Vojenské lesy 3/2014

More documents

Recommendations

Info

história PRESTRETÉ slávnostné a poľovnícke stolovanie Pod týmto názvom sprístupnili vo výstavnej sále svätoantonského kaštieľa slávnostnou vernisážou 16. mája výstavu, ktorej súčasťou je i ďalších desať ukážok stolovania, nainštalovaných priamo v historických interiéroch kaštieľa. Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Mgr. Mária Ďurianová (foto) Vernisáž usporiadali pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a zazneli na nej aj dve fanfáry s venovaním v podaní trubačov zo Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici. Prvá zaznela na počesť a ako poďakovanie zriaďovateľovi Múzea vo Svätom Antone – MPRV SR. Rezort, ktorý na vernisáži zastupovala pani generálna riaditeľka Ing. Slávka Jánošíková, PhD., chápe poslanie múzea a v rámci možností činnosť múzea podporuje. Druhá fanfára zaznela na počesť a ako poďakovanie zamestnancom múzea, ktorí pomáhajú pri záchrane nášho vzácneho kultúrneho a prírodného dedičstva a svoju prácu vykonávajú s láskou. Na vernisáži sa zúčastnili aj významní hostia: Ing. Slávka Jánošíková, PhD. - generálna riaditeľka sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dr. Imrich Šuba - viceprezident Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri C.I.C., Ing. Otto Uhrinriaditeľ OZ Levice - Lesy SR, š.p., Ing. Alojz Kaššák prezident Slovenského klubu sokoliarov pri SPK, Mgr. Ľubica Miľanová – riaditeľ- Malé dejiny stolovania Za dávnych čias sedeli naši predkovia pri ohni, delili si potravu jednoduchými nástrojmi a jedli rukami. Tam ešte o stolovaní nemôže byť reč, ale už v Egypte na nástenných maľbách sa stretávame s prvými vyobrazeniami hostín s upravenými stolmi. Gréci a po nich Rimania zvykli jedávať poležiačky. Otroci prinášali pokrmy už nakrájané a jedlo sa prevažne rukami. Po každom chode sa ruky oplachovali. Bohatí si utierali prsty do dlhých pestovaných vlasov detí otrokov. Hostiny často sprevádzali hudobníci a tanečníci. Za cisárstva sa hostiny menili často na orgie obžerstva. Hodovalo sa niekoľko dní a nocí. Keď už hostia nevládali jesť, užili dávidlo, všetko vyvrátili a pokračovali ďalej. Najznámejším hostiteľom bol Lukullus (117-57 pred. n. l.), ktorého hostiny mali aj 40 chodov, jedlá boli podávané na luxusných tanieroch v prepychovo vyzdobených miestnostiach a sprevádzal ich bohatý program. Dodnes je známy pojem „lukulské hody“. Začiatok stredoveku v strednej Európe ešte nepoznal ani taniere, ani obrusy, nehovoriac o nádobách na umývanie rúk a obrúskoch. Až v období vlády Karola Veľkého (747-814) sa začali v stolovaní uplatňovať jemnejšie spôsoby. Kráľ si veľmi potrpel najmä na slávnostne vyzdobené sály a často sa nechával baviť tanečníkmi, spevákmi a dvornými zabávačmi. Najdôležitejším nástrojom v tomto období bol nôž, ktorým sa jedlá krájali, napichovali aj vkladali do úst. Prvé lyžice boli najskôr zhotovované z dreva. Neskôr sa u bohatých začali objavovať rôzne kovové ozdoby a tepania na rúčkach, až si nakoniec dávali vyrábať celokovové lyžice zo striebra alebo cínu. Známe sú aj lyžice z iných materiálov, napr. slonoviny alebo perleti. V stredoveku sa rozvíjali zvyky najmä pri používaní nápojov. Veľmi obľúbený bol zvyk „pripíjať si“, pričom platilo, že prípitok nesmel nikto odmietnuť. Toto takmer zlegalizované opilstvo zastavil až zákaz Karola Veľkého. Vynaliezaví jedinci totiž nečakane prišli na myšlienku pripíjať si na zdravie svätých, pretože vzhľadom k veľkej moci cirkvi toto nebolo možné zakázať. Radosť z pitia sa odzrkadlila vo vzácnych pohároch (pokáloch) a čašiach, bohato zdobených rôznymi materiálmi vrátane drahokamov. Poháre mali často kuriózne tvary zvierat, hláv a postáv. Obrusy sa začínajú používať až od 15. storočia. Zo začiatku sa kládli cez stôl veľké kusy látok prevísajúce až na kolená, do ktorých sa utierali ruky aj ústa. Neskôr vznikli na účel utierania špeciálne obrúsky, ktoré sa po každom chode vymieňali a obrusy ostávali čisté. Panstvo sedávalo väčšinou len na jednej strane stola, bližšie k stene. Ostatné strany ostali voľné, aby sa mohli ľahšie donášať jedlá, ale aj aby hodujúci mohli sledovať vystúpenia rôznych umelcov, ktoré hostiny sprevádzali. Majstrami tohto umenia boli šľachtici z Burgundska. V histórii ostala navždy zapísaná hostina, kde vystúpilo viac ako 800 účinkujúcich, ktorí hrali príbeh o dobytí Jeruzalema. Vidlička s dvomi zubmi bola známa už dlhšie, ale používala sa len pri tranšírovaní (krájaní) pokrmov pri stole. Odpor cirkvi k príborom, ktoré boli označené za módnu hlúposť, spôsobil, že sa vidlička začala používať ako súčasť základného príboru až oveľa neskôr v 17. storočí. Jedným z dôvodov bola aj móda veľkých naškrobených golierov talianskej šľachty. Vidlička takto zabránila, aby sa hostia pri jedle ušpinili. Pravdepodobne z toho istého dôvodu sa v tomto období začali používať aj predĺžené lyžice. Až do 14. storočia boli v stolovaní medzi sociálnymi vrstvami neprekonateľné rozdiely. Vznikom meštianstva a cechov vzniká stredná trieda, ktorá začína stolovať síce jednoduchšie ako šľachta, ale predsa len kultúrnejšie ako prostý chudobný ľud. Ale aj ten sa 20 vojenské lesy 3/2014
história ka Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen, JUDr. Dušan Lukačko - viceprimátor mesta Banská Štiavnica a Jozef Baranyai - starosta obce Svätý Anton. Veľmi chutné jedlo pripravili na vernisáž partneri múzea – Hotelová akadémia Banská Štiavnica a Starý hostinec vo Svätom Antone. Výborným bulharským vínom prispela ďalšia priateľka múzea J. E. Margarita Ganeva – mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Bulharska v SR. Naše poďakovanie patrí aj Ladislavovi Mrkvovi - Lovinteriér, ktorý daroval múzeu nádherné príbory vytvorené z parohoviny. Dvomi ľudovými pesničkami sa na vernisáži predstavili aj Danielka Kminiaková s p. učiteľkou Mgr. Juranou Takáčovou zo ZŠ vo Svätom Antone. Kurátorkou výstavy je „tvorivosťou pretkaná“ Ing. Monika Maňkovská - zástupkyňa riaditeľa Múzea vo Svätom Antone, ktorá spolu s kolektívom pracovníkov múzea vytvorila vskutku nádhernú výstavu. Tá bude v múzeu sprístupnená až do konca októbra a prirodzene bude aj súčasťou Dní sv. Huberta (6. a 7. septembra). Na výstavu srdečne pozývame všetkých dobrých ľudí – poľovníkov, lesníkov, milovníkov umeleckého remesla, histórie a prírody. ❧ postupne snaží prevziať zvyky od bohatších. Riad je síce väčšinou drevený, výnimočne cínový, ale už sa používajú obrusy s vyšívanými okrajmi. Veľký vplyv na kultúru stolovania malo „znovuobjavenie“ porcelánu, ktorý sa dovtedy dovážal z Číny a bol veľmi drahý. V roku 1708 po dlhých rokoch skúšania bolo aj v Európe konečne odhalené tajomstvo zmesi „bieleho zlata“ a v mestečku Meissen vyrobili prvý biely tvrdý porcelán. Najznámejší vzor tzv. cibulák - Zwiebelmuster sa vyrába dodnes. Hostiny vyšších vrstiev slúžili nielen na obveselenie, ale stali sa jednou z foriem demonštrácie bohatstva a moci. Jedným z najvýraznejších postáv bol francúzsky panovník Ľudovít XIV. – kráľ Slnko, ktorý usporadúval neskutočne nákladné hostiny. Dekorácie navrhovali špeciálni architekti, ktorí sa predháňali v rôznych inštaláciách – umelo vytvárali celé krajiny s vodopádmi, fontánami, bohatou kvetinovou výzdobou, majstrovské kúsky z cukru, ovocia, masla a rôzne umelecké dekoračné predmety na stolovanie z drahých materiálov. Jedlo sa nosilo na podnosoch, ale vzhľadom na spôsob podávania sa nie vždy dostalo k hosťom teplé. Možno práve z tohto dôvodu sa koncom 18. storočia v Paríži objavil nový spôsob servírovania jedla „service à la russe“. Jedlo sa podáva postupne, jedno po druhom, upravené osobitne na tanieroch a každý ho preto dostane teplé. Na stole je ponechaný voľnejší priestor a dekorácie sú jednoduchšie. Pretože sa podávali jedlá v určitom slede za sebou, existovalo určité poradie kulinárskych lahôdok, ktoré na seba nadväzovali a chuťovo sa vyvažovali. Tak vzniká prvý jedálny lístok a MENU. V 19. storočí prišli do módy skleníky, oranžérie a zimné záhrady. Na stoloch sa začali objavovať exotické rastliny. Veľké sviatočné stoly zdobili monumentálne sochy a výzdoba bola často krát navrhnutá ako alegória na nejakú tému. Obľúbené boli najmä poľovnícke motívy. Tradícia veľkolepých výzdob sa v čase biedermeieru a secesie pomaly začala vytrácať a pozornosť sa začala upriamovať inam, viac na predmety dennej potreby a ich funkčnosť. Na stoloch ostáva maximálne kytica kvetov a funkčné doplnky – soľnička, korenička, karafa s octom, olejom a svietnik. Obľúbeným sa stáva okrúhly stôl. Po prvej, ale najmä po druhej svetovej vojne, sú Európa i svet vyčerpaní a naďalej sa udržiava skôr vecnosť, ako dekoratívnosť. V súčasnosti sa opäť zvyšuje záujem o krásne prestreté stoly a rozvíja sa najmä potreba pekne naaranžovať na tanieri aj samotné jedlo. Naplno platí, že jeme aj očami. Vo všetkých inštaláciách na výstave PRESTRETÉ bol použitý porcelán a sklo zo zbierok múzea. ❧ Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik Pliešovce (Od lesnej správy cez podnik až po generálne riaditeľstvo VLM SR – šestnásta časť) Organizačné zmeny v rokoch 2008 – 2009 V predošlej časti sme spomínali zmenu organizačnej štruktúry odštepného závodu Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu. Tento závod sa pretrasfomoval na Správu lesov a pôvodné správy závodu, t.j. lesná správa Vidov Vrch, lesná správa Sklené a poľnohospodárska správa Vidov Vrch, boli začlenené do organizačnej štruktúry Správy lesov ako strediská. Jednotlivé kompetencie postupne prechádzali zo správy lesov na štátny podnik. Tým sa odbremenila administratíva správy a jej zamestnanci sa orientovali na organizovanie a evidovanie hlavných výrobných činností lesníckej a poľnohospodárskej výroby. Postupne sa ešte rušili niektoré pracovné miesta na správe lesov a zamestnanci správy prechádzali na jednotlivé oddelenia štátneho podniku, kde naďalej plnili pracovné povinnosti, ktoré prešli zo správy lesov na štátny podnik. Z funkcie vedúceho správy lesov odišiel na oddelenie lesnej výroby štátneho podniku Ing. Teodor Derco, ktorého vystriedal vo funkcii vedúceho správy Ing. Jozef Král. Na štátny podnik, oddelenie ekonomiky zo správy lesov, prešli ešte Ing. Ján Bučan, Bc. Peter Fulajtár, Vierka Kacianová a Stanka Šinková. Na oddelenie lesnej výroby štátneho podniku bol preradený aj Ing. Mylan Mydlo. Všetky tieto zmeny sa stali počas roku 2008. V rámci štátneho podniku nasledovali aj ďaľšie organizačné zmeny. K 1. 1. 2009 sa o.z. Kežmarok pretransformoval na správu lesov Kežmarok. Z funkcie riaditeľa o.z. odišiel Ing. Peter Gaži, ktorý uspel vo voľbách do NR SR a stal sa poslancom NR SR. Vedúcim správy lesov bol menovaný Ing. Ján Jurica. 15. júla 2009 vydal minister obrany Jaroslav Baška rozhodnutie č. KavV- SÚ-21-21/2009 o zmene zakladacej listiny štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR. Na základe tohto rozhodnutia sa v zakladacej listine vypúšťa prvá veta: „Základným predmetom činnosti štátneho podniku pre uspokojovanie verejne prospešných záujmov je.“. Znamená to, že š. p. SR VLM Pliešovce už nie je verejnoprospešný podnik a v súlade s ustanoveniami zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku je potrebné zvoliť dozornú radu. Ako sa podnik organizačne vyvíjal v nasledujúcich rokoch, dozvieme sa v ďalšom pokračovaní nášho seriálu. Pokračovanie v budúcom čísle ❧ autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia výroby GR vojenské lesy 3/2014 21
Page 1 and 2: Vojenské lesy Časopis zamestnanco
Page 3 and 4: OBSAH SLOVO NA ÚVOD .......... 2 L
Page 5 and 6: LesnÍctvo Premnoženie žravého h
Page 7 and 8: LesnÍctvo Kokóny na vetvičkách,
Page 9 and 10: LesnÍctvo LS Kamienka - vetrová k
Page 11 and 12: LesnÍctvo Záverečná údržba me
Page 13 and 14: Poľovníctvo a rybárstvo 7 5 6 10
Page 15 and 16: Poľovníctvo a rybárstvo Neres r
Page 17 and 18: od spoločných koreňov Bridlicov
Page 19: Svetový deň populácie Svetový d
Page 23 and 24: strelectvo 11 6 7 10 tok sú hlavne
Page 25 and 26: spoločenská rubrika Jeden z nás
Page 27 and 28: spoločenská rubrika pracovné jub
Page 29 and 30: lesná pedagogika Slávnostné prom
Page 31: lesná pedagogika Poznáš mená š

Vojenské lesy 3/2014

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?