Vojenské lesy 1/2018
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XI / január – február – marec <strong>2018</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
1/<strong>2018</strong><br />
Ročník 12<br />
január – február – marec <strong>2018</strong><br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Mgr. Marianna Huljaková<br />
(šéfredaktor – odborný<br />
garant pre lesnú pedagogiku)<br />
Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa<br />
(zástupca šéfredaktora)<br />
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan (redaktor)<br />
Ing. Jozef Joppa (redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný<br />
garant pre strelectvo)<br />
Jaroslav Jurský (redaktor – odborný<br />
garant pre kynológiu)<br />
REGISTRÁCIA:<br />
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />
ISSN 1338-3221<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priatelia.<br />
ISSN 1338-3221<br />
Ako každoročne v prvom čísle nášho časopisu sa<br />
Vám krátko prihovorím a zhodnotím uplynulý rok<br />
2017.<br />
V našej hlavnej obchodnej komodite, t. j. drevnej<br />
hmote, sme dosiahli plánovanú priemernú cenu<br />
na meter kubický a splnili sme aj ostatné tržbotvorné<br />
činnosti. Samozrejme, v priebehu roku vstupovali<br />
do jednotlivých činností i negatívne skutočnosti, ale<br />
vďaka prístupu všetkých zamestnancov podniku sme<br />
dosiahli plánovaný hospodársky výsledok s miernym<br />
prekročením.<br />
Klimatické zmeny a následné udalosti, ktoré sú<br />
ich následkom, negatívne ovplyvňujú našu činnosť,<br />
a to hlavne v oblasti plánovania. Vtedy musíme operatívne<br />
reagovať na všetky abiotické a biotické činitele<br />
vstupujúce náhle do lesníckeho života v rámci plnenia<br />
si záväzku trvalo udržateľne hospodáriť v nám<br />
zverených lesoch. Myslím, že pri určovaní ďalšej stratégie<br />
hospodárenia v lesoch, už bez vytvárania rezerv<br />
na nepredvídané udalosti nebudeme môcť efektívne<br />
hospodáriť.<br />
Veľmi vážnym faktom je odliv pracovníkov v lesnom<br />
hospodárstve do iných, lukratívnejších odvetví.<br />
Samozrejme, je to dôsledok zlepšenia hospodárskych<br />
ukazovateľov Slovenska a vytvárania nových pracovných<br />
príležitostí investormi.Tento fakt je známy už<br />
dlhšiu dobu, ale intenzívne sme ho začali pociťovať<br />
a riešiť koncom roka 2016, a to zvýšeným podielom<br />
nových technológií pri ťažbe, približovaní a manipulácií<br />
s drevnou hmotou, ktoré so sebou prinášajú zvýšenie<br />
nákladov na výrobu, ale ruka v ruke s týmito<br />
novými technológiami sa zvýšila produkcia, zlepšili<br />
sme zhodnotenie drevnej hmoty zvýšeným podielom<br />
kvalitných sortimentov, zlepšili sme ochranu lesa<br />
od poťažbových zvyškov tzv. denromasy, ktorá je považovaná<br />
za základ vzniku podkôrnikovej kalamity<br />
v ihličnatých lesných porastoch. Mimoriadne sa zvýšila<br />
aj bezpečnosť pracovníkov pri týchto rizikových<br />
činnostiach, ktoré v prevažnej miere už za nich vykonávajú<br />
strojné zariadenia. Týmto trendom sa budeme<br />
uberať naďalej a neustále sledovať vývoj a použitie<br />
nových technológii v ťažbe, približovaní a manipulácii<br />
s drevnou hmotou.<br />
V oblasti opráv a údržieb venujeme hlavnú pozornosť<br />
prevádzkovým objektom, ktoré plánujeme naďalej<br />
využívať, ale predovšetkým lesnej cestnej sieti, bez<br />
ktorej nie je možne v súčasnosti efektívne hospodáriť.<br />
Tam smerovala prevažná časť investičných prostriedkov<br />
podniku a bude aj v roku <strong>2018</strong>. Činnosti pre<br />
ministerstvo obrany a jej podriadené zložky sú už<br />
zakomponované trvalo v portfóliu služieb podniku<br />
a prinášajú so sebou efektivitu, hospodárne využitie<br />
štátneho majetku a obojstrannú spokojnosť.<br />
Strojné investície sa dotýkajú hlavne obmeny<br />
osobných služobných motorových vozidiel, ktorých<br />
stav po piatich, šiestich rokoch používania v lesnom<br />
teréne je vo väčšine prípadov mimoriadne zlý. Táto<br />
pravidelná obmena je efektívna, ale rok 2017 bol rokom,<br />
kedy sme na základe kontrol stavu služobných<br />
motorových vozidiel a vzťahu niektorých zamestnancov<br />
k zverenému majetku, zvažovali prehodnotiť<br />
celý systém používania motorových vozidiel pri plnení<br />
si pracovných povinností. Kontroly stavu vozidiel<br />
v roku <strong>2018</strong> a ich vyhodnotenie ukážu, akým smerom<br />
sa ďalej budeme uberať v tejto problematike. Vo<br />
veľkej miere vzťah zamestnanca k organizácií a zverenému<br />
majetku je akýmsi zrkadlom jeho činnosti<br />
a práce, ktorou ho zamestnávateľ poveril v pracovnej<br />
náplni. Stav napr. zvereného služobného motorového<br />
vozidla je presne jedným z takýchto ukazovateľov.<br />
Naďalej investujeme do moderných technológií<br />
týkajúcich sa využitia zelenej energie. Starostlivosť<br />
o zachovanie prírody je prvoradá úloha lesníckych<br />
subjektov a je našou povinnosť neustále sledovať vývoj<br />
a možnosti znižovania globálneho otepľovania.<br />
Nepredvídateľný výskyt biotických a abiotických<br />
škodlivých činiteľov (napr.: podkôrny hmyz, oheň,<br />
sucho, vietor, sneh) nám neumožňuje zabezpečiť obnovu<br />
lesných porastov plánovanými ťažbovými zásahmi.<br />
Naopak, musíme v rámci platnej legislatívy zabezpečiť<br />
včasné spracovanie napadnutých stromov,<br />
resp. lesných porastov, čo nám neumožňuje už dlhodobo<br />
plánovite hospodáriť. V skratke to znamená, že<br />
v nasledujúcom období minimálne desiatich rokov,<br />
ak nám to klimatické zmeny umožnia, sme z dôvodu<br />
zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárenia<br />
v nám zverených lesoch, nútení znížiť výšku ťažby<br />
dreva, najmä v organizačných jednotkách, kde je dlhodobo<br />
prekračovaná z titulu spracovania náhodilej<br />
ťažby.<br />
Samozrejme, zníženie výšky ťažby dreva, našej<br />
hlavnej komodity, so sebou prináša aj zníženie tržieb<br />
a s tým súvisiacich nákladov na výrobu, nevynímajúc<br />
z týchto nákladov náklady mzdové. Je v tejto súvislosti<br />
veľmi dôležité, ako Vy, zamestnanci štátneho<br />
podniku, pochopíte túto skutočnosť v rámci plnenia<br />
si svojich pracovných povinností.<br />
V roku 2017 sme spoločne so zástupcom zamestnancov<br />
odborového zväzu zamestnancov pri štátnom<br />
podniku podpísali kolektívnu zmluvu na obdobie<br />
piatich rokov t. j. <strong>2018</strong> až 2022. Novo podpísaná<br />
kolektívna zmluva je výsledkom konštruktívnych<br />
rokovaní oboch zúčastnených strán. V mnohých bodoch<br />
je nadštandardná v prospech zamestnancov, čo<br />
je správne, avšak možné len v prípade efektívneho<br />
hospodárenia so zvereným majetkom štátu, ale podmienečne<br />
aj vzťahu zamestnancov k organizácii a ich<br />
pracovnému nasadeniu v prospech štátneho podniku.<br />
Efektívnosť podniku bez osobného nasadenia<br />
jednotlivca v ňom nezabezpečí zlepšenie sociálnych<br />
podmienok.<br />
V rámci spolupráce s kolegami z ministerstva<br />
obrany SR a jemu podriadených zložiek, musím poďakovať<br />
za vynikajúcu spoluprácu v celej škále činností,<br />
či už v legislatívnych, hospodárskych a aj spoločenských<br />
a verím v ďalšiu úspešnú kooperáciu.<br />
Záverom Vám chcem všetkým poďakovať za<br />
úspešné zvládnutie a naplnenie úloh roku 2017, popriať<br />
Vám do už rozbehnutého roku <strong>2018</strong> tradične,<br />
ale úprimne hlavne veľa zdravia Vám a Vašim najbližším<br />
a veľa úspechov pri plnení si pracovných povinností<br />
v roku <strong>2018</strong>.<br />
S pozdravom<br />
Lesu Zdar •<br />
Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ<br />
2 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
KYNOLÓGIA<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
Predstavujeme vám<br />
Lesná správa Kamienka ....................4<br />
Aktuálne problémy v ochrane lesa <strong>2018</strong> ......7<br />
Elektromobilita vo VLM SR, š.p. utópia, či<br />
realita? ....................................8<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
A RYBÁRSTVO<br />
Významné aspekty v chove raticovej zveri ..10<br />
Kŕmne zariadenia na LS Riadok ...........11<br />
Termíny chovateľských prehliadok vo<br />
Vojenských lesoch (výstavná časť) ..........12<br />
Chovateľské prehliadky ...................13<br />
Čo dokáže farbiar .........................15<br />
HISTÓRIA<br />
Vzácny človek Josef Vágner ................16<br />
OD SPOLOČNÝCH<br />
KOREŇOV<br />
Ing. Jan Uher<br />
kolega, spolupracovník,<br />
nejvyšší představený ......................19<br />
STRELECTVO<br />
Riaditeľ OZ Kežmarok Ing. Miroslav Petras<br />
odišiel do dôchodku ......................22<br />
Ing. Jozef Joppa z Kežmarku<br />
na zaslúženom odpočinku .................23<br />
Blahoželáme kolegom .....................23<br />
Lesníci si aj tento rok<br />
zmerajú sily na lyžiach ....................24<br />
Hejce 12 rokov po tragédii .................25<br />
Priestor na otázku<br />
dnes na tému informácie a bezpečnosť<br />
odpovedá Ing. Katarína Belanová, PhD.<br />
a Mgr. Miroslav Čongrády .................26<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
AKTUALITY ....................14<br />
Samonabíjacia guľovnica<br />
Sauer 303 Elegance ........................20<br />
Arborétum Kysihýbel ako objekt pre zážitkové<br />
aktivity lesnej pedagogiky .................27<br />
Bylinky majú vplyv na naše zdravie ........28<br />
Recept na jarný púpavový šalát .............29<br />
Skauti pomáhajú operencom ...............30<br />
Návody, hry, súťaže, vymaľovánka .........31<br />
foto na titulnej strane Ing. Jozef Bittara<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
Ten popis by bolo potrebné zmeniť, : Vpredu stojaci, zľava: Ing. Lukáš Vataha, Slavomír Kocík, Ing. Štefan Rak, Ján Brezáni, Marián Naščák<br />
vzadu stojaci zľava: Jozef Sninčák, Jozef Žinčák, Ing. Pavol Kyslaň, Adrián Mochorovský<br />
Predstavujeme vám<br />
LESNÁ SPRÁVA<br />
KAMIENKA<br />
Lesná správa má svoje meno podľa obce Kamienka, ktorá je katastrálne najbližšia k Vojenským lesom. Kamienka, v minulosti nazývaná<br />
Malá Kamenica (Kyskementze) vznikla v chotári susednej obce Kamenica nad Cirochou (Nagy Kementze). Prvá písomná pamiatka<br />
o obci je z roku 1416 a je trošku úsmevná.<br />
Ing. Štefan Rak - vedúci<br />
Lesnej správy Kamienka<br />
Kamenický potok<br />
Vtedajší uhorský kráľ Žigmund Luxemburský<br />
poveril konvent v Lelesi vyšetriť okolnosti<br />
okolo zajatia obyvateľov dediny Zalužice<br />
poddanými z Kamienky v lesoch Vihorlatu.<br />
Kamienka bola založená podľa nemeckého<br />
práva, takzvaným šoltýskym spôsobom. Zemepanská<br />
rodina Drugethovcov poskytla<br />
vhodné územie a sprostredkovateľ – šoltýs<br />
- priviedol usadlíkov, ktorí vybudovali<br />
novú dedinu. Do obce sa dá dostať zo smeru<br />
Humenné – Snina. Prvou obcou za Humenným<br />
je Hažín, ďalšou Kamenica nad Cirochou.<br />
Tam treba na prvej križovatke odbočiť<br />
doprava a po opustení Kamenice prídeme po<br />
kilometri do Kamienky. Sídlo Lesnej správy<br />
ja na konci obce, hneď za katastrálnou hranicou<br />
obce a hranicou <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Valaškovce.<br />
Ak prejdeme bránu, sme na území<br />
4 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
LESNÍCTVO<br />
Práce na rekultiváciíí políčok<br />
Kosenie lúky na Starej zálomke<br />
Rirodzená obnova na Bystrej<br />
Strojník buldozéra<br />
odštepného závodu Kamenica nad Cirochou<br />
a vstupujeme do lesných porastov, ktoré obhospodaruje<br />
Lesná správa Kamienka.<br />
PREVAŽNE BUK<br />
Lesná správa spravuje <strong>lesy</strong> na severnej strane<br />
Vihorlatu na výmere 8 485 ha lesnej pôdy.<br />
V roku 1933 lesné porasty na tomto území<br />
Na dieli<br />
vykúpil československý štát od grófa Gejzu<br />
Andrássyho, majiteľa takzvaného Humenského<br />
panstva. Výkup pozemkov súvisel so<br />
zriaďovaním delostreleckej strelnice vo Vihorlatských<br />
vrchoch na území terajšieho Výcvikového<br />
priestoru Valaškovce. Od tohto<br />
obdobia sa datuje aj vznik Vojenskej lesnej<br />
správy v rámci Vojenských lesných podnikov.<br />
Súčasná podoba lesnej správy vznikla po<br />
organizačných zmenách v roku 2004 spojením<br />
dvoch lesných správ, LS Kamenica n/C.<br />
s 3 868 hektármi a LS Kamienka ich má 4 617.<br />
Bilancované ročné úlohy podľa Programu<br />
starostlivosti o les nám predpisujú 50 000 m 3<br />
ťažby. Z toho je 95 % ťažba listnatá, prevažne<br />
drevina buk. 5% ihličnatej ťažby tvorí najmä<br />
smrek, ktorý bol do našich podmienok umelo<br />
zalesňovaný a spracovávame ho prevažne ako<br />
kalamitný. Všetky práce – ťažbové, pestovné<br />
i v odvoze dreva vykonávajú služby. Sú to väčšinou<br />
naši bývalí pracovníci, ktorí si odkúpili<br />
prostriedky závodu a ako živnostníci sa prispôsobili<br />
novým podmienkam.<br />
Hrebeňové porasty pod Vihorlatom<br />
Bukový porast vo fáze obnovy<br />
pod Čiernou horou<br />
SPRACOVANIE<br />
SUROVINY<br />
Na OM v lese sa z priblíženého dreva manipuluje<br />
tá časť, u ktorej aj pri uplatnení opakovaných<br />
dĺžkových rezov nedôjde k znehodnoteniu<br />
dreva. Ide teda o výrobu vlákninového<br />
dreva a dreva kvality III. B, alebo III.C. Ostatné<br />
priblížené drevo sa odváža na hlavný<br />
sklad dreva, kde sú technické a personálne<br />
podmienky na jeho maximálne zhodnotenie.<br />
Tam vyrábame sortimenty určené na piliarske<br />
spracovanie a výberové sortimenty I. a II.<br />
Zemné práce na sprítupňovaní porastov<br />
Práce na rekultivácií políčok<br />
Robotníci LS Kamienka<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
5
LESNÍCTVO<br />
Lesná pedagogika<br />
akostnej triedy. Vysoký podiel výchovných<br />
ťažieb – 465 ha prebierok (takmer 16 000 m3),<br />
z toho 230 ha do 50 rokov je náročný najmä<br />
na nákladovosť. Pri realizácii výchovných ťažieb<br />
okrem klasických technológií využívame<br />
aj malé vývozné súpravy. V začiatkoch uplatňovania<br />
tejto technológie boli pochybnosti<br />
o jej opodstatnenosti a o výslednej kvalite<br />
vykonaných ťažieb. Čas a neustúpenie od zámeru<br />
však ukázali účelnosť a vhodnosť používania<br />
vyvážačiek. V prebierkových porastoch<br />
sa súbežne s výkonom ťažby vyváža na OM aj<br />
biomasa. Táto sa použije na výrobu energetickej<br />
štiepky. Predaj biomasy z lesných porastov<br />
je cca 6 000 ton ročne.<br />
V posledných rokoch výrazne stúpol podiel<br />
prác na nelesných plochách a to nielen<br />
v rámci <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Valaškovce, ale<br />
aj v objektoch vojenských kasární, muničných<br />
skladov a rôznych posádkových cvičísk.<br />
Len v roku 2017 sme na nelesných plochách<br />
spracovali skoro 6 000 m3 sortimentov dreva<br />
a 4 500 ton dendromasy. Z pestovných úloh<br />
je potrebné zvládnuť 150 ha prerezávok, 75 ha<br />
ochrany kultúr, 30 ha výrubu krovia a 50 ha<br />
uhadzovania haluziny. V rámci uhadzovania<br />
haluziny vo veľkej miere využívame väčšie<br />
vývozné súpravy. Obyvateľstvu sa v rámci potreby<br />
zásobovania palivovým energetickým<br />
drevom umožňuje na plochách po vykonaných<br />
ťažbách samovýroba. Tá je podmieňovaná<br />
uhádzaním haluziny.<br />
NOVÉ PORASTY<br />
I ZVER<br />
Bez potreby chváliť sa tvrdíme, že naša silná<br />
stránka je využívanie prirodzeného zmladenia,<br />
ktoré dosahujeme na viac ako 80 %<br />
plôch. Je to výsledok cieľavedomej práce a dlhodobej<br />
prípravy porastov, ktoré prichádzajú<br />
do obnovy. 15 ha umelého zalesňovania<br />
nám pritom ovplyvňujú aj plochy po kalamitách,<br />
prevodoch a premenách na starých vojenských<br />
plochách. V rámci správy je od roku<br />
2002 vybudovaná Rezervácia jelenej zveri na<br />
ploche takmer 1 000 ha. Neuspokojivé výsledky<br />
v kvalite zveri a obrovské škody na lesných<br />
porastoch rozhodli, že sa v roku 2015 odčlenila<br />
cca 250 ha časť, kde sa začalo zazverovať<br />
úplne novou zverou. Na zvýšenie úživnosti<br />
sa vykonali rekultivačné opatrenia, obnovili<br />
sa zarastené bývalé lúky a políčka. Na zvyšnej<br />
časti pôvodnej rezervácie plánujeme tohto<br />
roku odstrániť oplotenie a priradiť ju k voľnému<br />
revíru.<br />
DÔRAZ NA<br />
OCHRANU<br />
Budova lesnej správy Kamienka<br />
Celé územie patrí do vodohospodárskej oblasti,<br />
preto veľký dôraz kladieme na ekológiu,<br />
používanie ekologických bio olejov, čistenie<br />
vodných tokov, odberných miest a záchytných<br />
nádrží. Vysoký podiel chránených území<br />
a prírodných rezervácií ako Kyjov, Motrogoň,<br />
Sninský kameň, Postavka, Hypkaňa,<br />
Kotlík, Janičkova skalka zvyšuje náročnosť<br />
pri obhospodarovaní porastov v okolí týchto<br />
území, ktoré sú pod drobnohľadom či už<br />
štátnej ochrany prírody, ale aj rôznych ochranárskych<br />
zoskupení. Od roku 2007 sa boríme<br />
s otázkou svetového dedičstva UNE-<br />
SCO – Karpatské bukové pra<strong>lesy</strong>, kde zlou<br />
komunikáciou medzi vlastníkmi, obhospodarovateľmi,<br />
užívateľmi a ochranármi stále nie<br />
po požiari LC Sklené<br />
sú ujasnené hranice ani stupne ochrany.<br />
Spomienka na športové hry<br />
SPOLUPRÁCA<br />
S ARMÁDOU<br />
Keďže sme <strong>lesy</strong> vojenské, musíme veľmi úzko<br />
spolupracovať s armádou. V poslednom období<br />
je Vojenský výcvikový priestor Valaškovce<br />
intenzívne využívaný na výcvik všetkých<br />
druhov vojsk. V permanencii je pechotná<br />
strelnica, strelnica bojových vozidiel aj letecká<br />
strelnica. V ohrozených priestoroch strelníc<br />
je preto potrebné využívať každú voľnú<br />
chvíľku na výkon prác, čo zvyšuje náročnosť<br />
na časté presuny techniky a ľudí v rámci správy.<br />
Lesná správa Kamienka má 10 THP pracovníkov<br />
– správca, dvaja technici a sedem<br />
vedúcich LO - lesníkov. V kategórii robotníkov<br />
je zamestnaných sedem pracovníkov,<br />
ktorí vykonávajú poľnohospodárske práce,<br />
práce v poľovníctve, údržbe ciest, zvážnic, budov.<br />
Od roku 2016 prevádzkuje odštepný závod<br />
Kamenica nad Cirochou nový buldozér<br />
CAT D6N. Obsluhu zabezpečujú zamestnanci<br />
z našej správy. Iste ich poznajú kolegovia na<br />
odštepných závodoch a SL v rámci š. p.<br />
Výsledky činnosti lesníkov sa neprejavujú<br />
okamžite, ale až po mnohých rokoch často<br />
až vtedy, keď lesník už nevidí výsledky svojho<br />
úsilia a posudzujú ho jeho nasledovníci.<br />
Každá terajšia chyba a nepoctivosť sa po<br />
rokoch prejaví na stave lesa. Lesný personál<br />
Lesnej správy Kamienka to má neustále<br />
na pamäti. Snaží sa svoju prácu vykonávať<br />
tak, aby sme sa za ňu nemuseli hanbiť<br />
ani teraz, ani pred tými, čo prídu po nás. •<br />
6 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
LESNÍCTVO<br />
AKTUÁLNE<br />
PROBLÉMY<br />
V OCHRANE<br />
LESA <strong>2018</strong><br />
Pestovanie a ochrana duba na LS Duchonka, vývoj zdravotného stavu lesov v UPS Bobrovec<br />
po vetrovej kalamite Žofia z 15. mája 2014 a skúsenosti s využívaním dronov a multispektrálnej<br />
kamery pri hodnotení zdravotného stavu lesov – to boli najzaujímavejšie<br />
témy konferencie zameranej na aktuálne problémy v ochrane lesa, ktorá bola 1. a 2. februára<br />
v Kongresovom centre Kúpeľov Nový Smokovec.<br />
Ing. Michal Lihoň,<br />
lesník LS Ľubica<br />
foto zdroj: Slavomír Rell, NLC<br />
Cieľ konferencie bol poskytnúť účastníkom<br />
aktuálne informácie o problémoch ochrany<br />
lesa tak, ako ich registrovala v uplynulom<br />
roku sekcia lesného hospodárstva a spracovania<br />
dreva MPRV SR a LOS Banská Štiavnica<br />
na Slovensku a porovnanie so situáciou<br />
V Českej republike a v Poľsku. Nechýbali<br />
informácie o zdravotnom stave lesov neštátnych<br />
vlastníkov v chránených územiach,<br />
zdravotnom stave dubín, možnostiach využívania<br />
dronov v ochrane lesa a elektronizácií<br />
služieb LOS a výsledkoch riešenia niektorých<br />
výskumných projektov ako napríklad<br />
Nové metódy v integrovanej ochrane lesa zahŕňajúce<br />
využitie entomopatogénnych húb,<br />
Výskum alternatívnych metód ochrany ihličnatých<br />
sadeníc pred hmyzími škodcami<br />
a iné.<br />
Na konferencii nechýbali generálny riaditeľ<br />
NLC Bc. Ing. Ľuboš Halvoň, PhD., generálny<br />
riaditeľ sekcie lesného hospodárstva<br />
a spracovania dreva MPRV SR Ing. Peter<br />
Kicko, Ing. Andrej Kunca, PhD. nás informoval<br />
o problémoch ochrany lesa v roku<br />
2017 a prognózach na rok <strong>2018</strong>. Všetky témy<br />
boli pútavé, ale najviac ma zaujali tri: pestovanie<br />
a ochrana duba na LS Duchonka, vývoj<br />
zdravotného stavu lesov v UPS Bobrovec po<br />
vetrovej kalamite Žofia z 15. 5. 2014 a skúsenosti<br />
s využívaním dronov a multispektrálnej<br />
kamery pri hodnotení zdravotného stavu<br />
lesov. Pri téme pestovania a ochrany duba<br />
na LS Duchonka sme sa dozvedeli o ubúdaní<br />
zastúpenia duba na Slovensku i o jeho<br />
pestovaní a činiteľoch, ktoré ho najviac poškodzujú,<br />
ako je napríklad imelovec a huby.<br />
V súvislosti s vývojom zdravotného stavu lesov<br />
po vetrovej kalamite Žofia predseda UPS<br />
Bobrovec prezentoval, ako im rôzne ochranárske<br />
združenia a štát zakazujú a komplikujú<br />
ťažbu v hospodárskych lesoch v dôsledku<br />
pripravovanej zonácie. Na druhej strane<br />
poukázal na tlak susedných subjektov, že keď<br />
s tým nezačnú nič robiť, začnú od nich vymáhať<br />
škody v dôsledku poškodenia ich lesov<br />
lykožrútom, ktorý preletí do ich porastov.<br />
Vraj sa už štyri roky súdia a súdy si ich<br />
prehadzujú - čo im jeden povolí, druhý zakáže.<br />
Pritom len požiadali lesný úrad o vytvorenie<br />
150 metrov novej zvážnice…<br />
Téma skúseností s využívaním dronov<br />
a multispektrálnej kamery pri hodnotení<br />
zdravotného stavu lesov bola veľmi zaujímavá<br />
a s využívaním dronov sa do budúcna<br />
určite počíta. Autor nám prezentoval<br />
rozdelenie dronov podľa počtu vrtúľ a ich<br />
hmotnosti. Ďalej nám predstavil všetko potrebné,<br />
aby sme mohli riadiť takýto dron,<br />
vrátane prípravy na získanie pilotnej licencie<br />
v súlade s právnymi predpismi. Ukázali<br />
nám využívanie dronov v lesníckej praxi napríklad<br />
pri sčítavaní a monitoringu správania<br />
zveri, meraní defoliácie a depigmentácie<br />
rastlín a stromov pomocou multispektrálnej<br />
kamery a pri využívaní rôznych laserov aj<br />
meranie hodnôt porastov ako je počet stromov<br />
na ha, výška porastu, hrúbka porastu<br />
a mnoho iných veličín. Predviedli nám rôzne<br />
fotografie vytvorené kamerami na dronoch<br />
a ich využitie. •<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
7
LESNÍCTVO<br />
ELEKTROMOBILITA<br />
VO VLM SR, Š.P.<br />
UTÓPIA, ČI REALITA?<br />
Automobil je dnes vec dennej potreby, obzvlášť nás, ktorých pracovisko je priestor. Hovorí<br />
vám niečo meno Ferdinand Porsche? Určite áno, je to meno spojené s naozaj krásnymi<br />
automobilmi. Málokto však vie, že prvé auto, ktoré zostrojil, bol elektromobil. Mal označenie<br />
P1, maximálny výkon 5 koní a dojazd 80 kilometrov. Teraz pozor - zostrojil ho v roku<br />
1898 a to nebol prvým priekopníkom elektromobility. Tá siaha už do prvej polovice 19.<br />
storočia do holandského Groningenu.<br />
Mgr. Miroslav Čongrády,<br />
vedúci oddelenia IT<br />
Elektromobilita je dnes boom, ktorý sme si<br />
nemohli nevšimnúť. Všetky svetové autosalóny<br />
sa v uplynulom roku venovali najmä<br />
elektromobilom v podstate všetkých renomovaných<br />
svetových automobiliek. Súčasná<br />
hustota individuálnej dopravy v mestských<br />
aglomeráciách presahuje únosnosť vplyvu na<br />
životné prostredie a tak smer, ktorý automobilky<br />
udávajú, je nepochybne správny. Taktiež<br />
tlak zo strany EÚ ich núti zamýšľať sa<br />
práve nad touto formou mobility a vyvíjať ju.<br />
Čo to vlastne elektromobil v dnešnom ponímaní<br />
je?<br />
Elektrický automobil (elektromobil) je automobil,<br />
ktorý je poháňaný výlučne elektrickou<br />
energiou. Tú čerpá z akumulátora (batérie)<br />
integrovaného do vozidla, ktorý je nutné<br />
nabíjať z externého zdroja nabíjacej stanice,<br />
alebo domácej zásuvky. Časť energie dokáže<br />
získať aj tzv. rekuperáciou, čo je premena<br />
kinetickej (pohybovej) energie elektromobilu<br />
na energiu elektrickú. Deje sa tak predovšetkým<br />
pri spomaľovaní vozidla a brzdení.<br />
Pohonnou jednotkou elektromobilu je elektrický<br />
motor (elektromotor). Jeho výhodou je<br />
konštrukčná nenáročnosť a účinnosť, ktorá<br />
je v priemere 3× vyššia (90 %) ako u spaľovacích<br />
motorov (25 – 34 %). Celková účinnosť<br />
je však ovplyvnená aj účinnosťou batériových<br />
článkov a nabíjania. Použitie elektromotora<br />
so sebou nesie konštrukčné výhody.<br />
Vďaka rozmerom ho možno osadiť priamo<br />
Dobíjanie na chate v Malackách<br />
8 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
LESNÍCTVO<br />
na nápravu elektromobilu. Na pohon 4×4<br />
nie je nutný kardanový hriadeľ. Na obe nápravy<br />
sa osadia nezávislé elektromotory, ktorých<br />
súčinnosť má na starosti elektronika.<br />
Pri elektromobiloch so zadným pohonom<br />
(napr. Tesla, BMW), absentuje v prednej časti<br />
vozidla motor. Tým sa významným spôsobom<br />
zväčšuje deformačná zóna pri čelnom<br />
náraze, čo má výrazný vplyv na bezpečnosť.<br />
Takéto elektromobily môžu mať aj dva batožinové<br />
priestory, a to vpredu aj vzadu. Čo sa<br />
týka umiestnenia batérií, tie sa v moderných<br />
elektromobiloch montujú do podlahy, takže<br />
nezaberajú žiadnu úžitkovú plochu. Vďaka<br />
tomu dochádza k zníženiu ťažiska, čo má<br />
veľký vplyv na stabilitu a bezpečnosť.<br />
ke. Dobíjanie je možné viacerými spôsobmi.<br />
Elektromobil sa dá dobíjať aj z klasickej zásuvky<br />
230V, akú všetci poznáte, avšak toto<br />
nabíjanie je jednou fázou a teda trvá pomerne<br />
dlho, nabitie týmto spôsobom trvá pri<br />
prázdnej batérii zhruba 20 hodín. Práve preto<br />
existujú trojfázové nabíjacie stanice, na<br />
ktorých sa dá tento čas skrátiť na 1,5 – 2 hodiny,<br />
to je prípad verejných dobíjacích staníc.<br />
Samozrejme, existujú modely elektromobilov,<br />
ktoré je možné dobíjať aj jednosmerným<br />
prúdom a tam je čas dobíjania skrátený na 45<br />
minút a menej.<br />
V súčasnosti už aj <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> disponujú<br />
rýchlonabíjacou stanicou v Podolínci. Je<br />
to nový prvok v našej infraštruktúre, ktorý<br />
je plne manažovateľný ako smart riešenie<br />
a teda máme kontrolu nad spotrebou a tiež<br />
vieme riadiť a ovplyvňovať výkon v rámci istenia<br />
v silnoprúdovej infraštruktúre. Zariadenie<br />
je pripojené v LAN sieti, jeho riadenie<br />
je dostupné odkiaľkoľvek z informačnej infraštruktúry<br />
Vojenských lesov. Náklady, určite<br />
veľmi významný faktor pri rozhodovaní,<br />
či obstarať elektromobil, v súčasnosti pri dobíjaní<br />
z verejných dobíjacích staníc je jedno<br />
dobitie povedzme 30 kW, ktoré sa dá stihnúť<br />
do 90 minút v cene 3,40 € a na túto energiu<br />
dokážete zájsť v tomto zimnom období tak<br />
200 km, avšak v už spomínaných nákupných<br />
centrách sa dnes dá dobíjať zadarmo. Ako to<br />
bude na vlastných nabíjacích staniciach, záleží<br />
na cene nakupovanej elektrickej energie.<br />
Údržba vozidla je minimálna, nakoľko<br />
elektromotor nepotrebuje výmenu prevádzkových<br />
kvapalín, elektromobil nemá prevodovku<br />
a tak v prvých troch rokoch ide len<br />
o výmenu filtra interiéru vozidla a výmenu<br />
brzdovej kvapaliny.<br />
Viac skúseností a možno inšpirácie napíšem<br />
niekedy neskôr, keď bude elektromobil<br />
po celoročnej prevádzke. Nateraz môžem len<br />
konštatovať, že účel zníženia uhlíkovej stopy<br />
v mobilite je v tomto prípade naozaj primárnym<br />
cieľom a ak je toto vozidlo využívané<br />
v prímestskej a mestskej premávke do 250<br />
Vlastná nabíjacia stanica Podolínec<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
Dobíjanie na verejnej nabíjačke<br />
Od januára tohto roku majú aj <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky svoj prvý elektromobil. Ide<br />
o Renault Zoe s batériovými článkami s objemom<br />
41 kW, ktoré by mali zaručovať dojazd<br />
do 400 km. Aká je skutočnosť? S týmto<br />
elektromobilom som najazdil cez 4000<br />
km a naozaj sa mi nepodarilo na jedno nabitie<br />
prejsť 400 km. Prečo je to tak? Tak, ako<br />
pri štandardných spaľovacích motoroch,<br />
údaj uvádzaný ako priemerná spotreba nie je<br />
vždy pravdivý. Na spotrebu a teda aj dojazd<br />
elektromobilu vplýva viacero fyzikálnych<br />
faktorov, dokonca viac, ako je to v prípade<br />
spaľovacích motorov. Treba tiež povedať, že<br />
uvedenie auta do prevádzky v zime vás naozaj<br />
preverí, pretože batéria potrebuje určitú<br />
prevádzkovú teplotu, samozrejme nad<br />
nulou, takže prvú spotrebu energie elektromobil<br />
odčerpá na jej vytvorenie. Ďalší významný<br />
faktor, ktorý ovplyvňuje spotrebu,<br />
sú zimné pneumatiky, ktoré majú vyšší valivý<br />
odpor a v neposlednom rade ide o tepelný<br />
komfort v samotnom vozidle, nakoľko<br />
ten zabezpečuje tepelné čerpadlo, v elektromobile<br />
totiž teplo nevyrába spaľovací motor.<br />
To má za následok ďalšiu energetickú záťaž<br />
a podobne to bude zase v lete pri výrobe<br />
chladu, lebo to isté tepelné čerpadlo funguje<br />
v lete ako klimatizácia. Súčinnosť týchto faktorov<br />
mi reálne dala možnosť na tomto vozidle<br />
urobiť pri vonkajšej teplote -5 °C dojazd<br />
238 km, samozrejme, nie do úplného<br />
vybitia, ešte stále som mal rezervu. Z toho<br />
sa dá reálne usúdiť, že v letnom období tento<br />
elektromobil zvládne dojazd cez 300 km,<br />
čo je v porovnaní s dostupnou konkurenciou<br />
v tejto triede naozaj úžasné číslo. Prešiel som<br />
s ním niekoľko krát naprieč Slovenskom od<br />
Podolínca po Malacky a musím oceniť komfort<br />
jazdy, neporovnateľný s klasickým spaľovacím<br />
automobilom. V prvom rade ide<br />
o hluk - elektromobil je úplne tichý, nepočujete<br />
zvuk motora, v interiéri nie je počuť ani<br />
ventilátor tepelného čerpadla. Jediný „hluk“,<br />
ktorý počujete, je obtekanie vzduchu okolo<br />
karosérie auta a samozrejme valivý zvuk<br />
pneumatík počas jazdy. Dobíjanie v našich<br />
podmienkach je asi jediný hendikep tohto<br />
vozidla. Ani nie preto, že zaberie určitý čas,<br />
ale preto, že na našich cestách ešte absentujú<br />
dobíjacie stanice a tak sa nemôžte pri dobíjaní<br />
spoliehať na komfort, aký dnes poskytujú<br />
čerpacie stanice pohonných látok. Sieť,<br />
ktorá existuje, je situovaná viac-menej k nákupným<br />
centrám. Je to pochopiteľné, pretože<br />
primárne je to auto vyvíjané na jazdu v meste<br />
a nie na dlhé cestovanie, aspoň čo sa týka<br />
tohto konkrétneho modelu. Avšak tiež môžem<br />
povedať, že nie je problém prejsť túto<br />
trasu, len je potrebné rozdeliť si ju do dvoch<br />
dobíjaní zhruba po hodinke. Ak by nabíjacie<br />
stanice boli hustejšie, tento čas by sa skrátil,<br />
pretože by ste mohli na jedno nabitie zájsť<br />
ďalej. Hustota nabíjacích staníc je však zhruba<br />
každých 100 km, tak ste nútení ísť sa dobiť<br />
aj napriek tomu, že máte ešte dostatok energie,<br />
ale už nie na dojazd k najbližšej nabíjač-<br />
km denne, je z pohľadu nákladov a komfortu<br />
naozaj skvelým riešením. Myslím si, že by<br />
si v našej firme našlo na každom závode svoje<br />
miesto. Nedá mi nepoďakovať generálnemu<br />
riaditeľovi, že máme možnosť byť priekopníkmi<br />
tohto spôsobu dopravy, pretože<br />
budúcnosť nás určite presvedčí o jej efektivite<br />
a samozrejme zmysle sloganu „Chránime<br />
budúcnosť“. •<br />
9
LESNÍCTVO<br />
VÝZNAMNÉ<br />
ASPEKTY V CHOVE<br />
RATICOVEJ ZVERI<br />
V Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre v Nitre bola aj tento rok konferencia<br />
o výžive a zdraví raticovej zveri. Už 6. ročník sa niesol v znamení témy Významné<br />
aspekty v chove raticovej zveri. Záštitu nad podujatím prevzala ministerka pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.<br />
Ing. Pavol Tomala ml.<br />
Konferencia bola rozdelená do šiestich tematických<br />
okruhov: 1. Výživa - prikrmovanie<br />
a budúcnosť prikrmovania v strednej<br />
Európe, 2. Aktuálne otázky chorôb raticovej<br />
zveri, vrátane afrického moru ošípaných<br />
u diviačej zveri, 3. Kvalita srnčej a ostatnej<br />
raticovej zveri, 4. Škody na kultúrach<br />
a škody na zveri, 5. Raticová zver vo farmách,<br />
zverniciach a vo voľných revíroch, 6.<br />
Zubor, los, pasrnec a ďalšie. Ku každej z tém<br />
V tomto roku sa bude robiť celoročný monitoring<br />
diviačej zveri na celom území SR -<br />
v nárazníkovej oblasti AMO (štátna hranica<br />
s Ukrajinou a ČR) vyšetrovať všetky ulovené<br />
a uhynuté diviaky, v oblasti s pasívnym monitoringom<br />
AMO vyšetrovať všetky uhynuté<br />
a ulovené choré (so zmenami správania) diviaky,<br />
odber vzoriek vyškolenou osobou na<br />
prehliadku zveri po ulovení. Pre všetkých<br />
užívateľov poľovných revírov platí intenzívny<br />
lov diviačej zveri bez ohľadu na vek, pohlavie<br />
a na schválený plán lovu diviačej zveri<br />
a lov líšok. Toto opatrenie platí aj pre poľovné<br />
revíry, kde sa lov diviačej zveri neplánuje.<br />
Zástupkyňa z Lotyšska Anita Upite nám<br />
sme si mohli vypočuť zaujímavé poznatky<br />
od odborníkov zo Slovenska a zahraničia.<br />
Dnes môžeme často počuť v debatách medzi<br />
poľovníkmi problém s názvom Africký<br />
mor ošípaných. Túto momentálne najzaujímavejšiu<br />
tému dopodrobna vysvetlil zástupca<br />
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy<br />
Slovenskej republiky Jozef Bíreš. Na rok<br />
<strong>2018</strong> máme schválený národný kontrolný<br />
program pre africký mor ošípaných.<br />
Náraznikové zony AMO zdroj:<br />
poľovníctvo a rybárstvo 2017<br />
vysvetlila ich úspechy a pochybenia manažmentu<br />
raticovej zveri. Poznatky o farmových<br />
chovoch raticovej zveri v Rusku nám<br />
predstavil Sergej Aliskerov a o problémoch<br />
pri zimnom prikrmovaní raticovej zveri hovoril<br />
zástupca z ČR Miroslav Vodňanský.<br />
Zo zahraničných prezentácii bola veľmi<br />
zaujímavá a poučná prednáška riaditeľa divízie<br />
VLS ČR, Karlovy Vary, Ing. Milana Suka,<br />
PhD., na tému „Telemetrické sledování jelení<br />
zvěře v Doupovských horách – vliv mysliveckého<br />
hospodaření“. Odprezentované boli zaujímavé<br />
poznatky zo sledovania a správania<br />
sa jelenej zveri, jej časopriestorovej aktivity a<br />
pohybu pri rôznom manažmente poľovníckeho<br />
hospodárenia v nadväznosti na poškodzovanie<br />
lesných porastov.<br />
Konferencia dala zúčastneným určite<br />
množstvo nových informácii a poznatkov<br />
o výžive raticovej zveri. •<br />
10 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
KŔMNE<br />
ZARIADENIA<br />
NA LS RIADOK<br />
Snehová pokrývka odopiera vysokej zveri možnosť dostať sa k potrave, preto v čase zimných<br />
mesiacov poľovníci v rámci starostlivosti o zver zabezpečujú jej prikrmovanie. Drevo<br />
je biologický rozložiteľný materiál, ktorý po čase stratí svoju funkčnosť. Kŕmne zariadenia<br />
sa preto po určitej dobe musia nahradiť novými – funkčnými.<br />
Mgr. Marianna Huljaková,<br />
samostatný referent, oddelenie<br />
riaditeľa OZ Malacky<br />
Kolegovia z lesnej správy Riadok -Martin<br />
Švec a Miroslav Šedivý pracujú na dokončení<br />
10 nových kŕmnych zariadení určených pre<br />
vysokú zver. Použitým materiálom je na Záhorí<br />
štandartne rastúci strom borovica lesná.<br />
Guľatina je odkôrnená a býva použitá na<br />
nosnú časť. Strechu robotníci z LS zhotovujú<br />
z fošní a dosák, pokryjú ju hydroizolačným<br />
materiálom v rámci ochrany a dlhšej životnosti.<br />
Tá je odhadovaná samozrejme v závislosti<br />
od klimatických a iných podmienok na<br />
cca 20 rokov. Výroba jedného kŕmneho zariadenia<br />
trvá podľa odhadu kolegov menej<br />
ako deň. Zaujímavosťou je účel zariadenia –<br />
kde okrem senáže bude po ukončení výroby<br />
do spodnej časti vkladané i medikované krmivo<br />
- vitamíny a kamenná soľ, ktoré zver<br />
pre svoj zdravý vývoj potrebuje. •<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
11
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Kameničania z roku 2017<br />
TERMÍNY CHOVATEĽSKÝCH<br />
PREHLIADOK VO VOJENSKÝCH<br />
LESOCH (VÝSTAVNÁ ČASŤ)<br />
pekne pripravená CHP v Kežmarku rok 2013<br />
Pohľad na Jelenie trofeje<br />
Zvolen ešte z roku 2013<br />
Pamätáte si na trofeje danielej zveri<br />
z roku 2017 v Malackách ?<br />
OZ MALACKY<br />
22. 3. – 23.3.<br />
OZ KEŽMAROK<br />
16.3. – 20.3.<br />
KAMENICA<br />
NAD CIROCHOU<br />
8.3.- 9.3.<br />
(predpokladaný termín)<br />
SL PLIEŠOVCE<br />
– LEŠŤ 13.3. – 14.3.<br />
12 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
do vašej pozornosti<br />
do vašej pozornosti<br />
Za prípadné Za prípadné zmeny zmeny termínov, termínov, dátumov dátumov a miest a konania miest konania redakcia redakcia nezodpovedá. nezodpovedá. Informácie Informácie o prehliadkach, o prehliadkach, ktoré dostaneme ktoré dostaneme po uzávierke, po uzávierke, nájdete nájdete na www.polovnictvoarybartsvo.sk<br />
na POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY<br />
Chovateľské Chovateľské prehliadky<br />
prehliadky<br />
TROFEJÍ ZVERI ULOVENEJ V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2017/<strong>2018</strong><br />
TROFEJÍ ZVERI ULOVENEJ V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2017/<strong>2018</strong><br />
TROFEJÍ Obvodná poľovnícka ZVERI komora Termín ULOVENEJ – <strong>2018</strong> Miesto konania V POĽOVNÍCKEJ SEZÓNE 2017/<strong>2018</strong><br />
Bardejov 8. 3. – 21. 3. Šarišské múzeum, Radničné nám. 13, Bardejov<br />
Obvodná poľovnícka komora Termín – <strong>2018</strong> Miesto konania<br />
Pezinok 8. 3. – 10. 3. SOŠ vinársko-ovocinárska, Kostolná 3, Modra<br />
Bardejov VLM SR, š. p., o. z. Kamenica n/Cir. 8. 3. – 21. 9. 3. Šarišské Zasadačka múzeum, VLM SR, Radničné š. p., o. nám. z. Kamenica 13, Bardejov n/Cir.<br />
Pezinok Brezno 10. 8. 3. – 10. 11. 3. SOŠ Reštaurácia vinársko-ovocinárska, Omega CLUB, Švermova Kostolná 3, 7, Modra Brezno<br />
VLM Detva SR, š. p., o. z. Kamenica n/Cir. 10. 8. 3. – 11. 9. 3. Zasadačka MsKs, Hriňová VLM SR, š. p., o. z. Kamenica n/Cir.<br />
Brezno Galanta 10. 3. – 11. 3. Reštaurácia Budova OkO Omega SPZ, Športová CLUB, Švermova ulica 22, Galanta 7, Brezno<br />
Detva Nové Zámky 10. 3. – 11. 3. MsKs, Kultúrny Hriňová dom, Palárikovo<br />
Galanta Čadca 10. 13. 3. – 18. 11. 3. Budova Dom kultúry OkO v SPZ, Čadci Športová (13. 3. ulica platí iba 22, pre Galanta školy)<br />
Nové Svidník Zámky 10. 13. 3. – 25. 11. 3. Kultúrny dom, Palárikovo obec Nižný Orlík<br />
Čadca VLM SR, š. p., Pliešovce 13. 3. – 18. 14. 3. Dom Poľovný kultúry revír v Javorie Čadci (13. a Podjavorie, 3. platí iba Vojenský pre školy) obvod Lešť, Kamenný vrch 74<br />
Svidník Rimavská Sobota 14. 13. 3. – 25. 21. 3. Kultúrny Dom poľovníkov, dom, obec Rimavská Nižný Orlík Sobota<br />
VLM Veľký SR, Krtíš š. p., Pliešovce 14. 13. 3. – 14. 18. 3. Poľovný Výstavná revír sála Javorie kultúrneho a Podjavorie, domu, Námestie Vojenský A. obvod H. Škultétyho Lešť, Kamenný 1 vrch 74<br />
Rimavská Komárno Sobota 14. 15. 3. – 21. 5. 3. 4. Dom Podunajské poľovníkov, múzeum, Rimavská Komárno Sobota (len v pracovné dni a v sobotu 17. 3. a 24. 3.)<br />
Veľký Poprad Krtíš 14. 15. 3. – 18. 21. 3. Výstavná Tatranská sála galéria, kultúrneho Ul. Hviezdoslavova domu, Námestie 12, Poprad A. H. Škultétyho 1<br />
Komárno Humenné 16. 15. 3. – 18. 5. 4. 3. Podunajské ROH Humenné, múzeum, Chemlonská Komárno 1 (len v pracovné dni a v sobotu 17. 3. a 24. 3.)<br />
Poprad Levoča 16. 15. 3. – 20. 21. 3. Tatranská Obvodný úrad, galéria, Nám. Ul. M. Hviezdoslavova Pavla 59 (Župný 12, dom), PopradLevoča<br />
Humenné Malacky 16. 3. – 18. 17. 3. ROH Kultúrny Humenné, dom, obec Chemlonská Závod 1<br />
Levoča Šaľa 16. 3. – 20. 17. 3. Obvodný Poľovnícky úrad, dom Nám. PZ Váh, M. Pavla Selice59 (Župný dom), Levoča<br />
Malacky VLM SR, OZ Kežmarok 16. 3. – 20. 17. 3. Kultúrny Budova VLM dom, SR, obec Baštová Závod18, Kežmarok<br />
Šaľa Zvolen 16. 3. – 18. 17. 3. Študentský Poľovnícky domov PZ Ľudovíta Váh, Selice Štúra TU, Študentská 17 – vchod zo zadnej strany<br />
VLM Prievidza SR, OZ Kežmarok 16. 17. 3. – 20. 18. 3. Budova Dom kultúry, VLM Kanianka SR, Baštová 18, Kežmarok<br />
Zvolen Rimavská Sobota 16. 17. 3. – 18. 21. 3. Študentský Dom poľovníkov, domov Rimavská Ľudovíta Sobota Štúra TU, Študentská 17 – vchod zo zadnej strany<br />
Prievidza Topoľčany 17. 3. – 18. 3. Dom Obec kultúry, Šalgovce Kanianka<br />
Rimavská Liptovský Mikuláš Sobota 18. 17. 3. – 21. 3. Dom poľovníkov, Kultúry, Liptovsky Rimavská Hrádok Sobota<br />
Topoľčany Považská Bystrica 17. 3. – 18. 3. Obec SOŠ stavebná, Šalgovce Ulica slovenských partizánov 1 129/49, Pov. Bystrica<br />
Liptovský Žiar nad Hronom Mikuláš 18. 3. – 30. 21. 3. Dom Baroková Kultúry, sýpka Liptovsky – Múzeum, Hrádok Svätý Anton<br />
Považská Ružomberok Bystrica 19. 3. – 18. 27. 3. SOŠ Liptovské stavebná, múzeum, Ulica Ružomberok slovenských partizánov 1 129/49, Pov. Bystrica<br />
Žiar Stará nad Ľubovňa Hronom 18. 21. 3. – 30. 25. 3. Baroková Provinčný sýpka dom (Galéria), – Múzeum, Stará Svätý Ľubovňa Anton<br />
Ružomberok Vranov nad Topľou 19. 21. 3. – 25. 27. 3. Liptovské Centrum voľného múzeum, času, Ružomberok Vranov nad Topľou<br />
Stará Banská Ľubovňa Bystrica 22. 21. 3. – 25. 3. Provinčný Kultúrny dom, Dolná (Galéria), Mičiná Stará Ľubovňa<br />
Vranov Lučenec nad Topľou 22. 21. 3. – 25. 3. Centrum Reštaurácia voľného Novohrad času, Vranov nad Topľou<br />
Banská Myjava, Bystrica Senica 22. 3. – 25. 3. Kultúrny Mestský dom, kultúry, Dolná Mičiná Nám. oslobodenia 11/17, 905 01 Senica<br />
Lučenec Prešov 22. 3. – 25. 3. Reštaurácia Spojená škola, Novohrad Kollárova 10<br />
Myjava, VLM SR Senica OZ Malacky 22. 3. – 25. 23. 3. Mestský V budove dom riaditeľstva kultúry, VLM Nám. – oslobodenia Zámocká ul. 11/17, Malacky 905 01 Senica<br />
Prešov Bratislava 22. 23. 3. – 25. 24. 3. Spojená Nemecký škola, kultúrny Kollárova dom, Barónka 10 3, Rača<br />
VLM Nitra SR OZ Malacky 22. 23. 3. – 23. 22. 3. 4. V Ponitrianske budove riaditeľstva múzeum, VLM Štefánikova – Zámocká 1 ul. 7, Malacky<br />
Bratislava Partizánske 23. 3. – 25. 24. 3. Nemecký Kultúrny dom, kultúrny Veľké dom, Uherce Barónka 3, Rača<br />
Nitra Poprad – TANAP 23. 3. – 22. 29. 4. 3. Ponitrianske Priestory budovy múzeum, ŠL TANAP-u, Štefánikova Tatranská 1 Lomnica (cez víkend zatvorené)<br />
Partizánske Senec 23. 3. – 25. 24. 3. Kultúrny dom, Veľké obec Tureň Uherce<br />
Poprad – TANAP 23.<br />
Spišská Nová Ves<br />
3. – 29. 3. Priestory Banícky spolok budovy Spiš, ŠL TANAP-u, Nábrežie Tatranská Hornádu 14Lomnica (cez víkend zatvorené)<br />
Senec 23. 3. 4. – 24. 5. 3. 4. Kultúrny (5. 4. otvorené dom, obec bude Tureň len do 12,00 hod.)<br />
Stropkov 25. Mestská osvetová beseda, Stropkov<br />
Spišská Nová Ves<br />
23. 3. – 29. 3. Banícky spolok Spiš, Nábrežie Hornádu 14<br />
Bánovce nad Bebravou 24. 3. 4. 3. – 25. 4. 3. (5. Kultúrny 4. otvorené dom, Ruskovce bude len do 12,00 hod.)<br />
Stropkov Kežmarok 23. 24. 3. – 25. 28. 3. Mestská SOŠ Garbiarska osvetová 1, beseda, Kežmarok Stropkov<br />
Bánovce Košice-okolie, nad Bebravou Košice 24. 3. – 25. 3. Kultúrny Spoločenský dom, pavilón, Ruskovce Tr. SNP 61, Košice<br />
Kežmarok Krupina 24. 3. – 28. 25. 3. SOŠ Kultúrny Garbiarska dom, Hontianske 1, Kežmarok Nemce<br />
Košice-okolie, Martin Košice 24. 3. – 25. 3. Spoločenský Požiarna zbrojnica, pavilón, Turčianske Tr. SNP 61, Teplice Košice<br />
Krupina Revúca 24. 3. – 25. 26. 3. Kultúrny dom, Hontianske Chyžné Nemce<br />
Martin Rožňava 24. 3. – 25. 3. Požiarna Dobšiná zbrojnica, Turčianske Teplice<br />
Revúca Skalica 24. 3. – 26. 25. 3. Kultúrny Na zámku, dom, Holíč Chyžné<br />
Rožňava Trenčín 24. 3. – 25. 3. Dobšiná Kultúrny dom, Trenčianske Stankovce<br />
Skalica Zlaté Moravce 24. 3. – 25. 3. Na Stredná zámku, odborná Holíč škola polytechnická, Z. Moravce<br />
Trenčín Žilina 24. 3. – 25. 3. Kultúrny dom, Trenčianske mesto Rajec Stankovce<br />
Zlaté Gelnica Moravce 25. 24. 3. – 25. 28. 3. Priemyselný Stredná odborná park škola (bývalá polytechnická, SEZ) Hlavná Z. ul. Moravce<br />
č. 50, Gelnica<br />
Žilina Ilava 25. 24. 3. – 25. 26. 3. Kultúrny Dom kultúry, dom, Ilava mesto Rajec<br />
Gelnica Piešťany 25. 14. 3. 4. – 28. 15. 3. 4. Priemyselný Priestory hotela park Piešťany, (bývalá SEZ) Ulica Hlavná Adama ul. Trajana č. 50, 2<br />
Gelnica<br />
Ilava Trnava 25. 14. 3. 4. – 26. 15. 3. 4. Dom Kultúrny kultúry, dom, Ilava obec Dvorníky, okres Hlohovec<br />
Piešťany Tvrdošín, Dolný Kubín, Námestovo 14. 18. 4. – 22. 15. 4. Priestory Kultúrny dom hotela v Habovke Piešťany, Ulica Adama Trajana 2<br />
Trnava Trebišov, Michalovce a Sobrance 20. 14. 4. – 22. 15. 4. Kultúrny Múzeum, dom, Trebišov obec Dvorníky, okres Hlohovec<br />
Tvrdošín, Levice Dolný Kubín, Námestovo 18. 27. 4. – 22. 2. 4. 5. Kultúrny Zimný štadión, dom v Levice, Habovke v rámci LPD<br />
Trebišov, Dunajská Michalovce Streda a Sobrance 20. 21. 4. 6. – 22. 23. 4. 6. Múzeum, Kultúrny dom, Trebišov Gabčíkovo<br />
Levice 27. 4. – 2. 5. Zimný štadión, Levice, v rámci LPD<br />
V spolupráci s OPK, SPK a VLM spracovala: MARIANNA RAJSKÁ<br />
Dunajská Streda 21. 6. – 23. 6. Kultúrny dom, Gabčíkovo<br />
12 Poľovníctvo a rybárstvo 3/18<br />
V spolupráci s OPK, SPK a VLM spracovala: MARIANNA RAJSKÁ<br />
12 Poľovníctvo a rybárstvo 3/18<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
13<br />
ILUSTRAČNÉ ILUSTRAČNÉ FOTO: MARIANNA FOTO: MARIANNA RAJSKÁ<br />
RAJSKÁ
AKTUALITY<br />
PRÍPRAVY NA LESNÍCKE DNI<br />
Ak sa podujatia tešia bohatej účasti ľudí<br />
a úspechu, treba ich opakovať. Lesnícke dni<br />
k takýmto vydareným akciám bezpochyby<br />
patria, preto organizátori už rozbiehajú prvotné<br />
prípravy a určujú termíny. Kedy sa teda na<br />
ne môžeme tešiť? Slávnostné otvorenie bude<br />
20. apríla vo Zvolene. Hlavné mesto má malú<br />
zmenu, termín sa Mestské <strong>lesy</strong> v Bratislave rozhodli<br />
posunúť z nedele o deň vopred –na sobotu<br />
21. apríla. Komu by sa málilo a chcel by zažiť<br />
oslavu lesa aj na inom mieste, má možnosť.<br />
Program bude všade iný, avšak pod spoločnou<br />
myšlienkou. Kto príde, neobanuje.<br />
Zdroj: http://www.nlcsk.org/<br />
TALKSHOW AKO SA DO HORY VOLÁ<br />
Talkshow<br />
„Ako sa do hory volá...“<br />
Pravá lesnícka talkshow so zaujímavými hosťami,<br />
príjemná zábava a dobrá muzika<br />
Anima production spol. s. r. o.<br />
Ako sa do hory volá – to je názov novej talkshow<br />
s lesníckou tematikou. S touto novinkou<br />
prichádza LesMedium s.r.o. Bude spočívať<br />
vždy v rozhovore lesníka a osoby, ktorá nemá<br />
lesnícke vzdelanie. Prvými hosťami sú primátorka<br />
Zvolena Lenka Balkovičová a dekan LF<br />
TU vo Zvolene Viliam Pichler. Projekt vyzerá<br />
veľmi zaujímavo, prvé stretnutie naplánovali<br />
na 26. februára, nasledovať budú ďalšie.<br />
Združenia miest a obcí Slovenska a Slovenského<br />
zväzu včelárov. Prihlášku treba zaslať najneskôr<br />
do 11. marca na e-mailovú adresu: priroda@polovnictvo.sk.<br />
Vstupné je voľné. Príďte<br />
a zapojte sa aj vy svojimi otázkami smerovanými<br />
na ľudí, ktorí rozhodujú o tom, ako to je<br />
a bude Divá s príroda našimi má pre nás veľkými vždy nachystané množstvo šelmami fascinujúcich ďalej. prekvapení.<br />
Zaiste vás o tom presvedčí aj táto knižka, ďalšia zo série knižných diel, v ktorých<br />
sa vynikajúci pozorovateľ, znalec a fotograf prírody Ivan Kňaze delí s čitateľmi<br />
o zážitky a poznatky z pozorovania divých zvierat – od tých sotva okom<br />
pozorovateľných až po najväčších a najobávanejších obyvateľov slovenských<br />
lesov.<br />
NOVE V tejto knižke KNIHY nám umožňuje OD dôverne IVANA nazrieť do tých najintímnejších KŇAZEHO<br />
chvíľ<br />
v živote živých bytostí – do okamihov presýtených silnými emóciami, citom<br />
náklonnosti, lásky, nehy, keď jednotlivci napĺňajú svoje hlboko zakódované poslanie<br />
odovzdávať dar života novým generáciám… Dozvedáme sa neuveriteľné<br />
ZVER detaily o svadobných V OBJATÍ rituáloch rôznych SNEHU<br />
druhov zvierat, spoznávame svet, do<br />
ktorého majú tú česť nahliadnuť len tí najzasvätenejší a najvytrvalejší pozorovatelia<br />
divej<br />
môže byť<br />
prírody.<br />
niečo krajšie počas zimného obdobia,<br />
ako hŕby snehu a v ňom sa borí zver<br />
a človek kráča v jej stopách. Poďme teda spoločne<br />
za zverou v objatí snehu.<br />
Celofarebná publikácia bude mať veľkoformátový<br />
rozmer A4, cca 300 farebných fotografií<br />
na cca 220 stranách. Cena pre Vás objednávateľov<br />
je 15.- Euro (Predajná cena je 19.90)<br />
„Text… obsahuje rad cenných odborných poznatkov prezentovaných zrozumiteľne<br />
- kniha populárnou vyjde formou. Knihu v treťom zaiste uvíta každý kvartály záujemca o prírodu, <strong>2018</strong> počnúc školskou (október)<br />
mládežou a končiac fundovanými poľovníkmi a zoológmi. Sám som sa z nej dozvedel<br />
veľa zaujímavých, pre mňa doposiaľ neznámych poznatkov.“ (Ing. Vojtěch Škaloud, CSc.)<br />
VTÁČIE BÚDKY A KŔMIDLÁ<br />
výchovná - vzdelávacia, potrebná pre všetkých<br />
ISBN ochrancov 978–80–8115–259–7 nášich lesov a záhrad, dospe-<br />
JEDOVATÉ ZVIERATÁ<br />
vretenice, nám však nemôžu spôsobiť ťažkú<br />
ujmu na zdraví. Pomocou tejto knižky naše jedovaté<br />
zvieratá vo voľnej prírode všetky spoznáme.<br />
Ivan Kňaze<br />
JEDOVATÉ<br />
ZVIERATÁ<br />
Vydavateľstvo Matice slovenskej<br />
Knižka bude vo formáte 170 x 240, plnofarebná<br />
cca 125 strán a cena knižky bude pre<br />
objednávateľov 12.- Eur. Knižky budeme posielať<br />
pred Vianocami <strong>2018</strong> (november-december<br />
<strong>2018</strong>) Knižku si môžete objednať na adrese:<br />
Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Škultetýho<br />
1, 036 52 MARTIN - muntag@vydavatel.sk<br />
Rýchlo môžete objednať aj na email autora:<br />
knaze.foto@gmail.com. Informácie na telefón:<br />
0915 612 891<br />
MANAŽMENT VEĽKÝCH ŠELIEM<br />
Slovenská poľovnícka komora v spolupráci<br />
s Obvodnou poľovníckou komorou v Levoči,<br />
Slovenským poľovníckym zväzom, Lesmi<br />
mesta Levoča spol. s r. o. a mestom Levoča organizuje<br />
panelovú diskusiu na tému Programy<br />
starostlivosti v praxi alebo ako ďalej s manažmentom<br />
veľkých šeliem.<br />
Bude 17. marca <strong>2018</strong> od 9. hodiny v kongresovej<br />
sále mesta Levoča. Pozvanie do panelovej<br />
diskusie prijali ministerka pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister<br />
životného prostredia László Sólymos a riaditeľ<br />
Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda.<br />
V diskusii vystúpia aj zástupcovia spoločností<br />
Lesy Slovenskej republiky, š. p., <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
a majetky Slovenskej republiky, š. p., Štátne<br />
<strong>lesy</strong> TANAP-u, Národného lesníckeho centra,<br />
lých aj našej mládeže, aj skúsených ornitológov.<br />
www.vydavatel.sk Pojednáva o biologickej ochrane rastlín,<br />
pomocou privábovania vtákov do lesov a záhrad.<br />
V knihe nájdete pokyny a návody na výrobu<br />
takmer 40 typov a druhov vtáčích búdok<br />
a 6 druhov kŕmidiel na prikrmovanie. Podľa<br />
návodov si môžu búdky vyrábať jednotlivci aj<br />
lesné, či záhradkárske organizácie, drevárske<br />
lesné dielne a pod. a vyvesovať, podľa pokynov<br />
autora do lesov a záhrad.<br />
Rozmer knižky 212 x 270 mm, cca 160 strán<br />
a cena pre Vás objednávateľov je 12.- Eur (predajná<br />
cena je 14,90 Eur; kniha vyjde v druhom<br />
kvartály <strong>2018</strong>(asi v júni) Obe knihy si prosím<br />
môžete objednať na adrese: Vydavateľstvo<br />
EPOS, Pečnianská 6, 851 01 BRATISLAVA,<br />
alebo epos@epos.sk<br />
JEDOVATÉ ZVIERATÁ<br />
je to populárna - náučná publikácia, ktorú<br />
by mal mať každý milovník prírody vo svojej<br />
knižnici, každý človek, ktorý sa túla po našej<br />
prírode, turista, poľovník, nebodaj lesník, čo<br />
je každý deň v lese, ale aj rodiny, ktoré chodia<br />
do prírody s deťmi, predsa musia poznať živočíchy,<br />
ktoré majú vo svojom tele jed a môžu nás<br />
trochu postrašiť, znepríjemniť pobyt, okrem<br />
VYHLÁSENIE 12. ROČNÍKA<br />
ANKETY „CENA JOZEFA DEKRETA<br />
MATEJOVIE“ PRE ROK <strong>2018</strong><br />
Slovenská lesnícka komora v spolupráci<br />
s Lesmi Slovenskej republiky š. p. Banská Bystrica<br />
vyhlasuje 12. ročník ankety „Cena Jozefa<br />
Dekreta Matejovie“ pre osobnosti, ktoré sa mimoriadne<br />
zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie<br />
lesov a rozvoj lesníctva na Slovensku.<br />
Písomné návrhy na udelenie „Ceny Jozefa<br />
Dekreta Matejovie“ konkrétnej osobe môžu písomne<br />
zaslať organizácie alebo kolektívy do 31.<br />
mája <strong>2018</strong> na adresu: Slovenská lesnícka komora,<br />
Študentská 20, 960 01 Zvolen.<br />
Návrh sa predkladá na úplne vyplnenom<br />
formulári: Návrh na udelenie „Ceny Jozefa<br />
Dekreta Matejovie“, ktorého súčasťou musí byť<br />
zdôvodnenie návrhu a krátky profesijný životopis.<br />
Vzor formulára je na www.slsk.sk.<br />
Návrhy budú posúdené komisiou zloženou<br />
z členov SLsK, zástupcov Lesov SR š.p. Banská<br />
Bystrica a zástupcov neštátnych lesov.<br />
Víťaz 12. ročníka ankety bude vyhlásený<br />
v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline<br />
v Čiernom Balogu na Deň stromu v júli <strong>2018</strong>.<br />
Súčasťou ceny je diplom Cena Jozefa Dekreta<br />
Matejovie, medaila Jozefa Dekreta Matejovie<br />
a finančná odmena.<br />
Lesu zdar<br />
Ing. Jaroslav Šulek, v.r.<br />
predseda Slovenskej lesníckej komory<br />
14 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
KYNOLÓGIA<br />
ČO DOKÁŽE<br />
FARBIAR<br />
Poľovnícka sezóna sa skončila, je čas trochu si vydýchnuť a spomaliť. Tak som sa aj ja dostal<br />
k prehrabávaniu v starých fotkách a spomínaniu na polozabudnuté poľovnícke zážitky.<br />
Oživil sa mi pri tom aj príbeh jedného dohľadávania s mojim farbiarom, ktoré sa odohralo<br />
pred viac ako dvadsiatimi rokmi v období vytvárania nových poľovníckych revírov,<br />
keď pozícia radových lesníkov Štátnych a Vojenských lesov medzi novodobými poľovníkmi<br />
bola na nulovom bode a práca farbiara sa stala na určitý čas nepotrebná.<br />
Jaro Jurský, LS Tichý Potok<br />
Prešlo obdobie troch, možno štyroch rokov,<br />
keď sme si so psami v novom združení<br />
ani neškrtli. Práce sme mali v režijnom revíri<br />
a v okolitých združeniach dosť, ale doma<br />
sme prorokmi neboli. Po dlhom čase, keď<br />
som sa raz trápil v kancelárii s mesačnou<br />
uzávierkou, vstúpil dnu jeden kolega poľovník<br />
so susednej dediny s požiadavkou, aby<br />
som mu pomohol dohľadať jeleňa špicera, na<br />
ktorého strieľal predošlý večer. Hneď mi bolo<br />
pripomínal jeleňa. To sme sa však už dostali<br />
rovno medzi ovečky, ktoré sa veľmi čudovali<br />
cudziemu juhásovi v zelenom klobúku,<br />
čo mal miesto fujary flintu a novému Dunčovi<br />
na dlhom remeni. Keď som však zbadal<br />
obrovského čuvača, ktorý zavracal stádo,<br />
prestalo mi byť všetko jedno a siahol som po<br />
guľovnici. Našťastie sa ukázalo, že čuvač mal<br />
v gatiach viac, ako ja. Moji dvaja kolegovia<br />
poľovníci, ktorí mi robili sprievod, si len posadali<br />
do trávy a neveriacky sledovali, čo to<br />
tam stvárame.<br />
Nebude to také ľahké, povedal som si<br />
a odšikoval som Endyho na kraj lúky, aby<br />
v predslede našiel stopu ihličiaka. Predpokladal<br />
som, že postrieľaný jeleň by mal mať<br />
snahu najkratšou cestou sa dostať z pastviny<br />
do porastu. Napriek tomu, že sme tento<br />
manéver absolvovali dvakrát, pes nezabral.<br />
Zbadal som úškľabky mojich priateľov. Tadiaľ<br />
cesta nevedie! Uvedomil som si, že mi<br />
ostáva už iba ako toľkokrát predtým spoľahnúť<br />
sa na Endyho. Vrátili sme sa späť na nástrel<br />
a už som sa mu do toho nemiešal. Zase<br />
niekoľko nekonečných kruhov na remeni, až<br />
pes zabral. Nie však v smere kolmo na lúku,<br />
ale presne opačne, stredom pozdĺž asi päťstometrovej<br />
lúky. Poviem pravdu, veľmi som<br />
tomu neveril, no inú možnosť som nemal,<br />
a tak som hľadal aspoň malú kvapôčku farby<br />
pod nohami. Samozrejme nič! Pokračujeme<br />
ďalej. Lúka sa končila. Vošli sme do porastu.<br />
Strmá medza a pod ňou hustý porast.<br />
Už som mal chuť vrátiť sa, keď v tom na zemi<br />
kvapka farby, malá ako špendlíková hlavička.<br />
Po kyslíkovom dlhu vzpruha pre môj organizmus.<br />
Zavolal som na neveriacich, že<br />
mám farbu. Vyskočili z trávy ako perá z gauča<br />
a hneď boli pri mne. Nasledovalo ešte niekoľko<br />
sto metrov na remeni, čerstvý oter<br />
farby na malinčí a vypustenie psa na voľno.<br />
O pár minút sa ozvalo hlásenie, nasledoval<br />
kilometer durenia, stavanie, opatrné dostrelenie<br />
ihličiaka s ranou nad kolenom na prednom<br />
behu. A v očiach poľovníkov uznanie.<br />
O dva dni ďalšia úspešná dohľadávka jelenčaťa.<br />
Po pár mesiacoch jeden z týchto kamarátov<br />
dostal šteňa z mojej chovnej stanice<br />
a dnes je úspešný chovateľ „bavorákov“<br />
a „hanoverákov“. Tak tomu ja hovorím prezentácia<br />
plemena. •<br />
jasné, že keby som mal papiere robiť hoci aj<br />
do noci, ide sa do terénu. Na nástrel sme sa<br />
dostali skoro až napoludnie. To som však<br />
netušil, že ho budeme hľadať na pastvinách,<br />
kde sa od rána pásli ovce a lúku poriadne<br />
„navoňavkovali.“ Okamžite mi bolo jasné,<br />
že tu bude ťažké dokazovať, načo je dobrý<br />
taký farbiar. Endy začal opisovať nekonečné<br />
kruhy na remeni a snažil sa rozlíšiť v tej<br />
močovke pach, ktorý by mu aspoň trochu<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
15
HISTÓRIA<br />
VZÁCNY ČLOVEK<br />
JOSEF VÁGNER<br />
(k nedožitým 90tinám)<br />
Vážim si úplne všetkých, ale Jožko Vágner bol zrejme najvzácnejší človek zo všetkých<br />
ľudí, ktorých som v živote stretol. Ako riaditeľ Východočeskej ZOO v Dvore Králové nad<br />
Labem podnikol veľa študijných ciest po celom svete, veľa výprav do Afriky, kde odchytával<br />
zver pre Safari park, ktorý budoval vo svojej ZOO. Ešte keď boli prvé zvieratá v karanténe,<br />
už som tam bol ako malý s ockom pozrieť. Pamätám si čerstvo narodenú žirafku.<br />
Jožko Vágner si ako málokto uvedomoval, že africká zver nemá šancu zachrániť sa sama<br />
a že jej treba pomáhať – a on jej ozaj pomáhal.<br />
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea<br />
vo Svätom Antone (text), archív<br />
Múzea vo Svätom Antone (foto)<br />
Aby dosiahol svoj cieľ, musel vedieť všetko:<br />
ovládať jazyky, liečiť ľudí i zver, loviť, ošetrovať,<br />
poznať biológiu, etológiu, stopy zveri,<br />
diplomatické finty, robiť šoféra, mechanika,<br />
murára, tesára, byť psychológom, porozprávať<br />
sa s obyčajnými ľuďmi i s tými, čo si<br />
o sebe myslia, že sú najväčší páni. Napísal<br />
veľa krásnych kníh a v jednej z tých prvých<br />
„Simba a ti druzí“ napísal ako motto výrok<br />
Francisa Bacona: „Ak človek začne s istotou,<br />
skončí s pochybnosťami. Ak je však ochotný<br />
začať s pochybnosťami, skončí s istotou!“<br />
NIKDY SA<br />
NEVZDÁVAL<br />
Vy, ktorí ste poznali Jožka Vágnera, viete<br />
o čom hovorím - viete, že sa nikdy nevzdal.<br />
V roku 1995 navštívil náš kaštieľ spoločne<br />
s mnohými ďalšími riaditeľmi českých a slovenských<br />
ZOO v rámci exkurzie z Bojníc. Od<br />
malička som sledoval jeho osudy a ten deň<br />
bol pre mňa ako sviatok. Spomínanú knihu<br />
som si vzal so sebou, poprosil som ho, aby<br />
sa mi do nej podpísal a odfotil sa so mnou.<br />
Vzácny človek mi k podpisu do knihy napísal:<br />
„Nikdy nesplatíme zvířatům, co jsme jim<br />
dlužni“. Ako každý človek som mal v živote<br />
mnoho chvíľ, keď som si myslel, že to nezvládnem,<br />
že ďalej sa to už nedá. Ak som si<br />
vtedy spomenul na Jožka Vágnera, hneď som<br />
vládal a všetko sa dalo. Vďaka nemu som pochopil,<br />
že treba veľmi chcieť, byť presvedčený<br />
o správnosti svojej veci, chcieť srdcom<br />
a všetko sa dá. Som mu za to vďačný.<br />
USKUTOČNENÝ<br />
AFRICKÝ SEN<br />
Ing. Josef Vágner, CSc. by sa v máji roku<br />
<strong>2018</strong> dožil 90 rokov. Narodil sa 26. mája 1928<br />
v obci Ždírnice v okrese Trutnov. Od malička<br />
sníval o Afrike. Už ako deväťročný vo<br />
veľkej knižnici, ktorú mali doma, rád pozeral<br />
najmä tri nádherné knihy o Afrike - od<br />
Livingstona, Stanleyho a Holuba. Starý otec<br />
bol tesár a otec železničiar bol aj starostom.<br />
Mal dve zásady, ktoré odmalička synovi spomínal:<br />
„Neboj sa a nekradni!“; „Pri každej<br />
práci si uchovaj chladnú hlavu, pracovitosť<br />
a čisté ruky!“ Priateľ otca bol lesník a tak aj<br />
mladý Josef veľmi chcel ísť na lesnícku školu.<br />
V Písku to však bolo veľmi drahé a tak<br />
šiel na chemickú priemyslovku. Keď otvorili<br />
lesnícku školu v Trutnove, už nezaváhal.<br />
Po trutnovskej škole pokračoval v štúdiu<br />
popri zamestnaní na Lesníckej fakulte<br />
ČVUT v Prahe. Čitateľov Vojenských lesov<br />
môže zaujímať, že po štúdiách od roku 1952<br />
pracoval ako náčelník Správy vojenských lesov<br />
v Mirošove, kde pôsobil šesť rokov. V rokoch<br />
1958 až 1965 bol učiteľom na Lesníc-<br />
16 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
HISTÓRIA<br />
kom učilišti v Svobode nad Úpou. Na Českej<br />
zemědělskej univerzite v Prahe postgraduálne<br />
študoval tropické lesníctvo a veterinárnu<br />
medicínu. Vyhral konkurz na študijnú cestu<br />
do Tanzánie, ale so svojou manželkou Zdenou<br />
už mali päť detí a tak prijal radšej ponuku<br />
na riaditeľa Východočeskej ZOO v Dvore<br />
Králové nad Labem. Bolo to v roku 1965<br />
a prostredníctvom ZOO si vlastne ešte lepšie<br />
mohol splniť svoj africký sen. V rokoch 1967<br />
až 1976 uskutočnil deväť výprav do Afriky<br />
i Ázie, z ktorých priviezol do Československa<br />
takmer 2000 zvierat, najmä kopytníkov.<br />
Vždy vyberal najzdravšiu zver, straty mal<br />
minimálne a pomáhal aj ďalším zoologickým<br />
záhradám. Žiaľ, v Afrike zažil aj mnoho<br />
úrazov, záchvatov malárie a všetko sa to<br />
odrazilo na jeho zdravotnom stave. Aj kvôli<br />
tomu bol od roku 1984 invalidným dôchodcom.<br />
Zomrel 6. mája 2000 vo veku 72 rokov.<br />
SILNÁ<br />
SLOVENSKÁ<br />
STOPA<br />
Slovensko i našich ľudí mal mimoriadne rád,<br />
často našu krajinu navštevoval. Na Slovensku<br />
získal v roku 1996 Poctu Björnstjerne<br />
Björsona od ministra kultúry SR. Manželkinu<br />
mamku Annu Galánkovú z Púchova<br />
označoval za najlepšiu svokru v Európe. Ako<br />
chlapec chodil k strýkovi Jánovi do Košíc<br />
a v jeho revíri Skároš zažil aj svoj lovecký<br />
krst. Tam ulovil svojho prvého jeleňa i diviaka.<br />
A nebol to hocijaký jeleň - trofej dosiahla<br />
232 bodov C.I.C. V roku 2016, keď sme navštívili<br />
kolegov vo Východoslovenskom múzeu<br />
v Košiciach, mal som možnosť trofej obdivovať<br />
na výstave, ktorú pripravilo múzeum<br />
v spolupráci s košickou ZOO. Na výstave<br />
bola krásne zdokumentovaná pomoc Jožka<br />
Vágnera pri zakladaní zoologickej záhrady<br />
v Košiciach – Kavečanoch. V roku 2017,<br />
keď sme s kolegami z múzea navštívili košickú<br />
ZOO, tiež sme postrehli v areáli na informačných<br />
tabuliach, že na Jožka Vágnera nezabúdajú.<br />
Mali sme šťastie, že nás celý deň<br />
sprevádzal dobrý človek Erich Kočner – riaditeľ<br />
ZOO, s ktorým sme si na pána Vágnera<br />
tiež spomenuli. Aj môj priateľ z bojnickej<br />
ZOO, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, RNDr.<br />
Peter Lupták (jemu sa stala osudnou tiež Afrika),<br />
spomína na Jožka Vágnera v nádhernej<br />
publikácii „ZOO Bojnice - Slovenská archa<br />
biodiverzity“. V kapitole o vzácnych návštevách<br />
spomína, že Jožko Vágner navštívil<br />
bojnickú ZOO niekoľkokrát. Píše: „Kto by<br />
nepoznal jeho knihy, ktoré ovplyvnili generácie<br />
ľudí u nás a medzi inými aj mnoho našich<br />
pracovníkov. Sú dokonca medzi nami<br />
ľudia, ktorí vďaka nemu prišli pracovať do<br />
ZOO. Pamätníci spomínajú na jeho dar reči<br />
a charizmu.“ Do bojnickej ZOO pomohol zabezpečiť<br />
zebry, antilopy, vtáky i korytnačky.<br />
Josef Vágner bol výborným poľovníkom,<br />
ktorý dbal na dodržiavanie tradícií. Po lese<br />
ho vždy sprevádzal lovecký pes. Rád hral na<br />
husle a obdivoval výtvarné umenie. Z autorov<br />
s motívmi zveri ho zaujali Jiří Židlický,<br />
Zdeněk Burian a zo slovenských najmä Karol<br />
Sovánka.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
DOJÍMAVÝ<br />
PRÍBEH<br />
O KENOVI<br />
Aby ste pochopili, aký bol Jožko Vágner<br />
vzácny človek, dovolím si tu zacitovať jeden<br />
jeho príbeh a postrehy z knižočky „Dych<br />
ducha“, v ktorej ho autorka Ľubka Šajdová<br />
označila ako „ohrozený živočíšny druh“.<br />
„Poviem vám príbeh o jednom svojom<br />
priateľovi, nosorožcovi. Chytili sme ho pod<br />
Kilimandžárom a dali sme mu meno Ken.<br />
Bol malý, taký špunt ako päťročný chlapček<br />
– mal asi dvesto kíl. V tú noc, keď sme<br />
ho doviezli do ohrady, volal matku - asi<br />
takto: „ hmmm, hmmm, hmmm“, tak som<br />
vstal, šiel som si k ohrade sadnúť a zhováral<br />
som sa s ním. Rozprával som mu príbehy,<br />
rozprávky a on sa pomaličky upokojil. Potom<br />
som sa pokúsil ho pohladiť a on mi to<br />
dovolil. Rozprával som mu tak dlho, až zaspal.<br />
Sotva som urobil niekoľko krokov, volal<br />
znova. Vytiahol som si teda posteľ, dal<br />
som si na ňu moskytiéru, priviazal som si ju<br />
k ohradám a ľahol som si. Nosorožec zrejme<br />
pochopil, že má u mňa pocit bezpečia.<br />
Po čase sme ho priviezli domov. Nosorožcov<br />
sme mali dosť a on bol najmenší, museli by<br />
sme dlho čakať, kým dospeje, preto som Keníka<br />
predal do ZOO v poľskej Wroclawi, kde<br />
nosorožca veľmi potrebovali. Do Wroclawi<br />
som sa však tri roky nedostal. A teraz si<br />
predstavte. Prišiel som tam a hovorím riaditeľovi<br />
ZOO Antkovi Gučwinskému: „Antko,<br />
čo robí náš Ken?“ A on ma pozval: „Poď sa<br />
naňho pozrieť!“ Ken sedel vo výbehu. Sedel<br />
ako psík na zadku, pozeral sa do slnka a nikoho<br />
si nevšímal. Pri ňom sedela rovnako<br />
veľká samica. Opatrne som to v dobrom vetre<br />
obišiel, aby ma nezacítil, šiel som do pavilónu,<br />
tam kde mal svoj koterec a zavolal som<br />
naňho ako kedysi: „Ken, kuja hapa!“ Takto<br />
swahilsky sme hovorili kvôli černochom.<br />
Keď som teda zavolal: „Keníček poď sem!“,<br />
on vám zrazu zmeravel, prudko zdvihol hlavu,<br />
zadíval sa smerom ku mne, nosorožce zle<br />
vidia, nemohol ma zbadať, ale vyrazil ako<br />
blesk smerom k môjmu hlasu. Stále som naňho<br />
volal. Pribehol k ohrade, pomedzi tyče<br />
si prestrčil hlavu ako najviac mohol, položil<br />
si ju na moje rameno, zavrel oči, sklopil uši,<br />
chvel sa na celom tele a ja som mu rozprával<br />
rozprávky ako vtedy, keď bol malý… Keník<br />
sedel ako socha, nehýbal sa a ja som si ukradomky<br />
utieral slzy…“<br />
ŽIVOTNÁ<br />
FILOZOFIA<br />
„Študoval som architektúru, lesníctvo, zoológiu,<br />
robil som ašpirantúru, kandidatúru<br />
vied, ale musím vám povedať, že to je všetko<br />
málo. Bez tvrdých životných skúseností<br />
by človek nedospel do štádia určitého pochopenia.<br />
Najcennejšie v živote je vedieť, že<br />
ak chce človek obohatiť svoje znalosti, skúsenosti,<br />
vzdelanie, musí sa intenzívne usilovať<br />
stretávať s múdrymi ľuďmi, za ktorými je<br />
úspešný život. Títo ľudia často k svojmu poznaniu<br />
dospeli na základe tridsaťročných,<br />
päťdesiatročných ťažkých životných skúseností.<br />
Keď máte základ chápania a šírku vnímania,<br />
ktorú vám práve univerzita, alebo<br />
ťažký život dali, tak ste schopný za jeden alebo<br />
dva dni vstrebať od múdreho človeka to,<br />
17
OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV<br />
čo on získal za celý život. Snažil som sa preto<br />
celý svoj život nestrácať čas s hlupákmi, ľuďmi,<br />
ktorí sú povrchní, ktorí žijú iba pre efekt,<br />
pre okamih, pre slávu, alebo pre peniaze, ale<br />
zdržal som sa vždy pri takom človeku, kde<br />
som vycítil a pochopil na základe jeho konania,<br />
jeho prejavu i na jeho výsledkoch života,<br />
že je to človek vzácny. A tam som sa naučil<br />
najviac. Prevzal som od mnohých národov,<br />
kmeňov, filozofov a múdrych ľudí, s ktorými<br />
som mal to šťastie, že som sa stretol, niekoľko<br />
životných názorov, ktoré vo mne zakotvili<br />
natoľko, že ich nemôžem porušiť. A to je<br />
moja životná filozofia.“<br />
NÁDHERNÉ<br />
PUBLIKÁCIE<br />
Josef Vágner bol aj výborný fotograf. Možno<br />
si niektorí starší ešte spomínate na časopis<br />
- týždenník „Svet socializmu“. Na jeho<br />
stránkach bežal viackrát seriál afrických príbehov<br />
a fotografií Jožka Vágnera. Keď som<br />
bol malý, to bolo moje prvé stretnutie s ním.<br />
Každý týždeň, myslím vždy v utorok, som sa<br />
už nemohol dočkať, kedy mamka prinesie<br />
časopis. Zavrel som sa v izbe a čítal a pozeral<br />
- a až do ďalšieho utorka som sa k článku<br />
rád vracal. Vtedy príbehy – na základe jeho<br />
rozprávania, nádherne zapísala spisovateľka<br />
Naďa Schneiderová.<br />
Jožko Vágner bol autorom mnohých nádherných<br />
publikácií: Sen safari (1971), Simba<br />
a ti druzí (1972),<br />
Mzuri Afrika (1975), Afrika, raj a peklo<br />
zvierat (1978), Safari pod Kilimandžárom<br />
(1979), Afrika život a smrť zvierat (1979), Afrika<br />
(1987), Animals of Africa (1989), Zvířata<br />
v Africe (1992), Rádžové indických džunglí<br />
(1996) a Kimuri (1998).<br />
Knihu Hatari (swahilsky to znamená nebezpečenstvo)<br />
už nestihol vydať. Jeho knihy<br />
vyšli v siedmich jazykoch. Kniha Safari<br />
pod Kilimandžárom, ktorú spolu s ním písala<br />
Naďa Schneiderová, získala v Lipsku 1979<br />
ocenenie Zlatá kniha. Okrem publikácií napísal<br />
46 odborných vedeckých prác.<br />
DOMOV<br />
V PRALESE<br />
ZOO v Dvore Králové som navštívil najskôr<br />
ako malý a neskôr už pri pozývaní Jeho Excelencie<br />
veľmajstra Řádu sv. Huberta na Kuksu,<br />
aby navštívili naše Dni sv. Huberta v roku<br />
2001. Vtedy nás v ZOO sprevádzal člen Řádu<br />
sv. Huberta - priateľ František Frola. Spomínam<br />
si na galériu nádherných obrazov Zdeňka<br />
Buriana, ktoré boli vystavené v areáli<br />
ZOO práve vďaka Josefovi Vágnerovi. Dnes<br />
je expozícia Josefa Vágnera na zámku Staré<br />
Hrady u Libáně – tam je aj galéria obrazov<br />
Jiřího Židlického. Na svetovej výstave v Brne<br />
v roku 2010 (100 rokov po prvej svetovej poľovníckej<br />
výstave vo Viedni), kde pravdaže aj<br />
naše múzeum prispelo nádhernými expozíciami,<br />
som mal to šťastie stretnúť jeho dcérku<br />
Lenku. Jeho príbehy a knihy sú pre mňa<br />
veľké vzácnosti, ku ktorým sa vraciam rád<br />
a často – napríklad keď potrebujem utiecť od<br />
dnešného uponáhľaného sveta, ktorý nám<br />
servírujú médiá ako ešte strašnejší. Nedám<br />
sa pomýliť a rád používam výroky z jeho<br />
kníh. Napríklad aj staré africké príslovie<br />
„Kto nemá ploty, nemá nepriateľov“, má niečo<br />
do seba. Často spomínam príbeh o černochovi,<br />
ktorý poprosil Jožka Vágnera odviezť<br />
od benzínky do Namalu v Karamodži. Skončil<br />
štúdium filozofie v Harwarde a vracal sa<br />
domov. Bol v béžovom šantungovom obleku,<br />
módnych mokasínach, zlaté pero nedbanlivo<br />
zasunuté vo vrecku saka, ostré puky nohavíc<br />
- ako manekýn z módneho žurnálu. Rozprávali<br />
sa o živote – pýtal sa Jožka, že za čím<br />
najviac smúti. „To je ťažko povedať – toho je<br />
viac – a vy?“ „Za premárneným časom“. Pôsobil<br />
zvláštne, záhadne. V Namale na kraji<br />
dediny vystúpil. Poďakoval sa s tým, že ďalej<br />
už pôjde pešo. „Rád by som sa revanšoval,<br />
ale…“ - prevrátil si vrecká na elegantnom<br />
saku, šibalsky sa usmial a zmizol v pralese.<br />
Život niekedy pripraví také zvláštne náhody,<br />
že sa zdá, ako by sa vám to len prisnilo. Asi<br />
o mesiac neskôr, keď sa Jožko túlal pralesom<br />
zrazu cítil, že nie je sám. Obďaleč sa ukrýval<br />
černoch a pozoroval ho. Podišiel bližšie<br />
a muž vyšiel spoza stromu. Vysoký, štíhly,<br />
holé telo ovinuté iba kusom látky, v rukách<br />
oštep… Áno, bol to ten podivný cestujúci do<br />
Namalu. „Vy?! Vy, doktor filozofie a takto?“<br />
„Áno a takto to už ostane“ – povedal. „Ale<br />
prečo? Povedzte prosím že prečo?“ „Tu som<br />
doma“. Odišiel, ani sa nerozlúčil. Musíme<br />
pochopiť príbeh tohto muža, ktorý odišiel,<br />
zanechal majetok a vrátil sa do pralesa. Pochopiť,<br />
že „domov“ nie je iba pojmom civilizácie<br />
a že platí rovnako – u nás i v divočine.<br />
Vedel by som o Jožkovi Vágnerovi, jeho<br />
príbehoch, vzácnych postrehoch a myšlienkach<br />
písať aj viac, ale myslím si, že som dostatočne<br />
naznačil, aký to bol vzácny človek.<br />
Rozprávanie o ňom ukončím peknou<br />
africkou modlitbou: „Ďakujeme Ti za to,<br />
ako si nás stvoril. Ďakujeme Ti za oči, ktoré<br />
sú vzácnejšie ako diamanty, ďakujeme ti<br />
za ústa, ktoré nás nakŕmia a ktorými si môžeme<br />
pre radosť pískať, ďakujeme Ti za statočné<br />
srdcia, ktorými môžeme milovať, ďakujeme<br />
Ti za deti, ktoré milujú nás a ktoré<br />
naučíme milovať Teba.“<br />
Foto: archív Múzea vo Svätom Antone<br />
Literatúra: Josef Vágner, Naďa Schneiderová:<br />
Safari pod Kilimandžárom 1975<br />
Ľuba Šajdová: Dych ducha vydavateľ<br />
Boris Šajda – agentúra Silentium<br />
Peter Lupták: ZOO BOJNICE<br />
Slovenská archa biodiverzity 2015<br />
Vážené čtenářky, vážení čtenáři, jsem<br />
rád když mohu vyhovět šéfredaktorce firemního<br />
časopisu VLM paní Mgr. Huljakové<br />
a seznámit vás s osobou Ing. Jana<br />
Uhra, který nedávno zemřel ve věku 78<br />
let. Byl jsem požádán o tuto práci už<br />
i proto, že pro mnohé současné zaměstnance<br />
VLM SR je Ing. Uher v podstatě<br />
zcela neznámým člověkem. A to i přesto,<br />
že svoji zejména projekční činnost realizoval<br />
i pro jednotlivé podniky na Slovensku<br />
a v postu nejvyšším realizoval<br />
i valnou část prací a úkolů souvisejících<br />
s dělením firmy po rozdělení státu.<br />
Pro zpracování tohoto článku v neposlední<br />
řadě hovoří i to, že jsem se s ním<br />
potkával po celou dobu svého zaměstnání<br />
u VLS na jeho postech, uvedených<br />
v nadpisu. Proto chci prezentovat, spolu<br />
s jedním z jeho spolupracovníků, obrázek<br />
Ing. Uhra jako člověka, který začínal<br />
u VLS Československé republiky jako<br />
řadový pracovník v kolektivu zpracovávajícím<br />
Lesní hospodářské plány a odcházel<br />
do důchodu jako ředitel státního<br />
podniku VLS ČR Praha. Znovu připomínám,<br />
celý článek je opravdu jenom souborem<br />
vzpomínek a jednotlivých skutečností,<br />
jak si je pamatuji já, případně<br />
někteří zaměstnanci VLS. Není v žádném<br />
případě oficiálním článkem k jeho<br />
působení a jeho obsah je poznamenám<br />
mojí už nedokonalou pamětí a mým věkem.<br />
Prosím proto čtenářky a čtenáře<br />
o určitou shovívavost při jeho čtení.<br />
Ing. et. Ing. Ladislav Tomeš<br />
Jan Uher se narodil v Karlových Varech<br />
před 78 lety; střední školu absolvoval v Milevsku<br />
a po ní nastoupil na lesnickou fakultu<br />
ČVUT v Praze, kde promoval v roce<br />
1964. Po absolvování základní vojenské<br />
služby nastoupil v Písku na pobočku Hospodářské<br />
úpravy lesů, kde byly zpracovávány<br />
materiály pro Státní <strong>lesy</strong>. V roce 1967<br />
přešel do Ústavu pro hospodářskou úpravu<br />
Vojenských lesů a statků Praha, (v dalším<br />
pouze ÚHÚ-VLS), do organizace s celostátní<br />
působností pro podniky VLS. Šlo<br />
tehdy o nově vznikající pracoviště (pobočku)<br />
v Sušici, ve které pracoval pod vedením<br />
Ing. Achse, s Ing. Hoffmanem a dalšími<br />
pracovníky, tehdy zakládajícími zaměstnanci<br />
pobočky. A od této doby byl vždy až<br />
do svého odvolání pouze a jen zaměstnancem<br />
Vojenských lesů a statků.ČSR a po rozdělení<br />
republiky zaměstnancem VLS ČR.<br />
Jeho profesní působení po tuto dobu uvádím<br />
v následujícím.<br />
Po nástupu do zaměstnání u VLS se profesně<br />
věnoval práci taxátora (pracovníka<br />
zpracovávajícího Lesní hospodářské plány<br />
pro jednotlivé lesní správy VLS) a už zde se<br />
začala projevovat jeho snaha po inovacích<br />
a zvyšování nejen odbornosti své práce, ale<br />
i zkvalitňování výsledků práce jeho i jeho<br />
kolegů. A to jak racionalizací prací při venkovních<br />
šetřeních, tak i potom následně při<br />
kancelářském zpracování LHP a vydání<br />
výsledného díla. Obrovský nástup jeho invencí<br />
pro nové způsoby práce, pro hledání<br />
18 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV<br />
Ing. JAN UHER<br />
kolega, spolupracovník,<br />
nejvyšší představený<br />
nových cest, dokonce i v přechodu na mnohé<br />
jiné problémy související s hospodářskou<br />
činností VLS nastal, když Ing. Uher byl organizačně<br />
převeden do jiného organizačního<br />
útvaru ÚHÚ-VLS Praha a sice do útvaru Racionalizace<br />
lesního hospodářství, později jen<br />
Racionalizace hospodářství. A tam pod vedením<br />
vedoucího útvaru JUDr. Ing. Dobiáše<br />
se teprve plně uplatnila jeho odborná i lidská<br />
kvalita. Tam začali spolu s doktorem (běžně<br />
využívaným přívlastkem pro JUDr. Ing.<br />
Dobiáše) a řadou ostatních spolupracovníků<br />
produkovat díla a materiály, které v rámci<br />
trustu VLS byly doposud nevídané. Jenom<br />
namátkově nové postupy projekční činnosti<br />
a realizace např. svážnic a lesnických komunikací,<br />
včetně jejich realizace. Např. když<br />
projektovali svážnici k horní hranici lesa na<br />
lesní správě Sklenné – Súčany, v lokalitě Súčany,<br />
došlo po její výstavbě v jedné její části<br />
k podmáčení. Bylo zpracováno řešení, které<br />
odstranilo problém, a to takovým způsobem,<br />
že bylo vzorovým pro další projekty. Skupina<br />
se pochopitelně zabývala řadou projektů<br />
sloužících k odvodnění pozemků, v této oblasti<br />
bylo použito k budování otevřených odvodňovacích<br />
kanálů, výbuchů táhlých náloží,<br />
po jejichž použití se pouze příkopy upravily<br />
do požadovaného tvaru bez výkopových prací.<br />
Se svým šéfem JUDr. Ing. Jiřím Dobiášem,<br />
v některých případech i s dalším spolupracovníkem<br />
RNDr. Loulou, vytvořil jedinečnou<br />
skupinu, jež se stala motorem zavádění<br />
nových metod a výpočetní techniky u VLS. Je<br />
jedním z hlavních autorů systému optimalizace<br />
těžební a posléze i pěstební činnosti, který<br />
umožnil efektivní plánování lesnické činnosti<br />
od úrovně generálního ředitelství až po<br />
lesní správy a jednotlivé porosty. Dokonce<br />
tuto problematiku dlouhodobě zpracovával<br />
i pro Státní <strong>lesy</strong> Hradec Králové. Vedle hospodářské<br />
úpravy a lesnictví se věnoval i dalším<br />
výrobním oblastem kombinátního podniku.<br />
Osobně bych řekl, že nebyla hlavní<br />
výrobní činnost u jednotlivých divizí VLS,<br />
do které by Ing. Uher „nezabrousil“ a účinně<br />
nepomáhal k racionalizaci prací, případně<br />
k jejich sledování v reálném čase a to jak v oblasti<br />
naturálních, tak i ekonomických ukazatelů.<br />
Po politických událostech roku 1989 byl<br />
ustanoven do funkce náměstka Projektového<br />
ústavu Vojenských lesů a statků a jako<br />
náměstek se v roce 1993 zúčastnil výběrového<br />
řízení na post ředitele státního podniku<br />
VLS ČR. Z mnoha objektivních důvodů<br />
byl pro tuto funkci vybrán a nahradil předcházejícího<br />
ředitele plk. Ing. Bizoně. Pod jeho<br />
vedením Státní podnik prošel úspěšně a bez<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
problémů rozdělením podniku VLS na dva<br />
samostatné státní podniky v důsledku rozdělení<br />
státu. Státní podnik VLS ČR se pod<br />
jeho vedením stabilizoval jak hospodářsky,<br />
tak i společensky.Velice významnou skutečností<br />
bylo prohloubení stávající spolupráce<br />
s AČR ve využívání společného území vojenských<br />
újezdů. A to nejen v důsledku nově přijímaných<br />
celostátně platných zákonů (např.<br />
Stavebního zákona, v důsledku jehož platnosti<br />
byly mnou a mými spolupracovníky zpracovávány<br />
první Územní plány vojenských<br />
újezdů). A potom i s ohledem na stále se rozšiřující<br />
výcvik nejen armády ČR, ale i vybraných<br />
armád NATO. Funkci ředitele státního<br />
podniku vykonával Ing.Uher do roku 2001,<br />
kdy byl ministrem obrany Ing. Tvrdíkem odvolán,<br />
aby uvolnil místo přímému podřízenému<br />
Ing. Tvrdíka z předchozího pracoviště.<br />
Osobní kontakty s Ing. Uhrem byly<br />
zpočátku na úrovni uctivého vztahu ke služebně<br />
i věkově staršímu spolupracovníkovi,<br />
postupně přecházely k neformálním setkáním<br />
na jednotlivých pracovištích, při<br />
pracovních poradách, ale i k odborné spolupráci,<br />
kdy Honza a jeho spolupracovníci<br />
se zrovna zabývali problematikou, ke které<br />
jsem jim mohl poskytnout případnou pomoc<br />
z hlediska své profese. Ale vzpomínám si i na<br />
jednu významnou událost s oblasti osobních<br />
vztahů, kdy mne Ing. Uher mírnil lidsky<br />
v mém radikálním postupu v době řešení<br />
značně nestandardního chování tehdejšího<br />
vedoucího taxační pobočky v Sušici. Byl pro<br />
mne takovým osobním přítelem, když mne<br />
nabádal k uvážlivějšímu postupu vůči osobě,<br />
jejiž činnost byla na hranici hospodářské<br />
trestné činnosti. Ještě jedna situace mě zůstala<br />
do dneška v paměti z doby, kdy Honza byl<br />
už ředitelem státního podniku. Málokrát<br />
jsem se ocitl v předpokoji, případně v kanceláři<br />
generálního ředitele genmjr. Ing. Růžičky,<br />
ale vždy jsem stál skoro v pozoru a choval<br />
se velice uctivě až do odchodu z těchto místností.<br />
Teď jsem si nemohl dlouho zvyknout,<br />
že jsem se mohl neformálně zeptat sekretářky<br />
ředitele, paní Evy Hrůzové, jestli je Honza<br />
přítomen. Oba dva byli mými dlouholetými<br />
spoluzaměstnanci, nikdy jsem si však nedovolil<br />
zneužití této skutečnosti. Snad ještě několik<br />
drobností, aby byl obraz Ing. Uhra co<br />
nejvěrnější. Nepamatuji se, že bych jej někdy<br />
viděl aktivně vykonávat jakoukoliv činnost<br />
související s výkonem práva myslivosti<br />
Na druhou stranu jsem jej mnohokrát viděl<br />
provozovat v zimě zimní sporty a v létě vodní<br />
sporty. Dokonce si vzpomínám, že spolu<br />
s doktorem Dobiášem měli oba kapitánské<br />
zkoušky pro plavbu jachtou (specifikace velikosti<br />
i výtlaku) na otevřeném moři, samozřejmě<br />
jen ve jmenovitě stanovených vzdálenostech<br />
od pevniny. A teprve v souvislosti<br />
s přípravou tohoto článku jsem se dozvěděl<br />
od Ing. Říhy, že Honzovi jen těsně uniklo<br />
místo účasti v roce 1964 na OH v Tokiu.<br />
Honzova pracovitost byla neustále v permanenci<br />
i po jeho odchodu do důchodu. Velmi<br />
se angažoval ve firmě svého syna (to byl<br />
i důvod jeho účasti na Idetu – odborné pozorování<br />
pro synovu firmu), pomáhal i své dceři<br />
v jejím podnikání.<br />
Setkání na Idetu 2007 bylo i pro mne<br />
v mnohém zvláštní i potěšující. Honza navštívil<br />
na vojenském veletrhu IDET 2007, stánek<br />
Vojenských újezdů ČR, který byl realizován<br />
rozkazem velitele Idetu a náčelníka oddělení<br />
řízení vojenských újezdů na GŠ-AČR v jedné<br />
osobě, plk. Ing. Mičicou Personál stánku,<br />
z jeho příkazu tvořila skupina sestávající<br />
z pracovnice GŠ, pracovnice Velitelství společných<br />
sil AČR z Olomouce, několika pracovníků<br />
Újezdních úřadů Voj. újezdů ČR<br />
a mé osoby, jako zástupce VLS. Potěšila nás<br />
nejen Honzova návštěva (byl přece jenom<br />
už cca 6 let v důchodu), bylo potěšující jeho<br />
uznání našich prací pro armádu A co byla taková<br />
třešnička na dortu, když přišli důstojníci<br />
armády Slovenské republiky a upřímně se<br />
divili, co vše VLS pro AČR dělají (mimochodem,<br />
připravuji v některé z příštích kapitol<br />
informaci i o tomto).<br />
Setkání na pravidelných ročních setkáních<br />
bývalých pracovníků Projektového ústavu<br />
v Olomouci bylo mým posledním setkáním<br />
s Honzou. Prohodili jsme vzájemně pár slov,<br />
přijel na setkání se všemi přítomnými. A to<br />
bylo moje poslední setkání s Honzou.<br />
Jsem pevně přesvědčen, že Honzovi bylo<br />
z shora dána do vínku inteligence, cílevědomost,<br />
nesmírná pracovitost i řada dalších<br />
pozitivních vlastností a on to dokázal během<br />
života ještě úspěšně rozvíjet. Navíc měl<br />
asi i výhodu, že se v životě potkal s doktorem<br />
Dobiášem, člověkem se stejným darem od<br />
Boha. A výsledkem je to, co Honza dokázal<br />
a jakým byl.<br />
V mém věku mi není potřeba pochlebovat<br />
někomu, navíc se to příčí mému přesvědčení<br />
a dosavadnímu chováni Ale chtěl jsem splnit<br />
požadavek, abych současné pracovníky<br />
VLM obeznámil s tím, kdo byl Ing. Jan Uher.<br />
A těm z nás, kteří jej ještě pamatují, abych<br />
oprášil osobnost Ing. Uhra a jenom náhodně<br />
vzpomněl co dokázal on, a v této souvislosti<br />
si tiše vzpomenul, jak jsme se angažovali i my<br />
ostatní „staří“. •<br />
19
STRELECTVO<br />
SAMONABÍJACIA<br />
GUĽOVNICA SAUER<br />
303 ELEGANCE<br />
1<br />
Podľa vyjadrenia odborníkov, môžeme bez váhania označiť samonabíjacie guľovnice od<br />
firmy Sauer & Sohn za jedny z najbezpečnejších a zároveň najluxusnejších pušiek v tomto<br />
segmente na trhu. Konštruktéri nemeckej zbrojovky v nich skĺbili praktické skúsenosti<br />
270-ročnej výroby, s najnovšími technologickými poznatkami 21. storočia. Na prvý pohľad<br />
pripomína rokmi overenú klasiku Sauer 202, až na páku napínania záveru. Modelový<br />
rad S 303 je do posledných detailov stopercentne poľovnícka zbraň, teda ničím nepripomína<br />
vojenskú pušku, z ktorej technicky vychádza. Dizajnéri sa doslova vyhrali s každou<br />
maličkosťou, pričom brali do úvahy všetky požiadavky poľovníckej verejnosti. Vyrobili tak<br />
unikát, peknú a spoľahlivú guľovnicu s vynikajúcimi užitkovými vlastnosťami, ktorá zodpovedá<br />
stredoeurópskym tradíciám poľovníctva.<br />
Vzhľadom na jedinečnú konštrukciu Vás táto<br />
moderná zbraň zaujme svojím mohutným,<br />
ergonomicky tvarovaným predpažbím. Pod<br />
ním sa skrýva mechanizmus automatického<br />
nabíjania odberom plynov z hlavne. V polovice<br />
dĺžky hlavne sa zospodu nachádza<br />
otvor, ktorým cez kanálik vniknú do priestoru<br />
zhorené plyny. Tie tlačia na piest spriahnutý<br />
s tiahlami napínania záveru, ktoré sú<br />
opatrené vratnými pružinami. Aby bol chod<br />
mechanizmu vždy rovnomerný a plynulý,<br />
vstupný ventil má odfukový otvor. Tlakom<br />
na piest, ktorý dáva záveru spätný pohyb,<br />
dôjde k vytiahnutiu a vyhodeniu prázdnej<br />
nábojnice. Pri pohybe záveru dopredu,<br />
vďaka vratnej pružine, dochádza k odobratiu<br />
náboja z podávača zásobníka, zasunutiu<br />
do nábojovej komory a uzamknutiu zbrane.<br />
Rotačný záver uzamyká 4 ozubmi do hlavne,<br />
ktorá je uchytená v tele záveru z ľahkej zliatiny.<br />
Aby sa do priestoru nedostali nečistoty,<br />
vyhadzovacie okienko je prekryté nerezovým<br />
plechom, ktorý je spojený s napínacou<br />
pákou záveru. Po vystrelení všetkých nábojov<br />
záver zostáva v zadnej polohe. Vložíme<br />
21<br />
plný zásobník, vypúšťacou páčkou, ktorá sa<br />
nachádza na pravej strane predpažbia pred<br />
lúčikom, spustíme záver a guľovnica je pripravená<br />
na streľbu, pravda až po natiahnutí<br />
bicieho kladivka.<br />
Osobitosťou S 303 je aj spúšťový mechanizmus<br />
S.C.S. (Silent Cocking System - tichý<br />
kohútikový systém), bez akéjkoľvek mechanickej<br />
poistky. Na krku pažby, presnejšie<br />
na zadnej časti puzdra záveru je vodorovne<br />
drážkovaný hmatník, ktorým napneme bicie<br />
kladivko, posunutím hore. Na temene záveru<br />
sa odkryje výstražný červený bod a na vrcholci<br />
hmatníka vystúpi kruhové tlačidlo. Po<br />
jeho stisnutí sa hmatník bezhlučne posunie<br />
späť dolu a bicie kladivko je opäť vypustené.<br />
Guľovnica je vlastne zaistená, aj keď náboj<br />
zostáva v komore. Vzhľadom na nemecké<br />
„sicher ist sicher“ puška je vybavená ešte<br />
integrovanou automatickou poistkou úderníka<br />
(systém Intra Lock), ktorá braní vystreleniu<br />
zbrane, pokiaľ nie je záver stopercentne<br />
zamknutý. Takže nič nám nebráni smelo sa<br />
prechádzať revírom s maximálnou istotou,<br />
predierať sa húštinou i zachytiť sa spúšťou<br />
3<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Výrobca:<br />
J. P. Sauer & Sohn<br />
GmbH, Eckernförde,<br />
Nemecko<br />
Model:<br />
Sauer 303 Elegance<br />
Kaliber:<br />
.30-06 Springfield<br />
Celková dĺžka: 1 065 mm<br />
Dĺžka hlavne: 510 mm<br />
Dĺžka zámernej: 336 mm<br />
Výška:<br />
175 mm<br />
Šírka:<br />
65 mm<br />
Hmotnosť: 3 250 g<br />
Kapacita zásobníka: 2 náboje<br />
Cena: 3 232,- €<br />
o konár a to s nábojom v komore. Príprava<br />
zbrane na streľbu je blesková, ako aj jej zaistenie<br />
a strelec môže páliť jednu ranu za druhou.<br />
Nesmie však zabudnúť na to, aby vrátil<br />
napínanie bicieho mechanizmu do pôvodnej<br />
polohy, lebo inak drží v rukách zbraň pripravenú<br />
k výstrelu.<br />
Kvalitná hlaveň značky Krupp je v prednej<br />
časti voľne uložená a proces samonabíjania<br />
neovplyvňuje jej kmitanie a teda aj presnosť.<br />
Dlhá je iba 510 mm a pri ústi má priemer<br />
17 mm. So štyrmi pravotočivými drážkami<br />
a dlhším stúpaním 276 mm je kovaná za studena,<br />
čo dáva strelám dostatočnú stabilitu<br />
a prispieva k výbornej presnosti, ktorú môžeme<br />
porovnať s opakovacími guľovnicami.<br />
Sauer vyrába S 303 v kalibroch Medium .308<br />
4<br />
20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
STRELECTVO<br />
5<br />
6<br />
7<br />
8<br />
9<br />
10<br />
12<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
11<br />
Win., 7x64, .30-06 Spring., 8x57 IS, 9,3x62<br />
a Magnum .300 Win. Mag., .338 Win. Mag.<br />
s dĺžkou hlavní 510 alebo 560 mm. Povrch<br />
hlavne a puzdra záveru je matný, sametovočierny.<br />
Ochranu oceľových častí proti poveternostným<br />
vplyvom, korózii a poškriabaniu<br />
zabezpečuje veľmi odolná patentovaná mikrovrstva<br />
NitrobondX.<br />
Odpor jazýčka spúšte je fabrický nastavený<br />
na 13,8 N, čo je pri samonabíjacej puške<br />
menej ako sme očakávali. Takmer bodový<br />
chod, po odpálení bez prepadu nám nedal<br />
čas na strhnutie zbrane pri výstrele. No Sauer<br />
išiel dokonca ďalej a pre tých, čo chcú mať<br />
ešte menší odpor spúšte ponúka Black Magic<br />
Trigger s 9,5 N, čo je už magická hodnota. So<br />
zreteľom na krátky chod spúšte, tri náboje sa<br />
bez námahy dajú vystreliť v priebehu necelých<br />
dvoch sekúnd aj neskúsenému strelcovi.<br />
Jazýček spúšte prekrýva pevný lúčik, dostatočne<br />
široký aj pre prst v rukavici. Pred<br />
upevnením vrchnej časti lúčika je záchyt záveru,<br />
zásobníková šachta a na jej konci valčekové<br />
tlačidlo vypúšťania zásobníka. Jednoradový<br />
zásobník má kapacitu iba dva náboje,<br />
ktoré sú uložené nad sebou. Jeho výmena je<br />
rýchla, pretože v zásobníkovej šachtičke je<br />
odpružený, čo súčasne eliminuje možné rezonancie.<br />
Po zatlačení valčekovej poistky zásobník<br />
padne do dlane. Celokovové telo je<br />
z počerneného plechu, účelne tvarovaný podávač<br />
je hliníkový.<br />
Osobitnú pozornosť venovali konštruktéri<br />
zalomeniu a vyoseniu pažby. Výsledkom<br />
množstva výpočtov a testov je univerzálny<br />
tvar pažby, ktorá sadne do ramena väčšine<br />
zákazníkov. To, že pri S 303 Elegance<br />
ide o guľovnicu vyššieho štandardu prezrádza<br />
pažba Monte Carlo s lícnicou z kvalitného<br />
orechového dreva. Jeho kresbu zvýrazňuje<br />
povrchová úprava politúrou. Osobitne<br />
je prepracovaná pištoľová rukoväť, úzky krk<br />
umožňuje pohodlný dosah na jazýček spúšte,<br />
hmatník napínania a poistku vypúšťania<br />
záveru. Zospodu je opatrená logom firmy.<br />
Pištoľová rukoväť spolu s predpažbím má<br />
ostrú rybinu, ktorá poskytuje pevné držanie<br />
zbrane za každých podmienok. V širokej<br />
ponuke sú zbrane s drevenou pažbou Classic,<br />
Elegance, GTI Classic, GTI Elegance,<br />
s plastovou Classic XT, Black Velvet, Forest,<br />
Harwood, Synchro XT, Synchro XT a Ultra.<br />
Plastové pažby majú povrchovú úpravu „Soft<br />
Touch“ a prilnú do rúk za každého počasia.<br />
Obľube sa teší typ Thumbhole, s dierou pre<br />
palec. Novinkou je vyhrievací systém pištoľovej<br />
rukoväti Sauer Ergo Heat pre modelové<br />
rady S 303 a S 404, ktorý udrží až 30 stupňový<br />
rozdiel oproti teplote okolia.<br />
Po uchopení guľovnice a rýchlom zalícení<br />
zbraň perfektne sadne do ramena, bez<br />
predchádzajúcich úprav. My sme mali možnosť<br />
odskúšať si poloautomat na 50 metrov<br />
so strelivom Winchester Ballistic Silvertip<br />
.30-06 Spr. s 168 gr (10,7 g) strelou označenou<br />
TXRE. Má plastovú špičku, ktorá zaručuje<br />
riadenú deformáciu na každú vzdialenosť,<br />
plochú dráhu letu s maximálnym<br />
zachovaním energie. Jej úsťová rýchlosť je<br />
849 m/s a energia 3 853 J. O presnosti S 303<br />
je zbytočné diskutovať, v podstate nepoznám<br />
zbraň od Sauera, ktorá by nestrieľala<br />
do „čierneho“. Pri trojranových položkách<br />
s oporou sme dosiahli rozptyl 26 mm. Spätný<br />
náraz a zdvih zbrane bol jemnejší, opätovné<br />
zamierenie a výstrel na cieľ rýchly. Vynikajúca<br />
ergonómia pažby a kvalitná botka prispievajú<br />
k vysokému komfortu streľby. Otvorené<br />
mieridlá so zámernou 336 mm sú výborne<br />
čitateľné. Muška so svetlovodiacim červeným<br />
vláknom je výškovo a stranovo nastaviteľná.<br />
Cieľnik je v tvare obráteného písmena<br />
W, zvýraznený žltou farbou, čo umožňuje<br />
presné a rýchle zrovnanie mieridiel s cieľom.<br />
K dispozícii je aj variant s dlhou nadháňkovou<br />
lištou, ktorá nahrádza cieľnik. Na uchytenie<br />
optiky sú na hornej časti puzdra záveru<br />
integrované dve a tri priečne drážky pre<br />
dvojdielnu rýchloupínaciu montáž Sauer ISI<br />
Mount. Tá poskytuje možnosť posúvať zameriavací<br />
ďalekohľad o 1 cm od oka bez nevyhnutného<br />
nastrelenia.<br />
Guľovnica s celkovou hmotnosťou 3250 g<br />
je dlhá iba 1065 mm, čo je základným predpokladom<br />
výbornej manipulácie s ňou aj<br />
v hustom poraste. Dodáva sa rozložená,<br />
v elegantnom plastovom kufríku. K voliteľnej<br />
výbave patrí úsťová brzda Dual Brake,<br />
ktorá zníži spätný náraz o 20 percent a zásobníky<br />
na 5 a 10 nábojov. Pokiaľ ide o zásobníky,<br />
samonabíjacia zbraň na poľovné<br />
účely musí byť prispôsobená tak, aby sa z nej<br />
dalo pri jednom nabití vystreliť maximálne<br />
3-krát (napr. 2 náboje v zásobníku a jeden<br />
v hlavni). Guľovnica patrí do kategórie B,<br />
čo si vyžaduje nákupné povolenie a evidenciu.<br />
Pri pultovej cene 3 232,0 Euro v predajni<br />
zbraní a streliva Hermes zostáva iba dodať,<br />
že za tieto „slušné“ peniaze budúci majiteľ<br />
dostanete rýchlu, presnú a spoľahlivú guľovnicu<br />
najvyššej kvality. Skutočne ide o vysoko<br />
bezpečnú a unikátnu zbraň vo svojej kategórii.<br />
Pripravil: Ing. Lubomír Ivanovčan<br />
Obr. 01 Guľový poloautomat Sauer 303<br />
Elegance v kalibri .30-06 Spr.<br />
Obr. 02 Pred šachtou je valčekové tlačidlo<br />
vypúšťania zásobníka.<br />
Obr. 03 Jednoradový, celokovový zásobník na 2 náboje,<br />
pred lúčikom je páčka vypúšťania záveru.<br />
Obr. 04 Po spustení záveru sa náboj<br />
zasunie do komory.<br />
Obr. 05 Na krku pažby je drážkovaný hmatník<br />
napínania bicieho kladivka, na tele záveru<br />
je drážkovaná lišta pre montáž optiky.<br />
Obr. 06 Do otvoru pre rýchloupínacie očko remeňa<br />
sa dá uchytiť aj oporná dvojnožka.<br />
Obr. 07 Pri testovacej streľbe sme použili náboje<br />
Winchester Ballistic Silvertip.<br />
Obr. 08 Muška so svetlovodiacim vláknom je<br />
výškovo aj stranovo nastaviteľná.<br />
Obr. 09 Cieľnik v tvare obráteného písmena<br />
W je farebne zvýraznený.<br />
Obr. 10 Kvalitná drevená pažba Monte Carlo s lícnicou.<br />
Obr. 11 Účinná ergonomická gumová<br />
botka s logom firmy.<br />
Obr. 12 Spúšťový mechanizmus s bicím kladivkom.<br />
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
RIADITEĽ OZ KEŽMAROK<br />
Ing. MIROSLAV PETRAS<br />
ODIŠIEL DO DÔCHODKU<br />
Posledný januárový deň zavŕšil aj pracovnú<br />
kariéru riaditeľa OZ Kežmarok Ing. Miroslava<br />
Petrasa vo VLM, š. p. Do Vojenských<br />
lesov prišiel 21. októbra 1974. Ako absolvent<br />
strednej ekonomickej školy nastúpil<br />
na Útvar informačnej sústavy, čo bol ekvivalent<br />
terajšieho ekonomického oddelenia.<br />
V jeho prípade možno povedať, že ekonomike<br />
zasvätil celý život. V práci na ekonomickom<br />
úseku prešiel viacerými zaradeniami,<br />
hoci podstata jeho práce ostávala nezmenená.<br />
Popri zamestnaní bez ťažkostí absolvoval<br />
Vysokú školu ekonomickú v Banskej<br />
Bystrici, ktorú úspešne ukončil v roku<br />
1990. V tom istom roku, 1. septembra, ho<br />
vymenovali do funkcie vedúceho útvaru<br />
plánovania odštepného závodu. Na úseku<br />
ekonomiky prežil aj turbulentné obdobie,<br />
ktorým prechádzal odštepný závod Kežmarok<br />
v čase, keď vtedajšie vedenie generálneho<br />
riaditeľstva rozhodlo zriadiť v roku<br />
2009 namiesto odštepného závodu Správu<br />
lesov Kežmarok. 1. apríla 2009 Miroslava<br />
Petrasa menovali za zástupcu jej vedúceho.<br />
Od začiatku roka 2010 pracoval ako<br />
vedúci ekonomického oddelenia a zároveň<br />
zástupca riaditeľa obnoveného odštepného<br />
závodu Kežmarok. Rozhodnutím generálneho<br />
riaditeľa bol 1. januára 2012 ustanovený<br />
do funkcie druhého zástupcu generálneho<br />
riaditeľa.<br />
Na lesníckych dňoch vo Zvolene<br />
Aktívny hráč<br />
Ing. Peter Šoltés<br />
Mirko Petras hodnotí vopred výsledok na športových hrách<br />
Generálny riaditeľ Vojenských lesov ho<br />
1. apríla 2014 ustanovil do funkcie riaditeľa<br />
odštepného závodu Kežmarok, v ktorej zotrval<br />
až do odchodu do dôchodku.<br />
Odpracovať 43 rokov v jednej firme,<br />
v tomto prípade vo Vojenských lesoch, je<br />
v dnešnej dobe výnimočný prípad. Keď<br />
vezmeme do úvahy celoživotné pôsobenie<br />
na ekonomickom úseku, je to obdivuhodné.<br />
Možno povedať, že pre takého človeka to už<br />
nie je práca, ale životné poslanie.<br />
V neposlednom rade treba pripomenúť aj<br />
zaujatie pre výkon práva poľovníctva teraz<br />
už čerstvého dôchodcu Ing. Miroslav Petrasa,<br />
ktoré tiež neraz zmiernilo stresové situácie,<br />
vyplývajúce z jeho pracovnej náplne.<br />
Aj na tomto poli dosiahol niekoľko pekných<br />
úspechov.<br />
Všetci zamestnanci odštepného závodu<br />
Kežmarok želajú Ing. Miroslavovi Petrasovi<br />
pri tejto príležitosti veľa zdravia, osobnej<br />
aj rodinnej pohody a v poľovníckej oblasti<br />
mnoho pekných zážitkov. •<br />
22 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ING. JOZEF JOPPA<br />
Z KEŽMARKU NA<br />
ZASLÚŽENOM ODPOČINKU<br />
V ten istý deň, ako jeho riaditeľ, odišiel do starobného dôchodku náš dlhoročný zamestnanec,<br />
vedúci oddelenia obchodu OZ VLM Kežmarok Ing. Jozef Joppa. Rodák z Kežmarku,<br />
v súkromí znalec a milovník Vysokých Tatier, ktoré vo voľnom čase mnohokrát prešiel,<br />
vášnivý milovník našich hôr a celej našej krásnej prírody.<br />
Ing. Peter Šoltés<br />
Do Vojenských lesov prišiel na vlastnú žiadosť<br />
1. septembra 1988 zo štátnych lesov LZ<br />
Spišská Nová Ves, kam nastúpil po absolvovaní<br />
Vysokej školy lesníckej. Povedané horolezeckou<br />
terminológiou -kým v štátnych lesoch<br />
založil základný tábor, vo vojenských<br />
lesoch začal zakladať jednotlivé výškové tábory,<br />
aby naplnil svoj životný cieľ.<br />
Jeho prvé pracovisko bola Lesná správa<br />
Ľubica, kde pracoval na pozícii technika pre<br />
ťažbovú činnosť, neskôr ako vedúci polesia.<br />
Pri pôsobení na týchto pozíciách presvedčil<br />
svojou odbornosťou a svedomitosťou pri plnení<br />
úloh správy, takže ho rozhodnutím riaditeľa<br />
20. decembra 1991 menovali do funkcie<br />
vedúceho oddelenia obchodu. Na tejto<br />
pozícii, ktorú zvládal k spokojnosti nadriadených,<br />
hoci musel vynaložiť nemálo úsilia,<br />
vytrval až do jeho odchodu do dôchodku.<br />
Keď som v úvode prirovnal pracovné pôsobenie<br />
Ing. Joppu v horolezeckej terminológii<br />
k zdolávaniu výšok, tak posledné pôsobisko<br />
– vedúci oddelenia obchodu by som<br />
prirovnal k poslednému výškovému táboru,<br />
z ktorého dosiahol zaslúžený vrchol, odchod<br />
do dôchodku. Teraz ho čaká možno<br />
ešte náročnejší zostup. V mene všetkých spolupracovníkov<br />
mu želám, aby bol čo najdlhší,<br />
najmä v dobrom zdraví, rodinnej pohode<br />
a šťastí v ďalšom živote. Samozrejme, želáme<br />
mu aj veľa zážitkov v našich krásnych horách<br />
a prírode a verím, že sa budeme spoločne tešiť<br />
z našich ďalších stretnutí. •<br />
BLAHOŽELÁME KOLEGOM<br />
V JANUÁRI<br />
VO FEBRUÁRI<br />
V MARCI<br />
Ing. František Pošík,<br />
sam. referent oddelenia lesnej výroby<br />
životné jubileum - 60 rokov<br />
Ing. Peter Pápay<br />
Technik LS Mikulášov<br />
25. výročie práce vo VLM SR<br />
Ján Komarc<br />
sam. referent oddelenia lesnej výroby<br />
životné jubileum - 55 rokov<br />
Zdeněk Blaho<br />
esník LS Riadok<br />
odchádza do dôchodku<br />
Ľudovít Šprinc<br />
Lesník LS Jablonové<br />
životné jubileum - 55 rokov<br />
Ing. Jozef Ivanič<br />
vedúci oddelenia<br />
35. výročie práce vo VLM SR<br />
Ing. Jozef Joppa<br />
vedúci oddelenia<br />
25. výročie práce vo VLM SR<br />
Mgr. Zuzana Benedeková<br />
asistentka GR<br />
životné jubileum - 50 rokov<br />
Štefan Raniak<br />
lesník<br />
35. výročie práce vo VLM SR<br />
životné jubileum - 50 rokov<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
LESNÍCI SI AJ TENTO<br />
ROK ZMERAJÚ<br />
SILY NA LYŽIACH<br />
Športový areál FIS na Štrbskom Plese bude od 25. do 27. marca <strong>2018</strong> miestom v poradí<br />
už 54. ročníka Venerovského memoriálu – Majstrovstiev lesníkov SR v lyžovaní s medzinárodnou<br />
účasťou. Na memoriáli sa spravidla zúčastňujú pretekári zo Slovenska, Českej<br />
republiky, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Okrem behu na lyžiach v kombinácii so streľbou<br />
zo vzduchovky preverí ich kondíciu aj obrovský slalom. Víťazi získajú tituly Majster lesník<br />
Slovenska a Majsterka lesníčka Slovenska, absolútny víťaz sa stane aj Víťazom Venerovského<br />
memoriálu. Podujatie, ktorého usporiadateľmi sú Štátne <strong>lesy</strong> TANAP-u, sa už tradične<br />
uskutoční pod záštitou ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedníčky<br />
Odborového zväzu Drevo, Lesy, Voda.<br />
Lesníctvo je jedno z mála povolaní, pre<br />
ktoré je charakteristická prevaha práce v prírode.<br />
Výrazná časť lesníkov vykonáva neľahkú<br />
činnosť v lesnom prostredí počas celého<br />
roka, bez ohľadu na počasie. To si okrem<br />
odborných vedomostí a úprimného vzťahu<br />
k prírode vyžaduje aj dobrý zdravotný stav<br />
a fyzickú kondíciu. V zimnom období sú<br />
v tomto prostredí lyže neodmysliteľnou pracovnou<br />
pomôckou. Už v prvých rokoch po<br />
druhej svetovej vojne sa usporadúvali každoročne<br />
lyžiarske kurzy, počas ktorých sa lesníci<br />
učili ovládať lyže v náročnom horskom<br />
prostredí. Na záver týchto kurzov zvyčajne<br />
usporiadali preteky. Na kurze v roku 1946<br />
skrsla myšlienka zorganizovať aj oficiálne<br />
preteky lesníkov z celého Česko-Slovenska.<br />
Prvý ročník Venerovského memoriálu bol<br />
už v nasledujúcom roku 1947. Jeho základnou<br />
myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov,<br />
ktorí v zimných podmienkach pri výkone<br />
svojho povolania v lese nevyhnutne musia<br />
zvládať aj pohyb na lyžiach. Za zakladateľov<br />
pretekov pod názvom Venerovského memoriál<br />
sú považovaní vtedajší poprední slovenskí<br />
lesníci Štefan Grandtner, Gabriel Mazúr,<br />
Mikuláš Michelčík st., Jozef Müller, Martin<br />
Lehotský, Milan Hirš, Ján Cigáň a Martin<br />
Užík.<br />
Záujemcovia z radov lesníkov o účasť na<br />
54. ročníku Venerovského memoriálu, ktorí<br />
spĺňajú podmienky uvedené v propozíciách<br />
pretekov, sa môžu prihlásiť najneskôr<br />
do 28. 2. <strong>2018</strong> na e-mailovej adrese<br />
mjurco@<strong>lesy</strong>tanap.sk alebo na tel. číslach<br />
0903 987 535, 052/478 03 68, resp. faxom<br />
na tel. čísle 052/478 03 59. Bližšie<br />
informácie o pretekoch je možné získať na<br />
uvedenej elektronickej adrese<br />
Ing. Ján Marhefka, TANAP<br />
24 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
HEJCE 12 ROKOV<br />
PO TRAGÉDII<br />
V noci 19. januára 2006 havarovalo slovenské<br />
vojenské špeciálne lietadlo AN 24<br />
v lesnom poraste nad obcou Hejce v Maďarsku.<br />
Na plánovaný dolet na košické letisko<br />
mu chýbalo približne 50 kilometrov.<br />
Zo 42 ľudí na palube, ktorí da vracali z misie<br />
NATO v Kosove, prežil haváriu iba jeden<br />
vojak. Odvtedy si na mieste tragédie každoročne<br />
pripomínajú jej obete nielen vojenskí<br />
predstavitelia.<br />
V obci Hejce stojí na pamiatku tragédie od<br />
roku 2007 pomník s bronzovou sochou<br />
padajúcej postavy obklopenou šesťmetrovými<br />
bronzovými bukmi a žulovými blokmi<br />
s menami zahynuvších vojakov. Na mieste<br />
havárie na vrchu Borsó je postavených 42<br />
pietnych stĺpov, ako symbolika počtu obetí<br />
a zároveň miesto na pietnu spomienku pre<br />
rodinných príslušníkov.<br />
V deň 12. výročia tragédie si ministri obrany<br />
Slovenskej republiky a Maďarska Peter<br />
Gajdoš a István Simicsko uctili pamiatku<br />
jej obetí na oboch pietnych miestach spolu<br />
s rodinami pozostalých vojakov.<br />
„Toto miesto je mementom toho, aký krehký<br />
je život a môže sa zmeniť skutočne v sekunde<br />
na úplne niečo iné. Táto letecká katastrofa<br />
je skutočne obrovským nešťastím<br />
v dejinách 25-ročnej samostatnej, nezávislej<br />
Slovenskej republiky a jej ozbrojených<br />
síl,“ povedal po pietnej spomienke<br />
pri pamätníku na mieste tragédie minister<br />
obrany SR. Na spomienkovej udalosti<br />
sa zúčastnili aj zástupcovia VLM SR, š. p.<br />
a pamiatku obetí si uctili položením venca<br />
pri pomníku v Hejciach.<br />
Ing. Anton Bodnár<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
PRIESTOR NA OTÁZKU<br />
DNES NA TÉMU INFORMÁCIE<br />
A BEZPEČNOSŤ<br />
odpovedá Ing. Katarína Belanová, PhD.<br />
a Mgr. Miroslav Čongrády<br />
V zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov je nesprávne nakladanie<br />
s osobnými údajmi prísne sankcionované. V súvislosti so spracúvaním osobných údajov<br />
fyzických osôb, predovšetkým ich poskytovaním tretej osobe, je veľmi dôležité dôkladne<br />
posúdiť, ktoré údaje sú osobné - to znamená, na základe ktorých údajov je osobu možné<br />
identifikovať. Z tohto dôvodu sme sa pýtali Ing. Kataríny Belanovej a Mgr. Miroslava Čongrádyho.<br />
Čo všetko spadá pod osobné údaje?<br />
M. Č.: Je to v tomto období veľmi aktuálna<br />
otázka, nakoľko spomínaný zákon sa 24. mája<br />
<strong>2018</strong> ruší a nahrádza ho Zákon č. 18/<strong>2018</strong> Z.<br />
z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene<br />
a doplnení niektorých zákonov, ktorým<br />
sa preberajú právne záväzné akty Európskej<br />
únie. Verejnosť ho skôr postrehla pod názvom<br />
GDPR (General Data Protection Regulation).<br />
Ide o nariadenie Európskej únie, ktoré vstúpi<br />
do účinnosti 25. mája <strong>2018</strong> a jeho cieľom je<br />
zvýšiť úroveň ochrany osobných údajov a posilniť<br />
práva občanov Európskej únie v tejto<br />
oblasti.<br />
Aké zmeny prináša?<br />
M. Č.: Prináša najkomplexnejšiu úpravu a reguláciu<br />
práce s osobnými údajmi, aká vôbec<br />
doteraz bola. Zavádza množstvo nových pojmov<br />
a kategórií, okrem tradičných údajov,<br />
ktoré sú všeobecne chápané ako osobné, sem<br />
patria aj údaje technického charakteru, ktoré<br />
sa využívajú v informačných systémoch súčasnosti<br />
ako napríklad IP adresa, alebo cookies,<br />
z ktorými dnes denne pri práci na počítači<br />
prichádzate do styku a ste súčasťou<br />
takejto informácie, ale okrem toho napríklad<br />
aj kategórie údajov hodné zvláštneho zreteľa.<br />
Definuje osobné údaje vypovedajúce o pôvode,<br />
politických názoroch, náboženskom či filozofickom<br />
vyznaní, zdravotnom stave, genetické<br />
a biometrické údaje, osobné údaje detí<br />
a podobne. Tu vidíte, aký rozsah tento zákon<br />
zaberá a aké údaje o nás dnes získavame.<br />
GDPR všeobecne reguluje zaobchádzanie<br />
s akýmikoľvek informáciami vzťahujúcimi<br />
sa k identifikovanej alebo identifikovateľnej<br />
osobe. Stanovuje povinnosti pre správcov aj<br />
spracovateľov údajov, definuje podmienky,<br />
za ktorých môžu byť také údaje spracúvané,<br />
stanovuje pre ich spracovanie množstvo<br />
pravidiel a dáva subjektom týchto informácií<br />
množstvo práv.<br />
Je ťažké popísať záber tohto zákona na pár<br />
riadkoch, sami máte možnosť vidieť, aký rozsah<br />
pravidiel poníma a tiež úpravy procesov,<br />
ktoré je nevyhnutné do začiatku platnosti<br />
tohto zákona zaviesť aj v našej firme.<br />
Aké sankcie hrozia za porušenie<br />
ochrany osobných údajov a kto je<br />
sankciovaný? Môže takéto porušenie<br />
ohroziť i zamestnávateľa, alebo<br />
nesie zodpovednosť za porušenie<br />
iba osoba - zamestnanec?<br />
M. Č.: Sankcie za nedodržanie tohto nariadenia<br />
môžu byť podľa charakteru a závažnosti<br />
incidentu až 4 % z celkového obratu spoločnosti<br />
alebo až 20 miliónov eur a týka sa celosvetovo<br />
všetkých subjektov, ktoré spracúvajú<br />
osobné údaje občanov Európskej únie.<br />
Nariadenie sa dotkne všetkých oblastí podnikania<br />
od bankovníctva, poisťovníctva, internetových<br />
obchodov, výroby a služieb, zdravotníctva,<br />
ale aj verejnej správy. Ako som už<br />
povedal, úprava procesov vo firme je nevyhnutná<br />
práve preto, aby sme sa dokázali vyhnúť<br />
potenciálnemu incidentu a teda aj sankcii.<br />
V prípade, že sa rozprávame o bezpečnosti<br />
a nežiadúcom úniku informácií, čo všetko<br />
môže zamestnávateľ zabezpečiť v oblasti<br />
ochrany údajov? Je možné vnútorným<br />
predpisom usmerniť zamestnancov<br />
k zabezpečeniu takejto ochrany?<br />
K. B.: Téma informačnej bezpečnosti rezonuje<br />
v súčasnosti, predovšetkým v súvislosti<br />
s povinnosťou adaptovať a dodržiavať zásady<br />
a požiadavky GDPR regulácie, takmer<br />
vo všetkých médiách. Týka sa to každej firmy<br />
či organizácie i mimo EÚ, ktorá pracuje<br />
s dátami občanov Únie. Zamestnávateľ, aby<br />
zabránil nežiadúcemu úniku informácií či<br />
nelegálnej manipulácii s údajmi, realizuje dôslednú<br />
analýzu rizík a prijme dôsledné opatrenia<br />
v oblasti správy klientskych zariadení.<br />
Dôležitý je najmä audit zabezpečenia údajov,<br />
osobitne tých citlivých. Keďže zamestnanci<br />
pri výkone práce využívajú technické,<br />
hardvérové či softvérové vybavenie firmy, zamestnávateľ<br />
by mal zamestnancov usmerniť,<br />
akým spôsobom môžu, resp. by mali toto vybavenie<br />
používať. •<br />
Mgr. Marianna Huljaková,<br />
samostatný referent, oddelenie<br />
riaditeľa OZ Malacky<br />
26 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ARBORÉTUM KYSIHÝBEL<br />
AKO OBJEKT PRE<br />
ZÁŽITKOVÉ AKTIVITY<br />
LESNEJ PEDAGOGIKY<br />
Arborétum Kysihýbel pri Banskej Štiavnici založené roku 1900 Jánosom Tuzsonom<br />
predstavuje spoločné slovensko-maďarské dedičstvo, ktorým by sa lesníci mohli pýšiť.<br />
Avšak, nie je to celkom tak. Originálny plošný spôsob výsadby jednotlivých druhov a foriem<br />
introdukovaných drevín poznačili extrémne zimy, sucho, vietor, svetové vojny, snehové<br />
kalamity a nedocenili ho neskoršie generácie. Arborétu však svitá na lepšie časy.<br />
Ing. Veronika Jaloviarová,<br />
NLC – ÚLPV Zvolen<br />
Objekt okrem výskumného zamerania<br />
(skúmanie cudzokrajných lesných drevín<br />
z hľadiska možnosti ich použitia v lesnom<br />
hospodárstve) má plniť aj funkciu demonštračného<br />
objektu pre študentov i širokú verejnosť.<br />
Veľký potenciál tohto objektu je aj<br />
pre osvetu a výchovu a práve tu je priestor<br />
využiť lesnú pedagogiku a jej zážitkové<br />
programy.<br />
Zvýšiť atraktívnosť pre cestovný ruch<br />
i návštevnosť tohto objektu by mal pomôcť<br />
aj projekt s názvom Common heritage, joint<br />
future – Trees without borders (TreeJoy<br />
SKHU/1601/1.1/217). Realizuje ho Národné<br />
lesnícke centrum v partnerstve so Šopronskou<br />
univerzitou (Soproni egyetem) cez<br />
program Interreg (www.skhu.eu). Projekt<br />
TreeJoy je zameraný na rekonštrukciu a revitalizáciu<br />
areálu arboréta Kysihýbel a Botanickej<br />
záhrady (maďarský partner). Okrem<br />
týchto činností sa v okolí arboréta obnoví<br />
NCH Kysihýbel a v arboréte postavia nové<br />
návštevnícke centrum, včelie úle, drevené<br />
objekty pre „hravý šport“ a interaktívne objekty<br />
lesnej pedagogiky (dendrofón, hmyzí<br />
domček, otáčacie pexesá a pod.). Súčasťou<br />
projektu TreeJoy sú aj dve exkurzie slovenských<br />
študentov do Maďarska a desať vzdelávacích<br />
programov lesnej pedagogiky.<br />
V rámci tohto projektu zorganizovali pre<br />
študentov manažmentu regionálneho cestovného<br />
ruchu i podnikania pre rozvoj vidieka<br />
z Banskej Bystrice workshop o Arboréte<br />
Kysihýbel a lesnej pedagogike. Jeho<br />
cieľom okrem prezentovania projektu a aktivít<br />
lesnej pedagogiky bolo, aby sa mladí ľudia<br />
zapojili do vypracovania marketingovej<br />
ponuky, elektronickej pozvánky, prezentačného<br />
videa či navrhli štruktúru animačných<br />
programov pre arborétum. Výzvou pre nich<br />
taktiež môže byť ich účasť na stredoškolskej<br />
odbornej činnosti, v ktorej by mohli prezentovať<br />
možnosti rozvoja cestovného ruchu vo<br />
vzťahu k tomuto regiónu i arborétu. „Aktivity<br />
na workshope hodnotím ako veľmi inšpiratívne,<br />
celý projekt je veľmi zaujímavý<br />
a tešíme sa, že naši študenti sa stali jednou<br />
jeho časťou,“ povedala na záver workshopu<br />
Soňa Jonaštíková zo Strednej odbornej školy<br />
Pod Bánošom.<br />
Slovenský historik Andrej Kmeť hovoril,<br />
že keď spoznávame kraje svoje, spoznáme<br />
samých seba. Zatraktívnenie a prezentácia<br />
objektu Arboréta Kysihýbel prostredníctvom<br />
aktivít lesnej pedagogiky ako miesta,<br />
ktoré dýcha nevšednou históriou a ponúka<br />
prírodné bohatstvá, dáva vyšší predpoklad<br />
pre jeho spoznanie nielen lesníkmi, ale aj<br />
mladými a širšou verejnosťou. •<br />
Tento článok neodráža oficiálne stanovisko EÚ<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
27
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
BYLINKY MAJÚ<br />
VPLYV NA NAŠE<br />
ZDRAVIE<br />
Nedávno som na istom textilnom produkte známej spoločnosti videla zaujímavé<br />
logo, ktoré vraví: „ Zelená nie je len farba, je to spôsob myslenia!“<br />
Veľmi vystihujúca myšlienka, ktorá sa dá pretransformovať do rôznych<br />
praktických podôb v našich životoch. Či už by sme to brali globálne, alebo<br />
individuálne.<br />
Žiť zdravšie je voľbou každého z nás. Marketing nás neustále láka pre<br />
svoju podporu a rozvoj. Je pravdou, že kúpe niektorých produktov sa nevyhneme,<br />
pretože sú pre nás životne dôležité. Paradoxom je, že najväčšie bohatstvo<br />
nám ponúka príroda. Už sme mali v našom časopise príspevok, kde<br />
sme sa tejto téme venovali. Aby som mohla pre vás pripraviť praktickú prílohu<br />
– vrecúško voňavého púpavového čaju, musím sa k tejto téme vrátiť.<br />
Koľko času trávime v prírode? Na to aby sme mohli nazberať bylinky, samozrejme<br />
za podmienok dodržania zákona, nám úplne postačí 15 minút.<br />
Výhodou je poznať lokality kde rastú, najmä. ak vás zaujíma niečo konkrétne.<br />
Veľa náučnej literatúry nám ponúka recepty, ktoré dovoľujú užívať zmes<br />
bylín, bez toho aby nám uškodili. Dôraz však kladú i na jednotlivcov, ktorí<br />
samotne disponujú svojou liečiteľskou silou na konkrétnu oblasť nášho tela.<br />
Úplne bežnou rastlinkou je púpava lekárska (Taraxacum officinale), ktorú<br />
nájdete prakticky všade. Pod ľudovými názvami kašinec, lucerničky, májik,<br />
mlieč, leví zubec, pampališka, pampuška, púpava, púpava lúčna, pumpelica,<br />
pumprlica ju poznajú v rôznych častiach nášho pekného Slovenska.<br />
Nie je vhodná len na pletenie venčekov do vlasov detí, tak ako si to pamätáme<br />
z rozprávok, či vlastného detstva, ale jej využitie je oveľa väčšie. Poznáte<br />
ho? Určite ste si všimli rôzne nápojové produkty, ako minerálne vody<br />
s jej príchuťou alebo čaj, či sirup. To nie je všetko. V kuchyni môžete z nej<br />
v lete spraviť šalát, ako dochucovadlo použiť púpavový med. Je všeobecne<br />
prospešná, prečistuje krv, pokožku. Pri jej pravidelnom užívaní vidno jej<br />
dôsledky na celkovom prosperovaní organizmu. Najviac však pomáha pri<br />
bolestiach žlčníka a chorobách pečene.<br />
KTORÉ ČASTI PÚPAVY<br />
VIEME VYUŽIŤ?<br />
Púpava lekárska<br />
Využiteľná je celá rastlina<br />
Všetky kvety, listy, koreň. Listy zbierame pred kvitnutím, korene včasne<br />
zjari alebo v jeseni, byľ počas kvitnutia. Naše tipy sú použiť mladé listy púpavy<br />
na šalát, kvety na med, koreň a listy na čaj. Z koreňa je čaj ešte silnejší.<br />
Vrecúško čaju obsahuje 2 gramy sušeného listu. Zalejte ho horúcou vodou,<br />
nechajte lúhovať 5 minút, dochuťte medom a vychutnajte si výborný<br />
čajík pri čítaní nášho časopisu.<br />
použité fotografie – zdroj: Internet<br />
Mgr. Marianna Huljaková,<br />
samostatný referent, oddelenie<br />
riaditeľa OZ Malacky<br />
28 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Mladé listy vhodné na šalát<br />
Koreň v sušenej podobe<br />
RECEPT NA JARNÝ<br />
PÚPAVOVÝ ŠALÁT<br />
300 g púpavové listy<br />
1 PL ocot<br />
50 ml voda<br />
1 KL olej<br />
trošku mletého čierneho korenia<br />
trošku soľ<br />
Sledujte kalendár a koncom marca a začiatkom apríla<br />
si nazbierajte púpavové listy z nekvitnúcej rastliny.<br />
Umyte ich, nechájte odkvapkať. Z octu, vody, oleja,<br />
soli a korenia si pripravte zálievku. Touto zálievkou<br />
zalejejte listy a zľahka premiešajte. Prajeme dobrú<br />
chuť!<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong><br />
29
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
SKAUTI<br />
POMÁHAJÚ<br />
OPERENCOM<br />
nou cestou sme čoskoro boli pri cieli. Rybník<br />
Tančiboky je chovný rybník, breh lemujú<br />
vŕby a jelše, no v okolí sú najmä borovicové<br />
porasty. Pri rybníku stojí veľký altánok, kde<br />
sme sa všetci usadili a povyťahovali si z batohov<br />
jedlo a teplý čaj. Gordon sa snažil rozložiť<br />
oheň na miestnom vyhradenom ohnisku.<br />
Hneď, ako sa ukázali prvé plamienky,<br />
sme sa všetci zhromaždili okolo ohňa a snažili<br />
sa zohriať zmrznuté končatiny. Ten, kto<br />
mal so sebou niečo na opekanie, využil príležitosť.<br />
Lesom sa šírila omamná vôňa pečených<br />
špekáčikov či chlebíka, niekto si opekal<br />
rožok. Fúkal studený vietor a pod nohami<br />
chrupotal sneh. Pravá zimná atmosféra.<br />
Puma - Kornélia Kornetová, skautka, 69. Zbor M.R. Štefánika Malacky SLSK<br />
Foto: Marika - Mária Ftáčniková, zástupca vodcu, 69. Zbor M. R. Štefánika Malacky SLSK<br />
Pomôcť malým operencom prežiť náročné zimné podmienky – to bol cieľ misie, ktorú<br />
podnikla 10. februára skautská družina Nočné sovy zo 69. Zboru M. R. Štefánika Malacky<br />
SLSK. Naša cesta smerovala k Tančibockému rybníku, ktorý sa nachádza vo vojenskom<br />
obvode neďaleko Malaciek.<br />
Akciu zorganizovala radkyňa Ema. Tentokrát<br />
sme nepoužili žiaden dopravný prostriedok,<br />
šliapali sme pešo až k hájovni<br />
Kozánek. Tam nás postretlo hneď prvé prekvapenie<br />
- tesne pred nami na lesnej ceste<br />
prebehol diviak. Tak sme vedeli aj naisto<br />
určiť stopy, dobre si ich zapamätáme. Les-<br />
Keď sme už boli všetci nasýtení, vybrali<br />
sme sa do lesa, aby sme splnili našu hlavnú<br />
úlohu dňa - rozmiestniť po okolí vtáčie búdky.<br />
Ruku k dielu sme priložili všetci, niektorí<br />
držali rebrík a tak istili Gordona, Lišiaka,<br />
Pantera, Pumu aj Emu pri spevňovaní vtáčích<br />
búdok na strom. Ďalší podávali pomôcky<br />
ako sekeru, drôt a komentovali správnosť<br />
uchytenia. Keď sme sa uistili, že búdky sú<br />
dobre pribité, pobalili sme sa a pokračovali<br />
sme v našej výprave. Okrem zimy a niekoľkých<br />
vtáčikov nám robila spoločnosť počas<br />
našej výpravy aj štvornohá pozorná a prítulná<br />
priateľka človeka - sučka Sára. Bol to<br />
Lišiakov pes - zlatý retriever, ktorý je aj vodiacim<br />
psom. Bola fakt poslušná, vyšantila<br />
sa v snehu podľa svojho vkusu. Cestu tichým<br />
lesom zasneženou krajinou sme si užívali<br />
všetci. Mali sme možnosť pozorovať veľa<br />
stôp srnčej a diviačej zveri. Občas sme sa pozastavili<br />
a počúvali tichý vtáčí spev lahodiaci<br />
ušiam aj duši, no a spolu s lesníkom Bocianom<br />
sme určovali stromy podľa kôry. Spoza<br />
pochmúrnej oblohy sa sem-tam usmialo<br />
aj slniečko a nad hlavami prelietali volavky<br />
biele.<br />
V teréne sme sa po neznačkovaných cestách<br />
orientovali odhadom, určovaním svetových<br />
strán a pomocou mapy. Naše stopy<br />
smerovali k Marheckým rybníčkom, ktoré<br />
sa nachádzajú v priľahlej časti mesta. Návrat<br />
do civilizácie bol však pre nás rozčarovaním,<br />
lebo hneď po prechode z lesa cez most<br />
nad diaľnicou D2 Bratislava - Malacky sme<br />
sa ocitli pri bránach Ikea Components a náš<br />
pohľad spočinul na haldách povaľujúceho sa<br />
dreva zamoreného drevokazným hmyzom<br />
a okrem toho boli cítiť v ovzduší nepríjemné<br />
pachové výpary z ich výroby, ktoré denné<br />
zamorujú naše mesto Malacky.<br />
My sme svoj cieľ splnili, rozmiestnením<br />
vtáčích búdok sme poskytli našim malým<br />
operencom do blízkej budúcnosti útočisko<br />
na hniezdenie. Vtáčie búdky pre malých<br />
operencov rozmiestňujeme v okolitých lesoch<br />
Záhoria (Borská nížina, lokalita Tančiboky)<br />
pravidelne každý rok aj v spolupráci<br />
s VLM SR, o. z. Malacky. Domov sme prišli<br />
síce unavení, ale šťastní. •<br />
30 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2018</strong>
ČO JE PROSPEŠNÉ<br />
ĽUDSKÉMU ZDRAVIU ?<br />
Odpoveď nájdete v tajničke. Riaďte sa obrázkami, ktorých názvy sú ukryté v<br />
tajničke. Teda stačí aj ich pomenujete. Ako pomôcku uvádzame pri niektorých<br />
obrázkoch nápovedu.<br />
1<br />
2<br />
Z L A T O B Y Ľ<br />
1<br />
K<br />
2<br />
3<br />
6<br />
3<br />
5<br />
A<br />
CH<br />
4<br />
7<br />
P<br />
U<br />
T<br />
4<br />
5<br />
6<br />
7<br />
NÁJDI 5 ROZDIELOV<br />
Ak sa chceš s nami hrať, nájdi 5 rozdielov a pošli výsledok na sekretariat.ma@vlm.sk.<br />
Pošleme ti malú vecnú cenu ☺