2013 / č. 2 (PDF-formát, 6.6 MB) - Literárne informačné centrum

OSUDYspolužitia. V týchto bodoch pôsobí knihadosť nacionalisticky, aj keď nie na prvýpohľad. Prostredníctvom hlavných hrdinovvynáša súdy o maďarstve, hoci na druhejstrane spomína i slovenské neresti. Knihanie je úplne objektívnou, ale to je v súčasnosticelkový problém Matice slovenskej.Ján Lajčiak patrí k najvýraznejším postavámnašej kultúry na prelome 19. a 20. storočia. Tentovzdelaný teológ, filológ (najmä so zameranímna orientalistiku), prekladateľ biblickýchtextov z hebrejčiny a gréčtiny s diplomami zozahraničných univerzít (Erlangen, Lipsko, Paríž),autor významných prác interpretujúcichBibliu bol nekonvenčným mysliteľom, ktorýmoderné chápanie národa prezentoval najmäv diele Slovensko a kultúra. Lajčiak, ktorýkritizoval nadmiernu15. januára 2013 uplynulo 200 rokovod smrti prvého kodifikátora spisovnejslovenčiny Antona Bernoláka.idealizáciu slovenskejreality, usiloval sao zvedečtenie mysleniau nás a ako jedenz mála dobových slovenských intelektuálovsa zasadzoval za emancipáciu žien, je takmertypickým príkladom toho, ako zlé podmienkya nežičlivé prostredie môžu ubiť aj geniálnehoducha, ktorý musí čeliť mnohým problémom– vrátane existenčných.Neviem o tom, že by sa u nás tomuto originálnemumysliteľovi európskeho formátu, ktorýnenašiel po návrate zo štúdií na Slovenskoadekvátne uplatnenie v akademickom svetea prežíval svoj krátky život na zastrčenej farevo Vyšnej Boci, venovala väčšia pozornosť,čo je, žiaľ, pre nás tiež typické (filozofickýmaspektom jeho tvorby sa venuje E. Lalíkováv samostatnej časti svojej monografie Realitaa filozofia na Slovensku a F. Bartko nakrútilo Lajčiakovi dokumentárny film). O to viac jezáslužné rozhodnutie Antona Baláža napísaťo tomto učencovi zaujímavo koncipovanú beletristickúprózu Prehovor, Ezechiel. PríbehJána Lajčiaka (Literárne informačné centrum2012), podloženú nesmiernym množstvomfaktografických materiálov.S uznaním som si uvedomila, aká náročnámusela byť príprava tejto knihy, aké množstvoarchívnych dokumentov musel autor preskúmať(dokonca sa mu pritom podaril aj objavtýkajúci sa časti korešpondencie, ktorú zaradildo knihy). Popritom sa musel zoznámiť s Lajčiakovýmiodbornými prácami a ich kritikami,musel z pozbieraného materiálu vlastnouimagináciou utvoriť celok, ktorým by mala byťčo najautentickejšia podoba Lajčiakovej osobnosti,a musel precítiť jeho tragický životnýzápas i záverečnú prehru… Baláž preukázalveľkú dávku autorskej empatie, a to nielen privykresľovaní hlavného protagonistu, ale ajjeho priateľa M. R. Štefánika i ostatných postáv(Štefana Krčméryho, maďarského sociológaa politika Oszkára Jásziho či členov rodinyparížskeho kožušníka, oddaného národovcaBenku). Aj keď centrom záujmu je osobný príbehLajčiaka ako vedca a človeka, spisovateľkreuje jeho obraz v kontexte priateľských,pracovných či iných vzťahov a na pozadí výstižnezachytenej dobovej spoločenskej situáciena maďarizačným tlakom vystavenomSlovensku, vtedajšom „Hornom Uhorsku“ či„felvidéku“. Autor nás sprevádza celým Lajčiakovýmživotom, no sústreďuje sa najmäna vznik jeho ťažiskovej práce o Ezechielovi,prorokovi izrael ského národa, na ktorom si cenilschopnosti potrebné na prekonanie ťažkejsituácie, v akej sa izraelský národ ocitol.Románovo spracovaný Lajčiakov životnýpríbeh rámcujeBaláž časťami Krčméryhoštúdie venovanejtomuto slovenskémuvedomcovia zároveň beletrizovanými časťami približujerozorvaný vnútorný svet samotného Krčméryho.Ďalším ozvláštnením knihy je uvedeniezáhadnej postavy Sprievodcu – vedomcovhoutešiteľa i pokušiteľa, v ktorom môžeme vycítiťslovenský variant Mefistofela (náznakovo sanavodzuje aj paralela medzi Faustom a našímučencom, a dokonca Goetheho predsmrtnýpovzdych „Viac svetla“ tu akoby rezonovalv rozlúčkovom povzdychu uzimeného, choréhoLajčiaka – „Viac tepla“).Súčasťou viacvrstvovej knihy je rozsiahladokumentárna príloha a autorove spresňujúcedodatky k nej, takže aj keď sa v románovejčasti príbehu fakty voľne prelínajú s fikciou,príbeh Lajčiakovho života vyznieva vierohodnea čitatelia sa s ním iste stotožnia.knižnárevue súťažDaniel Hevier ml.Etela FarkašováO knihu Prehovor, Ezechiel.Príbeh Jána Lajčiaka môžetesúťažiť zaslaním kupónu Literárnehoinformačného centra.Kupón nájdete na strane24JUBILANTIod 23. januára do 5. februára23. 1. 1937 – Božena LENČOVÁ, autorkakníh pre deti a mládež23. 1. 1961 – Taťjana LEHENOVÁ,poetka, spisovateľka pre deti24. 1. 1964 – Silvester LAVRÍK, prozaik,dramatik25. 1. 1939 – Ján SABOL, verzológ,literárny vedec, jazykovedec25. 1. 1947 – Michal ZÁLETA, prozaik,publicista26. 1. 1933 – Manfred JÄHNICHEN,slovakista, literárny vedec,prekladateľ, žije v Nemecku26. 1. 1943 – Michaela JUROVSKÁ,prekladateľka, literárnakritička, esejistka26. 1. 1949 – Ľubomír TKÁČIK, básnik27. 1. 1941 – Ján KAMENISTÝ, publicista,editor, prekladateľ27. 1. 1959 – Judita KAŠŠOVICOVÁ,poetka28. 1. 1929 – Dušan ROLL, autor kníhpre deti a mládež, editor29. 1. 1939 – Tibor ŽILKA, literárny vedec29. 1. 1943 – Ivan SULÍK, literárny kritika historik29. 1. 1959 – Daniel PASTIRČÁK, básnik,prozaik, autor kníhpre deti a mládež30. 1. 1935 – Jozef MIHALKOVIČ, básnik,prekladateľ30. 1. 1974 – Radovan BRENKUS, básnik,prozaik, prekladateľ,vydavateľ31. 1. 1957 – Peter ŠVORC, autor literatúryfaktu, historik1. 2. 1949 – Ján NAGAJDA, básnik,scenárista2. 2. 1944 – Eugen GINDL, publicista,dramatik, scenárista2. 2. 1979 – Boris BRENDZA, básnik,publicista3. 2. 1936 – Igor RUSNÁK, dramatik,prekladateľ3. 2. 1940 – Milan LASICA, dramatik,textár, prekladateľ3. 2. 1946 – Peter ZAJAC, literárnyteoretik, kritik, prekladateľ4. 2. 1933 – Mikuláš KSEŇÁK, básnik4. 2. 1933 – Július RYBÁK, prekladateľ,jazykovedec5. 2. 1954 – Ľubomíra MIHÁLIKOVÁ,poetkaZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHYSLOVENSKOwww.litcentrum.sk 2 / 2013 knižná revueknižnárevue 21