oslávenec niečím ponúknuť) a dajaká hračka,kniha… – nie užitočná vec – a darček sioslávenec nevyberá (iba jedlo). Deti sú vedenék tomu, že každý musí pripraviť preoslávenca darček – dostatočne včas o tomhovoríme. Po vinšovaní je prípitok (Vinea,kola a pod. – to obvykle v bežné dni nemajú)– slávnostná hudba a modlitba a pustíme sado slávnostného stolovania. Po tom oslávenecsfúkne sviece a rozbaľuje si darčeky – mys manželom popíjame kávu – ja si vychutnávampochvaly na jedlo a pripravenú slávnosť.Muž žiarli, že sa mi ujde toľko chvály.V takéto dni, sa zvyčajne zrušia oslávencovivšetky „zarachy“.6. <strong>RITU</strong>ÁL – komunitaKomunita je sedenie celej našej rodiny okolostola. Väčšinou sa zvoláva pred dôležitýmirozhodnutiami, ktoré sa dotýkajú celej rodiny,<strong>alebo</strong> niekoho konkrétneho. Najčastejšiebýva komunita večer, keď sme všetcipokope, a pokiaľ je to možné, odkladá sana víkend, keď je s nami aj L., ktorá je inakcelý týždeň na internáte. Najčastejšou príčinoukomunity sú zložitejšie priestupky protivzájomnému spolužitiu, hrubé verbálne<strong>alebo</strong> fyzické správanie, klamstvá, podvody,krádeže a pod. Taktiež býva komunita vtedy,keď má niekto veľké trápenie, napríkladzmení sa situácia v biologickej rodine. Napríkladmatka abstinovala, často sa o detizaujímala – mali možnosť sa stretávať. Alemama sa zase dostala do ťažkej situáciea treba si o tom podebatovať. Niekedy sato deje iba v súkromí s dieťaťom, ktoréhosa to týka, niekedy je vhodné o tom hovoriťna komunite, pretože sa v podobnej situáciiocitli už aj iné deti a vzájomne si odovzdávajútieto ťažké skúsenosti a spôsob, ako sas tým vysporiadali. Častou príčinou bývahrubé správanie niektorého z detí. Vtedy sak situácii vyjadrujú všetci, čaká sa na objasneniea navrhuje sa riešenie. Okrem toho,ako sa naučiť uvedomiť si svoje správanie ažpo ospravedlnenie, ak to ide, <strong>alebo</strong> naučiť sapripraviť a čakať na ospravedlnenie, tiež navrhujemeopatrenia/trest. Najčastejšou formoutrestu je dočasné zbavenie výhod toho,kto sa voči pravidlám vzájomného dôstojnéhospolužitia prehrešil. Napríklad víkendbez TV, zákaz sladkostí, obmedzenie pobytus deckami vonku, zákaz hrania sa s ostatnýmideťmi, aby mal vinník čas zaoberať sasám sebou a naučiť sa o probléme premýšľať.Veľmi vážnym trestom je vylúčenie s komunitypočas jedla (previnilec stoluje sámpri stole v kuchyni, ťažšou formou je, keďsa k tomu pridá zákaz pobytu v obývačkes ostatnými a pod.). Na začiatku to deti vnímaliako najľahší trest, keď s našou rodinouešte neboli zžité. Dnes však tento zdanlivoneškodný trest všetci bez výnimky vnímajúako veľmi ťažký – pretože spolu nám jedobre. Na komunite sa má každý právo, baaj povinnosť k problému vyjadriť (v rámcisvojich schopností). Autorita hlavy rodinya moja sú nedotknuteľné a máme právo veta(využívame ho naozaj výnimočne). Na dôkaztoho, že sme tiež len omylní, vieme sapred deťmi ospravedlniť a uznať svoj omyl.Dôsledne však dbáme na jednotu v názorochs manželom. Ak sa predsa len vopredna nejakom postupe nedohodneme – takplatí to, čo povedal prvý. Ak deti zneužijútúto situáciu – bežne jeden z nás čosi zakáže,dieťa ide k druhému, ten to povolí. Keď sato zistí., vníma sa to ako porušenie pravidiel– prinajmenšom ako špekulácia <strong>alebo</strong>aj podvod. Preto veľmi často (aj v priebehudňa) a pravidelne večer s manželom preberáme,čo sa deje s tým ktorým deckom a vymieňamesi názory – musíme prísť k zhode.Večerná komunita je však aj na to, aby smesi zopakovali pravidlá vzájomného spolužitia,dohodli sa na programe nasledujúcichdní, na tom, čo by sa malo variť, ak je tátomožnosť daná ( čiže je dosť financií na výber),či sa ovocie je neobmedzene, <strong>alebo</strong> platízásada, koľko kusov na osobu a pod. Tiežsa hovorí, kto bude čím poverený (domácepráce), aké povinnosti ma čakajú a kto prevezmestarostlivosť o kuchyňu a chystaniedo školy, keď budem mimo domu. Ak máprísť návšteva, čo kto má na starosti a koľkosa zdržia v obývačke a kedy je vhodné, abyšli do svojich izieb. Keď príde za niektorýmdeckom rodič, ako sa im zabezpečí súkromie.Komunita je učenie sa vyjadrovať svojnázor, prijímanie zodpovednosti za svojeskutky, učenie sa úsudku a spravodlivosti,schopnosť neponižovať druhého, ak sas jeho názorom nestotožňujem, a uvedomeniesi významu a sily komunity – rodiny.7. <strong>RITU</strong>ÁL – rodinná dovolenka,<strong>alebo</strong> 10 dní bez rituálovKaždý rok ideme na desať dní na spoločnúrodinnú dovolenku cez veľké prázdniny. Počasdovolenky sa nedodržiava režim. Okrempravidla dôstojného vzájomného spolužitiasa takmer nič nemusí dodržiavať. Nechodísa načas spať, nemusia sa umývať dennezuby, obliekame sa ako chceme, nemusímvariť ako hodinky, lebo aj ja som na dovolenke.Veľa poznávame, ideme do reštauráciea vôbec sme ako normálna rodina – síce jesmiešne, keď sa ubytovávame a každý zahlásiiné meno a priezvisko a sme od blonďavejL. až po mahagónovú L., ale veď práve pretosme rodinka úžasných.Maja PiačkováPestún – profesionálny rodičstrana 18 nebyť sám | marec 2011
o z ho v o r„VŽDY SME MALI <strong>RITU</strong>ÁLY, ALE AŽS DEŤMI PRIŠLI DO NAŠEJ RODINY AJTÚŽBA A SNAHA O SPROSTREDKOVANIETOHO, ČOMU S MANŽELKOU VERÍME.NAŠE RODINNÉ <strong>RITU</strong>ÁLY SA STALIAKOBY MÄKŠÍMI, ZAODETÝMI DO SLOV,“HOVORÍ VILIAM ĎURAŠ. S ĎURAŠOVCAMISME SA SPOZNALI NA PREŠOVSKOMKLUBE NÁHRADNÝCH RODÍN, PRIDISKUSII O <strong>RITU</strong>ÁLOCH USPÁVANIADETÍ. TENTO ROZHOVOR SA ODOHRÁVAU NICH DOMA. VO VEDĽAJŠEJ IZBE PRÁVEZASPÁVAJÚ ICH DVAJA SYNOVIA.Kde sú deti, tam sa pestujú rituály...LENKA HUJDIČOVÁ: AKO USPÁVATE VAŠEDETI? VYCHUTNÁVATE SI ŠPECIÁLNESPOLOČNÉ CHVÍLE PRED SPANÍM?Mama: Máme svoje rituály. (Smiech.) Najprv sami všetci schovajú. Musím ich hľadať, a keďich nájdem skrytých pod paplónom, tak manastrašia, skáču a chichocú sa do bezvedomia...Potom si zaspievame chválospev Velebí,ktorý si zároveň všetci vytlieskavame (chlapcisa v rytme vyšantia), pomodlíme sa, dáme sipusy a krížik na čielko na dobrú noc, zašepkámim do uška: „Ľúbim ťa a prajem ti dobrúnôcku, pekné sníčky nech sa ti snívajú a ťachránia anjelíčky“ a odchádzam. Oni dvaja siaj s Vilim (to ako otcom) urobia také chlapsképoleženíčko. A keď sa Miško zavrtí, povie„no!“, tak to znamená, že je koniec a ide saspať. To viem, že je osem hodín. Michalko sipotrpí na pravidelnosť, na rozdiel od Viliamka.LH: STRETÁVATE SA PRAVIDELNE PRISPOLOČNOM STOLE? MÁTE S JEDLOMSPOJENÉ SVOJE VLASTNÉ <strong>RITU</strong>ÁLY?Mama: Na stolovaní si dávame dosť záležať.Ja som si to doniesla z domu, u nás sa zriedkakedystávalo, žeby niekto jedol sám. Snažímesa, aby sme sa cítili spolu dobre. Čakámesa, napríklad, a až potom začíname jesť,keď sú všetci pri stole. A nikto z nás to necítiako povinnosť. Chvíle pri stole sú aj priestorna podelenie sa so zážitkami z celého dňa.Otec: Miško má tri roky a doslova si vychutnávarituál spoločného jedla.Mama: A pozývame aj božiu dobrotu medzinás ako darcu všetkého. Vilko má najnovšíhit: „Požehnaj Bože tieto dary, aby nám nerástlibruchá, ale svaly.“ (Smiech.) Keď je nedeľaa sviatky, tak si spievame pred jedlom.Chlapci majú obľúbené piesne.LH: AKO PRIJÍMAJÚ CHLAPCI <strong>RITU</strong>ÁLYSPOJENÉ S VIEROU?Mama: Myslím si, že tieto rituály sa do detízapíšu natrvalo. Viliamko prenáša všetkyzážitky zo svätej omše do svojho sveta hrya robí to tak hodnoverne, že sa často samaseba pýtam, či je to naozaj len hra. Je veľmitvorivý a pri výrobe rekvizít sa činne podieľaa zamestná aj celú rodinu, aby mal to,po čom túži. Napríklad pred dvoma týždňamisom mu vyrobila na jeho úpenlivú prosbufunkčné kadidlo. Veď ak sa dieťa radohrá s autíčkom (ako náš Michalko), tak muho rodič kúpi. A ak Viliamka oslovuje svet liturgie,prečo mu ho nepriblížiť a neskrášliť?Michalko, ako som už povedala, má rádpravidelné rituály. Každý deň ráno, po cestezo škôlky, kam vodíme Viliamka, bežíku kostolu, zakýva Ježišovi a povie: „Ajoj“.V kostole dostane tyčinky na jedenie, to jetaký negatívny rituál (smiech), aby bol aspoňchvíľku ticho. Potom chce všetko olietať, prikaždom sa zastaviť. Keď pán kaplán povie„Iďte v mene božom“, Miško povie „no!“takým odobrujúcim tónom. (Smiech.)nebyť sám | marec 2011 strana 19