Nevesta Hôľ.pdf

EXT. LES. DEŇ
LIBOR sedí na koni, na sedle má veľký batoh. Slnko mu
páli na hlavu. Schádza dolu kopcom. Vynorí sa z hustého
porastu, zastane pri strmom zráze.
Zoskočí z koňa, pohladí ho po hlave. Díva sa do údolia. V
jeho strede je učupená drobná dedinka. Vysoko nad dedinou
sa týči vrch Veľký zvon, údolie pretína potok. Počuje
bľakot oviec. Spokojne sa usmeje.
LIBOR:
A sme doma, Eguš...
Začuje akýsi šuchot, otočí sa.
Po chodníku k nemu prichádza zvláštny muž. Na hlave má
klobúk, v očiach tieň. Vidno mu len spodnú časť tváre,
ktorú špatí jazva, v ústach má fajku. Na pleciach nesie
dievčatko, MALÚ ZUNU.
ZUNA je šťastná, smeje sa. Libora si nevšíma. Prechádzajú
okolo neho, vydávajú sa cestou, ktorou prišiel Libor.
Záhadný muž sa ešte otočí.
LIBOR 2:
Nič dobré ťa tam nečaká.
Stratia sa v húštine. Libor sa konečne spamätá z toho čo
videl.
Zunaa!
LIBOR:
Vbehne do húštia za nimi, hľadá ich, rozhŕňa pichľavé
kríky. Dvojica je však preč.
EXT. DEDINA, DEŇ
Libor vchádza do dediny. Kostolné zvony bijú, z kostola
vychádzajú prví ľudia. Libor zastaví medzi dvoma domami.
Oba sú trochu obhorené.
Zoskočí z koňa. Stojí na zhorenisku toho, čo stál medzi
nimi dvoma. Dotýka sa popola, je ponorený v spomienkach.
Ľudia prechádzajú okolo, podozrievavo si ho premeriavajú.
Nikto ho nespoznáva.
BAČA:
Aha, kto sa nám to vrátil...
Až vtedy to zašumí medzi dedinčanmi. Začnú sa k nemu
hrnúť. Každý si s ním chce podať ruku. Prvý je bača.
(POKRAČUJE)