k n č m í t e i h uaDeti potrebujú rituályVo vydavateľstve Portál vyšla v roku 1998 kniha Děti potřebujírituály, ktorú napísala Gertrud Kaufmannová-Huberová.V úvode knihy píše o rituáloch všeobecne.Všetky rituály majú spoločné to, že prebiehajúpodľa určitých pravidiel, ktoré bývajúčasto dlhé obdobie nezmenené. Niektoréz nich časom strácajú svoj zmysel a ak nie súnaplnené novým obsahom, časom zanikajú<strong>alebo</strong> sa stávajú iba formou bez <strong>obsahu</strong>. Kedysirituály riadili celý ľudský život. Pretosa s nimi stretávame v krízových miestach(situáciách). Slovo kríza, ktoré má dnes negatívnynáboj, vlastne znamená bod obratu,bod zvratu. Vždy, keď sa musíme prispôsobiťniečomu novému, prechádzame určitoukrízou. Z tohto pohľadu je život plný kríz.Rituálne chovanie nájdeme u všetkých ľudí,či už v krízach vývinových, individuálnych<strong>alebo</strong> v dobových krízach celého národa.Hra sa od rituálu líši tým, že sa môže meniť,že sa stále pridávajú nové možnosti a spôsobyhry. Rituál prebieha vždy rovnako.Autorka píše o rituáloch ako pomoci vovývinových krízach. Vek dieťaťa rozdelilana obdobie prvého roku jeho života, na obdobievzdoru, ďalej čas magického veku,školského veku a obdobie puberty.V období prvého roku rituály prehlbujú vzťahmedzi rodičom a dieťaťom, uľahčujú prvéodpútavanie sa a pomáhajú dieťaťu nachádzaťvlastné rituály. K tradičným rituálomtohto obdobia patrí očista dieťaťa, detskámasáž, rituály spojené s dojčením či kŕmením,večerná modlitba, uspávacie rituály…V období vzdoru (od 1,5 po 3 roky) je už usporiadanýpriebeh dňa sám o sebe rituál a dieťaťupomáha orientovať sa vo svete, rituályteraz posilňujú sebadôveru dieťaťa, pomáhajúmu s učením, pomáhajú mu rešpektovaťhranice, ale aj pri odpútavaní sa od matkya pri opätovnom približovaní sa k nej, privyjadrovaní strachu a zlosti, pri nachádzanídôvery v starostlivú lásku rodičov, čo je základnýpredpoklad v neskoršiu dôveru v Boha.Obdobiu magického veku (4 až 7 rokov) sa hovoríaj rozprávkový vek, pretože v ňom rozprávkyzohrávajú veľkú úlohu. Pre mnohýchz nás to bolo najkrajšie obdobie detstva, preiných doba veľkého strachu a neistoty. Rituálrozprávania príbehov je v tomto časeveľmi dôležitý. Je udivujúce, že deti chcúpočúvať tie isté príbehy stále dookola. Alepráve to patrí k rituálu, k vývinovému rituálu,ktorý sa opakuje až dovtedy, kým si dieťapomocou príbehu nevyrieši problém, ktorýho trápil. Rituály v tomto období by maliprospieť najmä postupnému odpútavaniusa dieťaťa od najbližších vzťahových osôb,nachádzaniu nových kontaktných osôb,prekonávaniu strachu, rozvoju vnímaniareality…Po ukončení materskej školy magickývek pomaly doznieva, je postupne prekrývanýracionálnejším myslením. Veľa detí v školskomobdobí trpí veľkým tlakom na výkon,iné deti sa zase v škole nudia. Aj naďalej jedôležitý obľúbený predmet, zviera, bábika.Mnohé si tiež prajú vlastné živé zvieratko.Existuje veľa rodičov, ktorí majú jasnúpredstavu, čím sa má ich dcéra či syn stať.Očakávania sú dobré, len by mali vždy braťohľad na dieťa a podľa toho je vhodné ichmeniť. Ak sú očakávania zlé, pôsobia na dieťanegatívne.Rituály v tomto období okrem inéhoposilňujú autonómiu dieťaťa, jeho pozitívnypostoj k práci, vytrvalosť, umožňujúmu prežiť radosť z výkonu, uľahčujú dieťaťukontakty s vrstovníkmi a pomáhajú muriešiť konflikty férovým spôsobom.Nástup puberty je u detí veľmi individuálny.S veľkými telesnými zmenami prichádzajúaj zmeny duševné. Mladý človek musí nájsťsvoju identitu. Už nie je dieťa, ale ani dospelý.Rituály v tomto období sa nedajú vždyna prvý pohľad rozpoznať. Zmysel rituálovv puberte spočíva v hľadaní vlastnej identity,v poznaní svojho nadania, silných a sla-strana 10nebyť sám | marec 2011
ých stránok, v odpútavaní sa od rodičov,od rodiny, v nájdení pocitu spolunáležitostik nejakému novému spoločenstvu; vo zvládanístrachu, pretože každý z týchto krokovzneisťuje.V tomto období znovu ožívajú rituályz ranného obdobia detstva.Deti sa radi pozorujúv zrkadle, na fotkách. Nejde o samoľúbosť,ale o hľadanie odpovede na otázku:„Kto som?“ Dospievajúci sa často vracajúpri zaspávaní k obľúbenej hračke, namiestouspávanky počúvajú pri zaspávaní hudbu.Sú drzí k rodičom, nelichotivo ich oslovujú.Ľahšie sa odpútajú od toho, koho si zošklivia.Ustane to, keď sa zas o kúsok viacodpútajú. Aj zvláštne oblečenie, účes patrík rítom prechodu. Dáva sa tým najavo príslušnosťk určitej skupine.Ak sa mladistvý uchýli k rituálu, ktorýho neposúva ďalej, mal by rodič zasiahnuť.Často sa stáva, že dieťa prostredníctvomškodlivého rituálu upozorňuje na nejakúvnútornú potrebu. Rodičia by si to malivšimnúť skôr, ako dieťaťu zatarasia cestuvýčitkami.Sú aj rituály, ktoré vývin brzdia. Každýrituál sa môže prejaviť aj ako „vývinová brzda“.V tom prípade kríza pretrváva a rituálzískava nutkavý charakter. Potom slúži lenna to, aby zabránil strachu pred čímsi novým,teda ďalším vývinovým krokom. Na vývindieťaťa nepôsobia pozitíve ani vynútenérituály, ktoré pre dieťa nič neznamenajú.Rituály nám môžu pomôcť pri riešení individuálnychproblémov, dodať silu k prekonaniukrízy, pomôcť prekonať strach, pripustiťa spracovať strach, nastaviť sa na novúsituáciu. Rituálom môžu deti upozorňovaťna svoju vnútornú potrebu.Rituály v priebehu dňa sú tiež dôležité.Úlohou takýchto zmysluplne zavedenýchrituálov by malo byť: usporiadanie priebehudňa, upevňovanie rodinných vzťahov, poskytovaniebezpečia, vytvorenie priestorupre voľný čas a vlastnú kreativitu, prekonávaniestrachu.Deti aj mladiství by mali mať cez deňvoľný čas len pre seba, napríklad po obede,<strong>alebo</strong> tesne pred večerou. V tejto polhodinkeči hodinke by sa mali deti zamestnať samy.Nuda je považovaná často za niečo negatívne.Rodičia si často myslia, že niečo nie jev poriadku. Nuda môže tiež patriť k rituálom,ak je pred dieťaťom niečo nové a dieťaešte presne nevie, aké to bude. Neraz sapráve vtedy v skutočnosti deje veľmi veľa.Osvedčuje sa vyhradiť mladistvým „dobuhudby“, keď nebudeme príliš dbať na hladinuhluku. „Hlučná hodinka“ predsa lennetrvá večne.Čas jedla – aspoň jedno z nich by malobyť naplánované tak, aby boli prítomní všetcičlenovia rodiny. Pri spoločnom stole bymal byť priestor a čas pre spoločné rozhovory.A čo sa týka stolovania, ak sa deti nechcúslušne správať, možno pomôže jeden deňv týždni vyhradiť na to, aby pri stole bolidovolené aj tie najhoršie spôsoby. Pravdepodobneuž po niekoľkých týždňoch to detiprestane baviť a budú chcieť tento „lúpežníckydeň“ zrušiť.Kvalita času prevažuje nad kvantitou.Často ide o nenápadné veci, ktoré sú prečloveka dôležité. Večerné rituály prispievajúk dobrej pohode všetkých členov rodiny.Je všeobecne známe, že človek zaspávarýchlejšie, ak je zmierený so svojím okolím.Oplatí sa s deťmi porozprávať, ako by malbyť usporiadaný koniec dňa.Niektoré rituály sa opakujú raz za rok,ich funkcia je rovnaká ako pri rituálochvšedného dňa: orientácia v čase, poskytovaniebezpečia, posilňovanie pocitu vlastnejhodnoty, ak ide o osobné <strong>alebo</strong> rodinné rituály,posilňovanie pocitu spolupatričnostik väčšiemu celku.Príklady ročných rituálov: narodeniny,rodinné slávnosti (podobné, stále sa opakujúceslávnosti sú pre deti veľmi dôležité,lebo im dávajú pocit, že sú súčasťou širšiehospoločenstva), cirkevné sviatky ako advent,Vianoce, pôstna doba (zmysel odriekania saby mal spočívať: v získavaní schopnosti znášaťfrustráciu; v nadobudnutí skúseností, žesme schopní niečoho sa vzdať; v posilnenísebadôvery), veľkonočný týždeň…Gertrud Kaufmannová-Huberová vo svojejknižke Děti potřebují rituál na záver uvádzatieto pravidlá:— Rituály sa v problémových situáciáchdetí objavujú úplne spontánne. Rodičiaby ich nemali zakazovať, potláčať či dokoncazosmiešňovať.— Rituály, ktoré brzdia vývin <strong>alebo</strong> majúdokonca deštruktívny účinok, by sme samali čo najskôr pokúsiť pochopiť. Nejdeo núdzové signály? Je lepšie sa najskôrporadiť s nejakou treťou osobou a potomhľadať riešenie, ako by mohli byťstaré rituály nahradené novými, prospešnými.— Rituály si môžeme vymyslieť samy, prípadnespoločne s dieťaťom <strong>alebo</strong> v rodine.— Rituály, ktoré stratili zmysel, majú byťnaplnené novým obsahom <strong>alebo</strong> zabudnuté.— Dieťaťu by sa nikdy nemal žiadny rituálvnucovať. Ničí sa tým jeho dôvera a vytvárajúsa zbytočné obranné mechanizmy.Podľa knihy Děti potřebují rituálspracovala Oľga Hátasovánebyť sám | marec 2011strana 11