa: <strong>www</strong>.powerarchiver.com<br />

MIMARSINAN COMPREXX STUDIO<br />

Od predchádzajúcich programov <strong>na</strong> tvorbu archívov<br />

sa CompreXX Studio odlišuje svojou koncepciou.<br />

V ponuke Štart sa objavia v programovej<br />

sekcii viacerí zástupcovia. Program Studio plní<br />

úlohu komplexného centra <strong>na</strong> spravovanie archívov.<br />

Nájdete tu hneï dve verzie programu. Prvá je<br />

<strong>na</strong>zvaná CompreXX Express, èo je vlastne od¾ahèená<br />

verzia hlavnej kompresnej aplikácie. V archívoch<br />

sa môete pohybova tak ako v štandardných<br />

zlokách. Program je pripravený pre antivírus<br />

Kaspersky Anti-Virus, ktorý však nie je v základnej<br />

dodávke. Ak pouívate iný antivírusový<br />

program, musíte si ho <strong>na</strong>konfigurova sami v <strong>na</strong>staveniach.<br />

Druhá verzia tejto aplikácie je CompreXX<br />

Studio. Prostredie programu patrí medzi <strong>na</strong>jprepracovanejšie.<br />

Okrem klasických operácií pri<br />

práci so súbormi je opä moné aj v tejto aplikácii<br />

vykonáva konverziu archívov, konkrétne medzi<br />

deviatimi formátmi. Môete vyui aj kompresné<br />

a dekompresné profily, ktoré obsahujú informácie<br />

o priorite procesu, predefinovaní hesla, stupni<br />

kompresie a type uloenia ciest k súborom.<br />

Program je vhodný hlavne pre tých pouívate¾ov,<br />

ktorí chcú skúsi nieèo nové <strong>na</strong>miesto zabehnutej<br />

klasiky.<br />

MimarSi<strong>na</strong>n<br />

CompreXX<br />

Studio<br />

98 PC REVUE 9/2004

S O F T W A R E<br />

Výsledky testovania kompresných programov – výsledný objem po kompresii a <strong>na</strong>meraná doba spracovania (tuèným sú uvedené <strong>na</strong>jlepšie hodnoty)<br />

Objem<br />

komprimovaného<br />

archívu<br />

Doba<br />

spracovania<br />

Názov ZipGenius 5.5 WinZip 9.0 WinRAR 3.40 PowerArchiver MimarSi<strong>na</strong>n<br />

Std beta 1 2003 verzia 8.80.4 CompreXX Studio<br />

Normálny stupeò kompresie – text a obrázky 14 150 KB 13 785 KB 13 760 KB 13 713 KB 13 700 KB<br />

(1366 súborov, 20 897 KB)<br />

Najvyšší stupeò kompresie – text a obrázky 13 735 KB 13 678 KB 13 732 KB 13 689 KB 13 673 KB<br />

(1366 súborov, 20 897 KB)<br />

Najvyšší stupeò kompresie – hudba MP3 (762 MB) 749 MB 747 MB 748 MB 749 MB 751 MB<br />

Normálny stupeò kompresie – text a obrázky 32:57 s 22:86 s 19:67 s 18:26 s 36:89<br />

(1366 súborov, 20 897 KB)<br />

Najvyšší stupeò kompresie – text a obrázky 39:02 s 30:22 s 33:76 s 20:43 s 55:23 s<br />

(1366 súborov, 20 897 KB)<br />

Najvyšší stupeò kompresie – hudba MP3 (762 MB) 5:48:37 min. 12:07:81 min. 6:00:00 min. 4:32:90 min. 13:53:43 min.<br />

Baliè 1.11<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Komplexnos<br />

☺ Integrácia do Prieskumníka<br />

☺ Dve verzie jedného softvéru<br />

Internetová adresa: <strong>www</strong>.comprexx.com<br />

BALIÈ 1.11<br />

Posledný recenzovaný program je<br />

v podstate len akási utilitka. Preèo<br />

práve takýto jednoduchý program si<br />

<strong>na</strong>šiel miesto medzi prepracovanými<br />

aplikáciami, ako sú WinZip èi Power-<br />

Archiver? Jeho výhodou je to, e ide<br />

o freeware a umoòuje tvorbu archívov<br />

ZIP a aj archívov SFX. Dizajn<br />

pouívate¾ského rozhrania je priemerný,<br />

podobne je <strong>na</strong> tom aj jazykové<br />

spracovanie programu. Okrem<br />

jednoduchej konverzie súboru ZIP do<br />

samorozba¾ovacieho archívu program<br />

disponuje bohatými <strong>na</strong>staveniami.<br />

Popri technických záleitostiach,<br />

ako sú predvolená cesta <strong>na</strong> rozbalenie,<br />

<strong>na</strong>stavenia prepísania súborov<br />

s rov<strong>na</strong>kým názvom, máte k dispozícii<br />

aj konfigurovate¾né parametre<br />

o tvorcovi archívu – teda o vás. Kadú<br />

takúto konfiguráciu, technické <strong>na</strong>stavenia<br />

nevynímajúc, si môete uloi<br />

do konfiguraèného súboru s príponou<br />

INI. Program nedosahuje práve <strong>na</strong>jlepší<br />

kompresný pomer, <strong>na</strong>vyše nedisponuje<br />

ani jeho výberom. Preto je<br />

ho výhodnejšie poui len ako konvertor<br />

súborov ZIP do SFX. Samorozba¾ovací<br />

archív môe ma dve podoby.<br />

Prvú tvorí len malé okno výsledného<br />

archívu SFX, ktoré obsahuje monosti<br />

pre výber adresára. Komplexnejšie<br />

prostredie tvorí druhá verzia, kde<br />

máte monos ovplyvni, ktoré súbory<br />

z archívu sa rozbalia, a zvoli aj<br />

monosti prepísania súborov s rov<strong>na</strong>kým<br />

názvom. Výhodou programu je<br />

aj komunikácia v slovenskom jazyku.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos<br />

☺ Tvorba SFX zadarmo<br />

☺ Dve verzie aplikácie SFX<br />

☹ Jazyková nedopracovanos<br />

Internetová adresa: http://slavman.host.sk/<br />

POROVNANIE V PRAXI. Všetky<br />

opísané programy sme v praxi vyskúšali<br />

a výsledky nášho testu nájdete<br />

v tabu¾ke. Na kompresiu sme zvolili<br />

<strong>na</strong>sledujúce typy súborov: textové<br />

(HTML, PDF, DOC, XLS…) a obrázky<br />

v rôznych formátoch (BMP, JPG...).<br />

Aplikovali sme pri tom normálny a <strong>na</strong>jvyšší<br />

stupeò kompresie. Ïalej sme<br />

pouili kompresiu súborov s hudbou<br />

vo formáte MP3. Tieto hudobné súbory<br />

boli komprimované v <strong>na</strong>jväèšom<br />

stupni kompresného pomeru, ktorý<br />

kadý z programov umoòoval. Práve<br />

pri týchto súboroch sa objavili markantné<br />

rozdiely v dåke vykonávanej<br />

operácie. S<strong>na</strong>ili sme sa tak èo <strong>na</strong>jviac<br />

sa priblíi kadodennej praxi pri<br />

kompresii údajov.<br />

Všetky súbory boli komprimované<br />

do formátu ZIP, aby sme sa vyhli <strong>na</strong>tívnej<br />

podpore jednotlivých formátov,<br />

ktoré špecifické programy podporujú<br />

(<strong>na</strong>príklad formát RAR pri<br />

programe WinRAR). Aplikáciu Baliè<br />

sme do testu nezahrnuli, pretoe je<br />

primárne urèená <strong>na</strong> vytváranie archívov<br />

SFX a kompresný pomer pri<br />

archívoch ZIP sa nedal <strong>na</strong>stavi.<br />

ZÁVER. Pri rozhodovaní o správnom<br />

archíve treba zvái viacero faktov<br />

– niekto preferuje pracovné prostredie,<br />

národnú podporu pred kompresným<br />

pomerom, iní zase bohaté<br />

monosti programu alebo poèet podporovaných<br />

formátov.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich testov z h¾adiska minimalizácie<br />

objemu <strong>na</strong>jlepšie výsledky<br />

dosiahol program MimarSi<strong>na</strong>n CompreXX<br />

Studio a WinZip 9.0. Na druhej<br />

strane ako <strong>na</strong>jrýchlejší sa prejavil<br />

program PowerArchiver 2003 verzia<br />

8.80.4.<br />

Urèi absolútneho víaza tohto<br />

testu je ve¾mi nároèné. Preto sme sa<br />

rozhodli vyhodnoti programy pre<br />

dve skupiny pouívate¾ov. Do prvej<br />

skupiny sme zaradili zaèiatoèníkov,<br />

ktorí pod¾a nás preferujú jednoduchos<br />

pouívania s dizajnovo prepracovaným<br />

prostredím. V tejto kategórii<br />

sme víazstvo prisúdili programu<br />

MimarSi<strong>na</strong>n CompreXX Studio, ktorého<br />

ovládanie zvládne skutoène<br />

kadý. Pre druhú skupinu pouívate-<br />

¾ov, t. j. pre pokroèilých, ktorí nevy-<br />

adujú rôzne grafické vymoenosti<br />

v programe, ale zaujímajú sa o jeho<br />

úitok, je víazom program WinRar.<br />

Je to tak aj vïaka jeho èastej aktualizácii<br />

a neustálemu zlepšovaniu.<br />

Michal REITER<br />

9/2004 PC REVUE 99

S O F T W A R E<br />

Sharewarové okienko<br />

Domáce hospodárstvo ver.6<br />

Opis: slovenský program, <strong>na</strong> evidenciu príjmov<br />

a výdavkov v domácnosti pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

s programom môu pracova viacerí èlenovia<br />

rodiny s vlastnými profilmi a prístupovými heslami;<br />

grafické rozhranie programu je rozdelené do 3<br />

základných sekcií<br />

v sekcii Fi<strong>na</strong>ncie program poskytuje evidenciu<br />

pohybu peòazí medzi hotovosou, odloenými<br />

peniazmi a bankovým úètom; v jednotlivých sekciách<br />

<strong>na</strong> strane výdavkov aj príjmov mono chronologicky<br />

vklada s príslušným opisom jednotlivé<br />

pohyby vo zvolených kategóriách s monosou ich<br />

úpravy; jednotlivé stavy sa dajú znázorni vo<br />

forme výpisov a preh¾adných grafov za zvolené<br />

obdobie, ktoré mono aj vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej<br />

tlaèiarni, resp. uloi do súboru<br />

(výrez èi roztiahnutie); okolo obrázkov sa dajú<br />

zobrazova okraje so zvolenými rozmermi; <strong>na</strong><br />

zlepšenie èitate¾nosti mono zvoli aj farbu pozadia<br />

textu pod iko<strong>na</strong>mi<br />

je moné aktivova funkciu automatického zobrazenia<br />

kalendára <strong>na</strong> pozadí pracovnej plochy,<br />

prièom mono definova poèet zobrazených mesiacov,<br />

umiestnenie kalendára, typ písma a ïalšie<br />

parametre<br />

funkcia šetrièa obrazovky spoèíva v postupnom<br />

zobrazovaní definovaných obrázkov JPEG, prièom<br />

pri prechode medzi jednotlivými obrázkami s definovanou<br />

frekvenciou sa realizujú rôzne prechodové<br />

efekty<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> výpoètovú nároènos pri výmene<br />

obrázkov sa dá zablokova spúšanie programu<br />

buï ruène, alebo automaticky pri detekcii aplikácie<br />

z definovaného zoz<strong>na</strong>mu<br />

Autor programu: Martínek−Learsy, ÈR<br />

Štatút programu: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 252 Kè + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.muralpix.com<br />

o procese inštalácie sa vedie podrobný záz<strong>na</strong>m,<br />

ktorý sa dá po uplatnení zvolených filtraèných<br />

pravidiel prezera <strong>na</strong> obrazovke, resp. exportova<br />

do textového, HTML alebo XLS formátu<br />

za pomoci príslušných technických prostriedkov<br />

mono vyuíva funkciu dia¾kového zapí<strong>na</strong>nia<br />

vypnutých poèítaèov, èo umoòuje centralizovanú<br />

inštaláciu poèas neprítomnosti zamest<strong>na</strong>ncov <strong>na</strong><br />

externých pracoviskách<br />

Autor: New Boundary Technologies, Inc., USA<br />

Štatút programu: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD za stanicu pri poète <strong>na</strong>d 100 staníc<br />

+ 148 USD za server<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.newboundary.com<br />

System Mechanic ver.4<br />

Opis: súbor nástrojov <strong>na</strong> optimalizáciu a údrbu<br />

operaèného systému Windows 95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

skupi<strong>na</strong> optimalizaèných nástrojov zahàòa moduly<br />

<strong>na</strong> optimálne <strong>na</strong>stavenie internetového pripojenia a<br />

procesu štartovania systému, defragmentáciu pamäte<br />

RAM a pevného disku, ako aj editovanie mnostva<br />

vnútorných <strong>na</strong>stavení Windows<br />

v sekcii Spotreba je moné uklada a sumarizova<br />

záz<strong>na</strong>my o spotrebe motorových vozidiel,<br />

mobilných telefónov, elektrickej energie, plynu<br />

a vody so vstavanou databázou sadzieb<br />

v sekcii Rôzne sú dostupné funkcie adresára,<br />

poznámkového bloku, fi<strong>na</strong>nèného plánovaèa, evidencia<br />

pôièiek a šetrenia; novinkou sú rôzne fi<strong>na</strong>nèné<br />

kalkulaèky, poskytujúce <strong>na</strong>pr. výpoèet zhodnocovania<br />

vkladu, pravidelného sporenia a splátok<br />

pôièky, ako aj výpoèet èistej mesaènej mzdy<br />

Autor: Peter Hlavaèka, SR<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná verzia má niektoré<br />

funkèné obmedzenia<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 300 Sk + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.bestweb.szm.sk/dh.htm<br />

MuralPix v1.01<br />

Opis: Program <strong>na</strong> automatickú výmenu pozadia<br />

pracovnej plochy v spojení so šetrièom obrazovky<br />

pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

pozadie sa vymieòa v urèených intervaloch<br />

z definovanej mnoiny obrázkov JPEG, umiestnených<br />

vo zvolených adresároch, prièom alter<strong>na</strong>tívne<br />

sa môe zobrazova aj názov, resp. dátum zhotovenia<br />

zobrazovaného obrázka<br />

je realizované automatické prispôsobenie<br />

ve¾kosti obrázkov rozmerom pracovnej plochy<br />

Prism Deploy ver.6<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> realizáciu centralizovanej inštalácie<br />

a aktualizácie programových balíkov pre platformu<br />

MS Windows<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje po konfigurácii inštalova <strong>na</strong><br />

vzdialené poèítaèe nové aplikácie, aktualizaèné<br />

balíky operaèného systému, resp. zvolených aplikácií,<br />

ako aj ich odinštalovanie zo systému; v prípade<br />

akýchko¾vek problémov spôsobených modifikáciou<br />

systému mono obnovi stav poèítaèa pred<br />

aplikáciou príslušnej aktualizácie; program sa dá<br />

poui aj <strong>na</strong> odinštalovanie neiaducich prvkov<br />

prítomných v systéme, ako sú <strong>na</strong>pr. spyware, trójske<br />

kone, resp. internetové èervy<br />

inštaláciu aplikácií alebo ich aktualizácií je<br />

moné filtrova <strong>na</strong> základe identifikácie typu operaèného<br />

systému, ve¾kosti operaènej pamäte èi<br />

príslušnosti poèítaèa k zvolenej pouívate¾skej<br />

skupine<br />

v rámci bezpeènostných funkcií je k dispozícii<br />

modul <strong>na</strong> neobnovite¾né mazanie citlivých súborov<br />

a modul <strong>na</strong> vyh¾adávanie spyware aplikácií; je<br />

dostupný aj nástroj <strong>na</strong> uloenie aktuálnej konfigurácie<br />

a zachytenie pokusov o jej zmenu zo strany<br />

neiaducich aplikácií<br />

zaujímavé sú aj nástroje <strong>na</strong> èistenie systému od<br />

doèasných a duplicitných súborov, rôznych súborov<br />

s históriou, nefunkèných odkazov a zvyškov<br />

po nedoko<strong>na</strong>le odinštalovaných aplikáciách; takisto<br />

je k dispozícii funkcia èistenia a opravy chybných<br />

záz<strong>na</strong>mov v systémových registroch<br />

verzia PRO <strong>na</strong>vyše obsahuje antivírusový modul,<br />

firewall a moduly <strong>na</strong> doko<strong>na</strong>lé èistenie disku, resp.<br />

obnovu omylom zmazaných súborov a e-mailových<br />

správ<br />

údrbu mono pravidelne spúša v predvolených<br />

intervaloch, program je vybavený funkciou<br />

aktualizácie cez internet<br />

Autor: iolo technologies LLC, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 50 USD za štandardnú verziu,<br />

70 USD za verziu PRO<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.iolo.com<br />

Peter Hubinský<br />

Registrácia shareware programov<br />

za slovenské koruny <strong>www</strong>.avir.sk<br />

AVIR<br />

100 PC REVUE 9/2004

Po nieko¾kých stratégiách, ako sú Age<br />

of Empire èi Age of Mythology, prišla<br />

firma Microsoft s ïalšou strategickou<br />

hrou pod názvom Rise of Nations. U<br />

z názvu vyplýva, e hra sa bude venova<br />

histórii viacerých národov. Po nieko¾kých<br />

mesiacoch od vydania prišla<br />

<strong>na</strong> trh ïalšia epizóda tejto úspešnej<br />

hry pod názvom Thrones & Patriots.<br />

Prináša ïalšie obohatenie o nové národy<br />

a monosti.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní a spustení hry a<br />

druhej epizódy sa objaví séria reklamných<br />

videí, za ktorými <strong>na</strong>sleduje video<br />

propagujúce hru. V hernom menu<br />

nájdete nieko¾ko moností hry.<br />

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

CD: História národov v skratke / Microsoft Rise of Nations Thrones & Patriots<br />

ïalší. Po <strong>na</strong>inštalovaní druhej epizódy<br />

sa pridajú Amerièania, Indiáni, Holanïania<br />

a bojovný indiánsky kmeò Irokézov.<br />

Môete si vytvori tímy, v ktorých<br />

budete spolupracova s poèítaèom. A <strong>na</strong>koniec<br />

je tu poloka opätovného prehrania<br />

v minulosti absolvovaných hier.<br />

V hernom menu nájdete aj poloku<br />

Multiplayer. Ten zaisuje program GameSpy<br />

Arcade a vyaduje sa rýchle internetové<br />

prepojenie. Kvalitne si hru<br />

môete zahra aj po lokálnej sieti.<br />

V menu sa ešte vyskytuje aj poloka<br />

Tools and Extras. V nej sa <strong>na</strong>chádza editor<br />

máp, v ktorom si ¾ahko vytvoríte<br />

mapu a <strong>na</strong> nej budete neskôr bojova<br />

so svojím poèítaèovým nepriate¾om. Na<br />

mape sa dá poui všetko, èo v hre nájdete.<br />

V tejto poloke sa <strong>na</strong>chádza Skill<br />

Test ako test rýchlosti a obratnosti.<br />

Na zaèiatku kadej hry budete ma<br />

vybudované mesto, jednu pílu, kninicu<br />

a nieko¾ko polí s ro¾níkmi. V jednom<br />

meste si však môete vytvori<br />

len pä polí.<br />

Kninica je základná èas tejto hry<br />

a pod¾a nej sa hra vyvíja. Oblasti vývinu<br />

sú Military, Civil, Commerce a Scien-<br />

Scé<strong>na</strong> po zhodení atómovej bomby<br />

de vašou zlatou baòou. Ak si vytvoríte<br />

predajcu a máte viac ako jedno mesto,<br />

bude predajca <strong>na</strong> ave chodi medzi<br />

mestami a zarába vám peniaze.<br />

Ale ak chcete ubráni svoje mestá,<br />

nájdete tu ïalšie stavby pre vojakov,<br />

ïalej doky <strong>na</strong> stavbu bojových a rybárskych<br />

lodí. Takisto sú tu stajne<br />

pre kone, ale po nejakom èase pri-<br />

riešenia kritických situácií. Vyhotovenie<br />

hry je ve¾mi efektné a takmer<br />

sa nepodobá <strong>na</strong> predchádzajúce strategické<br />

hry od firmy Microsoft.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo národov, za ktoré môete bojova<br />

☺ Do hry sú zakomponované všetky obdobia<br />

od poèiatku ¾udstva<br />

Jeden z plánov <strong>na</strong> obsadenie sveta<br />

Budova, v ktorej sa rozhoduje o budúcnosti národa – senát<br />

Jednou z nich je Learn to Play (výuèba),<br />

ktorá vás <strong>na</strong>uèí, ako úspešne vyhra<br />

vojnu s nepriate¾skými armádami.<br />

Ïalej v menu nájdete Conquer the<br />

World Campaigns, kde si budete môc<br />

zahra také slávne bitky, ako sú voj<strong>na</strong><br />

Alexandra Ve¾kého, Napoleonova výprava<br />

alebo dokonca studená voj<strong>na</strong>.<br />

Plány vojen sú presne vypracované a<br />

v hre sa premieòajú do virtuálnej technológie.<br />

Ïalšou polokou je Solo Game (samostatná<br />

hra). V nej nájdete poloku<br />

Quick Battle (rýchla voj<strong>na</strong>). Tu si budete<br />

môc zahra hru proti nieko¾kým nepriate¾om<br />

(1 – 7). Môete si vybra z<br />

mnostva národov, medzi nimi sú Gréci,<br />

Inkovia, Nemci, Turci, Èíòania, Rusi a<br />

ce (vojsko, obyvate¾stvo, obchod a veda).<br />

Po absolvovaní prvej fázy vás èakajú<br />

ïalšie štyri oblasti vývinu – Missile<br />

Shield, World Government, Global<br />

Prosperity a Artificial Intelligence.<br />

Ako sa budete postupne vyvíja,<br />

budú sa pridáva aj monosti stavieb.<br />

Postupne budete môc zaèa ai<br />

elezo a ropu. Ak je <strong>na</strong> mape more,<br />

ropné vee budete môc postavi aj v<br />

òom. Po <strong>na</strong>inštalovaní druhej epizódy<br />

sa do stavieb pridá aj Senát. Tu si<br />

budete postupne vybera spôsob vlády:<br />

despotizmus vs. republika, mo<strong>na</strong>rchia<br />

vs. demokracia a <strong>na</strong>koniec socializmus<br />

vs. kapitalizmus.<br />

V urèitej fáze hry si budete môc<br />

postavi aj vlastný obchod, ktorý bu-<br />

budnú aj tanky, delá a <strong>na</strong>koniec autá<br />

s raketometmi. Ku koncu vývinu sa<br />

dostanete k letisku a závodu <strong>na</strong> výrobu<br />

atómových rakiet.<br />

V hre ešte nájdete nieko¾ko divov<br />

sveta a Eiffelovu veu. Po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

druhej epizódy hry sa medzi ne<br />

pridajú <strong>na</strong>pr. visuté záhrady alebo Zabudnuté<br />

mesto.<br />

V celkovom poh¾ade predstavuje<br />

hra Rise of Nations v podstate vývoj<br />

¾udstva, ktorý môete absolvova<br />

hravou formou. Ako v poriadnej strategickej<br />

hre aj tu si rozviniete logické<br />

myslenie a vïaka nieko¾kým skutoèným<br />

plánom <strong>na</strong> obsadenie sveta sa<br />

nieèo <strong>na</strong>uèíte aj o histórii. Rov<strong>na</strong>ko táto<br />

hra poslúi pri výuèbe správneho<br />

Ce<strong>na</strong>: 1690 Sk s DPH (hra vrátane doplnku)<br />

Dodávate¾ pre SR: Microsoft Slovakia<br />

Výrobca: Microsoft Game Studio, BIG Huge<br />

games<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hardvérové poiadavky:<br />

PC s procesorom 500 MHz, 128 MB RAM,<br />

3D grafická karta s 16 MB video RAM<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows<br />

98/Me/2000/XP<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.riseof<strong>na</strong>tions.com<br />

9/2004 PC REVUE 101

S O F T W A R E G A M E S Y<br />

Spider−Man 2<br />

Koncept hry je postavený <strong>na</strong> vo¾nosti pohybu v<br />

meste podobne ako v GTA. Herná podoba New<br />

Yorku je úasne rozsiahla a v kadej štvrti <strong>na</strong> vás<br />

striehne prekvapenie. Hra je rozdelená do 17 kapitol<br />

s predpísanými hlavnými a boènými nepovinnými,<br />

ale dôleitými misiami. Príbeh sa konèí zakonèením<br />

15. kapitoly, po ktorej <strong>na</strong>sleduje u len<br />

plnenie boèných úloh a objavovanie bonusov. Virtuálny<br />

New York je obrovský, no celá plocha mesta<br />

nie je vyuitá. Všetko sa odohráva okolo Manhattanu<br />

a <strong>na</strong> nejaké behanie z jedného konca mesta<br />

<strong>na</strong> druhý zabudnite. Autori museli stihnú vydanie<br />

spoloène s filmom a <strong>na</strong> hre to v niektorých<br />

momentoch vidie. Dokazuje to aj nevyuitý potenciál<br />

mesta. Otvorený koniec hry ponúka postupné<br />

objavovanie mesta len pre vytrvalých hráèov.<br />

Plnenie misií v meste je <strong>na</strong>ozaj rozmanité a záleí<br />

iba <strong>na</strong> hráèovi, èi bude plni hlavnú dejovú<br />

líniu alebo sa zaène potulova po meste a bojova<br />

so zloèinom. Príleitostí je ve¾a. Nad mestom sa<br />

pohybujete za pomoci vystre¾ovacích sietí alebo si<br />

môete urobi vyhliadkovú jazdu <strong>na</strong> streche vlaku,<br />

auta, vrtu¾níka. Superhrdi<strong>na</strong> nikdy nechodí pešo!<br />

Najbliší zloèin oz<strong>na</strong>èuje zelený otáznik <strong>na</strong><br />

minimape a mávajúci ¾udia. V krátkom rozhovore<br />

vám objasnia zloèin a spresnia miesto, kam máte<br />

ís. Boèné úlohy sú rozdelené do dvoch kategórií –<br />

okamité a tie, <strong>na</strong> ktoré treba zostúpi <strong>na</strong> ulicu a<br />

necha sa usmerni obyvate¾mi. Narazíte <strong>na</strong> prepad<br />

pancierovaného auta, únos, drobné krádee,<br />

Kto som? Som Peter Parker. Som Spider-Man.<br />

Letný filmový blockbuster Spider-Man 2 je<br />

sprevádzaný rovnomennou interaktívnou<br />

podobou v troch verziách. Obrovská reklamná kampaò<br />

sa podpísala <strong>na</strong> predajnosti a herné tituly okupujú<br />

rebríèek <strong>na</strong>jpredávanejších hier bez rozdielu<br />

platformy <strong>na</strong> prvých prieèkach. Na trh sa však dostali<br />

tri verzie, ktoré pokryli všetky dostupné platformy.<br />

PC verzia vôbec nepotešila fanúšikov. Nedokonèená<br />

hra s detskou hrate¾nosou odradila aj bených hráèov.<br />

Verzia N-Gage vyuila potenciál 2D arkády, ale<br />

celkový dojem pokazili násilne vsunuté 3D minihry<br />

s èasovým limitom. Na konci prichádza to <strong>na</strong>jlepšie,<br />

èo môe z<strong>na</strong>èka Spider-Man ponúknu – herný titul<br />

urèený pre konzoly (PS2, Xbox, GameCube).<br />

Peter Parker bol bený školák, tzv. looser, a<br />

kým ho nepohryzol rádioaktívny pavúk. Bol obdarený<br />

<strong>na</strong>d¾udskou silou a jeho zmysly pracovali<br />

nieko¾konásobne výkonnejšie. Svoju výnimoènos<br />

vyuil <strong>na</strong> boj so zloèinom v New Yorku. Príbeh<br />

hernej podoby je podobne ako<br />

v prípade PC a N-Gage verzie<br />

iba ¾ahko inšpirovaný dejom<br />

druhého filmového pokraèovania.<br />

Po zelenom goblinovi (Green<br />

Goblin) sa stáva <strong>na</strong>jväèším nepriate¾om<br />

Spider-Ma<strong>na</strong> vlastná<br />

totonos a Dr. Octopus. Do zápasu<br />

vstupuje aj zvodná Mary<br />

Jane Watson a spoloènos<br />

Oscorp. Keïe film nie je <strong>na</strong>bitý<br />

akènými scé<strong>na</strong>mi, herný Spider-Man<br />

je okorenený mnostvom<br />

zlepšovákov, ktoré majú<br />

hráèov udra pri hre èo <strong>na</strong>jdlhšie.<br />

budete musie v èasovom limite dopravi chorého<br />

èloveka do nemocnice alebo vás jednoducho ¾udia<br />

<strong>na</strong>lákajú do pasce s cie¾om uštedri vám <strong>na</strong>kladaèku.<br />

Okamité boèné úlohy prebiehajú vdy vo<br />

vašej blízkosti a záleí iba <strong>na</strong> vás, èi im venujete<br />

pozornos. Môete <strong>na</strong>háòa letiaci balón alebo sa<br />

bi s nepriate¾mi. Boèných úloh je však ove¾a viac.<br />

Redakcia bulvárneho denníka Daily Bugle má vdy<br />

zákazku <strong>na</strong> exkluzívne obrázky z obrovských<br />

výšok, èo pre Spider-Ma<strong>na</strong> nepredstavuje problém.<br />

Ïalej môete roznáša pizzu alebo sa oddá-<br />

102 PC REVUE 9/2004

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

va tréningu v Challenge misiách (o nich<br />

neskôr). Po uliciach a strechách mrakodrapov<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú aj rôzne skryté bonusové<br />

kartièky, ktoré môete zbiera, prípadne<br />

sa budete s<strong>na</strong>i preko<strong>na</strong> rýchlostný rekord<br />

v pohybe po meste.<br />

Za kadú splnenú misiu dostávate Hero<br />

Points, èo sú vlastne peniaze, za ktoré si<br />

zlepšujete superschopnosti a kupujete kombá.<br />

Cie¾om kadej kapitoly je popri splnení<br />

príbehovej misie aj dodatoèné <strong>na</strong>zbieranie<br />

Hero Points, preto sú boèné úlohy také dôleité.<br />

Bez zlepšovania superschopností sa<br />

neposuniete ïalej v príbehu a bez poriadnych<br />

kombo úderov dostanete výprask. Spider-Man<br />

nikdy nepouíval zbrane, vdy sa<br />

spoliehal <strong>na</strong> svoje bleskové reflexy a lepkavú<br />

pavuèinu. Poèas boja vystaèíte s tromi<br />

tlaèidlami (úder, blok a výskok) a ich vzájomným<br />

kombinovaním. Kombo úderov je<br />

celá škála. Nepriate¾ov môete paralyzova<br />

sieou, vyhadzova ich a vo vzduchu ich <strong>na</strong>kopa<br />

alebo ich zavesi <strong>na</strong> poulièné osvetlenie.<br />

Poèas súbojov z mnostvom nepriate¾ov<br />

môete vyui pavúèiu rýchlos (bullet<br />

time) alebo pavúèí inštinkt, ktorý sig<strong>na</strong>lizuje<br />

blíiacu sa strelu alebo úder. Medzi<br />

protivníkmi stoja bezbranní malí lotríci,<br />

chlapíci so zbraòami alebo Octopusova jednotka.<br />

V hre nechýbajú ani bossovia, ktorí<br />

dodávajú súbojom iný rozmer. Vdy <strong>na</strong><br />

nich platí iná taktika a predovšetkým rýchle<br />

reflexy. Superzloduch Dr. Octopus je sprevádzaný<br />

Shockerom, Rhinom, Mysteriom a<br />

objaví sa aj záhadná a tajomná latexová<br />

Black Cat.<br />

Z výnimoèných schopností je <strong>na</strong>jdôle-<br />

itejšia rýchlos hojdania sa <strong>na</strong> sieti, ktorou<br />

sa budete pohybova po meste. Vystre¾ova<br />

ju môete kdeko¾vek, tu neexistujú<br />

výškové limity ako v PC verzii. Musíte si<br />

však dáva pozor, kam strie¾ate sie, pretoe<br />

z takej Empire State Building ju u nemáte<br />

kam uchyti. Smer vystre¾ovania siete<br />

máte plne pod kontrolou s ¾avým a<strong>na</strong>lógom.<br />

Ak ste zavesení <strong>na</strong> sieti, môete zvyšova<br />

rýchlos a boostova skok pre väèšiu<br />

rýchlos a vyššie skoky. Zvládnu ovládanie<br />

nie je vôbec problém, <strong>na</strong> hráèa sa však kladú<br />

ve¾ké nároky hlavne pri èasovo obmedzených<br />

úlohách. Tréning vypúšania sietí<br />

a rýchly pohyb po strechách budov je k¾úèový<br />

hlavne v poslednom súboji s Dr. Ockom.<br />

Spider-Man dokáe ve¾mi vysoko skáka,<br />

prilepi sa <strong>na</strong> steny a beha po nich. Keïe<br />

v hre neexistuje nijaký limit, pohyb po<br />

meste je obrovská zábava. Skáèete z budovy<br />

<strong>na</strong> budovu, prilepíte sa <strong>na</strong> stenu, vyšprintujete<br />

a <strong>na</strong> strechu, odkia¾ okamite vystre¾ujete<br />

sie, ktorá vás vynesie o nieko¾ko<br />

blokov ïalej, <strong>na</strong>koniec skáèete hlavièku z<br />

mrakodrapu do ulíc. Všetky tieto pohybové<br />

aktivity a hlavne vaše skúsenosti s ovládaním<br />

preverí séria misií <strong>na</strong>zvaná Challenge.<br />

Tie sa <strong>na</strong>chádzajú vo¾ne po meste a môete<br />

ich plni v ¾ubovo¾nom poradí a kedyko¾vek<br />

podobne ako boèné úlohy.<br />

Úlohou Challenge misií je èo <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

prejs sériou checkpointov v predpísanom<br />

pohybe. Ich obanos má štyri stupne,<br />

kde u <strong>na</strong> medium budete stráca nervy.<br />

Pri plnení týchto misií sa ukáe, ako sa<br />

vám dostalo ovládanie do ruky. Na <strong>na</strong>j¾ahšej<br />

sa musíte iba spúša <strong>na</strong> sieti a èasový<br />

limit je ve¾mi štedrý. Èím je vyššia obanos,<br />

tým viac trikov musíte robi a èas potrebný<br />

<strong>na</strong> úspech je èoraz kratší. Podobne<br />

je to aj pri roznášaní pizze, kde s rastúcim<br />

poètom zákazníkov rastie aj prekonávaná<br />

vzdialenos a bez rýchleho presunu nezískate<br />

spokojných zákazníkov a ocenenie zamest<strong>na</strong>nec<br />

roka. Kadá jed<strong>na</strong> misia, èi u<br />

splnená, alebo nie, sa zapisuje do podrobnej<br />

štatistiky, kde nájdete také údaje, ako<br />

je poèet krokov, poèet preko<strong>na</strong>ných kilometrov,<br />

ko¾kokrát ste sa uhli gu¾kám, ko¾ko<br />

nepriate¾ov ste zneškodnili... K podrobných<br />

údajom patrí aj zoz<strong>na</strong>m misií v aktuálnej<br />

kapitole, zoz<strong>na</strong>m zakúpených kombo úderov<br />

a preh¾adná 3D mapa, ktorá sa zobrazuje<br />

bez zbytoèného <strong>na</strong>hrávania.<br />

Postavièka Spider-Ma<strong>na</strong> sa hýbe presne<br />

ako jeho filmová podoba. Verne je spracovaný<br />

aj virtuálny New York so všetkými<br />

dôleitými budovami, ostrovy, Central Park<br />

a po Sochu slobody. Pouitý engine dovo¾uje<br />

vykres¾ova objekty vo ve¾kej vzdialenosti,<br />

a tak nie je problém pri poh¾ade z<br />

výšky vidie <strong>na</strong> ulici dopravu. Jednotlivé<br />

budovy sú pre hardvérové limity PS2 zjednodušené<br />

modely, v ktorých mono spoz<strong>na</strong><br />

reálne predlohy. Na uliciach sa hýbu<br />

škatu¾ové autá s minimom detailov a podobný<br />

osud postihol, bohuia¾, aj hlavné<br />

postavy. Grafika sa hýbe ve¾mi svine a pri<br />

<strong>na</strong>beraní rýchlosti sa rozmazáva obraz.<br />

Zvuková stránka hry je vynikajúca, <strong>na</strong> èom<br />

sa podpísali hlavne výborná hudba a<br />

dabing postáv. Herci z filmu podobne ako v<br />

PC verzii <strong>na</strong>hovorili ústredné postavy MJ a<br />

Spider-Ma<strong>na</strong>. Je ve¾ká škoda, e J. J. Jameso<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>hovoril niekto úplne iný podobne<br />

ako Harryho Osbor<strong>na</strong>. O malú kuriozitu<br />

sa postarala hereèka Kirsten Dunst, ktorej<br />

sa zdalo, e jej virtuál<strong>na</strong> podoba (MJ) má<br />

príliš ve¾ké poprsie. Autori jej <strong>na</strong>koniec, aj<br />

keï neradi, vyhoveli. O poriadne popredie<br />

neprídete pri postave Black Cat, ktorej<br />

bujné poprsie div e nevyskoèí z kostýmu.<br />

Spider-Man 2 <strong>na</strong> konzolách rozhodne nesklamal.<br />

Hra má ve¾ký spád, návykovú hrate¾nos<br />

a budete sa bavi, kým hru nedokonèíte.<br />

Pre vytrvalejších hráèov je tu obrovské<br />

pole pôsobnosti pri h¾adaní skrytých<br />

bonusov a prekonávaní èasov pri<br />

Challenge misiách. Škoda nevyuitého potenciálu<br />

mesta, vyššej obanosti ku koncu<br />

a vyšších nárokov <strong>na</strong> ovládanie, ktoré mô-<br />

u odradi menej skúsených a mladších<br />

hráèov.<br />

Platforma: PS2<br />

Výrobca: TreyArch<br />

Distribútor: Cenega<br />

Hodnotenie: 80 %<br />

NOVINKY<br />

Èeský vývojársky tím Plastic Reality Technologies zaèal<br />

práce <strong>na</strong> taktickej akcii El Matador. Príbeh hry zavedie<br />

hráèa do fiktívneho prostredia Junej Ameriky a do boja<br />

proti drogovým kartelom. Hra bude rozdelená do troch<br />

kapitol po 15 misií, ktoré budú previazané ve¾mi silným<br />

príbehom. V nich sa nebudete spolieha iba <strong>na</strong> nohy hlavného<br />

hrdinu, ale bude moné vyui rôzne druhy transportu,<br />

niektoré sa však nebudú da priamo ovláda, <strong>na</strong>pr. autobus<br />

pri <strong>na</strong>háòaèke v meste. Akcia a stealth, tieto dva prvky sa<br />

budú <strong>na</strong>vzájom prelí<strong>na</strong> pri plnení misií. Správanie nepriate¾ov<br />

bude závislé od hráèovej taktiky a ich hierarchie. Ak<br />

sa rozhodnete pre frontálny útok, nepriatelia sa budú<br />

<strong>na</strong>vzájom kry a s<strong>na</strong>i sa nájs úkryt. Ak zostanete pri<br />

stealth štýle, nepriate¾ vyšle špeha, a keï vás neobjaví, protivník<br />

nebude v pozore a vyjde z úkrytu – ideálny èas <strong>na</strong><br />

pa¾bu z granátometu. Vybavenie sa bude líši v kadej<br />

misii. Zatia¾ èo pri niektorých budete ozbrojení doslova iba<br />

vreckovým noíkom, pri iných budete v plnej zbroji. Autori<br />

zvaujú integrovanie Security indikátora, ktorý bude<br />

podobne ako v Hitman: Contracts ukazova hrozbu odhalenia.<br />

El Matador beí <strong>na</strong> in-house engine Typhoon 2 a autori<br />

by chceli zároveò s PC verziou vyda hru aj <strong>na</strong> konzolách.<br />

Viac nájdete <strong>na</strong> oficiálnej stránke http:// <strong>www</strong>.elmatadorgame.com/.<br />

Crytek, tvorcovia špièkovej FPS Far Cry, podpísal spoluprácu<br />

s <strong>na</strong>jväèším vydavate¾om Electronic Arts. Z<strong>na</strong>èka Far<br />

Cry sa tak dostala od Ubisoft k EA. Ïalšie plány Cryteku<br />

však nie sú známe. Crytek v poslednom èase pracoval <strong>na</strong><br />

konzolovej verzii Far Cry Instincts (PS2, Xbox), ktorá <strong>na</strong>ïalej<br />

zostáva v Ubisoft a v prácach pokraèuje montrealská<br />

poboèka tejto spoloènosti. Odchod tímu Crytek od Ubisoft<br />

spôsobil odklad Far Cry Instincts z Q4 2004 <strong>na</strong> Q1 2005.<br />

Bill Gates sa <strong>na</strong>jnovšie vyjadril, e by ve¾mi rád kúpil<br />

firmu Nintendo. Nie je jasné, èi chce ich vývojové štúdio<br />

alebo hardvérovú èas, èím by sa Microsoft dostal <strong>na</strong> stále<br />

zaujímavejší trh handheldov. Pravdepodobne však ide<br />

o hardvér, vývojová èas je dos bied<strong>na</strong>. Samozrejme, je<br />

ve¾mi nepravdepodobné, e by bolo Nintendo <strong>na</strong> predaj,<br />

ale bolo by to <strong>na</strong>ozaj zaujímavé. Podobnú ponuku Bill<br />

Gates dal Nintendu u pred vydaním konzol GameCube a<br />

Xbox, vtedy bolo odkúpenie ve¾mi blízko, ale šéf Nintenda<br />

bol proti.<br />

Odlišná situácia je momentálne s Eidosom, ktorý bude<br />

pravdepodobne v <strong>na</strong>sledujúcich mesiacoch pohltený niektorou<br />

väèšou firmou. O jeho tituly sa pobije minimálne<br />

Microsoft, EA, Ubisoft a do hry mono vstúpi aj Activision.<br />

Tomb Raider síce u nie je to, èo býval, ale Eidos má stále<br />

kvalitné z<strong>na</strong>èky Hitman, Thief a aj Deus Ex. Najhorúcejší<br />

kandidát <strong>na</strong> majite¾a Eidosu je Ubisoft, ponúkol 215 miliónov<br />

libier.<br />

Atari oznámili zaèatie prác <strong>na</strong> pokraèovaní úspešného<br />

akèného RPG Neverwinter Nights 2. Na hre bude spolupracova<br />

BioWare s firmou Obsidian Entertainment, ktorú<br />

vedie šéf zrušeného Black Isle a blízky priate¾ ¾udí z Bio-<br />

Ware. V Obsidiane momentálne pracujú <strong>na</strong> pokraèovaní<br />

Star Wars Knights Of The Old Republic 2: Sith Lords. Informácií<br />

je zatia¾ ve¾mi málo, Atari spustili aj teaser stránku<br />

<strong>www</strong>.atari.com/ nwn2.<br />

9/2004 PC REVUE 103

S O F T W A R E G A M E S Y<br />

DOOM3<br />

Kde sa to vlastne zaèalo? História z<strong>na</strong>èky<br />

Doom sa zaèala písa 10. 12. 1993, keï id Software<br />

vydal tento revoluèný titul ako shareware.<br />

Peklo <strong>na</strong> Zemi pokraèovalo druhým dielom.<br />

V èase, keï sa objavovali samé kópie Wolfenstei<strong>na</strong><br />

3D, išlo o atmosférické a zábavné tituly a hlavne<br />

pre návykový multiplayer si získal Doom mnostvo<br />

fanúšikov. Takmer po 11 rokoch sa <strong>na</strong> trh dostal<br />

remake klasiky DOOM3 (ïalej iba D3). Stálo to<br />

<strong>na</strong>ozaj za to, èaka tak dlho <strong>na</strong> pokraèovanie modly<br />

FPS ánru? Je DOOM3 iba obyèajná strie¾aèka?<br />

Zaèalo sa to v pekle. Príbeh je pri takomto type<br />

hry nepodstatný, ale v D3 ho prekvapivo nájdete.<br />

Nebudeme však prezrádza niè, èo by vás mohlo<br />

pripravi o prekvapenie. Píše sa rok 2145 a váš<br />

adre<strong>na</strong>línový výlet sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> Marse, kam prilietate<br />

so svojím velite¾om <strong>na</strong> bezpeènostnú kontrolu<br />

základne spoloènosti UAC. UAC je <strong>na</strong>dnárodná<br />

korporácia, ktorá môe diktova pravidlá a zákony<br />

ostatným pozemským štátom. Kontroluje všetky<br />

odvetvia výskumu a zaoberá sa predovšetkým vývojom<br />

zbraní, ktorý katapultoval túto spoloènos<br />

do pozície, kde peniaze nie sú limitom. Kadý sa<br />

chce z tohto miesta dosta èo <strong>na</strong>jskôr preè a iada o<br />

preloenie. Obavy potvrdí riadite¾ celej základne<br />

konštatovaním, e nepotrebuje nijakú kontrolu,<br />

nechce, aby mu tu niekto obsmàdal. Úloha je jasná,<br />

zisti aktivity a klasifikova ich. Príbeh sa rozvíja<br />

pomocou ojedinelých cut scén a hlavne informácií<br />

skladovaných v PDA, v personálnych pomocníkoch<br />

<strong>na</strong> ukladanie informácií. Kto ich bude zámerne<br />

prehliada, nedozvie sa, ako sa to všetko zaèalo.<br />

Hra sa drí konceptu „choï stále vpred, stále<br />

strie¾aj, prei a <strong>na</strong> konci vypadni“. D3 je postavený<br />

<strong>na</strong> hororovej atmosfére vyráajúcej dych, z ktorej<br />

aí celá hra. Èi u je to pouitá farebná paleta,<br />

jednoduché záz<strong>na</strong>my, alebo pocit bezmocnosti,<br />

atmosféra vás enie dopredu a pumpuje vám<br />

v ilách adre<strong>na</strong>lín. Atmosféra by sa dala prirov<strong>na</strong><br />

k filmom Alien alebo Event Horizon. Strach cíti<br />

<strong>na</strong> kadom kroku, prostredie s vami komunikuje<br />

prostredníctvom svetla ovládaného zlom, steny sa<br />

hýbu, základòa trpí a vy s òou. Svetlé momenty,<br />

miestnosti presýtené umelým osvetlením a rozprávanie<br />

sa so ivými protivníkmi po splnení prvej<br />

úlohy <strong>na</strong>hrádzajú koridory ponorené do tmy a<br />

bezprostredná konfrontácia so zlom a monštrami.<br />

Obrovský podiel <strong>na</strong> atmosfére má nesporne technické<br />

spracovanie, ktoré ponúka <strong>na</strong>jlepšiu prácu<br />

so svetlom a tieòmi a systém presne <strong>na</strong>èasovaných<br />

skriptov. D3 by mohol by pokojne pouitý ako<br />

katalyzátor strachu. Základòa UAC skrýva mnohé<br />

tajomstvá a z chladných stien, koridorov, poèítaèov<br />

sála strach. Chodby, miestnosti podliehajú<br />

uniformovaným plánom spoloènosti UAC, ktorá<br />

diktuje pravidlá a urèuje hodnoty. Práve tu je jeden<br />

z mnohých nedostatkov tohto titulu. Chodby<br />

a stavba levelov pôsobia ku koncu hry ve¾mi stereotypne<br />

a nezáivne, èo môe odradi ve¾a hráèov.<br />

To, èo robí z D3 momentálne <strong>na</strong>jatmosférickejšiu<br />

FPS, je moment prekvapenia. Hra vyuíva obrovské<br />

mnostvo skriptov, ktoré sa spúšajú práve vtedy,<br />

keï to <strong>na</strong>jmenej èakáte. Sporo osvetlené prostredie<br />

upadne do ešte väèšej tmy, tep sa zrýchli a <strong>na</strong> tele<br />

<strong>na</strong>behnú zimomriavky. Tieto situácie zaívate poèas<br />

celej hry, dajú sa postupne predvída, a tak pred<br />

kadým vstupom do miestnosti si <strong>na</strong>bijete <strong>na</strong>jsilnejšiu<br />

zbraò a oèakávate to <strong>na</strong>jhoršie. No aj v takýchto<br />

momentoch dokáe hra prekvapi.<br />

Doko<strong>na</strong>lú hru svetla a tieòov korunuje príruèná<br />

baterka s nekoneènou energiou. Odha¾uje <strong>na</strong>hotu<br />

uniformovaného prostredia, jeho detailnos a krvavé<br />

ma¾by <strong>na</strong> stenách. Dizajnéri levelov poschovávali<br />

<strong>na</strong> tie <strong>na</strong>jtemnejšie miesta mnostvo predmetov<br />

a takisto aj PDA. Kto sa chce <strong>na</strong>ozaj dosta<br />

ku kadému zamknutému zásobníku, musí si prisúva<br />

debny, aby sa dostal k vyššie poloeným<br />

miestam a preskúmal kadý jeden centimeter mapy.<br />

Svetlo, ktoré emituje baterka, je <strong>na</strong>jsilnejšie<br />

v hre a dokáe osvetli ve¾kú miestnos, má však<br />

malý akèný rádius. Baterka je útechou v bezmocnosti.<br />

U len sama hra svetla a tieòov, stroboskopický<br />

efekt alebo èervené majáky dokáu <strong>na</strong>h<strong>na</strong><br />

104 PC REVUE 9/2004

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

strach. Nehovoriac o padajúcich poklopoch alebo<br />

prskajúcej elektrine. Autori však diabolskú atmosféru<br />

ešte zdoko<strong>na</strong>lili. V hre <strong>na</strong>trafíte <strong>na</strong> momenty,<br />

keï vás poiadajú, aby ste previedli vedcov <strong>na</strong><br />

urèené miesto. Prostredie je ponorené do úplnej<br />

tmy a oaruje ho iba lúè baterky a lampy v rukách<br />

vedca. D3 je ve¾mi temná, krvavá a tmavá hra,<br />

preto odporúèame hra výhradne v noci! Nekazte<br />

si atmosféru hraním cez deò! Okrem sprievodu<br />

budete <strong>na</strong>sledova priemyselných pavúèích robotov,<br />

ktorí majú neskutoène ve¾kú palebnú silu a<br />

poradia si s kadým protivníkom.<br />

D3 vychádza zo svojich predchodcov, je to pravý<br />

remake so všetkým, èo k tomu patrí – od zbraní<br />

cez monštrá a po <strong>na</strong>ráky <strong>na</strong> pôvodné diely<br />

a easter eggs. Fanúšikov zaruèene nesklame. Distribúcia<br />

streliva a zbraní v leveloch a ich pouívanie<br />

sú dobre vybalansované. Vašou <strong>na</strong>jlepšou zbraòou<br />

je svetlo produkované baterkou a váš <strong>na</strong>jväèší nepriate¾<br />

je strach. D3 je zameraný <strong>na</strong> boj v úzkych<br />

koridoroch a v malých miestnostiach. Palebná sila<br />

zbraní je odstupòovaná s prichádzajúcimi monštrami<br />

s rôznou úèinnosou. Zo starého arzenálu<br />

tu nájdete obligátny raketomet, brokovnicu, BFG,<br />

rotaèný gu¾omet, plazmovú pušku a reazovú pílu.<br />

Medzi novými zbraòami sa objavili ruèné granáty<br />

a tajomná zbraò Soul Cube. S nepriate¾om<br />

môete bojova aj holými rukami, èo sa oplatí, iba<br />

ak nájdete berserk power-up. Soul Cube je <strong>na</strong>jzaujímavejšia<br />

a <strong>na</strong>jmocnejšia zbraò v hre. Je schránkou<br />

<strong>na</strong> duše nepriate¾ov a zabíja okamite.<br />

Monštrá sú podobne ako zbrane prevzaté z Dooma.<br />

Nájdete tu všetkých svojich miláèikov v podobe,<br />

ktorú budete milova i nenávidie. Od slabuèkých<br />

a pomalých zombie, bývalých vojakov UAC<br />

s rotaèným gu¾ometom cez rýchlych Impov, silných<br />

Hell Knightov, ruovuèkého démo<strong>na</strong>, skupinových<br />

Lost Souls, <strong>na</strong>jsilnejšieho medzi tradiènými nepriate¾mi<br />

Mancubusa a po lietajúce hlavy Cacodemon.<br />

Zoologickú záhradu monštier okorenili autori<br />

aj novou súpravou nepriate¾ov. Nájdete tu horiacich<br />

zombie, teleportovacie Wraith, dvojhlavé beštie,<br />

arachnoidné ¾udské hlavy alebo miluèkých<br />

Cherubov, èo sú lietajúce telá detí. Bezchybná animácia<br />

a úasný zmysel pre detail robia z monštier<br />

to <strong>na</strong>jlepšie, èo môete v hrách vidie. Inteligencia<br />

nepriate¾ov je <strong>na</strong> bode mrazu. Ich výhoda spoèíva<br />

v momente prekvapenia, poète, sile a rýchlosti.<br />

Ak vás zaregistrujú, okamite <strong>na</strong> vás útoèia a nezastaví<br />

ich niè. Vychádzajú zo stien, temných<br />

kútov, dier, odhadzujú poklopy, útoèia zo stien.<br />

AI je silne <strong>na</strong>skriptovaná, pri opakovanom <strong>na</strong>hraní<br />

pozície presne viete, kde bude kreatúra schovaná.<br />

Na zrýchlenie behu hry zvolili autori démonické<br />

rozpadávanie sa nepriate¾ov <strong>na</strong> prach, podobne<br />

ako sme to videli vo filme Blade. O krv však<br />

neprídete, vystrelený mozog zostáva <strong>na</strong> stene,<br />

krvavé stopy <strong>na</strong> podlahe alebo termináloch. D3 je<br />

u <strong>na</strong> <strong>na</strong>j¾ahšej obanosti vyzývavý, vïaka strachu<br />

a poètu nepriate¾ov sa hracia doba vyšplhá <strong>na</strong><br />

druhej <strong>na</strong>j¾ahšej obanosti <strong>na</strong> viac ako 20 hodín!<br />

Psychologický teror by nebol doko<strong>na</strong>lý bez revoluèného<br />

technického spracovania, aké DOOM3<br />

rozhodne má: ve¾mi reál<strong>na</strong> hra tieòov a svetla, detailné<br />

postavy, všadeprítomný bumpmaping, shadery<br />

a vysoká detailnos pouitých textúr. Texty <strong>na</strong><br />

obrazovkách a dotykových displejoch sú funkèné a<br />

pritom slúia <strong>na</strong> aktivovanie rozlièných mechanizmov<br />

alebo zadávanie kódu. Niektoré informácie si<br />

môete sahova do PDA a neskôr ich preskúma.<br />

Dych vyráajúce spracovanie a temnú atmosféru<br />

treba okúsi <strong>na</strong> vlastnej koi. Stiesnené priestory<br />

základne, monštrá v pekelnom tanci <strong>na</strong>d màtvolami<br />

¾udí za sprievodu stroboskopického efektu a zvuku<br />

samopalu sa ve¾mi ako opisujú. V hre <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jlepšie modely postáv a <strong>na</strong>jlepšie modely zbraní a<br />

ich animácie. Bezkonkurenène <strong>na</strong>jkrajšia hra súèasnosti.<br />

Oproti špièkovej grafike pôsobí zvuková stránka<br />

chudobnejšie, hlavne èo sa týka pocitu v priestore.<br />

Technické spracovanie by sa dalo <strong>na</strong>zva aj prezentáciou<br />

technológie, do ktorej sa investovalo mnostvo<br />

prostriedkov. Je to <strong>na</strong>koniec iba techdemo?<br />

Doposia¾ sme spomívali D3 iba v superlatívoch.<br />

A kde sú zápory? Kto chce zai psychologický teror<br />

a trýznenie mysle, musí ma <strong>na</strong> to poriadne<br />

výkonné „elezo“. D3 je v nárokoch <strong>na</strong> hardvér nekompromisný<br />

a v <strong>na</strong>jvyšších detailoch si ho v dnešnej<br />

dobe nevychutná nik! Oficiálne hardvérové<br />

špecifikácie uvádzajú ako minimum: CPU 1,5 GHz,<br />

384 MB RAM a VGA GF3 (Ati 8500) alebo lepšiu. Na<br />

tejto konfigurácii si zahráte D3 v minimálnom<br />

rozlíšení s minimálnymi detailmi! Ak nemáte radi<br />

hororovú atmosféru, bude vám <strong>na</strong> Doome prekáa<br />

všetko. Uniformované prostredie, stále sa<br />

opakujúca stavba levelov, skriptované situácie. Pre<br />

vás tak bude predstavova iba tuctovú strie¾aèku<br />

s výbornou grafikou. Niè viac, niè menej. D3 bol<br />

primárne vyvíjaný ako singleplayer, èo sa odrazilo<br />

<strong>na</strong> slabej podpore multiplayera. Zostal pri klasických<br />

variáciách deathmatch <strong>na</strong> piatich mapách<br />

s podporou štyroch hráèov.<br />

D3 bol kompletne odohraný <strong>na</strong> výkonnej desktopovej<br />

zostave so základnou doskou Intel D875PBZ<br />

(Bo<strong>na</strong>nza) s èipovou súpravou 875P s podporou technológie<br />

HyperThreading a Dual Channel, teda dvojkanálovej<br />

pamäovej adresácie. Do dosky bol osadený<br />

procesor Intel Pentium 4 (P4 3,4E) s <strong>na</strong>jnovším<br />

jadrom Prescott, s taktovacou frekvenciou 3,4 GHz<br />

(17 × 200 MHz), podporou HT a L2 Cache 1 MB. Pri<br />

tejto hre je ve¾mi dôleitá pamä, èo pri Dual Channelingu<br />

a kapacite 1 GB RAM umoòovalo plynulé<br />

hranie pri rozlíšení 1024 × 768 × 100 Hz pri High<br />

Detail so 4-násobným antialiasingom. Vysoká priepustnos<br />

RAM je dosiahnutá tým, e èipová súprava<br />

súèasne prenáša pre procesor dáta z dvojice pamäových<br />

modulov. Grafický subsystém bol osadený<br />

grafickou kartou GF FX5900 so 128 MB framebufferom<br />

s poslednou verziou ovládaèov.<br />

Vytvorte si svoj vlastný áner a buïte v òom<br />

<strong>na</strong>jlepší! Týmto pravidlom sa riadi vývojársky tím<br />

id Software, iko<strong>na</strong> herného neba a rešpektované<br />

vývojárske štúdio. Štúdio, ktoré diktovalo vývoj<br />

technického spracovania v hrách, je spä a zasadá<br />

<strong>na</strong> trón ánra FPS. Je to jedineèná skúsenos s testom<br />

vlastnej výdre v klaustrofobickom prostredí,<br />

kde je strach <strong>na</strong> prvom mieste a kde cíti všadeprítomnú<br />

smr. Doom definoval áner, ale tretie<br />

pokraèovanie nie je revolúcia, skôr obrovská inovácia.<br />

Je to presne také ako pred jedenástimi rokmi,<br />

ibae v hre zabudli zapnú svetlá.<br />

Platforma: PC<br />

Výrobca: id Software<br />

Distribútor: Cenega<br />

Hodnotenie: 93 %<br />

HISTÓRIA ZNAÈKY DOOM<br />

Legenda menom Doom vznikla vo vývojárskom<br />

tíme id Software. Bola to odpoveï <strong>na</strong> prvú hru,<br />

ktorú mali <strong>na</strong> svedomí Wolfenstein 3D. Nespokojnos<br />

s výslednou kvalitou doh<strong>na</strong>la autorov<br />

k <strong>na</strong>programovaniu lepšieho enginu. Doom<br />

bol vydaný 10. decembra 1993 ako shareware.<br />

FTP Wisconsinskej univerzity bolo neustále pre-<br />

aené záujemcami. Sharewarovú verziu si stiahlo<br />

viac ako 15 miliónov pouívate¾ov. Doom odštartoval<br />

novú vlnu pop kultúry. Zaèali sa vydáva<br />

nové mapy od fanúšikov, knihy, vznikol<br />

dokonca aj komiks a objavili sa aj odporcovia<br />

násilia a brutality, ktorou Doom oplýval. Bol<br />

oz<strong>na</strong>èený za <strong>na</strong>jkontroverznejšiu hru. Doom je<br />

spájaný aj so stre¾bou dvoch študentov <strong>na</strong> svojich<br />

spoluiakov a uèite¾ov <strong>na</strong> strednej škole<br />

Columbine. Doom bol portovaný prakticky <strong>na</strong><br />

všetky existujúce platformy – od màtvych konzol<br />

(Jaguar, 3DO) a po mobilné telefóny. Tento<br />

titul umoòoval po prvýkrát hru so ivým protivníkom<br />

cez modem alebo sie IPX a definoval<br />

nielen áner FPS, ale aj hru po sieti a herný<br />

mód Deathmatch. Komunita okolo tohto titulu<br />

sa zaèala rozširova vydaním editorov máp a<br />

neskôr aj kompletných zdrojových kódov.<br />

Doom pokraèoval (10. októbra 1994) v titule<br />

Doom II: Hell On Earth, ktorý priniesol nové<br />

monštrá a novú zbraò. Doom sa právom<br />

oz<strong>na</strong>èuje za <strong>na</strong>jvplyvnejší herný titul v celej<br />

histórii.<br />

9/2004 PC REVUE 105

S O F T W A R E<br />

CD: Anglièti<strong>na</strong> Elements<br />

Rozhranie <strong>na</strong> výuèbu výslovnosti. Hore je<br />

frekvenèný záz<strong>na</strong>m originálu, dole zase<br />

pouívate¾a.<br />

Textový editor <strong>na</strong> vaše poznámky<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

trial verzia<br />

Jed<strong>na</strong> zo stránok lekcie zameraná <strong>na</strong> správne pouitie you a your<br />

Po edícii Express LANGMaster prichádza<br />

s produktom s názvom Elements.<br />

Táto edícia je urèená pre všetky úrovne<br />

z<strong>na</strong>losti v oblasti anglického jazyka.<br />

Na rozdiel od Expressu zatia¾ existuje<br />

len pre angliètinu, nemèinu a španielèinu.<br />

Na recenziu sme mali k dispozícii<br />

tento program v èeskom jazyku.<br />

Koncom augusta sa má dokonèi aj slovenské<br />

vyhotovenie tohto programu.<br />

Aj v tomto prípade sa <strong>na</strong>inštaluje<br />

Brá<strong>na</strong> Poz<strong>na</strong>nia, cez ktorú sa dostanete<br />

ku všetkým úrovniam programu.<br />

Pri štarte sa musíte k program<br />

prihlási pomocou pouívate¾ského<br />

me<strong>na</strong> a hesla. Prihlásených môe by<br />

viac pouívate¾ov <strong>na</strong> rôznych úrovniach<br />

z<strong>na</strong>losti jazyka.<br />

Pri inštalácii tohto programu sa<br />

môu vyskytnú problémy. Ak je<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> vašom poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný<br />

antivírusový program, priebeh inštalácie<br />

sa v istom okamihu preruší.<br />

Staèí však pri inštalácii vypnú antivírusový<br />

program.<br />

Do Brány Poz<strong>na</strong>nia sa s programom<br />

<strong>na</strong>inštaluje aj prekladový slovník,<br />

ktorý môete pouíva pri všetkých<br />

èastiach výuèby. Tentoraz však slovník<br />

netvorí len bonus k programu, je<br />

kvalitne prepracovaný a je doò zakomponovaná<br />

výslovnos jednotlivých<br />

slovíèok. Slovník obsahuje spolu<br />

75 000 hesiel, z ktorých je 40 000 <strong>na</strong>hovorených.<br />

V jadre programu si budete môc<br />

vybra z ponuky z<strong>na</strong>losti jazyka: zaèiatoèníci,<br />

pokroèilí zaèiatoèníci, mierne<br />

pokroèilí, stredne pokroèilí a pokroèilí.<br />

V kadej èasti sú testy, ktoré sa<br />

odlišujú poiadavkami <strong>na</strong> z<strong>na</strong>los jazyka,<br />

obsahom a mnostvom testov. Na<br />

zaèiatku kadej úrovne nájdete tutorial<br />

<strong>na</strong> oboznámenie sa s pouívate¾ským<br />

rozhraním. V kadom teste sa ïalej <strong>na</strong>chádza<br />

zadná stránka <strong>na</strong> poznámky.<br />

Ak si vyberiete testy pre zaèiatoèníkov,<br />

budú rov<strong>na</strong>ké ako v edícii Express.<br />

Dokonca ak ste niektoré z testov<br />

edície Express u vyriešili, prenesú sa<br />

tieto výsledky aj do tohto programu.<br />

V èasti pre zaèiatoèníkov sa vo všeobecnosti<br />

<strong>na</strong>uèíte úplné základy anglického<br />

jazyka, ako sú <strong>na</strong>pr. hodiny, dátum<br />

alebo elementárne gramatické èasy.<br />

V ïalšej èasti, urèenej pre mierne<br />

pokroèilých, sa autori venujú hlavne<br />

konverzácii. Vypoèujete si konverzáciu<br />

a vašou úlohou bude zoradi u<br />

<strong>na</strong>písané vety do správneho poradia.<br />

Ïalej sa <strong>na</strong>uèíte výslovnos písmen a<br />

Elements vás oboznámi aj s jednotlivými<br />

štátmi a ich národnými jedlami.<br />

V tejto úrovni ešte nájdete charakteristiku<br />

z<strong>na</strong>mení zverokruhu. Program<br />

vám ich <strong>na</strong>jprv ukáe a následne zobrazí<br />

nieko¾ko viet o príslušnom z<strong>na</strong>mení<br />

v angliètine. Neskôr od vás bude<br />

chcie, aby ste z<strong>na</strong>menia pod¾a obrázkov<br />

pomenovali.<br />

Ak sa úspešne dostanete cez sériu<br />

týchto testov, môete postúpi vyššie<br />

– do úrovne mierne pokroèilých. V tejto<br />

èasti sa Elements venuje hlavne<br />

z<strong>na</strong>lostiam z konštrukcie otázok. Preberie<br />

s vami všetky moné tvary otázok.<br />

Neskôr sa ešte dostanete k dopåòaniu<br />

textu. Tu vám program zobrazí<br />

text s nieko¾kými vetami. Vašou<br />

úlohou je doplni zopár slov, ktoré sú<br />

<strong>na</strong>d textom vypísané. Neskôr od vás<br />

bude chcie, aby ste rozdelili frázy <strong>na</strong><br />

negatívne a pozitívne, alebo budete<br />

pomocou kurzora myši priraïova<br />

<strong>na</strong>hovorené zvuky k príslušným obrázkom<br />

pod¾a ich výz<strong>na</strong>mu.<br />

Ïalším stupòom sú stredne pokroèilí.<br />

Táto èas programu sa venuje hlavne<br />

<strong>na</strong>dobudnutiu pohotovosti pri tvorbe<br />

odpovedí. Program si vás v tomto<br />

smere dostatoène overí. Budete tvori<br />

vety tak, e si ich èasti budete vybera<br />

z dvoch ståpcov. Príslušné èasti<br />

potom spájate èiarami. Ïalšou úlohou<br />

je zdoko<strong>na</strong>li pozornos pri poèúvaní<br />

rozhovoru. Na rozdiel od predchádzajúceho<br />

prípadu tu jednotlivé<br />

èasti vety píšete pod¾a toho, ako si ich<br />

vypoèujete. Takisto sa tu <strong>na</strong>uèíte pouíva<br />

zlomky (1/2, 1/3) alebo vypisova<br />

èíslovky slovom. Závereèné lekcie<br />

tejto èasti sa venujú krajinám, kde sa<br />

pouíva ako úradný jazyk anglièti<strong>na</strong>.<br />

Posledným stupòom z<strong>na</strong>losti jazyka<br />

v tomto výuèbovom programe sú pokroèilí.<br />

Na tomto stupni budete poèúva<br />

konverzáciu a postupne oz<strong>na</strong>èova<br />

príslušné èasti v <strong>na</strong>písanom texte. Nájdete<br />

tu aj testy, kde si vypoèujete príbeh<br />

a vašou úlohou bude odpoveda <strong>na</strong><br />

poloené otázky. V tejto lekcii vyuijete<br />

metódu výuèby oz<strong>na</strong>èenú ako re-wise,<br />

ktorá je súèasou programu. Táto èas<br />

je urèená <strong>na</strong> osvojenie si jednotlivých<br />

fráz. Program vás <strong>na</strong>uèí slovo, potom<br />

ho nieko¾kokrát selektívne zopakuje.<br />

Výhodnou funkciou sú záloky. Tie<br />

vám umoòujú ve¾mi rýchlo sa vráti<br />

<strong>na</strong> konkrétne miesto. Môete si vytvori<br />

¾ubovo¾ný poèet záloiek. Bohuia¾,<br />

vidíte aj záloky iného pouívate¾a<br />

programu Elements.<br />

Ve¾kým kladom programu je výuèba<br />

správnej výslovnosti, a to vrátane<br />

jej kontroly. Práve preto sú k produktu<br />

priloené slúchadlá s mikrofónom.<br />

Pri overovaní výslovnosti postupuje<br />

program tak, e frázu si <strong>na</strong>jprv vypoèujete<br />

od lektora a musíte ju po òom<br />

zopakova. Pritom treba frázu vyslovi<br />

tak, aby program uz<strong>na</strong>l vašu výslovnos<br />

za správnu.<br />

Tento program je vynikajúci spôsob,<br />

ako si zlepši angliètinu – v ideálnom<br />

prípade a do stavu, keï budete<br />

môc plynule konverzova po anglicky.<br />

Vïaka mnostvu testov sa tu<br />

<strong>na</strong>uèíte ve¾a fráz a slovíèok. Naplno<br />

pri tom vyuijete aj dodávané slúchadlá<br />

s mikrofónom, ktoré sú dobrou<br />

pomôckou pri výuèbe správnej<br />

výslovnosti.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Prístupnos pre všetky úrovne z<strong>na</strong>losti jazyka<br />

☺ Výuèba výslovnosti<br />

☺ Slúchadlá s mikrofónom v dodávke<br />

☺ Metóda re−wise<br />

☹ Program nedelí dôsledne záloky medzi<br />

viacerými pouívate¾mi programu<br />

Ce<strong>na</strong>: 3749 Sk (3150 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Agemsoft<br />

Výrobca: LANGMaster<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Minimálne hardvérové poiadavky:<br />

Microsoft Windows 95/98/Me/2000/XP/NT 4.0<br />

PC Pentium 166, 64 MB RAM<br />

minimálne 124 MB <strong>na</strong> pevnom disku<br />

rozlíšenie 600 × 800 High Color (16−bit.)<br />

CD−ROM (8 ×)<br />

zvuková karta<br />

Internet Explorer 5.5<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.langmaster.cz,<br />

<strong>www</strong>.bra<strong>na</strong>vedeni.cz<br />

106 PC REVUE 9/2004

S O F T W A R E<br />

Elektronická Zbierka zákonov<br />

ho zákonníka. U len bené šoférovanie<br />

motorového vozidla vás môe dovies<br />

k tomu, e si zákony budete musie<br />

pozrie podrobnejšie. Preto ve¾mi<br />

kladne hodnotíme vydanie elektronickej<br />

Zbierky zákonov, ktorá obsahuje<br />

všetky zákony od roku 1989 do roku<br />

2003 vo formáte PDF. Na prehliadanie<br />

tohto formátu slúi program Acrobat<br />

Reader. Pre tých, ktorí ho ešte nemajú,<br />

sú <strong>na</strong> dodávanom CD inštalaèné<br />

súbory. Tým je zabezpeèená kompatibilita<br />

a monos prehliadania vo väèšine<br />

bených operaèných systémov.<br />

Výhodou pouitého formátu PDF je aj<br />

monos jeho prehliadania <strong>na</strong> mobilných<br />

zariadeniach (Palm, Pocket PC),<br />

take si môeme súbory so zákonmi,<br />

ktoré <strong>na</strong>jèastejšie pouívame, <strong>na</strong>kopírova<br />

hoci <strong>na</strong> pamäovú kartu a pouíva<br />

v mobilných zariadeniach.<br />

Elektronická Zbierka zákonov je<br />

pre z<strong>na</strong>èný rozsah èlenená do nieko¾kých<br />

èastí. Po spustení sa zobrazí<br />

titulná èas, ktorej súèasou je obsah,<br />

spoloèný vecný register, vyh¾adávanie<br />

a základné inštrukcie. Samotné<br />

predpisy Zbierky zákonov sú usporiadané<br />

do blokov po jednotlivých roèníkoch.<br />

Ich súèasou sú všetky predpisy,<br />

tak ako vychádzali v jednotlivých<br />

èiastkach, vecné a chronologické<br />

registre a podrobne spracovaný<br />

systém záloiek. Súèasou dodávky je<br />

aj systém <strong>na</strong> fulltextové indexované<br />

vyh¾adávanie MorfixPDF Search, ktorý<br />

je po inštalácii úplne integrovaný<br />

s programom Acrobat Reader.<br />

Úlohou tejto recenzie nie je hodnoti<br />

kvalitu spracovania zákonov, tu<br />

sa zameriame <strong>na</strong> elektronickú formu<br />

spracovania publikácie. Program Acrobar<br />

Reader je všeobecne známy, preto<br />

<strong>na</strong>še zameranie zúime <strong>na</strong> pouitý<br />

fulltextový vyh¾adávaè MorfixPDF<br />

Search, ktorý umoòuje vyh¾adávanie<br />

poadovaných slov, slovných spojení<br />

Elektronická Zbierka zákonov<br />

Bez toho, aby sme si to nejako zvláš<br />

uvedomovali, náš kadodenný ivot<br />

sa riadi rôznymi pravidlami, ktoré vychádzajú<br />

z morálky, etiky a takisto zo<br />

zákonných noriem. Ak si väèši<strong>na</strong> z<br />

nás povie, e zákony potrebujú poz<strong>na</strong><br />

hlavne tí, èo ich porušujú, a sudcovia,<br />

prokurátori a právnici, nie je to<br />

celkom pravda. Nákupom tovaru a nehnute¾ností<br />

vstupujeme do rôznych<br />

zmluvných zväzkov pod¾a Obèianske-<br />

a výrazov v dokumentoch PDF, ku ktorým<br />

bol vytvorený fulltextový index<br />

pomocou MorfixPDF Index Ma<strong>na</strong>ger.<br />

Jeho výhodou je plná funkènos aj v<br />

prípade slovenskej gramatiky.<br />

Pri vyh¾adávaní môete vyui:<br />

lematizátor – vyh¾adávanie všetkých<br />

gramatických tvarov slov,<br />

synonymá – vyh¾adávanie slov<br />

s rov<strong>na</strong>kým alebo podobným výz<strong>na</strong>mom,<br />

fuzzy – vyh¾adávanie slov s diakritickými<br />

alebo typografickými<br />

nepresnosami,<br />

zástupné z<strong>na</strong>ky – z<strong>na</strong>ky <strong>na</strong>hrádzajúce<br />

jedno alebo viac písmen,<br />

viacslovné vyh¾adávanie pomocou<br />

kombinácie operátorov a výrazov<br />

AND, OR, NOT, NEAR a NEXT.<br />

Celý projekt hodnotíme ako koncepène<br />

dobre <strong>na</strong>vrhnutý, take v kombinácii<br />

s dobrým fulltextovým vyh¾adávaním<br />

poskytuje komplexný a ucelený<br />

preh¾ad o dosia¾ vydaných zákonoch.<br />

Súèasou produktu je aj štvrroèná<br />

aktualizácia, za ktorú sa zakadým<br />

dopláca 299 Sk. Demoverzia<br />

produktu je k dispozícii <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.forma.sk/downloads.as.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2435 Sk bez DPH za kompletnú verziu<br />

Dodávate¾: Forma<br />

¼uboslav Lacko<br />

9/2004 PC REVUE 107

I N T E R N E T<br />

Net & Security news<br />

Špecifikácia pre rýchlejšie wi−fi<br />

Skupi<strong>na</strong> WWiSE (World Wide Spectrum Efficiency) oznámila, e<br />

vývojovej skupine 802.11n v IEEE (Institute of Electrical and Elec−<br />

tronic Engineers) predloí svoje návrhy <strong>na</strong> prípravu nového štan−<br />

dardu. Súèasný <strong>na</strong>jrýchlejší wi−fi štandard 802.11 g má optimálnu<br />

rýchlos 54 megabitov za sekundu (Mb/s), ale priemerná dosahu−<br />

je iba poloviènú hodnotu. Nový 802.11n má disponova rých−<br />

losou 100 Mb/s. Prvé koncepty špecifikácie 802.11n sa oèakávajú<br />

v polovici budúceho roka. Dokonèenie štandardu je <strong>na</strong>plánované<br />

<strong>na</strong> koniec roku 2006 alebo zaèiatok roku 2007.<br />

Apple v smútku, DVD Jon mu hackol<br />

ïalšiu ochranu<br />

Nórsky programátor Jon Lech Johansen, známejší ako DVD Jon,<br />

ktorý prednedávnom prelomil ochranu FairPlay, pouívanú pri<br />

šírení hudby iTunes, podpichol spoloènos Apple znova. Podarilo<br />

sa mu dešifrova systém pouívaný v zariadení Airport Express. Ide<br />

o technológiu, ktorá umoòuje v domácnosti distribuova hudbu<br />

z prehrávaèa iTunes bezdrôtovo prostredníctvom wi−fi priamo do<br />

hi−fi sústav. DVD Jon svoj výtvor <strong>na</strong>zval JustPorte a <strong>na</strong> internete<br />

zverejnil zdrojové kódy k programu. Preto sa dá oèakáva, e v blíz−<br />

kej budúcnosti sa doèkáme programov, ktoré umonia pomocou<br />

Airport Expressu poèúva aj hudbu v iných formátoch, ako <strong>na</strong>prí−<br />

klad OGG, WMA alebo MP3. Samozrejme, v pôvodnej verzii bola<br />

podporovaná hudba iba vo formáte iTunes. Na záver drobnos:<br />

DVD Jon ako 15−roèný prelomil ochranu CSS pouívanú <strong>na</strong> DVD<br />

filmoch, èo viedlo k viacroènému sporu. Napokon ho však nórsky<br />

súd uz<strong>na</strong>l za nevinného.<br />

Zrušia zákaz telefonovania v lietadlách?<br />

Zákaz pouívania mobilných telefónov <strong>na</strong> palube nemeckých lieta−<br />

diel by onedlho mohol by minulosou. Pod¾a informácií ekono−<br />

mického magazínu Capital sa odborníci leteckej spoloènosti Luft−<br />

hansa a Nemeckého centra pre letectvo a kozmo<strong>na</strong>utiku zhodli <strong>na</strong><br />

tom, e vyarovanie mobilov neovplyvòuje palubnú elektroniku.<br />

Testy priamo v lietadlách ukázali, e ani pri 25−násobne vyššom<br />

vysielacom výkone telefónov oproti bene pouívanému technici<br />

<strong>na</strong> prístrojoch a signálnych vedeniach <strong>na</strong> palube nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

nijaké komplikácie. Na jeseò by mali <strong>na</strong>sledova ïalšie skúšky pria−<br />

mo za letu. Spolkové ministerstvo dopravy však pri hodnotení<br />

neškodnosti pouívania mobilov poèas letu zatia¾ nie je jednotné.<br />

Niektorí pracovníci súhlasia s výsledkami testov, iných ešte nepre−<br />

svedèili. Take o nových výsledkoch skúšok sa pod¾a Capitalu bude<br />

<strong>na</strong> ministerstve ešte diskutova.<br />

Záujem o webové noviny prudko rastie<br />

Poèet ¾udí s prístupom <strong>na</strong> internet sa celosvetovo zvyšuje, a èím<br />

viac ¾udí surfuje, tým menej ich sleduje televíziu. Nemajú u toti<br />

<strong>na</strong> sledovanie TV èas, tak ako im neostáva èas <strong>na</strong> èítanie klasic−<br />

kých papierových novín. ¼udia u èoraz èastejšie vyh¾adávajú sprá−<br />

vy a informácie <strong>na</strong> webe a èítajú len to, èo ich primárne zaujíma<br />

(<strong>na</strong> všetko ostatné prestávajú ma èas). Pod¾a nedávno zverejne−<br />

ných zdrojov spoloènosti BBC News sa od roku 1999 poèet inter−<br />

netových novín zdvojnásobil. Prognózy sú ešte ruovejšie. A<strong>na</strong>ly−<br />

tici sa domnievajú, e poèet ¾udí, ktorí budú o pä rokov èíta<br />

webové noviny, stúpne v porov<strong>na</strong>ní s dnešnými èíslami o 350 per−<br />

cent. Poèet predaných papierových novín neustále klesá. Najväèší<br />

pokles zaz<strong>na</strong>menávajú štáty Európskej únie (<strong>na</strong>jkritickejšia je si−<br />

tuácia v Írsku). Paradoxne iná situácia je v Ázii. V Èíne vzrástol pre−<br />

daj papierových periodík o 4 percentá a v Indii dokonca o 9 percent.<br />

Rebríèku štátov s <strong>na</strong>jvyššou predajnosou papierových periodík<br />

vládne Èí<strong>na</strong> s 85 miliónmi predaných kusov denne, v závese je India,<br />

Japonsko a Spojené štáty americké.<br />

Vlastné internetové stránky majú skôr<br />

nesmelí ¾udia<br />

Psychológovia Technickej univerzity Chemnitz v Nemecku zistili,<br />

e vlastníci súkromných internetových stránok sú v priemere skôr<br />

nesmelí. Osobná prezentácia <strong>na</strong> webe sa pod¾a nich nerovná<br />

automaticky sebavedomiu. Autori v prieskume oslovili 300 ¾udí s<br />

vlastnou internetovou stránkou s cie¾om zisti ich osobnostné èrty<br />

a intencie. Výsledok bol iný, ako psychológovia predpokladali.<br />

Ukázalo sa, e majite¾ súkromnej homepage je v sociálnom styku<br />

skôr neistý, horšie sa vyrovnáva s kritikou a má o sebe negatív−<br />

nejšiu predstavu ako ostatní ¾udia. Zaujímavé je rozdelenie pod¾a<br />

pohlavia – s domovskou stránkou sa prezentujú skôr mui, podiel<br />

ien pod¾a prieskumu predstavuje iba 13 percent. Z h¾adiska vzde−<br />

lania sú <strong>na</strong> vysokej úrovni, pretoe skoro 70 percent má maturitu<br />

KOMENTÁR: /dev/null/037<br />

Novinárske leto je obèas oz<strong>na</strong>èované prívlastkom, ktorý sa do<br />

úmoru opakuje – uhorková sezó<strong>na</strong>. Je pravda, e <strong>na</strong> trhu sa obja−<br />

vuje mnostvo tejto zeleniny, ale rozhodne sa tým nemyslí nákup<br />

vitamínov. V lete sa toti niè podstatné nedeje. Je teplo, zima, prší<br />

alebo svieti slnko, ale hlavne dôleití ¾udia sú rozutekaní. Take niet<br />

o èom písa, niet èo da do správ. Úplná hrôza! Navyše ve¾a novi−<br />

nárov sa takisto rozhodne èerpa dovolenky, a tak nemá ani kto<br />

poriadne robi. Preto sa <strong>na</strong> stránky novín, èasopisov a dokonca aj<br />

<strong>na</strong> televízne obrazovky dostávajú témy, ktoré by za iných okolnos−<br />

tí vôbec nemali šancu.<br />

Uhorková sezó<strong>na</strong> je skrátka ideálne obdobie, keï si kadekto<br />

môe doièi a vychut<strong>na</strong> svojich povestných warholovských 15<br />

minút slávy. V prípade niektorých èudákov je obdobie poden−<br />

kovej slávy podstatne dlhšie. Mòa osobne <strong>na</strong> prelome júla a<br />

augusta upútal <strong>na</strong> slovenskom internete jeden èlovek, ktorého<br />

ako mono oz<strong>na</strong>èi i<strong>na</strong>k ako pojmom úkaz. Èlovieèik oz<strong>na</strong>èo−<br />

vaný médiami bombastickými titulkami ako „hviezda slovenského<br />

internetu“, „prvá slovenská internetová superstar“... Tušíte správ−<br />

ne. Je to Martin Jakubec, politik, novinár a ešte zopár vecí <strong>na</strong>vyše.<br />

Je priam neuverite¾né, ko¾ko úsilia tento pozoruhodný exemplár<br />

homo sapiens sapien investoval do vlastnej prezentácie. Tichým<br />

pomníkom jeho úsilia je osobný web <strong>www</strong>.martinjakubec.sk,<br />

ktorý bol obeou útokov hackerov (<strong>na</strong>miesto Novinár, Jour<strong>na</strong>list<br />

sa tam objavilo slovko Narcist) a utrpel aj nieko¾kých autorských<br />

zmien, vyko<strong>na</strong>ných pravdepodobne pod vplyvom škodoradost−<br />

ných poznámok slovenských internetistov. Istý èas fungoval <strong>na</strong><br />

internete dokonca fanklub tohto ani nie 21−roèného všeumelca,<br />

ktorého dejinný výz<strong>na</strong>m bude moné vyhodnoti len s urèitým<br />

historickým odstupom. V kadom prípade sa náš milý pozoru−<br />

hodný exemplár príkladne stará o svoj imid. Linky má zaarchi−<br />

vované, pôvodné verzie jeho webu boli – aspoò pod¾a textu <strong>na</strong><br />

stránkach http://jakubec.chytrak.cz/ – stiahnuté (<strong>na</strong>priek tomu<br />

odporúèam tento web, pretoe fotografie, ktoré tu môete vi−<br />

die, stoja za to). Zmizol dokonca aj web Fan Clubu Marti<strong>na</strong><br />

Jakubca <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.martinjakubec.sk. Na serveri frk.sk sa<br />

dokonca objavila samostatná kategória vtipov venovaných tejto<br />

internetovej hviezde. Nájdete ich <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.frk.sk/<br />

vtipy.php?id=martin−jakubec.<br />

Osobitnou kapitolou je Úrad pre národný rozvoj Slovenskej<br />

republiky, ktorého web nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.unrsr.sk/. (Pozor,<br />

menu môete ¾ubovo¾ne presúva!!!!) Jeho predsedom je – ako<br />

i<strong>na</strong>k – náš starý dobrý známy Martin Jakubec. Oficiálne vyze−<br />

rajúce stránky obsahujú celkom slušné stanovy „úradu“. A v nich je<br />

nieèo, èo ma neskutoène pobavilo. Bola to konkrétne veta: „Úrad<br />

je svojím charakterom èinnosti a pôsobnosti upravený pod¾a Zb.<br />

z. è. 300/1991 nezávislá profesijná odborová organizácia pô−<br />

sobiaca v Slovenskej republike.“ Ako si kadý môe zisti v JASPI<br />

(http://jaspi.justice.gov.sk), pod uvedeným èíslom sa v Zbierke<br />

zákonov skrýva <strong>na</strong>riadenie vlády Slovenskej republiky z 11. jú<strong>na</strong><br />

1991 o vyhlásení pamiatkovej rezervácie v meste Podolínec.<br />

Take skutoène neviem, èi náš exemplár je srandista, sloven−<br />

ský Jára Cimrman, reklamný mág, pri ktorom bledne Flašíkova<br />

sláva, alebo to – chudák – myslí <strong>na</strong>ozaj váne.<br />

Btw, nemohol by mi niekto da vedie, aký jemný a nený<br />

èlovek bol Robert Browning?<br />

Peter Kováè<br />

108 PC REVUE 9/2004

I N T E R N E T<br />

alebo skonèenú vysokú školu. Z poh¾adu<br />

zamest<strong>na</strong>nia sa <strong>na</strong> popredných miestach<br />

umiestnili úradníci a študenti, takmer<br />

nijaký záujem o svoju on−line prezentáciu<br />

nemajú robotníci, dôchodcovia a neza−<br />

mest<strong>na</strong>ní. Takmer tri štvrtiny medzi úèast−<br />

níkmi prieskumu tvorili ¾udia vo veku od<br />

20 do 40 rokov.<br />

Krava s GPS i WLAN?<br />

Jeden americký výskumník prišiel s viac<br />

ako úsmevnou myšlienkou – kadá krava<br />

by v budúcnosti mala nosi obojok vyba−<br />

vený GPS i WLAN modulom, mikroèipom<br />

a malým reproduktorom. Pokia¾ by sa kra−<br />

va vzdialila od imaginárnej hranice, vydal<br />

by reproduktor <strong>na</strong> obojku zvuk, ktorý by<br />

zviera vystrašil a to by sa vydalo iným sme−<br />

rom. Farmári by tak mohli kontrolova z po−<br />

hodlia svojho domova svoje stáda a vïaka<br />

údajom <strong>na</strong>zhromadeným z GPS modulu<br />

monitorova celkový pohyb zvierat.<br />

SkypeOut: telefonovanie<br />

do zahranièia<br />

za 70 halierov<br />

Vïaka novej slube SkypeOut umoòuje<br />

softvér Skype všetkým pouívate¾om tele−<br />

fonova do celého sveta za ve¾mi nízku<br />

cenu. Freeware Skype dospel do štádia<br />

vyššej verzie, v ktorej prináša výrazné zme−<br />

ny. Jednou z nich je aj sluba SkypeOut,<br />

ktorá je zaloená <strong>na</strong> forme predplateného<br />

kreditu. Úèastník si ho môe predplati<br />

pomocou medzinárodných kreditných<br />

kariet. Skype si úètuje telefónny poplatok<br />

0,017 eur za minútu hovoru bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

skutoènos, do ktorej krajiny telefonuje.<br />

Spomí<strong>na</strong>ný poplatok pod oz<strong>na</strong>èením<br />

Global Rate platí pre vybraných 25 krajín<br />

vrátane USA, Ka<strong>na</strong>dy, Èíny, Austrálie, Ne−<br />

mecka, Ve¾kej Británie, Francúzska, Špa−<br />

nielska, Talianska a mnohých iných. Ho−<br />

vory sú úètované v minútových interva−<br />

loch a zaèí<strong>na</strong>jú sa úètova po prvých pia−<br />

tich sekundách. Pomocou Skype mono<br />

uskutoèòova aj hovory do mobilných<br />

sietí, tie však nemono <strong>na</strong>zva rov<strong>na</strong>ko<br />

lacnými – <strong>na</strong>príklad za telefonát <strong>na</strong> ne−<br />

mecký mobil je potrebné zaplati necelých<br />

desa korún.<br />

Mozilla a jej odhalenie<br />

dvoch „šesroèných“<br />

bezpeènostných chýb<br />

Dve nové odhalené bezpeènostné chyby<br />

prekvapili aj hlavných vývojárov, pretoe<br />

boli skryté ešte v zdrojovom kóde prebra−<br />

tom z prehliadaèa Netscape a sú staré viac<br />

ako šes rokov. Do týchto chví¾ však ne−<br />

spôsobili iadne problémy. V prvom prí−<br />

pade ide o chybu v prehliadaèi Firefox<br />

(verzie 0.9.1 a 0.9.2), ktorá umoòuje<br />

pri <strong>na</strong>vštívení stránky simulova obsah<br />

bezpeènostného certifikátu (Certificate<br />

Spoofing). Druhá chyba sa takisto dotýka<br />

bezpeènostného certifikátu, ktorý po zma−<br />

nipulovaní môe slúi ako nástroj Denial<br />

of Service útoku. Mozila Foundation sa<br />

ešte nerozhodla, ako bude daný problém<br />

rieši.<br />

Microsoft testuje webovú<br />

verziu MSN Messengera<br />

Microsoft testuje internetovú verziu svoj−<br />

ho instantmessagingového programu MSN<br />

Messenger. Sluba s názvom Web Messen−<br />

ger má umoni prístup k tejto slube aj<br />

pouívate¾om <strong>na</strong> verejných PC alebo <strong>na</strong><br />

PC, <strong>na</strong> ktorých nie je moné inštalova soft−<br />

vér. Systém prístupu je zatia¾ v testovacej<br />

prevádzke vo¾ne prístupný <strong>na</strong> stránkach<br />

MSN (http://webmessenger.msn.com/).<br />

Pripomeòme len, e konkurenèné IM<br />

siete, ako AOL, ICQ alebo Yahoo! Messen−<br />

ger, poskytujú prístup k ich sieti prostred−<br />

níctvom internetu u dlhší èas. Sluba<br />

WebMessenger by mala by v ostrej verzii<br />

podobne ako v tej testovacej k dispozícii<br />

zadarmo.<br />

2,75 milió<strong>na</strong> dolárov<br />

za mazanie e−mailov?<br />

Presne túto sumu musí zaplati tabakový<br />

koncern Philip Morris pod¾a rozhodnutia<br />

súdu vo Washingtone. Pod¾a príkazu súdu<br />

mal koncern od októbra roku 1999 archi−<br />

vova celú e−mailovú komunikáciu spoloè−<br />

nosti, pretoe malo v tom èase dôjs v re−<br />

klamnej kampani spoloènosti k zatajova−<br />

niu zdravotných rizík a e−mailové správy<br />

mali slúi ako dôkazový materiál. Philip<br />

Morris nedodral toto <strong>na</strong>riadenie a vy−<br />

mazával kompletný archív e−mailov ka−<br />

dých šes týdòov. Pod¾a vyjadrení pred−<br />

stavite¾ov tabakového gigantu je výška<br />

pokuty neúmerne vysoká. Sudca si však<br />

stojí za svojím rozhodnutím s odôvodne−<br />

ním, e spomí<strong>na</strong>né dáta boli potrebné a<br />

dané ko<strong>na</strong>nie spoloènosti nemôe trpie.<br />

Hackeri usporiadajú<br />

<strong>na</strong>jväèší masový útok<br />

v histórii<br />

Ak všetko pôjde tak ako doteraz, vo feb−<br />

ruári 2005 sa internet doèká <strong>na</strong>jväèšieho<br />

masového útoku hackerov v histórii. Na−<br />

padnuté systémy však nebudú korporátne<br />

servery èi siete, ale budú to poèítaèe špe−<br />

ciálne pripravené hackermi, aby mohla by<br />

usporiadaná hra <strong>na</strong>zvaná Mega Root Fu.<br />

Jej cie¾om nie je ukoristenie digitálneho<br />

bohatstva, ale ukoristenie virtuálnej vlaj−<br />

ky, ktorá bude „visie“ v systéme <strong>na</strong>páda−<br />

ného poèítaèa. Súai budú hackeri z<br />

východného pobreia USA, ktorých súperi<br />

budú zo západného pobreia rov<strong>na</strong>kého<br />

štátu.<br />

Instant messaging:<br />

Zakopaná vojnová<br />

sekera?<br />

Prekvapivý krok smerom k prelomeniu ¾a−<br />

dov medzi jednotlivými systémami doru−<br />

èovania okamitých správ (instant messa−<br />

ging, IM) vyko<strong>na</strong>la spoloènos Microsoft<br />

so svojím pripravovaným Live Communi−<br />

cations Server (LCS). Dohodla sa o prepo−<br />

jení so spoloènosami Yahoo a AOL, take<br />

zamest<strong>na</strong>nci firiem pouívajúcich LCS<br />

budú môc s vyuitím MSN Messengera<br />

komunikova aj s Yahoo! Messengerom a<br />

AOL Instant Messengerom. Dohoda sa však<br />

netýka bených uívate¾ov. Blišie podrob−<br />

nosti o dohodnutých poplatkoch spoloè−<br />

nosti odmietli spresni. V zoz<strong>na</strong>me síce<br />

chýba prepojenie s ICQ, ale je to krok<br />

správnym smerom.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 109

I N T E R N E T A K O N A W E B<br />

Príprava fotografií pre publikovanie <strong>na</strong> webe<br />

V predošlej èasti seriálu sme sa zaèali venova grafike, pove−<br />

dali sme si nieèo o jednotlivých grafických formátoch a o<br />

monosti ich vyuitia v závislosti od konkrétneho typu gra−<br />

fiky. Na publikovanie fotografií sme ako <strong>na</strong>jvhodnejší urèili<br />

formát JPEG. V tejto èasti si povieme nieèo o tom, ako pri−<br />

pravi <strong>na</strong> publikovanie fotografie, to z<strong>na</strong>mená, aké zdroje<br />

fotografií prichádzajú pri tvorbe webu do úvahy a èo treba<br />

urobi pre to, aby bola fotografia pripravená optimálnym<br />

spôsobom. Nebudeme sa však zaobera úpravou digitál−<br />

nych fotografií vo všeobecnosti, ako je <strong>na</strong>príklad úprava ja−<br />

su, ich retušovanie a pod. Dôraz budeme klás <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

operácie, ktoré ovplyvòujú ve¾kos súborov.<br />

Pri príprave fotografií vdy treba prihliada <strong>na</strong> výslednú<br />

ve¾kos súborov. Cie¾om je minimalizácia, do urèitej miery je<br />

èasto potrebné tejto poiadavke podriadi aj kvalitu grafiky.<br />

Naším záujmom toti je, aby sa stránka pouívate¾ovi zob−<br />

razila èo <strong>na</strong>jrýchlejšie. Pod¾a výskumov je pre väèšinu po−<br />

Pôvodná fotografia s rozlíšením 1000 × 1500 pixlov, ve¾ká 170 KB<br />

uívate¾ov akceptovate¾ná maximálne 10−sekundová hranica<br />

<strong>na</strong>èítania všetkých zobrazovaných prvkov webu. Odporúèa<br />

sa pripravova HTML dokumenty tak, aby ich celková ve¾kos<br />

nepresahovala 50 KB v prípade bených pouívate¾ov a 200<br />

KB v prípade, ak sú stránky primárne urèené pre korporát−<br />

nych pouívate¾ov (predpokladá sa rýchlejšie pripojenie k<br />

internetu).<br />

Táto s<strong>na</strong>ha však musí by v súlade s poiadavkou, aby<br />

fotografie nestratili svoju výpovednú hodnotu a kvalitu.<br />

S mnostvom fotografií <strong>na</strong> internete treba <strong>na</strong>rába skôr kon−<br />

zervatívne, nie je nevyhnutné, aby bola stránka doslova<br />

poskladaná z fotografií.<br />

Jakob Nielsen, ktorý je špecialistom <strong>na</strong> tvorbu webu,<br />

<strong>na</strong>vrhuje, aby sa mnostvo grafiky v úvodných dokumen−<br />

toch webu, <strong>na</strong> vrchole stromu podstránok, minimalizovalo<br />

a zväèšovalo sa adekvátne tomu, ako ide uívate¾ webu pri<br />

jeho prehliadaní do håbky. V úvode toti prevláda u náv−<br />

števníkov webu s<strong>na</strong>ha rýchlo zhodnoti web a nájs v òom<br />

to, èo ich zaujíma. Neskôr radi poèkajú <strong>na</strong> <strong>na</strong>tiahnutie kva−<br />

litnej grafiky, pretoe vedia, e získajú presne to, èo h¾adali.<br />

Zdroje fotografií<br />

Pri dizajnovaní webu sa treba rozhodnú, aké zdroje foto−<br />

grafií sa pouijú. Niekedy sa mono vyhnú ich získaniu foto−<br />

grafovaním, pretoe postaèia iba ilustraèné obrázky súvisia−<br />

ce s tematikou. Inokedy je nevyhnutné poui fotografie zís−<br />

kané buï priamym fotografovaním, alebo od klienta, ktoré−<br />

mu web vytvárame. Z h¾adiska úpravy fotografií pred publi−<br />

kovaním ich mono rozdeli <strong>na</strong> tie, ktoré sú u v digitálnej<br />

forme, a <strong>na</strong> „a<strong>na</strong>lógové“, ktoré bude potrebné digitalizova.<br />

Digitálne fotografie mono získa z viacerých zdrojov.<br />

Predovšetkým sú to digitálne fotoaparáty, niekedy sa dá<br />

poui aj výstup z digitálnej kamery.<br />

Ve¾mi dobrým zdrojom ilustraèných fotogra−<br />

fií vysokej kvality môu by rôzne kninice foto−<br />

grafií, dodávané buï vo forme CD−ROM diskov,<br />

alebo dostupné on−line <strong>na</strong> internete. Samoz−<br />

rejme, väèši<strong>na</strong> z nich je prístupná a po zapla−<br />

tení poplatkov, no niektoré on−line kninice sú<br />

vo¾ne pouite¾né.<br />

Niekedy sa stane, e sa tvorcovi webu zapáèi<br />

fotografia z iného webu a pouije ju. Je to však<br />

porušenie autorského práva. Nemono sa spo−<br />

lieha <strong>na</strong> to, e web je ve¾ký, a tak <strong>na</strong> to jej<br />

vlastník nepríde, pretoe existujú sofistikované<br />

metódy elektronického podpisovania fotografií<br />

a vyh¾adávania takto podpísaných fotografií <strong>na</strong><br />

internete. Tie odhalenie takéhoto ko<strong>na</strong>nia auto−<br />

matizujú a urých¾ujú.<br />

A<strong>na</strong>lógové fotografie sa dajú získa pomocou<br />

klasického fotoaparátu alebo v tlaèenej forme<br />

ako súèas iného dokumentu. V tomto prípade<br />

sa do fázy prípravy fotografie musí vloi aj<br />

proces jej digitalizácie. Ten si vyaduje osobit−<br />

nú pozornos, aby sa nestalo, e pre skenova−<br />

nie výz<strong>na</strong>mne poklesne kvalita fotografií.<br />

Úprava fotografií<br />

Na kadej fotografii publikovanej <strong>na</strong> webe<br />

treba urobi aspoò minimálne úpravy. Tie sú<br />

pomerne ¾ahké a zvládne ich aj menej skúsený<br />

webový dizajnér. Ide predovšetkým o orezanie<br />

fotografie a zmenu jej rozlíšenia, prípadne<br />

zmenšenie a otoèenie fotografie.<br />

Ako upravova<br />

Skôr ako prikroèíme k úpravám fotografií, po−<br />

vieme si nieèo o grafickom formáte JPEG. Ten−<br />

to formát je stratový a kadým otvorením súbo−<br />

ru v grafickom editore a uloením zmien sa kva−<br />

lita ukladanej grafiky zniuje (vplyvom za−<br />

okrúh¾ovania pri výpoètoch a pod.). Na túto<br />

skutoènos treba myslie, ak sa chystáme robi<br />

<strong>na</strong>d fotografiou viacero operácií a <strong>na</strong>jmä expe−<br />

rimentova formou pokusov. Odporúèame s fotografiami vy−<br />

ko<strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jviac operácií, kým sú medzivýsledky ukladané<br />

<strong>na</strong> disk. Samozrejme, vdy si treba uloi osobitne zdrojovú<br />

fotografiu a pracova len s jej kópiou. Pred zaèatím úprav sa<br />

odporúèa prekonvertova fotografiu do niektorého nestra−<br />

tového formátu a po skonèení úprav fotografiu opä pre−<br />

konvertova do formátu JPEG.<br />

Ak sa rozhodnete archivova si zdrojové fotografie <strong>na</strong> bu−<br />

dúce pouitie, ulote si ich v maximálnom monom rozlíšení.<br />

Otáèanie fotografií<br />

Vo väèšine prípadov fotografie netreba otáèa, no niekedy<br />

sa tomu nevyhneme. V zásade nie je problém otoèi foto−<br />

grafiu o 90° oboma smermi alebo o 180°, prípadne ju otoèi<br />

zrkadlovo vo vodorovnom alebo zvislom smere. Ove¾a väè−<br />

ším problémom je, ak chceme otoèi fotografiu o ¾ubovo¾ný<br />

Fotografia s upraveným rozlíšením 200 × 300 pixlov,<br />

po optimalizácii, ve¾ká 13,8 KB<br />

iný uhol. V tomto prípade toti <strong>na</strong>d kadým bodom foto−<br />

grafie prebieha výpoèet a výsledným efektom môe by aj<br />

zníenie jej kvality. Preto je potrebné urobi tento úkon v<br />

kvalitnom grafickom editore, prípadne ak sa fotografická<br />

predloha skenuje, <strong>na</strong>toèi fotografiu do správneho uhla ešte<br />

pred skenovaním.<br />

Orezanie<br />

Fotografie zvyèajne treba pred publikovaním oreza. Kadá<br />

fotografia má svoj ústredný motív a jeho okolie. Orezaním<br />

nepotrebného okolia získame hneï nieko¾ko kladných efek−<br />

tov. Tvrdí sa, e priblíením ústredného motívu sa fotografia<br />

zlepší takmer vo všetkých prípadoch. Keïe fotografie nemô−<br />

u <strong>na</strong> webe zabera prive¾kú plochu, získame tak lepšie vy−<br />

uitie plochy. Orezaním sa, samozrejme, zmenší aj ve¾kos sú−<br />

boru, v ktorom je fotografia uloená. Pri tejto operácii je však<br />

nevyhnutné dba <strong>na</strong> to, aby nedošlo k strate súvislostí medzi<br />

jej motívom a okolím, aby sa ne<strong>na</strong>rušila celková kompozícia.<br />

Niektoré zdroje odporúèajú urobi orezanie v skorých<br />

fázach úpravy fotografií, aby sa odstránili jej prípadné prob−<br />

lematické oblasti, èo môe ma pozitívny vplyv aj <strong>na</strong> výsle−<br />

dok kompresie. Menšie fotografie sa rýchlejšie upravujú, to<br />

však u v súèasnosti vzh¾adom <strong>na</strong> vysoký výkon poèítaèov<br />

nie je rozhodujúce.<br />

Zmenšenie<br />

Fotografie, ktoré sa pouívajú ako predloha <strong>na</strong> publikovanie<br />

<strong>na</strong> webe, majú zvyèajne väèšie rozlíšenie ako tie, ktoré budú<br />

<strong>na</strong>koniec <strong>na</strong> webe vyuité. Preto je bené fotografie zme−<br />

nšova. Èasto sa vo fáze prípravy webu zvauje rozlíšenie<br />

fotografie a experimentuje sa s viacerými verziami, preto si<br />

tvorcovia webu ponechávajú fotografie v pôvodnom vyššom<br />

rozlíšení a zmenšujú ich pomocou príkazov HTML jazyka.<br />

Existuje aj ïalší dôvod, preèo zmenšenie fotografie nepo−<br />

necha <strong>na</strong> prehliadaè, hoci by išlo o minimálny pomer zmen−<br />

šenia. Prehliadaèe toti v tomto prípade nevyko<strong>na</strong>jú svoju<br />

prácu kvalitne. Zmenšenie sa prejaví <strong>na</strong> fotografiách<br />

zrnitosou a celkovou stratou kvality. Kadá úprava rozlíše−<br />

nia obrázka vedie k istému rozostreniu, ktoré treba násled−<br />

ne korigova.<br />

110 PC REVUE 9/2004

I N T E R N E T<br />

Definovanie ve¾kosti<br />

Ak má obrázok reálne rozlíšenie zhodné<br />

s tým, ktoré má ma aj <strong>na</strong> webe, netreba<br />

<strong>na</strong> jeho korektné zobrazenie <strong>na</strong> webe<br />

definova aj príkazy HTML, ktoré urèia<br />

jeho vertikálne a horizontálne rozlíšenie.<br />

Napriek tomu sa však odporúèa urobi<br />

tak. Ak sa <strong>na</strong>èíta obrázok bez týchto sprie−<br />

vodných informácií, prehliadaè nemusí<br />

korektne zobrazova web a do chvíle,<br />

kým sa obrázok ne<strong>na</strong>èíta. Preto dochá−<br />

dza k postupnému preskupovaniu doku−<br />

mentu HTML poèas jeho <strong>na</strong>èítania.<br />

Náh¾ady<br />

Na oivenie monotónne vysádzaného<br />

dlhšieho textu mono poui menšie ilus−<br />

traèné fotografie. Niekedy je dobré da<br />

pouívate¾ovi monos tieto menšie foto−<br />

grafie zväèši, aby si o ich obsahu mohol<br />

urobi lepší preh¾ad. Inou benou situáci−<br />

ou je s<strong>na</strong>ha publikova viac fotografií vo<br />

ve¾kom rozlíšení ako sériu fotografií, foto−<br />

album a pod. V tomto prípade neprichá−<br />

dza do úvahy <strong>na</strong>èítanie viacerých fotografií<br />

vo vysokom rozlíšení do jedného dokumen−<br />

tu HTML, pretoe ich postupné <strong>na</strong>èítanie by<br />

neúmerne predåilo <strong>na</strong>èítanie celého doku−<br />

mentu. Zauívalo sa vyuitie tzv. náh¾adov<br />

alebo thumb<strong>na</strong>ils.<br />

Náh¾ad je miniatúra fotografie s ve¾kým<br />

rozlíšením. Miniatúry mono umiestni do<br />

jedného dokumentu aj vo väèšom poète.<br />

Kliknutím <strong>na</strong> miniatúru získa pouívate¾ prí−<br />

stup k fotografii v plnom rozlíšení.<br />

V tomto prípade by opä bolo chybou,<br />

keby tvorca webu nevytvoril miniatúry v<br />

skutoène pouitom malom rozlíšení, ale<br />

pouil by fotografie v plnom rozlíšení, <strong>na</strong><br />

ktoré miniatúry ukazujú pomocou hyper−<br />

textového odkazu.<br />

Orezaná fotografia s rozlíšením 144 × 199 pixlov<br />

po optimalizácii, ve¾ká 6,7 KB<br />

Rozde¾te obrázky<br />

Ve¾ký obrázok mono rozdeli <strong>na</strong> menšie,<br />

z ktorých sa väèší obrázok poskladá pomo−<br />

cou tabu¾ky HTML. Táto technika má hneï<br />

nieko¾ko výhod. Internetové prehliadaèe sú<br />

schopné sahova <strong>na</strong>raz viacero súborov,<br />

a preto obrázok rozdelený do viacerých sú−<br />

borov mono stiahnu rýchlejšie. Ïalšou vý−<br />

hodou je monos pre kadý podobrázok<br />

vyui iný kompresný pomer, niektoré z nich<br />

dokonca môu by vo formáte GIF <strong>na</strong>mies−<br />

to JPEG. Niektoré grafické editory priamo<br />

podporujú túto techniku. Pri pouití tejto<br />

metódy je vdy vhodné a<strong>na</strong>lyzova rýchlos<br />

<strong>na</strong>èítania rozdeleného obrázka a celého ob−<br />

rázka, ako aj výsledné ve¾kosti súborov a vy−<br />

bra vhodnejší variant.<br />

Kompresia<br />

Zmenšeniu ve¾kosti súboru, v ktorom sa<br />

<strong>na</strong>chádza obrázok, môe výz<strong>na</strong>mne po−<br />

môc optimalizácia farieb a zvyšovanie<br />

kompresného pomeru <strong>na</strong> únosnú úro−<br />

veò. Toto je moné robi manuálne me−<br />

tódou pokusu a omylu, ove¾a lepšou stra−<br />

tégiou je však pouitie špecializovaného<br />

softvéru, ktorý sa o tento typ optimalizá−<br />

cie postará s pomerne dobrými výsled−<br />

kami.<br />

Popisy fotografií<br />

Tvorcovia webu sa èasto neunúvajú<br />

doplni alter<strong>na</strong>tívne popisy jednotli−<br />

vých fotografií, hoci je to ve¾mi pros−<br />

pešné. Pomôu toti v prípade, ak ne−<br />

má pouívate¾ v prehliadaèi aktivované<br />

zobrazovanie obrázkov. Alter<strong>na</strong>tívny text<br />

je dobrý aj v prípade, ak sa pouívate¾<br />

chce rozhodnú, èi obrázok nechá<br />

ïalej <strong>na</strong>èítava, alebo <strong>na</strong>èítanie zruší.<br />

Fotografia ako pozadie<br />

V zásade mono fotografie pouívané <strong>na</strong><br />

webe rozdeli <strong>na</strong> tie, ktoré sú v popredí,<br />

a tie, ktoré majú tvori pozadie webu. Po−<br />

zadie mono vloi do celého webu alebo<br />

do tabu¾ky. Pozadie v tabu¾ke umoní <strong>na</strong>−<br />

príklad vytvorenie efektu prekrývajúcich sa<br />

fotografií.<br />

Fotografie v pozadí celého webu sa však<br />

nepouívajú èasto práve z dôvodu ich ve¾−<br />

kosti. Ak má by fotografia v dobrej kvalite,<br />

ve¾kos súboru je neúmerne ve¾ká a doba<br />

<strong>na</strong>èítania neakceptovate¾ná. Jednou z mo−<br />

ností je vytvori fotografiu v nišom rozlíše−<br />

ní a s vyšším kompresným pomerom a zväè−<br />

ši ju. Ïalším problémom je, e ak urèíme<br />

pevnú ve¾kos takejto fotografie a tá je väè−<br />

šia ako aktuálne <strong>na</strong>stavené rozlíšenie moni−<br />

tora návštevníka, „vystúpi“ pouívate¾ovi<br />

web z obrazovky a prinúti ho rolova okno.<br />

Ak bude rozlíšenie monitora väèšie ako<br />

obrázok <strong>na</strong> pozadí, doplní sa vpravo a pod<br />

obrázkom jeho ïalšia kópia. To sa vyuíva<br />

tak, e sa urobí malý obrázok a ním sa po−<br />

zadie „vydládi“. V prípade, ak chceme <strong>na</strong><br />

pozadie umiestni iba jediný obrázok vo<br />

vysokom rozlíšení, budeme to vníma ako<br />

chybu.<br />

Branislav Madoš<br />

9/2004 PC REVUE 111

I N T E R N E T<br />

Skutoèný hacking prakticky / 4. èas: Sniffing (pokraèovanie)<br />

VAROVANIE: Autor èlánku<br />

ani redakcia PC REVUE<br />

nezodpovedajú za akéko¾vek<br />

škody spôsobené pouívaním<br />

programov uvedených<br />

v tomto seriáli. Takisto<br />

nezodpovedajú za <strong>na</strong>rušenie<br />

súkromia a únik súkromných<br />

informácií pouívaním týchto<br />

programov.<br />

Leto je za <strong>na</strong>mi, pomaly prichádza jeseò,<br />

ale to nás neodradí od ïalšieho pokraèo−<br />

vania seriálu Skutoèný hacking prakticky.<br />

V predošlej èasti sme si ozrejmili základy<br />

sniffingu <strong>na</strong> sieti s hubom a vysvetlili èin−<br />

nos programu tcpdump. Tentoraz si ukáe−<br />

me, ako útoèník dokáe úspešne odchytá−<br />

va pakety aj v sieti so switchom, a opíše−<br />

me si èinnos programov ethereal, etter−<br />

cap a dsniff. Vyzerá to zaujímavo, èo povie−<br />

te? Tak teda hor' sa do práce.<br />

Sniffing v sieti so switchom<br />

Sieové zariadenie switch bolo vyvinuté<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zníenie záae siete, a to tým,<br />

e posiela rámce (pracuje <strong>na</strong> druhej vrstve<br />

modelu OSI) len tam, kde sú <strong>na</strong>ozaj potreb−<br />

né. Switch si vo svojej internej pamäti ucho−<br />

váva tabu¾ku o tom, cez ktorý port switchu<br />

vedie cesta k cie¾u s danou adresou MAC<br />

(opä pripomí<strong>na</strong>m, e sa pohybujeme <strong>na</strong><br />

druhej vrstve modelu OSI). Switch si teda<br />

po pripojení sieového kábla do portu zis−<br />

tí, s kým má tú èes, a uloí si adresu/adre−<br />

sy do svojej tabu¾ky (k jednému portu toti<br />

môe by pripojený ïalší switch). Túto svo−<br />

ju internú databázu si switch pravidelne<br />

udriava a upravuje, èie sa nemôe sta, e<br />

po vzájomnej výmene dvoch káblov budú<br />

v tabu¾ke staré informácie a switch tak bu−<br />

de posiela dáta <strong>na</strong> nesprávny port. Vyzerá<br />

to ako vynikajúci systém zefektívòujúci prácu<br />

v sieti a takisto zamedzujúci odchyt dát<br />

obyèajným uvedením sieovej karty do pro−<br />

miskuitného reimu. Keby sa tak predsa<br />

stalo, videl by len pakety prúdiace od a do<br />

jeho sieovej karty a pakety vyslané <strong>na</strong><br />

broadcast adresy. O nich sa zmienime v <strong>na</strong>−<br />

sledujúcej èasti.<br />

Ako teda prinúti útoèník sie so swit−<br />

chom, aby videl všetky dáta putujúce sie−<br />

ou? Poèítaèe majú v pamäti uloenú tzv.<br />

tabu¾ku ARP (èasto oz<strong>na</strong>èovanú ako ARP<br />

cache). Preèo? No pretoe v procese enkap−<br />

sulácie si prechodom z tretej do druhej<br />

vrstvy nevystaèíme s logickým IP adresova−<br />

ním, neurèuje to presne daný cie¾ a adresa<br />

IP sa dá ¾ahko zmeni. Preto v tabu¾ke ARP<br />

nájdeme ku kadej adrese IP aj adresu MAC<br />

sieového zariadenia, ktorému bola daná<br />

IP pridelená. Ak však potrebujeme komu−<br />

nikova s poèítaèom, ktorého adresu MAC<br />

nepoznáme, pouijeme protokol ARP (vlast−<br />

ne sám poèítaè pouije daný protokol, my<br />

sa o niè nemusíme stara) a pošle ARP RE−<br />

QUEST <strong>na</strong> broadcast adresu danej siete s<br />

otázkou, aká adresa MAC prislúcha danej<br />

adrese IP. Ak to niektorý poèítaè v sieti vie,<br />

vyšle <strong>na</strong> broadcast adresu ARP REPLY s<br />

poadovanou adresou MAC a poèítaè si ju<br />

uloí do tabu¾ky ARP. Aby sa ešte zvýšila prie−<br />

pustnos siete, <strong>na</strong> ARP REPLY reagujú všetky<br />

poèítaèe v sieti uloením adresy MAC k danej<br />

adrese IP. A to sa dá zneui. Ako? Naj¾ahšie<br />

sa veci vysvet¾ujú a chápu <strong>na</strong> príkladoch, a<br />

preto si vytvoríme modelovú situáciu. Máme<br />

sie s tromi poèítaèmi, ktoré sú <strong>na</strong>vzájom<br />

spojené switchom. Celú situáciu aj s adresa−<br />

mi IP a MAC ozrejmuje obrázok 1.<br />

A takto vyzerajú tabu¾ky ARP <strong>na</strong> jednot−<br />

livých poèítaèoch:<br />

PC1<br />

IP<br />

MAC<br />

192.168.1.1 11:11:11:11:11:11<br />

192.168.1.3 33:33:33:33:33:33<br />

PC2<br />

IP<br />

MAC<br />

192.168.1.1 11:11:11:11:11:11<br />

192.168.1.2 22:22:22:22:22:22<br />

HACKER<br />

IP<br />

MAC<br />

192.168.1.2 22:22:22:22:22:22<br />

192.168.1.3 33:33:33:33:33:33<br />

Predstavme si, e medzi PC1 a PC2 pre−<br />

bieha komunikácia a HACKER ju chce od−<br />

chyti. Pouije teda sniffer, ktorý umo−<br />

òuje sniffovanie v sieti pomocou ARP poi−<br />

soningu. ARP poisoning je práve tá metó−<br />

da, ktorá sa pouíva pri sniffingu v sieti. Jej<br />

podstatou je „otrávenie“ tabu¾ky ARP po−<br />

èítaèov v sieti zlými informáciami, èo má za<br />

následok chybné posielanie paketov <strong>na</strong><br />

útoèníkov poèítaè. Program teraz rozpošle<br />

po sieti falošné ARP REPLY pakety, ktoré ho−<br />

voria nepravdivé informácie, a síce, e PC1 a<br />

PC2 majú MAC adresu 11:11:11:11:11:11.<br />

Pod¾a toho, èo sme si povedali o spracovaní<br />

ARP REPLY paketov všetkými poèítaèmi v<br />

sieti, si poèítaèe PC1 a PC2 upravia svoje<br />

tabu¾ky ARP takto:<br />

PC1<br />

IP<br />

MAC<br />

192.168.1.1 11:11:11:11:11:11<br />

192.168.1.3 11:11:11:11:11:11<br />

PC2<br />

MAC<br />

192.168.1.1 11:11:11:11:11:11<br />

192.168.1.2 11:11:11:11:11:11<br />

HACKER<br />

IP<br />

MAC<br />

192.168.1.2 22:22:22:22:22:22<br />

192.168.1.3 33:33:33:33:33:33<br />

Toto zabezpeèí, e keï sa pokúsi hoci−<br />

ktorý z dvojice PC1−PC2 komunikova s tým<br />

druhým, pošle pakety <strong>na</strong> správnu adresu IP,<br />

ale <strong>na</strong> adresu MAC poèítaèa HACKER. A<br />

útoèník dosiahol to, èo chcel: má dáta,<br />

ktoré putujú medzi PC1 a PC2. Je tu však<br />

malý háèik. Dáta medzi poèítaèmi putova<br />

nebudú, pretoe PC1 a PC2 si myslia, e<br />

boli odoslané <strong>na</strong> správnu adresu MAC. Tie<br />

však skonèili u útoèníka a tam sa to konèí.<br />

Našastie však kadý sniffer podporujúci<br />

ARP poisoning prepošle prijaté dáta <strong>na</strong><br />

správnu adresu, take dáta nájdu svojho<br />

majite¾a. Tento typ sniffingu sa èasto<br />

oz<strong>na</strong>èuje ako MITM (Man In The Middle –<br />

mu uprostred), pretoe <strong>na</strong>ozaj útoèník<br />

stojí medzi dvoma komunikujúcimi poèí−<br />

taèmi. Ako však zisti, e <strong>na</strong>príklad práve<br />

komunikácia nášho poèítaèa s ostatnými je<br />

odpoèúvaná? Staèí sa pozrie do tabu¾ky<br />

ARP pomocou príkazu ARP. Ak sa v nej<br />

vyskytnú dve adresy IP s rov<strong>na</strong>kou adresou<br />

MAC, môe to by dôvod <strong>na</strong> podozrenie,<br />

no nie vdy, pretoe jednej sieovej karte<br />

mono prideli viac adries IP. Ak sa<br />

pošastí, ARP poisoning sa dá zachyti u v<br />

„ranom štádiu“, <strong>na</strong>pr. pomocou progra−<br />

mu tcpdump, keï zistíme, e urèitý poèí−<br />

taè opakovane posiela ARP REPLY pakety s<br />

rov<strong>na</strong>kou IP, ale rôznou MAC adresou v<br />

pomerne krátkych èasových intervaloch. V<br />

tom prípade si môeme by istí, e sa <strong>na</strong><br />

sieti deje nieèo nekalé. Ako sa však proti<br />

Obr. 1<br />

takémuto útoku bráni? Nie je to ¾ahké,<br />

<strong>na</strong>jmä ak pouívame sie s hubom, a nieto<br />

ešte so switchom. Kadopádne je dobré<br />

poui zabezpeèené protokoly, ako SSH a<br />

HTTPS, všade tam, kde sa poui dajú. Iná<br />

cesta neexistuje, v lokálnej sieti je preto<br />

potrebné dobre si strái dáta a s citlivými<br />

informáciami <strong>na</strong>rába ve¾mi opatrne. To<br />

platí nielen pre pouívate¾ov, ale aj pre<br />

poskytovate¾ov. Z vlastnej skúsenosti som<br />

u zail to, e útoèník mal zapnutý etter−<br />

cap s <strong>na</strong>stavenými filtrami <strong>na</strong> odchyt<br />

hesiel a za jednu hodinu odchytil hneï<br />

nieko¾ko hesiel <strong>na</strong> sluby, ako sú pokec.sk<br />

alebo post.sk, alebo dokonca aj ftp heslá<br />

len preto, lebo protokoly, cez ktoré tieto<br />

sluby fungovali, neboli zabezpeèené (bli−<br />

šie si o ettercape povieme ïalej v èlánku).<br />

Pod operaèným systémom Linux existuje<br />

ešte jed<strong>na</strong> nemotorná monos, ako sa<br />

aspoò trochu bráni pred útokmi MITM.<br />

Spoèíva vo vytvorení súboru /etc/ethers, v<br />

ktorom bude ku kadej adrese MAC uvede−<br />

ná príslušná adresa IP. Takto poèítaè nebude<br />

reagova <strong>na</strong> ARP REPLY. Problém je v tom, e<br />

keï sa <strong>na</strong> niektorom poèítaèi v sieti vymení<br />

sieová karta alebo sa do siete pridá nový<br />

poèítaè, treba editova a upravi záz<strong>na</strong>my. Je<br />

to síce ve¾mi nepohodlný, ale úèinný spôsob.<br />

Programy <strong>na</strong> sniffovanie<br />

v sieti so switchom<br />

Na sniffovanie v sieti so switchom existuje<br />

nieko¾ko špecializovaných programov, ale<br />

aj obyèajný tcpdump môeme prinúti,<br />

aby sniffoval aj v takomto type siete. Ako,<br />

to si hneï ukáeme. Najprv vám však pred−<br />

stavíme prvý program, ktorým to docielime.<br />

Upozoròujem, e <strong>na</strong> internete je programov<br />

<strong>na</strong> sniffovanie neúrekom, niektoré sú<br />

lepšie, iné horšie, ja som vybral tie <strong>na</strong>jzná−<br />

mejšie a asi aj <strong>na</strong>jpouívanejšie. Prvý z nich<br />

sa volá Dsniff.<br />

DSNIFF<br />

Toto pomenovanie nezastrešuje jeden, ale<br />

hneï nieko¾ko programov, urèených <strong>na</strong><br />

sniffovanie. Konkrétne ide o:<br />

arpspoof – u z názvu je jednoz<strong>na</strong>èná<br />

jeho funkcia. Je zodpovedný za ARP poi−<br />

soning. Ako parameter mu staèí zada<br />

adresu IP poèítaèa, ktorú chce útoèník<br />

presmerova <strong>na</strong> svoj poèítaè. Zvyèajne ide<br />

<strong>na</strong>jmä o adresu IP brány, teda poèítaèa,<br />

ktorý slúi ako vstupný bod do Internetu.<br />

dnsspoof – ve¾mi zaujímavý program s<br />

ve¾mi zaujímavou funkciou. Falšuje odpo−<br />

vede DNS, èím sa dajú dosiahnu <strong>na</strong>ozaj<br />

komické situácie, <strong>na</strong>pr. pri zadaní adresy<br />

<strong>www</strong>.itnews.sk do prehliadaèa sa obeti<br />

zobrazí úplne iná stránka s úplne inou<br />

adresou. Dá sa vyui <strong>na</strong> presmerovanie<br />

dát <strong>na</strong> jeden server.<br />

dsniff – program s rov<strong>na</strong>kým názvom<br />

ako balíèek, do ktorého patrí. Jeho úloha<br />

je ve¾mi dôleitá, odchytáva toti heslá<br />

putujúce sieou, a to z rôznych typov pro−<br />

tokolov, ako <strong>na</strong>pr. FTP, SMTP, HTTP, POP<br />

a ve¾a ïalších.<br />

files<strong>na</strong>rf – odchytáva súbory putujúce<br />

sieou prostredníctvom protokolu NFS.<br />

macof – u jeho názov <strong>na</strong>povedá, e<br />

bude ma do èinenia s adresami MAC.<br />

Tento malý program zahltí sie náhodný−<br />

mi adresami MAC v obrovskom<br />

mnostve, èo má vo väèšine prípadov za<br />

následok skolabovanie switchu a násled−<br />

né posielanie dát <strong>na</strong> všetky porty swit−<br />

chuo, Jednoducho mu preskoèí a nevie,<br />

kam má posiela dáta, tak ich pošle<br />

všade. Správa sa teda ako hub.<br />

mails<strong>na</strong>rf – uitoèný pre ve¾mi zvedavých<br />

útoèníkov, ktorí sú zvedaví <strong>na</strong> poštu<br />

posielanú ostatnými uívate¾mi siete.<br />

112 PC REVUE 9/2004

I N T E R N E T<br />

Dokáe odchytáva poštu putujúcu pomocou protokolov POP a SMTP, ktorú následne<br />

ukladá do súboru.<br />

msgs<strong>na</strong>rf – takisto ve¾mi zaujímavý program, odchytávajúci komunikáciu pomocou<br />

programov Instant Messagingu, ako ICQ, AIM, ale aj IRC.<br />

sshmitm – útoèníkovi zabezpeèuje útok typu man in the middle <strong>na</strong> slubu SSH.<br />

Program sa pre klienta SSH tvári ako server SSH a, <strong>na</strong>opak, pre server SSH sa tvári ako<br />

klient SSH, a tak celá komunikácia putuje cez neho. Toto však chvalabohu vie urobi len<br />

v prípade, e obe pouíva protokol SSH1.<br />

tcpkill – nástroj, ktorý „zabíja“ spojenia TCP falošnými paketmi RST (reset spojenia).<br />

Aspoò obete ve¾mi nezaaujú zdie¾anú linku... ☺<br />

tcpnice – podobný programu tcpkill s tým rozdielom, e spojenia TCP obetí len<br />

spoma¾uje. Útoèník ho pouije, ak má lepšiu náladu a nechce obete úplne odpoji ☺.<br />

urls<strong>na</strong>rf – zaz<strong>na</strong>menáva všetky adresy URL. Jed<strong>na</strong>k má útoèník preh¾ad o tom, aké<br />

stránky obete <strong>na</strong>vštevujú, a takisto niektoré zle <strong>na</strong>písané webové aplikácie posielajú cit−<br />

livé informácie, ako login a heslo, v nezašifrovanej forme ako URL.<br />

webspy – oproti programu urls<strong>na</strong>rf, ktorý URL len zobrazuje, webspy ich otvára v okne.<br />

Takto sa <strong>na</strong>pr. môe útoèník pozera do e−mailovej schránky spolu s obeou bez toho,<br />

aby vedel heslo.<br />

webmitm – funkène podobný programu sshmitm, ale operuje <strong>na</strong> protokole HTTPS.<br />

Ako mono vidie, balík dsniff ponúka <strong>na</strong>ozaj dostatoèné mnostvo uitoèných progra−<br />

mov <strong>na</strong> to, aby útoèník ¾ahko odchytil akéko¾vek informácie putujúce sieou. Keïe u<br />

vieme, e existuje program arpspoof, ktorý urobí špi<strong>na</strong>vú prácu oh¾adom zasielania ARP<br />

REPLY paketov za útoèníka, môeme si ukáza, ako vie program tcpdump sniffova aj v<br />

sieti so switchom. Dajme tomu, e útoèník sa <strong>na</strong>chádza v sieti s adresou IP siete<br />

192.168.1.0 a maskou 255.255.255.0, prièom pripojenie siete do internetu bude zabez−<br />

peèova brá<strong>na</strong> s adresou IP 192.168.1.1 a adresou MAC 11:11:11:11:11:11. Útoèník má<br />

adresu IP 192.168.1.64 a adresu MAC 22:22:22:22:22:22 a chce odchytáva všetky dáta<br />

putujúce cez bránu von <strong>na</strong> internet. Útoèník si otvorí dve textové konzoly <strong>na</strong> svojom poèí−<br />

taèi pod uívate¾om root, prièom <strong>na</strong> jednej spustí program arpspoof asi takto:<br />

root@trypanosoma:~# arpspoof 192.168.1.1<br />

Takto útoèník zabezpeèí, aby jeho poèítaè rozposielal do siete ARP REPLY pakety o<br />

tom, e brá<strong>na</strong> s adresou IP 192.168.1.1 je <strong>na</strong> adrese MAC 22:22:22:22:22:22, èie všetky<br />

dáta, ktoré pôjdu <strong>na</strong> danú bránu, sa dostanú do poèítaèa útoèníka. Výpis programu<br />

arpspoof bude vyzera takto:<br />

11:11:11:11:11:11 ff:ff:ff:ff:ff:ff 0806 42:arp reply 192.168.1.1 is−at 22:22:22:22:22:22<br />

V prípade, e útoèník chce rozposielanie falošných ARP REPLY paketov preruši, postaèí<br />

stlaèenie skratky +C. Po vyko<strong>na</strong>ní tejto operácie sa však potrebuje dosta sie do<br />

pôvodného stavu, a tak arpspoof pošle <strong>na</strong> sie tri ARP REPLY pakety so skutoènými údaj−<br />

mi:<br />

11:11:11:11:11:11 ff:ff:ff:ff:ff:ff 0806 42:arp reply 192.168.1.1 is−at 11:11:11:11:11:11<br />

Zatia¾ máme vybavené posielanie ARP REPLY paketov, ale ešte nevieme dáta odchytá−<br />

va. Na to poslúi druhá konzola, v ktorej útoèník spustí program tcpdump zvyèajným<br />

spôsobom. Po jeho spustení zahltí obrazovku obrovské mnostvo paketov, ale u pochá−<br />

dzajúcich aj z iných poèítaèov v sieti.<br />

Tu však <strong>na</strong>stáva menší problém. Aký? Pri vysvet¾ovaní ARP poisoningu sme spomí<strong>na</strong>li,<br />

e dáta, ktoré útoèník prijíma, sú pod¾a odosielate¾ov doruèené správne, no <strong>na</strong> strane<br />

útoèníka treba zaruèi preposlanie paketov do správneho cie¾a a to sa v tomto prípade<br />

nedeje. Rozhodne to treba zabezpeèi, aby sa niektorým pouívate¾om nezdalo èudné, e<br />

pripojenie do internetu nejako „hapruje“. Ako <strong>na</strong> to? Existujú dve monosti, a to povoli IP<br />

forwarding buï priamo v kerneli, alebo pomocou nejakého programu, ktorý to tie zabez−<br />

peèuje. Takýmto programom môe by <strong>na</strong>pr. fragrouter (<strong>www</strong>.anzen.com/research/<br />

nidsbench), ktorý staèí spusti takto:<br />

root@trypanosoma:~# fragrouter −B1<br />

Parameter −B1 z<strong>na</strong>èí, e sa program fragrouter má spusti v reime normálneho IP for−<br />

wardovania. Dokáe však viac, zoz<strong>na</strong>m podporovaných forwardovaní sa dá vypísa spus−<br />

tením programu bez akéhoko¾vek parametra. Kombináciou arpspoof – fragrouter – tcp−<br />

dump môe teda útoèník ve¾mi jednoducho sniffova aj sie so switchom. Samozrejme,<br />

mono pouíva ¾ubovo¾né kombinácie, ako <strong>na</strong>príklad arpspoof – fragrouter – dsniff <strong>na</strong><br />

odchyt hesiel alebo arpspoof – fragrouter – mails<strong>na</strong>rf <strong>na</strong> odchyt mailov. Ve¾ká výhoda<br />

balíka dsniff spoèíva v nezávislosti programov, a teda je moné ich kombinova <strong>na</strong>vzájom,<br />

ale aj s inými programami.<br />

ETHEREAL<br />

Program pochádzajúci z dielne Geralda Combsa si môete stiahnu zo stránky <strong>www</strong>.<br />

ethereal.com. S pouívate¾om komunikuje cez grafické rozhranie <strong>na</strong> báze GTK, èo pri−<br />

náša aj výhody, aj nevýhody. Medzi výhody patrí pekné spracovanie a lepšia preh¾adnos,<br />

<strong>na</strong> druhej strane však treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e <strong>na</strong> jeho beh je potrebný Xserver, èo môe by<br />

<strong>na</strong> starších poèítaèoch menší problém. Ako vidie z obrázka, program je ve¾mi preh¾adný,<br />

rozdelený <strong>na</strong> štyri èasti, a to <strong>na</strong> menu, zoz<strong>na</strong>m zachytených paketov, sumárne informá−<br />

cie o pakete a samotný paket v tvare, v akom bol zachytený. Na obrázku mono vidie aj<br />

okno, ktoré sa otvorí pri zaèatí nového sniffovania, v ktorom si pouívate¾ môe <strong>na</strong>stavi<br />

rôzne vo¾by, ako <strong>na</strong>príklad filtre, ktorými sa dajú vymedzi pakety, ktoré sa majú zachy−<br />

táva, obmedzenie <strong>na</strong> ve¾kos odchytených dát a ve¾a ïalších. Po odkliknutí tlaèidla OK sa<br />

zaène proces odchytávania, prièom v malom okne sa zobrazuje priebená štatistika o<br />

tom, ko¾ko paketov sa zachytilo a ko¾ko percent je paketov urèitého typu. Nechýba ani<br />

informácia o trvaní sniffovania a tlaèidlo <strong>na</strong> jeho zrušenie. Po jeho stlaèení sa zaène pro−<br />

ces a<strong>na</strong>lyzovania zachytených dát a ich zobrazenie v okne programu. Roza<strong>na</strong>lyzované<br />

dáta zobrazuje v preh¾adnej podobe v tvare <br />

..Po kliknutí <strong>na</strong> paket sa v ni−<br />

šej èasti programu zobrazia podrobnejšie informácie òom, ako ve¾kos, window size, pro−<br />

tokol, ïalšie vo¾by paketu a pod. V <strong>na</strong>jnišej èasti programu sa zobrazuje samotný paket<br />

v hexadecimálnom aj ASCII kódovaní. Pre ¾udí, ktorí sa radi uèia a svoje schopnosti si chcú<br />

overi aj v skutoènosti, je ve¾mi uitoèná vlastnos programu, kde pri kliknutí <strong>na</strong> niektorú<br />

z vlastností paketu v tretej èasti programu sa daná vlastnos zvýrazní aj vo štvrtej èasti<br />

programu. Vcelku jednoduchá a pomerne praktická pomôcka. Tu sa však schopnosti<br />

programu ethereal nekonèia, v menu je pomerne dos ve¾ká ponuka rôznych štatistík, fil−<br />

trov a monos urèi si v <strong>na</strong>staveniach protokoly, ktorých pakety chce pouívate¾ zachy−<br />

táva. Na výber je nepreberné mnostvo protokolov, a tak si pouívate¾ môe vyprofilova<br />

program <strong>na</strong> zachytávanie špecifických paketov správnym pouitím filtrov a výberom pro−<br />

tokolov. Ïalšou dobrou vlastnosou programu je monos uloi zachytené dáta do súbo−<br />

ru, a tak môu poslúi <strong>na</strong> neskoršiu a<strong>na</strong>lýzu. A propos, ukladanie do súborov. Ethereal<br />

dokáe otvori ve¾ké mnostvo súborov iných sieových a<strong>na</strong>lyzátorov a vie s nimi <strong>na</strong>rába.<br />

Dokonca vie pracova aj so súbormi, ktoré boli vytvorené v Novell LANa<strong>na</strong>lyzator alebo<br />

Microsoft Network Monitor. Monos ukladania odchytených dát z neho robí <strong>na</strong>ozaj silný<br />

nástroj <strong>na</strong> sieovú a<strong>na</strong>lýzu, ale aj nekalé èiny spojené s ukradnutím hesiel a iných citlivých<br />

informácií. Ïalšou zaujímavou vlastnosou je aj rekonštrukcia spojenia <strong>na</strong> báze protoko−<br />

lu TCP. Staèí kliknú <strong>na</strong> ktorýko¾vek paket TCP a z menu vybra monos Follow TCP<br />

Stream a zaraz sa v okne objaví celá komunikácia. Pritom ethereal neurobí niè iné, len<br />

zoradí rámce pod¾a ich sekvenèných èísel.<br />

Program môu pouíva majitelia poèítaèov s takmer kadým operaèných systémom, z<br />

tých <strong>na</strong>jhlavnejších spomeniem azda Windows 98/Me/2000/XP/2003, Linux, Solaris, MAC<br />

OS a pod. Pre tých, ktorí sú zvedaví aj <strong>na</strong> spôsob fungovania programu, je k dispozícii aj<br />

zdrojový kód. Je to však sniffer ako kadý iný, ibae komunikuje s pouívate¾om cez pekne<br />

spracované grafické rozhranie. Z osobných skúseností však odporúèam <strong>na</strong> jeho beh poèí−<br />

taè s o nieèo väèšou pamäou RAM, pretoe sa mi èasto stávalo, e po 5 minútach odchy−<br />

távania dát sa program pri spracúvaní dát zaèal správa neštandardne a èasto aj zatuhol.<br />

To sa však dialo len <strong>na</strong> poèítaèi so 64 MB RAM a OS Windows, po výmene pamäte za 128 MB<br />

a OS za Linux program je stabilný aj pri spracovaní nieko¾ko megabajtov dát.<br />

ETTERCAP<br />

Ïalší ve¾mi dobrý sieový sniffer a a<strong>na</strong>lyzátor pochádza od Alberta Or<strong>na</strong>ghiho a Marca<br />

Valleriho. Domovská stránka projektu je http://ettercap.sourceforge.net, kde je k dispo−<br />

zícii aj <strong>na</strong>jnovšia verzia programu <strong>na</strong> stiahnutie pre nieko¾ko operaèných systémov, ako<br />

Linux, Windows, *BSD a MAC OS X. Program existuje vo verzii 0.7.0, ktorá dostala<br />

oz<strong>na</strong>èenie NG. S novým oz<strong>na</strong>èením prichádza hneï nieko¾ko zmien, ktorých zoz<strong>na</strong>m náj−<br />

dete <strong>na</strong> stránkach projektu. Azda <strong>na</strong>jväèšou zmenou je úplné prepísanie zdrojového kódu<br />

od základov a zme<strong>na</strong> pouívate¾ského rozhrania. Tí, èo poz<strong>na</strong>li ettercap vo verzii 0.6b a<br />

staršej, si teda budú musie zvyknú <strong>na</strong> nové rozhranie, no po pár pokusoch a omyloch<br />

sa dá všetko pochopi.<br />

Na rozdiel od programu Ethereal, ktorý s pouívate¾om (a teda aj potenciálnym útoè−<br />

níkom) komunikuje cez grafické rozhranie, pri programe ettercap si pouívate¾ môe<br />

zvoli rozhranie, cez ktoré má komunikácia s pouívate¾om prebieha. Pouívate¾ si môe<br />

vybra z obyèajného textového rozhrania, textového rozhrania zaloeného <strong>na</strong> kninici<br />

ncurses, vïaka ktorej je prostredie programu „textovo−okienkové“, alebo grafického pro−<br />

stredia zaloeného <strong>na</strong> kninici GTK. Bohuia¾, v základnom balíèku pre Debian Linux<br />

(neviem, ako je to v ostatných systémoch) nie je táto podpora zakompilovaná a v prípa−<br />

de, e pouívate¾ chce spúša ettercap v grafickom móde, treba program prekompilova<br />

so zapnutou podporou GTK. Ïalším módom, v ktorom môe ettercap operova, je mód<br />

daemon, èo nie je niè iné ako presunutie programu <strong>na</strong> pozadie, prièom ostáva stále fun−<br />

kèný. Tento mód je vhodný <strong>na</strong>jmä pre potreby dlhšieho sniffovania a a<strong>na</strong>lyzovania siete.<br />

Keïe sme vyèerpali priestor urèený pre náš seriál, v budúcej èasti budeme pokraèova v<br />

rozprávaní o ettercape.<br />

Záver<br />

Aj táto èas seriálu Skutoèný hacking prakticky sa skonèila. Ako som spomí<strong>na</strong>l, v <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcej èasti dokonèíme rozbor programu ettercap a prejdeme <strong>na</strong> základné bezpeènost−<br />

né zaistenia OS Linux. Dúfam, e som vás ponukou budúcich tém zaujal. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie<br />

stretnutie pri októbrovom pokraèovaní nášho seriálu.<br />

Lukáš Staòa<br />

9/2004 PC REVUE 113

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

<strong>www</strong>.aad.sk<br />

<strong>www</strong>.whalesounds.com<br />

<strong>www</strong>.fabrica.it/wordcount<br />

Server, ktorý sa okrem základnej prezentácie spoloènosti,<br />

ktorej patrí, solídne zaoberá rozširovaním vlastnej databá−<br />

zy informácií o automobiloch a motorkách. V sekcii Ma−<br />

gazín má èitate¾ monos nájs informácie z viacerých ob−<br />

lastí motorizmu, èi u teoretického (poplatky, pokuty, ekoló−<br />

gia), alebo praktického rázu (recenzie pneumatík a „auto−<br />

mobilového hardvéru“).<br />

<strong>www</strong>.vodicak.sk<br />

Poznáte zvuky, ktoré vydávajú ve¾ryby? Mono ste ich nie−<br />

kedy poèuli v televízii, tí šastnejší (rozumej zámonejší,<br />

odvánejší ☺) ich mohli zai i <strong>na</strong>ivo. Na stránkach <strong>www</strong>.<br />

whalesounds.com sa okrem informácie, ako si objed<strong>na</strong><br />

edukaèné CD, dozviete výz<strong>na</strong>my základných ve¾rybích zvu−<br />

kov, povzdychov a ruèaní. O èo je táto stránka nudnejšia,<br />

o to je pouènejšia... ☺<br />

<strong>www</strong>.thebutterflysite.com<br />

Flashová prezentácia WordCount je štúdia frekvencie po−<br />

uívania slov v angliètine. Databáza obsahuje vyše 80 000<br />

slov, zoradených pod¾a toho, ako èasto sa v reèi vyuívajú.<br />

Rebríèek sa zaèí<strong>na</strong> neprekvapivo (the, of, and, to, a), pre−<br />

kvapení však budete umiestnením niektorých anglických<br />

evergreenov, z ktorých ve¾a preniká aj do nášho slovníka.<br />

Celkom dobrá zábavka... tak <strong>na</strong> tri minúty... ☺<br />

sbt.bhmedia.com/facts1.html<br />

Stránka venovaná problematike „vodièákov“ bude neoceni−<br />

te¾nou pomôckou <strong>na</strong>jmä pre všetkých frekventantov auto−<br />

škôl. Na stránke sa toti okrem iného <strong>na</strong>chádzajú aj cvièné<br />

testy, ku ktorým sa študenti v plnom rozsahu obyèajne dosta−<br />

nú iba v priestoroch autoškoly. Na týchto stránkach si testy<br />

môu robi takpovediac donekoneè<strong>na</strong>, kadý vygenerovaný<br />

test je toti unikátny, <strong>na</strong> konci testu prebehne aj vyhodnote−<br />

nie a pouèenie o chybách, ktoré ste urobili.<br />

<strong>www</strong>.dejavu.org<br />

Domé<strong>na</strong>, ktorú si autori zvolili pre tento projekt, azda ho−<br />

vorí za všetko. Napriek tomu pripomeòme, e stránka sa<br />

venuje motý¾om zo všetkých poh¾adov (identifikácia, fyzio−<br />

lógia, lákanie, chytanie, konzervovanie motý¾ov, zaklada−<br />

nie povestných zbierok motý¾ov). Samozrejme, nechýba ob−<br />

ligátne diskusné fórum, kde sa <strong>na</strong>chádzajú aj „normál−<br />

nejšie“ témy, ako šetrné prepichovanie krehkých motýlích<br />

schránok.<br />

<strong>www</strong>.papertoys.com<br />

Prekvapivé fakty sa nikdy neminú, vdy sa objavia nejaké<br />

nové. Ak ste v poslednom èase nepoèuli nijaké nové, skús−<br />

te to <strong>na</strong> tejto stránke. Spolu pä stránok <strong>na</strong>bitých mno−<br />

stvom zaujímavých faktov, o ktorých ste mono ešte ne−<br />

poèuli, doteraz ste si ich nevšimli alebo ste ani netušili, e<br />

existujú. Vedeli ste <strong>na</strong>príklad, e <strong>na</strong>jpouívanejšie meno<br />

<strong>na</strong> svete je Muhammad? Vedeli ste, e v kasí<strong>na</strong>ch v Las<br />

Vegas nikde nenájdete hodiny?<br />

<strong>www</strong>.btinternet.com/~ndesprez/<br />

Toto je pekný nápad! Skúste si surfovanie po internete<br />

ako v minulosti. Server disponuje len dvoma funkciami –<br />

emulátorom starých a exotických internetových prehlia−<br />

daèov a èasovou osou vývoja internetu. Ide však o podare−<br />

né a dobre aplikované nápady. Úsmevná je poznámka<br />

upozoròujúca <strong>na</strong> silné zaaenie servera, èo môe spoma−<br />

li surfovanie cez emulátor, ale veï o to autentickejší emulá−<br />

tor surfovania v minulosti je, no nie?<br />

114 PC REVUE 9/2004<br />

Aj vy si pamätáte <strong>na</strong> papierové vystrihovaèky z legendárneho<br />

èasopisu ABC? Aj ja som v ranej mladosti ob¾uboval tvorbu<br />

modelov z vloenej prílohy z tvrdého papiera. Samozrejme,<br />

e <strong>na</strong>jhoršie bolo vdy vystrihovanie kolies v prípade auto−<br />

mobilových modelov a rozlepovanie prstov po skonèení mo−<br />

delovania. O nieèo jednoduchšie vystrihovaèky nájdete aj <strong>na</strong><br />

týchto stránkach – modely sa ponúkajú vo formáte obrázka<br />

alebo súboru PDF a staèí ich vytlaèi <strong>na</strong> benej tlaèiarni.<br />

Stránka slúi ako prezentácia zaujímavého freewarového<br />

programu, ktorý <strong>na</strong> základe pre mòa tajomných matema−<br />

tických výpoètov generuje náhodné obrazce. Program má<br />

iste aj nejaký hlbší výz<strong>na</strong>m, benému smrte¾níkovi však<br />

poslúi ako krátka zábavka <strong>na</strong> tvorenie vizuálne príali−<br />

vých obrazcov. Program je urèený pre platformu Windows<br />

a stiahnu si ho môu aj pouívatelia pomalších interneto−<br />

vých pripojení, má toti iba 2 MB.

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

Vaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.sk<br />

<strong>www</strong>.spamusement.com<br />

<strong>www</strong>.askthequestion.co.uk<br />

<strong>www</strong>.recenzie−hotelov.sk<br />

Spam podstatne zasahuje do ivota celej surfujúcej verejnos−<br />

ti. Autor tejto stránky sa s ním však svojsky pasuje – kreslí kari−<br />

katúry <strong>na</strong> tému subjectov prichádzajúcich spamov. Ide o jed−<br />

noduché kresbièky, <strong>na</strong>kreslené neistou rukou amatéra, zaují−<br />

mavé je však stvárnenie autorovej imaginácie a jeho ozaj sluš−<br />

nej fantázie. Denne nájdete <strong>na</strong> stránkach jednu kresbièku,<br />

niektoré vskutku stoja za návštevu tejto stránky.<br />

<strong>www</strong>.alltooflat.com/geeky/elgoog/<br />

Máte nejaký problém? Predošlá veta nebola podpichnu−<br />

tím pred bitkou, len barlièkou pri predstavovaní <strong>na</strong>sledu−<br />

júceho projektu. Ako u domé<strong>na</strong> prezrádza, ide o server,<br />

<strong>na</strong> ktorom môete klás otázky. K dispozícii sú diskusné<br />

fóra, <strong>na</strong> ktorých sa môete pýta <strong>na</strong>slovovzatých odborní−<br />

kov alebo ïalších úèastníkov fór, ktorí u s opísanou prob−<br />

lematikou majú skúsenosti.<br />

<strong>www</strong>.menu.sk<br />

Stránka, ktorú by mali <strong>na</strong>vštívi všetci dovolenkujúci ešte pred<br />

výberom dovolenky. Pár minút, ktoré <strong>na</strong> tejto stránke strávi−<br />

te, vám môe ušetri èas, nervy aj peniaze. Ide o recenzie<br />

hotelov od bených cestovate¾ov, v súèasnosti <strong>na</strong>jviac od<br />

autorov stránok. Stránka sa zatia¾ relatívne monotematicky<br />

venuje oblasti Egypta, je však pripravená prija príspevky aj<br />

od jej návštevníkov, a to z ktorejko¾vek svetovej destinácie.<br />

<strong>www</strong>.protozoo.com/mutant/<br />

Zasa raz jed<strong>na</strong> zábavka <strong>na</strong> úèet v súèasnosti <strong>na</strong>jpouíva−<br />

nejšieho vyh¾adávaèa Google. Elgoog nie je niè iné ako slovo<br />

Google <strong>na</strong>písané odzadu a rov<strong>na</strong>ko sú vytvorené aj celé<br />

tieto stránky. Autori celý artík dotiahli do doko<strong>na</strong>losti, keï<br />

aj výsledky vyh¾adávania sa zobrazujú „po arabsky“ – èie<br />

sprava do¾ava. Ako chví¾ková zábavka je to dobré, dlhodobé<br />

pouívanie privádza pouívate¾a do stavu šialenosti ☺.<br />

<strong>www</strong>.pbase.com/abbarich/<br />

coloured_alphabet<br />

Chodievate z práce jes stále <strong>na</strong> to isté miesto? Ak je jedinou<br />

prekákou zmeny podniku nez<strong>na</strong>los sortimentu v iných reš−<br />

tauráciách, odporúèame vám <strong>www</strong>.menu.sk. Stránka má a<br />

prekvapivo aktuálne informácie z oblasti (bohuia¾ len) brati−<br />

slavskej gastronomickej scény. Na stránkach nájdete aktuálne<br />

menu a jedálne lístky viacerých bratislavských reštaurácií a<br />

podnikov spolu s ce<strong>na</strong>mi, receptmi a aj takzvanú knihu prianí<br />

a saností, èo je priestor pre návštevnícke recenzie podnikov.<br />

<strong>www</strong>.typenow.net/themed.htm<br />

Zábavka <strong>na</strong> obedòajšiu pauzu. Sprznite známu tvár a dajte<br />

kolegom uhádnu, o koho ide. Flashová aplikácia dáva <strong>na</strong> vý−<br />

ber viacero moností zmeny podoby. Svoj výtvor potom má−<br />

te monos uloi do databázy servera a obšastni tak aj<br />

iných návštevníkov, prípadne posla kamarátovi. Poh¾ad do<br />

galérie prezrádza, e medzi „<strong>na</strong>jsamsprznievanejšie“ patria<br />

tváre Georgea Busha, Michaela Jackso<strong>na</strong>, vïaèným terèom<br />

škodoradosti je však aj tvár Boba Marleyho.<br />

<strong>www</strong>.yourhtmlsource.com<br />

Ani v tomto èísle neobídeme fotografický projekt. Tentoraz<br />

sme sa rozhodli zverejni odkaz <strong>na</strong> stránku s „farebnou abe−<br />

cedou“ – fotografiami písmen abecedy nájdenými v prirodze−<br />

nej mestskej alebo prírodnej kompozícii. Pozornému oku fo−<br />

tografa neunikli objekty, ktoré svojím tvarom pripomí<strong>na</strong>jú<br />

písmená abecedy. Na celom projekte vidno precíznos a<br />

prácu, ktorú autor do vytvorenia takejto kolekcie vloil. Stojí<br />

za pozretie a potechu oka.<br />

Zbierka systémových písem so seriálovou, filmovou a TV<br />

tematikou. Niektoré z fontov sú dostupné aj pre Mac OS,<br />

ostatné sú formátu TrueTypeFont. Medzi fontmi nechý−<br />

bajú tie, ktoré poznáte z Priate¾ov, Simpsonovcov, Bat−<br />

ma<strong>na</strong> a iné. Na stránkach nájdete vyše 200 druhov tema−<br />

tických fontov a <strong>na</strong>priek tomu, e nebola aktualizovaná<br />

vyše pol druha roka, jej obsah je stále pouite¾ný.<br />

Dobrý zdroj poz<strong>na</strong>tkov o HTML pre všetkých, ktorí s ním pra−<br />

cujú alebo sa len uèia robi. Stránka relatívne jednoduchým<br />

jazykom opisuje kódovanie v jazyku HTML, vysvet¾uje základ−<br />

né pojmy, dáva dobré rady <strong>na</strong> správnych miestach. Azda jedi−<br />

nou slabinou je horšia <strong>na</strong>vigácia, pre jazykovo menej zdat−<br />

ného <strong>na</strong>šinca mono bude problémom aj anglièti<strong>na</strong> – jazyk,<br />

v ktorom je stránka <strong>na</strong>písaná.<br />

Matúš Valter<br />

9/2004 PC REVUE 115

I N T E R N E T<br />

Pracujeme so štýlmi / 6. èas<br />

V šiestej èasti nášho seriálu sa budeme venova vizuálnemu<br />

formátovaciemu modelu, konkrétne blokovým, riadkovým,<br />

kompaktným a run−in elementom a schémam polohovania.<br />

Vizuálny formátovací model<br />

Vo vizuálnom formátovacom modeli kadý element v stro−<br />

me dokumentu generuje iadny alebo viac kontajnerov pod−<br />

¾a kontajnerového modelu. Layout týchto kontajnerov je<br />

riadený pod¾a rozmerov a typu kontajnera, schémy umiest−<br />

nenia, vzahov medzi elementmi v strome dokumentu<br />

a externými informáciami.<br />

Block−level elementy<br />

Block−level elementy sú elementy, ktoré sú vizuálne for−<br />

mátované ako bloky (<strong>na</strong>pr. odseky). Niektoré elementy mô−<br />

u by urobené blokovými pomocou vlastnosti display.<br />

Anonymné blokové kontajnery<br />

<br />

text<br />

text<br />

<br />

Za predpokladu, e element DIV aj element P majú<br />

<strong>na</strong>stavenú vlastnos display <strong>na</strong> block (display: block), má<br />

kontajner DIV riadkový a blokový obsah (obr. 1).<br />

Obr. 1<br />

Ak blokový kontajner (DIV) obsahuje vnútri iný blokový<br />

kontajner (P), zmenia sa všetky riadkové kontajnery <strong>na</strong> blo−<br />

kové.<br />

Inline−level elementy<br />

Inline−level elementy sú elementy, ktoré nevytvárajú nové<br />

obsahové bloky, obsah je rozloený v riadkoch. Niektoré<br />

elementy môu by urobené riadkovými pomocou vlast−<br />

nosti display.<br />

Anonymné riadkové kontajnery<br />

Nejaký zvýraznený text<br />

Element P generuje blokový kontajner obsahujúci via−<br />

cero riadkových kontajnerov. Kontajner okolo slova „zvý−<br />

raznený“ je riadkový kontajner generovaný riadkovým ele−<br />

mentom EM, ale ostatné kontajnery („nejaký“ a „text“) sú<br />

riadkové kontajnery generované blokovým elementom (P).<br />

Kompaktné kontajnery<br />

Ak blokový kontajner <strong>na</strong>sleduje kompaktný kontajner,<br />

kompaktný kontajner je formátovaný ako jednoriadkový<br />

inline kontajner. Výsledná šírka kontajnera je jedným z boè−<br />

ných okrajov. O výbere tohto okraja rozhoduje smer (direc−<br />

tion) špecifikovaný pre element vytvárajúci kontajner kom−<br />

paktného a <strong>na</strong>sledujúceho kontajnera. Ak je šírka riadko−<br />

vého kontajnera menšia alebo rovná tomuto okraju, riad−<br />

kový kontajner bude umiestnený v okraji.<br />

Ináè sa kompaktný kontajner stane blokovým.<br />

Kompaktný kontajner bude umiestnený v okraji <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcim spôsobom – vonku vzh¾adom <strong>na</strong> prvý riadkový<br />

kontajner blokového kontajnera, vlastnos vertical−align<br />

kompaktného kontajnera urèuje vertikálnu pozíciu kom−<br />

paktného kontajnera relatívne k riadkovému kontajneru.<br />

Horizontál<strong>na</strong> pozícia kompaktného kontajnera je vdy<br />

v okraji blokového kontajnera.<br />

Ak element nemôe by formátovaný v rámci jedného<br />

riadka, nemôe by umiestnený do okraja (<strong>na</strong>pr. element BR).<br />

Príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Príklad kompaktného kontajnera<br />

<br />

DT {<br />

display: compact<br />

}<br />

DD {<br />

margin−left: 4em<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Krátky<br />

popis príde sem.<br />

pre okraj ve¾mi dlhý<br />

popis príde sem.<br />

<br />

<br />

<br />

Tento príklad bude zobrazený takto (pozri obr. 2).<br />

Na urèenie zarovnávania kompaktného kontajnera<br />

môe by pouitá vlastnos text−align s hodnotou right<br />

alebo left. Hodnota justify je braná ako left alebo right v<br />

závislosti od smeru blokového elementu.<br />

Run−in kontajnery<br />

Ak blokový kontajner <strong>na</strong>sleduje za run−in kontajnerom,<br />

stáva sa run−in kontajner prvým riadkovým kontajnerom<br />

blokového kontajnera.<br />

Ináè sa run−in kontajner stane blokovým kontajnerom.<br />

Príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Run−in kontajner<br />

<br />

H3 {<br />

display: run−in<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

Run−in hlavièka.<br />

Nasledujúci blok textu<br />

<br />

<br />

Výsledok je <strong>na</strong> obr. 3.<br />

Obr. 3<br />

Obr. 2<br />

Vlastnos display<br />

display<br />

Hodnota: inline | block | list−item | run−in | compact |<br />

marker | table | inline−table | table−row−group |<br />

table−header−group | table−footer−group | table−row |<br />

table−column−group | table−column | table−cell |<br />

table−caption | none | inherit<br />

Poèiatoèná: inline<br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy<br />

Zdedená: nie<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: všetky<br />

Vysvetlenie:<br />

block – element vytvorí blokový kontajner<br />

inline – element vytvorí jeden alebo viac riadkových<br />

kontajnerov<br />

list−item – element vytvorí blokový kontajner a riadkový<br />

kontajner pre kadú poloku zoz<strong>na</strong>mu<br />

marker – deklaruje generovaný obsah pred alebo<br />

za kontajnerom.<br />

none – element negeneruje iadne kontajnery.<br />

run−in a compact – element generuje riadkový alebo<br />

blokový kontajner v závislosti od obsahu<br />

table, inline−table, table−row−group, table−column,<br />

table−column−group, table−headergroup, table−footer−<br />

group, table−row, table−cell, a table−caption – element<br />

sa správa ako príslušný element tabu¾ky<br />

Príklad:<br />

P {<br />

display: block<br />

}<br />

EM {<br />

display: inline<br />

}<br />

LI {<br />

display: list−item<br />

}<br />

IMG {<br />

display: none /* obrázok nebude zobrazený */<br />

}<br />

Schémy polohovania<br />

V CSS 2 rozoznávame tri schémy polohovania:<br />

Normálne polohovanie (Normal flow) – obsahuje<br />

blokové, riadkové a relatívne polohovanie<br />

Pohyblivé polohovanie (Floats) – prvý kontajner je vdy<br />

umiestòovaný pod¾a normálneho polohovania, ïalšie<br />

kontajnery sú umiestnené v¾avo alebo vpravo<br />

Absolútne polohovanie (Aboslute positioning)<br />

Vlastnos position<br />

position<br />

Hodnota: static | relative | absolute | fixed | inherit<br />

Poèiatoèná:static<br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy, nie však generovaný obsah<br />

Zdedená: nie<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: všetky<br />

Vysvetlenie:<br />

static – kontajner je polohovaný pod¾a schémy normál−<br />

neho polohovania. Vlastnosti left a top sú ignorované.<br />

relative – poloha kontajnera je vypoèítaná pod¾a schémy<br />

normálneho polohovania, kontajner je umiestnený rela−<br />

tívne <strong>na</strong> svoju normálnu polohu.<br />

absolute – poloha kontajnera je udaná vlastnosami left,<br />

right, top a bottom.<br />

fixed – poloha kontajnera je vypoèítaná pod¾a schémy<br />

absolútneho polohovania, do úvahy sa však berú aj odkazy.<br />

Igor Kulman<br />

116 PC REVUE 9/2004

Technológie&<br />

biznis news<br />

Spýtali sme sa štátnej správy: A èo Linux?<br />

Ako sme vás u vo viacerých èlánkoch informovali, vo svete mno−<br />

hé vládne inštitúcie prechádzajú z operaèného systému Microsoft<br />

Windows <strong>na</strong> Linux alebo tento prechod plánujú. Medzi vládou SR<br />

a spoloènosou Microsoft bola ešte 4. septembra 2002 schválená<br />

multilicenèná zmluva Microsoft Enterprise Agreement (EA). Jej<br />

predmetom bol predaj licencií pre produkty Microsoft pre väèšinu<br />

štátnej správy. Osobitné zmluvy s oz<strong>na</strong>èením Microsoft Academic<br />

Select má uzavreté ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry.<br />

V zmluve EA bola dohodnutá ce<strong>na</strong> 387 USD za jeden poèítaè<br />

v troch splátkach – 129 USD za rok. Spolu bolo zakúpených<br />

33 475 licencií, èo predstavuje 12 954 825 USD (nieèo vyše 500<br />

miliónov Sk). Posledná splátka je v januári 2005 a zmluva zanik−<br />

ne 31. decembra 2004. Preto je pravdepodobné, e <strong>na</strong>ša štát<strong>na</strong><br />

správa bude uvaova o novom softvérovom vybavení a po<br />

tomto termíne, prièom do úvahy u teraz okrem Windows môe<br />

pripada aj Linux. Odhodlali sme sa <strong>na</strong> zmapovanie situácie<br />

u nás a kontaktovali sme viaceré ministerstvá. Na <strong>na</strong>šu iados<br />

sme v urèitom èase dostali odpoveï od väèšiny ministerstiev. Od−<br />

poveï sme do tejto chvíle nedostali len od ministerstiev školstva,<br />

spravodlivosti, vnútra a obrany. Pod¾a <strong>na</strong>šich oèakávaní, niektoré<br />

orgány, ako ministerstvá zdravotníctva, fi<strong>na</strong>ncií a výstavby a regi−<br />

onálneho rozvoja, o prechode serverov a pracovných staníc <strong>na</strong><br />

iný operaèný systém ako Microsoft Windows v súèasnosti ne−<br />

uvaujú. Dobrou správou pre prívrencov open source je, e <strong>na</strong><br />

Ministerstve hospodárstva SR sa vyuíva Linux ako serverový OS<br />

pri menších aplikáciách. Pouívajú sa aj databázové systémy<br />

MySQL a PostgreSQL, ktoré sú takisto open source. No v apliká−<br />

ciách oz<strong>na</strong>èených ako enterprise, t. j. tých, s ktorými pracujú všet−<br />

ci zamest<strong>na</strong>nci, preferujú operaèný systém Microsoft Windows.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií však nevyluèujú zmenu do budúcnosti,<br />

prièom by sa Linux pouíval ako serverový OS vo väèšom <strong>na</strong>sa−<br />

dení. V rámci Ministerstva kultúry SR všetky servery pouívajú<br />

Linux, pracovné stanice pracujú pod operaèným systémom<br />

Windows. V blízkej budúcnosti sa neuvauje o zmene, pretoe<br />

(ako sme u uviedli) MK SR má zakúpené výhodnú multilicenciu<br />

od firmy Microsoft. Opä sa nebránia prechodu <strong>na</strong> Linux, keby sa<br />

presadil jednotný postup v rámci celej štátnej správy. Ministerstvo<br />

ivotného prostredia v súèasnosti vyuíva OS Linux <strong>na</strong> úrovni ser−<br />

verov. O prechode klientov <strong>na</strong> Linux sa v súèasnosti neuvauje.<br />

Na Ministerstve pôdohospodárstva SR sa <strong>na</strong> nieko¾kých serveroch<br />

pouíva operaèný systém Linux, ïalšie rozširovanie jeho pouíva−<br />

nia sa zatia¾ neplánuje. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomuni−<br />

kácií SR má v súèasnosti podpísanú multilicenènú zmluvu<br />

Microsoft Enterprise, ktorá bude platná aj v budúcom roku. Zatia¾<br />

sa neplánuje prechod <strong>na</strong> open source softvér, ale <strong>na</strong> rok 2005 je<br />

<strong>na</strong>plánovaná a<strong>na</strong>lýza vyuite¾nosti tohto typu softvéru v rámci<br />

verejnej správy. Táto a<strong>na</strong>lýza by mala porov<strong>na</strong> jej výhody<br />

a nevýhody OSC oproti licencovanému softvéru. Pod¾a tejto a<strong>na</strong>−<br />

lýzy sa zhodnotí prípadný ïalší postup.<br />

Doèkáme sa atomárnych pamätí?<br />

Výskumníkom z IBM a švédskej Chalmers Univerzity sa podarilo <strong>na</strong>j−<br />

prv umiestni elektrón do jedného atómu zlata a potom ho zase<br />

odstráni. Vyuili <strong>na</strong> to tunelový skenovací mikroskop pracujúci pri<br />

nízkych teplotách. Atóm zlata bol uchytený <strong>na</strong> ultratenkej vrstve chlo−<br />

ridu sodného, po <strong>na</strong>šom kuchynskej soli. Malou zmenou polohy<br />

okolitých atómov vrstvy vedci docielili fakt, e atóm zlata sa nepohol<br />

ani pri zmene z neutrálneho stavu <strong>na</strong> ión a spä. Schopnos meni<br />

elektrický náboj konkrétnych atómov otvára nové monosti kontroly<br />

chemických reakcií, optických a magnetických vlastností. Táto tech−<br />

nológia pod¾a výskumníkov môe vies k zariadeniam pracujúcim <strong>na</strong><br />

atomárnej úrovni, <strong>na</strong>príklad k pamätiam vyuívajúcim ako základnú<br />

jednotku informácie jediný atóm.<br />

Americký CeBIT v roku 2005 nebude<br />

Vystavovate¾ Hannover Fairs USA uviedol, e americká obdoba<br />

populárneho európskeho IT ve¾trhu v roku 2005 sa ruší. Dôvodom<br />

je vraj slabý záujem Amerièanov o takýto druh podujatia a spoma−<br />

lená americká ekonomika. Iné svetové podujatia nesúce meno<br />

CeBIT, ako <strong>na</strong>príklad CeBIT Asia èi CeBIT Australia, sú však stále<br />

v pláne a tešia sa úspechom.<br />

Aj Intel má 32/64−bitový CPU –<br />

prichádza Noco<strong>na</strong><br />

Intel oficiálne uviedol ïalšie serverové mikroprocesory radu Xeon.<br />

Najväèšou zmenou v porov<strong>na</strong>ní so staršími Xeonmi, ktorú novinka pri−<br />

náša, je súèasná podpora 32 a 64−bitových inštrukcií, ktorú v Inteli<br />

Hrozia RFID problémy s bezpeènosou?<br />

Technológia RFID (Radio Frequency Identification) sa pomaly, ale<br />

isto stáva mediálnou hviezdou. Neèudo, veï jej široké <strong>na</strong>sadenie<br />

s ve¾kou pravdepodobnosou so sebou prinesie nielen prospech<br />

v podobe zjednodušenia evidencie tovaru <strong>na</strong> ceste od výrobcu<br />

k spotrebite¾ovi (to bude ma isto výz<strong>na</strong>mný ekonomický prínos,<br />

pretoe sa zamedzia straty v distribuènom reazci), ale aj negatí−<br />

va. Prakticky v kadom materiáli venovanom RFID sa toti hovorí<br />

aj o potenciálnom ohrození súkromia, ktoré oz<strong>na</strong>èovanie RFID<br />

môe prinies. Pod¾a ïalších správ technológia RFID vraj nie je<br />

bezpeèná ani pre podniky a obchodné reazce, ktoré ju hodlajú<br />

masovo <strong>na</strong>sadi u od budúceho roka! Na túto skutoènos upo−<br />

zornil nemecký bezpeènostný konzultant Lukas Grunwald, ktorý<br />

pracuje pre firmu DN−Systems Enterprise Solutions. Grunwald<br />

toti tvrdí, e z<strong>na</strong>èky RFID, ktoré sú pripravené <strong>na</strong> praktické <strong>na</strong>sa−<br />

denie, nie sú dostatoène zabezpeèené proti zneuitiu. Tentoraz<br />

však nejde o monos „èítania“ obsahu RFID po opustení predaj−<br />

ne, táto problematika bola pod¾a výskumníka opísaná u dosta−<br />

toène. Pod¾a Grunwalda však nie je iadny problém prís do<br />

nákupného centra, špecializovaným nástrojom <strong>na</strong>èíta z<strong>na</strong>èku<br />

RFID daného tovaru a následne ju upravi a zapísa spä! Na to,<br />

aby svoje tvrdenia dokázal, vytvoril program RFDump, ktorý je<br />

vo¾ne dostupný <strong>na</strong> internete (http://<strong>www</strong>.rf−dump.org/) a jestvuje<br />

v troch verziách (Java aplikácia pre Windows a Linux, Gtk pre<br />

Linux a Script v jazyku Perl pre Linux). Okrem <strong>na</strong>èítania obsahu<br />

jednotlivých z<strong>na</strong>èiek RFID umoòuje aj editáciu ich obsahu a zápis<br />

modifikovaných údajov spä do z<strong>na</strong>èky.<br />

Èo to z<strong>na</strong>mená v praxi? Jednoduchú vec! Ak prídete do obcho−<br />

du s príslušnou výbavou (<strong>na</strong>príklad PDA s potrebným softvérom),<br />

môete sa nepríjemne pobavi <strong>na</strong> úèet obchodu. Po <strong>na</strong>èítaní ob−<br />

sahu RFID a následnej zmene údajov sa toti hi−fi súprava alebo<br />

iné drahé zariadenie môe pri pokladni „tvári“ ako podstatne<br />

lacnejší tovar! V podstate to funguje rov<strong>na</strong>ko, ako keby ste prele−<br />

pili èiarový kód z kompótu <strong>na</strong> DVD prehrávaè. Stupeò nebez−<br />

peèenstva je pre obchodné reazce <strong>na</strong> prvý poh¾ad dos vysoký,<br />

nemusí to však by úplne pravda. Na to, aby ste upravené z<strong>na</strong>èky<br />

RFID mohli „vyui“, toti treba, aby obchod disponoval systémom<br />

„hromadného“ vystavenia úètu. V tomto reime toti prejdete<br />

s <strong>na</strong>loeným vozíkom okolo snímaèa RFID a systém vám vytvorí<br />

úèet bez toho, aby ste museli tovar z vozíka vyklada <strong>na</strong> pult. Ak<br />

však budete plati pri pokladni, kde bude tovar snímaný jednotli−<br />

vo, je viac ne isté, e obsluha <strong>na</strong> nesúlad príde. Problémom<br />

pod¾a autora programu je nízka úroveò zabezpeèenia informácií<br />

uloených v z<strong>na</strong>èkách RFID, ktorý by pod¾a jeho zistenia mal by<br />

èo <strong>na</strong>jrýchlejšie odstránený. Výrobcovia z<strong>na</strong>èiek RFID ani ve¾ké<br />

obchodné reazce sa zatia¾ k problému otvorene nevyjadrili. Zdá<br />

sa však, e ich èaká nemálo bezsenných nocí.<br />

9/2004 PC REVUE 117

I N F O W A R E<br />

oz<strong>na</strong>èujú EM64T, podpora SSE3 a podpora<br />

technológie Enhanced SpeedStep. Mikro−<br />

procesory Xeon s jadrom Noco<strong>na</strong> sú prvými<br />

Xeonmi vyrábanými 90 nm procesom<br />

a aktuálne sú dostupné vo verziách s pra−<br />

covnými frekvenciami 3,0 GHz a 3,4 GHz.<br />

Najneskôr v priebehu budúceho mesiaca sa<br />

objaví aj verzia s pracovnou frekvenciou<br />

3,2 GHz. Mikroprocesory Noco<strong>na</strong> sú urèené<br />

pre dvojprocesorové servery alebo pracovné<br />

stanice. V prvom prípade je potrebná nie−<br />

ktorá zo základných dosiek s èipovou súpra−<br />

vou E7520/E7320. Tá prináša serverom<br />

s mikroprocesormi Noco<strong>na</strong> nielen monos<br />

vyui technológiu EM64T, ale aj výhody<br />

rýchlejšej 800 MHz zbernice, rozhrania PCI<br />

Express a pamätí DDR2. Pre pracovné stani−<br />

ce je urèená èipová súprava E725, ktorá<br />

rov<strong>na</strong>ko ako serverová èipová súprava pri−<br />

náša podporu 800 MHz zbernice, podporu<br />

pamätí DDR2, grafické rozhranie PCI<br />

Express x16 a podporu PCI Express i PCI−X.<br />

Ïalšou novinkou, ktorá prichádza spoloène<br />

s Noconou a èipovou súpravou pre servery,<br />

je riadiaci obvod pre I/O IPO332, známy<br />

ako Dobson, ktorý má prinies zvýšenie vý−<br />

konu v oblasti diskového subsystému RAID.<br />

Zaujímavosou tohto obvodu je aj fakt, e je<br />

postavený <strong>na</strong> báze jadra Intel Xscale, dispo−<br />

nuje pamäovým radièom DDR 333 a DDR<br />

400 a bridgeom PCI Express – PCI−X. Vý−<br />

konnostný potenciál novej platformy je<br />

pod¾a vyjadrení predstavite¾ov spoloènosti<br />

v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou generáciou<br />

Xeonov a o 50 % vyšší. Treba však doda,<br />

e nejde o nárast výkonnosti CPU, ale<br />

o zvýšenie priepustnosti systému. Spoloène<br />

s uvedením nových èipov Intelu sa objavili <strong>na</strong><br />

trhu aj prvé servery <strong>na</strong> nich zaloené.<br />

KONFERENCIE<br />

Datalock a NTS<br />

Téma: zniovanie nákladov,<br />

schopnos konkurova, plánovanie,<br />

správne rozhodovanie, riadenie<br />

zdrojov a potreba ich zabezpeèenia<br />

prostredníctvom informaèných<br />

technológií<br />

Termín: 29. september 2004<br />

Organizuje: Datalock, a. s.,<br />

a Nové technológie a sluby, s. r. o.<br />

Miesto: Východoslovenská galéria –<br />

historická sála, Košice<br />

Ïalšie informácie:<br />

<strong>www</strong>.datalock.sk a <strong>www</strong>.nts.sk<br />

Craig Barrett – kritika<br />

do vlastných radov!<br />

Dôvodom kritiky zo strany prvého mua spo−<br />

loènosti Intel bolo opakované odsúvanie<br />

ohlásených produktov, ktorých bolo v tomto<br />

roku zo strany Intelu neobvykle ve¾a. Iba <strong>na</strong><br />

osvieenie pamäti: všetko sa zaèalo odsunu−<br />

tím uvedenia mikroprocesorov vyrábaných<br />

90 nm technológiou – teda Prescottov<br />

a Dothanov, pokraèovalo èipovými súprava−<br />

mi devästovkového radu, chybou v ICH6<br />

a poslednou ranou je meškanie uvedenia<br />

druhej generácie èipovej súpravy pre<br />

Centrino. Craigovi sa nepáèi, e meškajú<br />

k¾úèové produkty spoloènosti, èo pod¾a neho<br />

môe ohrozi poves spoloènosti a ma aj<br />

vplyv <strong>na</strong> cenu jej akcií. Barrett iste vie, o èom<br />

a preèo tak <strong>na</strong>hlas hovorí. Intelu sa toti<br />

v poslednom období darí a neskutoène<br />

dobre. Ak by však séria „zlých správ" v podo−<br />

be odkladania k¾úèových produktov mala<br />

pokraèova, mohol by sa vývoj zmeni.<br />

Fi<strong>na</strong>nèní a<strong>na</strong>lytici sú toti <strong>na</strong> podobné veci<br />

neobvykle citliví a Intelu jeho excesy zatia¾<br />

„prechádzali“ bez následkov. Barrett je pri<br />

kormidle spoloènosti dostatoène dlho <strong>na</strong> to,<br />

aby vedel, e jednou z <strong>na</strong>jnebezpeènejších<br />

vecí, ktorá môe technologickú spoloènos<br />

postihnú, je sebauspokojenie. Prvý mu<br />

Intelu si celkom iste uvedomuje aj to, e<br />

AMD tlaèí a <strong>na</strong> rozdiel od Intelu nemá s uvá−<br />

dzaním svojich nových produktov v tomto<br />

roku výz<strong>na</strong>mnejšie problémy, skôr <strong>na</strong>opak<br />

(Sempron toti spoloènos AMD uviedla skôr,<br />

ako sa pôvodne predpokladalo).<br />

Vo¾né miesta pre IT<br />

špecialistov v Nemecku<br />

Na nemeckom trhu sa zlepšila situácia pre IT<br />

špecialistov. Firmy opä vo väèšej miere prijí−<br />

majú odborníkov z tejto oblasti. Pod¾a a<strong>na</strong>−<br />

lýzy v prvom polroku tohto roku firmy h¾adali<br />

8590 odborníkov, kým v porov<strong>na</strong>te¾nom ob−<br />

dobí vlaòajška to bolo 7730 pracovníkov.<br />

Z<strong>na</strong>mená to rast o 10 % oproti prvým šies−<br />

tim mesiacom roku 2003. A<strong>na</strong>lytici zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>li výrazný trend rastu <strong>na</strong>jmä v druhom<br />

štvrroku 2004 – a o 25 percent, keï <strong>na</strong>jmä<br />

softvérové a poradenské firmy potrebovali<br />

4158 nových IT špecialistov.<br />

64−bitový Windows sa<br />

oneskorí<br />

Microsoft odloil uvedenie Windows Servera<br />

schopného <strong>na</strong>tívne pracova so 64−bitovým<br />

AMD Athlon 64. Service Pack pre Microsoft<br />

Windows Server 2003 a Windows XP, ktorý<br />

Technológie<br />

pre riadenie<br />

4. roèník odbornej konferencie<br />

Téma: Výroba – riadenie výroby,<br />

Informatizácia štátnej a verejnej<br />

správy, Internet – všeobecná sekcia,<br />

Prezentácia systému SPIN,<br />

Prezentácia integrovaného informaè−<br />

ného systému Datalock / W<br />

Termín: 23. september 2004<br />

Miesto: Kongresové centrum<br />

Technopol v Bratislave<br />

Hlavný organizátor a odborný<br />

garant: Datalock, a. s.<br />

Ïalšie informácie:<br />

<strong>www</strong>.datalock.sk<br />

Ce<strong>na</strong> ITAPA 2004<br />

3. roèník súae o <strong>na</strong>jlepšie projekty<br />

v oblasti informatizácie verejnej<br />

správy<br />

Pravidlá a prihlasovací<br />

formulár: <strong>www</strong>.itapa.sk<br />

Uzávierka prihlasovania<br />

projektov: 30. septembra 2004<br />

umoní operaènému systému pracova s <strong>na</strong>−<br />

tívnou podporou 64−bitového reimu, bude<br />

uvedený o rok neskôr ako Microsoft pôvod−<br />

ne plánoval – <strong>na</strong>jskôr v prvej polovici roku<br />

2005. Microsoft odôvodòuje tento krok<br />

dávaním prednosti kvalite – pod¾a neho toti<br />

zákazníkom a tak nezáleí <strong>na</strong> dátume uve−<br />

denia ako <strong>na</strong> odladenosti softvéru.<br />

Nástupca Itania 2<br />

so SpeedStep<br />

Zdá sa, e problematika riadenia spotreby<br />

sa stáva pre výrobcov mikroprocesorov viac<br />

ako aktuálnou. Po tom, èo AMD do mikro−<br />

procesorov Opteron a Athlon 64 imple−<br />

mentovalo technológiu Cool&Quiet, vydá−<br />

va sa <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú cestu aj Intel! Teda aspoò<br />

pod¾a vyjadrenia, ktoré pre server ZDNet<br />

uviedol Jason Wanman, riadite¾ Enterprise<br />

Multiprocessor Platforms group spoloènosti<br />

Intel. Práve on toti prezradil nieèo o vlast−<br />

nostiach budúcej generácie 64−bitových<br />

serverových mikroprocesorov, ktorá v bu−<br />

dúcom roku <strong>na</strong>stúpi <strong>na</strong> miesto mikroproce−<br />

sorov Intel Itanium 2 a doteraz sme ich<br />

poz<strong>na</strong>li pod kódovým menom Montecito.<br />

Práve tieto serverové èipy majú by prvými<br />

„nemobilnými“ èipmi s podporou technoló−<br />

gií <strong>na</strong> riadenie spotreby od Intelu. Vïaka<br />

118 PC REVUE 9/2004

I N F O W A R E<br />

NASA bude ma nový superpoèítaè od SGI a Intelu<br />

Vesmír<strong>na</strong> agentúra NASA si vybrala výrobcu poèítaèov<br />

Silicon Graphics (SGI) a výrobcu èipov Intel, aby pre òu<br />

vyvinuli superpoèítaè, ktorý bude pracova pod Linuxom<br />

pre vesmírne simulácie v rámci projektu Columbia.<br />

NASA plánuje vyuíva 20 superpoèítaèov, kadý s 512<br />

procesormi Intel Itanium 2. S celkovým poètom 10 240<br />

procesorov to bude <strong>na</strong>jväèší svetový superpoèítaè pracu−<br />

júci pod OS Linux. Momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejší superpo−<br />

èítaè – NEC Earth Simulator má dvakrát menej proceso−<br />

rov. Poèítaè SGI Altix bude umiestnený vo výskumnom<br />

centre Ames v Sillicon Valley a pravdepodobne bude jed−<br />

ným z <strong>na</strong>jvýkonnejších superpoèítaèov sveta. NASA bude<br />

pomocou neho môc efektívnejšie zvláda kritické projek−<br />

ty, ako <strong>na</strong>príklad simuláciu budúcich vesmírnych misií,<br />

predpoveï dosahu èinnosti èloveka <strong>na</strong> rôzne typy pro−<br />

stredia a dizajn bezpeèných vozidiel a zariadení <strong>na</strong> prie−<br />

skum vesmíru. SGI u dodalo prvé tri systémy Altix do<br />

strediska Ames, celé 10 240−procesorové zariadenie<br />

bude dokonèené za nieko¾ko mesiacov. Èas výkonu<br />

simulátora Space Exploration Simulator (SES) bude sprí−<br />

stupnená aj pre ostatné americké výskumné organizácie.<br />

Architektúra Altix takisto ponúka jednoduchú inštaláciu a<br />

správu systému SES. Pod¾a NASA by SES mal zaèa novú<br />

éru superpoèítaèov, kde spravovanie 10 000−procesoro−<br />

tomu i vïaka integrácii druhého jadra má Motecito dispo−<br />

nova o 20 % nišou spotrebou ako súèasné Itanium.<br />

Okrem implementácie podpory technológie SpeedStep má<br />

by Montecito vybavené aj ïalšími nemenej zaujímavými<br />

novinkami: – 666 MHz systémovou zbernicou (aktuálne<br />

400 MHz) – pracovnou frekvienciou 1,7 a 2 GHz (aktuál−<br />

ne 1,5 GHz) – 9 MB L3 cache v porov<strong>na</strong>ní (aktuálne 6 MB)<br />

Zaujímavo znie aj informácia o tom, e verzie èipov Monte−<br />

cito, urèené pre 16 a 32 mikroprocesorové servery, majú<br />

by dodávané s viacerými systémovými zbernicami, ktoré<br />

umonia zvýšenie celkovej priepustnosti systémov a u¾ahèia<br />

priamu komunikáciu medzi mikroprocesormi. Nu a po−<br />

slednou novinkou, ktorú Intel pre Montecito s¾ubuje, je in−<br />

tegrácia dvoch procesorových jadier <strong>na</strong> jeden èip a vý−<br />

z<strong>na</strong>mnejšia podpora multithreadingu, èo má umoni mo−<br />

nos vykonávania a štyroch aplikácií súèasne (aktuálne<br />

môu <strong>na</strong> Itaniách bea dve). Ïalšie výz<strong>na</strong>mné zlepšenie<br />

Itania je <strong>na</strong> pláne v roku 2007, keï Intel ráta s implemen−<br />

táciou štyroch a šestnástich mikroprocesorových jadier <strong>na</strong><br />

jeden èip v mikroprocesore vyvíjanom pod kódovým me−<br />

nom Tukwila.<br />

IBM finišuje prípravu<br />

<strong>na</strong> dvojjadrovú G5<br />

Apple by u koncom tohto leta malo dosta prvú vzorku pro−<br />

cesora PowerPC G5 s kódovým oz<strong>na</strong>èením Antares. Èip<br />

vého superpoèítaèa bude také jednoduché ako správa<br />

20 pracovných staníc. SGI Altix obsahuje novú technoló−<br />

giu prepojení medzi jednotlivými uzlami SGI NUMAlink,<br />

ktoré umoòuje globálne adresovanie celej pamäte<br />

v systéme a prenášanie dát medzi uzlami a 200−krát<br />

rýchlejšie ako s benými prepojeniami. Systém Altix bude<br />

pracova pod 64−bitovým Linux OS a takisto sú preò vyvi−<br />

nuté pokroèilé vývojárske prostredia optimalizované <strong>na</strong><br />

technické aplikácie. Kadý 512−procesorový systém bude<br />

ma spustenú vlastnú inštaláciu Linuxu a bude spojený<br />

s ostatnými systémami switchmi od spoloènosti Voltaire.<br />

Tento systém u aj vytvoril nový rekord – prelomila sa<br />

bariéra 1 TB/s v benchmarku STREAMS Triad (priemysel−<br />

ný štandard pre meranie priepustnosti pamätí). NASA<br />

a SGI pracujú <strong>na</strong> rozšírení architektúry Altix, chcú do−<br />

siahnu monos globálne adresova pamä cez 2048<br />

procesorov v jednom systéme. Pouívatelia vyuívajúci<br />

nový systém budú potrebova zdie¾a nové a aj staršie<br />

dáta, oèakáva sa tok dát nieko¾ko TB za deò. Aby sa<br />

dala celá výpoètová kapacita systému <strong>na</strong>plno vyui,<br />

bude sahova dáta z 500−terabajtového diskového po¾a<br />

SGI InfiniteStorage (SAN). SGI v minulosti vyrábalo poèí−<br />

taèe pouitím vlastných MIPS procesorov a OS Irix, ale<br />

v súèasnosti prechádza <strong>na</strong> Itanium a Linux.<br />

nesúci oz<strong>na</strong>èenie PowerPC 970MP bude obsahova dve<br />

970−kové jadrá vyrábané 90 nm technológiou, ktoré síce<br />

nebudú obsahova cache L3, ale budú disponova vyrovná−<br />

vacou pamäou L2 s kapacitou 1 MB. Pri zaèiatku výroby<br />

budú CPU taktované <strong>na</strong> 3 GHz s FSB beiacom <strong>na</strong> 1 GHz.<br />

Ich vývody však nebudú kompatibilné s existujúcimi 970<br />

i 970FX procesormi, a tak sa prvé poèítaèe s týmito proce−<br />

sormi objavia pribline v júni 2005.<br />

64 % podnikov nevyhodnocuje<br />

riziká zlyhania aplikácií pred ich<br />

implementáciou<br />

Spoloènos Compuware oznámila výsledky prieskumu, kto−<br />

rý odhalil, e 64 % firiem pri implementácii nových apliká−<br />

cií nekvantifikuje riziko ich zlyhania. Pri takom vysokom<br />

poète podnikov, ktoré nie sú schopné vymedzi a zníi rizi−<br />

ká alebo odhadnú kvalitu softvéru, je zaráajúce, e tak−<br />

mer 74 % opýtaných uviedlo, e fi<strong>na</strong>nèný dosah nekvalit−<br />

ného softvéru vzrástol <strong>na</strong> 500 000 eur roène. Tento vplyv<br />

bol ešte výz<strong>na</strong>mnejší vo ve¾kých podnikoch s viac ne 5000<br />

zamest<strong>na</strong>ncami, kde 15 % respondentov odhadovalo straty<br />

<strong>na</strong> viac ako ne 1 milión eur roène. Na prieskume sa<br />

zúèastnilo 358 IT ma<strong>na</strong>érov vo ve¾kých podnikoch v regió−<br />

ne EMEA. Riziko treba mera a vyhodnocova v priebehu<br />

vývoja aplikácie, aby podniky mohli priebene reagova<br />

pod¾a miery, ktorú chcú akceptova. Spoloènosti by sa mali<br />

uisti, e <strong>na</strong>jdôleitejšie èasti aplikácií prešli dôsledným tes−<br />

tovaním a došlo k minimalizácii rizika zlyhania. Ako príklad<br />

uveïme aplikáciu typu e−commerce. Nemôeme <strong>na</strong>sadzo−<br />

va takúto aplikáciu do prevádzky bez z<strong>na</strong>losti rizika zlyha−<br />

nia platobného systému. Dokia¾ spoloènosti nezaènú hod−<br />

noti riziká a aplikova ich <strong>na</strong> výsledky testov, budú sa<br />

náklady spojené s nekvalitnými aplikáciami neustále zvyšo−<br />

va. Viac ako 55 % opýtaných IT ma<strong>na</strong>érov uviedlo, e pri<br />

testovaní nemali od svojich zadávate¾ov informácie o vply−<br />

ve jednotlivých èastí aplikácií <strong>na</strong> chod podniku. Dôsledkom<br />

toho je, e testovacie skupiny nemôu vyvinú stratégiu<br />

zameranú <strong>na</strong> testovanie k¾úèových prvkov aplikácie. Závery<br />

ukázali, e sa 45 % respondentov pokúšalo testova èo <strong>na</strong>j−<br />

viac prvkov novej aplikácie, aby dosiahli maximálnu<br />

spo¾ahlivos. Reálne nie je moné otestova celú aplikáciu<br />

a odstráni všetky riziká, lebo to neumoòuje ani dostupný<br />

èas, ani výška rozpoètu. Preto sa podniky musia skôr sústre−<br />

di <strong>na</strong> zníenie rizika <strong>na</strong> prijate¾nú úroveò ako sa s<strong>na</strong>i<br />

dosiahnu nedosiahnute¾né ciele. Firmy by mali <strong>na</strong>stavi<br />

priority testov a uprednostni tie èasti aplikácií, ktoré pred−<br />

stavujú <strong>na</strong>jväèšie riziká. Týmto spôsobom mono identifiko−<br />

va èasti aplikácie, ktorých prípadné zlyhanie nebude ma<br />

zásadný vplyv. Tento prístup je rozhodne lepší ako konšta−<br />

tovanie, e je moné tolerova urèité percento zlyhania, bez<br />

z<strong>na</strong>losti, o ktoré èasti ide a obzvláš ktorú èas podnikových<br />

procesov by to mohlo negatívne ovplyvni. Testovanie apli−<br />

kácií zaloené <strong>na</strong> riziku dovo¾uje oddeleniam IT presne<br />

ohodnoti riziká zlyhania aplikácie a vplyv, ktorý by toto zly−<br />

hanie mohlo ma <strong>na</strong> chod celého podniku. Na základe<br />

týchto informácií sa potom môe ma<strong>na</strong>ment kvalifikovane<br />

rozhodnú, èi sa bude pokraèova v <strong>na</strong>sadzovaní aplikácie<br />

a akým spôsobom.<br />

Zme<strong>na</strong> vo vedení v Cisco Systems<br />

Slovakia<br />

Do funkcie generálneho riadite−<br />

¾a pre Slovenskú republiku s pl−<br />

nou zodpovednosou za Cisco<br />

Systems Slovakia, spol. s r. o.,<br />

bol s úèinnosou od augusta<br />

2004 oficiálne vymenovaný<br />

Marcel Rebroš.<br />

Marcel Rebroš po ukonèení<br />

štúdia od roku 1993 pracoval<br />

pre partnera firmy Motorola, fir−<br />

mu Center Ost Praha, <strong>na</strong> pozícii<br />

obchodného ma<strong>na</strong>éra. Od roku 1995 pracoval vo firme<br />

IBM Slovensko ako obchodný zástupca pre priemyselný sek−<br />

tor. Od marca 1998 zaèal pracova vo firme Cisco Systems<br />

Slovakia <strong>na</strong> poste account ma<strong>na</strong>éra zodpovedného za<br />

verejný a fi<strong>na</strong>nèný sektor. Od augusta 2002 ako regionál−<br />

ny obchodný riadite¾ so zameraním <strong>na</strong> vertikálny sektor<br />

ve¾kých podnikov a zároveò bol poverený funkciou zastupu−<br />

júceho riadite¾a pre Slovenskú republiku.<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 119

I N F O W A R E P R I E S K U M<br />

Outsourcing <strong>na</strong> Slovensku<br />

Redakcia PC REVUE realizovala v roku 2004<br />

prvý prieskum stavu vyuívania sluieb<br />

outsourcingu <strong>na</strong> Slovensku medzi zákazníkmi,<br />

ako aj potenciálu jeho ïalšieho rastu.<br />

Oslovených bolo 78 organizácií, medzi ktorými<br />

dominovali <strong>na</strong>jmä nefi<strong>na</strong>nèné subjekty,<br />

komerèné firmy vyrábajúce vlastné produkty<br />

èi poskytujúce sluby.<br />

Prieskum sa realizoval dotazníkovou formou.<br />

Spracovaním poskytnutých informácií boli zistené<br />

<strong>na</strong>sledujúce skutoènosti.<br />

Viac ako polovica respondentov uvauje o outsourcingu<br />

IT, prípadne celých biznis procesov<br />

(BPO). Väèšinou však neriešia otázku, èi, ale kedy –<br />

problém vidia v kvalite a skúsenostiach s poskytovaním<br />

sluieb takéhoto druhu. Inštitúcie sú ochotné<br />

za kvalitné sluby zaplati, ale musia si by isté,<br />

e problém riešia, a nie pridávajú ïalší.<br />

Banky väèšinou nemajú v predmete podnikania<br />

softvérový vývoj a IT sú z ich poh¾adu len interná<br />

záleitos, <strong>na</strong>vyše moderný trend v softvérovom<br />

vývoji je customerizácia a úpravy balíkov riešení<br />

zabezpeèovaných dodávate¾sky. Rozhodujú sa <strong>na</strong><br />

základe svojich potrieb a z nich vyplývajú aj èasové<br />

horizonty.<br />

Niektoré banky dokonca uvaovali <strong>na</strong> úrovni celej<br />

skupiny, ale vzh¾adom <strong>na</strong> charakter ich podnikania<br />

a dôvernos klientskych informácií je to pomerne<br />

zloité. Ale je to trend, ktorému sa zrejme<br />

nevyhnú. Majú rozsiahle IT aktivity, ktorých outsourcing<br />

bez silnej a dôleitej <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> biznis<br />

procesy prakticky nie je moný. Musia však svoje<br />

aktivity koordinova s <strong>na</strong>driadenými štruktúrami.<br />

Viaceré podniky vyuívajú outsourcing v oblasti<br />

IT <strong>na</strong> zabezpeèenie servisu a èinností, pri ktorých<br />

je pri zoh¾adnení stanovených kritérií outsourcing<br />

ekonomicky výhodnejší (vrátane nároènosti <strong>na</strong> interné<br />

¾udské zdroje) a efektívnejší pri zachovaní<br />

alebo raste kvality poskytovaných sluieb.<br />

Niektoré firmy vyuívajú sluby externých dodávate¾ov<br />

<strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie len niektorých podnikových<br />

procesov.<br />

Plány <strong>na</strong> vyuívanie outsourcingu sú väèšinou<br />

konkrétne a majú sa uskutoèni v blízkom èase.<br />

Banky u outsourceujú prevádzku ATM a v horizonte<br />

1-2 rokov èasto zvaujú aj èiastoèný outsourcing<br />

povinného výkazníctva. Predmetom outsourcingu<br />

boli niektoré poloky z ponuky ich bankových<br />

a fi<strong>na</strong>nèných sluieb, <strong>na</strong>pr. platobné karty<br />

alebo tlaèenie výpisov.<br />

Èasto sa objavovali plány outsourceova serverovú<br />

infraštruktúru a aplikácie ERP, vývoj a správu<br />

niektorých IT subsystémov, prípadne bezpeènos,<br />

vývoj a správu aplikácií, komunikaèné uzly, webové<br />

servery èi centrálne pripojenie <strong>na</strong> internet.<br />

Niektoré firmy u outsourceujú bezpeènos, vývoj<br />

a správu aplikácií, èiastoène servery a uvaujú<br />

o doplnení ïalších oblastí, <strong>na</strong>príklad LAN/WAN èi<br />

podpory desktopov. Iné majú momentálne outsourceovanú<br />

prevádzku systému ERP a centrálneho<br />

pripojenia <strong>na</strong> internet a v ïalšom kroku chcú<br />

outsourceova procesy, ktoré súvisia s administratívou<br />

štandardných IT prvkov: servis PC, servis<br />

a prevádzku WAN, celú logistiku, starostlivos o PC<br />

a kancelársku techniku, servis enteprise systémov,<br />

biznis aplikácií <strong>na</strong> podporu obchodu v teréne, SAP<br />

moduly, call centrum.<br />

Pokia¾ niektoré firmy aj vyuívajú èiastoèný<br />

outsourcing v oblasti IT, nevzdávajú sa kontroly<br />

<strong>na</strong>d celým IS. Projektoví a systémoví a<strong>na</strong>lytici<br />

vytvárajú špecifikácie projektov, definujú podrobné<br />

poiadavky. Dodávate¾ské spoloènosti pracujú<br />

<strong>na</strong> programovaní a implementácii, ale správa IS<br />

zostáva výluène v rukách administrátorov zadávate¾a.<br />

Dôvodom je ochra<strong>na</strong> zákazníckych údajov<br />

a od toho závisí aj vyuívanie sluieb iných spoloèností.<br />

Ak spoloènos vyhodnotí s prihliadnutím<br />

<strong>na</strong> svoju stratégiu, e daná oblas nie je core biznis<br />

a chce ju outsourceova, záleí u len <strong>na</strong> spôsobilosti<br />

tretích strán, <strong>na</strong> ponuke outsourcingu <strong>na</strong><br />

slovenskom trhu, prípadne <strong>na</strong> jeho ekonomickej<br />

výhodnosti.<br />

Pokia¾ firmy uviedli, e nemajú záujem o outsourcing,<br />

väèšinou medzi dôvodmi prevládala<br />

120 PC REVUE 9/2004

I N F O W A R E<br />

obava zo straty konkurenènej výhody a flexibility,<br />

monos zneuitia informácií èi vysoká ce<strong>na</strong>.<br />

Iným dôvodom býva rov<strong>na</strong>ká úroveò spracovania<br />

údajov. Ich vlastné riešenia im umoòujú reagova<br />

prunejšie <strong>na</strong> interné aj externé poiadavky.<br />

Preferuje sa outsourcing tzv. komoditných sluieb,<br />

t. j. takých, kde nezáleí <strong>na</strong> tom, kto ich vykonáva,<br />

a neprinášajú pridanú hodnotu ani výhodu s porov<strong>na</strong>ní<br />

s konkurenciou (typickým príkladom sú<br />

povinné výkazy, ale <strong>na</strong>proti tomu interné výkazy<br />

by u mali by šité <strong>na</strong> mieru).<br />

O vyuívaní outsourcingu sa rozhoduje skoro<br />

výluène <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni, t. j. v predstavenstve<br />

firmy a v dozornej rade, ktorá však berie do úvahy<br />

názory špièkových odborníkov v tejto oblasti, ktorých<br />

zamestnáva.<br />

V ïalších firmách rozhodovanie musí po odporúèaní<br />

CIO a CTO prejs cez ma<strong>na</strong>gement committee<br />

a musí ho schváli CEO. Kadý outsourcing musí<br />

ma vlastný biznis plán schválený ma<strong>na</strong>mentom<br />

spoloènosti. Navrhovate¾mi sú ma<strong>na</strong>éri, ktorí<br />

sú zodpovední za jednotlivé procesy. Ich návrhy<br />

následne schva¾uje vedenie spoloènosti.<br />

Pri otázke, èo firmy oèakávajú od outsurcingu IT,<br />

resp. BPO, sa <strong>na</strong>jèastejšie uvádzalo zníenie nákladov<br />

pri súèasnom zvýšení úrovne sluieb.<br />

Potreby mnohých spoloèností sú èasto nárazové.<br />

V krátkom èase potrebujú realizova projekty<br />

pouitím rôznych technológií, a preto by bolo fi<strong>na</strong>nène<br />

nevýhodné zamestnáva všetkých odborníkov<br />

<strong>na</strong> plný pracovný pomer. Od dodávate¾ských<br />

spoloèností oèakávajú kvalitné plnenie<br />

ich poiadaviek.<br />

Iné firmy sú v oblasti moného zníenia nákladov<br />

dos opatrné a pesimistické a skôr oèakávajú lepšiu<br />

dostupnos sluieb, zaistenie kvality, špièkovej odbornosti.<br />

Zníenie nákladov je pod¾a nich klamné<br />

a nemono s ním ráta z dlhodobého h¾adiska. Dôleité<br />

je urèite zameranie poskytovate¾a outsourcingových<br />

sluieb <strong>na</strong> to, èomu skutoène rozumie,<br />

a monos efektívneho vyuitia <strong>na</strong>jnovších technológií.<br />

To im umoní sústredi sa <strong>na</strong> špecifické procesy,<br />

ktoré outsourceova nemôu a nechcú.<br />

Aktivácia vlastných zdrojov <strong>na</strong> hlavnú èinnos<br />

podniku bola tretia <strong>na</strong>jèastejšie uvádzaná príèi<strong>na</strong><br />

vyuívania outsurcingu. Spoloènosti vidia hlavný<br />

prínos v zoštíhlení interných procesov, uvo¾není<br />

kapacít pre iné funkcie, a teda v monosti koncentrácie<br />

<strong>na</strong> k¾úèové obchodné èinnosti (core business).<br />

Zníenie nákladov je síce vítané, ale nie je<br />

primárnym cie¾om.<br />

Ïalším kritériom bývajú špeciálne skúsenosti<br />

v danom odbore èi prístup k <strong>na</strong>jmodernejším technológiám,<br />

transfer know-how pri implementácii<br />

a èasové rozloenie investièných nákladov.<br />

Oèakávania vedenia firmy a IT sa však pri definovaní<br />

poiadaviek èasto rozchádzajú. Všeobecne<br />

mono poveda, e iní ma<strong>na</strong>éri ako IT väèšinou od<br />

outsourcingu IT oèakávajú nišie náklady a zlepšenie<br />

kvality sluieb IT. Ma<strong>na</strong>éri IT oèakávajú hlavne<br />

„menej starostí“.<br />

Pri poiadavke spontánne vymenova dodávate¾ov<br />

outsourcingových sluieb v oblasti IT alebo<br />

BPO <strong>na</strong> Slovensku <strong>na</strong>jviac hlasov získali firmy HP,<br />

IBM, Accenture, Siemens a Varias.<br />

Pod¾a niektorých zástupcov však <strong>na</strong> slovenskom<br />

trhu neexistuje ve¾a spoloèností s vyzretou metodikou<br />

poskytovania daných sluieb v zmysle praktických<br />

skúseností a procedurálnej dokumentácie<br />

predpisujúcej spôsoby riešenia vzniknutých problémov,<br />

eskaláciu, reporting a pod.<br />

Na ïalších pozíciách sa umiestnili firmy Tronet,<br />

Tempest, Datalan, PosAm, Brightpoint, Capgemini,<br />

Logica, S&T, DataSystem Soft, Ditec, EDS, HTC,<br />

KPMG, Microcomp, SAP, SlovakoData, Softip,<br />

Tecton, Fujitsu, Gratex, GAMO. Paradoxne sa tak v<br />

zoz<strong>na</strong>me objavili firmy, ktoré sa nevenujú poskytovaniu<br />

outsourcingových sluieb.<br />

Pri výbere dodávate¾a by sa firmy v rov<strong>na</strong>kej<br />

miere riadili odporúèaniami poradenskej firmy ako<br />

názormi vlastných zamest<strong>na</strong>ncov. Optimálny model<br />

je pod¾a viacerých firiem aj spojenie zahranièných<br />

skúseností a know-how s lokálnymi ¾udskými<br />

zdrojmi. Slovenský trh je malý, bez ve¾kých príle-<br />

itostí <strong>na</strong> poskytovanie sluieb tohto druhu.<br />

Pragmatickejším prístupom je asi „neobjavova koleso“,<br />

ale aplikova postupy overené praxou. Je<br />

výhodné vyui èo <strong>na</strong>jviac zdrojov, pri<strong>na</strong>jmenšom<br />

si overi väzby poradenskej firmy <strong>na</strong> outsourcing<br />

providerov.<br />

Pri výbere dodávate¾a je názor zamest<strong>na</strong>ncov<br />

dôleitý, pretoe práve zamest<strong>na</strong>nci sú tí, pre ktorých<br />

sú výsledky týchto sluieb urèené. Na druhej<br />

strane sú však oblasti, kde je lepšie vyui poradenstvo<br />

špecializovanej firmy.<br />

Pri outsourcingu uskutoèòovanom prvýkrát je<br />

ve¾ké riziko, e bez skúseností môe dôjs k chybám.<br />

Výhoda pouívania sluieb poradenskej firmy<br />

špecializujúcej sa <strong>na</strong> danú oblas spoèíva práve<br />

v tom, aby sa podobným situáciám predišlo a minimalizoval<br />

sa výskyt chýb.<br />

Za hlavné kritériá pri výbere dodávate¾a outsourcingových<br />

sluieb povaujú oslovené firmy<br />

<strong>na</strong>jmä cenu a kvalitu. Dodávate¾ská firma musí<br />

ma silné materiálové a logistické zázemie a by<br />

schopná obslúi problematiku odberate¾a sluieb<br />

kvalitne, vèas a za primeranú cenu. Kritériá sa<br />

líšia pod¾a typu, rozsahu, parametrov outsourceovaných<br />

sluieb.<br />

Ïalšími kritériami boli lokál<strong>na</strong> podpora, spo¾ahlivos,<br />

flexibilita, stabilita, referencie, skúsenos,<br />

nezávislos od technických riešení, kontinuita potenciálneho<br />

dodávate¾a <strong>na</strong> trhu, bezpeènos a záruka.<br />

Menej výz<strong>na</strong>mná je aj skutoènos, èi má daná<br />

spoloènos certifikát systému riadenia kvality ISO.<br />

Martin Drobný<br />

122 PC REVUE 9/2004

I N F O W A R E<br />

Vírusový radar off−line<br />

Túto èas vírusového radaru budem výluène venova projektu, ktorý svojím<br />

rozsahom nemá obdobu v histórii èesko-slovenskej antivírusovej komunity.<br />

V týchto dòoch sa zaèí<strong>na</strong> ostrá prevádzka prvého servera zobrazujúceho stav<br />

vo vírusových infiltráciách <strong>na</strong> štatisticky výz<strong>na</strong>mných mnotvách e-mailov<br />

v strednej Európe. Volá sa Vírusový radar on-line a nájdete ho <strong>na</strong> adrese<br />

Tak ako webové stránky servera vlastne vyzerajú? Úvodná stránka nám<br />

umoòuje získa základný preh¾ad o aktuálnej vírusovej situácii. Sú to údaje<br />

o <strong>na</strong>jrozšírenejších druhoch infiltrácií a priebehoch ich šírenia. Väèšinu<br />

informácií môeme sledova v èasovom horizonte dòa, týdòa, mesiaca<br />

a roka. Jednou z <strong>na</strong>jcennejších informácií je zoz<strong>na</strong>m zachytených infiltrácií.<br />

<strong>www</strong>.virus-radar.com. Server spracúva dos ve¾ké mnostvo dát, a preto ich<br />

treba agregova z dôvodu objemu databázy a rýchlosti spracovania. Ale aj<br />

<strong>na</strong>priek istej agregácii informaèná hodnota, myslím, neutrpela. Údaje sú prezentované<br />

v slovenskom, èeskom a anglickom jazyku. Väèši<strong>na</strong> spracúvaných<br />

údajov pochádza z kontroly pošty <strong>na</strong> freemailových serveroch Sez<strong>na</strong>mu. V èase<br />

písania tohto èlánku to predstavovalo viac ako 2,5 milió<strong>na</strong> e-mailov denne<br />

mimo víkendov, keï objem pošty poklesne. Hlavnú výhodu týchto stránok<br />

oproti iným „vírusometrom“ vidím v skutoènosti, e ide <strong>na</strong>ozaj o reprezentatívny<br />

obraz lokálnej situácie v <strong>na</strong>šom regióne (server je síce situovaný v Èechách,<br />

ale situácia <strong>na</strong> Slovensku sa líši len nepodstatne). Èastým nedostatkom<br />

podobných riešení je malá vzorka sledovaných e-mailov, neaktuálnos a deficit<br />

informácií. Nezriedka sa stáva aj to, e sa za štatistiku rozšírenia jednotlivých<br />

druhov vírusov vydáva aj štatistika „on-line skenera“, prípadne štatistika infiltrácií<br />

zaslaných antivírusovej firme <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu. To je zo zjavných dôvodov<br />

úplne pomýlené.<br />

Tu si kadý môe <strong>na</strong> reálnych èíslach overi, <strong>na</strong>ko¾ko sú pravdivé poplašné<br />

správy o vírusových epidémiách, ktoré obèas poèujeme z rozhlasu a hlavne<br />

televízie.<br />

Ve¾mi zaujímavé sú priebehy šírenia jednotlivých infiltrácií, ako aj celková<br />

„infekcio<strong>na</strong>lita“ e-mailu. Pekne môeme vidie, e šírenie vírusov ešte stále<br />

ve¾mi závisí od ¾udského èinite¾a. Vidie, kedy ¾udia prichádzajú do práce, kedy<br />

idú <strong>na</strong> obed, ba i rôzne sviatky sú ve¾mi ¾ahko identifikovate¾né. Vïaka detekcii<br />

pouívajúcej <strong>na</strong>ozaj funkènú heuristickú a<strong>na</strong>lýzu môeme sledova aj krivku<br />

nábehu pri nových druhoch èervov.<br />

Najdôleitejšie štatistické údaje z minulých mesiacov sú k dispozícii v archívoch<br />

mesaèných a<strong>na</strong>lýz. Ïalšou uitoènou funkciou je vyh¾adávanie opisov jednotlivých<br />

infiltrácií v encyklopédii vírusov. Praktické môu by aj malé i-frame<br />

bannery, ktoré informujú o „aktuálnom stave vírusov“ a ktoré správcovia iných<br />

webových stránok môu jednoducho poui.<br />

Je ve¾mi aké pre mòa opisova tieto stránky bez toho, aby to znelo príliš<br />

„reklamne“ (aj preto, e sekundárnym úèelom celého servera je reklama), ale<br />

myslím, e bez diskusie majú výz<strong>na</strong>mnú informaènú hodnotu pre kadého, kto<br />

sa poèítaèovými infiltráciami zaoberá, bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èie trièko nosí. Najväèším<br />

nedostatkom „vírusového radaru on-line“ je absencia štatistík takých<br />

druhov infiltrácií, ktoré sa nešíria e-mailom. Aj keï tie dnes predstavujú relatívne<br />

malú skupinu, predsa len do komplexného obrazu tento prvok chýba.<br />

V budúcnosti sa preto plánuje rozšírenie zberu údajov aj <strong>na</strong> špecializované servery<br />

<strong>na</strong> detekciu sieových infiltrácií, tzv. honeypoty. Rov<strong>na</strong>ko sa pracuje aj <strong>na</strong><br />

pripojení zberných serverov z iných európskych krajín. Take skúste sa niekedy<br />

preklika týmito stránkami a mono sa dozviete mnoho nového a zatia¾ –<br />

ako i<strong>na</strong>k – „do vírenia“.<br />

Miroslav Trnka<br />

124 PC REVUE 9/2004

I N F O W A R E<br />

Šifrovanie a elektronický podpis II.<br />

ALGORITMUS ŠIFROVANIA RSA<br />

A ako to vlastne celé funguje? V krátkosti môeme poveda, e ide o operácie<br />

s obrovskými (rozumej <strong>na</strong>pr. 100-miestnymi) prvoèíslami v zvyškovom priestore<br />

prirodzených èísel. Pre matematicky zdatnejších zvedavcov uvediem<br />

zjednodušenú ukáku asymetrickej RSA šifry – zjednodušenie spoèíva v tom,<br />

e nebudeme pracova s obrovskými prvoèíslami, ale iba s malými, aby sme to<br />

zvládli (pri z<strong>na</strong>losti postupov) i <strong>na</strong> kalkulaèke. Pre dve nároènejšie operácie<br />

uvediem i program v C++.<br />

I. Bob generuje svoj k¾úè:<br />

1. Vygeneruje ¾ubovo¾né dve ve¾ké prvoèísla P a Q.<br />

Nech zvolí <strong>na</strong>príklad èísla P = 101 a Q = 113.<br />

2. Vypoèíta èísla N = P × Q a F = (P-1) × (Q-1).<br />

N = 101 × 113 = 11413<br />

F = 100 × 112 = 11200<br />

3. Zvolí náhodné èíslo B (1 < B < F), nesúdelite¾né s èíslom F (ich <strong>na</strong>jväèší<br />

spoloèný delite¾ je 1).<br />

Èíslo F je delite¾né 2, 5 a 7 (11200 = 2 6 × 5 2 × 7), ktorými nesmie by delite¾né<br />

èíslo B. Nech vyberie <strong>na</strong>pr. èíslo B = 3533.<br />

4. Vypoèíta A = B -1 mod F (inverzný prvok k prvku B v zvyškovej triede Z F ).<br />

Musí plati (A × B) mod F = 1, teda (A × 3533) mod 11200 = 1. Programátori<br />

si ¾ahko vytvoria jednoduchý cyklus, ktorý inverzný prvok nájde –<br />

h¾adáme taký násobok èísla 3533, ktorý je o 1 väèší ako násobok èísla 11200:<br />

#include <br />

void main()<br />

{<br />

unsigned b, f, a, s;<br />

cout b;<br />

cout > f;<br />

for (a = 0, s = 0; s != 1; a++)<br />

s = (s + b) % f;<br />

cout

I N F O W A R E<br />

ako tomu predís. No predsa šifrujme! Nie je to zlý nápad, ale ako <strong>na</strong> to?<br />

Našastie je to jednoduchšie, ako sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad mono zdá, ve¾a námahy<br />

nás to stá nebude – no je <strong>na</strong> to potrebná podpora zo strany cie¾ového servera.<br />

Okrem klasického protokolu HTTP existuje aj jeho šifrovaný variant –<br />

HTTPS, môete sa v tejto súvislosti stretnú aj so skratkou SSL (Secure Socket<br />

Layer), èo je vlastne prídavná šifrovacia vrstva, ktorá pod obyèajným protokolom<br />

HTTP vytvorí zabezpeèený kanál. Ak ho podporuje váš ob¾úbený server, <strong>na</strong><br />

ktorý musíte posiela nejaké neverejné údaje (zvyèajne heslo), staèí vám do<br />

internetového prehliadaèa <strong>na</strong>miesto zvyèajného http://<strong>www</strong>.nieco.sk <strong>na</strong>písa<br />

https://<strong>www</strong>.nieco.sk – teda prida písmenko S k názvu protokolu HTTP. Šifrované<br />

spojenie ponúka kadý lepší freemail èi portál, ktorý to myslí s bezpeènosou<br />

svojich pouívate¾ov váne – príkladom je POBOX, Orangeportal, E-zones.<br />

Kadý internetový prehliadaè vám nejakým spôsobom dá <strong>na</strong>javo, e sa<br />

<strong>na</strong>chádzate <strong>na</strong> zabezpeèenej stránke – <strong>na</strong>príklad Internet Explorer túto skutoènos<br />

vyjadruje ltým zámkom v pravej èasti stavového riadka. Ak <strong>na</strong>ò kliknete,<br />

zobrazia sa vám detailné informácie o zabezpeèení, okrem iného aj „sila“<br />

šifrovania – 40-bitové je ve¾mi slabé, mono ho v relatívne krátkom èase prelomi,<br />

no 128-bitové šifrovanie je v súèasnosti úplne bezpeèné. Niektoré servery<br />

nemajú šifrované všetky prenosy, ale iba proces prihlasovania sa (teda login<br />

a heslo sa prenesú zašifrovane, ale ostatné texty v èitate¾nom tvare).<br />

SSL dokáe kry nielen protokol HTTP, ale i poštové protokoly POP3, SMTP<br />

a iné. Dôleité je šifrova všetko, kde sa prenášajú heslá (<strong>na</strong>pr. vdy pri sahovaní<br />

pošty z poštového programu cez POP3 èi IMAP4).<br />

Skúsme sa teraz zamyslie, aký druh šifrovania by bolo moné poui. Symetrické<br />

èi asymetrické?<br />

Na symetrické šifrovanie treba ma spoloèný k¾úè. Ak ideme komunikova<br />

s internetovou bankou, musí ma rov<strong>na</strong>ký k¾úè, ako máme my, no nesmie ho<br />

ma nikto iný. Samozrejme, e po internete ho prenáša nemôeme. Povedzme,<br />

e by sme si do banky osobne zašli zobra nejaký ten „k¾úè“. Ale pôjdeme ho<br />

bra i ku kadému prevádzkovate¾ovi freemailu èi dokonca ku kadému, kto<br />

prevádzkuje akéko¾vek stránky s monosou šifrovaného prístupu? Zdá sa, e<br />

tadia¾to cesta nevedie.<br />

A èo asymetrické šifrovanie? Banka vystaví svoj verejný k¾úè, my si ho <strong>na</strong>hráme<br />

(resp. <strong>na</strong>hrá si ho náš internetový prehliadaè) a zašifrujeme ním odosielané<br />

prihlasovacie údaje (opä to za nás vykoná prehliadaè). Zatia¾ je to všetko<br />

fajn. Lene ako bude banka posiela odpovede nám? Asi by nám prekáalo,<br />

keby si informácie o stave nášho úètu èi o transakciách mohol prezera i niekto<br />

iný – takto si bezpeènú transakciu nepredstavujeme. Aby nám banka<br />

mohla odpoveda cez šifrované spojenie, museli by sme aj my vystavi svoj<br />

verejný k¾úè. To sa u zdá reálnejšie, no netreba zabúda <strong>na</strong> fakt, e nie kadý<br />

aktívne pouíva šifrovanie, teda nie kadý má svoj vlastný k¾úè. Prehliadaè si<br />

však môe nejaký ten doèasný k¾úè vygenerova, slúi bude len <strong>na</strong> jedno<br />

pouitie. A pritom by nemusel by ani asymetrický (matematicky nároènejší,<br />

a teda pomalší), veï aj obyèajný symetrický k¾úè sa môe banke posla zašifrovane...<br />

Dospeli sme teda ku kombinácii asymetrického a symetrického šifrovania,<br />

zjednodušený postup bezpeènej transakcie by mohol by takýto:<br />

1. prehliadaè si náhodne vygeneruje doèasný symetrický k¾úè;<br />

2. prehliadaè si <strong>na</strong>hrá verejný asymetrický k¾úè servera (<strong>na</strong>pr. banky);<br />

3. prehliadaè zašifruje doèasný k¾úè verejným k¾úèom servera a pošle ho serveru;<br />

4. ïalšia komunikácia u môe by symetricky šifrovaná doèasným k¾úèom.<br />

Podrobnejšie informácie o tejto problematike nájdete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> stránkach<br />

Netscape pre vývojárov (http://developer.netscape.com/docs/manuals/security/<br />

sslin/contents.htm).<br />

V ïalšej èasti si vysvetlíme, èo je to elektronický podpis a ako funguje.<br />

Spomenieme aj hashovacie funkcie. Ïalej sa zamyslíme <strong>na</strong>d hroziacimi rizikami,<br />

èím sa dostaneme k certifikaènej autorite a jej úlohám.<br />

(Pokraèovanie)<br />

Dušan Zervan<br />

9/2004 PC REVUE 127

I N F O W A R E<br />

Quo vadis, informatizácia<br />

verejnej správy?<br />

Je budovanie informaèných systémov<br />

verejnej správy skutoène riešením <strong>na</strong><br />

dosiahnutie väèšej efektivity, kvality<br />

a lepších sluieb verejnosti?<br />

V súèasnej epoche budovania informaènej<br />

spoloènosti asi málokto pochybuje<br />

o výz<strong>na</strong>me <strong>na</strong>sadzovania nových<br />

softvérových technológií do<br />

všetkých súèastí ivota, nevynímajúc<br />

regionálnu samosprávu. Èo však intenzívne<br />

ovplyvòuje úspech takýchto<br />

zo všetkých stránok rozsiahlych projektov,<br />

je koordinácia riešenia <strong>na</strong> všetkých<br />

úrovniach interakcií.<br />

Je zrejmé, e ak chceme zabezpeèi<br />

prepojite¾nos systémov <strong>na</strong> všetkých<br />

úrovniach „vládnutia“, nová informaèná<br />

infraštruktúra musí vznika za<br />

úzkej spolupráce verejnej správy ako<br />

celku. Len takáto harmonizácia aktivít<br />

dokáe ušetri peniaze daòových poplatníkov<br />

a dosiahnu elaný synergický<br />

efekt. V prípade súèasných informaèných<br />

technológií je èasto skloòovaným<br />

pojmom aj kompatibilita, dodr-<br />

iavanie štandardov overených vo vyspelom<br />

svete. V prípade ekonomických<br />

informaèných systémov je to medzinárodný<br />

úètovný štandard úètovania<br />

vo verejnej správe IPSAS – Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Public Sector Accounting Standards.<br />

Relatívne novovytvorené úrady regionálnej<br />

samosprávy sú u dlhšie vybavené<br />

výpoètovou technikou a základnými<br />

úètovnými systémami, ktoré<br />

s ich obmedzenou funkcio<strong>na</strong>litou, prepojite¾nosou<br />

a úrovòou podpory fi<strong>na</strong>nèného<br />

riadenia boli dedièstvom minulosti.<br />

U dlho je jasné, e je potrebné<br />

pokroèi k <strong>na</strong>sadzovaniu rozsiahlejších<br />

systémov, ktoré posunú prácu úradov<br />

<strong>na</strong> vyššiu úroveò z h¾adiska výkonnosti,<br />

úrovne poskytovaných sluieb a prepojite¾nosti<br />

s okolitým svetom. Jedným<br />

z nich je projekt štátnej pokladnice,<br />

ktorý ponúka klientom okrem poriadku<br />

vo fi<strong>na</strong>nèných tokoch aj zaujímavé<br />

údaje, pouite¾né <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nèné riadenie<br />

zloiek v ich zriaïovate¾skej pôsobnosti.<br />

S úzkou integráciou štátnej pokladnice<br />

ako integrálnej súèasti systému<br />

ERP treba ráta ako s objektívnou realitou,<br />

ktorú nemono podceni.<br />

V situácii, keï samosprávne kraje<br />

pripravujú ïalšiu výstavbu svojich<br />

informaèných systémov, v èase príchodu<br />

nových povinností fi<strong>na</strong>nèného<br />

výkazníctva voèi štrukturálnym fondom<br />

EÚ, viacroèného programového<br />

rozpoètovania, ako aj u spomí<strong>na</strong>nej<br />

štátnej pokladnice môe pomerne s vysokou<br />

pravdepodobnosou <strong>na</strong>sta<br />

jeden z dvoch variantov:<br />

a) Systémy vzniknú spontánne.<br />

Výsledok: zmes vo všeobecnosti nekompatibilných<br />

systémov, aplikácií,<br />

dátových a procesných modelov. Spôsobí<br />

to aj problematickú komunikáciu<br />

s medzinárodnými úètovnými a kontrolnými<br />

systémami, dvojko¾ajnos<br />

v systéme štátnej pokladnice, problémy<br />

výkazníctva voèi štrukturálnym<br />

fondom EÚ a ich audítorom.<br />

b) Samosprávne celky dodria odporúèania<br />

IPSAS – Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Public Sector Accounting Standards.<br />

Dodranie všeobecne platných zásad,<br />

vo svete informaèných systémov<br />

vyskúšaných pravidiel zaistí vzájomnú<br />

kompatibilitu medzi dátovými<br />

modelmi, procesmi a aplikáciami. Je<br />

pravdepodobné, e jednotnému postupu<br />

v oblasti informaèných systémov<br />

vo verejnej a štátnej správe by<br />

pomohlo zriadenie ministerstva informatiky,<br />

ako je to v okolitých štátoch.<br />

Napríklad v Èeskej republike<br />

zákon è. 365/2000 Sb. o informaèných<br />

systémoch verejnej správy jasne<br />

definuje postupy a technológie<br />

a takto sa predchádza okrem iného<br />

duplicite a nejasnostiam.<br />

Toto riešenie je síce nároènejšie, no<br />

zo strategického a koncepèného h¾adiska<br />

garantuje úspešné splnenie cie¾a<br />

– vybudova medzinárodne otvorený,<br />

vnútorne integrovaný ekonomický informaèný<br />

systém verejnej správy.<br />

Príklad: Košický samosprávny<br />

kraj ako cie¾ pilotných IT riešení<br />

Na pôde úseku informatiky Košického<br />

samosprávneho kraja sa realizovalo<br />

u viac úspešných pilotných<br />

projektov (E Vote – test systému vyvinutého<br />

v rámci 5. rámcového programu<br />

Phare, webový portál VÚC Košice<br />

s Microsoft Slovensko, Help Desk<br />

pre IT podporu uívate¾ov informaèného<br />

systému s HP Slovensko), ku<br />

ktorým má pribudnú aj pilot konsolidovaného<br />

systému ERP s integrovaným<br />

klientom štátnej pokladnice.<br />

František Kohányi, vedúci IT VÚC Košice<br />

KONFERENCIA<br />

Pätnásteho októbra 2004 sa v Košiciach<br />

uskutoèní konferencia s názvom Monosti<br />

PPP (Public Private Partnership) pri<br />

budovaní regionálneho e-governmentu.<br />

Otvorí mnoho podobných tém, ktorým<br />

sa bude venova aj následná špecializovaná<br />

panelová diskusia. Zaznejú tu prednášky<br />

domácich, ako aj zahranièných<br />

expertov <strong>na</strong> problematiku IT vo verejnej<br />

správe. Na konferencii sa zúèastní aj<br />

J. Fige¾, èlen Európskej komisie.<br />

128 PC REVUE 9/2004

S E R I Á L I N F O W A R E<br />

DATAWARE III.<br />

Teoretické východiská pre a<strong>na</strong>lýzy a budovanie dátových skladov<br />

V predchádzajúcich èastiach sme sa venovali dôvodom<br />

archivácie údajov a hardvérovým prostriedkom<br />

vhodným <strong>na</strong> tento úèel. V tejto èasti chceme<br />

opísa spôsob ukladania tak, aby sme z uloených<br />

údajov dokázali získa èo <strong>na</strong>jviac informácií <strong>na</strong><br />

podporu rozhodovania. Opíšeme spôsob práce<br />

s ve¾kým mnostvom údajov a <strong>na</strong>vrhneme aj všeobecné<br />

princípy štruktúry údajov.<br />

KRÁTKE NAHLIADNUTIE<br />

DO MINULOSTI<br />

Poz<strong>na</strong>tky z obchodovania firiem sa spracúvali aj<br />

predtým, dávnejšie v papierovej podobe, prípadne<br />

neskôr sa vo firmách zaèali pouíva rôzne tabu¾kové<br />

kalkulaèné programy a špecializované programy<br />

<strong>na</strong> vedenie úètovníctva. Postupom èasu sa <strong>na</strong><br />

ukladanie údajov zaèali èoraz viac vyuíva rôzne<br />

databázy <strong>na</strong> úkor súborov. Najbenejšie a <strong>na</strong>jèastejšie<br />

boli a stále sú transakèné OLTP (On-line<br />

Transaction Processing) databázy. Jej primárnym<br />

cie¾om je vykonávanie ve¾kého mnostva on-line<br />

transakcií, <strong>na</strong>príklad bankových, obchodných a podobne.<br />

Takéto databázy <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong> IT systémy,<br />

ktorých cie¾om je automatizácia kadodenných èinností,<br />

<strong>na</strong>pr. skladové hospodárstvo, mzdy, nákup<br />

a predaj, prípadne riadenie a monitorovanie technologických<br />

procesov v reálnom èase. Transakèné<br />

systémy sa vo firemnej praxi ve¾mi èasto pouívajú<br />

a sú ve¾mi ob¾úbené jed<strong>na</strong>k pre svoje výhody, ale aj<br />

z dôvodu existencie mnostva špecialistov, èi u<br />

administrátorov, alebo vývojárov. V prípade, ak<br />

transakèný databázový systém pokrýva väèšinu<br />

podnikových aktivít, <strong>na</strong>zývame ho aj systém ERP<br />

(Enterprise Resource Planning). K zdroju údajov<br />

teda v rov<strong>na</strong>kom èase pristupuje ve¾ké mnostvo<br />

pouívate¾ov, ktorí údaje z databázy èítajú, iní do<br />

nej zapisujú, prípadne niektorí vykonávajú aj jednoduchšie<br />

a<strong>na</strong>lýzy. Nie je to však optimálne riešenie.<br />

Nielen z teórie, ale aj z praktických skúseností<br />

toti vyplýva, e údaje v transakèných databázach<br />

by mali by uloené v normalizovaných<br />

tabu¾kách, ktoré by mali vyhovova podmienkam<br />

druhej alebo tretej normálnej formy. To z<strong>na</strong>mená<br />

ve¾a atomických, relaène zviazaných tabuliek.<br />

A<strong>na</strong>lýza ve¾kého mnostva takto uloených údajov<br />

bola preto pomerne neefektív<strong>na</strong> a z<strong>na</strong>ène pomalá.<br />

Hranica medzi relaènými a a<strong>na</strong>lytickými systémami<br />

nie je jednoz<strong>na</strong>èná. Od klasických transakèných<br />

systémov sa plynule dostávame k systémom<br />

<strong>na</strong> podporu riadenia a rozhodovania alebo, i<strong>na</strong>k<br />

povedané, z úrovne okamitých transakcií prechádzame<br />

<strong>na</strong> akúsi firemnú „operatívnu taktickú<br />

úroveò“. Systémy MIS (Ma<strong>na</strong>gement Information<br />

Systems), do ktorých vstupujú údaje z transakèných<br />

systémov, u poskytujú riadiacim pracovníkom<br />

rôzne komplexné preh¾ady a zostavy, agregované<br />

pod¾a rôznych h¾adísk, <strong>na</strong>príklad èasových,<br />

geografických, organizaèných a iných. Do<br />

systémov MIS vstupujú údaje z transakèných systémov.<br />

Nevýhodou je pomerne vysoká réia. Poiadavky<br />

<strong>na</strong> zostavu sa odoslali vývojovému tímu MIS, ktorý<br />

vytvoril zostavu a poskytol ju ma<strong>na</strong>érom a po<br />

urèitom èase, spravidla po nieko¾kých dòoch,<br />

týdòoch alebo dokonca a po nieko¾kých mesiacoch.<br />

Operatívnejšie výsledky poskytujú systémy DSS<br />

(Decision Support Systems), kde u v názve je<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené ich urèenie <strong>na</strong> podporu rozhodovania.<br />

Na rozdiel od systémov typu MIS, ktoré sa <strong>na</strong>sadzujú<br />

<strong>na</strong> operatívno-taktickej úrovni, systémy DSS<br />

sú u <strong>na</strong> rozhraní taktického a strategického rozhodovania.<br />

Poskytujú riadiacim pracovníkom <strong>na</strong>príklad<br />

výsledky pomerne zloitých a<strong>na</strong>lýz. Cez<br />

operaèno-taktickú úroveò sme sa dostali v <strong>na</strong>šom<br />

preh¾ade a <strong>na</strong> strategickú úroveò – k informaèným<br />

systémom pre vrcholové riadenie. Tie sú niekedy<br />

oz<strong>na</strong>èované ako EIS (Executive Information<br />

Systems), no ove¾a èastejšie sa stretneme s termínom<br />

Business Intelligence. Tento pojem môeme<br />

definova ako proces transformácie údajov <strong>na</strong> informácie<br />

a prevod týchto informácií <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>tky<br />

prostredníctvom objavovania. Úèelom Business<br />

Intelligence je teda konverzia ve¾kých objemov<br />

údajov <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>tky, ktoré sú potrebné pre koncových<br />

pouívate¾ov. Tieto poz<strong>na</strong>tky môeme potom<br />

efektívne vyui <strong>na</strong>príklad v procese rozhodovania.<br />

Pod pojmom informácia nerozumieme len konkrétny<br />

záz<strong>na</strong>m alebo mnoinu záz<strong>na</strong>mov. Èasto potrebujeme<br />

sledova trend nejakej velièiny, <strong>na</strong>príklad<br />

pri obchodovaní s cennými papiermi, prípadne<br />

potrebujeme nájs medzi údajmi urèité závislosti.<br />

Preto moderné databázové servery obsahujú rozsiahlu<br />

podporu pre OLAP (Online A<strong>na</strong>lytical Processing),<br />

Data Mining (dolovanie, odkrývanie dát) a Data<br />

Warehouse (dátové sklady).<br />

NEVHODNOS TRANSAKÈNÝCH<br />

DATABÁZ PRE ANALÝZY<br />

Transakèné databázy OLTP sú urèené <strong>na</strong> ukladanie<br />

operaèných údajov. Výsledkom dopytovania<br />

sú databázové tabu¾ky, súhrny získané pomocou<br />

agregaèných funkcií, rôzne zostavy a podobne.<br />

Databázy OLTP sú z dôvodu jednoduchého dopytovania<br />

a vylúèenia redundancie spravidla normalizované.<br />

Takéto systémy dosahujú vysoké výkony<br />

skôr pri on-line transakciách ne pri zloitých<br />

a<strong>na</strong>lýzach, ktoré sú ve¾mi nároèné <strong>na</strong> výpoètovú<br />

kapacitu. Komplexná a<strong>na</strong>lýza vyaduje iné techniky<br />

návrhu databáz, <strong>na</strong>príklad pouitie multidimenzionálnych<br />

a hviezdicových schém s tabu¾kami<br />

faktov, ktoré obsahujú merné jednotky<br />

obchodovania a vysoko nenormalizované tabu¾ky<br />

dimenzií. Azda <strong>na</strong>jväèšou prekákou pouitia<br />

databázových systémov OLTP <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzy je skutoènos,<br />

e tieto systémy nemajú k dispozícii integrovaný<br />

zdroj údajov zo všetkých operaèných<br />

systémov v rámci podniku tak, aby umonili tvorbu<br />

komplexných a<strong>na</strong>lýz. Z<strong>na</strong>mená to, e údaje<br />

ako podklady pre a<strong>na</strong>lýzy sú roztrúsené v rôznych,<br />

spravidla heterogénnych systémoch OLTP.<br />

Èasová nároènos prípadných a<strong>na</strong>lýz, hoci nemusí<br />

ís ani o príliš zloité, ani príliš komplexné a<strong>na</strong>lýzy,<br />

je preto pomerne vysoká.<br />

Niekedy sa dokonca ani nepodarí koordinova<br />

dáta medzi jednotlivými systémami, take vlastne<br />

ani nemôeme získa globálny obraz o stave podnikania.<br />

Nevýhody pouitia transakèných databáz <strong>na</strong><br />

a<strong>na</strong>lytické úèely by sme mohli zhrnú do nieko¾kých<br />

bodov<br />

nie je jednoduché nájs príèiny a vysvetlenia<br />

problémov<br />

<strong>na</strong>máhavé h¾adanie závislosti jednotlivých velièín<br />

príliš rozsiahle výstupy z transakèných systémov<br />

dlhý èas výpoètu a degradácia výpoètového výkonu<br />

databázového stroja transakènej databázy<br />

transakèný systém neuchováva historické údaje<br />

nehomogén<strong>na</strong> štruktúra údajov<br />

dlhý èas prípravy údajov<br />

DÁTOVÝ SKLAD<br />

Azda <strong>na</strong>jznámejšia a <strong>na</strong>jvýstinejšia definícia dátového<br />

skladu pochádza od Billa Inmo<strong>na</strong>.<br />

Dátový sklad je podnikovo štruktúrovaný depozitár<br />

subjektovo orientovaných, integrovaných, èasovo premenných,<br />

historických dát, pouitých <strong>na</strong> získavanie<br />

informácií a podporu rozhodovania. V dátovom sklade<br />

sú uloené atomické a sumárne dáta.<br />

Údaje sa získavajú a ukladajú do produkèných<br />

(operaèných) databáz, ktoré môu by v rôznych<br />

oddeleniach firiem alebo dokonca v rozlièných<br />

geografických lokalitách. Tieto údaje v pravidelných<br />

intervaloch zozbierame, predspracujeme<br />

a zavedieme do dátového skladu. Dátový sklad je<br />

v podstate takisto databáza, len je organizovaná<br />

pod¾a trochu iných pravidiel, tabu¾ky <strong>na</strong>príklad<br />

nemusia by normalizované, majú multidimenzionálnu<br />

štruktúru a podobne. Dátový sklad je teda<br />

súbor technológií <strong>na</strong> efektívne skladovanie údajov<br />

tak, aby tieto údaje po ich premene <strong>na</strong> informácie<br />

slúili <strong>na</strong> podporu rozhodovania. Údaje sa<br />

získavajú a ukladajú do produkèných (operaèných)<br />

databáz, ktoré môu by v rôznych oddeleniach<br />

firiem alebo dokonca v rozlièných geografických<br />

lokalitách.<br />

Teraz rozoberieme spomí<strong>na</strong>nú definíciu Billa<br />

Inmo<strong>na</strong>.<br />

Subjektová orientácia: údaje sa do dátového<br />

skladu zapisujú skôr pod¾a predmetu záujmu ne<br />

pod¾a aplikácie, v ktorej boli vytvorené. Pri orientácii<br />

<strong>na</strong> subjekt sú dáta v dátovom sklade kategorizované<br />

pod¾a subjektu, ktorým môe by <strong>na</strong>pr. zákazník,<br />

dodávate¾, zamest<strong>na</strong>nec, výrobok a podobne.<br />

Orientácia <strong>na</strong> aplikáciu <strong>na</strong>proti tomu z<strong>na</strong>mená,<br />

e údaje sú v systéme uloené pod¾a jednotlivých<br />

aplikácií, <strong>na</strong>príklad údaje aplikácie <strong>na</strong> odbyt, údaje<br />

aplikácie <strong>na</strong> fakturáciu, údaje aplikácie <strong>na</strong> perso<strong>na</strong>listiku.<br />

9/2004 PC REVUE 129

I N F O W A R E<br />

Integrovanos: dátový sklad musí<br />

by jednotný a integrovaný. To z<strong>na</strong>mená,<br />

e údaje týkajúce sa konkrétneho<br />

predmetu sa do dátového skladu<br />

ukladajú len raz. Preto musíme zavies<br />

jednotnú terminológiu, jednotné<br />

a konzistentné jednotky velièín. Nie je<br />

to jednoduchá úloha, pretoe údaje<br />

prichádzajú do dátového skladu z nekonzistentného<br />

a neintegrovaného<br />

operaèného prostredia.<br />

Èasová variabilita: údaje sa ukladajú do dátového<br />

skladu ako séria snímok, z ktorých kadá<br />

reprezentuje urèitý èasový úsek. Na rozdiel od operaèného<br />

prostredia, kde sú údaje platné v okamihu<br />

prístupu, v dátových skladoch sú údaje platné pre<br />

urèitý moment – èasová snímka. Zatia¾ èo v operaènom<br />

databázovom prostredí sa údaje ukladajú<br />

za kratšie èasové obdobie dní, maximálne mesiacov,<br />

v dátovom sklade sú údaje za dlhšie èasové<br />

obdobie, typicky nieko¾ko rokov. K¾úèové atribúty<br />

v dátovom sklade obsahujú èas, ktorý v operaèných<br />

databázach nemusí by uvádzaný. Len èo je v dátovom<br />

sklade zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná konkrét<strong>na</strong> snímka dát<br />

z operatívnej databázy, nemôu by u tieto údaje<br />

v dátovom sklade modifikované.<br />

Nemennos: v operaèných transakèných databázach<br />

sú údaje do databázy jed<strong>na</strong>k vkladané, jed<strong>na</strong>k<br />

modifikované a aj mazané. Údaje v dátovom sklade<br />

sa obyèajne nemenia ani neodstraòujú, len sa<br />

v pravidelných intervaloch pridávajú nové údaje.<br />

Preto je manipulácia s údajmi ove¾a jednoduchšia<br />

v dátových skladoch. V zásade môeme pripusti<br />

Obr. 1 Príklad dimenzií<br />

KVALITA ÚDAJOV PRE ANALÝZY<br />

Firmy vyuívajú <strong>na</strong> svoju èinnos rôzne druhy ekonomického<br />

softvéru, <strong>na</strong>príklad úètovníctvo, skladové<br />

hospodárstvo, evidenciu pohybu tovaru a podobne,<br />

prièom, samozrejme, zhromaïujú údaje.<br />

Sèasti sú mono bezcenné, ale mono aj ve¾mi<br />

cenné, tie však zostávajú nevyuité z dôvodu nedostupnosti<br />

<strong>na</strong> úèely získavania informácií. Existencia<br />

údajov toti vôbec nez<strong>na</strong>mená dostupnos informácií.<br />

Predstavme si firmu èo i len strednej ve¾kosti,<br />

ktorá predáva 1000 druhov<br />

tovarov prostredníctvom 10<br />

predajných kanálov 100 odberate¾om.<br />

¼ahko sa dopoèítame<br />

milió<strong>na</strong> moných kombinácií<br />

spomí<strong>na</strong>ných poloiek. A keby<br />

sme chceli sledova obchodný<br />

ivot firmy po mesiacoch, dostávame<br />

dvanás miliónov moných<br />

kombinácií. Keby sme chceli sledova<br />

viac ukazovate¾ov, <strong>na</strong>príklad zisky, výsledky<br />

kampaní a podobne, museli by sme spomí<strong>na</strong>ných<br />

dvanás miliónov ešte násobi poètom ukazovate¾ov.<br />

DIMENZIE A FAKTY<br />

Ako <strong>na</strong> to? Dvanás miliónov je <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

obrovské èíslo, no dopracovali sme sa k nemu násobením<br />

pomerne malých èísel, <strong>na</strong>zývaných dimenzie.<br />

Dimenzie obsahujú logicky alebo organizaène<br />

hierarchicky usporiadané údaje. Sú to vlastne<br />

textové opisy obchodovania. Tabu¾ky dimenzií<br />

sú zvyèajne menšie ako tabu¾ky faktov a dáta<br />

v nich sa nemenia tak èasto. Tabu¾ky dimenzií<br />

vysvet¾ujú všetky „preèo“ a „ako“, pokia¾ ide o obchodovanie<br />

a transakcie prvkov. Kým dimenzie vo<br />

všeobecnosti obsahujú relatívne stabilné dáta, dimenzie<br />

zákazníkov sa aktualizujú èastejšie. Najèastejšie<br />

sa pouívajú èasové, produktové a geografické<br />

dimenzie.<br />

Tabu¾ky dimenzií obyèajne obsahujú stromovú<br />

štruktúru. Napríklad dimenzia vytvorená <strong>na</strong> základe<br />

geografických informácií, teda regionál<strong>na</strong><br />

dimenzia, sa èlení <strong>na</strong> jednotlivé úrovne<br />

pod¾a konkrétneho územnosprávneho èlenenia<br />

danej geografickej oblasti, <strong>na</strong>príklad<br />

(poèet bodiek z<strong>na</strong>mená úroveò vnorenia<br />

jednotlivých atribútov dimenzie):<br />

budeme pracova s ove¾a menšími rozmermi dimenzií<br />

a údaje budú ma ove¾a väèšiu výpovednú<br />

schopnos. Multidimenzionál<strong>na</strong> informácia je <strong>na</strong>vyše<br />

v èistej podobe, to z<strong>na</strong>mená, e je orientovaná<br />

<strong>na</strong> predmet podnikania a nie je viazaná <strong>na</strong> konkrétny<br />

systém, ktorý je urèený <strong>na</strong> zber a spracovanie<br />

základných údajov.<br />

Fakty sú numerické merné jednotky obchodovania.<br />

Tabu¾ka faktov je spravidla <strong>na</strong>jväèšia tabu¾ka<br />

v multidimenzionálnej databáze a obsahuje ve¾ký<br />

objem dát. Niektoré jednoduchšie multidimenzionálne<br />

databázy zvyèajne obsahujú len jednu tabu¾ku<br />

faktov, iné, hlavne schémy DSS, môu obsahova<br />

viaceré tabu¾ky faktov. Prvotné fakty, <strong>na</strong>príklad<br />

objem predaja, sa môu kombinova alebo<br />

vypoèíta pomocou iných faktov a vytvori tak<br />

merné jednotky. Merné jednotky sa môu uloi<br />

v tabu¾ke faktov, prípadne vyvola, ak je to nevyhnutné,<br />

<strong>na</strong> úèely vykazovania.<br />

SCHÉMY TABULIEK<br />

FAKTOV A DIMENZIÍ<br />

Multidimenzionálnu kocku (príklad vidíme <strong>na</strong><br />

obrázku 1) vytvárame <strong>na</strong> základe dimenzionálneho<br />

modelu, ktorý má urèité topologické usporiadanie,<br />

ktorému hovoríme schéma. Najèastejšie pouívame<br />

hviezdicovú schému (star schema) alebo schému<br />

„snehovej vloèky“ (snowflake schema).<br />

Hviezdicová schéma sa skladá z tabu¾ky faktov<br />

obsahujúcej cudzie k¾úèe, ktoré sa vzahujú k primárnym<br />

k¾úèom v tabu¾kách dimenzií. Hviezdicová<br />

schéma nemá normalizované dimenzie ani relaèné<br />

prepojenie medzi tabu¾kami dimenzií, preto<br />

je ve¾mi ¾ahko pochopite¾ná, ale v dôsledku nenormalizovaných<br />

dimenzií je vytvorenie takéhoto<br />

modelu relatívne pomalé, ale <strong>na</strong> druhej strane<br />

Obr. 2 Hviezdicová schéma (star schema)<br />

len dva typy operácií: zavedenie údajov do dátového<br />

skladu a prístup k týmto údajom. iadne<br />

zmeny údajov nie sú prípustné. Z toho vyplýva, e<br />

väèši<strong>na</strong> metód <strong>na</strong> optimalizáciu a normalizáciu<br />

údajov a transakèný prístup k údajom je v dátovom<br />

sklade nepotrebná.<br />

Región<br />

Kontinent<br />

Kraji<strong>na</strong><br />

Územný celok<br />

Mesto<br />

Hierarchicky býva usporiadaná aj produktová<br />

klasifikácia. Produkty sa zaèleòujú<br />

ho druhov, kategórií, skupín a podobne,<br />

<strong>na</strong>príklad:<br />

Produkt<br />

Druh produktu<br />

Kategória<br />

Subkategória<br />

Názov produktu<br />

Takmer vdy sa pouíva ako dimenzia èas, kde<br />

sú jednotlivé úrovne definované pod¾a kalendárnych<br />

alebo fiškálnych zvyklostí, <strong>na</strong>príklad:<br />

Èas<br />

Rok<br />

Kvartál<br />

Mesiac<br />

Týdeò<br />

Ak uvedené údaje usporiadame do vhodne logicky<br />

organizovanej multidimenzionálnej štruktúry,<br />

Obr. 3 Schéma snehovej vloèky (snowflake schema)<br />

tento model poskytuje vysoký „dopytovací výkon“.<br />

Schéma „snehovej vloèky“ obsahuje niektoré<br />

dimenzie, zloené z viacerých relaène zviazaných<br />

tabuliek. Tento model umoòuje rýchlejšie zavedenie<br />

údajov do normalizovaných tabuliek, ale má<br />

podstatne niší dopytovací výkon, lebo obsahuje<br />

väèšie mnostvo spojení tabuliek.<br />

Nabudúce budeme pokraèova praktickým príkladom<br />

návrhu multidimenzionálnej databázy<br />

a následnej a<strong>na</strong>lýzy OLAP.<br />

(Pokraèovanie <strong>na</strong>budúce)<br />

¼uboslav Lacko<br />

130 PC REVUE 9/2004

Programovacie jazyky a nástroje II.<br />

Nástroje <strong>na</strong> vývoj webových a dátabázových aplikácií<br />

I N F O W A R E<br />

Po preh¾ade problematiky vývoja aplikácií a niektorých „klasických“ programovacích<br />

jazykov budeme pokraèova monosami vývoja webových a databázových<br />

aplikácií, ako i aplikácií pre mobilné zariadenia.<br />

PROGRAMOVANIE WEBOVÝCH APLIKÁCIÍ<br />

S rýchlym rozvojom internetu súvisí aj prechod od klasických aplikácií typu<br />

„rich klient“ k aplikáciám typu tenký klient. Takíto klienti pristupujú k aplikáciám<br />

umiestneným <strong>na</strong> serveri prostredníctvom prehliadaèa<br />

webových stránok. Najèastejšie sa pouívajú prehliadaèe<br />

stránok HTML Microsoft Internet Explorer,<br />

Netscape Navigator a Opera. Pre monosti pouitia programovacích<br />

jazykov a skriptových systémov tu opä<br />

<strong>na</strong>stáva kombi<strong>na</strong>torický Babylon. Pre amatérske webové<br />

projekty sa èasto pouívajú PHP skripty, prípadne <strong>na</strong><br />

serveroch prevádzkovaných <strong>na</strong> platforme Windows (serverové<br />

operaèné systémy Windows 2000 Server a Windows<br />

2003 Server) stránky ASP. Rozhranie medzi amatérskymi<br />

projektmi a webovými aplikáciami z podnikovej<br />

sféry je neostrý. Nájdeme mnohé firemné webové<br />

aplikácie vyuívajúce PHP, no typickými programovacími jazykmi a skriptovými<br />

systémami pre enterprise aplikácie sú ASP.NET, Java a JSP (Java Server Pages)<br />

stránky. Kombi<strong>na</strong>torické monosti rozširuje hlavne platforma ASP.NET pre<br />

webové aplikácie, kde sa dajú poui klasické .NET programovacie jazyky, teda<br />

Visual Basic a Visual C#.<br />

Obr. 1 Zobrazenie stránky HTML<br />

VÝVOJOVÉ PROSTREDIA<br />

Situácia okolo vývojových prostredí pre webové aplikácie je zasa podmienená<br />

kombi<strong>na</strong>torikou. Široké monosti výberu sa zaèí<strong>na</strong>jú ¾ubovo¾ným textovým<br />

editorom, v ktorom môeme <strong>na</strong>písa kódy jednoduchých aplikácií. Nasleduje<br />

nespoèetné mnostvo editorov stránok HTML, spravidla kombinovaných, kde<br />

môeme dizajn stránok <strong>na</strong>vrhova v interaktívnom návrhovom prostredí a po<br />

prepnutí do iného módu môeme písa priamo fragmenty kódu HTML. Tieto<br />

editory môeme pouíva aj <strong>na</strong> menej komfortný vývoj dy<strong>na</strong>mických serverových<br />

aplikácií v PHP, ASP a podobne. Ove¾a väèšie monosti však poskytuje<br />

vývojárom komerèné alebo vo¾ne šírite¾né vývojové prostredie. Vývoj webových<br />

aplikácií podporujú prakticky všetky moderné vývojové prostredia, <strong>na</strong>príklad<br />

Borland JBuilder, Oracle JDeveloper, Visual<br />

Studio .NET 2003, ktoré zapuzdruje technológiu<br />

ASP.NET Web Sphere Studio od IBM a mnohé<br />

ïalšie. Kadý z týchto nástrojov dokáe otvori<br />

a editova širokú paletu typov dokumentov,<br />

<strong>na</strong>príklad HTML, XML, XML schémy, XSL transformácie,<br />

súbory s definíciou štýlov a podobne. Tak-<br />

e náklady <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií sa môu<br />

zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> nule, ak pouijeme editor integrovaný<br />

v operaènom systéme alebo vo¾ne šírite¾né vývojové<br />

prostredie, a po vývojové prostredia pre<br />

podnikové aplikácie v hodnote nieko¾ko desatisíc<br />

korún.<br />

ZNAÈKOVACIE JAZYKY<br />

Skôr ne sa dostaneme k podrobnejšiemu preh¾adu<br />

programovacích jazykov a skriptových systémov<br />

pre webové aplikácie, nemôeme obís z<strong>na</strong>èkovacie jazyky a v poslednom<br />

èase èoraz agresívnejšie <strong>na</strong>stupujúci jazyk XML <strong>na</strong> medziplatformovú<br />

výmenu informácií.<br />

Jazyk HTML (Hypertext Markup Language) patrí do skupiny hypertextových<br />

jazykov. Je primárne urèený <strong>na</strong> publikovanie hypertextu v sieti WWW. Tento<br />

bezstavový jazyk definuje vzh¾ad publikovaného dokumentu. Formátovanie<br />

dokumentu sa dosiahne pomocou príkazov (tagov).<br />

Ukáka kódu v jazyku HTML:<br />

Obr. 2 Príklad typov súborov, ktoré mono samostatne vytvára<br />

a komfortne editova vo vývojovom prostredí Visual Studio .NET<br />

<br />

<br />

Redakcia PC REVUE <br />

Kladnianska 60<br />

821 05 Bratislava 2<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

e−mail: redakcia@pcrevue.sk <br />

<br />

<br />

Pre zaujímavos si ukáeme výslednú stránku HTML,<br />

zobrazenú v prehliadaèi Internet Epxlorer.<br />

Jazyk XML. Vznik XML (Extensible Markup Language)<br />

sa viae s potrebou výmeny informácií v heterogénnom<br />

prostredí, t. j. medzi rôznymi typmi poèítaèov od rôznych<br />

výrobcov, <strong>na</strong> ktorých beia rôzne operaèné systémy.<br />

Pre informaèné systémy zamerané <strong>na</strong> e-business sa<br />

stali typickými databázové a aplikaèné prostredia a formát<br />

XML <strong>na</strong> výmenu údajov. Z toho vyplýva, e webové<br />

a databázové prostredia a XML majú k sebe z h¾adiska<br />

aplikaènej logiky ve¾mi blízko.<br />

Pravdepodobne kadý z èitate¾ov sa u stretol s dokumentom XML, teda so<br />

súborom s príponou XML. Aj <strong>na</strong>priek tomu, e ide o formát <strong>na</strong> výmenu údajov<br />

medzi „strojmi“ rôznych platforiem, vo väèšine prípadov aj pri letmom <strong>na</strong>hliadnutí<br />

prejaví výhoda textového formátu – zrozumite¾nos pre èloveka.<br />

Môeme to posúdi <strong>na</strong> krátkej ukáke dokumentu XML:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

1<br />

Dr. No preèo je toto v èeštine?<br />

1<br />

1962<br />

<br />

<br />

2<br />

From Russia With Love<br />

1<br />

1963<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> tento výpis si <strong>na</strong>jlepšie uvedomíme<br />

výz<strong>na</strong>m vety kompromis zrozumite¾nosti<br />

pre stroje aj pre ¾udí. Môeme jed<strong>na</strong>k údaje<br />

¾ahko <strong>na</strong>èíta pomocou nejakej rutiny, ale aj pri<br />

letmom poh¾ade vidíme, e ide o nejaký zoz<strong>na</strong>m<br />

filmov.<br />

SKRIPTOVÉ JAZYKY POUÍVANÉ<br />

NA STRANE KLIENTA<br />

Po preh¾ade jazykov <strong>na</strong> tvorbu stránok HTML sa<br />

dostávame k skriptovým jazykom, ktoré sa mô-<br />

u vykonáva jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> strane klienta, jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong> strane servera. Na strane klienta sú <strong>na</strong>jrozšírenejšie<br />

skriptové jazyky JavaScript a Visual<br />

Basic Script. Ukáka kódu v Java Scripte:<br />

9/2004 PC REVUE 131

I N F O W A R E<br />

SKRIPTY NA STRANE SERVERA<br />

Na strane servera takisto môeme pouíva rôzne skriptové systémy a programovacie<br />

jazyky. Medzi <strong>na</strong>jpouívanejšie môeme zaradi Javu, stránky ASP,<br />

skripty PHP a programovací jazyk Perl. Ak riadok stránky ASP alebo skriptu PHP<br />

obsahuje skriptový kód, ten sa interpretuje a jeho výstupy sú vloené do stránky<br />

HTML, ktorá sa dy<strong>na</strong>micky generuje pre klienta. Ak riadok neobsahuje skriptový<br />

kód, je vloený do stránky HTML priamo.<br />

Obr. 3 Vývojové prostredie PHP Edit<br />

SKRIPTY PHP<br />

Spoèiatku sa skratka PHP interpretovala ako Perso<strong>na</strong>l Home Page a tento skriptový<br />

jazyk slúil hlavne <strong>na</strong> realizáciu formulárov <strong>na</strong> webových stránkach. Prvá<br />

verzia bola oz<strong>na</strong>èovaná aj ako PHP/FI, teda Perso<strong>na</strong>l Home Page Forms Interpreter.<br />

Momentálne sa ustálil pojem Hypertext Preprocessor. Momentálne sa<br />

konèí obdobie „pontifikátu“ produkènej verzie PHP 4.0, pretoe <strong>na</strong>stupuje nová<br />

verzia PHP 5. Zatia¾ je dostupná ako beta <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> <strong>www</strong>.php.net. Nová verzia<br />

je prispôsobená súèasným trendom a technológiám, medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie<br />

novínky patrí rozšírená podpora objektovo orientovaného programovania<br />

a jazyka XML. V prvých verziách PHP upútal svojich priaznivcov hlavne jednoduchosou<br />

a mnostvom zabudovaných funkcií, ktoré verzia po verzii utešene<br />

pribúdali. V <strong>na</strong>jnovších verziách bol do kvantity funkcií vnesený poriadok<br />

práve vïaka podpore objektovo orientovaného programovania, keï jednotlivé<br />

funkcie boli hierarchicky usporiadané do tried.<br />

Skriptový jazyk je podobný C++ alebo Jave. Systém je vo¾ne šírite¾ný a je<br />

dostupný pre operaèné systémy UNIX (LINUX) alebo Windows.<br />

Ukáka kódu skriptu PHP:<br />

<br />

PHP ako vo¾ne šírite¾nú platformu, samozrejme, komerène dodávané vývojové<br />

prostredia od Borlandu, Microsoftu, Sunu Oracle a pod. nepodporujú. Našastie<br />

však <strong>na</strong> vývoj aplikácií PHP existuje ve¾ké mnostvo vo¾ne šírite¾ných alebo<br />

sharewarových editorov a vývojových prostredí, <strong>na</strong>príklad PHPEdit.<br />

STRÁNKY ASP<br />

Ako skriptový jazyk <strong>na</strong> stránkach ASP sa pouíva VBScript, ktorý je odvodený<br />

od programovacieho jazyka Microsoft Visual Basic, presnejšie Visual Basic for<br />

Applications. Alter<strong>na</strong>tívne mono poui skriptový jazyk Java Script. Microsoft<br />

ho <strong>na</strong> stránkach ASP oz<strong>na</strong>èuje ako JScript.<br />

Ukáka kódu <strong>na</strong> stránke ASP:<br />

= #12:00:00 AM# and cas <br />

ASP.NET<br />

Kód v doteraz spomí<strong>na</strong>ných skriptových systémoch (stránkach ASP a skriptoch<br />

PHP) predstavuje z h¾adiska teórie programovania lineárny programový modul,<br />

prièom sa skriptový kód miešal s kódom HTML. Preto je vývoj webových aplikácií<br />

v týchto systémoch nároèný a zdåhavý, a teda aj drahý. Východiskom je<br />

mono technológia ASP.NET, ktorá vstúpila do beta testov ešte pod oz<strong>na</strong>èením<br />

ASP+ ako súèas prvej beta verzie vývojového prostredia Visual Studio .NET.<br />

Základom technológie ASP.NET sú dy<strong>na</strong>mické stránky, ktoré majú pod¾a vízií<br />

Microsoftu postupne <strong>na</strong>hradi klasické stránky ASP. Hlavný rozdiel medzi technológiou<br />

ASP a ASP.NET je ten, e kódy <strong>na</strong> stránkach ASP.NET sú kompilované.<br />

Tým sa odstránila nevyhnutnos a<strong>na</strong>lýzy a interpretácie jednotlivých riadkov<br />

pri kadom prístupe klienta. Vznikne kompilovaný kód, ktorý je ove¾a rýchlejší.<br />

Klasické stránky ASP pomocou skriptov <strong>na</strong> strane servera priamo generujú<br />

stránky HTML, ktoré sa zašlú klientovi. Stránky sa interpretujú od zaèiatku do<br />

konca bez monosti ošetrova vzniknuté stavy a udalosti. ASP.NET pouívajú<br />

rov<strong>na</strong>kú technológiu okien, dialógov a formulárov ako bené aplikácie Windows.<br />

K jednotlivým vizuálnym prvkom sa viau procedúry <strong>na</strong> ošetrenie stavov<br />

a udalostí.<br />

Technológia ASP.NET je úzko <strong>na</strong>pojená <strong>na</strong> technologickú platformu<br />

Microsoft .NET Framework. Ide o súpravu objektov pouite¾ných <strong>na</strong> strane<br />

klienta aj servera. Predpokladá sa, e vývojári budú vyvíja aj komponenty <strong>na</strong><br />

všeobecné pouitie. Ušetrí sa tým ve¾a námahy a èasu pri vývoji ïalších aplikácií.<br />

Podobne ako PHP alebo stránky ASP aj platforma ASP.NET je v podstate<br />

zadarmo (ak nepoèítame cenu serverového operaèného systému Windows).<br />

Práve táto skutoènos viedla k ve¾kej ob¾ube stránok ASP, ktoré sa spolu so<br />

skriptmi PHP stali <strong>na</strong>jpouívanejšou platformou <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií.<br />

Nová platforma ASP.NET sa právom aj neprávom spája s novým vývojovým<br />

prostredím Microsoftu s názvom Visual Studio NET. Toto vývojové prostredie<br />

však <strong>na</strong> vývoj aplikácií <strong>na</strong> platforme ASP.NET Visual Studio bezpodmieneène nepotrebujeme.<br />

Vystaèíme s beným editorom, prípadne vo¾ne šírite¾ným vývojovým<br />

prostredím WebMatrix. Samozrejme, ak pouívame Visual Studio NET,<br />

vývoj aplikácií ASP.NET bude podstatne efektívnejší.<br />

Programovací jazyk Java vyvinula firma Sun Microsystems. Asi <strong>na</strong>jviac sa<br />

podobá jazyku C++, no tento programovací jazyk je podobne ako u spomí<strong>na</strong>ný<br />

dediè „objektového céèka“ C# zbavený niektorých konštrukcií, ktoré spôsobovali<br />

problémy a boli zdrojom èastých chýb. Java umoòuje písanie krátkych<br />

programov zaèlenených priamo do stránky HTML – Java appletov. Na<br />

stránke je okno, ktoré je výhradne pod kontrolou kódu appletu. Takéto applety<br />

sa vyuívajú <strong>na</strong> rôzne animácie, hry, ale takto sa vytvárajú aj celé aplikácie.<br />

Popularitu tomuto programovaciemu jazyku zabezpeèila jeho platformová<br />

nezávislos. Program <strong>na</strong>písaný v Jave je spustite¾ný v Unixe, Linuxe, Macu...<br />

Java je toti interpretovaný jazyk. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> klientskej strane je <strong>na</strong><br />

spustenie kódu potrebný interpreter Java Virtual Machine. Aplikácia <strong>na</strong>písaná<br />

v Jave je preto zvyèajne dos pomalá. To je jeden z dôvodov, preèo javové<br />

applety vytláèajú skriptové jazyky JavaScript a Visual Basic Script.<br />

Ukáka programu v programovacom jazyku Visual J++:<br />

private void SSaverMouseMove(Object sender, MouseEvent e)<br />

{<br />

if (m_ixStart == 0 && m_iyStart == 0)<br />

{<br />

//Uloz suradnice mysi<br />

m_ixStart = e.x;<br />

m_iyStart = e.y;<br />

return;<br />

}<br />

else if (e.x != m_ixStart || e.y != m_iyStart)<br />

Shutdown();<br />

}<br />

STRÁNKY JSP<br />

Skratka JSP z<strong>na</strong>mená Java Services Pages. Môeme ich poui <strong>na</strong> všetkých platformách<br />

(LINUX, Windows...). Engine pre stránky JSP môeme buï doinštalova<br />

do webového servera Apache, alebo ak máme <strong>na</strong>inštalovanú databázu Oracle<br />

9i, máme všetko potrebné k dispozícii. Potom môeme poui verziu webového<br />

servera s oz<strong>na</strong>èením HTTP Server powered by Apache, ktorá je priamo súèasou<br />

inštalácie databázy Oracle 9i.<br />

Prva JSP stranka <br />

<br />

<strong>Vitajte</strong>! <br />

Dnes je . Pekný den! :−) <br />

<br />

132 PC REVUE 9/2004

I N F O W A R E<br />

PROGRAMOVANIE V JAZYKU SQL<br />

Aby to všetko nebolo také jednoduché, do hry vstupujú moderné databázové servery.<br />

A kadý z nich prináša monos programovania v nejakej odnoi jazyka SQL.<br />

História databázového jazyka SQL (vtedy sa ešte tak nevolal) sa zaèí<strong>na</strong> v roku<br />

1974, keï boli uverejnené prvé práce Dr. Codda o relaèných databázových<br />

modeloch. Prvú pouite¾nú verziu databázového jazyka vytvorila firma IBM<br />

pod názvom SEQUEL (Structured English Query Language). U vtedy bola zrejmá<br />

s<strong>na</strong>ha vytvori databázový jazyk, ktorý by vychádzal z prirodzeného jazyka –<br />

angliètiny. Postupne sa k tomuto štandardu pridávali ïalšie firmy (Oracle,<br />

SyBase, Informix) a vznikol tak „nepísaný štandard“ databázového jazyka s<br />

názvom SQL. Postupne boli prijaté zlepšené a upravené štandardy jazyka SQL<br />

s názvom SQL-86 a neskôr SQL-92. Pre verziu SQL-92 sa vil skrátený názov<br />

SQL-2. Vo vývoji je u nová verzia s pracovným názvom SQL-3 a dokonca sa u<br />

zaèali prípravné práce <strong>na</strong> norme SQL-4. Jazyk SQL môeme poui jed<strong>na</strong>k ako<br />

dopytovací jazyk <strong>na</strong> prácu s údajmi v relaènej databáze, prípadne ako èas hostite¾ského<br />

jazyka <strong>na</strong> vývoj databázových aplikácií. Napríklad databázová platforma<br />

Oracle má implementovaný procedurálny jazyk PL/SQL alebo Microsoft<br />

SQL Server 2000 má implementovaný jazyk Transact SQL (T-SQL).<br />

VÝVOJ APLIKÁCIÍ PRE MOBILNÉ ZARIADENIA<br />

Aj pri mobilných zariadeniach je aktuálne rozdelenie aplikácií <strong>na</strong> bohatého<br />

klienta (aplikácia beí priamo <strong>na</strong> konkrétnom procesore príslušného mobilného<br />

zariadenia) a mobilné zariadenia pristupujú k serverovým aplikáciám len ako<br />

tenký klient. Vtedy vôbec nezáleí ani <strong>na</strong> type mobilného zariadenia (Palm OS,<br />

Pocket PC, Smartphone, WAP telefón), ani <strong>na</strong> type procesora. Potrebné je len to,<br />

aby príslušné zariadenie malo implementovaný prehliadaè webového obsahu.<br />

Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia podporujú všetky komeène dodávané<br />

moderné vývojové prostredia alebo vo¾ne šírite¾né vývojové prostredie Microsoft<br />

eMbedded Visual Tools. Môeme ho rozdeli <strong>na</strong> dva takmer nezávislé bloky:<br />

eMbedded Visual Basic 3.0. (eVB)<br />

eMbedded Visual C++ 3.0, (eVC)<br />

Hoci je eVB je bliší jazyku Visual Basic Script ne jazyku Visual Basic, ktorý<br />

poznáme z Visual Studia, dobre poslúi ako nástroj <strong>na</strong> rýchle vytváranie širokého<br />

spektra aplikácií – od <strong>na</strong>jjednoduchších a po stredne nároèné podnikové<br />

projekty typu klient – server. Monos rýchleho vývoja je daná implementovaním<br />

prostredia typu RAD (Rapid Application Develop). Dôraz sa kladie <strong>na</strong><br />

jednoduchos a maximálnu vizualizáciu návrhu. Vizuálne „céèko“ (eVC) obsahuje<br />

kompilátor objektovo orientovaného jazyka C++ a linkery <strong>na</strong>tívneho kódu<br />

pre procesory pouívané v mobilných zariadeniach. Vyvíjané aplikácie mô-<br />

u vyuíva sluby príslušného operaèného systému a môu takisto cez ovládaèe<br />

vyuíva vstupno-výstupné zariadenia ako dotykový displej, porty a podobne.<br />

Podobne ako pre vývoj aplikácií pre klasické desktopové PC, aj v mobilných<br />

zariadeniach sa programovací jazyk C++ pouíva <strong>na</strong>jmä pre aplikácie,<br />

kde je primárne vyadovaný vysoký výkon, a <strong>na</strong> vývoj ovládaèov. Z oz<strong>na</strong>èenia<br />

C++ vyplýva, e ide o programovací jazyk podporujúci objektovo orientované<br />

programovanie. Vytváranie objektov, <strong>na</strong>príklad tried a ich èlenských metód<br />

a premenných, nám u¾ahèí Class Wizard – sprievodca vytváraním tried. Po<br />

kompilácii a zostavení kódu môeme tento kód ladi, <strong>na</strong>príklad krokova, prípadne<br />

<strong>na</strong>stavova zaráky pomocou integrovaného debuggera. Môeme sa rozhodnú<br />

pre dva spôsoby ladenia aplikácií. Buï pomocou integrovaného softvérového<br />

emulátora, alebo priamo <strong>na</strong> reálnom zariadení.<br />

Jedným z ványch dôvodov <strong>na</strong> vo¾bu tohto vývojového prostredia môe by<br />

podpora objektovej kninice MFC (Microsoft Foundation Class), ktorá sa pouívala<br />

a stále pouíva pre vývoj „desktopových“ Windows aplikácií. Vývojové prostredie<br />

eMbdded Visual Tools môeme vo¾ne stiahnu <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.<br />

microsoft.com/mobile/developer/downloads/emvt30/. Pred èasom bol v <strong>na</strong>šom èasopise<br />

seriál <strong>na</strong> tému vývoj mobilných aplikácií <strong>na</strong> platforme .NET.<br />

Vybra si <strong>na</strong> základe struèného preh¾adu ten správny programovací jazyk<br />

a vývojové prostredie nebýva ¾ahké. No prípadné rozhodnutie vôbec nemusí<br />

by rozhodujúce. Ak sa <strong>na</strong>uèíme ovláda ¾ubovo¾né moderné vývojové prostredie,<br />

pri migrácii do iného prostredia vyuijeme minimálne 60 a 70 percent<br />

poz<strong>na</strong>tkov získaných z prostredia, z ktorého migrujeme. Podobne je to pri<br />

programovacích jazykoch. Princípy programovania a vizuálneho návrhu aplikácií<br />

zostávajú rov<strong>na</strong>ké, mení sa len syntax programovacieho jazyka a grafické<br />

návrhové prostredie.<br />

¼uboslav Lacko<br />

9/2004 PC REVUE 133

I N F O W A R E<br />

VE¼TRH<br />

SYSTEMS 2004<br />

S jeseòou prichádza èas<br />

ve¾trhov. K tradièným<br />

akciám v tomto období<br />

patrí ve¾trh Systems. Ten<br />

u po dvadsiaty tretí raz<br />

usporadúva Messe<br />

München. Tentoraz sa<br />

odborníci zo sveta IT<br />

stretnú v Mníchove od<br />

18. do 22. októbra.<br />

Systems je tradièným priestorom<br />

<strong>na</strong> získavanie kontaktov<br />

<strong>na</strong> dodávate¾ov IT riešení<br />

a potenciálnych zákazníkov.<br />

Ve¾trh je od poèiatku orientovaný<br />

ako priestor <strong>na</strong> diskusiu,<br />

h¾adanie nových partnerov<br />

a <strong>na</strong>dväzovanie spolupráce.<br />

V tomto duchu ho organizátori<br />

plánujú profilova aj <strong>na</strong>ïalej.<br />

aiskovými témami sú aj<br />

v tomto roku riešenia z oblasti<br />

softvéru, pokrývajúce prakticky<br />

všetky oblasti s výz<strong>na</strong>mným<br />

akcentom <strong>na</strong> bezpeènostné<br />

a systémové riešenia.<br />

Na rozdiel od minulosti je<br />

v tomto roku Systems<br />

z poh¾adu štruktúry<br />

vystavovate¾ov rozdelený do<br />

štyroch tematických okruhov.<br />

Ku klasickým<br />

Software, Systems &<br />

Integration,<br />

Office & Peripheral<br />

Technology<br />

a Telecommunications &<br />

Networking<br />

v tomto roku pribudla aj sekcia<br />

Digital Media &<br />

Technology.<br />

Ako zvyèajne <strong>na</strong>jväèší<br />

priestor <strong>na</strong> výstave dostáva<br />

softvér a systémové riešenia.<br />

Tradièným doplnkom<br />

ve¾trhu Systems je bohatý<br />

sprievodný program.<br />

Tento rok sú jeho súèasou<br />

dve konferencie.<br />

Communication World<br />

s podtitulom Work & Life –<br />

The Vision of a New World,<br />

venovaná problematike<br />

mobilnej komunikácie, ktorá sa<br />

v rámci Systems uskutoèní u<br />

po tretí raz. Hlavnou<br />

tohtoroènou témou by sa mali<br />

sta 3G siete, UTMS, masívny<br />

nástup vyuívania<br />

multimediálnych sluieb<br />

v mobilných sieach<br />

a problematika WLAN. V rámci<br />

konferencie bude premiérovo<br />

predstavený aj nový európsky<br />

<strong>na</strong>vigaèný systém Galileo.<br />

Ten patrí k <strong>na</strong>jambicióznejším<br />

projektom v EÚ v svojej oblasti<br />

a celkové náklady <strong>na</strong>ò sa<br />

odhadujú <strong>na</strong> úrovni 3,5<br />

miliardy eur.<br />

V rámci programu by malo<br />

vzniknú 100 000 nových<br />

pracovných príleitostí. Poèas<br />

konferencie bude <strong>na</strong>jlepšiemu<br />

návrhu aplikácie pre systém<br />

Galileo udelené ocenenie<br />

GALILEO Master 2004.<br />

KnowTech, ktorá bude<br />

venovaná problematike<br />

ma<strong>na</strong>mentu z<strong>na</strong>lostí, jeho<br />

<strong>na</strong>sadeniu a implementácii<br />

v podnikovom prostredí, ale aj<br />

v štátnej správe. Na podujatí<br />

sa v tomto roku zúèastní sa<br />

viac ako 270 popredných<br />

odborníkov zo všetkých<br />

štátov EÚ.<br />

Ak h¾adáte vhodné riešenie,<br />

partnera alebo sa so svojimi<br />

riešeniami chcete presadi <strong>na</strong><br />

trhoch EÚ, nemali by ste si<br />

príleitos, ako je Systems,<br />

necha ujs.<br />

V spolupráci s organizátorom<br />

by sme vás radi <strong>na</strong> túto<br />

akciu pozvali. Ak ste<br />

predplatite¾mi, <strong>na</strong>šli ste <strong>na</strong><br />

tejto strane vo¾nú vstupenku.<br />

<br />

REKLAMNÝ ÈLÁNOK<br />

<br />

Tu nájdu<br />

<strong>na</strong>ši predplatitelia<br />

vstupenku <strong>na</strong> výstavu<br />

Systems 2004<br />

<br />

9/2004 PC REVUE 135

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky<br />

DESKTOP / 13. èas<br />

V predošlej èasti sme trochu meditovali <strong>na</strong> tým, èi<br />

je prechod z prostredia MS Windows <strong>na</strong> Linux<br />

bolestný alebo nie. Jedným zo záverov je, e <strong>na</strong>jdôleitejšou<br />

podmienkou je urobi riadnu a<strong>na</strong>lýzu<br />

prechodu, a to smerom od pouívaných aplikácií<br />

cez dáta vytvorené u v minulosti a po chu obsluhy<br />

<strong>na</strong>uèi sa nieèo nové.<br />

Teraz sa zameriame <strong>na</strong> tento prechod z iného<br />

uhla poh¾adu. Povieme si nieèo o tom, ako treba<br />

pripravi poèítaèe a sie <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong> Linux. Mono<br />

to bude niekomu pripada ako zbytoèná<br />

úvaha, ale prax potvrdzuje, e ve¾a<br />

zaèiatoèníkov v Linuxe býva z tohto operaèného<br />

systému sklamaných, lebo nesplnil<br />

urèité ich oèakávania. A pritom staèilo<br />

vedie isté zásady, aby to fungovalo <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šu spokojnos.<br />

ROZDELENIE PRÍPRAV<br />

Aby sme to mali zase tak trochu zaškatu¾kované,<br />

vytvoríme si urèité rozdelenie<br />

tejto tematiky <strong>na</strong> nieko¾ko oblastí.<br />

Príprava techniky pri prechode <strong>na</strong> Linux<br />

pozostáva:<br />

z prípravy pracovnej stanice<br />

z prípravy siete a sieových prvkov<br />

Príprava pracovnej stanice pozostáva:<br />

z prípravy hardvéru<br />

z inštalácie a poinštalaèných úprav softvéru<br />

PRÍPRAVA HARDVÉRU PRACOVNEJ<br />

STANICE PRE LINUX AKO DESKTOP<br />

A práve <strong>na</strong> tomto bode zlyhávajú budúci adepti<br />

linuxového sveta. V obrovskom zápale pouíva<br />

alebo len vyskúša Linux vezmú prvý poèítaè, ktorý<br />

je poruke. Najèastejšie to je ten, <strong>na</strong> ktorom doteraz<br />

pracovali v prostredí MS Windows. Jeho konfiguráciu<br />

nechajú nezmenenú, maximálne pridajú alebo<br />

vymenia pevný disk, aby neprišli o pôvodné dáta<br />

a programy. Nainštalujú Linux, spustia grafické<br />

prostredie a ... a <strong>na</strong>stane obrovské sklamanie.<br />

Systém sa vleèie, ledva-ledva sa otvárajú okná,<br />

všetko trvá neprimerane dlho v porov<strong>na</strong>ní s operaèným<br />

systémom MS Windows.<br />

(Aj keï to ako linuxový èarodejník druhej kategórie<br />

nerád priznávam, je to <strong>na</strong>ozaj tak. Linux ako<br />

desktop je skutoène nároènejší <strong>na</strong> hardvér ako iné<br />

– neunixové – operaèné systémy. ¼udovo tomu<br />

hovoríme, e je hardvérovo ne<strong>na</strong>ranejší.)<br />

Preèo je to tak, to vyplýva z podstaty grafického<br />

reimu Linuxu. Aby sme to dobre pochopili,<br />

v struènosti opíšeme princíp grafického rozhrania<br />

v Linuxe.<br />

GRAFICKÉ ROZHRANIE V LINUXE<br />

V predchádzajúcich èastiach seriálu, ale aj v seriáli<br />

Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom sme si povedali, e podstatou<br />

grafického prostredia Linuxu je systém X Window.<br />

Systém X Window nie je súèasou jadra, ale je to<br />

samostatne stojaci program, ktorý definuje spôsoby,<br />

akým môu aplikácie komunikova s hardvérom.<br />

To, ako budú okná vyzera, urèuje správca<br />

okien – window ma<strong>na</strong>ger.<br />

Nech máme jeden hlavný poèítaè, <strong>na</strong> ktorom<br />

beí Linux, a druhý poèítaè, ktorý <strong>na</strong>zveme terminál.<br />

Terminál je poèítaè, ktorý má obrazovku, klávesnicu<br />

a myš a pri ktorom sedí pouívate¾ (pozri<br />

obrázok).<br />

Pouívate¾ pracuje s programom, ktorý v skutoènosti<br />

beí <strong>na</strong> hlavnom poèítaèi, ale jeho vstupy<br />

a výstupy pochádzajú práve od terminálu a <strong>na</strong> terminál.<br />

Inými slovami, program beí v pamäti hlavného<br />

poèítaèa, ale zobrazuje sa <strong>na</strong> obrazovke terminálu.<br />

Ešte inými slovami – všetky výpoètové úkony<br />

programu prebiehajú v pamäti a <strong>na</strong> procesore<br />

hlavného poèítaèa. Vstupy do tohto programu (z klávesnice<br />

a pohyb myši) sa berú z terminálu, grafické<br />

výstupy sa posielajú <strong>na</strong> obrazovku terminálu.<br />

Môeme poveda, e po komunikaènom kanáli,<br />

ktorý spája hlavný poèítaè s terminálom, prebiehajú<br />

signály z klávesnice a myši a opaèným smerom<br />

pokyny <strong>na</strong> vykres¾ovanie obrazovky.<br />

Aplikácii, beiacej <strong>na</strong> hlavnom poèítaèi hovoríme<br />

X-klient. A keïe k terminálu je pripojený po-<br />

adovaný hardvér a <strong>na</strong> spoluprácu s ním je urèený<br />

systém X Window, <strong>na</strong> termináli musí by <strong>na</strong>inštalovaný<br />

tzv. X-server.<br />

Tak si to zhrnieme: Aplikácia (beiaca <strong>na</strong> hlavnom<br />

poèítaèi, <strong>na</strong>písaná pre X), vyuíva sluby X-<br />

servera, ktorý beí <strong>na</strong> termináli. Server preberá<br />

dáta zo vstupných periférií a odovzdáva ich programu<br />

– aplikácii. Naopak, <strong>na</strong> povel aplikácie kreslí<br />

X-server <strong>na</strong> obrazovku terminálu to, èo program<br />

poaduje. Do toho ešte zasahuje správca okien,<br />

ktorý je pri X-serveri a ovplyvòuje správanie sa<br />

celého grafického systému.<br />

Terminálom môe by bený poèítaè, kde je<br />

<strong>na</strong>inštalovaný príslušný operaèný systém a <strong>na</strong> òom<br />

program X-server. Môe to by Linux s programom<br />

XFree86 alebo aj poèítaè s MS Windows a v òom<br />

<strong>na</strong>inštalovaný príslušný X-server pre túto platformu.<br />

Bohuia¾, <strong>na</strong> rozdiel od Linuxu sú všetky takéto<br />

programy pre MS Windows komerèné. Je tu ešte<br />

tretia monos, a to <strong>na</strong>ozajstné X-terminály. To sú<br />

zariadenia, kde X-server je implementovaný<br />

v hardvéri. Takéto terminály sú však iba jednoúèelové<br />

zariadenia a sú pomerne drahé. Niekedy sa im<br />

¾udovo hovorí aj grafická stanica.<br />

A teraz to <strong>na</strong>jdôleitejšie:<br />

X-server a X-klient môe by <strong>na</strong> jednom stroji, teda<br />

v jednom jedinom fyzickom poèítaèi. To je práve vtedy,<br />

keï Linux pouívame ako desktop.<br />

V operaènom systéme MS Windows je to trochu<br />

jednoduchšie. Všetko je sústredené do jedného<br />

integrovaného a zároveò neoddelite¾ného celku,<br />

lebo systém MS Windows je stavaný len a len <strong>na</strong><br />

prácu v grafickom prostredí – a to len <strong>na</strong> jednom<br />

poèítaèi.<br />

Aké sú teda poiadavky <strong>na</strong> hardvér?<br />

Ak budeme prevádzkova Linux ako<br />

desktop <strong>na</strong> jednom poèítaèi, ako vhodná<br />

zostava <strong>na</strong> solídnu prácu sa odporúèa:<br />

procesor okolo 1 GB a vyššie<br />

pamä RAM minimálne 256 MB<br />

dobrá grafická karta<br />

Na tejto konfigurácii sa Linux u nepovleèie,<br />

okná sa budú otvára dostatoène<br />

rýchlo.<br />

Mono si poviete, preèo to v tom Linuxe<br />

tak hlúpo vymysleli. Ale èo sa <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad zdá ako hendikep, môe by<br />

zároveò aj obrovskou výhodou.<br />

Musíme si uvedomi, e Linux tak ako<br />

všetky unixové systémy je stavaný <strong>na</strong><br />

prácu v sieti. Práve <strong>na</strong> sieovú prácu boli<br />

vymyslené X-servery a X-klienti, kadé vo<br />

fyzicky inom – oddelenom – zariadení. Tomu aj<br />

zodpovedá obrázok.<br />

V praxi sa týmto systémom spája termín tenký<br />

klient. Jeho výhodou je, e staèí jeden silný hlavný<br />

poèítaè a k nemu pripojené podstatne slabšie poèítaèe<br />

v role terminálov. Tie dokonca nemusia ma<br />

ani pevný disk, ba ani disketovú mechaniku, vystaèíme<br />

si so sieovou kartou. Dnes sa metóda tenkého<br />

klienta ve¾mi uplatòuje a my sa òou budeme<br />

v blízkej budúcnosti zaobera aj prakticky.<br />

Ak chceme prevádzkova Linux ako desktop metódou<br />

tenkého klienta, ako vhodná zostava sa odporúèa:<br />

Hlavný poèítaè:<br />

procesor 1 GB a viac<br />

pamä RAM minimálne 512 MB (pre 10 klientov)<br />

+ 20 MB <strong>na</strong> kadého ïalšieho klienta<br />

štandardná grafická karta<br />

Klient:<br />

procesor okolo 133 MB Pentium I (alebo ekvivalentný)<br />

alebo aspoò i486DX100<br />

pamä RAM od 20 MB vyššie<br />

dobrá grafická karta<br />

INŠTALÁCIA A POINŠTALAÈNÉ<br />

ÚPRAVY SOFTVÉRU<br />

Druhou <strong>na</strong>jväèšou chybou, ktorú linuxový nováèik<br />

urobí, je nevhodná forma inštalácie softvéru. Zaèí<strong>na</strong><br />

sa to u pri inštalácii operaèného systému Linux.<br />

Skoro kadý nováèik zvolí úplnú inštaláciu. Vtedy sa<br />

<strong>na</strong>inštaluje všetko, èo sa <strong>na</strong>chádza v danej distribúcii.<br />

To by ani tak nebolo <strong>na</strong> škodu veci, aj keï to zbytoène<br />

zaberie miesto <strong>na</strong> pevnom disku. Ove¾a väèší<br />

problém je, e sa spravidla pri úplnej inštalácii aktivujú<br />

všetky dostupné sluby v systéme. Nováèik<br />

136 PC REVUE 9/2004

ešte nevie odhadnú, ktorú slubu <strong>na</strong> èo pouíva, a tak<br />

potvrdí všetky. Vtedy sa spustia sluby, ktoré súvisia<br />

s úlohami servera, nie desktopu! A tieto sluby zbytoène<br />

zaberajú systémové prostriedky a spôsobujú, e sa grafické<br />

aplikácie spúšajú ve¾mi pomaly.<br />

Preto si zapamätajme:<br />

Ak chceme poèítaè pouíva ako desktop, inštalujme<br />

operaèný systém ako desktop. Väèši<strong>na</strong> linuxových distribúcií<br />

túto vo¾bu pri inštalácii má!<br />

Pri úplnej (full) inštalácii sa okrem sluieb zároveò inštalujú<br />

a aktivujú aj rôzne ovládaèe (drivery) <strong>na</strong> zariadenia,<br />

ktoré v desktope nebudeme pouíva, <strong>na</strong>pr. infraport,<br />

USB, rôzne mechaniky SCSI, paralelný port a podobne.<br />

Keïe ako zaèiatoèníci nevieme, èo <strong>na</strong> èo slúi, nevieme<br />

tieto ovládaèe deaktivova. Je zrejmé, e sú to ïalší zlodeji<br />

systémových prostriedkov.<br />

Podobne je to aj s inštaláciou pouívate¾ského softvéru.<br />

Nie vdy treba inštalova niektorý program v úplnej výbave.<br />

Ak sme si istí, e nikdy nepouijeme niektorú funkciu<br />

daného programu, neinštalujme ju. Program potom bude<br />

<strong>na</strong>bieha rýchlejšie a aj práca s ním bude príjemnejšia.<br />

Treba poveda, e rýchlos desktopu <strong>na</strong>jviac ovplyvòuje<br />

rýchlos window ma<strong>na</strong>gera – správcu okien. Najznámejšie<br />

prostredia KDE a Gnome sú ve¾ké, ne<strong>na</strong>rané<br />

kolosy. Existujú aj menší správcovia, ktorí sú podstatne<br />

rýchlejší a splnia ten istý úèel. Vyskúšajme fvwm, fvwm95<br />

(ktorý sa skoro neodlíšite¾ne podobá <strong>na</strong> MS Windows 95),<br />

WM2/ WMX, AfterStep, AmiWM, WindowMaker, IceWM,<br />

Sawfish alebo Blackbox.<br />

U poèujem vaše oponovanie: Ako teda má zaèiatoèník,<br />

ktorý je rád, e vôbec Linux spustil, vyladi systém do<br />

optimálnych podmienok? Riešenie je pomerne jednoduché!<br />

Treba zvoli takú distribúciu Linuxu, ktorá je šitá<br />

presne <strong>na</strong> mieru pre úlohy desktopu. Bohuia¾, prax potvrdzuje,<br />

e to nie sú dobre známe ve¾ké distribúcie, ako<br />

je Red Hat, Fedora, SuSE, Mandrake a podobne. Nieeby<br />

sa nedali prevádzkova ako desktop – boechráò – to som<br />

nepovedal. Ale sú to skôr serverové distribúcie. Na desktop<br />

sa hodia menšie „distrá“, ako je Debian, Slax, Gentoo<br />

a podobne. Tieto distribúcie majú ve¾mi dobre zvládnutú<br />

detekciu hardvéru a sú ve¾mi dobre inštalovate¾né aj pre<br />

menej z<strong>na</strong>lého linuxového zaèiatoèníka. Na internete<br />

existuje ve¾ké mnostvo takýchto malých distribúcií, ktoré<br />

obsahujú menšie window ma<strong>na</strong>gery, od¾ahèené aplikácie<br />

a sú uspôsobené tak, aby svine beali aj <strong>na</strong> slabšom<br />

hardvéri.<br />

PRÍPRAVA SIETE A SIEOVÝCH<br />

PRVKOV<br />

Mono si poviete, akýe vplyv môe ma prechod k Linuxu<br />

<strong>na</strong> poèítaèovú sie? Nesmieme zabudnú, e sie<br />

a jej aktívne prvky sú tie „ivým“ organizmom. Mnoho<br />

z nich pouíva rôzne konfiguraèné nástroje a niektoré z<br />

nich fungujú iba pod operaèným systémom MS Windows.<br />

Našastie dnes sa u väèši<strong>na</strong> aktívnych prvkov siete<br />

konfiguruje pomocou internetových nástrojov, <strong>na</strong>jèastejšie<br />

webových prehliadaèov. Take prvok s týmto nástrojom<br />

sme schopní ovláda aj z Linuxu.<br />

V prípade, e budeme chcie vyuíva tenkých klientov,<br />

je vhodné pouíva rýchlu sie, keïe bude jedným<br />

smerom prenáša pokyny z klávesnice a myši a opaèným<br />

smerom vykres¾ovanie obrazovky.<br />

Èím viac tenkých klientov bude v sieti, tým väèšiu<br />

kapacitu siete budeme potrebova. Dnes bene budovaná<br />

sie s rýchlosou 100 Mb/s dostatoène vyhovuje pre<br />

pribline 50 tenkých klientov.<br />

Miroslav Oravec<br />

Linux<br />

&<br />

news<br />

Tento mesiac ma ve¾mi potešila moja ob¾úbená<br />

stránka Debian Planet (http://<strong>www</strong>.debianplanet.org/),<br />

kde som sa dozvedel nové informácie<br />

o pripravovanej verzii Debianu 3.1. Asi <strong>na</strong>jdôleitejší<br />

dátum je oèakávaný èas releasu Sarge<br />

ako stabilnej distribúcie, ktorý bol ohlásený <strong>na</strong><br />

15. september. Tento dátum sa pravdepodobne<br />

ešte bude mierne meni, ale osobne nepredpokladám,<br />

e by nová verzia Debianu vyšla neskôr<br />

ako do konca roka. Potešujúce to je <strong>na</strong>jmä pre<br />

všetkých, ktorí potrebujú vyuíva niektorú<br />

z vlastností dostupných len v testing alebo unstable<br />

distribúcii, èo je v mojom prípade takmer<br />

<strong>na</strong> kadom serveri minimálne nový postfix s antivírusom<br />

clamav a amavisd-new. Urèite si však<br />

kadý debianista nájde svoju ob¾úbenú vlastnos.<br />

Azda <strong>na</strong>jvidite¾nejšia zme<strong>na</strong> je nový inštalátor.<br />

Ak sa chcete dozvedie, ako vyzerá, prípadne<br />

sa inštalácie nového Debianu trošku bojíte,<br />

nájdete tu návod krok za krokom aj so screenshotmi:<br />

http://<strong>www</strong>.linuxbeta.com/slideshows/<br />

slideshow.php?release=59&slide=1<br />

Pri distribúciách ešte ostaneme. Novinkou je<br />

release candidate 2 distribúcie Yellow Dog Linux<br />

4.0. Ide o distribúciu urèenú špeciálne pre poèítaèe<br />

s procesorom PowerPC. Medzi základné novinky<br />

patrí podpora procesora G5. Yellow Dog<br />

Linux je moderná distribúcia, zaloená <strong>na</strong> Fedora<br />

Core 2 a <strong>na</strong> updatovanie pouívajúca apt.<br />

Na PowerPC od firmy Apple stále chýba podpora<br />

niektorých dôleitých komponentov, ako <strong>na</strong>príklad<br />

podpora 802.11g kariet Airport Express. Na<br />

druhej strane je <strong>na</strong> tomto hardvéri Linux výrazne<br />

rýchlejší ako originálny Mac OS X. S procesormi<br />

PowerPC súvisí aj ïalšia novinka – nová<br />

verzia emulátora PearPC. Ide o emulátor procesora<br />

PowerPC, ktorý umoòuje <strong>na</strong> inej architektúre<br />

spusti operaèný systém urèený pre procesor<br />

PowerPC (<strong>na</strong>príklad Mac OS X alebo práve<br />

spomí<strong>na</strong>ný Yellow Dog Linux). PearPC môete<br />

stiahnu z adresy http://pearpc.sourceforge.net/.<br />

Projekt Mozilla uvo¾nil balík Mozilla SunBird<br />

0.2. Je to kalendárová aplikácia, ktorú mono doinštalova<br />

buï do Firefoxu, alebo ve¾kej Mozilly,<br />

prípadne <strong>na</strong>inštalova samostatne. Viac informácií<br />

o SunBirde nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.mozilla.<br />

org/projects/calendar/index.html.<br />

L I N U X W A R E<br />

Vyšla nová verzia desktopového prostredia<br />

KDE s èíslom 3.3 (http://<strong>www</strong>.kde.org/announcements/<br />

announce-3.3.php). Hlavné zameranie tejto verzie<br />

je <strong>na</strong> integráciu aplikácií PIM (vïaka novej<br />

aplikácii Kontact), výrazne bol prerobený e-mailový<br />

klient a podstatné je aj zvýšenie rýchlosti.<br />

Kontact vïaka novému groupware riešeniu Kolab<br />

umoòuje aj prácu v skupinách (zdie¾ané<br />

kalendáre, úlohy a podobne). Okrem Kolab servera<br />

podporuje aj riešenia od SuSE, balík<br />

eGroupWare a èiastoène aj Exchange server. Nie<br />

je to však všetko, èo nové KDE dokáe. Na stránke<br />

http://dot.kde.org/1092253495 nájdete rozhovor<br />

s Waldom Bastianom, ktorý spravuje architektúru<br />

Kioski, ktorá umoòuje obmedzi niektoré<br />

vlastnosti KDE a je tak vhodná pre internetové<br />

kaviarne a kiosky.<br />

Pre pouívate¾ov GNOME a priaznivcov live<br />

distribúcií bude urèite príjemnou novinkou<br />

nová verzia live distribúcie GNOPPIX. Verzia 0.8<br />

obsahuje kernel 2.6.7 a GNOME 2.6. Novinkou je<br />

aj GNOPPIX Installer, ktorý vám umoní <strong>na</strong>inštalova<br />

GNOPPIX <strong>na</strong> disk a pouíva ho ako reálny<br />

systém (teda nie z CD). GNOPPIX takisto obsahuje<br />

vývojové nástroje pre Mono, take je automaticky<br />

moné spúša aplikácie Mono. GNOP-<br />

PIX môete stiahnu z http://<strong>www</strong>.gnoppix.org/.<br />

Oslovil ma ešte jeden zaujímavý projekt. Ide o<br />

framework <strong>na</strong> písanie exploitov Metasploit (http://<br />

metasploit.com/). Umoòuje kombinova rôzne<br />

exploitové kódy a shellcody a je multiplatformový.<br />

Jedným z ve¾mi zaujímavých shellcodov pre<br />

Windows XP je VNC server. Metasploit mono poui<br />

<strong>na</strong> ukáku „nezabezpeèenia“ siete vo firmách.<br />

Shell s administrátorským prístupom je síce<br />

pekný, ale poèítaèovo menej zdatného èloveka<br />

asi presvedèí viac, ak mu cez sie pohnete kurzorom<br />

myši a spustíte nejakú aplikáciu. Metasploit<br />

project má zatia¾ pomerne málo exploitov, je však<br />

<strong>na</strong>ozaj multiplatformový a útoèi sa dá okrem systémov<br />

Windows aj <strong>na</strong> linuxové a ostatné systémy.<br />

Metasploit framework bol prezentovaný aj <strong>na</strong><br />

konferencii Defcon, prednáška mala názov Hackovanie<br />

ako vo filmoch. Myslím, e <strong>na</strong> presne takú<br />

demonštráciu hackovania je tento projekt viac<br />

ne vhodný.<br />

Prajem príjemný zvyšok mesiaca. Juraj Bednár<br />

Bezpeènostná diera v obrazovom<br />

formáte PNG<br />

Americký bezpeènostný expert Chris Evans zistil,<br />

e obrázok vo formáte PNG (Portable Network Graphics)<br />

mono zneui <strong>na</strong> útok proti systému. Súvisí<br />

to s kninicou libpng, v ktorej existuje nieko¾ko<br />

zo zranite¾ných miest, z nich <strong>na</strong>jzávanejšiu<br />

môe vzdialený útoèník zneui <strong>na</strong> spustenie ¾ubovo¾ného<br />

kódu. Špeciálne upravené grafické súbory<br />

PNG vyvolajú preteèenie zásobníka (Buffer<br />

Overflow) a bezpeènostnú dieru potom mono vyui<br />

<strong>na</strong> preniknutie do poèítaèa. Pouívanie obrázkov<br />

typu PNG nie je bezpeèné tak v operaènom<br />

systéme Microsoft Windows, ako ani v Apple OS X<br />

(update u problém odstránil) a Linux. Upravené<br />

obrázky PNG sa môu šíri elektronickou poštou<br />

alebo prienik sa uskutoèní pri návšteve upravenej<br />

internetovej stránky po kliknutí <strong>na</strong> obrázok. Bezpeènostná<br />

medzera je ohodnotená ako mimoriadne<br />

kritická. Na stránke http://<strong>www</strong>.us-cert.gov/cas/t<br />

echalerts/TA04-217A.html sú podrobne vysvetlené<br />

jednotlivé bezpeènostné riziká.<br />

Za nájdenie chyby v Mozille<br />

môete zarobi nemalé peniaze<br />

Mozilla Foundation, hlavný zastrešovate¾ projektu<br />

Mozilla, priniesol svetu novinku – Mozilla<br />

Security Bug Bounty Program. Jednoducho a výstine<br />

povedané – kto objaví závanú alebo kritickú<br />

chybu v produktoch Mozilla, dostane <strong>na</strong><br />

svoj úèet 500 amerických dolárov. Predstavitelia<br />

spoloènosti tak dúfajú v rýchlejšie odha¾ovanie<br />

nových chýb, keïe by takto mali by pouívatelia<br />

viac motivovaní. Prezident Mozilla Foundation<br />

ïalej uviedol, e suma 500 USD za nájdenú<br />

kritickú chybu je základná sadzba, ktorá sa bude<br />

èasom zvyšova, maximálne však <strong>na</strong> úroveò<br />

5000 dolárov.<br />

9/2004 PC REVUE 137

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky SERVER / 13. èas<br />

V predošlej èasti sme sa <strong>na</strong>uèili pripoji a ovláda<br />

CD-RW mechaniku a <strong>na</strong>uèili sme sa postup, ako <strong>na</strong><br />

CD-R alebo CD-RW médium prenies vybrané súbory.<br />

Verím, e mnohí z nás si vytvorili konkrétne<br />

skripty <strong>na</strong> zautomatizovanie èinnosti archivácie<br />

dát. Ve¾a z vás iada, aby sme sa <strong>na</strong>uèili pod Linuxom<br />

sprevádzkova rôzne zariadenia, <strong>na</strong>pr. zvukovú<br />

kartu, wi-fi kartu, grafickú alebo televíznu<br />

kartu èi prida ïalší pevný disk. Keïe je to dôleitá<br />

téma, budeme sa týmto zariadeniam postupne venova.<br />

VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRI<br />

SPREVÁDZKOVANÍ ZARIADENÍ<br />

Tak ako pod inými operaènými systémami aj pod<br />

Linuxom existujú urèité všeobecné zásady pri tejto<br />

èinnosti. Môeme si ich rozdeli <strong>na</strong>:<br />

fyzická montá zariadenia<br />

kompilácia príslušného ovládaèa a jeho zavedenie<br />

do pamäte<br />

<strong>na</strong>stavenie konkrétnych parametrov zariadenia<br />

Tieto všeobecné postupy sa èiastoène líšia v závislosti<br />

od druhu zariadenia, ale podstata je rov<strong>na</strong>ká.<br />

Najlepšie bude, ak si to ukáeme <strong>na</strong> konkrétnom<br />

príklade. Vyberieme si sprevádzkovanie wi-fi<br />

karty, konkrétne typu XI-626 od firmy ZCOMAX<br />

(obr. è. 1).<br />

OPIS KARTY<br />

Uvedená wi-fi karta patrí medzi <strong>na</strong>job¾úbenejšie<br />

zariadenia v bezdrôtových sieach, pouívaných<br />

pod Linuxom. Je to vïaka výbornej podpore èipovej<br />

súpravy danej karty. Je to èipová súprava Intersil<br />

Prism a s òou ve¾mi dobre komunikuje ovládaè<br />

s názvom hostap.<br />

Táto karta síce patrí medzi tie drahšie, ale má<br />

jednu obrovskú výhodu – dokáe softvérovo pracova<br />

vo viacerých módoch vrátane prístupového bodu<br />

– access pointu. Preto staèí jed<strong>na</strong> takáto karta v<br />

linuxovom serveri a zo servera sa stáva prístupový<br />

bod. Vtedy nemusíme kupova drahé externé<br />

zariadenie. Zároveò dokáe pod Linuxom (pod MS<br />

Windows nie!!!) softvérovo ovláda svoj vysielací<br />

výkon. Kto ije v oblasti, kde to je v éteri preplnené,<br />

vie, o èom hovorím. Vzájomné rozumné regulovanie<br />

výkonu je nielen povinné, ale aj prispeje k vzájomnému<br />

nerušeniu okolitých podobných zariadení.<br />

WI−FI SIE<br />

O podstate wi-fi sietí sme písali u nieko¾kokrát,<br />

podrobnejšie v 10. èasti seriálu Linux prakticky ako<br />

desktop, keï sme sprevádzkovali wi-fi kartu v desktope<br />

pomocou grafických utilít. My si tieto z<strong>na</strong>losti<br />

rozšírime o tie, ktoré potrebujeme z poh¾adu servera.<br />

FYZICKÁ MONTÁ ZARIADENIA<br />

Pri kadom interne pridávanom zariadení do<br />

¾ubovo¾ného operaèného systému je potrebný<br />

zásah do útrob poèítaèa. To vyaduje urèitú opatrnos<br />

a dôslednos.<br />

V prvom rade nikdy nepridávame iadne zariadenie<br />

za behu poèítaèa! Nielene je tu nebezpeèenstvo<br />

ohrozenia ivota pri zásahu elektrickým<br />

prúdom, ale s ve¾kou pravdepodobnosou dôjde<br />

k poškodeniu nielen vkladaného zariadenia, v <strong>na</strong>šom<br />

prípade wi-fi karty, ale aj k poškodeniu základnej<br />

dosky poèítaèa.<br />

Pri montái poloíme dôraz <strong>na</strong> riadne zasunutie<br />

noového konektora (to sú tie pozlátené kontakty)<br />

do slotu PCI <strong>na</strong> základnej doske poèítaèa (niektoré<br />

karty majú tendenciu sa trochu vzpiera, menšie<br />

násilie nie je <strong>na</strong> škodu veci).<br />

Po zasadení prichytíme skrutkou plechový<br />

driak o skrinku poèítaèa, èím sa vyhneme samovo¾nému<br />

vysunutiu konektora zo slotu. Nakoniec<br />

<strong>na</strong>skrutkujeme dodávanú anténu.<br />

Pozor!<br />

! Ide o rádiové (vysielacie) zariadenie, take<br />

opomenutie <strong>na</strong>montovania antény môe vies k poškodeniu<br />

koncového stupòa wi-fi karty!<br />

KOMPILÁCIA PRÍSLUŠNÉHO<br />

OVLÁDAÈA<br />

Ak sa príslušný ovládaè ne<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> sprievodnej<br />

diskete alebo cédeèku, musíme si ho stiahnu z internetu.<br />

Je dobré skontrolova si <strong>na</strong> internete, èi sa<br />

k nášmu zariadeniu ne<strong>na</strong>chádza ovládaè v novšej<br />

verzii, ako je <strong>na</strong> diskete èi CD disku. Prax potvrdzuje,<br />

e to tak spravidla <strong>na</strong>ozaj býva. Novší ovládaè<br />

odstraòuje nedostatky predchádzajúcich verzií<br />

(alebo aspoò by mal, nie?).<br />

Vieme, e vhodný ovládaè pre <strong>na</strong>šu wi-fi kartu<br />

sa volá hostap a ten si stiahneme z adresy http://<br />

hostap.epitest.fi/releases/ alebo zlepšený od p. Šimandla<br />

z Èiech <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.simandl.cz/stranky/<br />

linux/xi626/soubory/hostap_cvs_030220_200_01.tar.gz<br />

Aby sme mohli ovládaè hostap pouíva, potrebujeme<br />

ma v systéme ešte tieto veci:<br />

jadro Linuxu s podporou Wireless Extensions<br />

konfiguraèné nástroje z balíka Wireless Tools<br />

JADRO S PODPOROU WIRELESS<br />

EXTENSIONS<br />

Ovládanie wi-fi kariet je v jadre riešené pomocou<br />

definovania súboru parametrov, ktoré sa <strong>na</strong>zývajú<br />

Wireless Extensions. V súèasnosti má u kadé jadro<br />

podporu Wireless Extensions v sebe zapnutú<br />

a skompilovanú. (V prípade, e by tak nebolo,<br />

musíme jadro opatchova (zapláta) a znovu skompilova.<br />

Predpokladajme, e pouívame jadro verzie<br />

2.4.x, kde sa <strong>na</strong>chádzajú WE vo verzii 15, preto<br />

sa nebudeme teraz zaobera tým, ako WE v jadre<br />

aktivova.)<br />

1<br />

KONFIGURAÈNÉ NÁSTROJE<br />

Z BALÍKA WIRELESS TOOLS<br />

Wireless Tools sú nástroje <strong>na</strong> konfigurovanie parametrov<br />

wi-fi kariet a wi-fi spojenia. Wireless Tools<br />

nájdeme <strong>na</strong> adrese http://pcmcia-cs.sourceforge.net/<br />

ftp/contrib/ vo verzii 26. Je však ve¾mi pravdepodobné,<br />

e sa v <strong>na</strong>šej distribúcii u <strong>na</strong>chádzajú<br />

spolu s Wireless Extensions. Èi je to skutoène tak,<br />

to si overíme príkazom:<br />

[root@rubin net] # iwconfig −version<br />

Na obrazovke sa objaví výpis è. 2:<br />

iwconfig Version 26<br />

Compatible with Wireless Extension v16<br />

or earlier,<br />

Currently compiled with Wireless<br />

Extension v15.<br />

2<br />

Z výpisu sme zistili, e v systéme máme <strong>na</strong>inštalované<br />

Wireless Tools verzie 26 a Wireless Extensions<br />

verzie 15. Teraz pristúpime ku kompilácii<br />

ovládaèa hostap.<br />

KOMPILÁCIA OVLÁDAÈA<br />

Stiahnutý ovládaè, <strong>na</strong>pr. hostap_cvs_030220_200<br />

_01.tar.gz uloíme do pomocného adresára, nech je<br />

to <strong>na</strong>pr. /install. Skomprimovaný ovládaè rozbalíme<br />

pomocou príkazu tar alebo vyuijeme dobrého pomocníka<br />

Midnight Commander. V uvedenom adresári<br />

vyh¾adáme súbor Makefile. Vo vhodnom editore<br />

(<strong>na</strong>pr. vi alebo zase pouijeme mc) editujeme<br />

tento súbor.<br />

Vyh¾adáme riadok KERNEL_PATH. Upravíme cestu<br />

k zdrojovým kódom jadra nášho systému, <strong>na</strong>pr.:<br />

KERNEL_PATH=/usr/src/linux−2.4<br />

Súbor po editovaní uloíme. V danom adresári<br />

spustíme príkaz:<br />

[root@rubin install] # make pci<br />

Tento príkaz skompiluje zdrojové kódy a vytvorí<br />

hlavný súbor hostap_pci.o a pomocné súbory<br />

hostap.o, hostap_crypt.o a hostap_crypt_wep.o. Potom<br />

zadáme príkaz<br />

[root@rubin net] # make install_pci<br />

Tento príkaz uloí uvedené súbory do príslušného<br />

adresára v adresárovej štruktúre, kde má operaèný<br />

systém uloené ovládaèe jednotlivých zariadení.<br />

V prípade distribúcie Fedora Core 1 je to adresár<br />

/lib/modules/2.4-22-1.2115.nptl/net/.<br />

ZAVEDENIE OVLÁDAÈA DO PAMÄTE<br />

My u vieme, èo je to ovládaè a e ho môeme zavies<br />

do pamäte príkazom<br />

[root@rubin net] # modprobe hostap_pci<br />

Ak príkaz nevyhlásil iadnu chybu, môeme príkazom<br />

[root@rubin net] # lsmod|grep hostap<br />

overi, e sa príslušné ovládaèe <strong>na</strong>chádzajú v operaènej<br />

pamäti – výpis è. 3:<br />

hostap_pci 42076 0 (unused)<br />

hostap 71652 0 [hostap_pci]<br />

hostap_crypt 2768 0 [hostap]<br />

Ak chceme moduly z pamäte odstráni, pouijeme<br />

príkaz<br />

3<br />

138 PC REVUE 9/2004

L I N U X W A R E<br />

[root@rubin net] # rmmod −r hostap_pci<br />

<br />

Poznámka:<br />

Mnohí mi v mailoch právom vytýkate, e sa<br />

pri niektorých príkazoch pozastavujem a vysvet¾ujem<br />

ich opakovane dopodrob<strong>na</strong>, aj keï u raz boli vysvetlené.<br />

Druhí mi zase píšete, èo je to za príkaz, <strong>na</strong>príklad<br />

lsmod alebo grep. Upozoròujem, e je to látka, ktorú<br />

sme u preberali, nemôem sa donekoneè<strong>na</strong> zaobera<br />

vysvet¾ovaním u raz vysvetlených vecí. Preto vás<br />

dôrazne a vo vašom záujme iadam, aby ste sa uèili<br />

priebene, a ak nieèo zabudnete, aby ste si to samostatne<br />

doštudovali. Ani v škole uèitelia nestrpia nez<strong>na</strong>losti<br />

preberanej látky [preto verím, e viete, èo<br />

lsmod|grep z<strong>na</strong>mená!!!]!<br />

Pri zavedení ovládaèa do pamäte sa zariadeniu pridelí<br />

názov wlanX, teda ak máme iba jednu kartu,<br />

bude to wlan0. Ovládaè by sme v pamäti mali, teraz<br />

<strong>na</strong>stavíme parametre zariadenia.<br />

NASTAVENIE PARAMETROV<br />

ZARIADENIA<br />

Na <strong>na</strong>stavenie konkrétnych parametrov wi-fi karty<br />

slúia práve Wireless Extensions a Wireless Tools<br />

a nám u dobre známy príkaz ifconfig.<br />

Èo vlastne potrebujeme <strong>na</strong>stavova? Musíme si<br />

uvedomi, e wi-fi karta sa správa ako klasická sie-<br />

ová karta, len <strong>na</strong>miesto drôtov pouíva rádiový<br />

prenos. Preto potrebuje <strong>na</strong>stavi tak sieové, ako aj<br />

rádiové parametre.<br />

Medzi sieové parametre patrí:<br />

názov zariadenia<br />

adresa IP a maska<br />

Medzi základné rádiové parametre patrí:<br />

mode – mód, v ktorom zariadenie pracuje<br />

ESSID – oz<strong>na</strong>èenie siete<br />

rate – rýchlos prenosu<br />

channel – prenosový kanál<br />

key – šifrovanie a jeho k¾úè<br />

txpower – vysielací výkon (ak jeho reguláciu<br />

karta podporuje)<br />

Sieové parametre <strong>na</strong>stavujeme príkazom ifconfig,<br />

rádiové parametre budeme <strong>na</strong>stavova utilitou<br />

z Wireless Tools, ktorá je ve¾mi podobná príkazu<br />

ifconfig, ale slúi pre wi-fi zariadenia. Nazýva sa<br />

iwconfig.<br />

Príkaz iwconfig má mnoho parametrov, ktorými<br />

sa dané zariadenie konfiguruje. Nebudeme ich teraz<br />

prebera všetky, ukáeme si tie <strong>na</strong>jdôleitejšie<br />

v <strong>na</strong>šom praktickom príklade. Ostatné si doštudujte<br />

z manuálových stránok.<br />

PRAKTICKÝ PRÍKLAD<br />

Predpokladajme, e máme v <strong>na</strong>šom linuxovom serveri<br />

<strong>na</strong>montovanú spomí<strong>na</strong>nú wi-fi kartu.<br />

Najprv zavedieme ovládaè do pamäte:<br />

[root@rubin net] # modprobe hostap_pci<br />

Vieme, e dostane názov wlan0. Aby sme ho mohli<br />

konfigurova, <strong>na</strong>jprv musíme toto zariadenie „<strong>na</strong>štartova“:<br />

[root@rubin net] # ifconfig wlan0 up<br />

Chceme, aby táto karta fungovala ako prístupový<br />

bod (access point), take mód zariadenia bude master:<br />

[root@rubin net] # iwconfig wlan0 mode master<br />

Adresa IP tejto karty bude 192.168.100.1 a maska<br />

255.255.255.0:<br />

[root@rubin net] # ifconfig wlan0 inet<br />

192.168.100.1 netmask 255.255.255.0<br />

Teraz <strong>na</strong>stavíme oz<strong>na</strong>èenie siete (ESSID), ktorým sa<br />

bude <strong>na</strong>ša sie prezentova v éteri:<br />

[root@rubin net] # iwconfig wlan0 essid "skuska"<br />

A <strong>na</strong>koniec <strong>na</strong>stavíme vysielací výkon:<br />

[root@rubin net] # ifconfig wlan0 txpower 1<br />

Ak ostatné parametre ne<strong>na</strong>stavíme, pouijú sa defaultné<br />

<strong>na</strong>stavenia.<br />

Èi je karta <strong>na</strong>ozaj riadne <strong>na</strong>stavená pod¾a <strong>na</strong>šich<br />

poiadaviek, to si overíme u spomenutými príkazmi.<br />

Rádiové parametre overíme príkazom<br />

[root@rubin net] # iwconfig wlan0<br />

Na obrazovke poèítaèa by sa mal <strong>na</strong>chádza text<br />

wlan0<br />

4<br />

wlan0<br />

5<br />

IEEE 802.11b ESSID:"skuska"<br />

Mode:Master Frequency:2.422GHz Access Point: 00:60:B3:6D:8D:89<br />

Bit Rate:11Mb/s Tx−Power=1 dBm Sensitivity=1/3<br />

Retry min limit:8 RTS thr:off Fragment thr:off<br />

Encryption key:off<br />

Power Ma<strong>na</strong>gement:off<br />

Link Quality:0 Sig<strong>na</strong>l level:0 Noise level:0<br />

Rx invalid nwid:0 Rx invalid crypt:0 Rx invalid frag:0<br />

Tx excessive retries:0 Invalid misc:2 Missed beacon:0<br />

Link encap:Ethernet HWaddr 00:60:B3:6D:8D:89<br />

inet addr:192.168.100.1 Bcast:192.168.100.255 Mask:255.255.255.0<br />

UP BROADCAST RUNNING MULTICAST MTU:1500 Metric:1<br />

RX packets:0 errors:0 dropped:0 overruns:0 frame:0<br />

TX packets:0 errors:0 dropped:0 overruns:0 carrier:0<br />

collisions:0 txqueuelen:1000<br />

RX bytes:0 (0.0 b) TX bytes:0 (0.0 b)<br />

Interrupt:10 Memory:e09f2000−e09f3000<br />

podobný tomu <strong>na</strong> výpise è. 4. Sieové<br />

parametre overíme príkazom:<br />

[root@rubin net] # ifconfig wlan0<br />

Na obrazovke poèítaèa by sa mal <strong>na</strong>chádza<br />

text podobný tomu <strong>na</strong> výpise<br />

è. 5.<br />

ŠTARTOVACIE SKRIPTY<br />

My u sme skúsení serveristi a vieme,<br />

e postupné zadávanie týchto príkazov<br />

priamo z konzoly nie je to pravé<br />

orechové. Vhodnejšie je urobi si nejaký<br />

skript, v ktorom budú tieto príkazy<br />

sústredené <strong>na</strong> jednom mieste. Tento<br />

skript potom môeme spúša jednoduchým<br />

volaním z konzoly alebo ho<br />

spustíme z niektorého zo štartovacích<br />

skriptov. Ale ani to nie je úplne ono!<br />

Spomeòme si <strong>na</strong> tému, kde sme si<br />

vysvet¾ovali, ako Linux štartuje. Povedali<br />

sme si nieèo o úrovniach behu a o<br />

príslušných skriptoch v nich, ovládaní<br />

rôznych sluieb a podobne.<br />

Veï sprevádzkovanie wi-fi <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

serveri je v podstate sluba, nie? Tak<br />

preèo to celé nezautomatizova?<br />

Na výpise è. 6 je obsah vzorového<br />

skriptu sluby z názvom wifi, ktorý pomocou<br />

príkazu chkconfig zavedieme do<br />

príslušných adresárov.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní môeme túto slubu ovláda<br />

pomocou príkazov<br />

[root@rubin net] # service wifi start|stop|restart<br />

Zároveò je táto sluba automaticky aktivovaná pri<br />

štarte systému (odporúèam vráti sa k èastiam<br />

o slubách a manipulácii s nimi!).<br />

INÁ ÈIPOVÁ SÚPRAVA – INÝ<br />

OVLÁDAÈ<br />

Uvedený príklad je <strong>na</strong>ozaj funkèný. Úspešne ho<br />

pouívam dennodenne. Ovládaè hostap môeme<br />

poui aj pre wi-fi kartu od iného výrobcu. Podmienkou<br />

je rov<strong>na</strong>ká èipová súprava Intersil Prism.<br />

V prípade, e budeme chcie poui inú wi-fi kartu<br />

s inou èipovou súpravou, nemôeme poui ovládaè<br />

hostap.<br />

V poslednom èase sa objavili ve¾mi lacné wi-fi<br />

karty s èipovou súpravou RTL8180. Staèí si stiahnu<br />

zdrojové kódy z internetu, preèíta súbory READ-<br />

ME a INSTALL a dodra<br />

predpísaný postup.<br />

V nich sa budú <strong>na</strong>chádza<br />

opisy <strong>na</strong> preklad<br />

ovládaèa zo zdrojových<br />

kódov. Ostatné tu opísané<br />

èasti, ako je <strong>na</strong>stavovanie<br />

parametrov daného<br />

zariadenia, môeme<br />

vyui aj pri iných èipových<br />

súpravách. Tak<br />

nech nám to v éteri pekne<br />

sviští!<br />

Miroslav Oravec<br />

#!/bin/bash<br />

#<br />

# chkconfig: 35 13 86<br />

# description: Spustanie wifi <strong>na</strong> XI−626 wlan0<br />

#<br />

# mior 02/2004<br />

# source function library<br />

. /etc/rc.d/init.d/functions<br />

RETVAL=0<br />

case "$1" in<br />

start)<br />

echo −n "Startovanie wifi: "<br />

modprobe hostap_pci<br />

ifconfig wlan0 up<br />

iwconfig wlan0 mode master<br />

ifconfig wlan0 inet 192.168.100.1 netmask 255.255.255.0<br />

iwconfig wlan0 essid "skuska"<br />

iwconfig wlan0 txpower 1<br />

RETVAL=$?<br />

[ $RETVAL −eq 0 ] && touch /var/lock/subsys/wifi<br />

echo<br />

;;<br />

stop)<br />

echo −n "Vypi<strong>na</strong>nie wifi: "<br />

ifconfig wlan0 down<br />

rmmod −r hostap_pci<br />

RETVAL=$?<br />

[ $RETVAL −eq 0 ] && rm −f /var/lock/subsys/wifi<br />

echo<br />

;;<br />

restart)<br />

$0 stop<br />

$0 start<br />

RETVAL=$?<br />

;;<br />

*)<br />

echo "Pouzitie: wifi {start|stop|restart}"<br />

exit 1<br />

esac<br />

exit $RETVAL<br />

6<br />

9/2004 PC REVUE 139

L I N U X W A R E<br />

/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD IX.<br />

Inštalácia doplnkového softvéru<br />

Základná inštalácia operaèného systému FreeBSD<br />

obsahuje okrem jadra operaèného systému aj<br />

mnostvo systémových nástrojov a aplikácií <strong>na</strong><br />

monitorovanie a <strong>na</strong>stavovanie systému, konfiguráciu<br />

základných internetových sluieb (ssh, ftp,<br />

elektronická pošta), aktualizáciu operaèného systému<br />

a <strong>na</strong> inštalovanie doplnkových aplikácií.<br />

Hoci mono inštalova pouívate¾ské aplikácie u<br />

poèas inštalácie operaèného systému, nie je to<br />

<strong>na</strong>jlepšia vo¾ba. Najmä zaèiatoèníci majú tendenciu<br />

inštalova vo FreeBSD i v iných operaèných<br />

systémoch unixového typu ve¾ké mnostvo softvéru<br />

len preto, lebo si myslia, e ho raz budú pouíva,<br />

alebo preto, lebo o òom niekde èítali.<br />

Naproti tomu skúsení pouívatelia majú tendenciu<br />

inštalova iba minimálne mnostvo tých aplikácií,<br />

ktoré skutoène potrebujú. Najmä ak ide<br />

o poèítaè, ktorý slúi ako server s nieko¾kými slubami<br />

pre viacero pouívate¾ov, je dôleité, aby<br />

mal jeho administrátor doko<strong>na</strong>lý preh¾ad nielen<br />

o inštalovaných aplikáciách a beiacich slubách,<br />

ale aj o ich konfigurácii, <strong>na</strong>staveniach èi obmedzeniach.<br />

BALÍKY<br />

Balíky (angl. packages) sú vopred skompilované<br />

aplikácie pre konkrétnu verziu operaèného systému<br />

FreeBSD. Inštalácia doplnkového softvéru<br />

z pripravených balíkov je asi <strong>na</strong>jjednoduchší spôsob<br />

rozšírenia FreeBSD. Balíky sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong><br />

inštalaèných CD, prípadne sa pouívajú balíky<br />

z verejných ftp serverov. Balíky sú zvyèajne vo<br />

formáte .tgz, teda adresáre zbalené programom<br />

tar(1) a skomprimované programom gzip(1).<br />

V poslednom èase sa prechádza <strong>na</strong> balíky vo formáte<br />

.tbz, ktoré sú komprimované programom<br />

bzip2(1), ktorý dosahuje pri kompresii lepšie<br />

kompresné pomery ako program gzip(1). Všetky<br />

uvedené programy sú súèasou základnej inštalácie<br />

operaèného systému FreeBSD; <strong>na</strong>vyše k ich<br />

priamemu pouitiu sa pri inštalácii programov<br />

z balíkov pouívate¾ ani nedostane, pretoe dekompresiu<br />

a rozbalenie balíkov <strong>na</strong> patrièné miesta<br />

urobia za neho inštalaèné programy. Inštalaèné<br />

disky operaèného systému FreeBSD sú zhotovené<br />

tak, aby sa väèši<strong>na</strong> aplikácií dala <strong>na</strong>inštalova<br />

s pouitím jediného CD; pre obmedzenú kapacitu<br />

kompaktných diskov to však neplatí vdy a niektoré<br />

aplikácie sa <strong>na</strong> týchto CD ani ne<strong>na</strong>chádzajú<br />

a vdy ich treba inštalova z internetu.<br />

Ideálne sa doplnkový softvér v operaènom systéme<br />

FreeBSD inštaluje, ak je poèítaè, <strong>na</strong> ktorom sa<br />

táto inštalácia vykonáva, pripojený k internetu,<br />

odkia¾ mono balíky stiahnu. V takomto prípade<br />

nie je potrebné niè iné, iba vedie názov aplikácie,<br />

ktorá sa má inštalova. Ak sa má inštalova <strong>na</strong>príklad<br />

konzolový ICQ klient centericq(1), staèí sa prihlási<br />

ako pouívate¾ root a zada príkaz<br />

# pkg_add −r centericq<br />

Program pkg_add(1) sa pripojí k ftp serveru, stiahne<br />

balík programu centericq pre príslušnú verziu<br />

operaèného systému FreeBSD, rozbalí ho a <strong>na</strong>inštaluje.<br />

Ak balík závisí od iných aplikácií, ktoré sú <strong>na</strong><br />

jeho beh nevyhnutné, <strong>na</strong>inštalujú sa, samozrejme,<br />

aj tie.<br />

Ak <strong>na</strong> poèítaèi, kde sa inštalácia vykonáva, nie je<br />

k dispozícii pripojenie k internetu a nemono<br />

vyui automatické stiahnutie potrebného balíka aj<br />

všetkých závislostí, mono inštalova programy<br />

z inštalaèných CD operaèného systému FreeBSD<br />

alebo vlastne z akéhoko¾vek iného lokálneho zdroja.<br />

Rozdiel je iba v tom, e treba zada celé meno<br />

súboru balíka a inštalácia závislostí u nie je celkom<br />

priamoèiara: program pkg_add(1) h¾adá závislosti<br />

v aktuálnom adresári alebo v adresároch,<br />

ktoré sú uvedené v premennej prostredia PKG_<br />

PATH. Ak <strong>na</strong> týchto miestach nenájde potrebné<br />

balíky, ktoré treba inštalova ako závislosti, vyhlási<br />

chybu a balík ne<strong>na</strong>inštaluje.<br />

Informácie o tom, aké balíky sú v systéme inštalované,<br />

mono získa programom pkg_info(1) alebo<br />

pkg_version(1). Programy inštalované z balíkov<br />

sa dajú odinštalova programom pkg_delete(1).<br />

Uvedený opis je len krátkym <strong>na</strong>èrtnutím moností<br />

inštalácie doplnkového softvéru z balíkov. Podrobnejšie<br />

informácie sa mono dozvedie v manuálových<br />

stránkach uvedených programov.<br />

PORTY<br />

Systém portov nie pre zaèiatoèníkov ve¾mi príalivý.<br />

Kto však raz okúsi jeho výhody, nebude sa ho<br />

chcie v iadnom prípade vzda. Pomocou portov sa<br />

dajú doplnkové aplikácie v operaènom systéme<br />

FreeBSD inštalova presne pre potreby konkrétneho<br />

pouívate¾a. Základom tohto systému je tzv. strom<br />

portov, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v adresári /usr/ports/.<br />

V strome portov pre kadú aplikáciu, ktorú je moné<br />

z portov inštalova, sa <strong>na</strong>chádza adresár, ktorý obsahuje<br />

všetky potrebné informácie <strong>na</strong> poloautomatickú<br />

alebo automatickú inštaláciu danej aplikácie.<br />

Adresáre aplikácií sú rozdelené pod¾a urèenia programov<br />

do vyše šesdesiatich kategórií. V adresári<br />

kadej kategórie sa <strong>na</strong>chádzajú adresáre pre konkrétne<br />

aplikácie. V týchto adresároch je spravidla<br />

nieko¾ko súborov a niekedy aj adresáre:<br />

% pwd<br />

/usr/ports/net/centericq<br />

%ls −lhF<br />

total 8<br />

−rw−r−−r−− 1 root wheel 106B 28 mar 13:04 distinfo<br />

drwxr−xr−x 2 root wheel 512B 6 jún 15:55 files/<br />

−rw−r−−r−− 1 root wheel 2K 12 apr 07:39 Makefile<br />

−rw−r−−r−− 1 root wheel 844B 28 mar 13:04 pkg−descr<br />

−rw−r−−r−− 1 root wheel 1K 12 apr 07:39 pkg−plist<br />

Súbor distinfo obsahuje informácie o kontrolných<br />

súètoch súborov so zbalenými zdrojovými kódmi<br />

aplikácie, ktoré sa pred inštaláciou stiahnu z internetu,<br />

a niekedy aj informácie o ve¾kosti týchto súborov.<br />

V súbore pkg-descr je krátky opis programu,<br />

ktorý je zvyèajne doplnený o adresu URL, kde sa<br />

mono o danom programe dozvedie viac, alebo<br />

aspoò o e-mailovú adresu èloveka, ktorý má vývoj<br />

programu <strong>na</strong> starosti. Súbor pkg-plist obsahuje<br />

zoz<strong>na</strong>m všetkých súborov, ktoré sa v systéme vytvoria<br />

pri inštalácii daného programu; vïaka tomuto<br />

zoz<strong>na</strong>mu je neskôr moné program bez zvyšku<br />

odinštalova (èo v niektorých iných operaèných systémoch<br />

vôbec nie je samozrejmé). V adresári files sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú súbory, ktoré sú špecifické pre inštaláciu<br />

daného programu <strong>na</strong> operaènom systéme<br />

FreeBSD; zvyèajne sú to patche, ktoré treba aplikova<br />

<strong>na</strong> zdrojové kódy programu, aby ho bolo moné<br />

<strong>na</strong> FreeBSD preloi, ale môu sa tu <strong>na</strong>chádza aj<br />

rôzne iné súbory, ako konfiguraèné skripty, dokumentácia<br />

špecifická pre inštaláciu <strong>na</strong> FreeBSD a pod.<br />

Napokon je tu súbor Makefile, v ktorom je definovaný<br />

celý proces stiahnutia, extrakcie, patchovania,<br />

kompilácie a inštalácie daného programu.<br />

Pozorný èitate¾ si urèite všimol, e zatia¾ sme sa<br />

nezmienili o tom, kde sa <strong>na</strong>chádza samotná aplikácia,<br />

ktorá sa má inštalova. Pravda je taká, e tá sa<br />

tu zatia¾ ne<strong>na</strong>chádza. Inštaláciu programov z portov<br />

mono poui iba vtedy, zjednodušene povedané,<br />

ak má daný poèítaè k dispozícii prístup <strong>na</strong> internet.<br />

Princíp inštalácie doplnkových aplikácií zo<br />

systému portov je v tom, e po zadaní príkazu <strong>na</strong><br />

inštaláciu sa balík s jej zdrojovými kódmi stiahne<br />

z internetu, overí sa integrita archívu, ten sa rozbalí,<br />

<strong>na</strong> zdrojové kódy sa aplikujú patche špecifické<br />

pre operaèný systém FreeBSD, tie sa skompilujú<br />

a <strong>na</strong>inštalujú. Ak má daná aplikácia nejaké závislosti,<br />

rov<strong>na</strong>kým spôsobom sa <strong>na</strong>inštalujú <strong>na</strong>jskôr<br />

tie. Všetky uvedené èinnosti riadi program<br />

make(1), ktorý informácie pre svoju èinnos èerpá<br />

práve zo spomí<strong>na</strong>ného súboru Makefile.<br />

Pre kadú aplikáciu existuje nieko¾ko cie¾ov programu<br />

make(1), ktoré sa zvyèajne priamo pouívate¾om<br />

nevykonávajú, ale je dobré aspoò o nich vedie.<br />

Zvyèajne sa samostatne vykonávajú iba ciele<br />

install a clean, niekedy ešte build a distclean. Zo<br />

všetkých cie¾ov stoja za zmienku <strong>na</strong>sledujúce:<br />

fetch – stiahne všetky súbory potrebné <strong>na</strong> inštaláciu<br />

danej aplikácie a umiestni ich do adresára<br />

/usr/ ports/distfiles/.<br />

checksum – skontroluje kontrolné súèty<br />

stiahnutých súborov. Definovanie premennej prostredia<br />

NO_CHECKSUM zabráni tejto kontrole, ale<br />

<strong>na</strong> to je dôvod len ve¾mi zriedkavo. Ak nesúhlasí<br />

kontrolný súèet balíka, môe to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e<br />

došlo ku chybe poèas jeho sahovania, ale aj to, e<br />

ide o podvrh, a nie o pôvodný balík.<br />

depends – inštaluje (alebo len skompiluje, ak<br />

je poadovaná len kompilácia) všetky závislosti<br />

inštalovanej aplikácie. Vyko<strong>na</strong>niu tohto cie¾a sa dá<br />

zabráni definovaním premennej prostredia<br />

NO_DEPENDS.<br />

extract – rozbalí stiahnuté súbory do podadresára<br />

s názvom work/, ktorý sa vytvorí v adresári<br />

inštalovanej aplikácie v strome portov.<br />

patch – aplikuje patche špecifické pre operaèný<br />

systém FreeBSD <strong>na</strong> rozbalené zdrojové kódy.<br />

Práve pre patchovanie je potrebné vedie o jednotlivých<br />

cie¾och, ktorými mono spúša jednotlivé<br />

etapy inštalácie programu krok po kroku. V prípade<br />

potreby aplikovania vlastných patchov <strong>na</strong> zdrojové<br />

kódy nejakej aplikácie treba <strong>na</strong>jskôr aplikova<br />

štandardné patche príkazom make patch a a potom<br />

urobi vlastné zásahy do zdrojových kódov.<br />

configure – konfiguruje aplikáciu pred kompiláciou.<br />

build – skompiluje aplikáciu, ale neinštaluje<br />

ju do systému.<br />

install – inštaluje aplikáciu. Toto je cie¾, ktorým<br />

sa zvyèajne spúša inštalácia programov v strome<br />

portov.<br />

140 PC REVUE 9/2004

L I N U X W A R E<br />

clean – vymae všetky súbory, ktoré boli doèasne vytvorené<br />

poèas inštalácie danej aplikácie. Rov<strong>na</strong>ko vymae aj doèasné<br />

súbory v adresároch aplikácií, ktoré sú uvedené ako závislosti<br />

pre inštalovanú aplikáciu. Príkaz make clean je dobré<br />

spusti aj pred inštaláciou aplikácie zo systému portov. Trvá<br />

iba nieko¾ko sekúnd, niè vlastne neurobí, ale z jeho výpisu sa<br />

mono dozvedie, od ktorých aplikácií závisí aplikácia, ktorá<br />

sa ide inštalova, t. j. ktoré aplikácie budú spolu s touto aplikáciou<br />

inštalované – ak, pravda, u inštalované nie sú.<br />

distclean – vymae stiahnuté balíky zdrojových kódov<br />

danej aplikácie v adresári /usr/ports/ distfiles/ a následne<br />

volá cie¾ clean. Na rozdiel od cie¾a clean však cie¾ distclean<br />

nikdy nemae balíky zdrojových kódov aplikácií, ktoré boli<br />

inštalované alebo kompilované ako závislosti inštalovanej<br />

aplikácie.<br />

deinstall – odinštaluje aplikáciu, ktorá bola predtým zo<br />

systému portov <strong>na</strong>inštalovaná. Je to príkaz podobný príkazu<br />

pkg_delete(1).<br />

Na tomto mieste treba upozorni <strong>na</strong> dôleitý fakt, e operaèný<br />

systém FreeBSD udriava iba jedinú databázu inštalovaných<br />

aplikácií bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi boli inštalované zo systému<br />

portov alebo z vopred pripravených balíkov. Preto<br />

mono aplikáciu inštalovanú zo systému portov príkazom<br />

make install odinštalova príkazom pkg_delete(1), ktorý je<br />

urèený <strong>na</strong> správu balíkov. Spravidla by sa však mali inštalované<br />

aplikácie odinštalova rov<strong>na</strong>kým mechanizmom, akým<br />

boli inštalované. Takisto aj príkaz pkg_info(1) vypíše informácie<br />

o všetkých aplikáciách: o tých, ktoré boli inštalované z<br />

balíkov, aj o tých, ktoré boli kompilované zo systému portov.<br />

package – ak daná aplikácia nie je <strong>na</strong>inštalovaná, <strong>na</strong>inštaluje<br />

ju a vyrobí balík tejto aplikácie, ktorý mono neskôr<br />

inštalova príkazom pkg_add.<br />

package-recursive – vyrobí balík tejto aplikácie rov<strong>na</strong>ko<br />

ako predchádzajúci cie¾, ale zároveò vyrobí balíky všetkých<br />

tých aplikácií, ktoré sú uvedené ako závislosti pre túto<br />

aplikáciu.<br />

Niektoré ïalšie ciele sú zaujímavé z h¾adiska celého stromu<br />

portov, nie pre inštaláciu konkrétnej aplikácie. Najuitoènejšie<br />

sú:<br />

readmes – príkaz make readmes vyko<strong>na</strong>ný v adresári<br />

/usr/ports/ vyrobí v tomto adresári súbor README.html, ktorý<br />

je základom dokumentácie celého stromu portov, prezerate¾nej<br />

v internetovom prehliadaèi. Takto sa dajú prezera informácie<br />

o všetkých aplikáciách, ktoré sa dajú zo systému portov<br />

inštalova. Vygenerované stránky zároveò obsahujú odkazy<br />

<strong>na</strong> domovské stránky aplikácií. Vyko<strong>na</strong>nie príkazu make readmes<br />

trvá dos dlho, preto je dobré spusti ho <strong>na</strong>príklad cez<br />

noc. Do vygenerovanej dokumentácie sa dá zaèíta <strong>na</strong> dlhé<br />

hodiny. Niekedy je a neuverite¾né, aké mnohoraké aplikácie<br />

mono v operaènom systéme FreeBSD pouíva; niekedy je<br />

neuverite¾né u len to, e niekomu vôbec <strong>na</strong>padlo také aplikácie<br />

<strong>na</strong>programova (<strong>na</strong>príklad aplikácia, ktorá text prekladá do<br />

Morseovej abecedy, ktorú následne vypíše <strong>na</strong> obrazovku, zapíše<br />

do textového súboru, uloí do hudobného formátu alebo<br />

priamo prehrá cez zvukovú kartu èi PC speaker).<br />

search – príkaz make search slúi <strong>na</strong> vyh¾adávanie aplikácií<br />

v systéme portov. Má dva prídavné parametre – <strong>na</strong>me<br />

a key. Napríklad príkaz<br />

% make search <strong>na</strong>me=pop3<br />

spustený v adresári /usr/ports/ vypíše informácie o 12 portoch,<br />

ktoré majú v názve reazec pop3, prièom sa nezoh¾adòuje<br />

ve¾kos písmen. Príkaz<br />

% make search key=pop3<br />

<strong>na</strong>proti tomu preh¾adáva aj opisy jednotlivých aplikácií,<br />

a preto sa poèet nájdených aplikácií zvýši <strong>na</strong> 41.<br />

Jozef Babjak<br />

Reakcia Microsoftu<br />

<strong>na</strong> èlánok Linux prakticky DESKTOP<br />

(PCR 8/2004)<br />

1<br />

2<br />

Rád by som zareagoval <strong>na</strong> èlánok Linux prakticky,<br />

ktorý vyšiel v predošlom èísle PC<br />

REVUE. Hneï <strong>na</strong> úvod uvediem, e som zástupcom<br />

spoloènosti Microsoft. Nepopieram,<br />

e diskusia <strong>na</strong> tému Windows verzus Linux je<br />

ve¾mi ob¾úbená a e uvedené operaèné systémy<br />

si môu v urèitých segmentoch konkurova.<br />

Aj tak sa domnievam, e keï sa do takejto<br />

diskusie pustíme, je férové hovori celú<br />

pravdu, a nie len polopravdy, ktoré sa toèia<br />

okolo cien za licencie, a to ešte nepresne.<br />

Informaèný systém podniku toti chápeme<br />

ako celok, do ktorého hodnoty sa nepoèítajú<br />

len ceny jednotlivých licencií, ale zároveò náklady<br />

<strong>na</strong> hardvér, školenia ¾udí, prièom <strong>na</strong>jväèší<br />

kus koláèa pohltí servisná podpora. To<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ide o Windows alebo Linux.<br />

Dokumentujú to <strong>na</strong>príklad štúdie IDC<br />

z roku 2003 (pozri obrázok 1) a štúdia fínskej<br />

vlády, ktorá ilustruje celkové výdavky do IT<br />

(pozri obrázok 2).<br />

Argumentácia pá<strong>na</strong> Miroslava Oravca, autora<br />

èlánku, by sa dala zjednodušene zhrnú do<br />

vety: „Za Windows zaplatíte státisíce, zatia¾ èo<br />

za Linux nula (len za to, e to niekto „<strong>na</strong>staví“).“<br />

To je ve¾mi zavádzajúce.<br />

Prvého pochybenia sa autor dopúša, keï<br />

hovorí o produkte Windows Server 2003 a cene<br />

za klientske licencie pre 30 pouívate¾ov asi<br />

80 000 Sk. Najskôr je potrebné uvies, e firma,<br />

ktorá má do 75 zamest<strong>na</strong>ncov, môe vyui<br />

produkt Small Business Server 2003 v edícii<br />

Standard, ktorý obsahuje produkty Windows<br />

Server 2003 a Exchange Server 2003.<br />

Spolu s piatimi klientskymi licenciami tento<br />

balíèek stojí asi 600 USD a zákazníkovi ponúka<br />

okrem štandardnej serverovej infraštruktúry<br />

(zdie¾anie súborov a tlaèiarní) všetky funkcie<br />

<strong>na</strong> zvyšovanie produktivity, ktoré sú obsiahnuté<br />

v MS Exchange Serveri (zdie¾anie kalendárov,<br />

kontaktov, monos vyuíva mobilné<br />

terminály, ako sú Smartphone èi Dataphone,<br />

pripájanie sa k e-mailom <strong>na</strong> dia¾ku a pod.).<br />

Ïalšej závanej nepresnosti sa autor dopúša,<br />

keï kalkuluje ceny za štandardný systém Windows<br />

2000 Professio<strong>na</strong>l rádovo asi 6500 Sk.<br />

Ve¾a desktopových OS sa dodáva v podobe<br />

OEM, teda ako súèas nového poèítaèa, kde je<br />

ce<strong>na</strong> výrazne nišia (a o polovicu). Takto sa<br />

predá okolo 30 % všetkých predaných licencií.<br />

Zákazníci ešte viac vyuívajú tzv. multilicenèné<br />

programy, ktorých ceny sú opä výrazne<br />

nišie (takto sa predá viac ne 60 % licencií).<br />

Pri písaní tejto reakcie si uvedomujem, e<br />

licenèná politika spoloènosti Microsoft nie je<br />

jednoduchá. Preto sa môe sta, e poèítanie<br />

ceny za licencie pod¾a škatu¾ových cenníkov<br />

môe by zavádzajúce. Na <strong>na</strong>šu obhajobu uvediem,<br />

e zloitos <strong>na</strong>šej licenènej politiky má<br />

svoje dôvody v tom, e chce by ušitá <strong>na</strong> mieru<br />

danému podniku. Iné potreby má podnikate¾ s<br />

piatimi poèítaèmi, iné ve¾ká fi<strong>na</strong>nèná inštitúcia<br />

s viac ne 2000 stanicami. Práve potrebám<br />

rôznych typov zákazníkov sa <strong>na</strong>ša licenèná<br />

politika s<strong>na</strong>í prispôsobi.<br />

Zákazník pritom nemusí ma strach, e sa<br />

v tom nevyzná, pretoe práve <strong>na</strong> to slúi <strong>na</strong>ša<br />

informaèná linka (tel.: +421 243426565). Keï<br />

tam zákazník zavolá a povie o svojich potrebách<br />

vrátane <strong>na</strong>pr. odhadov rastu firmy (zamest<strong>na</strong>ncov)<br />

v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch a pod.,<br />

<strong>na</strong>ši odborníci mu <strong>na</strong>vrhnú <strong>na</strong>jvýhodnejší licenèný<br />

model.<br />

Na záver si dovolím poveda, e hoci sa èasto<br />

uvádza, e konkurenèné OS sú zadarmo,<br />

realita je iná. Na informaèný systém treba <strong>na</strong>zera<br />

ako <strong>na</strong> celok, kde je ce<strong>na</strong> licencií len parciál<strong>na</strong><br />

a v porov<strong>na</strong>ní s inými nákladmi zanedbate¾ná<br />

(pozri IDC). V koneènom dôsledku je<br />

to zákazník, ktorý sa rozhodne, akú platformu<br />

vyuije, a jedine tak je to správne. Našou úlohou<br />

ako softvérovej firmy je vyrába také riešenia,<br />

ktoré zákazníkom prinesú maximálnu<br />

pridanú hodnotu do ich podnikania. Viac informácií<br />

o celkovej hodnote informaèných systémov<br />

je k dispozícii <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.<br />

com/cze/fakta/.<br />

Jiøí Grund, tlaèový hovorca spoloènosti Microsoft<br />

9/2004 PC REVUE 141

L I N U X W A R E<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Pipe Viewer<br />

Urèite kadému, kto si u nejakú tú hodinku odpracoval<br />

<strong>na</strong> termináli, hovorí nieèo pojem pipeline,<br />

teda rúra. Pouíva sa <strong>na</strong> prepojenie dvoch nezávislých<br />

procesov, z ktorých jeden odosiela svoj výstup<br />

priamo <strong>na</strong> vstup druhému procesu. Takto môeme<br />

procesy zreazi teoreticky do nekoneè<strong>na</strong>. Napríklad<br />

prvým príkazom vypíšete obsah nieko¾kých<br />

súborov, druhým prefiltrujete riadky obsahujúce<br />

nejaké slovo a tretím príkazom tieto riadky spoèítate.<br />

Pri spracovaní textových údajov by to nemusel<br />

by problém, ak sa však rozhodneme spracúva<br />

ve¾ké objemy binárnych dát, môe to nejaký èas<br />

trva. Program Pipe Viewer (pv) slúi <strong>na</strong> monitorovanie<br />

spomí<strong>na</strong>ných „rúr“. Môeme ju vloi medzi<br />

dva procesy, samozrejme, bez toho, aby sme nejako<br />

<strong>na</strong>rušili tok dát, a zároveò môeme vizuálne sledova,<br />

ako dáta „teèú“. Program dokáe monitorova<br />

ich rýchlos, ako dlho to u trvá a ako dlho ešte<br />

asi bude. Vizuálne sledova však nez<strong>na</strong>mená, e ide<br />

o grafický program – výstup sa podobá <strong>na</strong> známy<br />

konzolový program <strong>na</strong> sahovanie – wget. Výstup<br />

si však môete prispôsobi svojmu vkusu a potrebám.<br />

Môete si <strong>na</strong>príklad zapnú èi vypnú zobrazovanie<br />

posuvníka s percentami, ukazovanie ubehnutého<br />

èasu, odhadovaného ostávajúceho èasu,<br />

rýchlosti prenosu, poètu prenesených bajtov alebo<br />

<strong>na</strong>stavi iba èíselné údaje (bez posuvníkov).<br />

Web: http://<strong>www</strong>.ivarch.com/programs/pv.shtml<br />

Pogo<br />

Pogo je rýchly, prispôsobite¾ný, skinovate¾ný a pouívate¾sky<br />

konfigurovate¾ný spúšaè aplikácií pre<br />

X windows. To¾ko úvod <strong>na</strong> stránke projektu. Zjednodušene<br />

by sa dalo poveda, e ide o lištu s tlaèidlami<br />

<strong>na</strong> spúšanie aplikácií, vzdialene podobnú lište<br />

s ikonkami v KDE, GNOME alebo aj quick launch<br />

panel vo Windows. Lene Pogo sa dá „trošku“ prispôsobi.<br />

Hlavnou výhodou oproti zloitým menu<br />

vo všetkých troch spomenutých prostrediach je jednoduchos<br />

a preh¾adnos – staèí jediný klik <strong>na</strong><br />

správnu ikonu a program beí. Nemusíte sa prehrabáva<br />

všetkými tými polokami, klika, h¾ada... Pogo<br />

môe bea v samostatnom okne alebo sa môe<br />

prilepi <strong>na</strong> okraj obrazovky ako lišta. Program obsahuje<br />

vyše 500 predefinovaných tlaèidiel s ikonkami.<br />

Samozrejme, nikto vám nezakáe vytvori si vlastné<br />

- vïaka podpore <strong>na</strong>jrôznejších grafických formátov<br />

si môete prida tlaèidlo s fotografiou priate¾ky<br />

a <strong>na</strong>stavi si <strong>na</strong>ò odkaz <strong>na</strong> stránku vášho mobilného<br />

operátora <strong>na</strong> podstránku „posla SMS“ s vyplneným<br />

telefónnym èíslom a mono aj obsahom... ☺<br />

Tlaèidlá si môete aj zafarbi, aby vyzerali zaujímavejšie<br />

a plastickejšie. Ïalšou zaujímavou vlastnos-<br />

ou je, e Pogo môete ovláda „<strong>na</strong> dia¾ku“ – <strong>na</strong>príklad<br />

z konzoly, zo skriptov alebo dokonca cez internet!<br />

Ako to prakticky vyuijete? Napríklad chcete<br />

ma blikajúcu ikonku alebo tlaèidlo <strong>na</strong> spustenie<br />

vášho mailového klienta, ktoré sa bude meni v závislosti<br />

od toho, èi máte nový mail, alebo nie.<br />

Urobíte si jednoduchý shell skript, ktorý skontroluje<br />

poštu a v prípade, e vám nieèo prišlo, zmení<br />

farbu tlaèidla <strong>na</strong> èervenú. Alebo pomocou série<br />

skriptov si <strong>na</strong>hradíte kompletný monitorovací<br />

program GkrellM, v paneli budete môc monitorova<br />

vyaenie CPU, pamäte, vo¾né miesto <strong>na</strong> disku...<br />

ak chcete, s perlom si môete „vycucnú“ kurz<br />

švajèiarskeho franku a necha si ho vypísa v paneli<br />

a v prípade, e je <strong>na</strong>ozaj výhodný, prida si tlaèidlo<br />

„nákup“ ☺. Moností je <strong>na</strong>ozaj nekoneène ve¾a.<br />

Pri tom všetkom je Pogo dostatoène nenároèný <strong>na</strong><br />

pamä i CPU. Program je úplne nezávislý od GNOME<br />

èi KDE, take ho môete vyui vo svojom ob¾úbenom<br />

správcovi okien, dokonca si ním môete <strong>na</strong>hradi<br />

pôvodné panely týchto dvoch mamutích grafických<br />

prostredí, pritom ve¾kosou pribline 200<br />

kb tvorí iba zlomok svojich konkurentov.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.ibiblio.org/propaganda/pogo/<br />

Find Duplicate Music Files<br />

Tento program sa isto zíde hlavne tým, ktorí èasto<br />

sahujú hudbu z peer-to-peer sietí a radi majú vo<br />

svojej zbierke poriadok. Bená je toti <strong>na</strong>sledujúca<br />

situácia: viacerí uívatelia sú majite¾mi takého<br />

istého audio CD. Kadý z nich si urobí zálohu, niektorí<br />

do formátu MP3, iní do Ogg a podobne. Samozrejme,<br />

kadý preferuje inú kvalitu, a tak sú jednotlivé<br />

súbory (z poh¾adu bajtov) úplne odlišné,<br />

hoci si to <strong>na</strong>še ucho vôbec nemusí všimnú. A keïe<br />

neexistuje nijaké pravidlo pre <strong>na</strong>zývanie súborov,<br />

niekedy <strong>na</strong>ozaj nemáme monos nájs rov<strong>na</strong>ké<br />

skladby, a tak nám <strong>na</strong> disku zbytoène ubúda priestor.<br />

A okrem toho <strong>na</strong>priek zapnutému módu shuffle<br />

nám prehrávaè opakuje niektoré skladby viackrát...<br />

Èo s tým? Potrebovali by sme poui nástroj,<br />

ktorý neh¾adí <strong>na</strong> „fyzické“ vlastnosti súboru (ve¾kos,<br />

názov, ID3 tagy...), ale skúma obsah. Nie je to<br />

jednoduchá úloha, a teda ani takýto program nemôe<br />

fungova stopercentne, za pokus to však stojí<br />

– aj keby neodhalil všetky duplikáty – nie? Find<br />

Duplicate Music Files spracúva <strong>na</strong>raz celý adresár<br />

(prípadne aj viacero adresárov), a<strong>na</strong>lyzuje ich a následne<br />

vypíše dvojice súborov, ktoré sú pravdepodobne<br />

zhodné. Nemae ich automaticky – take po<br />

vypísaní dvojíc si správnos tvrdenia programu mô-<br />

ete jednoducho overi a a potom jednu z verzií<br />

zmaza.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.w140.com/audio/<br />

142 PC REVUE 9/2004

Estraier<br />

Ak máte svoju vlastnú webovú stránku, èi u firemnú,<br />

alebo osobnú, alebo ste webovým dizajnérom a pracujete<br />

<strong>na</strong> zákazke, ktorá presiahne pä èi šes podstránok, mono<br />

vás u <strong>na</strong>padlo: A èo tak prida fulltextové vyh¾adávanie?<br />

Asi ste si u pri svojich potulkách internetom všimli,<br />

e niektoré stránky <strong>na</strong> preh¾adávanie svojho obsahu<br />

vyuívajú Google. Jednoducho si pridajú malý formulár<br />

s jediným vstupným textovým políèkom a ikonkou „vyh¾adaj<br />

cez Google“. Problém môe <strong>na</strong>sta, ak si tento<br />

vyh¾adávací gigant neindexuje (neobnovuje si v databáze)<br />

vašu stránku pravidelne, èo je dos reál<strong>na</strong> obava. Druhá,<br />

menej podstatná vec je to, e to vyzerá minimálne „neprofesionálne“<br />

a aspoò firmy by sa mohli vzchopi <strong>na</strong> èosi<br />

lepšie ☺ (samozrejme, ak nepouívajú Google z tej druhej<br />

strany a nekúpili si ich vyh¾adávací stroj...). Nech je u tak<br />

èi o<strong>na</strong>k, máme aj inú monos, a to zobra vyh¾adávanie<br />

do svojej réie.<br />

Najprv si ozrejmime, èo je to fulltext. Ide o vyh¾adávanie,<br />

pri ktorom sa zadané slovo èi fráza h¾adá vo všetkých<br />

dokumentoch a vypíšu sa tie, ktoré daný text obsahujú.<br />

Estraier je vyh¾adávací stroj, beiaci ako skript CGI. Podobne<br />

ako Google aj on „hodnotí“ dokumenty pod¾a frekvencie<br />

výskytu frázy. Pri vyh¾adávaní si uívate¾ môe<br />

zvoli, èi chce, aby sa vyh¾adávala fráza tak, ako ju zadal,<br />

alebo s pouitím wildcards (hviezdièky, otázniky... <strong>na</strong>príklad<br />

všetky slová zaèí<strong>na</strong>júce sa <strong>na</strong> „poly“ zadáte ako poly*),<br />

no a <strong>na</strong>koniec pre fajnšmekrov ostali regulárne výrazy,<br />

ktoré posúvajú monosti vyh¾adávania a jeho pohodlie trochu<br />

ïalej. Výsledky si môete necha zoradi pod¾a spomí<strong>na</strong>ných<br />

bodov (ako Google) alebo pod¾a dátumu. Ïalšou<br />

zaujímavosou je vypísanie príbuzných dokumentov.<br />

Keïe program pracuje so z<strong>na</strong>kovou súpravou Unicode,<br />

nemusíte sa obáva, èi zvládne zákernosti nášho materinského<br />

jazyka. Akiste vás budú zaujíma aj formáty súborov,<br />

ktoré dokáe indexova a následne vyh¾adáva. Štandardne<br />

je to HTML, obyèajný text a e-mail. To však nie je<br />

všetko, pretoe v spolupráci s externými programami (pdftotext...)<br />

dokáe spracova prakticky akéko¾vek dokumenty:<br />

PDF, DOC a ïalšie. Èo sa týka obmedzení poètu dokumentov,<br />

ide skôr o hardvérové obmedzenia, zo softvérovej<br />

stránky v podstate nijaké nie sú. Autor tohto programu<br />

tvrdí, e Estraier zvláda aj státisíce dokumentov. Vyh¾adávanie<br />

je aj vtedy dostatoène pruné, a ak máte výkonnejší<br />

server, ani indexovanie by nemalo trva pridlho. No a <strong>na</strong>koniec<br />

sa dostaneme aj k dizajnu – ten si môete elegantne<br />

prispôsobi pomocou jednoduchej šablóny. Záver? Ak<br />

potrebujete solídne fulltextové vyh¾adávanie vašich stránok,<br />

urèite pouvaujte aj o tejto alter<strong>na</strong>tíve.<br />

Web: http://estraier.sourceforge.net/<br />

KDigest<br />

Táto utilita slúi <strong>na</strong> overovanie MD5SUM a SFV/ CRC32<br />

(Simple File Verification) „peèiatok“, teda kontrolných súètov.<br />

Èo to tie sumy sú? Mono ste si všimli, e <strong>na</strong> niektorých<br />

serveroch okrem archívu so samotným programom,<br />

ktorý ste si chceli stiahnu, sa <strong>na</strong>chádza aj súbor s MD5<br />

kontrolným súètom (buï jeden samostatný súbor so súètom<br />

pre kadý archív,<br />

alebo spoloèný súbor so<br />

sumami pre všetky archívy<br />

v adresári). Tieto<br />

súèty sú pre rozdielne<br />

súbory jedineèné (unikátne),<br />

no pre ten istý<br />

súbor sa vygeneruje<br />

vdy ten istý súèet. To<br />

sa vyuíva <strong>na</strong> kontrolu<br />

integrity súborov. S archívom<br />

si stiahnete aj<br />

súbor s MD5 súètom, <strong>na</strong><br />

vašom poèítaèi si programom<br />

vytvoríte nový<br />

súèet zo stiahnutého<br />

archívu a oba súèty si<br />

porovnáte. Ak sú zhodné,<br />

môete ma istotu,<br />

e súbor cestou k vám<br />

nebol zmenený èi <strong>na</strong>padnutý.<br />

Program je, ako u<br />

názov <strong>na</strong>povedá, pre<br />

prostredie KDE. Zaregistruje<br />

si aj súbory SFV<br />

a MD5 a v Konquerorovi pridá akciu Check. Program má<br />

ešte jednu funkciu, nemenej uitoènú, a síce vytváranie<br />

súborov SFV a MD5 k existujúcim archívom. Utilitka urèite<br />

pomôe tým, ktorí si u zvykli pracova v grafickom prostredí<br />

a chceli by zvýši úroveò bezpeènosti svojho poèítaèa.<br />

Web: http://flameeyes.web.ctonet.it/kdeapps.html<br />

httping<br />

Asi nikomu netreba zvláš predstavova nástroj ping. Slúi<br />

<strong>na</strong> otestovanie dostupnosti daného poèítaèa, resp. spojenia<br />

k nemu. Httping je špecializovaný pre protokol HTTP<br />

(hypertext transfer protocol). Funguje teda <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom<br />

princípe ako váš webový prehliadaè, len s tým rozdielom,<br />

e nestiahne kompletný obsah stránky, ale iba hlavièky.<br />

Zistí dostupnos, ako aj rýchlos reakcie daného servera.<br />

Programu môete zada tak URL (http://<strong>www</strong>.pcrevue.sk),<br />

ako aj IP adresu, port, <strong>na</strong> ktorom server oèakáva poiadavky<br />

(štandardný port 80, samozrejme, netreba zadáva).<br />

Takisto môete zvoli, ko¾kokrát bude httping opakova<br />

pripojenie, èi a s akými prestávkami, ako dlho bude vyèkáva<br />

<strong>na</strong> odpoveï, aké návratové kódy bude povaova za<br />

úspešné a podobne. Httping dokáe <strong>na</strong>dviaza spojenie aj<br />

cez SSL, teda pomocou protokolu HTTPS.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.vanheusden.com/httping/<br />

Oto Komiòák<br />

9/2004 PC REVUE 143

P R O G R A M U J E M E<br />

DirectAnimation<br />

20. èas: závereèná èas<br />

V poslednej èasti seriálu o API DirectAnimation vám predstavíme posledný zo súpravy šty−<br />

roch multimediálnych ovládacích prvkov, a to prvok Structured Graphics.<br />

Ovládací prvok Structured Graphics je nástroj <strong>na</strong> zobrazenie vektorovej grafiky <strong>na</strong> stra−<br />

ne klienta. Umoòuje zobrazenie jednoduchých, ale aj zloitejších vektorových štruktúr pri<br />

zachovaní malých ve¾kostí zdrojových súborov a vyuití výkonu klienta. Structured Grap−<br />

hics vykreslí obsah transparentne k podkladu a mono ho programovo modifikova sú−<br />

pravou metód <strong>na</strong> zmenu ve¾kosti a pohyb.<br />

Vektorovú grafickú štruktúru definujeme súpravou metód <strong>na</strong> kreslenie priamok, poly−<br />

gónov, kruníc a podobne. Prvok Structured Graphics akceptuje parametrickú syntax, ale<br />

aj tzv. súborovú syntax, keï celá štruktúra vektorovej grafiky je v externom zdrojovom sú−<br />

bore. Takéto rozdelenie môe by výhodné <strong>na</strong>príklad pri vytváraní animácií pomocou ovlá−<br />

dacieho prvku Structured Graphics. Môete <strong>na</strong>písa programový kód, ktorý bude vo vhod−<br />

nej chvíli meni zdrojový súbor a tým aj vektorovú štruktúru. O existencii takéhoto súbo−<br />

ru potom hovorí vlastnos sourceURL prvku Structured Graphics.<br />

Vývojová súprava Internet Client SDK (obsahujúca nástroje <strong>na</strong> vývoj dy<strong>na</strong>mického we−<br />

bu vrátane referencie API DirectAnimation), vo¾ne stiahnute¾ná z <strong>www</strong>.msdn.com, obsa−<br />

huje okrem iného nástroj Windows Metafile Converter (Wmfcnv.exe), ktorý môete po−<br />

ui <strong>na</strong> konverziu existujúceho vektorového obsahu vo formáte Windows Meta File (WMF),<br />

do formátu pre parametrickú alebo súborovú syntax objektu Structured Graphics.<br />

Vlastnosti ovládacieho prvku <strong>na</strong>stavujeme pomocou <strong>na</strong>sledujúcej syntaxe.<br />

Parametrická syntax<br />

<br />

<br />

<br />

Skriptovacia syntax<br />

object.PropertyName=Value<br />

Parametre<br />

object Názov, identifikátor objektu Structured Graphics<br />

width Šírka pracovnej oblasti ovládacieho prvku (v pixloch alebo v percentách<br />

celkovej šírky stránky)<br />

height Výška pracovnej oblasti ovládacieho prvku (v pixloch alebo v percentách<br />

celkovej výšky stránky)<br />

z−index Hodnota håbky z pracovnej plochy (integer).<br />

property Jed<strong>na</strong> z vlastností ovládacieho prvku zo zoz<strong>na</strong>mu uvedeného ïalej<br />

value Platná hodnota vlastnosti<br />

Vlastnos<br />

Opis<br />

Coordi<strong>na</strong>teSystem – Nastavuje súradnicový systém (Windows – 0, Karteziánsky – 1)<br />

DrawingSurface<br />

– Vracia Microsoft DirectAnimation Drawing Surface, ktorým<br />

sme sa zaoberali v jednej z predchádzajúcich èastí seriálu<br />

ExtentHeight, ExtentWidth, – Mení vlastnosti height, width, left a top ovládacieho prvku<br />

ExtentLeft, ExtentTop podobne ako style atribút z<strong>na</strong>èky <br />

Properties<br />

HighQuality Property – Zapne (1) alebo vypne (0) vyhladzovanie hrán<br />

Image Property<br />

– Vyplní pracovnú plochu ovládacieho prvku obrazom<br />

DAImage z kninice DirectAnimation<br />

Library<br />

– Vráti referenciu <strong>na</strong> kninicu DirectAnimation<br />

MouseEventsE<strong>na</strong>bled – Zapne alebo vypne spracúvanie udalostí, vyvolené<br />

ukazovate¾om myši<br />

SourceURL<br />

– Nastaví cestu k textovému súboru obsahujúcemu vektorovú<br />

štruktúru<br />

Transform<br />

– Transformuje objekt s pouitím DATransform2 behavioru<br />

z kninice DirectAnimation<br />

K metódam ovládacieho prvku pristupujeme <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom.<br />

Parametrická syntax<br />

<br />

<br />

<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

príklady<br />

Parametre<br />

object Názov, identifikátor objektu Structured Graphics<br />

width Šírka pracovnej oblasti ovládacieho prvku (v pixloch alebo v percentách<br />

celkovej šírky stránky)<br />

height Výška pracovnej oblasti ovládacieho prvku (v pixloch alebo v percentách<br />

celkovej výšky stránky)<br />

z−index Hodnota håbky z pracovnej plochy (integer)<br />

nnnn Poradové èíslo <strong>na</strong> poradie spustenia metódy; musí sa zaèí<strong>na</strong> 0001<br />

method Jed<strong>na</strong> z metód ovládacieho prvku zo zoz<strong>na</strong>mu uvedeného ïalej<br />

Metóda<br />

Opis<br />

Arc<br />

Vykreslí kruhový alebo eliptický oblúk<br />

FillSpline<br />

Vykreslí uzavretú krivku tvorenú viacerými bodmi<br />

Oval<br />

Vykreslí elipsu<br />

Pie<br />

Vykreslí uzavretý kruhový výsek<br />

Polygon<br />

Vykreslí uzavretý polygón<br />

PolyLine<br />

Vykreslí krivku tvorenú viacerými bodmi<br />

Rect<br />

Vykreslí štvorec<br />

RoundRect<br />

Vykreslí štvorec so zaoblenými rohmi<br />

SetFillColor Nastaví farbu popredia a pozadia pre farebné výplne<br />

SetFillStyle<br />

Nastaví typ výplne<br />

SetFont<br />

Nastaví typ fontu<br />

SetGradientFill Špecifikuje zaèiatoèný a koncový bod výplne typu gradient<br />

SetHatchFill Špecifikuje typ šrafovanej výplne<br />

SetLineColor Nastaví farbu vykres¾ovaných èiar<br />

SetLineStyle Zmení štýl kreslenia èiar<br />

SetTextureFill Nastaví textúrovanú výplò<br />

Text<br />

Vytvorí reazec s <strong>na</strong>staveným štýlom fontu<br />

Skriptovacia syntax<br />

Nasledujúce metódy a udalosti sú prístupné len pomocou skriptu:<br />

object.MethodName(Parameters)<br />

object<br />

MethodName<br />

Parameters<br />

Clear<br />

Rotate<br />

Scale<br />

SetIdentity<br />

Transform4×4<br />

Translate<br />

Udalos<br />

onclick<br />

ondblclick<br />

onmousedown<br />

onmousemove<br />

onmouseout<br />

onmouseover<br />

onmouseup<br />

Názov, identifikátor objektu Structured Graphics<br />

Názov metódy<br />

Platná hodnota parametra metódy<br />

Vyèistí pracovnú plochu ovládacieho prvku<br />

Rotuje vektorovou grafikou<br />

Zmení ve¾kos v smere osí x, y a z<br />

Odstráni predchádzajúce transformácie a vráti objekt do pôvodného<br />

stavu<br />

Zloitá transformácia s pouitím transformaènej 4×4 matice<br />

Vykoná zmenu polohy vektorovej štruktúry<br />

Opis<br />

Je vyvolaná v momente. keï pouívate¾ klikne <strong>na</strong> grafiku<br />

Je vyvolaná v momente dvojitého kliknutia <strong>na</strong> grafiku<br />

Vyvolá sa v pri stlaèení tlaèidla myši <strong>na</strong>d grafikou<br />

Je vyvolaná v momente, keï sa ukazovate¾ pohybuje<br />

<strong>na</strong>d netransparentnou èasou grafiky<br />

Je vyvolaná, keï ukazovate¾ opustí netransparentnú èas grafiky<br />

Je vyvolaná, keï sa ukazovate¾ dostane <strong>na</strong>d netransparentnú<br />

èas grafiky<br />

Vyvolá sa v pri uvo¾není tlaèidla myši <strong>na</strong>d grafikou<br />

Syntax jednotlivých vlastností, metód a udalostí nájdete v SDK Internet Client <strong>na</strong> <strong>www</strong>.<br />

msdn.com. Ïalej si ukáeme <strong>na</strong> jednom príklade pouitie ovládacieho prvku Structured<br />

Graphics. V príklade vytvoríme jednoduchú vektorovú štruktúru, ktorú necháme rotova<br />

okolo osí x, y a z.<br />

Príklad VBS_20_1<br />

<br />

<br />

DA_HTML_20_1<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

144 PC REVUE 9/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Nakoniec si ukáeme pouitie externých zdrojových súborov a súborovú syntax. Najprv<br />

vytvoríme zdrojový súbor s názvom „structure1.sgv“, ktorý bude obsahova vektorovú<br />

štruktúru pôvodného objektu SG1. Zdrojový súbor bude vyzera takto:<br />

SetLineStyle(1)<br />

SetLineColor(0, 255, 255)<br />

SetFillStyle(0)<br />

SetFont('Arial', 380, 700, 0, 0, 0)<br />

Text('e', −95, 87)<br />

Nakoniec priradíme k objektu SG1 práve vytvorený zdrojový súbor. Príslušná èas kódu<br />

potom bude vyzera takto:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Predstavili sme vám posledný z rodiny multimediálnych ovládacích prvkov DirectAnima−<br />

tion a zároveò sme ukonèili seriál o aplikaènom programovom rozhraní DirectAnimation.<br />

Verím, e vám pomôe pri obohatení webových projektov hlavne v oblasti kvalitnejšieho<br />

a zaujímavejšieho multimediálneho obsahu.<br />

Andrej Luchava<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

C++ v .NET / 1. èas<br />

Po razantnom nástupe vývojovej a exekuènej platformy .NET Framework spoloènosti<br />

Microsoft sa mnohí programátori a vývojári domnievali, e tandem <strong>na</strong>jlepších progra−<br />

movacích nástrojov <strong>na</strong> vývoj skutoèných .NET aplikácií tvorí Visual Basic .NET a Visual<br />

C# .NET. Tento fenomén bol <strong>na</strong>ozaj cite¾ný: Väèši<strong>na</strong> ukákových aplikácií, programá−<br />

torských postupov a technicky zameraných materiálov demonštrovala preberanú prob−<br />

lematiku <strong>na</strong> kódových konštrukciách jazyka Visual Basic .NET alebo C#. Akoby vo vákuu<br />

však zostával vývojársky komplet Visual C++ .NET, z èoho by sa dalo usudzova, e <strong>na</strong><br />

vytváranie podmanivých .NET aplikácií nie je C++ tým pravým programovacím jazy−<br />

kom. Cie¾om tohto seriálu je poukáza <strong>na</strong> skutoènos, e C++ spoloène s riadenými<br />

rozšíreniami (Ma<strong>na</strong>ged Extensions for C++) je ve¾mi dobre pripravené i <strong>na</strong> vývoj nároè−<br />

ných a sofistikovaných aplikácií, ktoré budú pracova pod krídlami platformy .NET<br />

Framework.<br />

Vývojárov, ktorí investovali do štúdia tajov jazyka C++ nemálo èasu a energie, istot−<br />

ne poteší skutoènos, e ich námaha nebola v iadnom prípade zbytoèná.<br />

Nadobudnuté z<strong>na</strong>losti im budú len <strong>na</strong> prospech, aj keï treba jedným dychom doda, e<br />

vývoj riadených .NET aplikácií bude vyadova ešte ïalšie štúdium. Tento fakt je spôso−<br />

bený implementáciou syntaktických jazykových rozšírení, ktoré spoloènos Microsoft do<br />

„svojho“ C++ zaradila preto, aby sa i tento programovací jazyk mohol sta plne kvali−<br />

fikovaným nástrojom <strong>na</strong> budovanie .NET aplikácií. Uvedené jazykové rozšírenia, v origi−<br />

náli <strong>na</strong>zývané Ma<strong>na</strong>ged Extensions for C++, povyšujú tradièné C++ <strong>na</strong> riadený prog−<br />

ramovací jazyk, po ktorom môete smelo siahnu v prípade potreby vývoja skutoèných<br />

.NET aplikácií. Aby sme predišli akýmko¾vek terminologickým nejasnostiam, prijmime<br />

hneï <strong>na</strong> úvod konvenciu, pod¾a ktorej budeme klasické C++ oz<strong>na</strong>èova ako <strong>na</strong>tívne,<br />

prípadne neriadené C++, zatia¾ èo pre jazyk C++ s implementáciou riadených rozšíre−<br />

ní budeme pouíva ekvivalentný názov riadené C++.<br />

Hoci vývojársky nástroj Visual C++ vdy predstavoval skve− lé programátorské záze−<br />

mie, vo verzii 2003 ide vskutku o prvotriedny komplet, pomocou ktorého môu vývojári,<br />

Tab. 1 Preh¾ad komponentov vývojovo−exekuènej platformy .NET Framework 1.1<br />

Názov komponentu<br />

Spoloèné behové prostredie<br />

(Common Language Runtime)<br />

Bázová kninica tried<br />

(.NET Framework Class Library)<br />

Spoloèný typový systém<br />

(Common Type System)<br />

Spoloèná jazyková špecifikácia<br />

(Common Language Specification)<br />

Charakteristika<br />

Spoloèné behové prostredie má <strong>na</strong> starosti správnu exekúciu programového kódu .NET aplikácií. Všetok programový kód riadených aplikácií je po ich zostavení preloený do podoby kódu jazyka<br />

MSIL. MSIL èie Microsoft Intermediate Language je objektovo orientovaný jazyk, ktorý podporuje jazykovú interoperabilitu <strong>na</strong> nízkej úrovni. Kód tohto jazyka však nie je explicitne vykonávaný<br />

inštrukènou súpravou mikroprocesora, ale je <strong>na</strong> poiadanie prekladaný do <strong>na</strong>tívneho kódu Just−In−Time (JIT) kompilátorom. Takto získaný <strong>na</strong>tívny kód môe následne spracova samotný<br />

mikroprocesor. Spoloèné behové prostredie ponúka .NET aplikáciám i ïalšie sluby, medzi ktoré patrí predovšetkým automatická správa pamäte, zlepšená politika správy verzií, efektívne<br />

rozmiestòovanie aplikácií pod¾a modelu XCOPY èi jazyková interoperabilita (P/Invoke, COM Interop a It Just Works).<br />

Bázová kninica tried je takmer nevyèerpate¾ná zásobáreò riadených tried, ktoré môu programátori pri vytváraní aplikácií vyui (poèet dostupných tried sa ráta <strong>na</strong> tisíce). Tieto triedy zapuzdrujú<br />

funkcio<strong>na</strong>litu mnostva <strong>na</strong>tívnych funkcií aplikaèného programového rozhrania operaèného systému Windows. Pravdupovediac, bázová kninica tried je schopná realizova pribline 95 %<br />

všetkých aktivít, ktoré môu programátori uskutoèòova pomocou Win32 API. Vstavané triedy sú hierarchicky usporiadané do logických menných priestorov, èo <strong>na</strong> jednej strane <strong>na</strong>pomáha<br />

preh¾adnos a orientáciu a <strong>na</strong> druhej strane eliminuje výskyt menných konfliktov. Navyše všetky triedy sú riadené, a preto sú ich inštancie pod kontrolou automatickej správy pamäte spoloèného<br />

behového prostredia platformy .NET Framework. Triedy mono opätovne pouíva, a preto nie je problém od špecifickej triedy odvodi vlastnú triedu a následne prekry, resp. zatieni metódy èi<br />

vlastnosti bázovej triedy. (Samozrejme, za predpokladu, e bázová trieda nie je oz<strong>na</strong>èená ako zapeèatená. V tomto prípade by tvorba podtried nebola realizovate¾ná.)<br />

Spoloèný typový systém tvorí sústava pravidiel, ktoré výslovne deklarujú poiadavky <strong>na</strong> .NET kompatibilné dátové typy. Všetky vstavané i pouívate¾sky definované dátové typy musia vyhovova<br />

kritériám typovej bezpeènosti, výkonnosti a jazykovej interoperability. Na jazykovú interoperabilitu sa kladie mimoriadny dôraz, pretoe jedným z cie¾ov platformy je i bezproblémový vývoj<br />

vzájomne spolupracujúcich riadených aplikácií. Dátové typy môeme deli z viacerých h¾adísk, ale <strong>na</strong>jèastejšie dochádza k ich triedeniu pod¾a ich charakteru <strong>na</strong> hodnotové a odkazové<br />

(referenèné) typy. Typy však môeme èleni i <strong>na</strong> primitívne (<strong>na</strong>pr. char, int, long) a pouívate¾sky definované (<strong>na</strong>pr. štruktúry a triedy).<br />

Spoloèná jazyková špecifikácia determinuje poiadavky <strong>na</strong> .NET kompatibilné programovacie jazyky a ich kompilátory. Pritom vo ve¾kej miere spolupracuje s pravidlami, ktoré definuje spoloèný<br />

typový systém. Spoloèná jazyková špecifikácia <strong>na</strong>pomáha lepšiu implementáciu jazykovej interoperability. To z<strong>na</strong>mená, e ak akýko¾vek programovací jazyk vyhovuje stanoveným poiadavkám<br />

spoloènej jazykovej špecifikácie, môe by oz<strong>na</strong>èený prívlastkom .NET kompatibilný. Tak je garantované, e aplikácia pripravená v tomto jazyku môe vzájomne komunikova s akouko¾vek inou<br />

aplikáciou, ktorá bola pripravená v inom .NET kompatibilnom jazyku. Poiadavky spoloènej jazykovej špecifikácie teda predstavujú spoloènú prienikovú mnoinu programových konštrukcií, ktoré<br />

musí implementova kadý jazyk, ktorý tejto špecifikácii vyhovuje.<br />

9/2004 PC REVUE 145

P R O G R A M U J E M E<br />

programátori a softvéroví architekti budova široké spektrum aplikácií. Prostredníctvom<br />

Visual C++ .NET môete aplikova <strong>na</strong>sledujúce vývojárske prístupy:<br />

1. Vývoj neriadených aplikácií zaloených <strong>na</strong> Win32 API pomocou jazyka C.<br />

2. Vývoj neriadených aplikácií v jazyku C++ za asistencie kninice tried MFC (Microsoft<br />

Foundation Classes).<br />

3. Vývoj riadených .NET aplikácií pomocou jazyka C++ s riadenými rozšíreniami, teda<br />

pomocou riadeného C++.<br />

V tomto seriáli upriamime svoju pozornos <strong>na</strong> tretí prístup a ukáeme si, èo èaká prog−<br />

ramátora v C++, ak sa rozhodne vstúpi do vôd programovania riadených .NET aplikácií.<br />

CHARAKTERISTIKA RIADENÉHO PROSTREDIA PLATFORMY .NET FRAME−<br />

WORK 1.1. .NET Framework 1.1 predstavuje vývojové a exekuèné prostredie, ktoré bolo <strong>na</strong>−<br />

vrhnuté špeciálne <strong>na</strong> tvorbu a beh .NET kompatibilných aplikácií. Takéto zameranie platformy<br />

je svojím spôsobom jedineèné, pretoe nízkoúrovòové softvérové sluby, ktoré poháòajú celú<br />

mašinériu, musia by prítomné nielen <strong>na</strong> kadej vývojárskej poèítaèovej stanici, ale i <strong>na</strong> kadom<br />

klientskom PC, <strong>na</strong> ktorom má by spustená cie¾ová .NET aplikácia. Platforma .NET Framework<br />

1.1 je zloená z nieko¾kých komponentov, ktoré sú podrobnejšie predstavené v tab. 1.<br />

Kompozièný model platfor−<br />

my .NET Framework 1.1 môete<br />

vidie <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Doposia¾ boli uvedené dve<br />

verzie platformy .NET Frame−<br />

work. Vo februári 2002 bola pred−<br />

stavená verzia 1.0 a v polovici<br />

roku 2003 sa <strong>na</strong> trh dostala i ver−<br />

zia s inkrementálnym oz<strong>na</strong>èe−<br />

ním 1.1. Uvedenie budúcej ver−<br />

zie, ktorá je oz<strong>na</strong>èovaná ako .NET<br />

Framework 2.0, sa plánuje v ro−<br />

ku 2005 spoloène s inovovanou<br />

Obr. 1: Model platformy .NET Framework 1.1<br />

kolekciou vývojárskych nástro−<br />

jov, zhmotnených vo Visual Stu−<br />

diu 2005. Jednou z predností plat−<br />

formy .NET Framework je schop−<br />

nos paralelnej koexistencie jej viacerých verzií. To z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong> jednej poèítaèovej sta−<br />

nici sa môu súèasne <strong>na</strong>chádza obe doteraz uvedené verzie (1.0 a 1.1).<br />

.NET aplikácie „vedia“, ktorú verziu behového prostredia poui: Pravidlom je, e sa<br />

pouíva tá verzia, pre ktorú bola aplikácia <strong>na</strong>vrhnutá a vyvinutá. Aplikácie sú však v spo−<br />

jení so spoloèným behovým prostredím <strong>na</strong>to¾ko inteligentné, e im nerobí problémy ani<br />

<strong>na</strong>dviazanie náleitej komunikácie s viacerými verziami externých programových súèastí,<br />

komponentov èi dy<strong>na</strong>micky linkovaných kniníc, prièom je vdy vybratá „tá správ<strong>na</strong>“ sú−<br />

èas, teda tá, ktorá bola pouitá pri vývoji špecifickej aplikácie. Preè sú èasy, keï progra−<br />

mátorov strašila predstava „pekla kniníc DLL“.<br />

PROGRAMOVACÍ NÁSTROJ VISUAL C++ .NET 2003 A .NET APLIKÁCIE.<br />

Pre skúsených programátorov C++ je Visual C++ .NET 2003 v súèasnosti <strong>na</strong>jlepším vývo−<br />

járskym nástrojom, pomocou ktorého môu pripravova tak <strong>na</strong>tívne, ako i riadené apli−<br />

kácie. My sa, pochopite¾ne, sústredíme predovšetkým <strong>na</strong> .NET aplikácie, ktoré sú riadené<br />

spoloèným behovým prostredím. Charakteristika riadených aplikácií, ktoré môete v pro−<br />

stredí Visual C++ .NET 2003 <strong>na</strong>vrhnú a vyvinú, sa <strong>na</strong>chádza v tab. 2.<br />

Je síce pravda, e poèet .NET aplikácií, ktoré môete vytvára, sa vo Visual C++ .NET<br />

2003 zvýšil, no pomocou riadeného C++ stále nemono vytvára to¾ko riadených apliká−<br />

cií ako vo Visual Basicu .NET èi v C#. Tab. 3 prináša porov<strong>na</strong>nie nástrojov Visual C# .NET<br />

2003 a Visual C++ .NET 2003 z h¾adiska dostupnosti vývoja aplikácií urèených pre plat−<br />

formu .NET Framework 1.1.<br />

Z uvedeného zoz<strong>na</strong>mu vyplýva, e hoci si riadené C++ hravo poradí s väèšinou rele−<br />

vantných aplikácií .NET, zatia¾ nie je implementovaná priama podpora pre vývoj aplikácií<br />

Tab. 3 Porov<strong>na</strong>nie dostupnosti vývoja rozlièných typov aplikácií v riadenom<br />

C++ a C#<br />

Typ aplikácie vo Visual C# .NET 2003 Ekvivalent vo Visual C++ .NET 2003<br />

Windows Application<br />

Windows Forms Application (.NET)<br />

Class Library<br />

Class Library (.NET)<br />

Windows Control Library<br />

Windows Control Library (.NET)<br />

Smart Device Application<br />

iadny ekvivalent<br />

ASP.NET Web Application<br />

iadny ekvivalent<br />

ASP.NET Web Service<br />

ASP.NET Web Service<br />

ASP.NET Mobile Web Application<br />

iadny ekvivalent<br />

Web Control Library<br />

iadny ekvivalent<br />

Console Application<br />

Console Application (.NET)<br />

Windows Service<br />

Windows Service (.NET)<br />

pre inteligentné mobilné zariadenia (Smart Device Application), mobilné webové apli−<br />

kácie (ASP.NET Mobile Web Application), generické webové aplikácie (ASP.NET Web<br />

Application) a kninice webových ovládacích prvkov (Web Control Library). Predpokla−<br />

dá sa, e spektrum dostupných aplikácií bude vo Visual C++ 2005 podstatne rozšírené.<br />

PRE KOHO JE RIADENÉ C++ URÈENÉ. Programovací jazyk C++ s riadenými<br />

rozšíreniami je vhodný pre <strong>na</strong>sledujúce skupiny vývojárov, programátorov a softvérových<br />

architektov:<br />

Programátori z<strong>na</strong>lí jazyka C++, ktorí by radi vyvíjali riadené aplikácie pre platfor−<br />

mu .NET Framework 1.1. Ak patríte medzi vývojárov, ktorí dobre zvládajú <strong>na</strong>tívne C++,<br />

prièom by ste radi presedlali <strong>na</strong> modernú vývojovú platformu, riadené C++ je pre vás tou<br />

správnou vo¾bou. Riadené rozšírenia, o ktoré bol jazyk C++ obohatený, majú pomerne<br />

ïalekosiahle úèinky, a preto môeme poveda, e riadené C++ je v skutoènosti nový<br />

programovací jazyk. Ak disponujete z<strong>na</strong>losami <strong>na</strong>tívneho C++, bude pre vás prechod do<br />

riadeného prostredia urèite menej problematický, aj keï musíte poèíta s tým, e skutoè−<br />

né ovládnutie riadeného C++ bude vyadova istú „programátorskú“ pozornos.<br />

Programátori pracujúci v jazyku C s Win32 API a programátori pouívajúci C++ v<br />

spojení s kninicou tried MFC. Je isté, e existuje poèetná skupi<strong>na</strong> vývojárov, ktorá sa<br />

sústreïuje <strong>na</strong> tvorbu neriadených aplikácií jed<strong>na</strong>k pomocou „èistého“ C a Win32 API, jed−<br />

<strong>na</strong>k prostredníctvom C++ a kninice tried MFC. Keïe všetci títo programátori <strong>na</strong>písali<br />

u tisíce riadkov <strong>na</strong>tívneho kódu, ich poh¾ad <strong>na</strong> monú migráciu do prostredia riadeného<br />

C++ bude asi <strong>na</strong>jviac skeptický. Napriek tomu si dovolím tvrdi, e aj pre nich je C++ s<br />

riadenými rozšíreniami skvelá vo¾ba. Vývojári z Redmondu toti pamätali aj <strong>na</strong> túto even−<br />

tualitu a zabudovali do Visual C++ .NET 2003 pokroèilé technológie pre interoperabilitu<br />

<strong>na</strong>tívneho a riadeného programového kódu. Dostupné sú predovšetkým tri technológie:<br />

COM Interop, P/Invoke a It Just Works. Umoòujú, aby riadené aplikácie mohli vyuíva<br />

i nieko¾ko rokov starý zdrojový kód. Na druhej strane aplikácie riadené spoloèným beho−<br />

vým prostredím môu vyuíva pokroèilé softvérové sluby, ako je <strong>na</strong>príklad automatická<br />

kontrola ivotných cyklov vytvorených objektov a ich uvo¾òovanie z pamäte poèítaèa.<br />

Vývojári vytvárajúci riešenia v jazykoch Visual Basic .NET a Visual C# .NET, ktorí by<br />

chceli ovládnu pokroèilé programovacie prvky a konštrukcie, ktoré nie sú dostup−<br />

né v oboch spomenutých jazykoch. Riadené C++ je otvorené i pre programátorov vo<br />

Visual Basicu .NET a C#. Samozrejme, vývojári v jazyku C# budú ma k riadenému C++<br />

predsa len blišie ako ich kolegovia pracujúci s Visual Basicom. Dôvodom je skutoènos,<br />

e programovací jazyk C# je vyústením evoluèného radu jazykov rodiny C a C++, zatia¾<br />

èo Visual Basic .NET <strong>na</strong>sleduje svoju vlastnú líniu. V riadenom C++ môete pracova s re−<br />

ferenciami a ukazovate¾mi, èo v jazykoch Visual Basic .NET a C# nie je moné (C# do−<br />

vo¾uje pouíva ukazovatele iba v blokoch kódu, ktoré sú presne vymedzené k¾úèovým slo−<br />

vom unsafe, zatia¾ èo Visual Basic .NET tento programový prvok vôbec nepodporuje).<br />

Ján Hanák<br />

Tab. 2 Charakteristika .NET aplikácií, ktoré mono vyvinú vo Visual C++ .NET 2003<br />

Názov .NET aplikácie Iko<strong>na</strong> aplikaè. projektu Charakteristika<br />

ASP.NET Web Service<br />

(ASP.NET Webová sluba)<br />

Class Library (.NET)<br />

(Kninica tried)<br />

Console Application (.NET)<br />

(Konzolová aplikácia)<br />

Windows Control Library (.NET)<br />

(Kninica ovládacích prvkov)<br />

Windows Forms Application (.NET)<br />

(Štandardná aplikácia pre systém Windows)<br />

Windows Service (.NET)<br />

(Sluba systému Windows)<br />

XML webová aplikácia, ktorá pouíva riadené rozšírenia jazyka C++. Tento typ aplikácie môe by <strong>na</strong>sadený <strong>na</strong> webovom serveri a môe<br />

realizova komunikáciu s klientskymi aplikáciami.<br />

Kninica tried zapuzdruje sústavu riadených tried, ktoré implementujú poadovanú funkcio<strong>na</strong>litu, a inštancie, ktoré môu by vytvárané i z prostredia iných<br />

.NET kompatibilných programovacích jazykov. Kód jazyka MSIL kninice tried je uloený v súbore s extenziou DLL. Aplikáciu s názvom Class Library (.NET)<br />

si môete predstavi ako riadenú alter<strong>na</strong>tívnu klasických kniníc DLL, ale s tým rozdielom, e riadená variácia je ove¾a „programátorsky prívetivejšia“.<br />

Konzolová aplikácia patrí do skupiny aplikácií, ktoré pracujú v prostredí príkazového riadka. Pre tento typ aplikácií je typická absencia grafického<br />

pouívate¾ského rozhrania, pretoe aplikácia pôsobí iba v textovom móde, a preto je jej grafické rozhranie obmedzené iba <strong>na</strong> zobrazovanie alfanumerických<br />

textových z<strong>na</strong>kov. Napriek tomu <strong>na</strong>chádza konzolová aplikácia uplatnenie pri viacerých príleitostiach (zobrazovanie správ, a<strong>na</strong>lýza záz<strong>na</strong>mov a pod.).<br />

Ak sa rozhodnete vyui monosti riadeného C++ pri vývoji ovládacích prvkov .NET pracujúcich <strong>na</strong> báze kninice Windows Forms, urèite siahnete po tomto<br />

type projektu. Ovládací prvok predstavuje objektovo orientovanú kolekciu programového kódu a dát, ktorá vykonáva urèitú èinnos. Vývoj pouívate¾ských<br />

ovládacích prvkov ve¾mi u¾ahèuje vizuálny návrhár, ktorý bol uvedený vo verzii 2003 programovacieho nástroja Visual C++ .NET.<br />

Napriek tomu, e platforma .NET Framework umoòuje vývojárom vytvára širokú škálu riešení, medzi ktorými nechýbajú XML webové sluby èi ASP.NET<br />

webové aplikácie, hlavným vývojovým prúdom pre mnoho programátorov i <strong>na</strong>ïalej zostanú štandardné aplikácie pre systém Windows. Tvorba aplikácií<br />

Windows vo Visual C++ .NET 2003 je rov<strong>na</strong>ko intuitív<strong>na</strong> ako vo Visual Basicu .NET èi v C#. Táto skutoènos je podmienená <strong>na</strong>jmä implementáciou<br />

vizuálneho návrhára, pomocou ktorého je tvorba grafického pouívate¾ského rozhrania aplikácií skutoène jednoduchá a preh¾adná. Bohuia¾, vizuálny návrhár<br />

nie je prítomný vo Visual C++ .NET 2002, èo je nesmier<strong>na</strong> škoda, pretoe bez neho nie je moný explicitný návrh vizuálnej stránky riadených aplikácií.<br />

Sluby systému Windows tvoria poslednú kategóriu .NET aplikácií, ktoré môete pomocou riadeného C++ vyvíja. Sluby Windows reprezentujú aplikácie<br />

bez grafického pouívate¾ského rozhrania, pracujúce v pozadí. Ich ivotný cyklus spravidla kopíruje ivotný cyklus operaèného systému, pod ktorým tieto<br />

sluby pracujú. To z<strong>na</strong>mená, e sluby Windows sa aktivujú pri štarte systému a ich èinnos sa konèí pred ukonèením práce systému. Sluby Windows môete<br />

pouíva <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> monitorovanie výkonnosti systému èi zaz<strong>na</strong>menávanie dôleitých systémových udalostí.<br />

146 PC REVUE 9/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v PHP / 8. èas: LDAP<br />

Predchádzajúca èas nám pomohla oboznámi sa s históriou a vývojom LDAP. Napísali<br />

sme si èosi aj o jej funkènosti. LDAP však podporuje aj urèité pokroèilejšie funkcie, ktoré<br />

sa väèšinou nevyuívajú. Vysvetlíme si princíp asynchrónnej operácie. Vezmime si do úvahy<br />

aplikáciu, ktorá okrem ïalšieho spracovania dát potrebuje èasto pristupova k externým<br />

zariadeniam, ako je pevný disk alebo sie. Operácia s externým zariadením je dos poma−<br />

lá a aplikácia musí èaka, dokia¾ sa k danému zariadeniu pristupuje. To a dovtedy, kým za−<br />

riadenie neodpovie. Medzitým je aplikácia „vyradená“ a nemôe vykonáva iadnu inú èin−<br />

nos. Toto je model typickej synchrónnej aplikácie! V prípade asynchrónnej operácie vola−<br />

nie funkcie urèitého zariadenia funkciu nezablokuje, ale umoní spracúva ïalšie po−<br />

iadavky. Aplikácia bude o výsledku dodatoène informovaná vtedy, ak dané zariadenie od−<br />

povie. V urèitých aplikáciách LDAP sa vyaduje neustála prevádzka. Na to sa nielen pri LDAP<br />

vyuíva zrkadlenie. Informácie LDAP servera sa „zrkadlia“ <strong>na</strong> ïalší LDAP server. Adresáre<br />

LDAP môu obsahova citlivé informácie, ako sú súkromné k¾úèe èi heslá. Protokol LDAP<br />

preto umoòuje zabezpeèenie transakcií pomocou SASL (Simple Authentication and Se−<br />

curity Layer). Táto vrstva je dostatoène flexibilná, èoho dôkazom je aj fakt, e vyuíva<br />

rôzne základné metódy šifrovania a overovania. LDAP tie poskytuje riadený prístup k<br />

operáciám, ktoré môu uívatelia v adresári vykonáva.<br />

ROZHRANIE API LDAP PRE PHP. V tomto èlánku je pre nás hlavné oboznámi sa s<br />

podporou LDAP v PHP. Podpora je zameraná <strong>na</strong> zaistenie prístupu k adresárovým serve−<br />

rom LDAP tak, aby sa v aplikáciách vytvorených pomocou PHP mohli vyuíva ich dáta.<br />

Typický klient musí pre prácu s LDAP serverom vyko<strong>na</strong> zopár krokov. Prvým krokom je<br />

poui funkciu urèenú <strong>na</strong> spojenie so serverom.<br />

Int ldap_connect(string[<strong>na</strong>zov_hostitela], int[port]);<br />

Oba argumenty sú volite¾né. Ak nie je zadaný ani jeden argument, bude vrátený iden−<br />

tifikátor spojenia nejakého u otvoreného spojenia. Ak zadáte len prvý argument (<strong>na</strong>zov_<br />

hostitela), bude pouitý predvolený port 389. Pri neúspešnom spojení bude vrátená hod−<br />

nota false.<br />

Int ldap_bind(int identifikator_spojenia, string[bind_RDN], string[heslo]);<br />

Táto funkcia sa pouíva <strong>na</strong> oprávnenie prístupu daného spojenia. Obyèajne sa volá po<br />

funkcii ldap_connect. Viae sa k adresáru LDAP so zadaným názvom a heslom. Pri úspe−<br />

chu vracia hodnotu true, pri neúspechu false. Parametre bind_RDN a heslo sú volite¾né.<br />

Ak argumenty nebudú zadané, bude vyko<strong>na</strong>ný pokus o anonymné prihlásenie. Anonym−<br />

ná väzba je zvyèajne povolená správcom adresárov, ktorý chce umoni preh¾adávanie adre−<br />

sára všetkým, ale bez oprávnenia <strong>na</strong> úpravy. Ak je povolený anonymný prístup, obyèajne<br />

mono získa len obmedzený prístup <strong>na</strong> èítanie. Medzi tieto operácie zaraïujeme vyh¾a−<br />

dávanie, èítanie a porovnávanie atribútov.<br />

Int ldap_close(int identifikator_spojenia);<br />

Táto funkcia nemá <strong>na</strong> starosti niè iné ako ukonèi spojenie so serverom LDAP, prirade−<br />

né k zadanému argumentu. Argument identifikator_spojenia sa vracia ako výsledok vola−<br />

nia ldap_connect. Toto volanie je interne identické s volaním ldap_unbind. Pri úspechu je<br />

v oboch prípadoch vrátená hodnota true, v opaènom prípade false. Sila LDAP pramení z<br />

univerzálnosti operácií vyh¾adávania, ktoré mono v adresári vyko<strong>na</strong>. Existuje nieko¾ko<br />

funkcií, ktoré nielen preh¾adávajú, ale aj manipulujú s výsledkami a spracúvajú ich.<br />

Int ldap_search(int identifikator_spojenia, string zakladny_DN, string filter, array[atributy]) ;<br />

Funkcia vykonáva preh¾adávanie adresára so zadaným filtrom s rozsahom pre celý adre−<br />

sár (LDAP_SCOPE_SUBTREE). Vyskytuje sa tu aj volite¾ný štvrtý parameter, ktorý mono<br />

vyui <strong>na</strong> obmedzenie atribútov a hodnôt vracaných serverom iba <strong>na</strong> tie poadované.<br />

Pouívanie štvrtého parametra treba chápa ako dobrú prax. Vyh¾adávací filter môe by<br />

jednoduchý alebo zloitý.<br />

Int ldap_read(int identifikator_spojenia, string zakladny_DN, string filter, array[atributy]);<br />

Funkcia vykonáva preh¾adávanie adresára so zadaným filtrom s rozsahom <strong>na</strong> èítanie<br />

poloky z adresára (LDAP_SCOPE_BASE). Prázdny filter nie je povolený. Ak chcete prevzia<br />

úplne všetky informácie tejto poloky, pouite filter objectClass=*. Ak viete, aké typy<br />

poloiek sa <strong>na</strong> serveri pouívajú, môete poui príslušný filter.<br />

String ldap_dn2unf(string DN);<br />

Táto funkcia sa pouíva len <strong>na</strong> prevod názvu DN do uívate¾sky príjemnejšej formy bez<br />

názvu typu.<br />

Array ldap_explode_dn(string DN, int [atributy]);<br />

Touto funkciou môeme deli názov DN vracaný funkciou ldap_get_dn <strong>na</strong> jej súèasti<br />

(názvy RDN). Kadú èas vo všeobecnosti oz<strong>na</strong>èujeme ako relatívne rozšírený názov. Práve<br />

funkcia ldap_explode_dn(); vracia pole všetkých týchto komponentov. Atribúty sa po−<br />

uívajú <strong>na</strong> zistenie toho, èi sa èasti RDN majú vraca iba s hodnotami alebo aj s ich atri−<br />

bútmi. Paradoxom je fakt, e ak chceme dostáva hodnoty s atribútmi, musíme túto pre−<br />

mennú <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> 0.<br />

String ldap_first_attribute(int identifikator_spojenia, int id_polozky_vysledku, int ukazovatel);<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

zdrojové kódy<br />

Funkcia ldap_first_atribute vracia prvý atribút v poloke, ktorá je urèená identifikáto−<br />

rom poloky. Ïalšie atribúty sa preberajú pomocou funkcie ldap_next_attribute. Posledný<br />

parameter ukazovatel je identifikátor, ktorý poukazuje <strong>na</strong> miesto v internej pamäti a ïalej<br />

sa posúva pomocou odkazov.<br />

Int ldap_first_entry(int identifikator_spojenia, int identifikator_vysledku);<br />

Poloky vo výsledku LDAP sa èítajú postupne pomocou funkcií ldap_first_entry a ldap_<br />

next_entry. Prvá funkcia vracia identifikátor prvej poloky vo výsledku. Tento identifikátor<br />

sa posunie druhej funkcii, ktorá ïalej odošle ïalšie poloky z výsledku. Napokon sa vra−<br />

cia identifikátor prvej poloky výsledku (pri úspechu). Pri chybe, samozrejme, parameter<br />

false.<br />

Int ldap_free_result(int identifikator_vysledku);<br />

Touto funkciou sa uvo¾òuje pamä interne vyhradená <strong>na</strong> uloenie výsledkov predchá−<br />

dzajúcej operácie h¾adania, <strong>na</strong> ktorú odkazuje identifikátor výsledku. Všetka rezervovaná<br />

pamä sa uvo¾ní po skonèení skriptu. V prípade, ak skript opakovane zadáva h¾adanie roz−<br />

siahlej mnoiny výsledkov, je lepšie vola funkciu ldap_free_result a obmedzova tak vy−<br />

uívanie pamäte skriptom pri behu. Pri úspechu je vrátená hodnota true a pri neúspechu<br />

false.<br />

Array ldap_get_attributes(int identifikator_spojenia, int id_polozky_vysledku);<br />

Funkcia ldap_get_attributes sa pouíva <strong>na</strong> zjednodušenie èítania atribútov a hodnôt z<br />

nejakej poloky. Vrátená hodnota je viacrozmerné pole atribútov a hodnôt. Len èo je vy−<br />

h¾adaná urèitá poloka v adresári, môeme pomocou tohto volania zisti, aké informácie<br />

obsahuje. Najefektívnejšia aplikácia tohto volania je v takej aplikácii, ktorá prechádza<br />

poloky v adresári, aj keï nepozná ich štruktúru. Pri úspechu sa vracia úplná informácia<br />

poloky vo viacrozmernom poli alebo pri neúspechu hodnota false.<br />

String ldap_get_dn(int identifikator_spojenia, int id_polozky_vysledku);<br />

Pomocou tejto funkcie môeme vyh¾adáva názov DN akejko¾vek poloky vo výsledku.<br />

Pri chybe vracia false.<br />

Array ldap_get_entries(int identifikator_spojenia, int identifikator_vysledku);<br />

Na zjednodušené èítanie viacerých poloiek vo výsledku a následné èítanie atribútov a<br />

viacerých hodnôt pouívame funkciu ldap_get_entries. Celá informácia sa volá jediným<br />

volaním vo viacrozmernom poli. Zoz<strong>na</strong>m atribútov sa konvertuje <strong>na</strong> malé písmená. Vracajú<br />

sa úplné informácie poloky vo viacrozmernom poli a pri neúspechu hodnota false.<br />

Array ldap_get_values(int identifikator_spojenia, int id_polozky_vysledku, string atribut);<br />

Túto funkciu pouívame <strong>na</strong> èítanie všetkých hodnôt atribútov v danej poloke z výsled−<br />

ku. Poloka je urèená parametrom id_polozky_vysledku. Poèet hodnôt mono zisti hod−<br />

notou count výsledného po¾a. LDAP umoòuje zadanie viacerých poloiek jednému atri−<br />

bútu, take môe <strong>na</strong>príklad obsahova mnostvo adries v jedinej adresárovej poloke urèi−<br />

tej osoby (to všetko oz<strong>na</strong>èené atribútom mail).<br />

Int ldap_list(identifikator_spojenia, string zakladny_DN, string filter, array [atributy]);<br />

Pri preh¾adávaní LDAP musíme urèi základ stromu, kde sa má h¾adanie zaèa. Urèi roz−<br />

sah h¾adania z<strong>na</strong>mená vymedzi èas stromu, ktorá sa pri h¾adaní pouije. Funkciou ldap_<br />

list sa vykoná preh¾adávanie so zadaným filtrom v adresári s rozsahom LDAP_SCOPE_<br />

ONLEVEL (h¾adanie vráti informácie, ktoré sú <strong>na</strong> úrovni bezprostredne pod základným<br />

názvom DN zadaným vo volaní).<br />

Int ldap_count_entries(int identifikator_spojenia, int identifikator_vysledku);<br />

Takto zistíme poèet poloiek urèených ako výsledok predchádzajúcej operácie h¾ada−<br />

nia. Parameter identifikator_vysledku urèuje interný výsledok LDAP. Pri chybe vracia false.<br />

String ldap_next_attribute(int identifikator_spojenia, int id_polozky_vysledku, int ukazovatel);<br />

Funkciu voláme v záujme získania atribútov nejakej poloky. Interný stav tohto ukazo−<br />

vate¾a udruje parameter ukazovatel. Funkcii sa posúva odkazom. Prvé volanie sa usku−<br />

toèní s parametrom id_polozky_vysledku po volaní ldap_first_attribute. Pri úspechu je vrá−<br />

tený atribút poloky, pri neúspechu false.<br />

Int ldap_next_entry(int identifikator_spojenia, int id_poloky_vysledku);<br />

Funkcia vracia identifikátor <strong>na</strong>sledujúcej poloky vo výsledku, prièom poloky sa zaèí−<br />

<strong>na</strong>jú èíta pomocou funkcie ldap_first_entry. Aj keï adresáre LDAP by svoj obsah nemali<br />

meni èasto, existujú aj funkcie zadávajúce zmeny v adresári. Okrem úprav PHP ponúka<br />

funkcie pridávania a odstraòovania dát <strong>na</strong> serveri LDAP. Teraz sa v skratke <strong>na</strong> takéto funk−<br />

cie pozrieme.<br />

Int ldap_add(int identifikator_spojenia, string DN, array polozka);<br />

Touto funkciou môeme prida do adresára nové poloky. Parameter identifikator_<br />

spojenia je parameter pouitý ako návratová hodnota funkcie ldap_connect. Pridávaná<br />

9/2004 PC REVUE 147

P R O G R A M U J E M E<br />

poloka potrebuje nový názov DN, ktorý zadávame ako druhý. Tretím argumentom je<br />

pole skladajúce sa z atribútov a hodnôt novej poloky.<br />

Int ldap_mod_add(int identifikator_spojenia, string DN, array polozka);<br />

Funkcia ldap_mod_add pridáva hodnoty atribútov k existujúcim atribútom zadaného<br />

názvu DN. Úprava sa vykonáva <strong>na</strong> úrovni atribútov (nie <strong>na</strong> úrovni objektov). Pridávanie <strong>na</strong><br />

úrovni objektov sa uskutoèòuje pomocou funkcie ldap_add. Pri úspechu vracia hodnotu<br />

true, pri neúspechu false.<br />

Int ldap_mod_del(int identifikator_spojenia, string DN, array polozka);<br />

Touto funkciou môeme odstráni hodnoty atribútov z existujúceho zadaného DN.<br />

Úprava je vykonávaná <strong>na</strong> úrovni atribútov. Odstraòovanie <strong>na</strong> úrovni objektov sa vykoná−<br />

va funkciou ldap_del.<br />

Int ldap_mod_replace(int identifikator_spojenia, string DN, array polozka);<br />

Funkciou ldap_mod_replace môeme <strong>na</strong>hradi atribúty zadaného DN. Úpravu vykoná−<br />

va <strong>na</strong> úrovni atribútov. Pri úspechu vracia hodnotu true, pri neúspechu false.<br />

Int ldap_delete(int identifikator_spojenia, string DN);<br />

Odstraòuje urèitú poloku v adresári LDAP, urèenú názvom DN. Táto funkcia je obyèaj−<br />

ne vyhradená pre malý poèet uívate¾ov pod¾a zadania v zoz<strong>na</strong>me riadenia prístupu ACL<br />

(Access Control List) servera LDAP.<br />

Int ldap_modify(int identifikator_spojenia, string DN, array polozka);<br />

Úpravy dát LDAP sú obvykle vyhradené pre overených uívate¾ov. Zoz<strong>na</strong>m ACL umoòuje<br />

rôznym uívate¾om upravova rôzne atribúty (všetci uívatelia môu meni svoje heslá).<br />

Zvláštnu pozornos treaé venova <strong>na</strong>hradzovaniu viachodnotových atribútov. Pretoe ak<br />

<strong>na</strong>hradíte nejaký atribút s viacerými hodnotami jedinou hodnotou, <strong>na</strong>hradíte tým všetky<br />

jeho hodnoty. Štruktúra funkcie je rov<strong>na</strong>ká ako pri ldap_add. V tejto èasti sme sa oboz−<br />

námili s pouitím adresárových sluieb LDAP. Ich pouitie si urèite ob¾úbi nie jeden prog−<br />

ramátor. Na CD Revue nájdete zopár zaujímavých príkladov praktických ukáok, ako LDAP<br />

funguje v praxi. Toto miesto sme vyuili skôr <strong>na</strong> prezentáciu moností API LDAP v PHP.<br />

V budúcej èasti sa zaèneme venova generovanej grafike v PHP. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stret−<br />

nutie s vami.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

PHP je vo finále / 5. èas : Abstraktné triedy a rozhrania<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

príklady<br />

Piata verzia PHP sa dostala do finále v polovici júla 2004. Na stránkach PC REVUE sme sa<br />

zaèali venova monostiam, ktoré ponúka nový skriptovací stroj, u v etape, keï bol k dis−<br />

pozícii druhý kandidát <strong>na</strong> uvo¾nenie. Zamerali sme sa <strong>na</strong> podporu pre objektovo oriento−<br />

vané programovanie. Podrobne sme preskúmali ochranu prístupu k èlenským premen−<br />

ným a funkciám triedy k¾úèovými slovami public, protected a private, overili sme novoza−<br />

vedené špeciálne funkcie triedy (__construct, __destruct, __call, __set, __get), predstavi−<br />

li sme monosti pouitia statických a konštantných èlenov triedy. V tomto èlánku bude−<br />

me pokraèova v skúmaní nových èàt objektovo orientovaného programovania v PHP5.<br />

Sústredíme sa <strong>na</strong> abstraktné triedy a rozhrania. Dopracujeme sa k nim cez poz<strong>na</strong>nie mo−<br />

ností opakovaného vyuitia kódu dediènosou a kompozíciou.<br />

DEDIÈNOS A KOMPOZÍCIA. Je všeobecne známe, e objektovo orientované prog−<br />

ramovanie má zabezpeèi vyššiu produktivitu práce programátorov. To sa má dosiahnu<br />

tak, e vytvorený kód mono vyui opakovane. Samozrejme, opakované vyuitie raz vy−<br />

tvoreného kódu sa dá dosiahnu aj v podobe funkcií. Vytváranie a vyuitie tried a ich inštancií<br />

– objektov – však ponúka ove¾a dômyselnejšie monosti <strong>na</strong> opakované vyuitie vytvoreného<br />

kódu. Dve základné monosti, ktoré máme pri tom k dispozícii, sú dediènos a kompozícia.<br />

O dediènosti hovoríme vtedy, ak novú triedu vytvárame tak, e tá rozširuje monosti u vy−<br />

tvorenej triedy. Ak v novej triede vyuívame objekty existujúcej triedy, hovoríme o kompozícii.<br />

Rozhodnutie o tom, èi poui dediènos alebo kompozíciu, si v mnohých prípadoch vy−<br />

aduje istú dávku skúsenosti a nie zriedka aj intuície. Je to preto, lebo oba prístupy môu<br />

vies k rov<strong>na</strong>kému výsledku. Ukáme to <strong>na</strong> jednoduchých príkladoch.<br />

Majme triedu CA – je vo výpise 1. Má konštruktor a èlenskú funkciu FA. Podobne ako<br />

v predošlých èlánkoch aj tu v konštruktore a èlenskej funkcii triedy je iba výpis textu. Slúi<br />

<strong>na</strong> to, aby sme poèas experimentov mohli <strong>na</strong> základe získaného textu posúdi, ktoré èasti<br />

kódu sa dostali k slovu.<br />

Výpis 1: Zdrojový kód triedy CA<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

class CA<br />

{<br />

public function __construct()<br />

{<br />

echo "CA: Konštruktor\n";<br />

}<br />

public function FA ()<br />

{<br />

echo "CA: Funkcia FA\n";<br />

}<br />

}<br />

Vo výpise 2 je zdrojový kód triedy CB, v ktorom je vyuitá dediènos. Oèakávame, e trie−<br />

da CB zdedí funkciu FA a <strong>na</strong>vyše implementuje funkciu FB a FX. Funkcia FB je nezávislá od<br />

rodièovskej triedy. Vo funkcii FX je volaná funkcia FA rodièovskej triedy (riadok 16).<br />

Vo výpise 3 je zdrojový kód triedy CB, v ktorom je vyuitá kompozícia. V riadku 3 je<br />

deklarácia èlenskej premennej $A. Jej hodnota je urèená v konštruktore − prebratá je z rov−<br />

nomenného argumentu. Aj v tomto prípade má trieda CB funkciu FB aj FX. Vo funkcii FX<br />

je vyuitá èlenská premenná $A <strong>na</strong> volanie funkcie FA triedy CA.<br />

V tab. 1 je uvedený spôsob vyuitia triedy CA aj oboch verzií triedy CB. Je tam aj zod−<br />

povedajúci text, ktorý je spojený s vytvorením objektu a volaním ich funkcií. Obrázok 1 za−<br />

chytáva výsledky získané skriptami, ktorých úplné zdrojové texty nájdete <strong>na</strong> priloenom CD.<br />

Obr. 1<br />

Zmeny v kóde, ktoré sú vyvolané pouitím dediènosti alebo kompozície, vidie v treom<br />

a piatom riadku tab. 1. V treom riadku pri kompozícii konštruktoru triedy CB odovzdá−<br />

vame objekt triedy CA, zatia¾ èo pri dediènosti konštruktor triedy CB nemá argumenty.<br />

V piatom riadku je kód, ktorým je volaná metóda FA triedy CA. Pri dediènosti môeme<br />

priamo vola túto metódu, lebo trieda CB ju zdedila. Pri kompozícii ju vyvoláme pro−<br />

stredníctvom èlenskej premennej $A.<br />

NÁSTRAHY KOMPOZÍCIE. V uvedenom príklade pouitia kompozície je všetko v po−<br />

riadku. Je to preto, lebo vieme, e konštruktor triedy CB preberá objekt triedy CA, a reš−<br />

pektujeme to. Ve¾ká sila a jednoduchos PHP je daná tým, e nejde o prísne typový jazyk.<br />

V jednej a tej istej premennej môe by èíslo, text aj objekty rôznych tried. S <strong>na</strong>šou trie−<br />

dou CB, vyuívajúcou kompozíciu, získame bezchybne fungujúci skript, ktorý bude obsa−<br />

hova tieto príkazy:<br />

$B = new CB(77);<br />

$B−>FB();<br />

Konštruktoru CB nie je odovzdaný objekt triedy CA, ale èíslo 77. Skriptovací stroj neidenti−<br />

fikuje problém a spokojne vykoná aj príkaz v druhom riadku. Problémy <strong>na</strong>stanú, keby sme<br />

chceli vyui metódy objektu v èlenskej premennej $A, t. j. keby sme pouili volanie:<br />

$B−>A−>FA();<br />

Vtedy bude skriptovací stroj protestova a dostaneme oz<strong>na</strong>m:<br />

Fatal error: Call to a member function FA() on a non−object<br />

Tab. 1<br />

Vyuitím dediènosti a kompozície mono dosiahnu rov<strong>na</strong>ký výsledok<br />

Porov<strong>na</strong>nie pouitia triedy vyuívajúcej dediènos a kompozíciu<br />

n Dediènos Kompozícia Vypísaný text<br />

1 $A = new CA(); $A = new CA(); CA: Konštruktor<br />

2 $A−>FA(); $A−>FA(); CA: Funkcia FA<br />

3 $B = new CB(); $B = new CB($A); CB: Konštruktor<br />

4 $B−>FB(); $B−>FB(); CB: Funkcia FB<br />

5 $B−>FA(); $B−>A−>FA(); CA: Funkcia FA<br />

6 $B−>FX(); $B−>FX(); CB: Funkcia FX<br />

CA: Funkcia FA<br />

148 PC REVUE 9/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

Výpis 2: Dediènos – trieda CB rozširuje triedu CA<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

class CB extends CA<br />

{<br />

public function __construct()<br />

{<br />

echo "CB: Konštruktor\n";<br />

}<br />

public function FB ()<br />

{<br />

echo "CB: Funkcia FB\n";<br />

}<br />

public function FX ()<br />

{<br />

echo "CB: Funkcia FX\n";<br />

parent::FA();<br />

}<br />

}<br />

Výpis 3: Kompozícia − trieda CB vyuíva objekt triedy CA<br />

class CB<br />

{<br />

public $A;<br />

public function __construct($A)<br />

{<br />

echo "CB: Konštruktor\n";<br />

$this−>A = $A;<br />

}<br />

public function FB ()<br />

{<br />

echo "CB: Funkcia FB\n";<br />

}<br />

public function FX ()<br />

{<br />

echo "CB: Funkcia FX\n";<br />

$this−>A−>FA();<br />

}<br />

}<br />

Výpis 4: Abstraktná trieda CA a dve jej rozšírenia – triedy CA1 a CA2<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

Tab. 2<br />

abstract class CA<br />

{<br />

abstract public function FA ();<br />

}<br />

class CA1 extends CA<br />

{<br />

public function __construct()<br />

{<br />

echo "CA1: Konštruktor\n";<br />

}<br />

public function FA ()<br />

{<br />

echo "CA1: Funkcia FA()\n";<br />

}<br />

}<br />

class CA2 extends CA<br />

{<br />

public function __construct()<br />

{<br />

echo "CA2: Konštruktor\n";<br />

}<br />

public function FA ()<br />

{<br />

echo "CA2: Funkcia FA\n";<br />

}<br />

}<br />

Pouitie tried odvodených od abstraktnej triedy<br />

n Príkaz Vypísaný text<br />

1 $B1 = new CB(new CA1()); CA1: Konštruktor<br />

2 CB: Konštruktor<br />

3 $B1−>FX(); CB: Funkcia FX<br />

4 CA1: Funkcia FA()<br />

5 $B2 = new CB(new CA2()); CA2: Konštruktor<br />

6 CB: Konštruktor<br />

7 $B2−>FX(); CB: Funkcia FX<br />

8 CA2: Funkcia FA<br />

Podobný výsledok získame aj pri pouití príkazu:<br />

$B−>FX();<br />

lebo vo funkcii FB je vyuívaná èlenská premenná $A (pozri riadok 18 vo výpise 3).<br />

Nástrahy kompozície sú teda v tom, e môeme dosiahnu fungujúci skript aj pri ne−<br />

oèakávaných typoch argumentov. Taká chyba sa nie vdy okamite prejaví a programátor<br />

to má o to ašie. Chyba sa môe prejavova aj náhodne, ak rôzne funkcie triedy sú volané <strong>na</strong><br />

základe spracúvaných údajov. Skript niekedy pracuje bez problémov, inokedy hlási chyby.<br />

OVERENIE PREBERANÝCH ARGUMENTOV. Východisko z problémov, ktoré pri−<br />

náša kompozícia, je overenie typu preberaného argumentu. V doterajších verziách PHP<br />

bolo moné vyui niektorú z funkcií, ako sú is_bool, is_int, is_integer, is_float, is_string,<br />

is_array, is_object a ïalšie. PHP5 ponúka nový operátor instanceof, ktorý slúi <strong>na</strong> ziste−<br />

nie, èi premenná obsahuje inštanciu urèitej triedy. V <strong>na</strong>šom príklade môeme tento operátor<br />

vyui tak, e vo výpise 3 medzi riadky 6 a 7 vloíme test.<br />

if (!($A instanceof CA)) die ("Chyba: \$A nie je inštanciou triedy CA");<br />

Ak argument odovzdaný konštruktoru triedy CB nebude objektom triedy CA, skript ne−<br />

cháme „odumrie“. Získame tak istotu, e iadny objekt triedy CB nevznikne, ak konštruk−<br />

tor dostane „nevhodnú“ hodnotu èi objekt. Ak po takejto úprave bude v skripte príkaz<br />

$B = new CB(77);<br />

vo výslednej stránke bude text:<br />

CB: Konštruktor<br />

Chyba: $A nie je inštanciou triedy CA<br />

Podobný výsledok môeme dosiahnu aj jednoduchšie. Staèí, ak oznámime typ argu−<br />

mentu funkcie. V <strong>na</strong>šom príklade z výpisu 3 riadok 4 upravíme takto:<br />

public function __construct(CA $A)<br />

Pred argumentom $A je jeho poadovaný typ CA. O preverenie objektu odovzdáva−<br />

ného konštruktoru triedy CB sa potom postará skriptovací stroj. Reakciou <strong>na</strong> príkaz:<br />

$B = new CB(77);<br />

bude oz<strong>na</strong>m:<br />

Fatal error: Argument 1 must be an object of class CA in súbor on line xy<br />

kde <strong>na</strong> mieste „súbor“ je uvedené meno súboru skriptu a <strong>na</strong> mieste „xy“ èíslo riadka, kde<br />

došlo k chybe.<br />

Druhý z uvedených spôsobov overenia odovzdávaného argumentu je zrejme výhodnej−<br />

ší. Uvedená monos predpísa typ argumentu posúva PHP z pôvodne „netypového“ jazy−<br />

ka do sféry „typových“ jazykov. V nich má zmysel uvaova aj o abstraktných triedach. Ta−<br />

kú monos ponúka aj PHP5.<br />

ABSTRAKTNÁ TRIEDA. Abstraktná trieda nie je urèená <strong>na</strong> to, aby boli pouívané pria−<br />

mo objekty tejto triedy, ale je urèená <strong>na</strong> to, aby slúila ako rodièovská trieda. V abstrakt−<br />

nej triede mono definova, ktoré funkcie sú pre všetky odvodené triedy povinné. Vo výpi−<br />

se 4 je príklad abstraktnej triedy CA s jednou abstraktnou funkciou FA. Sú tam ïalšie dve<br />

triedy – CA1 a CA2, ktoré sú od triedy CA odvodené. Všimnite si, e abstraktná funkcia<br />

FA v triede CA nemá telo. Vlastnú implementáciu tejto funkcie preto musí ma kadá od−<br />

vodená trieda. V <strong>na</strong>šom príklade, tak ako je u nás takmer pravidlom, je rozdiel v imple−<br />

mentácii funkcie FA v triede CA1 a CA2 iba vo vypisovanom texte. Je však zrejmé, e niè<br />

nebráni tomu, aby v nich bol úplne odlišný kód.<br />

Pouime objekty tried CA1 a CA2 ako argumenty <strong>na</strong> vytvorenie objektov triedy CB z vý−<br />

pisu 3. Jej konštruktor nech predpisuje typ preberaného argumentu:<br />

public function __construct(CA $A)<br />

Argument je typu CA. Je to teda rodièovská trieda objektov odovzdávaných konštruk−<br />

toru. V tab. 2 je uvedený pokusný kód a zodpovedajúci výpis.<br />

Vidíme, e tu máme do èinenia s polymorfizmom – existenciou objektov vo viacerých<br />

obdobách. Prejavuje sa tak, e vo funkcii FX objektu triedy CB sa v prvom prípade dosta−<br />

la k slovu funkcia FA triedy CA1, v druhom prípade funkcia FA triedy CA2 (v tab. 2 porov−<br />

<strong>na</strong>j vypísaný text v riadkoch 4 a 8).<br />

Z uvedeného vidie, e pouitie abstraktnej triedy „zniuje“ prísnos typovej kontroly.<br />

Pritom je však stále dodraná bezpeènos kódu. V <strong>na</strong>šom príklade konštruktor triedy CB,<br />

hoci má predpísaný argument typu CA, dokáe akceptova argument typu CA1 aj CA2,<br />

lebo zodpovedajúce triedy sú odvodené od triedy CA. Máme preto istotu, e funkcie<br />

predpísané triedou CA budú v odvodených triedach implementované. Keby to tak nebo−<br />

lo, skriptovací stroj by nám to oznámil. Môeme sa o tom presvedèi <strong>na</strong>príklad tak, e vo<br />

výpise 4 odstránime implementáciu funkcie FA triedy CA1 (riadky 12 a 15). Pri pokuse o<br />

vytvorenie objektu takej „neúplnej“ triedy nám skriptovací stroj oznámi:<br />

Fatal error: Cannot instantiate abstract class CA1 in súbor on line xy<br />

Trieda odvodená od abstraktnej triedy tak, e nemá implementované všetky predpísa−<br />

né funkcie rodièa, teda zostáva abstraktnou, a preto nemono vytvori jej inštanciu.<br />

ROZHRANIA. Ukazuje sa, e pouitie abstraktných tried môe by ve¾mi úèinným pro−<br />

striedkom, ako dosiahnu bezpeènos vytvoreného kódu. S výhodou sa pri tom vyuíva<br />

dediènos. Limitujúcim faktorom takého riešenia je, e urèitá trieda môe by potomkom<br />

iba jedinej inej triedy. Hovoríme o tzv. jednoduchej dediènosti, <strong>na</strong> rozdiel od viacnásob−<br />

nej dediènosti, keï trieda môe ma viac rodièovských tried (je to <strong>na</strong>príklad v jazyku C++).<br />

V pôvodných úvahách o koncepcii PHP5 sa uvaovalo o viacnásobnej dediènosti, ale<br />

<strong>na</strong>koniec zostalo iba pri úvahách. Realizovaná bola iba jednoduchá dediènos. Bola však<br />

daná monos, aby trieda implementovala viaceré rozhrania (interfaces).<br />

9/2004 PC REVUE 149

P R O G R A M U J E M E<br />

Výpis 5: Rozhrania I1, I2 a ich implementácia triedou CA1<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

interface I1<br />

{<br />

function F1_I1();<br />

}<br />

interface I2<br />

{<br />

abstract public function F1_I2();<br />

}<br />

abstract class CA<br />

{<br />

abstract public function FA ();<br />

}<br />

class CA1 extends CA implements I1, I2<br />

{<br />

public function __construct()<br />

{<br />

echo "CA1: Konštruktor\n";<br />

}<br />

public function FA ()<br />

{<br />

echo "CA1: Funkcia FA\n";<br />

}<br />

public function F1_I1 ()<br />

{<br />

echo "CA1: Funkcia F1 rozhrania I1\n";<br />

}<br />

public function F1_I2 ()<br />

{<br />

echo "CA1: Funkcia F1 rozhrania I2\n";<br />

}<br />

}<br />

Pod rozhraním sa rozumie urèitá skupi<strong>na</strong> funkcií. Trieda implementuje rozhranie, ak<br />

obsahuje èlenské funkcie, ktoré sú v òom vymenované. Ukáka pouitia rozhraní je vo<br />

výpise 5.<br />

V uvedenom príklade sú dve rozhrania – I1, I2. V kadom z nich je jed<strong>na</strong> funkcia. V prí−<br />

pade I2 je vyslovene predpísané, e ide o abstraktnú verejnú funkciu (abstract public). Aj<br />

keï to pri funkcii rozhrania I1 uvedené nie je, aj táto funkcia je abstraktná a verejná. Aby<br />

Tab. 3<br />

n Príkaz Vypísaný text<br />

1 $A1 = new CA1(); CA1: Konštruktor<br />

2 $A1−>FA(); CA1: Funkcia FA<br />

3 $A1−>F1_I1(); CA1: Funkcia F1 rozhrania I1<br />

4 $A1−>F1_I2(); CA1: Funkcia F1 rozhrania I2<br />

sme si to uvedomovali, zrejme vhodnejší je zápis v rozhraní I2 – s uvedením k¾úèových slov<br />

abstract a public. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e v jednom rozhraní môu by aj viaceré funkcie.<br />

V <strong>na</strong>šom príklade je aj abstraktná trieda CA. Trieda CA1 rozširuje abstraktnú triedu CA<br />

a súèasne implementuje rozhrania I1 a I2. Z uvedeného predpisu vyplýva, e trieda CA1<br />

musí ma definované èlenské funkcie predpísané v rodièovskej abstraktnej triede – funk−<br />

cia FA, aj v pouitých rozhraniach – funkcia F1_I1 a F1_I2.<br />

Overenie vytvorenej triedy CA1 s uvedením vypísaného textu je v tab. 3.<br />

U sme ukázali, e skriptovací stroj neumoní pouitie triedy, ktorá nemá definované<br />

všetky funkcie predpísané rodièovskou abstraktnou triedou. Podobne nás upozorní aj <strong>na</strong><br />

neúplnú implementáciu rozhrania. Presvedèíme sa o tom <strong>na</strong>príklad tak, e v rozhraní I1<br />

predpíšeme ïalšiu funkciu, ale neurobíme jej implementáciu v triede CA1. Majme teda<br />

rozhranie I1 definované takto:<br />

interface I1<br />

{<br />

abstract public function F1_I1();<br />

abstract public function F2_I1();<br />

}<br />

Trieda CA1 nech zostane bez zmeny – taká ako vo výpise 5. Skriptovací stroj nám oznámi:<br />

Fatal error: Class CA1 contains 1 abstract methods and must therefore be declared<br />

abstract (I1::F2_I1) in súbor on line xy<br />

Neúplná implementácia rozhrania v danej triede preto nie je moná.<br />

V uvedenom príklade sme pouili nie práve „ve¾avravné“ pomenovania rozhraní. S ná−<br />

stupom PHP5 sa urèite doèkáme, e niektoré rozhrania sa stanú všeobecne pouívanými. Tak<br />

<strong>na</strong>príklad rozhranie Printable bude zrejme obsahova potrebné funkcie <strong>na</strong> vytlaèenie informá−<br />

cie o danom objekte. Rozhranie Serializable môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e objekt má schopnos zapísa<br />

sa do súboru, rozhranie XMLable môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e objekt je schopný vyda svoju charakte−<br />

ristiku vo formáte XML. Pri poh¾ade <strong>na</strong> prvý riadok kódu triedy, kde je informácia, ktoré roz−<br />

hrania implementuje, tak získame celkový preh¾ad o správaní sa objektov danej triedy. Pomôe<br />

to lepšej èitate¾nosti skriptov, ich lepšej organizácii, a teda aj vyššej spo¾ahlivosti.<br />

ZÁVER. V doterajšom skúmaní PHP5 sme sa sústredili <strong>na</strong> novinky, ktoré z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú vý−<br />

razný prienik PHP do sveta objektovo orientovaného programovania. Budeme sa im veno−<br />

va aj v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku – pozrieme sa <strong>na</strong> klonovanie objektov a priestory mien. Zme−<br />

ny sú však aj v iných oblastiach. Pokúsime sa preveri monosti <strong>na</strong> obsluhu výnimiek.<br />

Imrich Buranský<br />

Pouitie triedy vyuívajúcej rozhrania<br />

Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II<br />

4. èas<br />

U štvrtou èasou pokraèuje náš seriál, ktorý sa zameriava <strong>na</strong> experimentovanie v prog−<br />

ramovacom jazyku Visual Basic .NET 2003. Napriek tomu, e doterajšia náplò programá−<br />

torských postupov a ukáok nebola v iadnom prípade triviál<strong>na</strong>, tentoraz sa pokúsime<br />

dosta a <strong>na</strong> skutoèné hranice tohto programovacieho jazyka. Predmetom nášho záujmu<br />

toti bude preskúmanie jazykovej interoperability medzi <strong>na</strong>tívnym C++ a Visual Basicom<br />

.NET za asistencie výkonnej softvérovej sluby P/Invoke. Naša úloha je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

Najskôr vytvoríme <strong>na</strong>tívnu dy<strong>na</strong>micky linkovanú kninicu typu Win32, ktorá bude obsa−<br />

hova jednu exportovanú funkciu. Táto funkcia bude vytvára dy<strong>na</strong>mické vektorové pole,<br />

ktoré bude <strong>na</strong>påòa hodnotami aritmetickej postupnosti. Cie¾om nášho úsilia bude akti−<br />

vova túto neriadenú exportovanú funkciu z prostredia programovacieho jazyka Visual<br />

Basic .NET 2003. Okrem blišieho opisu èinnosti sluby P/Invoke si ukáeme i pouitie<br />

atribútu DllImport z menného priestoru System.Runtime.InteropServices.<br />

V tomto experimente si ukáeme, ako vo Visual C++ .NET vytvori <strong>na</strong>tívnu dy<strong>na</strong>mic−<br />

ky linkovanú kninicu typu Win32 s jednou funkciou, ktorú budeme následne vola z pro−<br />

stredia štandardnej aplikácie pre systém Windows (tú pripravíme vo Visual Basicu .NET).<br />

Pri tejto príleitosti si takisto vysvetlíme èinnos softvérovej sluby s názvom Platform<br />

Invoke (skrátene P/Invoke), ktorá je zodpovedná za bezpeènú komunikáciu medzi <strong>na</strong>tív−<br />

nym a riadeným programovým kódom.<br />

Experiment è. 8: Príprava pouívate¾skej kninice DLL vo Visual C++ .NET<br />

a aktivácia funkcie tejto kninice z prostredia jazyka Visual Basic .NET 2003<br />

Vedomostná nároènos:<br />

Urèené pre profesionálov<br />

Èasová nároènos (min.):<br />

Experiment je èasovo nároèný<br />

Naša kninica DLL bude obsahova jednu funkciu s názvom Naplnit_Pole, ktorej kód bude<br />

<strong>na</strong>písaný v jazyku C++. Funkcia Naplnit_Pole bude pracova s jedným parametrom, ktorý<br />

bude determinova poèet prvkov vektorového po¾a, do ktorého budú vzápätí uloené hod−<br />

noty vopred urèenej aritmetickej postupnosti. Pri definícii funkcie nebudeme pouíva iadne<br />

modifikátory, dokonca nebudeme ani explicitne urèova typ volacej konvencie. Jediné, èo uro−<br />

bíme, bude to, e pridáme názov funkcie do sekcie EXPORTS definièného súboru (.DEF), èím<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èíme, e vytvorená funkcia má zastáva pozíciu exportovanej funkcie. Po zostavení<br />

kninice DLL pridáme do vytvoreného riešenia projekt štandardnej aplikácie pre systém Win−<br />

dows, ktorý pripravíme vo Visual Basicu .NET 2003. Do pridaného projektu zaèleníme súbor s<br />

modulom, v ktorom uskutoèníme deklaráciu funkcie kninice DLL pomocou atribútu DllIm−<br />

port, prièom vhodne <strong>na</strong>stavíme niektoré verejné dátové èleny tohto atribútu. Nakoniec pri−<br />

dáme <strong>na</strong> formulár tlaèidlo a do spracovate¾a jeho udalosti Click umiestnime kód, ktorý bude<br />

aktivova metódu Naplnit_Pole z kninice DLL a inicializova ju vhodným argumentom. Keïe<br />

sme si blišie predstavili náš plán postupu, pozrime sa teraz <strong>na</strong> prínos sluby P/Invoke.<br />

Softvérová sluba P/Invoke vo ve¾kej miere <strong>na</strong>pomáha jazykovú interoperabilitu medzi<br />

<strong>na</strong>tívnym a riadeným svetom programového kódu. P/Invoke dovo¾uje programátorom ve¾mi<br />

jednoducho vola funkcie <strong>na</strong>tívnych dy<strong>na</strong>micky linkovaných kniníc, a to tak systémových (tvo−<br />

riacich primárne aplikaèné rozhranie operaèného systému), ako aj pouívate¾ských (ako je to<br />

v <strong>na</strong>šom prípade). Sluba P/Invoke sa sústreïuje <strong>na</strong> nieko¾ko <strong>na</strong>sledujúcich èinností:<br />

1. Vyh¾adanie kninice DLL, ktorá obsahuje poadovanú exportovanú funkciu.<br />

2. Naèítanie kódu kninice DLL do operaènej pamäte poèítaèa.<br />

3. Zistenie aktuálnej pamäovej adresy exportovanej funkcie.<br />

4. Aktivácia exportovanej funkcie, potenciál<strong>na</strong> konverzia hodnôt jej parametrov<br />

a uloenie týchto hodnôt <strong>na</strong> aplikaèný zásobník.<br />

5. Prenesenie zamerania <strong>na</strong> exportovanú funkciu.<br />

6. Exekúcia programových inštrukcií exportovanej funkcie.<br />

7. Potenciál<strong>na</strong> konverzia a <strong>na</strong>vrátenie návratovej hodnoty exportovanej funkcie.<br />

Poznámka: Je pochopite¾né, e prvé tri kroky uvedeného postupu sú uskutoèòované iba pri<br />

realizácii prvej poiadavky <strong>na</strong> aktiváciu exportovanej funkcie kninice DLL. Pre následné vola−<br />

nia tejto funkcie u teda nedochádza k vyh¾adaniu kninice DLL, jej <strong>na</strong>èítaniu do pamäte a zis−<br />

teniu adresy exportovanej funkcie, pretoe všetky tieto úkony u boli realizované (v tomto<br />

smere predpokladáme, e kninica DLL nebola medzitým uvo¾nená z operaènej pamäte).<br />

150 PC REVUE 9/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

Hneï ako bude vypoèítaná návratová hodnota exportovanej funkcie, bude odovzdaná<br />

kódu riadenej aplikácie, ktorú pripravíme vo Visual Basicu .NET 2003. Ak to bude nevy−<br />

hnutné, dôjde pri odovzdaní návratovej hodnoty k jej konverzii do príslušného dátového<br />

typu riadenej .NET aplikácie. Celý proces interakcie medzi <strong>na</strong>tívnym a riadením progra−<br />

movým kódom znázoròuje obr. 1.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> zobrazený diagram z poh¾adu riadenej aplikácie. Najskôr treba deklaro−<br />

va riadený variant exportovanej funkcie, prièom pri deklarácii môeme poui buï príkaz<br />

Declare, alebo atribút DllImport (pouitie tohto atribútu si o chví¾u predstavíme i prak−<br />

ticky). Pri deklarácii riadenej exportovanej funkcie pomocou atribútu DllImport môeme<br />

explicitne špecifikova ïalšie konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia, ako je <strong>na</strong>príklad typ volacej kon−<br />

vencie èi štýl realizácie operácií s textovými z<strong>na</strong>kmi. Ak je exportovaná funkcia náleite<br />

deklarovaná, môeme prikroèi k jej aktivácii z prostredia riadenej aplikácie. Samotná akti−<br />

vácia funkcie je pomerne jednoduchá, staèí, ak zapíšeme názov funkcie a odovzdáme jej<br />

poadované vstupné argumenty. Po aktivovaní funkcie je inicializovaná softvérová sluba<br />

P/Invoke, ktorá zabezpeèí lokalizáciu, <strong>na</strong>èítanie a spustenie exportovanej funkcie z <strong>na</strong>tív−<br />

nej kninice DLL, prièom uskutoèní všetky nevyhnutné konverzné operácie. Táto skutoè−<br />

nos je ve¾mi dôleitá, pretoe ako iste viete, charakter a dostupnos dátových typov sa v<br />

<strong>na</strong>tívnom C++ a riadenom Visual Basicu .NET badate¾ne odlišuje.<br />

Poznámka: Z h¾adiska dostupnosti dátových typov je <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>tívne C++ lepšie ako Visual<br />

Basic .NET. Aj keï v budúcej verzii jazyka (Visual Basic 2005) bude spektrum dátových typov<br />

rozšírené, v súèasnom vyhotovení s oz<strong>na</strong>èením 2003 (ako aj vo všetkých predchádzajúcich ver−<br />

ziách) Visual Basic nikdy nedokázal pracova s celým spektrom nez<strong>na</strong>mienkových dátových<br />

typov. Napriek tomu, e inštancie nez<strong>na</strong>mienkových dátových typov sú schopné uchováva<br />

iba kladné hodnoty, sú v mnohých prípadoch (<strong>na</strong>príklad pri volaní funkcií API) ve¾mi uitoèné.<br />

Visual Basic .NET pracuje iba s dvoma nez<strong>na</strong>mienkovými typmi, Byte a Char, ale <strong>na</strong> prácu s<br />

èíselnými hodnotami mono kvalifikovane poui iba prvý z nich. Navyše typ Byte má ve¾mi<br />

malý rozsah (interval ), èo z neho síce robí vhodného kandidáta <strong>na</strong> deklaráciu ria−<br />

diacich premenných cyklov, ale pre iné úlohy je vo väèšine prípadov takmer nepouite¾ný.<br />

Natívne C++ disponuje nez<strong>na</strong>mienkovými dátovými typmi, pre ktoré je charakteristický ove¾a<br />

väèší rozsah platných hodnôt.<br />

Sluba P/Invoke vyh¾adá exportovanú funkciu kninice DLL a umoní vyko<strong>na</strong>nie jej prog−<br />

ramového kódu (4. a 5. krok). Keï funkcia ukonèí svoju èinnos (v <strong>na</strong>šom prípade dôjde k <strong>na</strong>pl−<br />

neniu dy<strong>na</strong>micky vytvoreného po¾a), vracia svoju návratovú hodnotu (ktorou je v <strong>na</strong>šom prí−<br />

pade hodnota <strong>na</strong>jvyššieho indexu po¾a). Šiesty krok ukazuje, e získaná návratová hodnota je<br />

poskytnutá slube P/Invoke a v prípade potreby je vyko<strong>na</strong>ná jej konverzia. V poslednej etape<br />

(7. krok) je konvertovaná návratová hodnota spracovaná riadenou aplikáciou.<br />

Softvérová sluba P/Invoke pracuje v zásade jedným smerom, pretoe dovo¾uje riadeným<br />

aplikáciám realizova volania exportovaných funkcií <strong>na</strong>tívnych kniníc DLL. Vzájomná komuni−<br />

kácia má teda smer riadená aplikácia <strong>na</strong>tív<strong>na</strong> funkcia [výnimku však tvoria funkcie spät−<br />

ného volania (callback)]. Napriek implicitnému jednosmernému štýlu interakcie je moné, aby<br />

dáta prúdili oboma smermi presne tak, ako zobrazuje obr. 1. Argumenty z riadenej aplikácie sú<br />

odovzdané (po príslušnom spracovaní slubou P/Invoke) <strong>na</strong>tívnej exportovanej funkcii, <strong>na</strong>opak,<br />

<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> návratová hodnota je prevedená do podoby akceptovate¾nej riadeným prostredím.<br />

Pri praktickej aplikácii sluby P/Invoke postupujte takto:<br />

1. Vo Visual C++ .NET vytvorte nový projekt Win32 Project. V prvom kroku sprievodcu<br />

klepnite <strong>na</strong> poloku Application Settings a ako typ aplikácie (Application Type) zvo¾te<br />

DLL. Po uskutoènených zmenách klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Finish.<br />

2. Otvorte implementaèný súbor (.CPP) projektu a pod vstupný bod, ktorý predstavuje<br />

funkcia DllMain, vlote kód <strong>na</strong>šej exportovanej funkcie:<br />

int Naplnit_Pole (int POCET_PRVKOV_POLA)<br />

{<br />

int *p = new int[POCET_PRVKOV_POLA];<br />

for (char x = 0; x < POCET_PRVKOV_POLA; x++)<br />

p[x] = 2 * x;<br />

return p[POCET_PRVKOV_POLA−1];<br />

delete p;<br />

}<br />

Obr. 1<br />

Úloha sluby<br />

P/Invoke<br />

pri interakcii<br />

<strong>na</strong>tívneho<br />

a riadeného<br />

kódu<br />

Funkcia má názov Naplnit_Pole, pracuje s jedným parametrom typu int a vracia celoèísel−<br />

nú návratovú hodnotu. V tele funkcie dochádza k vytvoreniu dy<strong>na</strong>mického po¾a pomocou<br />

operátora new. Pripomeòme, e vytvorené pole je neriadené, èo z<strong>na</strong>mená, e pole nie je v sku−<br />

toènosti objektom. V tomto prípade je pole samostatnou sekciou pamäte, <strong>na</strong> ktorej zaèiatok<br />

ukazuje vytvorený ukazovate¾ (typu int*). Hoci k jednotlivým prvkom po¾a pristupujeme pomo−<br />

cou ukazovate¾ovej aritmetiky, jazyková syntax je ve¾mi podobná práci so štandardnými<br />

po¾ami. Prostredníctvom cyklu for a jeho riadiacej premennej typu char uloíme do kadého<br />

prvku po¾a dvojnásobnú hodnotu hodnoty riadiacej premennej v danej iterácii cyklu. Hodnotu<br />

prvku po¾a s <strong>na</strong>jväèším indexom vraciame pomocou príkazu return. Keïe sme pole dy<strong>na</strong>−<br />

micky vytvorili, je potrebné ho z pamäte aj explicitne uvo¾ni. Na tento úèel pouívame operá−<br />

tor delete, ktorý je <strong>na</strong>sledovaný názvom po¾a, ktoré chceme podrobi deštrukcii.<br />

Poznámka: Polia v <strong>na</strong>tívnom C++ sú indexované od nuly podobne ako vo Visual Basicu<br />

.NET. Podstatným rozdielom však je, e pri vytváraní <strong>na</strong>tívneho po¾a v C++ musíme zada<br />

poèet prvkov po¾a, zatia¾ èo pri programovaní vo Visual Basicu .NET zadávame hodnotu in−<br />

dexu <strong>na</strong>jvyššieho prvku po¾a. Ak budeme chcie vytvori pole s desiatimi prvkami, pouije−<br />

me v týchto dvoch programujúcich jazykoch <strong>na</strong>sledujúce zápisy:<br />

Vytvorenie 10−prvkového po¾a Vytvorenie 10−prvkového riadeného po¾a<br />

v <strong>na</strong>tívnom C++ vo Visual Basicu .NET 2003<br />

int *a = new int[10];<br />

Dim intPole(9) As Integer<br />

Interval indexov <strong>na</strong>tívneho po¾a Interval indexov riadeného po¾a<br />

<br />

Podoba <strong>na</strong>tívneho po¾a<br />

Podoba riadeného po¾a<br />

Pamäová sekcia riadená ukazovate¾mi Objekt uloený <strong>na</strong> riadenej hromade<br />

3. Do projektu pridajte definièný súbor (Project Add New Item Module−Definition File).<br />

4. Do súboru pridajte sekciu EXPORTS s názvom exportovanej funkcie:<br />

EXPORTS<br />

Naplnit_Pole<br />

5. Zostavte projekt (Build Build Názov projektu). Výsledkom zostavenia projektu<br />

bude vygenerovaný súbor dy<strong>na</strong>micky linkovanej kninice (ten bude uloený v prieèinku<br />

Debug hlavnej projektovej zloky).<br />

6. Do existujúceho riešenia pridajte nový projekt štandardnej aplikácie pre systém<br />

Windows, pripravený vo Visual Basicu .NET 2003 (File Add Project New Project).<br />

7. Do projektu Visual Basicu .NET pridajte jeden súbor s modulom (Project Add<br />

Module) a do modulu vlote deklaráciu exportovanej funkcie Naplnit_Pole:<br />

_<br />

Public Function Naplnit_Pole _<br />

(ByVal POCET_PRVKOV_POLA As Integer) As Integer<br />

End Function<br />

Ako si môete všimnú, deklarácia riadeného variantu <strong>na</strong>tívnej exportovanej funkcie je<br />

obdarená atribútom DllImport z menného priestoru System.Runtime.InteropServices.<br />

Pomocou tohto atribútu explicitne urèujeme cestu k súboru s kninicou DLL, èo je nevy−<br />

hnutná podmienka, ktorú treba splni, aby mohol atribút vôbec identifikova cie¾ovú<br />

dy<strong>na</strong>micky linkovanú kninicu. V <strong>na</strong>šom prípade je uvedená absolút<strong>na</strong> cesta ku kninici<br />

DLL s názvom Kniznica_Win32_01.dll, ktorá je uloená v urèenom prieèinku.<br />

Tip: Pokia¾ skopírujete súbor s kninicou DLL do rov<strong>na</strong>kej zloky, v akej je uloený spustite¾ný<br />

súbor (.EXE) aplikácie Visual Basicu .NET, bude staèi, ak urèíte iba názov kninice DLL.<br />

Nemusíte teda uvádza plne kvalifikovanú cestu k súboru s dy<strong>na</strong>micky linkovanou kninicou.<br />

Ïalej <strong>na</strong>stavujeme dva verejné dátové èleny atribútu: CallingConvention a CharSet.<br />

Keïe chceme poui štandardnú volaciu konvenciu StdCall, ukladáme do prvého dáto−<br />

vého èle<strong>na</strong> zodpovedajúci èlen enumerácie CallingConvention. Volacia konvencia StdCall je<br />

implicitná konvencia, ktorá je aplikovaná pri volaní neriadených funkcií prostredníctvom<br />

softvérovej sluby P/Invoke. Táto konvencia zaruèuje, e uvo¾nenie aplikaèného zásobní−<br />

ku bude ma <strong>na</strong> starosti volaná funkcia, teda exportovaná funkcia z kninice DLL. Hod−<br />

nota dátového èle<strong>na</strong> CharSet determinuje štýl práce s textovými reazcami. V <strong>na</strong>šom prí−<br />

pade sme zvolili automatickú realizáciu operácií s textovými reazcami (CharSet.Auto).<br />

8. Na formulár pridajte jedno tlaèidlo (inštanciu ovládacieho prvku Button) a do tela spra−<br />

covate¾a jeho udalosti Click vlote <strong>na</strong>sledujúci kód:<br />

Const POCET_PRVKOV_POLA As Byte = 10<br />

MessageBox.Show(Naplnit_Pole(POCET_PRVKOV_POLA).ToString)<br />

Konštanta POCET_PRVKOV_POLA typu Byte uchováva poèet prvkov po¾a, ktoré si pra−<br />

jeme vytvori. Hodnotu tejto konštanty vzápätí odovzdávame riadenej alter<strong>na</strong>tíve funkcie<br />

Naplnit_Pole. Sluba P/Invoke zabezpeèí aktiváciu <strong>na</strong>tívnej exportovanej funkcie, ktorá<br />

vytvorí dy<strong>na</strong>mické pole a <strong>na</strong>plní ho urèenými hodnotami. Výsledná podoba inicializova−<br />

ného po¾a bude ma túto podobu:<br />

Index prvku po¾a 0. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.<br />

Hodnota prvku po¾a 0 2 4 6 8 10 12 14 16 18<br />

Následne funkcia <strong>na</strong>vráti hodnotu <strong>na</strong>jvyššieho prvku po¾a a pole zlikviduje. Návratová<br />

hodnota je odovzdaná riadenej funkcii Naplnit_Pole a v ïalšom kroku je konvertovaná<br />

do podoby textového reazca pomocou metódy ToString. Nakoniec je získaná hodnota<br />

zobrazená v okne so správou. Za predpokladu, e vytvárame pole zloené z desiatich<br />

prvkov, finál<strong>na</strong> hodnota by mala by rovná èíslu 18.<br />

9. V okne Solution Explorer klepnite pravým tlaèidlom <strong>na</strong> názov projektu Visual Basicu<br />

.NET a kliknite <strong>na</strong> poloku Set As StartUp Project, èím zabezpeèíte, e po aktivácii klá−<br />

vesu F5 sa bude spúša štandardná aplikácia pre systém Windows.<br />

10. Spustite aplikáciu a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo.<br />

Ján Hanák<br />

9/2004 PC REVUE 151

P R O G R A M U J E M E<br />

Java 2 Enterprise Edition pod lupou / 3. èas : Servlety, poiadavky a odpovede<br />

So septembrovými školskými povinnosami pre študentov prichádza aj ïalšie pokraèovanie<br />

nášho seriálu o vývoji aplikácií pre platformu J2EE. V tejto èasti <strong>na</strong>dviaeme <strong>na</strong> tú predošlú,<br />

v ktorej sme sa zaèali venova servletom. Hlavnou témou budú poiadavky a odpovede.<br />

ODPOVEDE HTTP (HTTPSERVLETRESPONSE). Obsluné metódy rôznych typov<br />

poiadaviek triedy HttpServlet preberajú ako druhý parameter odkaz <strong>na</strong> objekt triedy<br />

implementujúcej rozhranie HttpResponse. Tento objekt v sebe zapuzdruje informácie o<br />

odpovedi a metódy umoòujúce manipuláciu s odpoveïou. Vo všeobecnosti sa tento ob−<br />

jekt <strong>na</strong>zýva odpoveïou. Odpoveïou máme <strong>na</strong> mysli v podstate všetky informácie zasiela−<br />

né serverom (v <strong>na</strong>šom prípade servletom) uívate¾ovi, resp. klientovi aplikácie. To z<strong>na</strong>me−<br />

ná, e zahàòa hlavièky, stavy, výstupné dáta atï. HttpResponse je rozhranie zahrnuté v<br />

balíèku javax.servlet.http, take v prípade, e by ste ho chceli poui, museli by ste si trie−<br />

du odpovede implementova sami. V tomto prípade by to však bola zbytoèná práca,<br />

pretoe spomí<strong>na</strong>ný balíèek u obsahuje základnú implementáciu tohto rozhrania v podo−<br />

be triedy HttpResponseWrapper. Z názvu triedy vyplýva, e ide o oba¾ujúcu triedu. Trieda<br />

HttpResponseWrapper toti oba¾uje triedu implementujúcu rozhranie HttpResponse, pres−<br />

nejšie povedané, kadá inštancia triedy HttpResponseWrapper oba¾uje iný objekt triedy<br />

implementujúcej rozhranie HttpResponse (tým nemusí, ale môe by opä inštancia triedy<br />

HttpResponseWrapper). Oba¾ujúca trieda HttpResponseWrapper nepridáva k rozhraniu<br />

HttpResponse nijaké nové metódy okrem konštruktora, ktorý preberá odkaz <strong>na</strong> objekt,<br />

ktorý má oba¾ova. Oba¾ujúce triedy vdy delegujú volania svojich metód <strong>na</strong> metódy<br />

objektu, ktorý oba¾ujú. Táto technika je uitoèná preto, aby sme v prípade, keï budeme<br />

chcie rozšíri funkcio<strong>na</strong>litu jednej metódy rozhrania, nemuseli implementova všetky jeho<br />

metódy, ale len tú, ktorú chceme. V podstate ide o techniku podobnú adaptéru, ktorá sa<br />

v kniniciach Javy pouíva bene, rozdiel však spoèíva v tom, e tu sa poèíta s postupným<br />

<strong>na</strong>ba¾ovaním sa objektov <strong>na</strong>pr. pri zreazeniach servletu (o ktorých si povieme v seriáli<br />

neskôr). Pri zreazení sa <strong>na</strong> tvorbe výsledného produktu podie¾a celý komplex objektov,<br />

ktoré môu rôznym spôsobom upravova správanie sa oba¾ovaného objektu. Niektoré z<br />

objektov v reazi mu pridajú novú funkcio<strong>na</strong>litu a takto zabalený objekt pošlú ïalej. Tak<br />

sa zabezpeèí, e funkcio<strong>na</strong>lita pridaná v kadom kroku zreazenia bude zachovaná. Pokia¾<br />

sa vám tento opis zdal príliš zloitý, urèite vám ho objasní <strong>na</strong>sledujúci príklad. V òom si<br />

ukáeme rozšírenie funkcio<strong>na</strong>lity metódy addCookie(), ktorej úlohou je prida objekt<br />

cookie do odpovede. Naším rozšírením funkcio<strong>na</strong>lity bude jednoducho len to, e pridáme<br />

k objektu cookie komentár „PCR“:<br />

import javax.servlet.*;<br />

import javax.servlet.http.*;<br />

public class ServletResponseExample extends HttpServletResponseWrapper {<br />

public ServletResponseExample(HttpServletResponse response) {<br />

super(response);<br />

}<br />

public void addCookie(Cookie cookie) {<br />

cookie.setComment("PCR");<br />

((HttpServletResponse) getResponse()).addCookie(cookie);<br />

}<br />

}<br />

Ako vidíte, konštruktor nášho objektu odpovede preberá takisto odkaz <strong>na</strong> objekt od−<br />

povede, ktorý následne odovzdáva rodièovskému konštruktoru. Prekrývaná metóda<br />

addCookie() pridáva objektu cookie spomí<strong>na</strong>ný komentár a následne volá metódu addCookie()<br />

zapuzdreného objektu, ktorý musí by pred volaním tejto metódy <strong>na</strong>jprv pretypovaný <strong>na</strong><br />

objekt typu HttpServletResponse.<br />

Teraz je mono vhodná chví¾a blišie sa oboznámi s metódami deklarovanými rozhra−<br />

ním HttpServletResponse, resp. implementovanými triedou HttpServletResponseWrapper.<br />

Tie sa dajú kategorizova pod¾a funkcií sluieb, ktoré trieda HttpServletResponseWrapper<br />

ponúka. Táto trieda slúi <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie a zasielanie hlavièiek a stavových kódov,<br />

zasielanie cookies alebo poskytuje ešte ïalšie pomocné funkcie <strong>na</strong> prácu s výstupom. S<br />

metódou addCookie() slúiacou <strong>na</strong> zasielanie cookies sme sa u stretli v predchádzajúcom<br />

príklade, ale vrátime sa k nej, keï sa cookies budeme venova podrobnejšie.<br />

Rodi<strong>na</strong> metód <strong>na</strong> zasielanie hlavièiek a stavových kódov je ove¾a poèetnejšia. Základnými<br />

metódami <strong>na</strong> zasielanie hlavièiek sú addHeader() a setHeader(). Metódou addHeader() máte<br />

monos prida hlavièku HTTP do odpovede, ktorá bude zaslaná klientovi aplikácie. Prvým<br />

parametrom metódy je meno hlavièky, ktorú chcete prida do odpovede, a druhým re−<br />

azec obsahujúci hodnotu hlavièky. Základom je fakt, e touto metódou hlavièku do<br />

odpovede pridáte, aj keï daná hlavièka u existuje, take pomocou tejto metódy môete<br />

do odpovede pridáva hlavièky s viacnásobnými hodnotami. Na druhej stránke metóda<br />

setHeader() pridáva špecifikovanú hlavièku do odpovede len v prípade, e tá ešte nebola<br />

<strong>na</strong>stavená, v opaènom prípade prepíše hodnotu <strong>na</strong>posledy <strong>na</strong>stavenej hlavièky s daným<br />

názvom. Zoz<strong>na</strong>m parametrov tejto metódy je rov<strong>na</strong>ký ako v prípade addHeader(), teda<br />

meno hlavièky a reazec obsahujúci jej hodnotu. Pokia¾ by ste chceli zisti, èi u niektorá<br />

hlavièka bola pridaná do odpovede, môete poui metódu containsHeader(), ktorej ako<br />

parameter odovzdáte meno hlavièky a ako návratovú hodnotu získate logickú hodnotu<br />

true, ak daná hlavièka u bola pridaná do odpovede, alebo false, pokia¾ sa daná hlavièka<br />

v odpovedi ešte ne<strong>na</strong>chádza.<br />

V praxi sa èasto dostanete do situácie, keï budete potrebova <strong>na</strong>stavi nejakú hlaviè−<br />

ku, prièom jej hodnotu budete ma k dispozícii v inom dátovom type, ne je reazec. Aby<br />

ste sa mohli vyhnú zdåhavým konverziám <strong>na</strong> reazec, definuje rozhranie ïalšie metódy <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>stavovanie hlavièiek niektorých základných dátových typov, ktoré sa postarajú o túto<br />

prácu za vás. Ich zoz<strong>na</strong>m parametrov pozostáva vdy z me<strong>na</strong> hlavièky, ktorú chcete <strong>na</strong>sta−<br />

vi, a druhého parametra, ktorý je vdy iného typu (<strong>na</strong>pr. celé èíslo int alebo dátum v podob−<br />

ne timestampu long) a ktorý predstavuje hodnotu, <strong>na</strong> akú chcete hlavièku <strong>na</strong>stavi. Taký−<br />

mito metódami sú addDateHeader() a addIntHeader(), resp. setDateHeader() a setIntHeader().<br />

V prípade, e budete chcie prida podporu vlastných typov hlavièiek (<strong>na</strong>pr. podporu pre<br />

Date), môete bez problémov odvodi novú triedu od HttpServletResponseWrapper a pri−<br />

da nové metódy <strong>na</strong> prácu s poadovaným typom.<br />

Zasielanie stavových kódov a chybových kódov a správ zabezpeèujú ïalšie metódy roz−<br />

hrania HttpServletResponse. Stavový kód sa zasiela obyèajne v prípade, e ne<strong>na</strong>stala nija−<br />

ká chyba. Na zaslanie stavového kódu slúi metóda setStatus(). Ako parameter jej odovzdáte<br />

èíselnú hodnotu predstavujúcu stavový kód. Môete poui priamo èíselnú hodnotu (<strong>na</strong>pr.<br />

200) alebo poui niektorú z konštánt preddefinovaných rozhraním HttpServletResponse<br />

(<strong>na</strong>pr. SC_OK). Chybový kód je zaslaný klientovi v prípade, e <strong>na</strong>stala nejaká chyba (<strong>na</strong>pr.<br />

poadovaná stránka nie je k dispozícii – kód 404). Chybové kódy sú opä rov<strong>na</strong>ko ako sta−<br />

vové kódy celoèíselnými hodnotami, take z tohto h¾adiska medzi nimi nie je rozdiel, líši<br />

sa však v spôsobe, akým návratovú hodnotu spracuje a interpretuje klient (<strong>na</strong>pr. prehlia−<br />

daè) – v prípade prijatia kódu patriaceho medzi chybové môe zobrazi príslušnú chybo−<br />

vú stránku. Chybové kódy môete teda zasiela aj metódou setStatus(), správne by ste<br />

však mali poui metódu sendError(). Táto metóda existuje v dvoch verziách, prvá je ob−<br />

dobou metódy setStatus(), teda preberá iba kód chybovej správy, ktorý bude zaslaný kli−<br />

entovi. Druhá preaená verzia tejto metódy ešte umoòuje špecifikova chybové hlásenie<br />

v podobe reazca String. Treba si uvedomi, e stavové a chybové kódy mono zasiela len<br />

vtedy, kým ešte nebola odoslaná odpoveï uívate¾ovi aplikácie (teda skôr, ne <strong>na</strong>stane<br />

tzv. commit).<br />

Ïalšou funkciou, ktorú objekt odpovede umoòuje, je presmerovanie uívate¾a <strong>na</strong> inú<br />

stránku (resp. iný zdroj). Na tento úèel slúi metóda sendRedirect(), ktorej ako parameter<br />

odovzdáte lokáciu, kam má by uívate¾ presmerovaný. Táto lokácia môe by uvedená v<br />

absolútnom alebo relatívnom tvare. V prípade, e je uvedená v relatívnom tvare, berie sa<br />

buï ako relatív<strong>na</strong> k aktuálnej URI, alebo v prípade, e sa relatív<strong>na</strong> cesta zaèí<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kom<br />

„/“, bude cesta chápaná ako relatív<strong>na</strong> ku koreòovému kontextu servletu. Opä platí, e<br />

presmerovanie je moné len do momentu, keï nebola potvrdená (commit) odpoveï kli−<br />

entovi aplikácie.<br />

Pri práci s adresami URL, s ktorými servlet pracuje, by ste mali pouíva metódy encodeURL()<br />

a encodeRedirectURL() (tá druhá menovaná sa pouíva práve pri presmerovaní uívate¾a,<br />

resp. pri pouití metódy sendRedirect()). Spomí<strong>na</strong>né metódy preberajú ako parameter<br />

adresu URL (absolútnu alebo relatívnu), prièom vrátia URL zakódovaný reazec. Èasto sa<br />

môe sta, e vrátený reazec je zhodný s tým, ktorý ste metóde odovzdali ako parame−<br />

ter. Dôvod, preèo by ste však mali túto metódu pouíva, je ten, e táto metóda sa stará<br />

aj o správne zaistenie fungovania session (o tých bude ešte reè neskôr v tomto seriáli). V prí−<br />

pade, e klientsky prehliadaè nepodporuje cookies alebo ich nemá zapnuté, musí by<br />

identifikátor session pridaný do kadej adresy URL a práve o to sa v takomto prípade sta−<br />

rajú metódy encodeURL() a encodeRedirectURL().<br />

Na konci tejto èasti sa ešte zmienim o <strong>na</strong>jdôleitejších metódach rozhrania ServletResponse,<br />

od ktorého je rozhranie HttpServletResponse odvodené.<br />

Najviac pouívanou metódou je getWriter(), ktorá vám vráti objekt typu PrintWriter pri−<br />

druený k výstupu odosielanému uívate¾ovi. Tento objekt môete poui <strong>na</strong> zápis akých−<br />

ko¾vek dát, ktoré chcete odosla uívate¾ovi. V prípade, e chcete zasiela binárne dáta,<br />

môete poui metódu getOutputStream(), ktorá vráti objekt typu ServletOutputStream.<br />

Uitoènými metódami môu by obèas aj setContentType() a setCharacterEncoding(). Prvá<br />

z nich umoòuje <strong>na</strong>stavi MIME typ obsahu výstupu generovaného servletom a druhá<br />

zasa kódovanie tohto výstupu. Obe metódy má výz<strong>na</strong>m vola jedine pred tým, ne stihne<br />

servlet zaèa vytvára akýko¾vek výstup pre uívate¾a, resp. pred volaním metódy getWriter().<br />

Pre obe hodnoty existuje, samozrejme, aj prístupová metóda get, ktorá umoòuje zisti ich<br />

aktuálne <strong>na</strong>stavenie.<br />

POIADAVKY HTTP (HTTPSERVLETREQUEST). Objekt poiadavky je prvým pa−<br />

rametrom, ktorý získavajú obsluné metódy rôznych typov poiadaviek servletu. Hierar−<br />

chia rozhraní a tried pre prácu s poiadavkou je obdobná ako v prípade hierarchie pre<br />

prácu s odpoveïou, ktorej sme sa venovali v predchádzajúcom odseku. Funkciu oba¾ujúcej<br />

triedy plní HttpServletRequestWrapper, ktorá implementuje rozhranie HttpServletRequest,<br />

odvodené od rozhrania ServletRequest. Úèel oba¾ovania je rov<strong>na</strong>ký ako v prípade odpove−<br />

de HttpServletResponseWrapper, teda poskytova monos postupne priba¾ova poiadavke<br />

nové rozšírenia jej metód.<br />

Aj keï objekt poiadavky poskytuje ve¾ké mnostvo uitoèných funkcií, <strong>na</strong>jèastejšie<br />

bývajú vyuívané tie, ktoré slúia <strong>na</strong> získanie informácií o parametroch, ktoré uívate¾<br />

(resp. prehliadaè) odoslal <strong>na</strong> server. Na tento úèel môete vyui jednu z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

štyroch metód:<br />

getParameter() – preberá ako argument názov parametra, ktorého hodnotu chcete<br />

získa, a ten vráti (mená aj hodnoty parametrov sú vdy reazce, teda objekty typu<br />

String); v prípade, e v poiadavke tento parameter neexistuje, vráti hodnotu null,<br />

getParameterValues() – táto metóda sa pouíva rov<strong>na</strong>ko ako getParameter() s tým roz−<br />

dielom, e návratovou hodnotou je pole reazcov obsahujúce hodnoty parametra, teda<br />

152 PC REVUE 9/2004

P R O G R A M U J E M E<br />

jej vyuitie spoèíva pri pouívaní parametrov, ktoré môu <strong>na</strong>dobúda viacero hodnôt<br />

<strong>na</strong>raz; v prípade, e parameter sa v poiadavke vôbec ne<strong>na</strong>chádza, vráti metóda hodno−<br />

tu null,<br />

getParameterNames() – vráti objekt typu Enumeration, ktorý obsahuje mená všetkých<br />

parametrov <strong>na</strong>chádzajúcich sa v poiadavke; pomocou metód rozhrania Enumeration<br />

môete potom iterova zoz<strong>na</strong>mom týchto parametrov a získava ich názvy pre prípadné<br />

následné získanie ich hodnôt,<br />

getParameterMap() – vráti objekt typu Map obsahujúci všetky parametre a ich hodnoty<br />

v asociovanom tvare k¾úè −> hodnota, prièom k¾úèom je vdy názov parametra a hod−<br />

notou je vdy pole reazcov hodnôt parametra (v prípade, e parameter má len jednu<br />

hodnotu, bude toto pole jednoprvkové).<br />

Všetky tieto metódy definuje rozhranie u ServletRequest, ale a pri HTTP servletoch je defi−<br />

nované ich vyuitie pri získavaní mien a hodnôt parametrov poiadaviek GET alebo POST.<br />

Ïalšími uitoènými metódami definovanými rozhraním ServletRequest sú metódy <strong>na</strong><br />

prácu s atribútmi poiadavky. Atribúty sú hodnoty, ktoré do poiadavky pridáva buï<br />

webový kontajner, alebo priamo webové komponenty. Tak ako oba¾ovanie poiadavky<br />

(alebo odpovede) umoòuje rozširova funkcio<strong>na</strong>litu pri prechode jednotlivými webovými<br />

komponentmi (<strong>na</strong>pr. servletmi), aj pridávanie atribútov poskytuje monos odovzdávania<br />

si hodnôt medzi jednotlivými webovými komponentmi. Atribút pozostáva vdy zo svojho<br />

me<strong>na</strong> a asociovanej hodnoty. Táto hodnota môe by akéhoko¾vek referenèného typu.<br />

Na pridanie atribútu do poiadavky slúi metóda setAttribute(). Ako prvý parameter jej<br />

odovzdáte reazec s menom atribútu a druhým parametrom je asociovaný objekt. Odobra<br />

atribút mono pomocou metódy removeAttribute(), ktorej odovzdáte ako parameter<br />

meno atribútu, ktorý má by z poiadavky vyòatý. Servlet, ktorý bude chcie získa tento<br />

atribút, si ho musí vyiada od objektu poiadavky metódou getAttribute(), ktorej opä<br />

odovzdá ako parameter meno atribútu. Následne však ešte musí vrátený objekt typu<br />

Object adekvátne pretypova, aby s ním mohol korektne pracova. V prípade, e atribút s<br />

poadovaným názvom v poiadavke neexistuje, vráti metóda hodnotu null.<br />

Ak budete potrebova získa mená všetkých parametrov, môete to spravi volaním<br />

metódy getAttributeNames(), ktorá vráti objekt typu Enumeration obsahujúci mená všet−<br />

kých atribútov <strong>na</strong>chádzajúcich sa v poiadavke.<br />

Atribúty sú dôleité pri zasielaní informácií medzi jednotlivými servletmi, ktoré majú <strong>na</strong><br />

starosti obsluhu poiadavky. Atribúty majú ivotnos iba poèas jednej poiadavky.<br />

Do kategórie pomocných metód sa dajú zaradi tie, ktoré som spomenul u v kapito−<br />

le o odpovediach, teda getCharacterEncoding() a getContentType(). Prvá slúi opä <strong>na</strong> zís−<br />

kanie informácie o kódovaní obsahu poiadavky a druhá <strong>na</strong> zistenie MIME typu obsahu<br />

poiadavky.<br />

Zatia¾ som sa zmieòoval len o metódach definovaných rozhraním ServletRequest, ale<br />

ve¾a ïalších uitoèných pridáva aj HttpServletRequest. Ich opisu sa tu u nebudeme venova,<br />

pretoe ich je pomerne dos, take sa s nimi oboznámime v priebehu tohto seriálu, keï<br />

ich budeme <strong>na</strong>ozaj potrebova. Jedinú výnimku spravíme v prípade metódy getCookies(),<br />

pretoe o metóde <strong>na</strong> prácu s cookies som sa zmienil aj v kapitole o objekte odpovede.<br />

KRÁTKO O COOKIES. Cookies sú jednoduché textové informácie, ktoré sú uloené<br />

<strong>na</strong> strane klienta, take do istej miery ich môeme pouíva <strong>na</strong> ukladanie perzistentných<br />

dát, ktoré majú by zachované medzi jednotlivými poiadavkami. Nemali by to by dáta<br />

súkromného charakteru, pretoe cookies nie sú príliš chránené proti odcudzeniu uchová−<br />

vaných informácií. Takisto by sa aplikácia nemala <strong>na</strong> ne spolieha, pretoe nie kadý kli−<br />

ent (browser) ich musí podporova, resp. uívate¾ môe ich podporu vypnú.<br />

Ako cookie u klienta uloi, to som u spomenul v kapitole o objekte odpovede (metó−<br />

da addCookie()). Získanie informácie z uloenej cookie má zasa v kompetencii objekt<br />

poiadavky, konkrétne jeho metóda getCookies(). Tá vráti pole obsahujúce všetky cookies<br />

(ako inštancie triedy Cookie), ktoré sú v objekte poiadavky od klienta k dispozícii. Objekt<br />

poiadavky neumoòuje vráti nejakú konkrétnu cookie, take budete musie vdy získa<br />

celé pole cookies a následne v òom vyh¾ada cookie, ktorú potrebujete. Na to sa hodí<br />

implementova si vlastnú pomocnú metódu.<br />

ZÁVER. Táto èas seriálu bola orientovaná prevane teoreticky a mala za úlohu oboz−<br />

námi vás s objektmi odpovede a poiadavky a so základnými princípmi ich pouitia. V bu−<br />

dúcom pokraèovaní si ukáeme praktický príklad, ako pracova s parametrami odoslaný−<br />

mi klientom pomocou objektu poiadavky.<br />

Andrej Chu<br />

HTML + TIME<br />

7. èas: Animované menu II.<br />

V predošlom èísle sme si postavili cie¾ s vyuitím HTML+TIME a s podporou skriptov<br />

v jazyku JavaScript vytvori animované kontextové menu. Podstata animácie spoèíva v<br />

tom, e pri klepnutí pravým tlaèidlom myši sa poloky menu presunú z predošlej pozície<br />

<strong>na</strong> urèené miesto tak, e „letia“ samostatne. Najskôr sa presunie prvá a za òou postupne<br />

všetky ostatné poloky. Vidie to <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Riešenie sme sa rozhodli dosiahnu postupom, ktorý sa pri tvorbe programov èasto<br />

vyuíva – vyrieši èiastkové problémy, tie skompletizova do výsledného riešenia a potom<br />

ho „zlepšova“.<br />

Riešenia èiastkových problémov sme opísali v predošlom èlánku. Ukázali sme vyuitie<br />

prvku animateMotion <strong>na</strong> presúvanie jednej poloky menu. Pre jednu poloku menu sme<br />

<strong>na</strong>vrhli a pouili funkcie v jazyku JavaScript. Èiastkové riešenie z predchádzajúceho èísla<br />

skompletizujeme do výsledného riešenia. Ukáeme aj to, ako dané riešenie zlepši.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e <strong>na</strong> sprievodnom CD sú nielen príklady k tomuto èlánku, ale aj<br />

príklady všetkých ostatných èlánkov tohto seriálu. Nájdete tam teda aj príklady z predo−<br />

šlého èlánku.<br />

KOMPLETNÉ RIEŠENIE. Zdrojový kód pre animované kontextové menu je vo výpi−<br />

se 1, ktorý nájdete <strong>na</strong> priloenom CD REVUE.<br />

V hlavièke dokumentu HTML je v prvku style predpis <strong>na</strong> zobrazenie prvkov triedy<br />

Menu. V prvku script sú <strong>na</strong> podporu nášho riešenia vytvorené premenné a funkcie v jazy−<br />

ku JavaScript. Základ tvoria dve triedy – CPolockaMenu a CMenu. V riadku 75 je vytvore−<br />

Obr. 1<br />

Presun poloiek menu<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

príklady<br />

ný objekt triedy CMenu. Funkcia Init slúi <strong>na</strong> inicializáciu tohto objektu – pridanie jed−<br />

notlivých poloiek menu. Funkcie Nad a Mimo slúia <strong>na</strong> zmenu grafického stvárnenia<br />

poloky menu pri prechode kurzorom myši. Funkcia FOi je obsluná funkcia i−tej poloky<br />

menu. V <strong>na</strong>šom riešení je v týchto funkciách iba vypísaný oz<strong>na</strong>m o volaní danej funkcie.<br />

V tele dokumentu je menu reprezentované prvkami span (riadky 98 a 103). Ich dy<strong>na</strong>−<br />

miku zabezpeèujú funkcie <strong>na</strong> obsluhu udalostí onmouseover, onmouseout. Obsluná<br />

funkcia poloky menu je predpísaná v atribúte onclick. Vlastný presun poloiek menu za−<br />

bezpeèujú prvky t:animateMotion (riadky 105 a 110). Prvok body má obsluhu troch uda−<br />

lostí. V obsluhe udalosti onload je volaná funkcia Init, ktorá inicializuje menu. V obsluhe<br />

udalosti oncontextmenu je prikázané posunú menu a v obsluhe udalosti onclick je pri−<br />

kázané, aby sa menu skrylo.<br />

Prezrime si triedy CPolozkaMenu a CMenu podrobnejšie.<br />

Trieda CPolozkaMenu vo svojej èlenskej premennej M udriava objekt, ktorý zodpo−<br />

vedá prvku span poloky menu. V èlenskej premennej A je objekt zodpovedajúceho prv−<br />

ku t:animateMotion. Hodnoty týchto<br />

objektov získava v konštruktore (ria−<br />

dok 17).<br />

Èlenská metóda Posun (riadky 23<br />

a 30) je ve¾mi podobná funkcii Po−<br />

sunMenu, ktorá bola opísaná v pre−<br />

došlom èlánku. Rozdiel je v tom, e tu<br />

pracujeme s èlenskými premennými a<br />

novú polohu nezískavame z objektu<br />

event, ale ich preberáme v argumen−<br />

toch x, y. Zobrazenie poloky menu je<br />

dosiahnuté zmenou vlastnosti štýlu<br />

display èlenskej premennej M, ktorá<br />

zodpovedá prvku span poloky menu.<br />

Èlenskej premennej A, ktorá zodpove−<br />

Obr. 2<br />

Pohyb poloky menu po krivkách<br />

dá prvku animateMotion, je predpísaná cesta (riadok 27) a je prikázané zaèa animáciu. Do<br />

èlenských premenných x, y sú odloené údaje o cie¾ovej polohe danej poloky menu.<br />

Èlenská metóda Cesta preberá súradnice dvoch bodov a vytvorí z nich textový reazec<br />

zodpovedajúci atribútu path prvku animateMotion. V òom bude príkaz <strong>na</strong> presunutie<br />

(Move) <strong>na</strong> zaèiatok cesty a vytvorenie priamky (Line) do cie¾ového bodu.<br />

V èlenskej metóde Skry je pouitá èlenská premenná zodpovedajúca prvku span po−<br />

loky menu. Zmenou vlastnosti display jeho štýlu <strong>na</strong> 'none' sa dosiahne skrytie poloky menu.<br />

Trieda CMenu má slúi ako „kontajner“ pre poloky menu. Na to je urèená èlenská<br />

premenná Polozky, definovaná v riadku 49, ktorá je typu Array (pole).<br />

Èlenská metóda PridajPolozku triedy CMenu (riadok 52) preberá vo svojich argumen−<br />

toch objekty M, A. Tie zodpovedajú prvkom span a t:animateMotion. Druhému z nich je<br />

<strong>na</strong>stavená hodnota atribútu dur. Táto hodnota je závislá od poètu poloiek, ktoré u sú<br />

v poli Polozky. Èas presunu kadej <strong>na</strong>sledujúcej poloky je väèší o dve desatiny sekundy.<br />

Objekty M a A sú odovzdané konštruktoru triedy CPolozkaMenu a vytvorený objekt je<br />

zasunutý (push) do po¾a Polozky (riadok 55).<br />

9/2004 PC REVUE 153

P R O G R A M U J E M E<br />

Èlenská metóda Posun triedy CMenu (riadok 59) z objektu event získa aktuálne súrad−<br />

nice myši. Tie potom v cykle odovzdá kadému objektu v poli Polozky, prièom súradnica<br />

y je upravená tak, aby poloky menu boli pod sebou. Vyuíva <strong>na</strong> to premennú vpm<br />

(vzdialenos poloiek menu), ktorá je definovaná v riadku 15. Aktivuje sa tak presun<br />

kadej poloky menu. Podobne je v èlenskej metóde Skry triedy CMenu volaná rovno−<br />

menná metóda kadej poloky menu (riadky 67 a 73).<br />

ZLEPŠENIA. „V kadom programe je aspoò jed<strong>na</strong> chyba,“ s istotou tvrdí jeden z Murp−<br />

hyho zákonov. Chyby v <strong>na</strong>šom riešení pri jeho overovaní v prehliadaèi Internet Explorer<br />

verzie 6.0.2900 SP2 sa neprejavili. Ak sa však <strong>na</strong> ponúknuté riešenie pozrieme pozornej−<br />

šie, zistíme, e je <strong>na</strong> òom èo zlepšova. Mohli by sme <strong>na</strong>príklad iada, aby sa zjednodu−<br />

šil zápis prvkov span a t:animateMotion, ktoré reprezentujú poloky menu. Metódou Ctrl<br />

+ C Ctrl + V sa tieto prvky dajú jednoducho „klonova“. Ak je však moný ich zjednodu−<br />

šený zápis, riešeniu to len prospeje. Ponúknuté zvýraznenie aktívnej poloky menu zmenou<br />

farby pozadia nemusí by vdy dostatoèné. Èasto sa zvykne vyui monos zvýraznenia<br />

vybranej poloky aj tak, e text vybranej poloky je vypísaný tuènejším písmom. Zlepšenia<br />

sa môu týka aj dráhy pohybu poloiek pri ich premiestòovaní. Ak sa toti s ponúknu−<br />

tým riešením budeme chví¾u zabáva, <strong>na</strong>háòanie sa poloiek po priamkach nám èasom<br />

zovšednie a budeme chcie, aby sa pohybovali po krivkách, <strong>na</strong>príklad po takých, aké<br />

vidie <strong>na</strong> obr. 2. K zjednodušeniu riešenia prispeje, ak tabu¾ku štýlov a skripty zapíšeme<br />

do samostatných súborov.<br />

ZJEDNODUŠENIE ZÁPISU POLOIEK MENU. Poloku menu v kóde HTML re−<br />

prezentuje prvok span a prvok t:animateMotion. Ak nájdeme spôsob zjednodušenia ich<br />

zápisu, zjednodušíme zápis menu ako celku.<br />

Prvok span má definované obsluné funkcie udalostí. Tie však nemusia by uvedené<br />

priamo v kóde HTML prvku, ale môeme vyui ich definovanie v skripte pri zavedení strán−<br />

ky. Podobne môeme urobi aj s s atribútmi prvku t:animateMotion. Výsledná podoba<br />

týchto prvkov pre i−tú poloku menu potom môe by takáto:<br />

xxx <br />

<br />

V atribútoch id týchto prvkov bude <strong>na</strong>miesto i príslušné poradové èíslo. Podobne to<br />

bude aj v názve obslunej funkcie udalosti onclick prvku span. V tele prvku span <strong>na</strong> mies−<br />

te xxx bude text pre danú poloku menu.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s prvkami span a t:animationMotion vo výpise 1 je uvedený zápis jedno−<br />

duchší. Aby sa však dosiahla rov<strong>na</strong>ká funkènos, musíme dospie k tomu, aby chýbajúce<br />

atribúty boli definované. Najvhodnejším miestom <strong>na</strong> to sa javí trieda CPolozkaMenu. Za<br />

riadok 21 vo výpise 1 staèí doplni:<br />

M.attachEvent ('onmouseover', Nad);<br />

M.attachEvent ('onmouseout', Mimo);<br />

this.A.targetElement = M.id;<br />

Výpis 2: Výsledné riešenie<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

<br />

<br />

Menu_05<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

24. èas<br />

V poslednej èasti dokonèíme výklad o IO systéme, konkrétne prúdoch, èím celý náš seriál<br />

zakonèíme.<br />

Textový zápis do súboru. Na tomto mieste <strong>na</strong>dviaeme <strong>na</strong> predchádzajúcu èas, ktorú sme<br />

ukonèili ukákou zápisu textového reazca do súborového prúdu, a teda do súboru.<br />

Vytvorený súbor test.out obsahuje teraz zapísané dáta. Spôsob, ktorý sme v tom príklade<br />

pouili, sa vám oprávnene mohol zda akopádny. Bolo to spôsobené tým, e sme pouili<br />

prúd FileStream, ktorý dokáe akceptova dáta v podobe po¾a holých bajtov, teda dokáe<br />

èíta a zapisova dáta, len keï ich má k dispozícii v bajtovom tvare. Preto sme museli zapi−<br />

sovaný reazec pred zápisom skonvertova <strong>na</strong> bajtový tvar.<br />

Tomuto všetkému sa dá jednoducho vyhnú pouitím textových prúdov. Textové prúdy<br />

predstavujú ïalšiu vrstvu <strong>na</strong>d bajtovými prúdmi. Zapuzdrujú bajtový prúd a automaticky sa<br />

starajú o zakódovanie textu do bajtového tvaru a opaène, dekódovanie textu z bajtového tva−<br />

ru. To z<strong>na</strong>mená, e pokia¾ zapíšete text do textového prúdu, ten sa po zápise postará o kon−<br />

verziu do bajtového tvaru a tieto bajty zapíše do bajtového prúdu, ktorý zapuzdruje. Za−<br />

puzdrený bajtový prúd sa u postará o zápis do súboru (predpokladáme, e zapuzdrený baj−<br />

tový prúd je v skutoènosti súborový prúd). Take ako vidíte, ide u o dva stupne abstrakcie a<br />

tento spôsob zapuzdrovania prúdov je ve¾mi flexibilný.<br />

Textové prúdy sú v kniniciach .NET Frameworku reprezentované triedami TextWriter<br />

a TextReader.TextWriter reprezentuje textový prúd <strong>na</strong> zápis, TextReader zasa textový prúd <strong>na</strong><br />

èítanie. Tieto triedy sú abstraktné, teda definujú len rozhranie a základnú a neúplnú funkè−<br />

nos textových prúdov. Pre nás <strong>na</strong>jzaujímavejšie sú metódy <strong>na</strong> zápis reazca Write() a riadka<br />

WriteLine() triedy TextWriter a metódy <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie reazca Read(), riadka ReadLine() a<br />

celého bloku ReadBlock() triedy TextReader. Z tohto jednoz<strong>na</strong>ène vyplýva, e tieto triedy sú<br />

urèené hlavne <strong>na</strong> prácu s textom.<br />

Konkrétnymi implementáciami tried TextReader a TextWriter sú triedy StreamReader a<br />

StreamWriter, ktoré budete pri zápise a èítaní textu zo súborov pouíva asi <strong>na</strong>jèastejšie. Tieto<br />

implementácie takisto podporujú bufferovanie.<br />

Na konštrukciu objektu typu StreamWriter máte k dispozícii ve¾a verzií preaených<br />

konštruktorov. Ich presnú sig<strong>na</strong>túru nájdete v dokumentácii v referencii tried .NET Fra−<br />

meworku, take tu sa len zmienim o tom, aké monosti poskytujú. V prvom rade<br />

mono pri konštrukcii objektu typu StreamWriter odovzda konštruktoru ako parameter<br />

odkaz <strong>na</strong> prúd, ktorý má by do tohto textového prúdu zapuzdrený. Inou monosou<br />

je odovzda konštruktoru ako parameter názov (resp. cestu) súboru, ku ktorému sa<br />

automaticky vytvorí súborový prúd, ktorý bude do textového prúdu zapuzdrený. Ïalší−<br />

mi parametrami môete špecifikova, èi má by existujúci súbor prepísaný alebo sa má<br />

pokraèova v zápise <strong>na</strong> jeho konci. Takisto mono špecifikova kódovanie a ve¾kos buf−<br />

fera. Kódovanie sa špecifikuje pomocou inštancie triedy odvodenej od abstraktnej trie−<br />

dy Encoding. Táto abstraktná trieda u poskytuje nieko¾ko statických konštánt predsta−<br />

vujúcich konkrétne <strong>na</strong>jèastejšie pouívané kódovania, <strong>na</strong>pr. Encoding.ASCII pre kódo−<br />

vanie ASCII alebo Encoding.UTF8 pre kódovanie UTF8.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme obmenu príkladu z predošlej èasti s tým, e tentoraz<br />

pouijeme textový prúd StreamWriter <strong>na</strong>miesto bajtového súborového prúdu FileStream:<br />

using System;<br />

using System.IO;<br />

using System.Text;<br />

class StreamWriterExample {<br />

public static void Main() {<br />

StreamWriter sw = new StreamWriter(File.Create("test.out"), Encoding.UTF8);<br />

try {<br />

sw.Write("Test zápisu do súboru.");<br />

sw.Close();<br />

}<br />

catch (Exception) {<br />

Console.WriteLine("Chyba pri manipulácii so súborom!");<br />

}<br />

}<br />

}<br />

Tento príklad demonštruje pouitie textového prúdu <strong>na</strong> zápis do súboru. Rov<strong>na</strong>ko ten<br />

predošlý príklad vytvorí súbor test.out a zapíše doò textový reazec. Rozdiel spoèíva v tom, e<br />

sa pouíva textový prúd. Pri jeho konštrukcii sme odovzdali konštruktoru odkaz <strong>na</strong> bajtový<br />

prúd typu FileStream, získaný metódou Create() triedy File (tá bola pouitá aj v predošlom<br />

príklade). Tento bajtový prúd je zapuzdrený do nášho textového prúdu. Druhým parametrom<br />

konštruktora sme ešte špecifikovali kódovanie, ktoré má by pouité, v tomto prípade UTF8.<br />

Celý tento proces sa dá trošku zjednoduši pouitím metódy CreateText() triedy File, ktorá<br />

vráti u priamo textový prúd <strong>na</strong>d súborom, prièom je štandardne pouité kódovanie UTF8.<br />

Staèí teda príslušný riadok <strong>na</strong>hradi takto:<br />

StreamWriter sw = File.CreateText("test.out");<br />

ÈÍTANIE ZO SÚBORU. Na èítanie zo súboru máme opä k dispozícii dve monosti – buï<br />

poui klasický bajtový súborový prúd FileStream, alebo textový prúd StreamReader. Ako<br />

sme si u povedali, bajtové prúdy nie sú príliš vhodné <strong>na</strong> prácu s textom, viac sa <strong>na</strong><br />

tento prípad hodia textové prúdy. Kadopádne je to však moné, ale opä by ste muse−<br />

li zabezpeèi spätnú konverziu z bajtov zapísaných v súbore <strong>na</strong> text v danom kódovaní<br />

(èo opä umoòuje trieda Encoding, resp. triedy od nej odvodené). Trieda StreamReader<br />

poskytuje aj viacero verzií preaených konštruktorov, ktorých zoz<strong>na</strong>m parametrov je<br />

podobný ako v prípade konštruktorov triedy StreamReader. Môete špecifikova zapuz−<br />

drený bajtový prúd, meno súboru, z ktorého sa má prúd vytvori, ve¾kos buffera a kó−<br />

dovanie. Nasledujúci príklad demonštruje èítanie z vytvoreného súboru. Vytvoríme baj−<br />

tový prúd typu FileStream, ktorý zapuzdríme do textového prúdu StreamReader s po−<br />

uitím kódovania UTF8. Následne z textového prúdu preèítame obsah súboru a vypíše−<br />

me text <strong>na</strong> konzolu:<br />

using System;<br />

using System.IO;<br />

using System.Text;<br />

class StreamWriterExample {<br />

public static void Main() {<br />

FileStream fs = File.Open("test.out", FileMode.Open);<br />

StreamReader sr = new StreamReader(fs);<br />

try {<br />

string line;<br />

while ((line = sr.ReadLine()) != null) {<br />

Console.WriteLine(line);<br />

}<br />

sr.Close();<br />

}<br />

catch (Exception) {<br />

Console.WriteLine("Chyba pri manipulácii so súborom!");<br />

}<br />

}<br />

}<br />

Pri otváraní súborového prúdu FileStream metódou Open triedy File sme museli ako druhý<br />

parameter špecifikova spôsob, akým má by súbor otvorený, a to pomocou premennej typu<br />

FileMode, ktorá môe <strong>na</strong>dobúda šes rôznych hodnôt, a teda k dispozícii je šes prístupových<br />

módov:<br />

Append – otvorenie a zápis za koniec existujúceho súboru alebo vytvorenie neexistujúce−<br />

ho súboru a jeho otvorenie, d<br />

Create – vytvorenie nového súboru alebo prepísanie existujúceho súboru a jeho otvorenie,<br />

CreateNew – vytvorenie nového súboru a jeho otvorenie – v prípade, e súbor u existuje,<br />

je vyvolaná výnimka typu IOException,<br />

Open – otvorenie súboru – dodatoènými parametrami sa potom špecifikuje, èi ide o otvo−<br />

renie <strong>na</strong> èítanie alebo aj zápis; ak súbor neexistuje, je vyvolaná výnimka typu<br />

FileNotFoundException,<br />

OpenOrCreate – otvorenie súboru v prípade, e existuje, alebo jeho vytvorenie a otvorenie,<br />

ak ešte neexistuje,<br />

Truncate – otvorí u existujúci súbor (len <strong>na</strong> zápis) a následne skráti jeho ve¾kos <strong>na</strong> 0,<br />

teda po zavolaní je k dispozícii otvorený prázdny súbor.<br />

Príklad uvedený <strong>na</strong>posledy mono trošku zjednoduši pouitím metódy OpenText() triedy<br />

File. Tá sa postará o otvorenie súborového prúdu k súboru špecifikovanému parametrom a<br />

o jeho zapuzdrenie do textového prúdu s implicitným kódovaním UTF8:<br />

StreamReader sr = File.OpenText("test.out");<br />

V skutoènosti je tento zápis ekvivalentný zápisu:<br />

StreamReader sr = new StreamReader("test.out");<br />

pretoe jed<strong>na</strong> z preaených verzií konštruktora triedy StreamReader preberá práve ako para−<br />

meter len meno súboru a o zvyšné akcie (vytvorenie súborového prúdu a jeho zapuzdrenie)<br />

sa postará automaticky sám.<br />

ZÁVER. Touto èasou sa náš seriál pre zaèiatoèníkov o programovaní v jazyku C#<br />

konèí. Mali ste monos oboznámi sa v òom s platformou .NET Framework a základmi<br />

objektového programovania. Následne bolo cie¾om <strong>na</strong>uèi vás základnú syntax jazyka<br />

C# a oboznámi vás s triedami kniníc .NET Frameworku a ich konkrétnym pouitím v<br />

C#. Prebrali sme ve¾a tém, ale mnoho zostáva ešte neprebraných. Dúfam, e tento<br />

seriál svoj úèel splnil a pomohol vám s prvými krokmi vo svete .NET a C#. Teraz je<br />

mono príleitos zaèa sa venova pokroèilejším témam, ako <strong>na</strong>pr. vývoju aplikácií GUI,<br />

ale to u prenechám <strong>na</strong> prípadný seriál o Visual C#. Prajem vám ve¾a úspechov v<br />

ïalšom štúdiu tohto programovacieho jazyka.<br />

Andrej Chu<br />

9/2004 PC REVUE 155

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

ZASIELANIE SPRÁV<br />

O CHYBÁCH (XP)<br />

Ak vo Windows XP dôjde ku kritickej chybe, pokúsi sa sys−<br />

tém posla jej detailný opis Microsoftu. Tento opis obsa−<br />

huje viaceré systémové informácie. Pomocou registrov mô−<br />

ete <strong>na</strong>stavi, ktoré informácie majú by odoslané a ktoré nie.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SOFTWARE \ Microsoft \ PCHealth \ ErrorReporting.<br />

Nájdete v nej pä dôleitých DWORD poloiek:<br />

DoReport – aktivuje odosielanie opisov chýb<br />

ShowUI – zobrazí pouívate¾ské rozhranie<br />

IncludeKernelFaults – zahrnie do opisov chyby jadra<br />

IncludeMicrosoftApps – zahrnie do opisov chyby apli−<br />

kácií od Microsoftu<br />

IncludeWindowsApps – zahrnie do opisov chyby<br />

súèastí Windows<br />

Jednotlivé poloky DWORD aktivujete priradením hod−<br />

noty 1. Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \<br />

PCHealth \ ErrorReporting]<br />

Názov: DoReport, SHowUI, IncludeKernelFaults,<br />

IncludeMicrosoftApps, IncludeWindowsApps<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 1 – aktivované, 0 – deaktivované<br />

CHYBOVÉ HLÁSENIA (2000/XP)<br />

Pomocou tohto <strong>na</strong>stavenia môete urèi, ktoré vyskakujú−<br />

ce chybové hlásenia sa budú vo vašom systéme zobrazo−<br />

va a ktoré nie. Ak si neeláte zobrazova iadne chybové<br />

hlásenia, môete zobrazovanie vyskakujúcich chybových<br />

hlásení úplne vypnú.<br />

Obr. 1 Vypnutie chybových hlásení<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control \ Windows a mo−<br />

difikujte v nej poloku DWORD s názvom ErrorMode (obr.<br />

1). Priraïte jej jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt:<br />

0 – zobrazované sú všetky chybové hlásenia (predvolené)<br />

1 – zobrazované sú chybové hlásenia aplikácií, systé−<br />

mové chybové hlásenia sú vypnuté<br />

2 – chybové hlásenia aplikácií aj systémové chybové<br />

hlásenia sú vypnuté<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie neovplyvòuje zapisovanie chybových hlá−<br />

sení do log súborov, chybové hlásenia sú zapisované nor−<br />

málne.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \<br />

CurrentControlSet \ Control \ Windows]<br />

Názov: ErrorMode<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: (0 – všetky hlásenia, 1 – hlásenia aplikácií,<br />

2 – iadne hlásenia)<br />

LMHOSTS (2000/XP)<br />

Súbor LMHOSTS (Windows \ System32 \ drivers \ etc) obsa−<br />

huje mapovanie adries IP a názvov poèítaèov typu NetBIOS,<br />

pouívané protokolom Microsoft TCP/IP v systéme Windows.<br />

Konfigurácia týchto <strong>na</strong>stavení sa síce vykonáva editáciou<br />

spomí<strong>na</strong>ného súboru, detailnejšie <strong>na</strong>stavenie pouitia tohto<br />

súboru je však moné jedine editáciou registrov.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Services \ NetBT \ Para−<br />

meters obsahujúcu tri dôleité poloky DWORD:<br />

E<strong>na</strong>bleLMHOSTS – zapne (hodnota 1) alebo vypne (hod−<br />

nota 0) pouitie súboru LMHOSTS<br />

MaxPreLoad – špecifikuje mnostvo poloiek #PRE,<br />

ktoré sa majú <strong>na</strong>èíta (predvolene 100)<br />

NodeType – špecifikuje typ WINS dopytu:<br />

1 – ak nie je <strong>na</strong>konfigurovaný iadny WINS server<br />

(B−node / broadcast)<br />

4 – uskutoèní broadcast pred dopytom po serveroch<br />

s me<strong>na</strong>mi (M−mode / mixed)<br />

8 – aspoò jeden WINS server je <strong>na</strong>konfigurovaný<br />

(H−node / queries)<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \<br />

CurrentControlSet \ Services \ NetBT \ Parameters]<br />

Názov: E<strong>na</strong>bleLMHOSTS, MaxPreLoad, NodeType<br />

Typ: REG_DWORD<br />

AUTOMATICKÁ AKTUALIZÁCIA<br />

(2000/XP)<br />

Pomocou tohto <strong>na</strong>stavenia môete urèi spôsob automa−<br />

tickej aktualizácie systému Windows vrátane presného<br />

èasového plánu sahovania aktualizácií.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ Software \ Policies \ Microsoft \ Windows \ Windows−<br />

Update \ AU, v ktorej nájdete okrem iného tieto poloky<br />

DWORD:<br />

NoAutoUpdate<br />

0 – aktivuje automatické aktualizácie (predvolené)<br />

1 – zakáe automatické aktualizácie<br />

AUOptions<br />

2 – oz<strong>na</strong>m pred stiahnutím aj pred inštaláciou zápla−<br />

ty<br />

3 – automatické stiahnutie a oz<strong>na</strong>m pred inštaláciou<br />

záplaty<br />

4 – automatické stiahnutie aj <strong>na</strong>plánovanie inštalácie<br />

záplaty<br />

ScheduledInstallDay<br />

0 – inštalácia kadý deò<br />

1 a 7 – inštalácia v špecifický deò týdòa od nedele<br />

(hodnota 1) do soboty (hodnota 7)<br />

ScheduledInstallTime<br />

0 a 23 – špecifikuje èas inštalácie záplaty<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Policies \<br />

Microsoft \ Windows \ WindowsUpdate \ AU]<br />

Názov: NoAutoUpdate, AUOptions, ScheduledInstallDay,<br />

ScheduledInstallTime<br />

Typ: REG_DWORD<br />

LIMIT AUTOMATICKÉHO<br />

PRIHLASOVANIA (2000/XP)<br />

Vo Windows 2000/XP mono <strong>na</strong>stavi automatické prihla−<br />

sovanie zvoleného uívate¾a bez opakovaného zadávania<br />

me<strong>na</strong> a hesla (PC REVUE è. 12/2003). Toto automatické pri−<br />

hlasovanie zvoleného uívate¾a do systému však môe by<br />

limitované poètom automatických prihlásení, po ktorého<br />

uplynutí bude táto monos vypnutá a uívatelia sa budú<br />

do systému opä prihlasova pomocou štandardného pri−<br />

hlasovacieho dialógu (obr. 2).<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ Software \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \<br />

Winlogon a vytvorte v nej novú (prípadne modifikujte exis−<br />

tujúcu) textovú (Windows 2000) alebo DWORD (Windows<br />

XP) poloku AutoLogonCount. Priraïte jej hodnotu zod−<br />

povedajúcu poètu poadovaných automatických prihlásení.<br />

Pri kadom reštarte systému bude hodnota poloky<br />

AutoLogonCount zníená o 1, a kým nedosiahne hodno−<br />

tu 0. Potom bude automatické prihlasovanie vypnuté, po−<br />

Obr. 2<br />

loky AutoLogonCount a DefaultPassword budú z regis−<br />

trov vymazané a poloke AutoAdminLogon bude prirade−<br />

ná hodnota 0.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \<br />

Windows NT \ CurrentVersion \ Winlogon]<br />

Názov: AutoLogonCount<br />

Typ: REG_DWORD (XP) alebo REG_SZ (2000)<br />

Hodnota: poèet automatických prihlásení<br />

NTFS (2000/XP)<br />

Súborový systém NTFS obsahuje vo svojom jadre súbor<br />

<strong>na</strong>zvaný Master File Table. Tento súbor obsahuje minimál−<br />

ne jeden záz<strong>na</strong>m o kadom súbore <strong>na</strong> danom disku so sú−<br />

borovým systémom NTFS. Pomocou tohto <strong>na</strong>stavenia mô−<br />

ete urèi mnostvo pamäte rezervovanej pre Master File<br />

Table, aby nedošlo k fragmentácii alebo zníeniu výkonu<br />

systému.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ System \ CurrentControlSet \ Control \ FileSystem a vy−<br />

tvorte v nej novú poloku DWORD s názvom NtfsMftZo−<br />

neReservation. Priraïte jej jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt:<br />

1 – malá ve¾kos (Small Zone Reservation) – predvolené<br />

2 – stredná veåkos (Medium Zone Reservation)<br />

3 – ve¾ká ve¾kos (Large Zone Reservation)<br />

4 – maximál<strong>na</strong> ve¾kos (Maximum Zone Reservation)<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie neovplyvòuje formát diskového zaria−<br />

denia, ovplyvòuje spôsob, akým súborový systém NTFS<br />

alokuje miesto <strong>na</strong> diskových zariadeniach. Na dosiahnutie<br />

maximálnej efektívnosti sa odporúèa <strong>na</strong>stavi tento para−<br />

meter po <strong>na</strong>formátovaní diskového zariadenia a ponecha<br />

ho poèas celej existencie tohto zariadenia. Zmeny sa pre−<br />

javia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ System \<br />

CurrentControlSet \ Control \ FileSystem]<br />

Názov: NtfsMftZoneReservation<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 1 (predvolená) a 4 (maximum)<br />

Igor Kluman<br />

Prihlasovací dialóg<br />

156 PC REVUE 9/2004

DVD okienko<br />

SPY KIDS 3D: GAME OVER<br />

FILM: Filmová séria Spy Kids sa doèkala svojho tretieho po−<br />

kraèovania. Od predchádzajúcich dvoch èastí sa tá <strong>na</strong>jnovšia<br />

líši prívlastkom 3D. Prevaná èas filmu je toti trojrozmerná.<br />

Práve pre monos vníma film v troch rozmeroch sú k DVD s<br />

filmom priloené štyri páry špeciálnych okuliarov, ktoré majú<br />

<strong>na</strong> ¾avom oku èervený a <strong>na</strong> pravom zelený filter. Na dociele−<br />

nie vnímania trojrozmerného priestoru si treba <strong>na</strong>sadi oku−<br />

liare. Pri sledovaní filmu bez okuliarov je obraz neostrý, s ne−<br />

jasnými èerveno−zelenými okrajmi predmetov a postáv. Sle−<br />

dovanie filmu s okuliarmi môe u niektorých divákov spôso−<br />

bi ú<strong>na</strong>vu zraku, èo sa prejaví bolesou hlavy – vtedy si treba<br />

okuliare <strong>na</strong> chví¾u zloi.<br />

Príbeh vo¾ne <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> predchádzajúce èasti. Rodi<strong>na</strong><br />

Cortézovcov má jedno spoloèné – všetci pracujú ako špióni<br />

pre organizáciu OSS. Teda okrem jednej výnimky – syn Corté−<br />

zovcov Jini sa po nezhodách rozhodol pracova ako súkrom−<br />

né oèko. Medzitým sa <strong>na</strong> trh dostala nová videohra, skutoè−<br />

ný rút èasu a energie mladej generácie. Túto hru vytvoril<br />

Toymaker. V rámci prešetrovania hry OSS v nej uviazne Car−<br />

men, Jiniho sestra. Vzh¾adom <strong>na</strong> potrebu záchrany èle<strong>na</strong> ro−<br />

diny nemá Jini inú monos ako sa znova vráti do sluieb<br />

OSS a pokúsi sa dosiahnu v hre posledný, piaty level, do<br />

ktorého sa ešte nik nedostal a kde sa údajne hra dá vypnú.<br />

Film je ve¾mi sviný a obsahuje mnostvo špeciálnych efek−<br />

tov. Deti predtee<strong>na</strong>gerského veku sa urèite potešia, pretoe –<br />

ako je to vo filmoch tejto kategórie zvyèajné – <strong>na</strong>koniec všet−<br />

ko dobre dopadne.<br />

DVD: Oproti minulosti došlo k ve¾mi pozitívnej zmene – bonu−<br />

sov je viac a sú aj kvalitnejšie. Prvým z nich je 10−minútový<br />

dokument, v ktorom reisér Robert Rodriguez obšírne roz−<br />

práva o tom, ako sa film vyrábal, o pouitých trikoch a výz<strong>na</strong>−<br />

me a monostiach zeleného pozadia. V závere tohto doku−<br />

mentu vám Robert Rodriguez prezradí nieko¾ko trikov, ako<br />

s pomocou zvuku spravi z vašich domácich videofilmov sku−<br />

toène <strong>na</strong>pí<strong>na</strong>vé dielka. V ïalšom dokumente, <strong>na</strong>zvanom In−<br />

terview, rozprávajú o filme predstavitelia hlavných úloh – her−<br />

ci Silvester Stallone, Antonio Banderas, Salma Hayek, Daryl<br />

Sabara, Ray Pinkston, Alexa Vega, Carla Gugino a reisér Ro−<br />

ber Rodriguez. Tento dokument trvá takmer 26 minút. V bo−<br />

nuse pomenovanom Digitálne efekty sa dozviete o tom, ako<br />

sa v Spy Kids 3D robili triky. Trvá 6 a pol minúty. Pod názvom<br />

videoklipy sa skrýva o nieèo viac ako 8 minút záz<strong>na</strong>mu, <strong>na</strong><br />

ktorom Alexa Vega spieva piesne, ktoré zaznievajú v priebe−<br />

hu filmu. Novinkou je 3D hra, ktorú si môete <strong>na</strong> vašom DVD<br />

prehrávaèi zahra pomocou dia¾kového ovládania. Pokia¾ však<br />

S E R V I S<br />

pozeráte DVD <strong>na</strong> poèítaèi, máte s hrou smolu. Nechýba ani<br />

tradièný bonus <strong>na</strong> diskoch z distribúcie SPI – slideshow v po−<br />

dobe fotografií z filmu. Tých je tentoraz 21. Disk dopåòajú<br />

dva trailery. Prvý z nich je <strong>na</strong> samotný film Spy Kids 3D, druhý<br />

<strong>na</strong> film Four Feathers (Štyri pierka).<br />

Spy Kids 3D: Game Over<br />

Rok výroby: USA 2003 Dåka: 84 min., skutoèná 81 min.<br />

Scenár a réia: Robert Rodriguez Kamera: Robert<br />

Rodriguez Hudba: Robert Rodriguez, George Oldziey,<br />

Johny Reno, Carl Thiel Hrajú: Antonio Banderas, Salma<br />

Hayek, Silvester Stallone, Daryl Sabara, Ray Pinkston, Alexa<br />

Vega, Carla Gugino, Ricardo Montalban a ïalší <br />

Distribútor: SPI Slovakia Ve¾kos: 8,2 GB Zvuk: anglický,<br />

èeský (DTS) a maïarský Dolby Digital 5.1 Titulky: èeské,<br />

slovenské a maïarské<br />

Peter Kováè<br />

SÚA<br />

Zapojte sa do súae.Piati z vás majú<br />

šancu vyhra DVD Spy Kids 3D: Game<br />

Over so špeciálnymi okuliarmi od SPI<br />

Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l.<br />

OTÁZKA ZNIE:<br />

Èo umoòuje pri pozeraní filmu Spy<br />

Kids 3D: Game Over vidie obraz<br />

trojrozmerne?<br />

Odpovede nám posielajte do 15. 10. 2004<br />

<strong>na</strong> e−mailovú adresu: sutaz@pcrevue.sk.<br />

Celé znenie otázky nájdete aj<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.sk.<br />

KNINÉ NOVINKY<br />

HTML<br />

Kapesní pøehled<br />

Keï sa nechcete pri písaní zdrojového<br />

kódu zdriava h¾adaním presnej syntaxe<br />

<strong>na</strong> internete, v hrubých èi, <strong>na</strong>opak,<br />

neúplných knihách, vyuite túto malú<br />

príruèku, ktorá je predovšetkým<br />

preh¾adom všetkých tagov jazyka HTML<br />

spolu s ich atribútmi a monými<br />

hodnotami.<br />

Autor: Lukáš Honek Vydavate¾:<br />

COMPUTER PRESS Poèet strán: 110,<br />

formát B5 Ce<strong>na</strong>: 143 Sk<br />

ADOBE PREMIERE PRO<br />

Jednoduše, srozumitelnì, názornì<br />

Kniná redakcia vydavate¾stva Computer<br />

Press so skúsenosami s viac ne tisíc<br />

publikáciami pre vás pripravila inovatív−<br />

nu, aj vo svetovom rozsahu jedineènú<br />

edíciu novej generácie poèítaèových<br />

príruèiek. Preè je teória, preè je ako−<br />

pádne vysvet¾ovanie – dnešné poèítaèe<br />

sa ovládajú vizuálne a interaktívne, preto<br />

aj príruèky sú vizuálne a interaktívne.<br />

Autor: kolektív autorov Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 228 <br />

Ce<strong>na</strong>: 249 Sk<br />

Objednávky: COMPUTER PRESS, s. r. o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava, distribucia@cpress.sk, <strong>www</strong>.computerpress.sk<br />

S POÈÍTAÈEM DO EVROPY<br />

ECDL<br />

Kniha je jedným z mála výuèbových<br />

materiálov, ktorý bol <strong>na</strong> základe medzi−<br />

národných pravidiel konceptu ECDL<br />

schválený ako vhodný prípravný mate−<br />

riál k testom ECDL. Publikácia je<br />

nosite¾kou prestínej známky kvality<br />

Schválený výuèbový materiál pre ECDL<br />

Sylabus 4.0.<br />

Autor: kolektív autorov Vydavate¾:<br />

COMPUTER PRESS Poèet strán: 152 <br />

Ce<strong>na</strong>: 349 Sk<br />

MICROSOFT OFFICE 2003<br />

Kniha urèená zaèí<strong>na</strong>júcim aj skúsenejším èitate¾om obsahuje ukáky typic−<br />

kých administratívnych èinností, ktoré sa dajú zvládnu pomocou aplikácie<br />

Microsoft Office. Autorka ukazuje <strong>na</strong>jvhodnejšie prvky jednotlivých progra−<br />

mov, ktoré môete vyui v kadodennej praxi. Upozoròuje aj <strong>na</strong> spoloèné<br />

prvky všetkých aplikácií a monosti ich vzájomnej spolupráce, èím privádza<br />

uívate¾a k doko<strong>na</strong>lejšej a efektívnejšej práci v kancelárii.<br />

Autor: Janka Voglová<br />

Vydavate¾: GRADA<br />

Poèet strán: 164<br />

Ce<strong>na</strong>: 243 Sk<br />

MICROSOFT WORD 2003<br />

Kniha zaujímavou formou oboznámi všetkých zaèí<strong>na</strong>júcich uívate¾ov<br />

s ovládaním programu Word 2003 z nového kancelárskeho balíka MS<br />

Office 2003. Autor kladie hlavný dôraz <strong>na</strong> vysvetlenie základných princípov<br />

práce s programom, <strong>na</strong>priek tomu novinky neprehliada. Príruèka je poòatá<br />

skôr ako uèebnica Wordu, upozoròuje toti aj <strong>na</strong> konkrétne rozdiely medzi<br />

Wordom 2003 a jeho staršími verziami, poènúc verziou 97.<br />

Autor: Josef Pecinovský<br />

Vydavate¾: GRADA<br />

Poèet strán: 228<br />

Ce<strong>na</strong>: 303 Sk<br />

Objednávky: GRADA Slovakia, s. r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava, grada@grada.sk, <strong>www</strong>.grada.sk, tel.: 02/5564 5189, 0903 223 899<br />

ROZUMÍME DIGITÁLNÍMU FOTOAPARÁTU<br />

Publikácia je pre beného pouívate¾a,<br />

ktorý sa rozhoduje, aký digitálny fotoapa−<br />

rát kúpi. Oboznámi sa so základ. èrtami,<br />

vlastnosami digitálnych fotoaparátov,<br />

aj s pribline 50 digitálnymi fotoaparát−<br />

mi, dostupnými <strong>na</strong> domácom trhu.<br />

Autor: Ondøej Neff, Jan Bøezi<strong>na</strong>,<br />

Petr Podhajský Distribútor: ANIMA <br />

Vydavate¾: IDIF Institut digitální fotografie<br />

Poèet strán: 116, formát A4 <br />

Ce<strong>na</strong> s CD: 299 Sk<br />

CESTOVÁNÍ S DIGITÁLNÍM FOTOAPARÁTEM<br />

Objednávky: ANIMA – technická literatúra, Slov. jednoty 10 , 040 01 Košice, anima@anima.sk, tel.: 055/6011262<br />

Publikácia zhàòa tak teoretickú, ako aj praktickú<br />

stránku exteriérovej, ale i interiérovej fotografie.<br />

Teoretická sa zaoberá opisom funkcií a pouíva−<br />

nia <strong>na</strong>jrôznejšieho príslušenstva. Praktická èas<br />

je zloená z èlánkov opisujúcich spôsoby, ako<br />

dosiahnu <strong>na</strong>jlepšie výsledky v rôznych situá−<br />

ciách.<br />

Autor: Ondøej Neff, Jan Bøezi<strong>na</strong>, Petr Podhajský<br />

a kol. Distribútor: ANIMA Vydavate¾: IDIF<br />

Institut digitální fotografie Poèet strán: 88,<br />

formát A4 Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

VRML V PØÍKLADECH<br />

Publikácia je piata kniha vychádzajúca<br />

z názoru, e <strong>na</strong> oboznámenie s urèitým<br />

jazykom nie sú normy a presné definí−<br />

cie také uitoèné ako zbierka príkladov.<br />

Príkladov, ktoré by bez ve¾kého<br />

vysvet¾ovania obsahovali všetko,<br />

èo treba <strong>na</strong> dosiahnutie poadovanej<br />

funkènosti.<br />

Autor: Šárka Gergelitsová Distribútor:<br />

ANIMA Vydavate¾: BEN Poèet strán:<br />

224 Ce<strong>na</strong> s CD: 475 Sk<br />

9/2004 PC REVUE 157

S E R V I S<br />

PORADÒA<br />

HRY A WINDOWS XP<br />

Q: Prednedávnom som <strong>na</strong>inštaloval Windovs XP. Odvte−<br />

dy sa takmer všetky hry pri spustení nepustia alebo sa<br />

reštartuje PC. A keï sa mi ich podarí spusti, tak sa re−<br />

štartuje PC poèas hry, alebo keï ju vypí<strong>na</strong>m. Predtým<br />

som mal Windows 98 SE a všetko bealo. A ešte jed<strong>na</strong><br />

otázka: ktorý z Win 98 SE, 2000, ME,XP je dobrý <strong>na</strong> mul−<br />

timédiá a hry, pretoe XP robí problémy.<br />

Môj poèítaè obsahuje AMD Athlon XP 2200+ (Tho−<br />

roughbred−B), HDD Hitachi Deskstar 80 GB, 256 MB DDR<br />

SDRAM, Mainboard Matsonic MS8147C+ (èipová súpra−<br />

va VIA VT8377 Apollo KT400), nVidia GeForce4 MX 440<br />

AGP 8×. Vopred ïakujem za odpoveï. Dušan.<br />

A: Pre vašu zostavu je z uvedených OS asi <strong>na</strong>jlepšie po−<br />

uíva WinXP. Má to však nieko¾ko podmienok:<br />

Inštalácia je potrebná <strong>na</strong> úplne èistý HDD, a nie ako<br />

upgrade Win98.<br />

Z internetu získajte všetky potrebné ovládaèe (hlavne<br />

MB a VGA) pre vašu zostavu, urèené pre WinXP.<br />

Hneï po inštalácii systému aplikujte všetky dostupné<br />

bezpeènostné záplaty a zapnite vstavaný firewall.<br />

Samozrejmá je inštalácia z originálnych médií a <strong>na</strong> ne−<br />

pretaktovaný systém ☺. V tom prípade by PC mal pra−<br />

cova správne a budete môc dostatoène pracova s mul−<br />

timédiami.<br />

BOOTOVANIE CD<br />

Q: Potreboval by som radu oh¾adom bootovacej sekcie<br />

<strong>na</strong> CD. Mám boot CD s anglickou verziou WinXP. Priate¾<br />

mal slovenskú verziu WinXP, ale <strong>na</strong> CD, ktoré nebolo boo−<br />

tovate¾né. Akým spôsobom, prípadne programom by sa<br />

dala prenies bootovacia èas z CD s anglickým WinXP a<br />

<strong>na</strong>páli tam slovenské XP? Dos by mi to u¾ahèilo prácu pri<br />

èastom preinštalovávaní OS ☺. Ïakujem. Tomáš<br />

A: Vo vašom prípade je asi <strong>na</strong>jjednoduchšie postupova<br />

pod¾a návodu <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.tacktech.com/<br />

display.cfm?id=160&object=article.cfm, kde je to po−<br />

merne dobre opísané. Vytvoríte si tým boot CD s SP1<br />

(v blízkej budúcnosti obdobne aj SP2). Len upozorním, e<br />

potrebný boot.bin treba poui v príslušnej jazykovej mutá−<br />

cii alebo da boot sector skopírova z príslušného boot CD.<br />

Postup je pomerne presne opísaný pre Nero, obdobne to<br />

však funguje aj <strong>na</strong> inom <strong>na</strong>pa¾ovacom softvéri.<br />

REŠTART WINDOWS XP<br />

Q: Problém: Keï zapí<strong>na</strong>m WinXP, mám dve pouívate¾−<br />

ské kontá. Keï sa prihlásim a dám heslo, normálne sa <strong>na</strong>lo−<br />

gujem a potom sa stane asi toto: niè. Nemôem pouíva<br />

ani klávesnicu, ani myš. Niè sa nedá ovláda. Naskoèí iba<br />

plocha. Niekedy sa zobrazí správne aj lišta, niekedy nie. Pri<br />

zadávaní hesla mi logicky vdy všetko funguje. A keï nejde<br />

ani myška, ani tab, ani kláves win, pomôe len reštart.<br />

Potom mi všetko ide OK. Lene toto sa mi stáva pri kadom<br />

zapnutí PC u nejaké 3−4 dni. Vdy si musím pomôc re−<br />

štartom. Nie je nejaká lepšia pomoc??? Vïaka. Ján<br />

A: Vo vašom prípade odporúèam <strong>na</strong>sledujúci postup:<br />

1. Antivírusovú kontrolu + kontrolu <strong>na</strong> malware<br />

2. V núdzovom reime skontrolova klávesnicu a myš,<br />

èi sú správne <strong>na</strong>inštalované a <strong>na</strong>stavené (iadne<br />

výkrièníky a pod.)<br />

3. Pokia¾ pouívate „nelegálny“ Windows, po aplikova−<br />

ní niektorej z posledných záplat sa systém podobným<br />

spôsobom zablokuje...<br />

INŠTALÁCIA PROCESORA ATHLON XP<br />

Q: Vlastním základnú dosku Chaintech 7AIA5E, VIA KTE−<br />

133 s procesorom Duron 750. Aby som mohol inštalova<br />

procesor Athlon XP 2400+, upgradoval som BIOS verziu<br />

9 od výrobcu (<strong>www</strong>.chaintech.com.tw). Problém spoèíva<br />

v tom, e základná doska deteguje procesor ako 200 MHz,<br />

a nie ako 266 MHz. Procesor deteguje ako Athlon XP<br />

1800+. Po spustení aplikácie tá po minúte zamrzne. Základ−<br />

ná doska neobsahuje jumper <strong>na</strong> zmenu system bus frek−<br />

vencie. Ten je len <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èený. Pod¾a manuálu sa má SB frek−<br />

vencia <strong>na</strong>stavi automaticky. Ïakujem za radu. Radovan<br />

A: Vaša MB oficiálne Athlon XP 2400 nepodporuje z dô−<br />

vodu, e èipová súprava KT133 bola „len“ <strong>na</strong> 100/200 MHz.<br />

A èipová súprava KT133A èiastoène povolila zmenu <strong>na</strong><br />

133/266 MHz, ale pre Athlony XP je urèená a súprava<br />

KT266A, ktorá okrem iného podporuje aj novšie pamäte<br />

DDR. Vo vašom prípade by mohlo pomôc ešte osadenie<br />

SDRAM PC 133, s ktorými sa potom CPU môe synchroni−<br />

zova, ale pre výkon a stabilitu odporúèam poui max.<br />

Duron 1300 MHz. Na novší CPU je vhodnejšie vymeni MB<br />

(a RAM).<br />

ZAPOJENIE ZÁSUVKY PRE PEVNÝ DISK<br />

Q: Prosím o radu oh¾adom zapojenia zásuvky pre pevný<br />

disk. Poèítaè je AT miditower, základná doska PC Partner<br />

MVP3B57, Socket 7, èipová súprava VIA Apollo MVP3,<br />

procesor AMD K6−2 500 MHz, pamä DIMM SDRAM 192<br />

MHz, grafika nVidia Vanta 16 MB AGP. Mám zapojený<br />

pevný disk Seagate Barracuda ST340014A, Ultra−ATA/<br />

100, 40 GB, 7200 RPM ako primary master a CD−RW me−<br />

chaniku Samsung 52/32/52 ako secondary master. Na<br />

poèítaèi je <strong>na</strong>inštalovaný Windows 98 SE a Windows<br />

2000 Pro. Do zásuvky (Super Rack VP−10KFU−133) som<br />

vloil pevný disk Seagate 2 GB. Keï som zásuvku <strong>na</strong> pev−<br />

ný disk zapojil ako secondary slave, Windows 98 ju roz−<br />

poz<strong>na</strong>l, ale Windows 2000 ešte pred spustením oznámil<br />

chybové hlásenie, nieèo o tom, e je potrebné <strong>na</strong>inštalo−<br />

va nový hardvér, a vôbec sa nespustil (modrá smr). Keï<br />

som zásuvku zapojil ako primary slave, Windows 98 sa<br />

spustil, ale zásuvku nemá v zoz<strong>na</strong>me diskov, no Win−<br />

dows 2000 ju normálne rozpoz<strong>na</strong>l. Existuje nejaké rieše−<br />

nie, aby disk rozpoz<strong>na</strong>li obidva systémy? Ïakujem.<br />

A: 1. So zapájaním prídavných diskov je vdy problém.<br />

Najvhodnejšie je <strong>na</strong> druhom disku nevytvori tzv. primárnu<br />

oblas, ktorá následne spôsobuje „prepísmenkovanie“.<br />

2. Prídavný disk zapojte ako primary slave (pozor <strong>na</strong><br />

prípojky <strong>na</strong> disku a ich správne zapojenie vrátane<br />

orientácií konektorov <strong>na</strong> kábli) a v BIOS−e spustite funk−<br />

ciu jeho vyh¾adania. No váš BIOS je u staršieho dáta a<br />

pravdepodobne má problém s rozpoz<strong>na</strong>ním diskov <strong>na</strong>d<br />

8 GB, preto ho Win98 pri 40 GB disku ako rozpozná−<br />

va. Skúste sa pozrie aj <strong>na</strong> stránku výrobcu MB, èi<br />

nezverejnil novší BIOS.<br />

3. Pokia¾ máte CD RW mechaniku, odporúèam <strong>na</strong> pre−<br />

sun dát pouíva radšej CD(RW). Je to istejšie ako pre−<br />

náša HDD s kapacitou 2 GB.<br />

Na bliší opis by som potreboval vidie záz<strong>na</strong>m z POST<br />

testu (výpis BIOS−u o nájdených HW zariadeniach – HDD,<br />

RAM, CPU). Je toti moné, e chyba bude len v správ−<br />

nom zapojení (kábel a jumpery).<br />

BT ADAPTÉR MSI BTOS<br />

Q: Kúpil som si BT adaptér MSI Btos, ktorý ste recenzovali<br />

v èísle 12/2003, ale mám s ním problémy. PC ho vôbec<br />

nemôe nájs <strong>na</strong> porte USB. Preinštaloval som aj W98SE,<br />

ale buï ho nenájde <strong>na</strong> porte, alebo nenájde nejaký BT<br />

stackserver.exe, alebo chyby stránkovania pamäte explo−<br />

rer, mfc a nejaké DLL atï. Poraïte mi, prosím, som z<br />

toho zúfalý. Buï ovládaè, alebo adaptér, alebo neviem. Za<br />

skorú odpoveï ïakujem. Povala Mario<br />

A: Vo vašom prípade je chyba pravdepodobne v nespráv−<br />

ne <strong>na</strong>stavenom Windows. Odporúèam <strong>na</strong>sledujúci postup:<br />

1. V BIOS−e skontrolova <strong>na</strong>stavenie USB a povolenia<br />

ich pouíva.<br />

2. Najlepšie sformátova HDD a <strong>na</strong>novo <strong>na</strong>inštalova<br />

Windows.<br />

3. Aplikova záplaty <strong>na</strong> Win98, èo sa týkajú USB.<br />

4. Z internetu stiahnu <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe pre BT<br />

adaptér a pre Win98.<br />

5. Pripoji adaptér a <strong>na</strong>inštalova ovládaèe.<br />

Uvedený problém sa vyskytol èastejšie a príèin je via−<br />

cero, <strong>na</strong>pr. prítomnos vírusu, antivírusu a pod., progra−<br />

mov v pozadí, nespráv<strong>na</strong> verzia ovládaèov, nekvalitná zá−<br />

kladná doska atï. Všeobecné odporúèanie od Microsof−<br />

tu je <strong>na</strong>sledujúce: Ak chcete pouíva moderné zariade−<br />

nia, kúpte si nový poèítaè a pouívajte nový operaèný sys−<br />

tém... Myslím, e keï nie je dostatoèná podpora hlavných<br />

výrobcov (MB, OS, BT), všetka s<strong>na</strong>ha môe by már<strong>na</strong>. Hoci<br />

vo vašom prípade by BT mal fungova správne (závisí však<br />

aj od spomí<strong>na</strong>nej podpory výrobcu MB – mono bude po−<br />

trebný upgrade BIOS−u, mono ani to nepomôe).<br />

ZNAÈKOVÝ HDD<br />

Q: Potreboval by som radu oh¾adom HDD a jeho z<strong>na</strong>èky.<br />

Ide o IBM, resp. dnes u HITACHI, a ich spo¾ahlivos. Ešte<br />

pod z<strong>na</strong>èkou IBM to bolo biedne, zaujímalo by ma, ako<br />

je to pod z<strong>na</strong>èkou HITACHI. IBM mali v testoch disky <strong>na</strong><br />

prvých miestach, ale zhruba po roku pouívania... Èi je<br />

to tak aj pod novým výrobcom alebo staré „neduhy“ pre−<br />

trvávajú? Za názor, prípadne skúsenosti by som bol ve¾−<br />

mi vïaèný. A ešte otázka o BIOS−e: Keï mám <strong>na</strong>pr. ver−<br />

ziu 5.6 a <strong>na</strong> nete je v.5.8, staèí <strong>na</strong>páli rovno tú alebo<br />

ešte medzi tým treba <strong>na</strong>páli aj v.5.7? Tomáš<br />

A: 1. HDD... osobne uprednostòujem z<strong>na</strong>èku Western<br />

Digital, s ktorou od r. 2000 nemám problém (teda pri<br />

iadnom predanom kuse ešte nebola reklamácia). Ale<br />

závisí to aj od pouívania, prehrievania a pod. Pod¾a<br />

mòa dnes nie je asi nijaká z<strong>na</strong>èka vyslovene chybová,<br />

èo sa HDD týka, opatrnos je však <strong>na</strong> mieste.<br />

Predovšetkým mu škodia otrasy a teplota.<br />

2. Pri upgrade BIOS−u vdy staèí stiahnu <strong>na</strong>jnovšiu ver−<br />

ziu, odporúèam však poèka asi mesiac, pretoe sa u<br />

stalo, e niektoré verzie BIOS−u boli chybné a po pár<br />

dòoch boli z webu stiahnuté a <strong>na</strong>hradené novými.<br />

INŠTALÁCIA LINUXU<br />

Q: Mohli by ste mi, poradi s <strong>na</strong>sledujúcim problémom:<br />

1. môe rozdelenie jedného fyzického disku <strong>na</strong> viacej<br />

filesystémov – logických diskov (fat32, ntfs, ext3) nega−<br />

tívne vplýva <strong>na</strong> jeho ivotnos? (Pozitívne asi nie...)<br />

2. mám toti 2 disky 40 GB (f1) a 80 GB (f2)<br />

*f1 je rozdelený <strong>na</strong> 2 partície: prvá (c:) je primár<strong>na</strong> NTFS,<br />

aktív<strong>na</strong>; druhá (d:) je typu extended a <strong>na</strong> nej je potom<br />

logická NTFS partícia (primár<strong>na</strong>)(nie aktív<strong>na</strong> – èie none).<br />

Na tomto f1 (c:) je <strong>na</strong>inštalovaný OS WinXP. Na druhom<br />

disku by som plánoval inštalova Linux (dajme tomu<br />

Mandrake 9.0), ale keïe Linux vie NTFS iba èíta, a nie<br />

zapisova a WinXP nevie s ext3 absolútne niè (aspoò po−<br />

kia¾ je mne známe), jediná monos komunikácie medzi<br />

nimi je cez FAT32 (mal by ovláda plne Linux aj WinXP,<br />

ak nie, tak potom <strong>na</strong>sledujúca úvaha nemá zmysel).<br />

*plánované rozdelenie f2 : Fat 32 – 2 GB (most),<br />

NTFS – 50 Gb (sklad), ext3 – 28 GB (OS Linux so svojimi<br />

swapovými a pod. potrebami)<br />

Lene teraz <strong>na</strong>stáva problém, e neviem, ako disk<br />

usporiada, je moné spravi primárnu partíciu (e:) NTFS<br />

(môe by active?), potom druhú extended a <strong>na</strong> nej logickú<br />

fat32 a linuxovú alebo nemôe by fat 32 <strong>na</strong> extended? Èo<br />

by bolo pod¾a Vás riešenie? Iný OS u inštalova definitívne<br />

neplánujem. Ïakujem za odpoveï. I.M.<br />

A: Nie, rozdelenie disku nemôe negatívne vplýva <strong>na</strong><br />

jeho ivotnos, resp. vplyv je len beným a zanedbate¾ným<br />

opotrebením pri presune èítacej hlavièky.<br />

2. Keï máte k dispozícii to¾ko diskového priestoru, osobne<br />

by som skúsil <strong>na</strong>sledujúce riešenie:<br />

F1 (40 GB) a F2 (80 GB) by som <strong>na</strong>stavil tak, aby 80 GB<br />

bol primárny <strong>na</strong> IDE 1 z dôvodu väèšieho miesta. F1 by<br />

poèas tejto operácie z dôvodu úschovy dát mohol by<br />

odpojený. Následne by som ho rozdelil: 45 GB <strong>na</strong> tzv. c:\<br />

s NTFS a zvyšok (asi 30 GB) <strong>na</strong> D:\ s FAT 32. Potom <strong>na</strong>in−<br />

štaloval Win + všetky poadované aplikácie a potom pri−<br />

pojil druhy disk (F1). Ten (po presune da <strong>na</strong> príslušné<br />

miesto <strong>na</strong> novom HDD) by som celý ponechal pre Linux,<br />

ktorý si ho sám podelí. FAT 32 by slúil pre oba systémy,<br />

mohli by tam by umiestnené aj Home (Moje dokumenty<br />

a pod.) adresáre.<br />

Linux od jadra 2.6.x vie zvyèajne bez problémov zapiso−<br />

va aj <strong>na</strong> NTFS (<strong>na</strong>pr. aj Mandrake 10.0)<br />

dôleité je potom správne vybra miesto pre zavádzaè –<br />

opatrne <strong>na</strong>inštalujte Lilo (mal by to by hlavný MBR <strong>na</strong> hd0)<br />

Daniel Sládek<br />

158 PC REVUE 9/2004

2× CD: CDR 9/2004 + CD MICROSOFT OFFICE 2003 TRIAL<br />

Toto CD REVUE je tak trochu netradièné. Získavate <strong>na</strong><br />

òom skúšobnú verziu programu LANGMaster Angliè−<br />

ti<strong>na</strong> ELEMENTS, kurz urèený pre zaèiatoèníkov. Re−<br />

cenziu úplnej verzie tohto programu nájdete v tom−<br />

to èísle PC REVUE. Kurz pre zaèiatoèníkov budete<br />

môc plnohodnotne pouíva 30 dní od <strong>na</strong>inštalo−<br />

vania a sami si tak overi, èi je pre vás tento spôsob<br />

výuèby výhodný. Za 30 dní sa asi ako <strong>na</strong>uèíte po<br />

anglicky, a preto vám v spolupráci s firmou Agem−<br />

Soft, a. s., ponúkame monos prechodu <strong>na</strong> èasovo<br />

neobmedzenú edíciu. Za 599 Sk (vrátane DPH) dosta−<br />

nete aktivaèný k¾úè, ktorý zmení skúšobnú verziu<br />

tohto CD <strong>na</strong> plnohodnotnú. Pripomí<strong>na</strong>me, e bená<br />

ce<strong>na</strong> tohto upgrade je 999 Sk s DPH, ušetríte teda<br />

400 Sk.<br />

Aktivaèný k¾úè si <strong>na</strong>jjednoduchšie<br />

objednáte mailom <strong>na</strong> adrese obchod<br />

@agemsoft.sk. Existujú aj iné spôso−<br />

by objed<strong>na</strong>nia – priamo program <strong>na</strong><br />

tomto CD za vás vygeneruje písomnú<br />

objednávku, <strong>na</strong> základe ktorej dostanete<br />

aktivaèný k¾úè <strong>na</strong> dobierku poštou. Rov−<br />

<strong>na</strong>ko existuje aj forma objednávky cez<br />

faktúru, ak chcete vyui tento program<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> vzdelávanie vo firme. Pokia¾ sa<br />

chcete <strong>na</strong>uèi angliètinu precíznejšie alebo<br />

ste u v z<strong>na</strong>losti anglického jazyka vyššie ako<br />

zaèiatoèník, k dispozícii aj upgrade <strong>na</strong> úplnú ver−<br />

ziu programu LANGMaster Anglièti<strong>na</strong> ELEMENTS.<br />

Tá obsahuje sedem CD médií, slúchadlá s mikrofónom a<br />

okrem zaèiatoèníkov je zameraná <strong>na</strong> stredne pokro−<br />

èilých i pokroèilých pouívate¾ov. Recenzia uvedená <strong>na</strong><br />

strane 106 v tomto èísle PC REVUE je zameraná práve<br />

<strong>na</strong> túto úplnú verziu. Bená ce<strong>na</strong> tohto programu je<br />

3749 Sk s DPH, výmenou za CD REVUE 9/2004 vo firme<br />

AgemSoft získate celý produkt za 2999 Sk s DPH, ušet−<br />

ríte teda a 750 Sk!<br />

Okrem toho <strong>na</strong> CD REVUE nájdete v elektronickej<br />

verzii celé èíslo PC REVUE è. 8/2004 i Mobil REVUE è.<br />

4/2004, ako i off−line verziu spravodajského servera IT<br />

NEWS. Zo softvérových recenzií sa nám <strong>na</strong> CD zmestili<br />

ešte utilitky pre k¾úèe USB, nástroje <strong>na</strong> kompresiu súbo−<br />

rov, freewarové firewally, skúšobná verzia nástroja<br />

ProfiCAD a StartUp Organizer. Rov<strong>na</strong>ko tu nájdete viac<br />

informácií k èlánku o porov<strong>na</strong>ní videokodekov a o<br />

úprave fotografií.<br />

Druhým CD v tomto èísle je trial verzia programu<br />

Microsoft Office 2003.<br />

Ondrej Macko<br />

VYHODNOTENIE SÚAÍ Z JÚNOVÉHO ÈÍSLA PC REVUE<br />

Wireless Optical Desktop<br />

Executive Edition<br />

Výherca: Branislav Olekšák, Podolínec<br />

Výhercom srdeène blahoeláme!<br />

Výsledky súaí sú zverejnené aj<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.sk.<br />

QUARK HLÁSI ZMENY!<br />

Pin<strong>na</strong>cle Show Center<br />

Výherca: Michal Jandura, Habovka<br />

Trust 308 USB 2.0<br />

Spacecam<br />

Výherca: Zoltán Janík, Ve¾ký Kýr<br />

Èasopis QUARK poskytuje predplatite¾om z¾avy. Pri celoroènom<br />

predplatnom sú takmer dve èísla zadarmo. Najnovšie èíslo èasopisu<br />

QUARK, mesaèníka pre všetkých, ktorí majú záujem o informácie<br />

od Astronómie a po Zoológiu, <strong>na</strong> 52 stranách prináša mnoho nových<br />

informácií. QUARK dosta v novinových stánkoch, ale redakcia odporúèa<br />

monos predplati si ho <strong>na</strong> adrese: Vydavate¾stvo Perfekt, redakcia<br />

QUARK, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1, faxom <strong>na</strong> èísle 02/524 99<br />

788 alebo elektronicky: predplatné@perfekt.sk.<br />

Polroèné predplatné u so z¾avou je 180 Sk (v stánku 210 Sk),<br />

celoroèné predplatné je 360 Sk (v stánku 420 Sk).<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. .elisio.com 18 (02/4363 3331)<br />

2. 100PRO PLUS 108 (033/535 4400)<br />

3. A−DEKA 75 (02/4590 1519)<br />

4. AB−COM 70 (038/5321 025)<br />

5. AGORA PLUS 81, 98 (02/6381 3873)<br />

6. AKTIS 87 (02/4342 0946)<br />

7. ALPHA TECH 80 (02/6381 1538)<br />

8. AP MEDIA 71 (02/6020 2111)<br />

9. APPLE CENTER POLUS 60 (02/4464 5201)<br />

10. ASBIS SK 41, 62, 68 (02/4487 1589)<br />

11. ASM SLOVAKIA 64 (02/4446 2308)<br />

12. AUTO HIFI DIGI 37 (0908/113 851)<br />

13. AV DIGITAL 118 (02/6828 6660)<br />

14. BGS−DISTRIBUTION 15, 63 (02/4910 1525)<br />

15. BSP SOFTWAREDISTRIBUTION 6, 58 (02/5443 0017)<br />

16. BSP GROUP 111 (+420/2/6121 8070)<br />

17. CAMEA COMPUTERS 16, 42, 48 (051/7725 585)<br />

18. CANON SLOVAKIA 23 (02/5262 6431)<br />

19. CÍGLER SOFTWARE 67 (02/4446 2746)<br />

20. CODUM 118, 142 (02/6353 2921)<br />

21. COLUMBEX INTERNATIONAL 69, 73, 78 (02/6827 7777)<br />

22. CONQUEST SLOVAKIA 7, 9, 11 (02/4488 2145)<br />

23. DATA 33 (02/4487 3656)<br />

24. DATALAN 127 (02/5025 7777)<br />

25. DATALOCK 126 (02/4910 5157)<br />

26. DIAL TELECOM 22 (02/5825 2111)<br />

27. ED' SYSTEM SLOVAKIA 53, 57 (02/555 63 070)<br />

28. ELTECO 109 (041/5066 601)<br />

29. ENTRO 39 (02/5249 4066)<br />

30. ESET 125 (02/5930 5311)<br />

31. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

32. EPSON 17<br />

33. ERICSSON 4 – 5<br />

34. EXPERT&PARTNER 79 (02/4924 1406)<br />

35. EXPO PLUS 134 (02/4342 1656)<br />

36. FINCOM 21 (02/4445 3572)<br />

37. FUJI FILM DIGI 13 (02/4488 8077)<br />

38. FUJITSU SIEMENS 19<br />

39. GEMMA 32 (02/4445 1127)<br />

40. GTS SLOVAKIA 8 (02/5778 1111)<br />

41. HAMA SLOVAKIA 76 (033/6481 184)<br />

42. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA (02/5020 5611)<br />

43. HT COMPUTERS 3 (02/5026 9111)<br />

44. IMAGE SUPPLIES 61 (02/4487 2052)<br />

45. IBM 25 (0800/100 003)<br />

46. INCA 118 (02/6353 4481)<br />

47. INCOMA SLOVAKIA 133 (02/5441 8969)<br />

48. ITAPA 123 (02/5463 0401)<br />

49. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

50. KROS 89 (041/7071 011)<br />

51. LAMA PLUS 96 (041/4361 302)<br />

52. LEXMARK 27 (02/5263 7226)<br />

53. MINOLTA 51 (02/6828 2575)<br />

54. MIRACLE NETWORK 35 (037/6542 262)<br />

55. NETCONS 49, 82, 113 (02/6544 0610)<br />

56. NEUSIEDLER SCP 47 (044/4361 111)<br />

57. OLYMPUS DIGI – 2. OBÁLKA (02/4445 7933)<br />

58. OPAL MULTIMEDIA 58, 142 (051/7734 332)<br />

59. P.E.S. CONSULTING 111 (031/780 3419)<br />

60. PANASONIC 13. DIGI – 4. OBÁLKA (02/5292 1423)<br />

61. PC BUSINESS 117 (02/4342 5000)<br />

62. PROCA 59 (033/5922 111)<br />

63. PRONETIX 118 (02/4445 5702)<br />

64. PROTEA 109 (0903/241 620)<br />

65. Q−PRODUCTS 95 (02/4525 7568)<br />

66. QUENTIN 88 (+420/2333 55 585)<br />

67. RADIOCOM 69, 75, 77, 79 (02/5262 6633)<br />

68. SAP 43 (02/5825 6111)<br />

69. SIEMENS BUSINESS SERVICES 121 (02/5968 6801)<br />

70. SK−NIKON DIGI 3 (02/4363 5662)<br />

71. SOFOS 45, 65, 83 (02/5477 3980)<br />

72. SONY 31, DIGI – 3. OBÁLKA (02/5920 3111)<br />

73. STORMWARE 93 (02/6478 0293)<br />

74. SUNTEQ 74 (046/5430 754)<br />

75. SWS DISTRIBUTION 37, DIGI 5 (02/4342 6811)<br />

76. SYNTEX 118 (02/4552 5471)<br />

77. TECOMPRINT 143 (02/4425 5777)<br />

78. TELEGRAFIA 77 (055/6230 802)<br />

79. TEOS 97 (032/7436 104)<br />

80. UI42 119 (02/6241 1704)<br />

81. UNICORN 120 (02/4341 1940)<br />

82. UNIT 99 (02/4445 4243)<br />

83. WEBGLOBE 142 (02/5363 4961)<br />

84. ZOZNAM MOBILE 10

Èíslo 9 september 2004 XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004<br />

ŠÉFREDAKTOR:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −md<br />

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −om<br />

SENIOR EDITOR:<br />

Peter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −po<br />

ODBORNÁ REDAKCIA:<br />

Matúš Valter (mvalter@pcrevue.sk) −mv<br />

Samuel Krošlák (skroslak@pcrevue.sk) −sk<br />

Michal Holeš (mholes@pcrevue.sk) −mh<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pk<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −ds<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −ll<br />

Daniel Keder (dkeder@pcrevue.sk) −dk<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk) −rk<br />

Monosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE<br />

pošta: zaslaním objednávkového formulára<br />

z PC REVUE<br />

internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

e−mail: zaslaním objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.sk<br />

SMS: prostredníctvom SMS objednávky<br />

<strong>na</strong> è. 0903 223 820<br />

TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7<br />

FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958<br />

Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−<br />

te¾ské èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong><br />

uhradenie.<br />

Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE<br />

pošta: zaplatením poštovej poukáky<br />

internet: prostredníctvom internet bankingu<br />

banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra banke<br />

è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179<br />

Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilný<br />

symbol uvies vaše predplatite¾ské èíslo, i<strong>na</strong>k nebudeme<br />

vedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<br />

skontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopis<br />

je moné odobera aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovisko.<br />

Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,<br />

alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenu<br />

pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,<br />

z¾avnené atï.)<br />

HLAVNÝ SEKRETÁR:<br />

Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.sk)<br />

ODBYT:<br />

Viera Škanderová (vskanderova@pcrevue.sk)<br />

ADMINISTRATÍVA:<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)<br />

TECHNICKÝ SERVIS:<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)<br />

DTP:<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)<br />

JAZYKOVÁ REDAKTORKA:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)<br />

INZERCIA:<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:<br />

Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.sk)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.sk) −jb<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.sk)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mt<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pg<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.sk) −vl<br />

CENY PC REVUE NA ROK 2004<br />

Èasopis PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch je<br />

moné kúpi PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.<br />

Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je moné si objed<strong>na</strong> celoroèné predplatné bez CD.<br />

Ceny predplatného<br />

bez CD<br />

s CD<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroèné ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroèné ušetríte<br />

Ce<strong>na</strong> v stánku<br />

119 Sk<br />

Predplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 Sk<br />

Pozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mládee<br />

ISIC, EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!