Vojenské lesy 3/2012

More documents

Recommendations

Info

spoločenská rubrika Životné jubileá v mesiaci júl 2012 oslávila svoje životné jubileum 55 rokov pani Anka Cúttová, samostatný odborný referent oddelenia obchodu GR a v mesiaci august 2012 oslávili životné jubileá: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia výroby GR - 60 rokov pán Pavel Melicher, robotník SL Pliešovce, 55 rokov Veríme, že kolegyňa a kolegovia prijmú naše úprimné ospravedlnenie za to, že nedopatrením neboli ich životné jubileá zverejnené v čísle 2/2012 nášho časopisu. október 2012 Ján Slúka, lesník SL Pliešovce, 50 rokov František Bukovina, samostatný referent oddelenia ekonomiky OZ Kežmarok, 50 rokov Anna Andrejcová, robotníčka LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou, 50 rokov november 2012 Mgr. Štefan Lopatovský, lesník LS Podolínec, OZ Kežmarok, 50 rokov Pracovné jubileá október 2012 Ing. Pavel Hanulay, samostatný odborný referent oddelenia ekonomiky GR, 35. výročie Eduard Tkáč, lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, 30. výročie Zdeněk Blaho, lesník LS Riadok, OZ Malacky, 35. výročie Pavol Olšovský, lesník LS Mikulášov, OZ Malacky, 35. výročie november 2012 Ctibor Ivančík, robotník SL Pliešovce, 30. výročie december 2012 Ladislav Randík, robotník LS Jablonové, OZ Malacky, 20. výročie Jeden z nás MILAN ŠEPEĽA V septembri tohto roku slávi svojich 60 rokov Milan Šepeľa, vekom aj služobne najstarší zamestnanec na ústredí odštepného závodu v Kamenici nad Cirochou. Myslím, že ho dobre poznajú aj viacerí kolegovia z ostatných závodov, keďže svojim vtipom vie odľahčiť aj inak vážne porady ekonomických oddelení. Priblížme si teraz preto jeho osudy vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š.p. S našou firmou je spojený v podstate celý Milanov pracovný život. Nastúpil v októbri 1974, hneď po vojenčine, a to do národného podniku v Kamenici nad Cirochou. Ako čerstvo vyštudovaný ekonóm začal pracovať na pozícii samostatný účtovník na učtárni podniku. Dlho sa tu však neohrial a po necelom roku sa stal ekonómom Lesnej správy Kamenica nad Cirochou. Tu pobudol celých osemnásť rokov, počas ktorých si rozšíril vzdelanie o pomaturitné štúdium na Strednej lesníckej technickej škole v Prešove, kým ho v roku 1993 nepreložili späť na teraz už odštepný závod v Kamenici nad Cirochou, ako samostatného referenta oddelenia ekonomiky venujúceho sa predovšetkým informačným technológiám. S počítačmi už zostala jeho kariéra spätá až do dnešných dní. Milan, ako si sa dostal z učtárne na lesnú správu? Uvoľnilo sa tam miesto polesného a môj predchodca, Štefan Harvilik, naň nastúpil. Vtedajší riaditeľ pán Kindernaj za mnou prišiel a povedal mi: „Mladý, pôjdeš za ekonóma na správu“, a tak som šiel... Ing. Jozef Benej, vedúci ekonomického oddelenia, o.z. Kamenica nad Cirochou (text, foto: Archív M.Š.) Čo bolo náplňou tvojej práce? Ekonóm na správe bol vtedy, ako sa hovorí, taká „holka pro všechno“. Správca, lesníci a polesní boli väčšinu času v teréne, len ekonóm ostával na správe, plnil tak úlohu styčného dôstojníka. Plnil som v podstate aj povinnosti, ktoré neskôr mali technici správy alebo zástupcovia správcov. Okrem tvorby plánov, vymzdievania, evidencie majetku som mal na starosti aj sklad materiálu a evidenciu strojov a mechanizmov, ktorá zahŕňala všetky mechanizačné prostriedky správy od motorových píl Milan Šepeľa dnes a v začiatkoch pôsobenia na Lesnej správe až po pásové traktory – kaťuše. Pri priemernom evidenčnom počte zamestnancov správy, ktorý sa pohyboval okolo 100 osôb, som sa rozhodne nenudil. Prečo ťa preložili späť na závod? Na lesnej správe som dostal v poradí druhý osobný počítač na závode – prvý mal personalista a mzdár Pavol Gavura. Mal som ho asi pol roka, keď mi pri jednej návšteve na správe oznámil vtedajší riaditeľ: „Vidím, že ti to s ním ide. Dám ťa na závod, na výpočtové stredisko“. Začal som tam pracovať s Ing. Michalom Kurtym a po jeho odchode v roku 1998 som to dostal na starosť už sám. Odvtedy je tvoja práca spojená hlavne s výpočtovou technikou. Ako vnímaš prudký rozvoj v tejto oblasti? V osemdesiatych rokoch sa ešte na prenos dát používali dierne štítky a magnetické pásky. Posielali sa na výpočtové stredisko do Prahy, kde sa zohrávali všetky dáta. Opravy sa robili iba raz v roku, v mesiaci november. U nás sa používali talianske počítače Olivetti, výkonom a hlavne veľkosťou ťažko porovnateľné s dnešnými. V deväťdesiatych rokoch to už bolo lepšie, osobné počítače sa dostali aj na správy a s nimi aj programy Dr. Loulu, s ktorými po postupnej modernizácii pracujeme dodnes. V súčasnosti sa u nás výpočtová technika dostala až na úroveň jednotlivých lesných obvodov – každý lesník má malý prenosný počítač Nomad, takže údaje o výrobe sú hneď odosielané na spoločný server. Využívajú sa rýchle dátové siete, čo umožňuje centralizovať spracovanie aj ukladanie dát. Veď všetky programy nášho informačného systému už bežia na serveroch v Pliešovciach, ku ktorým sa pripájajú zamestnanci všetkých závodov. Zmena je život a v oblasti informačných technológií to platí dvojnásobne. Žiadna zmena ale ešte nezaskočila nášho Milana. Do budúcnosti mu želáme, nech ho neopúšťa jeho humor, veľa trpezlivosti s nami, „bežnými užívateľmi“ a aby ho počítače počúvali aj naďalej. ❧ 24 vojenské lesy 3/2012
spoločenská rubrika Jeden z nás Ing. Teodor Derco V auguste tohto roku oslávil, ako sám žartovne dodáva svojich 30 krát 2 rokov, teda šesť krížikov, náš kolega Ing. Teodor Derco, v súčasnosti pôsobiaci ako samostatný odborný referent oddelenia výroby generálneho riaditeľstva. Keďže celý svoj profesionálny život zasvätil práci vo vojenských lesoch, ako dlhoroční kolegovia si s ním pri príležitosti jeho jubilea vďačne zaspomíname aspoň v niekoľkých riadkoch. Na úvod. Koľko rokov pracuješ u VLM a prečo si sa rozhodol práve pre VLM? Koľko rokov...? Joj .. to si už ani nepamätám! Ale teraz vážne, na vtedajšie podnikové riaditeľstvo Vojenských lesov a majetkov Pliešovce som nastúpil 15. apríla 1980. To znamená, že už ubehlo 32 rokov od môjho nástupu k tejto lesníckej firme. A nebolo to celkom len moje rozhodnutie, že som sem nastúpil. Ako iste vieš, pochádzam z tatranskej obce Nový Smokovec, a preto som sa chcel zamestnať po skončení fakulty u vtedajšej Správy Tanap-u v Tatranskej Lomnici. Lenže osud to zariadil inak. Vtedajší riaditeľ S-Tanap-u mi oznámil, že nemá pre mňa voľné miesto, a tak ma do zamestnania neprijal. Mal som rôzne ponuky na prácu, ale ja som chcel pracovať len v lesníckej organizácii. Keďže som neuspel u TANAP-u, tak som pokračoval v hľadaní zamestnania a pritom som stretol Ing. Ivana Tomašku, CSc., vedúceho projekčnej kancelárie na podnikovom riaditeľstve VLM Pliešovce, ktorý bol na služobnej ceste vo Vysokých Tatrách. Od neho som dostal ponuku, či by som nechcel pracovať ako projektant lesných ciest. Vraj má jedno miesto projektanta voľné. Keďže som bol slobodný bez záväzkov, tak som túto ponuku, ktorú som potom nikdy neoľutoval, prijal. A bolo to krásnych osem rokov, ktoré som strávil na projekcii. Neskôr s odstupom času som bol pánu vtedajšiemu riaditeľovi S-TANAP-u vďačný za to, že ma neprijal do zamestnania. Samozrejme, že s vďačnosťou spomínam na Ing. Ivana Tomašku, CSc., ktorý ma veľa naučil a bol to veľmi dobrý šéf a láskavý človek, žiaľ už nie je medzi nami. Práca na správe. Môžeš zhodnotiť jej klady, prípadne negatíva? Práca na správe je v rámci lesníckej organizácie jedna z najzaujímavejších. A funkcia vedúceho správy, v ktorej som pôsobil 15 rokov je asi najkrajšia v lesníckej branži. Táto funkcia je krásna preto, lebo výsledky práce lesného hospodára sa s odstupom času prejavia na stave lesa. Moje pôsobenie na správe začalo tiež veľmi hekticky. Moje pôsobenie na projekcii skončilo po ôsmich rokoch a bol som preradený na útvar lesnej výroby k Ing. Zimanovi a vtedy prišiel za mnou vedúci lesnej správy Pliešovce pán Vladimír Búzik a ponúkol mi funkciu jeho zástupcu na správe. Samozrejme, že som celý šťastný túto prácu prijal. To som ale netušil, že udalosti naberú veľmi urýchlený vývoj. Na lesnú správu Pliešovce som nastúpil v novembri 1988 a už 1.9.1989 som bol vymenovaný do funkcie vedúceho správy. Môj predchodca po ťažej chorobe náhle zomrel. Bol so hodený do vody a učil som sa za pochodu riadiť odborne a ľudsky kolektív v počte viacej ako 100 pracovníkov. Stal som sa správcom vo veľmi pohnutej dobe. Došlo k zmene politického režimu, postupne sa menili majetkové pomery u VLM, dochádzalo k postupnému odovzdávaniu majetku obciam, menila sa forma zamestnávania lesných robotníkov, a to všetko sa muselo zvládnuť pri plnení si základných povinností starostlivosti o les a hospodárenia v ňom. Mal som to šťastie, že som bol obklopený veľmi dobrým kolektívom. Len vďaka tomu som túto náročnú prácu mohol zvládať. Bola to krásna práca a veľmi rád na ňu spomínam. Bola to skutočne lesnícka a riadiaca práca. A negatíva ..? Neviem, bol som tak zapálený pre túto prácu, že po 15 rokoch môjho pôsobenia na správe ...a dnes ako samostatný odborný referent oddelenia výroby spomínam radšej na to dobré. Oproti tomu práca na štátnom podniku (GR). Čo Ti dala? S ohľadom na Tvoje skúsenosti môžeš urobiť porovnanie s predchádzajúcim pôsobením? Každá práca je pre človeka, ktorý ju vykonáva čestne, prínosom. Porovnávať prácu na jednotlivých organizačných zložkách podniku, kde som pôsobil, nie je jednoduché. Činnosť, ktorej som sa venoval na projekcii, bola úplne odlišná ako práca v lesníckej prevádzke a práca na oddelení výroby, kde pôsobím teraz. Projekčná činnosť bola vysoko odborná, inžinierska a náročná aj fyzicky pri vonkajších meracích prácach. Pri tejto práci som sa realizoval odborne a získal som veľký prehľad Ing. Peter Šoltés, samostatný referent ekonomického oddelenia, OZ Kežmarok (text, foto: archív T.D.) o podniku, lebo som sa dostal často pri vytyčovaní lesných ciest do oblastí, kde sa niektorí zamestnanci podniku nedostali vôbec. Pôsobenie vo funkcii vedúceho správy nebolo síce už tak čisto odborné, skôr sa kládol dôraz na organizačné schopnosti. Samozrejme, že ani odbornosť pri tejto práci nie je zanedbávaná, lebo som bol aj odborný lesný hospodár a zodpovedal som aj za úroveň stavu hospodárenia v lese. No a moje terajšie pôsobisko je skôr zamerané na dokonalú znalosť legislatívnych noriem, zákonov, vyhlášok z oblasti lesníctva. Z toho, čo som povedal je zrejmé, že každé moje pracovné zaradenie bolo iné a všestranne ma obohatilo. Dnes mi pri mojej práci, najmä pri kontrolnej činnosti v lese, skúsenosti z predošlých pôsobísk v rámci podniku veľmi pomáhajú. ...ako správca LS Pliešovce ...ako nový zamestnanec VLM r. 1980 Pri pohľade späť, zmenil by si niektoré svoje rozhodnutia či už pracovné alebo osobné? Či by som menil svoje predošlé rozhodnutia? Veľmi hypotetická otázka. Ťažko je na túto otázku odpovedať. Počas tých rokov, ktoré pôsobím v podniku som mal množstvo pracovných ponúk na zmenu zamestnania, či už v inej lesnícke firme, v štátnej správe. Žiadnu ponuku so neprijal, tak si myslím, že to niečo znamená. Znamená to prinajmenšom to, že som v tejto firme spokojný a chcem v nej aj naďalej pracovať a tešiť sa z jej napredovania. V mojom osobnom živote sa stala jedna udalosť, ktorú som nemohol ovplyvniť, tá jediná je pre mňa celoživotnou traumou a veľmi by som si želal aby sa nestala, ale žiaľ nejde to. Inak so svojim osobným životom som spokojný a nemenil by som na ňom nič. Tvoje osobné želania do budúcna? Čo teda povedať na záver? V prvom rade si každý človek želá, aby bol zdravý a nie je tomu inak ani v mojom prípade. Teda želám si, aby som bol zdravý, aby boli zdraví a šťastní moji najbližší. Od začiatku môjho pôsobenia u VLM Pliešovce som pracoval a pracujem v kolektíve úžasných ľudí, a preto im prajem všetkým veľa zdravia a šťastia. Želám si, aby firma VLM bola aj naďalej stabilnou, aby zabezpečovala zamestnanosť v regiónoch, kde pôsobí. No a samozrejme, chcem sa dožiť v zdraví odchodu do dôchodku, aby som sa mohol venovať rodine, svojím záľubám a naďalej sledovať, ako sa darí vojenským lesom – firme, v ktorej som celý svoj pracovný život pôsobil. Do ďalšieho života, či už osobného alebo profesionálneho, Ti teda, Teodor, prajeme, nech sa splnia všetky tvoje želania. ❧ vojenské lesy 3/2012 25
Page 1 and 2: Vojenské lesy Časopis zamestnanco
Page 3 and 4: OBSAH SLOVO NA ÚVOD ..........2 Le
Page 5 and 6: lesnÍCtvO Tzv. „monitoring“ pr
Page 7 and 8: LesnÍctvo Aktuálne otázky ochran
Page 9 and 10: OZ MALACKY Ing. Martin Kováč, sam
Page 11 and 12: Lesný pedagóg do vrecka Lesnícke
Page 13 and 14: Nádejný jedinec muflóna muflóno
Page 15 and 16: Veterinárne ošetrenie zveri vo zv
Page 17 and 18: Pokus o reintrodukci tetřeva hluš
Page 19 and 20: história Fridrich Konrad poľovní
Page 21 and 22: kynológia Kynologický kalendár I
Page 23: strelectvo mu a spoľahlivému drž
Page 27 and 28: spoločenská rubrika Domáci nás
Page 29 and 30: lesná pedAgOgikA detská lesnÍCkA
Page 31 and 32: lesná pedAgOgikA Ako sa volá najo

Vojenské lesy 3/2012

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?