CARGO BUSINESS 2-08.indd - ZSSK Cargo
CARGO BUSINESS 2-08.indd - ZSSK Cargo
CARGO BUSINESS 2-08.indd - ZSSK Cargo
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Ako rástlo<br />
prekladisko v Čiernej nad Tisou<br />
How the transhipment yard in<br />
Čierna nad Tisou grew bigger<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na výstave<br />
Transrussia 2008<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> at the exhibition<br />
Transrussia 2008<br />
Viete ako sledovať vašu zásielku<br />
alebo vozeň cez internet<br />
Do you know how to monitor<br />
your consignment or wagon on<br />
the Internet<br />
2/2008
Vážený<br />
obchodný<br />
partner,<br />
milí čitatelia,<br />
Dear Business Partner,<br />
Dear Readers,<br />
prvé číslo <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> <strong>BUSINESS</strong> sa stretlo<br />
z vašej strany s veľkým záujmom. Časopis<br />
vyplnil medzeru vo vzájomnej komunikácii,<br />
priniesol informácie o našej spoločnosti<br />
a azda i poskytol užitočné rady pre vašu<br />
obchodnú a prevádzkovú činnosť. Priaznivé<br />
ohlasy nás zaväzujú pripraviť ďalšie vydania<br />
ešte kvalitnejšie, s dôrazom na informácie,<br />
ktoré očakávate.<br />
Druhé číslo je zamerané na prepravy východ –<br />
západ a všetky aktivity s tým spojené. Vieme,<br />
že východné trhy sú perspektívne, očakáva sa<br />
nárast prepráv cez Transsibírsku magistrálu,<br />
zvyšuje sa podiel intermodálnej prepravy. Pre<br />
našu spoločnosť, ktorá je dopravcom na<br />
sieti ŽSR, je dôležité podchytiť tieto prepravy,<br />
vytvoriť podmienky na smerovanie záťaže z<br />
východu a na východ cez Východoslovenské<br />
prekladiská (VSP) a TKD Dobrá a to nielen<br />
import a export, ale aj tranzitné prepravy a<br />
prepravy na dunajskú cestu cez slovenské<br />
riečne prístavy.<br />
Vieme, že pre splnenie požiadaviek na<br />
kvalitné zabezpečenie prepravy musíme<br />
ďalej modernizovať vozňový park a doplňovať<br />
ho o nedostatkové rady vozňov, rozširovať<br />
produktové portfólio o požadované služby a<br />
výrazne krátiť čas prepravy, ktorý najmä u<br />
prepráv cez VSP býva často kritizovaný.<br />
Dúfam, že náš časopis bude mať svoj podiel<br />
na plnení spoločných cieľov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> a<br />
jej obchodných partnerov a vytvorí priestor na<br />
diskusiu o potrebách a smerovaní železničnej<br />
prepravy.<br />
The first issue of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> <strong>BUSINESS</strong> has<br />
received a huge positive response from you.<br />
The magazine filled the gap in our mutual<br />
communication, brought information on our<br />
company and it hopefully provided you with<br />
useful advice for your business and operating<br />
activities. Positive reactions commit us to<br />
prepare the following magazine issues of even<br />
higher quality, with emphasis on information<br />
you would expect.<br />
The second issue is focused on transportations<br />
in direction east – west and all activities<br />
related to them. We are aware that the eastern<br />
markets have great potential; an increase in<br />
transportations in the Trans-Siberian Railway<br />
is expected, the share of intermodal transport<br />
has been increasing. For our company, which<br />
is a carrier company operating in ŽSR network,<br />
it is necessary to create suitable conditions for<br />
these transportations from the east and to the<br />
east via Eastern Slovak Transhipment Yards<br />
(ESTY) and Combined Transport Terminal (CTT)<br />
Dobrá and that not only import and export, but<br />
also transit transport and transportations to<br />
Danube Route via Slovak river ports. We are<br />
aware that in order to meet the requirements of<br />
quality transport provision, we have to further<br />
modernize the rolling stock<br />
and to add and complete it with scarce wagon<br />
series, to extend our product portfolio by<br />
requested services and to significantly shorten<br />
the transportation time, which is in particular<br />
often criticized in relation to transportation via<br />
ESTY.<br />
I hope that our magazine will contribute to<br />
fulfilment of joint objectives of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
and its business partners and will create room<br />
to discuss needs and trends of rail transport.<br />
Ing. Václav WICHER<br />
Head of the Issue and Marketing Section<br />
Director of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Snímka Beata ŽELTVAYOVÁ<br />
Ing. Václav WICHER<br />
Vedúci vydania a riaditeľ sekcie marketingu<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>
Prepravy za prvý polrok 2008 4<br />
Transport market in the first half-year 2008<br />
Pozornosť sa upriamuje na chémiu, automotive a intermodálne prepravy 5<br />
Much attention given to chemical products, automotive and intermodal transport<br />
Čierna nad Tisou je dôležitou bránou do strednej Európy 6<br />
Čierna nad Tisou is an Important Gateway to Central Europe<br />
Ako rástlo prekladisko v Čiernej nad Tisou 10<br />
How the transhipment yard in Čierna nad Tisou grew bigger<br />
TKD Dobrá čaká na otvorenie cestného priechodu Čierna – Solomonovo 12<br />
CTT Dobrá is expecting the opening of road crossing Čierna – Solomonovo<br />
Cez Slovensko v apríli prechádzal tranzitom vlak z Číny 17<br />
A train from China passed across Slovakia in transit in April<br />
Zelená pre intermodálnu prepravu 18<br />
Green light for intermodal transport<br />
Prepravy východ - západ po železnici majú dobrú perspektívu 22<br />
Transportations east – west by rail have good potential<br />
Sieť Ukrajinských železníc je rozdelená na šesť dráh 24<br />
Ukrainian Railway Network is divided into six railway track areas<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na výstave Transrussia 2008 26<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> at the exhibition Transrussia 2008<br />
Preprava ťažkých substrátov ide v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> s ľahkosťou 30<br />
Transportation of bulk substrates goes easily in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Stredisko nákladnej prepravy Haniska pri Košiciach 34<br />
Centre of Freight Traffic Haniska pri Košiciach<br />
Stredisko nákladnej prepravy Maťovce 36<br />
Center of freight traffic Maťovce<br />
Preprava nebezpečných tovarov – druhá časť 38<br />
Transportation of dangerous goods – part II<br />
Viete ako sledovať vašu zásielku alebo vozeň cez internet 40<br />
Do you know how to monitor your consignment or wagon on the Internet<br />
Zákaznícky infoservis bude mať dlhší prevádzkový čas 43<br />
Customer information service will have longer office hours<br />
Poradíme si aj so širokorozchodnými vozňami a rušňami 44<br />
We are able to cope with broad gauge wagons and locomotives<br />
Francúzske železnice chcú posilniť svoju pozíciu na európskom trhu 46<br />
French Railways want to strengthen their position at the European market<br />
77 miliónov zlotých čistého zisku skupiny PKP 46<br />
77 milions Zloty of net profit of PKP group<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na InnoTrans 2008 v Berlíne 47<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in InnoTrans 2008 in Berlin<br />
Grand Prix parných rušňov vo Zvolene 47<br />
Grand Prix of Steam Locomotives in Zvolen<br />
Vydáva Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., Bratislava, vychádza raz štvrťročne. Registrované MK SR pod číslom 3932/2008. Adresa redakcie: Železničná 1, 041 49 Košice,<br />
e-mail: redakcia@zscargo.sk. Šéfredaktor Mgr. Ladislav Jandošek, telefón 055 229 3206, vedúci vydania Ing. Václav Wicher, telefón 02 2029 7004. Redakčná rada: Ing. Alexandra<br />
Borovanová, Ing. Miroslav Buc, Ing. Dana Fedoríková, Ing. Peter Homola, Ing. Zuzana Kosorová, Ing. Alžbeta Kručanicová, Ing. Anastázia Kvašňovská, Bc. Ľubica Levárska,<br />
Ing. Stanislav Vitiak. Snímky sekcia marketingu, archív, Vladimír Salzer (s. 10), Pavel Závacký (s. 30, 32, 34, 35, 43), Jozef Búranský (s. 32). Preklady Mgr. Soňa Valachovičová,<br />
Ing. Jana Šingliarová. Grafický dizajn a DTP RECO, s. r. o., Hurbanova 1379, Senica. Tlač Grafické podniky Kusák, s. r. o., Vyškov.
Prepravy za prvý polrok 2008<br />
Transport market in the first half-year 2008<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> očakáva rastúci dopyt po<br />
prepravách východ - západ<br />
Podľa vývoja na prepravnom trhu SR za prvý<br />
polrok roku 2008 je možné povedať, že<br />
prepravy po železnici sa pohybujú v priemere<br />
posledných piatich rokov. To sa dotýka<br />
objemu prepraveného tovaru po železnici<br />
ako aj prepravného výkonu v čistých tonových<br />
kilometroch (čtkm).<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> si udržala svoju pozíciu na<br />
prepravnom trhu a akvizičnou činnosťou sa<br />
jej podarilo získať aj ďalšie nové prepravy,<br />
ktoré doteraz neboli realizované po železnici,<br />
prípadne sa ich podarilo získať z cestnej<br />
dopravy. V tomto ohľade je však cenová<br />
politika železničných dopravcov limitovaná<br />
vzhľadom k vysokým nákladom v porovnaní<br />
s cestnou dopravou. Tu pevne dúfame,<br />
že určitou mierou by mohlo pomôcť v<br />
konkurencii s cestnou dopravou aj zavedenie<br />
elektronického mýta, čo by priblížilo<br />
štartovacie podmienky pre cestnú a železničnú<br />
dopravu. Každopádne <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> podniká<br />
na liberalizovanom trhu nákladnej prepravy a<br />
je zákaznícky orientovanou spoločnosťou.<br />
Našou snahou je zvyšovanie úrovne kvality<br />
služieb a uspokojovanie potrieb zákazníkov,<br />
avšak sebakriticky musíme povedať, že v<br />
niektorých prepravách sa to firme plne nedarí.<br />
Predovšetkým pokrývanie potrieb nakládky<br />
niektorými radmi železničných vozňov, ktorých<br />
je mimochodom nedostatok vo viacerých<br />
krajinách, spôsobuje, že nemôžeme vyjsť<br />
v ústrety zákazníkovi vždy tak, ako by sme<br />
chceli. Týka sa to predovšetkým prepráv<br />
drevnej hmoty, stavebnín a uhlia.<br />
Situácia na trhu je za prvý polrok<br />
charakterizovaná útlmom v prepravách<br />
potravín, predovšetkým obilia a kukurice.<br />
Dôvodom sú vysoké ceny surovín z titulu<br />
potravinovej krízy vo svete. Taktiež výroba<br />
elektrickej energie v tepelných elektrárňach<br />
s dopytom po základnej surovine – uhlí, je<br />
doteraz nižšia ako v minulom roku. Prispievajú<br />
k tomu aj rastúce ceny tejto suroviny v Poľsku<br />
a Rusku ako aj rastúce ceny tranzitu cez<br />
Ukrajinu.<br />
Prvý polrok je charakterizovaný nárastom<br />
prepráv pre petrochemický priemysel,<br />
predovšetkým v tranzite cez územie SR. Taktiež<br />
sme zaznamenali až 30-percentný medziročný<br />
nárast v intermodálnych<br />
prepravách predovšetkým v prepravách pre<br />
elektrotechnický a automobilový priemysel.<br />
Po vstupe Rumunska a Bulharska do EÚ<br />
zaznamenávame nárast dopytu po prepravách<br />
v smerovaní na tieto trhy, pričom významnú<br />
úlohu začína nadobúdať prepojenie SR a<br />
Rumunska cez trať normálneho rozchodu.<br />
Taktiež prepojenie s prístavmi Koper, v<br />
smerovaní do SR a Rijeka v smerovaní zo/cez<br />
SR, má rastúci trend.<br />
V druhom polroku, predovšetkým v poslednom<br />
štvrťroku, očakávame rastúci dopyt po<br />
prepravách v smerovaní východ - západ ako aj<br />
v smerovaní tranzitov z Poľska do adriatických<br />
prístavov. Taktiež očakávame zvýšenie dopytu<br />
po prepravách stavebných materiálov.<br />
Pevne dúfam, že <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> dokáže<br />
zabezpečiť dostatok ložného priestoru a<br />
v spolupráci s ostatnými zahraničnými<br />
operátormi a logisticko - zasielateľskými<br />
spoločnosťami v medzinárodných prepravách<br />
aj požadovanú kvalitu služieb.<br />
Ing. Ján SIMČO<br />
Člen Predstavenstva a riaditeľ úseku<br />
obchodu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> expects increasing demand<br />
for east-west transportations<br />
Based on results from the first halfyear,<br />
position of the rail transport at the<br />
Slovak transport market has remained<br />
approximately the same as the last five<br />
years. It covers volume of transported goods,<br />
as well as traffic performance in net tonkilometers<br />
(net tkm).<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has held its position at the<br />
transport market and, by means of its<br />
aquisition activities, we have succeeded on<br />
gaining new transportations having not been<br />
executed by rail by now or eventually we have<br />
pulled them from road to rail. However, in this<br />
field, pricing policy of rail carriers is limited by<br />
high costs in comparison to road transport.<br />
Here, we hope that implementation of road<br />
toll could contribute to competitiveness<br />
of rail transport to road transport and to<br />
certain equalization of startup conditions for<br />
these two types of transport. In each case,<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is undertaking at a liberalized<br />
freight transport market and it is a customer<br />
orientated company.<br />
Our effort is to increase quality of provided<br />
services and to satisfy customer requests.<br />
However, to be honest, we do not always<br />
manage to fully reach these goals. Most<br />
of all, lack of certain wagon series, lack of<br />
which is, by the way, all over Europe, make<br />
us disable to meet some of transport needs<br />
of our customers the way we would like to.<br />
It mostly includes transportations of wood,<br />
building materials and coal.<br />
Situation at the market for the first six months<br />
of the year is characterized by a regress in<br />
transportations of foodstuffs, mainly grain<br />
and corn. This regress is caused by high<br />
prices of such products due to world food<br />
crisis. Also production of eletric energy in<br />
power plants and consequently also demand<br />
for basic raw material - coal has been lower<br />
than last year by now. It can be caused by<br />
increasing prices of this material in Poland<br />
and Russia and by increasing prices of transit<br />
via Ukraine.<br />
The first half-year has been characterized by<br />
increase of transportations for petrochemical<br />
industry, mostly in transit across Slovakia.<br />
Also intermodal transportations have<br />
increased by 30% compared to the last<br />
year, mainly in the field of transportations<br />
for electrotechnical and car industry. After<br />
the entry of Romania and Bulgaria into the<br />
EU, demand for transportations directed to<br />
these markets has increased, which has been<br />
making connection of Slovakia and Romania<br />
with standard-gauge track more and more<br />
important. Also connection to the port of<br />
Koper in direction to SR and to the port of<br />
Rijeka in direction from/via SR has a positive<br />
trend.<br />
Within the second half-year, mostly the<br />
last quartal, we are expecting increasing<br />
demand for transportations in direction<br />
east-west as well as for transit from Poland to<br />
Adriatic seaports. We also expect increase in<br />
transportations of building materials.<br />
I truly hope that, together with other foreign<br />
operators and forwarders within international<br />
transport, we will be able to provide our<br />
customers with sufficient loading capacity as<br />
well as with high quality services.<br />
Ing. Ján SIMČO<br />
Member of the Board and Director of the<br />
Trade Division of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>
Vývoj prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> za prvé štyri mesiace roku 2008<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) prepravila<br />
za prvé štyri mesiace roku 2008 takmer 15,8 mil. ton tovaru pri<br />
tarifnom prepravnom výkone viac ako 3,1 mld. čtkm. V porovnaní s<br />
rovnakým obdobím minulého roku predstavuje tento objem v tonách<br />
pokles o cca 347 tisíc ton (2,2 %).<br />
Objem prepravy ostatných operátorov (bez zahrnutia dopravcov pre<br />
obnovu infraštruktúry) zaznamenal za rovnaké obdobie medziročný<br />
nárast o 202 tisíc ton.<br />
V posledných rokoch sa stretávame na liberalizovanom trhu železničnej<br />
nákladnej prepravy s čoraz intenzívnejšími aktivitami súkromných<br />
železničných dopravcov (zvyšovanie objemu prepravy existujúcich<br />
a vstup nových na železničnú sieť Slovenskej republiky). Pritom ak<br />
porovnáme podiely bývalých národných dopravcov okolitých krajín<br />
(okrem Ukrajiny, kde liberalizácia neprebehla), <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v tomto<br />
smere s cca 94,5 percentami neustále vedie.<br />
Štruktúra prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> podľa jednotlivých režimov sa oproti<br />
roku 2007 výrazne nezmenila. Klesajúci trend však naďalej pokračuje<br />
vo vnútroštátnej preprave (medziročný pokles takmer o 1%).<br />
Z pohľadu prepravovaných komodít sme zaznamenali najväčší nárast v<br />
Podiel režimov prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Share of transport regimes of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
prepravy I.-IV. 2007 I.-IV. 2008 nárast-pokles<br />
Transport regime<br />
increase-decrease<br />
vnútro/Domestic 13,2 % 12,3 %<br />
dovoz/Import 38,3 % 39,0 %<br />
vývoz/Export 24,2 % 24,6 %<br />
tranzit/Transit 24,3 % 24,1 %<br />
Development of transportations performed by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for the<br />
first four months of 2008<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>)<br />
transported almost 15.8 million tons of goods in the first four<br />
months of 2008, at the tariff traffic performance of more than 3,1<br />
billion net ton-kilometre (ntkm). In comparison with the same period<br />
of the previous year, this volume in tons indicates a decrease by<br />
approximately 347 thousand tons (2,2 %).<br />
preprave chémie, nešpecifikovaných tovarov (hlavne rôznych<br />
komponentov a hotových automobilov) ako aj kontajnerov. V týchto<br />
segmentoch rastú prepravy predovšetkým v posledných rokoch a preto<br />
na ne <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aj upriamuje svoju pozornosť. Naopak, najväčšie<br />
poklesy sa prejavili v preprave hromadných tovarov - v potravinách,<br />
stavebninách a železnej rude. Prepravu potravín v tomto roku ovplyvniť<br />
nemôžeme. Kvôli veľkej minuloročnej neúrode v takmer celej Európe<br />
sa stali nedostatkovým tovarom hlavne poľnohospodárske produkty<br />
ako obilniny a olejniny. Predpokladáme, že tento stav bude pokračovať<br />
až do letných mesiacov, teda do nasledujúcej úrody.<br />
Pokles prepravy železných rúd sa najviac prejavil vplyvom aprílového<br />
zákazu nakládky zo strany Ukrajiny a Ruska pre niektoré hutné podniky<br />
(hlavne U. S. Steel Košice), ktorý bol vyhlásený nielen pre železnorudný<br />
koncentrát, ale aj tzv. aglorudu.<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />
Sekcia marketingu<br />
Preprava <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) za prvé štyri mesiace rokov 2002 –<br />
2008 v tonách (Rok 2008 možno hodnotiť ako skôr úspešnejší.)<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) transportation for the first four months from<br />
2002 to 2008 in tons (Year 2008 can be assessed as rather more<br />
successful.)<br />
2002 2003 2004 2005 2006 2007<br />
Pozornosť sa upriamuje na chémiu,<br />
automotive a intermodálne prepravy<br />
Much attention given to chemical products, automotive<br />
and intermodal transport<br />
16,2<br />
15,8<br />
15,2<br />
14,6<br />
14,2<br />
Potraviny/Foodstuffs<br />
Stavebniny/BuildingMaterials<br />
Železná ruda/Iron Ore<br />
2008<br />
Volume of transportation of other operators (excluding carriers for<br />
infrastructure reconstruction) indicated an inter-annual increase by<br />
202 thousand tons for the same period.<br />
Lately, we have been facing even more intense activities of private rail<br />
carriers in the liberalized market of rail freight transport (increase in<br />
transported volumes of existing carriers and access of new ones in rail<br />
network of the Slovak Republic). However, if we compare the shares<br />
of former national carriers of the neighbouring countries (excluding<br />
Ukraine, where no liberalization was executed), <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> remains<br />
in a leading position with approximately 94,5%.<br />
Transportation structure of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> according to the individual<br />
regimes has significantly not changed when compared to 2007. A<br />
decreasing trend can be further observed in domestic transport (interannual<br />
decrease by almost 1%).<br />
Chémia/Chemical Products<br />
Nešpecifikované/Unspecified<br />
Intermodál/Intermodal transport<br />
4/5
From the viewpoint of transported commodities, we have observed the<br />
highest increase in transportation of chemical products, unspecified<br />
goods (mainly various components and completed automobiles)<br />
as well as containers. In these segments, transportations have<br />
been increasing, in particular, in recent years and therefore, <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> has been paying special attention to them. On the contrary,<br />
the highest decreases have been observed in transportations of<br />
mass goods – in foodstuffs, building materials and iron ore. We are<br />
not in a position to influence transportation of foodstuffs this year.<br />
Due to the poor crops in almost entire Europe last year, mainly the<br />
agricultural products as well as cereals and oil bearing plants became<br />
the products of short supply. We would assume that this trend will<br />
continue until the summer months, i.e. until the following harvest.<br />
Decrease of iron ore transportation could have been observed<br />
mainly due to the influence of April load ban from the Ukrainian and<br />
Russian side for several metallurgical factories (U. S. Steel Košice in<br />
particular). This ban was related not only to the iron ore concentrate<br />
but also to the so-called aglo-ores.<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />
Marketing Section<br />
Podiel <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na žel. prepravnom trhu v tonách (I. - IV. 2008)<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> share at the Slovak rail transport market in tons for<br />
I.-IV.2008<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
ostatní dopravcovia<br />
other carriers<br />
Štruktúra prepravovaných tovarov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
v období I. - IV. 2008<br />
Structure of goods transported by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for the<br />
period I. - IV. 2008<br />
V stanici sa prekladá 45 % všetkých tovarov smerujúcich<br />
z ukrajinskej Ľvovskej dráhy<br />
Pohraničná priechodová stanica (PPS) Čierna nad Tisou je stanicou,<br />
ktorá je s pohraničnou priechodovou stanicou Čop spojená<br />
rozchodom 1435 mm (normálny rozchod) a rozchodom 1520 mm<br />
(široký rozchod).<br />
Železničná trať normálneho rozchodu pokračuje ďalej cez Čiernu nad<br />
Tisou do Čopsko - Batevského prekládkového komplexu a umožňuje<br />
prepravu tovaru do Rumunska bez prekládky cez priechod Diakovo -<br />
Halmeu. Železničná trať širokého rozchodu končí v Čiernej nad Tisou,<br />
kde sa uskutočňuje odovzdávka vozňových zásielok a ich prekládka<br />
z vozňov širokorozchodných do vozňov normálnorozchodných.<br />
Prekládka vozňových zásielok sa realizuje na pracoviskách sekcie<br />
Východoslovenské prekladiská (VSP) <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Sekcia VSP zabezpečuje a vykonáva nakládku, vykládku a prekládku<br />
tovarov z vozňov širokého rozchodu do vozňov normálneho rozchodu<br />
a opačne; prekládku, vykládku a nakládku kontajnerov; preväzovanie<br />
podvozkov širokorozchodných vozňov, zmenu režimu prepravného<br />
práva SMGS/CIM a opačne; uskladnenie zásielok v colnom sklade;<br />
zisťovanie hmotnosti vozňových zásielok; úpravu zásielok balením,<br />
paletizáciou a paketizáciou ako aj ostatné služby spojené s prepravou<br />
tovarov, ktoré majú strategický význam v európskom meradle najmä pri<br />
prepravách východ – západ.<br />
PPS Čierna nad Tisou je bránou do strednej Európy, o čom svedčí aj<br />
fakt, že sa tu prekladá 45 % všetkých tovarov smerujúcich z Ľvovskej<br />
dráhy (Ukrajina) do západnej Európy a zabezpečuje prekládku vyše<br />
90 % surovín a tovarov dovážaných na Slovensko po železničných<br />
tratiach z východnej Európy a Ázie. Významné postavenie PPS<br />
Čierna nad Tisou je zaistené jej jedinečnosťou, pretože je najväčším<br />
prekladiskom s komplexnou ponukou služieb medzi širokým a<br />
normálnym rozchodom koľají na Slovensku.<br />
Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />
Ing. Radovan KOVÁČ<br />
Čierna nad Tisou<br />
je dôležitou bránou<br />
do strednej Európy<br />
Čierna nad Tisou is an Important<br />
Nešpecifikované/Unspecified<br />
Chémia/Chemical Products<br />
Drevo/Wood<br />
Potraviny/Foodstuffs<br />
Stavebniny/Building Materials<br />
Kovy/Metals<br />
Ropné produkty/Oil Products<br />
Uhlie/Coal<br />
Železná ruda/Iron Ore<br />
Intermodál/Intermodal
Počet železničných nákladných vozňov na výstupe do Čopu cez<br />
PPS Čierna nad Tisou po normálnom a širokom rozchode v rokoch<br />
2004 - 2007<br />
Number of rail freight wagons at the exit to Chop via BCS Čierna nad<br />
Tisou by normal gauge and broad gauge tracks from 2004 to 2007<br />
Objem prepraveného tovaru z Čopu (vstup) cez PPS Čierna nad<br />
Tisou v tisíckach ton po normálnom a širokom rozchode v rokoch<br />
2004 - 2007<br />
Volume of transported goods from Chop (entry) via BCS Čierna nad<br />
Tisou in thousands of tons by normal gauge and broad gauge tracks<br />
from 2004 to 2007<br />
120 000<br />
8 000<br />
100 000<br />
80 000<br />
7 000<br />
6 000<br />
5 000<br />
60 000<br />
4 000<br />
40 000<br />
20 000<br />
3 000<br />
2 000<br />
1 000<br />
0<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
2007<br />
0<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
2007<br />
NR/normal gauge<br />
ŠR /broad gauge<br />
Počet železničných nákladných vozňov na vstupe z Čopu cez PPS<br />
Čierna nad Tisou po normálnom a širokom rozchode v rokoch 2004<br />
- 2007<br />
Number of rail freight wagons at the entry from Chop via BCS Čierna<br />
nad Tisou by normal gauge and broad gauge tracks from 2004 to<br />
2007<br />
120 000<br />
100 000<br />
80 000<br />
60 000<br />
40 000<br />
20 000<br />
Gateway to Central Europe<br />
Objem prepraveného tovaru do Čopu (výstup) cez PPS Čierna nad<br />
Tisou v tisíckach ton po normálnom a širokom rozchode v rokoch<br />
2004 - 2007<br />
Volume of goods transported to Chop (exit) via BCS Čierna nad<br />
Tisou in thousands of tons by normal gauge and broad gauge tracks<br />
from 2004 to 2007<br />
1 500<br />
1 200<br />
900<br />
600<br />
300<br />
0<br />
0<br />
2004<br />
2004<br />
2005<br />
2005<br />
2006<br />
NR/normal gauge<br />
ŠR /broad gauge<br />
2006<br />
NR/normal gauge<br />
ŠR /broad gauge<br />
2007<br />
2007<br />
45% of all goods from Ukrainian Lviv rail track are<br />
transhipped in this station<br />
Border crossing station (BCS) Čierna nad Tisou is the station which is<br />
connected to border crossing station Chop by 1435 mm track gauge<br />
(normal gauge) and 1520 mm track gauge (broad gauge).<br />
Normal gauge rail track continues via Čierna nad Tisou to “Chop-<br />
Batev” transhipment complex and enables transport of goods<br />
to Romania via border crossing station Diakovo-Halmeu with no<br />
transhipment. Broad gauge rail track is terminated in Čierna nad<br />
Tisou, where consignments are handed over and transhipped from<br />
broad-gauge wagons to normal gauge wagons. Transhipment<br />
of consignments is performed in the workplaces of East-Slovak<br />
Transhipment Yards (ESTY) section of the <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> company.<br />
East-Slovak Transhipment Yards (ESTY) section provides and executes<br />
loading, unloading and transhipment of goods from broad-gauge<br />
wagons to normal gauge wagons and vice versa; loading, unloading<br />
and transhipment of containers; bogie change of broad gauge<br />
wagons, change of traffic conditions SMGS/CIM and vice versa;<br />
storage of consignments in bonded warehouse; ascertainment of<br />
weight of wagon consignments; modification of consignments by<br />
packaging, palletization, baling, as well as other services related to<br />
transportation of goods, which are of strategic importance in Europe,<br />
particularly in transportations east – west.<br />
BCS Čierna nad Tisou is an important gateway to central Europe. This<br />
may be supported by the fact that<br />
45% of all goods from the Lviv rail track (Ukraine) to Western Europe<br />
are transhipped in this station. It provides transhipment of over<br />
90% of all goods and raw materials imported to Slovakia by rail<br />
from Eastern Europe and Asia. Its importance is underlined by its<br />
uniqueness, since it is the largest transhipment yard providing a<br />
comprehensive service package between broad gauge track and<br />
normal gauge track in Slovakia.<br />
Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />
Ing. Radovan KOVÁČ<br />
6/7
Medzi najvýznamnejšie pracoviská sekcie Východoslovenských<br />
prekladísk (VSP) patrí Pracovisko prekládky rudy a Pracovisko ťažkej<br />
mechanizácie, v ktorých sa prekladajú sypké substráty rudy, t. j.<br />
pelety, brikty, koncentrát železnej rudy, aglorudy a ostatných druhov<br />
rúd surového železa, ale takisto ferozliatiny, uhlie, guľatina a ďalšie<br />
substráty.<br />
Ďalej sa na týchto pracoviskách zabezpečuje prekládka, vykládka a<br />
nakládka dreva, paletizovaného aj voľne loženého reziva, oceľových<br />
plechov, zvitkov, tyčí, tvarovaného železa, strojov všetkého druhu,<br />
osobných a nákladných automobilov, koľajníc, debien, železného<br />
šrotu, mramoru, dreveného uhlia, koksu, antracitu, ferrokovov, iných<br />
sypkých substrátov a veľkých kontajnerov.<br />
Prekládka sa realizuje pomocou hydraulických pásových rýpadiel<br />
a pomocou portálových a mostových žeriavov a to z otvorených<br />
širokorozchodných vozňov do otvorených vozňov normálneho rozchodu<br />
(vrátane vozňov s otvárateľnou strechou) alebo opačne, resp. zo<br />
širokorozchodného vozňa na haldu, na cestné motorové vozidlo alebo<br />
do colného skladu ako aj z haldy alebo colného skladu do vozňa<br />
normálneho rozchodu, resp. na cestné motorové vozidlo.<br />
Najväčší objem na výkonoch Sekcie VSP predstavuje prekládka<br />
železnej rudy, ktorá v roku 2007 predstavovala až 73-percentný podiel<br />
z celkových výkonov, ostatné komodity tvorili spolu 27-percentný<br />
podiel.<br />
Ďalším významným pracoviskom Sekcie VSP je Pracovisko prekládky<br />
a prečerpávania, kde sa prekladajú rôzne druhy substrátov v balenom<br />
i nebalenom stave, obilniny, chemické a minerálne hnojivá, soli a iné<br />
sypké substráty. Prekládka sa realizuje zo zakrytých širokorozchodných<br />
vozňov do vozňov normálneho rozchodu pomocou malej mechanizácie.<br />
Pracoviská Workplaces<br />
Východoslovenských<br />
Výkony Sekcie VSP (v tonách) v rokoch 2004 – 2007,<br />
v celkových výkonoch sú zahrnuté výkony za Čiernu nad Tisou a<br />
Maťovce<br />
Performances of ESTY Section (in tons) from 2004 to 2007; total<br />
performances include performances of Čierna nad Tisou and<br />
Maťovce<br />
10 000 000<br />
8 000 000<br />
6 000 000<br />
4 000 000<br />
2 000 000<br />
0<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
Komoditná štruktúra výkonov Sekcie VSP v roku 2007<br />
Commodity structure of ESTY Section performances in 2007<br />
73%<br />
27%<br />
2007<br />
Železná ruda/iron ore<br />
Ostatné komodity/other commodities<br />
Súčasťou tohto pracoviska sú aj prečerpávacie komplexy, ktoré slúžia<br />
na prečerpávanie kvapalín ako acetónu, rôznych druhov benzínu,<br />
benzolu, etylalkoholu, glycerínu, metanolu, motorovej nafty, petroleja,<br />
plynového oleja, xylénu, terpentínu, butanolu, ropy, olejov, liehov a<br />
iných druhov kvapalných látok. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia<br />
prečerpávacieho komplexu N 6/8.<br />
Pri prekládke železnej rudy v zimnom období zohráva dôležitú úlohu<br />
Pracovisko rozmrazovne, ktoré zabezpečuje rozmrazovanie zmrznutých<br />
nehorľavých sypkých substrátov v rozmrazovacích tuneloch, aby sa<br />
mohli prekladať zo širokorozchodných vozňov do vozňov normálneho<br />
rozchodu alebo vykladať na haldu.<br />
Pracovisko prekládky a preväzovne v Maťovciach zabezpečuje<br />
prekládku sypkých substrátov zo železničných nákladných vozňov<br />
širokého rozchodu do železničných nákladných vozňov normálneho<br />
rozchodu a opačne pomocou hydraulických pásových rýpadiel a<br />
zabezpečuje preväzovanie železničných nákladných vozňov širokého<br />
rozchodu na normálny rozchod a to výmenou podvozkov s rozchodom<br />
1520 mm na 1435 mm a opačne.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> plánuje v priebehu niekoľkých rokov rozsiahle investície v<br />
Sekcii VSP. Pôjde o nákup hydraulických rýpadiel, elektrohydraulických<br />
chápadiel, náhradných zdrojov mostových žeriavov na I. Rudnej rampe<br />
a modernizáciu technologických zariadení.<br />
Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />
Ing. Radovan KOVÁČ
at East-Slovak Transhipment Yards<br />
prekladísk<br />
is performed from covered broad gauge wagons to normal gauge<br />
wagons by means of small mechanization. This workplace also<br />
includes re-pumping complexes which are used for re-pumping of<br />
acetone, various types of gasoline, benzol, ethyl alcohol, glycerine,<br />
methanol, diesel oil, kerosene, gas oil, xylene, turpentine, butyl<br />
alcohol, mineral oil, oil, alcohol and other types of liquid substances.<br />
At present, the reconstruction of the N 6/8 complex is in progress.<br />
The Thawing Plant plays an important role in transhipment of iron<br />
ore in the winter period. This plant gives opportunity to thaw noninflammable<br />
bulk substrates in thawing tunnels, which enables their<br />
unloading from the broad gauge wagons or their transhipment to<br />
normal gauge wagons or onto the piles.<br />
Bogie change and transhipment workplace in Maťovce provides<br />
transhipment of bulk substrates from broad gauge rail freight wagons<br />
to normal gauge rail freight wagons and vice versa by means of<br />
hydraulic crawler excavators and it also provides bogie change of<br />
broad gauge rail freight wagons to normal gauge and that by means of<br />
replacement of bogies with 1520 mm gauge to 1435 mm gauge and<br />
vice versa.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is planning extensive investments into the ESTY Section<br />
in the following few years. These will include purchase of hydraulic<br />
excavators, electrical-hydraulic grips, and back-up sources of bridge<br />
cranes on the I. ore platform as well as modernization of technological<br />
equipment.<br />
Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />
Ing. Radovan KOVÁČ<br />
Objem výkonov (počet vozňov ) Pracoviska rozmrazovne<br />
Volume of performances (number of wagons) of Thawing Plant<br />
1200<br />
1000<br />
The most important workplaces of the Eastern Slovak Transhipment<br />
Yard (ESTY) include the Ore Transhipment Workplace and Heavy<br />
Mechanization Workplace, which are used for transhipment of bulk<br />
iron ore substrates, i.e. pellets, briquettes, iron ore concentrates,<br />
aglo-ores and other types of ore, as well as pig iron, ferroalloy, coal,<br />
short round wood and other substrates.<br />
These workplaces also provide transhipment, unloading and loading<br />
of wood, paletted or loosely loaded timber, steel plates, steel coils,<br />
bars, shaped iron, all sorts of machines, passenger and goods<br />
automobiles, tracks, boxes, iron scrap, marble, charcoal, coke,<br />
anthracite, ferro-metals, other bulk substrates and large-capacity<br />
containers.<br />
Transhipment is performed by means of hydraulic crawler excavators<br />
and by means of portal and gantry cranes and that from open broad<br />
gauge wagons to open normal gauge wagons (including wagons with<br />
opening roof) or vice versa; or from broad gauge wagons to the piles,<br />
to the road motor vehicle or to the bonded warehouse as well as from<br />
the piles to the normal gauge wagon, or to the road motor vehicle.<br />
The biggest volume of ESTY performances is made up of transhipment<br />
of iron ore, which reached a share of 73% of its total performance in<br />
2007; other commodities had a 27% share together.<br />
Another important workplace of the ESTY Section is Transhipment and<br />
Re-Pumping Workplace. This workplace is used for transfer of various<br />
types of packaged and unpackaged substrates, grains, chemical and<br />
mineral fertilizers, salts and other bulk substrates. Transhipment<br />
800<br />
600<br />
400<br />
200<br />
0<br />
Objem výkonov (v tonách) Pracoviska rozmrazovne<br />
Volume of performances (in tons) of Thawing Plant<br />
80000<br />
70000<br />
60000<br />
50000<br />
40000<br />
30000<br />
20000<br />
10000<br />
0<br />
december 2007<br />
december 2007<br />
január/ january 2008<br />
Objem tovaru/volume of goods<br />
január/ january 2008<br />
február/ february 2008<br />
február/ february 2008<br />
8/9
Ako rástlo prekladisko<br />
v Čiernej nad Tisou<br />
How the transhipment yard in Čierna nad Tisou grew bigger<br />
Od rozhodnutia po postavenie širokorozchodnej koľaje cez<br />
hranicu a začiatok prekládky prešiel iba rok<br />
Rozhodnutie o budovaní prekládkovej stanice medzi širokým a<br />
normálnym rozchodom v Čiernej nad Tisou bolo prijaté Povereníctvom<br />
(ministerstvom) dopravy na základe Dohody o zásadách vzájomného<br />
styku v železničnej doprave medzi ČSR a ZSSR, prijatej zástupcami<br />
oboch štátov v Moskve v marci a apríli v roku 1946. Tu niekde sa<br />
začala história prekládkovej stanice a obce, neskôr mesta, ktoré majú<br />
dodnes na sieti slovenských železníc nezastupiteľnú rolu.<br />
Hlavné zásady výstavby stanovilo povereníctvo na porade v júli 1946.<br />
Práce rýchlo postupovali a 15. apríla 1947 sa spojila širokorozchodná<br />
koľaj, vybudovaná na Slovensku, so širokorozchodnou koľajou na<br />
sovietskom území. Dňa 22. apríla 1947 prišiel do Čiernej nad Tisou<br />
prvý sovietsky širokorozchodný vlak a začala sa prekládka do vozňov<br />
normálneho rozchodu.<br />
V prvej etape výstavby sa vybudovali štyri koľaje normálneho rozchodu,<br />
ku ktorým neskôr pristavali ďalšie štyri a neskôr tri koľaje širokého<br />
rozchodu pre dopravu a jednu koľaj na prekládku. Prekladisko<br />
pozostávalo z jednej koľaje širokého rozchodu a jednej koľaje<br />
normálneho rozchodu, ktoré boli vedľa seba. Na jednom konci sa<br />
nachádzala drevená vyvýšená rampa dlhá 50 metrov. Súčasne sa<br />
stavala definitívna prekládková rampa, ktorú nazvali zakrytá rampa.<br />
Rozsah a technická úroveň zariadení pre dopravu a prekládku bola<br />
nízka. Roku 1947 sa tu priemerne denne prekladalo 3500 ton tovaru.<br />
Požiadavky na prekládku narastali a tak bolo nevyhnutné budovať<br />
ďalšie koľaje a prekládkové rampy, a to v nasledujúcom poradí:<br />
V roku 1948: jazyková rampa;<br />
1949: nová mäsová rampa, čelná rampa, bočno-čelná rampa;<br />
1950: vyvýšená rampa;<br />
1951: colná rampa;<br />
1952: I. rozmrazovňa rudy;<br />
1953: I. vysoká rudná rampa, zahrádzkovacia rampa, východná<br />
rampa;<br />
1954: portálová rampa, prvá časť prečerpávacej stanice;<br />
1955: obecná rampa, ďalšia časť prečerpávacej stanice;<br />
1956: rozšírenie prečerpávajúcej stanice;<br />
1957: II. vysoká rudná rampa;<br />
1958: II. rozmrazovňa rudy;<br />
1959: ďalšia časť portálovej rampy.<br />
Spolu s rastom počtu prekládkových rámp sa zvyšovala i prekládková<br />
mechanizácia a rástlo i koľajisko. Z troch koľají širokého rozchodu<br />
vyrástli postupne štyri rozsiahle koľajové skupiny s dvomi zvážnymi<br />
pahorkami a niekoľkými výťažnými koľajami. Podstatná časť<br />
koľajových kapacít sa budovala tesne po roku 1948 a doplnila v<br />
rokoch 1959-1962. Osem pôvodných koľají normálneho rozchodu sa<br />
rozrástlo na 7 koľajových skupín so zvážnym pahorkom a niekoľkými<br />
výťažnými koľajami. V roku 1951 boli vybudované smerové koľaje, v<br />
roku 1953 nasledovali vchodové koľaje, v roku 1954 zásobné koľaje<br />
(skupina 500), v roku 1960 manipulačné koľaje (skupina 300 a<br />
skupina 200) a nasledujúci rok manipulačné koľaje (skupina 400). V<br />
roku 1953 začala aj výstavba koľajiska v Dobrej pri Čiernej nad Tisou,<br />
práce sa ukončili v roku 1969.<br />
Prekladisko sa rozrástlo tak, že v súčasnosti je v Čiernej nad Tisou<br />
približne 160 kilometrov koľají a takmer 500 výhybiek na ploche<br />
10 km 2 . Podrobnejšie údaje o vývoji objemu prekládky sú uvedené v<br />
nasledujúcej tabuľke.<br />
Vývoj objemu prekládky (údaje v mil. ton za rok)/Development of<br />
transhipment volumes (data in million tons per year)<br />
Rok/Year<br />
Objem prekládky/Volume of transhipment<br />
1947 0,4<br />
1950 1,9<br />
1955 4,3<br />
1960 9,6<br />
1965 11,7<br />
1970 10<br />
1975 9,6<br />
1980 8,9<br />
1985 7,3<br />
1990 6,8<br />
1995 5,1<br />
Okrem dopravných a prepravných zariadení v Čiernej nad Tisou<br />
vybudovali zariadenia na údržbu rušňov, vozňov, mechanizmov, celý rad<br />
sociálnych objektov a kancelárií a vytvorili podmienky na preväzovanie<br />
podvozkov širokorozchodných vozňov na normálnorozchodné a<br />
naopak. Zariadenia tiež slúžili pre podniky zahraničného obchodu na<br />
preväzovanie podvozkov rušňov, ktoré sa vyvážali do ZSSR.<br />
Ing. Milan KLUBAL<br />
Z knihy História železníc na území Slovenska
Only a year passed from the decision on construction of broad-gauge<br />
track via the border was made and transhipment commenced.<br />
The decision on construction of transhipment station between the<br />
broad gauge and normal gauge in Čierna nad Tisou was accepted by<br />
the Commission (Ministry) of Transport on the basis of Agreement<br />
on principles of mutual relations in rail transport between ČSR and<br />
USSR, accepted by the representatives of both states in Moscow in<br />
March and April in 1946. This is where the history of transhipment<br />
station and the municipality, later town, began. Since then, they have<br />
played an irreplaceable role within the Slovak railways network.<br />
The main principles of construction were specified by the Commission<br />
in the meeting in July 1946. Works progressed quickly and on April 15,<br />
1947, the broad-gauge track, constructed in Slovakia, was connected<br />
to the broad-gauge track in Soviet Union territory. On April 22, 1947,<br />
the first Soviet broad-gauge train arrived in Čierna nad Tisou and the<br />
transhipment to normal-gauge wagons commenced.<br />
In the first stage of construction, 4 tracks of normal gauge and<br />
later on, additional four tracks were constructed; followed by three<br />
broad gauge tracks for transportation purposes and one track for<br />
transhipment. The transhipment yard consisted of one broad gauge<br />
track and one normal gauge track, located next to each other. On<br />
one end, there was a wooden elevated platform, 50 m long. At the<br />
same time, the construction of definite transhipment platform was in<br />
progress. This platform was later on called the covered platform.<br />
The capacity and technology niveau of equipments for transport<br />
and transhipment were low. In 1947, only about 3 500 tons were<br />
transhipped per day.. Requirements for transhipment were increasing<br />
and therefore, it was necessary to construct additional tracks and<br />
transhipment platforms and that in the following order:<br />
In 1948: side loading platform;<br />
1949: new “meat” platform, front platform, side-front platform;<br />
1950: elevated platform;<br />
1951: customs platform;<br />
1952: I. thawing plant of ore;<br />
1953: I. high loading ore platform, blocking platform, eastern<br />
platform;<br />
1954: gantry platform, the first part of re-pumping station;<br />
1955: universal platform, another part of re-pumping station;<br />
1956: extension of re-pumping station;<br />
1957: II. high loading ore platform;<br />
1958: II. thawing plant of ore;<br />
1959: another part of gantry platform.<br />
With increasing number of transhipment platforms, the transhipment<br />
mechanisation was improving and track yard growing. Three broadgauge<br />
tracks gradually evolved in four extensive track groups with<br />
two shunting slopes and several turnout tracks. A significant part of<br />
track capacities was built immediately after 1948 and was completed<br />
between 1959 and 1962. Eight original normal-gauge tracks evolved<br />
in 7 track groups with shunting slope and several turnout tracks.<br />
In 1951, the allocation tracks were constructed, followed by arrival<br />
tracks in 1953, spare tracks in 1954 (group 500), manipulation<br />
tracks in 1960 (group 300 and group 200) and the following year,<br />
manipulation tracks (group 400). In 1953, the construction of<br />
track yard in Dobrá near Čierna nad Tisou commenced. Works were<br />
completed in 1969.<br />
The transhipment yard grew to such extent that currently in Čierna<br />
nad Tisou, there are approximately 160 km of tracks and almost 500<br />
switches on the area of 10 km2. Detailed information on development<br />
of transhipment volumes are specified in the following chart.<br />
Apart from carriage and transport facilities in Čierna nad Tisou, the<br />
facilities for maintenance of locomotives, wagons, mechanisms, an<br />
entire range of social premises and offices were built and conditions<br />
for bogie changes of broad-gauge wagons to normal-gauge wagons<br />
and vice versa were created. The facilities also served to foreign trade<br />
corporations for bogie changes of locomotives, which were then<br />
exported to the USSR.<br />
Ing. Milan KLUBAL<br />
From the book History of Railways in Slovakia<br />
Aj Čierna nad Tisou písala<br />
dejiny roku 1968<br />
História jedinečného železničiarskeho mesta<br />
V roku 1946 sa začala v chotári Čierna na juhovýchode Slovenska<br />
budovať prekládková stanica pre výmenu tovarov so Sovietskym<br />
zväzom (ZSSR). Pre zamestnancov pracujúcich na železnici a ich rodiny<br />
bolo potrebné vybudovať novú obec s celou sociálnou sieťou prakticky<br />
na zelenej lúke.<br />
Z hľadiska histórie išlo o ojedinelý projekt v Československu, aj keď<br />
sú vo svete známe podobné prípady zakladania nových miest na<br />
neobývanom území – najznámejší je asi Brasilia, hlavné mesto Brazílie,<br />
ktoré projektoval preslávený architekt Oscar Niemeyer. (Porovnanie tu<br />
trochu pokrivkáva, Čierna nad Tisou nemala ambíciu stať sa svetovým<br />
urbanistickým projektom, aj keď je to možno škoda, pretože podobná<br />
situácia sa neopakuje v každom storočí.)<br />
Začiatky prekladiska.<br />
Genesis of transhipment yard.<br />
Na začiatku boli blízko prekladiska vybudované tri drevené stavby,<br />
ktoré slúžili ako ubytovňa, obchod a kultúrna miestnosť (aj s kinom).<br />
V prvej etape výstavby obce sa potom stavali rodinné domy a dva<br />
nájomné domy. Súčasne vyrástli ďalšie drevené stavby - železničná<br />
stanica a hospodárska budova železníc. Mladá obec už od začiatku<br />
mala ústredné kúrenie, ktoré, ako inak, zabezpečovali dva parné rušne.<br />
V druhej etape sa postavila základná škola, budova obecného úradu<br />
ako aj ďalšie obytné bloky či hotel Úsvit. Pre potreby železnice sa zasa<br />
vybudovali nová stanica, rušňové depo, závod Železničné staviteľstvo,<br />
traťová dištancia. Ďalšia fáza výstavby priniesla okrem obchodných<br />
zariadení a obytných blokov aj jediný výrobný závod na tomto území -<br />
Automatizácia železničnej dopravy (AŽD).<br />
Čierna nad Tisou vstúpila výraznejšie do dejín v dňoch 29. júla<br />
až 1. augusta v 1968, kedy sa symbolicky „na hranici“ štátov<br />
stretli v železničnom vozni členovia vedenia komunistických strán<br />
10/11
Československa a Sovietskeho zväzu. Stretnutie bezprostredne<br />
predchádzalo obsadeniu Československa vojskami Sovietskeho zväzu<br />
a ďalších štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta. Perličkou je, že obec<br />
získala štatút mesta práve počas týchto rokovaní.<br />
Ale historici pripomínajú, že nové prekladisko zohralo svoju úlohu<br />
už v roku 1947, keď sa v ňom prekladalo obilie zo ZSSR. Bolo to v<br />
čase veľkého sucha a neúrody a Československu, podobne ako iným<br />
krajinám v Európe, krátko po vojne hrozil hlad. Internetové zdroje<br />
uvádzajú ešte jednu zaujímavosť: územie, na ktorom sa výstavba<br />
uskutočňovala, vyvlastnil štát, no do dnešných dní nie je vysporiadané.<br />
Táto skutočnosť má negatívny vplyv pri obecnej správe a v značnej<br />
miere je brzdou pre rozvoj mesta.<br />
(lj, ek)<br />
Čierna nad Tisou also wrote history in 1968<br />
History of the unique railway town<br />
In 1946, building of transhipment station for exchange of goods with<br />
the Soviet Union (USSR) began on the common land of Čierna in the<br />
east-south of Slovakia. For the employees working in railways and their<br />
families, it was necessary to build a new municipality with the entire<br />
social network and that actually on the greenfield site.<br />
From the viewpoint of history, this was a unique project in<br />
Czechoslovakia, even though the similar cases of establishment of<br />
new towns in the uninhabited territories are known all over the world<br />
– the best known is probably Brasília, the capital of Brazil, which was<br />
designed by famous architect Oscar Niemeyer. (Such comparison is<br />
not the perfect one, since Čierna nad Tisou did not have any ambitions<br />
of becoming a world urban project, even though it is a pity because<br />
the similar situation does not come up in each century).<br />
At the beginning, three wooden buildings were built near the<br />
transhipment yard. These served as a hostel, a shop and a cultural<br />
room (also with a cinema). In the first phase of municipality<br />
construction, the family houses and two tenement houses were built.<br />
At the same time, other wooden constructions were completed – a<br />
railway station and a railway outbuilding. From the beginning, this<br />
young municipality was equipped with central heating, which was<br />
provided by two steam locomotives. In the second phase,<br />
the elementary school, municipal office, other residential blocks<br />
and hotel Úsvit were built. To meet the requirements of railways, a<br />
new station, a locomotive depot, Railway Construction company<br />
(Železničné staviteľstvo) and track division were built. The following<br />
phase of construction brought along, apart from shopping facilities<br />
and residential blocks, the only production factory in this territory –<br />
Automation of Railway Transport (Automatizácia železničnej dopravy<br />
- AŽD).<br />
Čierna nad Tisou entered the history more significantly within the<br />
period from July 29 to August 1, 1968. This happened when the<br />
leading members of Communist parties of Czechoslovakia and the<br />
Soviet Union met symbolically in the railway wagon “on the border”<br />
of these two states. This meeting was held immediately prior to<br />
occupation of Czechoslovakia by the Soviet Union army and the<br />
Warsaw Pact organization on August 21. It is very interesting that<br />
the municipality was granted a title “statutory city” during these<br />
negotiations.<br />
However, the historians remind that the new transhipment yard<br />
already played its role in 1947, when the crops from the USSR were<br />
transhipped there. It was during the period of great drought and weak<br />
harvest; and Czechoslovakia, similarly to other countries in Europe<br />
shortly after the war, was jeopardised by famine. The Internet sources<br />
also claim one interesting fact: the territory, in which the construction<br />
was taking place, was expropriated by the state and up to these days,<br />
this matter has not been settled. This fact has a negative impact<br />
on municipal administration and it has been an obstacle for city<br />
development in a high degree.<br />
Generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Iljič Brežnev sa v Čiernej nad Tisou<br />
podpisuje do pamätnej knihy. Snímka nie je z historického stretnutia vedení<br />
komunistov Československa a Sovietskeho zväzu v auguste 1968, ale z inej<br />
návštevy.<br />
Secretary General of ÚV KSSZ (Central Committee of the Soviet Union<br />
Communist Party) Leonid Iljič Brežnev is giving his signature in the memorial<br />
book in Čierna nad Tisou.
TKD Dobrá čaká na otvorenie<br />
cestného priechodu Čierna – Solomonovo<br />
CTT Dobrá is expecting the opening of road crossing Čierna – Solomonovo<br />
Terminál kombinovanej dopravy Dobrá je vo viacerých parametroch<br />
výnimočný<br />
Terminál kombinovanej dopravy (TKD) Dobrá s predpokladanou<br />
prekládkovou kapacitou 3 milióny ton za rok je svojou polohou<br />
predurčený, aby fungoval ako most medzi strednou a západnou<br />
Európou a štátmi bývalého Spoločenstva nezávislých štátov<br />
(SNŠ) v smere východ - západ a medzi južnou a severnou (resp.<br />
severozápadnou) Európou.<br />
Jediný v regióne<br />
Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorého rozloha je 180 750<br />
m 2 , leží na V. paneurópskom železničnom koridore Benátky - Bratislava<br />
¬- Žilina - Košice - Čierna nad Tisou - Ľvov, v blízkosti prekládkovej<br />
stanice Čierna nad Tisou, v tesnej blízkosti štátnych hraníc s<br />
Ukrajinou a Maďarskom. Výnimočnosťou tohto terminálu je, že okrem<br />
štandardných služieb poskytovaných v termináloch umožňuje prechod<br />
zásielok zo širokého na normálny rozchod a opačne, umožňuje<br />
a realizuje zmenu jednotlivých prepravných práv (režimov). Ďalšou<br />
jeho výhodou je to, že umožňuje bezproblémový prístup kamiónov a<br />
manipuláciu s tovarom alebo so samostatnými kamiónmi.<br />
TKD Dobrá je tarifným bodom so zaradením do všetkých<br />
medzinárodných kilometrovníkov a v danom regióne má jediný<br />
výpravné oprávnenie pre zásielky intermodálnej prepravy. Na základe<br />
dohody s Colnou správou Slovenskej republiky je celý areál TKD Dobrá<br />
colným priestorom. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa stal<br />
koncovým terminálom na jej území.<br />
Služby aj v konvenčnej preprave<br />
Terminál kombinovanej dopravy Dobrá zabezpečuje štandardné služby<br />
medzinárodného terminálu v oblasti intermodálnej prepravy, ale tiež aj<br />
v oblasti konvenčnej prepravy, a to:<br />
prísun a odsun zásielok intermodálnej a konvenčnej prepravy po<br />
železnici (normálny a široký rozchod) aj po ceste,<br />
prekládku nákladových jednotiek intermodálnej prepravy (IPJ) a<br />
prekládku tovaru konvenčného charakteru – tovaru paletizovaného,<br />
kusového a paketizovaného a osobných automobilov,<br />
prekládku tovaru a zásielok IPJ medzi cestnou a železničnou<br />
dopravou,<br />
prekládku tovaru medzi nákladovými jednotkami intermodálnej<br />
prepravy, medzi jednotlivými koľajovými rozchodmi a zo železnice<br />
na cestu a opačne,<br />
polohovanie (deponovanie) nákladových jednotiek intermodálnej<br />
prepravy, loco kontajnerov, ale aj námorných kontajnerov,<br />
polohovanie kontajnerov UZ, RŽD prípadne iných spoločností, ktoré<br />
nemajú uzatvorené dohody o vzájomnom používaní kontajnerov,<br />
alebo výmena tovarov sa vykonáva prekládkou,<br />
skladovanie tovaru na voľnej ploche v colnom priestore alebo vo<br />
verejných colných skladoch, kde je možno vykonávať operácie v<br />
zmysle ustanovení platného colného zákona,<br />
vykonávanie prepravno-obstarávateľských úkonov:<br />
– prepracovanie medzinárodných nákladných listov SMGS na CIM<br />
a opačne,<br />
– vyhotovovanie prepravných dokladov cestnej dopravy,<br />
– prejednanie zásielok vo vstupe a vo výstupe z územia a na územie<br />
Európskej únie,<br />
– ďalšie úkony v zmysle príslušných taríf.<br />
Výkony rastú<br />
Vzhľadom na to, že konkurencia v oblasti intermodálnej prepravy zo<br />
strany poľských a maďarských železníc silnie, boli tovarové toky IPJ<br />
nasmerované v minulosti najmä na trate poľských železníc. To je jeden<br />
z dôvodov, prečo prepravy IPJ cez TKD Dobrá nie sú také výrazné ako v<br />
TKD Dunajská Streda alebo v krajinách západnej Európy. Faktom ale<br />
zostáva, že postupne narastajú. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené<br />
počty manipulácií s IPJ od 1. júna 2005.<br />
2005 2006 2007<br />
tony/Tons IPJ/UTI tony/Tons IPJ/UTI tony/Tons IPJ/UTI<br />
14 724 3 428 11 873 2 089 41 162 2 699<br />
TKD Dobrá zaznamenáva značný nárast výkonov aj v konvenčnej<br />
preprave/CTT Dobrá also indicates a significant increase of<br />
performances in conventional transport:<br />
rok/ year 1999 2000 2001 2002 2003<br />
tony/ Tons 22 097 25 890 45 494 35 934 35 501<br />
rok/ year 2004 2005 2006 2007<br />
tony/ Tons 66 354 169 346 199 034 192 303<br />
Výkony TKD Dobrá v konvenčnej preprave/CTT Dobrá performances in<br />
conventional transport<br />
200 000<br />
150 000<br />
100 000<br />
50 000<br />
0<br />
1999<br />
2000<br />
2001<br />
2002<br />
2003<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
2007<br />
12/13
Priechod Čierna – Solomonovo<br />
Veľkým význam pre TKD Dobrá, región východného Slovenska a celú<br />
Slovenskú republiku, najmä po vstupe do schengenského priestoru,<br />
má predpokladané a už odsúhlasené otvorenie medzinárodného<br />
cestného pohraničného priechodu Čierna – Solomonovo pre osobnú a<br />
nákladnú cestnú dopravu. Dňa 11. októbra 2007 podpísali zástupcovia<br />
vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny dohodu o výstavbe cestného<br />
hraničného priechodu Čierna – Solomonovo s tým, že priechod by<br />
mal byť vybudovaný do roku 2011. Jeho otvorenie bude významné z<br />
nasledovných dôvodov:<br />
1. Uvažovaný cestný priechod sa nachádza 11 kilometrov od TKD Dobrá<br />
a je reálna možnosť využiť TKD na manipuláciu s IPJ z krajín a do krajín<br />
SNŠ a tiež ponúknuť cestným dopravcom na prepravu cez SR (zákonná<br />
prestávka vodiča) železničnú dopravu v prepravnom systéme RoLa.<br />
Vzdialenosť 11 kilometrov vyhovuje pri možnosti realizovať rozvozy a zvozy<br />
veľkých kontajnerov na Ukrajinu v okruhu cca 100 kilometrov.<br />
2. Otvorenie priechodu pomôže regiónu, pretože dobudovanie terminálu<br />
vyvolá potrebu ďalších stavieb a služieb – parkovanie, stravovacie a<br />
ubytovacie služby.<br />
3. Odľahčí sa cestný hraničný priechod Vyšné Nemecké a súčasne sa<br />
vytvorí alternatíva pre nákladnú dopravu pri prípadnej mimoriadnej<br />
udalosti vo Vyšnom Nemeckom.<br />
V budúcnosti v závislosti od výkonov terminálu a požiadavkách<br />
zákazníkov je možné okrem dopravných, prepravných, manipulačných a<br />
skladovacích výkonov dobudovať terciárnu sféru služieb. Podnikateľské<br />
subjekty môžu spolupracovať pri zabezpečení komplexnej štruktúry<br />
služieb európskeho štandardu spoluinvestorstvom.<br />
Ing. Jiří POKORNÝ, CSc.<br />
Sekcia intermodálnej prepravy<br />
Combined Transport Terminal Dobrá is unique in more aspects<br />
Combined Transport Terminal (CTT) Dobrá with estimated<br />
transhipment capacity of 3 million tons per year and its unique<br />
location is predetermined to function as a bridge between central<br />
and west Europe and states of the former Commonwealth of<br />
Independent States (CIS) in direction east – west and between south<br />
and north (or north-west) Europe.<br />
The only one in the region<br />
Combined Transport Terminal Dobrá, with its terminal area of 180 750 m 2 ,<br />
is located in the V. Pan-European Rail Corridor Venice - Bratislava -<br />
Žilina - Košice - Čierna nad Tisou - Lviv, near the transhipment station<br />
Čierna nad Tisou and in the close neighbourhood of state borders with<br />
Ukraine and Hungary. The uniqueness of this terminal is, that apart<br />
from the standard services provided in the terminal, it also provides<br />
the transition of consignments from broad gauge to normal gauge<br />
and vice versa; and provides and executes the change of individual<br />
traffic conditions (regimes). Its additional advantage is that it enables<br />
the problem-free access of trucks and manipulation with goods or<br />
trucks themselves. CTT Dobrá is a tariff point and it is included in<br />
all international kilometre sheets. Moreover, as the only terminal<br />
within this specific region, it has a dispatching licence for intermodal<br />
transport consignments. On the basis of Agreement with the Customs<br />
Administration of the Slovak Republic, the entire CTT Dobrá complex is<br />
a customs area. After Slovakia had entered the EU, it has become the<br />
edge terminal within its area.<br />
Services also in conventional transport<br />
Combined transport terminal Dobrá provides standard services of an<br />
international terminal in the field of intermodal transport, but also in<br />
the field of conventional transport. These services are as follows:<br />
Supply and removal of consignments of intermodal and<br />
conventional transport by rail (normal and broad gauge) as well as<br />
by road,<br />
Transhipment of the intermodal transport loading units (UTI) and<br />
transhipment of goods within conventional transport – palleted<br />
goods, unit load goods and packaged goods as well as passenger<br />
automobiles,<br />
Transhipment of UTIs between rail and road transport,<br />
Transhipment of goods between the intermodal transport loading<br />
units, between the individual track gauges and from rail to road<br />
and vice versa,<br />
Positioning (deposition) of intermodal transport loading units, loco<br />
containers, but also marine containers,<br />
Positioning of UZ, RŽD containers or containers of other<br />
companies that do not have concluded agreements on mutual use<br />
of containers, or exchange of goods is performed by transhipment,<br />
Storage of goods in open space within customs area or within the<br />
public customs warehouses, where it is possible to perform the<br />
activities in compliance with legal provision of valid Customs Act,<br />
Performance of carriage and procurement services:<br />
– change of the international consignment notes from SMGS to CIM<br />
and vice versa,<br />
– issuing of road transport documentation,<br />
– clearance of consignments at the entry to and at the exit from the<br />
EU territory,<br />
– other performances in accordance with relevant tariffs.<br />
Performances are rising<br />
Due to growing competition in the field of intermodal transport from<br />
the side of Polish and Hungarian railways, many flows of UTIs were<br />
re-routed mainly to Poland in the past. This is one of the reasons why<br />
the UTI transportations via CTT Dobrá have not been as significant<br />
as those in CTT Dunajská Streda or in the west European countries.<br />
However, the fact is that they are gradually increasing. In the table on<br />
Page 13, the number of manipulations with UTIs as from June 1, 2005,<br />
can be seen.
Okrem manipulácie s veľkými kontajnermi (20“ a 40“) sa cez TKD Dobrá<br />
môžu prepravovať aj celé nákladné automobily, a to v košových vozňoch radu<br />
Sdgnss. Tieto vozne sa v apríli tohto roku použili aj na prepravu manipulačných<br />
prostriedkov UDS po normálnom rozchode do stanice Čop, kde sa mechanizmy<br />
preložili a putovali na Ďaleký Východ.<br />
Apart from manipulation with large containers (20” and 40“), the entire<br />
lorries can be transported via CTT Dobrá and that in the basket wagons of<br />
Sdgnss series. In April this year, these wagons were used for transportation of<br />
manipulation mechanisms – UDS hydraulic excavators – by normal gauge to<br />
the station Chop where they were transhipped and dispatched to Far East.<br />
Crossing Čierna – Solomonovo<br />
Anticipated and already approved opening of the international road<br />
border crossing Čierna – Solomonovo for passenger and freight<br />
road transport is of huge importance for CTT Dobrá, east Slovakia<br />
region and for the entire Slovak Republic, particularly after the entry<br />
into Schengen area. On October 11, 2007, the representatives of<br />
the Slovak Republic government and Ukrainian government signed<br />
the agreement on construction of road border crossing Čierna –<br />
Solomonovo stating that the crossing will have been built by the year<br />
2011. Its importance results from the following:<br />
1. Anticipated road crossing is located 11 kilometres from CTT Dobrá<br />
and there is a real opportunity to use CTT for manipulation with UTI<br />
from and to the countries of the Commonwealth of Independent States<br />
as well as transportation of road sets in RoLa transport system on<br />
the Slovak territory (legal break of the drivers) . The 11 km distance<br />
is suitable for realization of distributions and collections of large<br />
containers to Ukraine up to 100 km distance.<br />
2. Opening of the crossing will help the region, since the terminal<br />
completion will activate needs for other constructions and services –<br />
parking, catering and accommodation services.<br />
3. It will disburden the road border crossing Vyšné Nemecké and at<br />
the same time, it will create an alternative for freight transport, in case<br />
of possible emergency in Vyšné Nemecké.<br />
In the future, depending on the terminal performances and customer<br />
requirements, apart from carriage, transportation, manipulation and<br />
storage performances, it will be possible to complete a tertiary sphere<br />
of services. Business entities can cooperate by co-investment when<br />
providing the complex structure of the European standard services.<br />
Ing. Jiří POKORNÝ, CSc.<br />
Intermodal Transportation Section<br />
14/15
Capacities of CTT Dobrá<br />
Kapacity TKD Dobrá<br />
zastavaná plocha: 11,75 ha<br />
skladovacia kapacita: 1 630 TEU<br />
komplex krytých skladov: 2 400 m 2 (vrátane súkromných skladov)<br />
PKŽ: 476 manipulácií za 24 hodín (173 718 manipulácií za rok),<br />
LUNA: 280 manipulácií za 24 hodín (102 255 manipulácií za rok),<br />
spolu to predstavuje: 190 cestných súprav za deň, resp. 700 TEU<br />
(štandardizovaných jednotiek IP) za deň.<br />
Built-up area: 11,75 ha<br />
Storage capacity: 1 630 TEU<br />
Complex of covered warehouses: 2 400 m 2 (including the private<br />
warehouses)<br />
Gantry rail crane: 476 manipulations per 24 hours (173 718<br />
manipulations per year),<br />
LUNA: 280 manipulations per 24 hours (102 255 manipulations<br />
per year),<br />
Total: 190 road sets per day, or 700 TEU (standardized intermodal<br />
transport units) per day.<br />
Portálové koľajové žeriavy (PKŽ) s nosnosťou 50 ton/Gantry rail cranes (GRC) with loading capacity of 50 tons<br />
Dva elektrické portálové koľajové žeriavy s obojstranným konzolovitým vyložením. /Two electric gantry rail cranes with two-sided console<br />
unloading possibility.<br />
IPJ/UTI<br />
všetky jednotky/All units<br />
Únosnosť na háku/Load-carrying capacity on the hook<br />
50 t<br />
Únosnosť na spreaderi/Load-carrying capacity on the spreader 40 t<br />
Max. výška zdvihu/Max. height of lift<br />
12 m<br />
Dĺžka žeriavovej dráhy/Length of crane lane<br />
460 m<br />
Osový rozchod žeriavov/Axial gauge of cranes<br />
29 200 mm<br />
Stohovateľnosť pre VK ISO 1A/Stacking capacity<br />
4 vrstvy/4 layers<br />
for large containers ISO 1A<br />
Únosnosť pri košovej prekládke/Load-carrying capacity during<br />
basket transhipment<br />
Spreader/Spreader<br />
Klieštiny/Ribband<br />
35,5 t<br />
ELME typ 8520 teleskopický 20´, 30´, 40´ ISO VK (do 49´dĺžky a až<br />
2600 mm šírky)/ELME type 8520 telescopic 20´, 30´, 40´ ISO Large<br />
Containers (up to 49´ long and up to 2600 mm wide)<br />
rozťahovateľné a skladateľné v rozmedzí dĺžky 20´ VK/Expandable and<br />
stackable within the length of 20´ large<br />
Čelný prekladač LUNA RSL-45-CT/LUNA RSL-45-CT end-loading handler<br />
IPJ/UTI<br />
všetky druhy/All types<br />
Únosnosť/Load-carrying capacity<br />
45 t<br />
Stohovateľnosť/Stacking capacity<br />
4 až 5 vrstiev v prvej polohe/4 to 5 layers in the first position<br />
Klieštiny/Ribband
Cez Slovensko v apríli prechádzal tranzitom<br />
A train from China passed across<br />
Slovakia in transit in April<br />
vlak z Číny<br />
Kontajnery zo širokého rozchodu<br />
preložila <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v Dobrej<br />
Je 28. marec 2008, o 18.00 hodine<br />
miestneho času vypravujú z Pekingu vlak<br />
smerujúci z východnej časti Číny do strednej<br />
Európy. Ide o pilotnú jazdu vlaku, ktorého<br />
prepravná cesta je alternatívou k prepravám<br />
tovarov z Ázie do Európy po mori.<br />
Vlak vyrazil na svoju 12 755 kilometrov<br />
dlhú trasu zo stanice Shenzen North<br />
(Čína) do stanice Mělník (ČR) a zdolal ju<br />
za 24 dní. Smeroval naprieč celou Čínou,<br />
Kazachstanom, južnou časťou Ruska, cez<br />
celú Ukrajinu, Slovensko, až do cieľovej<br />
stanice Mělník. Na vlaku bolo naložených<br />
52 štyridsaťstopových kontajnerov s<br />
elektronickými súčiastkami.<br />
Operátorom vlaku po území Slovenska<br />
a Českej republiky bola spoločnosť ERS<br />
Railways. Kontajnery vo vlaku sa počas<br />
prepravy z dôvodu zmeny rozchodu dva<br />
krát prekladali. Na čínsko-kazašskej<br />
hranici v stanici Dostyk boli preložené na<br />
širokorozchodné vozne. Vlak tak pokračoval vo<br />
svojej ceste až na Slovensko, kde 19. apríla po<br />
22 dňoch od odchodu z odosielacej stanice<br />
prekročil ukrajinsko-slovenskú hranicu.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako dopravca na území<br />
Slovenska prekladala v Termináli<br />
kombinovanej dopravy (TKD) Dobrá<br />
kontajnery zo širokého rozchodu na vozne<br />
normálneho rozchodu. V termináli zároveň<br />
vykonali colnú kontrolu a fytokontrolu.<br />
Vzhľadom na normatívy dĺžky a hmotnosti na<br />
slovenských tratiach musel byť vlak rozdelený<br />
na dva ucelené vlaky. Po kontrole odišiel z<br />
Pribeníka 20. apríla prvý ucelený vlak s 26<br />
vozňami s kontajnermi. Druhý vlak so zvyšnými<br />
26 kontajnermi ho nasledoval o dva dni<br />
neskôr. Vlaky boli prepravené cez Slovensko<br />
severným ťahom a do Českej republiky vstúpili<br />
cez pohraničné priechodové stanice Lúky pod<br />
Makytou – Horní Lideč a do stanice Mělník<br />
dorazili 21., resp. 23. apríla.<br />
- Vlak sa zdržal 4 dni na území Ruska z<br />
dôvodu chýbajúcich colných plomb. K cca<br />
jednodňovému zdržaniu došlo aj na území<br />
Slovenska, kde boli vykonávané dôkladné<br />
kontroly zo strany orgánov štátnej správy,<br />
nakoľko išlo o kontajnerové zásielky<br />
vstupujúce do schengenského priestoru.<br />
V prípade pravidelných prepráv by bolo<br />
potrebné zabezpečiť zjednodušenie týchto<br />
konaní, - upozorňuje manažér operátora ERS<br />
Railways (Mělník) Jaroslav Tyle, no dodáva,<br />
že napriek meškaniu oproti odhadovanému<br />
času, považuje skúšobnú prepravu za<br />
úspešnú.<br />
- Preprava bola finančne náročná a svojou<br />
mierou k tomu prispel aj vysoký poplatok<br />
za použitie dopravnej cesty, ktorý je na<br />
slovenských tratiach jeden z najvyšších v<br />
Európe. Pre zabezpečenie rozvoja prepráv<br />
tranzitom cez Slovensko je rozhodne nutné<br />
zníženie tohto poplatku. Verím, že výsledkom<br />
projektu skúšobného vlaku zo Shenzenu budú<br />
pravidelné prepravy, - zhodnotil prepravu<br />
manažér ERS Railways Jaroslav Tyle.<br />
Containers from broad gauge were<br />
transhipped by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
in Dobrá<br />
It is March 28, 2008, 18:00 local time,<br />
a train from Beijing is being dispatched;<br />
departing from the eastern part of China<br />
and heading towards the central Europe. It<br />
is a pilot train journey, which could serve as<br />
alternative to transportations of goods from<br />
Asia to Europe by sea.<br />
The train made its 12 755 kilometres long<br />
journey from the Shenzen North station<br />
(China) to the Mělník station (Czech Republic)<br />
in 24 days. It passed across the entire<br />
Chinese territory, Kazakhstan,<br />
southern part of Russia, Ukraine, Slovakia,<br />
up to the destination station in Mělník. On the<br />
train, 52 pieces of 40 foot containers with<br />
electronic components were loaded.<br />
The train operator in the territory of Slovakia<br />
and the Czech Republic was the ERS Railways<br />
company. Due to gauge change, containers<br />
on the train were transhipped twice during<br />
the transportation. In the Dostyk station,<br />
at China-Kazakhstan border, they were<br />
transhipped onto the broad-gauge wagons.<br />
The train continued its journey to Slovakia,<br />
where it crossed Slovak-Ukrainian border on<br />
April 19, 22 days after its departure from the<br />
forwarding station.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, as a carrier in the Slovak<br />
territory, transhipped the containers from<br />
the broad gauge to normal-gauge wagons in<br />
Combined Transport Terminal (CTT) Dobrá.<br />
In this terminal, the customs check and<br />
phyto-check were performed. With regard<br />
to the direction of length and weight on the<br />
Slovak rail tracks, the train had to be divided<br />
into two separate block trains. Having been<br />
checked, the first block train with 26 wagons<br />
with containers departed from Pribeník on<br />
April 20. The second train with remaining 26<br />
containers followed the first one two days<br />
later. Trains were transported across Slovakia<br />
along the northern route and entered the<br />
Czech Republic via border crossing stations<br />
Lúky pod Makytou – Horní Lideč and arrived in<br />
the station Mělník on April 21 and 23.<br />
- The train remained in Russian territory<br />
for 4 days due to the missing customs<br />
seals. There was an approximate oneday<br />
delay in the Slovak territory where<br />
detailed checks from the side of the<br />
state administration authorities were<br />
performed, since it concerned the container<br />
consignments entering Schengen area. In<br />
case of regular transportations, it would<br />
be necessary to provide the simplification<br />
of such procedures, - as the ERS Railways<br />
Manager (Mělník) Jaroslav Tyle warns. He also<br />
mentioned that despite the delay against<br />
the estimated time, he considered the pilot<br />
transportation to be successful.<br />
- Transportation was financially demanding<br />
and in some degree, high charges for use of<br />
rail infrastructure contributed to it. These<br />
charges, in Slovak rail tracks, is one of the<br />
highest in Europe. In order to ensure the<br />
development of transportations in transit<br />
via Slovakia, it is absolutely necessary to<br />
reduce these charges. I believe that the<br />
project of the pilot train from Shenzen will<br />
result in regular transportations, - says<br />
the ERS Railways Jaroslav Tyle in relation to<br />
transportation assessment.<br />
Ing. Peter HOMOLA<br />
16/17
Zelená pre intermodálnu prepravu<br />
Green light for intermodal transport<br />
V Európe badať tendenciu presunu prepravy tovarov z cesty na<br />
železnicu, ktorá je nielen bezpečnejšia, ale aj ekologickejšia<br />
Možnosti ďalšieho rozvoja intermodálnej prepravy boli hlavnou témou<br />
odborného seminára, ktorý zorganizovala Železničná spoločnosť<br />
<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) začiatkom apríla v Košiciach.<br />
Na seminári s názvom Pohraničný priechod Čierna – Solomonovo<br />
a jeho vplyv na intermodálnu prepravu v Slovenskej republike sa stretli<br />
odborníci z ministerstiev dopravy, financií, ŽSR, Košického samosprávneho<br />
kraja, významní špeditéri, operátori i obchodní partneri<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Dvojdňový program pozostával z exkurzie v Termináli kombinovanej<br />
dopravy (TKD) v Dobrej, ktorý je situovaný na V. paneurópskom železničnom<br />
koridore (Benátky – Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad<br />
Tisou – Ľvov) a v blízkosti prekládkovej stanice Čierna nad Tisou, hraníc<br />
s Ukrajinou i Maďarskom. Druhý deň konferencie boli na programe<br />
odborné vystúpenia, ktoré sa zamerali na potrebu otvorenia cestného<br />
hraničného priechodu Čierna – Solomonovo. Ten má odbremeniť<br />
narastajúcu nákladnú dopravu z Vyšného Nemeckého a vzhľadom na<br />
blízkosť TKD Dobrá ju umožní operatívne zmanipulovať.<br />
Ministerstvo dopravy potvrdilo, že otázka otvorenia cestného priechodu<br />
Čierna – Solomonovo je otvorená už od roku 1994, no až v tomto roku<br />
sa pristúpilo k rokovaniu štátnych organizácií Slovenskej republiky<br />
a Ukrajiny vo veci výstavby. Na ich základe bude cestný priechod<br />
s dvadsaťštyrihodinovou prevádzkou odovzdaný do užívania v júni<br />
2011. Ako uviedol Ing. Ján Halaj z ministerstva dopravy, Východoslovenské<br />
prekladiská a TKD Dobrá sú kľúčové objekty na východe krajiny,<br />
ktoré je nielen nevyhnutné obnoviť, ale aj ďalej rozvíjať. Ako dôvod<br />
budovania TKD Dobrá uviedol narastajúce záťaže z Ďalekého východu.<br />
Okrem prekládky je TKD Dobrá vybavený aj na prepravy v systéme<br />
RoLa, ktoré môžu odbremeniť preťažené cesty.<br />
Rozvoj kombinovanej dopravy podporuje Európa, ale aj na Slovensku
TKD v Dobrej má kapacity, aby zvládla narastajúce prepravy z východu.<br />
CTT in Dobrá has sufficient capacities to manage increasing transportations<br />
from the east.<br />
Ceny za dopravnú cesty v európskych krajinách v CZK/vlkm<br />
(Ing. J. Samek, Metrans)<br />
Prices for transport route in the European countries in Czech<br />
crowns (CZK)/train km (Ing. J. Samek, Metrans)<br />
sa veci hýbu týmto smerom. V oblasti priamej finančnej podpory platí<br />
s účinnosťou od marca 2006 výnos ministerstva dopravy o poskytovaní<br />
dotácií v oblasti kombinovanej dopravy. Ako však zhodnotil Ing. Peter<br />
Závodný z ministerstva dopravy, v roku 2007 boli podané dve žiadosti<br />
o podporu, z nich bola len jedna realizovaná. Ministerstvo navrhuje<br />
zvýšiť sumu podpory na 50 miliónov korún ročne. Zároveň je nevyhnutné<br />
podľa jeho slov vyrovnať ekonomické postavenie jednotlivých<br />
odborov dopravy, napríklad spoplatnením používania dopravnej cesty<br />
pre cestnú nákladnú dopravu, ktorá nenesie na rozdiel od železničnej<br />
dopravy zodpovedajúce bremeno nákladov.<br />
- V súčasnosti nie je doriešená internalizácia externých nákladov, t. j.<br />
zahrnutie nákladov na odstránenie negatívnych účinkov dopravy na<br />
životné prostredie a spoplatnenie dopravnej cesty v jednotlivých odboroch<br />
dopravy. Internalizáciou externých nákladov vzrastú nezávislé<br />
náklady v cestnej doprave pre vozidlo typu ťahač – príves, náves o 38 %<br />
a v železničnej doprave o 1,6 %. V dôsledku toho poklesne i medzná<br />
prepravná vzdialenosť medzi priamou cestnou a železničnou nákladnou<br />
dopravou o 69 %, - podčiarkol vo svojej prednáške vedúci oddelenia<br />
komodality a nákladnej logistiky MDPaT Ing. Peter Závodný. Za<br />
rezervy železničnej dopravy považuje Ing. Závodný aj oblasť stanovenia<br />
odôvodnenej ceny za použitie dopravnej cesty, ktorá vykazuje v rámci<br />
členských štátov Európskej únie najvyššiu hodnotu.<br />
Počas konferencie v Košiciach predstavil koncepciu obchodnej<br />
stratégie <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v oblasti intermodálnej prepravy člen predstavenstva<br />
a riaditeľ úseku obchodu Ing. Ján Simčo. V nej zdôraznil nárast<br />
intermodálnej prepravy na Slovensku o rekordných 35 % v roku 2007.<br />
Za kľúčové pritom považuje prepravy kontajnerov pre automobilový<br />
priemysel. - <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> si uvedomuje potenciál kombinovanej<br />
dopravy, a preto podporuje obnovu vozňového parku pre intermodálnu<br />
prepravu. Zároveň iniciujeme rokovania ohľadom zníženia poplatkov<br />
CZK/vlkm<br />
CZK/train km<br />
250<br />
200<br />
150<br />
100<br />
50<br />
0<br />
Slovensko<br />
Slovakia<br />
Česko<br />
Czech Republic<br />
Nemecko<br />
Germany<br />
Nákladní vlak / freight train<br />
Kombinovaná doprava / combined transport<br />
Osobní vlak / passenger train<br />
Rakúsko<br />
Austria<br />
Maďarsko<br />
Hungary<br />
za železničnú dopravnú cestu, ktorých výška uberá na atraktívnosti<br />
tejto prepravy, - priblížil stratégiu Ing. Ján Simčo.<br />
Problematike TKD Dobrá sa venoval v prezentácii konateľ spoločnosti<br />
METRANS Ing. Jiří Samek. Vybudovanie TKD Dobrá na východe Slovenska<br />
je podľa jeho slov strategickým momentom vzhľadom na styk<br />
dvoch rozchodov i spojenia s východnou Európou a Áziou. - Ministerstvo<br />
však nevytvorilo podmienky na jeho využitie. Medzi ne patrí cena<br />
za dopravnú cestu, ktorá je pre dopravcov skôr demotivačná. Chýba<br />
aj vyhovujúce cestné spojenie s Ukrajinou a Maďarskom, ktorého<br />
riešenie je tiež v kompetencii ministerstva, - skonštatoval vo svojej<br />
prezentácii konateľ najväčšieho operátora v stredoeurópskom regióne.<br />
Na záver prijali účastníci odborného seminára informačné komuniké.<br />
Monika SCHMIDTOVÁ<br />
Organizačné usporiadanie intermodálnej prepravy (IP) v Európe (Ing. J. Samek, Metrans)<br />
Organization structure of intermodal transport (IT) in Europe (Ing. J. Samek, Metrans)<br />
operátori IP / IT Operators UIRR ICF súkromný operátor<br />
Private operator<br />
kapitálová väčšina cestné zväzy železnice (štátne) súkromný kapitál<br />
capital majority road associations railways (state) private capital<br />
zákazníci dopravcovia, špeditéri rejdari, odosielatelia, príjemcovia rejdari, špeditéri<br />
customers carriers, forwarders container-owners, container-owners, forwarders<br />
consigners, consignees<br />
vzťah k cestnej doprave spolupráca konkurencia konkurencia<br />
relation to road transport cooperation competition competition<br />
návoz do terminálu cestný dopravca ICF súkromný operátor<br />
transport to terminal road carrier ICF Private operator<br />
systémy KD (technológia) - RoLa - ISO kontajnery - ISO kontajnery<br />
systems of Combined - ISO kontajnery - výmenné nadstavby - výmenné nadstavby<br />
Transport (technology)<br />
- výmenné nadstavby<br />
- návesy<br />
- RoLa<br />
- ISO containers - ISO containers - ISO containers<br />
- swap bodies - swap bodies - swap bodies<br />
- semi-trailers<br />
terminál zmluvný – súkromný, štátny zmluvný – súkromný, štátny vlastný<br />
terminal contractual – private, state contractual – private, state own<br />
18/19
Tendency of transfer of goods transportation from road to railway<br />
can be observed in Europe. This kind of transportation is not only<br />
safer, but also more environment-friendly.<br />
Informačné komuniké<br />
Účastníci odborného seminára Pohraničný priechod Čierna – Solomonovo<br />
a jeho vplyv na intermodálnu prepravu v SR na základe odprezentovaných<br />
príspevkov a odbornej diskusii v ďalšom odporúčajú:<br />
urýchlene realizovať výstavbu a uvedenie do prevádzky pohraničného<br />
cestného priechodu Čierna – Solomonovo, v ktorom odborníci vidia<br />
ďalší potenciál rozvoja obchodu s Ukrajinou a možnosť využitia nevyužitých<br />
kapacít intermodálnej prepravy v SR,<br />
zvážiť možnosti otvorenia nového cestného priechodu medzi SR a MR<br />
Dobrá – Dámoc, ktorý by výrazne napomohol k tovarovej výmene<br />
medzi štátmi EÚ a Ukrajinou a tým aj rozvoju intermodálnej prepravy<br />
v SR,<br />
prijať opatrenia na postupné znižovanie zaťaženia železničných<br />
dopravcov z titulu neúmerného spoplatňovania za použitie železničnej<br />
infraštruktúry v SR, čo vytvorí harmonizované podmienky pri<br />
konkurenčnom boji a možnosti vrátenia aspoň časti prepráv z cesty<br />
na železnicu,<br />
Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, aby jeho rozhodnutia,<br />
majúce vplyv na rozvoj intermodálnej prepravy Slovenskej<br />
republiky, prešli pripomienkovým konaním všetkých zainteresovaných<br />
organizácií a inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti intermodálnej<br />
prepravy,<br />
Ministerstvu financií SR zabezpečiť finančné prostriedky zo štátneho<br />
rozpočtu, resp. prostredníctvom colných orgánov SR z fondov EÚ na<br />
vybudovanie pohraničného priechodu<br />
The possibilities of further intermodal transport development were the<br />
main topic of specialized seminar, which was organized by Železničná<br />
spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) at the beginning of<br />
April in Košice. Experts from Ministry of Transport, Ministry of Finance,<br />
ŽSR (railway infrastructure manager), Košice Self-Governing Region,<br />
important forwarding agencies, operators and <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> business<br />
partners took part in the seminar called “Border crossing Čierna – Solomonovo<br />
and its impact on intermodal transport in the Slovak Republic”.<br />
Two-day programme consisted of field trip in Combined Transport<br />
Terminal (CTT) in Dobrá, which is located in the V. Pan-European Rail<br />
Corridor (Venice – Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou –<br />
Lviv) and near the transhipment station Čierna nad Tisou, borders on<br />
Ukraine and Hungary. The second day of the conference included the<br />
expert performances, which were focused on the necessity to open<br />
the road border crossing Čierna – Solomonovo. This should disburden<br />
the increasing freight transport from Vyšné Nemecké and due to the<br />
short distance CTT Dobrá, it can operatively handle it. The Ministry of<br />
Transport confirmed that the issue of road crossing Čierna – Solomonovo<br />
and its opening has been pending since 1994; however the<br />
negotiations of state authorities of the Slovak Republic and Ukraine,<br />
regarding its construction, only commenced this year. On their basis,<br />
the road crossing with 24-hour operation will be handed over to use<br />
Na seminári prezentoval koncepciu obchodnej stratégie <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v oblasti<br />
intermodálnej prepravy riaditeľ úseku obchodu Ing. Ján Simčo.<br />
Trade Division Director Ing. Ján Šimčo presented a concept of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
business strategy in the area of intermodal transport in seminar.<br />
Účastníci konferencie na mieste, kde má byť do roku 2011 vybudovaný cestný<br />
priechod pre nákladnú dopravu Čierna nad Tisou – Solomonovo.<br />
Conference participants in the location, where the road crossing Čierna nad<br />
Tisou – Solomonovo for freight transport should be built up to 2011.
in June 2011. As stated by Ing. Ján Halaj of Ministry of Transport, the<br />
East Slovak Transhipment Yards and CTT are the key objects in eastern<br />
part of the country, which are not only necessary to be renewed but<br />
also to be further developed. As the reason for construction of CTT<br />
Dobrá, he mentioned the increasing loads from Far East. Apart from<br />
transhipment, CTT Dobrá is equipped for transportation in Ro-La transport<br />
system, which may unload the overloaded roads.<br />
Development of combined transport is given support all over Europe,<br />
but also Slovakia is moving in the right direction. In the field of direct<br />
financial support, with effect from March 2006, the Decree of the<br />
Ministry of Transport regarding the subsidies granting in the field of<br />
combined transport is valid. However, as it was stated by Ing. Peter<br />
Závodný of the Ministry of Transport, only two applications for the subsidy<br />
were filed in 2007; of these only one was realized. The Ministry<br />
has proposed to increase the subsidy amount to 50 million Slovak<br />
crowns a year. At the same time, according to his statement, it is<br />
also crucial to balance the economic status of the individual types of<br />
transport, e.g. by charging the road freight carriers for use of transport<br />
route. Different to the rail transport, road transport carriers do not<br />
bear the relevant expenses.<br />
Currently, the issue of internalization of external costs, i.e. inclusion<br />
of costs for elimination of negative impacts of transport on the<br />
environment and charging the transport route in individual types<br />
of transport has not been completely solved. By internalization<br />
of external costs, the independent costs in road transport for the<br />
vehicle type towing vehicle – trailer, semi-trailer will increase by 38 %<br />
and in rail transport by 1,6 %. Consequently, the limit transportation<br />
distance between the direct road and rail transport will decrease by<br />
69%, - as it was emphasized by the head of co-modality and freight<br />
logistics department of the Ministry of Transport, Posts and Telecommunications,<br />
Ing. Peter Závodný in his presentation. Ing. Závodný also<br />
mentioned the deficiencies of rail transport. These include the area of<br />
determination of justified price for use of transport route, which is the<br />
highest one within the member states of the European Union.<br />
During the conference in Košice, the member of the board of directors<br />
and Trade Division Director Ing. Ján Šimčo presented the concept of<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> business strategy in the area of intermodal transport. In<br />
his presentation, he emphasized the increase in intermodal transport<br />
in Slovakia by record-breaking 35% in 2007.<br />
Transportation of containers for automotive industry is considered to<br />
be the key activity.<br />
- <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is aware of the combined transport potential and<br />
therefore, it supports the renovation of rolling stocks for intermodal<br />
transport. At the same time, we have initiated the negotiations<br />
related to reduction of high charges for use of rail infrastructure,<br />
which make this type of transport less attractive, - emphasized Ing.<br />
Ján Šimčo in his presentation.<br />
The issues related to CTT Dobrá were also presented by the statutory<br />
executive of METRANS Ing. Jiří Samek. According to him, construction<br />
of CTT Dobrá in east Slovakia is a strategic moment in relation to<br />
communication of two gauges and connection with Eastern Europe<br />
and Asia. – However, Ministry has not created the conditions for its<br />
use. Among them, there is a price for transport route, which is rather<br />
demotivating for carriers. Suitable road connection to Ukraine and<br />
Hungary is missing. Its solution belongs to powers of the ministry.<br />
– stated in his presentation the statutory executive of the biggest<br />
operator in Central European region.<br />
At the end, the participants of specialized seminar accepted the information<br />
communiqué.<br />
Monika SCHMIDTOVÁ<br />
Information communiqué<br />
The participants of the specialized seminar “Border crossing Čierna<br />
– Solomonovo and its impact on intermodal transport in the Slovak<br />
Republic”, on the basis of presented contributions and expert discussion,<br />
recommend the following:<br />
to accelerate the construction of the road border crossing Čierna<br />
– Solomonovo and to put it into operation. The experts see further<br />
potential of trade activities development with Ukraine and possibility<br />
to use the unutilized capacities of intermodal transport in the Slovak<br />
Republic,<br />
to consider the possibilities of new road crossing opening between<br />
the Slovak Republic and Hungary Dobrá – Dámoc, which would significantly<br />
contribute to goods exchange between the EU states and<br />
Ukraine and thereby, to development of intermodal transport in SR,<br />
to take the measures for gradual decrease of charges for rail carriers<br />
due to inadequate charges for use of rail infrastructure in SR, which<br />
will create harmonized conditions within the competition fight and<br />
possibilities to return at least a part of transportations from road to<br />
railway,<br />
For the Ministry of Transport, Posts and Telecommunications, may all<br />
its decisions, having a positive impact on development of intermodal<br />
transport in the Slovak Republic, go through the comment procedure<br />
of all involved organizations and institutions, which operate in<br />
intermodal transport area,<br />
For the Ministry of Finance of the Slovak Republic, to provide<br />
financial funds from the state budget, or via customs authorities of<br />
the Slovak Republic from the EU funds for construction of the border<br />
crossing.<br />
20/21
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> disponuje dostatočnými prekládkovými<br />
kapacitami vo Východoslovenských prekladiskách<br />
Poloha Slovenskej republiky v strednej Európe ju predurčuje nielen<br />
na prepravy v smere sever – juh, ale predovšetkým v smere východ<br />
– západ. Strategickú polohu umocňuje historický vývoj prepráv v<br />
kombinácii s potrebou nerastných surovín, ktorými disponujú krajiny<br />
bývalého SNŠ, a ktoré sa dovážajú po železnici do strednej a západnej<br />
Európy.<br />
Slovensko – ukrajinská štátna hranica je dlhá len 97 kilometrov,<br />
ale nachádzajú sa tu dva významné železničné hraničné prechody,<br />
cez ktoré sa nielen prepravujú tovary medzi susednými štátmi, ale<br />
zabezpečujú aj styk medzi železnicami s rôznym rozchodom koľají – so<br />
širokým rozchodom (1 520 mm) a normálnym rozchodom (1 435 mm).<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) disponuje<br />
dostatočnými prekládkovými kapacitami vo Východoslovenských<br />
prekladiskách (VSP), ktoré v súčasnosti zaisťujú prekládku vyše 90 %<br />
surovín a tovarov dovážaných na Slovensko po železničných tratiach<br />
z východnej Európy a Ázie. Význam VSP je daný komplexnou ponukou<br />
služieb medzi širokým rozchodom a normálnym rozchodom koľají. V<br />
rámci svojej činnosti zabezpečuje kompletný servis prekládky ako aj<br />
styk s orgánmi štátnej správy pri dovoze a vývoze tovarov cez železničné<br />
hraničné priechody Čierna nad Tisou – Čop a Užhorod - Maťovce.<br />
Rozvoj prepráv východ – západ má pritom dobrú perspektívu.<br />
Prepravcovia kontajnerov po Transsibírskej magistrále, ktorá<br />
oslávila nedávno sto rokov svojej existencie, rátajú so získaním<br />
časti námorných prepráv z Japonska, Kórejskej republiky, Číny,<br />
Mongolska a stredoázijských republík bývalého Sovietskeho zväzu.<br />
Chcú ponúknuť spoľahlivú, bezpečnú a rýchlejšiu prepravu z ruských<br />
ďalekovýchodných prístavov Vostočnyj, Nachodka, Vladivostok ako aj z<br />
kórejského Pusanu a prístavu Šanghaj v Číne.<br />
Prepravy východ - západ po železnici majú<br />
dobrú perspektívu<br />
Transportations east – west by rail have good potential<br />
Významnú úlohu v prepravách východ – západ bude v budúcnosti<br />
hrať intermodálna preprava ako najrýchlejšie sa rozvíjajúci dopravný<br />
systém. Časť prepráv z Transsibírkej magistrály môže pokračovať<br />
využitím napojení na logistické vlaky Moskva - Berlín, Moskva -<br />
Budapešť, Moskva - Bratislava - Koper – Terst. Pritom tu existuje<br />
možnosť napojenia na Prahu pre ďalšie prepravy na západ a dunajskú<br />
vodnú cestu (v súčasnosti sa využíva na prepravu železnorudných<br />
peliet do Rakúska).<br />
Celkový čas prepravy z Ázie do Európy sa pritom dá železnicou skrátiť<br />
v porovnaní s námornou plavbou na polovicu. Nejde iba o kratší<br />
čas prepravy, ale aj o reálne zníženie nákladov na prepravu, čo by<br />
malo byť významným faktorom pri rozhodovaní zasielateľských a<br />
obchodných spoločností o preprave. Práve tu môže <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
svojím zákazníkom ponúknuť služby v Termináli kombinovanej dopravy<br />
(TKD) Dobrá, ktorý disponuje dostatočnou rezervou kapacít, nakoľko<br />
v súčasnosti sa nevyužíva naplno. TKD Dobrá sa nachádza na V.<br />
Paneurópskom koridore v blízkosti prekládkovej stanice Čierna nad<br />
Tisou a je výnimočný tým, že neumožňuje len prekládku tovaru (resp.<br />
intermodálnych prepravných jednotiek) z jedného druhu dopravy na iný<br />
(železnica – cesta), ale je prechod zo širokého rozchodu na normálny a<br />
opačne.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> je pripravená na nárast intermodálnej prepravy. Vo vývoji<br />
nákladnej dopravy v Európe existuje jasná tendencia presunu prepravy<br />
tovarov z cesty na železnicu, pretože z pohľadu záťaže šetrí viac životné<br />
prostredie. Štát by mal preto podporovať intermodálnu prepravu<br />
formou dotácií ešte viac. Pripravované otvorenie cestného hraničného<br />
prechodu Čierna - Solomonovo má odbremeniť existujúce cestné<br />
priechody na slovensko-ukrajinskej hranici. Terminál kombinovanej<br />
dopravy v Dobrej, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je šesť<br />
rokov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, má dostatočné kapacity na zachytenie aj týchto<br />
budúcich výkonov pri prepravách tovarov po ceste v smere východ -<br />
západ a ich následný presun na železnicu.<br />
Vývoj prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, resp. <strong>ZSSK</strong> cez VSP v smere východ –<br />
západ v rokoch 2003 až 2007 (v mil. ton)<br />
Development of transportations east – west from 2003 to 2007 (in<br />
million tons)<br />
20<br />
15<br />
10<br />
2003<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has sufficient transhipment capacities in East-Slovak<br />
Transhipment Yards<br />
The location of the Slovak Republic in Central Europe predetermines<br />
the country not only to transportations in direction north – south, but<br />
particularly in direction east – west. Strategic location is supported<br />
by historical development of transportation in combination with need<br />
for raw materials which are exploited in the countries of the former<br />
Commonwealth of Independent States and which are transported by<br />
rail to Central and Western Europe.<br />
Slovak- Ukrainian state border is only 97 km long, yet there are<br />
two important railway border crossings which not only enables<br />
transportation of goods between the neighbouring countries, but also<br />
provides interface between the railways with different gauge of tracks<br />
– broad gauge (1 520 mm) and normal gauge (1 435 mm).<br />
Železničná spoločnsť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) has<br />
sufficient transhipment capacities in East-Slovak Transhipment Yards<br />
(ESTY), which provide the transhipment of more than 90% of materials<br />
and goods transported to Slovakia by rail from Eastern Europe and<br />
Asia at present. The importance of ESTY is given by a complex offer<br />
of services between broad-gauge track and normal- gauge track.<br />
Within the scope of their activities, these transhipment yards provide<br />
the complex services of transhipment as well as communication with<br />
state administration authorities when importing or exporting goods<br />
via railway border crossings Čierna nad Tisou – Chop and Uzhhorod -<br />
Maťovce.<br />
2007
Development of transportations east-west has a good potential.<br />
Carriers of containers in the Trans-Siberian Railway, which recently<br />
celebrated one hundred years of its existence, hope to gain the parts<br />
of marine transportations from Japan, Republic of Korea, China,<br />
Mongolia and Central Asian Republics of the former Soviet Union.<br />
They would like to offer a reliable, safe and faster transportation from<br />
Russian Far East ports of Vostočnyj, Nachodka, and Vladivostok as<br />
well as from Korean Pusan and port Shanghai in China. An important<br />
role in transportations east-west in the future will be played by<br />
intermodal transport as the fastest-growing transport system. The part<br />
of transportations of the Trans-Siberian Railway might continue, using<br />
connections to logistic trains Moscow - Berlin, Moscow - Budapest,<br />
Moscow - Bratislava - Koper – Trieste. There is also a possibility to<br />
connect with Prague for further transportations to west and Danube<br />
water route (at present, it is being used for transportations of iron ore<br />
pellets to Austria).<br />
Total transportation time from Asia to Europe by rail could be<br />
shortened to its half when compared to marine transportation. It<br />
is not only about a shorter transportation time but also about the<br />
real decrease of costs for transport which should be a significant<br />
factor when the shipping and business companies are to be making<br />
a decision on transportation. Right here, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> can offer the<br />
services to its customers in Combined Transport Terminal (CTT) Dobrá,<br />
which has a sufficient capacity reserve, since not its full potential is<br />
being used at present. CTT Dobrá is located in the V. Pan-European<br />
Transport Corridor, close to the transhipment station Čierna nad Tisou<br />
and it can be considered as unique since it does not only provide the<br />
transhipment of goods (or intermodal transportation units) from one<br />
type of transport to the other (railway – road), but also transition from<br />
broad gauge to normal gauge and vice versa.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is ready for increase of intermodal transport. Within the<br />
development of freight transport in Europe, there is a clear tendency<br />
of transfer of goods transportation from road to railway, since from<br />
the point of load; it saves the environment in a higher degree. The<br />
state authorities should therefore support intermodal transport in the<br />
form of subsidy granting even more. Anticipated opening of the road<br />
border crossing Čierna – Solomonovo should unload the existing road<br />
border crossings on Slovak-Ukrainian border. Combined transport<br />
terminal Dobrá, owned and operated by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for six years,<br />
has sufficient capacities to capture these future performances when<br />
transporting goods by road in direction east – west and their further<br />
transfer to railways.<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />
Tovarové toky <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> so susednými železnicami<br />
(obdobie I. – XII. 2007)<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> goods flows with neighbouring railways<br />
(period I. – XII. 2007)<br />
2,7 mil. t<br />
Česká republika<br />
Czech Republic<br />
32,2 %<br />
10,3 mil. t 3,3 mil. t 17,1 mil. t<br />
7,2 mil. t<br />
2,7 mil. t<br />
0,8 mil. t<br />
Rakúsko<br />
Austria<br />
6,3 %<br />
Poľsko<br />
Poland<br />
11,2 %<br />
6,0 mil. t<br />
Maďarsko<br />
Hungary<br />
15,5 %<br />
2,3 mil. t<br />
1,8 mil. t<br />
Ukrajina<br />
Ukraine<br />
34,8 %<br />
Najväčšie prepravné toky východ – západ v prepravách <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
v roku 2007. Zobrazené tovarové toky tvoria 92 % všetkých prepráv<br />
východ – západ.<br />
The biggest goods flows east – west in transportations of <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> in 2007. Displayed flows of goods make 92 % of total<br />
transportations east - west.<br />
Čierna n. T., Maťovce:<br />
Čadca, Lúky pod Makytou<br />
Haniska pri Košiciach, Vojany<br />
Bratislava Pálenisko, Bratislava východ<br />
Slovenské Nové Mesto<br />
Berlin<br />
II. koridor<br />
Paneurópske železničné koridory II. a V. majú rozhodujúci význam<br />
v prepravách východ – západ. Východoslovenské prekladiská<br />
zaujímajú strategickú polohu na koridore V.<br />
Pan-European Railway Corridors II. and V. have a crucial meaning in<br />
transportations east – west. East- Slovak Transhipment Yards have a<br />
strategic position in corridor V.<br />
Západná Európa/Western Europe<br />
Stredná Európa/Central Europe<br />
V. koridor<br />
UŽ, RŽD<br />
VSP<br />
Autor/Author: Ing. Rudolf Kubiš<br />
Venezia<br />
Rijeka<br />
22/23
Sieť Ukrajinských železníc je<br />
rozdelená na šesť dráh<br />
Ukrainian Railway Network is divided into six railway track areas<br />
So Slovenskom susedí Ľvovská dráha, ktorú nazývajú aj<br />
západnou tranzitnou bránou<br />
Generálne zastupiteľstvo <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na Ukrajine bolo zriadené v<br />
ŽSR v roku 1994. Sídlom generálneho zástupcu na Ukrajine je mesto<br />
Ľvov.<br />
Ukrajinské železnice (UZ) sú štátnou organizáciou, ktorú riadi Štátna<br />
administrácia železničnej dopravy a tá je zároveň aj Generálnym<br />
riaditeľstvom Ukrajinských železníc. Sídlo Ukrajinských železníc je v<br />
Kyjeve.<br />
Ukrajinské železnice sú územne členené na 6 dráh. Každá z týchto<br />
dráh – železníc, je samostatným, ekonomicky uzavretým celkom.<br />
Jednou zo šiestich dráh je Ľvovská dráha, ktorá bezprostredne susedí<br />
so Slovenskou republikou a po jej tratiach (viac ako 5 500 km tratí)<br />
sa realizuje všetok obchod na železnici medzi Slovenskou republikou<br />
a Ukrajinou. Ľvovskú dráhu na Ukrajine nazývajú západnou tranzitnou<br />
bránou. Odovzdávanie a preberanie tovaru so susednými železnicami<br />
zabezpečuje na 14 pohraničných priechodových staniciach. Na<br />
Ľvovskej dráhe je celkom 342 železničných staníc.<br />
V roku 2007 bolo do parku nákladných vozňov UZ zaradených<br />
2 275 nových vysokostenných vozňov, v roku 2008 majú Ukrajinci v<br />
pláne formou leasingu zakúpiť ďalších 4 053 týchto vozňov. Na park<br />
vysokostenných nákladných vozňov pripadá až 80 % celkového objemu<br />
prepravy tovaru po UZ.<br />
V čele Ľvovskej dráhy stojí náčelník Michail Vasilievič Mostovyj,<br />
odborník so skúsenosťami z riadenia Ukrajinských železníc ako celku,<br />
keďže v minulosti pôsobil ako námestník generálneho riaditeľa UZ pre<br />
dopravu, prepravu a obchod.<br />
- Najdôležitejšou úlohou GZ na Ukrajine je udržiavať živý kontakt<br />
s vedením Ukrajinských železníc v Kyjeve a Ľvove, informovať o<br />
aktuálnej situácii a prípadných zmenách v oblasti obchodnej,<br />
tarifnej, prevádzkovej, podávať informácie o stave zaťažových prúdov<br />
tovarov smerovaných z krajín SNŠ a Ukrajiny smerom na Ukrajinsko –<br />
slovenské železničné priechody, ale aj monitorovať situáciu v oblasti<br />
smerovania tovaru cez konkurenčné železnice - PKP v smere do Českej<br />
republiky a MÁV v smere do Rakúska, - hodnotí svoju činnosť súčasný<br />
GZ na Ukrajine Ing. Jozef Virba.<br />
(r)<br />
Generálny zástupca <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na Ukrajine/General Agency Representative<br />
of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in Ukraine Ing. Jozef Virba.<br />
Prepravy ťahá rozvíjajúce sa hutníctvo<br />
Hodnotenie vývoja prepráv tovarov na Ľvovskej dráhe za<br />
prvé 4 mesiace roku 2008<br />
V období prvých 4 mesiacov roku 2008 prepravila Ľvovská dráha v<br />
medzinárodnej preprave (export, tranzit) celkom 13 470 500 ton<br />
tovarov, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2007 je to o 374<br />
700 ton tovarov viac, čo predstavuje medziročný nárast o 2,86 %.<br />
Najvýraznejší podiel na úspešných výsledkoch mali prepravy tovarov<br />
smerované do Slovenskej republiky a Poľskej republiky, čo súvisí s<br />
pokračujúcim rozvojom hutníckeho priemyslu v týchto krajinách.<br />
V medzinárodnej preprave do Slovenskej republiky bolo z krajín SNŠ<br />
a Ukrajiny v prvých 4 mesiacoch roku 2008 prepravených celkom<br />
6 013 000 ton tovaru, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roku<br />
2007 o 375 700 ton tovaru viac, resp. nárast o 6,66 %. Prepravy<br />
do Slovenskej republiky mali v uvedenom období podiel 44,64 %<br />
z celkového objemu prepravy po Ľvovskej dráhe. Pre porovnanie –<br />
prepravy do Poľskej republiky získali podiel 36,99 %.<br />
Hodnotenie prepráv smerovaných z UZ na ÖBB cez PPS Batevo –<br />
Eperjeske (MÁV): V prvých 4 mesiacoch roku 2008 bolo prepravených<br />
18 600 ton drevnej hmoty, pričom export z Ukrajiny predstavoval<br />
objem 15 000 ton, zvyšok - 3600 ton predstavoval export drevnej<br />
hmoty z Ruskej federácie.<br />
Hodnotenie prepráv smerovaných z Ruskej federácie a Ukrajiny do<br />
Českej republiky cez PPS Mostiska II – Medyka (PKP): V sledovanom<br />
období sa do českých hutníckych kombinátov prepravilo celkom 496<br />
300 ton železnej rudy, pričom dodávky z Ruskej federácie predstavovali<br />
objem 219 100 ton (44,15 %), dodávky z Ukrajinských GOK-ov objem<br />
277 200 ton (55,85 %). Pre porovnanie - v prvých 4 mesiacoch roku<br />
2007 bolo do českých hutníckych kombinátov cez PKP prepravených<br />
471 100 ton železných rúd, teda v roku 2008 preprava železných rúd<br />
do ČR tranzitom cez PKP zaznamenala nárast o 25 200 ton.<br />
Pri porovnaní jednotlivých druhov tovarov za prvé 4 mesiace rokov<br />
2008 a 2007 možno konštatovať, že k najvýraznejšiemu zvýšeniu<br />
objemu prepravy tovarov došlo u železnej rudy smerovanej cez<br />
prekladisko v Čiernej nad Tisou do Českej republiky, kde nárast<br />
predstavoval 491 800 ton železnej rudy. Opačná situácia nastala pri<br />
preprave železnej rudy do hutníckeho kombinátu US Steel Košice, kde<br />
sa v porovnaní s minulým rokom objem prepravy železnej rudy znížil o<br />
121 900 ton.<br />
Ing. Jozef VIRBA
Komoditná štruktúra dovezeného tovaru do SR po Ľvovskej dráhe za<br />
obdobie 1. – 4. 2008<br />
Commodity structure of goods imported to Slovakia by Lviv railway<br />
track for the period January to April 2008<br />
68%<br />
Železná ruda/Iron ore<br />
Uhlie/Coal<br />
Čierne kovy/Black metals<br />
Drevo/Wood<br />
Chem. výrobky/Chemical products<br />
Koks/Coke<br />
Ostatný tovar/Other goods<br />
7% 2%<br />
2%<br />
3%<br />
5%<br />
13%<br />
Lviv Railway Track, also called west transit gateway,<br />
borders on Slovakia<br />
General agency of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in Ukraine was established in the<br />
Slovak Railways (ŽSR) in 1994. Headquarters of the general agency<br />
in Ukraine is the city Lviv.<br />
Ukrainian Railways (UR) is the state organization, controlled by<br />
State Administration of Railway Transport and this authority is also<br />
the directorate- general of Ukrainian railways. The headquarters of<br />
Ukrainian railways is in Kiev.<br />
Ukrainian railway network is territorially divided into six railway<br />
track areas – railways. Each of these railways is an independent,<br />
economically-closed unit. One of these six tracks is Lviv railway , which<br />
borders directly on the Slovak Republic and operates on more than 5<br />
500 km of tracks. All trade activities between Slovakia and Ukraine by<br />
rail are realized here. Lviv railway track in Ukraine is called west transit<br />
gateway. Handing-over and taking-over of goods with neighbouring<br />
railways is provided in 14 border crossing stations. Lviv railway track<br />
includes 342 railway stations in total.<br />
In 2007, 2 275 new high-sided wagons were included in the rolling<br />
stock fleet of Ukrainian Railways; in 2008, the Ukrainians are planning<br />
to lease purchase another 4 053 of these wagons. Transportation<br />
performed by high-sided wagons fleet makes up 80% of the total<br />
volume of goods transportation by Ukrainian railways.<br />
The head of Lviv railways is Michail Vasilievič Mostovyj, an expert with<br />
experience in Ukrainian railways management; since in the previous<br />
period, he worked as the UR general director deputy for traffic,<br />
transportation and commerce.<br />
- The most important task of general agency in Ukraine is to keep in<br />
close touch with Ukrainian Railways Management in Kiev and Lviv, to<br />
inform on current situation and possible changes in commerce, tariff,<br />
operation area, to provide information on conditions of load flows<br />
of goods, routing from Commonwealth of Independent States and<br />
Ukraine to Ukrainian-Slovak railway crossings as well as to monitor<br />
the situation in the area of goods, routing via competitive railways<br />
(PKP, routing to the Czech Republic and MÁV, routing to Austria), -<br />
evaluates his activity the current General Agency Representative in<br />
Ukraine Ing. Jozef Virba.<br />
(r)<br />
Transportations strongly pulled by<br />
developing metallurgic industry<br />
Assessment of development of goods transportations by<br />
Lviv railway track for the first 4 months of 2008<br />
In the period of the first 4 months of 2008, 13 470 500 tons of goods<br />
in total were transported by Lviv railway track within international<br />
transport (export, transit); in comparison with the same period<br />
of 2007, it is by 374 700 tons of goods more, which indicates the<br />
inter-annual increase by 2,86 %. The most significant share in<br />
successful results was caused by transportations of goods routing to<br />
Slovakia and Poland, which is related to continuing development of<br />
metallurgical industry in these countries.<br />
In international transport, from Commonwealth of Independent States<br />
and Ukraine to Slovakia, in the first 4 months of 2008, 6 013 000<br />
tons of goods were transported in total; in comparison with the same<br />
period of 2007, it is by 375 700 tons of goods more, or the increase<br />
by 6,66 %. Within the given period, transportations to Slovakia had a<br />
44,46% share in total volume of transportations by Lviv railway track.<br />
Just for comparison – transportations to Poland reached a 36,99 %<br />
share.<br />
Assessment of transportations routing from UR to ÖBB via PPS<br />
Batevo – Eperjeske (MÁV): In the first 4 months of 2008, 18 600 tons<br />
of wooden material were transported, while the export from Ukraine<br />
made the volume of 15 000 tons, the remaining part – 3 600 tons,<br />
was made up of export of wooden material from Russian Federation.<br />
Assessment of transportations from Russian Federation and Ukraine<br />
to the Czech Republic via border crossing station (BCS) Mostiska<br />
II – Medyka (PKP): Within the given period, to Czech metallurgical<br />
enterprises, 496 300 tons of iron ore were transported in total, while<br />
supplies from Russian Federation made up a volume of 219 100<br />
tons (44,15 %), supplies from Ukrainian GOK made up a volume<br />
of 277 200 tons (55,85 %). Just for comparison – in the first 4<br />
months of 2007, 471 100 tons of iron ore were transported to Czech<br />
metallurgical enterprises by PKP (Polish State Railways), so in 2008,<br />
transportation of iron ore in transit to the Czech Republic by PKP,<br />
indicated an increase by 25 200 tons.<br />
When comparing the individual types of transportations for the first 4<br />
months of 2008 and 2007, it may be stated that the most significant<br />
increase in volumes of transported goods was reached in iron ores,<br />
routing via Transhipment Yard in Čierna nad Tisou to the Czech<br />
Republic, where there was an increase by 491 800 tons of iron ore.<br />
Opposite situation could be observed in transportation of iron ore to<br />
metallurgical enterprise US Steel Košice, where in comparison with<br />
previous year, the volume of iron ore transportation decreased by 121<br />
900 tons.<br />
Jozef VIRBA<br />
Objem prepraveného tovaru po Ľvovskej dráhe za obdobie I. - IV.<br />
2008 (export + tranzit smer západ)<br />
Volume of goods transported by Lviv railway track for the period<br />
January to April 2008 (export + transit to west)<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
MÁV<br />
PKP<br />
CFR MARFA<br />
45%<br />
5%<br />
13%<br />
37%<br />
24/25
Rokovania na výstave Transrussia 2008 viedli topmanažéri spoločnosti i obchodní<br />
zástupcovia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Negotiations in the exhibition Transrussia 2008 were conducted by<br />
company top managers and <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> business representatives .<br />
Niektorí zo zamestnancov z úseku obchodu, ktorí sa striedali v stánku spoločnosti<br />
ako kontaktné osoby: zľava vedúci tímu na sekcii intermodálnej prepravy<br />
Ing. Juraj Kudláč, vedúca tímu na sekcii služieb zákazníkom Ing. Anna Valková,<br />
vedúca tímu na sekcii marketingu Ing. Zuzana Kosorová a komoditná manažérka<br />
Ing. Zuzana Vargová.<br />
Some of the employees of the Trade Division who were taking turns<br />
as contact persons in company stand: from the left - Head of team in<br />
Intermodal Transport Section Ing. Juraj Kudláč, Head of team in Customer<br />
Services Section Ing. Anna Valková, Head of team in Marketing Section<br />
Ing. Zuzana Kosorová and Commodity Manager Ing. Zuzana Vargová.<br />
Množstvo obchodných rokovaní dáva predpoklad, že účasť<br />
na výstave bude mať aj konkrétne výsledky pri zapájaní sa<br />
do perspektívnych prepráv východ – západ<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia sa v dňoch 22. – 25. apríla<br />
zúčastnila na 13. ročníku medzinárodného veľtrhu Transrussia 2008<br />
v Moskve zameraného na dopravu a logistiku v Rusku, bývalých sovietskych<br />
a Pobaltských štátoch. Prezentovali sa národné i medzinárodné<br />
spoločnosti pôsobiace v železničnej a cestnej doprave.<br />
Na výstave Transrussia 2008 sa zúčastnilo tohto roku 525 vystavovateľov<br />
z 29 krajín a navštívilo ju 18 200 hostí z rôznych končín sveta.<br />
Výstava sa konala v priestoroch Expocentra v Moskve.<br />
Expozícia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> mala rozmery 50 m 2 a bola ladená v korporát-<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na výstave<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> at the exhibition<br />
nych farbách. Otvorený priestor, sklenené výplne s ilustračnou fotografiou<br />
vozňov či aktívna mapa s identifikáciou Slovenska dotvárali živý<br />
obraz o firme. Prezentácia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> bola podporená množstvom<br />
propagačných materiálov vyhotovených výlučne pre účely výstavy<br />
v ruskom jazyku, DVD i novým časopisom pre obchodných partnerov.<br />
Samotné rokovania viedli topmanažéri spoločnosti i obchodní zástupcovia.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aktívne spolupracuje s ostatnými európskymi prepravcami<br />
a neustále sleduje trendy v železničnej nákladnej doprave, a preto<br />
takáto forma účasti na medzinárodných výstavách zastáva významne<br />
miesto v komunikácii spoločnosti. Od účasti na veľtrhu Transsrusia<br />
2008 spoločnosť očakávala zvýšenie podielu na perspektívnych<br />
prepravách východ – západ. Zatiaľ nie je možné urobiť závery, nakoľko<br />
sa to podarilo, ale veľký záujem o expozíciu a množstvo obchodných<br />
rokovaní dávajú predpoklad, že účasť na výstave bude mať aj konkrétne<br />
výsledky.<br />
Návštevnosť stánku možno hodnotiť pozitívne, pretože sa v ňom zastavili<br />
desiatky návštevníkov výstaviska. Najčastejšie otázky zo strany<br />
potenciálnych zákazníkov sa týkali možnosti prekládky a preväzovania<br />
vozňov v pohraničných priechodových staniciach, realizácie prepráv<br />
(najmä intermodálnych) západ – východ tranzitom cez Slovensko, možnosti<br />
spolupráce a organizovania prepráv na nákladný list CIM/SMGS<br />
(uplatnenie spoločného nákladného listu) či skúsenosti pri preprave<br />
nebezpečného tovaru. Pri stretnutiach so stálymi zákazníkmi to boli<br />
najčastejšie otázky o cenách ucelených vlakov, jednotlivých vozňových<br />
zásielok, o možnosti ďalších nových prepráv v smere východ – západ,<br />
možnosti zvýšenia objemu intermodálnej prepravy a kvality prevádzky<br />
ucelených vlakov a pod.<br />
V priebehu výstavy okrem oficiálnych rokovaní zástupcovia úseku<br />
obchodu absolvovali desiatky neformálnych stretnutí s obchodnými<br />
partnermi, dopravcami, špeditérmi a operátormi z celej Európy. Zúčast-
nili sa otvorení expozícií ČD Carga, PKP, Ruských železníc, Bieloruských<br />
železníc, Kazachstanských železníc i RCA.<br />
Ako povedal člen Predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> Ing. Ján Simčo, osobne ho úroveň výstavy Transrussia 2008<br />
príjemne prekvapila. Je podľa neho badať, že dopyt po logistických<br />
službách a poskytovanie prepravných a dopravných služieb sa na východných<br />
trhoch od našej hranice dynamicky zvyšuje. - Je nepochybné,<br />
že zvyšujúci sa dopyt spôsobuje predovšetkým rast ruskej ekonomiky<br />
a rast hutníctva vo svete, ktoré potrebuje prísun surovín. Príjemne ma<br />
prekvapil počet spoločností vystavujúcich na výstave, poskytujúcich<br />
služby hlavne z oblasti zasielateľskej a dopravnej. Bolo tu možné stretnúť<br />
sa aj so spoločnosťami, ktoré sú výrobcami koľajových vozidiel<br />
a taktiež spoločnosťami obchodujúcimi s rôznym tovarom - producentmi,<br />
spotrebiteľmi, obchodnými spoločnosťami, - vymenúva Ing.<br />
Ján Simčo.<br />
Medzi top vystavovateľmi boli aj samotné ruské železnice (RŽD), ktoré<br />
zažívajú v posledných rokoch boom a majú ďalšie ambiciózne plány<br />
rozvoja, ktoré počítajú s pomocou súkromného kapitálu. – Prekvapením<br />
bol pre mňa aj dynamicky sa liberalizujúci trh nákladnej prepravy<br />
v Rusku, kde už dnes existuje viac ako sto súkromných dopravcov. Na<br />
výstave rezonovali v panelových diskusiách či priamo na výstavisku<br />
témy ako narastajúci význam spolupráce medzi prístavmi a železnicou,<br />
výstavba montážnych automobilových závodov v Rusku, masívna<br />
výstavba železničnej infraštruktúry i nedostatok určitých typov vozňov<br />
– pridáva postrehy z výstavy riaditeľ úseku obchodu Ing. Ján Simčo.<br />
Ing. Zuzana KOSOROVÁ<br />
Snímky sekcia marketingu<br />
exhibition visitors stopped by. The most frequently asked questions from<br />
the potential customers were related to transhipment possibilities and<br />
bogie change in border crossing stations, execution of transportation<br />
(intermodal transport in particular) west – east in transit via Slovakia,<br />
cooperation possibilities and organization of transportations with CIM/<br />
SMGS consignment note (application of common consignment note) or<br />
experiences from transportations of dangerous goods. When meeting<br />
the regular customers, the most frequently asked questions were related<br />
to prices of block trains, single wagon shipments, possibilities of further<br />
new transportations routing east – west, possibilities of volume increase<br />
in intermodal transport as well as quality of block trains operation and<br />
other.<br />
In the course of exhibition, apart from official negotiations, the<br />
representatives of Trade Division attended tens of informal meetings<br />
with business partners, carriers, forwarders and operators from the<br />
whole Europe. They participated in opening ceremony of the exposition<br />
of company ČD <strong>Cargo</strong> (Czech Railways <strong>Cargo</strong>), PKP (Polish Railways),<br />
Russian Railways, Belarusian Railways, Kazakh Railways and RCA.<br />
As confirmed by a member of the Board of Directors and <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Trade Division Director Ing. Ján Šimčo, he was pleasantly surprised by the<br />
high level of exhibition Transrussia 2008. According to him, it is obvious<br />
that demand for logistic services and provision of transportation and<br />
transport services in the markets east from our border is dynamically<br />
increasing. – There is no doubt that the increasing demand is caused,<br />
in particular, by Russian economy growth and growth of metallurgical<br />
industry in the world, which requires material feed. I was pleasantly<br />
surprised by number of companies participating in the exhibition that<br />
Transrussia 2008<br />
A number of business meetings may indicate that participation in the<br />
exhibition will lead to concrete results of involvement in perspective<br />
transportations east – west<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., took part in the 13th<br />
international exhibition Transrussia 2008 in Moscow, held in April<br />
22-25, focusing on transport and logistics in Russia, former Soviet and<br />
Baltic countries. National and international companies, operating in rail<br />
and road transport, participated in this exhibition.<br />
This year, at the exhibition Transrussia 2008, 525 exhibitors from<br />
29 countries took part and 18 200 visitors from many parts of the<br />
world visited the exhibition. The exhibition was held in the premises of<br />
Expocentr in Moscow.<br />
Exposition of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> was 50 m 2 large and had corporate colours.<br />
Open space, glass panels with illustration photo of a wagon or active<br />
map with identification of Slovakia, contributed to lively image about<br />
our company. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> presentation was supported by a number<br />
of promotion materials made specifically for the exhibition´s purposes<br />
in Russian language, and by DVD and a new magazine for business<br />
partners. The meetings were conducted by top managers of the company<br />
as well as by business representatives. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> effectively<br />
cooperates with other European carriers and continuously monitors<br />
trends in rail freight transport, and therefore this form of participation in<br />
international exhibitions takes an important position in communication<br />
of the company. From participation in exhibition Transrussia 2008, the<br />
company expected an increase of share in perspective transportations<br />
in direction east – west. Currently, it is not possible to make any<br />
conclusions, to what extent we have succeeded, however a huge interest<br />
in the expositions and a number of business meetings may indicate that<br />
participation in the exhibition will lead to concrete results.<br />
One can positively assess the number of stand visitors, since tens of<br />
provide service mainly in the area of shipping and transport. It was also<br />
possible to come across the companies, which produce rolling stock<br />
as well as companies, which trade with various goods – producers,<br />
consumers, commercial companies, - says Ing. Ján Simčo.<br />
Top exhibitors included also Russian railways (RŽD), which have<br />
recently experienced a booming period and are having other ambitious<br />
development plans reckoning on private capital support. – It was<br />
also a surprise to me that in this dynamically liberalizing market of<br />
freight transport in Russia, there are more than one hundred private<br />
carriers operating. Directly in the exhibition premises and in its panel<br />
discussions, the most resonating and discussed topics included<br />
the topics on increasing importance of cooperation between ports<br />
and railways, construction of assembly automotive plants in Russia,<br />
massive construction of railway infrastructure and lack of certain types<br />
of wagons – adds his opinions of the exhibition Ing. Ján Simčo - Trade<br />
Division Director.<br />
Ing. Zuzana KOSOROVÁ<br />
Photos – Marketing Section<br />
26/27
O NÁS<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a. s. ponúka komplexné logistické služby na<br />
profesionálnej úrovni<br />
- preprava tovaru po železnici, ceste, rieke, mori a na požiadanie aj<br />
letecky<br />
- prekládkový a skladovací servis v prístavoch Bratislava a Komárno<br />
- celý rad nevyhnutných colných služieb<br />
- dlhoročné odborné a praktické skúsenosti v oblasti logistiky a zasielateľstva<br />
BUDAMAR LOGISTICS – doprava bez hraníc<br />
Našim každodenným poslaním je skracovanie diaľok<br />
Svet sa veľmi rýchlo mení. To, čo sa nám včera zdalo vzdialené a nedosiahnuteľné,<br />
máme zrazu na dosah. Obchodné kontakty dnes zrýchľujú<br />
tep celej planéty.<br />
Kto by o tom mohol vedieť viac, ak nie spoločnosť zaoberajúca sa<br />
prepravou a logistikou. Našim každodenným poslaním je skracovanie<br />
diaľok, prekonávanie bariér, spájanie. Hľadanie nových, kratších,<br />
lacnejších a bezpečnejších komunikácií je výzvou dnešných dní.<br />
Šachista vie, že ak chce v tejto kráľovskej hre obstáť, musí voliť pre<br />
svoje figúrky tie najlepšie trasy. Majstrovskí hráči nepotrebujú len<br />
prenikavú inteligenciu, schopnosť odhadnúť kroky konkurencie, ale<br />
aj vidieť „za obzor“. Musia mať víziu, čo znamená vidieť tam, kam<br />
nedohliadne hocikto. Vidieť do budúcnosti, za roh, vidieť a myslieť<br />
abstraktne. A predsa každá takáto odvážna myšlienka – aby nezostala<br />
navždy visieť iba v oblakoch - potrebuje pevnú zem pod nohami.<br />
Reálny základ. Naša spoločnosť svoje vízie opiera o znalosť trhu, vývoj<br />
trendov v danom segmente a v neposlednom rade o makroekonomické<br />
predpoklady ďalšieho vývoja domácej ekonomiky. Na Slovensko<br />
smerujú investície, ktoré z pohľadu logistiky – prísunu a vývozu tovarov<br />
– budú vo významnej miere využívať predovšetkým kombinované<br />
spôsoby dopravy. Všetkým týmto trendom sa veľmi starostlivo, v rámci<br />
dlhodobejších stratégií, prispôsobuje a podieľa sa na ich vytváraní aj<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a.s.<br />
RYCHLO A KVALITNE<br />
Úsilím BUDAMAR LOGISTICS, a.s. je komplexnosť služieb, hľadanie<br />
riešení tam, kde sa to ešte včera javilo nemožné, ale kde to od nás<br />
zajtrajšie požiadavky našich klientov budú očakávať. Ponúkame klientom<br />
kombináciu pohybu a skladovania v maximálnej kvalite a v miere<br />
vyhovujúcej ich požiadavkám na cenu prepravy, jej rýchlosť či podmienky<br />
uskladnenia.<br />
ŽELEZNIČNÁ PREPRAVA<br />
Železničná preprava vrátane všetkých doplnkových služieb, patrí<br />
k pilierom činnosti spoločnosti BUDAMAR LOGISTICS, a.s. Veľkorysému<br />
budovaniu tohto spôsobu prepravy sa venuje zvýšená pozornosť od<br />
roku 2003. V súčasnosti je naša železničná preprava z teritoriálneho<br />
aspektu štruktúrovaná ako<br />
- vnútrozemská<br />
- do/z krajín Európskej únie<br />
- do/z ostatných (tretích) štátov<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a.s. má okrem toho bohaté skúsenosti s prepravou<br />
tovarov Transibírskou magistrálou, Ukrajinou, Ruskom a bývalými<br />
CIS štátmi. Ďalšou z výhodných foriem prepráv aj z pohľadu optimalizácie<br />
nákladov je kombinácia železničnej, cestnej a vodnej prepravy,<br />
prostredníctvom našich prístavov v Bratislave a Komárne. V období<br />
rokov 2003 až 2007 sa objem tovarov prepravovaných železničnou<br />
prepravou zdvojnásobil. Nosnou komoditou v rámci železnice bola a je<br />
železná ruda, avšak v súčasnosti sa tento sortiment dopĺňa o produkty<br />
hutníckeho priemyslu, surovín pre chemický priemysel a stavebníctvo.<br />
CESTNÁ PREPRAVA<br />
Túto dynamicky sa rozvíjajúcu sféru prepravy začal BUDAMAR LOGIS-<br />
TICS, a.s. budovať ako samostatný segment svojej činnosti v roku<br />
2005.<br />
Zabezpečujeme prepravy všetkými typmi vozidiel, aj cisternami.<br />
Prioritu majú celovozové zásielky, ako aj doplnkové služby či preprava<br />
nadrozmerných zásielok. Preprava sa sústreďuje najmä na strednú<br />
a juhovýchodnú Európu. Najvýznamnejšími partnermi v cestnej preprave<br />
sú firmy Moravia Steel a.s., US Steel Serbija, Ferona Slovakia a.s.,<br />
NH-Trans a.s., Alfarm s.r.o. a ďalšie spoločnosti.<br />
KOMBINOVANÁ PREPRAVA<br />
Kombinovaná preprava dokáže pri dobrej a premyslenej organizácii<br />
práce výrazne ovplyvniť nielen cenu, ale i rýchlosť prepravy. V kombiná-
concerning the price of transport, the speed of transport and storage<br />
conditions.<br />
ABOUT US<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a.s. offer comprehensive logistics services on<br />
a professional level:<br />
- transport of goods by rail, road, river, sea or air as requested<br />
- reloading and storage services at the ports of Bratislava and Komárno<br />
- a wide range of necessary custom services<br />
- years of professional and hands-on experience in the area of logistics<br />
and forwarding<br />
cii jednotlivých druhov prepravy sa BUDAMAR LOGISTICS, a.s. zameriava<br />
na nadväznosť železničnej a cestnej dopravy na vodnú dopravu.<br />
Keďže naša spoločnosť disponuje prostredníctvom sesterskej<br />
spoločnosti SPaP, a.s. aj prístavmi v Bratislave a Komárne, výrazne sa<br />
zvýšili možnosti zefektívnenia prepravy. Má úzke spojenie s dôležitým<br />
prístavným uzlom Constanta v Čiernom mori či prístavmi Reni, Izmail,<br />
Galati a pod. Pre svojich klientov však vieme zabezpečiť výhodnú<br />
riečnu prepravu z prístavov Hamburg, Rotterdam a Antverpy.<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a.s. –Transport without Limit<br />
Our Daily Mission Is to Shorten Distances<br />
The world is changing very quickly. Things that used to seem distant<br />
and unreachable to us are suddenly within reach. Business contacts<br />
are speeding up the pulse of the whole planet.<br />
Who could know more about this than a company focusing on<br />
transport and logistics Our daily mission is to shorten distances,<br />
overcome obstacles and connect. A search for new, cheaper and more<br />
secure communication is a challenge of today. A chess player knows<br />
that in order to win in this noble game he has to choose the best<br />
routes for his figures. Top chess players do not profit only from their<br />
sharp intelligence and ability to foresee the actions of their opponent<br />
but also from the skill of seeing “behind the horizon”. They have to<br />
have a vision, meaning they have to see where not everybody can.<br />
They have to forecast the future, see around the corner, perceive and<br />
think in an abstract way. Each of these brave thoughts needs solid<br />
ground underneath it in order not to remain an illusion forever. Our<br />
company draws its vision from market knowledge, the development of<br />
trends in the relevant segment and, last but not least, from macroeconomic<br />
prerequisites of the further development of the local economy.<br />
Investments are made in Slovakia which, in terms of logistics - import<br />
and export of goods – will largely benefit from combined method of<br />
transport. All these trends are carefully followed and co-created by<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a.s. within its long-term strategy.<br />
FAST AND PERFECTLY<br />
The main aim of BUDAMAR LOGISTICS, a.s. is to provide comprehension<br />
services, search for solutions where they could not be found in<br />
the past but where they will be required by our clients in the future. We<br />
offer our clients a combination of movement and storage of a maximum<br />
quality and to an extent that satisfies our clients´ requirements<br />
RAILWAY TRANSPORT<br />
Railway transport including all supplementary services ranks among<br />
the key activities of BUDAMAR LOGISTICS, a.s. Emphasis has been<br />
laid on extensively building up this type of transport since 2003. At<br />
present our transport is structured, from aspect of territory, as follows:<br />
- inland<br />
- countries of the European Union<br />
- other (non EU countries)<br />
In addition, BUDAMAR LOGISTICS, a.s. has a wide experience in<br />
transporting goods along the Trans-Siberian Railway, through Ukraine,<br />
Russia, former CIS countries. Another favourable form of transportation<br />
is, also in terms of costs optimization, a combination of rail, road<br />
and river transport ensured by means of our ports in Bratislava and<br />
Komárno. In 2003 – 2007, the volume of goods transported by rail<br />
doubled. A crucial commodity transported by rail was, and remains,<br />
iron ore, however, at the present this range of goods has been extended<br />
by products from metallurgical industry, raw materials for the<br />
chemical industry and the building industry.<br />
ROAD TRANSPORT<br />
BUDAMAR LOGISTICS, a.s. started to build up this dynamically<br />
developing field of transport as a separate segment of its business<br />
in 2005. We ensure transport using all types of vehicles including<br />
cistern lorries. Whole vehicle consignments, additional services and<br />
the transport of oversized consignments are our priority. Transport is<br />
mainly oriented towards Central and South-Eastern Europe. The most<br />
important partners in the area of road transport are: Moravia Steel<br />
a.s., US Steel Serbija, Ferona Slovakia a.s., NH-Trans SE, Alfarm s.r.o.<br />
and other companies.<br />
COMBINED TRANSPORT<br />
Combined transport with a good and premeditated work organization<br />
can substantially affect not only the price but also the speed of transport.<br />
In the field of combining individual types of transport BUDAMAR<br />
LOGISTICS, a.s. focuses on connecting rail and road transport to river<br />
transport. Since BUDAMAR LOGISTICS, a.s. can make use of ports in<br />
Bratislava and Komárno thanks to its sister company SPaP, its possibilities<br />
of increasing the efficiency of transport has grown in a considerable<br />
manner. Our company has close ties with the important port junction<br />
Constanta in the Black Sea, as well as with the ports in Reni, Izmail, Galati<br />
etc. We can provide our clients with favourable river transport from<br />
the ports of Hamburg, Rotterdam and Antverps.<br />
Contact / Kontakt: BUDAMAR LOGISTICS, a.s.<br />
Horárska 12, 821 09 Bratislava<br />
Tel: +421 2 58 312 111, Fax: +421 2 58 312 110<br />
budamar@budamar.sk, www.budamar.sk<br />
28/29
Preprava ťažkých substrátov ide<br />
v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> s ľahkosťou<br />
Železo, uhlie a ruda sa podieľajú na celkových výkonoch v<br />
tonách viac ako 60 percentami<br />
V reťazci procesov hutníckeho priemyslu, výroby elektrickej energie<br />
z uhlia a spracovania kovov kdekoľvek na svete má železnica<br />
nezastupiteľné miesto. Je práve tým článkom, ktorý zabezpečuje<br />
presun obrovského množstva surovín z miesta ich ťažby do miesta<br />
spracovania na polotovary, či energiu. Preto železničná nákladná<br />
doprava nesmie chýbať už pri samotnom plánovaní týchto presunov.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> má tímy špecialistov, ktorí zabezpečujú koordináciu<br />
prepráv ako po stránke prevádzkovej – aby bolo čím prepravovať, tak<br />
i po stránke komerčnej – aby boli stanovené obchodné podmienky<br />
na prepravnom trhu. Štatistická ročenka <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> udáva, že<br />
za obdobie posledných 5 rokov sa železo, uhlie a ruda podieľajú<br />
na celkových výkonoch v prepravených tonách v priemere 60,9<br />
percentami.<br />
Podiely komodít uhlie, kovy a železná ruda na celkových prepravených<br />
objemoch <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) v rokoch 2003 - 2007 (mil. ton)<br />
Shares of commodities: coal, metals and iron ore in total volumes<br />
transported by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) from 2003 to 2007 (mil. tons)<br />
Kovy/Metals<br />
Vnútro Vývoz Dovoz Spolu Výkony Podiel v %<br />
Domestic Export Import Total Performances Share in %<br />
2003 1,028 3,721 1,375 6,124 50,521 12,1<br />
2004 1,014 3,407 1,375 5,796 49,756 11,6<br />
2005 0,895 3,210 1,221 5,326 47,745 11,2<br />
2006 0,989 3,674 1,366 6,029 50,055 12,0<br />
2007 1,064 3,561 1,748 6,333 49,154 12,9<br />
Uhlie/Coal<br />
Vnútro Vývoz Dovoz Spolu Výkony Podiel v %<br />
Domestic Export Import Total Performances Share in<br />
2003 1,468 0,107 6,172 7,747 50,521 15,3<br />
2004 1,224 0,150 6,272 7,646 49,756 15,4<br />
2005 0,888 0,110 6,313 7,311 47,745 15,3<br />
2006 0,773 0,112 5,515 6,400 50,055 12,8<br />
2007 0,953 0,139 5,978 7,070 49,154 14,4<br />
Železná ruda/Iron Ore<br />
Vnútro Vývoz Dovoz Tranzit Spolu Výkony Podiel v %<br />
Domestic Export Import Transit Total Performances Share in %<br />
2003 0,251 1,063 7,395 5,112 13,822 50,521 27,23<br />
2004 0,240 1,350 7,353 5,046 13,990 49,756 28,12<br />
2005 0,272 0,631 6,870 5,167 12,939 47,745 27,10<br />
2006 0,339 1,041 7,831 6,020 15,230 50,055 30,43<br />
2007 0,293 0,518 7,177 5,753 13,741 49,154 27,95<br />
Komodita č. 5 - kovy<br />
Ťažisko prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> tvoria predovšetkým prepravy surovín<br />
pre hutnícke spoločnosti v SR, ČR a v okolitých štátoch a preprava<br />
ich produkcie. Tovar tvoria najmä oceľové tyče, drôty a zvitky. Pri<br />
preprave pre malé a stredné firmy pôsobiace v oblasti dopravného<br />
a inžinierskeho staviteľstva sa podarilo zachovať aj kapacity<br />
koncentrované do veľkých firiem. Ročne <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prepraví cca<br />
6 mil. ton týchto výrobkov.<br />
Pri týchto prepravách sa firma pohybuje v konkurenčnom prostredí.<br />
Konkurenciou nie je len kamiónová doprava, ale aj iní železniční<br />
dopravcovia. Je potrebné citlivo zvažovať všetky okolnosti a vzťahy<br />
medzi dodávateľmi, odberateľmi, dohodnutú paritu. Charakteristickým<br />
tovarom pre túto komoditu sú: mangánové rudy, ostatné druhy rúd<br />
okrem železných rúd, surové železo, ferozliatiny, polotovary zo železa,<br />
oceľ, výrobky zo zliatiny alebo ocele, železný a oceľový odpad a šrot.<br />
Významne sa na prepravách pre hutnícke podniky podieľa preprava<br />
železného šrotu. V tejto oblasti zaznamenáva spoločnosť každý rok<br />
mierny nárast. Vyžaduje si to obsluhu množstva menších dodávateľov,<br />
prácu s vozňami, kde sú v poslednom období na vývoz prednostne<br />
žiadané vozne radu Eanos s väčším ložným objemom. Na týchto<br />
prepravách je vidieť, ako cena železného šrotu vplýva na pohyb tokov<br />
tovaru. Ak cena na zahraničných trhoch stúpne, zvýši sa vývoz, ak cena<br />
šrotu klesne, zvýši sa dovoz do hutníckych podnikov.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ponúka na prepravu širokého spektra tovarov v rámci<br />
komodity kovy tieto rady vozňov:<br />
Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />
Kns,<br />
Res,<br />
Rils, Rilhs, Rilns,<br />
Shimmns,<br />
Tams, Tams-u.<br />
20000<br />
15000<br />
10000<br />
5000<br />
0<br />
2003<br />
2004<br />
2005<br />
kovy/metals<br />
uhlie/coal<br />
ruda/iron ore<br />
2006<br />
2007
Komodita č. 7 – uhlie<br />
Aj preprava uhlia tvorí podstatnú zložku v komoditnom členení <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong>. Dovoz a vnútroštátna preprava pokrýva potreby slovenských<br />
hutnických a energetických závodov. Spoločnosť obsluhuje aj drobných<br />
odberateľov. Ročne prepraví cca 7 mil. ton tejto komodity.<br />
Charakteristickým tovarom pre komoditu uhlie sú: čierne uhlie, brikety,<br />
bulety a podobné tuhé palivá vyrobené z čierneho uhlia, hnedé uhlie,<br />
aglomerované uhlie, koks a polokoks z čierneho uhlia, hnedého uhlia<br />
alebo z rašeliny, retortové uhlie.<br />
Ak bolo pri komodite kovy spomenuté, že sa <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pohybuje<br />
v konkurenčnom prostredí, tak v tejto komodite to platí dvojnásobne.<br />
Konkurenciou sú súkromní železniční dopravcovia, nakoľko ide o<br />
prepravy ucelenými vlakmi, s malým sezónnym výkyvom, nenáročné na<br />
organizáciu prevádzky.<br />
Na prepravu uhlia ponúka <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> vozne týchto radov:<br />
Es, Eas,<br />
Eaos, Eanos,<br />
Fals, Falls, Falls – z.<br />
Komodita č. 8 – ruda<br />
V komodite ruda prepravuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aglomerovanú a<br />
neaglomerovanú železnú rudu ako aj polotovary na báze železnej rudy.<br />
Významná je najmä obsluha hutníckych spoločností. Podstatnú časť<br />
prepravy tvorí preprava železnej rudy po trati širokého rozchodu pre U.<br />
S. Steel Košice. Spoločnosť zabezpečuje železnú rudu aj pre ostravské<br />
huty. Ešte v roku 2001 sa v spolupráci s rakúskymi železnicami zaviedol<br />
prvý certifikovaný logistický vlak, ktorý denne prepravuje ukrajinské<br />
pelety z Čiernej nad Tisou do Rakúska pre firmu Voest Alpine. Železná<br />
ruda sa prepravuje prevažne vo vozňoch radov:<br />
Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />
Faccs.<br />
Analyzovať trh sa zdá len na prvý<br />
pohľad jednoduché<br />
Predstavujeme: produktový manažér pre kovy a uhlie<br />
Produktoví manažéri - analytici trhu sledujú vývoj prepravy v<br />
pridelených komoditách, vývoj trhu a v spolupráci najmä so<br />
sekciou marketingu navrhujú opatrenia na zabezpečenie splnenia<br />
marketingového plánu. V rámci svojich kompetencií stanovujú pre<br />
obchodných manažérov cenové podmienky, resp. pripravujú podklady<br />
pre ich určenie.<br />
Prepravy komodít uhlie a kovy sú v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> každodennou náplňou<br />
práce produktového manažéra Ing. Ľubomíra Krotkého. Pre svoju<br />
prácu má dobrú kvalifikáciu. Skôr než prišiel pracovať ako produktový<br />
manažér, prešiel ako riadiaci pracovník náročným prostredím<br />
železničného prekladiska v Čiernej nad Tisou ako aj ďalšími pozíciami<br />
v prevádzke.<br />
Po absolvovaní VŠDS v Žiline začínal od roku 1988 na železnici<br />
vo viacerých staniciach ako výpravca. V nasledujúcich rokoch<br />
postupoval v Čiernej nad Tisou cez funkcie staničný dispečer, zástupca<br />
vedúceho ŠR, dopravno-prepravný námestník až po funkciu riaditeľa<br />
Železničného prekladiska Čierna nad Tisou v roku 1996. Medzitým<br />
skúsil komerčné i obchodné pozície vo Veľkej Ide a v Košiciach.<br />
Po transformácii od 1. januára 1997 sa stal prednostom Správy<br />
riadenia dopravy Čierna nad Tisou. V rokoch 1997 - 1998 pracoval<br />
ako dopravný námestník prednostu železničnej stanice v Košiciach.<br />
Nasledujúce dva roky už pôsobil ako predpisár na Divízii nákladnej<br />
prepravy, v rokoch 2001 - 2003 ako vedúci oddelenia realizácie GVD.<br />
Na terajšej pozícii komoditného/ produktového manažéra pracuje od<br />
decembra 2003.<br />
Ako stručne Ing. Ľubomír Krotký konštatuje, pri jeho práci je dôležité<br />
vedieť: odkiaľ, kam, čo, kto, komu. No nie je to vôbec jednoduché.<br />
– Gro práce predstavuje sledovanie prepráv, vytváranie štatistík,<br />
prehľadov, porovnaní. Produktoví manažéri sledujú aj konkurenčných<br />
dopravcov, v tomto smere je pozícia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako bývalého<br />
monopolného dopravcu náročná. Železničný prepravný trh je uzavretý,<br />
jednotliví hráči si len delia stabilné objemy. Uhlie je napríklad<br />
ideálnou komoditou pre tretích dopravcov, pretože sa prepravuje v<br />
ucelených vlakoch, jedným typom vozňa, - vysvetľuje niektoré úskalia<br />
práce produktového manažéra Ing. Ľ. Krotký.<br />
Z hľadiska konkurencie cestnej dopravy trápia úsek obchodu aj výluky<br />
na hlavnom železničnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Počas výluk<br />
musí <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> odriecť niektoré prepravy, po ich skončení však býva<br />
ťažké presvedčiť zákazníka, ktorý si zvykol na kamiónovú prepravu,<br />
aby sa vrátil na železnicu. Kým však štát nebude jasnejšie preferovať<br />
ekologickú železnicu, s podobnými prípadmi sa budú produktoví<br />
manažéri na železnici zrejme stretávať často.<br />
(ab, r)<br />
30/31
Transportation of bulk<br />
substrates goes easily<br />
in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Metals, coal and iron ore make up more than 60 % in total<br />
performance in tons<br />
Within the process chain of metallurgical industry, production<br />
of electric energy of coal and processing of metals anywhere in<br />
the world, railway has an irreplaceable position. It is just that<br />
element that provides transportation of huge quantities of raw<br />
material from the location of their extraction to the location of their<br />
processing to semi-finished products or energy. Therefore, rail freight<br />
transport cannot be missing during the planning process of these<br />
transportations.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has its own teams of experts who provide coordination<br />
of transportations from the operational viewpoint – to have the means<br />
of transportations available, as well as from the commercial viewpoint<br />
- to have the business conditions in the transport market stipulated.<br />
Annual statistical data document of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> states that within<br />
the last 5 years, metals, coal and iron ore have made up 60,9% on<br />
average in total performance of transported tons.<br />
Commodity No. 5 – Metals<br />
The biggest share of all transportations carried out by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
belongs to transportations of materials for metallurgical enterprises in<br />
the Slovak Republic, the Czech Republic and neighbouring countries<br />
and transportations of their production. Goods comprise mostly iron<br />
bars, wires and coils. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> carries goods not only for small<br />
and medium-size enterprises dealing with transport and engineering<br />
building operations, but our company also succeeds to meet the<br />
transport needs of large-size enterprises. Each year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
carries approximately 6 million tons of such products.<br />
When performing these transportations, our company is a part<br />
of competitive environment. Our competition is not only truck<br />
transportation, but also other rail carriers. It is necessary to<br />
thoroughly consider all circumstances and relations to suppliers,<br />
customers, agreed parity. Typical goods of this commodity are:<br />
Manganese ore, other ores exclusive of iron ore, pig iron, ferro-alloys,<br />
semi-finished iron goods, steel, products from alloy or steel, ferrous<br />
scrap iron and steel and other scrap.<br />
A significant share of transportations for metallurgical companies is<br />
made up of transportations of iron scrap. In this area, our company<br />
has been observing a slight increase each year. It requires services<br />
provided to a number of smaller suppliers, work with wagons, where<br />
recently the wagons of Eanos series with larger loading volume have<br />
been preferably requested. It can be seen in these transportations,<br />
how the price of iron scrap influences the movement of goods flows. If<br />
the price in foreign markets goes up, the export goes up, if the price of<br />
iron scrap goes down, the import to metallurgical companies goes up.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> offers following wagon series suitable for transportation<br />
of wide range of goods within the commodity “metals”:<br />
Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />
Kns,<br />
Res,<br />
Rils, Rilhs, Rilns,<br />
Shimmns,<br />
Tams, Tams-u.<br />
Commodity No. 7 – Coal<br />
Commodity of coal is also a very significant part of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
commodity classification. Import and domestic transportation cover<br />
requirements of Slovak energy and metallurgical industries. Our
company provides its services to smaller customers. Each year we<br />
carry approximately 7 million tons of this commodity.<br />
Typical goods of this commodity are: black coal, coal cake, ovoid<br />
and other similar solid propellants made of black coal, brown coal,<br />
agglomerated coal, coke and coalite made of black coal, brown coal<br />
or turf, fast extrusion coal.<br />
As with commodity metals, we mentioned that <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is a part<br />
of competitive environment, then the double is valid in relation to<br />
this commodity. Our competition includes private rail carriers, since<br />
it concerns transportations by block trains, with slight seasonal<br />
variations, non-demanding for operation organization.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>Cargo</strong> offers following wagon series for transportation of coal:<br />
Es, Eas,<br />
Eaos, Eanos,<br />
Fals, Falls, Falls – z.<br />
Commodity No. 8 – Iron Ore<br />
In commodity “iron ore”, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> carries agglomerated and nonagglomerated<br />
iron ore as well as semi-finished goods on iron ore basis.<br />
A significant part is made up of services provided to metallurgical<br />
enterprises. A great share of iron ore transportations belongs to<br />
transportations on the broad-gauge track for company U.S. Steel<br />
Košice. The company participates in providing the metallurgical plants<br />
in Ostrava with sufficient volume of iron ore. The first certified logistic<br />
train, which transports the Ukrainian pellets from Čierna nad Tisou to<br />
Austria daily, for company Voest Alpine, was implemented already in<br />
2001 in cooperation with Austrian railways.<br />
Iron ore is transported mainly by the following wagon series:<br />
Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />
Faccs.<br />
To analyse the market only seems to be<br />
easy at first sight<br />
We introduce: product manager for metals and coal<br />
Product managers – market analysts monitor development of<br />
transportation within assigned commodities, they also monitor market<br />
development and in cooperation with marketing section in particular,<br />
they propose measures for provision of marketing plan fulfilment.<br />
Within their powers, they determine price conditions for business<br />
managers, or prepare basic documents for their determination.<br />
Transportations of commodities coal and metals in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> are a<br />
part of daily workload of product manager Ing. Ľubomír Krotký. He has<br />
good professional qualification for this job. Before he started working<br />
as a product manager, he was in managerial position in a demanding<br />
environment of rail transhipment yard in Čierna nad Tisou as well as in<br />
other positions in operation.<br />
After graduating from VŠDS in Žilina (University of Žilina, Faculty of<br />
Transport and Communications), he started working for railways<br />
in 1988 as a train dispatcher in several stations. In the following<br />
years, he was promoted and in Čierna nad Tisou, he worked as a<br />
station dispatcher, deputy of head of broad-gauge track, transport<br />
and carriage deputy and reached a position of the director of Rail<br />
Transhipment Yard Čierna nad Tisou in 1996. Meanwhile, he also<br />
worked in commercial and business positions in Veľká Ida and in<br />
Košice. After transformation, from January 1, 1997, he became a<br />
manager of Administration of Transport Control in Čierna nad Tisou.<br />
From 1997 to 1998, he worked as a transport deputy of the railway<br />
station master in Košice. The following two years, he practised as a<br />
regulation officer in Freight Transport Division, from 2001 to 2003 as<br />
a head of realization department of GVD (timetable of train traffic).<br />
He has been working in his current position of commodity/product<br />
manager since December 2003.<br />
As stated briefly by Ing. Ľubomír Krotký, in his job, it is important to<br />
know: where from, where to, what, who and who to. However, it is not<br />
that easy.<br />
– The key responsibilities include monitoring of transportations,<br />
preparation of statistical documents, reviews, comparisons. Product<br />
managers also monitor competing carriers; from this viewpoint, the<br />
position of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, as a former monopoly carrier, is rather<br />
difficult. Railway transportation market is closed; individual players<br />
are only sharing stable volumes. Coal, for example, is an ideal<br />
commodity for third-party carriers, since it is transported in block<br />
trains by one type of wagons, - explains some of the issues of working<br />
as a product manager Ing. Ľ. Krotký.<br />
From the viewpoint of road transport competition, the trade division<br />
is concerned about closures in the main rail route between Bratislava<br />
and Žilina. During closures, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has to cancel some<br />
transportations and after these closures are over, it is quite difficult<br />
to persuade the customer being used to transportation byroad to<br />
get back to railways. While the state is not giving its preference to<br />
ecological railways, the product managers in railways are likely to be<br />
facing such cases quite often.<br />
(ab, r)<br />
079 01 Maťovce, okres Michalovce kancelária Košice, Dominikánske námestie 41<br />
tel./fax: 00421/056/6383 493, žel. 229-4367 tel./fax: 00421/055/622 89 88, žel. 84483, 84180<br />
e-mail: premakom@premako.sk<br />
e-mail: premako@premako.sk<br />
web: www.premako.sk<br />
Hlavnou činnosťou firmy je zasielateľstvo a prekládka tovarov (sypkých, oceľových výrobkov a ostatného tovaru) na vstupe s Ukrajinou zo<br />
železničných vozňov s rozchodom 1520 mm do vozňov s rozchodom 1435 mm a naopak. Firma prevádzkuje verejný colný sklad so zakrytou<br />
halou s rozlohou 700 m 2 s voľnou plochou s rozlohou 1500 m 2 .<br />
Súčasťou sú aj doplnkové služby, napr. úprava a triedenie tovaru, služby colného deklaranta, vypísanie nákladných listov a pod.<br />
32/33
Do pôsobnosti Strediska nákladnej prepravy (SNP) Haniska pri Košiciach<br />
patrí prevádzka na južnom ťahu z miesta sídla po Gemerskú Hôrku<br />
a na štyroch regionálnych tratiach Moldava nad Bodvou – Medzev,<br />
Rožňava – Dobšiná, Plešivec – Muráň a Plešivec – Slavošovce. Spolu<br />
na 182 kilometroch železničných tratí.<br />
Služby, technické vybavenie<br />
Nakladacie rampy v tarifných bodoch Muráň, Revúca, Lubeník, Jelšava,<br />
Hucín, Plešivec, Štítnik, Slavošovce, Rožňava, Dobšiná, Jablonov<br />
nad Turňov, Haniska pri Košiciach ŠRT, Moldava nad Bodvou,<br />
koľajová váha v Rožňave.<br />
SNP má v obvode celkovo 25 tarifných bodov, z ktorých je 10 obsadených.<br />
Tarifné body obsadené zamestnancom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>: Haniska pri<br />
Košiciach – normálny rozchod, Haniska pri Košiciach – široký rozchod,<br />
Veľká Ida, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Nižná Slaná,<br />
Rožňava, Slavec jaskyňa, Plešivec, Lubeník. Neobsadené tarifné body:<br />
Čečejovce, Počkaj, Medzev, Jasov, Muráň, Revúca, Jelšava, Hucín, Gemerská<br />
Hôrka, Štítnik, Slavošovce, Lipovník, Betliar, Dobšiná, Jablonov<br />
nad Turňou.<br />
Komodity<br />
V stredisku prevažujú v nakládke komodity ako rúry, zvitky, plechy<br />
(Haniska pri Košiciach), granulát, drevo, železný šrot, vápno, magnezit<br />
Najvýznamnejší zákazníci<br />
U. S. Steel Košice, s. r. o.; INTERPORT SERVIS, s. r. o.; Slovenské<br />
magnezitové závody, a. s., Jelšava; Carmeuse Slovakia, s. r. o., Slavec;<br />
Siderit, s. r. o., Nižná Slaná; Slovmag, a. s., Lubeník; Lesy SR, š. p.,<br />
Rožňava; Mestské lesy, s. r. o., Revúca; Kovostroj, s. r. o., Dobšiná;<br />
NEVAKO, s. r. o.; Rov Agro, s. r. o.; KOVOZBER, s. r. o.; Zberné suroviny,<br />
a. s.; Wagon Service, s. r. o.; Lesy SR, š. p., Revúca; SHP Slavošovce, s.<br />
r. o.; VHS Trans, a. s., Turňa nad Bodvou; Mestské lesy, s. r. o., Dobšiná;<br />
Poľnonákup Domica, a. s.; Majster papier Revúca; SHP Harmanec a.<br />
s.; Zolka, a. s., Zvolen; G-Forest, s. r. o., Košice; DAH, s. r. o., Prešov;<br />
SLOVWOOD, a. s., Ružomberok; Poľnonákup Novohrad Lučenec;<br />
Drevoindustria Mihálik, s. r. o., Čadca.<br />
Stredisko nákladnej prepravy<br />
Centre of Freight Traffic Haniska pri Košiciach<br />
Kontakt<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Oblastná prepravná správa Košice<br />
Stredisko nákladnej prepravy Haniska pri Košiciach<br />
044 57 Haniska pri Košiciach<br />
Prednosta Ing. Kamil Popovič<br />
Tel. žel.: 910 6242<br />
Tel.: + 421 55 229 6242<br />
Fax: + 421 55 673 5780, + 421 55 229 6140<br />
E-mail: popovic.kamil@zscargo.sk<br />
Activities performed in the Centre of Freight Traffic (CFT) Haniska<br />
pri Košiciach include operation on south route from Haniska pri<br />
Košiciach to Gemerská Hôrka and in four regional tracks Moldava<br />
nad Bodvou – Medzev, Rožňava – Dobšiná, Plešivec – Muráň<br />
a Plešivec – Slavošovce. Totally on 182 kilometres of rail tracks.<br />
(Jelšava), magnezitové tehly (Lubeník), železná ruda (Nižná Slaná),<br />
papier (Slavošovce), profily, cement (Turňa nad Bodvou) a realizujú sa<br />
tu aj vojenské prepravy a kontajnerová preprava. V obvode sa vykladá<br />
najmä železný šrot, uhlie, koks, železná ruda, chrómová ruda, magnezit,<br />
vápenec, plechy, buničina, papier, drevo, krmivá, hnojivá, topný<br />
olej, nafta, uhlie.<br />
Traťové úseky Mn vlakov<br />
Košice – Veľká Ida: 2 páry vlakov,<br />
Moldava nad Bodvou – Medzev: 1 pár vlakov (ide 1, 3, 5),<br />
Plešivec – Muráň: 1 pár vlakov (pondelok až piatok),<br />
Plešivec – Lubeník: 2 páry vlakov,<br />
Plešivec – Slavošovce: 1 pár vlakov (pondelok až piatok),<br />
Rožňava – Dobšiná: 1 pár vlakov,<br />
Rožňava – Nižná Slaná: 1 pár vlakov,<br />
Plešivec – Veľká Ida: 2 páry vlakov.<br />
In the CFT district, there are 25 tariffs points, 10 out of them are<br />
occupied. Tariff points occupied by the employees <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>:<br />
Haniska pri Košiciach – normal gauge, Haniska pri Košiciach – broad<br />
gauge, Veľká Ida, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Nižná<br />
Slaná, Rožňava, Slavec jaskyňa, Plešivec, Lubeník. Unoccupied tariff<br />
points: Čečejovce, Počkaj, Medzev, Jasov, Muráň, Revúca, Jelšava,<br />
Hucín, Gemerská Hôrka, Štítnik, Slavošovce, Lipovník, Betliar,<br />
Dobšiná, Jablonov nad Turňou.<br />
Commodities<br />
In the centre, the biggest share of loaded goods belongs to<br />
following commodities: tubes, coils, plates (Haniska pri Košiciach),<br />
granulated material, wood, iron scrap, calcite, magnesite (Jelšava),<br />
and magnesite bricks (Lubeník), iron ore (Nižná Slaná), paper<br />
(Slavošovce), profiles, cement (Turňa nad Bodvou). Military<br />
transportations as well as container transportation are performed<br />
here. Within its district, the following commodities are unloaded, in<br />
particular: iron scrap, coal, coke, iron ore, chrome ore, magnesite,<br />
calcite, plates, cellular tissue, paper, wood, fodder, fertilizers, fuel oil,<br />
diesel oil, coal.
Haniska pri Košiciach<br />
Track Sections of Mn trains<br />
Košice – Veľká Ida: 2 pairs of trains,<br />
Moldava nad Bodvou – Medzev: 1 pair of trains (operates on 1, 3, 5),<br />
Plešivec – Muráň: 1 pair of trains (Monday to Friday),<br />
Plešivec – Lubeník: 2 pairs of trains,<br />
Plešivec – Slavošovce: 1 pair of trains (Monday to Friday),<br />
Rožňava – Dobšiná: 1 pair of trains,<br />
Rožňava – Nižná Slaná: 1 pair of trains,<br />
Plešivec – Veľká Ida: 2 pairs of trains.<br />
Services, technical equipment<br />
Loading platforms in tariff points Muráň, Revúca, Lubeník, Jelšava,<br />
Hucín, Plešivec, Štítnik, Slavošovce, Rožňava, Dobšiná, Jablonov nad<br />
Turňov, Haniska pri Košiciach ŠRT, Moldava nad Bodvou,<br />
Track scales in Rožňava.<br />
The most important customers<br />
U. S. Steel Košice, s. r. o.; INTERPORT SERVIS, s. r. o.; Slovenské<br />
magnezitové závody, a. s., Jelšava; Carmeuse Slovakia, s. r. o., Slavec;<br />
Siderit, s. r. o., Nižná Slaná; Slovmag, a. s., Lubeník; Lesy SR, š. p.,<br />
Rožňava; Mestské lesy, s. r. o., Revúca; Kovostroj, s. r. o., Dobšiná;<br />
NEVAKO, s. r. o.; Rov Agro, s. r. o.; KOVOZBER, s. r. o.; Zberné suroviny,<br />
a. s.; Wagon Service, s. r. o.; Lesy SR, š. p., Revúca; SHP Slavošovce,<br />
s. r. o.; VHS Trans, a. s., Turňa nad Bodvou; Mestské lesy, s. r. o.,<br />
Dobšiná; Poľnonákup Domica, a. s.; Majster papier Revúca; SHP<br />
Harmanec a. s.; Zolka, a. s., Zvolen; G-Forest, s. r. o., Košice; DAH, s.<br />
r. o., Prešov; SLOVWOOD, a. s., Ružomberok; Poľnonákup Novohrad<br />
Lučenec; Drevoindustria Mihálik, s. r. o., Čadca.<br />
Contact<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Regional transportation administration Košice<br />
Centre of Freight Traffic Haniska pri Košiciach<br />
044 57 Haniska pri Košiciach<br />
Station master Ing. Kamil Popovič<br />
Tel. No., railway: 910 6242<br />
Tel. No.: + 421 55 229 6242<br />
Fax: + 421 55 673 5780, + 421 55 229 6140<br />
E-mail: popovic.kamil@zscargo.sk<br />
34/35
Stredisko nákladnej prepravy<br />
Center of Freight Traffic Maťovce<br />
Stredisko nákladnej prepravy Maťovce, resp. pohraničná priechodová<br />
stanica má jedinečný charakter, pretože zabezpečuje prechod zásielok<br />
z rozchodu 1520 mm (široký rozchod - ŠRT) na 1435 mm (normálny<br />
rozchod - NR) a s tým súvisiace zmeny v dvoch prepravných režimoch<br />
i koordináciu prechodu zásielok po ŠRT do Hanisky pri Košiciach.<br />
Nakládka a vykládka je v obvode strediska zabezpečená v obsadených<br />
tarifných bodoch Maťovce (prekládku tovaru ŠR – NR zabezpečuje<br />
sekcia Východoslovenské prekladiská <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> a cudzie subjekty),<br />
Veľké Kapušany, Vojany (normálny aj široký rozchod), Bánovce nad<br />
Ondavou a v neobsadených zastávkach Drahňov, Budkovce, Hatalov.<br />
V preprave prevažujú chémia, uhlie a železná ruda.<br />
Služby, technické vybavenie<br />
Nakladacia bočná rampa – Bánovce nad Ondavou, Budkovce,<br />
Hatalov,<br />
nakladacia čelná rampa – Budkovce,<br />
služby súvisiace s prechodom zásielok z rozchodu 1520 na 1435<br />
mm zabezpečujú zamestnanci sekcie prevádzky a prepravy aj sekcie<br />
Východoslovenských prekladísk (plnenie colných predpisov, prekládka<br />
tovaru, previazanie tovaru).<br />
Najvýznamnejší zákazníci<br />
Aurex, s. r. o., Prešov (nakládka v Budkovciach),<br />
Zberné suroviny, a. s., Žilina (vo Veľkých<br />
Kapušanoch), Agrocentra, a. s., Michalovce<br />
(vykládka hnojív v Hatalove), Flaga Progas, s.<br />
r. o., (vykládka v Bánovciach nad Ondavou)<br />
Kontakt<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Oblastná prepravná správa Košice<br />
Stredisko nákladnej prepravy Maťovce<br />
Prednosta Ladislav Matúš<br />
Tel. žel.: 910-84-310<br />
Tel.: + 421 56 2297 310<br />
Fax: + 421 53 2296 436<br />
E-mail: matus.ladislav@zscargo.sk
Maťovce<br />
Centre of freight transport Maťovce and a border crossing station<br />
has a unique character, since it provides transition of consignments<br />
from 1 520 mm gauge (broad gauge track - BGT) to 1 435 mm<br />
gauge (normal gauge track - NGT) and related changes in two<br />
transportation regimes as well as coordination of consignment<br />
transition on broad-gauge track to Haniska pri Košiciach.<br />
Loading and unloading are, within the centre district, provided in<br />
occupied tariff points Maťovce (transhipment of goods: broad gauge<br />
– normal gauge is provided by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> East Slovak Transhipment<br />
Yards Section and other subjects), Veľké Kapušany, Vojany (normal<br />
and broad gauge), Bánovce nad Ondavou and in unoccupied stops<br />
Drahňov, Budkovce, Hatalov. Within the transportation, chemical<br />
products, coal and iron ore prevail.<br />
Services, technical equipment<br />
Loading side platform – Bánovce nad Ondavou, Budkovce, Hatalov,<br />
Loading front platform – Budkovce,<br />
Services related to transition of consignments from 1520 gauge<br />
to 1435 mm gauge are provided by employees of operations and<br />
transportation section as well ESTY Section (fulfilment of customs<br />
regulations, transhipment of goods, and bogie change).<br />
The most important customers<br />
Aurex, s. r. o., Prešov (loading in Budkovce), Zberné suroviny, a. s.,<br />
Žilina (in Veľké Kapušany), Agrocentra, a. s., Michalovce (unloading of<br />
fertilizers in Hatalov), Flaga Progas, s. r. o., (unloading in Bánovce nad<br />
Ondavou)<br />
Contact<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Regional transport office Košice<br />
Centre of Freight Traffic Maťovce<br />
Head of the Centre Ladislav Matúš<br />
Tel., railway: 910-84-310<br />
Tel.: + 421 56 2297 310<br />
Fax: + 421 53 2296 436<br />
E-mail: matus.ladislav@zscargo.sk<br />
Sekcii Východoslovenské prekladiská patrí v Maťovciach okrem prekládkových<br />
kapacít aj pracovisko preväzovne vozňov. Preväzujú sa v nej<br />
len širokorozchodné nákladné vozne, pod ktoré sa osadzujú podvozky<br />
normálneho rozchodu. Po previazaní podvozkov majú ukrajinské vozne<br />
vstupujúce na Slovensko už po normálnom rozchode prekročenú<br />
nakladaciu mieru. Z toho vyplývajú určité dopravné obmedzenia.<br />
ESTY Section, in Maťovce, includes apart from the transhipment<br />
workplace, also bogie change workplace. Only the broad-gauge freight<br />
wagons are changed here. Broad-gauge bogies of these wagons are<br />
replaced with normal-gauge bogies. After bogie change, the Ukrainian<br />
wagons, entering Slovakia, have exceeded loading norm on the normal<br />
gauge. This may result in certain traffic restrictions.<br />
Jediná širokorozchodná železničná trať na Slovensku vedie z Maťoviec<br />
do Hanisky pri Košiciach. Je dlhá 100 kilometrov a jej výstavbu si vyžiadal<br />
dovoz železnej rudy pre novopostavené Východoslovenské železiarne<br />
v Košiciach. Skúšobná prevádzka na novej širokorozchodnej trati sa<br />
začala 1. mája 1966. Neskôr sa jej priepustnosť zvýšila dobudovaním<br />
ďalších výhybní, elektrifikácia trate bola ukončená v roku 1978. Trať sa<br />
využíva len pre nákladnú dopravu.<br />
The only broad-gauge track in Slovakia runs from Maťovce to Haniska<br />
pri Košiciach. It is 100 km long and its construction was executed<br />
mainly due to iron ore import for newly-built factory Východoslovenské<br />
železiarne in Košice. Trial operation on new broad-gauge track<br />
commenced on May 1, 1966. Later on, its permeability increased<br />
by completion of additional passing-bays, track electrification was<br />
completed in 1978. This track is used for freight transport only.<br />
36/37
Preprava nebezpečných tovarov – druhá časť<br />
Transportation of dangerous goods – part II<br />
Klasifikácia nebezpečných tovarov, nálepky na označenie nebezpečenstva,<br />
možné nebezpečenstvá a nevyhnutné opatrenia<br />
Classification of dangerous goods, dangerous goods labelling,<br />
possible dangers and necessary measures<br />
Nebezpečné tovary sú klasifikované do nasledujúcich tried:<br />
Trieda 1 Výbušné látky a predmety s výbušnou látkou<br />
Látky triedy 1 môžu vyvolať explóziu výbuchu pomocou zdroja tepla<br />
alebo nárazom. Následkom výbuchu vzniká tlaková vlna, tepelné žiarenie,<br />
nebezpečenstvo ohňa, uvoľňovanie jedovatých plynov. Do tejto<br />
triedy patria napr. bomby, granáty, munícia, nálože, trhaviny a pod. Pri<br />
manipulácii je nutná opatrnosť a bezpečná vzdialenosť od zápalných<br />
zdrojov.<br />
Trieda 2 Plyny<br />
Látky triedy 2 predstavujú nebezpečenstvo požiaru a výbuchu. Pri úniku<br />
látky sa vyvíja chlad a vzniká nebezpečenstvo udusenia vytlačením<br />
vzduchu, otrava alebo poleptanie. Do tejto triedy patria napr. acetylén,<br />
amoniak, chlór, etylén, neón, propán, bután a pod. Pri manipulácií je<br />
potrebná opatrnosť a ochrana pred zdrojom zapálenia a ohňom.<br />
Trieda 3 Zápalné kvapalné látky<br />
Látky triedy 3 predstavujú nebezpečenstvo ľahkej možnosti zapálenia,<br />
vzniku zápalných pár, vytvorenie výbušných pár a zmesí so vzduchom.<br />
Do tejto triedy patria napr. benzín, palivá pre dieselové motory, oleje,<br />
lepidlá, petrolej, farby a pod. Pri manipulácii je potrebná opatrnosť,<br />
dostatočné vetranie, ochrana pred zdrojom zapálenia a ohňom.<br />
Trieda 4.1 Zápalné tuhé látky, samovoľne sa rozkladajúce<br />
látky, znecitlivené výbušné tuhé látky<br />
Látky triedy 4.1 sú ľahko horľavé tuhé látky, tuhé látky, ktoré sa môžu<br />
zapáliť trením, teplotne nestabilné látky , ktoré sa môžu exotermicky<br />
rozkladať aj bez prítomnosti kyslíka. Do tejto triedy patria napr.<br />
naftalén, hexamín, červený fosfor a pod. Pri manipulácii je potrebná<br />
ochrana pred zdrojom zapálenia a pred ohňom.<br />
Trieda 4.2 Samozápalné látky<br />
Látky triedy 4.2. zahŕňajú pyrofórne látky a látky a predmety schopné<br />
samoohrevu. Pyrofórne látky sú látky, ktoré sa pri styku s malými množstvami<br />
vzduchu zapália do piatich minút. Látky a predmety schopné<br />
samoohrevu sú bez prívodu energie pri styku so vzduchom schopné<br />
samoohrevu. Tieto látky sa môžu vznietiť len vo väčších množstvách<br />
(viac kg) a po uplynutí určitého časového úseku (hodiny alebo dni).<br />
Do tejto triedy patria napr. sadze, bavlna vlhká, aktivované uhlie, biely<br />
alebo žltý fosfor, sulfid draselný. Pri manipulácii je potrebná ochrana<br />
pred zdrojom zapálenia a ohňom<br />
Trieda 4.3 Látky, ktoré v styku s vodou vyvíjajú zápalné plyny<br />
Látky triedy 4.3 sú látky, ktoré vyvíjajú pri styku s vodou zápalné plyny<br />
a spolu so vzduchom môžu vytvárať výbušné zmesi. Do tejto triedy<br />
patria napr. vápnik, karbid vápenatý, ferrosilicium, prášok horčíka,<br />
sodík, lítium a pod. Pri manipulácii je potrebná ochrana pred vlhkom,<br />
zdrojom zapálenia a ohňom.<br />
Trieda 5.1 Látky podporujúce horenie (pôsobiace oxidačne)<br />
Látky triedy 5.1 uvoľňovaním a odovzdávaním kyslíka môžu spôsobiť<br />
požiar alebo môžu podporiť vznik požiaru iných látok. Tieto látky môžu<br />
Dangerous goods are classified into following classes:<br />
Class 1 Explosives and articles with explosives<br />
Substances of class 1 may cause blast explosion by means of heat<br />
source or heat shock. As a consequence of blast, the pressure wave,<br />
heat radiation, danger of fire, release of poisonous gases may occur. This<br />
class includes e.g. bombs, garnet, ammunition, charges, blasting agents<br />
and other. During manipulation, caution and safe distance from the<br />
source of ignition are required.<br />
Class 2 Gases<br />
Substances of class 2 are liable to cause fire and blast. When such<br />
substance is released, cold develops and the danger of suffocation by<br />
displacement of air, poisoning or corrosion may occur. This class includes<br />
e.g. acetylene, ammonia, chlorine, ethylene, neon, propane, butane and<br />
other. During manipulation, caution and protection against the source of<br />
ignition and fire are required.<br />
Class 3 Flammable liquids<br />
Substances of class 3 are liable to cause danger of easy ignition possibility,<br />
formation of flammable steams, formation of explosive steams and<br />
air mixtures. This class includes e.g. petrol, fuels for diesel engines, oils,<br />
adhesives, kerosene, paints and other. During manipulation, caution,<br />
sufficient air venting, protection against the source of ignition and fire are<br />
required.<br />
Class 4.1 Flammable solids: substances liable to spontaneous<br />
combustion; desensitized solid explosives<br />
Substances of class 4.1 are easy flammable solid substances, solid substances,<br />
which can be ignited by friction; thermally unstable substances,<br />
which can undergo a strongly exothermic decomposition even without<br />
participation of oxygen. This class includes e.g. naphthalene, hexamethylenetetramine,<br />
red phosphorus and other. During manipulation,<br />
protection against the source of ignition and fire is required.<br />
Class 4.2 Spontaneously combustible substances<br />
Substances of class 4.2. include pyrophoric materials and self-heating<br />
substances and articles. Pyrophoric substances are substances that,<br />
even in small quantities and without an external ignition source, can ignite<br />
within five (5) minutes after coming in contact with air. A self-heating<br />
material is a material that, when in contact with air and without an energy<br />
supply, is liable to self-heat. These materials may ignite only in larger<br />
quantities (more kg) and after a lapse of certain period of time (hours or<br />
days). This class includes e.g. blacks, cotton wet, activated coal, white or<br />
yellow phosphorus, potassium sulphide. During manipulation, protection<br />
against the source of ignition and fire is required.<br />
Class 4.3 Substances that on contact with water emit flammable<br />
gases<br />
Substances of class 4.3 are substances that on contact with water emit<br />
flammable gases and together with air, they can form explosive mixtures.<br />
This class includes e.g. calcium, calcium carbide, ferrosilicium, magnesium<br />
powder, sodium, lithium and other. During manipulation, damp<br />
protection and protection against the source of ignition are required.<br />
Class 5.1 Oxidizers<br />
Substances of class 5.1, by releasing and yielding oxygen, may cause fire<br />
or may support the fire break-out of other substances. These substan-
mať navyše aj zápalné, jedovaté a žieravé účinky. Do tejto triedy patria<br />
napr. peroxid draselný, dusičnan sodný , chlorečnan draselný a pod.<br />
Pri manipulácii je potrebná ochrana pred zdrojom zapálenia, ohňom,<br />
ochrana očí a kože.<br />
Trieda 5.2 Organické peroxidy<br />
Látky triedy 5.2 sa môžu samovoľne rozkladať pri uvoľňovaní tepla,<br />
trením alebo nárazom. Pri rozklade sa môžu vyvíjať škodlivé alebo<br />
zápalné plyny alebo pary, látky môžu mať aj žieravé účinky. Niekedy<br />
môže nastať aj explozívny rozklad. Do tejto triedy patria organické<br />
peroxidy napr. peroxid vodíka. Pri manipulácii je potrebná ochrana<br />
pred zdrojom zapálenia a ohňom, v blízkosti organických peroxidov sa<br />
nesmú nachádzať horľavé látky, ochrana očí a kože pred žieravými a<br />
jedovatými účinkami.<br />
Trieda 6.1 Jedovaté látky<br />
Látky triedy 6.1 pri jednorazovom alebo krátkodobo trvajúcom pôsobení<br />
v relatívne malých množstvách pri vdýchnutí, pri užití alebo dotyku s<br />
pokožkou môžu viesť k poškodeniu zdravia alebo môžu zapríčiniť smrť<br />
človeka. Do tejto triedy patria napr. anilín, zlúčeniny arzénu, kyanidy,<br />
nikotín, pesticídy a pod. Pre bezpečnú manipuláciu platia zásady:<br />
nedotýkať sa, zaistiť dostatočný odstup, vetrať, nejesť, nepiť, nefajčiť.<br />
Trieda 6.2 Látky spôsobilé vyvolať nákazu<br />
Látky triedy 6.2 sú látky, o ktorých je známe alebo sa dá predpokladať,<br />
že sú pôvodcami choroby u ľudí a/alebo zvierat. Patria sem infekčné<br />
látky (baktérie a vírusy), klinické odpady a diagnostické vzorky. Pri manipulácii<br />
je potrebná zvýšená ochrana proti dotyku, požitiu, vdýchnutiu.<br />
V blízkosti látok triedy 6.2 nejeme, nepijeme, nefajčíme, nedotýkame<br />
sa ich.<br />
Trieda 7 Rádioaktívne látky<br />
Látky triedy 7 sú látky obsahujúce rádionuklidy, pri ktorých koncentrácia<br />
rádioaktivity ako aj celková rádioaktivita na každú zásielku<br />
prekračuje hodnoty uvedené v RID. Pôsobením rádioaktivity dochádza<br />
k ožiareniu a poškodeniu tkaniva. Do tejto triedy patria napr. kobalt,<br />
urán a pod. Pri manipulácii s rádioaktívnymi látkami sa dodržujú veľmi<br />
prísne bezpečnostné pravidlá a používajú ochranné odevy.<br />
Trieda 8 Žieravé látky<br />
Látky triedy 8 sú látky, ktoré svojim chemickým účinkom napádajú<br />
epitel pokožky alebo sliznice, s ktorou prichádzajú do kontaktu, alebo<br />
spôsobujú škody na iných tovaroch alebo dopravných prostriedkoch<br />
alebo ich môžu zničiť. Do tejto triedy patria napr. kyselina soľná, kyselina<br />
mravčia, bróm, kyselina sírová a pod. Pri manipulácii je potrebná<br />
ochrana očí, slizníc, kože, dostatočné vetranie a bezpečný odstup. Pri<br />
kontakte s látkou je potrebné dostatočné vyplachovanie a okamžitá<br />
lekárska pomoc.<br />
ces may moreover have flammable, poisonous and caustical effects.<br />
This class includes e.g. potassium peroxide, sodium nitrate, potassium<br />
chlorate and other. During manipulation, the protection against source of<br />
ignition as well as protection of eyes and skin is required.<br />
Class 5.2 Organic peroxides<br />
Substances of class 5.2 may spontaneously decompose by heat releasing,<br />
friction or heat shock. When decomposing, harmful or flammable<br />
gases or steams may be generated, the substances may have caustical<br />
effects. Sometimes, explosive decomposition may occur. This class includes<br />
organic peroxides, such as hydrogen peroxide. During manipulation,<br />
protection against the source of ignition and fire is necessary. Flammable<br />
substances cannot be placed near the organic peroxides. Protection of<br />
eyes and skin against the caustical and poisonous effects is required.<br />
Class 6.1 Toxic substances<br />
Substances of class 6.1, at one-time or long-lasting exposure and in<br />
relatively small amounts, are liable to cause death or serious injury to<br />
human health if inhaled, swallowed or by skin absorption. This class<br />
includes e.g. aniline, arsenic compounds, cyanide, nicotine, pesticides<br />
and other. For safe manipulation, the following rules are valid: do not<br />
touch, provide sufficient distance, sufficient venting, do not eat, do not<br />
drink, and do not smoke.<br />
Class 6.2 Infectious substances<br />
Substances of class 6.2 are such substances, which are known for or<br />
it can be assumed that they are originators of human and/or animal<br />
diseases. They include infectious substances (bacteria and viruses), clinical<br />
disposal and diagnostic samples. During manipulation, the increased<br />
protection against contact, use, inhalation is necessary. When being<br />
near the substances of class 6.2, do not drink, do not eat, do not smoke<br />
and do not touch them.<br />
Class 7 Radioactive substances<br />
Substances of class 7 are substances containing radionuclide, of which<br />
the radioactivity concentration as well total radioactivity for each consignment<br />
exceeds the values, stated in RID. When exposed to radioactivity,<br />
radiation and tissue damage occur. This class includes e.g. cobalt,<br />
uranium and other. During manipulation with radioactive substances,<br />
very strict rules are observed and protective clothing is used.<br />
Class 8 Corrosive substances<br />
Substances of class 8 are substances which, with their chemical effects,<br />
attack the skin epithelium or mucosa, they get in touch with, or may<br />
cause damage to other goods or means of transport or they can destroy<br />
them. This class includes e.g. muriatic acid, formic acid, bromine, sulphuric<br />
acid and other. During manipulation, protection of eyes, mucosa,<br />
skin as well as sufficient ventilation and safe distance are required. After<br />
coming in contact with this substance, sufficient rinsing and immediate<br />
medical help are needed.<br />
Trieda 9 Rôzne nebezpečné látky a predmety<br />
Látky triedy 9 sú látky a predmety, ktoré nepatria do žiadnej z<br />
predchádzajúcich tried. Patria sem zdraviu škodlivé jemné prachy<br />
(azbest), látky, ktoré pri požiari vytvárajú dioxíny, lítiové batérie, látky<br />
poškodzujúce životné prostredie, znečisťujúce vodu, geneticky zmenené<br />
mikroorganizmy a iné. Pri manipulácii je potrebná ochrana pred ohňom<br />
a zdrojom zapálenia, nejesť, nepiť, nefajčiť.<br />
V nasledujúcom pokračovaní sa budeme podrobnejšie zaoberať použitím<br />
nálepiek na označenie nebezpečenstva a významom oranžového<br />
označenia v súlade s RID. Poukážeme aj na praktické skúsenosti z<br />
výkonu kontrolnej činnosti bezpečnostného poradcu RID <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v<br />
posledných piatich rokoch.<br />
Class 9 Miscellaneous dangerous substances and articles<br />
Substances of class 9 are substances and articles which do not belong<br />
to any of the previous classes. This class includes health-harmful fine<br />
dusts (asbestos), substances which create dioxins during fire, lithium<br />
batteries, substances harming the environment or polluting the water,<br />
genetically-changed microorganisms and other. During manipulation,<br />
protection against fire and source of ignition are required. Do not eat, do<br />
not drink, and do not smoke.<br />
In the following issue, we are going to deal with labelling used for danger<br />
identification in more detail. We are also going to deal with the meaning<br />
of orange labelling in accordance with RID. We are also going to mention<br />
practical experiences, based on inspection activities performance of<br />
safety advisor of RID <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> within the last five years.<br />
Ing. Ingrid KRAJCÁROVÁ<br />
38/39
Viete ako sledovať vašu zásielku<br />
alebo vozeň cez internet<br />
Stačí, keď sa zákazník zaregistruje na www.<br />
zscargo.sk, a bude o preprave informovaný<br />
kedykoľvek a kdekoľvek<br />
Nasadením nového informačného systému<br />
pre podporu prevádzky <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (ISP)<br />
4. júna 2007 a odstavením pôvodného<br />
spoločného informačného systému so ŽSR<br />
IRIS-N došlo aj k odstaveniu zákazníckych<br />
aplikácií pre poskytovanie informácií o polohe<br />
vozňov a zásielok. Tieto pôvodné aplikácie<br />
(IRISmail, zasielanie zostáv a priameho<br />
prístupu) boli nahradené internetovou on<br />
line aplikáciou pre sledovanie polohy zásielok<br />
a sledovanie pohybu vozňov.<br />
Aplikácie sú sprístupnené na internetovej<br />
stránke www.zscargo.sk v časti ON LINE služby<br />
– sledovanie pohybu zásielky. Prístup k aplikáciám<br />
je prideľovaný na základe písomnej<br />
požiadavky adresovanej na elektronickú adresu<br />
infoservis@zscargo.sk. Na základe úrovne<br />
prístupu môže mať používateľ prístup k nižšie<br />
uvedeným záložkám pre výber typu sledovania<br />
(obrázok č.1):<br />
1 Obrazovka pre výber typu sledovania<br />
1 Screen for selection of type of monitoring<br />
2 Prehľad zásielok vyhovujúcich vstupným parametrom<br />
2 Report on consignments matching entered parameters<br />
Po zadaní minimálne povinných parametrov<br />
a potvrdení voľby hľadaj zásielku sa používateľovi<br />
zobrazí prehľad zásielok vyhovujúcich<br />
zadaným parametrom (obrázok č. 2). Detailný<br />
popis zásielky sa používateľovi zobrazí potvrdením<br />
voľby: detail zásielky, v ktorej sa mu<br />
zobrazia základné informácie z nákladného<br />
listu (NL), informácie o účastníkoch prepravy<br />
a informácie o vozňoch zásielky a ich aktuálnej<br />
polohe (obrázok č. 3).<br />
Záložka na sledovanie zásielok<br />
Záložka na sledovanie vozňov<br />
Sledovanie zásielky<br />
Aplikácia pre sledovanie pohybu zásielky<br />
umožňuje používateľovi získať informácie<br />
o aktuálnej polohe vybranej zásielky. Výber<br />
zásielok sa uskutočňuje na základe povinných<br />
a nepovinných vstupných parametrov. Medzi<br />
povinné vstupné parametre patria odosielateľ,<br />
prijímateľ a platiteľ a parameter pre výber<br />
druhu zásielky (všetky zásielky, mimoriadne<br />
zásielky a bežné zásielky). Systém vráti používateľovi<br />
odpoveď len v prípade, ak je vyplnený<br />
minimálne jeden z trojice povinných parametrov<br />
a zaškrtnutá jedna z položiek pre výber<br />
druhu zásielky. Povinné parametre sú v zásade<br />
vyberané z definovaného číselníka pridelených<br />
identifikačných čísel (IČO).<br />
Používateľovi sú sprístupnené len tie zásielky,<br />
u ktorých je účastníkom prepravy, respektíve<br />
pre ktorých sledovanie má splnomocnenie<br />
(t. z. zásielky pri ktorých sa vyskytuje jedno<br />
z administrátorom pridelených IČO). Medzi<br />
ďalšie, ale už nepovinné parametre, patria<br />
podacie číslo, dodacie číslo, dátum podaja,<br />
odosielacia stanica, stanica určenia, účtujúca<br />
pokladňa a číslo vozňa.<br />
3 Detail zvolenej zásielky<br />
3 Detail of selected consignment
Sledovanie vozňov<br />
Aplikácia pre sledovanie polohy vozňov umožňuje<br />
používateľovi získať aktuálne informácie<br />
o polohe vozňov za zvolené obdobie v členení<br />
na vozne pridelené k objednávke prepravy<br />
a vozne patriace držiteľovi. Tak ako výber<br />
zásielok aj výber vozňov sa uskutočňuje na<br />
základe povinných a nepovinných vstupných<br />
parametrov.<br />
V závislosti na tom, či používateľ chce<br />
sledovať konkrétne vozne alebo rady vozňov,<br />
patria medzi povinné parametre: úplne číslo<br />
vozňa, respektíve rad vozňa – 5. až 8. pozícia<br />
z úplného 12-miestneho čísla vozňa. Ďalšími<br />
povinnými parametrami sú držiteľ vozňa, ktorého<br />
si používateľ môže vybrať len za základe<br />
číselníka, obdobie sledovania od/do, typ<br />
výstupu (všetky informácie alebo len aktuálne<br />
informácie) a typ sledovania (sledovanie na<br />
základe objednávok alebo sledovanie na<br />
základe držiteľa) (obrázok č. 4). Medzi nepovinné<br />
parametre patria typ udalosti a voľba<br />
zobraziť zásielky patriace k vozňu.<br />
Po zadaní vstupných parametrov a potvrdení<br />
voľby hľadať sa používateľovi zobrazí prehľad<br />
vozňov, ktoré vyhovujú vstupným parametrom<br />
(obrázok č. 5). Tento prehľad sa následne<br />
v štruktúre, ako sa používateľovi zobrazí na<br />
obrazovke, môže vyexportovať do súboru<br />
pre následné spracovanie. Používateľ má<br />
v prípade ak ide o sledovanie pohybu vozňov<br />
na základe objednávky prístup k informáciám<br />
len o prázdnych vozňoch, ktoré boli pridelené<br />
k jeho objednávke prepravy. V prípade, ak ide<br />
o sledovanie pohybu vozňov na základe držiteľa,<br />
má používateľ prístup len k informáciám<br />
o vozňoch, u ktorých je uvedený ako držiteľ<br />
vozňa alebo na ktorých sledovanie má od ich<br />
držiteľa splnomocnenie.<br />
Pre správnu funkčnosť aplikácie je potrebné,<br />
aby bola zaškrtnutá jedná z volieb: zobraziť<br />
všetky udalosti na vozni alebo zobraziť iba<br />
aktuálnu udalosť na vozni a taktiež jedna<br />
z volieb: výber údajov podľa objednávok alebo<br />
výber údajov podľa držiteľa.<br />
4 Vstupná maska pre zadanie parametrov pre výber vozňa<br />
4 Input mask for entering of parameters for wagon selection<br />
5 Výstupný prehľad pohybu vozňov<br />
5 Output report on movement of wagons<br />
Poloha zásielky alebo vozňa je identifikovaná<br />
kódom udalosti a popisom udalosti. V závislosti<br />
od toho, či ide o sledovanie polohy zásielok<br />
na sieti ŽSR a v zahraničí, je táto udalosť<br />
uvádzaná buď číselným kódom platným pre<br />
sieť ŽSR, alebo textom a kódom „WSM_kod“<br />
platným pre sledovanie v zahraničí. Pokiaľ sa<br />
používateľovi po zadaní vstupných parametrov<br />
nezobrazí na obrazovke výstup do dvoch<br />
minút, systém ponúkne možnosť zaslať výstup<br />
na elektronickú adresu, ktorá je zadefinovaná<br />
administrátorom pri vytváraní prístupového<br />
práva.<br />
Ďalším zo spôsobov poskytovania informácií<br />
je automatické zasielanie zostáv z ISP na<br />
definované elektronické adresy žiadateľa<br />
v určených časových intervaloch.<br />
Napriek snahe eliminovať negatívne dopady<br />
na správnu funkčnosť uvedených aplikácií,<br />
sa ešte stále vyskytnú prípady, kedy aplikácie<br />
neposkytnú požadované informácie. Takéto<br />
situácie nastávajú vtedy, ak pri zásielke nie je<br />
uvedené IČO zákazníka, respektíve je pri vozni<br />
uvedený nesprávny držiteľ vozňa. Preto je pri<br />
vytváraní prístupu do aplikácií pre sledovanie<br />
polohy zásielok a vozňov dôležité, aby žiadateľ<br />
spolu zo žiadosťou o pridelenie prístupu zaslal<br />
aj zoznam svojich vozňov.<br />
Ing. Peter IHNÁT<br />
Sekcia ICT<br />
40/41
Do you know how to monitor your consignment<br />
or wagon on the Internet<br />
It only takes a moment for a customer<br />
to register on www.zscargo.sk, and the<br />
customer will be informed on transportation<br />
anytime and anywhere.<br />
Along with implementation of the new<br />
information system for operations support<br />
of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (ISP) on June 4, 2007 and<br />
putting the original commun information<br />
system of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> and ŽSR IRIS-N out<br />
of operation, the customer applications<br />
for provision of information on position<br />
of wagons and consignments have<br />
been put out of operation as well. These<br />
original applications (IRISmail, sending of<br />
configurations and direct access) have been<br />
replaced by Internet on-line application for<br />
monitoring of consignment position and<br />
monitoring of movement of wagons.<br />
Applications are accessible on the <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> website www.zscargo.sk, in section<br />
ON LINE services – monitoring of movement<br />
of consignment. Access to applications is<br />
granted upon written request sent to the<br />
following e-mail address: infoservis@zscargo.<br />
sk. On the basis of access level, the user may<br />
gain access to the below-mentioned folder<br />
for selection of type of monitoring (picture<br />
No. 1):<br />
Folder for monitoring of consignments<br />
Folder for monitoring of wagons<br />
Monitoring of consignment<br />
Application for monitoring of consignment<br />
position enables the user to obtain<br />
information on current position of selected<br />
consignment. Selection of consignments<br />
is made on the basis of compulsory and<br />
optional input parameters. The compulsory<br />
parameters include consigner, consignee<br />
and payer and the parameter for selection<br />
of consignment type (all consignments,<br />
exceptional consignments and common<br />
consignments). The system will send a reply<br />
to the user only in case that at least one of<br />
three compulsory parameters is filled in and<br />
one of the items for selection of consignment<br />
type is ticked off. Compulsory parameters are,<br />
in principle, selected from a defined number<br />
indicator of assigned identification numbers<br />
(CRN – Company Registration Number).<br />
The user gains access to only those<br />
consignments, where he participates in<br />
transportation or for monitoring of which<br />
he owns the relevant authorization (i.e.<br />
consignments where one of the CRN,<br />
assigned by the Administrator, occurs). Other<br />
additional, but not compulsory parameters,<br />
include handing-in number, delivery number,<br />
and date of handing-in, forwarding station,<br />
destination station, accounting cash desk<br />
and wagon number.<br />
After providing at least compulsory<br />
parameters and confirmation of an option<br />
– search the consignment – the report<br />
on consignments, which match the given<br />
parameters, is displayed to the user (picture<br />
No. 2). Detailed description of a consignment<br />
is displayed to the user after the option<br />
consignment detail is confirmed, in which<br />
the basic information from the consignment<br />
note (CN), information on transportation<br />
participants as well as information on wagons<br />
of consignments and their current position<br />
are displayed (picture No. 3).<br />
Monitoring of wagons<br />
Application for monitoring of movement<br />
of wagons enables the user to gain<br />
current information on position of wagons<br />
for a selected period, divided into the<br />
following categories: wagons assigned to<br />
transportation order and wagons belonging<br />
to the keeper. As for the selection of<br />
consignments, the selection of wagons<br />
is made on the basis of compulsory and<br />
optional input parameters.<br />
Depending on the fact whether the user<br />
would like to monitor specific wagons or<br />
wagon series, the compulsory parameters<br />
include: complete wagon number, or wagon<br />
series number – position No. 5 to No. 8<br />
of the complete 12-digit wagon number.<br />
Other additional parameters include wagon<br />
keeper, which can be selected by the user,<br />
only on the basis of number indicator, period<br />
of monitoring from/to, type of the output<br />
(all information or only current information)<br />
and type of monitoring (monitoring on the<br />
basis of orders or monitoring on the basis of<br />
keeper) (picture No. 4). Optional parameters<br />
include type of event and option to display<br />
consignments belonging to the wagon.<br />
After entering the input parameters and<br />
confirmation of an option – search – the<br />
report on wagons, which match the given<br />
parameters, is displayed to the user (picture<br />
No. 5). This report, in its specific structure,<br />
will be displayed to the user on the screen<br />
and can be exported to the file for further<br />
processing. The user has, in case that it<br />
concerns monitoring of wagons on the<br />
basis of an order, access to information on<br />
those empty wagons, which were assigned<br />
to his transportation order. In case that it<br />
concerns monitoring of movement of wagons<br />
according to keeper, the user has access only<br />
to information on those wagons, where he is<br />
specified as a wagon keeper or for monitoring<br />
of which he owns the relevant authorization<br />
from the keeper.<br />
For proper application function, it is<br />
necessary to tick off one of the options: to<br />
display all events on the wagon or to display<br />
only current event as well as one of the<br />
options: selection of data according to the<br />
orders or selection according to the keeper.<br />
Position of a consignment or wagon<br />
is identified by event code and event<br />
description. Depending on the fact whether<br />
it concerns monitoring of consignment<br />
position within ŽSR network or abroad, this<br />
event is specified either by a numeric code<br />
valid for ŽSR network or by a text and code<br />
“WSM_code“ valid for monitoring abroad. If<br />
the output is not displayed to the user two<br />
minutes after the input parameters have been<br />
entered, this system will offer the possibility<br />
to send the output to the e-mail address,<br />
which has been defined by the Administrator<br />
when creating right of access.<br />
Another way of information provision is an<br />
automatic sending of configurations from<br />
ISP to defined e-mail addresses of applicant<br />
within specified time intervals. Despite<br />
efforts to eliminate negative impacts on<br />
proper functions of the above-mentioned<br />
applications, there are still cases, when<br />
applications do not provide required<br />
information. Such situations occur when no<br />
CRN of the customer or a wrong wagon keeper<br />
is inscribed by the consignment. Therefore,<br />
when creating access to the applications<br />
for monitoring of consignment position<br />
or wagons position, it is important for the<br />
applicant to send a list of his wagons along<br />
with the application for access assignment.<br />
Ing. Peter IHNÁT<br />
IT Section
Zákaznícky infoservis<br />
bude mať dlhší prevádzkový čas<br />
Customer information service will have longer office hours<br />
Už v roku 2005 <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> vytvorila základy<br />
pre vznik zákazníckeho informačného<br />
servisu. Cieľom bolo štandardizovať obsluhu<br />
zákazníka a prispôsobiť ju tak, aby bola<br />
kvalitná, rýchla a jednoducho dostupná.<br />
Z pracoviska informačného servisu na sekcii<br />
služieb zákazníkom dnes spoločnosť poskytuje<br />
informácie o podmienkach prepravy, odporúčania<br />
pre vozne na nakládku, informácie<br />
o spôsobe nakládky, vyplňovaní nákladného<br />
listu, sledovanie zásielky počas prepravy<br />
ako aj informácie pri dodaní zásielky, resp.<br />
zákazník môže dostať odpoveď na akúkoľvek<br />
otázku týkajúcu sa železničnej nákladnej prepravy.<br />
V doplnkovej činnosti zabezpečuje toto<br />
pracovisko prepravno-obstarávateľské zmluvy,<br />
zmluvy o poskytovaní vlečkových služieb<br />
a všetky zmluvy o platení.<br />
Činnosť tohto servisu má veľmi dobrú odozvu<br />
u zákazníkov, a preto vedenie spoločnosti<br />
rozhodlo o jeho ďalšom rozšírení a skvalitnení<br />
v roku 2008. Cieľom je vybudovanie komplexného<br />
zákazníckeho centra, ktoré bude ponúkať<br />
kompletnejšie, kvalitnejšie a rýchlejšie služby<br />
z jedného miesta.<br />
Vzhľadom na rastúcu frekvenciu dotazov<br />
zákazníkov dochádza od 1. júla 2008 k rozšíreniu<br />
času prevádzky zákazníckeho infoservisu<br />
a to od pondelka do soboty v celodenných<br />
zmenách od 6.00 do 18.00 hod. Informácie<br />
súvisiace s prepravami <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> poskytuje<br />
na telefónnych číslach 055 229 5512, 055<br />
229 5469, 055 229 5519 alebo na adrese<br />
infoservis@zscargo.sk.<br />
V blízkom čase sa chystá rozšírenie poskytovaných<br />
služieb infoservisu o zabezpečenie<br />
inštradácie mimoriadnych zásielok. O ďalších<br />
uskutočnených krokoch v súvislosti so zákazníckym<br />
centrom bude spoločnosť zákazníkov<br />
priebežne informovať.<br />
Ing. Anastázia KVAŠŇOVSKÁ<br />
Vedúca oddelenia podpory predaja<br />
Already in 2005, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> created basic<br />
conditions for establishment of customer<br />
information service. The objective was<br />
to standardize the way of providing our<br />
customers with services and to make it more<br />
effective, fast and easily-accessible.<br />
From the information service office in<br />
Customer Services Section, the company<br />
currently provides information on conditions<br />
of transportation, recommendations for<br />
wagons suitable for load, information on<br />
methods of loading, filling in of consignment<br />
note, monitoring of consignment during<br />
transportation as well as information on<br />
consignment delivery time; or the customer<br />
can receive a reply to any question related<br />
to rail freight transport. As an additional<br />
activity, this workplace prepares carriage<br />
and procurement contracts, contracts on<br />
provision of private siding services and all<br />
contracts on payments.<br />
Provided activities of this service centre<br />
have received a very good response from<br />
its customers, and therefore the company<br />
management has decided on its further<br />
expansion and on improvement in 2008.<br />
The objective is to build a complex customer<br />
service centre, which is going to provide more<br />
complete, faster services of higher quality<br />
from one location.<br />
Due to increasing frequency of customer<br />
inquiries, from July 1, 2008, the office hours of<br />
customer information service will be prolonged<br />
and that from Monday to Saturday, from 6<br />
a.m. to 6 p.m. Information related to <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> transportations will be provided on<br />
the following telephone numbers + 421 55<br />
229 5512, + 421 55 229 5469, +<br />
421 55 229 5519 or at this e-mail address:<br />
infoservis@zscargo.sk.<br />
In the near future, the portfolio of provided<br />
customer information services will be<br />
expanded by provision of railway regulations<br />
of exceptional consignments. Our company<br />
will inform the customers on further steps in<br />
relation to customer service centre.<br />
Ing. Anastázia KVAŠŇOVSKÁ<br />
Head of Trade Support Unit<br />
42/43
Poradíme si aj so širokorozchodnými<br />
vozňami a rušňami<br />
We are able to cope with broad gauge wagons and locomotives<br />
Špecifické ponuky služieb údržby a opráv ŽKV v košickom<br />
regióne<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v oblasti údržby a opráv železničných koľajových vozidiel<br />
(ŽKV) pokrýva celé územie SR, a to buď priamo v opravárenských dielňach<br />
v strategicky položených dopravných uzloch, alebo nepriamo výjazdom<br />
personálu pojazdnou autodielňou. Okrem zabezpečenia technického stavu<br />
ŽKV z vlastného parku koľajových vozidiel firma ponúka bežné opravy aj<br />
externým zákazníkom.<br />
Za roky 2006 a 2007 je <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v rámci nižších druhov opráv najväčší<br />
opravca ŽKV na Slovensku, čo firmu motivuje skvalitňovať ponúkané portfólio.<br />
Takisto možno ďalej konštatovať, že <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaujíma významné<br />
postavenie v oblasti údržby a opráv ŽKV aj vo vyšších druhoch opráv ŽKV<br />
(hlavné a revízne opravy).<br />
Košické opravárenské stredisko je najväčším podľa objemu výkonov údržby<br />
a opráv (ÚaO) ŽKV, ktorým disponuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. Výkony strediska sú<br />
ovplyvnené hutníckym priemyslom v regióne a prepravami realizovanými<br />
cez Východoslovenské prekladiská a TKD Dobrá. Ako jediný opravárenský<br />
subjekt ponúka firma v stredisku služby v nižších a vyšších druhoch opráv<br />
širokorozchodných ŽKV. V roku 2007 sa v košickom stredisku zrealizovali<br />
opravy pre 52 externých zákazníkov a jeho brány opustilo 2 272 ŽKV. Všetky<br />
poskytované činnosti sú realizované v súlade so zavedeným systémom<br />
manažérstva kvality pre certifikovaný produkt Údržba a opravy ŽKV.<br />
Pracoviská údržby a opráv ŽKV sa na východe Slovenska nachádzajú<br />
v kľúčových miestach: Košice, Čierna nad Tisou, Maťovce, Haniska pri<br />
Košiciach, Humenné.<br />
Pracoviská Strediska údržby a opráv ŽKV Košice<br />
Workplaces of Maintenance and Repairs of Rolling Stock Centre<br />
Košice<br />
RD a OV<br />
Haniska<br />
pri Košiciach<br />
Košice<br />
RD a OV<br />
Humenné<br />
RD a OV<br />
Maťovce<br />
RD a OV<br />
Čierna nad Tisou<br />
Výkony údržby a opráv koľajových vozidiel v košickom opravárenskom<br />
stredisku<br />
Performances of Maintenance and Repairs of Rolling Stock in<br />
Košice Repair Centre<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV<br />
Košice 47%<br />
Workplaces of Maintenance<br />
and Repairs<br />
of Rolling Stock in<br />
Košice 47%<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV Humenné 2%<br />
Workplaces of Maintenance<br />
and Repairs of Rolling Stock in<br />
Humenné 2%<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV Čierna nad Tisou 9%<br />
Workplaces of Maintenance and Repairs of<br />
Rolling Stock in Čierna nad Tisou 9%<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV<br />
Haniska pri Košiciach<br />
42%<br />
Workplaces of Maintenance<br />
and Repairs of<br />
Rolling Stock in Haniska<br />
pri Košiciach 42%<br />
3. Plánované opravy<br />
diagnostika PHM, dvojkolies a elektrických častí,<br />
záťažové skúšky na vodnom odpore,<br />
sústruženie dvojkolesí a brzdových kotúčov ŽKV s výväzom a bez<br />
výväzu,<br />
váženie ŽKV s nastavením kolesových a osových tlakov,<br />
záťažový skúšobný stav pružníc a pružín,<br />
4. Ponuka iných služieb<br />
technické kontroly, prehliadky, preberanie a technicko-bezpečnostné<br />
skúšky ŽKV v zmysle vyhlášky MDPaT SR, č.250/1997, Z. z.,<br />
previerka odbornej spôsobilosti dodávateľov,<br />
revízie elektrických zariadení v rozsahu oprávnení,<br />
bezpečnostná prehliadka železničných vozňov,<br />
bezpečnostná prehliadka železničných vozňov po nebezpečnej<br />
manipulácii,<br />
kontrola kvality materiálu,<br />
výroba veľkopriestorových rolovacích brán,<br />
služby v oblasti opráv ŽKV prostredníctvom pojazdných autodielní.<br />
SÚaO ŽKV Košice – RD, OOV, ONV<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV<br />
Služby na pracoviskách košického strediska údržby a opráv ŽKV<br />
Pracoviská sú rozdelené podľa špecializácií na údržbu a opravy:<br />
HDV závislej a nezávislej trakcie,<br />
nákladných vozňov,<br />
osobných vozňov.<br />
Služby:<br />
1. Vyššie druhy opráv<br />
hlavné opravy HDV a revízne opravy nákladných a osobných vozňov,<br />
2. Nižšie druhy opráv<br />
periodické a neplánované opravy HDV, nákladných a osobných<br />
vozňov,<br />
Prečo využívať služby <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Najdlhšia tradícia údržby a opráv železničných koľajových vozidiel na<br />
trhu SR,<br />
široká ponuka produktového portfólia (kompletný prehľad na<br />
www.zscargo.sk),<br />
celoslovenská pôsobnosť opravárenských pracovísk,<br />
možnosť outsourcingu údržby,<br />
každé Stredisko údržby a opráv železničných koľajových vozidiel je<br />
zastúpené kvalifikovaným obchodným zástupcom,<br />
flexibilita na požiadavky zákazníkov.<br />
Ing. Miroslav BUC<br />
Ing. Tibor GONDA<br />
Úsek služieb ŽKV
Počet a percentuálny podiel opráv vozňov a HDV externých zákazníkov<br />
v Stredisku ÚaO ŽKV Košice za obdobie 2007<br />
Number and percentage share of wagons and MPUs repairs of<br />
external customers in the Maintenance and Repairs of Rolling Stock<br />
Centre in Košice for the period of 2007<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV Košice<br />
Workplaces of Maintenance<br />
and Repairs of Rolling Stock<br />
Košice<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV<br />
Čierna nad Tisou<br />
Workplaces of Maintenance and<br />
Repairs of Rolling Stock<br />
Čierna nad Tisou<br />
16%<br />
HDV<br />
Percentuálne rozdelenie opráv nákladných vozňov externých odberateľov<br />
podľa radového označenia vozňov za obdobie roku 2007<br />
v Stredisku ÚaO ŽKV Košice<br />
Percentage distribution of freight wagons repairs of external clients<br />
according to wagon series for the period of 2007 in the Maintenance<br />
and Repairs of Rolling Stock Centre<br />
F 2% Z 3% U 3% T 11%<br />
E 2%<br />
H 3%<br />
44%<br />
HDV<br />
vozne<br />
48% wagons<br />
43%<br />
0%<br />
9%<br />
21%<br />
HDV<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV<br />
Haniska pri Košiciach<br />
Workplaces of Maintenance<br />
and Repairs of Rolling Stock<br />
Haniska pri Košiciach<br />
L, S 35%<br />
R 41%<br />
19%<br />
HDV<br />
Pracoviská ÚaO ŽKV Humenné<br />
Workplaces of Maintenance and<br />
Repairs of Rolling Stock Humenné<br />
Specific offers of maintenance and repairs of rolling stock services<br />
in Košice region<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, in the field of maintenance and repairs of rolling stock<br />
(RS), covers the entire territory of the Slovak Republic either directly<br />
in repair workshops of strategically located traffic junctions or indirectly<br />
by services provided by mobile automotive workshop personnel.<br />
Apart from provision of rolling stock technical conditions within<br />
our own rolling stock fleet, our company offers common repairs also<br />
to external customers.<br />
In 2006 and in 2007, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> became the biggest provider<br />
of rolling stock repair services within the lower types of repairs in<br />
Slovakia. This motivates our company to improve the quality of offered<br />
portfolio. It may also be further stated that <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> takes an important<br />
position in the rolling stock maintenance and repairs area also<br />
within higher types of rolling stock repairs (main and revision repairs).<br />
Košice repair centre is the biggest <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> centre as far as<br />
volumes of rolling stock maintenance and repair performances.<br />
Performances of the centre are influenced by metallurgical industry in<br />
the region and by transportations realized via Eastern Slovak Transhipment<br />
Yards and CTT Dobrá. As the only repair centre, it offers services<br />
of lower and higher types of repairs of broad-gauge rolling stock. In<br />
2007, in Košice centre, repairs for 52 external customers were done<br />
and 2 272 railway vehicles left this centre. All provided activities are<br />
performed in compliance with implemented management quality system<br />
for certified product Maintenance and Repairs of Rolling Stock.<br />
Workplaces of maintenance and repairs of rolling stock are located<br />
in the eastern part of Slovakia in the following key locations: Košice,<br />
Čierna nad Tisou, Maťovce, Haniska pri Košiciach, Humenné.<br />
Services provided in workplaces of Košice centre for maintenance<br />
and repair of rolling stock<br />
Workplaces are divided according to specializations for maintenance<br />
and repairs of:<br />
tractive vehicles of dependent and independent traction,<br />
Freight wagons,<br />
Passenger carriages.<br />
Services:<br />
1. Higher types of repairs<br />
Main repairs of tractive vehicles and revision repairs of freight<br />
wagons and passenger carriages,<br />
2. Lower types of repairs<br />
Periodical and unplanned repairs of tractive vehicles, freight wagons<br />
and passenger carriages,<br />
3. Planned repairs<br />
Diagnostics of fuels, wheelsets and electric parts,<br />
Loading tests on water resistance,<br />
Turning of wheelsets and brake discs of rolling stock – with or without<br />
mounting,<br />
Rolling stock weighting and setting of wheel and axle loading,<br />
Loading test status of leaf and spiral-coiled springs,<br />
4. Offer of other services<br />
Technical controls, inspections, technical-safety testing of rolling<br />
stock in accordance with Ministry of Transport, Post and Telecommunication<br />
of the Slovak Republic Decree No. 250/1997 Coll.,<br />
Inspection of specialized skills of suppliers,<br />
Revision of electric equipment within the range of competences,<br />
Safety inspection of rolling stock,<br />
Safety inspection of rolling stock after specific incidents,<br />
Material quality control,<br />
Production of large-capacity roll gates,<br />
services in the area of repairs of rolling stock by means of mobile<br />
automotive workshops.<br />
Why to use services of company <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
longest tradition of maintenance and repairs of rolling stock at the<br />
Slovak market,<br />
wide range of product portfolio (complete overview<br />
on www.zscargo.sk),<br />
activities in repair centres performed Slovakia-wide,<br />
possibility of maintenance outsourcing,<br />
each Maintenance and Repairs of Rolling Stock Centre is represented<br />
by qualified business representative,<br />
flexibility in relation to customer requirements.<br />
Ing. Miroslav BUC<br />
Ing. Tibor GONDA<br />
Rolling Stock Services Division<br />
44/45
Francúzske železnice chcú posilniť svoju pozíciu na európskom trhu<br />
French Railways want to strengthen<br />
their position at the European market<br />
Nový šéf SNCF Guillaume Pepy vyhlásil, že svoju pozornosť<br />
bude SNCF orientovať na nákladnú dopravu, do ktorej<br />
hodlá investovať 2 až 3 mld. eur<br />
SNCF chcú rásť v cestnej doprave, kupovať železničné podniky a investovať<br />
v prístavoch. Preprava tovaru sa stane z pohľadu obratu najdôležitejším<br />
článkom skupiny. SNCF chcú kúpiť logistický koncern Geodis<br />
za cca 600 mil. eur, ktorý ako svoju špedičnú dcéru v roku 2006, kvôli<br />
vysokému zadlženiu SNCF, predali. V minulom roku koncern Geodis<br />
s 24 000 zamestnancami dosiahol obrat 7,7 mld. eur a umiestnil sa na<br />
4. mieste medzi globálnymi logistickými hráčmi.<br />
Ďalej SNCF oznámili uzatvorenie predbežnej zmluvy o kúpe 75 %<br />
súkromnej železničnej spoločnosti Import Transport Logistik (ITL) so<br />
sídlom v Drážďanoch. V minulom roku so 160 pracovníkmi dosiahla<br />
spoločnosť obrat 45 mil. eur. Spoločnosť vlastní 45 rušňov a 845 nákladných<br />
vozňov a väčšinový vlastník ITL jej pripisuje rolu nákladného<br />
dopravcu medzi západnou a východnou Európou s ťažiskom smerovania<br />
na Rusko.<br />
Znalci z prostredia SNCF hovoria o taktickom útoku na DB. SNCF dúfajú,<br />
že nákupom Geodisu dosiahnu obrovský skok v obrate na cca 7,7<br />
mld. eur a zaradia sa na 4. miesto za Deutsche Post (obrat 39,6 mld.<br />
eur), DB (17,9 mld. EUR) a Kühne a Nagel (12,8 mld. EUR).<br />
Ing. Jozef GAZDA, CSc.<br />
V roku 2007 príjmy skupiny Poľské štátne železnice (PKP) predstavovali<br />
11 miliárd 296 miliónov zlotých. Prvýkrát v histórii dosiahla skupina PKP<br />
konsolidovaný zisk - v minulom roku to bolo 77 miliónov zlotých. Z desiatich<br />
spoločností skupiny dosiahlo zisk deväť. Rekordná bola aj úroveň investícií<br />
– 3 miliardy 594 miliónov zlotých, najväčšia za niekoľko desiatok rokov.<br />
Podľa názoru predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa PKP, S. A.,<br />
Andrzeja Wacha dosiahnutý finančný výsledok roku 2007 je okrem iného<br />
zásluhou nižších nákladov. V priebehu roku sa znížili o 600 miliónov<br />
zlotých. Zisk bol dosiahnutý aj zásluhou vyššieho počtu prepravených<br />
cestujúcich, ktorých množstvo vzrástlo v porovnaní s rokom 2006 o 8<br />
miliónov osôb na 227 miliónov. Podstatný význam malo aj väčšie zaangažovanie<br />
územných samospráv vojvodstiev na financovanie deficitných<br />
regionálnych spojení.<br />
Rok 2007 bol siedmym, v ktorom prebieha reštrukturalizácia skupiny<br />
PKP. V roku 2007 firma znížila zamestnanosť o 3 tisíc funkčných miest na<br />
123 tisíc zamestnancov. Rekordná bola úroveň investičných výdavkov<br />
PKP – 3 miliardy 594 miliónov zlotých. V roku 2006 mali investície<br />
hodnotu 1 miliardy 930 miliónov zlotých. Viac ako 67 % vydaných fondov<br />
PKP investovala do modernizácie železničných tratí, asi 20 % bolo využitých<br />
na modernizáciu a nákup nového vozidlového parku.<br />
PKP <strong>Cargo</strong> zaznamenala zníženie prepravených nákladov o 2,8 %, zatiaľ<br />
čo PKP LHS (pozn. prekl.: LHS = Linia Hutniczo Szerokotorova, širokorozchodná<br />
trať je v rámci skupiny PKP jednou z desiatich spoločností)<br />
prepravila najviac vo svojej histórii – 8,6 milióna ton, o 17 % viac ako rok<br />
predtým. – V prípade PKP <strong>Cargo</strong> môžeme hovoriť o nie dobrej tendencii,<br />
ale treba tu mať na pamäti, že množstvo prepravených nákladov je<br />
závislé na celkovom stave hospodárstva, – povedal Andrzej Wach.<br />
V roku 2008 sa bude PKP usilovať o finančný výsledok na podobnej úrovni<br />
ako v minulom roku. V tomto roku sa 10 spoločností tvoriacich skupinu<br />
PKP sústredí na investície do staničných budov, železničných tratí a koľajových<br />
vozidiel, privatizáciu spoločností PKP Intercity a PKP <strong>Cargo</strong>.<br />
Z internetového portálu Rynek Kolejowy<br />
Preložil Ing. Jiří HANZAL<br />
New chief of SNCF Guillaume Pepy declared that the SNCF company<br />
will focus on freight transport, where 2 to 3 billion Euros are to be<br />
invested<br />
SNCF would like to grow in road transport, to purchase railway companies<br />
and to invest in ports. Transportation of goods will become, from<br />
the viewpoint of turnover, the most important element of the group.<br />
SNCF would like to re-buy logistics concern Geodis for approximately<br />
600 million Euros, which, as their forwarding subsidiary, was sold by<br />
SNCF in 2006, due to high debts. Last year, the concern Geodis with<br />
its 24 000 employees, reached a turnover of 7,7 billion Euros and took<br />
the 4th place among the global logistics players. Furthermore, company<br />
SNCF announced that they had concluded a preliminary contract<br />
on purchase of 75 % of private railway company Import Transport<br />
Logistik (ITL) with its headquarters in Dresden. Last year, with its 160<br />
employees, the company reached the turnover of 45 million Euros.<br />
The company owns 45 locomotives and 845 freight wagons and its<br />
majority owner has ascribed it the key role of freight carrier between<br />
west and east Europe with crucial routing to Russia.<br />
Experts from SNCF environment have spoken about the tactical attack<br />
to DB (Deutsche Bahn – German railways). SNCF hope that by means<br />
of a purchase of Geodis, they will achieve a huge increase in turnover<br />
and reach approximately 7,7 billion Euros and that they will be ranged<br />
at the 4th position behind Deutsche Post (turnover 39,6 billion Euros),<br />
DB (17,9 billion Euros) and Kühne and Nagel (12,8 billion Euros).<br />
Ing. Jozef GAZDA, CSc.<br />
77 miliónov zlotých čistého zisku skupiny PKP<br />
77 milions Zloty of net profit of PKP group In 2007, the incomes of Polish State Railways (PKP) group reached 11<br />
In 2007, the incomes of Polish State Railways (PKP) group reached 11<br />
billion 296 million Zloty. For the first time in history, PSR group have<br />
reached a consolidated profit – last year, it was 77 million Zloty. Out of<br />
ten companies of the group, nine made a profit. Also their investments<br />
reached a record level – 3 billion 594 million Zloty, the biggest investment<br />
in a few decades.<br />
According to opinion of Andrzej Wach, the chairman of the board of<br />
directors and a director general of PKP, S. A., the financial result in 2007<br />
was also achieved due to the costs reduction. During the year, costs were<br />
reduced by 600 million Zloty. Profit was also made due to higher numbers<br />
of transported passengers; their number went up by 8 million people to<br />
227 million people, in comparison with 2006. Involvement of regional<br />
self-government of duchies in financing of regional trains was of significant<br />
importance.<br />
The year 2007 was the seventh, in which the restructuring process of PSR<br />
group was taking place. In 2007, the company reduced its employment<br />
rate by 3 thousand job positions to 123 thousand employees. Investment<br />
expenditures of PSR group reached a record level - 3 billion and 594<br />
million Zloty. In 2006, the investments reached 1 billion and 930 million<br />
Zloty. More than 67% of PSR funds were invested in modernization of rail<br />
tracks, around 20% were used for modernization and purchase of new<br />
rolling stock.<br />
PSR <strong>Cargo</strong> observed a decrease of transported loads by 2,8 %, while PSR<br />
LHS (note: LHS = Linia Hutniczo Szerokotorova, broad-gauge track is one<br />
of ten companies within the PSR group) transported the biggest volumes<br />
in its history - 8,6 million tons,17% more than in previous year. – In case<br />
of PSR group <strong>Cargo</strong>, we can speak about a not very positive trend, but<br />
we have to take into account the fact that volumes of transported loads<br />
depend on the overall economic conditions, – said Andrzej Wach.<br />
In 2008, PSR will try to reach a financial result similar to previous year.<br />
This year, 10 companies which make up the PSR group, will focus on<br />
investments in station buildings, rail tracks and rolling stock, as well as<br />
privatization of PSR Intercity and PSR <strong>Cargo</strong>.<br />
From the Internet portal Rynek Kolejowy<br />
Translated by Ing. Jiří HANZAL
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na InnoTrans 2008 v Berlíne<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in InnoTrans 2008 in Berlin<br />
S prezentáciou služieb v oblasti údržby a opráv železničných koľajových<br />
vozidiel sa <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aktívne zúčastní na veľtrhu v oblasti<br />
dopravnej a koľajovej techniky, inovačných komponentov, vozidiel<br />
a systémov InnoTrans 2008, ktorý sa uskutoční v dňoch 23. - 26.<br />
septembra 2008 v Berlíne.<br />
Na veľtrhu sa bude prezentovať viac než 1 600 vystavovateľov z viac<br />
ako štyridsiatich krajín sveta na ploche vyše 80 000 m 2 a 2 000 m 2<br />
vonkajšieho koľajiska. Na základe pozitívnych skúseností z minulého<br />
ročníka sa <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> rozhodla svoje činnosti prezentovať spolu<br />
s významnými subjektami slovenského opravárenského trhu železničných<br />
koľajových vozidiel v modernom prezentačnom stánku na ploche<br />
119 m 2 . Spoločná expozícia na veľtrhu InnoTrans 2008 sa bude<br />
nachádzať v hale 3.2, stánku č. 112.<br />
Kvalifikovaní zástupcovia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> sú pripravení odpovedať zákazníkom<br />
na otázky a vymeniť si s partnermi skúsenosti z oblasti údržby<br />
a opráv železničných koľajových vozidiel.<br />
(r)<br />
Snímka archív<br />
With its presentation of services in the area of maintenance and<br />
repairs of rolling stock, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> will actively participate in a trade<br />
fair InnoTrans 2008, related to transport and track technique,<br />
innovation components, vehicles and systems. This fair will be held in<br />
September 23-26, 2008 in Berlin.<br />
More than 1600 exhibitors from more than 40 countries, in the<br />
exhibition space of more than 80 000 m 2 and 2 000 m 2 of external<br />
track yard, will take part in this trade fair. On the basis of positive<br />
experiences from the previous year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> decided to present<br />
its activities together with important enterprises of the Slovak railway<br />
rolling stock repair market, in the modern presentation stand on the<br />
area of 119 m 2 . Joint exposition at the fair InnoTrans 2008 will be<br />
located in the hall 3.2, stand No. 112.<br />
Qualified representatives of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> are ready to answer all the<br />
questions asked by customers and to exchange experiences from the<br />
rolling stock maintenance and repair area with their partners.<br />
(r)<br />
Grand Prix parných rušňov vo Zvolene<br />
Grand Prix of Steam Locomotives in Zvolen<br />
Priaznivci železnice sa môžu cez víkend 13. a 14. septembra opäť tešiť<br />
na Veľkú cenu parných rušňov vo Zvolene. Po prvý krát bude táto tradičná<br />
akcia so súťažou parných rušňov, výstavou historickej a súčasnej<br />
koľajovej techniky, jazdami historickými vlakmi a ďalším bohatým<br />
programom trvať dva dni.<br />
Organizátori <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> a Klub historickej techniky Zvolen pripravili<br />
na tento ročník niekoľko prekvapení. Do Zvolena napríklad príde<br />
Pápežský vlak – motorová jednotka Poľských železníc (PKP), ktorá má<br />
multimediálne vybavenie a pravidelne premáva na trase Krakov – Vadovice.<br />
Pre návštevníkov bude takisto prichystané premietanie filmov<br />
so železničnou tematikou, jazdy historickými vlakmi do okolia Zvolena<br />
a v piatok pred Grand Prix bude vypravený mimoriadny vlak do Banskej<br />
Štiavnice na tradičný salamandrový sprievod pri príležitosti osláv Dňa<br />
baníkov. Podrobný program celej akcie Grand Prix 2008, na ktorú<br />
organizátori všetkých srdečne pozývajú, bude zverejnený na stránkach<br />
www.zscargo.sk a www.kht.sk.<br />
(lj)<br />
Snímka Monika SCHMIDTOVÁ<br />
– the motor unit of Polish State Railways (PSR) – will arrive in Zvolen. It<br />
has multimedia equipment and runs regularly on Krakow – Wadowice<br />
route. For the visitors, we have also prepared screening of movies with<br />
railway topic, journeys by historical trains in Zvolen area and on Friday,<br />
before Grand Prix, an extra train to traditional “salamander” procession,<br />
which is held to celebrate the Miners´ Day, will be dispatched to<br />
Banská Štiavnica. Detailed programme of the entire Grand Prix 2008<br />
event will be announced on the following websites: www.zscargo.sk<br />
and www.kht.sk. You are warmly invited to attend.<br />
(r)<br />
Railway admirers can once again look forward to Grand Prix of steam<br />
locomotives in Zvolen during the weekend of September 13-14. For<br />
the first time, this traditional event offering the competition of steam<br />
locomotives, exhibition of historical and current railway technique,<br />
journeys by historical trains and more eventful programme will last<br />
for 2 days.<br />
This year, the organizers – <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> and Historical Technique Club<br />
Zvolen have prepared several surprises. For example, the Pope´s Train<br />
46/47
Železničná spoločnosť<br />
<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Kontakty/Contacts<br />
ŠPEDIČNÉ A ZAHRANIČNÉ<br />
FIRMY/FORWARDERS AND FOREIGN<br />
UNDERTAKINGS<br />
Ing. Marcel MINICH<br />
00421 55 229 54 50<br />
00421 55 623 04 23<br />
00421 903 721 636<br />
minich.marcel@zscargo.sk<br />
Ing. Jozef MIKLOŠ<br />
00421 55 229 54 51<br />
00421 55 623 04 23<br />
00421903 221 626<br />
miklos.jozef@zscargo.sk<br />
Ing. Richard KRIŠPINSKÝ<br />
00421 55 229 56 89<br />
00421 55 623 04 23<br />
00421 903 513 109<br />
krispinsky.richard@zscargo.sk<br />
Ing. Marek CHACHAĽÁK<br />
00421 55 229 54 12<br />
00421 55 623 04 23<br />
00421 903 906 667<br />
chachalak.marek@zscargo.sk<br />
REGIÓN KOŠICE<br />
Ing. Renáta IHNÁTOVÁ<br />
00421 55 229 55 10<br />
00421 55 623 31 26<br />
00421 903 721 626<br />
ihnatova.renata@zscargo.sk<br />
Ing. Marianna MAKOVÁ<br />
00421 55 229 55 39<br />
00421 55 623 31 26<br />
00421 910 264 211<br />
makova.marianna@zscargo.sk<br />
REGIÓN ZVOLEN<br />
Ing. Alena VENDERLOVÁ<br />
00421 45 229 42 71<br />
00421 45 533 04 20<br />
00421 903 722 115<br />
venderlova.alena@zscargo.sk<br />
REGIÓN ŽILINA<br />
Ing. Peter KOSTKA<br />
00421 41 229 22 41<br />
00421 41 562 48 76<br />
00421 903 438 481<br />
kostka.peter@zscargo.sk<br />
Ing. Ľubomír VYPARINA<br />
00421 41 229 21 41<br />
00421 41 562 48 76<br />
00421 903 643 457<br />
vyparina.lubomir@zscargo.sk<br />
REGIÓN BRATISLAVA<br />
Ing. Ružena HOLICKÁ<br />
00421 2 2029 78 84<br />
00421 2 2029 78 85<br />
00421 910 782 543<br />
holicka.ruzena@zscargo.sk<br />
Juraj GAVLAS<br />
00421 2 2029 73 94<br />
00421 2 2029 78 85<br />
00421 903 639 230<br />
gavlas.juraj@zscargo.sk<br />
INTERMODÁLNA PREPRAVA/INTERMODAL<br />
TRANSPORT<br />
Ing. Alena REMÁKOVÁ<br />
00421 2 2029 26 77<br />
00421 2 5557 38 31<br />
00421 903 438 423<br />
remakova.alena@zscargo.sk<br />
AUTOMOTIVE<br />
Ing. Alexandra BOROVANOVÁ<br />
00421 2 2029 71 88<br />
00421 2 2029 78 85<br />
00421 903 559 834<br />
borovanova.alexandra@zscargo.sk<br />
Ing. Mikuláš SABÓ<br />
00421 55 229 55 57<br />
00421 55 623 04 23<br />
00421 911 525 359<br />
sabo.mikulas@zscargo.sk<br />
SEKCIA SLUŽIEB ZÁKAZNÍKOM/ CUSTOMER<br />
SERVICES SECTION<br />
00421 55 229 55 22<br />
00421 55 229 55 59<br />
cargo.s13@zscargo.sk<br />
INFOSERVIS<br />
00421 55 229 55 12<br />
00421 55 229 54 69<br />
00421 55 229 55 19<br />
00421 55 623 31 26<br />
infoservis@zscargo.sk<br />
ÚSEK SLUŽIEB ŽELEZNIČNÝCH<br />
KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL/ROLLING STOCK<br />
SERVICES DIVISION<br />
00421 2 20 29 72 05<br />
00421 2 43 42 08 80<br />
cargo.U40@zscargo.sk<br />
ZASTÚPENIE V ZAHRANIČÍ/<br />
REPRESENTATION ABROAD<br />
Generálne zastupiteľstvo v Rakúskej<br />
republike/General Representation in Austria<br />
Ing. Jozef GAZDA, CSc.<br />
Parkring 12, 1010 Wien<br />
0043 1 5128974<br />
0043 1 512897475<br />
0043 6764310086<br />
jozef.gazda@utanet.at<br />
Generálne zastupiteľstvo v Poľskej<br />
republike/ General Representation in Poland<br />
Dipl. Ing. Jiří HANZAL<br />
Aleje Jerozolimskie 125/127<br />
02-017 Warszawa<br />
0048 22 621 3683<br />
0048 22 621 3683<br />
00421 911 422 026<br />
zsskwa@gazeta.pl<br />
Generálne zastupiteľstvo na Ukrajine/<br />
General Representation in Ukraine<br />
Ing. Jozef VIRBA<br />
Gogoľa 1, 290 604 Ľvov<br />
0038 0322971198<br />
0038 0322971198<br />
0038 0503173568<br />
railway1@complex.lviv.ua