Vojenské lesy 3/2014

More documents

Recommendations

Info

LesnÍctvo Larva obaľovača mládnikového Rhyacionia buoliana vo výhonku borovice (Vakula) Kalamitné premnoženie hrebenárky na borovici Koncom mája lesníci v okolí Malaciek spozorovali rednúce koruny borovicových mladín. Boli to porasty na území, ktoré postihol požiar v roku 1992. Kontrola ukázala, že sú preriedené (defoliované) aj okolité porasty všetkých vekových tried, predovšetkým lesných správ Jabloňové a Riadok. Celková plocha poškodených porastov sa odhaduje na 2800 ha. vyskytuje, no neprejavila sa v minulosti ako nebezpečný kalamitný druh. Jej kalamity sú však známe napr. z Poľska, kde spôsobila v minulosti holožery na veľkých plochách rovnorodých borovicových porastoch. U nás sú z minulosti známe len väčšie kalamity hrebenárky borovicovej z oblasti Záhoria. Bionómia hrebenárky Diprion similis je veľmi podobná bionómii hrebenárky borovicovej. Z lesníckeho hľadiska sú tieto druhy nebezpečné, ak spôsobia totálnu defoliáciu, keď dochádza k úhynu mladších borovicových porastov, najmä na suchších a chudobnejších pôdach. Vtedy borovica nedokáže regenerovať a v nasledujúcom Samec piadivky tmavoškvrnnej Bupalus piniarius (Zúbrik) Dospelá samička hrebenárky Diprion similis (Maxwell). Príčiny defoliácii Vo všetkých porastoch bolo zistené silné premnoženie listožravého hmyzu. Ide o viaceré nebezpečné kalamitné druhy s dominanciou hrebenárky Diprion similis. Malou mierou (5%) sa na defoliácii podieľajú aj iné druhy ako sú hrebenárka borovicová Diprion pini a piadivka tmavoškvrnná Bupalus piniarius. Hrebenárka Diprion similis sa u nás bežne 6 vojenské lesy 3/2014
LesnÍctvo Kokóny na vetvičkách, v ktorých boli zakuklené larvy hrebenárky (Vakula). roku po holožere hynie. Premnoženiu hrebenárok predchádzajú teplé a suché roky a veľmi priaznivé sú roky so skorým nástupom jari. vojenské lesy 3/2014 Pahúsenice hrebenárky Diprion similis (Zúbrik) Pahúsenica hrebenárky borovicovej Diprion pini (Zúbrik). Hrebenárka Diprion similis Dospelé hrebenárky sú malé osičky veľkosti 7–8 mm. Samčeky majú nápadné hrebeňovité tykadlá. Samička kladie vajíčka na ihlice v radoch v počte 5–20 ks. Pahúsenice sú zelenožlté, majú 3 páry tmavých hrudných nôh a 7 párov krátkych panôžok. Dospelá pahúsenica meria približne 25 mm. Hrebenárka sa v teplejších oblastiach rojí 2× v roku. Prvé rojenie sa vyskytuje v apríli/máji a druhé býva v období júl/ august a môže spôsobiť holožery. V niektorých chladnejších oblastiach máva i jednoročnú generáciu. Časť lariev zimujúcich v pôde sa na jar zakuklí a následne rojí, časť môže preležať 1 rok a rojí sa až na jar ďalšieho roku. Žer pahúseníc trvá 5-7 týždňov. Pahúsenice sa kuklia v kokónoch prichytených na vetvičkách, často aj v tráve (1. generácia) a v pôde (2. generácia). Pahúsenice trávia v kokónoch (zámotkoch) 10 dní, no v pôde môžu preležať až 4-5 rokov. Ihlice sú obžrané z bočných strán tak, že stredová žilka zostáva nedotknutá, pri silnejšom premnožení sú obžrané celé ihlice až k báze, pričom na mladších konárikoch je obžraná i kôra. Poškodené sú najmä staršie ročníky ihličia, v lete pri žere druhej generácie môže dochádzať až k holožerom. Borovice s väčšími korunami sú schopné lepšej regenerácie, no stromy rastúce v hustom zápoji regenerujú horšie. Hrebenárka má temporálny typ gradácie. Často sa premnoží bez predchádzajúcej „výstrahy“. Gradácie obyčajne trvajú jeden až 3 roky. Opatrenia V porastoch došlo k veľmi silnému premnoženiu listožravých druhov, najmä hrebenárky Diprion similis (zastúpená vo všetkých porastoch). Defoliácia porastov dosahovala začiatkom júna úroveň 30-70 %. Je vysoko pravdepodobné, že žer v porastoch bude pokračovať v druhej polovici sezóny, pretože larvy 2. generácie sa vyvíjajú v lete, pričom hrozí na viacerých miestach totálny holožer. Proti pahúseniciam sa aplikujú insekticídne prípravky letecky (koncom mája resp. v júli/auguste). Postrek je účinný aj proti ostatným menovaným škodcom hrebenárke borovicovej Diprion pini a piadivke tmavoškvrnnej Bupalus piniarius. Uprednostňujú sa inhibítory tvorby chitínu a prípravky obsahujúce cypermetrín. Tento druh bol zavlečený v minulosti z Európy do severnej Ameriky, premnožil sa a stal sa významným inváznym škodcom amerických druhov borovíc. V staršej literatúre (Hendrych, 1959) sú popísané v tom období hojne používané, ale dnes už pre nás vtipné metódy ochrany porastov proti hrebenárkam a piadivkám napr. „piadivku biologicky ničíme jarným vyháňaním ošípaných a sliepok do lesa“ alebo „hrebenárku ničíme biologicky tým, že chránime vtáky, diviačiu zver a veverice“. Premnoženie hrebenárok však netreba brať na ľahkú váhu, pretože v kombinácii s premnoženým podkôrnym hmyzom v týchto porastoch (od roku 2012) môže mať toto premnoženie nepredvídateľné následky. Kombinácia týchto škodlivých činiteľov v spojitosti so suchom a vysokými teplotami vo vegetačnej sezóne môže spôsobiť odumieranie borovicových lesov na veľkých výmerách. Táto práca vznikla vďaka výskumnému projektu „Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku II“, financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu cez kontrakt medzi MPRV SR a NLC z rozpočtovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301) a spolufinancovaného podnikom Lesy SR š.p. ❧ Ing. Jozef Vakula, PhD., Ing. Milan Zúbrik PhD. Lesnícka ochranárska služba Banská Štiavnica, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Národné lesnícke centrum 7
Page 1 and 2: Vojenské lesy Časopis zamestnanco
Page 3 and 4: OBSAH SLOVO NA ÚVOD .......... 2 L
Page 5: LesnÍctvo Premnoženie žravého h
Page 9 and 10: LesnÍctvo LS Kamienka - vetrová k
Page 11 and 12: LesnÍctvo Záverečná údržba me
Page 13 and 14: Poľovníctvo a rybárstvo 7 5 6 10
Page 15 and 16: Poľovníctvo a rybárstvo Neres r
Page 17 and 18: od spoločných koreňov Bridlicov
Page 19 and 20: Svetový deň populácie Svetový d
Page 21 and 22: história ka Lesníckeho a drevárs
Page 23 and 24: strelectvo 11 6 7 10 tok sú hlavne
Page 25 and 26: spoločenská rubrika Jeden z nás
Page 27 and 28: spoločenská rubrika pracovné jub
Page 29 and 30: lesná pedagogika Slávnostné prom
Page 31: lesná pedagogika Poznáš mená š

Vojenské lesy 3/2014

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?