EXPEDÍCIA AFRIKA <strong>2007</strong> <strong>Hviezdy</strong> <strong>ciest</strong> 04.<strong>2007</strong> T Príslušníci kmeňa Dogonov z Mali pózujú v tradičných maskách.
A Jeep pokoril 40 41 Text: SCG Foto: Henrich Krejča, Matúš Sirota frický kontinent Na svoju šesťmesačnú cestu vyrazili koncom februára cestovatelia, dobrodruhovia a tiež nerozluční kamaráti – Matúš Sirota a Henrich Krejča na upravenom vozidle Jeep Commander z Bratislavy, naprieč Európou, cez Gibraltársky prieliv až na africkú pevninu. Afriku zdolávali západnou cestou, prešli 13 krajín a 35 737 km, až svoju cestu zakončili v Kapskom Meste. O zážitkoch z cesty, ako aj skúsenostiach z jazdy s Jeepom v extrémnych podmienkach, sme sa porozprávali s jedným z dvojice cestovateľov - Henrichom Krejčom. Pred vašou polročnou cestou naprieč africkým kontinentom ste mali určité očakávania a ciele. Naplnila ich africká realita? - Na cestu naprieč celým kontinentom sme sa pripravovali dôsledným štúdiom pomerov v jednotlivých krajinách našej trasy niekoľko rokov. Porovnávali sme naše informácie s ľuďmi, ktorí Afriku poznajú, mali sme enormné penzum informácií, čo sme považovali za veľkú výhodu pred samotnou cestou. Keď sme však do Afriky prišli, všetko bolo takmer úplne iné. Hoci sme očakávali chudobu a biedu, že uvidíme krásnych a usmievavých ľudí a nádhernú prírodu, realita nás pristihla pri tom, že každý deň v Afrike je úplne iný. Som presvedčený, že keď sa do Afriky opäť niekedy vrátim, opäť ju budem vnímať inak. Afrika je a zrejme aj bude stále neobjavený kontinent. Je síce pravdou, že existuje, ale stále ju nepoznáme v jej vnútri. Ako ste vnímali tlak civilizácie na ľudí a ich život? - Afrika sa pod tlakom civilizácie veľmi rýchlo mení. Následkom toho sú obrovské rozdiely - vo vzdelanosti a v životnej úrovni. Vo veľkých hlavných mestách sú síce rôzne supermarkety, avšak pred nimi stoja de<strong>si</strong>atky ľudí, ktorí <strong>si</strong> do nich nemôžu dovoliť ani len vojsť. V Kongu, Mali, ale aj inde domorodci pochopili, že civilizácia má na ich život obrovský vplyv. A tak sme svedkami, že stále ešte existujúce prírodné kmene schádzajú z hôr do dolín, zakladajú <strong>si</strong> tu dedinky, kde predávajú turistom značkové fľaškové pivo, coca-colu a rozprávajú o tom, ako kedy<strong>si</strong> žili v horách, v skalnatých útesoch, ďaleko od civilizácie... Príchod civilizácie sa odráža v alkoholizme, fajčení, či mobilnej komunikácii domorodcov. Niekedy som mal pocit, že v úplnej divočine uvidíme polonahého domorodca so značkovým mobilným telefónom za opaskom. Rozdiely neboli zrejme len v spôsobe života... - Samozrejme. Afriku ovplyvňujú už aj samotné klimatické pásma – saharská púštna oblasť je úplne iná, sahelská, ktorá je tisíckilometrovým suchým pásmom oddeľujúcim Saharu od saván a neskôr trópov a nakoniec, sú to náhorné plošiny a pralesy. Krajiny, v ktorých sa prudké búrky striedajú s krajinami s nedostatkom vody, hladomorom a chudobou a takmer žiadnou infraštruktúrou. To následne spôsobuje migráciu miliónov ľudí a následne politické napätie. A tiež nemožno zabúdať na náboženstvo moslimské, no najmä kresťanské, ktoré postupne vytláčajú pôvodné náboženstvá a zvyky. Afrika, to je jednoducho krajina s tisícmi kmeňov, jazykov, zvykov a, samozrejme, aj rozdielov. Plánovali ste navštíviť ešte takmer nepoznané kmene. Podarilo sa vám to? - Čiastočne. Navštívili sme kmeň Koma, žijúci stále prírodným životom v horách na hranici Nigérie a Kamerunu. Mnohí z jeho členov v živote nevideli bieleho človeka. Ako vás prijali? - S veľkým rešpektom. Celý deň dokázali stáť meter od nášho Jeepu a pozerať sa, ako napríklad filtrujeme vodu. Len tak stáli, pozerali sa, bez toho, že by išli niečo robiť. A na druhý deň už o šiestej ráno tam boli opäť a len sa prizerali. Boli sme pre nich ako ufó- 04.<strong>2007</strong> <strong>Hviezdy</strong> <strong>ciest</strong>