Vojenské lesy 3/2012

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník VI / september - október - november 2012

vojenské 

lesy 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

3/2012 

Ročník 6 

september - október - november 2012 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Predseda: Ing. Zuzana Balandová (šéfredaktor) 

Podpredseda: Mgr. Marianna Konopová 

(zástupca šéfredaktora - odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Teodor Derco (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor - odborný 

garant pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor - odborný 

garant pre kynológiu) 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum s.r.o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Keď som bol v školskom veku, všetok voľný čas som trávil v lese. V pätnástich rokoch som vyšiel 

na vrchol Vihorlatu 30 krát za rok a vždy s malou dušou, čo uvidím z vrcholu. Nie som z lesníckej rodiny, 

ale som samorast, ktorého opantal les. Zvolil som si Lesnícku fakultu, lebo v lese som nechcel 

tráviť len voľný čas, ale chcel som tam byť vždy. Prečo také vyznanie? Lebo si myslím, že tí, ktorí pracujeme 

v lese celý život, sme na tom podobne, ako som to opísal v úvode. Väčšina z nás je v tom lese 

až po uši aj so svojou dušou. 

A práve preto neviem pochopiť, prečo nás verejnosť vníma ako nejakých zločincov, keď si robíme 

svoju prácu, ktorú od nás nepriamo vyžadujú naši kritici svojimi každodennými nárokmi na život. 

Každý vníma nezobranú kukuricu z poľa, ako trestuhodnú nezodpovednosť a lajdáctvo, ale ak 

chceme podobnému javu zabrániť v lese a pristúpime k obnove zrelých porastov, aby sa neznehodnotilo 

drevo, vnímajú to ľudia ako krutosť voči prírode. Poľnohospodári majú zverenú pôdu, aby na 

nej efektívne hospodárili a zobrali úrodu vtedy, keď je to pre potreby človeka najvhodnejšie. Ak lesníci 

nechajú znehodnotiť drevo v poraste, kde je prioritnou funkciou produkcia dreva, malo by to byť 

vnímané podobne ako s kukuricou. Tí, ktorí to o nás šíria a masírujú úspešne verejnú mienku, sú určite 

veľkými milovníkmi prírody. No kto viac miloval les, ako tí, ktorí sa rozhodli prežiť v ňom celý 

svoj život a inú alternatívu si ani nevedeli predstaviť? Prečo tieto dve skupiny, profesionálni lesníci 

a milovníci prírody, združení v rôznych združeniach, prezentujú svoj vzťah medzi sebou stále 

negatívne? Ťaháme za kratší koniec. Zrúbanie stromu je pre laika emocionálna záležitosť. Rástol 100 

rokov, robil príjemný chládok a sedávali na ňom vtáčiky. Ten, kto to urobil, si nezaslúži žiadne uznanie, 

ale hanu. Tomu sa dá ľahko porozumieť, ukázať na fotografii, rozvešať plagáty. Laická verejnosť 

vníma obnovné ťažby aj so stopercentnou prirodzenou obnovou, ako drancovanie. Veternou smršťou 

poškodené porasty, ako aj prípadné lokálne záplavy po abnormálnych dažďoch, sa bez uváženia 

skutočných príčin prisudzujú ako následok našej činnosti v lese. Perfektnými fotografiami z práve 

rozpracovanej obnovnej ťažby plnej zatiaľ nespracovaných konárov presviedčajú novinári o našej 

„krutosti“ k prírode. Chcú zaujať za každú cenu, píšu to, čo chce verejnosť počuť – samé negatíva. 

Úspešnosť tohto ťaženia proti lesníkom je v jednoduchosti podania, ktorému každý hneď porozumie. 

Ako z toho von? Ako uspieť u novinárov, u starostov obcí a u verejnosti? Ako vysvetliť, že nie 

sme tí zlí? Odpoveď nie je ľahká. Pokúsim sa: 

Do nekonečna musíme, taktiež ako naši kritici, vysvetľovať jednoduché a základné veci, ktorým 

porozumie každý, a to jednoducho „po lopate“. Odborné výrazy a pojmy musia ísť bokom: 

Že ...naša činnosť je vynútená celospoločenskou potrebou využívať drevo vo svoj prospech. Ak by 

sme to nerobili, aj novinári, aj ochranári, by nemali na čo a na čom písať, nemali by sme na čom sedieť, 

nemali by sme strechu na dome, nemali by sme toaletný papier ani pampersky, neboli by knihy, 

učebnice, časopisy, nemali by sme čím kúriť... Áno, má každý pravdu, kto povie, že bez lesníkov tu les 

bude. Bez zásahu človeka by časom vznikol určite ten najprirodzenejší a najstabilnejší les. O tom nepochybuje 

nikto. Ale to by sme sa museli zriecť všetkých potrieb, ktoré si vieme zabezpečiť len prostredníctvom 

hospodárenia v lesoch. Keď chceme naďalej využívať les vo svoj prospech a inú alternatívu 

zatiaľ nepoznáme, musíme ho aj rúbať. A rúbať ho tak, aby sme mali čo rúbať aj o sto rokov. A to 

už elektrikári, pekári a strojári ... nevedia. Na to sú tu lesníci, ktorí poznajú všetky doteraz preskúmané 

metódy nahromadené dlhodobým lesníckym výskumom a overené dlhoročnou praxou ako 

aj neustále sa vyvíjajúce metódy čoraz viac sa zameriavajúce na prírode blízke hospodárenie. Vieme 

ako to urobiť, aby následky ťažby dreva boli čo najmenšie a aby po starom poraste následne hneď rástol 

nový zdravý les. Vieme, čo treba urobiť ihneď v prípade požiaru, alebo veľkej kalamity. Vieme, čo 

môže počkať a čo nestrpí odklad, aby nedošlo k veľkým škodám. Akékoľvek otáľanie, spôsobené verejnou 

diskusiou napádajúcou správnosť overených postupov, môže byť niekedy horšie ako ten najsilnejší 

vietor alebo lykožrút v Tatrách či na Šumave. Isteže pri rúbaní stromu lietajú aj triesky. Ale aj 

triesky raz pohnijú a obohatia pôdu. Všetko nejde upratať hneď, chce to nejaký čas. 

Je na nás, ako si uhájime zmysel našej práce pred verejnosťou, aby každý rozumný človek pochopil, 

že keď chceme brať úžitky z lesa nepretržite, tak bez lesníkov a cieľavedomého obhospodarovania 

to nepôjde. 

Aj po dlhých rokoch nepretržitej práce na lesnej správe, keď vystúpim na „môj“ Vihorlat, či v zime 

na lyžiach, alebo v letných horúčavách, stále mám malú dušičku pri pohľade na krásne Vihorlatské 

lesy. Som lesník, som posledný, kto by tým nádherným lesom chcel ublížiť. 

Ing. Duda Štefan, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou ❧ 

2 vojenské lesy 3/2012

OBSAH 

SLOVO NA ÚVOD ..........2 

Lesníctvo 

od spoločných 

koreňov 

strelectvo 

Chránené vtáčie územia - správa lesného 

majetku štátu vo vojenských lesoch 

a ochrana prírody .....................4 

Aktuálne otázky ochrany prírody 

a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka ...7 

Škody spôsobované zverou .............8 

Spoločná pracovná porada 

v Mimoni ............................16 

Pokus o reintrodukci tetřeva hlušce 

v Brdech .............................17 

HISTÓRIA 

Dokonalá kozlica Blaser K 95 ..........22 

Poľovnícke brokové disciplíny ..........23 

spoločenská 

rubrika 

aktuality ..................11 

poľovníctvo 

a rybárstvo 

Zvernice v pôsobnosti VLM SR š.p. .....12 

Veterinárne ošetrenie zveri vo zvernici ..15 

Obor zo Záhoria ......................15 

Návrh novely zákona o poľovníctve č. 

274/2009 Z. z. ........................15 

Sieň úcty a slávy poľovníctva 

na Slovensku .........................18 

kynológia 

Rady Ferdinanda von Raesfelda ......... 20 

Naše farbiariky ........................21 

Kynologický kalendár 

IX-XII 2012 ..........................21 

Životné jubileá .......................24 

Pracovné jubileá ......................24 

Jeden z nás 

Milan Šepeľa .........................24 

Jeden z nás 

Ing. Teodor Derco ....................25 

Ukrajina 

za schengenskou hranicou .............26 

Lesná pedagogika 

Detské dni svätého Huberta ............28 

Detská lesnícka univerzita .............29 

Prečo? ...............................30 

fotografia na titulnej strane © Jozef Vitkovič: Mláďa orla skalného 

vojenské lesy 3/2012 

Hry .................................31 

3

LesnÍctvo 

V roku 2004 územie postihla rozsiahla veterná a následne podkôrniková 

kalamita, čo spôsobilo značnú zmenu biotopov v relatívne 

krátkom čase, no vyhlasovanie CHVÚ Levočské vrchy autori 

Zámeru kŕčovito opierajú o „monitoring“ z roku 1998 až 2002, 

ktorý nezohľadňuje a ani nemôže zohľadňovať vplyv kalamity. 

Chránené vtáčie 

územia 

Správa lesného majetku štátu vo vojenských 

lesoch a ochrana prírody 

VLM SR, š.p. dnes spravujú lesný majetok štátu na výmere 65 900 ha, ktorý je situovaný v prevažnej 

miere vo Vojenských obvodoch Záhorie, Lešť, Valaškovce a v Levočských vrchoch, v zrušenom 

Vojenskom obvode Javorina. Menšia časť, cca 7 200 ha, je situovaná mimo vojenských 

obvodov, na územiach určených pre potreby obrany štátu, v zmysle zákona o obrane. 

Ing. Zuzana Balandová 

Ing. Vladimír Ziman (text) 

foto: Ing. Jozef Joppa 

Chránené vtáčie územie 

Levočské vrchy 

Hoci sa na nedávnej konferencii vo Zvolene 

na tému Aktuálne otázky ochrany prírody 

a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka 

všetky zúčastnené strany – lesníci, ochranári 

a tretí sektor verejne zhodli, že je dotknutá 

legislatíva v nesúlade a postup vyhlasovania 

chránených území nevhodný, nikto nenavrhol 

ani neurčil „stop time“, teda termín od ktorého 

začne prísna inventarizácia v súčasnosti 

už vyhlásených chránených území, úprava 

legislatívy, stanovenie metodík vedeckých výskumov 

a postupov vyhlasovania chránených 

území. Práve naopak vieme, že vyhlasovanie 

chránených území beží ďalej. Takýmto príkladom 

je Zámer vyhlásiť chránené vtáčie územie 

Levočské vrchy rozprestierajúce sa v okresoch 

4 miest na 58 katastrálnych územiach 

s výmerou 46 069,65 ha! Presne povedané, 

malo ísť už len o dodatočné prerokovania, 

kvôli časti územia, ktoré sa nachádza v zrušenom 

Vojenskom obvode Javorina. 

Neštátni vlastníci na verejnom pripomienkovaní v Kežmarku vyjadrili absolútny nesúhlas so spôsobom vyhlasovania CHVÚ 

Levočské vrchy ako aj s jeho vyhlásením - vnímajú ho ako ďalšiu krivdu, kde hlas vlastníka je protiústavne opomínaný. 

„Zámer vyhlásiť“ 

Podľa zákona má vlastník alebo správca 

právo do 30 dní od dňa doručenia zámeru podať 

písomné pripomienky, čo sa aj stalo. Najzávažnejším 

je fakt, že na dotknutom území 

stále prebieha proces reštitúcií a viac ako 2/3 

reštitučných nárokov neboli do dnešného dňa 

uplatnené. Teda účastníkmi takéhoto zámeru 

majú byť všetci, ktorí uplatňovali a uplatňujú 

svoje reštitučné nároky. Počítala vôbec zverejnená 

výzva na vyjadrenie k „Zámeru“ s takýmito 

osobami? Bol pri tvorbe zámeru braný 

do úvahy aj fakt, že v priebehu reštitučného 

procesu mení štát pôvodne nastavené podmienky 

tak, že pôvodné obmedzenie spočívajúce 

v niekdajšom výcviku vojsk nahradzuje 

ďalšie nové obmedzenie z dôvodu vyhlásenia 

CHVÚ? Vlastník dotknutého pozemku má 


lesnÍCtvO 

Tzv. „monitoring“ prebehol bez 

vedomia vlastníkov, správcov 

a užívateľov. oblasti „monitoringu“ 

z rokov 1998 - 2002 prekryté 

s reštituovanými pozemkami jasne 

hovoria o tom, že k Zámeru 

sa musí mať možnosť vyjadriť 

každý vlastník. Tvorcovia Zámeru 

využili možnosť verejnej vyhlášky, 

avšak v bežiacom procese 

reštitúcii je takmer nemožné, 

aby sa každý z približne 9 tisíc 

reštituentov dozvedel a dostal 

k vyhláške visiacej niekde na tabuli 

obecného úradu, alebo na 

webovom sídle MŽP sR, pretože 

nemusí vedieť, že sa ho to týka. 

právo požadovať bezodplatne iný pozemok vo 

vlastníctve štátu alebo náhradu v peniazoch. 

Bola možnosť takéhoto finančného dopadu 

pri tvorbe tohto zámeru braná do úvahy? 

Pravdou však je, že vlastnícke práva je možné 

obmedziť len v nevyhnutnej miere vo verejnom 

záujme, a to za primeranú úhradu. Nie je 

možné uplatňovať istý článok Ústavy SR ako 

nadradený iným. 

reLevantné vedeCké podkLady 

Autori Zámeru deklarujú verejný záujem 

tým, že Levočské vrchy boli dodatočne zaradené 

do národného zoznamu CHVÚ schváleného 

vládou SR, na základe podkladov odborníkov, 

t.j. objektívnych príčin. Konkrétne 

publikácie Významné vtáčie územia na Slovensku 

(2004), kde Levočské vrchy nie sú uvedené 

ako chránené vtáčie územie, tzv. monitoringu 

neziskovej mimovládnej organizácie 

SOS/Bird Life Slovensko, zámerne nie výskumu 

alebo prieskumu, nakoľko o týchto hovorí 

zákon o ochrane prírody a krajiny a ich 

samotný výkon upravuje. Pretože „monitoring“ 

bol vykonávaný bez toho, aby o ňom 

správca, užívateľ alebo vlastník vôbec vedeli, 

a na základe Návrhu sústavy chránených 

vtáčích území (SPA) v Slovenskej republike 

a ich ochranných podmienkach vypracovaným 

Spoločnosťou pre ochranu vtáctva na 

neštátni vlastníci požiadali kÚŽP v Prešove, aby písomne odpovedal na ich list, ktorým boli vznesené pripomienky 

k Zámeru, do doby kým sa tak stane odmietli prerokovávať pripomienky. Požadovali tiež najprv ukončiť proces reštitúcií 

a až následne začať rokovať s vlastníkmi o Zámere vyhlásiť CHVÚ. 

Publikácia, ktorá bola deklarovaná ako podklad pre vyhlásenie 

CHVÚ Levočské vrchy 


5

LesnÍctvo 

Slovensku, ktoré boli poskytnuté len elektronicky 

ako dokument programu word! Napriek 

tomu, že VLM SR, š.p., prejavili absolútnu 

vôľu rokovať a spolupracovať, mnohé logické, 

relevantné a objektívne skutočnosti boli tvorcami 

Zámeru odmietnuté, pretože to v súčasnosti 

dovoľuje platná legislatíva. Otázkou 

potom je, nakoľko je vyhlasovanie CHVÚ objektívne 

zo strany tvorcov Zámerov? 

Na záver 

Je nevyhnutné podotknúť, že VLM SR, š.p. 

nie sú proti ochrane prírody. Práve naopak! 

Avšak pri dodržaní všetkých zásad racionalizmu 

a ako výsledok serióznych rokovaní, 

kde vlastník, správca alebo užívateľ sú vo vzťahu 

s orgánmi ochrany prírody rovnocennými 

partnermi už pri úvahách o možnom zámere 

Správa lesného majetku štátu 

Pri správe lesného majetku štátu je vo vojenských 

lesoch plne rešpektovaná všetka legislatíva 

pre lesné hospodárstvo. Špecifické 

prostredie vojenských obvodov, určené v minulosti 

aj dnes pre prednostné potreby ozbrojených 

síl, vytvorilo rozsiahle územia, kde voľný 

vstup a pohyb bol obmedzený a pri správe 

lesného majetku štátu (podľa LHP), časovú 

neprístupnosť častí týchto území, bolo záväzné 

dodržať pre všetkých. Tak sa vo vojenských 

obvodoch SR udržali lokality, kde sú prírodné 

zložky veľmi zachovalé a sú už dve desaťročia 

predmetom zvýšeného záujmu orgánov 

ochrany prírody, eventuálne ochranárskych 

združení. Pritom ochranárske záujmy dosiahli 

až extrémne požiadavky a obmedzenia, ktoré 

znemožňujú racionálnu správu lesného majetku 

štátu v správe VLM SR, š.p. Za prípadný 

neúspech a škodu spôsobenú vykonaním vízií 

ochrancov prírody na lesnom majetku štátu 

v správe VLM SR, š.p., však ich autori nenesú 

žiadnu zodpovednosť a nie sú postihnuteľní 

primeraným trestom v prípade pochybení 

a ich následkov. Už dnes, všetky obmedzenia 

na chránených územiach rôzneho druhu, 

s rôznym stupňom územnej ochrany prírody 

vo vojenských lesoch, spôsobujú VLM SR, š.p. 

ekonomickú újmu pri dodržiavaní zákazov 

plynúcich zo zákona o ochrane prírody a podľa 

neho vydaných obmedzení v programoch 

starostlivosti pre chránené územie. 

Podľa jednotlivých organizačných jednotiek 

VLM SR, š.p. sú vyhlásené nasledovné 

SR, š.p. rôzne druhy chránených území. Dnes 

sú tu nasledovné chránené územia: Chránená 

krajinná oblasť Vihorlat, Chránené vtáčie 

územie Vihorlatské vrchy, SKUEV 0209 

Morské oko, SKUEV 0025 Vihorlat, SKUEV 

0051 Kyjov, NPR Jovsianska hrabina, NPR 

Motrogon, NPR Postávka, NPR Ďurova mláka, 

NPR Vihorlat, NPR Vinianska stráň, NPR 

Viniansky hradný vrch, PR Kyjovský prales, 

Prírodná pamiatka Sninský kameň, Prírodná 

pamiatka Čierny potok. V súčasnosti (2011 

- 2012) prebiehajú jednania o návrhu na zriadenie 

a vyhlásenie ďalších dvoch prírodných 

rezervácií – Nežabec a Vihorlatské pralesy. 

Súčasne (2009 - 2012), Ministerstvo životného 

prostredia SR sa snaží na značnej časti Vojenského 

obvodu Valaškovce, vytvoriť lokalitu 

“Svetové dedičstvo UNESCO – Karpatský 

Kalamita postihla takmer 79% územia Levočských vrchov a tým došlo k zásadnej zmene biotopov. Zaujímavosťou Zámeru je, že hranica CHVÚ je v k.ú. Ľubica a k.ú. Ľubické kúpele vedená 

v centrálnej časti Levočských vrchov hranicami parcel v stave „C“, ktoré však nekopírujú žiadne prírodné hranice a priamo v teréne nie je žiadny rozdiel medzi územím, ktoré je súčasťou 

navrhovaného CHVÚ a územím, ktoré do oblasti CHVÚ zahrnuté nebolo 

vyhlasovať akékoľvek chránené územia, ktorý 

bude podložený objektívnym vedeckým výskumom 

alebo prieskumom. 

chránené územia (resp. prebiehajú práce na 

ich vyhlásení) 

Vojenský obvod Záhorie: Ramsarská lokalita 

“Alúvium Rudavy “, SKUEV 0173 Kotlina, 

SKUEV 0316 Šranecké piesky, SKUEV 0172 

Bežnisko, SKUEV 0163 Rudava, SKUV 0170 

Mešterova lúka, SKUEV 0169 Orlovské vŕšky, 

SKUEV 0219 Malina, SKUEV 0119 Široké, 

SKUEV 0121 Marhecké rybníky, SKUEV 0218 

Močiarka,SKUEV 0089 Martinský les, CHA 

Šranecké piesky, CHA Bežnisko, Prírodná pamiatka 

– jaskyňa Veľké Prepadlé. 

Levočské vrchy, zrušený Vojenský obvod 

Javorina: SKUEV 0336 Rieka Torysa, ďalej 

v súčasnosti prebieha už tri roky trvajúce jednanie 

vo vyhlásení CHVÚ Levočské vrchy. 

Vojenský obvod Valaškovce, je ukážkovým 

príkladom, ako orgány ochrany prírody 

duplicitne, v prekryvoch a chaoticky vyhlasujú 

na lesnom majetku štátu v správe VLM 

bukový prales – Vihorlat“. Je tu teda dokonale 

neprehľadná situácia s cieľmi ochrany prírody, 

s prekryvmi jednotlivých druhov chránených 

území, ignorujúc skutočnosť, že územie je vojenským 

obvodom a vojenským výcvikovým 

priestorom. Ak bolo v minulosti pre nás možné, 

vo vojenských obvodoch spravovať lesný 

majetok štátu so starostlivosťou riadneho hospodára, 

dnes pri agresívnych obmedzeniach 

zo strany orgánov ochrany prírody na chránených 

územiach nevieme, aký bude výsledok 

uplatňovania programov starostlivosti o chránené 

územia, ktoré vyhotovili orgány ochrany 

prírody a kto za ich nezdar a spôsobené škody 

ponesie zodpovednosť na lesnom majetku štátu 

v správe VLM SR, š.p.? 

❧ 


LesnÍctvo 

Aktuálne otázky ochrany 

prírody a starostlivosti 

o les pri rozvoji vidieka 

Neustále sa vyhrocujúce problémy medzi lesníkmi a ochranármi v dôsledku nesúladu legislatívy si 

vynucujú čoraz viac priestoru. Situácia je dlhodobo neúnosná, a preto je potrebné promptne prijať 

opatrenia a kompromisy pre jej zlepšenie. Pravdepodobne neušlo Vašej pozornosti, že dňa 13.9.2012 

sa vo Zvolene konala konferencia s názvom Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les 

pri rozvoji vidieka, ktorej hlavným organizátorom bola Slovenská lesnícka komora vo Zvolene. 

Konferencia sa konala pod záštitou ministra 

PaRV SR Ľubomíra Jahnátka, ministra ŽP 

SR Petra Žigu, pozvanie ďalej prijali aj štátny 

tajomník MŽP SR Ján Ilavský, generálny riaditeľ 

sekcie LH MPaRV SR Ján Mizerák, generálny 

riaditeľ sekcie Ochrany prírody a tvorby 

krajiny MŽP SR Rastislav Rybanič, ktorí tak, 

ako ďalší významní hostia, vystúpili so svojimi 

príspevkami na tejto konferencii. 

SLsK usilovala pri organizácii konferencie 

predovšetkým o jej pokojný a konštruktívny 

priebeh, príspevky prednášali striedavo zástupcovia 

lesníkov a ochranárov. Na záver prebehla 

Ing. Jaroslav Šulek, predseda Slovenskej 

lesníckej komory (text, foto) 

panelová diskusia, v ktorej odpovedali na otázky 

prítomných predovšetkým Ján Ilavský, Ján Mizerák, 

Rastislav Rybanič, Jaroslav Šulek, ale aj ďalší. 

Najdôležitejšie myšlienky zo všetkých príhovorov 

si môžete prečítať na našej webovej 

stránke. Tu si dovolím uviesť závery, ktoré 

spoločne na konci konferencie prijali ministri 

oboch rezortov: 

1. Vedenie MPaRV SR a MŽP SR konštatujú, že 

konferencia „Aktuálne otázky ochrany prírody 

a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“ 

splnila svoj cieľ, ktorým bolo pomenovanie 

najdôležitejších okruhov problémov v ochrane 

prírody pri starostlivosti o lesy v rámci 

rozvoja vidieka. Oba rezorty ju považujú za 

začiatok konštruktívnej diskusie na hľadanie 

odborných riešení metodických, legislatívnych 

a praktických problémov súvisiacich 

s obhospodarovaním a ochranou lesov. 

2. Rezorty potvrdzujú záujem a budú podporovať 

pokračovanie dialógu v danej téme. 

3. Rezorty založia spoločnú pracovnú skupinu 

zloženú z odborníkov zainteresovaných rezortov, 

ktorá bude predkladať návrhy riešení 

spoločných problémov. 

4. Pracovná skupina bude úzko spolupracovať 

pri vypracúvaní návrhov novelizácie legislatívy 

a jej zosúlaďovania (zákon o lesoch, zákon 

o poľovníctve, zákon o ochrane prírody 

a krajiny), pri vypracovaní návrhu metodiky 

a postupu na prehodnotenie sústavy chránených 

území a metodiky a postupu riešenia 

úhrady majetkovej ujmy vyplývajúcej z obmedzení 

vlastníkov lesov. 

5. Rezorty sa dohodli, že pri vyhlasovaní nových 

chránených území sa bude postupovať 

podľa spoločne odsúhlasenej metodiky a postupu 

na prehodnotenie sústavy chránených 

území. Vyhlásenie každej novej lokality bude 

prerokované v pracovnej skupine. 

So svojim názorom na problémy ochrany prírody 

vystúpil aj minister PaRV SR Ľubomír Jahnátek 

Konferencie sa zúčastnili aj (zľava) štátny tajomník MŽP SR Ján Ilavský, minister ŽP SR Peter Žiga, rektor 

Technickej univerzity vo Zvolene Rudolf Kropil, minister PaRV SR Ľubomír Jahnátek a generálny riaditeľ 

sekcie LH MPaRV SR Ján Mizerák 


Považujeme za veľmi významné, že takéto 

podujatie sa udialo pod vedením SLsK a akceptovali 

ho a zúčastnili sa na ňom významní 

predstavitelia oboch dotknutých rezortov 

a mimovládnych organizácií. SLsK bude naďalej 

sledovať vývoj udalostí, pôsobenie celej 

pracovnej skupiny a aktívne sa zúčastňovať na 

ďalšom dianí v daných veciach. 

❧ 

7

LesnÍctvo 

Kultúra buka pravidelne atakovaná poškodzovaním (ohryzom) jeleňou zverou 

Škody 

spôsobované 

zverou 

Základným a podstatným cieľom je zosúladiť záujmy lesného hospodárstva a poľovníctva tak, aby 

pri dosiahnutých únosných stavoch zveri a jej riadnom poľovníckom obhospodarovaní nebola narušená 

nepretržitosť a trvalosť obnovy a pestovania lesa z titulu zvýšených nákladov a škôd zverou. 

VLM SR, š.p., Správa 

lesov Pliešovce 

Ing. Vladimír Ziman (text), 

foto Ing. Teodor Derco 

Škody spôsobované jeleňou zverou 

na mladých lesných porastoch 

Poškodenie mladých lesných 

porastov odhryzom letorastov 

drevín jeleňou zverou v LC Lešť 

v uplynulých ôsmich rokoch 

spôsobuje vážne ohrozenie 

zabezpečenia týchto porastov 

A tým aj eventuálne narušenie a rozvrat 

obhospodarovania miestnych lesov v rozpore 

s Programom starostlivosti o les (2004 – 

2013) v LC Lešť. Na výšku a plošný rozsah 

poškodenia má vplyv nadmerná početnosť 

jelenej zveri v dotknutých lesoch a v celom 

poľovnom revíri Javorie (14 518 ha). Ochrana 

a obrana mladých lesných porastov pred 

škodami spôsobenými jeleňou zverou je konaná 

jednak zvyšovaním počtu lovenej jelenej 

zveri a tiež nátermi drevín repelentami 

a oplocovaním najviac ohrozených lokalít. 

V roku 2011 boli repelenty proti odhryzu letorastov 

aplikované v LC Sklené na ploche 81 

ha (24 000 €) a v LC Lešť na ploche 407 ha 

(77 000 €). Oplôtky boli postavené v LC Lešť 

v dĺžke 6,1 km. Úbytok jelenej zveri v poľovnom 

revíri Javorie, čo je v podstate územne 

LC Lešť, činil v rokoch 1998 – 2011 celkom 

2 516 kusov, z toho lov jelenej zveri 2 383 kusov 

a úhyn 133 kusov. 

Znižovanie poškodenia 

cez Poľovnícke plánovanie 

a obhospodarovanie 

Cieľom je stanoviť ho na 125 – 150 kusov 

jej jarných kmeňovaných stavov. Toto, spolu 

s ďalšími ochrannými opatreniami proti odhryzu 

letorastov drevín v mladých lesných 

porastoch, už vplýva aj na znižovanie poškodenia 

a ich výškové odrastanie. 

Buk pravidelne poškodzovaný ohryzom - tzv. hlavový buk 

Poškodenie mladých lesných porastov odhryzom 

letorastov ihličnatých a listnatých drevín 

jeleňou zverou v predchádzajúcich rokoch 

dosiahlo nebývalý rozsah najmä v lesnom celku 

(LC) Lešť, pri drevinách buk a dub letný, 

zimný. Menší rozsah tohto poškodenia je v LC 

Sklené, pri drevine smrek. Ocenenie škôd spôsobených 

jeleňou zverou za rok 2011 – 2012, 

vykonané podľa aktuálnej metodiky oceňovania 

týchto škôd, vydanej NLC Zvolen, činí 

v LC Sklené 801,40 € a v LC Lešť 6 743,40 €. 

Dôsledok dlhodobého poškodzovania kultúr jeleňou zverou 


OZ MALACKY 

Ing. Martin Kováč, samostatný referent 

odd.výroby, OZ Malacky (text, foto) 

Škody spôsobované zverou – 

kvantitatívne ukazovatele 

Škody spôsobené zverou na lesných porastoch 

netešia žiadneho lesného hospodára. Sú 

veľmi dôležitým ukazovateľom vzťahov medzi 

zverou a jej lesným prostredím a súčasne významným 

faktorom lesníckeho hospodárenia. 

Jednou zo základných zákonných povinností 

lesného hospodára je obnova lesných porastov, 

ktorá je v podmienkach OZ Malacky, v spojení 

s celoplošnou prípravou pôdy, mimoriadne 

nákladná. OZ vynakladá v priemere 2250,- € 

na 1 hektár zalesnenej plochy. Ďalej pristupuje 

povinnosť zabezpečiť mladé lesné porasty, 

za normálnych okolností do veku 7 rokov, tak, 

aby ich stav bol zárukou ďalšej existencie a vývoja 

lesa na danej ploche, na čo vynakladáme 

priemerne ďalších 1500,-€ na 1 hektár zabezpečeného 

lesného porastu. S ohľadom na tieto 

vysoké náklady musia byť početné stavy zveri 

a poľovnícka starostlivosť o ne na únosnej 

úrovni tak, aby neboli ohrozené práve tieto základné 

zákonné povinnosti a samotná podstata 

trvalej udržateľnosti lesa. 

Územie VLM SR, š. p., OZ Malacky, 

s takmer iba monokultúrnym zastúpením borovice, 

neposkytuje dobrú úživnosť pre raticovú 

zver, skôr sa jedná o prostredie, ktoré 

využíva k svojmu úkrytu. Škody, ktoré zver 

Trojročná kultúra systematicky atakovaná odhryzom 

spôsobuje na lesných porastoch, sú rozmanité. 

V prvom rade dochádza ku škodám hneď po 

výsadbe, odhryzom, kedy býva poškodený terminálny 

pupeň a borovica vyráža niekoľkými 

svojimi bočnými pupeňmi. Dvojročné kultúry 

takto pôsobia skôr dojmom krov. Ďalší prírastok 

býva ale pomerne silný a dlhý, pre ohryz 

málo atraktívny, a tým pádom aj menej atakovaný 

zverou. V prípade absencie konkurenčnej 

buriny borovica veľmi rýchlo odrastá a vo veku 

5 – 7 rokov po výsadbe bežne dosahuje výšku 

okolo 1,5 metra. Do tejto doby zverou veľmi 

ohrozovaná nie je. Od rastovej fázy mladín 

ju však zver začína využívať ako prirodzený 

úkryt a v tejto dobe dochádza k ďalším, menej 

priaznivým škodám – obhryzu, lúpaniu a vytĺkaniu. 

Uvedené poškodenia sa na lesných porastoch 

prejavujú až do rastovej fázy žŕdkovín, 

neskôr už tieto škody ustávajú, pretože borovica 

si začína na svojom kmeni vytvárať borku. 

Len vďaka mimoriadnej plasticite 

borovice a dostatočnej hustote 

jedincov na zalesnených 

plochách neprichádza k tak 

dramatickým škodám, ktoré 

by ohrozili existenciu lesa 

Poškodené jedince kontinuálne vypadávajú 

z priestorovej štruktúry porastu v rámci 

výchovných zásahov. Podľa posledného rozsiahlejšieho 

zisťovania škôd z roku 2010 bolo 

zistené u mladých lesných porastov borovice 

(87% zastúpenie) 40% poškodenie lúpaním 

a 12% poškodenie odhryzom, u buka (10% zastúpenie) 

48% poškodenie odhryzom, 2% lúpaním 

a obhryzom, a u jelše, brezy a duba (3% 

zastúpenie) 22% poškodenie obhryzom a lúpaním. 

Za rok 2010 – 2011 boli škody spôsobené 

raticovou zverou vyčíslené na cca. 2700,- 

€. Alarmujúcejšie sú však škody spôsobené 

novším fenoménom - bobrom vodným, ktoré 

lesné správy za to isté obdobie vyčíslili na cca. 

8500,-€. Pri výpočte tejto sumy sa však jedná 

len o ním priamo poškodené stromy, neboli 

do nej zahrnuté chradnúce porasty v blízkom 

zaplavenom okolí, čiže nepriame škody spôsobené 

jednoznačne jeho aktivitou. Takéto 

trvalejšie zaplavenie, alebo výrazné zvýšenie 

hladiny spodnej vody veľmi zle znášajú všetky 

dreviny vrátane borovice, dokonca aj, inak 

vlhkomilná jelša. 

OZ Kežmarok 

LesnÍctvo 

Eduard Kriššák, samostatný referent 

oddelenia výroby, OZ Kežmarok (text, foto) 

Škody spôsobované raticovou 

zverou na pozemkoch VLM SR 

Odštepný závod Kežmarok hospodári na 

území Levočského pohoria, v ktorom je vytvorený 

spoločný poľovný revír Javorina. 

V nepatrnej miere sú v užívaní aj pozemky 

mimo bývalého VVP, na ktorých vykonávajú 

právo poľovníctva poľovnícke združenia. 

Ing. Boris Juraško poukazuje na to, že aj napriek chemickej ochrane 

sú borovicové kutúry atakované zverou - odhryznutý terminál 

Poškodené odrastené kultúry jeleňou zverou - výsledok 

nesprávneho poľovníckeho hospodárenia 

Počty raticovej zveri v posledných rokoch 

v rámci Slovenska kulminujú a ináč to nie je 

ani na pozemkoch v správe OZ Kežmarok. 

Tomu sa prispôsobuje poľovnícke plánovanie, 

hospodárenie, teda vlastne snaha znížiť početnosť 

zveri tak, aby sa jarné kmeňové stavy 

približovali normovaným a tým minimalizovali 

škody v lesnom hospodárstve, ale aj poľnohospodárstve. 

20 ročný porast borovice atakovaný lúpanín, obhryzom a vytĺkaním jeleňou zverou 


Tieto škody na pozemkoch 

VLM SR, š. p. ale musíme 

rozdeliť na dve skupiny 

A to na škody na pozemkoch, kde výkon 

práva poľovníctva vykonáva VLM SR, š. p. vo 

vlastnej réžii a škody na pozemkoch, kde výkon 

práva poľovníctva vykonávajú poľovnícke 

združenia. Zákon č. 274 o poľovníctve z roku 

2009 a jeho vykonávacie predpisy ukladajú 

povinnosti užívateľom poľovných revírov ako 

aj užívateľom poľovných pozemkov pri zni- 

9

LesnÍctvo 

Smrek systematiky poškodzovaný obhryzom a odhryzom 

žovaní a forme minimalizovania škôd spôsobovaných 

zverou a na zveri. Toto ustanovenie 

zákona je v praxi veľmi ťažko realizovateľné 

pri poľovníckych združeniach, ktoré si neplnia 

všetky povinnosti vyplývajúce z platných 

predpisov. Plniť tieto povinnosti sme donútili 

poľovnícke združenia uzavretím dodatkov 

k nájomným zmluvám, kde škody presahovali 

únosnú mieru. V týchto dodatkoch sú uvedené 

presné pravidlá pri poľovníckom hospodárení, 

povinnosti pri vzniknutých škodách 

na lesných kultúrach, povinnosti pri ochrane 

kultúr proti zveri (prácu vykonávajú poľovnícke 

združenia a pod.). 

Škody na pozemkoch kde výkon 

práva poľovníctva vykonávajú 

VLM SR, š. p. sú na minimálnej úrovni 

Samozrejme k tomu je predpoklad prevedenej 

ochrany na mladých porastoch, rozumné 

prikrmovanie zveri v čase núdze, čo 

sa týka miesta, ale aj druhu krmiva a samozrejme 

udržanie optimálnych stavov raticovej 

zveri, predovšetkým jelenej. V našom spoločnom 

poľovnom revíri k tomu vedieme aj ostatné 

subjekty, ktoré poľujú na svojom území, 

ale všetko plánovanie riadi VLM SR, š. p. OZ 

Kežmarok. 

Podľa platných predpisov v lesnom hospodárstve 

má lesný hospodár povinnosť zabezpečiť 

lesný porast od vzniku holiny v rozpätí 

rokov 7 až 10 podľa rámcových smerníc hospodárenia 

v danom HSLT. Na troch lesných 

celkoch na OZ Kežmarok: Ľubica, Tichý Potok 

a Podolínec, sa zabezpečenie týchto porastov 

až na malé výnimky darí. 

OZ Kamenica 

Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia výroby, 

OZ Kamenica n/Cir., 

(text, foto Ing. Dušan Staško) 

Obhospodarovanie lesa a škody 

zverou 

Poľovná zver je prirodzenou súčasťou lesných 

ekosystémov. Jedným zo základných 

cieľov poľovníctva je zachovanie všetkých 

druhov poľovnej zveri v takej početnosti populácií, 

aby nedochádzalo k neúnosným škodám 

v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve. 

Doterajšie skúsenosti a poznatky 

z tejto oblasti nás však presviedčajú o rozporuplnom 

prístupe a rôznosti názorov na riešenie 

tejto problematiky. 

VLM SR, š.p., OZ Kamenica 

n. Cir. hospodári v relatívne 

samostatnom a uzavretom 

orografickom celku 

Vihorlatského pohoria 

Prevažná časť poľovného revíru sa nachádza 

vo VO Valaškovce, k.ú. Valaškovce stred, 

sever a juh. Poľovná plocha revíru celkom je 

15 096 ha, z toho je 129 ha poľnohospodárskej 

pôdy a 263 ha ostatných plôch. Ostávajúca 

časť je lesná pôda. Celý tento priestor sa 

vyznačuje prevažne monokultúrnym zastúpením 

bukových porastov, ktoré neposkytujú 

dobré úživné podmienky pre voľne žijúcu 

poľovnú zver. V dôsledku nižšej úživnosti 

poľovného revíru a následných potravných 

migrácií sú aj stavy voľne žijúcej raticovej zveri 

v porovnaní s inými revírmi v pôsobnosti 

VLM SR, š.p. nižšie. 

Atypické poškodenie obhryzom kôry v rubných porastoch 

Z hľadiska lesníckeho pri 

obhospodarovaní lesa je 

uplatňovaný prevažne 

podrastový hospodársky spôsob 

Dlhodobým využívaním daného potenciálu 

prirodzeného zmladenia je tu dosahovaný 

70 - 80 % podiel prirodzenej obnovy. Následne 

aj škody spôsobované zverou na lesných 

porastoch – kultúrach, nárastoch a kmeňovinách 

sú zanedbateľné. Vzhľadom k dosahovanému 

podielu prirodzenej obnovy sú aj 

ojedinelé škody na nárastoch a kultúrach bezvýznamné, 

nakoľko sa v blízkosti nachádza 

dostatok nepoškodených jedincov. Ochrana 

nezabezpečených MLP proti zimnému obhryzu 

zveri repelentami sa prevádza v minimálnom 

rozsahu – cca 15 ha ročne na plochách 

v blízkosti zimovísk jelenej zveri. Škody obhryzom 

a lúpaním kmeňov v bukových porastoch 

neboli zaznamenané, ojedinele sa 

tieto vyskytujú u cenných listnáčov a v smrekových 

porastoch. 

Opačná situácia vo zverinci 

jelenej zveri Kamienka 

Zvernica bola zriadená v r. 2002 v severozápadnej 

časti revíru – k.ú. Valaškovce – Stred 

na výmere 908 ha. Lokalita, na ktorej sa zvernica 

nachádza a životné prostredie zveri tu žijúcej 

nezodpovedá požadovaným kritériám 

z hľadiska drevinovej skladby, veku porastov 

a zastúpenia pastevných plôch. Prevládajú tu 

lesné porasty s monokultúrnym zastúpením 

buka vo veku 20 – 70 rokov, ktoré dosahujú 

plné zakmenenie a celoročne tu chýba bylinná 

etáž. Na celom území zvernice sa nachádzajú 

pastevné plochy - lúky iba na výmere 16 ha, 

takže ich výmera je taktiež nedostačujúca. Na 

zabezpečenie potrebnej starostlivosti o zver je 

potrebné každoročné vynaloženie zvýšených 

nákladov na zabezpečovanie krmív a zlepšovanie 

životného prostredia zveri. Aj napriek 

tomu sa škody tu spôsobované zverou na lesných 

porastoch vyskytujú v značnom rozsahu. 

Najčastejšie a najnebezpečnejšie je poškodenie 

v letnom období obhryzom kôry 

30 až 40-ročných bukových porastov, kde jelenia 

zver nachádza cez deň výborný úkryt, 

Nárasty buka poškodené obhryzom 

ale v rámci denných pastevných cyklov žiadnu 

vláknitú potravu. Vyskytujú sa aj atypické 

škody v rubných porastoch BK v letnom období, 

kedy dochádza k dokonalému obhryzu 

kôry niektorých 80 ročných a starších bukov. 

Normované kmeňové stavy jelenej zveri vo 

zvernici sú 118 kusov, skutočné jarné sa približujú 

normovaným. Prikláňame sa k názoru, 

že takáto početnosť jelenej zveri nesie so 

sebou aj zvýšené nebezpečenstvo poškodzovania 

lesných porastov. Je preto nutnosťou 

prostredníctvom poľovníckeho hospodárenia 

realizovať opatrenia za účelom zlepšenia 

súčasných podmienok chovu jelenej zveri vo 

zvernici, zníženia početných stavov zveri na 

únosné a zároveň minimalizovania škôd zverou. 

❧ 


Lesný pedagóg do vrecka 

Lesnícke a drevárske múzeum 

Drevo vždy živé 

Lesnícke a drevárske múzeum ponúka vo 

svojich priestoroch stálu výstavu s názvom 

Drevo vždy živé. Výstava je venovaná tradičným 

drevárskym remeslám a najrozšírenejším 

aktuality 

Národné lesnícke centrum vyzýva čo najširšie 

spektrum nárokových skupín na lesy a lesníctvo 

so zameraním na jednotlivé oblasti novej 

právnej úpravy lesného hospodárstva, aby vyjadrili 

svoje názory, námety a požiadavky. 

Zdroj: http://www.forestportal.sk/ForestPortal/ 

Financovanie – Lesy – Drevo 2012 

Technická univerzita pozýva na medzinárodnú 

vedeckú konferenciu Financovanie Lesy 

– Drevo 2012, ktorá sa uskutoční v priestoroch 

Technickej univerzity dňa 22. 11. 2012. Nosnou 

témou konferencie je ekonomická efektívnosť 

výroby a spracovania biomasy na energetické 

účely. 

Občianske združenie Lesná pedagogika 

vydalo príručku pre lesných pedagógov s názvom 

Lesný pedagóg do vrecka. Textovou 

formou sú v publikácii prezentované rôzne 

typy hier, ktoré rozveselia, ale aj naučia. 

Ilustrácie od Ľubomíra Juhása pobavia všetkých 

čitateľov. Vždy, keď vám zaspí kreatívna 

múza, Lesný pedagóg z vrecka bude po ruke, 

a tak o zážitkové učenie s najmenšími nebude 

núdza. 

technikám opracovania dreva na našom území, 

akými boli napríklad štiepanie, dlabanie, tesárstvo, 

tokárstvo či stolárstvo. Predstavuje ich 

historickú podobu a zároveň prezentuje typické 

nástroje a konečné výrobky remeselníkov. 

Zdroj: http://zvolen.virtualne.sk 

Les v zrkadle vedy 

Lesy Slovenskej republiky, š. p. Lesnícke a 

drevárske múzeum pripravili v rámci projektu 

Smrečiny stálu výstavu s názvom Les v zrkadle 

vedy, Rozpad smrečín – prenos výsledkov z výskumu 

do praxe. Výstava poukazuje na význam 

Seminár trubačov 

Liptovský Hrádok 

V dňoch 16. - 18.11.2012 sa na Strednej odbornej 

škole lesníckej uskutoční seminár trubačov. 

Pozývame naň predovšetkým študentov 

lesníckych škôl, ktorí majú záujem o poľovnícke 

trúbenie, ale aj poľovníkov a lesníkov, ktorí 

sa chcú naučiť hrať alebo zdokonaliť v hraní 

poľovníckej hudby. Začínajúci trubači sa budú 

učiť základy hry na lesnicu alebo poľovnícky 

roh, hrajúci trubači sa budú zdokonaľovať v 

technike hry a nacvičovať skladby na aktuálne 

trubačské súťaže. Počas semináru sa budú konať 

aj medzinárodné lovy líšok s orlami a trubači 

budú mať príležitosť vidieť organizáciu poľovačky 

s dravcami. 

Viac informácií na: http://www.trubaci.sk/ 

Postavenie a úloha lesov 

v zelenej ekonomike 

Pri príležitosti 10. výročia založenia PEFC 

Slovensko sa dňa 7.11.2012 vo Vyhniach 

uskutoční konferencia s názvom Postavenie 

a úloha lesov v zelenej ekonomike, pod záštitou 

ministra pôdohospodárstva a rozvoja 

vidieka SR, ktorej očakávaným výstupom je 

definovanie vízie riešenia nových spoločenských, 

ekonomických a environmentálnych 

výziev kladených na lesy a ich trvalo udržateľné 

obhospodarovanie v koncepte zelenej 

ekonomiky. 

Organizátormi sú PEFC Slovensko a Technická 

univerzita vo Zvolene. 

Dr. tech. Ing. JUDr. František Papánek 

Pri príležitosti stého výročia od narodenia 

profesora Dr. tech. Ing. JUDr. Františka 

Papánka, prvého rektora Vysokej školy lesníckej 

a drevárskej vo Zvolene, vynikajúceho 

lesníka, lesníckeho ekonóma a vysokoškolského 

pedagóga, vedecko – výskumného 

pracovníka a experta pre rozvojové krajiny, 

pracovníci Lesníckeho a drevárskeho múzea 

vo Zvolene pripravili v dňoch 13.09.2012 

-31.10.2012 výstavu Šesť zastavení v živote 

profesora Papánka a Technickej univerzity 

vo Zvolene, ktorou chcú návštevníkom múzea 

priblížiť život a dielo prof. Papánka a taktiež 

premeny školy za 60. rokov jej pôsobenia 

vo Zvolene. 


lesa pre človeka v minulosti i súčasnosti, približuje 

spôsoby jeho obhospodarovania a zameriava 

sa najmä na aktuálny stav rozpadávajúcich 

sa smrekových lesov. Hľadá jeho možné príčiny 

a prináša aj riešenia ako zdravotný stav slovenských 

smrečín zlepšiť a cestami prírode blízkeho 

obhospodarovania zabezpečiť ich dlhodobú 

prosperitu. 

Zdroj: http://zvolen.virtualne.sk 

Legislatívny zámer nového 

zákona o lesoch 

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný 

ústav Zvolen vypracovalo na základe 

čiastkovej úlohy č. 10/2 zadanej sekciou lesného 

hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR v 

rámci kontraktu č. 1180/2011 – 710/MPRV pre 

rok 2012 „Legislatívny zámer nového zákona o 

lesoch“. Návrh legislatívneho zámeru zákona o 

lesoch je zverejnený na verejnú diskusiu a diskusné 

fórum na webovej stránke ForestPortal. 

Novela zákona o 

verejnom obstarávaní 

Podľa platného právneho stavu sa proces verejného 

obstarávania riadi princípmi rovnakého 

zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti 

a hospodárnosti a efektívnosti. Z 

aplikačnej praxe je zrejmé, že ak niektorý z 

týchto princípov nie je v praxi premietnutý, je 

to princíp efektívnosti. Rovnako je zrejmé, že 

princíp hospodárnosti sa zredukoval na princíp 

najnižšej ceny, bez ohľadu na efektívnosť 

takéhoto prístupu. Navrhovaná úprava by zachovala 

princípy rovnakého zaobchádzania 

a nediskriminácie a zároveň posilnila princíp 

transparentnosti. Pokiaľ ide o princíp hospodárnosti, 

ambíciou návrhu zákona je spojiť 

tento princíp s efektívnosťou a zabezpečiť 

ich aplikáciu spôsobom, ktorý bude sledovať 

dosiahnutie efektívneho vynakladania prostriedkov 

v procese verejného obstarávania. 

Ministerstvo vnútra preto pripravilo návrh 

novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. 

Zámerom novely zákona je maximálna 

transparentnosť a pružné nakupovanie. 

Účinnosť by mala nadobudnúť 1. januára 2013. 

Hlavným cieľom návrhu zákona je dosiahnuť 

efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, 

spojenú aj s posilnením súťažného princípu a s 

dôrazom na záujem štátu a zabezpečiť flexibilitu 

a aktívnu otvorenosť procesov verejného obstarávania 

a chrániť kvalitných a poctivých dodávateľov. 

Aké výsledky bude mať aplikovaná 

novela zase najlepšie ukáže prax. 

Zdroj: http://www.minv.sk/?25&sprava=novelazakona-o-verejnom-obstaravani 

11

Poľovníctvo a rybárstvo 

Zvernice v pôsobnosti 

VLM SR, š.p. 

V spojení s legislatívnymi zmenami v zákone o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. a v k nemu vydanej 

Vyhláške č. 344/2009 Z. z., všetky zvernice (celkovo 6) v správe VLM SR š.p., sú deklarované ako 

generačné zvernice (§ 2 ods.1, písm. a) a ods. 2 vyhlášky 344/2009 Z.z. Tieto sú učené na šľachtenie 

poľovnej zveri, ktorá by sa mala uplatniť na zazverovanie revírov (tiež na predaj cudzím) 

alebo je zver v nich určená aj na chov zveri vo zvernici na účel jej lovu vo zvernici, v ktorej je 

chovaná. Pre chov a lov poľovnej zveri v generačnej zvernici sa každoročne predkladá samostatný 

plán chovu a lovu zveri vo zvernici. 

Zvernica 

Hlboká mláka 

Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS Riadok, 

OZ Malacky (text, foto) 

zveri bol od roku 2002 postupne premiestňovaný 

do zriadeného zverníka. V nasledujúcich 

rokoch bola dovezená ďalšia kvalitná 

muflonia a tiež danielia zver. V roku 2009 

bola do zverníka vypustená zver jeleňa sika 

Dybowského. 

prebonitácia V roku 2010 

Uznaný zverník bol zaradený do IV. akostnej 

triedy a boli stanovené normované kmeňové 

stavy zveri, a to 300 jedincov muflonej zveri, 

200 jedincov danielej zveri a 80 jedincov zveri 

jeleňa sika Dybowského. 

Z celkovej plochy zverníka zaberajú lesné 

porasty 59 % (178 ha), poľnohospodárska pôda 

40 % (120 ha) a ostatné plochy 1 % (3 ha). V lesných 

porastoch má najvyššie zastúpenie borovica 

(72 %), menej jelša, dub, hrab, breza a jaseň. 

Poľnohospodárske pozemky sú obhospodarované 

tak, aby v čo v najväčšej miere pokryli potrebu 

zveri vo vegetačnom i zimnom období. 

Lesná správa Riadok, VLM SR, š.p., OZ Malacky, 

poľovnícky obhospodaruje dva poľovné revíry. 

Z voľného poľovného revíru Záhorie o celkovej 

výmere 25 598 ha do obvodu lesnej správy Riadok 

patrí 8 656 ha. Druhým poľovným revírom 

je uznaný zverník Hlboká mláka o výmere 302 

ha. Obidva poľovné revíry sú zaradené do poľovnej 

oblasti S I Záhorie a do chovateľského 

celku Záhorie. 

Dôležitá je prísna selekcia 

Samotnému vzniku zverníka Hlboká mláka 

o výmere 301,55 ha dokončením oplotenia 

v roku 2002 predchádzalo v roku 1999 zriadenie 

chovnej aklimatizačnej obôrky s výmerou 

3 ha na okraji tohto zverníka, kde bola 

dovezená kvalitná muflonia zver z rôznych 

chovov na území Slovenska i Čiech. Menej 

kvalitné jedince boli vyraďované z chovu 

a vypúšťané do voľného poľovného revíru. 

Vyselektovaný kvalitný materiál muflonej 

Nádejný daniel zo zvernice Hlboká mláka - v apríli tohto 

roku boli nájdené zhody s hodnotou 212 b. CIC. Tento 

jedinec je vhodný pre zlepšovanie kvality genofondu. 

Jeleň sika Dybowského 

Vo zverníku je pre potreby prikrmovania 

zveri vybudovaných dostatok kŕmnych zariadení. 

Pre objemové krmivo sú to 2 veľkokapacitné 

a 7 menších krmelcov. Jadrové krmivo 

je zveri podávané v 6-tich automatických kŕmidlách 

(búdkach) a v 12-tich válovoch. Je tu 

vybudovaných 12 solísk a 3 napájadlá pre zver. 

Na odchyt zveri sú k dispozícii 2 odchytové 

zariadenia. Na pozorovanie a lov zveri slúži 12 

krytých kazateľnicových posedov. 

V kategórii muflónov je prechodný nedostatok 

starších jedincov III. VT. Je predpoklad, 

že tento stav sa v priebehu nasledujúcich 

rokov zmení k lepšiemu, nakoľko 

vo zverníku je dostatok nádejných jedincov 

vo veku 3 až 5 rokov. V poľovníckej sezóne 

2011/2012 bolo vrátane úhynu a odchytu 

ulovených 92 kusov muflonej zveri, z toho 8 

dosiahlo bodovú hodnotu zlatej, 4 striebornej 

a 3 bronzovej medaily. Najsilnejšia trofej 

mala bodovú hodnotu 218,00 b. CIC, ďalšia 

v poradí 212,50 b. CIC. Za obdobie posledných 

5 rokov bolo vo zverníku ulovených 

49 zlatých, 22 strieborných a 11 bronzových 


Nádejný jedinec muflóna 

muflónov. 5 najsilnejších muflónov ulovených 

za toto obdobie bolo ohodnotených 

na 229,05, 227,30, 226,70, 221,95 a 221,75 b. 

CIC. Je predpoklad, že v blízkej dobe bude 

vo zverníku ulovený muflón s bodovou hodnotou 

nad 230 b. CIC. 

Zvernica jelenej 

zveri v Kamienke 

Ing. Dušan Staško, technik LS Kamienka, OZ 

Kamenica n/Cir., (text) 

foto: Ing. Dušan Staško, Jozef Vitkovič 

V dôsledku zmien vlastníckych vzťahov ku 

poľovným revírom po roku 1989, zanedbávania 

starostlivosti o chov a ochranu zveri 

a tiež v dôsledku ilegálneho lovu, boli stavy 

jelenej zveri v 90-tych rokoch postupne znižované. 

Nepriaznivo zmenená veková a pohlavná 

štruktúra (úbytok počtu lovných jeleňov) 

a celkovo nízka početnosť ohrozovala 

genofond a trofejovú kvalitu tunajšej populácie 

jelenej zveri. Ako východisko z tejto 

zlej situácie bolo rozhodnutie zriadiť zvernicu 

jelenej zveri za účelom zachovania populácie 

kvalitného genofondu východo - karpatského 

jeleňa. 


Prostredie zvernice 

Výmera zvernice je 908 ha, z toho lesné 

porasty tvoria 892 ha a lúky a políčka 16 ha. 

Lesné porasty sú zastúpené prevažne listnatými 

drevinami (86%). Prevažuje buk, v nižšom 

počte sú zastúpené dub, hrab, breza 

a cenné listnáče javor, jaseň, brest. Ihličnatú 

prímes tvorí smrek a smrekovec. Porasty sa 

nachádzajú poväčšine vo fáze mladín a žrďovín. 

Zvernica je ohraničená 16 km oplotenia. 

Vo zvernici sa nachádza 6 krytých posedov, 

12 krmovísk, 15 solísk a 1 odchytové zariadenie. 

Danielia zver 

Danielia zver je svojou početnosťou zhruba 

na úrovni normovaných kmeňových stavov. 

Rovnako ako pri muflónoch i pri danieloch 

je ešte nedostatok starších jedincov III. 

VT. Je to však z logického dôvodu, t.j. daniele 

od začatia chovu vo zverníku ešte jednoducho 

nestačili dorásť do lovného veku. 

Našou snahou je, v záujme dosiahnutia čo 

najvyššej bodovej hodnoty danielov v lovnom 

veku, selektívnym odstrelom vyradiť 

z chovu nekvalitné jedince I. a II. VT. 

V poľovníckej sezóne 2011/2012 bolo vrátane 

úhynu ulovených 47 kusov danielej zveri. 

Z ulovených danielov boli dve trofeje ohodnotené 

na zlatú medailu (208,36 a 190,12 b. 

CIC), jeden na striebornú a jeden na bronzovú 

medailu. Za obdobie posledných 5 rokov 

bolo vo zverníku ulovených 8 zlatých, 2 

strieborné a 5 bronzových danielov. Dosiahnutá 

bodová hodnota troch najsilnejších danielov 

za toto obdobie bola 208,36, 203,33 

a 196,62 b. CIC. Na základe danielích zhodov 

nájdených v apríli 2012 je možné s veľkou 

pravdepodobnosťou očakávať v blízkej 

dobe ulovenie daniela s bodovou hodnotou 

nad 210 b. CIC. 

Zabezpečenie dostatočného množstva potravy vhodného druhu je vo zvernici nevyhnutné najmä v zimnom období 

tabulka lovu zveri vo zvernici 

jelenej zveri Kamienka 

v rokoch 2007-2011 

roky 07/08 08/09 09/10 10/11 11/12 

I.v.t. 5 7 4 6 3 

jeleň sika Dybowského 

Zver jeleňa sika Dybowského je svojou početnosťou 

28 jedincov pri tohtoročnom jarnom 

sčítaní zveri ešte hlboko pod normovaným 

stavom. Z tohto dôvodu jej lov nie je 

v súčasnej dobe plánovaný. Ide o zver dovezenú 

z viacerých chovov v Českej republike. Vyznačuje 

sa minimálnou plachosťou, čo nám 

komplikuje odchyt muflonej zveri, lebo v čase 

odchytu sa zdržuje v tesnej blízkosti odchytových 

zariadení s dostatkom kvalitného krmiva, 

a tým odrádza mufloniu zver od vstupu 

do odchytového zariadenia. Zatiaľ je táto zver 

len určitým spestrením druhovej skladby vo 

zverníku. 


jeleň 

II.v.t. 4 10 5 2 1 

III.v.t. 3 2 1 2 1 

IV.v.t. 0 1 2 1 1 

spolu 12 20 12 11 6 

jelenica 8 16 13 19 15 

jelienča 16 28 11 12 8 

spolu 36 64 36 42 29 

Ručiaci jeleň v zvernici jelenej zveri Kamienka 

Doterajšie výsledky 

Normované kmeňové stavy sú 118 ks jelenej 

zveri - 47 jeleňov, 47 jeleníc a 24 jelienčat. 

Vo zvernici sa nachádza tiež diviačia 

zver a v malom množstve aj zver srnčia. Plánovaný 

lov pri naplnení NKS je 42 ks, z toho 

12 jeleňov, 12 jeleníc a 18 jelienčat. Výsledky 

doterajšieho 10 ročného hospodárenia nenaplnili 

celkom očakávania, hlavne čo sa týka 

trofejovej kvality. Len 3 jelene z doteraz ulovených 

dosiahli medailové hodnoty (najlepší 

190,21 bodov CIC). Dôvodov je viac. Nízky 

podiel lúk a ohryzových políčok - necelé 

2% z celkovej výmery zvernice. Nízke zastúpenie 

plodonosných drevín - prevažná časť 

lesných porastov je vo veku 20 až 60 rokov 

a s tým je spojená nízka fruktifikácia. V dôsledku 

vysokého zakmenenia a podrastového 

spôsobu hospodárenia je bylinný kryt 

v porastoch slabý a pre zver malo výživný. 

13


Výsledky chovu a lovu 

Lov trofejovej zveri jelenej a muflonej 

vo zverníku má a mal v podobe dosiahnutých 

bodových ohodnotení trofejí slušné výsledky, 

lov danielej trofejovej zveri je zatiaľ 

usmerňovaný (kvôli jej menšej početnosti) 

na výber menej kvalitných jedincov. Doteraz 

tu boli ulovené (prípadne uhynuté) jelene 

s nasledovnou maximálnou bodovou hodnotou 

trofeje: 180 b. C.I.C., 188 b. C.I.C., 200 

b. C.I.C (úhyn), 190 b. C.I.C (úhyn), 198 b. 

C.I.C. Trofeje muflónov s maximálnou bodovou 

hodnotou: 221 b. C.I.C., 233 b. C.I.C.,194 

b. C.I.C., 206 b. C.I.C., 210 b. C.I.C. 

VLÚ MO SR vydal rozhodnutie, ktorým 

určil pre zvernicu Podjavorie nové kmeňové 

stavy poľovnej zveri v nasledovnej skladbe: 

jelenia zver celkom 120 kusov, danielia 

zver celkom 80 kusov, muflonia zver celkom 

100 kusov. Tieto sú určené s prihliadnutím 

na úživnosť zvernice a možnosť realizácie 

poplatkového lovu trofejovej zveri podľa jej 

druhov a aktuálneho i výhľadového záujmu 

o jej lov. 

Zimné prikrmovanie zveri 

Dospelý muflon - zvernica Podjavorie 

Všetky tieto príčiny slabej úživnosti zvernice 

ovplyvnili doterajšie dosiahnuté výsledky 

chovu. K tomu sa pričlenili značné škody 

zverou spôsobené na lesných porastoch 

lúpaním a ohryzom. Negatívnym javom vo 

zvernici je aj zlý pomer pohlavia v neprospech 

jeleňov. V snahe vykonávania dôslednej 

selekcie sa intenzívnejšie lovili jelene I. 

– II. vek. triedy, v dôsledku čoho stúpol podiel 

jeleníc. Introdukcia zveri z Kežmarku 

a Tatranskej Javoriny sa na zlepšení trofejovej 

kvality výrazne neprejavila. 

prijaté opatrenia za účelom 

zlepšenia chovu a zníženia 

škôd na lesných porastoch 

Pre obdobie rokov 2011 – 12 sú stanovené 

tieto základné prevádzkové a chovné ciele: 

- Zvýšenie výmery lúk a ohryzových políčok. 

Za minulý rok stúpla táto výmera o 11 ha. 

- Loviť viac jedincov priemernej kvality. 

- Zintenzívniť prikrmovanie zveri, a tým eliminovať 

škody spôsobované na porastoch. 

- Intenzívnejším lovom jeleníc upraviť nevyhovujúci 

pomer pohlavia v prospech samčej 

zveri. 

- Zintenzívniť ochranu porastov proti škodám 

spôsobovaným zverou. 

Zvernica 

Podjavorie 

Ing. Vladimír Ziman (text), 

foto: Ing. Tibor Pataky, CSc. 

Pre efektívnejšie využívanie trvalých trávnych 

porastov a ornej pôdy v správe VLM 

SR, š.p., Pliešovce, skvalitnenie genofondu pôvodnej 

jelenej zveri, skvalitnením genofondu 

a trofejovej hodnoty muflónov a danielov, 

s rozšírením ponuky lovu zveri vo zverníku aj 

na tieto dva druhy poľovnej zveri, bol roku 

2006 uznaný zverník Podjavorie o celkovej 

výmere 319,49 ha. 

Jeleň v ruji - poľovný revír Javorie 

Poľovnícke obhospodarovanie 

zverníka 

Poľovnícke obhospodarovanie zverníka sa 

v prvých troch rokoch nieslo v znamení jeho 

zazverenia danielou a mufloňou zverou nákupom 

z kvalitných chovov v Českej republike. 

Jelenia zver zatiaľ nebola nakupovaná, zostala 

pôvodná, ktorá bola oplotením hranice zverníka 

uzavretá v jeho priestore. 

Rekodifikácia 

Vydaním novely zákona o poľovníctve č. 

274/2009 Z.z. a novely k nemu vydanej Vyhlášky 

MP SR č. 344/2009, ktorou sa zákon 

o poľovníctve vykonáva, došlo aj k rekodifikácii 

a zaradeniu zverníka Podjavorie nasledovne. 

Podľa § 6, ods.1 zákona č. 274/2009 

Z.z. o poľovníctve je zverník Podjavorie 

uznanou zvernicou. Na účel, pre ktorý má 

táto uznaná zvernica slúžiť, sa vzťahuje príslušné 

ustanovenie Vyhlášky č. 344/2009 

Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve. 

A to § 2 ods. 1 písm. g) a ods. 2 vyhlášky. 

Zvernica je schválená ako generačná zvernica 

určená aj na chov zveri, na účel jej lovu vo 

zvernici. Súčasne pre túto generačnú zvernicu 

platí v plnom rozsahu ustanovenie § 2, 

ods. 6 predmetnej vyhlášky. 

❧ 


Veterinárne ošetrenie 

zveri vo zvernici 

Praktické skúsenosti získané časom ukazujú, že len cermix a rafendazol nestačia na udržanie 

dobrého zdravotného stavu zveri. 


Silvester Lánik, lesník LS Riadok, 

oz Malacky (text) 

foto: Jozef Vitkovič 

Zvykli sme si, že po preliečení týmito prípravkami 

by malo byť všetko v poriadku, ale nie 

vždy je to pravda. Pri odchyte injekčne aplikujeme 

biomektin, ale len odchytenej časti populácie 

zveri. Občasný úhyn nájdený v obore nie je nič 

mimoriadne. Vo voľnej prírode by sme si nič nevšimli, 

pretože by si s tým poradili diviaky. 

Coccidióza 

Vychudnutý muflón a stehná znečistené od 

trusu. Nie práve najkrajší pohľad na zver, ale 

aj to patrí k zvernicovým chovom. Po odlovení 

uvedeného jedinca nasledovalo odoberanie 

vzoriek a ich zaslanie na virologické vyšetrenie. 

Coccidióza, taký bol výsledok laboratórneho 

vyšetrenia. S týmto ochorením sme sa stretávali 

v minulosti v chove bažantov a v chovoch hydiny, 

preto to prekvapenie. Po porade s MVDr. 

Ondriskom sme zakúpili lieky a plošne preliečili 

celú populáciu zvernice. Pravdepodobne sa 

nám nepodarí na prvý raz vyliečiť celú populáciu 

zveri, pretože nie každý jedinec dostane 

v krmive dostatočné množstvo liekov, ale aspoň 

vieme kde máme v budúcnosti nadviazať. 

Zber trusu a odoberanie vzoriek z podozrivých 

kusov ulovenej zveri. Aj o tom je poľovníctvo. 

❧ 

Ošetrovanie ratíc muflonej zveri 

Návrh novely zákona 

o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. 

Pred krátkym časom rozvíril v medzirezortnom pripomienkovaní hladinu poľovníckych 

kruhov nový Návrh zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve 

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene 

a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. 

„Ulovený nový slovenský rekord“ 

Obor 

zo Záhoria 

Dňa 07.07.2012 sa nášmu kolegovi 

Antonovi Borekovi podaril husársky 

kúsok. Keď mu na miestnej vode v Moravskom 

Svätom Jáne pri love kaprov na 

položenú zabral o 14:00 sumec, s ktorým 

zápasil štyri hodiny. Po úspešnom 

vylovení bola ryba vážená a pomeraná. 

Sumec vážil 108 kilogramov a meral 

274 centimetrov. Vďaka týmto mieram 

si sumec zabezpečil titul „Slovenský rekord“. 

Za zmienku snáď stojí, že šťastný 

lovec použil udicu Contendor o vrhacej 

záťaži 3 libry, navijak Awashima 

Kapa so silónom o hrúbke 0,26 milimetra. 

Ako nástraha bola použitá kukurica. 

Lovcovi k úlovku srdečne gratulujeme 

a prajeme do budúcna podobné ak 

nie väčšie úlovky. 

Petrov Zdar! ❧ 

Lukáš Šrámek, technik správy LS 

Jablonové, OZ Malacky (text, foto) 

Ing. Zuzana Balandová, vedúca 

oddelenia výroby GR (text) 

Spomínaná novela obsahuje množstvo 

zmien, z ktorých asi najcitlivejšie zástupcovia 

„štátnych“ revírov vnímajú znenie nového 

§ 13a, ktorý znie: Užívanie poľovného revíru 

s viac ako dvojtretinovou väčšinou poľovných 

pozemkov vo vlastníctve štátu 

(1) Na poľovný revír, v ktorom výmera poľovných 

pozemkov vo vlastníctve štátu presahuje 

dve tretiny celkovej výmery poľovného 

revíru sa nevzťahuje postup podľa § 5. 

Právnická osoba 9) spravujúca väčšinu výmery 

poľovných pozemkov vo vlastníctve 

štátu na základe výberového konania uzatvorí 

zmluvu. 

(2) Právnická osoba 9) pri výbere užívateľa poľovného 

revíru zohľadňuje tieto kritériá: 

a) navrhovaná výška náhrady za užívanie 

poľovného revíru – 40 %, 

b) kvalita výhľadového plánu poľovníckeho 

hospodárenia v poľovnom revíri s dôrazom 

na určené ciele – 30 %, 

c) poznatky z užívania iných poľovných revírov 

z predchádzajúceho obdobia – 30 %. 

(3) Postup podľa odseku 1 sa nepoužije, ak ministerstvo 

z dôvodu zachovania kvality 

genofondu niektorých druhov zveri rozhodne 

o vyhradenom užívaní poľovného 

revíru (ďalej len „vyhradený poľovný revír“), 

v rozhodnutí určí užívateľa poľovného 

revíru a dobu užívania na 15 rokov. 

(4) Užívateľom podľa odseku 3 môže byť právnická 

osoba 9) alebo právnická osoba podľa 

§ 13 ods. 1 písm. d), ktorá uskutočňuje lov 

zveri svojimi zamestnancami. 

(5) Vlastníkovi poľovného pozemku začleneného 

do vyhradeného poľovného revíru 

patrí náhrada podľa sadzobníka uvedeného 

v prílohe č. 2. 

A teda z textu tohto ustanovenia vyplýva, 

že ak právnická osoba spravuje väčšinu výmery 

poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu, 

musí, resp. je povinná, uzatvoriť zmluvu o užívaní 

poľovného revíru s inou fyzickou alebo 

právnickou osobou. Podľa kritérií stanovených 

v navrhovanom znení tohto ustanovenia 

nie je zrejmé, prečo správca majetku štátu, ktorý 

sám vykonáva právo poľovníctva, má povinnosť 

takéto právo (poľovné) postúpiť písomnou 

zmluvou inej fyzickej alebo právnickej osobe. 

Ide o absurdné ustanovenie, ktoré nemá oporu 

v doposiaľ platnej právnej úprave (zákon o lesoch, 

zákon o vojenských obvodoch). Z akého 

dôvodu by mal správca majetku štátu postupovať 

výkon poľovného práva inej fyzickej a právnickej 

osobe, keď sám vykonáva všetky poľovné 

práva na spravovaných poľovných pozemkoch? 

Nie je (alebo je) zrejmé, aký bol zámer autorov 

tejto novely, ktorá v texte ods. 1 núti správcu poľovných 

pozemkov uzatvoriť zmluvu o užívaní 

poľovného revíru. Predpokladajme, že nemalo 

ísť o zámer ,,núteného“ postúpenia užívania 

poľovného revíru, k čomu prinútila nešťastná 

formulácia paragrafu 13a, ale že by malo ísť len 

o ,,možnosť“ takúto zmluvu uzatvoriť pri dodržaní 

kritérií pre výberové konanie. V takomto 

prípade by snáď bolo znenie úplne nového paragrafu 

pre nás akceptovateľné... 


15

od spoločných koreňov 

Máchovo jezero a zámok Bezděz 

Spoločná pracovná 

porada v Mimoni 

Ako sa už stalo tradíciou, naše riaditeľské rady sa spájajú s pracovnými poradami našich kolegov 

z VLS ČR s.p., a tak popri plnení pracovných povinností máme možnosť spoznať mnohé krásne 

miesta Čiech a Slovenska, na ktoré by sme sa, nebyť porád mnohí nedostali. 

Ing. Zuzana Balandová, ved. 

oddelenia výroby GR (text) 

foto: Ing. Ján Chlpáň, Ing. Anton Bodnár 

Máchovo jezero 

Táto pekná tradícia nás tentokrát zaviala 

až na sever Čiech do obce Doksy v okrese 

Česká Lípa, v Libereckom kraji. Miesto nášho 

pobytu bolo výnimočne pekné, mali sme 

totiž možnosť pobudnúť na brehu Máchovho 

jezera, taktiež nazývaného Veľký rybník, 

s rozlohou 284 ha a hĺbkou v niektorých 

miestach dosahujúcou 12 m. Uprostred jazera 

sa nachádzajú dva ostrovy a to Myší zámek 

a Kachní ostrov – oba samozrejme neprístupné, 

pretože boli vyhlásené ako ornitologické 

rezervácie. Dlhodobo boli vedené spory o názov 

jazera a názov Máchovo jezero sa začal 

používať až koncom 19. storočia ako pamiatka 

na K. H. Máchu. 

Bezděz 

Nad jazerom sa týči národná kultúrna pamiatka, 

ktorou je gotický hrad Bezděz, viditeľný 

už z veľkej diaľky. V krátkosti pripomeniem, 

že v máji roku 2011 bol slávnostne vyhlásený na 

ploche takmer 18 tis. ha lesnícky park Bezděz, 

na čom sa vo významnej miere podieľali naši 

kolegovia z VLS ČR s.p. 

Naša pracovná cesta trvala len dva dni, ale 

opäť sme získali množstvo zážitkov, utužili sme 

dobré a dlhoročné vzťahy s našimi českými kolegami, 

vymenili sme si skúsenosti, rozličné 

odborné poznatky a rady. Najbližšia porada sa 

bude konať na Slovensku a dúfame, že naši kolegovia 

sa budú u nás cítiť rovnako dobre ako my 

u nich, za čo aj touto cestou ďakujeme. 

Pestovnie semenáčikov na vzduchových vankúšoch culum 

Navštívili sme „eko“ zábavný park Miraculum, je to raj pre deti 

Skleníky so závlahami - Správa lesních školek VLS ČR, s.p. 

Plavba po Máchovom jazere 


Pokus o reintrodukci 

tetřeva hlušce v Brdech 

od spoločných koreňov 

Protože se objevují časté dotazy, jak to vlastně dopadlo s pokusem o reintrodukci tetřeva hlušce 

do Brd, chtěl bych se v následujícím textu pokusit o shrnutí a vyhodnocení celé záležitosti. V textu 

jsem použil výtažek z článku „Deset let návratu tetřeva hlušce do Brd“ publikovaném v časopise 

VLS č. 4/2006. 

Václav Pernegr (text, foto) 

Nejprve k historii výskytu 

tohoto krásného kurovitého 

ptáka v Brdech 

Díky souvisle zalesněnému území na pomezí 

středních, západních a jižních Čech o rozloze 

cca 50 tis. ha žily zde od nepaměti silné populace 

kurovitých ptáků, tedy tetřeva hlušce, tetřívka 

obecného a jeřábka lesního. Tak jako v jiných 

oblastech docházelo i zde v poválečné době 

k úbytku populace až k jejímu úplnému vymizení. 

Poslední pozorování tetřeva hlušce z různých 

míst v centrálních Brdech spadají do první poloviny 

sedmdesátých let. 

V polovině devadesátých let zpracovalo MŽP 

záchranný program tetřeva hlušce pro ČR. Brdy 

byly vytipovány jako oblast II. kategorie s dobrými 

podmínkami, vedle Krkonoš a Jeseníků. 

Následně, ve vzájemné spolupráci MZe, MŽP 

a VLS ČR, s.p., bylo rozhodnuto o tom, že se zde 

uskuteční pokus o reintrodukci. 

Kuřata byla dovážena vždy na přelomu srpna 

a září, při předávání byla vyšetřována a očkována. 

Po dobu karantény a aklimatizace (cca jeden 

až dva týdny) byla vždy zajištěna nepřetržitá 

ochrana z řad personálu lesní správy. 

V letech 1996 až 2008, tedy nepřetržitě po 13 

let, byla každoročně dovezena a vypuštěna tetřeví 

kuřata v celkovém počtu 385 kusů v poměru 

pohlaví cca 1:1 z odchovny v Německu. 

Ptáci byli vždy vyspělí a v dobré zdravotní kondici. 

Nyní k výsledkům pokusu. 

Veškerá pozorování ve volnosti, která byla 

nahlášena, byla zaznamenávána na LS Obecnice. 

Samozřejmě nejčastější pozorování byla 

vždy na podzim po vypuštění nových ptáků. 

Lze ale říci, že, zhruba po třetím roce vypouštění, 

byli tetřevi pozorování ve volnosti celoročně, 

tedy i před vypouštěním dalších ptáků 

v následujícím roce. Největším problémem 

bylo odchování kuřat v zajetí, protože to způsobilo 

určitou ztrátu plachosti a otupení přirozených 

instinktů ptáků z volnosti. Z toho důvodu 

zákonitě značná část ptáků padla po vypuštění 

do spárů škodné zvěře. Plašší jedinci přežívali. 

O ztrátě plachosti svědčí různé kuriózní 

pozorování tetřevů z řad personálu, kterému 

tetřev mnohdy dělal společnost na posedu, bagristovi 

seděl na bagru, takže nemohl bagrovat. 

V okolních obcích se tetřevi v zimě přidružovali 

k domácí drůbeži (tato hlášení došla např. 

z Obecnice, Drahlína, Sádku, Lázu, Rožmitálu, 

Věšína, Zaječova, Strašic), zimovali v objektech 

lesní školky apod.. Jedna tetřeví slepice 

byla nalezena dokonce na náměstí v Komárově 

(29.11.2006). Někteří jedinci i v lesním prostředí 

doslova vyhledávali lidskou společnost 

a téměř nejevili známky plachosti. Co se týče 

vzdálenosti pozorování od vypouštěcí voliéry, 

nejčastější hlášení jsou pochopitelně z centrální 

části Brd, tedy z okolí Toku, Koruny, Kočky, 

Hlavy, Třemošné, Malého Toku, Brdců, Jordánu, 

Brdy. Nejvzdálenější hlášení došla např. až 

z Rokycanska (Trhoň, okraj města Rokycan), 

z dalších zajímavějších pozorování lze uvést 

např. obce Velcí, Ostrý u Rejkovic, Kolvín, 

Bahna u Strašic, okolí Skořic. 

Místo pro aklimatizační 

a vypouštěcí voliéru 

Kam se budou dovážet nakoupená kuřata 

a dále pak vypouštět do volnosti, bylo vybráno 

u lesní správy Obecnice v jižní části cílové 

plochy Tok. Už název místa napovídá, že je významné 

z hlediska historického výskytu tetřeva. 

Tato část cílové plochy není vojensky ani 

hospodářsky využívána, jedná se o rozvolněné 

nárosty smrku s vtroušeným modřínem ve 

věku 50 – 80 let se souvislým podrostem vřesu, 

borůvky a brusinky, pomístně s hasivkou 

orličí, smilkou tuhou apod.. Z vegetačního hlediska 

se jeví jako optimální biotop pro tetřeva. 

Typický biotop na cílové ploše Tok 


Kohout, který tokal na Toku po několik jar 

Tokající tetřev na Toku, v pozadí město Příbram 

O tom, že částečně probíhala 

přirozená reprodukce tetřevů, 

svědčí tyto skutečnosti: 

nález skořápek z tetřevích vajec v červnu 

2000 v „Rokli“ (cílová plocha Tok), nález uhynulého 

tetřevího kuřete v červnu 2004 za rybníkem 

Octárna, pozorování a fotografické zdokumentování 

tetřevího toku na jaře 2005, 2006. 

Na neúspěchu přirozené reprodukce se zcela 

určitě hlavní měrou podílela černá zvěř, jejíž 

stavy v minulosti nikdy nebyly zdaleka tak vysoké, 

jako je tomu dnes. 

Dne 30. září 2008 bylo z aklimatizační 

voliéry vypuštěno posledních 15 tetřevů 

a tím zřejmě po třinácti letech skončil původně 

plánovaný desetiletý projekt. Hlášení 

o pozorování došla ještě ze zimního období 

2008/2009, ale od té doby, i přes časté dotazy 

na lesní personál či obyvatelstvo okolních obcí, 

bohužel nemáme žádné zprávy o výskytu tetřevů 

v Brdech. A tak nezbývá, než konstatovat, 

že tento krásný pták, který by zde zdánlivě měl 

mít příznivé životní podmínky, zde bohužel 

kořeny nově nezapustil. Slabou útěchou nám 

může být to, že ani v jiných oblastech, kde pokus 

o reintrodukci proběhl, nebyl úspěšný. Ale 

za pokus to určitě stálo! 

❧ 

17

história 

Sieň úcty a slávy 

poľovníctva na Slovensku 

Žijeme v dobe, keď – tak ako nikdy pred tým, nám médiá chcú diktovať a vnucovať svoj názor. 

Prekrúcajú rebríčky hodnôt. Snažia sa upriamiť našu pozornosť na katastrofy, vyhľadávajú správy, 

kde prevláda násilie, zločin a až sa bojím, či sa netešia, ak sa niekomu stane niečo zlé - len aby 

tam mohli utekať s kamerou. Vyzdvihujú ako hrdinov celebrity – osobnosti, ktoré toho v živote 

veľa nedokázali (česť výnimkám). Viem, že lesníci a poľovníci, ktorí vedia, že naše najväčšie 

bohatstvo je v prírode, kultúre, histórii a tvorivosti, sa nedajú pomýliť. V snahe spomenúť si na 

skutočné osobnosti, ktoré boli skromné, no po nich tu ostanú trvalé hodnoty, rozhodli sme sa 

spoločne so Slovenským poľovníckym zväzom a Slovenskou poľovníckou komorou, vyzdvihnúť 

život a dielo ľudí, ktorí prispeli k rozvoju nášho poľovníctva. 

SPZ. Nové subjekty boli slávnostne uvedené 

v predvečer Dní Sv. Huberta – 2. septembra 

2011 za prítomnosti členov prezídia SPZ 

a SPK. 3. septembra 2011 navštívil sieň aj prezident 

SR – J.E. Ivan Gašparovič. Okrem banerov 

sú v sieni vo vitrínach umiestnené 

vzácne exponáty, ktoré predstavujú uvedené 

osobnosti a taktiež kópie slovenských rekordov 

trofejí. 

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom 

Antone (text), 

Ing. Ľubomír Lužina (foto) 

Na začiatku bola myšlienka 

V roku 2010 bola v barokovej sýpke - v areáli 

Národnej kultúrnej pamiatky svätoantonského 

kaštieľa, slávnostne sprístupnená Sieň 

úcty a slávy poľovníctva na Slovensku. S myšlienkou 

prišiel v roku 90. výročia organizovaného 

poľovníctva na Slovensku p. Peter Šomek. 

S podporou SPK a SPZ pripravil p. Šomek 

prvé informačné banery a priestory siene boli 

inštalované spoločne s Múzeom vo Sv. Antone 

a Zoopreparatóriom v Žiari nad Hronom. 

Sieň slávnostne prestrihnutím pásky sprístupnil 

3. septembra 2010 prezident SPK a SPZ 

Ing. Tibor Lebocký za prítomnosti účastníkov 

odborného seminára „20 rokov Dní Sv. 

Huberta“. Slávnostný ceremoniál sa konal ako 

súčasť osláv 90. výročia organizovaného poľovníctva 

na Slovensku, ktoré potom pokračovali 

4. Septembra 2010 v rámci hlavného 

programu 20. ročníka Dní Sv. Huberta. 

Prvé dve osobnosti 

Ako prvé dve osobnosti boli do siene uvedení 

MUDr. Jan Červíček (1864 – 1924) – zakladateľ 

Loveckého ochranného spolku pre 

Slovensko (1920) a nestor slovenskej poľovníckej 

kynológie Koloman Slimák (1903 – 1996). 

Interiéry siene dopĺňala expozícia „60 rokov 

Zoopreparatória 

Sýpka 

v Žiari nad Hronom“. 

V roku 2011 boli do siene uvedení Slovenský 

klub sokoliarovpri SPZ, ktorý si v roku 

2011 pripomenul 40. výročie svojho vzniku 

a Ing. Ladislav Molnár, PhD. – najlepší odborník 

z oblasti histórie poľovníctva na Slovensku 

(pri príležitosti jeho nedožitých 90. 

narodenín). Interiéry siene v roku 2011 boli 

doplnené expozíciou, ktorú pripravil SKS pri 

V roku 2012 uvádzame do siene 

dve ďalšie významné osobnosti 

JUDr. Štefan Teren (1912 – 2003) bol dlhoročným 

predsedom Československej mysliveckej 

jednoty i Slovenského poľovníckeho 

zväzu. Bol autorom i spoluautorom odbornej 

Zo siene úcty a slávy 

Návšteva prezidenta v sieni, jeho excelenciu 

doprevádzal aj pán Ing. Tibor Lebocký 


história 

Fridrich Konrad 

poľovníckej literatúry (napr. Naše poľovníctvo, 

Poľovníctvo a zver vo výtvarnom prejave, 

Po stopách vzácnej zveri, …) i beletrie. 

Mnohí čitatelia Vojenských lesov si iste spomenú 

napríklad na „Trofej neznámeho strelca“ 

(príbeh bol i nafilmovaný). Svojimi aktivitami 

prispel k ochranárskemu poslaniu 

i prezentácii našej poľovníckej organizácie. 

V roku 2012 si pripomíname 100. výročie od 

jeho narodenia. 

Fridrich Konrad (1900 – 1982) sa zaoberal 

chovom a výcvikom farbiarov a doslova 

bez náhrady ich rozdával medzi záujemcov 

v oblasti s lovom raticovej zveri v medzivojnovom 

období. Bol uznávaným odborníkom 

a znalcom života raticovej zveri. Od vzniku 

Klubu chovateľov farbiarov v roku 1958, 

sa aktívne zapájal do jeho činnosti. Na jeho 

Štefan Teren 

počesť organizuje Klub chovateľov farbiarov 

od roku 1985 Memoriál Fridricha Konrada 

– dnes najprestížnejšie európske skúšky farbiarov. 

Prezentácia bohatej 

histórie poľovníctva 

Vybudovanie Siene úcty a slávy poľovníctva 

na Slovensku pomáha pri prezentácii bohatej 

histórie nášho poľovníctva. Klub histórie 

slovenského poľovníctva na Slovensku, 

Slovenská poľovnícka komora i Múzeum vo 

Svätom Antone, dokazujú i vytvorením siene, 

aké je dôležité nadviazať na skúsenosti 

vzácnych ľudí, ktorí pomohli pri budovaní 

organizovaného poľovníctva. Dokazujú, že 

im nie je ľahostajný osud nášho poľovníctva 

a prírody aj v budúcnosti. 

❧ 

Vojenské lesy 

a majetky 

Slovenskej 

republiky, štátny 

podnik Pliešovce 

(Od lesnej správy cez podnik 

až po generálne riaditeľstvo 

VLM SR - desiata časť) 

Roky 1998 – 1999 

Postupná privatizácia 

pokračuje 

V prechádzajúcej časti sme poukázali 

na zmluvu, ktorá bola uzatvorená 

od 1.5.1995 na majetok štátu. Táto nájomná 

zmluva bola uzatvorená do doby 

realizácie privatizácie časti štátneho 

podniku, ktorý sa nachádzal mimo Vojenského 

obvodu Lešť, v súlade so schváleným 

privatizačným projektom. Bola to 

veľmi hektická doba a na vedenie podniku 

boli vyvíjané veľké tlaky z rôznych, či 

už oprávnených a niekedy aj neoprávnených 

strán. Veľka časť majetku, ktorý bol 

predtým obhospodarovaný VLM Pliešovce, 

postupne bola prevedená na Slovenský 

pozemkový fond a ten potom uzatváral 

nájomné zmluvy s budúcimi privatizérmi. 

Tak tomu bolo najmä v oblasti Horného 

a Dolného Tisovníka, Madačky a Starej 

Huty. Tento majetok, ktorý v priebehu 

rokov VLM Pliešovce zveľadili, bol postupne 

privatizovaný cez fond národného 

majetku. Niektoré oprávnené požiadavky 

na navrátenie majetku nebolo možné riešiť 

z dôvodu, že nárokovaný majetok sa 

nachádzal vo vojenských obvodoch a tento 

nebolo možné vydať v zmysle platných 

zákonov. Tieto náležitosti sa riešili zámennými 

zmluvami, na základe ktorých 

VLM Pliešovce dali oceniť majetok nárokovateľný 

a majetok, ktorý bol v správe 

VLM a vo vlastníctve štátu a pri zhodnej 

cene sa tento majetok zamenil na základe 

zámenných zmlúv. Tak došlo k zámenám 

nehnuteľností patriacich VLM za 

lesné pozemky vo VVP, ktoré boli pôvodne 

majetkom obce Pliešovce a Senohrad. 

V Pliešovciach boli obci odovzdané budovy 

lesnej a stavebnej správy a hájenky na 

Zaježovej za lesné pozemky patriace obci 

vo VVP Lešť. Obci Senohrad boli odovzdané 

za lesné pozemky vo VVP Lešť 

bývalé budovy strediska v Sučanoch pri 

Martine. Všetky tieto udalosti prebiehali 

veľmi zložito a sprevádzali ich niekedy 

aj nekorektné snahy zo strany rôznych záujmových 

skupín a len vďaka vtedajšiemu 

vedeniu podniku pod vedením Ing. Jozefa 

Ulianku boli vykonávané v zmysle platných 

zákonov Slovenskej republiky. Samozrejme, 

že tento proces prebiehal až 

do konca deväťdesiatych rokov minulého 

storočia o tom však zase nabudúce. 

viac na www.vlm.sk ❧ 

Sieň úcty a slávy poľovníctva na Slovensku v bývalej barokovej sýpke 

autor: Ing. Teodor Derco, 

samostatný odborný referent 

oddelenia výroby GR 


19

kynológia 

Rady Ferdinanda 

von Raesfelda 

Pred časom sa mi dostal do rúk zaujímavý článok, ktorého autorom bol pred takmer sto rokmi 

saský kráľovský lesmajster Ferdinand von Raesfeld. Myslím, že by bola chyba ponechať si tieto 

perly starého majstra lesníctva a poľovníctva len pre seba, a tak sa o ne rád podelím s našimi čitateľmi. 

Portrét Ferdinanda von Raesfelda 

šením smrtiaceho účinku dnešných zbraní 

ukrajuje psovi z jeho pracovného poľa hlavne 

tam, kde sa nejedná o silné stavy zveri. Preto 

by záverom vyplývajúcim z tej situácie malo 

byť následovné: Toho, na ostatnú prácu na 

pofarbenej stope používaného (to znamená 

u nízkej zveri často nasadzovaného poľovne 

upotrebiteľného psa) vycvičiť i na prácu 

na pofarbenej stope vysokej zveri, čím by 

sa jeho takýmto spôsobom denne získavaná 

schopnosť a skúsenosť s prácou na stopách 

nízkej zveri dala využiť i pri práci na pofarbenej 

stope zveri vysokej. To sa ale často nestáva, 

pretože je ustálený a rozšírený názor, že 

rasa farbiara stojí tak vysoko nad inými rasami, 

že len tento pes môže byť použiteľný na 

úspešnú dohľadávku vysokej zveri. A poľovne 

upotrebiteľný druh psa je v tomto prípade 

len akousi výpomocou „červeného psa“. 

To však je absolútne neprimerané a nevýstižné 

tvrdenie a každý, kto s oboma týmito rasami 

psov pracoval na pofarbenej stope vysokej 

zveri dostatočne dlho, musí priznať, že nejaký 

zmienky hodný rozdiel v práci týchto oboch 

rás neexistuje. 

Parforsna drezúra 

Dnes už asi neexistuje žiadny rozumný 

poľovník, ktorý by sa striktne pridržiaval 

starej školy tzv. parforsnej drezúry, pokiaľ 

by jej hlavná sila spočívala iba v tom, ako 

Na pofarbenej stope použiteľného psa sa kladú nasledujúce nároky: 

Pes musí: 

1. byť vedený na remeni (dať 

sa viesť na remeni) 

2. nechať sa odložiť na remeni 

3. na remeni zaľahnúť do stopy poranenej 

zveri, spoľahlivo ju sledovať, vypracovať 

každý spiatočný priechod, kým 

nenájde kus uhynutý alebo kým sa 

pred ním tento nezdvihne z ležoviska 

4. vypustený duriť poranený kus na 

zočenie a tak dlho stavanú zver hlásiť, 

kým nebude dostrelená alebo strhnutá 

5. okamžite zanechať pred ním uhasnutý, 

zlomený alebo strhnutý kus a vyhľadať 

svojho pána alebo hlásiť zhasnutú 

zver tak, ako to prirodzene robí 

väčšina bavorských farbiarov 

Farbiar je využívaný 

na dohľadávanie poranenej 

zveri s cieľom priviesť ju do 

„moci poľovníka“. 

Na túto prácu sa používa čistokrvný hannoverský 

farbiar alebo na pofarbenej stope 

pracujúci poľovne upotrebiteľný pes, či bavorský 

horský farbiar ako i nemecký prepeličiar. 

Stále sa zmenšujúca možnosť na prácu na pofarbenej 

stope, ktorá idúc ruka v ruke so zlep- 

Jaroslav Jurský, LS Tichý potok, 

(zdroj: Nemecké poľovníctvo) 

Pes nesmie: 

1. byť hlasným pri zočení kusa 

2. ak je odložený, nesmie byť nepokojný 

alebo hlasný, mal by zostať ležať, 

kým nebude pánom odvolaný 

(alebo si poň pán sám nepríde) 

3. nesmie byť vypustený a nesmie byť 

skôr hlasným, kým bezprostredne 

pred sebou nezočí zver 

4. nesmie zanechať pred sebou 

utekajúcu alebo ním stavanú zver 

skôr, kým táto nebude dostrelená 

alebo kým nebude strhnutá 

5. nesmie načínať uhasnutú 

zver alebo ju po prípadnom 

škrtení oblizovať, či šklbať 

Hlásenie ulovenej zveri 

psovi niektoré úlohy doslova „vbiť“ do hlavy. 

Do tohto učenia tvrdosti, hrôzy a nerozumu 

vniesol starý Friedrich Oswald prvý 

prielom svojou knihou „Stavač vo svojej plnej 

hodnote“, ktorá sa vyznačuje „parforsnou 

drezúrou bez úderov, jemným zaobchádzaním 

v dobrých i zlých dňoch“. Vo 

svojej mladosti som všetky svoje psy vycvičil 

podľa tejto knihy a s výsledkom som 

bol vždy vo vysokej miere spokojný. Dnes 

sa ide ešte ďalej ako šiel samotný Oswald 

a chce sa dosiahnuť oveľa viac pomocou lásky 

ako pomocou úderov. Obávam sa však, 

že i v tomto ohľade sa zašlo trochu priďaleko 

a myslím si, že niektorým „vychovávateľom“ 

sa to tak trochu vymklo z rúk 

Základom je poslušnosť 

Základom každej výchovy u všetkých 

psov s výnimkou jazvečíka, u ktorého to ide 

i bez výraznej poslušnosti, je bezpodmienečná 

a nikdy nezlyhávajúca poslušnosť. Tá 

sa začína učením veľmi skorým, a to už asi 

v 6-tom mesiaci života. Pes sa musí naučiť 

posadiť sa, ľahnúť si (teda z polohy sedenia 

sa položiť na brucho priložiac hlavu na predné 

laby), na slovo, či na hvizd podať prednú 

labu. Musí v takejto polohe vedieť i zotrvať, 

nech sa stane čo chce, kým mu jeho pán opäť 

nedá povel „choď!“ alebo „dopredu!“, alebo 

niečo, čo považuje on sám za cielene dôležité. 

Toto cvičenie je najdôležitejším a najúčinnejším 

z celého výchovného procesu, ktorý 

nikdy nemôže byť dostatočne intenzívnym 

a poriadne nacvičeným, pretože ono vkladá 

psa za všetkých okolností aj vo väčšej vzdialenosti 

plne do rúk jeho pána. 


kynológia 

Kynologický 

kalendár 

IX-XII 2012 

Výstavy: 

Medzinárodná výstava psov CACIB 

17.11.2012, Nitra 

Medzinárodná výstava psov CACIB 


Poľovnícke psy sú nepostrádateľnou 

súčasťou poľovníctva od nepamäti 

Vedenie a odloženie 

Vedenie na remeni vyžaduje, aby bol svojho 

pána na remeni doprevádzajúci pes papuľou 

vždy trochu za kolenom vodiča, aby sa 

nedral dopredu, aby zaľahol do remeňa a nezaostával 

s cieľom niečo oňuchať a aby ustúpil, 

ak jeho vodič urobí otočku vľavo. V prípade, 

že by sa pes tlačil dopredu, stúpiť mu 

na prsty. 

Ďalšou dôležitou stránkou prvotného výcviku 

je odloženie na remeni a odloženie na 

voľno. To znamená, že miesto, kde ho pán 

nechal sedieť alebo ležať, nesmie pes opustiť 

skôr, kým nebude odvolaný. 

Pomôcky 

Na výcvik sa používa množstvo pomôcok, 

ktoré by som na tomto mieste rád v krátkosti 

spomenul. Najsamprv je to kožená reťaz (kožou 

potiahnutá železná reťaz). Mala by psa presvedčiť, 

že ak už bol raz uviazaný, nesmie sa 

Naše farbiariky 

Keďže je poľovníctvo úzko profilovaná 

oblasť, všeobecne ani poľovníckej literatúry 

nie je mnoho. Preto vždy poteší, keď je 

k dispozícii nové „poľovnícke čítanie“. 

20. júna tohto roku uzrela svetlo sveta 

nová knižka „Naše farbiariky II“, ktorá 

ako sama udáva je zamýšľaním sa s farbiarmi 

cez poľovnícke príbehy. Zaujímavosťou 

je, že okrem už známeho autora Branislava 

Baku sú jej spoluautormi aj naši kolegovia 

za OZ Kežmarok, Jaroslav Jurský, František 

Špirko a Ing. Pavol Tomala. Knižka je 

voľným pokračovaním jej prvej časti a vyšla 

v náklade iba 1000 kusov. 

Prajeme všetkým čitateľom príjemné zážitky 

pri listovaní v nej. Možno v nej nájdete 

neobyčajný príbeh, ktorý vás očarí. 

Ing. Zuzana Balandová, 

ved. oddelenia výroby GR 

Hlásenie a stavanie postreleného daniela 

sám zbavovať remeňa, ani tak, že by ho odhryzol. 

Potom je to dlhý remeň až do 30 m, ktorý 

je na svojom druhom konci na vhodnom mieste 

opatrený kruhom a umožní tak vychovávateľovi 

bezpečné pôsobenie na svojho zverenca 

i na väčšiu vzdialenosť. Potom je to škrtiaci 

obojok a ešte i často zvelebovaný a súčasne i zatracovaný 

koralový obojok. Koralový obojok 

však nesmie byť používaný ako nástroj mučenia. 

V rukách rozumného vychovávateľa však 

tieto nástroje tvoria výbornú pomôcku na docielenie 

poslušnosti zverenca. Nakoniec sem 

ešte patrí prút alebo ľahký bičík. Týmto však 

nemá byť zverenec bitý do bezvedomia, jeho 

použitiu sa však mnohokrát nedá vyhnúť. Ale 

pozor! Pri práci s prútom! Je osožný len jeden 

dobre mierený úder, nie zbesilé bičovanie. 

Dobrá zásada pri každom výcviku 

je spojiť prísnosť s láskavým zaobchádzaním, 

na ktoré je i pes vo vysokej miere citlivý. 

Ja sám som svojich psov vychovával a cvičil vo 

voľnom priestore, tak ako to bývalo i predtým 

častým zvykom a mal som s tým len dobré 

skúsenosti. Kto má na to čas a je navyše i charakterovo 

vhodný na proces výchovy, mal by 

svoje psy cvičiť a vychovávať sám. Lebo jeho 

pes bude v rukách druhého presne tým, čím 

bol v rukách prvých, ak boli tieto samozrejme 

dobré. 

❧ 

Klubové výstavy: 

Severských poľovných Plemien KV, 

CAC, 27.10.2012, miesto neurčené 

Teriérov KV, CAC 


Európska výstava Slovenských čuvačov, 

CAC, 16.11.2012, Nitra 

Vrcholové podujatia: 

Memoriál Františka Sigeta 

8.-9.12.2012, Žilina 

Klubové: 

Klubové SD alpských jazvečikových 

duričov, 3.-4.11.2012, Stropkov 

Skúšky odvahy teriérov 

4.11.2012, Bratislava 

Fatranský pohár, skúšky 

farbiarov CACT 

9.-11.11.2012, Rajecká Lesná 

Klubové DS jazvečíkov CACT 

10.-11.112012, Senné 

Klubové SD alpských jazvečikových 

duričov, 17.-18.11.2012, Trenčín 

Klubové SD slovenských kopovov 

23.-25.11.2012, Humenné 

Medzinárodné DS jazvečíkov CACIT 

1.-2.12.2012, Malacky 

Putovný Pohár KCHSK CACIT 

30.11.-2.12.2012, Pov. Bystrica 

Celoštátne SD alpských jazvečikových 

duričov CACT, 8.-9.12.2012, Trenčín 


21

streleCtvO 

dOkOnAlá kOzliCA 

BlAser k 95 

Špičková kombinovaná kozlica Blaser k 95, 

dokonalá povrchová úprava, drevo pažby 

a predpažbia sú rovnakej štruktúry 

jedny z najkvalitnejších poľovníckych pušiek, ktoré od roku 1995 zaznamenali svetový boom, 

pochádzajú z nemeckého starobylého mestečka Isnyim-Allgäu, kam sa v roku 1977 premiestnila 

celá výroba Blaseru. Legendárny príbeh sa síce začal v roku 1963, ale za tridsaťpäť rokov svojej 

existencie v spomenutom meste, firma Blaser jagdwaffen prišla s významnými riešeniami, novinkami, 

ktoré nielen výrazne zlepšili kvalitu a bezpečnosť produkovaných zbraní, ale posunuli ich 

na vyšší stupeň technickej dokonalosti. Predovšetkým jedinečné riešenia zamykania opakovacích 

guľových, či zlamovacích pušiek, zámkových a spúšťových mechanizmov, fascinujú invenčnosťou 

a jednoduchosťou. Dokonalú povrchovú úpravu a precíznosť Blaser často kombinuje 

s krásnymi, bohatými jemnými rytinami. nápady na nový výskum vychádzajú z vlastných poľovníckych 

skúseností, ale aj poznania profesionálov, ktorí používajú zbrane značky Blaser, technologických 

expertov a obchodníkov po celom svete. každý kto pracuje v spoločnosti Blaser, od 

vývoja cez výrobu až po predaj, je spojený myšlienkou vybaviť poľovníkov tým najlepším. V tom 

spočíva tajomstvo úspechu tejto malej zbrojovky, avšak pokiaľ ide len o počet zamestnancov. 

Kozlicu Blaser K 95 s lôžkovým záverom 

považujem za špičkový výrobok v čase jej 

vzniku. Zbraň má originálny patentovaný výklopný 

zaver „block lock“, ktorý bol prvý raz 

použitý na jednohlavňových zlamovacích guľovniciach 

K 77. Na dne baskule je vymedzovací 

segment, ktorý zapadne medzi hlavňové 

háky, smerujúce od seba. Predný sa zachytí 

Pri zlomení hlavní je dostatočný priestor aj na pohodlné 

zasunutie veľkého guľového náboja 

o osku kĺbu, okolo ktorého sa hlavne otáčajú. 

Zadný zapadne na protiľahlej strane pod výsuvný 

hranolovitý čap, jazýček, ovládaný temennou 

kľučkou. Snahou konštruktérov bolo 

umiestniť háky čo najbližšie k osi hlavní, aby 

sila namáhania vzniknutá výstrelom bola voči 

záveru čo najmenšia. Lôžkový záver s výkyvným 

blokom, ktorý mimochodom už používa 

aj firma Merkel, je veľmi odolný a patrí k jedným 

z najpevnejších lôžkových záverov. Výhodou 

je väčšia pevnosť a odolnosť proti vzniku 

vôle v závere, čím sa značne predlžuje životnosť 

mechanizmu a zbrane. Vpredu, na vnútornej 

strane baskule a predpažbia nenájdeme 

žiadne páčky, ktoré by mali funkciu niečo napínať. 

Po sklopení hlavní sa bicí mechanizmus 

nenatiahne, zbraň aj po vložení nábojov nie je 

TECHNICKÉ PARAMETRE 

Výrobca: Blaser 

JagdwaffenGmbH, 

Nemecko 

Typ zbrane: guľobroková kozlica 

Model : Blaser K 95 

Kaliber: 20/70, 9,3x74 R 

Celková dĺžka: 1030 mm 

Dĺžka hlavní: 600 mm 

Hmotnosť: 3300 g 

Odpor spúšte: 15 N, 10 N 

Zahrdlenie: na objednávku broková 

hlaveň s vymeniteľnými 

chokmi 

Cena: 

2480,00 EUR 

Predajca: Puškárstvo Hermes, 

Bratislava 

okamžite pripravená na streľbu. Takže nie je 

potrebná bežná mechanická poistka spúšte, bicie 

kladivká nie sú totiž napnuté. Funkciu prevzalo 

tiché „šupátko“ na temene baskule, akoby 

trochu väčšia poistka s dlhším posuvným 

pohybom asi 25 mm smerom dopredu. Keď sa 

situácia zmení a cieľ sa nám stratí z dohľadu, 

napnuté kohútiky dostaneme do pôvodnej, nenapnutej 

polohy, posunutím napínacej páčky 

späť. Pre porovnanie s pištoľou, ako by plnila 

funkciu vypúšťacej páky natiahnutého bicieho 

kohúta bez iniciácie zápalky. „Sicher ist sicher“ 

hovoria Nemci a tak k väčšej bezpečnosti s nábojmi 

v nábojovej komore je kozlica vybavená 

aj pádovou poistkou. V širokom, až masívnom 

elipsovitom lúčiku sú dve spúšte, prvá odpaľuje 

vrchnú, brokovú hlaveň, druhá guľovú. Určitou 

nevýhodou, na ktorú si treba zvyknúť je 

„lock action“. Po vystrelení prvej hlavne pušku 

treba posuvným ovládačom opäť natiahnuť 

aby sme mohli odpáliť aj 

druhú komoru. Pri modeloch 

K 97 sa už naraz naťahujú obidve kladivká. 

Chod jazýčkov spúšti bol krátky a plynulý, 

odpor trocha rozdielny, sila potrebná na uvoľnenie 

iniciačného ústrojenstva do činnosti pri 

brokovej hlavni je mierne vyššia, 15 N, odpor 

guľovej, 12 N. 

Hlavne dĺžky 600 mm sú v kalibri 20/70 

a 9,3x74 R. V mieste záverových hákov sú spojené 

do jedného celku, v strede pružne spriahnuté 

objímkou tak, aby sa dalo nastaviť ich nastrelenie 

do jedného bodu. Inak sú po celej dĺžke voľne 

uložené a pri výstrele neobmedzene kmitajú. 

Tento systém zvyšuje presnosť a umožňuje mierenú 

dvojranu. Medzera medzi hlavňami je vyplnená 

elastickou gumenou lištou. 

Vyťahovač je veľmi jednoduchej konštrukcie, 

takmer bezporuchový, nemá žiadne pružiny 

a je spoločný pre obe nábojové komory. Posúva 

sa v bočných drážkach hlavňovej objímky tlakom 

výčnelkov v baskuli, za ktoré je zachytený. 

Pri zlomení pušky z dôvodu nabitia, či vybitia, 

pomerne široký vyťahovač pridržiava nábojnicu 

a uľahčuje manipuláciu s nábojmi. 

Na zbrani sú štandardne mechanické mieridlá, 

plátkový cieľnik je stranovo nastaviteľný. 

Guľová hlaveň má štyri pravotočivé drážky, 

zakončenie ústia tvorí mierne zaoblenie. Pri použití 

jednotnej strely do brokovej hlavne vznikne 

vhodná kombinácia kalibrov. Zmena na iný 

kaliber a model, mohli by sme vymenovať všetky 

najbežnejšie, je jednoduchá, stačí vymeniť 

zväzok hlavní a pritom finančne bez väčších nákladov. 

Hranolovitá muška sa dá výškovo nastaviť 

skrutkou, dotiahnutím v prednej časti sa jej 

zadná strana zdvíha, dĺžka sa zväčšuje a streľba 

sa prenáša pod zámerný bod. No bez zameriavacieho 

ďalekohľadu je kozlica ako krívajúca. Výnimočnosť 

zbraní Blaser je aj v montáži optiky, 

ktorá určila nový štandard v QD. Uchytáva sa 

do štyroch súmerných vybraní na vrchu nábojovej 

komory. Pokiaľ kupujete Blaser aj s optikou, 

firma používa len svetové značky, napríklad Zeiss, 

Swarowski, Leopold, Schmidt&Bender, čo sa 

určite prejaví vo vyššej cene. 

Osobitosťou Blaseru sú aj pažby. Ich tvarovanie 

je prepracované do posledných detailov 

tak, aby spĺňali ergonomické požiadavky aj tých 

najnáročnejších zákazníkov. Ide predovšetkým 

o pažby Bavorského typu, vždy s jednoduchou 

lícnicou, či dvojitou v luxusnom vyhotovení. 

Stredná, zúžená časť pažby za spúšťou je 

precízne tvarovaná a prispieva k pohodlné- 


strelectvo 

mu a spoľahlivému držaniu. Krk pažby prechádza 

do výraznej pištoľovej rukoväti. Úchopové 

časti pažby a predpažbia sú zdrsnené rybinou. 

K zníženiu spätného nárazu okrem bežne dodávaných 

rôznych druhov pätiek (botiek), je pre 

firmu charakteristický „Kikstop“. Tento tlmič 

spätného nárazu je uložený v strede osi pažby. 

Ide o valcovité teleso z nerezovej ocele naplnené 

wolfrámovými guľôčkami, ktoré stlmí minimálne 

20 percent energie pôsobiacej spätne do 

ramena strelca. Avšak vynaliezaví konštruktéri 

kikstopom vyriešili aj ďalší problém, najmä pri 

zbraniach s veľkými kalibrami. V našom prípade 

20/70 a 9,3x74 R znamenalo trochu vyššiu 

hmotnosť hlavní ako pri 20/70 a .222 Rem. 

a tak tento 600 gramový „cylinder“ prispel k dokonalému 

vyváženiu zbrane, bez ktorého by intuitívna 

streľba nebola pohotová a presná. Na 

pripevnenie predpažbia k hlavniam slúži hák 

predpažbia, ktorý je zospodu demibloku, pričom 

prispieva k pevnejšiemu spojeniu s baskulou. 

Nos predpažbia je opatrený úchytom s očkom 

na remeň, druhé je umiestnené zospodu 

hlaviska. 

Blaser má štyri základné atribúty úspechu, 

ktoré musia spĺňať jeho zbrane. Bezpečnosť, manuálny 

napínací systém dovoľuje rýchlu, takmer 

bezhlučnú aktiváciu krátko pred výstrelom. 

Presnosť, pevnosť záveru a technológia spojenia 

hlavní dovoľujú strieľať precíznejšie. Spoľahlivosť, 

každý nový prvok je dôsledne odskúšaný 

v praxi pred jeho sériovým zavedením. A nakoniec 

univerzálnosť, maximálne prispôsobenie sa 

požiadavkám zákazníkov, poľovníkov. Taká je 

aj kozlica K 95, lákavá zbraň, ktorá každého milovníka 

streľby doslova vyzýva k jej uchopeniu. 

Za poskytnutie zbrane ďakujeme Puškárstvu 

Hermes. 

Pripravil: Ľuboš Ivanovčan 

Poľovnícke brokové 

disciplíny 

Medzi poľovníckymi strelcami sú obľúbené brokové disciplíny – oblúkové strelište, batéria, 

poľovnícky skeet, poľovnícky parkúr, sporting compakt parkúr, univerzálny trap, americký 

trap, vysoká veža a zajac na prieseku. 

Spoločný vyťahovač s jednoduchou mechanickou funkciou 

V strede sú hlavne pružne spriahnuté regulovateľnou objímkou, 

medzi volne uloženými hlavňami je elastická lišta 


Batéria 

Najviac rozšírené sú strelecké preteky 

na batérii, pokiaľ ide o strelište s 15 vrhačkami, 

jedná sa o športový trap, keď je vrhačiek 

menej, tak je to poľovnícka batéria. Pri 

americkom trape je jedna vrhačka s tzv. plávajúcou 

lištou, kde má každý terč iný smer, 

podľa polohy lišty pri vyletení terča. Zbrane 

sú povolené maximálne kaliber 12 a strelivo 

maximálnej hmotnosti 28,5 g a dĺžka nábojnice 

po výstrele nesmie presiahnuť 70 mm. 

Strelec na stanovišti si môže pred výstrelom 

oprieť pušku do ramena a terč sa musí objaviť 

ihneď po povele. 

Oblúkové strelište 

Pri oblúkovom strelišti sú tieto základné 

rozdiely oproti batérii: terče sa vypúšťajú 

z dvoch veží – vysokej a nízkej a majú stále 

rovnaký smer, mení sa stanovište strelcov 1 

až 7, strelec musí stáť v pohotovostnom postoji 

po vydaní povelu na vypustenie terča 

až do objavenia sa terča, terč musí vyletieť 

po vydaní povelu v rozmedzí 0 až 3 sekúnd, 

strieľa sa aj na dvojterče (vypustené sú naraz 

z vysokej aj nízkej veže). Pri počte 20 terčov 

v jednej položke sa jedná o oblúkové strelište 

a pri počte 25 terčov o poľovnícky skeet. 

Pri poľovníckych disciplínach sa môže na 

jednotlivé terče vystreliť 2 výstrely (okrem 

dvojterčov), naproti tomu pri športovom 

skeete len jeden výstrel. 

Vysoká veža 

Ďalšou zaujímavou disciplínou je streľba 

na vysokej veži, ktorá pozostáva zo stožiara, 

na ktorom je umiestnená jedna alebo dve 

vrhačky. Čap katapultu vrhačky musí byť 

20 metrov nad úrovňou streleckých stanovíšť. 

K strelišťu patria dve zásteny, ktoré nie 

sú podmienkou. Streľba na tomto strelišti je 

možná niekoľkými spôsobmi: voľný alebo 

obmedzený výhľad, na jednotlivé terče alebo 

dvojterče, na jednom alebo piatich stanovištiach. 

Strieľa sa z pohotovostného postoja 

a zalíciť sa smie až po objavení sa terčov. 

Najdôležitejšia je bezpečnosť 

Všetky disciplíny sa strieľajú buď samostatne 

alebo v rôznych kombináciách streleckých 

viacbojov aj kombináciou s guľovými 

disciplínami. Pri všetkých streleckých 

podujatiach je najdôležitejšia disciplína pretekárov 

a dodržiavanie všetkých bezpečnostných 

predpisov pri zaobchádzaní so 

zbraňou. Určite sa zvýši popularita brokovej 

streľby na Slovensku zásluhou našich úspešných 

olympijských medailistiek. 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS 

Jablonové, OZ Malacky (text, foto) 

23

spoločenská rubrika 

Životné jubileá 

v mesiaci júl 2012 oslávila 

svoje životné jubileum 55 rokov pani 

Anka Cúttová, samostatný odborný 

referent oddelenia obchodu GR 

a v mesiaci august 2012 

oslávili životné jubileá: 

Ing. Teodor Derco, 

samostatný odborný referent 

oddelenia výroby GR - 60 rokov 

pán Pavel Melicher, 

robotník SL Pliešovce, 55 rokov 

Veríme, že kolegyňa a kolegovia prijmú 

naše úprimné ospravedlnenie za to, že 

nedopatrením neboli ich životné jubileá 

zverejnené v čísle 2/2012 nášho časopisu. 

október 2012 

Ján Slúka, 

lesník SL Pliešovce, 50 rokov 

František Bukovina, 

samostatný referent oddelenia 

ekonomiky OZ Kežmarok, 50 rokov 

Anna Andrejcová, 

robotníčka LS Kamienka, OZ 

Kamenica nad Cirochou, 50 rokov 

november 2012 

Mgr. Štefan Lopatovský, 

lesník LS Podolínec, OZ 

Kežmarok, 50 rokov 

Pracovné jubileá 

október 2012 

Ing. Pavel Hanulay, 

samostatný odborný referent oddelenia 

ekonomiky GR, 35. výročie 

Eduard Tkáč, 

lesník LS Jovsa, OZ Kamenica 

nad Cirochou, 30. výročie 

Zdeněk Blaho, 

lesník LS Riadok, OZ Malacky, 35. výročie 

Pavol Olšovský, 

lesník LS Mikulášov, OZ 

Malacky, 35. výročie 

november 2012 

Ctibor Ivančík, 

robotník SL Pliešovce, 30. výročie 

december 2012 

Ladislav Randík, 

robotník LS Jablonové, OZ 

Malacky, 20. výročie 

Jeden z nás 

MILAN ŠEPEĽA 

V septembri tohto roku slávi svojich 60 rokov Milan Šepeľa, vekom aj služobne najstarší zamestnanec 

na ústredí odštepného závodu v Kamenici nad Cirochou. Myslím, že ho dobre poznajú aj viacerí 

kolegovia z ostatných závodov, keďže svojim vtipom vie odľahčiť aj inak vážne porady ekonomických 

oddelení. Priblížme si teraz preto jeho osudy vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š.p. 

S našou firmou je spojený v podstate celý 

Milanov pracovný život. Nastúpil v októbri 

1974, hneď po vojenčine, a to do národného 

podniku v Kamenici nad Cirochou. Ako čerstvo 

vyštudovaný ekonóm začal pracovať na 

pozícii samostatný účtovník na učtárni podniku. 

Dlho sa tu však neohrial a po necelom roku 

sa stal ekonómom 

Lesnej správy Kamenica 

nad Cirochou. Tu 

pobudol celých osemnásť 

rokov, počas ktorých 

si rozšíril vzdelanie 

o pomaturitné 

štúdium na Strednej 

lesníckej technickej 

škole v Prešove, kým 

ho v roku 1993 nepreložili 

späť na teraz už 

odštepný závod v Kamenici 

nad Cirochou, 

ako samostatného referenta 

oddelenia ekonomiky 

venujúceho 

sa predovšetkým informačným 

technológiám. 

S počítačmi už 

zostala jeho kariéra 

spätá až do dnešných 

dní. 

Milan, ako si sa 

dostal z učtárne 

na lesnú správu? 

Uvoľnilo sa tam 

miesto polesného 

a môj predchodca, 

Štefan Harvilik, naň 

nastúpil. Vtedajší riaditeľ 

pán Kindernaj 

za mnou prišiel a povedal 

mi: „Mladý, 

pôjdeš za ekonóma 

na správu“, a tak som 

šiel... 

Ing. Jozef Benej, vedúci ekonomického 

oddelenia, o.z. Kamenica nad 

Cirochou (text, foto: Archív M.Š.) 

Čo bolo náplňou tvojej práce? 

Ekonóm na správe bol vtedy, ako sa hovorí, 

taká „holka pro všechno“. Správca, lesníci 

a polesní boli väčšinu času v teréne, len ekonóm 

ostával na správe, plnil tak úlohu styčného 

dôstojníka. Plnil som v podstate aj povinnosti, 

ktoré neskôr mali technici správy alebo zástupcovia 

správcov. Okrem tvorby plánov, 

vymzdievania, evidencie majetku som mal na 

starosti aj sklad materiálu a evidenciu strojov 

a mechanizmov, ktorá zahŕňala všetky mechanizačné 

prostriedky správy od motorových píl 

Milan Šepeľa dnes a v začiatkoch pôsobenia na Lesnej správe 

až po pásové traktory – kaťuše. Pri priemernom 

evidenčnom počte zamestnancov správy, 

ktorý sa pohyboval okolo 100 osôb, som sa rozhodne 

nenudil. 

Prečo ťa preložili späť na závod? 

Na lesnej správe som dostal v poradí druhý 

osobný počítač na závode – prvý mal personalista 

a mzdár Pavol Gavura. Mal som ho asi 

pol roka, keď mi pri jednej návšteve na správe 

oznámil vtedajší riaditeľ: „Vidím, že ti to s ním 

ide. Dám ťa na závod, na výpočtové stredisko“. 

Začal som tam pracovať 

s Ing. Michalom 

Kurtym 

a po jeho odchode 

v roku 1998 som to 

dostal na starosť už 

sám. 

Odvtedy je tvoja 

práca spojená 

hlavne s výpočtovou 

technikou. 

Ako vnímaš 

prudký rozvoj 

v tejto oblasti? 

V osemdesiatych 

rokoch sa ešte 

na prenos dát používali 

dierne štítky 

a magnetické 

pásky. Posielali sa 

na výpočtové stredisko 

do Prahy, 

kde sa zohrávali 

všetky dáta. Opravy 

sa robili iba 

raz v roku, v mesiaci 

november. 

U nás sa používali talianske počítače Olivetti, 

výkonom a hlavne veľkosťou ťažko porovnateľné 

s dnešnými. V deväťdesiatych rokoch 

to už bolo lepšie, osobné počítače sa dostali 

aj na správy a s nimi aj programy Dr. Loulu, 

s ktorými po postupnej modernizácii pracujeme 

dodnes. V súčasnosti sa u nás výpočtová 

technika dostala až na úroveň jednotlivých 

lesných obvodov – každý lesník má malý prenosný 

počítač Nomad, takže údaje o výrobe sú 

hneď odosielané na spoločný server. Využívajú 

sa rýchle dátové siete, čo umožňuje centralizovať 

spracovanie aj ukladanie dát. Veď všetky 

programy nášho informačného systému už 

bežia na serveroch v Pliešovciach, ku ktorým sa 

pripájajú zamestnanci všetkých závodov. 

Zmena je život a v oblasti informačných 

technológií to platí dvojnásobne. Žiadna zmena 

ale ešte nezaskočila nášho Milana. Do budúcnosti 

mu želáme, nech ho neopúšťa jeho humor, 

veľa trpezlivosti s nami, „bežnými užívateľmi“ 

a aby ho počítače počúvali aj naďalej. 

❧ 



Jeden z nás 

Ing. Teodor Derco 

V auguste tohto roku oslávil, ako sám žartovne dodáva svojich 30 krát 2 rokov, teda šesť krížikov, 

náš kolega Ing. Teodor Derco, v súčasnosti pôsobiaci ako samostatný odborný referent oddelenia 

výroby generálneho riaditeľstva. Keďže celý svoj profesionálny život zasvätil práci vo vojenských 

lesoch, ako dlhoroční kolegovia si s ním pri príležitosti jeho jubilea vďačne zaspomíname aspoň 

v niekoľkých riadkoch. 

Na úvod. Koľko rokov pracuješ u VLM 

a prečo si sa rozhodol práve pre VLM? 

Koľko rokov...? Joj .. to si už ani nepamätám! 

Ale teraz vážne, na vtedajšie podnikové riaditeľstvo 

Vojenských lesov a majetkov Pliešovce 

som nastúpil 15. apríla 1980. To znamená, že už 

ubehlo 32 rokov od môjho nástupu k tejto lesníckej 

firme. A nebolo to celkom len moje rozhodnutie, 

že som sem nastúpil. Ako iste vieš, 

pochádzam z tatranskej obce Nový Smokovec, 

a preto som sa chcel zamestnať po skončení fakulty 

u vtedajšej Správy Tanap-u v Tatranskej 

Lomnici. Lenže osud to zariadil inak. Vtedajší 

riaditeľ S-Tanap-u mi oznámil, že nemá pre 

mňa voľné miesto, a tak ma do zamestnania 

neprijal. Mal som rôzne ponuky na prácu, ale 

ja som chcel pracovať len v lesníckej organizácii. 

Keďže som neuspel u TANAP-u, tak som 

pokračoval v hľadaní zamestnania a pritom 

som stretol Ing. Ivana Tomašku, CSc., vedúceho 

projekčnej kancelárie na podnikovom riaditeľstve 

VLM Pliešovce, ktorý bol na služobnej 

ceste vo Vysokých Tatrách. Od neho som 

dostal ponuku, či by som nechcel pracovať ako 

projektant lesných ciest. Vraj má jedno miesto 

projektanta voľné. Keďže som bol slobodný bez 

záväzkov, tak som túto ponuku, ktorú som potom 

nikdy neoľutoval, prijal. A bolo to krásnych 

osem rokov, ktoré som strávil na projekcii. 

Neskôr s odstupom času som bol pánu 

vtedajšiemu riaditeľovi S-TANAP-u vďačný za 

to, že ma neprijal do zamestnania. Samozrejme, 

že s vďačnosťou spomínam na Ing. Ivana 

Tomašku, CSc., ktorý ma veľa naučil a bol to 

veľmi dobrý šéf a láskavý človek, žiaľ už nie je 

medzi nami. 

Práca na správe. Môžeš zhodnotiť 

jej klady, prípadne negatíva? 

Práca na správe je v rámci lesníckej organizácie 

jedna z najzaujímavejších. A funkcia vedúceho 

správy, v ktorej som pôsobil 15 rokov je 

asi najkrajšia v lesníckej branži. Táto funkcia je 

krásna preto, lebo výsledky práce lesného hospodára 

sa s odstupom času prejavia na stave 

lesa. Moje pôsobenie na správe začalo tiež veľmi 

hekticky. Moje pôsobenie na projekcii skončilo 

po ôsmich rokoch a bol som preradený na 

útvar lesnej výroby k Ing. Zimanovi a vtedy 

prišiel za mnou vedúci lesnej správy Pliešovce 

pán Vladimír Búzik a ponúkol mi funkciu jeho 

zástupcu na správe. Samozrejme, že som celý 

šťastný túto prácu prijal. To som ale netušil, 

že udalosti naberú veľmi urýchlený vývoj. Na 

lesnú správu Pliešovce som nastúpil v novembri 

1988 a už 1.9.1989 som bol vymenovaný do 

funkcie vedúceho správy. Môj predchodca po 

ťažej chorobe náhle zomrel. Bol so hodený do 

vody a učil som sa za pochodu riadiť odborne 

a ľudsky kolektív v počte viacej ako 100 pracovníkov. 

Stal som sa správcom vo veľmi pohnutej 

dobe. Došlo k zmene politického režimu, 

postupne sa menili majetkové pomery u VLM, 

dochádzalo k postupnému odovzdávaniu majetku 

obciam, menila sa forma zamestnávania 

lesných robotníkov, a to všetko sa muselo 

zvládnuť pri plnení si základných povinností 

starostlivosti o les a hospodárenia v ňom. 

Mal som to šťastie, že som bol obklopený veľmi 

dobrým kolektívom. Len vďaka tomu som túto 

náročnú prácu mohol zvládať. Bola to krásna 

práca a veľmi rád na ňu spomínam. Bola to 

skutočne lesnícka a riadiaca práca. A negatíva 

..? Neviem, bol som tak zapálený pre túto prácu, 

že po 15 rokoch môjho pôsobenia na správe 

...a dnes ako samostatný odborný referent oddelenia výroby 

spomínam radšej na to dobré. 

Oproti tomu práca na štátnom podniku 

(GR). Čo Ti dala? S ohľadom na Tvoje 

skúsenosti môžeš urobiť porovnanie 

s predchádzajúcim pôsobením? 

Každá práca je pre človeka, ktorý ju vykonáva 

čestne, prínosom. Porovnávať prácu na 

jednotlivých organizačných zložkách podniku, 

kde som pôsobil, nie je jednoduché. Činnosť, 

ktorej som sa venoval na projekcii, bola 

úplne odlišná ako práca v lesníckej prevádzke 

a práca na oddelení výroby, kde pôsobím teraz. 

Projekčná činnosť bola vysoko odborná, 

inžinierska a náročná aj fyzicky pri vonkajších 

meracích prácach. Pri tejto práci som sa 

realizoval odborne a získal som veľký prehľad 

Ing. Peter Šoltés, samostatný 

referent ekonomického oddelenia, 

OZ Kežmarok (text, foto: archív T.D.) 

o podniku, lebo som sa dostal často pri vytyčovaní 

lesných ciest do oblastí, kde sa niektorí 

zamestnanci podniku nedostali vôbec. Pôsobenie 

vo funkcii vedúceho správy nebolo síce už 

tak čisto odborné, skôr sa kládol dôraz na organizačné 

schopnosti. Samozrejme, že ani odbornosť 

pri tejto práci nie je zanedbávaná, lebo 

som bol aj odborný lesný hospodár a zodpovedal 

som aj za úroveň stavu hospodárenia v lese. 

No a moje terajšie pôsobisko je skôr zamerané 

na dokonalú znalosť legislatívnych noriem, zákonov, 

vyhlášok z oblasti lesníctva. Z toho, čo 

som povedal je zrejmé, že každé moje pracovné 

zaradenie bolo iné a všestranne ma obohatilo. 

Dnes mi pri mojej práci, najmä pri kontrolnej 

činnosti v lese, skúsenosti z predošlých pôsobísk 

v rámci podniku veľmi pomáhajú. 

...ako správca LS Pliešovce 

...ako nový zamestnanec 

VLM r. 1980 

Pri pohľade späť, zmenil by si niektoré 

svoje rozhodnutia či už pracovné 

alebo osobné? 

Či by som menil svoje 

predošlé rozhodnutia? 

Veľmi hypotetická 

otázka. Ťažko je na túto 

otázku odpovedať. Počas 

tých rokov, ktoré pôsobím 

v podniku som 

mal množstvo pracovných 

ponúk na zmenu 

zamestnania, či už v inej 

lesnícke firme, v štátnej 

správe. Žiadnu ponuku 

so neprijal, tak si 

myslím, že to niečo znamená. 

Znamená to prinajmenšom 

to, že som 

v tejto firme spokojný 

a chcem v nej aj naďalej 

pracovať a tešiť sa z jej 

napredovania. V mojom 

osobnom živote sa stala 

jedna udalosť, ktorú som nemohol ovplyvniť, 

tá jediná je pre mňa celoživotnou traumou 

a veľmi by som si želal aby sa nestala, ale žiaľ 

nejde to. Inak so svojim osobným životom som 

spokojný a nemenil by som na ňom nič. 

Tvoje osobné želania do budúcna? 

Čo teda povedať na záver? V prvom rade si 

každý človek želá, aby bol zdravý a nie je tomu 

inak ani v mojom prípade. Teda želám si, aby 

som bol zdravý, aby boli zdraví a šťastní moji 

najbližší. Od začiatku môjho pôsobenia u VLM 

Pliešovce som pracoval a pracujem v kolektíve 

úžasných ľudí, a preto im prajem všetkým 

veľa zdravia a šťastia. Želám si, aby firma VLM 

bola aj naďalej stabilnou, aby zabezpečovala zamestnanosť 

v regiónoch, kde pôsobí. No a samozrejme, 

chcem sa dožiť v zdraví odchodu do 

dôchodku, aby som sa mohol venovať rodine, 

svojím záľubám a naďalej sledovať, ako sa darí 

vojenským lesom – firme, v ktorej som celý svoj 

pracovný život pôsobil. 

Do ďalšieho života, či už osobného alebo 

profesionálneho, Ti teda, Teodor, prajeme, nech 

sa splnia všetky tvoje želania. 

❧ 


25


Pri prehliadke Užhorodu nechýbala ani zastávka pri pamätníku 

dodnes ľudmi zo Zakarpatia veľmi uznávaného T. G. Masaryka 

Ukrajina 

za schengenskou hranicou 

Ako sa vraví: Radšej raz vidieť ako stokrát počuť. Toto som si pomyslel, keď som sa dozvedel, že 

sa zúčastním zájazdu pracovníkov VLM SR, š.p. na Ukrajinu. O tejto krajine som už dosť počul, aj 

dobrého aj zlého, tak som sa celkom potešil, že si budem môcť urobiť svoj vlastný názor a pohľad 

na túto krajinu. Zopár postrehov a zážitkov, ktoré som spolu s kolegami zažil počas 4 dní strávených 

v tejto krajine, si dovolím priblížiť aj našim čitateľom. 

Ľahko dnu a ťažko von 

Toto platí pri prechode slovensko-ukrajinskej 

hranice doslovne. Našťastie sme predsa 

len mali zabezpečený plynulejší prejazd oboma 

smermi vďaka intervencii nášho ukrajinského 

hostiteľa pána Ivana V. Kostiva. 

História a kultúra 

Užhorod a jeho okolie je historicky aj kultúrne 

ovplyvnený česko-slovenskou minulosťou, 

nakoľko Zakarpatská rus v minulosti patrila 

k Československej republike. Je to vidno na 

mnohých stavbách z minulého storočia. 

Kvalita cestnej siete 

Tak toto je samostatná kapitola, ktorú treba 

zažiť. Nemalo zmysel sa snažiť vyhnúť jamám 

a výtlkom, lebo tým by sme si čas strávený 

v mikrobuse predĺžili minimálne o polovicu. 

Šofér bol skúsený a my sme zároveň pochopili, 

prečo mikrobus, ktorým sme jazdili, nebol tak 

úplne najnovší typ. 

Lesy a príroda 

Samozrejme sme boli zvedaví na hospodárenie 

a stav lesov na Ukrajine. Videli sme viaceré 

Výstup na Teplú jamku 

Prehliadka arboréta 



Domáci nás privítali - ako to už býva zvykom, chlebom 

Pohostinnosť a dobrosrdečnosť 

A na záver by som chcel vyzdvihnúť pohostinnosť 

a dobrosrdečnosť našich hostiteľov. Veľká 

vďaka patrí pánovi Ivanovi V. Kostivovi, jeho 

manželke Svetlane a Michajilovi Vasilievičovi, 

ktorí sa postarali o celý náš pobyt. Vďaka nim 

sme strávili príjemné chvíle, zažili a videli mnohé 

zaujímavé veci. S úsmevom spomíname na 

nezabudnuteľný kufrík, ktorý bol zázračne vždy 

plný a pripomínal čarovný obrus z rozprávky. 

Hoverla - najvyšší vrch Ukrajiny má 2 061 m.n.m. 

zaujímavé miesta, ale v podstate platí asi jedno 

tvrdenie, že Zakarpatská Ukrajina je rozľahlá 

a lesy sú menej intenzívne obhospodarované, 

čím vznikajú možnosti na udržanie pôvodných 

biocenóz bez zásahov (navštívili sme pralesové 

spoločenstvo Uhliská o výmere zhruba 12.000 

ha). Ďalším, nám dobre známym problémov, 

ktorý už začali pociťovať aj v tamojších lesoch, 

je rozpor medzi ochranármi a lesníkmi nielen 

v problematike spracovania chrobačiarov, ktorých 

rozsiahle ohniská sme mali možnosť vidieť, 

ale aj celkového obhospodarovania lesa. 

Ľudia a život 

Našimi cestami po Ukrajine sme si všímali 

aj život obyvateľstva. Mnohé rozostavané domy 

neboli dokončené, čo súviselo s tým, že väčšina 

mladých ľudí chodí za prácou do celej Európy. 

Príjemne ma prekvapila atmosféra v Mukačeve, 

príjemne prostredie a pekne upravená pešia 

zóna. 

Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia 

odbytu, o.z. Malacky, (text) 

foto: Ing. Ľudovít Zvalený, Ukrajinské štátne lesy 


Nevicky zámok 

Hoverla 

Najvyšší vrch Ukrajiny (2.061 m.n.m ). Výstup 

sme absolvovali zhruba z výšky 1.600 m. 

n.m a pripomínal mi kopce Nízkych Tatier. 

Zaujímavosťou bola zmena počasia pod vrcholom, 

silný vietor, pocitová teplota asi okolo 0°C 

spolu s prehánkami preverili našu pripravenosť, 

alebo skôr nepripravenosť? Ale samozrejme 

sme to zvládli bez akýchkoľvek strát. 

Ďalší geografický stred Európy 

Na naše prekvapenie sme sa ocitli v geografickom 

strede Európy aj na Ukrajine o čom 

máme aj úradné potvrdenie. 

Ešte raz: Veľká vďaka! ❧ 

Navštívili sme Karpatské bukové pralesy UNESCO 

27

spoločenská lesná pedagogika rubrika 

Detské dni svätého 

Huberta 

V dňoch 20.-21.6.2012 usporiadalo Múzeum vo Svätom Antone v spolupráci s lesníckymi organizáciami 

a lesníckou školou v Banskej Štiavnici prvý ročník detských dní svätého Huberta. 

Janko Machajdík sa práve zoznamuje so „svojou“ skupinou detí, ktorým bude vysvetľovať mnohé zaujímavosti lesníctva a poľovníctva 

Deti sa na trase mohli 

oboznámiť na jednotlivých 

stanovištiach s týmito lesníckymi 

a poľovníckymi atrakciami: 

Ukážky sokoliarstva, kto nosí rohy a kto 

parohy, stopy a zvuky zvierat, hádzanie flinty 

do žita, ako si pomáhajú zvieratá a rastliny, 

mini-divadlo Legenda o Sv. Hubertovi, laserová 

strelnica, zhotovenie kŕmidiel, filmy o živote 

zvierat, tajomstvá lesa, poľovnícka expozícia 

a tiež hry, súťaže o zaujímavé ceny. Sprievodcovia 

za našu organizáciu Ing. Teodor Derco, 

Ing. Ján Machajdík, Ing. Mário Očovai a Ing. 

Vladimír Ziman sa mali veru čo obracať, aby 

uspokojili zvedavé a niekedy aj všetečné otázky 

malých návštevníkov tohto podujatia. Obidva 

dni nám svietilo slniečko, a tak sa podujatia 

zúčastnilo veľa malých návštevníkov. Deti 

najviacej zaujalo vystúpenie krúžku sokoliarov 

základnej školy Maximiliána Hella zo Štiavnických 

Baní pod vedením Mgr. Pavla Michala 

a tiež vystúpenie dvoch profesionálnych vábičov 

zveri Ing. Alojza Kaššáka a Dr. Jozefa Hlásnika, 

ktoré nemali chybu. Veľkou atrakciou pre 

nich bola aj laserová strelnica. Ale nedá sa povedať, 

že by ostatné atrakcie neboli zaujímavé 

a na všetkých stanovištiach sa deti bavili výborne 

a boli šťastné, že si mohli odniesť aj sladké 

odmeny, alebo darčekové predmety od organizátorov 

podujatia, ktoré získali v náučných 

súťažiach. 

Ing. Teodor Derco, samostatný 

odborný referent oddelenia lesnej 

výroby GR (text, foto) 

Divadelná hra o svätom Hubertovi v podaní malých umelcov 

Na prípravu tohto podujatia bol vytvorený 

organizačný štáb, v ktorom mali jednotlivé 

organizácie svojho zástupcu. Náš podnik 

zastupovala a celú prípravu mala na starosti 

Mgr. Marianna Konopová, ktorá sa tejto úlohy 

zhostila na výbornú. Toto podujatie bolo 

prvé svojho druhu, a preto ani organizátori 

nemali žiadne skúsenosti s jeho prípravou 

a učili sa, ako sa vraví, za pochodu. Boli pripravené 

dve varianty, a to suchá v prípade 

pekného počasia a mokrá v prípade nepriaznivého 

počasia. 

Vladko Ziman sprevádza skupiny zvedavých detí náučnou trasou 

O čo tu vlastne išlo? 

Táto akcia si kládla za cieľ hravou, súťaživou 

formou oboznámiť žiakov materských 

a základných škôl s prácou lesníkov a poľovníkov 

pri zveľaďovaní našich lesov a poľovnej 

zveri žijúcej v nich. Akcie sa mohli zúčastniť 

všetky základné školy, ktoré sa zaregistrovali 

na internetovej stránke uvedeného podujatia. 

Na základe registrácie si potom prevzali jednotlivé 

skupiny žiakov skúsení lesní pedagógovia 

z jednotlivých usporiadateľských organizácií, 

ktorí sprevádzali deti po celej náučnej 

trase v areáli múzea a jeho priľahlého parku. 

Veľký ohlas 

Podľa správ, ktoré sa dostali sprievodcom 

malo toto podujatie veľký ohlas medzi jednotlivými 

pedagógmi zo zúčastnených škôl, 

ktorí vyjadrili želanie, aby sa takéto podujatia 

pre deti robili aj v budúcnosti. Organizátorov 

môže len tešiť takýto záujem verejnosti 

a dúfajme, že sa o rok stretneme na druhom 

ročníku detských dní sv. Huberta, lebo deti 

sú naša budúcnosť a teda aj budúcnosť zdravého 

lesa a krásnej zveri. 

LESU A LOVU ZDAR! ❧ 


lesná pedAgOgikA 

detská lesnÍCkA 

univerzitA 

Úspešní absolventi Detskej lesníckej univerzity 

vo Zvolene po slávnostnej promócii 

Vojenské lesy a majetky sR, š.p. spolu s partnermi podporili druhý ročník projektu národného 

lesníckeho centra – Ústavu lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, a preto bol školský rok 

2011/2012 výnimočný pre 38 žiakov zvolenských základných škôl. okrem každodenných starostí 

aj radostí žiaka šiesteho ročníka, mali možnosť spoznávať aj zelené tajomstvá a prírodné zákonitosti 

lesa, v rámci štúdia na Detskej lesníckej univerzite. 

Deti si vyskúšali na TU aj posty vedenia 

Ing. Andrea Melcerová, 

Národné lesnícke centrum 

(text, foto) 

čo zaujímavé projekt priniesoL? 

Projekt Detskej lesníckej univerzity zahŕňal 

8 zaujímavých prednášok a činnosť celoročného 

prírodovedeckého krúžku na základných 

školách pod vedením pedagógov. Tím 

odborníkov z Technickej univerzity vo Zvolene 

a Národného lesníckeho centra raz mesačne 

odpovedalo študentom na zvedavé otázky 

a diskutovalo na témy lesníctva a ekológie 

lesa. Program odborných prednášok dopĺňali 

zážitkové hry a aktivity lesnej pedagogiky 

s lesníkmi počas lesných vychádzok. Koncom 

júna poslucháči navštívili Banskú Štiavnicu 

a Detské dni Svätého Huberta vo Svätom Antone. 

sLávnostné ukončenie 

Ako býva akademickým zvykom, štúdium 

poslucháčov bolo ukončené slávnostnou 

promóciou v aule Technickej univerzity 

vo Zvolene. Za účasti významných hostí 

z lesníckych inštitúcii a rodinných príslušníkov 

a priateľov poslucháčov Detskej lesníckej 

univerzity bol poslucháčom dňa 27.6.2012 

odovzdaný diplom absolventa Detskej lesníckej 

univerzity, z rúk dekana Lesníckej fakulty 

Technickej univerzity vo Zvolene doc. Dr. 

Ing. Viliama Pichlera. 

odkaz absoLventov 

druhého ročníka detskej 

LesníCkej univerzity: 

Vážení vzácni hostia, odovzdajte odkaz 

všetkým slovenským lesníkom od nás absolventov 

Detskej lesníckej univerzity. Slovenskí 

lesníci, starajte sa o naše zelené bohatstvo z láskou. 

Je to nádherný svet. Svet plný zaujímavých 

podnetov, pre nás budúcu generáciu, ktorej 

odovzdáte svoje celoživotné dielo. 

Poďakovanie patrí hlavnému partnerovi 

a partnerom projektu za možnosť realizovať 

aktivity pre podporu propagácie vedy a výskumu 

v lesníctve. 

❧ 

koordinátor 

projektu: 

Partneri projektu: 

Hlavný partner 

projektu: 


29

lesná pedagogika 

Prečo? 

Prečo sa lesy 

nazývajú 

pľúcami Zeme? 

Už v predchádzajúcom čísle nášho časopisu som avizovala, že druhá téma projektu Krok za 

krokom smerom k lesu bola les a vzduch. Viete prečo sa les považuje za pľúca Zeme a ako les 

a ovzdušie spolu súvisia..? 

Mgr. Marianna Konopová, samostatný 

referent oddelenia Kancelárie riaditeľa 

OZ Malacky (text, foto zdroj: internet) 

Z vlastnej skúsenosti viem, nakoľko sú to 

i moje slová, že ľudia často vyhľadávajú tieň 

lesných porastov pred slnkom a letnými teplotami 

so slovami: 

„poďme do lesa, tam je 

dobrý vzduch“ 

....ako je teda možné, že teplotný rozdiel 

medzi mestom a priľahlým lesom je taký výrazný? 

Ako sú stromy schopné zachytiť smog 

mesta tak, aby neprenikol do vnútra lesa? Prečo 

sa ozdravovne pre chorých nachádzajú väčšinou 

v horskom prostredí? 

Vietor a les 

Les má totiž vplyv nielen na zloženie vzduchu 

a jeho čistotu, ale tiež na pohyb vzduchu, 

jeho vlhkosť a ďalšie meteorologické javy, ktoré 

pôsobia na klímu. Teplotné rozdiely majú 

vplyv na pohyb vzduchu. Tým, že sa vzduch 

hýbe a tiež tlakom vzduchu nastáva vietor. 

Stromy a celé lesné komplexy sú natoľko 

múdre, že pri bezvetrí pohyb vzduchu vyvolajú. 

Naopak, pri rýchlom pohybe vzduchu, 

v našom laickom preklade pri silnom vetre, 

ho tlmia, pôsobia ako zábrana proti vetru, 

chránia ľudské obydlia, plochy pestovaných 

plodín, čo ocenia najmä poľnohospodári. Les 

dokáže znížiť rýchlosť vetra až o 60%. 

Pohlcovač prachu 

Ovzdušie je často znečisťované látkami 

z tovární, elektrární, áut a iných zdrojov. Les 

má však svoj význam aj tu. Takto znečistený 

vzduch spomaľuje a látky zachytáva priamo 

listami zelene. Dôležitá je veľkosť listu, 

čím väčšia je jeho plocha, tým viac nečistôt 

je schopný zachytiť a uchrániť nás od nich. 

Významnejšie sú teda v tomto smere listnaté 

stromy. Len pre zaujímavosť 1 ha lesa je 

schopný za rok prefiltrovať takmer 70 ton prachu. 

Taktiež povrch listu, ktorý je drsný, skôr 

zachytí škodlivú látku, ako list, ktorého povrch 

je hladký. To najdôležitejšie, prečo máme 

oprávnenie nazvať les pľúcami Zeme je, že porast 

v lese je schopný produkovať kyslík, ktorý 

je nenahraditeľný nielen pre ľudský organizmus. 

Les má na ľudské telo doslova lekárske 

účinky, využívajú ho najmä ľudia s pľúcnymi 

ochoreniami. Vážme si preto zeleň, ktorá 

nás obklopuje, pretože les nás osvieži chladnejším 

vzduchom, chráni naše príbytky, ale 

hlavne preto, že za nás dýcha.... 

❧ 


lesná pedAgOgikA 

Ako sa volá najobľúbenejší a najchutnejší 

hríb rastúci aj v Slovenských lesoch? 

Pomenuj správne názvy húb a zoraď ich do kategórií jedlých a nejedlých. Pomôžu ti 

atlasy húb alebo internet. Správnu odpoveď sa dozvieš v budúcom čísle. :) 

Osemsmerovka 

K H K R R O S A 

Í O Á V O Š M J 

L S Z B E U U D 

E I E Á U T I S 

S K R Í K R Y B 

O A B A Ň A V Ý 

Kozák, osika, brezák, 

krík, les, kvet, baňa, 

tuja, rosa, tis, Artuš, 

kry, voš, um 


31

PUŠKÁRSTVO HERMES 

Dovozca zbraní značky Browning a nábojov 

Winchester pre Slovenskú Republiku 

Trnavská cesta 46, 821 02 Bratislava 

Tel./Fax: 02/44644511, www.hermes.sk 

Otváracie hodiny: 

Pondelok – Piatok: 10:00 – 18:00 hod, 

Sobota: 9:00 – 12:00 hod. 

Browning Ultra XS 

kal.: 12/70, 76cm, Adj.Stk., 5x Midas cena: 3 708 € 

Browning GTS Special 

Kal.: 12/76, 76cm, 5x INV+ cena: 2 348 € 

Broková kozlica Browning Cynergy Hunter Gr.3 

kal.: 12/76, 71cm, INV+ cena: 2 880 € 

Guľovnica Browning X-Bolt Composite Stalker (bez optiky) 

kal.: .223Rem., .270WSM, .308Win., .30-06Spr., .300Win.Mag. 

243Win. cena: 1 008 € 

Guľovnica Browning Euro-Bolt II Standard 

kal.: .30-06Spr, .300Win.Mag., 7mmRem.Mag., 7x64 cena: 1 290 € 

Broková kozlica Browning Cynergy Composite Black Ice 

kal.: 12/76, 76cm, INV+ cena: 2 580 € 

Samonabíjacia guľovnica Browning BAR ShortTrac/LongTrac Plus 

kal.: .308Win., .300Win.Mag., 9,3x62, .30-06Spr. cena: od 1 450 € 

Guľovnica Browning X-Bolt Hunter 

kal. .308Win. - ľavácke vyhotovenie cena od: 1 242 € 

kal.: .308Win., .30-06Spr., 56cm hlaveň cena od: 1 090 €

Vojenské lesy 3/2012

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?