15.03.2021 Views

Vojenské lesy 1/2018

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XI / január – február – marec <strong>2018</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

1/<strong>2018</strong><br />

Ročník 12<br />

január – február – marec <strong>2018</strong><br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková<br />

(šéfredaktor – odborný<br />

garant pre lesnú pedagogiku)<br />

Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa<br />

(zástupca šéfredaktora)<br />

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan (redaktor)<br />

Ing. Jozef Joppa (redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný<br />

garant pre strelectvo)<br />

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný<br />

garant pre kynológiu)<br />

REGISTRÁCIA:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />

ISSN 1338-3221<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priatelia.<br />

ISSN 1338-3221<br />

Ako každoročne v prvom čísle nášho časopisu sa<br />

Vám krátko prihovorím a zhodnotím uplynulý rok<br />

2017.<br />

V našej hlavnej obchodnej komodite, t. j. drevnej<br />

hmote, sme dosiahli plánovanú priemernú cenu<br />

na meter kubický a splnili sme aj ostatné tržbotvorné<br />

činnosti. Samozrejme, v priebehu roku vstupovali<br />

do jednotlivých činností i negatívne skutočnosti, ale<br />

vďaka prístupu všetkých zamestnancov podniku sme<br />

dosiahli plánovaný hospodársky výsledok s miernym<br />

prekročením.<br />

Klimatické zmeny a následné udalosti, ktoré sú<br />

ich následkom, negatívne ovplyvňujú našu činnosť,<br />

a to hlavne v oblasti plánovania. Vtedy musíme operatívne<br />

reagovať na všetky abiotické a biotické činitele<br />

vstupujúce náhle do lesníckeho života v rámci plnenia<br />

si záväzku trvalo udržateľne hospodáriť v nám<br />

zverených lesoch. Myslím, že pri určovaní ďalšej stratégie<br />

hospodárenia v lesoch, už bez vytvárania rezerv<br />

na nepredvídané udalosti nebudeme môcť efektívne<br />

hospodáriť.<br />

Veľmi vážnym faktom je odliv pracovníkov v lesnom<br />

hospodárstve do iných, lukratívnejších odvetví.<br />

Samozrejme, je to dôsledok zlepšenia hospodárskych<br />

ukazovateľov Slovenska a vytvárania nových pracovných<br />

príležitostí investormi.Tento fakt je známy už<br />

dlhšiu dobu, ale intenzívne sme ho začali pociťovať<br />

a riešiť koncom roka 2016, a to zvýšeným podielom<br />

nových technológií pri ťažbe, približovaní a manipulácií<br />

s drevnou hmotou, ktoré so sebou prinášajú zvýšenie<br />

nákladov na výrobu, ale ruka v ruke s týmito<br />

novými technológiami sa zvýšila produkcia, zlepšili<br />

sme zhodnotenie drevnej hmoty zvýšeným podielom<br />

kvalitných sortimentov, zlepšili sme ochranu lesa<br />

od poťažbových zvyškov tzv. denromasy, ktorá je považovaná<br />

za základ vzniku podkôrnikovej kalamity<br />

v ihličnatých lesných porastoch. Mimoriadne sa zvýšila<br />

aj bezpečnosť pracovníkov pri týchto rizikových<br />

činnostiach, ktoré v prevažnej miere už za nich vykonávajú<br />

strojné zariadenia. Týmto trendom sa budeme<br />

uberať naďalej a neustále sledovať vývoj a použitie<br />

nových technológii v ťažbe, približovaní a manipulácii<br />

s drevnou hmotou.<br />

V oblasti opráv a údržieb venujeme hlavnú pozornosť<br />

prevádzkovým objektom, ktoré plánujeme naďalej<br />

využívať, ale predovšetkým lesnej cestnej sieti, bez<br />

ktorej nie je možne v súčasnosti efektívne hospodáriť.<br />

Tam smerovala prevažná časť investičných prostriedkov<br />

podniku a bude aj v roku <strong>2018</strong>. Činnosti pre<br />

ministerstvo obrany a jej podriadené zložky sú už<br />

zakomponované trvalo v portfóliu služieb podniku<br />

a prinášajú so sebou efektivitu, hospodárne využitie<br />

štátneho majetku a obojstrannú spokojnosť.<br />

Strojné investície sa dotýkajú hlavne obmeny<br />

osobných služobných motorových vozidiel, ktorých<br />

stav po piatich, šiestich rokoch používania v lesnom<br />

teréne je vo väčšine prípadov mimoriadne zlý. Táto<br />

pravidelná obmena je efektívna, ale rok 2017 bol rokom,<br />

kedy sme na základe kontrol stavu služobných<br />

motorových vozidiel a vzťahu niektorých zamestnancov<br />

k zverenému majetku, zvažovali prehodnotiť<br />

celý systém používania motorových vozidiel pri plnení<br />

si pracovných povinností. Kontroly stavu vozidiel<br />

v roku <strong>2018</strong> a ich vyhodnotenie ukážu, akým smerom<br />

sa ďalej budeme uberať v tejto problematike. Vo<br />

veľkej miere vzťah zamestnanca k organizácií a zverenému<br />

majetku je akýmsi zrkadlom jeho činnosti<br />

a práce, ktorou ho zamestnávateľ poveril v pracovnej<br />

náplni. Stav napr. zvereného služobného motorového<br />

vozidla je presne jedným z takýchto ukazovateľov.<br />

Naďalej investujeme do moderných technológií<br />

týkajúcich sa využitia zelenej energie. Starostlivosť<br />

o zachovanie prírody je prvoradá úloha lesníckych<br />

subjektov a je našou povinnosť neustále sledovať vývoj<br />

a možnosti znižovania globálneho otepľovania.<br />

Nepredvídateľný výskyt biotických a abiotických<br />

škodlivých činiteľov (napr.: podkôrny hmyz, oheň,<br />

sucho, vietor, sneh) nám neumožňuje zabezpečiť obnovu<br />

lesných porastov plánovanými ťažbovými zásahmi.<br />

Naopak, musíme v rámci platnej legislatívy zabezpečiť<br />

včasné spracovanie napadnutých stromov,<br />

resp. lesných porastov, čo nám neumožňuje už dlhodobo<br />

plánovite hospodáriť. V skratke to znamená, že<br />

v nasledujúcom období minimálne desiatich rokov,<br />

ak nám to klimatické zmeny umožnia, sme z dôvodu<br />

zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárenia<br />

v nám zverených lesoch, nútení znížiť výšku ťažby<br />

dreva, najmä v organizačných jednotkách, kde je dlhodobo<br />

prekračovaná z titulu spracovania náhodilej<br />

ťažby.<br />

Samozrejme, zníženie výšky ťažby dreva, našej<br />

hlavnej komodity, so sebou prináša aj zníženie tržieb<br />

a s tým súvisiacich nákladov na výrobu, nevynímajúc<br />

z týchto nákladov náklady mzdové. Je v tejto súvislosti<br />

veľmi dôležité, ako Vy, zamestnanci štátneho<br />

podniku, pochopíte túto skutočnosť v rámci plnenia<br />

si svojich pracovných povinností.<br />

V roku 2017 sme spoločne so zástupcom zamestnancov<br />

odborového zväzu zamestnancov pri štátnom<br />

podniku podpísali kolektívnu zmluvu na obdobie<br />

piatich rokov t. j. <strong>2018</strong> až 2022. Novo podpísaná<br />

kolektívna zmluva je výsledkom konštruktívnych<br />

rokovaní oboch zúčastnených strán. V mnohých bodoch<br />

je nadštandardná v prospech zamestnancov, čo<br />

je správne, avšak možné len v prípade efektívneho<br />

hospodárenia so zvereným majetkom štátu, ale podmienečne<br />

aj vzťahu zamestnancov k organizácii a ich<br />

pracovnému nasadeniu v prospech štátneho podniku.<br />

Efektívnosť podniku bez osobného nasadenia<br />

jednotlivca v ňom nezabezpečí zlepšenie sociálnych<br />

podmienok.<br />

V rámci spolupráce s kolegami z ministerstva<br />

obrany SR a jemu podriadených zložiek, musím poďakovať<br />

za vynikajúcu spoluprácu v celej škále činností,<br />

či už v legislatívnych, hospodárskych a aj spoločenských<br />

a verím v ďalšiu úspešnú kooperáciu.<br />

Záverom Vám chcem všetkým poďakovať za<br />

úspešné zvládnutie a naplnenie úloh roku 2017, popriať<br />

Vám do už rozbehnutého roku <strong>2018</strong> tradične,<br />

ale úprimne hlavne veľa zdravia Vám a Vašim najbližším<br />

a veľa úspechov pri plnení si pracovných povinností<br />

v roku <strong>2018</strong>.<br />

S pozdravom<br />

Lesu Zdar •<br />

Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ<br />

2 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


OBSAH<br />

LESNÍCTVO<br />

KYNOLÓGIA<br />

SPOLOČENSKÁ<br />

RUBRIKA<br />

Predstavujeme vám<br />

Lesná správa Kamienka ....................4<br />

Aktuálne problémy v ochrane lesa <strong>2018</strong> ......7<br />

Elektromobilita vo VLM SR, š.p. utópia, či<br />

realita? ....................................8<br />

POĽOVNÍCTVO<br />

A RYBÁRSTVO<br />

Významné aspekty v chove raticovej zveri ..10<br />

Kŕmne zariadenia na LS Riadok ...........11<br />

Termíny chovateľských prehliadok vo<br />

Vojenských lesoch (výstavná časť) ..........12<br />

Chovateľské prehliadky ...................13<br />

Čo dokáže farbiar .........................15<br />

HISTÓRIA<br />

Vzácny človek Josef Vágner ................16<br />

OD SPOLOČNÝCH<br />

KOREŇOV<br />

Ing. Jan Uher<br />

kolega, spolupracovník,<br />

nejvyšší představený ......................19<br />

STRELECTVO<br />

Riaditeľ OZ Kežmarok Ing. Miroslav Petras<br />

odišiel do dôchodku ......................22<br />

Ing. Jozef Joppa z Kežmarku<br />

na zaslúženom odpočinku .................23<br />

Blahoželáme kolegom .....................23<br />

Lesníci si aj tento rok<br />

zmerajú sily na lyžiach ....................24<br />

Hejce 12 rokov po tragédii .................25<br />

Priestor na otázku<br />

dnes na tému informácie a bezpečnosť<br />

odpovedá Ing. Katarína Belanová, PhD.<br />

a Mgr. Miroslav Čongrády .................26<br />

LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

AKTUALITY ....................14<br />

Samonabíjacia guľovnica<br />

Sauer 303 Elegance ........................20<br />

Arborétum Kysihýbel ako objekt pre zážitkové<br />

aktivity lesnej pedagogiky .................27<br />

Bylinky majú vplyv na naše zdravie ........28<br />

Recept na jarný púpavový šalát .............29<br />

Skauti pomáhajú operencom ...............30<br />

Návody, hry, súťaže, vymaľovánka .........31<br />

foto na titulnej strane Ing. Jozef Bittara<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

Ten popis by bolo potrebné zmeniť, : Vpredu stojaci, zľava: Ing. Lukáš Vataha, Slavomír Kocík, Ing. Štefan Rak, Ján Brezáni, Marián Naščák<br />

vzadu stojaci zľava: Jozef Sninčák, Jozef Žinčák, Ing. Pavol Kyslaň, Adrián Mochorovský<br />

Predstavujeme vám<br />

LESNÁ SPRÁVA<br />

KAMIENKA<br />

Lesná správa má svoje meno podľa obce Kamienka, ktorá je katastrálne najbližšia k Vojenským lesom. Kamienka, v minulosti nazývaná<br />

Malá Kamenica (Kyskementze) vznikla v chotári susednej obce Kamenica nad Cirochou (Nagy Kementze). Prvá písomná pamiatka<br />

o obci je z roku 1416 a je trošku úsmevná.<br />

Ing. Štefan Rak - vedúci<br />

Lesnej správy Kamienka<br />

Kamenický potok<br />

Vtedajší uhorský kráľ Žigmund Luxemburský<br />

poveril konvent v Lelesi vyšetriť okolnosti<br />

okolo zajatia obyvateľov dediny Zalužice<br />

poddanými z Kamienky v lesoch Vihorlatu.<br />

Kamienka bola založená podľa nemeckého<br />

práva, takzvaným šoltýskym spôsobom. Zemepanská<br />

rodina Drugethovcov poskytla<br />

vhodné územie a sprostredkovateľ – šoltýs<br />

- priviedol usadlíkov, ktorí vybudovali<br />

novú dedinu. Do obce sa dá dostať zo smeru<br />

Humenné – Snina. Prvou obcou za Humenným<br />

je Hažín, ďalšou Kamenica nad Cirochou.<br />

Tam treba na prvej križovatke odbočiť<br />

doprava a po opustení Kamenice prídeme po<br />

kilometri do Kamienky. Sídlo Lesnej správy<br />

ja na konci obce, hneď za katastrálnou hranicou<br />

obce a hranicou <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Valaškovce.<br />

Ak prejdeme bránu, sme na území<br />

4 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


LESNÍCTVO<br />

Práce na rekultiváciíí políčok<br />

Kosenie lúky na Starej zálomke<br />

Rirodzená obnova na Bystrej<br />

Strojník buldozéra<br />

odštepného závodu Kamenica nad Cirochou<br />

a vstupujeme do lesných porastov, ktoré obhospodaruje<br />

Lesná správa Kamienka.<br />

PREVAŽNE BUK<br />

Lesná správa spravuje <strong>lesy</strong> na severnej strane<br />

Vihorlatu na výmere 8 485 ha lesnej pôdy.<br />

V roku 1933 lesné porasty na tomto území<br />

Na dieli<br />

vykúpil československý štát od grófa Gejzu<br />

Andrássyho, majiteľa takzvaného Humenského<br />

panstva. Výkup pozemkov súvisel so<br />

zriaďovaním delostreleckej strelnice vo Vihorlatských<br />

vrchoch na území terajšieho Výcvikového<br />

priestoru Valaškovce. Od tohto<br />

obdobia sa datuje aj vznik Vojenskej lesnej<br />

správy v rámci Vojenských lesných podnikov.<br />

Súčasná podoba lesnej správy vznikla po<br />

organizačných zmenách v roku 2004 spojením<br />

dvoch lesných správ, LS Kamenica n/C.<br />

s 3 868 hektármi a LS Kamienka ich má 4 617.<br />

Bilancované ročné úlohy podľa Programu<br />

starostlivosti o les nám predpisujú 50 000 m 3<br />

ťažby. Z toho je 95 % ťažba listnatá, prevažne<br />

drevina buk. 5% ihličnatej ťažby tvorí najmä<br />

smrek, ktorý bol do našich podmienok umelo<br />

zalesňovaný a spracovávame ho prevažne ako<br />

kalamitný. Všetky práce – ťažbové, pestovné<br />

i v odvoze dreva vykonávajú služby. Sú to väčšinou<br />

naši bývalí pracovníci, ktorí si odkúpili<br />

prostriedky závodu a ako živnostníci sa prispôsobili<br />

novým podmienkam.<br />

Hrebeňové porasty pod Vihorlatom<br />

Bukový porast vo fáze obnovy<br />

pod Čiernou horou<br />

SPRACOVANIE<br />

SUROVINY<br />

Na OM v lese sa z priblíženého dreva manipuluje<br />

tá časť, u ktorej aj pri uplatnení opakovaných<br />

dĺžkových rezov nedôjde k znehodnoteniu<br />

dreva. Ide teda o výrobu vlákninového<br />

dreva a dreva kvality III. B, alebo III.C. Ostatné<br />

priblížené drevo sa odváža na hlavný<br />

sklad dreva, kde sú technické a personálne<br />

podmienky na jeho maximálne zhodnotenie.<br />

Tam vyrábame sortimenty určené na piliarske<br />

spracovanie a výberové sortimenty I. a II.<br />

Zemné práce na sprítupňovaní porastov<br />

Práce na rekultivácií políčok<br />

Robotníci LS Kamienka<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

Lesná pedagogika<br />

akostnej triedy. Vysoký podiel výchovných<br />

ťažieb – 465 ha prebierok (takmer 16 000 m3),<br />

z toho 230 ha do 50 rokov je náročný najmä<br />

na nákladovosť. Pri realizácii výchovných ťažieb<br />

okrem klasických technológií využívame<br />

aj malé vývozné súpravy. V začiatkoch uplatňovania<br />

tejto technológie boli pochybnosti<br />

o jej opodstatnenosti a o výslednej kvalite<br />

vykonaných ťažieb. Čas a neustúpenie od zámeru<br />

však ukázali účelnosť a vhodnosť používania<br />

vyvážačiek. V prebierkových porastoch<br />

sa súbežne s výkonom ťažby vyváža na OM aj<br />

biomasa. Táto sa použije na výrobu energetickej<br />

štiepky. Predaj biomasy z lesných porastov<br />

je cca 6 000 ton ročne.<br />

V posledných rokoch výrazne stúpol podiel<br />

prác na nelesných plochách a to nielen<br />

v rámci <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Valaškovce, ale<br />

aj v objektoch vojenských kasární, muničných<br />

skladov a rôznych posádkových cvičísk.<br />

Len v roku 2017 sme na nelesných plochách<br />

spracovali skoro 6 000 m3 sortimentov dreva<br />

a 4 500 ton dendromasy. Z pestovných úloh<br />

je potrebné zvládnuť 150 ha prerezávok, 75 ha<br />

ochrany kultúr, 30 ha výrubu krovia a 50 ha<br />

uhadzovania haluziny. V rámci uhadzovania<br />

haluziny vo veľkej miere využívame väčšie<br />

vývozné súpravy. Obyvateľstvu sa v rámci potreby<br />

zásobovania palivovým energetickým<br />

drevom umožňuje na plochách po vykonaných<br />

ťažbách samovýroba. Tá je podmieňovaná<br />

uhádzaním haluziny.<br />

NOVÉ PORASTY<br />

I ZVER<br />

Bez potreby chváliť sa tvrdíme, že naša silná<br />

stránka je využívanie prirodzeného zmladenia,<br />

ktoré dosahujeme na viac ako 80 %<br />

plôch. Je to výsledok cieľavedomej práce a dlhodobej<br />

prípravy porastov, ktoré prichádzajú<br />

do obnovy. 15 ha umelého zalesňovania<br />

nám pritom ovplyvňujú aj plochy po kalamitách,<br />

prevodoch a premenách na starých vojenských<br />

plochách. V rámci správy je od roku<br />

2002 vybudovaná Rezervácia jelenej zveri na<br />

ploche takmer 1 000 ha. Neuspokojivé výsledky<br />

v kvalite zveri a obrovské škody na lesných<br />

porastoch rozhodli, že sa v roku 2015 odčlenila<br />

cca 250 ha časť, kde sa začalo zazverovať<br />

úplne novou zverou. Na zvýšenie úživnosti<br />

sa vykonali rekultivačné opatrenia, obnovili<br />

sa zarastené bývalé lúky a políčka. Na zvyšnej<br />

časti pôvodnej rezervácie plánujeme tohto<br />

roku odstrániť oplotenie a priradiť ju k voľnému<br />

revíru.<br />

DÔRAZ NA<br />

OCHRANU<br />

Budova lesnej správy Kamienka<br />

Celé územie patrí do vodohospodárskej oblasti,<br />

preto veľký dôraz kladieme na ekológiu,<br />

používanie ekologických bio olejov, čistenie<br />

vodných tokov, odberných miest a záchytných<br />

nádrží. Vysoký podiel chránených území<br />

a prírodných rezervácií ako Kyjov, Motrogoň,<br />

Sninský kameň, Postavka, Hypkaňa,<br />

Kotlík, Janičkova skalka zvyšuje náročnosť<br />

pri obhospodarovaní porastov v okolí týchto<br />

území, ktoré sú pod drobnohľadom či už<br />

štátnej ochrany prírody, ale aj rôznych ochranárskych<br />

zoskupení. Od roku 2007 sa boríme<br />

s otázkou svetového dedičstva UNE-<br />

SCO – Karpatské bukové pra<strong>lesy</strong>, kde zlou<br />

komunikáciou medzi vlastníkmi, obhospodarovateľmi,<br />

užívateľmi a ochranármi stále nie<br />

po požiari LC Sklené<br />

sú ujasnené hranice ani stupne ochrany.<br />

Spomienka na športové hry<br />

SPOLUPRÁCA<br />

S ARMÁDOU<br />

Keďže sme <strong>lesy</strong> vojenské, musíme veľmi úzko<br />

spolupracovať s armádou. V poslednom období<br />

je Vojenský výcvikový priestor Valaškovce<br />

intenzívne využívaný na výcvik všetkých<br />

druhov vojsk. V permanencii je pechotná<br />

strelnica, strelnica bojových vozidiel aj letecká<br />

strelnica. V ohrozených priestoroch strelníc<br />

je preto potrebné využívať každú voľnú<br />

chvíľku na výkon prác, čo zvyšuje náročnosť<br />

na časté presuny techniky a ľudí v rámci správy.<br />

Lesná správa Kamienka má 10 THP pracovníkov<br />

– správca, dvaja technici a sedem<br />

vedúcich LO - lesníkov. V kategórii robotníkov<br />

je zamestnaných sedem pracovníkov,<br />

ktorí vykonávajú poľnohospodárske práce,<br />

práce v poľovníctve, údržbe ciest, zvážnic, budov.<br />

Od roku 2016 prevádzkuje odštepný závod<br />

Kamenica nad Cirochou nový buldozér<br />

CAT D6N. Obsluhu zabezpečujú zamestnanci<br />

z našej správy. Iste ich poznajú kolegovia na<br />

odštepných závodoch a SL v rámci š. p.<br />

Výsledky činnosti lesníkov sa neprejavujú<br />

okamžite, ale až po mnohých rokoch často<br />

až vtedy, keď lesník už nevidí výsledky svojho<br />

úsilia a posudzujú ho jeho nasledovníci.<br />

Každá terajšia chyba a nepoctivosť sa po<br />

rokoch prejaví na stave lesa. Lesný personál<br />

Lesnej správy Kamienka to má neustále<br />

na pamäti. Snaží sa svoju prácu vykonávať<br />

tak, aby sme sa za ňu nemuseli hanbiť<br />

ani teraz, ani pred tými, čo prídu po nás. •<br />

6 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


LESNÍCTVO<br />

AKTUÁLNE<br />

PROBLÉMY<br />

V OCHRANE<br />

LESA <strong>2018</strong><br />

Pestovanie a ochrana duba na LS Duchonka, vývoj zdravotného stavu lesov v UPS Bobrovec<br />

po vetrovej kalamite Žofia z 15. mája 2014 a skúsenosti s využívaním dronov a multispektrálnej<br />

kamery pri hodnotení zdravotného stavu lesov – to boli najzaujímavejšie<br />

témy konferencie zameranej na aktuálne problémy v ochrane lesa, ktorá bola 1. a 2. februára<br />

v Kongresovom centre Kúpeľov Nový Smokovec.<br />

Ing. Michal Lihoň,<br />

lesník LS Ľubica<br />

foto zdroj: Slavomír Rell, NLC<br />

Cieľ konferencie bol poskytnúť účastníkom<br />

aktuálne informácie o problémoch ochrany<br />

lesa tak, ako ich registrovala v uplynulom<br />

roku sekcia lesného hospodárstva a spracovania<br />

dreva MPRV SR a LOS Banská Štiavnica<br />

na Slovensku a porovnanie so situáciou<br />

V Českej republike a v Poľsku. Nechýbali<br />

informácie o zdravotnom stave lesov neštátnych<br />

vlastníkov v chránených územiach,<br />

zdravotnom stave dubín, možnostiach využívania<br />

dronov v ochrane lesa a elektronizácií<br />

služieb LOS a výsledkoch riešenia niektorých<br />

výskumných projektov ako napríklad<br />

Nové metódy v integrovanej ochrane lesa zahŕňajúce<br />

využitie entomopatogénnych húb,<br />

Výskum alternatívnych metód ochrany ihličnatých<br />

sadeníc pred hmyzími škodcami<br />

a iné.<br />

Na konferencii nechýbali generálny riaditeľ<br />

NLC Bc. Ing. Ľuboš Halvoň, PhD., generálny<br />

riaditeľ sekcie lesného hospodárstva<br />

a spracovania dreva MPRV SR Ing. Peter<br />

Kicko, Ing. Andrej Kunca, PhD. nás informoval<br />

o problémoch ochrany lesa v roku<br />

2017 a prognózach na rok <strong>2018</strong>. Všetky témy<br />

boli pútavé, ale najviac ma zaujali tri: pestovanie<br />

a ochrana duba na LS Duchonka, vývoj<br />

zdravotného stavu lesov v UPS Bobrovec po<br />

vetrovej kalamite Žofia z 15. 5. 2014 a skúsenosti<br />

s využívaním dronov a multispektrálnej<br />

kamery pri hodnotení zdravotného stavu<br />

lesov. Pri téme pestovania a ochrany duba<br />

na LS Duchonka sme sa dozvedeli o ubúdaní<br />

zastúpenia duba na Slovensku i o jeho<br />

pestovaní a činiteľoch, ktoré ho najviac poškodzujú,<br />

ako je napríklad imelovec a huby.<br />

V súvislosti s vývojom zdravotného stavu lesov<br />

po vetrovej kalamite Žofia predseda UPS<br />

Bobrovec prezentoval, ako im rôzne ochranárske<br />

združenia a štát zakazujú a komplikujú<br />

ťažbu v hospodárskych lesoch v dôsledku<br />

pripravovanej zonácie. Na druhej strane<br />

poukázal na tlak susedných subjektov, že keď<br />

s tým nezačnú nič robiť, začnú od nich vymáhať<br />

škody v dôsledku poškodenia ich lesov<br />

lykožrútom, ktorý preletí do ich porastov.<br />

Vraj sa už štyri roky súdia a súdy si ich<br />

prehadzujú - čo im jeden povolí, druhý zakáže.<br />

Pritom len požiadali lesný úrad o vytvorenie<br />

150 metrov novej zvážnice…<br />

Téma skúseností s využívaním dronov<br />

a multispektrálnej kamery pri hodnotení<br />

zdravotného stavu lesov bola veľmi zaujímavá<br />

a s využívaním dronov sa do budúcna<br />

určite počíta. Autor nám prezentoval<br />

rozdelenie dronov podľa počtu vrtúľ a ich<br />

hmotnosti. Ďalej nám predstavil všetko potrebné,<br />

aby sme mohli riadiť takýto dron,<br />

vrátane prípravy na získanie pilotnej licencie<br />

v súlade s právnymi predpismi. Ukázali<br />

nám využívanie dronov v lesníckej praxi napríklad<br />

pri sčítavaní a monitoringu správania<br />

zveri, meraní defoliácie a depigmentácie<br />

rastlín a stromov pomocou multispektrálnej<br />

kamery a pri využívaní rôznych laserov aj<br />

meranie hodnôt porastov ako je počet stromov<br />

na ha, výška porastu, hrúbka porastu<br />

a mnoho iných veličín. Predviedli nám rôzne<br />

fotografie vytvorené kamerami na dronoch<br />

a ich využitie. •<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

7


LESNÍCTVO<br />

ELEKTROMOBILITA<br />

VO VLM SR, Š.P.<br />

UTÓPIA, ČI REALITA?<br />

Automobil je dnes vec dennej potreby, obzvlášť nás, ktorých pracovisko je priestor. Hovorí<br />

vám niečo meno Ferdinand Porsche? Určite áno, je to meno spojené s naozaj krásnymi<br />

automobilmi. Málokto však vie, že prvé auto, ktoré zostrojil, bol elektromobil. Mal označenie<br />

P1, maximálny výkon 5 koní a dojazd 80 kilometrov. Teraz pozor - zostrojil ho v roku<br />

1898 a to nebol prvým priekopníkom elektromobility. Tá siaha už do prvej polovice 19.<br />

storočia do holandského Groningenu.<br />

Mgr. Miroslav Čongrády,<br />

vedúci oddelenia IT<br />

Elektromobilita je dnes boom, ktorý sme si<br />

nemohli nevšimnúť. Všetky svetové autosalóny<br />

sa v uplynulom roku venovali najmä<br />

elektromobilom v podstate všetkých renomovaných<br />

svetových automobiliek. Súčasná<br />

hustota individuálnej dopravy v mestských<br />

aglomeráciách presahuje únosnosť vplyvu na<br />

životné prostredie a tak smer, ktorý automobilky<br />

udávajú, je nepochybne správny. Taktiež<br />

tlak zo strany EÚ ich núti zamýšľať sa<br />

práve nad touto formou mobility a vyvíjať ju.<br />

Čo to vlastne elektromobil v dnešnom ponímaní<br />

je?<br />

Elektrický automobil (elektromobil) je automobil,<br />

ktorý je poháňaný výlučne elektrickou<br />

energiou. Tú čerpá z akumulátora (batérie)<br />

integrovaného do vozidla, ktorý je nutné<br />

nabíjať z externého zdroja nabíjacej stanice,<br />

alebo domácej zásuvky. Časť energie dokáže<br />

získať aj tzv. rekuperáciou, čo je premena<br />

kinetickej (pohybovej) energie elektromobilu<br />

na energiu elektrickú. Deje sa tak predovšetkým<br />

pri spomaľovaní vozidla a brzdení.<br />

Pohonnou jednotkou elektromobilu je elektrický<br />

motor (elektromotor). Jeho výhodou je<br />

konštrukčná nenáročnosť a účinnosť, ktorá<br />

je v priemere 3× vyššia (90 %) ako u spaľovacích<br />

motorov (25 – 34 %). Celková účinnosť<br />

je však ovplyvnená aj účinnosťou batériových<br />

článkov a nabíjania. Použitie elektromotora<br />

so sebou nesie konštrukčné výhody.<br />

Vďaka rozmerom ho možno osadiť priamo<br />

Dobíjanie na chate v Malackách<br />

8 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


LESNÍCTVO<br />

na nápravu elektromobilu. Na pohon 4×4<br />

nie je nutný kardanový hriadeľ. Na obe nápravy<br />

sa osadia nezávislé elektromotory, ktorých<br />

súčinnosť má na starosti elektronika.<br />

Pri elektromobiloch so zadným pohonom<br />

(napr. Tesla, BMW), absentuje v prednej časti<br />

vozidla motor. Tým sa významným spôsobom<br />

zväčšuje deformačná zóna pri čelnom<br />

náraze, čo má výrazný vplyv na bezpečnosť.<br />

Takéto elektromobily môžu mať aj dva batožinové<br />

priestory, a to vpredu aj vzadu. Čo sa<br />

týka umiestnenia batérií, tie sa v moderných<br />

elektromobiloch montujú do podlahy, takže<br />

nezaberajú žiadnu úžitkovú plochu. Vďaka<br />

tomu dochádza k zníženiu ťažiska, čo má<br />

veľký vplyv na stabilitu a bezpečnosť.<br />

ke. Dobíjanie je možné viacerými spôsobmi.<br />

Elektromobil sa dá dobíjať aj z klasickej zásuvky<br />

230V, akú všetci poznáte, avšak toto<br />

nabíjanie je jednou fázou a teda trvá pomerne<br />

dlho, nabitie týmto spôsobom trvá pri<br />

prázdnej batérii zhruba 20 hodín. Práve preto<br />

existujú trojfázové nabíjacie stanice, na<br />

ktorých sa dá tento čas skrátiť na 1,5 – 2 hodiny,<br />

to je prípad verejných dobíjacích staníc.<br />

Samozrejme, existujú modely elektromobilov,<br />

ktoré je možné dobíjať aj jednosmerným<br />

prúdom a tam je čas dobíjania skrátený na 45<br />

minút a menej.<br />

V súčasnosti už aj <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> disponujú<br />

rýchlonabíjacou stanicou v Podolínci. Je<br />

to nový prvok v našej infraštruktúre, ktorý<br />

je plne manažovateľný ako smart riešenie<br />

a teda máme kontrolu nad spotrebou a tiež<br />

vieme riadiť a ovplyvňovať výkon v rámci istenia<br />

v silnoprúdovej infraštruktúre. Zariadenie<br />

je pripojené v LAN sieti, jeho riadenie<br />

je dostupné odkiaľkoľvek z informačnej infraštruktúry<br />

Vojenských lesov. Náklady, určite<br />

veľmi významný faktor pri rozhodovaní,<br />

či obstarať elektromobil, v súčasnosti pri dobíjaní<br />

z verejných dobíjacích staníc je jedno<br />

dobitie povedzme 30 kW, ktoré sa dá stihnúť<br />

do 90 minút v cene 3,40 € a na túto energiu<br />

dokážete zájsť v tomto zimnom období tak<br />

200 km, avšak v už spomínaných nákupných<br />

centrách sa dnes dá dobíjať zadarmo. Ako to<br />

bude na vlastných nabíjacích staniciach, záleží<br />

na cene nakupovanej elektrickej energie.<br />

Údržba vozidla je minimálna, nakoľko<br />

elektromotor nepotrebuje výmenu prevádzkových<br />

kvapalín, elektromobil nemá prevodovku<br />

a tak v prvých troch rokoch ide len<br />

o výmenu filtra interiéru vozidla a výmenu<br />

brzdovej kvapaliny.<br />

Viac skúseností a možno inšpirácie napíšem<br />

niekedy neskôr, keď bude elektromobil<br />

po celoročnej prevádzke. Nateraz môžem len<br />

konštatovať, že účel zníženia uhlíkovej stopy<br />

v mobilite je v tomto prípade naozaj primárnym<br />

cieľom a ak je toto vozidlo využívané<br />

v prímestskej a mestskej premávke do 250<br />

Vlastná nabíjacia stanica Podolínec<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

Dobíjanie na verejnej nabíjačke<br />

Od januára tohto roku majú aj <strong>Vojenské</strong><br />

<strong>lesy</strong> a majetky svoj prvý elektromobil. Ide<br />

o Renault Zoe s batériovými článkami s objemom<br />

41 kW, ktoré by mali zaručovať dojazd<br />

do 400 km. Aká je skutočnosť? S týmto<br />

elektromobilom som najazdil cez 4000<br />

km a naozaj sa mi nepodarilo na jedno nabitie<br />

prejsť 400 km. Prečo je to tak? Tak, ako<br />

pri štandardných spaľovacích motoroch,<br />

údaj uvádzaný ako priemerná spotreba nie je<br />

vždy pravdivý. Na spotrebu a teda aj dojazd<br />

elektromobilu vplýva viacero fyzikálnych<br />

faktorov, dokonca viac, ako je to v prípade<br />

spaľovacích motorov. Treba tiež povedať, že<br />

uvedenie auta do prevádzky v zime vás naozaj<br />

preverí, pretože batéria potrebuje určitú<br />

prevádzkovú teplotu, samozrejme nad<br />

nulou, takže prvú spotrebu energie elektromobil<br />

odčerpá na jej vytvorenie. Ďalší významný<br />

faktor, ktorý ovplyvňuje spotrebu,<br />

sú zimné pneumatiky, ktoré majú vyšší valivý<br />

odpor a v neposlednom rade ide o tepelný<br />

komfort v samotnom vozidle, nakoľko<br />

ten zabezpečuje tepelné čerpadlo, v elektromobile<br />

totiž teplo nevyrába spaľovací motor.<br />

To má za následok ďalšiu energetickú záťaž<br />

a podobne to bude zase v lete pri výrobe<br />

chladu, lebo to isté tepelné čerpadlo funguje<br />

v lete ako klimatizácia. Súčinnosť týchto faktorov<br />

mi reálne dala možnosť na tomto vozidle<br />

urobiť pri vonkajšej teplote -5 °C dojazd<br />

238 km, samozrejme, nie do úplného<br />

vybitia, ešte stále som mal rezervu. Z toho<br />

sa dá reálne usúdiť, že v letnom období tento<br />

elektromobil zvládne dojazd cez 300 km,<br />

čo je v porovnaní s dostupnou konkurenciou<br />

v tejto triede naozaj úžasné číslo. Prešiel som<br />

s ním niekoľko krát naprieč Slovenskom od<br />

Podolínca po Malacky a musím oceniť komfort<br />

jazdy, neporovnateľný s klasickým spaľovacím<br />

automobilom. V prvom rade ide<br />

o hluk - elektromobil je úplne tichý, nepočujete<br />

zvuk motora, v interiéri nie je počuť ani<br />

ventilátor tepelného čerpadla. Jediný „hluk“,<br />

ktorý počujete, je obtekanie vzduchu okolo<br />

karosérie auta a samozrejme valivý zvuk<br />

pneumatík počas jazdy. Dobíjanie v našich<br />

podmienkach je asi jediný hendikep tohto<br />

vozidla. Ani nie preto, že zaberie určitý čas,<br />

ale preto, že na našich cestách ešte absentujú<br />

dobíjacie stanice a tak sa nemôžte pri dobíjaní<br />

spoliehať na komfort, aký dnes poskytujú<br />

čerpacie stanice pohonných látok. Sieť,<br />

ktorá existuje, je situovaná viac-menej k nákupným<br />

centrám. Je to pochopiteľné, pretože<br />

primárne je to auto vyvíjané na jazdu v meste<br />

a nie na dlhé cestovanie, aspoň čo sa týka<br />

tohto konkrétneho modelu. Avšak tiež môžem<br />

povedať, že nie je problém prejsť túto<br />

trasu, len je potrebné rozdeliť si ju do dvoch<br />

dobíjaní zhruba po hodinke. Ak by nabíjacie<br />

stanice boli hustejšie, tento čas by sa skrátil,<br />

pretože by ste mohli na jedno nabitie zájsť<br />

ďalej. Hustota nabíjacích staníc je však zhruba<br />

každých 100 km, tak ste nútení ísť sa dobiť<br />

aj napriek tomu, že máte ešte dostatok energie,<br />

ale už nie na dojazd k najbližšej nabíjač-<br />

km denne, je z pohľadu nákladov a komfortu<br />

naozaj skvelým riešením. Myslím si, že by<br />

si v našej firme našlo na každom závode svoje<br />

miesto. Nedá mi nepoďakovať generálnemu<br />

riaditeľovi, že máme možnosť byť priekopníkmi<br />

tohto spôsobu dopravy, pretože<br />

budúcnosť nás určite presvedčí o jej efektivite<br />

a samozrejme zmysle sloganu „Chránime<br />

budúcnosť“. •<br />

9


LESNÍCTVO<br />

VÝZNAMNÉ<br />

ASPEKTY V CHOVE<br />

RATICOVEJ ZVERI<br />

V Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre v Nitre bola aj tento rok konferencia<br />

o výžive a zdraví raticovej zveri. Už 6. ročník sa niesol v znamení témy Významné<br />

aspekty v chove raticovej zveri. Záštitu nad podujatím prevzala ministerka pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.<br />

Ing. Pavol Tomala ml.<br />

Konferencia bola rozdelená do šiestich tematických<br />

okruhov: 1. Výživa - prikrmovanie<br />

a budúcnosť prikrmovania v strednej<br />

Európe, 2. Aktuálne otázky chorôb raticovej<br />

zveri, vrátane afrického moru ošípaných<br />

u diviačej zveri, 3. Kvalita srnčej a ostatnej<br />

raticovej zveri, 4. Škody na kultúrach<br />

a škody na zveri, 5. Raticová zver vo farmách,<br />

zverniciach a vo voľných revíroch, 6.<br />

Zubor, los, pasrnec a ďalšie. Ku každej z tém<br />

V tomto roku sa bude robiť celoročný monitoring<br />

diviačej zveri na celom území SR -<br />

v nárazníkovej oblasti AMO (štátna hranica<br />

s Ukrajinou a ČR) vyšetrovať všetky ulovené<br />

a uhynuté diviaky, v oblasti s pasívnym monitoringom<br />

AMO vyšetrovať všetky uhynuté<br />

a ulovené choré (so zmenami správania) diviaky,<br />

odber vzoriek vyškolenou osobou na<br />

prehliadku zveri po ulovení. Pre všetkých<br />

užívateľov poľovných revírov platí intenzívny<br />

lov diviačej zveri bez ohľadu na vek, pohlavie<br />

a na schválený plán lovu diviačej zveri<br />

a lov líšok. Toto opatrenie platí aj pre poľovné<br />

revíry, kde sa lov diviačej zveri neplánuje.<br />

Zástupkyňa z Lotyšska Anita Upite nám<br />

sme si mohli vypočuť zaujímavé poznatky<br />

od odborníkov zo Slovenska a zahraničia.<br />

Dnes môžeme často počuť v debatách medzi<br />

poľovníkmi problém s názvom Africký<br />

mor ošípaných. Túto momentálne najzaujímavejšiu<br />

tému dopodrobna vysvetlil zástupca<br />

Štátnej veterinárnej a potravinovej správy<br />

Slovenskej republiky Jozef Bíreš. Na rok<br />

<strong>2018</strong> máme schválený národný kontrolný<br />

program pre africký mor ošípaných.<br />

Náraznikové zony AMO zdroj:<br />

poľovníctvo a rybárstvo 2017<br />

vysvetlila ich úspechy a pochybenia manažmentu<br />

raticovej zveri. Poznatky o farmových<br />

chovoch raticovej zveri v Rusku nám<br />

predstavil Sergej Aliskerov a o problémoch<br />

pri zimnom prikrmovaní raticovej zveri hovoril<br />

zástupca z ČR Miroslav Vodňanský.<br />

Zo zahraničných prezentácii bola veľmi<br />

zaujímavá a poučná prednáška riaditeľa divízie<br />

VLS ČR, Karlovy Vary, Ing. Milana Suka,<br />

PhD., na tému „Telemetrické sledování jelení<br />

zvěře v Doupovských horách – vliv mysliveckého<br />

hospodaření“. Odprezentované boli zaujímavé<br />

poznatky zo sledovania a správania<br />

sa jelenej zveri, jej časopriestorovej aktivity a<br />

pohybu pri rôznom manažmente poľovníckeho<br />

hospodárenia v nadväznosti na poškodzovanie<br />

lesných porastov.<br />

Konferencia dala zúčastneným určite<br />

množstvo nových informácii a poznatkov<br />

o výžive raticovej zveri. •<br />

10 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

KŔMNE<br />

ZARIADENIA<br />

NA LS RIADOK<br />

Snehová pokrývka odopiera vysokej zveri možnosť dostať sa k potrave, preto v čase zimných<br />

mesiacov poľovníci v rámci starostlivosti o zver zabezpečujú jej prikrmovanie. Drevo<br />

je biologický rozložiteľný materiál, ktorý po čase stratí svoju funkčnosť. Kŕmne zariadenia<br />

sa preto po určitej dobe musia nahradiť novými – funkčnými.<br />

Mgr. Marianna Huljaková,<br />

samostatný referent, oddelenie<br />

riaditeľa OZ Malacky<br />

Kolegovia z lesnej správy Riadok -Martin<br />

Švec a Miroslav Šedivý pracujú na dokončení<br />

10 nových kŕmnych zariadení určených pre<br />

vysokú zver. Použitým materiálom je na Záhorí<br />

štandartne rastúci strom borovica lesná.<br />

Guľatina je odkôrnená a býva použitá na<br />

nosnú časť. Strechu robotníci z LS zhotovujú<br />

z fošní a dosák, pokryjú ju hydroizolačným<br />

materiálom v rámci ochrany a dlhšej životnosti.<br />

Tá je odhadovaná samozrejme v závislosti<br />

od klimatických a iných podmienok na<br />

cca 20 rokov. Výroba jedného kŕmneho zariadenia<br />

trvá podľa odhadu kolegov menej<br />

ako deň. Zaujímavosťou je účel zariadenia –<br />

kde okrem senáže bude po ukončení výroby<br />

do spodnej časti vkladané i medikované krmivo<br />

- vitamíny a kamenná soľ, ktoré zver<br />

pre svoj zdravý vývoj potrebuje. •<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

11


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Kameničania z roku 2017<br />

TERMÍNY CHOVATEĽSKÝCH<br />

PREHLIADOK VO VOJENSKÝCH<br />

LESOCH (VÝSTAVNÁ ČASŤ)<br />

pekne pripravená CHP v Kežmarku rok 2013<br />

Pohľad na Jelenie trofeje<br />

Zvolen ešte z roku 2013<br />

Pamätáte si na trofeje danielej zveri<br />

z roku 2017 v Malackách ?<br />

OZ MALACKY<br />

22. 3. – 23.3.<br />

OZ KEŽMAROK<br />

16.3. – 20.3.<br />

KAMENICA<br />

NAD CIROCHOU<br />

8.3.- 9.3.<br />

(predpokladaný termín)<br />

SL PLIEŠOVCE<br />

– LEŠŤ 13.3. – 14.3.<br />

12 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


do vašej pozornosti<br />

do vašej pozornosti<br />

Za prípadné Za prípadné zmeny zmeny termínov, termínov, dátumov dátumov a miest a konania miest konania redakcia redakcia nezodpovedá. nezodpovedá. Informácie Informácie o prehliadkach, o prehliadkach, ktoré dostaneme ktoré dostaneme po uzávierke, po uzávierke, nájdete nájdete na www.polovnictvoarybartsvo.sk<br />

na POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY<br />

Chovateľské Chovateľské prehliadky<br />

prehliadky<br />

TROFEJÍ ZVERI ULOVENEJ V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2017/<strong>2018</strong><br />

TROFEJÍ ZVERI ULOVENEJ V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2017/<strong>2018</strong><br />

TROFEJÍ Obvodná poľovnícka ZVERI komora Termín ULOVENEJ – <strong>2018</strong> Miesto konania V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2017/<strong>2018</strong><br />

Bardejov 8. 3. – 21. 3. Šarišské múzeum, Radničné nám. 13, Bardejov<br />

Obvodná poľovnícka komora Termín – <strong>2018</strong> Miesto konania<br />

Pezinok 8. 3. – 10. 3. SOŠ vinársko-ovocinárska, Kostolná 3, Modra<br />

Bardejov VLM SR, š. p., o. z. Kamenica n/Cir. 8. 3. – 21. 9. 3. Šarišské Zasadačka múzeum, VLM SR, Radničné š. p., o. nám. z. Kamenica 13, Bardejov n/Cir.<br />

Pezinok Brezno 10. 8. 3. – 10. 11. 3. SOŠ Reštaurácia vinársko-ovocinárska, Omega CLUB, Švermova Kostolná 3, 7, Modra Brezno<br />

VLM Detva SR, š. p., o. z. Kamenica n/Cir. 10. 8. 3. – 11. 9. 3. Zasadačka MsKs, Hriňová VLM SR, š. p., o. z. Kamenica n/Cir.<br />

Brezno Galanta 10. 3. – 11. 3. Reštaurácia Budova OkO Omega SPZ, Športová CLUB, Švermova ulica 22, Galanta 7, Brezno<br />

Detva Nové Zámky 10. 3. – 11. 3. MsKs, Kultúrny Hriňová dom, Palárikovo<br />

Galanta Čadca 10. 13. 3. – 18. 11. 3. Budova Dom kultúry OkO v SPZ, Čadci Športová (13. 3. ulica platí iba 22, pre Galanta školy)<br />

Nové Svidník Zámky 10. 13. 3. – 25. 11. 3. Kultúrny dom, Palárikovo obec Nižný Orlík<br />

Čadca VLM SR, š. p., Pliešovce 13. 3. – 18. 14. 3. Dom Poľovný kultúry revír v Javorie Čadci (13. a Podjavorie, 3. platí iba Vojenský pre školy) obvod Lešť, Kamenný vrch 74<br />

Svidník Rimavská Sobota 14. 13. 3. – 25. 21. 3. Kultúrny Dom poľovníkov, dom, obec Rimavská Nižný Orlík Sobota<br />

VLM Veľký SR, Krtíš š. p., Pliešovce 14. 13. 3. – 14. 18. 3. Poľovný Výstavná revír sála Javorie kultúrneho a Podjavorie, domu, Námestie Vojenský A. obvod H. Škultétyho Lešť, Kamenný 1 vrch 74<br />

Rimavská Komárno Sobota 14. 15. 3. – 21. 5. 3. 4. Dom Podunajské poľovníkov, múzeum, Rimavská Komárno Sobota (len v pracovné dni a v sobotu 17. 3. a 24. 3.)<br />

Veľký Poprad Krtíš 14. 15. 3. – 18. 21. 3. Výstavná Tatranská sála galéria, kultúrneho Ul. Hviezdoslavova domu, Námestie 12, Poprad A. H. Škultétyho 1<br />

Komárno Humenné 16. 15. 3. – 18. 5. 4. 3. Podunajské ROH Humenné, múzeum, Chemlonská Komárno 1 (len v pracovné dni a v sobotu 17. 3. a 24. 3.)<br />

Poprad Levoča 16. 15. 3. – 20. 21. 3. Tatranská Obvodný úrad, galéria, Nám. Ul. M. Hviezdoslavova Pavla 59 (Župný 12, dom), PopradLevoča<br />

Humenné Malacky 16. 3. – 18. 17. 3. ROH Kultúrny Humenné, dom, obec Chemlonská Závod 1<br />

Levoča Šaľa 16. 3. – 20. 17. 3. Obvodný Poľovnícky úrad, dom Nám. PZ Váh, M. Pavla Selice59 (Župný dom), Levoča<br />

Malacky VLM SR, OZ Kežmarok 16. 3. – 20. 17. 3. Kultúrny Budova VLM dom, SR, obec Baštová Závod18, Kežmarok<br />

Šaľa Zvolen 16. 3. – 18. 17. 3. Študentský Poľovnícky domov PZ Ľudovíta Váh, Selice Štúra TU, Študentská 17 – vchod zo zadnej strany<br />

VLM Prievidza SR, OZ Kežmarok 16. 17. 3. – 20. 18. 3. Budova Dom kultúry, VLM Kanianka SR, Baštová 18, Kežmarok<br />

Zvolen Rimavská Sobota 16. 17. 3. – 18. 21. 3. Študentský Dom poľovníkov, domov Rimavská Ľudovíta Sobota Štúra TU, Študentská 17 – vchod zo zadnej strany<br />

Prievidza Topoľčany 17. 3. – 18. 3. Dom Obec kultúry, Šalgovce Kanianka<br />

Rimavská Liptovský Mikuláš Sobota 18. 17. 3. – 21. 3. Dom poľovníkov, Kultúry, Liptovsky Rimavská Hrádok Sobota<br />

Topoľčany Považská Bystrica 17. 3. – 18. 3. Obec SOŠ stavebná, Šalgovce Ulica slovenských partizánov 1 129/49, Pov. Bystrica<br />

Liptovský Žiar nad Hronom Mikuláš 18. 3. – 30. 21. 3. Dom Baroková Kultúry, sýpka Liptovsky – Múzeum, Hrádok Svätý Anton<br />

Považská Ružomberok Bystrica 19. 3. – 18. 27. 3. SOŠ Liptovské stavebná, múzeum, Ulica Ružomberok slovenských partizánov 1 129/49, Pov. Bystrica<br />

Žiar Stará nad Ľubovňa Hronom 18. 21. 3. – 30. 25. 3. Baroková Provinčný sýpka dom (Galéria), – Múzeum, Stará Svätý Ľubovňa Anton<br />

Ružomberok Vranov nad Topľou 19. 21. 3. – 25. 27. 3. Liptovské Centrum voľného múzeum, času, Ružomberok Vranov nad Topľou<br />

Stará Banská Ľubovňa Bystrica 22. 21. 3. – 25. 3. Provinčný Kultúrny dom, Dolná (Galéria), Mičiná Stará Ľubovňa<br />

Vranov Lučenec nad Topľou 22. 21. 3. – 25. 3. Centrum Reštaurácia voľného Novohrad času, Vranov nad Topľou<br />

Banská Myjava, Bystrica Senica 22. 3. – 25. 3. Kultúrny Mestský dom, kultúry, Dolná Mičiná Nám. oslobodenia 11/17, 905 01 Senica<br />

Lučenec Prešov 22. 3. – 25. 3. Reštaurácia Spojená škola, Novohrad Kollárova 10<br />

Myjava, VLM SR Senica OZ Malacky 22. 3. – 25. 23. 3. Mestský V budove dom riaditeľstva kultúry, VLM Nám. – oslobodenia Zámocká ul. 11/17, Malacky 905 01 Senica<br />

Prešov Bratislava 22. 23. 3. – 25. 24. 3. Spojená Nemecký škola, kultúrny Kollárova dom, Barónka 10 3, Rača<br />

VLM Nitra SR OZ Malacky 22. 23. 3. – 23. 22. 3. 4. V Ponitrianske budove riaditeľstva múzeum, VLM Štefánikova – Zámocká 1 ul. 7, Malacky<br />

Bratislava Partizánske 23. 3. – 25. 24. 3. Nemecký Kultúrny dom, kultúrny Veľké dom, Uherce Barónka 3, Rača<br />

Nitra Poprad – TANAP 23. 3. – 22. 29. 4. 3. Ponitrianske Priestory budovy múzeum, ŠL TANAP-u, Štefánikova Tatranská 1 Lomnica (cez víkend zatvorené)<br />

Partizánske Senec 23. 3. – 25. 24. 3. Kultúrny dom, Veľké obec Tureň Uherce<br />

Poprad – TANAP 23.<br />

Spišská Nová Ves<br />

3. – 29. 3. Priestory Banícky spolok budovy Spiš, ŠL TANAP-u, Nábrežie Tatranská Hornádu 14Lomnica (cez víkend zatvorené)<br />

Senec 23. 3. 4. – 24. 5. 3. 4. Kultúrny (5. 4. otvorené dom, obec bude Tureň len do 12,00 hod.)<br />

Stropkov 25. Mestská osvetová beseda, Stropkov<br />

Spišská Nová Ves<br />

23. 3. – 29. 3. Banícky spolok Spiš, Nábrežie Hornádu 14<br />

Bánovce nad Bebravou 24. 3. 4. 3. – 25. 4. 3. (5. Kultúrny 4. otvorené dom, Ruskovce bude len do 12,00 hod.)<br />

Stropkov Kežmarok 23. 24. 3. – 25. 28. 3. Mestská SOŠ Garbiarska osvetová 1, beseda, Kežmarok Stropkov<br />

Bánovce Košice-okolie, nad Bebravou Košice 24. 3. – 25. 3. Kultúrny Spoločenský dom, pavilón, Ruskovce Tr. SNP 61, Košice<br />

Kežmarok Krupina 24. 3. – 28. 25. 3. SOŠ Kultúrny Garbiarska dom, Hontianske 1, Kežmarok Nemce<br />

Košice-okolie, Martin Košice 24. 3. – 25. 3. Spoločenský Požiarna zbrojnica, pavilón, Turčianske Tr. SNP 61, Teplice Košice<br />

Krupina Revúca 24. 3. – 25. 26. 3. Kultúrny dom, Hontianske Chyžné Nemce<br />

Martin Rožňava 24. 3. – 25. 3. Požiarna Dobšiná zbrojnica, Turčianske Teplice<br />

Revúca Skalica 24. 3. – 26. 25. 3. Kultúrny Na zámku, dom, Holíč Chyžné<br />

Rožňava Trenčín 24. 3. – 25. 3. Dobšiná Kultúrny dom, Trenčianske Stankovce<br />

Skalica Zlaté Moravce 24. 3. – 25. 3. Na Stredná zámku, odborná Holíč škola polytechnická, Z. Moravce<br />

Trenčín Žilina 24. 3. – 25. 3. Kultúrny dom, Trenčianske mesto Rajec Stankovce<br />

Zlaté Gelnica Moravce 25. 24. 3. – 25. 28. 3. Priemyselný Stredná odborná park škola (bývalá polytechnická, SEZ) Hlavná Z. ul. Moravce<br />

č. 50, Gelnica<br />

Žilina Ilava 25. 24. 3. – 25. 26. 3. Kultúrny Dom kultúry, dom, Ilava mesto Rajec<br />

Gelnica Piešťany 25. 14. 3. 4. – 28. 15. 3. 4. Priemyselný Priestory hotela park Piešťany, (bývalá SEZ) Ulica Hlavná Adama ul. Trajana č. 50, 2<br />

Gelnica<br />

Ilava Trnava 25. 14. 3. 4. – 26. 15. 3. 4. Dom Kultúrny kultúry, dom, Ilava obec Dvorníky, okres Hlohovec<br />

Piešťany Tvrdošín, Dolný Kubín, Námestovo 14. 18. 4. – 22. 15. 4. Priestory Kultúrny dom hotela v Habovke Piešťany, Ulica Adama Trajana 2<br />

Trnava Trebišov, Michalovce a Sobrance 20. 14. 4. – 22. 15. 4. Kultúrny Múzeum, dom, Trebišov obec Dvorníky, okres Hlohovec<br />

Tvrdošín, Levice Dolný Kubín, Námestovo 18. 27. 4. – 22. 2. 4. 5. Kultúrny Zimný štadión, dom v Levice, Habovke v rámci LPD<br />

Trebišov, Dunajská Michalovce Streda a Sobrance 20. 21. 4. 6. – 22. 23. 4. 6. Múzeum, Kultúrny dom, Trebišov Gabčíkovo<br />

Levice 27. 4. – 2. 5. Zimný štadión, Levice, v rámci LPD<br />

V spolupráci s OPK, SPK a VLM spracovala: MARIANNA RAJSKÁ<br />

Dunajská Streda 21. 6. – 23. 6. Kultúrny dom, Gabčíkovo<br />

12 Poľovníctvo a rybárstvo 3/18<br />

V spolupráci s OPK, SPK a VLM spracovala: MARIANNA RAJSKÁ<br />

12 Poľovníctvo a rybárstvo 3/18<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

13<br />

ILUSTRAČNÉ ILUSTRAČNÉ FOTO: MARIANNA FOTO: MARIANNA RAJSKÁ<br />

RAJSKÁ


AKTUALITY<br />

PRÍPRAVY NA LESNÍCKE DNI<br />

Ak sa podujatia tešia bohatej účasti ľudí<br />

a úspechu, treba ich opakovať. Lesnícke dni<br />

k takýmto vydareným akciám bezpochyby<br />

patria, preto organizátori už rozbiehajú prvotné<br />

prípravy a určujú termíny. Kedy sa teda na<br />

ne môžeme tešiť? Slávnostné otvorenie bude<br />

20. apríla vo Zvolene. Hlavné mesto má malú<br />

zmenu, termín sa Mestské <strong>lesy</strong> v Bratislave rozhodli<br />

posunúť z nedele o deň vopred –na sobotu<br />

21. apríla. Komu by sa málilo a chcel by zažiť<br />

oslavu lesa aj na inom mieste, má možnosť.<br />

Program bude všade iný, avšak pod spoločnou<br />

myšlienkou. Kto príde, neobanuje.<br />

Zdroj: http://www.nlcsk.org/<br />

TALKSHOW AKO SA DO HORY VOLÁ<br />

Talkshow<br />

„Ako sa do hory volá...“<br />

Pravá lesnícka talkshow so zaujímavými hosťami,<br />

príjemná zábava a dobrá muzika<br />

Anima production spol. s. r. o.<br />

Ako sa do hory volá – to je názov novej talkshow<br />

s lesníckou tematikou. S touto novinkou<br />

prichádza LesMedium s.r.o. Bude spočívať<br />

vždy v rozhovore lesníka a osoby, ktorá nemá<br />

lesnícke vzdelanie. Prvými hosťami sú primátorka<br />

Zvolena Lenka Balkovičová a dekan LF<br />

TU vo Zvolene Viliam Pichler. Projekt vyzerá<br />

veľmi zaujímavo, prvé stretnutie naplánovali<br />

na 26. februára, nasledovať budú ďalšie.<br />

Združenia miest a obcí Slovenska a Slovenského<br />

zväzu včelárov. Prihlášku treba zaslať najneskôr<br />

do 11. marca na e-mailovú adresu: priroda@polovnictvo.sk.<br />

Vstupné je voľné. Príďte<br />

a zapojte sa aj vy svojimi otázkami smerovanými<br />

na ľudí, ktorí rozhodujú o tom, ako to je<br />

a bude Divá s príroda našimi má pre nás veľkými vždy nachystané množstvo šelmami fascinujúcich ďalej. prekvapení.<br />

Zaiste vás o tom presvedčí aj táto knižka, ďalšia zo série knižných diel, v ktorých<br />

sa vynikajúci pozorovateľ, znalec a fotograf prírody Ivan Kňaze delí s čitateľmi<br />

o zážitky a poznatky z pozorovania divých zvierat – od tých sotva okom<br />

pozorovateľných až po najväčších a najobávanejších obyvateľov slovenských<br />

lesov.<br />

NOVE V tejto knižke KNIHY nám umožňuje OD dôverne IVANA nazrieť do tých najintímnejších KŇAZEHO<br />

chvíľ<br />

v živote živých bytostí – do okamihov presýtených silnými emóciami, citom<br />

náklonnosti, lásky, nehy, keď jednotlivci napĺňajú svoje hlboko zakódované poslanie<br />

odovzdávať dar života novým generáciám… Dozvedáme sa neuveriteľné<br />

ZVER detaily o svadobných V OBJATÍ rituáloch rôznych SNEHU<br />

druhov zvierat, spoznávame svet, do<br />

ktorého majú tú česť nahliadnuť len tí najzasvätenejší a najvytrvalejší pozorovatelia<br />

divej<br />

môže byť<br />

prírody.<br />

niečo krajšie počas zimného obdobia,<br />

ako hŕby snehu a v ňom sa borí zver<br />

a človek kráča v jej stopách. Poďme teda spoločne<br />

za zverou v objatí snehu.<br />

Celofarebná publikácia bude mať veľkoformátový<br />

rozmer A4, cca 300 farebných fotografií<br />

na cca 220 stranách. Cena pre Vás objednávateľov<br />

je 15.- Euro (Predajná cena je 19.90)<br />

„Text… obsahuje rad cenných odborných poznatkov prezentovaných zrozumiteľne<br />

- kniha populárnou vyjde formou. Knihu v treťom zaiste uvíta každý kvartály záujemca o prírodu, <strong>2018</strong> počnúc školskou (október)<br />

mládežou a končiac fundovanými poľovníkmi a zoológmi. Sám som sa z nej dozvedel<br />

veľa zaujímavých, pre mňa doposiaľ neznámych poznatkov.“ (Ing. Vojtěch Škaloud, CSc.)<br />

VTÁČIE BÚDKY A KŔMIDLÁ<br />

výchovná - vzdelávacia, potrebná pre všetkých<br />

ISBN ochrancov 978–80–8115–259–7 nášich lesov a záhrad, dospe-<br />

JEDOVATÉ ZVIERATÁ<br />

vretenice, nám však nemôžu spôsobiť ťažkú<br />

ujmu na zdraví. Pomocou tejto knižky naše jedovaté<br />

zvieratá vo voľnej prírode všetky spoznáme.<br />

Ivan Kňaze<br />

JEDOVATÉ<br />

ZVIERATÁ<br />

Vydavateľstvo Matice slovenskej<br />

Knižka bude vo formáte 170 x 240, plnofarebná<br />

cca 125 strán a cena knižky bude pre<br />

objednávateľov 12.- Eur. Knižky budeme posielať<br />

pred Vianocami <strong>2018</strong> (november-december<br />

<strong>2018</strong>) Knižku si môžete objednať na adrese:<br />

Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Škultetýho<br />

1, 036 52 MARTIN - muntag@vydavatel.sk<br />

Rýchlo môžete objednať aj na email autora:<br />

knaze.foto@gmail.com. Informácie na telefón:<br />

0915 612 891<br />

MANAŽMENT VEĽKÝCH ŠELIEM<br />

Slovenská poľovnícka komora v spolupráci<br />

s Obvodnou poľovníckou komorou v Levoči,<br />

Slovenským poľovníckym zväzom, Lesmi<br />

mesta Levoča spol. s r. o. a mestom Levoča organizuje<br />

panelovú diskusiu na tému Programy<br />

starostlivosti v praxi alebo ako ďalej s manažmentom<br />

veľkých šeliem.<br />

Bude 17. marca <strong>2018</strong> od 9. hodiny v kongresovej<br />

sále mesta Levoča. Pozvanie do panelovej<br />

diskusie prijali ministerka pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister<br />

životného prostredia László Sólymos a riaditeľ<br />

Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda.<br />

V diskusii vystúpia aj zástupcovia spoločností<br />

Lesy Slovenskej republiky, š. p., <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

a majetky Slovenskej republiky, š. p., Štátne<br />

<strong>lesy</strong> TANAP-u, Národného lesníckeho centra,<br />

lých aj našej mládeže, aj skúsených ornitológov.<br />

www.vydavatel.sk Pojednáva o biologickej ochrane rastlín,<br />

pomocou privábovania vtákov do lesov a záhrad.<br />

V knihe nájdete pokyny a návody na výrobu<br />

takmer 40 typov a druhov vtáčích búdok<br />

a 6 druhov kŕmidiel na prikrmovanie. Podľa<br />

návodov si môžu búdky vyrábať jednotlivci aj<br />

lesné, či záhradkárske organizácie, drevárske<br />

lesné dielne a pod. a vyvesovať, podľa pokynov<br />

autora do lesov a záhrad.<br />

Rozmer knižky 212 x 270 mm, cca 160 strán<br />

a cena pre Vás objednávateľov je 12.- Eur (predajná<br />

cena je 14,90 Eur; kniha vyjde v druhom<br />

kvartály <strong>2018</strong>(asi v júni) Obe knihy si prosím<br />

môžete objednať na adrese: Vydavateľstvo<br />

EPOS, Pečnianská 6, 851 01 BRATISLAVA,<br />

alebo epos@epos.sk<br />

JEDOVATÉ ZVIERATÁ<br />

je to populárna - náučná publikácia, ktorú<br />

by mal mať každý milovník prírody vo svojej<br />

knižnici, každý človek, ktorý sa túla po našej<br />

prírode, turista, poľovník, nebodaj lesník, čo<br />

je každý deň v lese, ale aj rodiny, ktoré chodia<br />

do prírody s deťmi, predsa musia poznať živočíchy,<br />

ktoré majú vo svojom tele jed a môžu nás<br />

trochu postrašiť, znepríjemniť pobyt, okrem<br />

VYHLÁSENIE 12. ROČNÍKA<br />

ANKETY „CENA JOZEFA DEKRETA<br />

MATEJOVIE“ PRE ROK <strong>2018</strong><br />

Slovenská lesnícka komora v spolupráci<br />

s Lesmi Slovenskej republiky š. p. Banská Bystrica<br />

vyhlasuje 12. ročník ankety „Cena Jozefa<br />

Dekreta Matejovie“ pre osobnosti, ktoré sa mimoriadne<br />

zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie<br />

lesov a rozvoj lesníctva na Slovensku.<br />

Písomné návrhy na udelenie „Ceny Jozefa<br />

Dekreta Matejovie“ konkrétnej osobe môžu písomne<br />

zaslať organizácie alebo kolektívy do 31.<br />

mája <strong>2018</strong> na adresu: Slovenská lesnícka komora,<br />

Študentská 20, 960 01 Zvolen.<br />

Návrh sa predkladá na úplne vyplnenom<br />

formulári: Návrh na udelenie „Ceny Jozefa<br />

Dekreta Matejovie“, ktorého súčasťou musí byť<br />

zdôvodnenie návrhu a krátky profesijný životopis.<br />

Vzor formulára je na www.slsk.sk.<br />

Návrhy budú posúdené komisiou zloženou<br />

z členov SLsK, zástupcov Lesov SR š.p. Banská<br />

Bystrica a zástupcov neštátnych lesov.<br />

Víťaz 12. ročníka ankety bude vyhlásený<br />

v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline<br />

v Čiernom Balogu na Deň stromu v júli <strong>2018</strong>.<br />

Súčasťou ceny je diplom Cena Jozefa Dekreta<br />

Matejovie, medaila Jozefa Dekreta Matejovie<br />

a finančná odmena.<br />

Lesu zdar<br />

Ing. Jaroslav Šulek, v.r.<br />

predseda Slovenskej lesníckej komory<br />

14 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


KYNOLÓGIA<br />

ČO DOKÁŽE<br />

FARBIAR<br />

Poľovnícka sezóna sa skončila, je čas trochu si vydýchnuť a spomaliť. Tak som sa aj ja dostal<br />

k prehrabávaniu v starých fotkách a spomínaniu na polozabudnuté poľovnícke zážitky.<br />

Oživil sa mi pri tom aj príbeh jedného dohľadávania s mojim farbiarom, ktoré sa odohralo<br />

pred viac ako dvadsiatimi rokmi v období vytvárania nových poľovníckych revírov,<br />

keď pozícia radových lesníkov Štátnych a Vojenských lesov medzi novodobými poľovníkmi<br />

bola na nulovom bode a práca farbiara sa stala na určitý čas nepotrebná.<br />

Jaro Jurský, LS Tichý Potok<br />

Prešlo obdobie troch, možno štyroch rokov,<br />

keď sme si so psami v novom združení<br />

ani neškrtli. Práce sme mali v režijnom revíri<br />

a v okolitých združeniach dosť, ale doma<br />

sme prorokmi neboli. Po dlhom čase, keď<br />

som sa raz trápil v kancelárii s mesačnou<br />

uzávierkou, vstúpil dnu jeden kolega poľovník<br />

so susednej dediny s požiadavkou, aby<br />

som mu pomohol dohľadať jeleňa špicera, na<br />

ktorého strieľal predošlý večer. Hneď mi bolo<br />

pripomínal jeleňa. To sme sa však už dostali<br />

rovno medzi ovečky, ktoré sa veľmi čudovali<br />

cudziemu juhásovi v zelenom klobúku,<br />

čo mal miesto fujary flintu a novému Dunčovi<br />

na dlhom remeni. Keď som však zbadal<br />

obrovského čuvača, ktorý zavracal stádo,<br />

prestalo mi byť všetko jedno a siahol som po<br />

guľovnici. Našťastie sa ukázalo, že čuvač mal<br />

v gatiach viac, ako ja. Moji dvaja kolegovia<br />

poľovníci, ktorí mi robili sprievod, si len posadali<br />

do trávy a neveriacky sledovali, čo to<br />

tam stvárame.<br />

Nebude to také ľahké, povedal som si<br />

a odšikoval som Endyho na kraj lúky, aby<br />

v predslede našiel stopu ihličiaka. Predpokladal<br />

som, že postrieľaný jeleň by mal mať<br />

snahu najkratšou cestou sa dostať z pastviny<br />

do porastu. Napriek tomu, že sme tento<br />

manéver absolvovali dvakrát, pes nezabral.<br />

Zbadal som úškľabky mojich priateľov. Tadiaľ<br />

cesta nevedie! Uvedomil som si, že mi<br />

ostáva už iba ako toľkokrát predtým spoľahnúť<br />

sa na Endyho. Vrátili sme sa späť na nástrel<br />

a už som sa mu do toho nemiešal. Zase<br />

niekoľko nekonečných kruhov na remeni, až<br />

pes zabral. Nie však v smere kolmo na lúku,<br />

ale presne opačne, stredom pozdĺž asi päťstometrovej<br />

lúky. Poviem pravdu, veľmi som<br />

tomu neveril, no inú možnosť som nemal,<br />

a tak som hľadal aspoň malú kvapôčku farby<br />

pod nohami. Samozrejme nič! Pokračujeme<br />

ďalej. Lúka sa končila. Vošli sme do porastu.<br />

Strmá medza a pod ňou hustý porast.<br />

Už som mal chuť vrátiť sa, keď v tom na zemi<br />

kvapka farby, malá ako špendlíková hlavička.<br />

Po kyslíkovom dlhu vzpruha pre môj organizmus.<br />

Zavolal som na neveriacich, že<br />

mám farbu. Vyskočili z trávy ako perá z gauča<br />

a hneď boli pri mne. Nasledovalo ešte niekoľko<br />

sto metrov na remeni, čerstvý oter<br />

farby na malinčí a vypustenie psa na voľno.<br />

O pár minút sa ozvalo hlásenie, nasledoval<br />

kilometer durenia, stavanie, opatrné dostrelenie<br />

ihličiaka s ranou nad kolenom na prednom<br />

behu. A v očiach poľovníkov uznanie.<br />

O dva dni ďalšia úspešná dohľadávka jelenčaťa.<br />

Po pár mesiacoch jeden z týchto kamarátov<br />

dostal šteňa z mojej chovnej stanice<br />

a dnes je úspešný chovateľ „bavorákov“<br />

a „hanoverákov“. Tak tomu ja hovorím prezentácia<br />

plemena. •<br />

jasné, že keby som mal papiere robiť hoci aj<br />

do noci, ide sa do terénu. Na nástrel sme sa<br />

dostali skoro až napoludnie. To som však<br />

netušil, že ho budeme hľadať na pastvinách,<br />

kde sa od rána pásli ovce a lúku poriadne<br />

„navoňavkovali.“ Okamžite mi bolo jasné,<br />

že tu bude ťažké dokazovať, načo je dobrý<br />

taký farbiar. Endy začal opisovať nekonečné<br />

kruhy na remeni a snažil sa rozlíšiť v tej<br />

močovke pach, ktorý by mu aspoň trochu<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

15


HISTÓRIA<br />

VZÁCNY ČLOVEK<br />

JOSEF VÁGNER<br />

(k nedožitým 90tinám)<br />

Vážim si úplne všetkých, ale Jožko Vágner bol zrejme najvzácnejší človek zo všetkých<br />

ľudí, ktorých som v živote stretol. Ako riaditeľ Východočeskej ZOO v Dvore Králové nad<br />

Labem podnikol veľa študijných ciest po celom svete, veľa výprav do Afriky, kde odchytával<br />

zver pre Safari park, ktorý budoval vo svojej ZOO. Ešte keď boli prvé zvieratá v karanténe,<br />

už som tam bol ako malý s ockom pozrieť. Pamätám si čerstvo narodenú žirafku.<br />

Jožko Vágner si ako málokto uvedomoval, že africká zver nemá šancu zachrániť sa sama<br />

a že jej treba pomáhať – a on jej ozaj pomáhal.<br />

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea<br />

vo Svätom Antone (text), archív<br />

Múzea vo Svätom Antone (foto)<br />

Aby dosiahol svoj cieľ, musel vedieť všetko:<br />

ovládať jazyky, liečiť ľudí i zver, loviť, ošetrovať,<br />

poznať biológiu, etológiu, stopy zveri,<br />

diplomatické finty, robiť šoféra, mechanika,<br />

murára, tesára, byť psychológom, porozprávať<br />

sa s obyčajnými ľuďmi i s tými, čo si<br />

o sebe myslia, že sú najväčší páni. Napísal<br />

veľa krásnych kníh a v jednej z tých prvých<br />

„Simba a ti druzí“ napísal ako motto výrok<br />

Francisa Bacona: „Ak človek začne s istotou,<br />

skončí s pochybnosťami. Ak je však ochotný<br />

začať s pochybnosťami, skončí s istotou!“<br />

NIKDY SA<br />

NEVZDÁVAL<br />

Vy, ktorí ste poznali Jožka Vágnera, viete<br />

o čom hovorím - viete, že sa nikdy nevzdal.<br />

V roku 1995 navštívil náš kaštieľ spoločne<br />

s mnohými ďalšími riaditeľmi českých a slovenských<br />

ZOO v rámci exkurzie z Bojníc. Od<br />

malička som sledoval jeho osudy a ten deň<br />

bol pre mňa ako sviatok. Spomínanú knihu<br />

som si vzal so sebou, poprosil som ho, aby<br />

sa mi do nej podpísal a odfotil sa so mnou.<br />

Vzácny človek mi k podpisu do knihy napísal:<br />

„Nikdy nesplatíme zvířatům, co jsme jim<br />

dlužni“. Ako každý človek som mal v živote<br />

mnoho chvíľ, keď som si myslel, že to nezvládnem,<br />

že ďalej sa to už nedá. Ak som si<br />

vtedy spomenul na Jožka Vágnera, hneď som<br />

vládal a všetko sa dalo. Vďaka nemu som pochopil,<br />

že treba veľmi chcieť, byť presvedčený<br />

o správnosti svojej veci, chcieť srdcom<br />

a všetko sa dá. Som mu za to vďačný.<br />

USKUTOČNENÝ<br />

AFRICKÝ SEN<br />

Ing. Josef Vágner, CSc. by sa v máji roku<br />

<strong>2018</strong> dožil 90 rokov. Narodil sa 26. mája 1928<br />

v obci Ždírnice v okrese Trutnov. Od malička<br />

sníval o Afrike. Už ako deväťročný vo<br />

veľkej knižnici, ktorú mali doma, rád pozeral<br />

najmä tri nádherné knihy o Afrike - od<br />

Livingstona, Stanleyho a Holuba. Starý otec<br />

bol tesár a otec železničiar bol aj starostom.<br />

Mal dve zásady, ktoré odmalička synovi spomínal:<br />

„Neboj sa a nekradni!“; „Pri každej<br />

práci si uchovaj chladnú hlavu, pracovitosť<br />

a čisté ruky!“ Priateľ otca bol lesník a tak aj<br />

mladý Josef veľmi chcel ísť na lesnícku školu.<br />

V Písku to však bolo veľmi drahé a tak<br />

šiel na chemickú priemyslovku. Keď otvorili<br />

lesnícku školu v Trutnove, už nezaváhal.<br />

Po trutnovskej škole pokračoval v štúdiu<br />

popri zamestnaní na Lesníckej fakulte<br />

ČVUT v Prahe. Čitateľov Vojenských lesov<br />

môže zaujímať, že po štúdiách od roku 1952<br />

pracoval ako náčelník Správy vojenských lesov<br />

v Mirošove, kde pôsobil šesť rokov. V rokoch<br />

1958 až 1965 bol učiteľom na Lesníc-<br />

16 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


HISTÓRIA<br />

kom učilišti v Svobode nad Úpou. Na Českej<br />

zemědělskej univerzite v Prahe postgraduálne<br />

študoval tropické lesníctvo a veterinárnu<br />

medicínu. Vyhral konkurz na študijnú cestu<br />

do Tanzánie, ale so svojou manželkou Zdenou<br />

už mali päť detí a tak prijal radšej ponuku<br />

na riaditeľa Východočeskej ZOO v Dvore<br />

Králové nad Labem. Bolo to v roku 1965<br />

a prostredníctvom ZOO si vlastne ešte lepšie<br />

mohol splniť svoj africký sen. V rokoch 1967<br />

až 1976 uskutočnil deväť výprav do Afriky<br />

i Ázie, z ktorých priviezol do Československa<br />

takmer 2000 zvierat, najmä kopytníkov.<br />

Vždy vyberal najzdravšiu zver, straty mal<br />

minimálne a pomáhal aj ďalším zoologickým<br />

záhradám. Žiaľ, v Afrike zažil aj mnoho<br />

úrazov, záchvatov malárie a všetko sa to<br />

odrazilo na jeho zdravotnom stave. Aj kvôli<br />

tomu bol od roku 1984 invalidným dôchodcom.<br />

Zomrel 6. mája 2000 vo veku 72 rokov.<br />

SILNÁ<br />

SLOVENSKÁ<br />

STOPA<br />

Slovensko i našich ľudí mal mimoriadne rád,<br />

často našu krajinu navštevoval. Na Slovensku<br />

získal v roku 1996 Poctu Björnstjerne<br />

Björsona od ministra kultúry SR. Manželkinu<br />

mamku Annu Galánkovú z Púchova<br />

označoval za najlepšiu svokru v Európe. Ako<br />

chlapec chodil k strýkovi Jánovi do Košíc<br />

a v jeho revíri Skároš zažil aj svoj lovecký<br />

krst. Tam ulovil svojho prvého jeleňa i diviaka.<br />

A nebol to hocijaký jeleň - trofej dosiahla<br />

232 bodov C.I.C. V roku 2016, keď sme navštívili<br />

kolegov vo Východoslovenskom múzeu<br />

v Košiciach, mal som možnosť trofej obdivovať<br />

na výstave, ktorú pripravilo múzeum<br />

v spolupráci s košickou ZOO. Na výstave<br />

bola krásne zdokumentovaná pomoc Jožka<br />

Vágnera pri zakladaní zoologickej záhrady<br />

v Košiciach – Kavečanoch. V roku 2017,<br />

keď sme s kolegami z múzea navštívili košickú<br />

ZOO, tiež sme postrehli v areáli na informačných<br />

tabuliach, že na Jožka Vágnera nezabúdajú.<br />

Mali sme šťastie, že nás celý deň<br />

sprevádzal dobrý človek Erich Kočner – riaditeľ<br />

ZOO, s ktorým sme si na pána Vágnera<br />

tiež spomenuli. Aj môj priateľ z bojnickej<br />

ZOO, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, RNDr.<br />

Peter Lupták (jemu sa stala osudnou tiež Afrika),<br />

spomína na Jožka Vágnera v nádhernej<br />

publikácii „ZOO Bojnice - Slovenská archa<br />

biodiverzity“. V kapitole o vzácnych návštevách<br />

spomína, že Jožko Vágner navštívil<br />

bojnickú ZOO niekoľkokrát. Píše: „Kto by<br />

nepoznal jeho knihy, ktoré ovplyvnili generácie<br />

ľudí u nás a medzi inými aj mnoho našich<br />

pracovníkov. Sú dokonca medzi nami<br />

ľudia, ktorí vďaka nemu prišli pracovať do<br />

ZOO. Pamätníci spomínajú na jeho dar reči<br />

a charizmu.“ Do bojnickej ZOO pomohol zabezpečiť<br />

zebry, antilopy, vtáky i korytnačky.<br />

Josef Vágner bol výborným poľovníkom,<br />

ktorý dbal na dodržiavanie tradícií. Po lese<br />

ho vždy sprevádzal lovecký pes. Rád hral na<br />

husle a obdivoval výtvarné umenie. Z autorov<br />

s motívmi zveri ho zaujali Jiří Židlický,<br />

Zdeněk Burian a zo slovenských najmä Karol<br />

Sovánka.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

DOJÍMAVÝ<br />

PRÍBEH<br />

O KENOVI<br />

Aby ste pochopili, aký bol Jožko Vágner<br />

vzácny človek, dovolím si tu zacitovať jeden<br />

jeho príbeh a postrehy z knižočky „Dych<br />

ducha“, v ktorej ho autorka Ľubka Šajdová<br />

označila ako „ohrozený živočíšny druh“.<br />

„Poviem vám príbeh o jednom svojom<br />

priateľovi, nosorožcovi. Chytili sme ho pod<br />

Kilimandžárom a dali sme mu meno Ken.<br />

Bol malý, taký špunt ako päťročný chlapček<br />

– mal asi dvesto kíl. V tú noc, keď sme<br />

ho doviezli do ohrady, volal matku - asi<br />

takto: „ hmmm, hmmm, hmmm“, tak som<br />

vstal, šiel som si k ohrade sadnúť a zhováral<br />

som sa s ním. Rozprával som mu príbehy,<br />

rozprávky a on sa pomaličky upokojil. Potom<br />

som sa pokúsil ho pohladiť a on mi to<br />

dovolil. Rozprával som mu tak dlho, až zaspal.<br />

Sotva som urobil niekoľko krokov, volal<br />

znova. Vytiahol som si teda posteľ, dal<br />

som si na ňu moskytiéru, priviazal som si ju<br />

k ohradám a ľahol som si. Nosorožec zrejme<br />

pochopil, že má u mňa pocit bezpečia.<br />

Po čase sme ho priviezli domov. Nosorožcov<br />

sme mali dosť a on bol najmenší, museli by<br />

sme dlho čakať, kým dospeje, preto som Keníka<br />

predal do ZOO v poľskej Wroclawi, kde<br />

nosorožca veľmi potrebovali. Do Wroclawi<br />

som sa však tri roky nedostal. A teraz si<br />

predstavte. Prišiel som tam a hovorím riaditeľovi<br />

ZOO Antkovi Gučwinskému: „Antko,<br />

čo robí náš Ken?“ A on ma pozval: „Poď sa<br />

naňho pozrieť!“ Ken sedel vo výbehu. Sedel<br />

ako psík na zadku, pozeral sa do slnka a nikoho<br />

si nevšímal. Pri ňom sedela rovnako<br />

veľká samica. Opatrne som to v dobrom vetre<br />

obišiel, aby ma nezacítil, šiel som do pavilónu,<br />

tam kde mal svoj koterec a zavolal som<br />

naňho ako kedysi: „Ken, kuja hapa!“ Takto<br />

swahilsky sme hovorili kvôli černochom.<br />

Keď som teda zavolal: „Keníček poď sem!“,<br />

on vám zrazu zmeravel, prudko zdvihol hlavu,<br />

zadíval sa smerom ku mne, nosorožce zle<br />

vidia, nemohol ma zbadať, ale vyrazil ako<br />

blesk smerom k môjmu hlasu. Stále som naňho<br />

volal. Pribehol k ohrade, pomedzi tyče<br />

si prestrčil hlavu ako najviac mohol, položil<br />

si ju na moje rameno, zavrel oči, sklopil uši,<br />

chvel sa na celom tele a ja som mu rozprával<br />

rozprávky ako vtedy, keď bol malý… Keník<br />

sedel ako socha, nehýbal sa a ja som si ukradomky<br />

utieral slzy…“<br />

ŽIVOTNÁ<br />

FILOZOFIA<br />

„Študoval som architektúru, lesníctvo, zoológiu,<br />

robil som ašpirantúru, kandidatúru<br />

vied, ale musím vám povedať, že to je všetko<br />

málo. Bez tvrdých životných skúseností<br />

by človek nedospel do štádia určitého pochopenia.<br />

Najcennejšie v živote je vedieť, že<br />

ak chce človek obohatiť svoje znalosti, skúsenosti,<br />

vzdelanie, musí sa intenzívne usilovať<br />

stretávať s múdrymi ľuďmi, za ktorými je<br />

úspešný život. Títo ľudia často k svojmu poznaniu<br />

dospeli na základe tridsaťročných,<br />

päťdesiatročných ťažkých životných skúseností.<br />

Keď máte základ chápania a šírku vnímania,<br />

ktorú vám práve univerzita, alebo<br />

ťažký život dali, tak ste schopný za jeden alebo<br />

dva dni vstrebať od múdreho človeka to,<br />

17


OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV<br />

čo on získal za celý život. Snažil som sa preto<br />

celý svoj život nestrácať čas s hlupákmi, ľuďmi,<br />

ktorí sú povrchní, ktorí žijú iba pre efekt,<br />

pre okamih, pre slávu, alebo pre peniaze, ale<br />

zdržal som sa vždy pri takom človeku, kde<br />

som vycítil a pochopil na základe jeho konania,<br />

jeho prejavu i na jeho výsledkoch života,<br />

že je to človek vzácny. A tam som sa naučil<br />

najviac. Prevzal som od mnohých národov,<br />

kmeňov, filozofov a múdrych ľudí, s ktorými<br />

som mal to šťastie, že som sa stretol, niekoľko<br />

životných názorov, ktoré vo mne zakotvili<br />

natoľko, že ich nemôžem porušiť. A to je<br />

moja životná filozofia.“<br />

NÁDHERNÉ<br />

PUBLIKÁCIE<br />

Josef Vágner bol aj výborný fotograf. Možno<br />

si niektorí starší ešte spomínate na časopis<br />

- týždenník „Svet socializmu“. Na jeho<br />

stránkach bežal viackrát seriál afrických príbehov<br />

a fotografií Jožka Vágnera. Keď som<br />

bol malý, to bolo moje prvé stretnutie s ním.<br />

Každý týždeň, myslím vždy v utorok, som sa<br />

už nemohol dočkať, kedy mamka prinesie<br />

časopis. Zavrel som sa v izbe a čítal a pozeral<br />

- a až do ďalšieho utorka som sa k článku<br />

rád vracal. Vtedy príbehy – na základe jeho<br />

rozprávania, nádherne zapísala spisovateľka<br />

Naďa Schneiderová.<br />

Jožko Vágner bol autorom mnohých nádherných<br />

publikácií: Sen safari (1971), Simba<br />

a ti druzí (1972),<br />

Mzuri Afrika (1975), Afrika, raj a peklo<br />

zvierat (1978), Safari pod Kilimandžárom<br />

(1979), Afrika život a smrť zvierat (1979), Afrika<br />

(1987), Animals of Africa (1989), Zvířata<br />

v Africe (1992), Rádžové indických džunglí<br />

(1996) a Kimuri (1998).<br />

Knihu Hatari (swahilsky to znamená nebezpečenstvo)<br />

už nestihol vydať. Jeho knihy<br />

vyšli v siedmich jazykoch. Kniha Safari<br />

pod Kilimandžárom, ktorú spolu s ním písala<br />

Naďa Schneiderová, získala v Lipsku 1979<br />

ocenenie Zlatá kniha. Okrem publikácií napísal<br />

46 odborných vedeckých prác.<br />

DOMOV<br />

V PRALESE<br />

ZOO v Dvore Králové som navštívil najskôr<br />

ako malý a neskôr už pri pozývaní Jeho Excelencie<br />

veľmajstra Řádu sv. Huberta na Kuksu,<br />

aby navštívili naše Dni sv. Huberta v roku<br />

2001. Vtedy nás v ZOO sprevádzal člen Řádu<br />

sv. Huberta - priateľ František Frola. Spomínam<br />

si na galériu nádherných obrazov Zdeňka<br />

Buriana, ktoré boli vystavené v areáli<br />

ZOO práve vďaka Josefovi Vágnerovi. Dnes<br />

je expozícia Josefa Vágnera na zámku Staré<br />

Hrady u Libáně – tam je aj galéria obrazov<br />

Jiřího Židlického. Na svetovej výstave v Brne<br />

v roku 2010 (100 rokov po prvej svetovej poľovníckej<br />

výstave vo Viedni), kde pravdaže aj<br />

naše múzeum prispelo nádhernými expozíciami,<br />

som mal to šťastie stretnúť jeho dcérku<br />

Lenku. Jeho príbehy a knihy sú pre mňa<br />

veľké vzácnosti, ku ktorým sa vraciam rád<br />

a často – napríklad keď potrebujem utiecť od<br />

dnešného uponáhľaného sveta, ktorý nám<br />

servírujú médiá ako ešte strašnejší. Nedám<br />

sa pomýliť a rád používam výroky z jeho<br />

kníh. Napríklad aj staré africké príslovie<br />

„Kto nemá ploty, nemá nepriateľov“, má niečo<br />

do seba. Často spomínam príbeh o černochovi,<br />

ktorý poprosil Jožka Vágnera odviezť<br />

od benzínky do Namalu v Karamodži. Skončil<br />

štúdium filozofie v Harwarde a vracal sa<br />

domov. Bol v béžovom šantungovom obleku,<br />

módnych mokasínach, zlaté pero nedbanlivo<br />

zasunuté vo vrecku saka, ostré puky nohavíc<br />

- ako manekýn z módneho žurnálu. Rozprávali<br />

sa o živote – pýtal sa Jožka, že za čím<br />

najviac smúti. „To je ťažko povedať – toho je<br />

viac – a vy?“ „Za premárneným časom“. Pôsobil<br />

zvláštne, záhadne. V Namale na kraji<br />

dediny vystúpil. Poďakoval sa s tým, že ďalej<br />

už pôjde pešo. „Rád by som sa revanšoval,<br />

ale…“ - prevrátil si vrecká na elegantnom<br />

saku, šibalsky sa usmial a zmizol v pralese.<br />

Život niekedy pripraví také zvláštne náhody,<br />

že sa zdá, ako by sa vám to len prisnilo. Asi<br />

o mesiac neskôr, keď sa Jožko túlal pralesom<br />

zrazu cítil, že nie je sám. Obďaleč sa ukrýval<br />

černoch a pozoroval ho. Podišiel bližšie<br />

a muž vyšiel spoza stromu. Vysoký, štíhly,<br />

holé telo ovinuté iba kusom látky, v rukách<br />

oštep… Áno, bol to ten podivný cestujúci do<br />

Namalu. „Vy?! Vy, doktor filozofie a takto?“<br />

„Áno a takto to už ostane“ – povedal. „Ale<br />

prečo? Povedzte prosím že prečo?“ „Tu som<br />

doma“. Odišiel, ani sa nerozlúčil. Musíme<br />

pochopiť príbeh tohto muža, ktorý odišiel,<br />

zanechal majetok a vrátil sa do pralesa. Pochopiť,<br />

že „domov“ nie je iba pojmom civilizácie<br />

a že platí rovnako – u nás i v divočine.<br />

Vedel by som o Jožkovi Vágnerovi, jeho<br />

príbehoch, vzácnych postrehoch a myšlienkach<br />

písať aj viac, ale myslím si, že som dostatočne<br />

naznačil, aký to bol vzácny človek.<br />

Rozprávanie o ňom ukončím peknou<br />

africkou modlitbou: „Ďakujeme Ti za to,<br />

ako si nás stvoril. Ďakujeme Ti za oči, ktoré<br />

sú vzácnejšie ako diamanty, ďakujeme ti<br />

za ústa, ktoré nás nakŕmia a ktorými si môžeme<br />

pre radosť pískať, ďakujeme Ti za statočné<br />

srdcia, ktorými môžeme milovať, ďakujeme<br />

Ti za deti, ktoré milujú nás a ktoré<br />

naučíme milovať Teba.“<br />

Foto: archív Múzea vo Svätom Antone<br />

Literatúra: Josef Vágner, Naďa Schneiderová:<br />

Safari pod Kilimandžárom 1975<br />

Ľuba Šajdová: Dych ducha vydavateľ<br />

Boris Šajda – agentúra Silentium<br />

Peter Lupták: ZOO BOJNICE<br />

Slovenská archa biodiverzity 2015<br />

Vážené čtenářky, vážení čtenáři, jsem<br />

rád když mohu vyhovět šéfredaktorce firemního<br />

časopisu VLM paní Mgr. Huljakové<br />

a seznámit vás s osobou Ing. Jana<br />

Uhra, který nedávno zemřel ve věku 78<br />

let. Byl jsem požádán o tuto práci už<br />

i proto, že pro mnohé současné zaměstnance<br />

VLM SR je Ing. Uher v podstatě<br />

zcela neznámým člověkem. A to i přesto,<br />

že svoji zejména projekční činnost realizoval<br />

i pro jednotlivé podniky na Slovensku<br />

a v postu nejvyšším realizoval<br />

i valnou část prací a úkolů souvisejících<br />

s dělením firmy po rozdělení státu.<br />

Pro zpracování tohoto článku v neposlední<br />

řadě hovoří i to, že jsem se s ním<br />

potkával po celou dobu svého zaměstnání<br />

u VLS na jeho postech, uvedených<br />

v nadpisu. Proto chci prezentovat, spolu<br />

s jedním z jeho spolupracovníků, obrázek<br />

Ing. Uhra jako člověka, který začínal<br />

u VLS Československé republiky jako<br />

řadový pracovník v kolektivu zpracovávajícím<br />

Lesní hospodářské plány a odcházel<br />

do důchodu jako ředitel státního<br />

podniku VLS ČR Praha. Znovu připomínám,<br />

celý článek je opravdu jenom souborem<br />

vzpomínek a jednotlivých skutečností,<br />

jak si je pamatuji já, případně<br />

někteří zaměstnanci VLS. Není v žádném<br />

případě oficiálním článkem k jeho<br />

působení a jeho obsah je poznamenám<br />

mojí už nedokonalou pamětí a mým věkem.<br />

Prosím proto čtenářky a čtenáře<br />

o určitou shovívavost při jeho čtení.<br />

Ing. et. Ing. Ladislav Tomeš<br />

Jan Uher se narodil v Karlových Varech<br />

před 78 lety; střední školu absolvoval v Milevsku<br />

a po ní nastoupil na lesnickou fakultu<br />

ČVUT v Praze, kde promoval v roce<br />

1964. Po absolvování základní vojenské<br />

služby nastoupil v Písku na pobočku Hospodářské<br />

úpravy lesů, kde byly zpracovávány<br />

materiály pro Státní <strong>lesy</strong>. V roce 1967<br />

přešel do Ústavu pro hospodářskou úpravu<br />

Vojenských lesů a statků Praha, (v dalším<br />

pouze ÚHÚ-VLS), do organizace s celostátní<br />

působností pro podniky VLS. Šlo<br />

tehdy o nově vznikající pracoviště (pobočku)<br />

v Sušici, ve které pracoval pod vedením<br />

Ing. Achse, s Ing. Hoffmanem a dalšími<br />

pracovníky, tehdy zakládajícími zaměstnanci<br />

pobočky. A od této doby byl vždy až<br />

do svého odvolání pouze a jen zaměstnancem<br />

Vojenských lesů a statků.ČSR a po rozdělení<br />

republiky zaměstnancem VLS ČR.<br />

Jeho profesní působení po tuto dobu uvádím<br />

v následujícím.<br />

Po nástupu do zaměstnání u VLS se profesně<br />

věnoval práci taxátora (pracovníka<br />

zpracovávajícího Lesní hospodářské plány<br />

pro jednotlivé lesní správy VLS) a už zde se<br />

začala projevovat jeho snaha po inovacích<br />

a zvyšování nejen odbornosti své práce, ale<br />

i zkvalitňování výsledků práce jeho i jeho<br />

kolegů. A to jak racionalizací prací při venkovních<br />

šetřeních, tak i potom následně při<br />

kancelářském zpracování LHP a vydání<br />

výsledného díla. Obrovský nástup jeho invencí<br />

pro nové způsoby práce, pro hledání<br />

18 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV<br />

Ing. JAN UHER<br />

kolega, spolupracovník,<br />

nejvyšší představený<br />

nových cest, dokonce i v přechodu na mnohé<br />

jiné problémy související s hospodářskou<br />

činností VLS nastal, když Ing. Uher byl organizačně<br />

převeden do jiného organizačního<br />

útvaru ÚHÚ-VLS Praha a sice do útvaru Racionalizace<br />

lesního hospodářství, později jen<br />

Racionalizace hospodářství. A tam pod vedením<br />

vedoucího útvaru JUDr. Ing. Dobiáše<br />

se teprve plně uplatnila jeho odborná i lidská<br />

kvalita. Tam začali spolu s doktorem (běžně<br />

využívaným přívlastkem pro JUDr. Ing.<br />

Dobiáše) a řadou ostatních spolupracovníků<br />

produkovat díla a materiály, které v rámci<br />

trustu VLS byly doposud nevídané. Jenom<br />

namátkově nové postupy projekční činnosti<br />

a realizace např. svážnic a lesnických komunikací,<br />

včetně jejich realizace. Např. když<br />

projektovali svážnici k horní hranici lesa na<br />

lesní správě Sklenné – Súčany, v lokalitě Súčany,<br />

došlo po její výstavbě v jedné její části<br />

k podmáčení. Bylo zpracováno řešení, které<br />

odstranilo problém, a to takovým způsobem,<br />

že bylo vzorovým pro další projekty. Skupina<br />

se pochopitelně zabývala řadou projektů<br />

sloužících k odvodnění pozemků, v této oblasti<br />

bylo použito k budování otevřených odvodňovacích<br />

kanálů, výbuchů táhlých náloží,<br />

po jejichž použití se pouze příkopy upravily<br />

do požadovaného tvaru bez výkopových prací.<br />

Se svým šéfem JUDr. Ing. Jiřím Dobiášem,<br />

v některých případech i s dalším spolupracovníkem<br />

RNDr. Loulou, vytvořil jedinečnou<br />

skupinu, jež se stala motorem zavádění<br />

nových metod a výpočetní techniky u VLS. Je<br />

jedním z hlavních autorů systému optimalizace<br />

těžební a posléze i pěstební činnosti, který<br />

umožnil efektivní plánování lesnické činnosti<br />

od úrovně generálního ředitelství až po<br />

lesní správy a jednotlivé porosty. Dokonce<br />

tuto problematiku dlouhodobě zpracovával<br />

i pro Státní <strong>lesy</strong> Hradec Králové. Vedle hospodářské<br />

úpravy a lesnictví se věnoval i dalším<br />

výrobním oblastem kombinátního podniku.<br />

Osobně bych řekl, že nebyla hlavní<br />

výrobní činnost u jednotlivých divizí VLS,<br />

do které by Ing. Uher „nezabrousil“ a účinně<br />

nepomáhal k racionalizaci prací, případně<br />

k jejich sledování v reálném čase a to jak v oblasti<br />

naturálních, tak i ekonomických ukazatelů.<br />

Po politických událostech roku 1989 byl<br />

ustanoven do funkce náměstka Projektového<br />

ústavu Vojenských lesů a statků a jako<br />

náměstek se v roce 1993 zúčastnil výběrového<br />

řízení na post ředitele státního podniku<br />

VLS ČR. Z mnoha objektivních důvodů<br />

byl pro tuto funkci vybrán a nahradil předcházejícího<br />

ředitele plk. Ing. Bizoně. Pod jeho<br />

vedením Státní podnik prošel úspěšně a bez<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

problémů rozdělením podniku VLS na dva<br />

samostatné státní podniky v důsledku rozdělení<br />

státu. Státní podnik VLS ČR se pod<br />

jeho vedením stabilizoval jak hospodářsky,<br />

tak i společensky.Velice významnou skutečností<br />

bylo prohloubení stávající spolupráce<br />

s AČR ve využívání společného území vojenských<br />

újezdů. A to nejen v důsledku nově přijímaných<br />

celostátně platných zákonů (např.<br />

Stavebního zákona, v důsledku jehož platnosti<br />

byly mnou a mými spolupracovníky zpracovávány<br />

první Územní plány vojenských<br />

újezdů). A potom i s ohledem na stále se rozšiřující<br />

výcvik nejen armády ČR, ale i vybraných<br />

armád NATO. Funkci ředitele státního<br />

podniku vykonával Ing.Uher do roku 2001,<br />

kdy byl ministrem obrany Ing. Tvrdíkem odvolán,<br />

aby uvolnil místo přímému podřízenému<br />

Ing. Tvrdíka z předchozího pracoviště.<br />

Osobní kontakty s Ing. Uhrem byly<br />

zpočátku na úrovni uctivého vztahu ke služebně<br />

i věkově staršímu spolupracovníkovi,<br />

postupně přecházely k neformálním setkáním<br />

na jednotlivých pracovištích, při<br />

pracovních poradách, ale i k odborné spolupráci,<br />

kdy Honza a jeho spolupracovníci<br />

se zrovna zabývali problematikou, ke které<br />

jsem jim mohl poskytnout případnou pomoc<br />

z hlediska své profese. Ale vzpomínám si i na<br />

jednu významnou událost s oblasti osobních<br />

vztahů, kdy mne Ing. Uher mírnil lidsky<br />

v mém radikálním postupu v době řešení<br />

značně nestandardního chování tehdejšího<br />

vedoucího taxační pobočky v Sušici. Byl pro<br />

mne takovým osobním přítelem, když mne<br />

nabádal k uvážlivějšímu postupu vůči osobě,<br />

jejiž činnost byla na hranici hospodářské<br />

trestné činnosti. Ještě jedna situace mě zůstala<br />

do dneška v paměti z doby, kdy Honza byl<br />

už ředitelem státního podniku. Málokrát<br />

jsem se ocitl v předpokoji, případně v kanceláři<br />

generálního ředitele genmjr. Ing. Růžičky,<br />

ale vždy jsem stál skoro v pozoru a choval<br />

se velice uctivě až do odchodu z těchto místností.<br />

Teď jsem si nemohl dlouho zvyknout,<br />

že jsem se mohl neformálně zeptat sekretářky<br />

ředitele, paní Evy Hrůzové, jestli je Honza<br />

přítomen. Oba dva byli mými dlouholetými<br />

spoluzaměstnanci, nikdy jsem si však nedovolil<br />

zneužití této skutečnosti. Snad ještě několik<br />

drobností, aby byl obraz Ing. Uhra co<br />

nejvěrnější. Nepamatuji se, že bych jej někdy<br />

viděl aktivně vykonávat jakoukoliv činnost<br />

související s výkonem práva myslivosti<br />

Na druhou stranu jsem jej mnohokrát viděl<br />

provozovat v zimě zimní sporty a v létě vodní<br />

sporty. Dokonce si vzpomínám, že spolu<br />

s doktorem Dobiášem měli oba kapitánské<br />

zkoušky pro plavbu jachtou (specifikace velikosti<br />

i výtlaku) na otevřeném moři, samozřejmě<br />

jen ve jmenovitě stanovených vzdálenostech<br />

od pevniny. A teprve v souvislosti<br />

s přípravou tohoto článku jsem se dozvěděl<br />

od Ing. Říhy, že Honzovi jen těsně uniklo<br />

místo účasti v roce 1964 na OH v Tokiu.<br />

Honzova pracovitost byla neustále v permanenci<br />

i po jeho odchodu do důchodu. Velmi<br />

se angažoval ve firmě svého syna (to byl<br />

i důvod jeho účasti na Idetu – odborné pozorování<br />

pro synovu firmu), pomáhal i své dceři<br />

v jejím podnikání.<br />

Setkání na Idetu 2007 bylo i pro mne<br />

v mnohém zvláštní i potěšující. Honza navštívil<br />

na vojenském veletrhu IDET 2007, stánek<br />

Vojenských újezdů ČR, který byl realizován<br />

rozkazem velitele Idetu a náčelníka oddělení<br />

řízení vojenských újezdů na GŠ-AČR v jedné<br />

osobě, plk. Ing. Mičicou Personál stánku,<br />

z jeho příkazu tvořila skupina sestávající<br />

z pracovnice GŠ, pracovnice Velitelství společných<br />

sil AČR z Olomouce, několika pracovníků<br />

Újezdních úřadů Voj. újezdů ČR<br />

a mé osoby, jako zástupce VLS. Potěšila nás<br />

nejen Honzova návštěva (byl přece jenom<br />

už cca 6 let v důchodu), bylo potěšující jeho<br />

uznání našich prací pro armádu A co byla taková<br />

třešnička na dortu, když přišli důstojníci<br />

armády Slovenské republiky a upřímně se<br />

divili, co vše VLS pro AČR dělají (mimochodem,<br />

připravuji v některé z příštích kapitol<br />

informaci i o tomto).<br />

Setkání na pravidelných ročních setkáních<br />

bývalých pracovníků Projektového ústavu<br />

v Olomouci bylo mým posledním setkáním<br />

s Honzou. Prohodili jsme vzájemně pár slov,<br />

přijel na setkání se všemi přítomnými. A to<br />

bylo moje poslední setkání s Honzou.<br />

Jsem pevně přesvědčen, že Honzovi bylo<br />

z shora dána do vínku inteligence, cílevědomost,<br />

nesmírná pracovitost i řada dalších<br />

pozitivních vlastností a on to dokázal během<br />

života ještě úspěšně rozvíjet. Navíc měl<br />

asi i výhodu, že se v životě potkal s doktorem<br />

Dobiášem, člověkem se stejným darem od<br />

Boha. A výsledkem je to, co Honza dokázal<br />

a jakým byl.<br />

V mém věku mi není potřeba pochlebovat<br />

někomu, navíc se to příčí mému přesvědčení<br />

a dosavadnímu chováni Ale chtěl jsem splnit<br />

požadavek, abych současné pracovníky<br />

VLM obeznámil s tím, kdo byl Ing. Jan Uher.<br />

A těm z nás, kteří jej ještě pamatují, abych<br />

oprášil osobnost Ing. Uhra a jenom náhodně<br />

vzpomněl co dokázal on, a v této souvislosti<br />

si tiše vzpomenul, jak jsme se angažovali i my<br />

ostatní „staří“. •<br />

19


STRELECTVO<br />

SAMONABÍJACIA<br />

GUĽOVNICA SAUER<br />

303 ELEGANCE<br />

1<br />

Podľa vyjadrenia odborníkov, môžeme bez váhania označiť samonabíjacie guľovnice od<br />

firmy Sauer & Sohn za jedny z najbezpečnejších a zároveň najluxusnejších pušiek v tomto<br />

segmente na trhu. Konštruktéri nemeckej zbrojovky v nich skĺbili praktické skúsenosti<br />

270-ročnej výroby, s najnovšími technologickými poznatkami 21. storočia. Na prvý pohľad<br />

pripomína rokmi overenú klasiku Sauer 202, až na páku napínania záveru. Modelový<br />

rad S 303 je do posledných detailov stopercentne poľovnícka zbraň, teda ničím nepripomína<br />

vojenskú pušku, z ktorej technicky vychádza. Dizajnéri sa doslova vyhrali s každou<br />

maličkosťou, pričom brali do úvahy všetky požiadavky poľovníckej verejnosti. Vyrobili tak<br />

unikát, peknú a spoľahlivú guľovnicu s vynikajúcimi užitkovými vlastnosťami, ktorá zodpovedá<br />

stredoeurópskym tradíciám poľovníctva.<br />

Vzhľadom na jedinečnú konštrukciu Vás táto<br />

moderná zbraň zaujme svojím mohutným,<br />

ergonomicky tvarovaným predpažbím. Pod<br />

ním sa skrýva mechanizmus automatického<br />

nabíjania odberom plynov z hlavne. V polovice<br />

dĺžky hlavne sa zospodu nachádza<br />

otvor, ktorým cez kanálik vniknú do priestoru<br />

zhorené plyny. Tie tlačia na piest spriahnutý<br />

s tiahlami napínania záveru, ktoré sú<br />

opatrené vratnými pružinami. Aby bol chod<br />

mechanizmu vždy rovnomerný a plynulý,<br />

vstupný ventil má odfukový otvor. Tlakom<br />

na piest, ktorý dáva záveru spätný pohyb,<br />

dôjde k vytiahnutiu a vyhodeniu prázdnej<br />

nábojnice. Pri pohybe záveru dopredu,<br />

vďaka vratnej pružine, dochádza k odobratiu<br />

náboja z podávača zásobníka, zasunutiu<br />

do nábojovej komory a uzamknutiu zbrane.<br />

Rotačný záver uzamyká 4 ozubmi do hlavne,<br />

ktorá je uchytená v tele záveru z ľahkej zliatiny.<br />

Aby sa do priestoru nedostali nečistoty,<br />

vyhadzovacie okienko je prekryté nerezovým<br />

plechom, ktorý je spojený s napínacou<br />

pákou záveru. Po vystrelení všetkých nábojov<br />

záver zostáva v zadnej polohe. Vložíme<br />

21<br />

plný zásobník, vypúšťacou páčkou, ktorá sa<br />

nachádza na pravej strane predpažbia pred<br />

lúčikom, spustíme záver a guľovnica je pripravená<br />

na streľbu, pravda až po natiahnutí<br />

bicieho kladivka.<br />

Osobitosťou S 303 je aj spúšťový mechanizmus<br />

S.C.S. (Silent Cocking System - tichý<br />

kohútikový systém), bez akéjkoľvek mechanickej<br />

poistky. Na krku pažby, presnejšie<br />

na zadnej časti puzdra záveru je vodorovne<br />

drážkovaný hmatník, ktorým napneme bicie<br />

kladivko, posunutím hore. Na temene záveru<br />

sa odkryje výstražný červený bod a na vrcholci<br />

hmatníka vystúpi kruhové tlačidlo. Po<br />

jeho stisnutí sa hmatník bezhlučne posunie<br />

späť dolu a bicie kladivko je opäť vypustené.<br />

Guľovnica je vlastne zaistená, aj keď náboj<br />

zostáva v komore. Vzhľadom na nemecké<br />

„sicher ist sicher“ puška je vybavená ešte<br />

integrovanou automatickou poistkou úderníka<br />

(systém Intra Lock), ktorá braní vystreleniu<br />

zbrane, pokiaľ nie je záver stopercentne<br />

zamknutý. Takže nič nám nebráni smelo sa<br />

prechádzať revírom s maximálnou istotou,<br />

predierať sa húštinou i zachytiť sa spúšťou<br />

3<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Výrobca:<br />

J. P. Sauer & Sohn<br />

GmbH, Eckernförde,<br />

Nemecko<br />

Model:<br />

Sauer 303 Elegance<br />

Kaliber:<br />

.30-06 Springfield<br />

Celková dĺžka: 1 065 mm<br />

Dĺžka hlavne: 510 mm<br />

Dĺžka zámernej: 336 mm<br />

Výška:<br />

175 mm<br />

Šírka:<br />

65 mm<br />

Hmotnosť: 3 250 g<br />

Kapacita zásobníka: 2 náboje<br />

Cena: 3 232,- €<br />

o konár a to s nábojom v komore. Príprava<br />

zbrane na streľbu je blesková, ako aj jej zaistenie<br />

a strelec môže páliť jednu ranu za druhou.<br />

Nesmie však zabudnúť na to, aby vrátil<br />

napínanie bicieho mechanizmu do pôvodnej<br />

polohy, lebo inak drží v rukách zbraň pripravenú<br />

k výstrelu.<br />

Kvalitná hlaveň značky Krupp je v prednej<br />

časti voľne uložená a proces samonabíjania<br />

neovplyvňuje jej kmitanie a teda aj presnosť.<br />

Dlhá je iba 510 mm a pri ústi má priemer<br />

17 mm. So štyrmi pravotočivými drážkami<br />

a dlhším stúpaním 276 mm je kovaná za studena,<br />

čo dáva strelám dostatočnú stabilitu<br />

a prispieva k výbornej presnosti, ktorú môžeme<br />

porovnať s opakovacími guľovnicami.<br />

Sauer vyrába S 303 v kalibroch Medium .308<br />

4<br />

20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


STRELECTVO<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

12<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

11<br />

Win., 7x64, .30-06 Spring., 8x57 IS, 9,3x62<br />

a Magnum .300 Win. Mag., .338 Win. Mag.<br />

s dĺžkou hlavní 510 alebo 560 mm. Povrch<br />

hlavne a puzdra záveru je matný, sametovočierny.<br />

Ochranu oceľových častí proti poveternostným<br />

vplyvom, korózii a poškriabaniu<br />

zabezpečuje veľmi odolná patentovaná mikrovrstva<br />

NitrobondX.<br />

Odpor jazýčka spúšte je fabrický nastavený<br />

na 13,8 N, čo je pri samonabíjacej puške<br />

menej ako sme očakávali. Takmer bodový<br />

chod, po odpálení bez prepadu nám nedal<br />

čas na strhnutie zbrane pri výstrele. No Sauer<br />

išiel dokonca ďalej a pre tých, čo chcú mať<br />

ešte menší odpor spúšte ponúka Black Magic<br />

Trigger s 9,5 N, čo je už magická hodnota. So<br />

zreteľom na krátky chod spúšte, tri náboje sa<br />

bez námahy dajú vystreliť v priebehu necelých<br />

dvoch sekúnd aj neskúsenému strelcovi.<br />

Jazýček spúšte prekrýva pevný lúčik, dostatočne<br />

široký aj pre prst v rukavici. Pred<br />

upevnením vrchnej časti lúčika je záchyt záveru,<br />

zásobníková šachta a na jej konci valčekové<br />

tlačidlo vypúšťania zásobníka. Jednoradový<br />

zásobník má kapacitu iba dva náboje,<br />

ktoré sú uložené nad sebou. Jeho výmena je<br />

rýchla, pretože v zásobníkovej šachtičke je<br />

odpružený, čo súčasne eliminuje možné rezonancie.<br />

Po zatlačení valčekovej poistky zásobník<br />

padne do dlane. Celokovové telo je<br />

z počerneného plechu, účelne tvarovaný podávač<br />

je hliníkový.<br />

Osobitnú pozornosť venovali konštruktéri<br />

zalomeniu a vyoseniu pažby. Výsledkom<br />

množstva výpočtov a testov je univerzálny<br />

tvar pažby, ktorá sadne do ramena väčšine<br />

zákazníkov. To, že pri S 303 Elegance<br />

ide o guľovnicu vyššieho štandardu prezrádza<br />

pažba Monte Carlo s lícnicou z kvalitného<br />

orechového dreva. Jeho kresbu zvýrazňuje<br />

povrchová úprava politúrou. Osobitne<br />

je prepracovaná pištoľová rukoväť, úzky krk<br />

umožňuje pohodlný dosah na jazýček spúšte,<br />

hmatník napínania a poistku vypúšťania<br />

záveru. Zospodu je opatrená logom firmy.<br />

Pištoľová rukoväť spolu s predpažbím má<br />

ostrú rybinu, ktorá poskytuje pevné držanie<br />

zbrane za každých podmienok. V širokej<br />

ponuke sú zbrane s drevenou pažbou Classic,<br />

Elegance, GTI Classic, GTI Elegance,<br />

s plastovou Classic XT, Black Velvet, Forest,<br />

Harwood, Synchro XT, Synchro XT a Ultra.<br />

Plastové pažby majú povrchovú úpravu „Soft<br />

Touch“ a prilnú do rúk za každého počasia.<br />

Obľube sa teší typ Thumbhole, s dierou pre<br />

palec. Novinkou je vyhrievací systém pištoľovej<br />

rukoväti Sauer Ergo Heat pre modelové<br />

rady S 303 a S 404, ktorý udrží až 30 stupňový<br />

rozdiel oproti teplote okolia.<br />

Po uchopení guľovnice a rýchlom zalícení<br />

zbraň perfektne sadne do ramena, bez<br />

predchádzajúcich úprav. My sme mali možnosť<br />

odskúšať si poloautomat na 50 metrov<br />

so strelivom Winchester Ballistic Silvertip<br />

.30-06 Spr. s 168 gr (10,7 g) strelou označenou<br />

TXRE. Má plastovú špičku, ktorá zaručuje<br />

riadenú deformáciu na každú vzdialenosť,<br />

plochú dráhu letu s maximálnym<br />

zachovaním energie. Jej úsťová rýchlosť je<br />

849 m/s a energia 3 853 J. O presnosti S 303<br />

je zbytočné diskutovať, v podstate nepoznám<br />

zbraň od Sauera, ktorá by nestrieľala<br />

do „čierneho“. Pri trojranových položkách<br />

s oporou sme dosiahli rozptyl 26 mm. Spätný<br />

náraz a zdvih zbrane bol jemnejší, opätovné<br />

zamierenie a výstrel na cieľ rýchly. Vynikajúca<br />

ergonómia pažby a kvalitná botka prispievajú<br />

k vysokému komfortu streľby. Otvorené<br />

mieridlá so zámernou 336 mm sú výborne<br />

čitateľné. Muška so svetlovodiacim červeným<br />

vláknom je výškovo a stranovo nastaviteľná.<br />

Cieľnik je v tvare obráteného písmena<br />

W, zvýraznený žltou farbou, čo umožňuje<br />

presné a rýchle zrovnanie mieridiel s cieľom.<br />

K dispozícii je aj variant s dlhou nadháňkovou<br />

lištou, ktorá nahrádza cieľnik. Na uchytenie<br />

optiky sú na hornej časti puzdra záveru<br />

integrované dve a tri priečne drážky pre<br />

dvojdielnu rýchloupínaciu montáž Sauer ISI<br />

Mount. Tá poskytuje možnosť posúvať zameriavací<br />

ďalekohľad o 1 cm od oka bez nevyhnutného<br />

nastrelenia.<br />

Guľovnica s celkovou hmotnosťou 3250 g<br />

je dlhá iba 1065 mm, čo je základným predpokladom<br />

výbornej manipulácie s ňou aj<br />

v hustom poraste. Dodáva sa rozložená,<br />

v elegantnom plastovom kufríku. K voliteľnej<br />

výbave patrí úsťová brzda Dual Brake,<br />

ktorá zníži spätný náraz o 20 percent a zásobníky<br />

na 5 a 10 nábojov. Pokiaľ ide o zásobníky,<br />

samonabíjacia zbraň na poľovné<br />

účely musí byť prispôsobená tak, aby sa z nej<br />

dalo pri jednom nabití vystreliť maximálne<br />

3-krát (napr. 2 náboje v zásobníku a jeden<br />

v hlavni). Guľovnica patrí do kategórie B,<br />

čo si vyžaduje nákupné povolenie a evidenciu.<br />

Pri pultovej cene 3 232,0 Euro v predajni<br />

zbraní a streliva Hermes zostáva iba dodať,<br />

že za tieto „slušné“ peniaze budúci majiteľ<br />

dostanete rýchlu, presnú a spoľahlivú guľovnicu<br />

najvyššej kvality. Skutočne ide o vysoko<br />

bezpečnú a unikátnu zbraň vo svojej kategórii.<br />

Pripravil: Ing. Lubomír Ivanovčan<br />

Obr. 01 Guľový poloautomat Sauer 303<br />

Elegance v kalibri .30-06 Spr.<br />

Obr. 02 Pred šachtou je valčekové tlačidlo<br />

vypúšťania zásobníka.<br />

Obr. 03 Jednoradový, celokovový zásobník na 2 náboje,<br />

pred lúčikom je páčka vypúšťania záveru.<br />

Obr. 04 Po spustení záveru sa náboj<br />

zasunie do komory.<br />

Obr. 05 Na krku pažby je drážkovaný hmatník<br />

napínania bicieho kladivka, na tele záveru<br />

je drážkovaná lišta pre montáž optiky.<br />

Obr. 06 Do otvoru pre rýchloupínacie očko remeňa<br />

sa dá uchytiť aj oporná dvojnožka.<br />

Obr. 07 Pri testovacej streľbe sme použili náboje<br />

Winchester Ballistic Silvertip.<br />

Obr. 08 Muška so svetlovodiacim vláknom je<br />

výškovo aj stranovo nastaviteľná.<br />

Obr. 09 Cieľnik v tvare obráteného písmena<br />

W je farebne zvýraznený.<br />

Obr. 10 Kvalitná drevená pažba Monte Carlo s lícnicou.<br />

Obr. 11 Účinná ergonomická gumová<br />

botka s logom firmy.<br />

Obr. 12 Spúšťový mechanizmus s bicím kladivkom.<br />

21


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

RIADITEĽ OZ KEŽMAROK<br />

Ing. MIROSLAV PETRAS<br />

ODIŠIEL DO DÔCHODKU<br />

Posledný januárový deň zavŕšil aj pracovnú<br />

kariéru riaditeľa OZ Kežmarok Ing. Miroslava<br />

Petrasa vo VLM, š. p. Do Vojenských<br />

lesov prišiel 21. októbra 1974. Ako absolvent<br />

strednej ekonomickej školy nastúpil<br />

na Útvar informačnej sústavy, čo bol ekvivalent<br />

terajšieho ekonomického oddelenia.<br />

V jeho prípade možno povedať, že ekonomike<br />

zasvätil celý život. V práci na ekonomickom<br />

úseku prešiel viacerými zaradeniami,<br />

hoci podstata jeho práce ostávala nezmenená.<br />

Popri zamestnaní bez ťažkostí absolvoval<br />

Vysokú školu ekonomickú v Banskej<br />

Bystrici, ktorú úspešne ukončil v roku<br />

1990. V tom istom roku, 1. septembra, ho<br />

vymenovali do funkcie vedúceho útvaru<br />

plánovania odštepného závodu. Na úseku<br />

ekonomiky prežil aj turbulentné obdobie,<br />

ktorým prechádzal odštepný závod Kežmarok<br />

v čase, keď vtedajšie vedenie generálneho<br />

riaditeľstva rozhodlo zriadiť v roku<br />

2009 namiesto odštepného závodu Správu<br />

lesov Kežmarok. 1. apríla 2009 Miroslava<br />

Petrasa menovali za zástupcu jej vedúceho.<br />

Od začiatku roka 2010 pracoval ako<br />

vedúci ekonomického oddelenia a zároveň<br />

zástupca riaditeľa obnoveného odštepného<br />

závodu Kežmarok. Rozhodnutím generálneho<br />

riaditeľa bol 1. januára 2012 ustanovený<br />

do funkcie druhého zástupcu generálneho<br />

riaditeľa.<br />

Na lesníckych dňoch vo Zvolene<br />

Aktívny hráč<br />

Ing. Peter Šoltés<br />

Mirko Petras hodnotí vopred výsledok na športových hrách<br />

Generálny riaditeľ Vojenských lesov ho<br />

1. apríla 2014 ustanovil do funkcie riaditeľa<br />

odštepného závodu Kežmarok, v ktorej zotrval<br />

až do odchodu do dôchodku.<br />

Odpracovať 43 rokov v jednej firme,<br />

v tomto prípade vo Vojenských lesoch, je<br />

v dnešnej dobe výnimočný prípad. Keď<br />

vezmeme do úvahy celoživotné pôsobenie<br />

na ekonomickom úseku, je to obdivuhodné.<br />

Možno povedať, že pre takého človeka to už<br />

nie je práca, ale životné poslanie.<br />

V neposlednom rade treba pripomenúť aj<br />

zaujatie pre výkon práva poľovníctva teraz<br />

už čerstvého dôchodcu Ing. Miroslav Petrasa,<br />

ktoré tiež neraz zmiernilo stresové situácie,<br />

vyplývajúce z jeho pracovnej náplne.<br />

Aj na tomto poli dosiahol niekoľko pekných<br />

úspechov.<br />

Všetci zamestnanci odštepného závodu<br />

Kežmarok želajú Ing. Miroslavovi Petrasovi<br />

pri tejto príležitosti veľa zdravia, osobnej<br />

aj rodinnej pohody a v poľovníckej oblasti<br />

mnoho pekných zážitkov. •<br />

22 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ING. JOZEF JOPPA<br />

Z KEŽMARKU NA<br />

ZASLÚŽENOM ODPOČINKU<br />

V ten istý deň, ako jeho riaditeľ, odišiel do starobného dôchodku náš dlhoročný zamestnanec,<br />

vedúci oddelenia obchodu OZ VLM Kežmarok Ing. Jozef Joppa. Rodák z Kežmarku,<br />

v súkromí znalec a milovník Vysokých Tatier, ktoré vo voľnom čase mnohokrát prešiel,<br />

vášnivý milovník našich hôr a celej našej krásnej prírody.<br />

Ing. Peter Šoltés<br />

Do Vojenských lesov prišiel na vlastnú žiadosť<br />

1. septembra 1988 zo štátnych lesov LZ<br />

Spišská Nová Ves, kam nastúpil po absolvovaní<br />

Vysokej školy lesníckej. Povedané horolezeckou<br />

terminológiou -kým v štátnych lesoch<br />

založil základný tábor, vo vojenských<br />

lesoch začal zakladať jednotlivé výškové tábory,<br />

aby naplnil svoj životný cieľ.<br />

Jeho prvé pracovisko bola Lesná správa<br />

Ľubica, kde pracoval na pozícii technika pre<br />

ťažbovú činnosť, neskôr ako vedúci polesia.<br />

Pri pôsobení na týchto pozíciách presvedčil<br />

svojou odbornosťou a svedomitosťou pri plnení<br />

úloh správy, takže ho rozhodnutím riaditeľa<br />

20. decembra 1991 menovali do funkcie<br />

vedúceho oddelenia obchodu. Na tejto<br />

pozícii, ktorú zvládal k spokojnosti nadriadených,<br />

hoci musel vynaložiť nemálo úsilia,<br />

vytrval až do jeho odchodu do dôchodku.<br />

Keď som v úvode prirovnal pracovné pôsobenie<br />

Ing. Joppu v horolezeckej terminológii<br />

k zdolávaniu výšok, tak posledné pôsobisko<br />

– vedúci oddelenia obchodu by som<br />

prirovnal k poslednému výškovému táboru,<br />

z ktorého dosiahol zaslúžený vrchol, odchod<br />

do dôchodku. Teraz ho čaká možno<br />

ešte náročnejší zostup. V mene všetkých spolupracovníkov<br />

mu želám, aby bol čo najdlhší,<br />

najmä v dobrom zdraví, rodinnej pohode<br />

a šťastí v ďalšom živote. Samozrejme, želáme<br />

mu aj veľa zážitkov v našich krásnych horách<br />

a prírode a verím, že sa budeme spoločne tešiť<br />

z našich ďalších stretnutí. •<br />

BLAHOŽELÁME KOLEGOM<br />

V JANUÁRI<br />

VO FEBRUÁRI<br />

V MARCI<br />

Ing. František Pošík,<br />

sam. referent oddelenia lesnej výroby<br />

životné jubileum - 60 rokov<br />

Ing. Peter Pápay<br />

Technik LS Mikulášov<br />

25. výročie práce vo VLM SR<br />

Ján Komarc<br />

sam. referent oddelenia lesnej výroby<br />

životné jubileum - 55 rokov<br />

Zdeněk Blaho<br />

esník LS Riadok<br />

odchádza do dôchodku<br />

Ľudovít Šprinc<br />

Lesník LS Jablonové<br />

životné jubileum - 55 rokov<br />

Ing. Jozef Ivanič<br />

vedúci oddelenia<br />

35. výročie práce vo VLM SR<br />

Ing. Jozef Joppa<br />

vedúci oddelenia<br />

25. výročie práce vo VLM SR<br />

Mgr. Zuzana Benedeková<br />

asistentka GR<br />

životné jubileum - 50 rokov<br />

Štefan Raniak<br />

lesník<br />

35. výročie práce vo VLM SR<br />

životné jubileum - 50 rokov<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

LESNÍCI SI AJ TENTO<br />

ROK ZMERAJÚ<br />

SILY NA LYŽIACH<br />

Športový areál FIS na Štrbskom Plese bude od 25. do 27. marca <strong>2018</strong> miestom v poradí<br />

už 54. ročníka Venerovského memoriálu – Majstrovstiev lesníkov SR v lyžovaní s medzinárodnou<br />

účasťou. Na memoriáli sa spravidla zúčastňujú pretekári zo Slovenska, Českej<br />

republiky, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Okrem behu na lyžiach v kombinácii so streľbou<br />

zo vzduchovky preverí ich kondíciu aj obrovský slalom. Víťazi získajú tituly Majster lesník<br />

Slovenska a Majsterka lesníčka Slovenska, absolútny víťaz sa stane aj Víťazom Venerovského<br />

memoriálu. Podujatie, ktorého usporiadateľmi sú Štátne <strong>lesy</strong> TANAP-u, sa už tradične<br />

uskutoční pod záštitou ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedníčky<br />

Odborového zväzu Drevo, Lesy, Voda.<br />

Lesníctvo je jedno z mála povolaní, pre<br />

ktoré je charakteristická prevaha práce v prírode.<br />

Výrazná časť lesníkov vykonáva neľahkú<br />

činnosť v lesnom prostredí počas celého<br />

roka, bez ohľadu na počasie. To si okrem<br />

odborných vedomostí a úprimného vzťahu<br />

k prírode vyžaduje aj dobrý zdravotný stav<br />

a fyzickú kondíciu. V zimnom období sú<br />

v tomto prostredí lyže neodmysliteľnou pracovnou<br />

pomôckou. Už v prvých rokoch po<br />

druhej svetovej vojne sa usporadúvali každoročne<br />

lyžiarske kurzy, počas ktorých sa lesníci<br />

učili ovládať lyže v náročnom horskom<br />

prostredí. Na záver týchto kurzov zvyčajne<br />

usporiadali preteky. Na kurze v roku 1946<br />

skrsla myšlienka zorganizovať aj oficiálne<br />

preteky lesníkov z celého Česko-Slovenska.<br />

Prvý ročník Venerovského memoriálu bol<br />

už v nasledujúcom roku 1947. Jeho základnou<br />

myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov,<br />

ktorí v zimných podmienkach pri výkone<br />

svojho povolania v lese nevyhnutne musia<br />

zvládať aj pohyb na lyžiach. Za zakladateľov<br />

pretekov pod názvom Venerovského memoriál<br />

sú považovaní vtedajší poprední slovenskí<br />

lesníci Štefan Grandtner, Gabriel Mazúr,<br />

Mikuláš Michelčík st., Jozef Müller, Martin<br />

Lehotský, Milan Hirš, Ján Cigáň a Martin<br />

Užík.<br />

Záujemcovia z radov lesníkov o účasť na<br />

54. ročníku Venerovského memoriálu, ktorí<br />

spĺňajú podmienky uvedené v propozíciách<br />

pretekov, sa môžu prihlásiť najneskôr<br />

do 28. 2. <strong>2018</strong> na e-mailovej adrese<br />

mjurco@<strong>lesy</strong>tanap.sk alebo na tel. číslach<br />

0903 987 535, 052/478 03 68, resp. faxom<br />

na tel. čísle 052/478 03 59. Bližšie<br />

informácie o pretekoch je možné získať na<br />

uvedenej elektronickej adrese<br />

Ing. Ján Marhefka, TANAP<br />

24 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

HEJCE 12 ROKOV<br />

PO TRAGÉDII<br />

V noci 19. januára 2006 havarovalo slovenské<br />

vojenské špeciálne lietadlo AN 24<br />

v lesnom poraste nad obcou Hejce v Maďarsku.<br />

Na plánovaný dolet na košické letisko<br />

mu chýbalo približne 50 kilometrov.<br />

Zo 42 ľudí na palube, ktorí da vracali z misie<br />

NATO v Kosove, prežil haváriu iba jeden<br />

vojak. Odvtedy si na mieste tragédie každoročne<br />

pripomínajú jej obete nielen vojenskí<br />

predstavitelia.<br />

V obci Hejce stojí na pamiatku tragédie od<br />

roku 2007 pomník s bronzovou sochou<br />

padajúcej postavy obklopenou šesťmetrovými<br />

bronzovými bukmi a žulovými blokmi<br />

s menami zahynuvších vojakov. Na mieste<br />

havárie na vrchu Borsó je postavených 42<br />

pietnych stĺpov, ako symbolika počtu obetí<br />

a zároveň miesto na pietnu spomienku pre<br />

rodinných príslušníkov.<br />

V deň 12. výročia tragédie si ministri obrany<br />

Slovenskej republiky a Maďarska Peter<br />

Gajdoš a István Simicsko uctili pamiatku<br />

jej obetí na oboch pietnych miestach spolu<br />

s rodinami pozostalých vojakov.<br />

„Toto miesto je mementom toho, aký krehký<br />

je život a môže sa zmeniť skutočne v sekunde<br />

na úplne niečo iné. Táto letecká katastrofa<br />

je skutočne obrovským nešťastím<br />

v dejinách 25-ročnej samostatnej, nezávislej<br />

Slovenskej republiky a jej ozbrojených<br />

síl,“ povedal po pietnej spomienke<br />

pri pamätníku na mieste tragédie minister<br />

obrany SR. Na spomienkovej udalosti<br />

sa zúčastnili aj zástupcovia VLM SR, š. p.<br />

a pamiatku obetí si uctili položením venca<br />

pri pomníku v Hejciach.<br />

Ing. Anton Bodnár<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

PRIESTOR NA OTÁZKU<br />

DNES NA TÉMU INFORMÁCIE<br />

A BEZPEČNOSŤ<br />

odpovedá Ing. Katarína Belanová, PhD.<br />

a Mgr. Miroslav Čongrády<br />

V zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov je nesprávne nakladanie<br />

s osobnými údajmi prísne sankcionované. V súvislosti so spracúvaním osobných údajov<br />

fyzických osôb, predovšetkým ich poskytovaním tretej osobe, je veľmi dôležité dôkladne<br />

posúdiť, ktoré údaje sú osobné - to znamená, na základe ktorých údajov je osobu možné<br />

identifikovať. Z tohto dôvodu sme sa pýtali Ing. Kataríny Belanovej a Mgr. Miroslava Čongrádyho.<br />

Čo všetko spadá pod osobné údaje?<br />

M. Č.: Je to v tomto období veľmi aktuálna<br />

otázka, nakoľko spomínaný zákon sa 24. mája<br />

<strong>2018</strong> ruší a nahrádza ho Zákon č. 18/<strong>2018</strong> Z.<br />

z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene<br />

a doplnení niektorých zákonov, ktorým<br />

sa preberajú právne záväzné akty Európskej<br />

únie. Verejnosť ho skôr postrehla pod názvom<br />

GDPR (General Data Protection Regulation).<br />

Ide o nariadenie Európskej únie, ktoré vstúpi<br />

do účinnosti 25. mája <strong>2018</strong> a jeho cieľom je<br />

zvýšiť úroveň ochrany osobných údajov a posilniť<br />

práva občanov Európskej únie v tejto<br />

oblasti.<br />

Aké zmeny prináša?<br />

M. Č.: Prináša najkomplexnejšiu úpravu a reguláciu<br />

práce s osobnými údajmi, aká vôbec<br />

doteraz bola. Zavádza množstvo nových pojmov<br />

a kategórií, okrem tradičných údajov,<br />

ktoré sú všeobecne chápané ako osobné, sem<br />

patria aj údaje technického charakteru, ktoré<br />

sa využívajú v informačných systémoch súčasnosti<br />

ako napríklad IP adresa, alebo cookies,<br />

z ktorými dnes denne pri práci na počítači<br />

prichádzate do styku a ste súčasťou<br />

takejto informácie, ale okrem toho napríklad<br />

aj kategórie údajov hodné zvláštneho zreteľa.<br />

Definuje osobné údaje vypovedajúce o pôvode,<br />

politických názoroch, náboženskom či filozofickom<br />

vyznaní, zdravotnom stave, genetické<br />

a biometrické údaje, osobné údaje detí<br />

a podobne. Tu vidíte, aký rozsah tento zákon<br />

zaberá a aké údaje o nás dnes získavame.<br />

GDPR všeobecne reguluje zaobchádzanie<br />

s akýmikoľvek informáciami vzťahujúcimi<br />

sa k identifikovanej alebo identifikovateľnej<br />

osobe. Stanovuje povinnosti pre správcov aj<br />

spracovateľov údajov, definuje podmienky,<br />

za ktorých môžu byť také údaje spracúvané,<br />

stanovuje pre ich spracovanie množstvo<br />

pravidiel a dáva subjektom týchto informácií<br />

množstvo práv.<br />

Je ťažké popísať záber tohto zákona na pár<br />

riadkoch, sami máte možnosť vidieť, aký rozsah<br />

pravidiel poníma a tiež úpravy procesov,<br />

ktoré je nevyhnutné do začiatku platnosti<br />

tohto zákona zaviesť aj v našej firme.<br />

Aké sankcie hrozia za porušenie<br />

ochrany osobných údajov a kto je<br />

sankciovaný? Môže takéto porušenie<br />

ohroziť i zamestnávateľa, alebo<br />

nesie zodpovednosť za porušenie<br />

iba osoba - zamestnanec?<br />

M. Č.: Sankcie za nedodržanie tohto nariadenia<br />

môžu byť podľa charakteru a závažnosti<br />

incidentu až 4 % z celkového obratu spoločnosti<br />

alebo až 20 miliónov eur a týka sa celosvetovo<br />

všetkých subjektov, ktoré spracúvajú<br />

osobné údaje občanov Európskej únie.<br />

Nariadenie sa dotkne všetkých oblastí podnikania<br />

od bankovníctva, poisťovníctva, internetových<br />

obchodov, výroby a služieb, zdravotníctva,<br />

ale aj verejnej správy. Ako som už<br />

povedal, úprava procesov vo firme je nevyhnutná<br />

práve preto, aby sme sa dokázali vyhnúť<br />

potenciálnemu incidentu a teda aj sankcii.<br />

V prípade, že sa rozprávame o bezpečnosti<br />

a nežiadúcom úniku informácií, čo všetko<br />

môže zamestnávateľ zabezpečiť v oblasti<br />

ochrany údajov? Je možné vnútorným<br />

predpisom usmerniť zamestnancov<br />

k zabezpečeniu takejto ochrany?<br />

K. B.: Téma informačnej bezpečnosti rezonuje<br />

v súčasnosti, predovšetkým v súvislosti<br />

s povinnosťou adaptovať a dodržiavať zásady<br />

a požiadavky GDPR regulácie, takmer<br />

vo všetkých médiách. Týka sa to každej firmy<br />

či organizácie i mimo EÚ, ktorá pracuje<br />

s dátami občanov Únie. Zamestnávateľ, aby<br />

zabránil nežiadúcemu úniku informácií či<br />

nelegálnej manipulácii s údajmi, realizuje dôslednú<br />

analýzu rizík a prijme dôsledné opatrenia<br />

v oblasti správy klientskych zariadení.<br />

Dôležitý je najmä audit zabezpečenia údajov,<br />

osobitne tých citlivých. Keďže zamestnanci<br />

pri výkone práce využívajú technické,<br />

hardvérové či softvérové vybavenie firmy, zamestnávateľ<br />

by mal zamestnancov usmerniť,<br />

akým spôsobom môžu, resp. by mali toto vybavenie<br />

používať. •<br />

Mgr. Marianna Huljaková,<br />

samostatný referent, oddelenie<br />

riaditeľa OZ Malacky<br />

26 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ARBORÉTUM KYSIHÝBEL<br />

AKO OBJEKT PRE<br />

ZÁŽITKOVÉ AKTIVITY<br />

LESNEJ PEDAGOGIKY<br />

Arborétum Kysihýbel pri Banskej Štiavnici založené roku 1900 Jánosom Tuzsonom<br />

predstavuje spoločné slovensko-maďarské dedičstvo, ktorým by sa lesníci mohli pýšiť.<br />

Avšak, nie je to celkom tak. Originálny plošný spôsob výsadby jednotlivých druhov a foriem<br />

introdukovaných drevín poznačili extrémne zimy, sucho, vietor, svetové vojny, snehové<br />

kalamity a nedocenili ho neskoršie generácie. Arborétu však svitá na lepšie časy.<br />

Ing. Veronika Jaloviarová,<br />

NLC – ÚLPV Zvolen<br />

Objekt okrem výskumného zamerania<br />

(skúmanie cudzokrajných lesných drevín<br />

z hľadiska možnosti ich použitia v lesnom<br />

hospodárstve) má plniť aj funkciu demonštračného<br />

objektu pre študentov i širokú verejnosť.<br />

Veľký potenciál tohto objektu je aj<br />

pre osvetu a výchovu a práve tu je priestor<br />

využiť lesnú pedagogiku a jej zážitkové<br />

programy.<br />

Zvýšiť atraktívnosť pre cestovný ruch<br />

i návštevnosť tohto objektu by mal pomôcť<br />

aj projekt s názvom Common heritage, joint<br />

future – Trees without borders (TreeJoy<br />

SKHU/1601/1.1/217). Realizuje ho Národné<br />

lesnícke centrum v partnerstve so Šopronskou<br />

univerzitou (Soproni egyetem) cez<br />

program Interreg (www.skhu.eu). Projekt<br />

TreeJoy je zameraný na rekonštrukciu a revitalizáciu<br />

areálu arboréta Kysihýbel a Botanickej<br />

záhrady (maďarský partner). Okrem<br />

týchto činností sa v okolí arboréta obnoví<br />

NCH Kysihýbel a v arboréte postavia nové<br />

návštevnícke centrum, včelie úle, drevené<br />

objekty pre „hravý šport“ a interaktívne objekty<br />

lesnej pedagogiky (dendrofón, hmyzí<br />

domček, otáčacie pexesá a pod.). Súčasťou<br />

projektu TreeJoy sú aj dve exkurzie slovenských<br />

študentov do Maďarska a desať vzdelávacích<br />

programov lesnej pedagogiky.<br />

V rámci tohto projektu zorganizovali pre<br />

študentov manažmentu regionálneho cestovného<br />

ruchu i podnikania pre rozvoj vidieka<br />

z Banskej Bystrice workshop o Arboréte<br />

Kysihýbel a lesnej pedagogike. Jeho<br />

cieľom okrem prezentovania projektu a aktivít<br />

lesnej pedagogiky bolo, aby sa mladí ľudia<br />

zapojili do vypracovania marketingovej<br />

ponuky, elektronickej pozvánky, prezentačného<br />

videa či navrhli štruktúru animačných<br />

programov pre arborétum. Výzvou pre nich<br />

taktiež môže byť ich účasť na stredoškolskej<br />

odbornej činnosti, v ktorej by mohli prezentovať<br />

možnosti rozvoja cestovného ruchu vo<br />

vzťahu k tomuto regiónu i arborétu. „Aktivity<br />

na workshope hodnotím ako veľmi inšpiratívne,<br />

celý projekt je veľmi zaujímavý<br />

a tešíme sa, že naši študenti sa stali jednou<br />

jeho časťou,“ povedala na záver workshopu<br />

Soňa Jonaštíková zo Strednej odbornej školy<br />

Pod Bánošom.<br />

Slovenský historik Andrej Kmeť hovoril,<br />

že keď spoznávame kraje svoje, spoznáme<br />

samých seba. Zatraktívnenie a prezentácia<br />

objektu Arboréta Kysihýbel prostredníctvom<br />

aktivít lesnej pedagogiky ako miesta,<br />

ktoré dýcha nevšednou históriou a ponúka<br />

prírodné bohatstvá, dáva vyšší predpoklad<br />

pre jeho spoznanie nielen lesníkmi, ale aj<br />

mladými a širšou verejnosťou. •<br />

Tento článok neodráža oficiálne stanovisko EÚ<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

27


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

BYLINKY MAJÚ<br />

VPLYV NA NAŠE<br />

ZDRAVIE<br />

Nedávno som na istom textilnom produkte známej spoločnosti videla zaujímavé<br />

logo, ktoré vraví: „ Zelená nie je len farba, je to spôsob myslenia!“<br />

Veľmi vystihujúca myšlienka, ktorá sa dá pretransformovať do rôznych<br />

praktických podôb v našich životoch. Či už by sme to brali globálne, alebo<br />

individuálne.<br />

Žiť zdravšie je voľbou každého z nás. Marketing nás neustále láka pre<br />

svoju podporu a rozvoj. Je pravdou, že kúpe niektorých produktov sa nevyhneme,<br />

pretože sú pre nás životne dôležité. Paradoxom je, že najväčšie bohatstvo<br />

nám ponúka príroda. Už sme mali v našom časopise príspevok, kde<br />

sme sa tejto téme venovali. Aby som mohla pre vás pripraviť praktickú prílohu<br />

– vrecúško voňavého púpavového čaju, musím sa k tejto téme vrátiť.<br />

Koľko času trávime v prírode? Na to aby sme mohli nazberať bylinky, samozrejme<br />

za podmienok dodržania zákona, nám úplne postačí 15 minút.<br />

Výhodou je poznať lokality kde rastú, najmä. ak vás zaujíma niečo konkrétne.<br />

Veľa náučnej literatúry nám ponúka recepty, ktoré dovoľujú užívať zmes<br />

bylín, bez toho aby nám uškodili. Dôraz však kladú i na jednotlivcov, ktorí<br />

samotne disponujú svojou liečiteľskou silou na konkrétnu oblasť nášho tela.<br />

Úplne bežnou rastlinkou je púpava lekárska (Taraxacum officinale), ktorú<br />

nájdete prakticky všade. Pod ľudovými názvami kašinec, lucerničky, májik,<br />

mlieč, leví zubec, pampališka, pampuška, púpava, púpava lúčna, pumpelica,<br />

pumprlica ju poznajú v rôznych častiach nášho pekného Slovenska.<br />

Nie je vhodná len na pletenie venčekov do vlasov detí, tak ako si to pamätáme<br />

z rozprávok, či vlastného detstva, ale jej využitie je oveľa väčšie. Poznáte<br />

ho? Určite ste si všimli rôzne nápojové produkty, ako minerálne vody<br />

s jej príchuťou alebo čaj, či sirup. To nie je všetko. V kuchyni môžete z nej<br />

v lete spraviť šalát, ako dochucovadlo použiť púpavový med. Je všeobecne<br />

prospešná, prečistuje krv, pokožku. Pri jej pravidelnom užívaní vidno jej<br />

dôsledky na celkovom prosperovaní organizmu. Najviac však pomáha pri<br />

bolestiach žlčníka a chorobách pečene.<br />

KTORÉ ČASTI PÚPAVY<br />

VIEME VYUŽIŤ?<br />

Púpava lekárska<br />

Využiteľná je celá rastlina<br />

Všetky kvety, listy, koreň. Listy zbierame pred kvitnutím, korene včasne<br />

zjari alebo v jeseni, byľ počas kvitnutia. Naše tipy sú použiť mladé listy púpavy<br />

na šalát, kvety na med, koreň a listy na čaj. Z koreňa je čaj ešte silnejší.<br />

Vrecúško čaju obsahuje 2 gramy sušeného listu. Zalejte ho horúcou vodou,<br />

nechajte lúhovať 5 minút, dochuťte medom a vychutnajte si výborný<br />

čajík pri čítaní nášho časopisu.<br />

použité fotografie – zdroj: Internet<br />

Mgr. Marianna Huljaková,<br />

samostatný referent, oddelenie<br />

riaditeľa OZ Malacky<br />

28 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Mladé listy vhodné na šalát<br />

Koreň v sušenej podobe<br />

RECEPT NA JARNÝ<br />

PÚPAVOVÝ ŠALÁT<br />

300 g púpavové listy<br />

1 PL ocot<br />

50 ml voda<br />

1 KL olej<br />

trošku mletého čierneho korenia<br />

trošku soľ<br />

Sledujte kalendár a koncom marca a začiatkom apríla<br />

si nazbierajte púpavové listy z nekvitnúcej rastliny.<br />

Umyte ich, nechájte odkvapkať. Z octu, vody, oleja,<br />

soli a korenia si pripravte zálievku. Touto zálievkou<br />

zalejejte listy a zľahka premiešajte. Prajeme dobrú<br />

chuť!<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />

29


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

SKAUTI<br />

POMÁHAJÚ<br />

OPERENCOM<br />

nou cestou sme čoskoro boli pri cieli. Rybník<br />

Tančiboky je chovný rybník, breh lemujú<br />

vŕby a jelše, no v okolí sú najmä borovicové<br />

porasty. Pri rybníku stojí veľký altánok, kde<br />

sme sa všetci usadili a povyťahovali si z batohov<br />

jedlo a teplý čaj. Gordon sa snažil rozložiť<br />

oheň na miestnom vyhradenom ohnisku.<br />

Hneď, ako sa ukázali prvé plamienky,<br />

sme sa všetci zhromaždili okolo ohňa a snažili<br />

sa zohriať zmrznuté končatiny. Ten, kto<br />

mal so sebou niečo na opekanie, využil príležitosť.<br />

Lesom sa šírila omamná vôňa pečených<br />

špekáčikov či chlebíka, niekto si opekal<br />

rožok. Fúkal studený vietor a pod nohami<br />

chrupotal sneh. Pravá zimná atmosféra.<br />

Puma - Kornélia Kornetová, skautka, 69. Zbor M.R. Štefánika Malacky SLSK<br />

Foto: Marika - Mária Ftáčniková, zástupca vodcu, 69. Zbor M. R. Štefánika Malacky SLSK<br />

Pomôcť malým operencom prežiť náročné zimné podmienky – to bol cieľ misie, ktorú<br />

podnikla 10. februára skautská družina Nočné sovy zo 69. Zboru M. R. Štefánika Malacky<br />

SLSK. Naša cesta smerovala k Tančibockému rybníku, ktorý sa nachádza vo vojenskom<br />

obvode neďaleko Malaciek.<br />

Akciu zorganizovala radkyňa Ema. Tentokrát<br />

sme nepoužili žiaden dopravný prostriedok,<br />

šliapali sme pešo až k hájovni<br />

Kozánek. Tam nás postretlo hneď prvé prekvapenie<br />

- tesne pred nami na lesnej ceste<br />

prebehol diviak. Tak sme vedeli aj naisto<br />

určiť stopy, dobre si ich zapamätáme. Les-<br />

Keď sme už boli všetci nasýtení, vybrali<br />

sme sa do lesa, aby sme splnili našu hlavnú<br />

úlohu dňa - rozmiestniť po okolí vtáčie búdky.<br />

Ruku k dielu sme priložili všetci, niektorí<br />

držali rebrík a tak istili Gordona, Lišiaka,<br />

Pantera, Pumu aj Emu pri spevňovaní vtáčích<br />

búdok na strom. Ďalší podávali pomôcky<br />

ako sekeru, drôt a komentovali správnosť<br />

uchytenia. Keď sme sa uistili, že búdky sú<br />

dobre pribité, pobalili sme sa a pokračovali<br />

sme v našej výprave. Okrem zimy a niekoľkých<br />

vtáčikov nám robila spoločnosť počas<br />

našej výpravy aj štvornohá pozorná a prítulná<br />

priateľka človeka - sučka Sára. Bol to<br />

Lišiakov pes - zlatý retriever, ktorý je aj vodiacim<br />

psom. Bola fakt poslušná, vyšantila<br />

sa v snehu podľa svojho vkusu. Cestu tichým<br />

lesom zasneženou krajinou sme si užívali<br />

všetci. Mali sme možnosť pozorovať veľa<br />

stôp srnčej a diviačej zveri. Občas sme sa pozastavili<br />

a počúvali tichý vtáčí spev lahodiaci<br />

ušiam aj duši, no a spolu s lesníkom Bocianom<br />

sme určovali stromy podľa kôry. Spoza<br />

pochmúrnej oblohy sa sem-tam usmialo<br />

aj slniečko a nad hlavami prelietali volavky<br />

biele.<br />

V teréne sme sa po neznačkovaných cestách<br />

orientovali odhadom, určovaním svetových<br />

strán a pomocou mapy. Naše stopy<br />

smerovali k Marheckým rybníčkom, ktoré<br />

sa nachádzajú v priľahlej časti mesta. Návrat<br />

do civilizácie bol však pre nás rozčarovaním,<br />

lebo hneď po prechode z lesa cez most<br />

nad diaľnicou D2 Bratislava - Malacky sme<br />

sa ocitli pri bránach Ikea Components a náš<br />

pohľad spočinul na haldách povaľujúceho sa<br />

dreva zamoreného drevokazným hmyzom<br />

a okrem toho boli cítiť v ovzduší nepríjemné<br />

pachové výpary z ich výroby, ktoré denné<br />

zamorujú naše mesto Malacky.<br />

My sme svoj cieľ splnili, rozmiestnením<br />

vtáčích búdok sme poskytli našim malým<br />

operencom do blízkej budúcnosti útočisko<br />

na hniezdenie. Vtáčie búdky pre malých<br />

operencov rozmiestňujeme v okolitých lesoch<br />

Záhoria (Borská nížina, lokalita Tančiboky)<br />

pravidelne každý rok aj v spolupráci<br />

s VLM SR, o. z. Malacky. Domov sme prišli<br />

síce unavení, ale šťastní. •<br />

30 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>


ČO JE PROSPEŠNÉ<br />

ĽUDSKÉMU ZDRAVIU ?<br />

Odpoveď nájdete v tajničke. Riaďte sa obrázkami, ktorých názvy sú ukryté v<br />

tajničke. Teda stačí aj ich pomenujete. Ako pomôcku uvádzame pri niektorých<br />

obrázkoch nápovedu.<br />

1<br />

2<br />

Z L A T O B Y Ľ<br />

1<br />

K<br />

2<br />

3<br />

6<br />

3<br />

5<br />

A<br />

CH<br />

4<br />

7<br />

P<br />

U<br />

T<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

NÁJDI 5 ROZDIELOV<br />

Ak sa chceš s nami hrať, nájdi 5 rozdielov a pošli výsledok na sekretariat.ma@vlm.sk.<br />

Pošleme ti malú vecnú cenu ☺

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!