Nevesta Hôľ.pdf

POKRAČOVANIE: 39.
Čo zato?
LIBOR:
Libor očami visí na dievčatách.
LIBOR 2:
Odídeš odtiaľto.
Prečo?
LIBOR:
Libor konečne odtrhne zrak od dievčat, pozrie na postavu.
LIBOR 2:
Nechcem ťa tu... Sú to moje lesy
a ty do nich nepatríš.
LIBOR:
Ja som sa tu predsa narodil.
Milujem to tu...
LIBOR 2:
Patril si tu. Pred desiatimi
rokmi.
A Zuna?
LIBOR:
LIBOR 2:
Zuna nie je predmetom nášho
obchodu. Zuna patrí mne. Odíď!
LIBOR:
A ty si kto, že mi rozkazuješ?
Libor odstrčí ženy, postaví sa. Dievčatá sa pritisnú k
sebe so strachom sa dívajú na zúriaceho Libora.
LIBOR 2:
Som pán týchto hôr. Som výtvor
ľudských myslí túžiacich po
kúzlach. Som ich boh, ich pán.
Existujem mimo priestor a čas,
som nádherný, som hrozivý. Som
vietor vo vlasoch milencov, som
tráva po ktorej behajú deti.
Môžem mať podobu všetkého, čo si
kedy videl. Aj všetkého, čo si
nikdy nevidel.
Pri jeho reči sa dvíha vietor, jeho hlas mocnie. Libor je
učupený v kúte. Potom skončí tak náhle ako začal. Libor sa
postaví na rovné nohy, príde k nemu. Pozrie mu do tmavej
tváre.
(POKRAČUJE)