Nevesta Hôľ.pdf

EXT. PRED CHATRČOU, DEŇ
37.
Obloha je zatiahnutá, chmúrne šedá. Vytrvalo prší. Libor
sedí pred chatrčou, leje mu na hlavu. Nosom mu stekajú
prúdy vody. Nevšíma si to, nehýbe sa. Niekto ho chytí pod
pazuchy, ťahá ho do chatrče. Liborovo telo je ako handra,
prichodiaci, zababušený do plášťa sa namáha.
INT. LIBOROVA CHATRČ, DEŇ
Nad ohniskom sa ohrieva voda, cez škáry na streche sa dnu
prediera voda.
BAČA:
Si blázon. Veď ti tam mohol
primrznúť zadok. Neuveriteľná
zima, na september.
Libor je mĺkvy, z vlasov mu kvapká voda. Je neprezlečený,
iba zamotaný do prikrývok. Civí do ohňa. Bača naplní
hrnček, podáva Liborovi.
BAČA:
Na, vezmi si, materina dúška.
Libor sa naštve, chytí pohár, vyleje ho na oheň. Plamene
zasyčia.
LIBOR:
Nenávidím materinu dúšku.
Libor sa zahrabe hlbšie do prikrývok. Bača sa naštve,
postaví, mieri k dverám.
BAČA:
Dobre, zhni tu zaživa. V dedine
sa šepká, že ťa chcú vyhodiť z
roboty, vraj zanedbávaš hájnické
povinnosti
LIBOR:
Je mi to jedno.
BAČA:
A že si Zuna bude brať
Weinholda, aj to je ti jedno?
Libor privrie oči, zdá sa, že nemá ďaleko k plaču.
LIBOR:
Hej. Len mi je ľúto Weinholda.
BAČA:
Neverím ti.
Bača zabuchne dvere. Libor ostane zababušený v
prikrývkach. Oči má doširoka otvorené.