Stiahnuť si Hviezdy ciest 4/2007 [PDF] - Mercedes-Benz Slovakia s.r.o.

A
Jeep pokoril
40 41
Text: SCG Foto: Henrich Krejča, Matúš Sirota
frický kontinent
Na svoju šesťmesačnú cestu vyrazili koncom februára cestovatelia, dobrodruhovia
a tiež nerozluční kamaráti – Matúš Sirota a Henrich Krejča na upravenom vozidle
Jeep Commander z Bratislavy, naprieč Európou, cez Gibraltársky prieliv až na
africkú pevninu. Afriku zdolávali západnou cestou, prešli 13 krajín a 35 737 km,
až svoju cestu zakončili v Kapskom Meste. O zážitkoch z cesty, ako aj skúsenostiach
z jazdy s Jeepom v extrémnych podmienkach, sme sa porozprávali s jedným
z dvojice cestovateľov - Henrichom Krejčom.
Pred vašou polročnou cestou naprieč
africkým kontinentom ste mali určité
očakávania a ciele. Naplnila ich africká
realita?
- Na cestu naprieč celým kontinentom
sme sa pripravovali dôsledným
štúdiom pomerov v jednotlivých krajinách
našej trasy niekoľko rokov.
Porovnávali sme naše informácie s
ľuďmi, ktorí Afriku poznajú, mali
sme enormné penzum informácií, čo
sme považovali za veľkú výhodu pred
samotnou cestou. Keď sme však do
Afriky prišli, všetko bolo takmer úplne
iné. Hoci sme očakávali chudobu a
biedu, že uvidíme krásnych a usmievavých
ľudí a nádhernú prírodu, realita
nás pristihla pri tom, že každý deň
v Afrike je úplne iný. Som presvedčený,
že keď sa do Afriky opäť niekedy
vrátim, opäť ju budem vnímať inak.
Afrika je a zrejme aj bude stále neobjavený
kontinent. Je síce pravdou, že
existuje, ale stále ju nepoznáme v jej
vnútri.
Ako ste vnímali tlak civilizácie na ľudí
a ich život?
- Afrika sa pod tlakom civilizácie veľmi
rýchlo mení. Následkom toho sú
obrovské rozdiely - vo vzdelanosti a v
životnej úrovni. Vo veľkých hlavných
mestách sú síce rôzne supermarkety,
avšak pred nimi stoja desiatky ľudí,
ktorí si do nich nemôžu dovoliť ani
len vojsť. V Kongu, Mali, ale aj inde
domorodci pochopili, že civilizácia
má na ich život obrovský vplyv. A tak
sme svedkami, že stále ešte existujúce
prírodné kmene schádzajú z hôr
do dolín, zakladajú si tu dedinky, kde
predávajú turistom značkové fľaškové
pivo, coca-colu a rozprávajú o tom,
ako kedysi žili v horách, v skalnatých
útesoch, ďaleko od civilizácie... Príchod
civilizácie sa odráža v alkoholizme,
fajčení, či mobilnej komunikácii
domorodcov. Niekedy som mal pocit,
že v úplnej divočine uvidíme polonahého
domorodca so značkovým mobilným
telefónom za opaskom.
Rozdiely neboli zrejme len v spôsobe
života...
- Samozrejme. Afriku ovplyvňujú už aj
samotné klimatické pásma – saharská
púštna oblasť je úplne iná, sahelská,
ktorá je tisíckilometrovým suchým
pásmom oddeľujúcim Saharu od
saván a neskôr trópov a nakoniec, sú
to náhorné plošiny a pralesy. Krajiny,
v ktorých sa prudké búrky striedajú s
krajinami s nedostatkom vody, hladomorom
a chudobou a takmer žiadnou
infraštruktúrou. To následne spôsobuje
migráciu miliónov ľudí a následne
politické napätie. A tiež nemožno
zabúdať na náboženstvo moslimské,
no najmä kresťanské, ktoré postupne
vytláčajú pôvodné náboženstvá a zvyky.
Afrika, to je jednoducho krajina
s tisícmi kmeňov, jazykov, zvykov a,
samozrejme, aj rozdielov.
Plánovali ste navštíviť ešte takmer nepoznané
kmene. Podarilo sa vám to?
- Čiastočne. Navštívili sme kmeň
Koma, žijúci stále prírodným životom
v horách na hranici Nigérie a Kamerunu.
Mnohí z jeho členov v živote nevideli
bieleho človeka.
Ako vás prijali?
- S veľkým rešpektom. Celý deň dokázali
stáť meter od nášho Jeepu a pozerať
sa, ako napríklad filtrujeme vodu.
Len tak stáli, pozerali sa, bez toho, že
by išli niečo robiť. A na druhý deň už
o šiestej ráno tam boli opäť a len sa
prizerali. Boli sme pre nich ako ufó-
04.2007 Hviezdy ciest