2013 / č. 2 (PDF-formát, 6.6 MB) - Literárne informačné centrum

ANKETAZ AKADEMICKÝCH LEKTÚRprofesora slovenskej literatúry Ladislava ČúzyhoPO STOPÁCH UČENCOVZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHYSLOVENSKOSlovenskú literatúru čítamz profesionálneho pohľadu uždlhé desaťročia, čítam najmäprozaické práce, k poézii sa dostávamv posledných rokoch užlen sporadicky a do určitej mierynáhodne. Prozaických kníh prečítamročne relatívne veľa, alerok čo rok sa v nej orientujemproblematickejšie. Medzi množstvomvydaných prozaickýchtitulov len ťažko nachádzamknižky, ktoré by som považovalza hodnotné a o ktorých bysom predpokladal, že sa budú čítať aj po rokoch, a dnes už ťažkonachádzam autorov, na ktorých by som sa mohol spoľahnúť, žema novou knižkou nesklamú.K sklamaniu azda nedochádza len u čitateliek, ktoré čítajúsvoje obľúbené „ženské“ autorky. Táto literatúra je však pre mňazväčša „nečitateľná“.Pred niekoľkými rokmi som čítal novelu Svetlany ŽuchovejYesim (2006). Zaujala ma. Autorka ňou evokovala pocitový svetmladej hudobníčky (Turkyne) žijúcej v Rakúsku a hľadajúcej porozumeniev cudzom prostredí. Preto som si nedávno prečítaljej najnovší román Zlodeji a svedkovia (2011). Mal som dojem(a ten som nestratil ani po prečítaní knižky), že jej autorka chcesvojimi prácami niečo vyjadriť, čo sa nedá povedať o mnohýchdielach súčasných slovenských prozaikov. Dominantnou témoujej posledných dvoch prác je ľudská osamelosť, odvíjajúca saod životných sklamaní. Aj tentoraz nás Svetlana Žuchová voviedlado cudzieho prostredia (opäť sme v Rakúsku), do ktorého odišlazo Slovenska od matky mladá, asi dvadsaťročná Marisia. Uverila,že práve tam ju čaká šťastie. Od tohto motívu sa odvíja niekoľkoosudov postáv rozličných národností, ktoré spája pocit osamelostia túžba nájsť svoje šťastie. Žuchová prostredníctvom monologickyštylizovaných prehovorov jednotlivých postáv evokuje ich životnésituácie. Ich životy zostávajú nenaplnené, šťastie neprichádza,a azda aj tým nepriamo naznačuje, že tento spôsob ich existencieje prinajmenšom problematický. V osude Marisie sa zopakovalneúspešný pokus jej matky, ktorá taktiež pred rokmi išla hľadaťsvoje šťastie do Paríža. Taktiež neúspešne. Román je napísanýdynamickou formou a dobre sa číta.Nedávno som si prečítal aj knižku Júliusa Matisa Aviončan(2011). Upútala ma najmä názvom. Bratislavský Avion, architektonickypozoruhodná budova v strede Bratislavy, je fenoménskrývajúci v sebe množstvo prekvapení, tak som sa začítal. Je totematicky zostavená zbierka próz, ktoré majú spomienkový charakter,realistickú poetiku, nevýrazný, ale akceptovateľný rukopis.Sú zaujímavé pre čitateľov, poznajúcich dobový a priestorovýkontext, v ktorom sa odohrávajú. Inak ťažko hovoriť o nejakejvyššej literárnej úrovni.V tohtoročnej ankete vám budeme prinášaťvyjadrenia znalcov slovenskej literatúryz akademického prostredia na tému, čo čítajúa čo je pre nich v literárnom svete inšpirujúce.Z NAŠEJ POŠTYSlovensko sa môže pochváliť viacerými významnýmimysliteľmi, ktorí svojím dielom podstatne prispelik rozvoju našej kultúry. Mnohí z nich sa narodiliv dobe a v podmienkach, ktoré len málo priali ichtvorivému rozvoju. Platí to určite aj pre osobnosti AntonaBernoláka a Jána Lajčiaka. Ich osudom sa venujúnasledujúce texty.Náš prístup k dejinám je stále ovplyvnený zbytočným patetizmom a zveličovaním.Namiesto jednoduchej pravdy sa bádatelia a spisovatelia častonevyhnú romantizovaniu. Ani Marián Tkáč v knihe Bernolák (Maticaslovenská 2012) nezvolil iný postup. No robí to v žánri, kde je to povolené,ba priam vyžadované. Jeho kniha je literatúrou faktu kombinovanous historickou beletriou. Zároveň pôsobí ako historická detektívka.Štyria bratia, vzdialení príbuzní bernolákovského rodu, sa vyberúpočas obdobia slovenského štátu hľadať stopy svojho dávneho predka.Prechádzajú miestami, v ktorých metaforicky ožíva duch Bernolákovhopôsobenia. Autor si všíma prostredie, v ktorom Bernolák žil, tvorila spracovával celoživotné dielo. V knihe sa prelínajú oba príbehy –Bernolákova súčasnosť s hľadaním jeho minulosti. Napriek tomu, žepatril k autoritám a hýbateľom slovenského národného hnutia, bol tokrehký človek s bežnými starosťami. V knihe sa čitateľ dozvie o jehotvorivých snahách, ale aj o útrapách a životných situáciách, v ktorýchmusel naraz riešiť kňazské povolanie i národnobuditeľské činy. Zaujímavésú pasáže o jeho celoživotnom priateľstve s Jurajom Fándlyma rivalite s Ignácom Bajzom, no aj o jeho testamente a následnom bojio dedičstvo. Tkáč sa venuje tiež rozpravám o slovenčine, jazykovýchzákonoch, slovenskom pravopise.Na pozadí pátrania po Bernolákovi sú písané úvahy o Rakúsko-Uhorskua vyrovnaní sa po jeho rozpade. Keďže postavy putujú vo vojnovom ovzduší,Tkáč sa nevyhol ani takým citlivým témam, ako Trianon a slovenskýštát. Všíma si minulosť aj budúcnosť vzájomného maďarsko-slovenskéhoDobrý deň do redakcie,rada by som Vám zaželala veľa invencie do nového roka a Knižnejrevue veľa zaujímavých príspevkov a spokojných čitateľov. Ja patrímk jej pravidelným čitateľom a považujem ju za základnú pomôckupri nákupe kníh i pri práci s čitateľmi. Teraz mám pred sebou veľavoľných dní, tak ju môžem čítať od A po Z. Zlomila som si totiž nohu.Ale ešte som s kolegami stihla pripraviť zaujímavé literárne projektyna rok 2013, verím, že EHMK Košice ich aj finančne podporí. Bude toRendezvous s poéziou – poetické večery s básnikmi, ktorí majú básneinšpirované francúzskymi motívmi (Smrek, Lukáč, ale aj súčasníci).Na máj tiež chystáme veľký literárny maratón venovaný SándoroviMáraiovi. Potešilo ma vyznanie pána Leška tomuto autorovi, pretožeje to aj pre mňa jeden z najobľúbenejších.Teším sa na ďalšie správy z Knižnej revue i prípadnú spoluprácu.Všetko dobré želáKlára KernerováVerejná knižnica Jána Bocatia Košicerevue20 knižná revue 2 / 2013 www.litcentrum.skknižná