Otvoriť - EUROREPORT plus

ority za životne dôležité pre celú krajinu. Nie je ďaleko od pravdynazvať tento „boj“ o rozdelenie sumy na priority aj ako kampaňpolitických strán, avšak financovanú daňovými poplatníkmi. Hocinecelých 11 miliárd na priority nie sú „drobné“, z ekonomickéhopohľadu je dôležitejšia štruktúra celkových rozpočtových výdavkovresp. ich zmena v čase. Slovensko je často označované zareformnú hviezdu strednej Európy a podľa oficiálnych materiálovsa snaží budovať tzv. vedomostnú ekonomiku. Či je napríklad neustálezvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva (najmä v porovnanís predvstupovým obdobím) dôkazom znalostnej ekonomiky,nech každý posúdi sám. Aj najbohatšie krajiny majú obmedzenézdroje, nie to ešte Slovensko. Ak preto zvyšujeme dotácie do pôdohospodárstva,ktoré zamestnáva iba 5 percent pracovnej silya tvorí vyše 5% HDP, tak musíme prirodzene inde ubrať. Obdobnévýčitky by sa dali smerovať aj na výdavky na obranu, či na efektívnosťpostrádajúcu územnú samosprávu.Slovensko dalo nízkej inflácií na nejaký čas zbohom. V súlades očakávaním sa miera inflácie v septembri už odrazila od svojhotohtoročného dna (2 percentá v letných mesiacoch) poskočiac na2,2 percentá. A bude ďalej smerovať k hranici štyroch percent kukoncu roka. Podľa údajov Štatistického úradu najmä pokračujúcezlacňovanie potravín momentálne brzdí negatívny dopad vysokýchcien ropy na celkovú cenovú hladinu. Či už je to v podobecien pohonných látok, alebo cien tepla, ku ktorým sa pridajú v októbriešte ceny plynu. Okrem nákladových vplyvov sa so začiatkomškolského roka dostavilo aj obvyklé zdraženie v odbore vzdelania.Posudzujúc celkovú situáciu, nákladové faktory zohrávajúmomentálne ústrednú úlohu, zatiaľ čo dopytové inflačné tlaky súnevýrazné. Sekundárne dopady, vyvolané nákladovými faktormi,sa ešte nestačili preliať do vývoja spotrebiteľských cien.Vplyv nákladových inflačných faktorov ilustruje vývoj cien priemyselnýchvýrobcov, ktoré už siedmi mesiac za sebou vykázalivýraznejší medzimesačný nárast (za september o 0,5 percent).Medziročná dynamika sa posunula na 5,8 percent z 5,6 percentv auguste. Tak ako po minulé mesiace aj v septembri za zvyšujúcousa cenovou hladinou stáli rastúce ceny ropných rafinérskychproduktov. Zvyšok komponentov indexu cien priemyselných výrobcovvykázal len mierny nárast, alebo dokonca pokles. Nákladovéfaktory z výrobných cien sa zatiaľ zobrazili v spotrebných cenáchlen čiastočne, brzdené pôsobením konkurencie v maloobchodea existencií časovo obmedzených cenových kontraktov.Vzhľadom na inflačné cielenie menovej politiky je vývoj cenovejhladiny kľúčovým faktorom pri nastavení tej „správnej“ úrovneúrokových sadzieb. Pre budúce nastavenie úrokových sadziebnie je ani tak dôležité, kam sa v najbližších mesiacoch posuniemiera inflácie pod tlakom nákladových faktorov. Ale je dôležité,ako tento nárast ovplyvní inflačné očakávania v ekonomike a požiadavkypri vyjednávaní o mzdách na rok 2006. Sama NBS užposunula svoje očakávania koncoročnej inflácie na 4,4 percenta(harmonizovaný index spotrebiteľských cien), čiže nad inflačnýcieľ pre rok 2005. Inflačný ciel pre rok 2006 zostal na nezmenenejúrovni (a dovolím si tvrdiť, že ambicióznej) pod 2,5 percentami.Za inflačné riziká centrálna banka naďalej považuje vývojcien energetických surovín na svetových trhoch, vyšší ako očakávanýnárast regulovaných cien na Slovensku a vývoj v mzdovejoblasti pri pretrvávaní predstihu tempa rastu reálnej mzdy naddynamikou rastu produktivity práce.Snahe udržať infláciu na uzde nie je príliš nápomocný aktuálnyvývoj kurzu koruny. A to neteší centrálnu banku. Ako sa nedávnovyjadril guvernér NBS Ivan Šramko: „Pokiaľ by sa slovenskákoruna výrazne odklonila takým spôsobom, že by ohrozila našezákladné ciele týkajúce sa napríklad trvalého procesu znižovaniainflácie, NBS použije nástroje na skorigovanie tohto výkyvu“.Dalo sa tak očakávať, že pri ďalšom oslabení koruny NBS pristúpik odpredaju svojich zbytočne vysokých devízových rezerv.Otázkou zostávala už len úroveň, pri ktorej NBS zasiahne. Odpoveďna túto otázku dala sama centrálna banka, hoci priamadevízová intervencia na podporu koruny už pri úrovni 39,2 SKK/EUR trocha prekvapila. Pri aprílovej intervencií centrálna bankaparties respectively) consider their own priorities as vital. It is not farto designate such “struggles” for the allocation of financial fundson the priorities like a political campaign financed by taxpayers.Although nearly SKK 11 bn for the priorities in 2006 centralgovernment budget draft is not a small amount of money, structureof total expenditures (and changes in individual years as well)represents a much more important gauge in economic point of view.Slovakia is often identified like a “reform star” in central Europe.Moreover, based on official government materials, the countryis trying to transform to knowledge-based economy. Everybodyshould judge himself, whether or not a permanent rise of subsidiesinto agriculture (particularly in comparison with the pre-accessionperiod) represents an evidence of the knowledge-based economy.Even the richest countries have limited financial sources, not onlySlovakia. Hence, if Slovakia increases subsidies into agriculturesector, which employs only 5 percent of labour force and createsa 5 percent of GDP, this very amount has to miss in other sectors.And similar criticism could also be aimed at budget expenditures todefence of the country or low efficient self-governments.It seems that Slovakia has already said good-bye to low levelsof inflation. In line with expectations, growth of consumer pricesin September bounced back from this year trough (2 percent overthe summer months) moving to 2.2 percent. And I believe, thatit will further keep on accelerating towards a 4 percent level atthe end of the year. Based on the Statistical Office data, mainlycheaper food prices curbed negative impacts of high crude oilprices on total inflation. The impacts related to prices of fuels orheat, while gas prices will add in October. Besides cost factors, alsoa usual price rise in education component of the consumer basketoccurred in September with regard to the new school year. Judgingthe entire inflation situation, cost factors play a key role at present,while demand pressures are not pronounced. Secondary impacts,induced by cost inflation factors, have not managed to spill toconsumer prices development so far.The influence of cost inflation factors is illustrated by developmentof industrial products prices, which posted a pronounced month onmonth growth (0.5 percent in September) for a seventh consecutivemonth. As a result, its YoY dynamics increased to 5.8 percentafter 5.6 percent in August, while at the beginning of the yearit represented only 2.2 percent. Similar to the previous months,mainly prices of refined petroleum products were behind theacceleration. Other categories witnessed only a moderate monthlyrise or even dipped. In addition, also the item of electrical energy,gas and water, which had been pushing industrial products pricesup for longer time, reached a decline in September. Cost inflationfactors have strengthened for the last several months, but theyhave reflected in headline consumer inflation only partially so far.Regarding inflation targeting as a framework for monetarypolicy, an expected development of inflation represents a key factorfor the setting of appropriate interest rates level. Currently, it is notimportant where inflation accelerates in the upcoming months, buthow the acceleration will influence inflation expectations in theeconomy and claims connected with the wage bargaining in 2006.The central bank itself moved up its end-year inflation prediction to4.4 percent (EU harmonised inflation) being over its inflation targetin 2005. The inflation target for 2006 remained at an unchangedlevel below 2.5 percent (being too ambitious in my view). Thecentral bank considers a development of energy prices on theglobal markets and higher expected growth of regulated prices inSlovakia for inflation risks. Additional risks include a high nominalwage growth exceeding labour productivity growth.The endeavour of NBS to curb inflation is not currently backedby exchange rate of the koruna. As governor of the central bankrecently said: ”If the Slovak koruna deflects from economicfundamentals jeopardising our basic goals related to disinflationprocess, the NBS will use its monetary devices to correct thisdevelopment”. Hence, one was able to expect that the centralbank might begin to sell its too high foreign exchangereserves, if the koruna continues in its weakening. At75SLOVENSKÁ EKONOMIKA