15.03.2021 Views

Vojenské lesy 3/2019

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / júl – august – september <strong>2019</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

3/<strong>2019</strong><br />

Ročník 13<br />

júl – august – september <strong>2019</strong><br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

ISSN 1338-3221<br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />

Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora)<br />

Členovia:<br />

Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />

odborný garant pre strelectvo)<br />

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />

odborný garant pre kynológiu)<br />

REGISTRÁCIA:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />

ISSN 1338-3221<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,<br />

lesné ekosystémy v Európe a v mnohých častiach planéty musia čeliť čoraz silnejšiemu tlaku<br />

abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Dochádza k hynutiu lesných porastov v dôsledku<br />

zníženia ich odolnosti a stability. Extrémne zmeny počasia v priebehu krátkych časových úsekov,<br />

obdobia sucha striedajúce sa s obdobím prívalových zrážok, silné búrky sprevádzané intenzívnym<br />

vetrom majú jedného spoločného menovateľa, ktorým je klimatická zmena. Jej príčiny<br />

sú známe. Je celospoločensky potrebné hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s jej následkami. Už<br />

dnes je nespochybniteľné, že na zmene klímy má významný podiel práve činnosť ľudstva.<br />

V oblasti obhospodarovania lesov musíme my lesníci hľadať a realizovať nové postupy ochranných<br />

a obranných opatrení, ktoré včas zmiernia negatívne vplyvy na stabilitu lesných porastov.<br />

Ak nebudeme čeliť týmto výzvam s patričným odhodlaním, stratíme zásluhu lesníkov na<br />

stave lesov na Slovensku. Vďaka aktívnej ochrane generácií lesníkov máme cenné ekosystémy<br />

a máme čo chrániť.<br />

Významnou zmenou v dnešnej spoločnosti je pohľad verejnosti na les. Pre ľudí je les priestorom<br />

na relax a turistiku. Generácie našich predkov boli odkázané na drevo a priame materiálne<br />

úžitky z lesa. Dnes sa do popredia stále viac dostáva potreba plnenia verejnoprospešných funkcií.<br />

Prináša ďalšie požiadavky na nás lesníkov. Udržiavať čoraz tenšiu líniu medzi výrobou (produkciou<br />

dreva) a službou pre spoločnosť (mimo produkčné funkcie). Verejnosť bude našu prácu<br />

hodnotiť pozitívne iba vtedy, ak budeme lesné porasty obhospodarovať v súlade s jej požiadavkami.<br />

Aj preto je potrebné s ľuďmi komunikovať, neustále vysvetľovať, no najlepšou osvetou pre<br />

nás lesníkov vždy boli a budú zdravé, zelené a stabilné lesné porasty.<br />

V tomto čísle nášho časopisu nájdete viacero podnetných a aktuálnych tém. Každý z našich odštepných<br />

závodov hospodári v iných prírodných pomeroch. Práve prostredníctvom stránok<br />

nášho časopisu vieme prezentovať naše skúsenosti a podeliť sa s poznatkami. Verím, že každý<br />

čitateľ si nájde tému, ktorá ho zaujme. Všetkým autorom ďakujem za to, že svojím dielom<br />

prispeli k prezentácii a zviditeľneniu našej práce.<br />

•Ing. Michal Dudák<br />

foto na prvej strane: Buk lesný (Fagus silvatica) - dozrievanie bukvice<br />

2 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


OBSAH<br />

LESNÍCTVO<br />

KYNOLÓGIA<br />

SPOLOČENSKÁ<br />

RUBRIKA<br />

Predstavujeme vám Lesná správa Riadok ....4<br />

Premnoženie mníšky veľkohlavej – kalamita<br />

v Šenkvickom Háji .........................6<br />

Lykožrút bukový (Taphrorychus bicolor) ....9<br />

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop.)<br />

v Toporci .................................10<br />

POĽOVNÍCTVO<br />

A RYBÁRSTVO<br />

Africký mor ošípaných<br />

už máme aj na Slovensku ..................11<br />

Zarybňovanie rybárskych revírov<br />

v pôsobnosti SL Pliešovce .................12<br />

Živá lúka na záchranu mláďat ..............13<br />

Parazitárne ochorenia psov ................14<br />

Klubová výstava farbiarov Sielnica <strong>2019</strong> ....15<br />

STRELECTVO<br />

Malokalibrovka CZ 457 Premium<br />

–vynovená klasika ........................16<br />

HISTÓRIA<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a statky<br />

Československé republiky pod vedením<br />

generálmajora Ing. Václava Růžičky ........18<br />

Tatranská kosba a Špica guláš <strong>2019</strong> .........21<br />

Jeden z nás – Štefan Harvilik ...............22<br />

Štyridsať rokov Michala Kestera v jednom<br />

podniku .................................22<br />

35 rokov Janka Krempaského vo Vojenských<br />

lesoch ....................................22<br />

Eduard Kriššák je už 35 rokov verný VLM SR.22<br />

Náš Miro má 55 a je už 20 rokov vo VLM ...23<br />

Náš jubilant Ing. Pavol Tomala .............23<br />

Významné pracovné jubileum Ing. Ľudovíta<br />

Zvaleného ................................24<br />

Športový deň odštepného závodu Kežmarok.25<br />

Víťaz súťaže Naj Horár <strong>2019</strong> je z VLM<br />

Kežmarok ................................26<br />

Obnova krížov na LS Mikulášov ...........27<br />

LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

AKTUALITY ....................20<br />

Deň rodiny v Jovse ........................28<br />

Hry ......................................30<br />

Hlavolam ................................31<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

PREDSTAVUJEME VÁM<br />

LESNÁ SPRÁVA<br />

RIADOK<br />

Sídlo LS Riadok sa nachádza v centre okresného mesta Malacky, v budove odštepného<br />

závodu Malacky. Názov lesnej správy pochádza pravdepodobne z pomenovania mestskej<br />

časti, v ktorej v minulosti sídlila. LS tvorí jeden lesný celok Riadok – Leváre. Nachádza sa<br />

v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky, na katastrálnych územiach Malacky, Studienka,<br />

Veľké Leváre, Nivky, Obora, Červený Kríž, Riadok a Záhorie. Je súčasťou zalesnenej časti<br />

Záhorskej nížiny, v oblasti s miestnym názvom „Záhorský Búr“. Organizačne patrí LC Vojenským<br />

lesom a majetkom Slovenskej republiky, štátnemu podniku Pliešovce, Odštepnému<br />

závodu Malacky. Takmer celé jeho územie leží vo Vojenskom výcvikovom priestore<br />

(VVP) Záhorie, ktorý je súčasťou <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Záhorie. Na severovýchode hraničí<br />

s LC Mikulášov a na juhozápade s LC Bažantnica, ktoré sú súčasťou o. z. VLM SR Malacky.<br />

LS Riadok obhospodaruje 8389 ha, z čoho výmera lesných porastov predstavuje<br />

8094,88 ha. Hlavnou hospodárskou ihličnatou drevinou je borovica, listnatou dub. Organizačne<br />

je správa rozdelená na šesť lesníckych obvodov.<br />

Lesnícke obvody<br />

Obvod Lesník Výmera<br />

1 Hrdzavý Jarok Miroslav Neužil 1441 ha<br />

2 Potočkáre Miroslav Ivan 781 ha<br />

3 Zákluk Róbert Maráček 1365 ha<br />

4 Režnisko Vladimír Iffka 1722 ha<br />

6 Lipník Peter Suchovský 1598 ha<br />

7 Teplica Augustín Stískal 1482 ha<br />

K technicko-hospodárskym pracovníkom<br />

patrí technik Ing. Martin Kováč (ťažbový<br />

technik), Bc. Juraj Abrahám (pestovateľský<br />

technik) a vedúcim LS je Ing. Matúš Fekete.<br />

Prínosom pre LS sú aj dvaja robotníci Martin<br />

Švec a Miroslav Šedivý.<br />

Pri celoplošnej príprave pôdy sme začali<br />

s vytláčaním vrchnej časti pôdy do valov,<br />

čo nám pomáha v boji proti burine. Pri obnove<br />

lesa je veľkým prínosom používanie zalesňovacích<br />

strojov, ktorými sa zvýšila efektivita<br />

práce. Zalesňovanie tak urobíme oveľa<br />

rýchlejšie a kvalitnejšie, ujme sa viac sadeníc.<br />

Z dôvodu početného stavu raticovej zveri<br />

a vysokých škôd na kultúrach sme pristúpili<br />

k budovaniu 5,6 km oplôtkov.<br />

Tak ako na iných lesných správach OZ Malacky,<br />

aj my bojujeme s premnoženým pod-<br />

Zľava doprava: Ing. Matúš Fekete, Augustín Stískal, Ing. Martin Kováč, Bc. Juraj Abrahám, Róbert Maráček, Miroslav Ivan, Peter Suchovský, Miroslav Neužil, Vladimír Iffka<br />

4 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

Príprava pôdy - trhanie pňov<br />

kôrnym hmyzom, ktorý vo vysokej miere poškodzuje<br />

lesné porasty. Z ročnej ťažby dreva je<br />

prevažná väčšina náhodná ťažba, ktorú robíme<br />

harvestorovou technológiou a sortimentovou<br />

metódou. Drevo približujeme na odvozné<br />

miesta vývoznými súpravami. Na LS máme<br />

i ťažbové partie, ktoré ťažia drevo pomocou<br />

JMP, vyťažené drevo sa zbližuje pomocou<br />

malých vývozných súprav. Všetky práce sa robia<br />

dodávateľským spôsobom.<br />

Vývozná súprava<br />

Plán na rok <strong>2019</strong><br />

Obnova lesa<br />

99 ha<br />

Ochrana kultúr<br />

503 ha<br />

Celoplošná príprava pôdy 68 ha<br />

Prečistky<br />

184 ha<br />

Ťažba dreva 44 048 m 3<br />

Výroba lesnej štiepky 3 500 m 3<br />

Súčasťou našej činnosti je aj poľovníctvo.<br />

LS tvoria dva poľovné revíry – poľovný revír<br />

Záhorie a uznaný zverník Hlboká Mláka.<br />

Ročný odstrel raticovej zveri predstavuje<br />

605 kusov, z toho jelenej zveri 171 kusov, danielej<br />

171 kusov, muflónej 95 kusov, srnčej 77<br />

kusov a diviačej zveri 91kusov. Zo 167 trofejových<br />

jedincov prevažnú časť odlovia poľovnícki<br />

hostia.<br />

Juraj Abrahám Bc., technik LS<br />

Riadok; Matúš Fekete, Ing. vedúci LS<br />

Riadok (text, foto: archív LS Riadok)<br />

Oplocovanie zalesnených plôch proti zveri<br />

Boj proti podkôrnemu hmyzu<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

Detail húsenice mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar) s jej typickým sfarbením, zdroj wikipedia.com<br />

PREMNOŽENIE MNÍŠKY<br />

VEĽKOHLAVEJ – KALAMITA<br />

V ŠENKVICKOM HÁJI<br />

Už kontrola vaječných znášok mníšky veľkohlavej<br />

(Lymantria dispar L.) Turčekovou<br />

metódou v jeseni minulého roka predpovedala<br />

premnoženie škodcu. Signalizačné<br />

správy Strediska lesníckej ochranárskej<br />

služby (ďalej len „LOS“) z februára <strong>2019</strong><br />

zhodnocovali údaje o monitoringu početnosti<br />

mníšky veľkohlavej s potvrdeným narastajúcim<br />

trendom.<br />

Panelová diskusia konaná v priestoroch obecného úradu Šenkvice, dňa 6.5.<strong>2019</strong><br />

Ing. Ivan Schlosser, vedúci<br />

LS Jablonové, OZ Malacky<br />

Autor fotografií: Ing. Bittara, M. Zúbrik<br />

Ing. Zuzana Balandová, vedúca<br />

oddelenia výroby GR<br />

Koncom zimy sa začala najzložitejšia časť prípravy<br />

obranného zásahu, čo sme zistili až neskôr,<br />

a to vybavovanie potrebných povolení.<br />

Po podaní žiadosti na Okresný úrad Pezinok,<br />

odbor starostlivosti o životné prostredie, sa<br />

začali množiť protesty mimovládnych organizácií<br />

proti leteckému chemickému postreku aj<br />

napriek tomu, že sme plánovali použiť biologický<br />

prípravok Biobit XL a vykonať pozemnú<br />

pomiestnu aplikáciu. Začiatkom mája, keď<br />

už bol húseníc „plný les“, sme boli na terénnej<br />

obhliadke so zástupcami LOS, za účelom určenia<br />

optimálneho termínu vykonania obranného<br />

zásahu postreku, v závislosti od vývojového<br />

štádia húseníc a olistenia stromov. Ten<br />

bol nakoniec určený na obdobie medzi 13. až<br />

17. májom <strong>2019</strong>. Vzhľadom na narastajúci tlak<br />

verejnosti, najmä prostredníctvom médií, rozhodlo<br />

vedenie VLM SR, š.p. zvolať panelovú<br />

diskusiu o postreku s miestom stretnutia na<br />

obecnom úrade Šenkvice. Diskusia sa konala<br />

dňa 6. mája za účasti zástupcov LOS, Lesov<br />

SR, š.p., Okresného úradu Pezinok, zástupcov<br />

Správy CHKO Malé Karpaty a, samozrejme,<br />

verejnosti. Cieľom diskusie bolo zúčastneným<br />

podať informácie o aktuálnej situácii<br />

a potrebe vykonať obranný zásah. O tom, že<br />

defoliácia stromov spôsobená žerom húseníc<br />

ich oslabuje, aj o tom, aké sú potenciálne<br />

ďalšie riziká, o tom, že prípravok BIOBIT XL<br />

je biologickým prípravkom na báze mikroorganizmov<br />

používaným aj v poľnohospodárstve<br />

s označením BIO a EKO. Na diskusii však<br />

žiadne argumenty väčšinu prítomných „nepresvedčili“,<br />

aj preto, že sa zúčastnili najmä<br />

odporcovia akéhokoľvek zásahu.<br />

6 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

Dňa 10. mája <strong>2019</strong> nám bol Slovenskou<br />

inšpekciou životného prostredia (ďalej len<br />

„SIŽP“) oznámený začiatok výkonu štátneho<br />

dozoru a tiež nám bol vydaný zákaz výkonu<br />

činnosti – aplikácie postreku proti mníške<br />

veľkohlavej. 13. mája <strong>2019</strong> si SIŽP vyžiadala<br />

písomné podanie vysvetlenia a zároveň oznámila,<br />

že dňa 24. mája <strong>2019</strong> sa uskutoční<br />

miestne šetrenie spojené s obhliadkou. Listom<br />

zo dňa 23. júla <strong>2019</strong> nám SIŽP oznámila, aké<br />

sú výsledky vyšetrovania a zároveň zrušila zákaz<br />

výkonu činnosti, teda aplikácie postreku<br />

proti mníške veľkohlavej. V zázname bolo<br />

konštatované, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu<br />

ani porušeniu zákona zo strany VLM<br />

SR, š. p. V tomto období však už výkon obranných<br />

opatrení - postreku nemal význam, pretože<br />

žerom húseníc došlo k 80 – 100% strate<br />

olistenia u jednotlivých stromov.<br />

Zástupcovia VLM SR, š.p. a zástupcovia<br />

LOS pravidelne monitorovali vývoj celkovej<br />

situácie v tomto území európskeho významu.<br />

Bola vykonaná kontrola zdravotného stavu lesov.<br />

Takmer v celej lokalite „Šenkvický háj“,<br />

kde na lokalitách, ktoré boli v júni <strong>2019</strong> defoliované,<br />

bolo zistené, že stromy síce vytvorili<br />

nové listy, avšak len na cca 50-80 % plného<br />

stavu. V korunách teda chýbalo približne 20 –<br />

50 % listov. Tento stav bude mať jednoznačne<br />

negatívny dopad na produkciu porastov<br />

v roku <strong>2019</strong>, no najmä na ich odolnostný potenciál.<br />

Tesne po skončení premnoženia pribudlo<br />

v tejto lokalite viac ako 80 mŕtvych stromov.<br />

Mali zvyšky tohtoročného olistenia, čo potvrdzuje,<br />

že uhynuli počas jari <strong>2019</strong>. V napadnutých<br />

stromoch bola tiež zistená prítomnosť sekundárnych<br />

škodcov ako podkôrnik dubový<br />

Scolytus intricatus, krasoň dvojškvrnný Agrilus<br />

biguttatus alebo podpňovka Armillaria<br />

spp. Na náhradných listoch vyrašených v júni<br />

a v júli bolo potvrdené napadnutie múčnatkou<br />

dubovou Erysiphe alphitoides. Múčnatka<br />

prechádza v priebehu leta aj na výhonky,<br />

čo bude mať za následok pomalšie vyzrievanie<br />

výhonkov a tým zvýšenie náchylnosti na poškodenie<br />

skorými mrazmi (v októbri, novembri<br />

<strong>2019</strong>).<br />

Zistený objem mŕtvych stromov sa podstatne<br />

líši od dlhodobého priemeru, čo je následkom<br />

stresu vyvolaným defoliáciu (stratou<br />

olistenia) a následne suchom v mesiacoch jún<br />

a júl.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> dňa 4. 9. <strong>2019</strong> vykonali za<br />

účasti pozvaných zástupcov odbornej verejnosti,<br />

zástupcov mimovládnych organizácií<br />

a médií obhliadku stavu lesov v Šenkvickom<br />

háji s cieľom ozrejmiť tento aktuálny stav<br />

a podať vysvetlenie aj o tých súvislostiach,<br />

ktoré laická verejnosť a médiá na prvý pohľad<br />

nevidia. Zástupcovia SIŽP sa obhliadky nezúčastnili.<br />

Tým, že sa oslabené duby nedokázali zregenerovať,<br />

prestali plniť svoje funkcie. Jednou<br />

z nich je významná strata produkcie kyslíka,<br />

kedy podľa dostupnej literatúry (ČABO-<br />

UN, V., TUTKA, J., MORAVČÍK, M. a kol.<br />

2010: Uplatňovanie funkcií lesa v krajine.<br />

NLC Zvolen, 285 p. ISBN 978-80-8093-120-<br />

9.) sto rokov starý dub vyprodukuje za hodinu<br />

1,7 kg kyslíka, čo predstavuje priemernú<br />

spotrebu 3 ľudí za 1 deň. 1 ha vegetácie za 24<br />

hodín „spracuje“ priemerne 900 kg CO 2 a vylúči<br />

650 kg O 2. Okrem produkcie kyslíka tak<br />

Holožer – 100% defoliácia listov, autor: J. Bittara<br />

Ortofoto 21.1. <strong>2019</strong> (Zdroj DigitalGlobe)<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

7


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Detail kukly - kukla samice je väčšia než<br />

kukla samca, autor: M. Zúbrik<br />

Detail hubky v procese liahnutia - za kalamitný sa považuje<br />

výskyt dvoch hubiek na strome, pričom v jednej<br />

hubke je sústredených 500 až 1000 húseníc. Jedna<br />

húsenica skonzumuje počas svojho vývoja 20 listov.<br />

Dospelý dub je olistený približne 20 000 listami.<br />

V lokalite Šenkvický háj sa túto jar na<br />

stromoch nachádzala znáška priemerne<br />

20 hubiek na jednom strome<br />

Úhrn zrážok v mesiaci máj tohto roku<br />

2015 2016 2017 2018 <strong>2019</strong><br />

zrážky priemer západné Slovensko<br />

zrážky meteostanica Šenkvice<br />

Dospelý jedinec, autor: M. Zúbrik<br />

došlo k zániku plnenia i mnohých ďalších<br />

funkcií. Les funguje ako tepelný stabilizátor,<br />

dreviny upravujú svetelné pomery a zmierňujú<br />

teplotné výkyvy medzi dňom a nocou.<br />

Pre lepšie vysvetlenie, množstvo svetla na<br />

nechránenom parkovisku bolo pri porovnávaní<br />

26 000 luxov, pod mladým dubovým lesom<br />

8 000 luxov. Kým teplota vzduchu rozpálenej<br />

asfaltovej cesty v meste môže byť 65°C,<br />

povrch listu pri ceste za rovnakých podmienok<br />

má len 28°C. Rovnako les ovplyvňuje nasýtenie<br />

ovzdušia prchavými produktmi látkovo–energetického<br />

procesu – ekologicky<br />

aktívnymi látkami. Antibakteriálny vplyv sa<br />

prejavuje vylučovaním baktérie ubíjajúcich<br />

látok (nazývaných fytoncídy). Napríklad 1 ha<br />

listnatých lesov vylúči za 24 hodín priemerne<br />

okolo 2kg prchavých organických látok. Kým<br />

mestský vzduch obsahuje v lete 36 000 patogénnych<br />

baktérií v 1m3 vzduchu, v lese sa vyskytuje<br />

v tom istom objeme 500 baktérií. Významná<br />

je aj schopnosť zadržiavať prachové<br />

častice. Vo vegetačnom období zachytí 1 ha<br />

listnatého lesa až 68 t prachu. Nezanedbateľné<br />

sú mnohé iné funkcie, ako vplyv na vlhkosť<br />

vzduchu, infiltračná schopnosť vody, pôdoochranná<br />

funkcia a pod. Ak by sme prerátali<br />

stratu na spoločenskej hodnote týchto uhynutých<br />

stromov podľa platnej vyhlášky, išlo by<br />

o vyše 190 000 €.<br />

Vzhľadom na mimoriadne vlhké a chladné<br />

počasie sa neočakávane dobre darilo nepôvodnej<br />

entomopatogénnej hube Entomophaga<br />

maimaiga. Úhrn zrážok v mesiaci máj tohto<br />

roku bol v lokalite Šenkvice vysoko nadpriemerný<br />

(viď. graf)<br />

Vďaka tejto zhode okolností gradácia<br />

škodcu nedosiahla predpokladanú intenzitu.<br />

Avšak v kontexte gradácie klimatických<br />

zmien je neprípustné spoliehať sa len na zhody<br />

okolností. Biotopy je potrebné vnímať<br />

komplexne ako systémy, v ktorých nie je možné<br />

zamerať sa len na ochranu hypoteticky sa<br />

vyskytujúceho druhu. Je potrebné chrániť<br />

ich ako celok, pretože ako územia európskeho<br />

významu boli navrhnuté práve z dôvodu<br />

ochrany biotopov Eurosibírske dubové <strong>lesy</strong><br />

na spraši a piesku (91I0), Teplomilné panónske<br />

dubové <strong>lesy</strong> (91H0), Panónsko-balkánske<br />

cerové <strong>lesy</strong> (91M0), prostredníctvom všetkých<br />

dostupných ochranných činností. Ich komplexná<br />

ochrana by mala byť otázkou priorít.<br />

VLM SR, š.p. bude naďalej veľmi pozorne monitorovať<br />

situáciu v lokalite Šenkvický háj.<br />

Záber na húsenice mníšky veľkohlavej lezúce<br />

po kmeni duba z 3.6.<strong>2019</strong>, autor: J. Bittara<br />

Obhliadka zdravotného stavu dubového lesa konaná dňa 4.9.<strong>2019</strong><br />

8 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


LESNÍCTVO<br />

LYKOŽRÚT BUKOVÝ<br />

(TAPHRORYCHUS BICOLOR)<br />

V auguste tohto roka sme už i my na Správe lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom vrchu<br />

v lokalite Podjavorie zaznamenali v bukovom poraste výskyt lykožrúta bukového. Jeho<br />

závrtové otvory sme objavili podľa drviniek na zlomených kmeňoch buka. Napadnutie<br />

bolo do hrúbky cca 5 cm a množstvo otvorov prekvapilo i nás (foto). Z priložených fotografií<br />

je zrejmé, že je vo fáze vytvárania snubných komôrok až materských chodieb.<br />

Ing. Ján Chlpáň, vedúci<br />

správy lesov Pliešovce<br />

Tento nie veľmi nápadný sekundárny<br />

škodca dlhý 1,6-2,5 mm máva dve generácie<br />

do roka (prvá býva od apríla do júna a druhá<br />

od augusta do septembra). Napáda prevažne<br />

suchom oslabené, resp. inak poškodené stromy<br />

v kmeňovej časti a máva hviezdicovitý<br />

požerok. LOS odporúča zvýšenú hygienu porastu,<br />

to znamená vyhľadať takto poškodené<br />

stromy, spíliť a odviezť z porastu.<br />

Taphrorychus bicolor, zdroj wikipedia.com<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

9


LESNÍCTVO<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia výroby,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

LIPA VEĽKOLISTÁ<br />

(TILIA PLATYPHYLLOS SCOP.)<br />

V TOPORCI<br />

Asi tri kilometre severozápadne od obce Toporec, v miestnej časti Pustovec, sa vpravo pod cestou vypína druhý najhrubší strom rastúci<br />

na celom území Slovenska. Podľa údajov získaných z webu www.monumentaltrees.com má lipa vo výške 1,3 metra obvod kmeňa<br />

888 cm pri celkovej výške 30,2 metrov. Informačná tabuľa udáva obvod 1 050 cm a výšku 34 m, to však na majestátnosti tejto krásavice<br />

nič nemení. Vek lipy sa odhaduje na 500 rokov. Je to údajne jedna z troch líp, ktoré vysadili synovia šľachtickej rodiny Görgeyovcov<br />

v 14. storočí. Napriek svojmu vysokému veku je vo vynikajúcej kondícii. S súčasnosti je to zdravý strom, ktorý pravidelne rodí. Lipa na<br />

Pustovci sa umiestnila na druhom mieste v každoročnej ankete Strom roka 2013 pod záštitou nadácie Ekopolis.<br />

10 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

AFRICKÝ<br />

MOR OŠÍPANÝCH<br />

UŽ MÁME AJ NA<br />

SLOVENSKU<br />

Miesta potvrdenia výskytu AMO v domácich chovoch (červenou)<br />

a vo voľnej prírode (modrou farbou) , stav k 12.8.<strong>2019</strong>.<br />

V júli veterinári potvrdili výskyt afrického moru ošípaných (AMO) v domácom chove<br />

ošípaných na juhovýchode Slovenska. Do dvoch týždňov ho zistili aj vo voľnej prírode<br />

u diviačej zveri.<br />

Štátna veterinárna a potravinová správa<br />

(ŠVPS) na svojej webovej stránke aktualizuje<br />

informácie o nových prípadoch výskytu<br />

AMO. ŠVPS k 15. 8. vírus potvrdila v piatich<br />

prípadoch v domácich chovoch a v jednom<br />

prípade u diviaka z voľnej prírody. Diviaka<br />

zastrelili v poľovnom revíri v katastri obce<br />

Svätuše, vykazoval zmeny správania. Všetkých<br />

šesť potvrdených prípadov bolo v okrese<br />

Trebišov, blízko maďarsko-slovenskej hranice.<br />

V Maďarsku od začiatku roka <strong>2019</strong> zistili<br />

už vyše 800 prípadov s potvrdením vírusu<br />

AMO.<br />

K 29. 7. <strong>2019</strong> bol AMO diagnostikovaný<br />

u ošípaných v Bulharsku, Taliansku, Litve,<br />

Poľsku, Lotyšsku, Rumunsku, Ukrajine a Slovensku.<br />

U diviačej zveri bol k tomuto dátumu<br />

diagnostikovaný AMO v Belgicku, Bulharsku,<br />

AMO sa rozširuje, mapa infikovanej (červenou)<br />

a nárazníkovej (modrou farbou) oblasti<br />

Estónsku, Maďarsku, Taliansku, Litve, Poľsku,<br />

Lotyšsku, Rumunsku, Ukrajine a v auguste už<br />

aj u nás.<br />

Na Slovensku 14. augusta zasadala národná<br />

expertná skupina a zanalyzovala situáciu. Po<br />

rokovaní jej členovia avizovali prijatie opatrení<br />

v manažmente lovu a chovov ošípaných. Podľa<br />

prvých zverejnených informácií bude v niektorých<br />

oblastiach zintenzívnený lov diviakov<br />

a predpokladá sa, že bude vymedzená aj oblasť,<br />

kde sa loviť nebude, ale sa budú zberať už len<br />

uhynuté diviaky. Dá sa hovoriť o akejsi jadrovej<br />

a nárazníkovej zóne. Taktiež odznelo, že<br />

budú udelené výnimky z niektorých zakázaných<br />

a nesprávnych spôsobov lovu zveri.<br />

Zdroj:https://www.svps.sk/zvierata/choroby_<br />

AMO_SR_<strong>2019</strong>.asp https://polovnickakomora.<br />

sk/sk/amo/aktualne-spravy-slovensko/1743-<br />

amo-prvy-pozitivny-diviak-v-sr.html<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

11


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

ZARYBŇOVANIE<br />

RYBÁRSKYCH<br />

REVÍROV<br />

V PÔSOBNOSTI<br />

SL PLIEŠOVCE<br />

Násada<br />

kapra rybničného<br />

V pôsobnosti Správy lesov Pliešovce sú tri rybárske revíry. Dva sú pstruhové a jeden<br />

kaprový. Pstruhový revír Stará rieka č. 2 sa nachádza vo Vojenskom obvode Lešť a ďalší<br />

pstruhový revír Kozí potok č. 2 je na Sklenom. Kaprový revír vodná nádrž Kamenný<br />

Vrch – Krtíšok je zriadený na vodnom toku Malý Krtíš vo Vojenskom obvode Lešť a je zameraný<br />

na chov Kapra rybničného.<br />

Zarybňovanie na pstruhovom revíry<br />

Povinnosť zarybňovania rybárskych revírov<br />

je zakotvená v zákone č. 216/2018 Z. z. o rybárstve…<br />

a vo vyhláške č. 381/2018 Z. z., ktorou<br />

sa tento zákon vykonáva. V zmysle spomínanej<br />

legislatívy je užívateľ rybárskeho revíru povinný<br />

zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho<br />

plánu schváleného Ministerstvom<br />

životného prostredia. Zarybňovací plán rybárskeho<br />

revíru určuje druh, vekovú kategóriu<br />

a množstvo násad rýb na zarybnenie. Pri<br />

tvorbe zarybňovacieho plánu sa vychádza<br />

z charakteru revíru. Podstatné pri tvorbe plánov<br />

sú okrem charakteru revíru aj ďalšie údaje<br />

ako napríklad návštevnosť, množstvo úlovkov<br />

v predchádzajúcich rokoch ale aj úživnosť revíru.<br />

Zarybňovací plán sa vypracováva každé tri<br />

roky a je pre užívateľa záväzný.<br />

Na zarybňovanie rybárskych revírov je<br />

možné používať len násady rýb s veterinárnym<br />

osvedčením a z evidovaných chovov. Pri každom<br />

zarybnení rybárskych revírov musí užívateľ<br />

zabezpečiť, aby pri ňom nedošlo k úniku inváznych<br />

nepôvodných druhov rýb. Za invázne<br />

druhy sa považujú ryby s dokázateľne negatívnym<br />

vplyvom na prirodzené vodné spoločenstvá.<br />

Pri zarybňovaní pstruhových revírov máme<br />

dlhodobú spoluprácu so Strediskom genofondu<br />

rýb Východná, ktoré patrí pod správu Štátnych<br />

lesov TANAPu. Z tohto strediska každoročne<br />

nakupujeme násady pstruha potočného<br />

na zarybňovanie pstruhových rybárskych revírov.<br />

Na zarybňovanie vodnej nádrže Kamenný<br />

Vrch – Krtíšok používame násadu kapra<br />

rybničného od slovenských producentov.<br />

Verím, že zarybňovaním spomínaných revírov<br />

nielen splníme povinnú „literu“ zákona,<br />

ale prispejeme aj k oživeniu a pekným zážitkom<br />

pri love rýb.<br />

Ján Bučan, samostatný<br />

odborný referent oddelenia<br />

výroby GR (text, foto)<br />

12 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

ŽIVÁ LÚKA<br />

NA ZÁCHRANU<br />

MLÁĎAT<br />

Slovenská poľovnícka komora a OZ Zeleň sprístupnili aplikáciu s názvom Živá lúka. Projekt<br />

si dáva za cieľ monitorovať straty divých zvierat, najmä mláďat srnčej zveri, zajacov<br />

a bažantej zveri počas jarných mesiacov apríl – jún, keď sa kosia lúky, trvalé trávnaté<br />

porasty a porastov lucerny a ďateliny a nastaviť účinné medzirezortné komunikačné kanály,<br />

aplikovať praktické opatrenia a vytvoriť mechanizmy na ochranu a predchádzanie<br />

týmto stratám.<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia výroby,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Zo strany poľnohospodárov často dochádza<br />

k porušovaniu zákona o poľovníctve,<br />

ktorý určuje aj povinnosti užívateľa poľovného<br />

pozemku. Podľa neho je užívateľ poľovného<br />

pozemku okrem iného povinný oznámiť<br />

užívateľovi poľovného revíru aspoň tri<br />

dni vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych<br />

prác v noci, kosenia krmovín<br />

a použitie chemických prípravkov, ktoré sú<br />

škodlivé pre zver.<br />

Až 81,3 % percent predstavujú straty na<br />

srnčatách, nasledované stratami na zajačej<br />

zveri (43,4 %) a bažantej zveri (21,1 %). Vďaka<br />

aplikácii dostupnej na webovej stránke<br />

www.zivaluka.sk sa môžete prihlásiť v jednej<br />

z troch úrovní: 1. Poľnohospodár, 2. poľovník<br />

a 3. dobrovoľník.<br />

POĽNOHOSPODÁR: Obsahuje termín kosby<br />

porastov a na mapovom podklade označí<br />

miesto plánovaných prác.<br />

POĽOVNÍK: Dostáva informácie o plánovanej<br />

kosbe a v rámci územia jeho domovského<br />

revíru má možnosť zorganizovať preventívnu<br />

akciu za účasti dobrovoľníkov.<br />

DOBROVOĽNÍK: Dostáva notifikáciu o plánovaných<br />

preventívnych akciách v ním zvolených<br />

katastroch obcí a môže sa zúčastniť<br />

a pomôcť pri vyháňaní zveri pred kosbou.<br />

Do projektu sa zapojili aj jednotlivé závody<br />

štátneho podniku Vojenských lesov a majetkov.<br />

Z okolitých družstiev je prvou lastovičkou<br />

PD Tatry Spišská Belá. Podobné projekty<br />

veľmi úspešne fungujú v Českej republike (Senoseče-online)<br />

a v Nemecku. Preto veríme, že<br />

ani na Slovensku to nebude inak a verejnosti<br />

neostanú ľahostajné nevinné životy mláďat.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

13


KYNOLÓGIA<br />

PARAZITÁRNE<br />

OCHORENIA PSOV<br />

Zdravie a kondíciu našich štvornohých priateľov a pomocníkov ohrozujú viaceré parazity<br />

– vonkajšie aj vnútorné. Prinášame ich prehľad.<br />

VONKAJŠIE<br />

PARAZITY<br />

Blchy<br />

Blchy cicajú krv na všetkých častiach tela<br />

hostiteľa a môžu parazitovať u všetkých druhov<br />

zvierat. Rýchlo sa pohybujú v srsti a môžu<br />

spôsobiť zápal kože, ťažkú anémiu a stratu<br />

srsti väčšinou v oblasti chrbta a chvosta.<br />

Pri vyčesávaní často nájdeme dospelé jedince<br />

a ich trus. Prevenciou sú spot on pipety, tablety,<br />

repelentné obojky alebo spreje.<br />

Kliešte<br />

Kliešte sa prisávajú na kožu zvieraťa, ktorá<br />

môže pripomínať sivú guľôčku. Kliešť uvoľňuje<br />

do kože hostiteľa sliny a saje jeho krv.<br />

V mieste prichytenia môže vzniknúť lokalizovaná<br />

bakteriálna infekcia. Kliešte môžu zapríčiniť<br />

infekciu babesiózu, ktorej príznakmi sú<br />

slabosť končatín, moč je tmavo hnedý, telesná<br />

teplota zvieraťa je zvýšená, celkovo je malátne.<br />

Liečba ochorenia je náročná.<br />

Výskyt kliešťov v našich podmienkach je už<br />

skoro celoročný, preto treba aplikovať prípravky<br />

od začiatku roka.<br />

Svrab<br />

Svrab delíme na ušný a kožný. Ušný svrab<br />

sa častejšie vyskytuje u mačiek, ale je možný<br />

prenos aj na psov. Sú to parazity, ktoré<br />

sa nachádzajú v čiernom maze – cerumene<br />

v uchu. Príznaky sú pruritus (svrbenie),<br />

škrabanie ušnice.<br />

Pri kožnom svrabe, sú takisto príznaky<br />

škrabanie v oblasti krku, hlavy, lakťov, vypadávanie<br />

srsti, šupinatenie kože až sivý povlak<br />

na koži. Diagnostika sa robí zoškrabaním<br />

a kontrolou pod mikroskopom. Na<br />

liečbu sa používajú prípravky Stronghold<br />

a Advocate spot on.<br />

VNÚTORNÉ<br />

PARAZITY<br />

Hlísty – škrakavky<br />

Patria medzi črevné parazity. Najväčší výskyt<br />

je u šteniat, až 30 %. Príznaky parazitov<br />

sú hnačka, zvracanie, kŕče, nafúknuté<br />

brucho, nechutenstvo. Mláďatá sa môžu nakaziť<br />

vnútromaternicovým prenosom alebo<br />

cicaním kolostra. Na odčervenie sa používajú<br />

rôzne sirupy, pasty alebo tablety od 3-4<br />

týždňov veku v dvojtýždňových intervaloch,<br />

kým sú červy vylučované spolu s trusom.<br />

Pásomnica<br />

Vysoký výskyt u psov, až 62 %. Môže sa<br />

vyskytovať svrbenie v oblasti konečníka, tzv.<br />

sánkovanie, chudnutie, matná srsť. Niekedy je<br />

možné pozorovať na truse biele články odchádzajúcej<br />

pásomnice.<br />

Odporúča sa pravidelné odčervovanie v intervaloch<br />

3-4 mesiace, t.j. 3-4 krát do roka,<br />

neskrmovanie surových vývrhov.<br />

Giardióza<br />

Ďalším črevným ochorením sú Giardie.<br />

Klinickými príznakmi sú riedka hlienovitá<br />

až vodnatá hnačka, častejšia defekácia, výkaly<br />

môžu nepríjemne zapáchať a môže sa objaviť<br />

aj prítomnosť krvi v truse. Ochorenie je<br />

prenosné na ľudí. Najčastejšie sa môžu zvieratá<br />

nakaziť s kontaminovanej vody, trávy alebo<br />

potravy. Prevencia je pravidelné odčervovanie<br />

a zberanie trusu po zvierati.<br />

Dirofilarióza – srdcový červ<br />

Príznakmi ochorenia sú kašeľ, dýchacie<br />

problémy, anémia, srdečné zlyhanie, dysfunkcia<br />

pečene, obličiek, prípadné zvracanie. Vyskytuje<br />

sa v južných častiach Európy, ale už<br />

aj v Južných oblastiach Slovenska. Ochorenie<br />

prenáša komár, ktorý pri cicaní vylučuje dirofiláriu<br />

do krvi zvieraťa pomocou slín. Prevenciou<br />

je podávanie repelentných spot on prípravkov,<br />

napr. Advocate.<br />

MVDr. Ján Ferko<br />

14 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


KYNOLÓGIA<br />

KLUBOVÁ VÝSTAVA<br />

FARBIAROV<br />

SIELNICA <strong>2019</strong><br />

Ing. Jaroslav Jurský, technik<br />

LS Tichý Potok (text, foto)<br />

Každoročnú klubovú výstavu farbiarov<br />

usporiadali aj tento rok tradične v Sielnici<br />

22. júna. Celkovo bolo prihlásených 95 farbiarov,<br />

z toho 72 bavorských a 23 hanoverských.<br />

Delegovaní boli dvaja rozhodcovia –<br />

Ján Urban a MVDr. Tibor Želtvay. Farbiarov<br />

si rozdelili do dvoch kruhov. V jednom pán<br />

Želtvay posudzoval suky bavorského a hanoverského<br />

farbiara a v druhom kruhu pán Urban<br />

hodnotil psy. Ocenenia psov bavorských<br />

farbiarov boli: 1x veľmi nádejný, 16x veľmi<br />

dobrý, 7x dobrý a dva jedince boli diskvalifikované.<br />

Suky dostali 19x výbornú, 16x veľmi<br />

dobrú a štyri suky dobrú. U psov hanoverského<br />

farbiara to bolo 6x výborný, raz veľmi<br />

dobrý, 2x diskvalifikovaný a dva jedince<br />

neboli hodnotené. Jedna suka HF bola hodnotená<br />

ako nádejná, sedem bolo výborných<br />

a tri suky dostali veľmi dobrú. Titul klubový<br />

víťaz vyhral medzi BF psami Ego od Suchého<br />

a medzi BF sukami poľský zástupca<br />

Dora Grodziskich borow, ktorá získala aj titul<br />

BOB (víťaz plemena BF). U „hanoverákov“<br />

vyhral titul klubový víťaz Chyro Devana,<br />

u súk Saga II Vlčí potok. Pes Chyro<br />

Devana s majiteľom Tomášom Tokarčíkom<br />

vyhral taktiež titul BOB (víťaz plemena HF),<br />

cenu Dr. Jozefa Duchaja (víťaz farbiarov celkovo)<br />

a titul BIS (víťaz výstavy) k čomu mu<br />

blahoželáme.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

15


STRELECTVO<br />

MALOKALIBROVKA<br />

CZ 457 PREMIUM –<br />

VYNOVENÁ KLASIKA<br />

1<br />

Keď na začiatku tohto roka prišla Česká zbrojovka na trh s malokalibrovkami nového radu<br />

pod označením CZ 457 väčšine našich poľovníkov, ale aj športových strelcov srdce poskočilo<br />

radosťou. Inovovaný spúšťový mechanizmus, nastaviteľný chod a odpor jazýčka<br />

spúšte, nové bezpečnostné prvky v podobe výstražníka a možnosti vybratia záveru<br />

pri zaistenej zbrani a podstatne skrátený uhol otáčania kľuky záveru. Keď k tomu pridáme<br />

pažby ergonomicky prispôsobené presne účelu musíme konštatovať, že konštruktéri<br />

z Uherského Brodu si zaslúžia pochvalu. Máme tu vlajkovú loď pre poľovníkov s označením<br />

Premium a ešte dokonalejšiu pre športových strelcov model CZ 457 – MTR s ťažkou<br />

pažbou, hrubostenou hlavňou a novou nábojovou komorou. No a nakoniec, každý majiteľ<br />

zbrane si bude schopný podľa návodu vymeniť hlaveň, teda zmeniť kaliber, bez toho aby<br />

kupoval celú pušku. K dispozícii sú hlavne kalibru .22WMR a .17HMR.<br />

3 4<br />

2<br />

Malokalibrovka CZ 457 Premium je, ako<br />

už naznačuje nadpis, vyšperkovaná klasika,<br />

na prvý pohľad kompaktná guľovnica s dlhou<br />

hlavňou a výraznými mieridlami. Jej konštrukcia<br />

je zameraná na funkčnosť a presnosť,<br />

pritom nezaostáva ani po stránke estetickej.<br />

Svojou hmotnosťou 2 900 g a celkovu dĺžkou<br />

1 084 mm je vhodná do každého prostredia,<br />

lesného i poľného revíra.<br />

Základom opakovačky je valcový odsuvný<br />

záver v modifikácii „Remington“, o čom svedčia<br />

vodiace drážky. Tie úvodzovky sú namieste,<br />

lebo telo záveru pri nabíjaní vykonáva len<br />

priamočiary pohyb. Otáča sa iba zadná časť<br />

záveru s dvomi zubmi spojená kľukou, ktoré<br />

zamykajú do tela záveru. Takže nie je to<br />

ani Mauser. Na dne lôžka záveru sú dva krátke<br />

odpružené vyťahovače a vyhadzovač nábojníc.<br />

K tichému a plynulému chodu záveru<br />

prispela zmena lôžka a tela záveru. Výrazným<br />

prínosom je skrátenie uhla otáčania kľuky<br />

záveru o 30 stupňov, na necelých 60. Vďaka<br />

tomu sa zbraň pohodlne ovláda aj s namontovaným<br />

zameriavacím ďalekohľadom.<br />

Tenkostenná hlaveň dlhá 630 mm je kovaná<br />

za studena. Jej vývrt tvoria štyri pravotočivé<br />

drážky so stúpaním 406 mm, čo<br />

dáva strele dostatočnú rotáciu pre požadovanú<br />

presnosť. Dlhšia hlaveň má tú výhodu,<br />

že vedenie strely je lepšie a má aj vyššiu<br />

počiatočnú rýchlosť. Voľne plávajúca hlaveň<br />

z kvalitnej ocele má valcovité ukončenie,<br />

ktoré chráni vývrt ústia pred mechanickým<br />

poškodením. Okrem toho má na ústi závit<br />

1/2x20 pre montáž tlmiča, alebo kompenzátora.<br />

Integrované puzdro záveru je vyrobené<br />

z jedného kusu oceľového materiálu s rybinami<br />

pre montáž optiky. Spolu s hlavňou a spúšťovým<br />

mechanizmom je uchytené dvoma<br />

skrutkami torx do pažby. Nový spúšťový mechanizmus<br />

nemá napínačik, ale všetky prvky<br />

sa dajú nastaviť. V jazýčku spúšte je skrutka<br />

nastavenia dĺžky jeho chodu od 0,5 do 7 milimetrov.<br />

Sila odporu sa dá nastaviť v rozmedzí<br />

od 8 do 15 N. Fabricky je nastavený na 12 N.<br />

Chod jazýčka spúšte je hladký a krátky, čo<br />

umožňuje presné spustenie bez strhnutia rany.<br />

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje presnosť<br />

zbrane je aj hmotnosť úderníka. Tá je pri<br />

malokalibrovkách CZ 457 v porovnaní s predchádzajúcimi<br />

modelmi znížená o viac ako 60<br />

percent. Tým sa dosiahol jeho rýchlejší pohyb<br />

a znížili sa otrasy zbrane pri výstrele. Všetky<br />

nové prvky spúšťového mechanizmu i záveru<br />

prispievajú svojou mierou k zvýšeniu presnosti<br />

malokalibrovky.<br />

Na pravej strane puzdra záveru je páčka<br />

posuvnej mechanickej poistky, ktorá blokuje<br />

jazýček spúšte. Jej chod je tichý a plynulý,<br />

po zatlačení dopredu je zbraň odistená, pripravenosť<br />

na streľbu indikuje červená bodka<br />

viditelná na boku lôžka. Významným<br />

bezpečnostným prvkom je výstražník v podobe<br />

červeného kolíčka, ktorý vyčnieva vzadu<br />

z matice úderníka po napnutí záveru. Vi-<br />

16 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


STRELECTVO<br />

5<br />

zameriavacích ďalekohľadov slúži 11 mm rybina,<br />

vyfrézovaná priamo na tele záveru. K nej<br />

sa dodáva jednotná alebo dvojdielna oceľová<br />

montáž z produkcie Českej zbrojovky, alebo<br />

Weaver lišta. Drobných vylepšení sa dočkali<br />

i dalšie časti zbrane, lúčik, rám zásobníka a za<br />

zmienku stojí antikorózna povrchová úprava,<br />

ktorá zaručuje vysokú odolnosť a dlhú životnosť.<br />

Ku komfortu modelov CZ 457 prispieva<br />

aj modulárny systém, ktorý umožňuje výmenu<br />

hlavní a kalibrov.<br />

Malokalibrovku sme prakticky otestovali<br />

s otvorenými mieridlami na 50 metrov, po nastavení<br />

odporu jazýčka spúšte na 8 N. Podstatne<br />

sme skrátili chod na minimum, s nulovým<br />

prepadom. Vzhľadom na údaj L.O.P. 360 mm<br />

sme si hladali tú najideálnejšiu polohu. Cieľnik<br />

sme nastavili na 50 m. Použili sme lovecké<br />

náboje Winchester 22 LR Laser. Olovenná<br />

strela potiahnutá meďou, s oblou špičkou<br />

a hmotnosťou 2,45g má deklarovanú počiatočnú<br />

rýchlosť 420 m/s. V prednej časti strely<br />

je dutinka pre maximálny prenos kinetickej<br />

8<br />

energie na cieľ. Náboje poskytujú jeden z najväčších<br />

zastavovacích účinkov v rámci tohto<br />

typu muníce. Vyrábajú sa v Austrálii a používajú<br />

sa aj na odstrel klokanov. Všetkých<br />

päť nábojov sme ľahko vložili do jednoradového<br />

celokovového zásobníka, ktorý sa vypúšťa<br />

v prednej časti šachtičky stlačením záchytu<br />

smerom k sebe. Streľba za dobrých svetelných<br />

podmienok bola presná a príjemná. Najlepší<br />

rozptyl 5 ranovej položky sme dosiahli 26<br />

mm. Náboje zo zásobníka pri zasúvaní smerujú<br />

hore a do komory sa dostávajú po „škrabnutí“.<br />

Pri použití podávača nábojov namiesto<br />

zásobníka bolo prebíjanie ľahšie a dosiahnutý<br />

výsledok podstatne lepší. Pri takmer športovej<br />

streľbe sme dosiahli rozptyl 5 ranovej položky<br />

18 mm. Vzhľadom na použitý kaliber zbraň<br />

mala minimálny spätný náraz. Za zapožičanie<br />

zbrane a streliva ďakujeme predajcovi Puškárstvo<br />

Hermes Bratislava.<br />

TECHNICKÉ ÚDAJE<br />

Výrobca:<br />

Model:<br />

Kaliber:<br />

Celková dĺžka:<br />

Dĺžka hlavne:<br />

Hmotnosť:<br />

Kapacita zásobníka:<br />

Pažba:<br />

Cena:<br />

Predajca:<br />

9<br />

CZ Uherský Brod,<br />

Česká republika<br />

CZ 457 Premium<br />

22 LR<br />

1 084 mm<br />

630 mm<br />

2 900 g<br />

5 nábojov<br />

s lícnicou, orechová<br />

627,-Eur<br />

Puškárstvo Hermes,<br />

Bratislava<br />

6<br />

zuálne i hmatovo upozorňuje na stav bicieho<br />

mechanizmu. Prínosom pre bezpečnejšiu manipuláciu<br />

je samostatný ovládač vytiahnutia<br />

záveru na ľavej strane lôžka. Pri demontáži tak<br />

odpadá nevyhnutnosť stlačiť jazýček spúšte,<br />

ako to bolo pri starších modeloch. V neposlednom<br />

rade k vysokej bezpečnosti prispieva aj<br />

možnosť vybratia záveru pri zaistenej zbrani.<br />

Klasická pažba Bavorského typu, ako na<br />

„poriadnej“ guľovnici, je vyrobená z kvalitného<br />

tureckého orecha, s kaprým chrbtom, lícnicou<br />

a s veľkou pištoľovou rukoväťou. Predpažbie<br />

s tulipánovým nosom je zdobené po<br />

oboch stranách hlbokou rybinou, z ktorej<br />

vystupuje názov modelu CZ 457 Premium.<br />

Ostrá rybina na predpažbí i pištoľovej rukoväti<br />

je zhotovená laserom. K pevnejšiemu držaniu<br />

prispieva aj rybina na ploche pod koreňom<br />

palca strieľajúcej ruky. Výrazné vybratie<br />

na krku poskytuje pohodlný dosah ukazováka<br />

na jazýček spúšte a palca na mechanickú poistku.<br />

Hlavisko je zakončené hrubšiou gumenou<br />

pätkou Pachmayer, pre pohodlné posadenie<br />

do ramena. Na spodnej strane predpažbia<br />

a hlaviska sú namontované úchytky pre rýchloupínacie<br />

závesné očká remeňa. Povrchová<br />

úprava je návratom ku klasike, lakovanie je<br />

nahradené napúšťaním olejom, čím sa podstatne<br />

zvýraznila kresba dreva.<br />

Malokalibrovka CZ 457 je štandardne vybavená<br />

novými otvorenými mechanickými<br />

mieridlami, ktoré poskytujú strelcovi ostrý<br />

zámerný bod. Klapkový, stranovo nastaviteľný<br />

cieľnik je odstupňovaný ryskami po 25 m,<br />

na diaľku streľby od 25 až 200 m. Výškovo nastaviteľná<br />

muška so svetlovodným vláknom je<br />

doslova v malej klietke. Ochranný kryt s tromi<br />

veľkými otvormi zabezpečuje dostatočné svetlo<br />

pre jej dobrú čitateľnosť aj v šere. Na montáž<br />

10<br />

7<br />

11 12<br />

Podľa všeobecného názoru, pre praktického<br />

poľovníka, či lesníka je malokalibrovka<br />

nepostrádateľná zbraň z viacerých dôvodov,<br />

na lov drobnej škodnej a praktickú cvičnú<br />

streľbu. Verím, že aj CZ 457 sa stane nenahraditeľným<br />

pomocníkom pri výkone ich poslania.<br />

Nové modely majú všetky predpoklady<br />

aby úspešne nadviazali na úspechy preslávených<br />

sérií ZKM 451, 452 a 456. Moderná štyristo<br />

päťdesiat sedmička sa určite stane, tak<br />

ako jej predchodkyne, „ľudovou“ malokalibrovkou<br />

v Čechách i na Slovensku. Predurčujú<br />

ju na to výborné užitkové vlastnosti, modulárnosť,<br />

presnosť streľby, vysoká bezpečnosť<br />

a prijateľná cena.<br />

Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />

01) Moderná malokalibrovka CZ 457 Premium.<br />

02) Model, ktorý nadchne milovníkov klasických<br />

loveckých pušiek.<br />

03) Podávanie náboja zo zásobníka do komory.<br />

04) Inovovaný záver typu Remington, s odľahčeným<br />

úderníkom.<br />

05) Celokovové puzdro záveru s 11 mm rybinou pre<br />

montáž optiky.<br />

06) Predpažbie s výrazným zdrsnením a tulipánovým<br />

nosom.<br />

07) Bavorská pažba z kvalitného orechového dreva.<br />

08) Odpor jazýčka spúšte sa dá nastaviť v rozpätí 8-15 N.<br />

09) Malokalibrovka má nastaviteľný oceľový klapkový<br />

cieľnik.<br />

10) Výškovo nastaviteľná svetlovodiaca muška v oceľovom<br />

kryte.<br />

11) Hlavisko s pružnou botkou typu Pachmayer.<br />

12) Celokovový zásobník s kapacitou 5 nábojov.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

17


HISTÓRIA<br />

VOJENSKÉ LESY A STATKY<br />

ČESKOSLOVENSKÉ REPUBLIKY<br />

POD VEDENÍM GENERÁLMAJORA<br />

ING. VÁCLAVA RŮŽIČKY<br />

Vybrané skutečnosti z minulého období o úrovni řízení<br />

a postavení VLS ČSR v rámci celé republiky – 3. část<br />

Ing. et. Ing. Ladislav Tomeš<br />

PREZENTACE<br />

FIRMY MIMO JEJÍ<br />

HOSPODÁŘSKÝ<br />

OBVOD<br />

Chci touto částí kapitoly uvést některé případy,<br />

jak se firma prezentovala mimo svůj hospodářský<br />

obvod a mimo svoji hlavni i vedlejší<br />

činnost. V převážné většině těchto<br />

skutečností šlo o osobní kontakty vedoucích<br />

představitelů VLS a firem, pro které jsme pracovali.<br />

Bylo to součástí obrovské image firmy<br />

i v rámci republiky. Sám jsem několikrát zažil,<br />

dokonce i využil toho, že jsem zaměstnanec<br />

vojenských lesů a statků a některých akcí<br />

jsem se osobně i účastnil. Podtextem všech<br />

prací a služeb mimo obvod VLS byla především<br />

skutečnost, že mnozí z nás úspěšně<br />

v předchozím zvládli poměrně složité úkoly,<br />

kde byla nutná součinnost mnoha institucí<br />

a ústavů a my, pracovníci VLS, jsme prováděli<br />

v konečném řešení syntetizaci příspěvků řady<br />

dílčích zpracovatelů.<br />

MYSLIVOST ZA<br />

ČERPADLA<br />

Jedním z takových, ne zrovna specifických<br />

případů, bylo následující. Generální ředitel<br />

koncernu Sigma Ing. Cahel a jeho náměstek<br />

Ing. Bahounek, byli náruživými myslivci<br />

a navíc generální Cahel byl velmi dobrý přítel<br />

našeho pana generála. Díky tomu byly všechny<br />

divize VLS a jejich zaměstnanci přednostně<br />

zaopatřováni čerpadly a veškerou technikou<br />

na zavlažování, dopravu a manipulaci<br />

s vodou. Dokonce i část těchto úkolů jsem zajišťoval<br />

osobně a rád pro VLM Malacky. Tato<br />

vazba nebyla jenom ve směru dodávek čerpadel<br />

k VLS a jejich zaměstnancům, na druhou<br />

stranu bylo umožňováno i vybraným vedoucím<br />

pracovníkům Sigmy provozovat výkon<br />

práva myslivosti v revírech VLS.<br />

SE SIGMOU<br />

I MEZINÁRODNĚ<br />

Odpočinok v prírode<br />

Pro úplné dokreslení vztahů snad ještě jednu<br />

historku. Svého času, někdy před „sametem“,<br />

pořádal generální ředitel Sigmy hon na drobnou<br />

zvěř v pověstné bažantnici Březová, Lesního<br />

závodu Litovel, pro obchodní zástupce<br />

firmy Sigma z celého světa. To vůbec nebyla<br />

komerční záležitost, to byla vysoce společenská<br />

akce pro Sigmu a podle toho vypadala organizace<br />

a doprovodné záležitosti. I přes to,<br />

mne a mého kamaráda, požádal jeden z ředitelů<br />

organizačního útvaru Sigmy, jestli bychom<br />

mohli jít také na lov za účelem dosažení<br />

co nejvyššího počtu ulovené zvěře (přece jenom<br />

bylo o nás známo, že jsme se ke střelbě<br />

dostali nejen příležitostně, jak hosté Sigmy).<br />

Chtěl bych se spíše věnovat tomu, co bylo po<br />

honu, kdy slavnostní večeře byla v renesančním<br />

zámečku Chodobín u Litovle, kde bylo<br />

i ubytování pro všechny účastníky. Po večeři<br />

začal, jako vždy, fungovat soudní senát, kterému<br />

předsedal jako vzácný host ředitel VLS<br />

Lipník, plk. Ing. Chyba. Hned na úvod soudního<br />

jednání byl představen všem přítomným<br />

i v několika cizích jazycích a celé soudní jednání<br />

bylo dále překládáno účastníkům do jejich<br />

mateřských jazyků. Osobně to bylo i pro<br />

mne pocta firmě i jejímu představiteli.<br />

ÚSMĚV<br />

I PO LETECH<br />

Vazby zaměstnanců Sigmy a zaměstnanců<br />

VLS, respektive VLM mohu ještě dokladovat<br />

jednou drobnou příhodou. Ing. Hrabec, pracovník<br />

GŘ Sigmy měl pracovně na starosti<br />

jejich závod v Závadce a při té příležitos-<br />

18 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


HISTÓRIA<br />

ti občas byl loveckým hostem zejména na LS<br />

Levočská Dolina. Jednou přijel na naše pracoviště<br />

v Olomouci za mým nadřízeným, byli<br />

dlouhodobí přátelé, a šéf mne povolal do své<br />

kanceláře. Tam seděl usměvavý pan inženýr<br />

a říkal mi. Ty Laďo, stavoval jsem se na Dolině<br />

a Jaro Stančík se mě ptal, jestli znám nějakého<br />

Tomeše z Olomouce, že má přijet jako<br />

člen komise na prověrky lesního hospodářství<br />

a schvalování LHP. Tak jsem mu otevřeně<br />

řekl, že jsi ve funkci náměstka jak pro lesnictví,<br />

tak pro zemědělství, věci rozumíš, ale ať tě<br />

nehledí nas… Pak, že se domluvíte na všem.<br />

A několikrát jsme se oba s Jaro Stančíkem této<br />

příhodě společně zasmáli, když jeden nebo<br />

druhý na ni vzpomněl v následujícím období.<br />

VÝHODY<br />

OSOBNÍCH<br />

VZTAHŮ<br />

Obdobnou exkluzivitu jako u dodávek zařízení<br />

od firmy Sigma, měli celé VLS i exkluzivitu<br />

v dodávkách plynových sporáků, plynových<br />

kotlů na topení i kotlů pouze na ohřev užitkové<br />

vody, vyráběných v Mariánském údolí<br />

– Hlubočkách u Olomouce. A zase jen a jen<br />

díky kontaktům a osobním vazbám mezi jednotlivými<br />

osobami ve vedení VLS a vedení<br />

příslušných firem.<br />

PRÉMIOVÁ PÉČE<br />

Chtěl bych vyzdvihnout i to, že bylo mnoho<br />

případů, kdy manažment VLS zajišťoval ostatním<br />

pracovníkům léčebnou péči ve špičkových,<br />

zejména vojenských nemocnicích.<br />

Jenom pro ilustraci, dlouhodobě pobýval ve<br />

<strong>Vojenské</strong> nemocnici Olomouc plk. v.v. Naništa,<br />

operační zákrok s následnou hospitalizací<br />

absolvoval tamtéž i Ing. Vašek, tehdy výrobní<br />

náměstek VLM Kežmarok. Tyto dva jsem<br />

uvedl pouze pro ilustraci, těch spolupracovníků<br />

bylo více. Snad sem patří uvést ještě jednu<br />

příhodu. Když jsem musel být naléhavě operován<br />

na neurochirurgii ÚVN ve Střešovicích<br />

v roce 1967, ještě jako student VŠZ Praha, setkal<br />

jsem se tam s pacientem, který byl věkem<br />

ještě žák základní školy a až když jsem byl zaměstnancem<br />

VLS, zjistil jsem, že jeho otec je<br />

zaměstnanec PR divize VLM Kežmarok, pan<br />

Jančuška. Takže jenom důkaz, že taková starost<br />

o zaměstnance byla u tehdejšího vedení<br />

VLS skoro samozřejmost, než náhoda.<br />

POSTARAT SE<br />

AŽ DO KONCE<br />

Sám, vychováván v tomto duchu svými nadřízeným,<br />

jsem zajistil pobyt jednoho ze spolupracovníků<br />

a svého podřízeného ve VN Olomouc<br />

s problémem dlouhodobých bolestí<br />

páteře. Po poměrně delší době jeho hospitalizace<br />

mne telefonicky pozval přednosta neurologie<br />

k osobnímu rozhovoru s tím, že než půjdu<br />

za pacientem-kolegou, musím se zastavit<br />

za přednostou. Během následujícího rozhovoru<br />

mi přednosta dokladoval písemný styk se<br />

S bývalými spolužiakmi<br />

z Lesníckej fakulty Brno,<br />

pri kostole na Starej<br />

Vode, VÚ Libavá<br />

špičkovými pracovišti v celé republice kvůli<br />

možnosti řešení stavu pacienta. Bohužel,<br />

stav jeho zhoubné nemoci byl tak vážný, že<br />

byl operativně neřešitelný. Sám přednosta mi<br />

řekl, že zůstane až do svého konce na oddělení,<br />

že jeho stav už neumožňuje převoz do rodiny<br />

a ostatní nemocnice jej nepřijmou. Asi si<br />

dovedete představit, co za práci při jeho ošetřování<br />

s ním měl ošetřující personál, když to<br />

byl chlap měřící skoro dva metry a vážící cca<br />

120 kg. Prostě jsem považoval za svoji morální<br />

povinnost, nějak se ošetřujícímu personálu<br />

revanžovat za péči, které se Jirkovi dostávalo<br />

až do jeho konce. Zajel jsem za vedoucím<br />

jedné lesní správy, vysvětlil jsem mu situaci<br />

a skoro se mi chce říci, že z jeho příkazu jsem<br />

zaplatil zaměstnaneckou cenu za část kusu<br />

srnčího, v revíru zastřelil kus a se souhlasem<br />

správce celý odvezl personálu na oddělení neurologie.<br />

Byl jsem tehdy hodně hrdý, že jsem<br />

zaměstnanec VLS a jako kolektiv jsme schopni<br />

se o zaměstnance postarat, alespoň částečně,<br />

až do jeho konce.<br />

VŠE PRO<br />

ZAMĚSTNANCE<br />

Odpočinok v prírode<br />

Sám osobně jsem přispěl k těmto možnostem<br />

i já drobnostmi, kdy na moji žádost byl umožněn<br />

lov u VLM Kežmarok tajemníkovi tehdejšího<br />

ředitele Institutu klinické a experimentální<br />

medicíny v Praze. A znovu jsem využil<br />

našeho setkání s ním v nemocnici U sv. Anny,<br />

kde jsme se potkali s jeho bývalým spolužákem,<br />

přednostou Kardiochirurgického centra.<br />

Panu přednostovi byl umožněn kontrolní<br />

odlov ryb na území Libavé za osobní účasti<br />

porybného VLS. I tímto byl zajištěn přístup<br />

zaměstnanců VLS do špičkových zdravotnických<br />

zařízení. Doslova žádám čtenáře<br />

a čtenářky, aby posuzovali tyto řádky shovívavě,<br />

není to osobní vychloubání, jenom popisuji,<br />

jakými způsoby se vedení firmy snažilo<br />

zajistit zaměstnancům špičkovou lékařskou<br />

péči. Na druhou stranu, v rámci objektivity<br />

je nutné říci, že řada lékařů provozovala výkon<br />

práva myslivosti a bylo jim to umožněno<br />

i v rámci jednotlivých území vojenských výcvikových<br />

prostorů. Při této příležitosti vzpomínám<br />

na slova náměstka ředitele VN Olomouc,<br />

plk. MUDr. Stříbrného, když mi říkal:<br />

Představ si Laďo, ten blboň Kořístka (jinak to<br />

významný přednosta kliniky nemocnice u Sv.<br />

Anny, prof. MUDr. Kořístka Dr.Sc.) po dvou<br />

infarktech si vzal dvě termosky kafe a vydržel<br />

na posedu od večera až do rána. Jsem mu říkal,<br />

kdybys tam exnul, tak musíme vzít motorovou<br />

pilu, posed nejprve musíme pokácet<br />

a následně rozřezat, abychom tě dostali ven.<br />

Snad posledním příspěvkem k vazbám firmy<br />

i na okolní instituce je případ, kdy byl plk.<br />

v.v. Ing. Karel Chyba, už jako dlouholetý důchodce,<br />

přijat s náležitými poctami primátorem<br />

Kežmaroku při příležitosti 50. výročí nastoupení<br />

na místo ředitele VLM Kežmarok.<br />

K této návštěvě jej doprovázel Ing. Jan Jeniš,<br />

pracovník ředitelství VLS Lipník nad Bečvou.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

19


AKTUALITY<br />

SPOMIENKOVÁ SLÁVNOSŤ<br />

VO VVP VALAŠKOVCE<br />

Potomkovia „starých Valaškovčanov“<br />

a obyvatelia z okolitých obcí sa 14. júla stretli<br />

na odpustovej slávnosti pri chráme sv. Petra<br />

a Pavla vo Výcvikovom priestore Valaškovce.<br />

Slávnosť od roku 1998 organizuje gréckokatolícka<br />

farnosť v Humennom spolu s príslušníkmi<br />

21. zmiešaného práporu Trebišov.<br />

Obec Valaškovce zrušili v roku 1937 v súvislosti<br />

s budovaním delostreleckej strelnice a jej<br />

pôvodných obyvateľov vysťahovali do Humenného.<br />

Súčasťou odpustovej slávnosti je tradične<br />

aj panychída na mieste bývalého cintorína<br />

na pamiatku zosnulých obyvateľov vysťahovanej<br />

obce a na pamiatku slobodníka Zlatníckeho,<br />

ktorý tu zahynul pri výcviku v roku 2006.<br />

Ako tradične, ani tento rok na slávnosti nechýbali<br />

zástupcovia Odštepného závodu Kamenica<br />

nad Cirochou a Správy vojenského obvodu<br />

Valaškovce.<br />

Anton Bodnár, Ing., riaditeľ OZ<br />

Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />

AKTUÁLNE PROBLÉMY<br />

V ZAKLADANÍ A PESTOVANÍ<br />

LESA <strong>2019</strong><br />

Medzinárodná konferencia „Aktuálne<br />

problémy v zakladaní a pestovaní<br />

lesa <strong>2019</strong>“, ktorá sa koná v dňoch 15. –<br />

16. 10. <strong>2019</strong>, je určená širokému okruhu<br />

vlastníkov a užívateľov lesa, odborným lesným<br />

hospodárom, držiteľom osvedčení o odbornej<br />

spôsobilosti na prácu s lesným reprodukčným<br />

materiálom, vedeckovýskumným<br />

pracovníkom a doktorandom, pracovníkom<br />

štátnej správy, lesníckych inštitúcií a ostatným<br />

záujemcom. Jej cieľom, je poskytnúť<br />

účastníkom z lesníckej praxe a širokej lesníckej<br />

verejnosti aktuálne informácie a najnovšie<br />

poznatky výskumu z oblasti zakladania,<br />

pestovania a produkcie lesa a ponúknuť<br />

priestor pre odbornú diskusiu, kde pracovníci<br />

lesníckej prevádzky môžu prezentovať svoje<br />

námety na výskumné riešenie problémov<br />

v oblasti pestovania a produkcie lesa, s ktorými<br />

sa pri svojej práci stretávajú. Exkurzia<br />

sa uskutoční v rámci VLM SR, š. p., OZ Malacky.<br />

VZNIK PLATFORMY ZACHRÁŇME LESNÉ BOHATSTVO SLOVENSKA<br />

Sedem organizácií vytvorilo v polovici augusta<br />

v Banskej Bystrici spoločnú odbornú<br />

platformu s názvom ZACHRÁŇME LESNÉ<br />

BOHATSTVO SLOVENSKA. Zmluvu o vytvorení<br />

platformy podpísali signatári týchto<br />

subjektov (v abecednom poradí): LESY Slovenskej<br />

republiky, š.p., Odborový zväz drevo,<br />

<strong>lesy</strong>, voda, PEFC Slovensko, Rada združení<br />

vlastníkov neštátnych lesov Slovenska,<br />

Slovenská lesnícka komora, <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a<br />

majetky, š.p., a Zväz spracovateľov dreva Slovenskej<br />

republiky. „Problematiku záchrany<br />

lesov vníma naša platforma nadrezortne a nepoliticky,<br />

a tak ju bude aj presadzovať. Zastupujeme<br />

záujmy viac ako 500 tisíc vlastníkov<br />

neštátnych lesov Slovenska, čo spolu s rodinnými<br />

príslušníkmi predstavuje minimálne 1,5<br />

mil. občanov Slovenska. Ďalej reprezentujeme<br />

správcov lesného majetku štátu; členov Slovenskej<br />

lesníckej komory; viac ako 150 podnikov,<br />

zaoberajúcich sa spracovaním dreva;<br />

členov Odborového zväzu drevo, <strong>lesy</strong>, voda a<br />

239 držiteľov PEFC certifikátov a osvedčení.<br />

Pracovníci týchto subjektov vyprodukujä pre<br />

národné hospodárstvo Slovenskej republiky<br />

ročne výnosy vo výške 3,0 až 3,5 mld. €, obhospodarujú<br />

viac ako 1,6 mil. ha lesov a zamestnávajú<br />

a vytvárajú pracovné príležitosti<br />

najmenej pre 45 tisíc prevažne obyvateľov<br />

vidieka,“ hovorí Ing. Juraj Vanko z Platformy<br />

ZACHRÁŇME LESNÉ BOHATSTVO SLO-<br />

VENSKA.<br />

Odborníci z Platformy spracovali návrh<br />

nazvaný NOVÁ STRATÉGIA TRVALO<br />

UDRŽATEĽNÉHO VYUŽÍVANIA LESNÉ-<br />

HO BOHATSTVA SLOVENSKA. Cieľom<br />

Platformy je vznik záväzného dokumentu -<br />

Štátnej politiky pre ochranu lesného bohatstva<br />

Slovenskej republiky. Návrh obsahuje<br />

tieto strategické ciele (priority), vrátane politických,<br />

legislatívnych a ekonomických nástrojov<br />

pre ich realizáciu.<br />

1. Jednotná štátna politika pre ochranu lesného<br />

bohatstva Slovenska<br />

2. Jedno centrum pre manažment lesného<br />

bohatstva štátu<br />

3. Jeden zákon a jedna štátna správa na<br />

ochranu a využívanie lesného bohatstva<br />

štátu<br />

4. Nový prístup k funkciám a úžitkom z lesa<br />

a zmena spôsobu obhospodarovania lesov<br />

5. Kritická revízia chránených území a následná<br />

zmena siete chránených území<br />

6. Vznik stabilného verejného a súkromného<br />

sektora lesného hospodárstva<br />

7. Uplatňovanie verejných politík, podporujúcich<br />

drevo ako ekologickú trvalo sa obnovujúcu<br />

biosurovinu<br />

8. Využitie a rozvoj „zelenej ekonomiky“<br />

9. Zvýšenie kvality vzdelávacej a vedecko-<br />

-výskumnej sféry, súvisiacej s lesným bohatstvom<br />

štátu<br />

10. Pri všetkých uvedených cieľoch trváme na<br />

rešpektovaní nasledovných priorít:<br />

• Rešpektovať relevantné požiadavky občianskej<br />

spoločnosti (verejnosti - daňových<br />

poplatníkov) na ekosystémové služby, poskytované<br />

lesom a lesným hospodárstvom.<br />

• Rešpektovať dôležitosť ochrany prírodných<br />

hodnôt, súvisiacich s lesnými ekosystémami,<br />

najmä tie, ktoré sú definované v<br />

spoločnej politike EÚ pre ochranu prírody.<br />

• Rešpektovať nevyhnutnosť cieľavedomého<br />

a cieleného odstraňovania/zmierňovania<br />

príčin hynutia lesov vplyvom klimatických<br />

zmien, posilňovania rozlohy zdravých lesov<br />

ako jedného z najvýznamnejších úložísk<br />

CO2 na planéte.<br />

• Rešpektovať osobitosti, súvisiace s vlastníckymi<br />

právami k lesu, osobitne pri obmedzovaní<br />

obhospodarovania lesného majetku,<br />

najmä neštátnych vlastníkov.<br />

https://www.pefc.sk/novinky/narodne-novinky/367-vznikplatformy-zachranme-lesne-bohatstvo-slovenska<br />

20 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

TATRANSKÁ<br />

KOSBA A ŠPICA<br />

GULÁŠ <strong>2019</strong><br />

V Bielovodskej doline súťažili 28. júna lesníci v kosení tradičným spôsobom kosou a vo<br />

varení guláša. Bol to už 15. ročník Tatranskej kosby a 11. ročník Špica guláša. Súťažili lesníci<br />

zo Slovenska, Českej republiky a Poľska.<br />

Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa,<br />

OZ Kamenica nad Cirochou (text)<br />

Ing. Lukáš Vataha, polesný<br />

LS Kamienka, OZ Kamenica<br />

nad Cirochou (foto)<br />

Zúčastnili sa aj VLM SR, š.p., ktoré zastupovali<br />

OZ Kamenica nad Cirochou a OZ Kežmarok.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky, odštepný závod<br />

Kamenica nad Cirochou reprezentovali<br />

v kosení Ing. Pavol Kyslaň a Ing. Miloš Labanc,<br />

vo varení guláša Slavomír Kocik a Ing.<br />

Lukáš Vataha.<br />

Úlohou súťažiacich v kosení bolo čo najrýchlejšie<br />

pokosiť päťdesiat metrov dlhý a štyri<br />

metre široký pás lúky. Rozhodcovia už<br />

tradične hodnotili nielen rýchlosť, ale aj kvalitu<br />

kosenia. Víťazstvo si zaknihovali Poliaci<br />

z Tatrzańskeho Parku Narodoweho. Kosci<br />

z VLM SR OZ Kamenica nad Cirochou získali<br />

krásne štvrté miesto. Desať koscov s najlepším<br />

časom postúpilo do ďalšieho kola, v ktorom<br />

sa museli čo najšikovnejšie popasovať<br />

s 25 metrov dlhým a 1,5 metra širokým pásom<br />

lúky. Zvíťazil Marián Bugaj z Lesov SR,<br />

OZ Námestovo. Miloš Labanc z družstva<br />

VLM OZ Kamenica nad Cirochou obsadil<br />

štvrté miesto.<br />

Na 11. ročníku súťaže vo varení guláša sa<br />

predstavilo vyše dvadsať súťažných tímov.<br />

Okrem prvého, druhého a tretieho miesta sa<br />

porota rozhodla udeliť mimoriadnu cenu za<br />

NAJ Špica guláš, ktorý v absolútnom hodnotení<br />

prekonal aj tie ostatné. Získalo ju Pozemkové<br />

spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce<br />

Východná. Naše mužstvo sa umiestnilo na<br />

konečnej druhej pozícii.<br />

Želám organizátorom zo Štátnych lesov TA-<br />

NAP-u a všetkým lesníkom všetko dobre, aby<br />

sme sa stretli aj na budúci rok na takejto krásnej<br />

akcii organizovanej lesníkmi.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

21


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

JEDEN Z NÁS –<br />

ŠTEFAN HARVILIK<br />

„Ako ten čas letí, už mám päťdesiat, dospelé<br />

sú deti, niet sa už s kým hrať, kde je moja<br />

mladosť, čas mi ju odvial.“ Čas je neúprosný<br />

ku každému z nás. Výnimkou nie je ani<br />

Števo. V čase letných dovoleniek sa dožíva<br />

krásneho životného jubilea, 50 rokov.<br />

Števo sa narodil 29. júla 1969 v Humennom.<br />

Vyrastal v Modre nad Cirochou, kde<br />

absolvoval základnú školu. Stredné odborné<br />

učilište, odbor mechanik strojov a zariadení,<br />

navštevoval v Snine, kde po úspešnom<br />

ukončení štúdia aj nastúpil do zamestnania<br />

v miestnom Vihorlate. Od 1. augusta 1990 je<br />

Števov pracovný život spojený s VLM SR š.p.,<br />

OZ Kamenica nad Cirochou. Ostal verný odboru,<br />

ktorý študoval, a nastúpil ako vodič nákladného<br />

vozidla Tatra s obsluhou hydraulickej<br />

ruky. Na tejto pozícii pracoval až do<br />

organizačných zmien v roku 2013. Od 1. mája<br />

2013 pôsobí na HSD Jovsa ako manipulant<br />

s JMP a obsluha čelného nakladača. Po prechode<br />

na novú pozíciu začínal prakticky odznova.<br />

Začiatky boli ťažké a stresujúce. Bolo<br />

potrebné zvládnuť technické veci ako prácu<br />

s JMP a čelným nakladačom, no čo je najdôležitejšie,<br />

aj odbornú stránku – sortimentáciu<br />

dreva podľa požiadaviek trhu, ktoré sa<br />

neustále menia. Tu svojimi rozhodnutiami<br />

zhodnocuje desaťročné úsilie svojich kolegov,<br />

spolupracovníkov, predchodcov. S odstupom<br />

času možno zhodnotiť, že to Števo úspešne<br />

zvládol a dnes je preňho práca rutinou.<br />

Števo je šťastne ženatý otec dvoch dcér. Je<br />

chovateľom papagájov druhu rozela. Pre svoju<br />

kamarátsku a pokojnú povahu je v kolektíve<br />

obľúbený. Charakteristickou črtou nášho<br />

kolegu a kamaráta je, že ma rád spoločnosť<br />

a nikdy neodmietne možnosť porozprávať sa<br />

o čomkoľvek.<br />

Ing. Ladislav Ondrík, LS Jovsa, OZ<br />

Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />

Chceme sa mu poďakovať za doterajšiu prácu<br />

a zaželať ešte veľa pevného zdravia, pohody<br />

v rodine aj na pracovisku a mnoho šťastných<br />

chvíľ prežitých v kruhu najbližších. Veď čože je<br />

to päťdesiatka!<br />

ŠTYRIDSAŤ<br />

ROKOV MICHALA<br />

KESTERA<br />

V JEDNOM<br />

PODNIKU<br />

V dnešnej uponáhľanej a meniacej sa dobe<br />

odpracovať v jednej firme štyridsať rokov<br />

je vzácna výnimka, v lesníckom odbore to<br />

však patrí k tradíciám. Michal Kester nastúpil<br />

na Lesnú správu Ľubica 2. júla 1979.<br />

Po ukončení vojenskej služby pracoval na<br />

LS Podolínec ako lesník do roku 1986, keď<br />

vykonával funkciu technika správy. Neskôr<br />

pracoval ako polesný a po reorganizačných<br />

zmenách od roku 2000 pôsobí ako lesník<br />

na LS Podolínec, od roku 2018 priradenej<br />

k Lesnej správe Ľubica.<br />

Eduard Kriššák, vedúci<br />

lesnej správy Ľubica<br />

Michal je človekom sčítaným, vie sa vysporiadať<br />

z každým problémom. Kolegovia mu<br />

vravia „rýchla myšlienka“, na všetky okolnosti<br />

dokáže okamžite reagovať. V rodinnom živote<br />

je vzorným otcom a dedom. Vychoval<br />

a postaral sa o štyri deti, nakoľko už v mladosti<br />

prišiel o manželku.<br />

Michal, v mene celého kolektívu ti do ďalších<br />

dní želáme predovšetkým veľa zdravia, rodinnej<br />

spokojnosti a radosti z vykonanej práce.<br />

35 ROKOV JANKA<br />

KREMPASKÉHO<br />

VO VOJENSKÝCH<br />

LESOCH<br />

Je to už 35 rokov, keď 2. júla 1984 Janko<br />

po ukončení SLTŠ v Prešove nastúpil na<br />

Lesnú správu Ľubica.<br />

Pochádza z lesníckej rodiny, lásku k prírode<br />

získal po svojich predkoch najmä vďaka<br />

svojmu otcovi, ktorý bol dlhoročným zamestnancom<br />

vo vojenských lesoch. Jeho práca<br />

lesníka sa mu stala koníčkom, svedčia o tom<br />

do detailu zabezpečené kultúry na jeho lesníckom<br />

obvode. V rokoch 1987 až 1992 pracoval<br />

na bývalej LS Podolínec a od roku 1993<br />

do súčasnosti pracuje ako vedúci lesníckeho<br />

obvodu Tvarožná na Lesnej správe Ľubica.<br />

K Jankovým koníčkom patrí samozrejme<br />

poľovníctvo, ornitológia, venuje sa preparácii.<br />

Vo voľnom čase vykonáva poslaneckú funkciu.<br />

Medzi Jankove prednosti patrí zásadovosť,<br />

prísnosť a profesionálny prístup.<br />

Eduard Kriššák, vedúci<br />

lesnej správy Ľubica<br />

V mene všetkých spolupracovníkov mu želáme<br />

do ďalších rokov pevné zdravie, veľa radosti zo<br />

svojich blízkych, potešenie z práce a koníčkov.<br />

EDUARD KRIŠŠÁK<br />

JE UŽ 35 ROKOV<br />

VERNÝ VLM SR<br />

Eduard Kriššák prišiel pracovať do odštepného<br />

závodu Kežmarok 2. júla 1984 po absolvovaní<br />

strednej lesníckej školy v Liptovskom<br />

Hrádku. Nastúpil na bývalú Správu<br />

píly a drevoskladu Spišská Belá. Neskôr<br />

prešiel na pozíciu lesníka na bývalú lesnú<br />

správu Spišská Belá, kde zastával aj funkciu<br />

vedúceho polesia. Ako zamestnanec<br />

s dlhoročnou praxou prišiel v roku 2010<br />

pracovať na ústredie odštepného závodu<br />

ako samostatný referent oddelenia výroby.<br />

Ing. Peter Šoltés, samostatný<br />

odborný referent EO OZ<br />

Kežmarok (text, foto)<br />

Je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti<br />

odborného lesného hospodára. Od<br />

roku 2014 pracoval ako vedúci Oddelenia výroby<br />

odštepného závodu Kežmarok. Pomysel-<br />

22 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ný kruh uzavrel 1. januára <strong>2019</strong>, keď sa vrátil<br />

do výroby a začal pracovať na lesnej správe<br />

Ľubica ako vedúci správy. Po pracovnej stránke<br />

preukázal veľkú odbornú spôsobilosť na<br />

všetkých stupňoch riadenia, ktorými prešiel<br />

v rámci odštepného závodu Kežmarok.<br />

Ďalšia oblasť, v ktorej sa Eduard Kriššák<br />

celý život angažuje, je poľovníctvo. Hoci je<br />

náročné skĺbiť pracovné povinnosti a celoživotnú<br />

záľubu, v žiadnom prípade jej neľutuje<br />

obetovať svoj voľný čas. K poľovníctvu nevyhnutne<br />

patria aj poľovné psy a Edo je známy<br />

chovateľ hannoverských farbiarov.<br />

Okrem toho je aktívny aj v spoločenských<br />

organizáciách v oblasti poľovníctva. Zvolili<br />

ho za predsedu OO SPZ Kežmarok, zároveň<br />

aktívne pracuje ako podpredseda OO SPK<br />

Kežmarok. Dlhé roky vykonáva funkciu poľovného<br />

hospodára PZ Víťaz Slovenská Ves.<br />

Za zásluhy o rozvoj slovenského poľovníctva<br />

najmä v našom regióne a za dlhoročnú aktívnu<br />

prácu v oblasti poľovníctva dostal ocenenie<br />

aj od Slovenského poľovníckeho zväzu, je<br />

nositeľom viacerých jeho vyznamenaní.<br />

Jubilantovi chcem aj v mene spolupracovníkov<br />

zaželať veľa pracovných úspechov do ďalších<br />

rokov, veľa zdravia a mnoho úspešných poľovníckych<br />

výsledkov a zážitkov.<br />

NÁŠ MIRO MÁ<br />

55 A JE UŽ 20<br />

ROKOV VO VLM<br />

Čas plynie ako voda a ani sme sa nenazdali,<br />

máme na LS ďalšieho jubilanta. Náš kolega<br />

a kamarát Miroslav Neužil sa dožíva<br />

55 rokov a zároveň si pripomína okrúhlych<br />

20 rokov práce vo VLM. Nakoľko si na LS<br />

asi najviac pamätám, pripadlo mi o Mirovi<br />

napísať zopár riadkov.<br />

Miro Neužil sa narodil 13. augusta 1964<br />

v Malackách. Po ukončení základnej školy<br />

ho prijali na Strednú lesnícku technickú školu<br />

do Banskej Štiavnice. Po maturite nastúpil<br />

do štátnych lesov, LZ Malacky, LS Kostolište,<br />

LOO Králové. Oženil sa a manželke, pôvodom<br />

z Oravy, sa narodili postupne dvaja<br />

synovia (31 a 29) a dcérka (26). 1. júna 1999<br />

Miro prestúpil do VLM, o. z. Malacky, LS<br />

Riadok, LOO Potočkáre. V roku 2009 prešiel<br />

na LOO Hrdzavý Jarok, kde pôsobí dodnes.<br />

Náročný prechod od ŠL k VLM zvládol bez<br />

najmenších problémov. Vo VLM mohol rozvíjať<br />

aj svoju záľubu – poľovníctvo. Každý rok<br />

okrem odstrelu zvládne množstvo poľovných<br />

sprievodov na trofejovú zver, či už s domácimi,<br />

alebo zahraničnými poľovnými hosťami.<br />

Pri tomto všetkom sa venuje aj poľovníckej<br />

kynológii. Práca jeho psíkov patrí k ozdobám<br />

nejednej spoločnej poľovačky na diviačiu<br />

zver. Takisto ak sa „podarí“ niektorému kolegovi<br />

postrieľať nejakú zver, Miro vždy ochotne<br />

príde so psíkom dohľadať postrieľaný kus.<br />

K jeho koníčkom patrí aj turistika, či už doma<br />

na Záhorí, alebo v manželkinom rodisku na<br />

Orave. Miro je super človek aj v kolektíve, nikdy<br />

nepokazí žiadnu zábavu.<br />

Augustín Stískal, lesník<br />

LS Riadok (text, foto)<br />

Všetci, ktorí ho poznáme, mu prajeme do budúcnosti<br />

veľa pracovných aj osobných úspechov.<br />

NÁŠ JUBILANT<br />

Ing. PAVOL<br />

TOMALA<br />

Začiatkom júla oslávil krásne životné jubileum<br />

55 rokov vedúci lesnej správy Tichý<br />

Potok Ing. Pavol Tomala. Jeho lesnícka<br />

a poľovnícka budúcnosť bola predurčená<br />

celoživotnou spätosťou s Levočskými<br />

vrchmi. Keďže pochádza z lesníckej rodiny,<br />

bolo jasné, že jeho otec Paľo, ktorý takisto<br />

celý pracovný život venoval Vojenským lesom<br />

a majetkom v Kežmarku, ho od útleho<br />

detstva viedol tvrdou rukou k ťažkému lesníckemu<br />

a poľovníckemu chlebíku.<br />

Jaro Jurský, technik LS Tichý<br />

Potok (text, foto: archív)<br />

Už ako študent na levočskom gymnáziu<br />

v roku 1982 vytyčoval trasu lesnej cesty<br />

na chatu Javorinka v Tichom Potoku. Ten sa<br />

mu stal pre jeho celý lesnícky aj osobný život<br />

osudným, lebo sa tam aj zoznámil so svojou<br />

neskoršou manželkou Martou a založil si rodinu.<br />

Po absolvovaní VŠLD vo Zvolene nastúpil<br />

v roku 1986 na Lesnú správu v Tichom Potoku<br />

ako praktikant, od roku 1987 bol asistentom,<br />

neskôr od roku 1992 zástupcom vedúceho<br />

LS a od roku 2004 tu pôsobí ako vedúci<br />

lesnej správy. Je to na dnešné pomery až neuveriteľné,<br />

že prežil na jednom pracovisku<br />

dlhých 33 rokov a takmer rovnaký čas sa<br />

z budovy našej správy ozýva jeho povestný<br />

sarkastický humor a často aj jemné zemetrasenie,<br />

keď ráno deleguje právomoci na svojich<br />

podriadených. Veď nie nadarmo si v poslednom<br />

čase vyslúžil od šoférov našich prepravcov<br />

dreva prezývku „Tomahawk“.<br />

Paľov celý profesijný život je spätý s lesníctvom<br />

a poľovníctvom. Je výborným poľovníkom,<br />

dlhoročným držiteľom a chovateľom<br />

bavorských a hannoverských farbiarov<br />

i majiteľom chovateľskej stanice „Čierny husec“<br />

a takisto dlhoročným členom hodnotiteľských<br />

komisií na chovateľských prehliadkach<br />

trofejí v rôznych okresoch aj na celoštátnych<br />

prehliadkach poľovníckych trofejí a držiteľ<br />

medzinárodného certifikátu CIC pre hodnotenie<br />

poľovníckych trofejí. Svoje bohaté skúsenosti<br />

odovzdáva aj svojmu synovi Palinovi,<br />

ktorý pokračuje v šľapajach svojho deda a otca<br />

a takisto pracuje v našej firme.<br />

Paľko, do ďalších rokov ti želám v mene všetkých<br />

spolupracovníkov veľa zdravia, rodinnej<br />

pohody a množstvo krásnych zážitkov v našich<br />

Levočských horách.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

VÝZNAMNÉ<br />

PRACOVNÉ<br />

JUBILEUM<br />

Ing. ĽUDOVÍTA<br />

ZVALENÉHO<br />

V septembri dovŕši 35 rokov zamestnania<br />

vo VLM aj Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci oddelenia<br />

výroby odštepného závodu.<br />

BLAHOŽELÁME<br />

KOLEGOM<br />

JÚN<br />

Radovan Popovič<br />

lesník LS Mikulášov<br />

20 rokov vo VLM<br />

JÚL<br />

Michal Kester<br />

lesník LS Ľubica<br />

pracovné jubileum 40 rokov vo VLM<br />

Ing. Katarína Lacová<br />

SOR OV OZ Malacky<br />

25 rokov vo VLM<br />

Ján Krempaský<br />

lesník LS Ľubica<br />

pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />

Po absolvovaní Vysokej školy lesníckej<br />

a drevárskej vo Zvolene v roku 1984 nastúpil<br />

do VLM SR o. z. Kežmarok ako technik správy<br />

na bývalú lesnú správu Levočská Dolina.<br />

V ďalšom období pracoval na správe ako polesný,<br />

od roku 1993 prešiel do funkcie vedúceho<br />

lesnej správy. Po organizačných zmenách<br />

a zlúčení lesných správ Levočská Dolina a Ľubica<br />

pracoval ako polesný lesnej správy Ľubica<br />

(polesie Levočská Dolina). V roku 2005 prevzal<br />

riadenie lesnej správy Ľubica ako vedúci<br />

správy. Na lesnej správe pracoval až do konca<br />

roka 2018. Od 1. januára <strong>2019</strong> nastúpil na pozíciu<br />

vedúceho oddelenia výroby odštepného<br />

závodu.<br />

Na všetkých pozíciách, ktoré vykonával<br />

v rámci odštepného závodu, preukázal veľmi<br />

dobré organizačné a riadiace schopnosti,<br />

ktoré ako dlhoročný zamestnanec získal<br />

na všetkých úrovniach riadenia. Je držiteľom<br />

Osvedčenia spôsobilosti odborného lesného<br />

hospodára, ktorú aktívne vykonáva. Okrem<br />

plnenia pracovných povinností je aktívny aj<br />

v oblasti poľovníctva. Na regionálnej úrovni<br />

vykonáva funkciu predsedu poľovníckej komisie<br />

OPK Levoča, v rámci celoslovenskej pôsobnosti<br />

je členom Ústrednej hodnotiteľskej<br />

komisie Slovenskej poľovníckej komory. Za<br />

zásluhy o rozvoj poľovníctva je držiteľom medaily<br />

SPK.<br />

Ing. Peter Šoltés, samostatný<br />

odborný referent EO OZ<br />

Kežmarok (text, foto)<br />

Jubilantovi do ďalších rokov želáme veľa pracovných<br />

úspechov, zdravia a poľovníckych zážitkov.<br />

JÚL<br />

Marián Beľančin<br />

robotník DSS OZ Kamenica n/C<br />

životné jubileum 55 rokov<br />

Štefan Harvilik<br />

robotník LS Jovsa<br />

životné jubileum 50 rokov<br />

Ing. Pavol Tomala<br />

vedúci LS Tichý Potok<br />

životné jubileum 55 rokov<br />

Slavomír Longaj<br />

robotník SL Pliešovce<br />

životné jubileum 50 rokov<br />

Augustín Stískal<br />

lesník LS Riadok<br />

pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />

Peter Suchovský<br />

lesník LS Riadok<br />

pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />

Ing. Richard Hájek<br />

SOR OV OZ Malacky<br />

pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />

Eduard Kriššák<br />

vedúci LS Ľubica<br />

pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />

AUGUST<br />

Miroslav Neužil<br />

lesník LS Riadok<br />

životné jubileum 55 rokov<br />

Ing. Peter Cintula<br />

vedúci LS Mikulášov<br />

životné jubileum 50 rokov<br />

Marián Pisarčík<br />

vedúci OE OZ Kežmarok<br />

pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />

SEPTEMBER<br />

Jozef Harvilik<br />

robotník DSS, OZ Kamenica n/C<br />

pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Ing. Juraj Laco<br />

vedúci OV OZ Malacky<br />

pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />

Ing. Ľudovít Zvalený<br />

vedúci OV OZ Kežmarok<br />

pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />

24 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ŠPORTOVÝ DEŇ<br />

ODŠTEPNÉHO<br />

ZÁVODU KEŽMAROK<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia výroby,<br />

OZ Kežmarok (text, foto)<br />

Stalo sa už tradíciou, že každoročne koncom júna organizujú v Kežmarku športový deň<br />

riaditeľa odštepného závodu. Tento rok bol v piatok 21. júna v Majeri pod lesom v Ľubici.<br />

Súťažilo sa v streľbe z malokalibrovky, v klasickej poľovníckej disciplíne M 400. Po prvých<br />

troch disciplínach (líška, srnec, kamzík) bola súťaž na čelných miestach vyrovnaná<br />

a mala niekoľko favoritov. Ako býva zvykom, súťaž rozhodla streľba na diviaka z voľnej<br />

ruky.<br />

KONEČNÉ<br />

VÝSLEDKY<br />

JEDNOTLIVCOV<br />

1. miesto Ing. Peter Lukas, o.z.<br />

Kežmarok, 384 bodov<br />

2. miesto Ing. Jaroslav Jurský, LS<br />

Tichý Potok, 378 bodov<br />

3. miesto Ing. Pavol Tomala ml.,<br />

LS Ľubica, 376 bodov<br />

VÝSLEDKY<br />

V SÚŤAŽI<br />

DRUŽSTIEV<br />

1. miesto OZ Kežmarok (Ing. Babič,<br />

Ing. Lukas, Ing. Kuffa)<br />

2. miesto LS Tichý Potok (Ing.<br />

Tomala, Jurský, Jarkovský)<br />

3. miesto LS Ľubica (Ing. Lihoň,<br />

Pilát, Ing. Tomala ml.)<br />

Športový deň priniesol medzi viacerých adeptov<br />

na víťazstvo trocha adrenalínu. Súťaž však<br />

prebehla v korektnej a športovej atmosfére. Aj<br />

pre ďalších zamestnancov to bolo príjemné posedenie<br />

a stretnutie s kolegami pri perfektnom<br />

guláši.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

VÍŤAZ SÚŤAŽE NAJ<br />

HORÁR <strong>2019</strong> JE<br />

Z VLM KEŽMAROK<br />

Na Donovaloch usporiadali 24. mája súťaž lesníkov z celého Slovenska o titul Naj Horár<br />

<strong>2019</strong>. Do jej 15.ročníka sa zapojilo 26 trojčlenných družstiev lesníkov. Naši reprezentanti<br />

sa predviedli vo výbornom svetle a v súťaži jednotlivcov sme si odniesli dokonca zlato.<br />

Ing. Pavol Tomala st., vedúci LS<br />

Tichý Potok, OZ Kežmarok<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky š.p. Pliešovce reprezentovalo<br />

družstvo z OZ Kežmarok v zložení<br />

Ján Ščavnický z LS Tichý Potok, Ing. Pavol<br />

Tomala mladší a Ing. Michal Lihoň, obaja<br />

z LS Ľubica.<br />

Súťaž trvala počas celého dňa v disciplínach<br />

– odhad a meranie dreva, kde súťažiaci<br />

najskôr odhadnú množstvo dreva, potom<br />

drevnú hmotu (guľatinu) čo najrýchlejšie<br />

zmerajú a nakoniec vypíšu dodací list. Ďalšou<br />

disciplínou bolo pestovanie lesa – sadenie<br />

lesných drevín jamkovou sadbou<br />

a spoznávanie semenáčikov. Súťažilo sa aj<br />

v ochrane lesa, poľovníctve, znalosti predpisov<br />

BOZP a PO i v hode obojstrannou sekerou.<br />

Naši lesníci predviedli perfektné znalosti<br />

a zručnosť a na súťaži excelovali. V súťaži<br />

jednotlivcov zvíťazil Ján Ščavnický VLM<br />

Kežmarok. Druhé miesto obsadil Juraj Vajcik<br />

z Lesov SR, OZ Slovenská Ľupča a na<br />

treťom mieste sa umiestnil Pavol Trnavský<br />

z Lesov SR, OZ Rimavská Sobota. Z našich<br />

lesníkov sa Ing. Pavol Tomala ml. umiestnil<br />

na peknom šiestom mieste a Ing. Michal Lihoň<br />

na príjemnom dvadsiatom treťom mieste.<br />

Súťaž družstiev vyhralo „domáce“ družstvo<br />

Lesov SR, OZ Slovenská Ľupča. Naši<br />

chlapci z VLM Pliešovce š.p. OZ Kežmarok<br />

sa však umiestnili hneď za ním na vynikajúcom<br />

druhom mieste a na treťom skončili lesníci<br />

Lesov SR, OZ Čierny Balog.<br />

Našim lesníkom treba zagratulovať k perfektnej<br />

reprezentácii Štátneho podniku VLM<br />

Pliešovce, OZ Kežmarok a veriť, že v ďalšom<br />

ročníku súťaže Naj Horár vyhrajú aj súťaž<br />

družstiev.<br />

26 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

OBNOVA KRÍŽOV<br />

NA LS MIKULÁŠOV<br />

Peter Cintula, Ing., vedúci<br />

LS Mikulášov (text, foto)<br />

V súčasnosti sa na lesnej správe nachádza<br />

šesť krížov, z toho štyri na LC Šranek a<br />

dva na LC Mikulášov, ktoré sa snažíme postupne<br />

renovovať. V roku 2017 sa z iniciatívy<br />

zamestnancov správy podarilo obnoviť<br />

„Červený kríž“, miestny názov na porastovej<br />

mape „U kríža“, nachádza sa v poraste<br />

065 A000. Následne ho miestny kňaz vysvätil.<br />

V krátkej budúcnosti osadíme ďalšie<br />

dva kríže, ktoré budú nielen nám, ale aj budúcim<br />

generáciám pripomínať historickú<br />

udalosť, ktorá sa na danom mieste udiala.<br />

Verím, že za pomoci pamiatkového ústavu<br />

sa nám podarí rekonštruovať hraničný<br />

kameň, miestny názov „ U Štachéty“. Ide o<br />

kamenný trojhran, ktorý v 19. storočí rozdeľoval<br />

tri grófske panstvá a treba ho z historického<br />

hľadiska zachovať pre nasledujúce<br />

generácie.<br />

V časti bývalého chotára obce, ktorá je<br />

na území VO Záhorie, je miesto na mapách<br />

označené ako Jurčov hrob. Nachádza<br />

sa tu drevený kríž bez nápisov s plechovou<br />

strieškou. Kríž bol zaznačený v<br />

tomto priestore na mapách už v 2. polovici<br />

19. storočia. Na tomto mieste skonal lesník<br />

JURČO po predchádzajúcom postrelení<br />

pytliakmi. Po troch kilometroch chôdze<br />

vykrvácal pred hájovňou „DOLNÝ ŠRA-<br />

NEK“, kde ho na druhý deň našla manželka.<br />

ČESŤ JEHO PAMIATKE !<br />

Na okraji VO Záhorie v bývalom chotári<br />

obce Hlboké je drevený kríž z roku 1965.<br />

Kríž je dnes schátralý, bol osadený priamo<br />

do zeme a už aspoň raz bol znížený<br />

o odhnitú spodnú časť. Je na mieste, kde<br />

stála horáreň, označená na mapách ako<br />

Dolný Šranek. V roku 2010 boli všetky<br />

stavby horárne zbúrané a na mieste sa<br />

zachoval len tento kríž.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

27


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

DEŇ RODINY V JOVSE<br />

Pred začiatkom prázdnin oslovila zamestnancov<br />

OZ Kamenica nad Cirochou starostka<br />

Jovsy s ponukou spolupráce pri organizovaní<br />

Dňa rodiny. Usporiadali ho 30. júna<br />

v priestoroch Základnej školy v Jovse.<br />

Ing. Gabriela Poljaková, samostatný<br />

odborný referent, odd. riaditeľa<br />

OZ Kamenica nad Cir.<br />

28 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Podujatie bolo určené pre širokú verejnosť –<br />

mládež, deti, rodičov i starých rodičov. Deti<br />

sa mali možnosť zabaviť rôznymi spoločenskými<br />

hrami, súťažami a inými atrakciami.<br />

My sme mali taktiež svoje stanovisko, orientované<br />

na Lesnú pedagogiku. Deti, ale aj dospelí<br />

sa mohli dozvedieť o činnosti a poslaní<br />

Vojenských lesov a majetkov a o pôsobení<br />

nášho odštepného závodu. Pre záujemcov sme<br />

mali pripravené rôzne súťaže a hry. Najväčší<br />

úspech malo puzzle s lesnou tematikou. Deti<br />

však zaujali aj ukážky trofejí ulovenej zveri či<br />

vzorky drevín, sprevádzané vhodným výkladom<br />

zamestnancov OZ a LS Jovsa. Všetci sme<br />

prežili krásny deň a odniesli si domov množstvo<br />

zážitkov s pocitom dobre vykonanej<br />

práce. Opäť sme sa presvedčili, že akcie s takýmto<br />

zameraním majú význam v rámci prezentácie<br />

našej činnosti a získavania pozitívneho<br />

obrazu o Vojenských lesoch.<br />

VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />

29


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Potrápte<br />

si hlavicky<br />

pri sudoku<br />

Sudoku je logická hra európskeho pôvodu pre jedného hráča. Cieľom je doplniť<br />

chýbajúce číslice od 1 do 9 podľa nasledujúcich pravidiel: Na začiatku riešenia<br />

sú niektoré políčka vyplnené číslicami. Vyplnené číslice sú rozmiestnené tak, aby<br />

pre dané rozmiestnenie existovalo iba jediné riešenie.<br />

Ing. Gabriela Poljaková, samostatný<br />

odborný referent, odd. riaditeľa<br />

OZ Kamenica nad Cir.<br />

1. Hrací plán sa skladá z 9x9 políčok rozdelených na 9 podoblastí s 3x3 políčkami.<br />

2. V každej podoblasti sa každá číslica má vyskytnúť práve raz (podoblasti sú vyznačené hrubou čiarou).<br />

3. V každom stĺpci a v každom riadku sa má každá číslica vyskytnúť práve raz.<br />

Koncom 19. storočia sa v novinách (najmä francúzskych) začalo objavovať veľké množstvo rôznych hlavolamov, ktoré boli založené na<br />

experimentovaní s odstraňovaním čísel z magických štvorčekov. Parížsky denník Le Siècle publikoval ako prvý čiastočne vyplnený magický<br />

štvorec s veľkosťou 9x9 s vnorenými štvorcami 3x3 už v novembri 1892. To však ešte nemôžeme považovať za sudoku, pretože na vyriešenie<br />

bola potrebná skôr aritmetika ako logika a v štvorčekoch sa mohli objavovať aj dvoj a viacciferné čísla. Každopádne bol tento hlavolam<br />

veľmi podobný súčasnému sudoku minimálne v tom, že súčet každého riadku, stĺpca a subštvorca musel dávať rovnaký výsledok.<br />

V júli 1895 začali tieto, ale aj iné francúzske noviny, publikovať čiastočne pozmenené sudoku, ktoré sa už podobá na súčasné moderné. Určilo<br />

sa, že celý štvorec 9x9 môže obsahovať len čísla 1-9, ale prestali sa vyznačovať subštvorce 3x3. Tieto týždenné hlavolamy sa objavovali<br />

vo Francúzskych novinách ako napríklad L'Echo de Paris približne dekádu, ale počas prvej svetovej vojny bohužiaľ úplne zanikli. Podľa<br />

Willa Shortza, známeho amerického experta na oblasť hlavolamov, moderné sudoku s veľkou pravdepodobnosťou prvýkrát anonymne vytvoril<br />

Howard Garns. Tento 74 ročný bývalý architekt a nadšenec hlavolamov z Indiany svoj výtvor prvýkrát publikoval v roku 1979 v magazíne<br />

Dell pod názvom "miesto pre čísla". So svojím sudoku prispieval niekoľko rokov do viacerých časopisov ako Dell Pencil Puzzles<br />

alebo Word Games, ktoré publikovali jeho "miesto pre čísla". Garns umrel v roku 1989 ešte predtým, ako sa stal z jeho výtvoru svetový fenomén.<br />

Nie je známe, či poznal niektoré z tu opisovaných francúzskych novinových sudoku.<br />

Zdroj: wikipedia<br />

riešenie:<br />

4<br />

9 1 4 2 8<br />

8 5 1<br />

9 5 7<br />

8 6 2 1 4 9<br />

7 9 5<br />

1 2 7<br />

2 5 6 4 8<br />

1<br />

4 3 7 6 1 8 9 5 2<br />

5 9 1 4 2 7 8 3 6<br />

2 8 6 5 3 9 7 1 4<br />

1 2 3 9 8 4 5 6 7<br />

8 6 5 2 7 1 3 4 9<br />

7 4 9 3 6 5 1 2 8<br />

3 1 4 8 9 2 6 7 5<br />

9 7 2 1 5 6 4 8 3<br />

6 5 8 7 4 3 2 9 1<br />

30 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>


Hlavolamy<br />

Jedným zo spôsobov, ako posilniť svoju myseľ, využívať logické myslenie, fantáziu, aj vynaliezavosť je riešenie rôznych hlavolamov. Ide o<br />

úlohy a hádanky, pri ktorých je potrebné premýšľať a ich riešenie zvyčajne zaberie viac času. História hlavolamov, ktoré boli vytvorené na<br />

účel zábavy, siahajú do starovekých civilizácií, ako sú Starý Egypt, Čína, Japonsko alebo Arabský polostrov. V týchto dobách sa hlavolamy<br />

v rozličných podobách objavovali medzi bohatými ľuďmi, ale tiež medzi obyčajnými ľuďmi. V roku 1893 vydal v Londýne profesor Hoffman<br />

knihu s názvom „Hlavolamy staré a nové“ (Puzzles old and new), v ktorej vydal popis viac ako 40-tich hlavolamov a zároveň sa prvýkrát<br />

pokúsil kategorizovať hlavolamy. Ako sám priznal, táto úloha je veľký problém, pretože kategórie hlavolamov sa jednoznačne určiť nedajú<br />

tak, aby sa kategórie neprekrývali. Nakoniec boli rozdelené do 10 v súčasnosti všeobecne uznávaných kategórií.<br />

• Skladacie hlavolamy.<br />

• Rozkladacie hlavolamy.<br />

• Hlavolamy zostrojené s navzájom sa prestupujúcich dielov.<br />

• Rozpletacie hlavolamy.<br />

• Hlavolamy s postupnými krokmi.<br />

• Hlavolamy zamerané na zručnosť.<br />

• Hlavolamy ako nádoby.<br />

• Miznúce hlavolamy.<br />

• Skladacie a prekladacie hlavolamy.<br />

• Hlavolamy ako nemožné predmety (napríklad šíp vo fľaši)<br />

V tomto čísle Vám prinášame hlavolam, v ktorom je potrebné poskladať obrázok. Veríme, že si užijete trocha zábavy a taktiež potrápite<br />

hlavičky.<br />

Zdroj: internet


PASSIONATE INNOVATION

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!