Vojenské lesy 3/2017

spoločenská rubrika
Náš jubilant
Marián
Belančin
Uplynulo 35 rokov odvtedy, keď vo Vojenských
lesoch a majetkoch SR, š.p., odštepný
závod Kamenica nad Cirochou,
začal pracovať Marián Belančin, rodák
z priľahlej obce Kamienka.
Dvadsať rokov
ako voda
Čas plynie ako voda a v júli to už bolo dvadsať rokov, keď som ako mladé ucho nastúpil pracovať
do Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., o. z. Kežmarok. Predchádzala tomu žiadosť o prijatie do
zamestnania ako lesník, po ktorej som sa jedného dňa ocitol v budove o. z. Kežmarok na osobnej
konzultácii s Ing. Zvaleným, správcom vtedajšej lesnej správy Levočská Dolina. Po rozhovore onedlho
nasledovalo podpisovanie pracovnej zmluvy, s nástupom 21. júla 1997 na lesnej správe Levočská
Dolina. Uvedomil som si, že rodičov uvidím už len cez víkendy, ale človek sa raz musí postaviť
na vlastné nohy.
Začal som ako lesník na LO Hrby. Trvalo
to však iba nejakých osem mesiacov. Vtedy
sa odovzdávali časti lesov subjektu Lesy
mesta Levoča a niektorí moji kolegovia odišli
tam. Medzi nimi aj ekonóm. Mal som na výber
z dvoch možností: buď pôjdem robiť lesníka
na vtedajšiu LS Spišská Belá, alebo ostanem
na Levočskej Doline ako ekonóm. Vybral som
si druhú možnosť, hoci sa mi to takej zodpovednej
funkcie veľmi nechcelo. Bývalý kolega
ma však ešte pred odchodom veľmi dobre zaučil.
Tak som fungoval ako ekonóm na LS Levočská
Dolina ešte do začiatku januára 1999.
Vtedy už hrozil zánik tejto LS práve z dôvodu
úbytku veľkej časti lesa po jej odovzdaní Lesom
mesta Levoča.
Po rokovaniach na o. z. Kežmarok som sa
ocitol ako ekonóm na lesnej správe Tichý Potok,
v tom čase zastúpenej Ing. Valom. Asi
v polovici januára 1999 som sa musel definitívne
rozlúčiť s kolegami na LS Levočská Dolina.
Hoci som tam nepôsobil dlho, bol to pre
mňa ťažký odchod, pretože som si na nich veľmi
rýchlo zvykol. V živote človeka sú mnohé
konce a začiatky, preto som si postupne zvykol
aj na nových kolegov na LS Tichý Potok. S nimi
som doteraz a sme dobrá partia. Samozrejme,
vojenské lesy 3/2017
žiadne vzťahy nemôžu byť ideálne a tak to vnímam
aj v tomto kolektíve. Snažím sa každému
pomôcť - či pracovne, pri poľovačke, ale aj
v súkromnom živote, hoci aj ja mávam „tmavé
dni“, ako každý človek.
Keďže som v začiatkoch do práce dochádzal
z obce Torysky, v roku 2003 som sa presťahoval
do Tichého Potoka. Kolega, ktorý natrvalo odišiel
do zahraničia, po sebe zanechal ešte vtedy
služobný byt. Časom som si založil rodinu
a dodnes bývame v tomto nerušenom kraji. Aj
keď som vyrastal v meste, zvykol som si na dedinský
život, keďže som sa od môjho deda naučil
pracovať so sekerou, s kosou a inými potrebnými
nástrojmi. Vo voľnom čase sa rekreačne
venujem prevažne horskej cyklistike, Levočské
vrchy mi poskytujú ideálne podmienky pre
tento šport.
Tých dvadsať rokov vo Vojenských lesoch
ubehlo naozaj veľmi rýchlo, po premietnutí
v myšlienkach ako keby som prišiel len nedávno.
Zažil som aj zlé časy, aj dobré, a tých bolo
určite viac. Verím, že tu zotrvám ešte nejakých
pár rokov, v dobrom kolektíve, v pozitívnej nálade
a najmä v zdraví, ktoré je najdôležitejšie.
Miroslav Jarkovský
Možno aj táto skutočnosť mala
vplyv na to, že po získaní výučného listu
nastúpil ako automechanik do dielne
dopravno-mechanizačnej správy
Vojenských lesov a majetkov. Okrem automechanikov
v tom čase v dielni pracovalo
viacero špeciálne zameraných
odborníkov ako sústružník, frézar, opravár
motorových píl, autoelektrikár, kováč,
zvárač a iní pracovníci zaškolení na
opravy určitých typov strojov.
Marián sa popri svojej práci vždy zaujímal
o všetky činnosti, ktoré sa v dielni
diali, preto svoje rokmi nadobudnuté
vedomosti, zručnosti a skúsenosti dokáže
dnes uplatniť v rôznych oblastiach. Je
nielen výborný opravár áut a stavebných
strojov, ale po odchode starších kolegov
z dielne aj vyhľadávaný opravár motorových
píl, zvárač so štátnymi skúškami.
Dokáže sa postaviť aj k sústruhu a k bucharu.
V prípade potreby sa uplatní ako
spoľahlivý vodič nákladných vozidiel
a stavebných strojov. V zimnom období
posypovým vozidlom zabezpečuje
zjazdnosť prevažnej časti cestnej siete
Vojenských lesov v Kamenici nad Cirochou.
Je to človek ochotný, skromný, nekonfliktný
a vášnivý rybár. Svoj voľný
čas dokáže rozdeliť medzi záľubu v rybárčenie
a rodinu.
Milý Marián, k jubileu ti želáme najmä
veľa zdravia, pohody a pracovného
elánu.
František Pošík Ing. samostatný
referent oddelenia lesnej
výroby, O.Z. Kamenica n/Cir.
posik@vlm.sk (text, foto)
❧
25