Nevesta Hôľ.pdf

POKRAČOVANIE: 31.
Na kôre stromu nájde krv, prejde no nej prstami, priloží
si k očiam, vojde do húštia. Leží pred ním vlk. Schúlený
do klbka si líže ranu na nohe.
Libor chladnokrvne zodvihne pušku k lícu. Zahrmí výstrel.
Nebesá mu na to odpovedajú po svojom. Zablysne sa, zahrmí.
Blesk skosí strom neďaleko Libora. Mohutný kmeň padá,
Libor sa pred ním snaží utiecť. Strom padne a Libor sa
stráca v jeho konároch.
EXT. LES. NOC
Vytrvalo prší. Stáročný dub ukrýva vo svojich konároch dva
telá. Náhle sa listy začnú hýbať, spod stromu vylieza
Libor. Plazí sa, je celý od blata. Prudko dýcha, ťahá za
sebou krvavú nohu. Postaví sa, s veľkými ťažkosťami
udržiava rovnováhu. Pokúša sa dostať pod konáre. Nakoniec
sa mu ich podarí nadvihnúť a vytiahnuť vlčiu mrcinu.
Prší a blýska sa. Libor sa morduje s vlčou mrcinou. Má ho
prehodeného cez plece. Dážď do neho prudko udiera, on sa
ledva plazí domov. Padá a znovu vstáva.
EXT. PRED CHATRČOU, RÁNO
Libor vchádza na lúku. Pomaly prestáva pršať. Je zničený,
Na tvári ma priviazaný handru, ktorý nemá ani kúsok
bieleho miesta, šaty má dotrhané, v očiach únavu. Zhodí zo
seba zdochlinu, prejde k domu. Na kope sú naukladané dlhé
dosky. Sekerou ju naostrí. Odpotáca sa k vlkovi. Napriahne
sa a pichne mu hrot rovno do srdca. Od únavy klesne na
zadok, bezmocne položí hlavu na zem a zaspí.
INT. LIBOROVA CHATRČ, RÁNO
Libor otvára oči, vidí rozmazane. Nad sebou má strop a
kohosi tvár.
TAVO:
Ej, chlape, dobre ťa dorezali.
Myslel som, že máš dušu na
jazyku... Pochlap sa, nech si
zajtra na nohách...
Libor sa opäť stráca v temnote.
INT. KRČMA, VEČER
Rozprávkový Tavov svet. Libor vstupuje do krčmy. Ovalí ho
dym z fajok. Rozpoznáva siluety ľudí. V ukrutnom rytme
tancujú čardáš. Do cesty mu vojde Weinhold. Zubí sa, až mu
vidno zlatý zub.
(POKRAČUJE)