Vojenské lesy 3/2019
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / júl – august – september <strong>2019</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
3/<strong>2019</strong><br />
Ročník 13<br />
júl – august – september <strong>2019</strong><br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
ISSN 1338-3221<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
REGISTRÁCIA:<br />
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />
ISSN 1338-3221<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,<br />
lesné ekosystémy v Európe a v mnohých častiach planéty musia čeliť čoraz silnejšiemu tlaku<br />
abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Dochádza k hynutiu lesných porastov v dôsledku<br />
zníženia ich odolnosti a stability. Extrémne zmeny počasia v priebehu krátkych časových úsekov,<br />
obdobia sucha striedajúce sa s obdobím prívalových zrážok, silné búrky sprevádzané intenzívnym<br />
vetrom majú jedného spoločného menovateľa, ktorým je klimatická zmena. Jej príčiny<br />
sú známe. Je celospoločensky potrebné hľadať spôsoby, ako sa vyrovnať s jej následkami. Už<br />
dnes je nespochybniteľné, že na zmene klímy má významný podiel práve činnosť ľudstva.<br />
V oblasti obhospodarovania lesov musíme my lesníci hľadať a realizovať nové postupy ochranných<br />
a obranných opatrení, ktoré včas zmiernia negatívne vplyvy na stabilitu lesných porastov.<br />
Ak nebudeme čeliť týmto výzvam s patričným odhodlaním, stratíme zásluhu lesníkov na<br />
stave lesov na Slovensku. Vďaka aktívnej ochrane generácií lesníkov máme cenné ekosystémy<br />
a máme čo chrániť.<br />
Významnou zmenou v dnešnej spoločnosti je pohľad verejnosti na les. Pre ľudí je les priestorom<br />
na relax a turistiku. Generácie našich predkov boli odkázané na drevo a priame materiálne<br />
úžitky z lesa. Dnes sa do popredia stále viac dostáva potreba plnenia verejnoprospešných funkcií.<br />
Prináša ďalšie požiadavky na nás lesníkov. Udržiavať čoraz tenšiu líniu medzi výrobou (produkciou<br />
dreva) a službou pre spoločnosť (mimo produkčné funkcie). Verejnosť bude našu prácu<br />
hodnotiť pozitívne iba vtedy, ak budeme lesné porasty obhospodarovať v súlade s jej požiadavkami.<br />
Aj preto je potrebné s ľuďmi komunikovať, neustále vysvetľovať, no najlepšou osvetou pre<br />
nás lesníkov vždy boli a budú zdravé, zelené a stabilné lesné porasty.<br />
V tomto čísle nášho časopisu nájdete viacero podnetných a aktuálnych tém. Každý z našich odštepných<br />
závodov hospodári v iných prírodných pomeroch. Práve prostredníctvom stránok<br />
nášho časopisu vieme prezentovať naše skúsenosti a podeliť sa s poznatkami. Verím, že každý<br />
čitateľ si nájde tému, ktorá ho zaujme. Všetkým autorom ďakujem za to, že svojím dielom<br />
prispeli k prezentácii a zviditeľneniu našej práce.<br />
•Ing. Michal Dudák<br />
foto na prvej strane: Buk lesný (Fagus silvatica) - dozrievanie bukvice<br />
2 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
KYNOLÓGIA<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
Predstavujeme vám Lesná správa Riadok ....4<br />
Premnoženie mníšky veľkohlavej – kalamita<br />
v Šenkvickom Háji .........................6<br />
Lykožrút bukový (Taphrorychus bicolor) ....9<br />
Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop.)<br />
v Toporci .................................10<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
A RYBÁRSTVO<br />
Africký mor ošípaných<br />
už máme aj na Slovensku ..................11<br />
Zarybňovanie rybárskych revírov<br />
v pôsobnosti SL Pliešovce .................12<br />
Živá lúka na záchranu mláďat ..............13<br />
Parazitárne ochorenia psov ................14<br />
Klubová výstava farbiarov Sielnica <strong>2019</strong> ....15<br />
STRELECTVO<br />
Malokalibrovka CZ 457 Premium<br />
–vynovená klasika ........................16<br />
HISTÓRIA<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a statky<br />
Československé republiky pod vedením<br />
generálmajora Ing. Václava Růžičky ........18<br />
Tatranská kosba a Špica guláš <strong>2019</strong> .........21<br />
Jeden z nás – Štefan Harvilik ...............22<br />
Štyridsať rokov Michala Kestera v jednom<br />
podniku .................................22<br />
35 rokov Janka Krempaského vo Vojenských<br />
lesoch ....................................22<br />
Eduard Kriššák je už 35 rokov verný VLM SR.22<br />
Náš Miro má 55 a je už 20 rokov vo VLM ...23<br />
Náš jubilant Ing. Pavol Tomala .............23<br />
Významné pracovné jubileum Ing. Ľudovíta<br />
Zvaleného ................................24<br />
Športový deň odštepného závodu Kežmarok.25<br />
Víťaz súťaže Naj Horár <strong>2019</strong> je z VLM<br />
Kežmarok ................................26<br />
Obnova krížov na LS Mikulášov ...........27<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
AKTUALITY ....................20<br />
Deň rodiny v Jovse ........................28<br />
Hry ......................................30<br />
Hlavolam ................................31<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
PREDSTAVUJEME VÁM<br />
LESNÁ SPRÁVA<br />
RIADOK<br />
Sídlo LS Riadok sa nachádza v centre okresného mesta Malacky, v budove odštepného<br />
závodu Malacky. Názov lesnej správy pochádza pravdepodobne z pomenovania mestskej<br />
časti, v ktorej v minulosti sídlila. LS tvorí jeden lesný celok Riadok – Leváre. Nachádza sa<br />
v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky, na katastrálnych územiach Malacky, Studienka,<br />
Veľké Leváre, Nivky, Obora, Červený Kríž, Riadok a Záhorie. Je súčasťou zalesnenej časti<br />
Záhorskej nížiny, v oblasti s miestnym názvom „Záhorský Búr“. Organizačne patrí LC Vojenským<br />
lesom a majetkom Slovenskej republiky, štátnemu podniku Pliešovce, Odštepnému<br />
závodu Malacky. Takmer celé jeho územie leží vo Vojenskom výcvikovom priestore<br />
(VVP) Záhorie, ktorý je súčasťou <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Záhorie. Na severovýchode hraničí<br />
s LC Mikulášov a na juhozápade s LC Bažantnica, ktoré sú súčasťou o. z. VLM SR Malacky.<br />
LS Riadok obhospodaruje 8389 ha, z čoho výmera lesných porastov predstavuje<br />
8094,88 ha. Hlavnou hospodárskou ihličnatou drevinou je borovica, listnatou dub. Organizačne<br />
je správa rozdelená na šesť lesníckych obvodov.<br />
Lesnícke obvody<br />
Obvod Lesník Výmera<br />
1 Hrdzavý Jarok Miroslav Neužil 1441 ha<br />
2 Potočkáre Miroslav Ivan 781 ha<br />
3 Zákluk Róbert Maráček 1365 ha<br />
4 Režnisko Vladimír Iffka 1722 ha<br />
6 Lipník Peter Suchovský 1598 ha<br />
7 Teplica Augustín Stískal 1482 ha<br />
K technicko-hospodárskym pracovníkom<br />
patrí technik Ing. Martin Kováč (ťažbový<br />
technik), Bc. Juraj Abrahám (pestovateľský<br />
technik) a vedúcim LS je Ing. Matúš Fekete.<br />
Prínosom pre LS sú aj dvaja robotníci Martin<br />
Švec a Miroslav Šedivý.<br />
Pri celoplošnej príprave pôdy sme začali<br />
s vytláčaním vrchnej časti pôdy do valov,<br />
čo nám pomáha v boji proti burine. Pri obnove<br />
lesa je veľkým prínosom používanie zalesňovacích<br />
strojov, ktorými sa zvýšila efektivita<br />
práce. Zalesňovanie tak urobíme oveľa<br />
rýchlejšie a kvalitnejšie, ujme sa viac sadeníc.<br />
Z dôvodu početného stavu raticovej zveri<br />
a vysokých škôd na kultúrach sme pristúpili<br />
k budovaniu 5,6 km oplôtkov.<br />
Tak ako na iných lesných správach OZ Malacky,<br />
aj my bojujeme s premnoženým pod-<br />
Zľava doprava: Ing. Matúš Fekete, Augustín Stískal, Ing. Martin Kováč, Bc. Juraj Abrahám, Róbert Maráček, Miroslav Ivan, Peter Suchovský, Miroslav Neužil, Vladimír Iffka<br />
4 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
Príprava pôdy - trhanie pňov<br />
kôrnym hmyzom, ktorý vo vysokej miere poškodzuje<br />
lesné porasty. Z ročnej ťažby dreva je<br />
prevažná väčšina náhodná ťažba, ktorú robíme<br />
harvestorovou technológiou a sortimentovou<br />
metódou. Drevo približujeme na odvozné<br />
miesta vývoznými súpravami. Na LS máme<br />
i ťažbové partie, ktoré ťažia drevo pomocou<br />
JMP, vyťažené drevo sa zbližuje pomocou<br />
malých vývozných súprav. Všetky práce sa robia<br />
dodávateľským spôsobom.<br />
Vývozná súprava<br />
Plán na rok <strong>2019</strong><br />
Obnova lesa<br />
99 ha<br />
Ochrana kultúr<br />
503 ha<br />
Celoplošná príprava pôdy 68 ha<br />
Prečistky<br />
184 ha<br />
Ťažba dreva 44 048 m 3<br />
Výroba lesnej štiepky 3 500 m 3<br />
Súčasťou našej činnosti je aj poľovníctvo.<br />
LS tvoria dva poľovné revíry – poľovný revír<br />
Záhorie a uznaný zverník Hlboká Mláka.<br />
Ročný odstrel raticovej zveri predstavuje<br />
605 kusov, z toho jelenej zveri 171 kusov, danielej<br />
171 kusov, muflónej 95 kusov, srnčej 77<br />
kusov a diviačej zveri 91kusov. Zo 167 trofejových<br />
jedincov prevažnú časť odlovia poľovnícki<br />
hostia.<br />
Juraj Abrahám Bc., technik LS<br />
Riadok; Matúš Fekete, Ing. vedúci LS<br />
Riadok (text, foto: archív LS Riadok)<br />
Oplocovanie zalesnených plôch proti zveri<br />
Boj proti podkôrnemu hmyzu<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
5
LESNÍCTVO<br />
Detail húsenice mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar) s jej typickým sfarbením, zdroj wikipedia.com<br />
PREMNOŽENIE MNÍŠKY<br />
VEĽKOHLAVEJ – KALAMITA<br />
V ŠENKVICKOM HÁJI<br />
Už kontrola vaječných znášok mníšky veľkohlavej<br />
(Lymantria dispar L.) Turčekovou<br />
metódou v jeseni minulého roka predpovedala<br />
premnoženie škodcu. Signalizačné<br />
správy Strediska lesníckej ochranárskej<br />
služby (ďalej len „LOS“) z februára <strong>2019</strong><br />
zhodnocovali údaje o monitoringu početnosti<br />
mníšky veľkohlavej s potvrdeným narastajúcim<br />
trendom.<br />
Panelová diskusia konaná v priestoroch obecného úradu Šenkvice, dňa 6.5.<strong>2019</strong><br />
Ing. Ivan Schlosser, vedúci<br />
LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Autor fotografií: Ing. Bittara, M. Zúbrik<br />
Ing. Zuzana Balandová, vedúca<br />
oddelenia výroby GR<br />
Koncom zimy sa začala najzložitejšia časť prípravy<br />
obranného zásahu, čo sme zistili až neskôr,<br />
a to vybavovanie potrebných povolení.<br />
Po podaní žiadosti na Okresný úrad Pezinok,<br />
odbor starostlivosti o životné prostredie, sa<br />
začali množiť protesty mimovládnych organizácií<br />
proti leteckému chemickému postreku aj<br />
napriek tomu, že sme plánovali použiť biologický<br />
prípravok Biobit XL a vykonať pozemnú<br />
pomiestnu aplikáciu. Začiatkom mája, keď<br />
už bol húseníc „plný les“, sme boli na terénnej<br />
obhliadke so zástupcami LOS, za účelom určenia<br />
optimálneho termínu vykonania obranného<br />
zásahu postreku, v závislosti od vývojového<br />
štádia húseníc a olistenia stromov. Ten<br />
bol nakoniec určený na obdobie medzi 13. až<br />
17. májom <strong>2019</strong>. Vzhľadom na narastajúci tlak<br />
verejnosti, najmä prostredníctvom médií, rozhodlo<br />
vedenie VLM SR, š.p. zvolať panelovú<br />
diskusiu o postreku s miestom stretnutia na<br />
obecnom úrade Šenkvice. Diskusia sa konala<br />
dňa 6. mája za účasti zástupcov LOS, Lesov<br />
SR, š.p., Okresného úradu Pezinok, zástupcov<br />
Správy CHKO Malé Karpaty a, samozrejme,<br />
verejnosti. Cieľom diskusie bolo zúčastneným<br />
podať informácie o aktuálnej situácii<br />
a potrebe vykonať obranný zásah. O tom, že<br />
defoliácia stromov spôsobená žerom húseníc<br />
ich oslabuje, aj o tom, aké sú potenciálne<br />
ďalšie riziká, o tom, že prípravok BIOBIT XL<br />
je biologickým prípravkom na báze mikroorganizmov<br />
používaným aj v poľnohospodárstve<br />
s označením BIO a EKO. Na diskusii však<br />
žiadne argumenty väčšinu prítomných „nepresvedčili“,<br />
aj preto, že sa zúčastnili najmä<br />
odporcovia akéhokoľvek zásahu.<br />
6 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
Dňa 10. mája <strong>2019</strong> nám bol Slovenskou<br />
inšpekciou životného prostredia (ďalej len<br />
„SIŽP“) oznámený začiatok výkonu štátneho<br />
dozoru a tiež nám bol vydaný zákaz výkonu<br />
činnosti – aplikácie postreku proti mníške<br />
veľkohlavej. 13. mája <strong>2019</strong> si SIŽP vyžiadala<br />
písomné podanie vysvetlenia a zároveň oznámila,<br />
že dňa 24. mája <strong>2019</strong> sa uskutoční<br />
miestne šetrenie spojené s obhliadkou. Listom<br />
zo dňa 23. júla <strong>2019</strong> nám SIŽP oznámila, aké<br />
sú výsledky vyšetrovania a zároveň zrušila zákaz<br />
výkonu činnosti, teda aplikácie postreku<br />
proti mníške veľkohlavej. V zázname bolo<br />
konštatované, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu<br />
ani porušeniu zákona zo strany VLM<br />
SR, š. p. V tomto období však už výkon obranných<br />
opatrení - postreku nemal význam, pretože<br />
žerom húseníc došlo k 80 – 100% strate<br />
olistenia u jednotlivých stromov.<br />
Zástupcovia VLM SR, š.p. a zástupcovia<br />
LOS pravidelne monitorovali vývoj celkovej<br />
situácie v tomto území európskeho významu.<br />
Bola vykonaná kontrola zdravotného stavu lesov.<br />
Takmer v celej lokalite „Šenkvický háj“,<br />
kde na lokalitách, ktoré boli v júni <strong>2019</strong> defoliované,<br />
bolo zistené, že stromy síce vytvorili<br />
nové listy, avšak len na cca 50-80 % plného<br />
stavu. V korunách teda chýbalo približne 20 –<br />
50 % listov. Tento stav bude mať jednoznačne<br />
negatívny dopad na produkciu porastov<br />
v roku <strong>2019</strong>, no najmä na ich odolnostný potenciál.<br />
Tesne po skončení premnoženia pribudlo<br />
v tejto lokalite viac ako 80 mŕtvych stromov.<br />
Mali zvyšky tohtoročného olistenia, čo potvrdzuje,<br />
že uhynuli počas jari <strong>2019</strong>. V napadnutých<br />
stromoch bola tiež zistená prítomnosť sekundárnych<br />
škodcov ako podkôrnik dubový<br />
Scolytus intricatus, krasoň dvojškvrnný Agrilus<br />
biguttatus alebo podpňovka Armillaria<br />
spp. Na náhradných listoch vyrašených v júni<br />
a v júli bolo potvrdené napadnutie múčnatkou<br />
dubovou Erysiphe alphitoides. Múčnatka<br />
prechádza v priebehu leta aj na výhonky,<br />
čo bude mať za následok pomalšie vyzrievanie<br />
výhonkov a tým zvýšenie náchylnosti na poškodenie<br />
skorými mrazmi (v októbri, novembri<br />
<strong>2019</strong>).<br />
Zistený objem mŕtvych stromov sa podstatne<br />
líši od dlhodobého priemeru, čo je následkom<br />
stresu vyvolaným defoliáciu (stratou<br />
olistenia) a následne suchom v mesiacoch jún<br />
a júl.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> dňa 4. 9. <strong>2019</strong> vykonali za<br />
účasti pozvaných zástupcov odbornej verejnosti,<br />
zástupcov mimovládnych organizácií<br />
a médií obhliadku stavu lesov v Šenkvickom<br />
háji s cieľom ozrejmiť tento aktuálny stav<br />
a podať vysvetlenie aj o tých súvislostiach,<br />
ktoré laická verejnosť a médiá na prvý pohľad<br />
nevidia. Zástupcovia SIŽP sa obhliadky nezúčastnili.<br />
Tým, že sa oslabené duby nedokázali zregenerovať,<br />
prestali plniť svoje funkcie. Jednou<br />
z nich je významná strata produkcie kyslíka,<br />
kedy podľa dostupnej literatúry (ČABO-<br />
UN, V., TUTKA, J., MORAVČÍK, M. a kol.<br />
2010: Uplatňovanie funkcií lesa v krajine.<br />
NLC Zvolen, 285 p. ISBN 978-80-8093-120-<br />
9.) sto rokov starý dub vyprodukuje za hodinu<br />
1,7 kg kyslíka, čo predstavuje priemernú<br />
spotrebu 3 ľudí za 1 deň. 1 ha vegetácie za 24<br />
hodín „spracuje“ priemerne 900 kg CO 2 a vylúči<br />
650 kg O 2. Okrem produkcie kyslíka tak<br />
Holožer – 100% defoliácia listov, autor: J. Bittara<br />
Ortofoto 21.1. <strong>2019</strong> (Zdroj DigitalGlobe)<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
7
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
Detail kukly - kukla samice je väčšia než<br />
kukla samca, autor: M. Zúbrik<br />
Detail hubky v procese liahnutia - za kalamitný sa považuje<br />
výskyt dvoch hubiek na strome, pričom v jednej<br />
hubke je sústredených 500 až 1000 húseníc. Jedna<br />
húsenica skonzumuje počas svojho vývoja 20 listov.<br />
Dospelý dub je olistený približne 20 000 listami.<br />
V lokalite Šenkvický háj sa túto jar na<br />
stromoch nachádzala znáška priemerne<br />
20 hubiek na jednom strome<br />
Úhrn zrážok v mesiaci máj tohto roku<br />
2015 2016 2017 2018 <strong>2019</strong><br />
zrážky priemer západné Slovensko<br />
zrážky meteostanica Šenkvice<br />
Dospelý jedinec, autor: M. Zúbrik<br />
došlo k zániku plnenia i mnohých ďalších<br />
funkcií. Les funguje ako tepelný stabilizátor,<br />
dreviny upravujú svetelné pomery a zmierňujú<br />
teplotné výkyvy medzi dňom a nocou.<br />
Pre lepšie vysvetlenie, množstvo svetla na<br />
nechránenom parkovisku bolo pri porovnávaní<br />
26 000 luxov, pod mladým dubovým lesom<br />
8 000 luxov. Kým teplota vzduchu rozpálenej<br />
asfaltovej cesty v meste môže byť 65°C,<br />
povrch listu pri ceste za rovnakých podmienok<br />
má len 28°C. Rovnako les ovplyvňuje nasýtenie<br />
ovzdušia prchavými produktmi látkovo–energetického<br />
procesu – ekologicky<br />
aktívnymi látkami. Antibakteriálny vplyv sa<br />
prejavuje vylučovaním baktérie ubíjajúcich<br />
látok (nazývaných fytoncídy). Napríklad 1 ha<br />
listnatých lesov vylúči za 24 hodín priemerne<br />
okolo 2kg prchavých organických látok. Kým<br />
mestský vzduch obsahuje v lete 36 000 patogénnych<br />
baktérií v 1m3 vzduchu, v lese sa vyskytuje<br />
v tom istom objeme 500 baktérií. Významná<br />
je aj schopnosť zadržiavať prachové<br />
častice. Vo vegetačnom období zachytí 1 ha<br />
listnatého lesa až 68 t prachu. Nezanedbateľné<br />
sú mnohé iné funkcie, ako vplyv na vlhkosť<br />
vzduchu, infiltračná schopnosť vody, pôdoochranná<br />
funkcia a pod. Ak by sme prerátali<br />
stratu na spoločenskej hodnote týchto uhynutých<br />
stromov podľa platnej vyhlášky, išlo by<br />
o vyše 190 000 €.<br />
Vzhľadom na mimoriadne vlhké a chladné<br />
počasie sa neočakávane dobre darilo nepôvodnej<br />
entomopatogénnej hube Entomophaga<br />
maimaiga. Úhrn zrážok v mesiaci máj tohto<br />
roku bol v lokalite Šenkvice vysoko nadpriemerný<br />
(viď. graf)<br />
Vďaka tejto zhode okolností gradácia<br />
škodcu nedosiahla predpokladanú intenzitu.<br />
Avšak v kontexte gradácie klimatických<br />
zmien je neprípustné spoliehať sa len na zhody<br />
okolností. Biotopy je potrebné vnímať<br />
komplexne ako systémy, v ktorých nie je možné<br />
zamerať sa len na ochranu hypoteticky sa<br />
vyskytujúceho druhu. Je potrebné chrániť<br />
ich ako celok, pretože ako územia európskeho<br />
významu boli navrhnuté práve z dôvodu<br />
ochrany biotopov Eurosibírske dubové <strong>lesy</strong><br />
na spraši a piesku (91I0), Teplomilné panónske<br />
dubové <strong>lesy</strong> (91H0), Panónsko-balkánske<br />
cerové <strong>lesy</strong> (91M0), prostredníctvom všetkých<br />
dostupných ochranných činností. Ich komplexná<br />
ochrana by mala byť otázkou priorít.<br />
VLM SR, š.p. bude naďalej veľmi pozorne monitorovať<br />
situáciu v lokalite Šenkvický háj.<br />
Záber na húsenice mníšky veľkohlavej lezúce<br />
po kmeni duba z 3.6.<strong>2019</strong>, autor: J. Bittara<br />
Obhliadka zdravotného stavu dubového lesa konaná dňa 4.9.<strong>2019</strong><br />
8 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
LESNÍCTVO<br />
LYKOŽRÚT BUKOVÝ<br />
(TAPHRORYCHUS BICOLOR)<br />
V auguste tohto roka sme už i my na Správe lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom vrchu<br />
v lokalite Podjavorie zaznamenali v bukovom poraste výskyt lykožrúta bukového. Jeho<br />
závrtové otvory sme objavili podľa drviniek na zlomených kmeňoch buka. Napadnutie<br />
bolo do hrúbky cca 5 cm a množstvo otvorov prekvapilo i nás (foto). Z priložených fotografií<br />
je zrejmé, že je vo fáze vytvárania snubných komôrok až materských chodieb.<br />
Ing. Ján Chlpáň, vedúci<br />
správy lesov Pliešovce<br />
Tento nie veľmi nápadný sekundárny<br />
škodca dlhý 1,6-2,5 mm máva dve generácie<br />
do roka (prvá býva od apríla do júna a druhá<br />
od augusta do septembra). Napáda prevažne<br />
suchom oslabené, resp. inak poškodené stromy<br />
v kmeňovej časti a máva hviezdicovitý<br />
požerok. LOS odporúča zvýšenú hygienu porastu,<br />
to znamená vyhľadať takto poškodené<br />
stromy, spíliť a odviezť z porastu.<br />
Taphrorychus bicolor, zdroj wikipedia.com<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
9
LESNÍCTVO<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia výroby,<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
LIPA VEĽKOLISTÁ<br />
(TILIA PLATYPHYLLOS SCOP.)<br />
V TOPORCI<br />
Asi tri kilometre severozápadne od obce Toporec, v miestnej časti Pustovec, sa vpravo pod cestou vypína druhý najhrubší strom rastúci<br />
na celom území Slovenska. Podľa údajov získaných z webu www.monumentaltrees.com má lipa vo výške 1,3 metra obvod kmeňa<br />
888 cm pri celkovej výške 30,2 metrov. Informačná tabuľa udáva obvod 1 050 cm a výšku 34 m, to však na majestátnosti tejto krásavice<br />
nič nemení. Vek lipy sa odhaduje na 500 rokov. Je to údajne jedna z troch líp, ktoré vysadili synovia šľachtickej rodiny Görgeyovcov<br />
v 14. storočí. Napriek svojmu vysokému veku je vo vynikajúcej kondícii. S súčasnosti je to zdravý strom, ktorý pravidelne rodí. Lipa na<br />
Pustovci sa umiestnila na druhom mieste v každoročnej ankete Strom roka 2013 pod záštitou nadácie Ekopolis.<br />
10 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
AFRICKÝ<br />
MOR OŠÍPANÝCH<br />
UŽ MÁME AJ NA<br />
SLOVENSKU<br />
Miesta potvrdenia výskytu AMO v domácich chovoch (červenou)<br />
a vo voľnej prírode (modrou farbou) , stav k 12.8.<strong>2019</strong>.<br />
V júli veterinári potvrdili výskyt afrického moru ošípaných (AMO) v domácom chove<br />
ošípaných na juhovýchode Slovenska. Do dvoch týždňov ho zistili aj vo voľnej prírode<br />
u diviačej zveri.<br />
Štátna veterinárna a potravinová správa<br />
(ŠVPS) na svojej webovej stránke aktualizuje<br />
informácie o nových prípadoch výskytu<br />
AMO. ŠVPS k 15. 8. vírus potvrdila v piatich<br />
prípadoch v domácich chovoch a v jednom<br />
prípade u diviaka z voľnej prírody. Diviaka<br />
zastrelili v poľovnom revíri v katastri obce<br />
Svätuše, vykazoval zmeny správania. Všetkých<br />
šesť potvrdených prípadov bolo v okrese<br />
Trebišov, blízko maďarsko-slovenskej hranice.<br />
V Maďarsku od začiatku roka <strong>2019</strong> zistili<br />
už vyše 800 prípadov s potvrdením vírusu<br />
AMO.<br />
K 29. 7. <strong>2019</strong> bol AMO diagnostikovaný<br />
u ošípaných v Bulharsku, Taliansku, Litve,<br />
Poľsku, Lotyšsku, Rumunsku, Ukrajine a Slovensku.<br />
U diviačej zveri bol k tomuto dátumu<br />
diagnostikovaný AMO v Belgicku, Bulharsku,<br />
AMO sa rozširuje, mapa infikovanej (červenou)<br />
a nárazníkovej (modrou farbou) oblasti<br />
Estónsku, Maďarsku, Taliansku, Litve, Poľsku,<br />
Lotyšsku, Rumunsku, Ukrajine a v auguste už<br />
aj u nás.<br />
Na Slovensku 14. augusta zasadala národná<br />
expertná skupina a zanalyzovala situáciu. Po<br />
rokovaní jej členovia avizovali prijatie opatrení<br />
v manažmente lovu a chovov ošípaných. Podľa<br />
prvých zverejnených informácií bude v niektorých<br />
oblastiach zintenzívnený lov diviakov<br />
a predpokladá sa, že bude vymedzená aj oblasť,<br />
kde sa loviť nebude, ale sa budú zberať už len<br />
uhynuté diviaky. Dá sa hovoriť o akejsi jadrovej<br />
a nárazníkovej zóne. Taktiež odznelo, že<br />
budú udelené výnimky z niektorých zakázaných<br />
a nesprávnych spôsobov lovu zveri.<br />
Zdroj:https://www.svps.sk/zvierata/choroby_<br />
AMO_SR_<strong>2019</strong>.asp https://polovnickakomora.<br />
sk/sk/amo/aktualne-spravy-slovensko/1743-<br />
amo-prvy-pozitivny-diviak-v-sr.html<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
11
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
ZARYBŇOVANIE<br />
RYBÁRSKYCH<br />
REVÍROV<br />
V PÔSOBNOSTI<br />
SL PLIEŠOVCE<br />
Násada<br />
kapra rybničného<br />
V pôsobnosti Správy lesov Pliešovce sú tri rybárske revíry. Dva sú pstruhové a jeden<br />
kaprový. Pstruhový revír Stará rieka č. 2 sa nachádza vo Vojenskom obvode Lešť a ďalší<br />
pstruhový revír Kozí potok č. 2 je na Sklenom. Kaprový revír vodná nádrž Kamenný<br />
Vrch – Krtíšok je zriadený na vodnom toku Malý Krtíš vo Vojenskom obvode Lešť a je zameraný<br />
na chov Kapra rybničného.<br />
Zarybňovanie na pstruhovom revíry<br />
Povinnosť zarybňovania rybárskych revírov<br />
je zakotvená v zákone č. 216/2018 Z. z. o rybárstve…<br />
a vo vyhláške č. 381/2018 Z. z., ktorou<br />
sa tento zákon vykonáva. V zmysle spomínanej<br />
legislatívy je užívateľ rybárskeho revíru povinný<br />
zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho<br />
plánu schváleného Ministerstvom<br />
životného prostredia. Zarybňovací plán rybárskeho<br />
revíru určuje druh, vekovú kategóriu<br />
a množstvo násad rýb na zarybnenie. Pri<br />
tvorbe zarybňovacieho plánu sa vychádza<br />
z charakteru revíru. Podstatné pri tvorbe plánov<br />
sú okrem charakteru revíru aj ďalšie údaje<br />
ako napríklad návštevnosť, množstvo úlovkov<br />
v predchádzajúcich rokoch ale aj úživnosť revíru.<br />
Zarybňovací plán sa vypracováva každé tri<br />
roky a je pre užívateľa záväzný.<br />
Na zarybňovanie rybárskych revírov je<br />
možné používať len násady rýb s veterinárnym<br />
osvedčením a z evidovaných chovov. Pri každom<br />
zarybnení rybárskych revírov musí užívateľ<br />
zabezpečiť, aby pri ňom nedošlo k úniku inváznych<br />
nepôvodných druhov rýb. Za invázne<br />
druhy sa považujú ryby s dokázateľne negatívnym<br />
vplyvom na prirodzené vodné spoločenstvá.<br />
Pri zarybňovaní pstruhových revírov máme<br />
dlhodobú spoluprácu so Strediskom genofondu<br />
rýb Východná, ktoré patrí pod správu Štátnych<br />
lesov TANAPu. Z tohto strediska každoročne<br />
nakupujeme násady pstruha potočného<br />
na zarybňovanie pstruhových rybárskych revírov.<br />
Na zarybňovanie vodnej nádrže Kamenný<br />
Vrch – Krtíšok používame násadu kapra<br />
rybničného od slovenských producentov.<br />
Verím, že zarybňovaním spomínaných revírov<br />
nielen splníme povinnú „literu“ zákona,<br />
ale prispejeme aj k oživeniu a pekným zážitkom<br />
pri love rýb.<br />
Ján Bučan, samostatný<br />
odborný referent oddelenia<br />
výroby GR (text, foto)<br />
12 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
ŽIVÁ LÚKA<br />
NA ZÁCHRANU<br />
MLÁĎAT<br />
Slovenská poľovnícka komora a OZ Zeleň sprístupnili aplikáciu s názvom Živá lúka. Projekt<br />
si dáva za cieľ monitorovať straty divých zvierat, najmä mláďat srnčej zveri, zajacov<br />
a bažantej zveri počas jarných mesiacov apríl – jún, keď sa kosia lúky, trvalé trávnaté<br />
porasty a porastov lucerny a ďateliny a nastaviť účinné medzirezortné komunikačné kanály,<br />
aplikovať praktické opatrenia a vytvoriť mechanizmy na ochranu a predchádzanie<br />
týmto stratám.<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia výroby,<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Zo strany poľnohospodárov často dochádza<br />
k porušovaniu zákona o poľovníctve,<br />
ktorý určuje aj povinnosti užívateľa poľovného<br />
pozemku. Podľa neho je užívateľ poľovného<br />
pozemku okrem iného povinný oznámiť<br />
užívateľovi poľovného revíru aspoň tri<br />
dni vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych<br />
prác v noci, kosenia krmovín<br />
a použitie chemických prípravkov, ktoré sú<br />
škodlivé pre zver.<br />
Až 81,3 % percent predstavujú straty na<br />
srnčatách, nasledované stratami na zajačej<br />
zveri (43,4 %) a bažantej zveri (21,1 %). Vďaka<br />
aplikácii dostupnej na webovej stránke<br />
www.zivaluka.sk sa môžete prihlásiť v jednej<br />
z troch úrovní: 1. Poľnohospodár, 2. poľovník<br />
a 3. dobrovoľník.<br />
POĽNOHOSPODÁR: Obsahuje termín kosby<br />
porastov a na mapovom podklade označí<br />
miesto plánovaných prác.<br />
POĽOVNÍK: Dostáva informácie o plánovanej<br />
kosbe a v rámci územia jeho domovského<br />
revíru má možnosť zorganizovať preventívnu<br />
akciu za účasti dobrovoľníkov.<br />
DOBROVOĽNÍK: Dostáva notifikáciu o plánovaných<br />
preventívnych akciách v ním zvolených<br />
katastroch obcí a môže sa zúčastniť<br />
a pomôcť pri vyháňaní zveri pred kosbou.<br />
Do projektu sa zapojili aj jednotlivé závody<br />
štátneho podniku Vojenských lesov a majetkov.<br />
Z okolitých družstiev je prvou lastovičkou<br />
PD Tatry Spišská Belá. Podobné projekty<br />
veľmi úspešne fungujú v Českej republike (Senoseče-online)<br />
a v Nemecku. Preto veríme, že<br />
ani na Slovensku to nebude inak a verejnosti<br />
neostanú ľahostajné nevinné životy mláďat.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
13
KYNOLÓGIA<br />
PARAZITÁRNE<br />
OCHORENIA PSOV<br />
Zdravie a kondíciu našich štvornohých priateľov a pomocníkov ohrozujú viaceré parazity<br />
– vonkajšie aj vnútorné. Prinášame ich prehľad.<br />
VONKAJŠIE<br />
PARAZITY<br />
Blchy<br />
Blchy cicajú krv na všetkých častiach tela<br />
hostiteľa a môžu parazitovať u všetkých druhov<br />
zvierat. Rýchlo sa pohybujú v srsti a môžu<br />
spôsobiť zápal kože, ťažkú anémiu a stratu<br />
srsti väčšinou v oblasti chrbta a chvosta.<br />
Pri vyčesávaní často nájdeme dospelé jedince<br />
a ich trus. Prevenciou sú spot on pipety, tablety,<br />
repelentné obojky alebo spreje.<br />
Kliešte<br />
Kliešte sa prisávajú na kožu zvieraťa, ktorá<br />
môže pripomínať sivú guľôčku. Kliešť uvoľňuje<br />
do kože hostiteľa sliny a saje jeho krv.<br />
V mieste prichytenia môže vzniknúť lokalizovaná<br />
bakteriálna infekcia. Kliešte môžu zapríčiniť<br />
infekciu babesiózu, ktorej príznakmi sú<br />
slabosť končatín, moč je tmavo hnedý, telesná<br />
teplota zvieraťa je zvýšená, celkovo je malátne.<br />
Liečba ochorenia je náročná.<br />
Výskyt kliešťov v našich podmienkach je už<br />
skoro celoročný, preto treba aplikovať prípravky<br />
od začiatku roka.<br />
Svrab<br />
Svrab delíme na ušný a kožný. Ušný svrab<br />
sa častejšie vyskytuje u mačiek, ale je možný<br />
prenos aj na psov. Sú to parazity, ktoré<br />
sa nachádzajú v čiernom maze – cerumene<br />
v uchu. Príznaky sú pruritus (svrbenie),<br />
škrabanie ušnice.<br />
Pri kožnom svrabe, sú takisto príznaky<br />
škrabanie v oblasti krku, hlavy, lakťov, vypadávanie<br />
srsti, šupinatenie kože až sivý povlak<br />
na koži. Diagnostika sa robí zoškrabaním<br />
a kontrolou pod mikroskopom. Na<br />
liečbu sa používajú prípravky Stronghold<br />
a Advocate spot on.<br />
VNÚTORNÉ<br />
PARAZITY<br />
Hlísty – škrakavky<br />
Patria medzi črevné parazity. Najväčší výskyt<br />
je u šteniat, až 30 %. Príznaky parazitov<br />
sú hnačka, zvracanie, kŕče, nafúknuté<br />
brucho, nechutenstvo. Mláďatá sa môžu nakaziť<br />
vnútromaternicovým prenosom alebo<br />
cicaním kolostra. Na odčervenie sa používajú<br />
rôzne sirupy, pasty alebo tablety od 3-4<br />
týždňov veku v dvojtýždňových intervaloch,<br />
kým sú červy vylučované spolu s trusom.<br />
Pásomnica<br />
Vysoký výskyt u psov, až 62 %. Môže sa<br />
vyskytovať svrbenie v oblasti konečníka, tzv.<br />
sánkovanie, chudnutie, matná srsť. Niekedy je<br />
možné pozorovať na truse biele články odchádzajúcej<br />
pásomnice.<br />
Odporúča sa pravidelné odčervovanie v intervaloch<br />
3-4 mesiace, t.j. 3-4 krát do roka,<br />
neskrmovanie surových vývrhov.<br />
Giardióza<br />
Ďalším črevným ochorením sú Giardie.<br />
Klinickými príznakmi sú riedka hlienovitá<br />
až vodnatá hnačka, častejšia defekácia, výkaly<br />
môžu nepríjemne zapáchať a môže sa objaviť<br />
aj prítomnosť krvi v truse. Ochorenie je<br />
prenosné na ľudí. Najčastejšie sa môžu zvieratá<br />
nakaziť s kontaminovanej vody, trávy alebo<br />
potravy. Prevencia je pravidelné odčervovanie<br />
a zberanie trusu po zvierati.<br />
Dirofilarióza – srdcový červ<br />
Príznakmi ochorenia sú kašeľ, dýchacie<br />
problémy, anémia, srdečné zlyhanie, dysfunkcia<br />
pečene, obličiek, prípadné zvracanie. Vyskytuje<br />
sa v južných častiach Európy, ale už<br />
aj v Južných oblastiach Slovenska. Ochorenie<br />
prenáša komár, ktorý pri cicaní vylučuje dirofiláriu<br />
do krvi zvieraťa pomocou slín. Prevenciou<br />
je podávanie repelentných spot on prípravkov,<br />
napr. Advocate.<br />
MVDr. Ján Ferko<br />
14 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
KYNOLÓGIA<br />
KLUBOVÁ VÝSTAVA<br />
FARBIAROV<br />
SIELNICA <strong>2019</strong><br />
Ing. Jaroslav Jurský, technik<br />
LS Tichý Potok (text, foto)<br />
Každoročnú klubovú výstavu farbiarov<br />
usporiadali aj tento rok tradične v Sielnici<br />
22. júna. Celkovo bolo prihlásených 95 farbiarov,<br />
z toho 72 bavorských a 23 hanoverských.<br />
Delegovaní boli dvaja rozhodcovia –<br />
Ján Urban a MVDr. Tibor Želtvay. Farbiarov<br />
si rozdelili do dvoch kruhov. V jednom pán<br />
Želtvay posudzoval suky bavorského a hanoverského<br />
farbiara a v druhom kruhu pán Urban<br />
hodnotil psy. Ocenenia psov bavorských<br />
farbiarov boli: 1x veľmi nádejný, 16x veľmi<br />
dobrý, 7x dobrý a dva jedince boli diskvalifikované.<br />
Suky dostali 19x výbornú, 16x veľmi<br />
dobrú a štyri suky dobrú. U psov hanoverského<br />
farbiara to bolo 6x výborný, raz veľmi<br />
dobrý, 2x diskvalifikovaný a dva jedince<br />
neboli hodnotené. Jedna suka HF bola hodnotená<br />
ako nádejná, sedem bolo výborných<br />
a tri suky dostali veľmi dobrú. Titul klubový<br />
víťaz vyhral medzi BF psami Ego od Suchého<br />
a medzi BF sukami poľský zástupca<br />
Dora Grodziskich borow, ktorá získala aj titul<br />
BOB (víťaz plemena BF). U „hanoverákov“<br />
vyhral titul klubový víťaz Chyro Devana,<br />
u súk Saga II Vlčí potok. Pes Chyro<br />
Devana s majiteľom Tomášom Tokarčíkom<br />
vyhral taktiež titul BOB (víťaz plemena HF),<br />
cenu Dr. Jozefa Duchaja (víťaz farbiarov celkovo)<br />
a titul BIS (víťaz výstavy) k čomu mu<br />
blahoželáme.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
15
STRELECTVO<br />
MALOKALIBROVKA<br />
CZ 457 PREMIUM –<br />
VYNOVENÁ KLASIKA<br />
1<br />
Keď na začiatku tohto roka prišla Česká zbrojovka na trh s malokalibrovkami nového radu<br />
pod označením CZ 457 väčšine našich poľovníkov, ale aj športových strelcov srdce poskočilo<br />
radosťou. Inovovaný spúšťový mechanizmus, nastaviteľný chod a odpor jazýčka<br />
spúšte, nové bezpečnostné prvky v podobe výstražníka a možnosti vybratia záveru<br />
pri zaistenej zbrani a podstatne skrátený uhol otáčania kľuky záveru. Keď k tomu pridáme<br />
pažby ergonomicky prispôsobené presne účelu musíme konštatovať, že konštruktéri<br />
z Uherského Brodu si zaslúžia pochvalu. Máme tu vlajkovú loď pre poľovníkov s označením<br />
Premium a ešte dokonalejšiu pre športových strelcov model CZ 457 – MTR s ťažkou<br />
pažbou, hrubostenou hlavňou a novou nábojovou komorou. No a nakoniec, každý majiteľ<br />
zbrane si bude schopný podľa návodu vymeniť hlaveň, teda zmeniť kaliber, bez toho aby<br />
kupoval celú pušku. K dispozícii sú hlavne kalibru .22WMR a .17HMR.<br />
3 4<br />
2<br />
Malokalibrovka CZ 457 Premium je, ako<br />
už naznačuje nadpis, vyšperkovaná klasika,<br />
na prvý pohľad kompaktná guľovnica s dlhou<br />
hlavňou a výraznými mieridlami. Jej konštrukcia<br />
je zameraná na funkčnosť a presnosť,<br />
pritom nezaostáva ani po stránke estetickej.<br />
Svojou hmotnosťou 2 900 g a celkovu dĺžkou<br />
1 084 mm je vhodná do každého prostredia,<br />
lesného i poľného revíra.<br />
Základom opakovačky je valcový odsuvný<br />
záver v modifikácii „Remington“, o čom svedčia<br />
vodiace drážky. Tie úvodzovky sú namieste,<br />
lebo telo záveru pri nabíjaní vykonáva len<br />
priamočiary pohyb. Otáča sa iba zadná časť<br />
záveru s dvomi zubmi spojená kľukou, ktoré<br />
zamykajú do tela záveru. Takže nie je to<br />
ani Mauser. Na dne lôžka záveru sú dva krátke<br />
odpružené vyťahovače a vyhadzovač nábojníc.<br />
K tichému a plynulému chodu záveru<br />
prispela zmena lôžka a tela záveru. Výrazným<br />
prínosom je skrátenie uhla otáčania kľuky<br />
záveru o 30 stupňov, na necelých 60. Vďaka<br />
tomu sa zbraň pohodlne ovláda aj s namontovaným<br />
zameriavacím ďalekohľadom.<br />
Tenkostenná hlaveň dlhá 630 mm je kovaná<br />
za studena. Jej vývrt tvoria štyri pravotočivé<br />
drážky so stúpaním 406 mm, čo<br />
dáva strele dostatočnú rotáciu pre požadovanú<br />
presnosť. Dlhšia hlaveň má tú výhodu,<br />
že vedenie strely je lepšie a má aj vyššiu<br />
počiatočnú rýchlosť. Voľne plávajúca hlaveň<br />
z kvalitnej ocele má valcovité ukončenie,<br />
ktoré chráni vývrt ústia pred mechanickým<br />
poškodením. Okrem toho má na ústi závit<br />
1/2x20 pre montáž tlmiča, alebo kompenzátora.<br />
Integrované puzdro záveru je vyrobené<br />
z jedného kusu oceľového materiálu s rybinami<br />
pre montáž optiky. Spolu s hlavňou a spúšťovým<br />
mechanizmom je uchytené dvoma<br />
skrutkami torx do pažby. Nový spúšťový mechanizmus<br />
nemá napínačik, ale všetky prvky<br />
sa dajú nastaviť. V jazýčku spúšte je skrutka<br />
nastavenia dĺžky jeho chodu od 0,5 do 7 milimetrov.<br />
Sila odporu sa dá nastaviť v rozmedzí<br />
od 8 do 15 N. Fabricky je nastavený na 12 N.<br />
Chod jazýčka spúšte je hladký a krátky, čo<br />
umožňuje presné spustenie bez strhnutia rany.<br />
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje presnosť<br />
zbrane je aj hmotnosť úderníka. Tá je pri<br />
malokalibrovkách CZ 457 v porovnaní s predchádzajúcimi<br />
modelmi znížená o viac ako 60<br />
percent. Tým sa dosiahol jeho rýchlejší pohyb<br />
a znížili sa otrasy zbrane pri výstrele. Všetky<br />
nové prvky spúšťového mechanizmu i záveru<br />
prispievajú svojou mierou k zvýšeniu presnosti<br />
malokalibrovky.<br />
Na pravej strane puzdra záveru je páčka<br />
posuvnej mechanickej poistky, ktorá blokuje<br />
jazýček spúšte. Jej chod je tichý a plynulý,<br />
po zatlačení dopredu je zbraň odistená, pripravenosť<br />
na streľbu indikuje červená bodka<br />
viditelná na boku lôžka. Významným<br />
bezpečnostným prvkom je výstražník v podobe<br />
červeného kolíčka, ktorý vyčnieva vzadu<br />
z matice úderníka po napnutí záveru. Vi-<br />
16 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
STRELECTVO<br />
5<br />
zameriavacích ďalekohľadov slúži 11 mm rybina,<br />
vyfrézovaná priamo na tele záveru. K nej<br />
sa dodáva jednotná alebo dvojdielna oceľová<br />
montáž z produkcie Českej zbrojovky, alebo<br />
Weaver lišta. Drobných vylepšení sa dočkali<br />
i dalšie časti zbrane, lúčik, rám zásobníka a za<br />
zmienku stojí antikorózna povrchová úprava,<br />
ktorá zaručuje vysokú odolnosť a dlhú životnosť.<br />
Ku komfortu modelov CZ 457 prispieva<br />
aj modulárny systém, ktorý umožňuje výmenu<br />
hlavní a kalibrov.<br />
Malokalibrovku sme prakticky otestovali<br />
s otvorenými mieridlami na 50 metrov, po nastavení<br />
odporu jazýčka spúšte na 8 N. Podstatne<br />
sme skrátili chod na minimum, s nulovým<br />
prepadom. Vzhľadom na údaj L.O.P. 360 mm<br />
sme si hladali tú najideálnejšiu polohu. Cieľnik<br />
sme nastavili na 50 m. Použili sme lovecké<br />
náboje Winchester 22 LR Laser. Olovenná<br />
strela potiahnutá meďou, s oblou špičkou<br />
a hmotnosťou 2,45g má deklarovanú počiatočnú<br />
rýchlosť 420 m/s. V prednej časti strely<br />
je dutinka pre maximálny prenos kinetickej<br />
8<br />
energie na cieľ. Náboje poskytujú jeden z najväčších<br />
zastavovacích účinkov v rámci tohto<br />
typu muníce. Vyrábajú sa v Austrálii a používajú<br />
sa aj na odstrel klokanov. Všetkých<br />
päť nábojov sme ľahko vložili do jednoradového<br />
celokovového zásobníka, ktorý sa vypúšťa<br />
v prednej časti šachtičky stlačením záchytu<br />
smerom k sebe. Streľba za dobrých svetelných<br />
podmienok bola presná a príjemná. Najlepší<br />
rozptyl 5 ranovej položky sme dosiahli 26<br />
mm. Náboje zo zásobníka pri zasúvaní smerujú<br />
hore a do komory sa dostávajú po „škrabnutí“.<br />
Pri použití podávača nábojov namiesto<br />
zásobníka bolo prebíjanie ľahšie a dosiahnutý<br />
výsledok podstatne lepší. Pri takmer športovej<br />
streľbe sme dosiahli rozptyl 5 ranovej položky<br />
18 mm. Vzhľadom na použitý kaliber zbraň<br />
mala minimálny spätný náraz. Za zapožičanie<br />
zbrane a streliva ďakujeme predajcovi Puškárstvo<br />
Hermes Bratislava.<br />
TECHNICKÉ ÚDAJE<br />
Výrobca:<br />
Model:<br />
Kaliber:<br />
Celková dĺžka:<br />
Dĺžka hlavne:<br />
Hmotnosť:<br />
Kapacita zásobníka:<br />
Pažba:<br />
Cena:<br />
Predajca:<br />
9<br />
CZ Uherský Brod,<br />
Česká republika<br />
CZ 457 Premium<br />
22 LR<br />
1 084 mm<br />
630 mm<br />
2 900 g<br />
5 nábojov<br />
s lícnicou, orechová<br />
627,-Eur<br />
Puškárstvo Hermes,<br />
Bratislava<br />
6<br />
zuálne i hmatovo upozorňuje na stav bicieho<br />
mechanizmu. Prínosom pre bezpečnejšiu manipuláciu<br />
je samostatný ovládač vytiahnutia<br />
záveru na ľavej strane lôžka. Pri demontáži tak<br />
odpadá nevyhnutnosť stlačiť jazýček spúšte,<br />
ako to bolo pri starších modeloch. V neposlednom<br />
rade k vysokej bezpečnosti prispieva aj<br />
možnosť vybratia záveru pri zaistenej zbrani.<br />
Klasická pažba Bavorského typu, ako na<br />
„poriadnej“ guľovnici, je vyrobená z kvalitného<br />
tureckého orecha, s kaprým chrbtom, lícnicou<br />
a s veľkou pištoľovou rukoväťou. Predpažbie<br />
s tulipánovým nosom je zdobené po<br />
oboch stranách hlbokou rybinou, z ktorej<br />
vystupuje názov modelu CZ 457 Premium.<br />
Ostrá rybina na predpažbí i pištoľovej rukoväti<br />
je zhotovená laserom. K pevnejšiemu držaniu<br />
prispieva aj rybina na ploche pod koreňom<br />
palca strieľajúcej ruky. Výrazné vybratie<br />
na krku poskytuje pohodlný dosah ukazováka<br />
na jazýček spúšte a palca na mechanickú poistku.<br />
Hlavisko je zakončené hrubšiou gumenou<br />
pätkou Pachmayer, pre pohodlné posadenie<br />
do ramena. Na spodnej strane predpažbia<br />
a hlaviska sú namontované úchytky pre rýchloupínacie<br />
závesné očká remeňa. Povrchová<br />
úprava je návratom ku klasike, lakovanie je<br />
nahradené napúšťaním olejom, čím sa podstatne<br />
zvýraznila kresba dreva.<br />
Malokalibrovka CZ 457 je štandardne vybavená<br />
novými otvorenými mechanickými<br />
mieridlami, ktoré poskytujú strelcovi ostrý<br />
zámerný bod. Klapkový, stranovo nastaviteľný<br />
cieľnik je odstupňovaný ryskami po 25 m,<br />
na diaľku streľby od 25 až 200 m. Výškovo nastaviteľná<br />
muška so svetlovodným vláknom je<br />
doslova v malej klietke. Ochranný kryt s tromi<br />
veľkými otvormi zabezpečuje dostatočné svetlo<br />
pre jej dobrú čitateľnosť aj v šere. Na montáž<br />
10<br />
7<br />
11 12<br />
Podľa všeobecného názoru, pre praktického<br />
poľovníka, či lesníka je malokalibrovka<br />
nepostrádateľná zbraň z viacerých dôvodov,<br />
na lov drobnej škodnej a praktickú cvičnú<br />
streľbu. Verím, že aj CZ 457 sa stane nenahraditeľným<br />
pomocníkom pri výkone ich poslania.<br />
Nové modely majú všetky predpoklady<br />
aby úspešne nadviazali na úspechy preslávených<br />
sérií ZKM 451, 452 a 456. Moderná štyristo<br />
päťdesiat sedmička sa určite stane, tak<br />
ako jej predchodkyne, „ľudovou“ malokalibrovkou<br />
v Čechách i na Slovensku. Predurčujú<br />
ju na to výborné užitkové vlastnosti, modulárnosť,<br />
presnosť streľby, vysoká bezpečnosť<br />
a prijateľná cena.<br />
Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />
01) Moderná malokalibrovka CZ 457 Premium.<br />
02) Model, ktorý nadchne milovníkov klasických<br />
loveckých pušiek.<br />
03) Podávanie náboja zo zásobníka do komory.<br />
04) Inovovaný záver typu Remington, s odľahčeným<br />
úderníkom.<br />
05) Celokovové puzdro záveru s 11 mm rybinou pre<br />
montáž optiky.<br />
06) Predpažbie s výrazným zdrsnením a tulipánovým<br />
nosom.<br />
07) Bavorská pažba z kvalitného orechového dreva.<br />
08) Odpor jazýčka spúšte sa dá nastaviť v rozpätí 8-15 N.<br />
09) Malokalibrovka má nastaviteľný oceľový klapkový<br />
cieľnik.<br />
10) Výškovo nastaviteľná svetlovodiaca muška v oceľovom<br />
kryte.<br />
11) Hlavisko s pružnou botkou typu Pachmayer.<br />
12) Celokovový zásobník s kapacitou 5 nábojov.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
17
HISTÓRIA<br />
VOJENSKÉ LESY A STATKY<br />
ČESKOSLOVENSKÉ REPUBLIKY<br />
POD VEDENÍM GENERÁLMAJORA<br />
ING. VÁCLAVA RŮŽIČKY<br />
Vybrané skutečnosti z minulého období o úrovni řízení<br />
a postavení VLS ČSR v rámci celé republiky – 3. část<br />
Ing. et. Ing. Ladislav Tomeš<br />
PREZENTACE<br />
FIRMY MIMO JEJÍ<br />
HOSPODÁŘSKÝ<br />
OBVOD<br />
Chci touto částí kapitoly uvést některé případy,<br />
jak se firma prezentovala mimo svůj hospodářský<br />
obvod a mimo svoji hlavni i vedlejší<br />
činnost. V převážné většině těchto<br />
skutečností šlo o osobní kontakty vedoucích<br />
představitelů VLS a firem, pro které jsme pracovali.<br />
Bylo to součástí obrovské image firmy<br />
i v rámci republiky. Sám jsem několikrát zažil,<br />
dokonce i využil toho, že jsem zaměstnanec<br />
vojenských lesů a statků a některých akcí<br />
jsem se osobně i účastnil. Podtextem všech<br />
prací a služeb mimo obvod VLS byla především<br />
skutečnost, že mnozí z nás úspěšně<br />
v předchozím zvládli poměrně složité úkoly,<br />
kde byla nutná součinnost mnoha institucí<br />
a ústavů a my, pracovníci VLS, jsme prováděli<br />
v konečném řešení syntetizaci příspěvků řady<br />
dílčích zpracovatelů.<br />
MYSLIVOST ZA<br />
ČERPADLA<br />
Jedním z takových, ne zrovna specifických<br />
případů, bylo následující. Generální ředitel<br />
koncernu Sigma Ing. Cahel a jeho náměstek<br />
Ing. Bahounek, byli náruživými myslivci<br />
a navíc generální Cahel byl velmi dobrý přítel<br />
našeho pana generála. Díky tomu byly všechny<br />
divize VLS a jejich zaměstnanci přednostně<br />
zaopatřováni čerpadly a veškerou technikou<br />
na zavlažování, dopravu a manipulaci<br />
s vodou. Dokonce i část těchto úkolů jsem zajišťoval<br />
osobně a rád pro VLM Malacky. Tato<br />
vazba nebyla jenom ve směru dodávek čerpadel<br />
k VLS a jejich zaměstnancům, na druhou<br />
stranu bylo umožňováno i vybraným vedoucím<br />
pracovníkům Sigmy provozovat výkon<br />
práva myslivosti v revírech VLS.<br />
SE SIGMOU<br />
I MEZINÁRODNĚ<br />
Odpočinok v prírode<br />
Pro úplné dokreslení vztahů snad ještě jednu<br />
historku. Svého času, někdy před „sametem“,<br />
pořádal generální ředitel Sigmy hon na drobnou<br />
zvěř v pověstné bažantnici Březová, Lesního<br />
závodu Litovel, pro obchodní zástupce<br />
firmy Sigma z celého světa. To vůbec nebyla<br />
komerční záležitost, to byla vysoce společenská<br />
akce pro Sigmu a podle toho vypadala organizace<br />
a doprovodné záležitosti. I přes to,<br />
mne a mého kamaráda, požádal jeden z ředitelů<br />
organizačního útvaru Sigmy, jestli bychom<br />
mohli jít také na lov za účelem dosažení<br />
co nejvyššího počtu ulovené zvěře (přece jenom<br />
bylo o nás známo, že jsme se ke střelbě<br />
dostali nejen příležitostně, jak hosté Sigmy).<br />
Chtěl bych se spíše věnovat tomu, co bylo po<br />
honu, kdy slavnostní večeře byla v renesančním<br />
zámečku Chodobín u Litovle, kde bylo<br />
i ubytování pro všechny účastníky. Po večeři<br />
začal, jako vždy, fungovat soudní senát, kterému<br />
předsedal jako vzácný host ředitel VLS<br />
Lipník, plk. Ing. Chyba. Hned na úvod soudního<br />
jednání byl představen všem přítomným<br />
i v několika cizích jazycích a celé soudní jednání<br />
bylo dále překládáno účastníkům do jejich<br />
mateřských jazyků. Osobně to bylo i pro<br />
mne pocta firmě i jejímu představiteli.<br />
ÚSMĚV<br />
I PO LETECH<br />
Vazby zaměstnanců Sigmy a zaměstnanců<br />
VLS, respektive VLM mohu ještě dokladovat<br />
jednou drobnou příhodou. Ing. Hrabec, pracovník<br />
GŘ Sigmy měl pracovně na starosti<br />
jejich závod v Závadce a při té příležitos-<br />
18 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
HISTÓRIA<br />
ti občas byl loveckým hostem zejména na LS<br />
Levočská Dolina. Jednou přijel na naše pracoviště<br />
v Olomouci za mým nadřízeným, byli<br />
dlouhodobí přátelé, a šéf mne povolal do své<br />
kanceláře. Tam seděl usměvavý pan inženýr<br />
a říkal mi. Ty Laďo, stavoval jsem se na Dolině<br />
a Jaro Stančík se mě ptal, jestli znám nějakého<br />
Tomeše z Olomouce, že má přijet jako<br />
člen komise na prověrky lesního hospodářství<br />
a schvalování LHP. Tak jsem mu otevřeně<br />
řekl, že jsi ve funkci náměstka jak pro lesnictví,<br />
tak pro zemědělství, věci rozumíš, ale ať tě<br />
nehledí nas… Pak, že se domluvíte na všem.<br />
A několikrát jsme se oba s Jaro Stančíkem této<br />
příhodě společně zasmáli, když jeden nebo<br />
druhý na ni vzpomněl v následujícím období.<br />
VÝHODY<br />
OSOBNÍCH<br />
VZTAHŮ<br />
Obdobnou exkluzivitu jako u dodávek zařízení<br />
od firmy Sigma, měli celé VLS i exkluzivitu<br />
v dodávkách plynových sporáků, plynových<br />
kotlů na topení i kotlů pouze na ohřev užitkové<br />
vody, vyráběných v Mariánském údolí<br />
– Hlubočkách u Olomouce. A zase jen a jen<br />
díky kontaktům a osobním vazbám mezi jednotlivými<br />
osobami ve vedení VLS a vedení<br />
příslušných firem.<br />
PRÉMIOVÁ PÉČE<br />
Chtěl bych vyzdvihnout i to, že bylo mnoho<br />
případů, kdy manažment VLS zajišťoval ostatním<br />
pracovníkům léčebnou péči ve špičkových,<br />
zejména vojenských nemocnicích.<br />
Jenom pro ilustraci, dlouhodobě pobýval ve<br />
<strong>Vojenské</strong> nemocnici Olomouc plk. v.v. Naništa,<br />
operační zákrok s následnou hospitalizací<br />
absolvoval tamtéž i Ing. Vašek, tehdy výrobní<br />
náměstek VLM Kežmarok. Tyto dva jsem<br />
uvedl pouze pro ilustraci, těch spolupracovníků<br />
bylo více. Snad sem patří uvést ještě jednu<br />
příhodu. Když jsem musel být naléhavě operován<br />
na neurochirurgii ÚVN ve Střešovicích<br />
v roce 1967, ještě jako student VŠZ Praha, setkal<br />
jsem se tam s pacientem, který byl věkem<br />
ještě žák základní školy a až když jsem byl zaměstnancem<br />
VLS, zjistil jsem, že jeho otec je<br />
zaměstnanec PR divize VLM Kežmarok, pan<br />
Jančuška. Takže jenom důkaz, že taková starost<br />
o zaměstnance byla u tehdejšího vedení<br />
VLS skoro samozřejmost, než náhoda.<br />
POSTARAT SE<br />
AŽ DO KONCE<br />
Sám, vychováván v tomto duchu svými nadřízeným,<br />
jsem zajistil pobyt jednoho ze spolupracovníků<br />
a svého podřízeného ve VN Olomouc<br />
s problémem dlouhodobých bolestí<br />
páteře. Po poměrně delší době jeho hospitalizace<br />
mne telefonicky pozval přednosta neurologie<br />
k osobnímu rozhovoru s tím, že než půjdu<br />
za pacientem-kolegou, musím se zastavit<br />
za přednostou. Během následujícího rozhovoru<br />
mi přednosta dokladoval písemný styk se<br />
S bývalými spolužiakmi<br />
z Lesníckej fakulty Brno,<br />
pri kostole na Starej<br />
Vode, VÚ Libavá<br />
špičkovými pracovišti v celé republice kvůli<br />
možnosti řešení stavu pacienta. Bohužel,<br />
stav jeho zhoubné nemoci byl tak vážný, že<br />
byl operativně neřešitelný. Sám přednosta mi<br />
řekl, že zůstane až do svého konce na oddělení,<br />
že jeho stav už neumožňuje převoz do rodiny<br />
a ostatní nemocnice jej nepřijmou. Asi si<br />
dovedete představit, co za práci při jeho ošetřování<br />
s ním měl ošetřující personál, když to<br />
byl chlap měřící skoro dva metry a vážící cca<br />
120 kg. Prostě jsem považoval za svoji morální<br />
povinnost, nějak se ošetřujícímu personálu<br />
revanžovat za péči, které se Jirkovi dostávalo<br />
až do jeho konce. Zajel jsem za vedoucím<br />
jedné lesní správy, vysvětlil jsem mu situaci<br />
a skoro se mi chce říci, že z jeho příkazu jsem<br />
zaplatil zaměstnaneckou cenu za část kusu<br />
srnčího, v revíru zastřelil kus a se souhlasem<br />
správce celý odvezl personálu na oddělení neurologie.<br />
Byl jsem tehdy hodně hrdý, že jsem<br />
zaměstnanec VLS a jako kolektiv jsme schopni<br />
se o zaměstnance postarat, alespoň částečně,<br />
až do jeho konce.<br />
VŠE PRO<br />
ZAMĚSTNANCE<br />
Odpočinok v prírode<br />
Sám osobně jsem přispěl k těmto možnostem<br />
i já drobnostmi, kdy na moji žádost byl umožněn<br />
lov u VLM Kežmarok tajemníkovi tehdejšího<br />
ředitele Institutu klinické a experimentální<br />
medicíny v Praze. A znovu jsem využil<br />
našeho setkání s ním v nemocnici U sv. Anny,<br />
kde jsme se potkali s jeho bývalým spolužákem,<br />
přednostou Kardiochirurgického centra.<br />
Panu přednostovi byl umožněn kontrolní<br />
odlov ryb na území Libavé za osobní účasti<br />
porybného VLS. I tímto byl zajištěn přístup<br />
zaměstnanců VLS do špičkových zdravotnických<br />
zařízení. Doslova žádám čtenáře<br />
a čtenářky, aby posuzovali tyto řádky shovívavě,<br />
není to osobní vychloubání, jenom popisuji,<br />
jakými způsoby se vedení firmy snažilo<br />
zajistit zaměstnancům špičkovou lékařskou<br />
péči. Na druhou stranu, v rámci objektivity<br />
je nutné říci, že řada lékařů provozovala výkon<br />
práva myslivosti a bylo jim to umožněno<br />
i v rámci jednotlivých území vojenských výcvikových<br />
prostorů. Při této příležitosti vzpomínám<br />
na slova náměstka ředitele VN Olomouc,<br />
plk. MUDr. Stříbrného, když mi říkal:<br />
Představ si Laďo, ten blboň Kořístka (jinak to<br />
významný přednosta kliniky nemocnice u Sv.<br />
Anny, prof. MUDr. Kořístka Dr.Sc.) po dvou<br />
infarktech si vzal dvě termosky kafe a vydržel<br />
na posedu od večera až do rána. Jsem mu říkal,<br />
kdybys tam exnul, tak musíme vzít motorovou<br />
pilu, posed nejprve musíme pokácet<br />
a následně rozřezat, abychom tě dostali ven.<br />
Snad posledním příspěvkem k vazbám firmy<br />
i na okolní instituce je případ, kdy byl plk.<br />
v.v. Ing. Karel Chyba, už jako dlouholetý důchodce,<br />
přijat s náležitými poctami primátorem<br />
Kežmaroku při příležitosti 50. výročí nastoupení<br />
na místo ředitele VLM Kežmarok.<br />
K této návštěvě jej doprovázel Ing. Jan Jeniš,<br />
pracovník ředitelství VLS Lipník nad Bečvou.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
19
AKTUALITY<br />
SPOMIENKOVÁ SLÁVNOSŤ<br />
VO VVP VALAŠKOVCE<br />
Potomkovia „starých Valaškovčanov“<br />
a obyvatelia z okolitých obcí sa 14. júla stretli<br />
na odpustovej slávnosti pri chráme sv. Petra<br />
a Pavla vo Výcvikovom priestore Valaškovce.<br />
Slávnosť od roku 1998 organizuje gréckokatolícka<br />
farnosť v Humennom spolu s príslušníkmi<br />
21. zmiešaného práporu Trebišov.<br />
Obec Valaškovce zrušili v roku 1937 v súvislosti<br />
s budovaním delostreleckej strelnice a jej<br />
pôvodných obyvateľov vysťahovali do Humenného.<br />
Súčasťou odpustovej slávnosti je tradične<br />
aj panychída na mieste bývalého cintorína<br />
na pamiatku zosnulých obyvateľov vysťahovanej<br />
obce a na pamiatku slobodníka Zlatníckeho,<br />
ktorý tu zahynul pri výcviku v roku 2006.<br />
Ako tradične, ani tento rok na slávnosti nechýbali<br />
zástupcovia Odštepného závodu Kamenica<br />
nad Cirochou a Správy vojenského obvodu<br />
Valaškovce.<br />
Anton Bodnár, Ing., riaditeľ OZ<br />
Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />
AKTUÁLNE PROBLÉMY<br />
V ZAKLADANÍ A PESTOVANÍ<br />
LESA <strong>2019</strong><br />
Medzinárodná konferencia „Aktuálne<br />
problémy v zakladaní a pestovaní<br />
lesa <strong>2019</strong>“, ktorá sa koná v dňoch 15. –<br />
16. 10. <strong>2019</strong>, je určená širokému okruhu<br />
vlastníkov a užívateľov lesa, odborným lesným<br />
hospodárom, držiteľom osvedčení o odbornej<br />
spôsobilosti na prácu s lesným reprodukčným<br />
materiálom, vedeckovýskumným<br />
pracovníkom a doktorandom, pracovníkom<br />
štátnej správy, lesníckych inštitúcií a ostatným<br />
záujemcom. Jej cieľom, je poskytnúť<br />
účastníkom z lesníckej praxe a širokej lesníckej<br />
verejnosti aktuálne informácie a najnovšie<br />
poznatky výskumu z oblasti zakladania,<br />
pestovania a produkcie lesa a ponúknuť<br />
priestor pre odbornú diskusiu, kde pracovníci<br />
lesníckej prevádzky môžu prezentovať svoje<br />
námety na výskumné riešenie problémov<br />
v oblasti pestovania a produkcie lesa, s ktorými<br />
sa pri svojej práci stretávajú. Exkurzia<br />
sa uskutoční v rámci VLM SR, š. p., OZ Malacky.<br />
VZNIK PLATFORMY ZACHRÁŇME LESNÉ BOHATSTVO SLOVENSKA<br />
Sedem organizácií vytvorilo v polovici augusta<br />
v Banskej Bystrici spoločnú odbornú<br />
platformu s názvom ZACHRÁŇME LESNÉ<br />
BOHATSTVO SLOVENSKA. Zmluvu o vytvorení<br />
platformy podpísali signatári týchto<br />
subjektov (v abecednom poradí): LESY Slovenskej<br />
republiky, š.p., Odborový zväz drevo,<br />
<strong>lesy</strong>, voda, PEFC Slovensko, Rada združení<br />
vlastníkov neštátnych lesov Slovenska,<br />
Slovenská lesnícka komora, <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a<br />
majetky, š.p., a Zväz spracovateľov dreva Slovenskej<br />
republiky. „Problematiku záchrany<br />
lesov vníma naša platforma nadrezortne a nepoliticky,<br />
a tak ju bude aj presadzovať. Zastupujeme<br />
záujmy viac ako 500 tisíc vlastníkov<br />
neštátnych lesov Slovenska, čo spolu s rodinnými<br />
príslušníkmi predstavuje minimálne 1,5<br />
mil. občanov Slovenska. Ďalej reprezentujeme<br />
správcov lesného majetku štátu; členov Slovenskej<br />
lesníckej komory; viac ako 150 podnikov,<br />
zaoberajúcich sa spracovaním dreva;<br />
členov Odborového zväzu drevo, <strong>lesy</strong>, voda a<br />
239 držiteľov PEFC certifikátov a osvedčení.<br />
Pracovníci týchto subjektov vyprodukujä pre<br />
národné hospodárstvo Slovenskej republiky<br />
ročne výnosy vo výške 3,0 až 3,5 mld. €, obhospodarujú<br />
viac ako 1,6 mil. ha lesov a zamestnávajú<br />
a vytvárajú pracovné príležitosti<br />
najmenej pre 45 tisíc prevažne obyvateľov<br />
vidieka,“ hovorí Ing. Juraj Vanko z Platformy<br />
ZACHRÁŇME LESNÉ BOHATSTVO SLO-<br />
VENSKA.<br />
Odborníci z Platformy spracovali návrh<br />
nazvaný NOVÁ STRATÉGIA TRVALO<br />
UDRŽATEĽNÉHO VYUŽÍVANIA LESNÉ-<br />
HO BOHATSTVA SLOVENSKA. Cieľom<br />
Platformy je vznik záväzného dokumentu -<br />
Štátnej politiky pre ochranu lesného bohatstva<br />
Slovenskej republiky. Návrh obsahuje<br />
tieto strategické ciele (priority), vrátane politických,<br />
legislatívnych a ekonomických nástrojov<br />
pre ich realizáciu.<br />
1. Jednotná štátna politika pre ochranu lesného<br />
bohatstva Slovenska<br />
2. Jedno centrum pre manažment lesného<br />
bohatstva štátu<br />
3. Jeden zákon a jedna štátna správa na<br />
ochranu a využívanie lesného bohatstva<br />
štátu<br />
4. Nový prístup k funkciám a úžitkom z lesa<br />
a zmena spôsobu obhospodarovania lesov<br />
5. Kritická revízia chránených území a následná<br />
zmena siete chránených území<br />
6. Vznik stabilného verejného a súkromného<br />
sektora lesného hospodárstva<br />
7. Uplatňovanie verejných politík, podporujúcich<br />
drevo ako ekologickú trvalo sa obnovujúcu<br />
biosurovinu<br />
8. Využitie a rozvoj „zelenej ekonomiky“<br />
9. Zvýšenie kvality vzdelávacej a vedecko-<br />
-výskumnej sféry, súvisiacej s lesným bohatstvom<br />
štátu<br />
10. Pri všetkých uvedených cieľoch trváme na<br />
rešpektovaní nasledovných priorít:<br />
• Rešpektovať relevantné požiadavky občianskej<br />
spoločnosti (verejnosti - daňových<br />
poplatníkov) na ekosystémové služby, poskytované<br />
lesom a lesným hospodárstvom.<br />
• Rešpektovať dôležitosť ochrany prírodných<br />
hodnôt, súvisiacich s lesnými ekosystémami,<br />
najmä tie, ktoré sú definované v<br />
spoločnej politike EÚ pre ochranu prírody.<br />
• Rešpektovať nevyhnutnosť cieľavedomého<br />
a cieleného odstraňovania/zmierňovania<br />
príčin hynutia lesov vplyvom klimatických<br />
zmien, posilňovania rozlohy zdravých lesov<br />
ako jedného z najvýznamnejších úložísk<br />
CO2 na planéte.<br />
• Rešpektovať osobitosti, súvisiace s vlastníckymi<br />
právami k lesu, osobitne pri obmedzovaní<br />
obhospodarovania lesného majetku,<br />
najmä neštátnych vlastníkov.<br />
https://www.pefc.sk/novinky/narodne-novinky/367-vznikplatformy-zachranme-lesne-bohatstvo-slovenska<br />
20 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
TATRANSKÁ<br />
KOSBA A ŠPICA<br />
GULÁŠ <strong>2019</strong><br />
V Bielovodskej doline súťažili 28. júna lesníci v kosení tradičným spôsobom kosou a vo<br />
varení guláša. Bol to už 15. ročník Tatranskej kosby a 11. ročník Špica guláša. Súťažili lesníci<br />
zo Slovenska, Českej republiky a Poľska.<br />
Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cirochou (text)<br />
Ing. Lukáš Vataha, polesný<br />
LS Kamienka, OZ Kamenica<br />
nad Cirochou (foto)<br />
Zúčastnili sa aj VLM SR, š.p., ktoré zastupovali<br />
OZ Kamenica nad Cirochou a OZ Kežmarok.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky, odštepný závod<br />
Kamenica nad Cirochou reprezentovali<br />
v kosení Ing. Pavol Kyslaň a Ing. Miloš Labanc,<br />
vo varení guláša Slavomír Kocik a Ing.<br />
Lukáš Vataha.<br />
Úlohou súťažiacich v kosení bolo čo najrýchlejšie<br />
pokosiť päťdesiat metrov dlhý a štyri<br />
metre široký pás lúky. Rozhodcovia už<br />
tradične hodnotili nielen rýchlosť, ale aj kvalitu<br />
kosenia. Víťazstvo si zaknihovali Poliaci<br />
z Tatrzańskeho Parku Narodoweho. Kosci<br />
z VLM SR OZ Kamenica nad Cirochou získali<br />
krásne štvrté miesto. Desať koscov s najlepším<br />
časom postúpilo do ďalšieho kola, v ktorom<br />
sa museli čo najšikovnejšie popasovať<br />
s 25 metrov dlhým a 1,5 metra širokým pásom<br />
lúky. Zvíťazil Marián Bugaj z Lesov SR,<br />
OZ Námestovo. Miloš Labanc z družstva<br />
VLM OZ Kamenica nad Cirochou obsadil<br />
štvrté miesto.<br />
Na 11. ročníku súťaže vo varení guláša sa<br />
predstavilo vyše dvadsať súťažných tímov.<br />
Okrem prvého, druhého a tretieho miesta sa<br />
porota rozhodla udeliť mimoriadnu cenu za<br />
NAJ Špica guláš, ktorý v absolútnom hodnotení<br />
prekonal aj tie ostatné. Získalo ju Pozemkové<br />
spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce<br />
Východná. Naše mužstvo sa umiestnilo na<br />
konečnej druhej pozícii.<br />
Želám organizátorom zo Štátnych lesov TA-<br />
NAP-u a všetkým lesníkom všetko dobre, aby<br />
sme sa stretli aj na budúci rok na takejto krásnej<br />
akcii organizovanej lesníkmi.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
JEDEN Z NÁS –<br />
ŠTEFAN HARVILIK<br />
„Ako ten čas letí, už mám päťdesiat, dospelé<br />
sú deti, niet sa už s kým hrať, kde je moja<br />
mladosť, čas mi ju odvial.“ Čas je neúprosný<br />
ku každému z nás. Výnimkou nie je ani<br />
Števo. V čase letných dovoleniek sa dožíva<br />
krásneho životného jubilea, 50 rokov.<br />
Števo sa narodil 29. júla 1969 v Humennom.<br />
Vyrastal v Modre nad Cirochou, kde<br />
absolvoval základnú školu. Stredné odborné<br />
učilište, odbor mechanik strojov a zariadení,<br />
navštevoval v Snine, kde po úspešnom<br />
ukončení štúdia aj nastúpil do zamestnania<br />
v miestnom Vihorlate. Od 1. augusta 1990 je<br />
Števov pracovný život spojený s VLM SR š.p.,<br />
OZ Kamenica nad Cirochou. Ostal verný odboru,<br />
ktorý študoval, a nastúpil ako vodič nákladného<br />
vozidla Tatra s obsluhou hydraulickej<br />
ruky. Na tejto pozícii pracoval až do<br />
organizačných zmien v roku 2013. Od 1. mája<br />
2013 pôsobí na HSD Jovsa ako manipulant<br />
s JMP a obsluha čelného nakladača. Po prechode<br />
na novú pozíciu začínal prakticky odznova.<br />
Začiatky boli ťažké a stresujúce. Bolo<br />
potrebné zvládnuť technické veci ako prácu<br />
s JMP a čelným nakladačom, no čo je najdôležitejšie,<br />
aj odbornú stránku – sortimentáciu<br />
dreva podľa požiadaviek trhu, ktoré sa<br />
neustále menia. Tu svojimi rozhodnutiami<br />
zhodnocuje desaťročné úsilie svojich kolegov,<br />
spolupracovníkov, predchodcov. S odstupom<br />
času možno zhodnotiť, že to Števo úspešne<br />
zvládol a dnes je preňho práca rutinou.<br />
Števo je šťastne ženatý otec dvoch dcér. Je<br />
chovateľom papagájov druhu rozela. Pre svoju<br />
kamarátsku a pokojnú povahu je v kolektíve<br />
obľúbený. Charakteristickou črtou nášho<br />
kolegu a kamaráta je, že ma rád spoločnosť<br />
a nikdy neodmietne možnosť porozprávať sa<br />
o čomkoľvek.<br />
Ing. Ladislav Ondrík, LS Jovsa, OZ<br />
Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />
Chceme sa mu poďakovať za doterajšiu prácu<br />
a zaželať ešte veľa pevného zdravia, pohody<br />
v rodine aj na pracovisku a mnoho šťastných<br />
chvíľ prežitých v kruhu najbližších. Veď čože je<br />
to päťdesiatka!<br />
ŠTYRIDSAŤ<br />
ROKOV MICHALA<br />
KESTERA<br />
V JEDNOM<br />
PODNIKU<br />
V dnešnej uponáhľanej a meniacej sa dobe<br />
odpracovať v jednej firme štyridsať rokov<br />
je vzácna výnimka, v lesníckom odbore to<br />
však patrí k tradíciám. Michal Kester nastúpil<br />
na Lesnú správu Ľubica 2. júla 1979.<br />
Po ukončení vojenskej služby pracoval na<br />
LS Podolínec ako lesník do roku 1986, keď<br />
vykonával funkciu technika správy. Neskôr<br />
pracoval ako polesný a po reorganizačných<br />
zmenách od roku 2000 pôsobí ako lesník<br />
na LS Podolínec, od roku 2018 priradenej<br />
k Lesnej správe Ľubica.<br />
Eduard Kriššák, vedúci<br />
lesnej správy Ľubica<br />
Michal je človekom sčítaným, vie sa vysporiadať<br />
z každým problémom. Kolegovia mu<br />
vravia „rýchla myšlienka“, na všetky okolnosti<br />
dokáže okamžite reagovať. V rodinnom živote<br />
je vzorným otcom a dedom. Vychoval<br />
a postaral sa o štyri deti, nakoľko už v mladosti<br />
prišiel o manželku.<br />
Michal, v mene celého kolektívu ti do ďalších<br />
dní želáme predovšetkým veľa zdravia, rodinnej<br />
spokojnosti a radosti z vykonanej práce.<br />
35 ROKOV JANKA<br />
KREMPASKÉHO<br />
VO VOJENSKÝCH<br />
LESOCH<br />
Je to už 35 rokov, keď 2. júla 1984 Janko<br />
po ukončení SLTŠ v Prešove nastúpil na<br />
Lesnú správu Ľubica.<br />
Pochádza z lesníckej rodiny, lásku k prírode<br />
získal po svojich predkoch najmä vďaka<br />
svojmu otcovi, ktorý bol dlhoročným zamestnancom<br />
vo vojenských lesoch. Jeho práca<br />
lesníka sa mu stala koníčkom, svedčia o tom<br />
do detailu zabezpečené kultúry na jeho lesníckom<br />
obvode. V rokoch 1987 až 1992 pracoval<br />
na bývalej LS Podolínec a od roku 1993<br />
do súčasnosti pracuje ako vedúci lesníckeho<br />
obvodu Tvarožná na Lesnej správe Ľubica.<br />
K Jankovým koníčkom patrí samozrejme<br />
poľovníctvo, ornitológia, venuje sa preparácii.<br />
Vo voľnom čase vykonáva poslaneckú funkciu.<br />
Medzi Jankove prednosti patrí zásadovosť,<br />
prísnosť a profesionálny prístup.<br />
Eduard Kriššák, vedúci<br />
lesnej správy Ľubica<br />
V mene všetkých spolupracovníkov mu želáme<br />
do ďalších rokov pevné zdravie, veľa radosti zo<br />
svojich blízkych, potešenie z práce a koníčkov.<br />
EDUARD KRIŠŠÁK<br />
JE UŽ 35 ROKOV<br />
VERNÝ VLM SR<br />
Eduard Kriššák prišiel pracovať do odštepného<br />
závodu Kežmarok 2. júla 1984 po absolvovaní<br />
strednej lesníckej školy v Liptovskom<br />
Hrádku. Nastúpil na bývalú Správu<br />
píly a drevoskladu Spišská Belá. Neskôr<br />
prešiel na pozíciu lesníka na bývalú lesnú<br />
správu Spišská Belá, kde zastával aj funkciu<br />
vedúceho polesia. Ako zamestnanec<br />
s dlhoročnou praxou prišiel v roku 2010<br />
pracovať na ústredie odštepného závodu<br />
ako samostatný referent oddelenia výroby.<br />
Ing. Peter Šoltés, samostatný<br />
odborný referent EO OZ<br />
Kežmarok (text, foto)<br />
Je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti<br />
odborného lesného hospodára. Od<br />
roku 2014 pracoval ako vedúci Oddelenia výroby<br />
odštepného závodu Kežmarok. Pomysel-<br />
22 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ný kruh uzavrel 1. januára <strong>2019</strong>, keď sa vrátil<br />
do výroby a začal pracovať na lesnej správe<br />
Ľubica ako vedúci správy. Po pracovnej stránke<br />
preukázal veľkú odbornú spôsobilosť na<br />
všetkých stupňoch riadenia, ktorými prešiel<br />
v rámci odštepného závodu Kežmarok.<br />
Ďalšia oblasť, v ktorej sa Eduard Kriššák<br />
celý život angažuje, je poľovníctvo. Hoci je<br />
náročné skĺbiť pracovné povinnosti a celoživotnú<br />
záľubu, v žiadnom prípade jej neľutuje<br />
obetovať svoj voľný čas. K poľovníctvu nevyhnutne<br />
patria aj poľovné psy a Edo je známy<br />
chovateľ hannoverských farbiarov.<br />
Okrem toho je aktívny aj v spoločenských<br />
organizáciách v oblasti poľovníctva. Zvolili<br />
ho za predsedu OO SPZ Kežmarok, zároveň<br />
aktívne pracuje ako podpredseda OO SPK<br />
Kežmarok. Dlhé roky vykonáva funkciu poľovného<br />
hospodára PZ Víťaz Slovenská Ves.<br />
Za zásluhy o rozvoj slovenského poľovníctva<br />
najmä v našom regióne a za dlhoročnú aktívnu<br />
prácu v oblasti poľovníctva dostal ocenenie<br />
aj od Slovenského poľovníckeho zväzu, je<br />
nositeľom viacerých jeho vyznamenaní.<br />
Jubilantovi chcem aj v mene spolupracovníkov<br />
zaželať veľa pracovných úspechov do ďalších<br />
rokov, veľa zdravia a mnoho úspešných poľovníckych<br />
výsledkov a zážitkov.<br />
NÁŠ MIRO MÁ<br />
55 A JE UŽ 20<br />
ROKOV VO VLM<br />
Čas plynie ako voda a ani sme sa nenazdali,<br />
máme na LS ďalšieho jubilanta. Náš kolega<br />
a kamarát Miroslav Neužil sa dožíva<br />
55 rokov a zároveň si pripomína okrúhlych<br />
20 rokov práce vo VLM. Nakoľko si na LS<br />
asi najviac pamätám, pripadlo mi o Mirovi<br />
napísať zopár riadkov.<br />
Miro Neužil sa narodil 13. augusta 1964<br />
v Malackách. Po ukončení základnej školy<br />
ho prijali na Strednú lesnícku technickú školu<br />
do Banskej Štiavnice. Po maturite nastúpil<br />
do štátnych lesov, LZ Malacky, LS Kostolište,<br />
LOO Králové. Oženil sa a manželke, pôvodom<br />
z Oravy, sa narodili postupne dvaja<br />
synovia (31 a 29) a dcérka (26). 1. júna 1999<br />
Miro prestúpil do VLM, o. z. Malacky, LS<br />
Riadok, LOO Potočkáre. V roku 2009 prešiel<br />
na LOO Hrdzavý Jarok, kde pôsobí dodnes.<br />
Náročný prechod od ŠL k VLM zvládol bez<br />
najmenších problémov. Vo VLM mohol rozvíjať<br />
aj svoju záľubu – poľovníctvo. Každý rok<br />
okrem odstrelu zvládne množstvo poľovných<br />
sprievodov na trofejovú zver, či už s domácimi,<br />
alebo zahraničnými poľovnými hosťami.<br />
Pri tomto všetkom sa venuje aj poľovníckej<br />
kynológii. Práca jeho psíkov patrí k ozdobám<br />
nejednej spoločnej poľovačky na diviačiu<br />
zver. Takisto ak sa „podarí“ niektorému kolegovi<br />
postrieľať nejakú zver, Miro vždy ochotne<br />
príde so psíkom dohľadať postrieľaný kus.<br />
K jeho koníčkom patrí aj turistika, či už doma<br />
na Záhorí, alebo v manželkinom rodisku na<br />
Orave. Miro je super človek aj v kolektíve, nikdy<br />
nepokazí žiadnu zábavu.<br />
Augustín Stískal, lesník<br />
LS Riadok (text, foto)<br />
Všetci, ktorí ho poznáme, mu prajeme do budúcnosti<br />
veľa pracovných aj osobných úspechov.<br />
NÁŠ JUBILANT<br />
Ing. PAVOL<br />
TOMALA<br />
Začiatkom júla oslávil krásne životné jubileum<br />
55 rokov vedúci lesnej správy Tichý<br />
Potok Ing. Pavol Tomala. Jeho lesnícka<br />
a poľovnícka budúcnosť bola predurčená<br />
celoživotnou spätosťou s Levočskými<br />
vrchmi. Keďže pochádza z lesníckej rodiny,<br />
bolo jasné, že jeho otec Paľo, ktorý takisto<br />
celý pracovný život venoval Vojenským lesom<br />
a majetkom v Kežmarku, ho od útleho<br />
detstva viedol tvrdou rukou k ťažkému lesníckemu<br />
a poľovníckemu chlebíku.<br />
Jaro Jurský, technik LS Tichý<br />
Potok (text, foto: archív)<br />
Už ako študent na levočskom gymnáziu<br />
v roku 1982 vytyčoval trasu lesnej cesty<br />
na chatu Javorinka v Tichom Potoku. Ten sa<br />
mu stal pre jeho celý lesnícky aj osobný život<br />
osudným, lebo sa tam aj zoznámil so svojou<br />
neskoršou manželkou Martou a založil si rodinu.<br />
Po absolvovaní VŠLD vo Zvolene nastúpil<br />
v roku 1986 na Lesnú správu v Tichom Potoku<br />
ako praktikant, od roku 1987 bol asistentom,<br />
neskôr od roku 1992 zástupcom vedúceho<br />
LS a od roku 2004 tu pôsobí ako vedúci<br />
lesnej správy. Je to na dnešné pomery až neuveriteľné,<br />
že prežil na jednom pracovisku<br />
dlhých 33 rokov a takmer rovnaký čas sa<br />
z budovy našej správy ozýva jeho povestný<br />
sarkastický humor a často aj jemné zemetrasenie,<br />
keď ráno deleguje právomoci na svojich<br />
podriadených. Veď nie nadarmo si v poslednom<br />
čase vyslúžil od šoférov našich prepravcov<br />
dreva prezývku „Tomahawk“.<br />
Paľov celý profesijný život je spätý s lesníctvom<br />
a poľovníctvom. Je výborným poľovníkom,<br />
dlhoročným držiteľom a chovateľom<br />
bavorských a hannoverských farbiarov<br />
i majiteľom chovateľskej stanice „Čierny husec“<br />
a takisto dlhoročným členom hodnotiteľských<br />
komisií na chovateľských prehliadkach<br />
trofejí v rôznych okresoch aj na celoštátnych<br />
prehliadkach poľovníckych trofejí a držiteľ<br />
medzinárodného certifikátu CIC pre hodnotenie<br />
poľovníckych trofejí. Svoje bohaté skúsenosti<br />
odovzdáva aj svojmu synovi Palinovi,<br />
ktorý pokračuje v šľapajach svojho deda a otca<br />
a takisto pracuje v našej firme.<br />
Paľko, do ďalších rokov ti želám v mene všetkých<br />
spolupracovníkov veľa zdravia, rodinnej<br />
pohody a množstvo krásnych zážitkov v našich<br />
Levočských horách.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
VÝZNAMNÉ<br />
PRACOVNÉ<br />
JUBILEUM<br />
Ing. ĽUDOVÍTA<br />
ZVALENÉHO<br />
V septembri dovŕši 35 rokov zamestnania<br />
vo VLM aj Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci oddelenia<br />
výroby odštepného závodu.<br />
BLAHOŽELÁME<br />
KOLEGOM<br />
JÚN<br />
Radovan Popovič<br />
lesník LS Mikulášov<br />
20 rokov vo VLM<br />
JÚL<br />
Michal Kester<br />
lesník LS Ľubica<br />
pracovné jubileum 40 rokov vo VLM<br />
Ing. Katarína Lacová<br />
SOR OV OZ Malacky<br />
25 rokov vo VLM<br />
Ján Krempaský<br />
lesník LS Ľubica<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
Po absolvovaní Vysokej školy lesníckej<br />
a drevárskej vo Zvolene v roku 1984 nastúpil<br />
do VLM SR o. z. Kežmarok ako technik správy<br />
na bývalú lesnú správu Levočská Dolina.<br />
V ďalšom období pracoval na správe ako polesný,<br />
od roku 1993 prešiel do funkcie vedúceho<br />
lesnej správy. Po organizačných zmenách<br />
a zlúčení lesných správ Levočská Dolina a Ľubica<br />
pracoval ako polesný lesnej správy Ľubica<br />
(polesie Levočská Dolina). V roku 2005 prevzal<br />
riadenie lesnej správy Ľubica ako vedúci<br />
správy. Na lesnej správe pracoval až do konca<br />
roka 2018. Od 1. januára <strong>2019</strong> nastúpil na pozíciu<br />
vedúceho oddelenia výroby odštepného<br />
závodu.<br />
Na všetkých pozíciách, ktoré vykonával<br />
v rámci odštepného závodu, preukázal veľmi<br />
dobré organizačné a riadiace schopnosti,<br />
ktoré ako dlhoročný zamestnanec získal<br />
na všetkých úrovniach riadenia. Je držiteľom<br />
Osvedčenia spôsobilosti odborného lesného<br />
hospodára, ktorú aktívne vykonáva. Okrem<br />
plnenia pracovných povinností je aktívny aj<br />
v oblasti poľovníctva. Na regionálnej úrovni<br />
vykonáva funkciu predsedu poľovníckej komisie<br />
OPK Levoča, v rámci celoslovenskej pôsobnosti<br />
je členom Ústrednej hodnotiteľskej<br />
komisie Slovenskej poľovníckej komory. Za<br />
zásluhy o rozvoj poľovníctva je držiteľom medaily<br />
SPK.<br />
Ing. Peter Šoltés, samostatný<br />
odborný referent EO OZ<br />
Kežmarok (text, foto)<br />
Jubilantovi do ďalších rokov želáme veľa pracovných<br />
úspechov, zdravia a poľovníckych zážitkov.<br />
JÚL<br />
Marián Beľančin<br />
robotník DSS OZ Kamenica n/C<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Štefan Harvilik<br />
robotník LS Jovsa<br />
životné jubileum 50 rokov<br />
Ing. Pavol Tomala<br />
vedúci LS Tichý Potok<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Slavomír Longaj<br />
robotník SL Pliešovce<br />
životné jubileum 50 rokov<br />
Augustín Stískal<br />
lesník LS Riadok<br />
pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />
Peter Suchovský<br />
lesník LS Riadok<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
Ing. Richard Hájek<br />
SOR OV OZ Malacky<br />
pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />
Eduard Kriššák<br />
vedúci LS Ľubica<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
AUGUST<br />
Miroslav Neužil<br />
lesník LS Riadok<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Ing. Peter Cintula<br />
vedúci LS Mikulášov<br />
životné jubileum 50 rokov<br />
Marián Pisarčík<br />
vedúci OE OZ Kežmarok<br />
pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />
SEPTEMBER<br />
Jozef Harvilik<br />
robotník DSS, OZ Kamenica n/C<br />
pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />
Ing. Juraj Laco<br />
vedúci OV OZ Malacky<br />
pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />
Ing. Ľudovít Zvalený<br />
vedúci OV OZ Kežmarok<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
24 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ŠPORTOVÝ DEŇ<br />
ODŠTEPNÉHO<br />
ZÁVODU KEŽMAROK<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia výroby,<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
Stalo sa už tradíciou, že každoročne koncom júna organizujú v Kežmarku športový deň<br />
riaditeľa odštepného závodu. Tento rok bol v piatok 21. júna v Majeri pod lesom v Ľubici.<br />
Súťažilo sa v streľbe z malokalibrovky, v klasickej poľovníckej disciplíne M 400. Po prvých<br />
troch disciplínach (líška, srnec, kamzík) bola súťaž na čelných miestach vyrovnaná<br />
a mala niekoľko favoritov. Ako býva zvykom, súťaž rozhodla streľba na diviaka z voľnej<br />
ruky.<br />
KONEČNÉ<br />
VÝSLEDKY<br />
JEDNOTLIVCOV<br />
1. miesto Ing. Peter Lukas, o.z.<br />
Kežmarok, 384 bodov<br />
2. miesto Ing. Jaroslav Jurský, LS<br />
Tichý Potok, 378 bodov<br />
3. miesto Ing. Pavol Tomala ml.,<br />
LS Ľubica, 376 bodov<br />
VÝSLEDKY<br />
V SÚŤAŽI<br />
DRUŽSTIEV<br />
1. miesto OZ Kežmarok (Ing. Babič,<br />
Ing. Lukas, Ing. Kuffa)<br />
2. miesto LS Tichý Potok (Ing.<br />
Tomala, Jurský, Jarkovský)<br />
3. miesto LS Ľubica (Ing. Lihoň,<br />
Pilát, Ing. Tomala ml.)<br />
Športový deň priniesol medzi viacerých adeptov<br />
na víťazstvo trocha adrenalínu. Súťaž však<br />
prebehla v korektnej a športovej atmosfére. Aj<br />
pre ďalších zamestnancov to bolo príjemné posedenie<br />
a stretnutie s kolegami pri perfektnom<br />
guláši.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
VÍŤAZ SÚŤAŽE NAJ<br />
HORÁR <strong>2019</strong> JE<br />
Z VLM KEŽMAROK<br />
Na Donovaloch usporiadali 24. mája súťaž lesníkov z celého Slovenska o titul Naj Horár<br />
<strong>2019</strong>. Do jej 15.ročníka sa zapojilo 26 trojčlenných družstiev lesníkov. Naši reprezentanti<br />
sa predviedli vo výbornom svetle a v súťaži jednotlivcov sme si odniesli dokonca zlato.<br />
Ing. Pavol Tomala st., vedúci LS<br />
Tichý Potok, OZ Kežmarok<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky š.p. Pliešovce reprezentovalo<br />
družstvo z OZ Kežmarok v zložení<br />
Ján Ščavnický z LS Tichý Potok, Ing. Pavol<br />
Tomala mladší a Ing. Michal Lihoň, obaja<br />
z LS Ľubica.<br />
Súťaž trvala počas celého dňa v disciplínach<br />
– odhad a meranie dreva, kde súťažiaci<br />
najskôr odhadnú množstvo dreva, potom<br />
drevnú hmotu (guľatinu) čo najrýchlejšie<br />
zmerajú a nakoniec vypíšu dodací list. Ďalšou<br />
disciplínou bolo pestovanie lesa – sadenie<br />
lesných drevín jamkovou sadbou<br />
a spoznávanie semenáčikov. Súťažilo sa aj<br />
v ochrane lesa, poľovníctve, znalosti predpisov<br />
BOZP a PO i v hode obojstrannou sekerou.<br />
Naši lesníci predviedli perfektné znalosti<br />
a zručnosť a na súťaži excelovali. V súťaži<br />
jednotlivcov zvíťazil Ján Ščavnický VLM<br />
Kežmarok. Druhé miesto obsadil Juraj Vajcik<br />
z Lesov SR, OZ Slovenská Ľupča a na<br />
treťom mieste sa umiestnil Pavol Trnavský<br />
z Lesov SR, OZ Rimavská Sobota. Z našich<br />
lesníkov sa Ing. Pavol Tomala ml. umiestnil<br />
na peknom šiestom mieste a Ing. Michal Lihoň<br />
na príjemnom dvadsiatom treťom mieste.<br />
Súťaž družstiev vyhralo „domáce“ družstvo<br />
Lesov SR, OZ Slovenská Ľupča. Naši<br />
chlapci z VLM Pliešovce š.p. OZ Kežmarok<br />
sa však umiestnili hneď za ním na vynikajúcom<br />
druhom mieste a na treťom skončili lesníci<br />
Lesov SR, OZ Čierny Balog.<br />
Našim lesníkom treba zagratulovať k perfektnej<br />
reprezentácii Štátneho podniku VLM<br />
Pliešovce, OZ Kežmarok a veriť, že v ďalšom<br />
ročníku súťaže Naj Horár vyhrajú aj súťaž<br />
družstiev.<br />
26 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
OBNOVA KRÍŽOV<br />
NA LS MIKULÁŠOV<br />
Peter Cintula, Ing., vedúci<br />
LS Mikulášov (text, foto)<br />
V súčasnosti sa na lesnej správe nachádza<br />
šesť krížov, z toho štyri na LC Šranek a<br />
dva na LC Mikulášov, ktoré sa snažíme postupne<br />
renovovať. V roku 2017 sa z iniciatívy<br />
zamestnancov správy podarilo obnoviť<br />
„Červený kríž“, miestny názov na porastovej<br />
mape „U kríža“, nachádza sa v poraste<br />
065 A000. Následne ho miestny kňaz vysvätil.<br />
V krátkej budúcnosti osadíme ďalšie<br />
dva kríže, ktoré budú nielen nám, ale aj budúcim<br />
generáciám pripomínať historickú<br />
udalosť, ktorá sa na danom mieste udiala.<br />
Verím, že za pomoci pamiatkového ústavu<br />
sa nám podarí rekonštruovať hraničný<br />
kameň, miestny názov „ U Štachéty“. Ide o<br />
kamenný trojhran, ktorý v 19. storočí rozdeľoval<br />
tri grófske panstvá a treba ho z historického<br />
hľadiska zachovať pre nasledujúce<br />
generácie.<br />
V časti bývalého chotára obce, ktorá je<br />
na území VO Záhorie, je miesto na mapách<br />
označené ako Jurčov hrob. Nachádza<br />
sa tu drevený kríž bez nápisov s plechovou<br />
strieškou. Kríž bol zaznačený v<br />
tomto priestore na mapách už v 2. polovici<br />
19. storočia. Na tomto mieste skonal lesník<br />
JURČO po predchádzajúcom postrelení<br />
pytliakmi. Po troch kilometroch chôdze<br />
vykrvácal pred hájovňou „DOLNÝ ŠRA-<br />
NEK“, kde ho na druhý deň našla manželka.<br />
ČESŤ JEHO PAMIATKE !<br />
Na okraji VO Záhorie v bývalom chotári<br />
obce Hlboké je drevený kríž z roku 1965.<br />
Kríž je dnes schátralý, bol osadený priamo<br />
do zeme a už aspoň raz bol znížený<br />
o odhnitú spodnú časť. Je na mieste, kde<br />
stála horáreň, označená na mapách ako<br />
Dolný Šranek. V roku 2010 boli všetky<br />
stavby horárne zbúrané a na mieste sa<br />
zachoval len tento kríž.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
27
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
DEŇ RODINY V JOVSE<br />
Pred začiatkom prázdnin oslovila zamestnancov<br />
OZ Kamenica nad Cirochou starostka<br />
Jovsy s ponukou spolupráce pri organizovaní<br />
Dňa rodiny. Usporiadali ho 30. júna<br />
v priestoroch Základnej školy v Jovse.<br />
Ing. Gabriela Poljaková, samostatný<br />
odborný referent, odd. riaditeľa<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
28 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Podujatie bolo určené pre širokú verejnosť –<br />
mládež, deti, rodičov i starých rodičov. Deti<br />
sa mali možnosť zabaviť rôznymi spoločenskými<br />
hrami, súťažami a inými atrakciami.<br />
My sme mali taktiež svoje stanovisko, orientované<br />
na Lesnú pedagogiku. Deti, ale aj dospelí<br />
sa mohli dozvedieť o činnosti a poslaní<br />
Vojenských lesov a majetkov a o pôsobení<br />
nášho odštepného závodu. Pre záujemcov sme<br />
mali pripravené rôzne súťaže a hry. Najväčší<br />
úspech malo puzzle s lesnou tematikou. Deti<br />
však zaujali aj ukážky trofejí ulovenej zveri či<br />
vzorky drevín, sprevádzané vhodným výkladom<br />
zamestnancov OZ a LS Jovsa. Všetci sme<br />
prežili krásny deň a odniesli si domov množstvo<br />
zážitkov s pocitom dobre vykonanej<br />
práce. Opäť sme sa presvedčili, že akcie s takýmto<br />
zameraním majú význam v rámci prezentácie<br />
našej činnosti a získavania pozitívneho<br />
obrazu o Vojenských lesoch.<br />
VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong><br />
29
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Potrápte<br />
si hlavicky<br />
pri sudoku<br />
Sudoku je logická hra európskeho pôvodu pre jedného hráča. Cieľom je doplniť<br />
chýbajúce číslice od 1 do 9 podľa nasledujúcich pravidiel: Na začiatku riešenia<br />
sú niektoré políčka vyplnené číslicami. Vyplnené číslice sú rozmiestnené tak, aby<br />
pre dané rozmiestnenie existovalo iba jediné riešenie.<br />
Ing. Gabriela Poljaková, samostatný<br />
odborný referent, odd. riaditeľa<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
1. Hrací plán sa skladá z 9x9 políčok rozdelených na 9 podoblastí s 3x3 políčkami.<br />
2. V každej podoblasti sa každá číslica má vyskytnúť práve raz (podoblasti sú vyznačené hrubou čiarou).<br />
3. V každom stĺpci a v každom riadku sa má každá číslica vyskytnúť práve raz.<br />
Koncom 19. storočia sa v novinách (najmä francúzskych) začalo objavovať veľké množstvo rôznych hlavolamov, ktoré boli založené na<br />
experimentovaní s odstraňovaním čísel z magických štvorčekov. Parížsky denník Le Siècle publikoval ako prvý čiastočne vyplnený magický<br />
štvorec s veľkosťou 9x9 s vnorenými štvorcami 3x3 už v novembri 1892. To však ešte nemôžeme považovať za sudoku, pretože na vyriešenie<br />
bola potrebná skôr aritmetika ako logika a v štvorčekoch sa mohli objavovať aj dvoj a viacciferné čísla. Každopádne bol tento hlavolam<br />
veľmi podobný súčasnému sudoku minimálne v tom, že súčet každého riadku, stĺpca a subštvorca musel dávať rovnaký výsledok.<br />
V júli 1895 začali tieto, ale aj iné francúzske noviny, publikovať čiastočne pozmenené sudoku, ktoré sa už podobá na súčasné moderné. Určilo<br />
sa, že celý štvorec 9x9 môže obsahovať len čísla 1-9, ale prestali sa vyznačovať subštvorce 3x3. Tieto týždenné hlavolamy sa objavovali<br />
vo Francúzskych novinách ako napríklad L'Echo de Paris približne dekádu, ale počas prvej svetovej vojny bohužiaľ úplne zanikli. Podľa<br />
Willa Shortza, známeho amerického experta na oblasť hlavolamov, moderné sudoku s veľkou pravdepodobnosťou prvýkrát anonymne vytvoril<br />
Howard Garns. Tento 74 ročný bývalý architekt a nadšenec hlavolamov z Indiany svoj výtvor prvýkrát publikoval v roku 1979 v magazíne<br />
Dell pod názvom "miesto pre čísla". So svojím sudoku prispieval niekoľko rokov do viacerých časopisov ako Dell Pencil Puzzles<br />
alebo Word Games, ktoré publikovali jeho "miesto pre čísla". Garns umrel v roku 1989 ešte predtým, ako sa stal z jeho výtvoru svetový fenomén.<br />
Nie je známe, či poznal niektoré z tu opisovaných francúzskych novinových sudoku.<br />
Zdroj: wikipedia<br />
riešenie:<br />
4<br />
9 1 4 2 8<br />
8 5 1<br />
9 5 7<br />
8 6 2 1 4 9<br />
7 9 5<br />
1 2 7<br />
2 5 6 4 8<br />
1<br />
4 3 7 6 1 8 9 5 2<br />
5 9 1 4 2 7 8 3 6<br />
2 8 6 5 3 9 7 1 4<br />
1 2 3 9 8 4 5 6 7<br />
8 6 5 2 7 1 3 4 9<br />
7 4 9 3 6 5 1 2 8<br />
3 1 4 8 9 2 6 7 5<br />
9 7 2 1 5 6 4 8 3<br />
6 5 8 7 4 3 2 9 1<br />
30 VOJENSKÉ LESY 3/<strong>2019</strong>
Hlavolamy<br />
Jedným zo spôsobov, ako posilniť svoju myseľ, využívať logické myslenie, fantáziu, aj vynaliezavosť je riešenie rôznych hlavolamov. Ide o<br />
úlohy a hádanky, pri ktorých je potrebné premýšľať a ich riešenie zvyčajne zaberie viac času. História hlavolamov, ktoré boli vytvorené na<br />
účel zábavy, siahajú do starovekých civilizácií, ako sú Starý Egypt, Čína, Japonsko alebo Arabský polostrov. V týchto dobách sa hlavolamy<br />
v rozličných podobách objavovali medzi bohatými ľuďmi, ale tiež medzi obyčajnými ľuďmi. V roku 1893 vydal v Londýne profesor Hoffman<br />
knihu s názvom „Hlavolamy staré a nové“ (Puzzles old and new), v ktorej vydal popis viac ako 40-tich hlavolamov a zároveň sa prvýkrát<br />
pokúsil kategorizovať hlavolamy. Ako sám priznal, táto úloha je veľký problém, pretože kategórie hlavolamov sa jednoznačne určiť nedajú<br />
tak, aby sa kategórie neprekrývali. Nakoniec boli rozdelené do 10 v súčasnosti všeobecne uznávaných kategórií.<br />
• Skladacie hlavolamy.<br />
• Rozkladacie hlavolamy.<br />
• Hlavolamy zostrojené s navzájom sa prestupujúcich dielov.<br />
• Rozpletacie hlavolamy.<br />
• Hlavolamy s postupnými krokmi.<br />
• Hlavolamy zamerané na zručnosť.<br />
• Hlavolamy ako nádoby.<br />
• Miznúce hlavolamy.<br />
• Skladacie a prekladacie hlavolamy.<br />
• Hlavolamy ako nemožné predmety (napríklad šíp vo fľaši)<br />
V tomto čísle Vám prinášame hlavolam, v ktorom je potrebné poskladať obrázok. Veríme, že si užijete trocha zábavy a taktiež potrápite<br />
hlavičky.<br />
Zdroj: internet
PASSIONATE INNOVATION