In Drive magazín Slovak Lines 12/2017

adšej si vyložiť nohy a relaxovať.
Ako vnímate dizajn našich autobusov na linke
Bratislava – Viedeň?
Je to také milé oživenie, páči sa mi to. Vo svete
to bežne vidieť, no u nás je to niečo nové nielen
pre cestujúcich, ale aj pre ľudí, ktorí idú okolo.
Navyše ste známy aj tým, že ste sa nevyhýbal
reprezentácii Slovenska. Asi máte aj silnejšie
vyvinuté cítenie pre Slovensko.
Rád som hrával doma na Slovensku. Je to predsa
zábava pre ľudí, ktorí sa na vás chodia pozerať.
Chcel som ukázať rodine a kamarátom, ako som
sa v tenise posunul, čo som sa naučil, zároveň
som ich chcel zabaviť. Tenis je pre ľudí, preto veľmi
rád hrám na Slovensku. Pred prázdnou tribúnou
to nemá také čaro ako doma.
Keď sa ešte vrátime k tým osobnostiam
na autobusoch. Potešilo by Vás, keby niekedy
v budúcnosti niesol autobus Vašu
podobizeň?
Určite, bolo by to bolo pekné a zaujímavé mať
takúto spomienku, ktorú by som si bezpochyby
zvečnil vo forme fotografie. Nejde však iba o tú
podobizeň, ale o tú správu za tým. Ten kompliment,
tá pocta, ktorá sa vám dostala za niečo
pozitívne, čo ste spravili.
Ako tenista ste precestovali celý svet, aj teraz
ešte cestujete, no máte možnosť si vybrať
vaše destinácie už sám. Kam najradšej
cestujete?
Snažím sa vidieť čo najviac zo sveta, mať stále
nové zážitky a spomienky. Nemám obľúbenú
vysnenú destináciu, vždy sú to iné, zaujímavé
miesta.
Mnoho ľudí Vás pozná z televízie, časopisov,
odvšadiaľ. Oslovujú Vás často? Napríklad
v autobuse?
Stalo, áno. Príde mi to veľmi milé a nikdy sa
tomu nebránim, nakoľko sú potom spokojnejší,
šťastnejší a veľmi rád urobím niekomu radosť.
Ak Vás niekto na ulici osloví, na čo sa Vás najčastejšie
pýtajú?
Poprosia o spoločnú fotku alebo majú záujem
o podpis.
Ak by ste mali možnosť na Slovensku niečo
zlepšiť, čo by to bolo?
To je ťažká otázka, ale myslím si, že efektívnosť,
a to vo všetkých sférach od verejných financií až
po investície, ako napríklad stavebníctvo. Vždy
je to o ľuďoch a ich záujmoch. Chcel by som, aby
sa nebrali do úvahy len osobné záujmy jednotlivcov,
ale záujmy nás všetkých. 5-miliónová krajina
sa vie predsa oveľa rýchlejšie posunúť ako
150- alebo 300-miliónová.
Dá sa teda povedať, že ste hrdý Slovák?
Určite. Som pyšný a hrdý, napriek tomu, že to
tu nie je vždy perfektné. Vždy sem rád prídem,
lebo sem patrím. Je to môj domov a vždy to tak
bude.
Aký máte vzťah k Rakúsku, vzhľadom na
Vami využívaný spoj Bratislava – Viedeň?
Ako ku každej krajine, cez ktorú cestujem alebo
do ktorej chodím. Rakúsko sa mi ale páči, vždy
som hovoril, že v prípade nutného vysťahovania
zo Slovenska by som išiel bývať do Rakúska
alebo Česka. Krajina má veľa prírodných krás
a často ju využívame či už za účelom tranzitu
alebo nákupov.
Máme vianočné obdobie. Navštevujete vianočné
trhy?
Áno, ale málo. Určite sa pôjdeme pozrieť aj tento
rok. Keď bude voľnejší víkend vybehneme na
malinovku, cigánsku a horúci čaj.
A čo vianočné trhy vo Viedni alebo na Schloss
Hofe?
Najprv chceme vidieť trhy tu v Bratislave. To je
základ. Ak sa nám bude páčiť a budeme mať čas,
pôjdeme sa pozrieť aj ďalej.
Išli by ste na ne verejnou dopravou, alebo
skôr svojim autom?
Určite najskôr verejnou dopravou. Aj na letisko
chodím radšej autobusom, je to veľmi pohodlné.
Aj do Viedne či Schloss Hofu je príjemnejšie
ísť autobusom, keďže človek nemá starosti a keď
si to dobre naplánuje, je to naozaj pohoda.
16