Téma: RITU Á L Z obsahu: Ohnisko alebo mreže 2 - Asociácia ...

p r e tr o š k u v äč ši e de t iJama a rebríkPrednedávnom začal nový rok a začína sa aj nový príbeh na pokračovanie. Mierne strašidelný, možnonapínavý. Sústreď sa. To, ako príbeh dopadne, je celkom v tvojich rukách. Veľa šťastia a silné nervy.Predstav si, že je pekný jarný deň. A veľmi významnýdeň, lebo máš upratanú izbu. Okremteba nie je nikto doma. Sedíš tesne pri oknevo veľkom starom kresle, ktoré vaša rodinazdedila po prastarej mame. Vedľa teba ležína stolíku kniha. Dobrodružná. Bola veľminapínavá, pred hrdinu nepriatelia stále kládlinejaké prekážky, niekoľko ráz to už vyzeralotak, že príde o život. Ale vždy sa z nebezpečnejsituácie nejako vysekal – mečom, rozumom,alebo mu ktosi dobrý pomohol, alebo mal lenčíro-číre šťastie. Rozmýšľaš, že ozajstný hrdinasa nikdy nebojí. Teda… Možno aj bojí, aleaj tak ho to nezastaví, aby spravil, čo má, čosa od neho očakáva, jednoducho hrdinstvo.„To tak vedieť, to by bolo!“ povieš si v duchu.Chvíľu snívaš o tom, aké by to bolo,ocitnúť sa po uši v dobrodružstve. Potomsi s trpkosťou uvedomíš, že všetci v triedesa ti vysmievajú.„Strachopud! Strachoprd! Mamičkinozlatko!“ pokrikujú na teba už celé triroky. A to všetko pre dávnu historku, keďti na triednom výlete, kde boli okrem učiteľkya detí aj niektorí rodičia, mama zakázalapreskúmať čudnú jaskyňovitú puklinuv skalnej stene. Povedala, že to sa nemá robiťbez baterky, bez výstroja… Ostatní šli, ty niea odvtedy sa ti spolužiaci posmievajú vždy,keď si na to spomenú. A spomenú si faktdosť často. Hneváš sa na seba, že vždy mamuposlúchneš, hneváš sa na mamu, že má preteba stále po ruke nejaké múdre rady, lenaby sa ti, preboha, niečo zlé nestalo.Položíš dobrodružný román na kôpkukníh z knižnice, musíš ich do konca týždňaurčite vrátiť, inak bude pokuta.Potom sa snažíš učiť dejepis, čosi o starýchčasoch. Potom ťa ešte čaká biológiaa slovenčina. Nechce sa ti učiť. Chce sa tivenovať niečomu zábavnejšiemu. Možnopočítaču, možno futbalu. Potom si uvedomíš,že si musíš vylepšiť známky pred vysvedčením,a tak sa zas pokúsiš ponoriť saočami aj mysľou do učebnice.Zrazu zazvoní bytový zvonček. Kto by tomohol byť? Vykukneš von oknom, sprvunikoho nevidíš, potom si všimneš, že za stĺpikomzáhradnej bránky v plote ktosi stojí.Nepoznáš ho. Chvíľu tú postavu pozoruješ,čakáš, kým sa pohne a budeš z nej vidieť väčšíkus. Podľa oblečenia je to poštár. Ale nieten, čo k vám chodieva zvyčajne. Dosť čudnýpoštár. Ako vystrihnutý z učebnice dejepisu– v dlhom poštárskom plášti s vyleštenýmimosadznými gombíkmi. Trochu sa zľakneš.Kto je to zač? Rodičia ťa učili, že cudzím,divným ľuďom malé deti nemajú otvárať.„Ale teraz som už nie som malé dieťa,“napadne ti.Opäť sa ozve cilinganie zvončeka.„Cŕŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕn, cŕn. Cŕŕŕŕn, cŕŕŕn,cŕŕn, cŕn. Cŕŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕn, cŕn.“„Daj pokoj,“ pomyslíš si v duchu.Lenže postava pri bránke je neodbytná.„Cŕŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕn, cŕn. Cŕŕŕŕn, cŕŕŕn,cŕŕn, cŕn. Cŕŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕn, cŕn.“Je jasné, že poštár len tak ľahko neodíde.Budeš sa musieť rozhodnúť, či pôjdeš otvoriť,alebo nepôjdeš.Ak sa rozhodneš, že ideš poštárovi otvoriť,prejdi k písmenu A.Ak sa rozhodneš, že sa radšej budeš učiť ajdejepis, aj biológiu, aj slovenčinu, prejdik písmenu B.(B) Tak teda ostaneš v kresle a budeš saučiť. Oukej. Možno na druhý deň dostaneštri jednotky. To je víťazstvo. Ale zas nie úplné.Lebo poštár priniesol naozaj zaujímavýlist, sľubujúci všelijaké dobrodružstvá. Tebesa jednoznačne väčšmi páčia úspechy v školeako možnosť zažiť niečo dobrodružné. Nonič to. Bež sa učiť. Najprv dejepis, potombiológiu a nakoniec nezabudni na tú slovenčinu.Žeby tí spolužiaci mali aj trochupravdu, keď na teba pokrikujú: „Strachopud!Strachoprd! Mamičkino zlatko!“ Ak sachceš ešte prerozhodnúť, a predsa len zájsťza poštárom, prejdi k písmenu A.A. Kráčaš k bránke. Fakt je ten poštár čud-strana 28 nebyť sám | marec 2011