VYCHÁDZAJežiš Nazaretský IIIDielo Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský III. Prológ: Ježišovodetstvo predstavuje prológ k predošlým zväzkom Ježiš Nazaretský I a II.J. Ratzinger sa v ňom zaoberá udalosťami, ktoré predchádzali verejnému účinkovaniuJežiša Krista. Jednotlivé kapitoly sú venované otázke Ježišovho pôvodu,narodeniu jeho predchodcu Jána Krstiteľa, Ježišovmu narodeniu v Betleheme,príchodu mudrcov od východu, úteku Jozefa s Máriou a Ježišom do Egypta. Epilógomknihy je text o dvanásťročnom Ježišovi v Jeruzalemskom chráme. Knihav preklade Jaroslava Cepka vychádza vo vydavateľstve Dobrá kniha.ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHYSLOVENSKOObetovanie Ježiša v chrámeLukáš svoje rozprávanie o Ježišovom narodeníuzatvára správou o tom, čo sa podľa ZákonaIzraela s Ježišom udialo na ôsmy a na štyridsiatydeň.Ôsmy deň je dňom obriezky. Ňou sa Ježišformálne stáva členom spoločenstva prisľúbenia,čo pochádzalo až od Abraháma. Odterazaj po právnej stránke patrí k ľudu Izraela.Apoštol Pavol naráža na túto udalosť v ListeGalaťanom, kde píše: „Keď prišla plnosť času,Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy,narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čoboli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívnesynovstvo.“ (4,4-5) Svätý Lukáš (porov. 2,21) sav súvislosti s obriezkou zmieňuje aj o tom, žedieťa dostalo meno Ježiš („Boh zachraňuje“),ktoré bolo ohlásené už pri zvestovaní. Počnúcobriezkou sa tak otvára pohľad na naplnenieprisľúbení, ktoré patria k podstate zmluvy.So štyridsiatym dňom sa spájajú tri udalosti:„očisťovanie“ Márie, „vykúpenie“ prvorodenéhodieťaťa Ježiša prostredníctvom Zákonom predpísanejobety a „predstavenie“ Ježiša v chráme.Podobne ako v celom rozprávaní o Ježišovomdetstve, aj v tejto pasáži možno ľahko rozpoznaťžidokresťanské pozadie, ktoré pochádzaz tradície Ježišovej rodiny. Zároveň je všakzrejmé, že túto tradíciu spracoval grécky píšucia grécky mysliaci redaktor, ktorého možnoodôvodnene stotožniť s evanjelistom Lukášom.V tejto redakcii sa na jednej strane ukazuje,že ten, kto ju spísal, nemal presné vedomostio starozákonných predpisoch. Na druhejstrane si treba uvedomiť, že jeho záujem sanesústreďoval na tieto detaily, ale na teologickéjadro udalosti, ktoré chcel zrozumiteľnetlmočiť svojim čitateľom.V Knihe Levitikus sa píše, že po narodeníchlapca žena zostáva sedem dní nečistá (toznamená vylúčená z liturgických úkonov), žechlapca treba na ôsmy deň obrezať a že ženapotom musí ešte tridsaťtri dní zostať domaz dôvodu očisťovania svojej krvi (porov. Lv 12,1-4). Potom má priniesť obetu na svoje očistenie,baránka na zápalnú obetu a holúbka alebohrdličku na obetu za hriechy. V prípade chudobnýchstačili dva holúbky alebo dve hrdličky.Mária priniesla obetu chudobných (porov. Lk2,24). Lukáš, ktorého evanjelium je preniknutéteológiou chudobných a chudoby, nám tu znovazreteľne dáva na vedomie, že Ježišova rodinapatrila k chudobným Izraela a že len medzitýmito chudobnými mohlo dozrieť naplnenieprisľúbenia. Aj tu opätovne vnímame, čo znamená,že Ježiš „bol podriadený zákonu“, a čoznamenajú jeho slová Jánovi Krstiteľovi o tom,že treba splniť všetko, čo je spravodlivé (porov.Mt 3,15). Mária sa nemusí očistiť z Ježišovhopôrodu: tento pôrod prináša očistenie svetu.Ona však poslúcha Zákon, a práve tým poslúžinaplneniu prisľúbenia.Druhou udalosťou, ktorá sa tu odohráva, jevykúpenie prvorodeného, ktorý je výhradnýmBožím vlastníctvom. Cena za vykúpenie bolastanovená na päť šekelov a mohla byť vyplatenáľubovoľnému kňazovi v celej krajine.Lukáš najprv cituje predpis o výhradnomBožom vlastníctve prvorodených: „Všetkomužského rodu, čo otvára lono matky, budezasvätené Pánovi.“ (2,23; porov. Ex 13,2; 13,12-13,15) Na Lukášovej správe je zvláštne to, žepotom neopisuje Ježišovo vykúpenie, ale tretíobrad, ktorým je Ježišovo obetovanie („predstavenie“).Evanjelista chce zrejme povedať, žetoto dieťa nie je vykúpené a vrátené rodičom,ale, presne naopak, rodičia ho v chráme odovzdávajúsamému Bohu, dávajú mu ho do úplnéhovlastníctva. Sloveso paristánai, ktoré saprekladá termínom „predstaviť“, znamená aj„predložiť“, tak ako sa v chráme predkladaliobety. Zaznieva tu teda téma kňazstva a obety.O Zákonom predpísanom akte vykúpeniaLukáš nehovorí nič. Na jeho miesto vstupujepravý opak: odovzdanie dieťaťa Bohu, ktorémumá celé patriť. Na vykonanie nijakého zospomínaných Zákonom predpísaných úkonovnebolo potrebné navštíviť chrám. Pre Lukášaje však prinesenie Ježiša do chrámu, kde savšetko odohráva, podstatné a dôležité. Tu,na mieste stretania Boha a jeho ľudu, dochádzanamiesto znovunadobudnutia prvorodenéhodieťaťa k verejnému odovzdaniu Ježiša Bohu,jeho Otcovi.Po tomto úkone v najhlbšom význame slovakultovom nasleduje u Lukáša prorocká scéna.Starý prorok Simeon a prorokyňa Anna – pobádaníBožím Duchom – sa objavia v chrámea ako zástupcovia veriaceho Izraela pozdravujú„Pánovho Mesiáša“ (Lk 2,26).Simeon je opísaný troma prívlastkami: jespravodlivý, nábožný a očakávajúci útechuIzraela. Pri našich úvahách o svätom Jozefovisme videli, kto je to spravodlivý: je to človek,ktorý žije v Božom slove a z Božieho slova,človek, ktorý žije podľa Božej vôle vyjadrenejv Tóre. Simeon je „nábožný“ – žije v osobnomvzťahu k Bohu. Chrám mu je vnútorne blízky,prežíva stretnutie s Bohom a očakáva „útechuIzraela“. Jeho život je orientovaný na vykúpenie,na Toho, ktorý má prísť.V slove „útecha“ (paráklēsis) zaznieva jánovskéoznačenie Ducha Svätého. Duch Svätýje Paraklétos – Boh Utešiteľ. Simeon je plnýnádeje a očakávania, a práve preto je už teraznad ním „Svätý Duch“. Mohli by sme povedať,že Simeon je duchovný človek, a preto je citlivýna Božie volanie a na jeho prítomnosť. Z tohtodôvodu hovorí ako prorok. Berie malého Ježišado náručia a chváli Boha slovami: „Teraz prepustíš,Pane, svojho služobníka v pokoji podľasvojho slova.“ (Lk 2,29)Text Simeonových slov, tak ako nám hopodáva Lukáš, má priam liturgickú formu.V cirkvách Východu i Západu sa už vo veľmi ranomobdobí stal súčasťou nočnej modlitby. Spolus hymnami Benediktus a Magnifikat, ktorésú taktiež obsiahnuté v Lukášovom rozprávanío Ježišovom detstve, oddávna patril do pokladnicemodlitieb židokresťanskej Cirkvi, do ktorejduchom naplneného liturgického života môžemecez tieto slová nahliadnuť trochu hlbšie.Dieťa Ježiš je v slovách adresovaných Bohuoznačené ako „spása“. Zaznieva tu slovo sōtēr(záchranca, spasiteľ), s ktorým sme sa stretliv anjelskom posolstve počas Svätej noci.(úryvok)revue12 knižná revue 2 / <strong>2013</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.skknižná
TÉMAŠŤASTIE KONSKEJ PODKOVYNa konskom chrbteje raj srdca.Arabské príslovieNájdená konská podkova vraj prinášašťastie. Nuž, komu ako. Šťastný nálezcamá talizman, ale čo kôň? Pretože, ak napríkladstratí podkovu pri ťahaní ťažkéhodela uprostred vojnovej haravary, môže tobyť až tragické.Z pekla šťastie mal Vojnový kôň Joeyznámeho anglického autora predovšetkýmliteratúry pre deti a mládež MichaelaMorpurga (Arkus 2012, preklad VieraGregorcová). Podľa tejto knihy nakrútilsvetoznámy režisérSteven Spielbergrovnomennúdrámu, ktorú roku2011 nominovali naOscara v šiestichkategóriách. Rozdielmedzi filmoma románom je najmäv uhle pohľadu.Kniha je napísanáako dojímavé pamätikoňa a jehovzťahu k ľuďom a okolnostiam.Spielberg zachytáva svet ľudskýmokom, v ktorom majú svoje miestoi kone. Kto bude najskôr čítať, budefilmom, ako to nezriedka býva, asitrocha sklamaný. Ani nie tak preto,že dej je skrátený, ale pre rôzneneraz podstatné filmové doplnkya prekrútenie fabuly. Spielberg potrebovalheroizovať. Morpurgo písalvecnú, jemnú prózu, kde sa pohralaj s náznakmi. Striedanie pokojnýcha dramatických pasáží dodávatextu dynamiku. Dobrá znalosť historickýchvojnových reálií prináša najmä premladšie generácie viaceré nové nazerania,pokiaľ ide o charakter bojov i zázemia prvejsvetovej vojny. Originálnym spôsobom jecez personifikáciu spracovaný aj pohľadna rôznorodosť pováh koní. Odhaľuje ichvo vypätých situáciách, keď sa rozhodujeo bytí a nebytí, o radostiach a smútkoch.Ani kôň Žolík a jeho druhovia sa zrejmenecítia najšťastnejší v jazdeckom klubeWienberg, kam násťročnú Leu prihlási nahodiny jazdenia pre začiatočníkov jej matkav novele nemeckej autorky ChristianeGohlovej Šťastie pre koňa (Arkus 2012,preklad Danka Banská). Hoci Lea najprvna kurz matiek s dcérami frfle, postupnezačína prichádzať jazdeniu a času strávenémupri koňoch na chuť. Niektoré praktikyv klube medzi jazdcami aj vo vzťahu ľudíku koňom sa jej však nepozdávajú. Sprvunenápadný a nepríťažlivý kyprý chlapec jejvšak pomôže pri riešení dilemy, či znášaťtakéto správanie v klube, alebo sa rozlúčiťs jazdením. Knižka je príspevkom autorkyk citlivému a vnímavému zaobchádzanius koňmi, čomu sa venuje nielen beletristicky,ale aj odborne. V sérii Lea a kone sa užpripravuje druhá časť Jar medzi koňmi.Lea nemá vlastného koňa a je jej veľmiľúto, že si ho, najmä Žolíka, nemôže dovoliťkúpiť. Zato Katarína Jana Brezovanová,autorka troch príbehov, ktoré vyšli podspoločným názvom Srdcia v sedle, má ažBoh stvoril koňa ako druhavetra a spoločníka búrky.J. W. Goethedvoch vlastných koníkov – kobylku Bastrua valacha Miracla. Ide o prvú knihu bratislavskéhovydavateľstva Fidentia v edíciiMládež sebe. Bohatú propagáciu diela navlastných webových stránkach autorkya vydavateľstva dopĺňa aj ponuka pre ďalšíchmladých autorov na vydanie knihy.Aká mladá je autorka Sŕdc v sedle? Nuž– prvý príbeh napísala ako dvanásťročná,Kôň bez jazdca je stále koňom,ale jazdec bez koňa je lenčlovekom.ostatné v pätnástke. Vo všetkých trochtextoch sa dej krúti okolo sestier Katlina Marie, mladej krásnej mamy Laury (oteczahynul dávnejšie pri autonehode), neveľkéhoOstrova snov, kde protagonistky žijúna nádhernom ranči plnom fantastickýchkoní. Všetko jeúžasné, len občasim jednoduchá zápletkaskomplikuježivot, ale neboli by tosúce šikovné dievčatá,keby vždy nenašliriešenie. Kniha písanáprimerane fantáziimladšieho dospievajúcehoveku môže zaujaťmladé čitateľky, jevšak na zamyslenie, čina prvé autorské konfrontácies rovesníkmi nie sú vhodnejšieliterárne súťaže ako rovnovydanie knihy. Akoby doba určovalamladým generáciám netrpezlivosť.Samozrejme, je potešujúce, že v dobeesemesiek a iných krátkych textov samladé dievča rozhodlo podať beletristickyzašifrovanú správu o svojichsnoch a ich konfrontácii s vlastnýmdospievaním na relatívne širokompriestore. Držíme jej päste, nech jejto vydrží a tvorivo sa rozvinie.Ak vás príbehy s ušľachtilými konskýmihrdinami zaujali a chcete sa o nichdozvedieť viac, vlani sa objavilo viaceropopulárno-náučných publikácií s bohatýmobrazovým materiálom. VydavateľstvoSlovart prinieslo knihu pre mládež Kones podtitulom Zvieratá, ktoré zmenili svet,Ikar prispel encyklopedickou príručkouStaráme sa o koňa a publikáciou Kone,v ktorej okrem iného spoznáte až 100 plemien,ale dozviete sa aj, ako koňa kúpiť čiako sa o neho správne starať. Najmenšímje určený titul Kone a poníky.Michal SchusterS. J. LecSLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHYwww.lit<strong>centrum</strong>.sk 2 / <strong>2013</strong> knižná revueknižnárevue 13