13.01.2015 Views

CARGO BUSINESS 2-08.indd - ZSSK Cargo

CARGO BUSINESS 2-08.indd - ZSSK Cargo

CARGO BUSINESS 2-08.indd - ZSSK Cargo

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Ako rástlo<br />

prekladisko v Čiernej nad Tisou<br />

How the transhipment yard in<br />

Čierna nad Tisou grew bigger<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na výstave<br />

Transrussia 2008<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> at the exhibition<br />

Transrussia 2008<br />

Viete ako sledovať vašu zásielku<br />

alebo vozeň cez internet<br />

Do you know how to monitor<br />

your consignment or wagon on<br />

the Internet<br />

2/2008


Vážený<br />

obchodný<br />

partner,<br />

milí čitatelia,<br />

Dear Business Partner,<br />

Dear Readers,<br />

prvé číslo <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> <strong>BUSINESS</strong> sa stretlo<br />

z vašej strany s veľkým záujmom. Časopis<br />

vyplnil medzeru vo vzájomnej komunikácii,<br />

priniesol informácie o našej spoločnosti<br />

a azda i poskytol užitočné rady pre vašu<br />

obchodnú a prevádzkovú činnosť. Priaznivé<br />

ohlasy nás zaväzujú pripraviť ďalšie vydania<br />

ešte kvalitnejšie, s dôrazom na informácie,<br />

ktoré očakávate.<br />

Druhé číslo je zamerané na prepravy východ –<br />

západ a všetky aktivity s tým spojené. Vieme,<br />

že východné trhy sú perspektívne, očakáva sa<br />

nárast prepráv cez Transsibírsku magistrálu,<br />

zvyšuje sa podiel intermodálnej prepravy. Pre<br />

našu spoločnosť, ktorá je dopravcom na<br />

sieti ŽSR, je dôležité podchytiť tieto prepravy,<br />

vytvoriť podmienky na smerovanie záťaže z<br />

východu a na východ cez Východoslovenské<br />

prekladiská (VSP) a TKD Dobrá a to nielen<br />

import a export, ale aj tranzitné prepravy a<br />

prepravy na dunajskú cestu cez slovenské<br />

riečne prístavy.<br />

Vieme, že pre splnenie požiadaviek na<br />

kvalitné zabezpečenie prepravy musíme<br />

ďalej modernizovať vozňový park a doplňovať<br />

ho o nedostatkové rady vozňov, rozširovať<br />

produktové portfólio o požadované služby a<br />

výrazne krátiť čas prepravy, ktorý najmä u<br />

prepráv cez VSP býva často kritizovaný.<br />

Dúfam, že náš časopis bude mať svoj podiel<br />

na plnení spoločných cieľov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> a<br />

jej obchodných partnerov a vytvorí priestor na<br />

diskusiu o potrebách a smerovaní železničnej<br />

prepravy.<br />

The first issue of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> <strong>BUSINESS</strong> has<br />

received a huge positive response from you.<br />

The magazine filled the gap in our mutual<br />

communication, brought information on our<br />

company and it hopefully provided you with<br />

useful advice for your business and operating<br />

activities. Positive reactions commit us to<br />

prepare the following magazine issues of even<br />

higher quality, with emphasis on information<br />

you would expect.<br />

The second issue is focused on transportations<br />

in direction east – west and all activities<br />

related to them. We are aware that the eastern<br />

markets have great potential; an increase in<br />

transportations in the Trans-Siberian Railway<br />

is expected, the share of intermodal transport<br />

has been increasing. For our company, which<br />

is a carrier company operating in ŽSR network,<br />

it is necessary to create suitable conditions for<br />

these transportations from the east and to the<br />

east via Eastern Slovak Transhipment Yards<br />

(ESTY) and Combined Transport Terminal (CTT)<br />

Dobrá and that not only import and export, but<br />

also transit transport and transportations to<br />

Danube Route via Slovak river ports. We are<br />

aware that in order to meet the requirements of<br />

quality transport provision, we have to further<br />

modernize the rolling stock<br />

and to add and complete it with scarce wagon<br />

series, to extend our product portfolio by<br />

requested services and to significantly shorten<br />

the transportation time, which is in particular<br />

often criticized in relation to transportation via<br />

ESTY.<br />

I hope that our magazine will contribute to<br />

fulfilment of joint objectives of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

and its business partners and will create room<br />

to discuss needs and trends of rail transport.<br />

Ing. Václav WICHER<br />

Head of the Issue and Marketing Section<br />

Director of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Snímka Beata ŽELTVAYOVÁ<br />

Ing. Václav WICHER<br />

Vedúci vydania a riaditeľ sekcie marketingu<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>


Prepravy za prvý polrok 2008 4<br />

Transport market in the first half-year 2008<br />

Pozornosť sa upriamuje na chémiu, automotive a intermodálne prepravy 5<br />

Much attention given to chemical products, automotive and intermodal transport<br />

Čierna nad Tisou je dôležitou bránou do strednej Európy 6<br />

Čierna nad Tisou is an Important Gateway to Central Europe<br />

Ako rástlo prekladisko v Čiernej nad Tisou 10<br />

How the transhipment yard in Čierna nad Tisou grew bigger<br />

TKD Dobrá čaká na otvorenie cestného priechodu Čierna – Solomonovo 12<br />

CTT Dobrá is expecting the opening of road crossing Čierna – Solomonovo<br />

Cez Slovensko v apríli prechádzal tranzitom vlak z Číny 17<br />

A train from China passed across Slovakia in transit in April<br />

Zelená pre intermodálnu prepravu 18<br />

Green light for intermodal transport<br />

Prepravy východ - západ po železnici majú dobrú perspektívu 22<br />

Transportations east – west by rail have good potential<br />

Sieť Ukrajinských železníc je rozdelená na šesť dráh 24<br />

Ukrainian Railway Network is divided into six railway track areas<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na výstave Transrussia 2008 26<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> at the exhibition Transrussia 2008<br />

Preprava ťažkých substrátov ide v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> s ľahkosťou 30<br />

Transportation of bulk substrates goes easily in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Stredisko nákladnej prepravy Haniska pri Košiciach 34<br />

Centre of Freight Traffic Haniska pri Košiciach<br />

Stredisko nákladnej prepravy Maťovce 36<br />

Center of freight traffic Maťovce<br />

Preprava nebezpečných tovarov – druhá časť 38<br />

Transportation of dangerous goods – part II<br />

Viete ako sledovať vašu zásielku alebo vozeň cez internet 40<br />

Do you know how to monitor your consignment or wagon on the Internet<br />

Zákaznícky infoservis bude mať dlhší prevádzkový čas 43<br />

Customer information service will have longer office hours<br />

Poradíme si aj so širokorozchodnými vozňami a rušňami 44<br />

We are able to cope with broad gauge wagons and locomotives<br />

Francúzske železnice chcú posilniť svoju pozíciu na európskom trhu 46<br />

French Railways want to strengthen their position at the European market<br />

77 miliónov zlotých čistého zisku skupiny PKP 46<br />

77 milions Zloty of net profit of PKP group<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na InnoTrans 2008 v Berlíne 47<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in InnoTrans 2008 in Berlin<br />

Grand Prix parných rušňov vo Zvolene 47<br />

Grand Prix of Steam Locomotives in Zvolen<br />

Vydáva Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., Bratislava, vychádza raz štvrťročne. Registrované MK SR pod číslom 3932/2008. Adresa redakcie: Železničná 1, 041 49 Košice,<br />

e-mail: redakcia@zscargo.sk. Šéfredaktor Mgr. Ladislav Jandošek, telefón 055 229 3206, vedúci vydania Ing. Václav Wicher, telefón 02 2029 7004. Redakčná rada: Ing. Alexandra<br />

Borovanová, Ing. Miroslav Buc, Ing. Dana Fedoríková, Ing. Peter Homola, Ing. Zuzana Kosorová, Ing. Alžbeta Kručanicová, Ing. Anastázia Kvašňovská, Bc. Ľubica Levárska,<br />

Ing. Stanislav Vitiak. Snímky sekcia marketingu, archív, Vladimír Salzer (s. 10), Pavel Závacký (s. 30, 32, 34, 35, 43), Jozef Búranský (s. 32). Preklady Mgr. Soňa Valachovičová,<br />

Ing. Jana Šingliarová. Grafický dizajn a DTP RECO, s. r. o., Hurbanova 1379, Senica. Tlač Grafické podniky Kusák, s. r. o., Vyškov.


Prepravy za prvý polrok 2008<br />

Transport market in the first half-year 2008<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> očakáva rastúci dopyt po<br />

prepravách východ - západ<br />

Podľa vývoja na prepravnom trhu SR za prvý<br />

polrok roku 2008 je možné povedať, že<br />

prepravy po železnici sa pohybujú v priemere<br />

posledných piatich rokov. To sa dotýka<br />

objemu prepraveného tovaru po železnici<br />

ako aj prepravného výkonu v čistých tonových<br />

kilometroch (čtkm).<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> si udržala svoju pozíciu na<br />

prepravnom trhu a akvizičnou činnosťou sa<br />

jej podarilo získať aj ďalšie nové prepravy,<br />

ktoré doteraz neboli realizované po železnici,<br />

prípadne sa ich podarilo získať z cestnej<br />

dopravy. V tomto ohľade je však cenová<br />

politika železničných dopravcov limitovaná<br />

vzhľadom k vysokým nákladom v porovnaní<br />

s cestnou dopravou. Tu pevne dúfame,<br />

že určitou mierou by mohlo pomôcť v<br />

konkurencii s cestnou dopravou aj zavedenie<br />

elektronického mýta, čo by priblížilo<br />

štartovacie podmienky pre cestnú a železničnú<br />

dopravu. Každopádne <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> podniká<br />

na liberalizovanom trhu nákladnej prepravy a<br />

je zákaznícky orientovanou spoločnosťou.<br />

Našou snahou je zvyšovanie úrovne kvality<br />

služieb a uspokojovanie potrieb zákazníkov,<br />

avšak sebakriticky musíme povedať, že v<br />

niektorých prepravách sa to firme plne nedarí.<br />

Predovšetkým pokrývanie potrieb nakládky<br />

niektorými radmi železničných vozňov, ktorých<br />

je mimochodom nedostatok vo viacerých<br />

krajinách, spôsobuje, že nemôžeme vyjsť<br />

v ústrety zákazníkovi vždy tak, ako by sme<br />

chceli. Týka sa to predovšetkým prepráv<br />

drevnej hmoty, stavebnín a uhlia.<br />

Situácia na trhu je za prvý polrok<br />

charakterizovaná útlmom v prepravách<br />

potravín, predovšetkým obilia a kukurice.<br />

Dôvodom sú vysoké ceny surovín z titulu<br />

potravinovej krízy vo svete. Taktiež výroba<br />

elektrickej energie v tepelných elektrárňach<br />

s dopytom po základnej surovine – uhlí, je<br />

doteraz nižšia ako v minulom roku. Prispievajú<br />

k tomu aj rastúce ceny tejto suroviny v Poľsku<br />

a Rusku ako aj rastúce ceny tranzitu cez<br />

Ukrajinu.<br />

Prvý polrok je charakterizovaný nárastom<br />

prepráv pre petrochemický priemysel,<br />

predovšetkým v tranzite cez územie SR. Taktiež<br />

sme zaznamenali až 30-percentný medziročný<br />

nárast v intermodálnych<br />

prepravách predovšetkým v prepravách pre<br />

elektrotechnický a automobilový priemysel.<br />

Po vstupe Rumunska a Bulharska do EÚ<br />

zaznamenávame nárast dopytu po prepravách<br />

v smerovaní na tieto trhy, pričom významnú<br />

úlohu začína nadobúdať prepojenie SR a<br />

Rumunska cez trať normálneho rozchodu.<br />

Taktiež prepojenie s prístavmi Koper, v<br />

smerovaní do SR a Rijeka v smerovaní zo/cez<br />

SR, má rastúci trend.<br />

V druhom polroku, predovšetkým v poslednom<br />

štvrťroku, očakávame rastúci dopyt po<br />

prepravách v smerovaní východ - západ ako aj<br />

v smerovaní tranzitov z Poľska do adriatických<br />

prístavov. Taktiež očakávame zvýšenie dopytu<br />

po prepravách stavebných materiálov.<br />

Pevne dúfam, že <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> dokáže<br />

zabezpečiť dostatok ložného priestoru a<br />

v spolupráci s ostatnými zahraničnými<br />

operátormi a logisticko - zasielateľskými<br />

spoločnosťami v medzinárodných prepravách<br />

aj požadovanú kvalitu služieb.<br />

Ing. Ján SIMČO<br />

Člen Predstavenstva a riaditeľ úseku<br />

obchodu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> expects increasing demand<br />

for east-west transportations<br />

Based on results from the first halfyear,<br />

position of the rail transport at the<br />

Slovak transport market has remained<br />

approximately the same as the last five<br />

years. It covers volume of transported goods,<br />

as well as traffic performance in net tonkilometers<br />

(net tkm).<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has held its position at the<br />

transport market and, by means of its<br />

aquisition activities, we have succeeded on<br />

gaining new transportations having not been<br />

executed by rail by now or eventually we have<br />

pulled them from road to rail. However, in this<br />

field, pricing policy of rail carriers is limited by<br />

high costs in comparison to road transport.<br />

Here, we hope that implementation of road<br />

toll could contribute to competitiveness<br />

of rail transport to road transport and to<br />

certain equalization of startup conditions for<br />

these two types of transport. In each case,<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is undertaking at a liberalized<br />

freight transport market and it is a customer<br />

orientated company.<br />

Our effort is to increase quality of provided<br />

services and to satisfy customer requests.<br />

However, to be honest, we do not always<br />

manage to fully reach these goals. Most<br />

of all, lack of certain wagon series, lack of<br />

which is, by the way, all over Europe, make<br />

us disable to meet some of transport needs<br />

of our customers the way we would like to.<br />

It mostly includes transportations of wood,<br />

building materials and coal.<br />

Situation at the market for the first six months<br />

of the year is characterized by a regress in<br />

transportations of foodstuffs, mainly grain<br />

and corn. This regress is caused by high<br />

prices of such products due to world food<br />

crisis. Also production of eletric energy in<br />

power plants and consequently also demand<br />

for basic raw material - coal has been lower<br />

than last year by now. It can be caused by<br />

increasing prices of this material in Poland<br />

and Russia and by increasing prices of transit<br />

via Ukraine.<br />

The first half-year has been characterized by<br />

increase of transportations for petrochemical<br />

industry, mostly in transit across Slovakia.<br />

Also intermodal transportations have<br />

increased by 30% compared to the last<br />

year, mainly in the field of transportations<br />

for electrotechnical and car industry. After<br />

the entry of Romania and Bulgaria into the<br />

EU, demand for transportations directed to<br />

these markets has increased, which has been<br />

making connection of Slovakia and Romania<br />

with standard-gauge track more and more<br />

important. Also connection to the port of<br />

Koper in direction to SR and to the port of<br />

Rijeka in direction from/via SR has a positive<br />

trend.<br />

Within the second half-year, mostly the<br />

last quartal, we are expecting increasing<br />

demand for transportations in direction<br />

east-west as well as for transit from Poland to<br />

Adriatic seaports. We also expect increase in<br />

transportations of building materials.<br />

I truly hope that, together with other foreign<br />

operators and forwarders within international<br />

transport, we will be able to provide our<br />

customers with sufficient loading capacity as<br />

well as with high quality services.<br />

Ing. Ján SIMČO<br />

Member of the Board and Director of the<br />

Trade Division of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>


Vývoj prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> za prvé štyri mesiace roku 2008<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) prepravila<br />

za prvé štyri mesiace roku 2008 takmer 15,8 mil. ton tovaru pri<br />

tarifnom prepravnom výkone viac ako 3,1 mld. čtkm. V porovnaní s<br />

rovnakým obdobím minulého roku predstavuje tento objem v tonách<br />

pokles o cca 347 tisíc ton (2,2 %).<br />

Objem prepravy ostatných operátorov (bez zahrnutia dopravcov pre<br />

obnovu infraštruktúry) zaznamenal za rovnaké obdobie medziročný<br />

nárast o 202 tisíc ton.<br />

V posledných rokoch sa stretávame na liberalizovanom trhu železničnej<br />

nákladnej prepravy s čoraz intenzívnejšími aktivitami súkromných<br />

železničných dopravcov (zvyšovanie objemu prepravy existujúcich<br />

a vstup nových na železničnú sieť Slovenskej republiky). Pritom ak<br />

porovnáme podiely bývalých národných dopravcov okolitých krajín<br />

(okrem Ukrajiny, kde liberalizácia neprebehla), <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v tomto<br />

smere s cca 94,5 percentami neustále vedie.<br />

Štruktúra prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> podľa jednotlivých režimov sa oproti<br />

roku 2007 výrazne nezmenila. Klesajúci trend však naďalej pokračuje<br />

vo vnútroštátnej preprave (medziročný pokles takmer o 1%).<br />

Z pohľadu prepravovaných komodít sme zaznamenali najväčší nárast v<br />

Podiel režimov prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Share of transport regimes of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

prepravy I.-IV. 2007 I.-IV. 2008 nárast-pokles<br />

Transport regime<br />

increase-decrease<br />

vnútro/Domestic 13,2 % 12,3 %<br />

dovoz/Import 38,3 % 39,0 %<br />

vývoz/Export 24,2 % 24,6 %<br />

tranzit/Transit 24,3 % 24,1 %<br />

Development of transportations performed by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for the<br />

first four months of 2008<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>)<br />

transported almost 15.8 million tons of goods in the first four<br />

months of 2008, at the tariff traffic performance of more than 3,1<br />

billion net ton-kilometre (ntkm). In comparison with the same period<br />

of the previous year, this volume in tons indicates a decrease by<br />

approximately 347 thousand tons (2,2 %).<br />

preprave chémie, nešpecifikovaných tovarov (hlavne rôznych<br />

komponentov a hotových automobilov) ako aj kontajnerov. V týchto<br />

segmentoch rastú prepravy predovšetkým v posledných rokoch a preto<br />

na ne <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aj upriamuje svoju pozornosť. Naopak, najväčšie<br />

poklesy sa prejavili v preprave hromadných tovarov - v potravinách,<br />

stavebninách a železnej rude. Prepravu potravín v tomto roku ovplyvniť<br />

nemôžeme. Kvôli veľkej minuloročnej neúrode v takmer celej Európe<br />

sa stali nedostatkovým tovarom hlavne poľnohospodárske produkty<br />

ako obilniny a olejniny. Predpokladáme, že tento stav bude pokračovať<br />

až do letných mesiacov, teda do nasledujúcej úrody.<br />

Pokles prepravy železných rúd sa najviac prejavil vplyvom aprílového<br />

zákazu nakládky zo strany Ukrajiny a Ruska pre niektoré hutné podniky<br />

(hlavne U. S. Steel Košice), ktorý bol vyhlásený nielen pre železnorudný<br />

koncentrát, ale aj tzv. aglorudu.<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />

Sekcia marketingu<br />

Preprava <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) za prvé štyri mesiace rokov 2002 –<br />

2008 v tonách (Rok 2008 možno hodnotiť ako skôr úspešnejší.)<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) transportation for the first four months from<br />

2002 to 2008 in tons (Year 2008 can be assessed as rather more<br />

successful.)<br />

2002 2003 2004 2005 2006 2007<br />

Pozornosť sa upriamuje na chémiu,<br />

automotive a intermodálne prepravy<br />

Much attention given to chemical products, automotive<br />

and intermodal transport<br />

16,2<br />

15,8<br />

15,2<br />

14,6<br />

14,2<br />

Potraviny/Foodstuffs<br />

Stavebniny/BuildingMaterials<br />

Železná ruda/Iron Ore<br />

2008<br />

Volume of transportation of other operators (excluding carriers for<br />

infrastructure reconstruction) indicated an inter-annual increase by<br />

202 thousand tons for the same period.<br />

Lately, we have been facing even more intense activities of private rail<br />

carriers in the liberalized market of rail freight transport (increase in<br />

transported volumes of existing carriers and access of new ones in rail<br />

network of the Slovak Republic). However, if we compare the shares<br />

of former national carriers of the neighbouring countries (excluding<br />

Ukraine, where no liberalization was executed), <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> remains<br />

in a leading position with approximately 94,5%.<br />

Transportation structure of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> according to the individual<br />

regimes has significantly not changed when compared to 2007. A<br />

decreasing trend can be further observed in domestic transport (interannual<br />

decrease by almost 1%).<br />

Chémia/Chemical Products<br />

Nešpecifikované/Unspecified<br />

Intermodál/Intermodal transport<br />

4/5


From the viewpoint of transported commodities, we have observed the<br />

highest increase in transportation of chemical products, unspecified<br />

goods (mainly various components and completed automobiles)<br />

as well as containers. In these segments, transportations have<br />

been increasing, in particular, in recent years and therefore, <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> has been paying special attention to them. On the contrary,<br />

the highest decreases have been observed in transportations of<br />

mass goods – in foodstuffs, building materials and iron ore. We are<br />

not in a position to influence transportation of foodstuffs this year.<br />

Due to the poor crops in almost entire Europe last year, mainly the<br />

agricultural products as well as cereals and oil bearing plants became<br />

the products of short supply. We would assume that this trend will<br />

continue until the summer months, i.e. until the following harvest.<br />

Decrease of iron ore transportation could have been observed<br />

mainly due to the influence of April load ban from the Ukrainian and<br />

Russian side for several metallurgical factories (U. S. Steel Košice in<br />

particular). This ban was related not only to the iron ore concentrate<br />

but also to the so-called aglo-ores.<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />

Marketing Section<br />

Podiel <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na žel. prepravnom trhu v tonách (I. - IV. 2008)<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> share at the Slovak rail transport market in tons for<br />

I.-IV.2008<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

ostatní dopravcovia<br />

other carriers<br />

Štruktúra prepravovaných tovarov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

v období I. - IV. 2008<br />

Structure of goods transported by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for the<br />

period I. - IV. 2008<br />

V stanici sa prekladá 45 % všetkých tovarov smerujúcich<br />

z ukrajinskej Ľvovskej dráhy<br />

Pohraničná priechodová stanica (PPS) Čierna nad Tisou je stanicou,<br />

ktorá je s pohraničnou priechodovou stanicou Čop spojená<br />

rozchodom 1435 mm (normálny rozchod) a rozchodom 1520 mm<br />

(široký rozchod).<br />

Železničná trať normálneho rozchodu pokračuje ďalej cez Čiernu nad<br />

Tisou do Čopsko - Batevského prekládkového komplexu a umožňuje<br />

prepravu tovaru do Rumunska bez prekládky cez priechod Diakovo -<br />

Halmeu. Železničná trať širokého rozchodu končí v Čiernej nad Tisou,<br />

kde sa uskutočňuje odovzdávka vozňových zásielok a ich prekládka<br />

z vozňov širokorozchodných do vozňov normálnorozchodných.<br />

Prekládka vozňových zásielok sa realizuje na pracoviskách sekcie<br />

Východoslovenské prekladiská (VSP) <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Sekcia VSP zabezpečuje a vykonáva nakládku, vykládku a prekládku<br />

tovarov z vozňov širokého rozchodu do vozňov normálneho rozchodu<br />

a opačne; prekládku, vykládku a nakládku kontajnerov; preväzovanie<br />

podvozkov širokorozchodných vozňov, zmenu režimu prepravného<br />

práva SMGS/CIM a opačne; uskladnenie zásielok v colnom sklade;<br />

zisťovanie hmotnosti vozňových zásielok; úpravu zásielok balením,<br />

paletizáciou a paketizáciou ako aj ostatné služby spojené s prepravou<br />

tovarov, ktoré majú strategický význam v európskom meradle najmä pri<br />

prepravách východ – západ.<br />

PPS Čierna nad Tisou je bránou do strednej Európy, o čom svedčí aj<br />

fakt, že sa tu prekladá 45 % všetkých tovarov smerujúcich z Ľvovskej<br />

dráhy (Ukrajina) do západnej Európy a zabezpečuje prekládku vyše<br />

90 % surovín a tovarov dovážaných na Slovensko po železničných<br />

tratiach z východnej Európy a Ázie. Významné postavenie PPS<br />

Čierna nad Tisou je zaistené jej jedinečnosťou, pretože je najväčším<br />

prekladiskom s komplexnou ponukou služieb medzi širokým a<br />

normálnym rozchodom koľají na Slovensku.<br />

Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />

Ing. Radovan KOVÁČ<br />

Čierna nad Tisou<br />

je dôležitou bránou<br />

do strednej Európy<br />

Čierna nad Tisou is an Important<br />

Nešpecifikované/Unspecified<br />

Chémia/Chemical Products<br />

Drevo/Wood<br />

Potraviny/Foodstuffs<br />

Stavebniny/Building Materials<br />

Kovy/Metals<br />

Ropné produkty/Oil Products<br />

Uhlie/Coal<br />

Železná ruda/Iron Ore<br />

Intermodál/Intermodal


Počet železničných nákladných vozňov na výstupe do Čopu cez<br />

PPS Čierna nad Tisou po normálnom a širokom rozchode v rokoch<br />

2004 - 2007<br />

Number of rail freight wagons at the exit to Chop via BCS Čierna nad<br />

Tisou by normal gauge and broad gauge tracks from 2004 to 2007<br />

Objem prepraveného tovaru z Čopu (vstup) cez PPS Čierna nad<br />

Tisou v tisíckach ton po normálnom a širokom rozchode v rokoch<br />

2004 - 2007<br />

Volume of transported goods from Chop (entry) via BCS Čierna nad<br />

Tisou in thousands of tons by normal gauge and broad gauge tracks<br />

from 2004 to 2007<br />

120 000<br />

8 000<br />

100 000<br />

80 000<br />

7 000<br />

6 000<br />

5 000<br />

60 000<br />

4 000<br />

40 000<br />

20 000<br />

3 000<br />

2 000<br />

1 000<br />

0<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

2007<br />

0<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

2007<br />

NR/normal gauge<br />

ŠR /broad gauge<br />

Počet železničných nákladných vozňov na vstupe z Čopu cez PPS<br />

Čierna nad Tisou po normálnom a širokom rozchode v rokoch 2004<br />

- 2007<br />

Number of rail freight wagons at the entry from Chop via BCS Čierna<br />

nad Tisou by normal gauge and broad gauge tracks from 2004 to<br />

2007<br />

120 000<br />

100 000<br />

80 000<br />

60 000<br />

40 000<br />

20 000<br />

Gateway to Central Europe<br />

Objem prepraveného tovaru do Čopu (výstup) cez PPS Čierna nad<br />

Tisou v tisíckach ton po normálnom a širokom rozchode v rokoch<br />

2004 - 2007<br />

Volume of goods transported to Chop (exit) via BCS Čierna nad<br />

Tisou in thousands of tons by normal gauge and broad gauge tracks<br />

from 2004 to 2007<br />

1 500<br />

1 200<br />

900<br />

600<br />

300<br />

0<br />

0<br />

2004<br />

2004<br />

2005<br />

2005<br />

2006<br />

NR/normal gauge<br />

ŠR /broad gauge<br />

2006<br />

NR/normal gauge<br />

ŠR /broad gauge<br />

2007<br />

2007<br />

45% of all goods from Ukrainian Lviv rail track are<br />

transhipped in this station<br />

Border crossing station (BCS) Čierna nad Tisou is the station which is<br />

connected to border crossing station Chop by 1435 mm track gauge<br />

(normal gauge) and 1520 mm track gauge (broad gauge).<br />

Normal gauge rail track continues via Čierna nad Tisou to “Chop-<br />

Batev” transhipment complex and enables transport of goods<br />

to Romania via border crossing station Diakovo-Halmeu with no<br />

transhipment. Broad gauge rail track is terminated in Čierna nad<br />

Tisou, where consignments are handed over and transhipped from<br />

broad-gauge wagons to normal gauge wagons. Transhipment<br />

of consignments is performed in the workplaces of East-Slovak<br />

Transhipment Yards (ESTY) section of the <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> company.<br />

East-Slovak Transhipment Yards (ESTY) section provides and executes<br />

loading, unloading and transhipment of goods from broad-gauge<br />

wagons to normal gauge wagons and vice versa; loading, unloading<br />

and transhipment of containers; bogie change of broad gauge<br />

wagons, change of traffic conditions SMGS/CIM and vice versa;<br />

storage of consignments in bonded warehouse; ascertainment of<br />

weight of wagon consignments; modification of consignments by<br />

packaging, palletization, baling, as well as other services related to<br />

transportation of goods, which are of strategic importance in Europe,<br />

particularly in transportations east – west.<br />

BCS Čierna nad Tisou is an important gateway to central Europe. This<br />

may be supported by the fact that<br />

45% of all goods from the Lviv rail track (Ukraine) to Western Europe<br />

are transhipped in this station. It provides transhipment of over<br />

90% of all goods and raw materials imported to Slovakia by rail<br />

from Eastern Europe and Asia. Its importance is underlined by its<br />

uniqueness, since it is the largest transhipment yard providing a<br />

comprehensive service package between broad gauge track and<br />

normal gauge track in Slovakia.<br />

Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />

Ing. Radovan KOVÁČ<br />

6/7


Medzi najvýznamnejšie pracoviská sekcie Východoslovenských<br />

prekladísk (VSP) patrí Pracovisko prekládky rudy a Pracovisko ťažkej<br />

mechanizácie, v ktorých sa prekladajú sypké substráty rudy, t. j.<br />

pelety, brikty, koncentrát železnej rudy, aglorudy a ostatných druhov<br />

rúd surového železa, ale takisto ferozliatiny, uhlie, guľatina a ďalšie<br />

substráty.<br />

Ďalej sa na týchto pracoviskách zabezpečuje prekládka, vykládka a<br />

nakládka dreva, paletizovaného aj voľne loženého reziva, oceľových<br />

plechov, zvitkov, tyčí, tvarovaného železa, strojov všetkého druhu,<br />

osobných a nákladných automobilov, koľajníc, debien, železného<br />

šrotu, mramoru, dreveného uhlia, koksu, antracitu, ferrokovov, iných<br />

sypkých substrátov a veľkých kontajnerov.<br />

Prekládka sa realizuje pomocou hydraulických pásových rýpadiel<br />

a pomocou portálových a mostových žeriavov a to z otvorených<br />

širokorozchodných vozňov do otvorených vozňov normálneho rozchodu<br />

(vrátane vozňov s otvárateľnou strechou) alebo opačne, resp. zo<br />

širokorozchodného vozňa na haldu, na cestné motorové vozidlo alebo<br />

do colného skladu ako aj z haldy alebo colného skladu do vozňa<br />

normálneho rozchodu, resp. na cestné motorové vozidlo.<br />

Najväčší objem na výkonoch Sekcie VSP predstavuje prekládka<br />

železnej rudy, ktorá v roku 2007 predstavovala až 73-percentný podiel<br />

z celkových výkonov, ostatné komodity tvorili spolu 27-percentný<br />

podiel.<br />

Ďalším významným pracoviskom Sekcie VSP je Pracovisko prekládky<br />

a prečerpávania, kde sa prekladajú rôzne druhy substrátov v balenom<br />

i nebalenom stave, obilniny, chemické a minerálne hnojivá, soli a iné<br />

sypké substráty. Prekládka sa realizuje zo zakrytých širokorozchodných<br />

vozňov do vozňov normálneho rozchodu pomocou malej mechanizácie.<br />

Pracoviská Workplaces<br />

Východoslovenských<br />

Výkony Sekcie VSP (v tonách) v rokoch 2004 – 2007,<br />

v celkových výkonoch sú zahrnuté výkony za Čiernu nad Tisou a<br />

Maťovce<br />

Performances of ESTY Section (in tons) from 2004 to 2007; total<br />

performances include performances of Čierna nad Tisou and<br />

Maťovce<br />

10 000 000<br />

8 000 000<br />

6 000 000<br />

4 000 000<br />

2 000 000<br />

0<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

Komoditná štruktúra výkonov Sekcie VSP v roku 2007<br />

Commodity structure of ESTY Section performances in 2007<br />

73%<br />

27%<br />

2007<br />

Železná ruda/iron ore<br />

Ostatné komodity/other commodities<br />

Súčasťou tohto pracoviska sú aj prečerpávacie komplexy, ktoré slúžia<br />

na prečerpávanie kvapalín ako acetónu, rôznych druhov benzínu,<br />

benzolu, etylalkoholu, glycerínu, metanolu, motorovej nafty, petroleja,<br />

plynového oleja, xylénu, terpentínu, butanolu, ropy, olejov, liehov a<br />

iných druhov kvapalných látok. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia<br />

prečerpávacieho komplexu N 6/8.<br />

Pri prekládke železnej rudy v zimnom období zohráva dôležitú úlohu<br />

Pracovisko rozmrazovne, ktoré zabezpečuje rozmrazovanie zmrznutých<br />

nehorľavých sypkých substrátov v rozmrazovacích tuneloch, aby sa<br />

mohli prekladať zo širokorozchodných vozňov do vozňov normálneho<br />

rozchodu alebo vykladať na haldu.<br />

Pracovisko prekládky a preväzovne v Maťovciach zabezpečuje<br />

prekládku sypkých substrátov zo železničných nákladných vozňov<br />

širokého rozchodu do železničných nákladných vozňov normálneho<br />

rozchodu a opačne pomocou hydraulických pásových rýpadiel a<br />

zabezpečuje preväzovanie železničných nákladných vozňov širokého<br />

rozchodu na normálny rozchod a to výmenou podvozkov s rozchodom<br />

1520 mm na 1435 mm a opačne.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> plánuje v priebehu niekoľkých rokov rozsiahle investície v<br />

Sekcii VSP. Pôjde o nákup hydraulických rýpadiel, elektrohydraulických<br />

chápadiel, náhradných zdrojov mostových žeriavov na I. Rudnej rampe<br />

a modernizáciu technologických zariadení.<br />

Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />

Ing. Radovan KOVÁČ


at East-Slovak Transhipment Yards<br />

prekladísk<br />

is performed from covered broad gauge wagons to normal gauge<br />

wagons by means of small mechanization. This workplace also<br />

includes re-pumping complexes which are used for re-pumping of<br />

acetone, various types of gasoline, benzol, ethyl alcohol, glycerine,<br />

methanol, diesel oil, kerosene, gas oil, xylene, turpentine, butyl<br />

alcohol, mineral oil, oil, alcohol and other types of liquid substances.<br />

At present, the reconstruction of the N 6/8 complex is in progress.<br />

The Thawing Plant plays an important role in transhipment of iron<br />

ore in the winter period. This plant gives opportunity to thaw noninflammable<br />

bulk substrates in thawing tunnels, which enables their<br />

unloading from the broad gauge wagons or their transhipment to<br />

normal gauge wagons or onto the piles.<br />

Bogie change and transhipment workplace in Maťovce provides<br />

transhipment of bulk substrates from broad gauge rail freight wagons<br />

to normal gauge rail freight wagons and vice versa by means of<br />

hydraulic crawler excavators and it also provides bogie change of<br />

broad gauge rail freight wagons to normal gauge and that by means of<br />

replacement of bogies with 1520 mm gauge to 1435 mm gauge and<br />

vice versa.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is planning extensive investments into the ESTY Section<br />

in the following few years. These will include purchase of hydraulic<br />

excavators, electrical-hydraulic grips, and back-up sources of bridge<br />

cranes on the I. ore platform as well as modernization of technological<br />

equipment.<br />

Ing. Erika KASSAIOVÁ<br />

Ing. Radovan KOVÁČ<br />

Objem výkonov (počet vozňov ) Pracoviska rozmrazovne<br />

Volume of performances (number of wagons) of Thawing Plant<br />

1200<br />

1000<br />

The most important workplaces of the Eastern Slovak Transhipment<br />

Yard (ESTY) include the Ore Transhipment Workplace and Heavy<br />

Mechanization Workplace, which are used for transhipment of bulk<br />

iron ore substrates, i.e. pellets, briquettes, iron ore concentrates,<br />

aglo-ores and other types of ore, as well as pig iron, ferroalloy, coal,<br />

short round wood and other substrates.<br />

These workplaces also provide transhipment, unloading and loading<br />

of wood, paletted or loosely loaded timber, steel plates, steel coils,<br />

bars, shaped iron, all sorts of machines, passenger and goods<br />

automobiles, tracks, boxes, iron scrap, marble, charcoal, coke,<br />

anthracite, ferro-metals, other bulk substrates and large-capacity<br />

containers.<br />

Transhipment is performed by means of hydraulic crawler excavators<br />

and by means of portal and gantry cranes and that from open broad<br />

gauge wagons to open normal gauge wagons (including wagons with<br />

opening roof) or vice versa; or from broad gauge wagons to the piles,<br />

to the road motor vehicle or to the bonded warehouse as well as from<br />

the piles to the normal gauge wagon, or to the road motor vehicle.<br />

The biggest volume of ESTY performances is made up of transhipment<br />

of iron ore, which reached a share of 73% of its total performance in<br />

2007; other commodities had a 27% share together.<br />

Another important workplace of the ESTY Section is Transhipment and<br />

Re-Pumping Workplace. This workplace is used for transfer of various<br />

types of packaged and unpackaged substrates, grains, chemical and<br />

mineral fertilizers, salts and other bulk substrates. Transhipment<br />

800<br />

600<br />

400<br />

200<br />

0<br />

Objem výkonov (v tonách) Pracoviska rozmrazovne<br />

Volume of performances (in tons) of Thawing Plant<br />

80000<br />

70000<br />

60000<br />

50000<br />

40000<br />

30000<br />

20000<br />

10000<br />

0<br />

december 2007<br />

december 2007<br />

január/ january 2008<br />

Objem tovaru/volume of goods<br />

január/ january 2008<br />

február/ february 2008<br />

február/ february 2008<br />

8/9


Ako rástlo prekladisko<br />

v Čiernej nad Tisou<br />

How the transhipment yard in Čierna nad Tisou grew bigger<br />

Od rozhodnutia po postavenie širokorozchodnej koľaje cez<br />

hranicu a začiatok prekládky prešiel iba rok<br />

Rozhodnutie o budovaní prekládkovej stanice medzi širokým a<br />

normálnym rozchodom v Čiernej nad Tisou bolo prijaté Povereníctvom<br />

(ministerstvom) dopravy na základe Dohody o zásadách vzájomného<br />

styku v železničnej doprave medzi ČSR a ZSSR, prijatej zástupcami<br />

oboch štátov v Moskve v marci a apríli v roku 1946. Tu niekde sa<br />

začala história prekládkovej stanice a obce, neskôr mesta, ktoré majú<br />

dodnes na sieti slovenských železníc nezastupiteľnú rolu.<br />

Hlavné zásady výstavby stanovilo povereníctvo na porade v júli 1946.<br />

Práce rýchlo postupovali a 15. apríla 1947 sa spojila širokorozchodná<br />

koľaj, vybudovaná na Slovensku, so širokorozchodnou koľajou na<br />

sovietskom území. Dňa 22. apríla 1947 prišiel do Čiernej nad Tisou<br />

prvý sovietsky širokorozchodný vlak a začala sa prekládka do vozňov<br />

normálneho rozchodu.<br />

V prvej etape výstavby sa vybudovali štyri koľaje normálneho rozchodu,<br />

ku ktorým neskôr pristavali ďalšie štyri a neskôr tri koľaje širokého<br />

rozchodu pre dopravu a jednu koľaj na prekládku. Prekladisko<br />

pozostávalo z jednej koľaje širokého rozchodu a jednej koľaje<br />

normálneho rozchodu, ktoré boli vedľa seba. Na jednom konci sa<br />

nachádzala drevená vyvýšená rampa dlhá 50 metrov. Súčasne sa<br />

stavala definitívna prekládková rampa, ktorú nazvali zakrytá rampa.<br />

Rozsah a technická úroveň zariadení pre dopravu a prekládku bola<br />

nízka. Roku 1947 sa tu priemerne denne prekladalo 3500 ton tovaru.<br />

Požiadavky na prekládku narastali a tak bolo nevyhnutné budovať<br />

ďalšie koľaje a prekládkové rampy, a to v nasledujúcom poradí:<br />

V roku 1948: jazyková rampa;<br />

1949: nová mäsová rampa, čelná rampa, bočno-čelná rampa;<br />

1950: vyvýšená rampa;<br />

1951: colná rampa;<br />

1952: I. rozmrazovňa rudy;<br />

1953: I. vysoká rudná rampa, zahrádzkovacia rampa, východná<br />

rampa;<br />

1954: portálová rampa, prvá časť prečerpávacej stanice;<br />

1955: obecná rampa, ďalšia časť prečerpávacej stanice;<br />

1956: rozšírenie prečerpávajúcej stanice;<br />

1957: II. vysoká rudná rampa;<br />

1958: II. rozmrazovňa rudy;<br />

1959: ďalšia časť portálovej rampy.<br />

Spolu s rastom počtu prekládkových rámp sa zvyšovala i prekládková<br />

mechanizácia a rástlo i koľajisko. Z troch koľají širokého rozchodu<br />

vyrástli postupne štyri rozsiahle koľajové skupiny s dvomi zvážnymi<br />

pahorkami a niekoľkými výťažnými koľajami. Podstatná časť<br />

koľajových kapacít sa budovala tesne po roku 1948 a doplnila v<br />

rokoch 1959-1962. Osem pôvodných koľají normálneho rozchodu sa<br />

rozrástlo na 7 koľajových skupín so zvážnym pahorkom a niekoľkými<br />

výťažnými koľajami. V roku 1951 boli vybudované smerové koľaje, v<br />

roku 1953 nasledovali vchodové koľaje, v roku 1954 zásobné koľaje<br />

(skupina 500), v roku 1960 manipulačné koľaje (skupina 300 a<br />

skupina 200) a nasledujúci rok manipulačné koľaje (skupina 400). V<br />

roku 1953 začala aj výstavba koľajiska v Dobrej pri Čiernej nad Tisou,<br />

práce sa ukončili v roku 1969.<br />

Prekladisko sa rozrástlo tak, že v súčasnosti je v Čiernej nad Tisou<br />

približne 160 kilometrov koľají a takmer 500 výhybiek na ploche<br />

10 km 2 . Podrobnejšie údaje o vývoji objemu prekládky sú uvedené v<br />

nasledujúcej tabuľke.<br />

Vývoj objemu prekládky (údaje v mil. ton za rok)/Development of<br />

transhipment volumes (data in million tons per year)<br />

Rok/Year<br />

Objem prekládky/Volume of transhipment<br />

1947 0,4<br />

1950 1,9<br />

1955 4,3<br />

1960 9,6<br />

1965 11,7<br />

1970 10<br />

1975 9,6<br />

1980 8,9<br />

1985 7,3<br />

1990 6,8<br />

1995 5,1<br />

Okrem dopravných a prepravných zariadení v Čiernej nad Tisou<br />

vybudovali zariadenia na údržbu rušňov, vozňov, mechanizmov, celý rad<br />

sociálnych objektov a kancelárií a vytvorili podmienky na preväzovanie<br />

podvozkov širokorozchodných vozňov na normálnorozchodné a<br />

naopak. Zariadenia tiež slúžili pre podniky zahraničného obchodu na<br />

preväzovanie podvozkov rušňov, ktoré sa vyvážali do ZSSR.<br />

Ing. Milan KLUBAL<br />

Z knihy História železníc na území Slovenska


Only a year passed from the decision on construction of broad-gauge<br />

track via the border was made and transhipment commenced.<br />

The decision on construction of transhipment station between the<br />

broad gauge and normal gauge in Čierna nad Tisou was accepted by<br />

the Commission (Ministry) of Transport on the basis of Agreement<br />

on principles of mutual relations in rail transport between ČSR and<br />

USSR, accepted by the representatives of both states in Moscow in<br />

March and April in 1946. This is where the history of transhipment<br />

station and the municipality, later town, began. Since then, they have<br />

played an irreplaceable role within the Slovak railways network.<br />

The main principles of construction were specified by the Commission<br />

in the meeting in July 1946. Works progressed quickly and on April 15,<br />

1947, the broad-gauge track, constructed in Slovakia, was connected<br />

to the broad-gauge track in Soviet Union territory. On April 22, 1947,<br />

the first Soviet broad-gauge train arrived in Čierna nad Tisou and the<br />

transhipment to normal-gauge wagons commenced.<br />

In the first stage of construction, 4 tracks of normal gauge and<br />

later on, additional four tracks were constructed; followed by three<br />

broad gauge tracks for transportation purposes and one track for<br />

transhipment. The transhipment yard consisted of one broad gauge<br />

track and one normal gauge track, located next to each other. On<br />

one end, there was a wooden elevated platform, 50 m long. At the<br />

same time, the construction of definite transhipment platform was in<br />

progress. This platform was later on called the covered platform.<br />

The capacity and technology niveau of equipments for transport<br />

and transhipment were low. In 1947, only about 3 500 tons were<br />

transhipped per day.. Requirements for transhipment were increasing<br />

and therefore, it was necessary to construct additional tracks and<br />

transhipment platforms and that in the following order:<br />

In 1948: side loading platform;<br />

1949: new “meat” platform, front platform, side-front platform;<br />

1950: elevated platform;<br />

1951: customs platform;<br />

1952: I. thawing plant of ore;<br />

1953: I. high loading ore platform, blocking platform, eastern<br />

platform;<br />

1954: gantry platform, the first part of re-pumping station;<br />

1955: universal platform, another part of re-pumping station;<br />

1956: extension of re-pumping station;<br />

1957: II. high loading ore platform;<br />

1958: II. thawing plant of ore;<br />

1959: another part of gantry platform.<br />

With increasing number of transhipment platforms, the transhipment<br />

mechanisation was improving and track yard growing. Three broadgauge<br />

tracks gradually evolved in four extensive track groups with<br />

two shunting slopes and several turnout tracks. A significant part of<br />

track capacities was built immediately after 1948 and was completed<br />

between 1959 and 1962. Eight original normal-gauge tracks evolved<br />

in 7 track groups with shunting slope and several turnout tracks.<br />

In 1951, the allocation tracks were constructed, followed by arrival<br />

tracks in 1953, spare tracks in 1954 (group 500), manipulation<br />

tracks in 1960 (group 300 and group 200) and the following year,<br />

manipulation tracks (group 400). In 1953, the construction of<br />

track yard in Dobrá near Čierna nad Tisou commenced. Works were<br />

completed in 1969.<br />

The transhipment yard grew to such extent that currently in Čierna<br />

nad Tisou, there are approximately 160 km of tracks and almost 500<br />

switches on the area of 10 km2. Detailed information on development<br />

of transhipment volumes are specified in the following chart.<br />

Apart from carriage and transport facilities in Čierna nad Tisou, the<br />

facilities for maintenance of locomotives, wagons, mechanisms, an<br />

entire range of social premises and offices were built and conditions<br />

for bogie changes of broad-gauge wagons to normal-gauge wagons<br />

and vice versa were created. The facilities also served to foreign trade<br />

corporations for bogie changes of locomotives, which were then<br />

exported to the USSR.<br />

Ing. Milan KLUBAL<br />

From the book History of Railways in Slovakia<br />

Aj Čierna nad Tisou písala<br />

dejiny roku 1968<br />

História jedinečného železničiarskeho mesta<br />

V roku 1946 sa začala v chotári Čierna na juhovýchode Slovenska<br />

budovať prekládková stanica pre výmenu tovarov so Sovietskym<br />

zväzom (ZSSR). Pre zamestnancov pracujúcich na železnici a ich rodiny<br />

bolo potrebné vybudovať novú obec s celou sociálnou sieťou prakticky<br />

na zelenej lúke.<br />

Z hľadiska histórie išlo o ojedinelý projekt v Československu, aj keď<br />

sú vo svete známe podobné prípady zakladania nových miest na<br />

neobývanom území – najznámejší je asi Brasilia, hlavné mesto Brazílie,<br />

ktoré projektoval preslávený architekt Oscar Niemeyer. (Porovnanie tu<br />

trochu pokrivkáva, Čierna nad Tisou nemala ambíciu stať sa svetovým<br />

urbanistickým projektom, aj keď je to možno škoda, pretože podobná<br />

situácia sa neopakuje v každom storočí.)<br />

Začiatky prekladiska.<br />

Genesis of transhipment yard.<br />

Na začiatku boli blízko prekladiska vybudované tri drevené stavby,<br />

ktoré slúžili ako ubytovňa, obchod a kultúrna miestnosť (aj s kinom).<br />

V prvej etape výstavby obce sa potom stavali rodinné domy a dva<br />

nájomné domy. Súčasne vyrástli ďalšie drevené stavby - železničná<br />

stanica a hospodárska budova železníc. Mladá obec už od začiatku<br />

mala ústredné kúrenie, ktoré, ako inak, zabezpečovali dva parné rušne.<br />

V druhej etape sa postavila základná škola, budova obecného úradu<br />

ako aj ďalšie obytné bloky či hotel Úsvit. Pre potreby železnice sa zasa<br />

vybudovali nová stanica, rušňové depo, závod Železničné staviteľstvo,<br />

traťová dištancia. Ďalšia fáza výstavby priniesla okrem obchodných<br />

zariadení a obytných blokov aj jediný výrobný závod na tomto území -<br />

Automatizácia železničnej dopravy (AŽD).<br />

Čierna nad Tisou vstúpila výraznejšie do dejín v dňoch 29. júla<br />

až 1. augusta v 1968, kedy sa symbolicky „na hranici“ štátov<br />

stretli v železničnom vozni členovia vedenia komunistických strán<br />

10/11


Československa a Sovietskeho zväzu. Stretnutie bezprostredne<br />

predchádzalo obsadeniu Československa vojskami Sovietskeho zväzu<br />

a ďalších štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta. Perličkou je, že obec<br />

získala štatút mesta práve počas týchto rokovaní.<br />

Ale historici pripomínajú, že nové prekladisko zohralo svoju úlohu<br />

už v roku 1947, keď sa v ňom prekladalo obilie zo ZSSR. Bolo to v<br />

čase veľkého sucha a neúrody a Československu, podobne ako iným<br />

krajinám v Európe, krátko po vojne hrozil hlad. Internetové zdroje<br />

uvádzajú ešte jednu zaujímavosť: územie, na ktorom sa výstavba<br />

uskutočňovala, vyvlastnil štát, no do dnešných dní nie je vysporiadané.<br />

Táto skutočnosť má negatívny vplyv pri obecnej správe a v značnej<br />

miere je brzdou pre rozvoj mesta.<br />

(lj, ek)<br />

Čierna nad Tisou also wrote history in 1968<br />

History of the unique railway town<br />

In 1946, building of transhipment station for exchange of goods with<br />

the Soviet Union (USSR) began on the common land of Čierna in the<br />

east-south of Slovakia. For the employees working in railways and their<br />

families, it was necessary to build a new municipality with the entire<br />

social network and that actually on the greenfield site.<br />

From the viewpoint of history, this was a unique project in<br />

Czechoslovakia, even though the similar cases of establishment of<br />

new towns in the uninhabited territories are known all over the world<br />

– the best known is probably Brasília, the capital of Brazil, which was<br />

designed by famous architect Oscar Niemeyer. (Such comparison is<br />

not the perfect one, since Čierna nad Tisou did not have any ambitions<br />

of becoming a world urban project, even though it is a pity because<br />

the similar situation does not come up in each century).<br />

At the beginning, three wooden buildings were built near the<br />

transhipment yard. These served as a hostel, a shop and a cultural<br />

room (also with a cinema). In the first phase of municipality<br />

construction, the family houses and two tenement houses were built.<br />

At the same time, other wooden constructions were completed – a<br />

railway station and a railway outbuilding. From the beginning, this<br />

young municipality was equipped with central heating, which was<br />

provided by two steam locomotives. In the second phase,<br />

the elementary school, municipal office, other residential blocks<br />

and hotel Úsvit were built. To meet the requirements of railways, a<br />

new station, a locomotive depot, Railway Construction company<br />

(Železničné staviteľstvo) and track division were built. The following<br />

phase of construction brought along, apart from shopping facilities<br />

and residential blocks, the only production factory in this territory –<br />

Automation of Railway Transport (Automatizácia železničnej dopravy<br />

- AŽD).<br />

Čierna nad Tisou entered the history more significantly within the<br />

period from July 29 to August 1, 1968. This happened when the<br />

leading members of Communist parties of Czechoslovakia and the<br />

Soviet Union met symbolically in the railway wagon “on the border”<br />

of these two states. This meeting was held immediately prior to<br />

occupation of Czechoslovakia by the Soviet Union army and the<br />

Warsaw Pact organization on August 21. It is very interesting that<br />

the municipality was granted a title “statutory city” during these<br />

negotiations.<br />

However, the historians remind that the new transhipment yard<br />

already played its role in 1947, when the crops from the USSR were<br />

transhipped there. It was during the period of great drought and weak<br />

harvest; and Czechoslovakia, similarly to other countries in Europe<br />

shortly after the war, was jeopardised by famine. The Internet sources<br />

also claim one interesting fact: the territory, in which the construction<br />

was taking place, was expropriated by the state and up to these days,<br />

this matter has not been settled. This fact has a negative impact<br />

on municipal administration and it has been an obstacle for city<br />

development in a high degree.<br />

Generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Iljič Brežnev sa v Čiernej nad Tisou<br />

podpisuje do pamätnej knihy. Snímka nie je z historického stretnutia vedení<br />

komunistov Československa a Sovietskeho zväzu v auguste 1968, ale z inej<br />

návštevy.<br />

Secretary General of ÚV KSSZ (Central Committee of the Soviet Union<br />

Communist Party) Leonid Iljič Brežnev is giving his signature in the memorial<br />

book in Čierna nad Tisou.


TKD Dobrá čaká na otvorenie<br />

cestného priechodu Čierna – Solomonovo<br />

CTT Dobrá is expecting the opening of road crossing Čierna – Solomonovo<br />

Terminál kombinovanej dopravy Dobrá je vo viacerých parametroch<br />

výnimočný<br />

Terminál kombinovanej dopravy (TKD) Dobrá s predpokladanou<br />

prekládkovou kapacitou 3 milióny ton za rok je svojou polohou<br />

predurčený, aby fungoval ako most medzi strednou a západnou<br />

Európou a štátmi bývalého Spoločenstva nezávislých štátov<br />

(SNŠ) v smere východ - západ a medzi južnou a severnou (resp.<br />

severozápadnou) Európou.<br />

Jediný v regióne<br />

Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorého rozloha je 180 750<br />

m 2 , leží na V. paneurópskom železničnom koridore Benátky - Bratislava<br />

¬- Žilina - Košice - Čierna nad Tisou - Ľvov, v blízkosti prekládkovej<br />

stanice Čierna nad Tisou, v tesnej blízkosti štátnych hraníc s<br />

Ukrajinou a Maďarskom. Výnimočnosťou tohto terminálu je, že okrem<br />

štandardných služieb poskytovaných v termináloch umožňuje prechod<br />

zásielok zo širokého na normálny rozchod a opačne, umožňuje<br />

a realizuje zmenu jednotlivých prepravných práv (režimov). Ďalšou<br />

jeho výhodou je to, že umožňuje bezproblémový prístup kamiónov a<br />

manipuláciu s tovarom alebo so samostatnými kamiónmi.<br />

TKD Dobrá je tarifným bodom so zaradením do všetkých<br />

medzinárodných kilometrovníkov a v danom regióne má jediný<br />

výpravné oprávnenie pre zásielky intermodálnej prepravy. Na základe<br />

dohody s Colnou správou Slovenskej republiky je celý areál TKD Dobrá<br />

colným priestorom. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa stal<br />

koncovým terminálom na jej území.<br />

Služby aj v konvenčnej preprave<br />

Terminál kombinovanej dopravy Dobrá zabezpečuje štandardné služby<br />

medzinárodného terminálu v oblasti intermodálnej prepravy, ale tiež aj<br />

v oblasti konvenčnej prepravy, a to:<br />

prísun a odsun zásielok intermodálnej a konvenčnej prepravy po<br />

železnici (normálny a široký rozchod) aj po ceste,<br />

prekládku nákladových jednotiek intermodálnej prepravy (IPJ) a<br />

prekládku tovaru konvenčného charakteru – tovaru paletizovaného,<br />

kusového a paketizovaného a osobných automobilov,<br />

prekládku tovaru a zásielok IPJ medzi cestnou a železničnou<br />

dopravou,<br />

prekládku tovaru medzi nákladovými jednotkami intermodálnej<br />

prepravy, medzi jednotlivými koľajovými rozchodmi a zo železnice<br />

na cestu a opačne,<br />

polohovanie (deponovanie) nákladových jednotiek intermodálnej<br />

prepravy, loco kontajnerov, ale aj námorných kontajnerov,<br />

polohovanie kontajnerov UZ, RŽD prípadne iných spoločností, ktoré<br />

nemajú uzatvorené dohody o vzájomnom používaní kontajnerov,<br />

alebo výmena tovarov sa vykonáva prekládkou,<br />

skladovanie tovaru na voľnej ploche v colnom priestore alebo vo<br />

verejných colných skladoch, kde je možno vykonávať operácie v<br />

zmysle ustanovení platného colného zákona,<br />

vykonávanie prepravno-obstarávateľských úkonov:<br />

– prepracovanie medzinárodných nákladných listov SMGS na CIM<br />

a opačne,<br />

– vyhotovovanie prepravných dokladov cestnej dopravy,<br />

– prejednanie zásielok vo vstupe a vo výstupe z územia a na územie<br />

Európskej únie,<br />

– ďalšie úkony v zmysle príslušných taríf.<br />

Výkony rastú<br />

Vzhľadom na to, že konkurencia v oblasti intermodálnej prepravy zo<br />

strany poľských a maďarských železníc silnie, boli tovarové toky IPJ<br />

nasmerované v minulosti najmä na trate poľských železníc. To je jeden<br />

z dôvodov, prečo prepravy IPJ cez TKD Dobrá nie sú také výrazné ako v<br />

TKD Dunajská Streda alebo v krajinách západnej Európy. Faktom ale<br />

zostáva, že postupne narastajú. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené<br />

počty manipulácií s IPJ od 1. júna 2005.<br />

2005 2006 2007<br />

tony/Tons IPJ/UTI tony/Tons IPJ/UTI tony/Tons IPJ/UTI<br />

14 724 3 428 11 873 2 089 41 162 2 699<br />

TKD Dobrá zaznamenáva značný nárast výkonov aj v konvenčnej<br />

preprave/CTT Dobrá also indicates a significant increase of<br />

performances in conventional transport:<br />

rok/ year 1999 2000 2001 2002 2003<br />

tony/ Tons 22 097 25 890 45 494 35 934 35 501<br />

rok/ year 2004 2005 2006 2007<br />

tony/ Tons 66 354 169 346 199 034 192 303<br />

Výkony TKD Dobrá v konvenčnej preprave/CTT Dobrá performances in<br />

conventional transport<br />

200 000<br />

150 000<br />

100 000<br />

50 000<br />

0<br />

1999<br />

2000<br />

2001<br />

2002<br />

2003<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

2007<br />

12/13


Priechod Čierna – Solomonovo<br />

Veľkým význam pre TKD Dobrá, región východného Slovenska a celú<br />

Slovenskú republiku, najmä po vstupe do schengenského priestoru,<br />

má predpokladané a už odsúhlasené otvorenie medzinárodného<br />

cestného pohraničného priechodu Čierna – Solomonovo pre osobnú a<br />

nákladnú cestnú dopravu. Dňa 11. októbra 2007 podpísali zástupcovia<br />

vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny dohodu o výstavbe cestného<br />

hraničného priechodu Čierna – Solomonovo s tým, že priechod by<br />

mal byť vybudovaný do roku 2011. Jeho otvorenie bude významné z<br />

nasledovných dôvodov:<br />

1. Uvažovaný cestný priechod sa nachádza 11 kilometrov od TKD Dobrá<br />

a je reálna možnosť využiť TKD na manipuláciu s IPJ z krajín a do krajín<br />

SNŠ a tiež ponúknuť cestným dopravcom na prepravu cez SR (zákonná<br />

prestávka vodiča) železničnú dopravu v prepravnom systéme RoLa.<br />

Vzdialenosť 11 kilometrov vyhovuje pri možnosti realizovať rozvozy a zvozy<br />

veľkých kontajnerov na Ukrajinu v okruhu cca 100 kilometrov.<br />

2. Otvorenie priechodu pomôže regiónu, pretože dobudovanie terminálu<br />

vyvolá potrebu ďalších stavieb a služieb – parkovanie, stravovacie a<br />

ubytovacie služby.<br />

3. Odľahčí sa cestný hraničný priechod Vyšné Nemecké a súčasne sa<br />

vytvorí alternatíva pre nákladnú dopravu pri prípadnej mimoriadnej<br />

udalosti vo Vyšnom Nemeckom.<br />

V budúcnosti v závislosti od výkonov terminálu a požiadavkách<br />

zákazníkov je možné okrem dopravných, prepravných, manipulačných a<br />

skladovacích výkonov dobudovať terciárnu sféru služieb. Podnikateľské<br />

subjekty môžu spolupracovať pri zabezpečení komplexnej štruktúry<br />

služieb európskeho štandardu spoluinvestorstvom.<br />

Ing. Jiří POKORNÝ, CSc.<br />

Sekcia intermodálnej prepravy<br />

Combined Transport Terminal Dobrá is unique in more aspects<br />

Combined Transport Terminal (CTT) Dobrá with estimated<br />

transhipment capacity of 3 million tons per year and its unique<br />

location is predetermined to function as a bridge between central<br />

and west Europe and states of the former Commonwealth of<br />

Independent States (CIS) in direction east – west and between south<br />

and north (or north-west) Europe.<br />

The only one in the region<br />

Combined Transport Terminal Dobrá, with its terminal area of 180 750 m 2 ,<br />

is located in the V. Pan-European Rail Corridor Venice - Bratislava -<br />

Žilina - Košice - Čierna nad Tisou - Lviv, near the transhipment station<br />

Čierna nad Tisou and in the close neighbourhood of state borders with<br />

Ukraine and Hungary. The uniqueness of this terminal is, that apart<br />

from the standard services provided in the terminal, it also provides<br />

the transition of consignments from broad gauge to normal gauge<br />

and vice versa; and provides and executes the change of individual<br />

traffic conditions (regimes). Its additional advantage is that it enables<br />

the problem-free access of trucks and manipulation with goods or<br />

trucks themselves. CTT Dobrá is a tariff point and it is included in<br />

all international kilometre sheets. Moreover, as the only terminal<br />

within this specific region, it has a dispatching licence for intermodal<br />

transport consignments. On the basis of Agreement with the Customs<br />

Administration of the Slovak Republic, the entire CTT Dobrá complex is<br />

a customs area. After Slovakia had entered the EU, it has become the<br />

edge terminal within its area.<br />

Services also in conventional transport<br />

Combined transport terminal Dobrá provides standard services of an<br />

international terminal in the field of intermodal transport, but also in<br />

the field of conventional transport. These services are as follows:<br />

Supply and removal of consignments of intermodal and<br />

conventional transport by rail (normal and broad gauge) as well as<br />

by road,<br />

Transhipment of the intermodal transport loading units (UTI) and<br />

transhipment of goods within conventional transport – palleted<br />

goods, unit load goods and packaged goods as well as passenger<br />

automobiles,<br />

Transhipment of UTIs between rail and road transport,<br />

Transhipment of goods between the intermodal transport loading<br />

units, between the individual track gauges and from rail to road<br />

and vice versa,<br />

Positioning (deposition) of intermodal transport loading units, loco<br />

containers, but also marine containers,<br />

Positioning of UZ, RŽD containers or containers of other<br />

companies that do not have concluded agreements on mutual use<br />

of containers, or exchange of goods is performed by transhipment,<br />

Storage of goods in open space within customs area or within the<br />

public customs warehouses, where it is possible to perform the<br />

activities in compliance with legal provision of valid Customs Act,<br />

Performance of carriage and procurement services:<br />

– change of the international consignment notes from SMGS to CIM<br />

and vice versa,<br />

– issuing of road transport documentation,<br />

– clearance of consignments at the entry to and at the exit from the<br />

EU territory,<br />

– other performances in accordance with relevant tariffs.<br />

Performances are rising<br />

Due to growing competition in the field of intermodal transport from<br />

the side of Polish and Hungarian railways, many flows of UTIs were<br />

re-routed mainly to Poland in the past. This is one of the reasons why<br />

the UTI transportations via CTT Dobrá have not been as significant<br />

as those in CTT Dunajská Streda or in the west European countries.<br />

However, the fact is that they are gradually increasing. In the table on<br />

Page 13, the number of manipulations with UTIs as from June 1, 2005,<br />

can be seen.


Okrem manipulácie s veľkými kontajnermi (20“ a 40“) sa cez TKD Dobrá<br />

môžu prepravovať aj celé nákladné automobily, a to v košových vozňoch radu<br />

Sdgnss. Tieto vozne sa v apríli tohto roku použili aj na prepravu manipulačných<br />

prostriedkov UDS po normálnom rozchode do stanice Čop, kde sa mechanizmy<br />

preložili a putovali na Ďaleký Východ.<br />

Apart from manipulation with large containers (20” and 40“), the entire<br />

lorries can be transported via CTT Dobrá and that in the basket wagons of<br />

Sdgnss series. In April this year, these wagons were used for transportation of<br />

manipulation mechanisms – UDS hydraulic excavators – by normal gauge to<br />

the station Chop where they were transhipped and dispatched to Far East.<br />

Crossing Čierna – Solomonovo<br />

Anticipated and already approved opening of the international road<br />

border crossing Čierna – Solomonovo for passenger and freight<br />

road transport is of huge importance for CTT Dobrá, east Slovakia<br />

region and for the entire Slovak Republic, particularly after the entry<br />

into Schengen area. On October 11, 2007, the representatives of<br />

the Slovak Republic government and Ukrainian government signed<br />

the agreement on construction of road border crossing Čierna –<br />

Solomonovo stating that the crossing will have been built by the year<br />

2011. Its importance results from the following:<br />

1. Anticipated road crossing is located 11 kilometres from CTT Dobrá<br />

and there is a real opportunity to use CTT for manipulation with UTI<br />

from and to the countries of the Commonwealth of Independent States<br />

as well as transportation of road sets in RoLa transport system on<br />

the Slovak territory (legal break of the drivers) . The 11 km distance<br />

is suitable for realization of distributions and collections of large<br />

containers to Ukraine up to 100 km distance.<br />

2. Opening of the crossing will help the region, since the terminal<br />

completion will activate needs for other constructions and services –<br />

parking, catering and accommodation services.<br />

3. It will disburden the road border crossing Vyšné Nemecké and at<br />

the same time, it will create an alternative for freight transport, in case<br />

of possible emergency in Vyšné Nemecké.<br />

In the future, depending on the terminal performances and customer<br />

requirements, apart from carriage, transportation, manipulation and<br />

storage performances, it will be possible to complete a tertiary sphere<br />

of services. Business entities can cooperate by co-investment when<br />

providing the complex structure of the European standard services.<br />

Ing. Jiří POKORNÝ, CSc.<br />

Intermodal Transportation Section<br />

14/15


Capacities of CTT Dobrá<br />

Kapacity TKD Dobrá<br />

zastavaná plocha: 11,75 ha<br />

skladovacia kapacita: 1 630 TEU<br />

komplex krytých skladov: 2 400 m 2 (vrátane súkromných skladov)<br />

PKŽ: 476 manipulácií za 24 hodín (173 718 manipulácií za rok),<br />

LUNA: 280 manipulácií za 24 hodín (102 255 manipulácií za rok),<br />

spolu to predstavuje: 190 cestných súprav za deň, resp. 700 TEU<br />

(štandardizovaných jednotiek IP) za deň.<br />

Built-up area: 11,75 ha<br />

Storage capacity: 1 630 TEU<br />

Complex of covered warehouses: 2 400 m 2 (including the private<br />

warehouses)<br />

Gantry rail crane: 476 manipulations per 24 hours (173 718<br />

manipulations per year),<br />

LUNA: 280 manipulations per 24 hours (102 255 manipulations<br />

per year),<br />

Total: 190 road sets per day, or 700 TEU (standardized intermodal<br />

transport units) per day.<br />

Portálové koľajové žeriavy (PKŽ) s nosnosťou 50 ton/Gantry rail cranes (GRC) with loading capacity of 50 tons<br />

Dva elektrické portálové koľajové žeriavy s obojstranným konzolovitým vyložením. /Two electric gantry rail cranes with two-sided console<br />

unloading possibility.<br />

IPJ/UTI<br />

všetky jednotky/All units<br />

Únosnosť na háku/Load-carrying capacity on the hook<br />

50 t<br />

Únosnosť na spreaderi/Load-carrying capacity on the spreader 40 t<br />

Max. výška zdvihu/Max. height of lift<br />

12 m<br />

Dĺžka žeriavovej dráhy/Length of crane lane<br />

460 m<br />

Osový rozchod žeriavov/Axial gauge of cranes<br />

29 200 mm<br />

Stohovateľnosť pre VK ISO 1A/Stacking capacity<br />

4 vrstvy/4 layers<br />

for large containers ISO 1A<br />

Únosnosť pri košovej prekládke/Load-carrying capacity during<br />

basket transhipment<br />

Spreader/Spreader<br />

Klieštiny/Ribband<br />

35,5 t<br />

ELME typ 8520 teleskopický 20´, 30´, 40´ ISO VK (do 49´dĺžky a až<br />

2600 mm šírky)/ELME type 8520 telescopic 20´, 30´, 40´ ISO Large<br />

Containers (up to 49´ long and up to 2600 mm wide)<br />

rozťahovateľné a skladateľné v rozmedzí dĺžky 20´ VK/Expandable and<br />

stackable within the length of 20´ large<br />

Čelný prekladač LUNA RSL-45-CT/LUNA RSL-45-CT end-loading handler<br />

IPJ/UTI<br />

všetky druhy/All types<br />

Únosnosť/Load-carrying capacity<br />

45 t<br />

Stohovateľnosť/Stacking capacity<br />

4 až 5 vrstiev v prvej polohe/4 to 5 layers in the first position<br />

Klieštiny/Ribband


Cez Slovensko v apríli prechádzal tranzitom<br />

A train from China passed across<br />

Slovakia in transit in April<br />

vlak z Číny<br />

Kontajnery zo širokého rozchodu<br />

preložila <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v Dobrej<br />

Je 28. marec 2008, o 18.00 hodine<br />

miestneho času vypravujú z Pekingu vlak<br />

smerujúci z východnej časti Číny do strednej<br />

Európy. Ide o pilotnú jazdu vlaku, ktorého<br />

prepravná cesta je alternatívou k prepravám<br />

tovarov z Ázie do Európy po mori.<br />

Vlak vyrazil na svoju 12 755 kilometrov<br />

dlhú trasu zo stanice Shenzen North<br />

(Čína) do stanice Mělník (ČR) a zdolal ju<br />

za 24 dní. Smeroval naprieč celou Čínou,<br />

Kazachstanom, južnou časťou Ruska, cez<br />

celú Ukrajinu, Slovensko, až do cieľovej<br />

stanice Mělník. Na vlaku bolo naložených<br />

52 štyridsaťstopových kontajnerov s<br />

elektronickými súčiastkami.<br />

Operátorom vlaku po území Slovenska<br />

a Českej republiky bola spoločnosť ERS<br />

Railways. Kontajnery vo vlaku sa počas<br />

prepravy z dôvodu zmeny rozchodu dva<br />

krát prekladali. Na čínsko-kazašskej<br />

hranici v stanici Dostyk boli preložené na<br />

širokorozchodné vozne. Vlak tak pokračoval vo<br />

svojej ceste až na Slovensko, kde 19. apríla po<br />

22 dňoch od odchodu z odosielacej stanice<br />

prekročil ukrajinsko-slovenskú hranicu.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako dopravca na území<br />

Slovenska prekladala v Termináli<br />

kombinovanej dopravy (TKD) Dobrá<br />

kontajnery zo širokého rozchodu na vozne<br />

normálneho rozchodu. V termináli zároveň<br />

vykonali colnú kontrolu a fytokontrolu.<br />

Vzhľadom na normatívy dĺžky a hmotnosti na<br />

slovenských tratiach musel byť vlak rozdelený<br />

na dva ucelené vlaky. Po kontrole odišiel z<br />

Pribeníka 20. apríla prvý ucelený vlak s 26<br />

vozňami s kontajnermi. Druhý vlak so zvyšnými<br />

26 kontajnermi ho nasledoval o dva dni<br />

neskôr. Vlaky boli prepravené cez Slovensko<br />

severným ťahom a do Českej republiky vstúpili<br />

cez pohraničné priechodové stanice Lúky pod<br />

Makytou – Horní Lideč a do stanice Mělník<br />

dorazili 21., resp. 23. apríla.<br />

- Vlak sa zdržal 4 dni na území Ruska z<br />

dôvodu chýbajúcich colných plomb. K cca<br />

jednodňovému zdržaniu došlo aj na území<br />

Slovenska, kde boli vykonávané dôkladné<br />

kontroly zo strany orgánov štátnej správy,<br />

nakoľko išlo o kontajnerové zásielky<br />

vstupujúce do schengenského priestoru.<br />

V prípade pravidelných prepráv by bolo<br />

potrebné zabezpečiť zjednodušenie týchto<br />

konaní, - upozorňuje manažér operátora ERS<br />

Railways (Mělník) Jaroslav Tyle, no dodáva,<br />

že napriek meškaniu oproti odhadovanému<br />

času, považuje skúšobnú prepravu za<br />

úspešnú.<br />

- Preprava bola finančne náročná a svojou<br />

mierou k tomu prispel aj vysoký poplatok<br />

za použitie dopravnej cesty, ktorý je na<br />

slovenských tratiach jeden z najvyšších v<br />

Európe. Pre zabezpečenie rozvoja prepráv<br />

tranzitom cez Slovensko je rozhodne nutné<br />

zníženie tohto poplatku. Verím, že výsledkom<br />

projektu skúšobného vlaku zo Shenzenu budú<br />

pravidelné prepravy, - zhodnotil prepravu<br />

manažér ERS Railways Jaroslav Tyle.<br />

Containers from broad gauge were<br />

transhipped by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

in Dobrá<br />

It is March 28, 2008, 18:00 local time,<br />

a train from Beijing is being dispatched;<br />

departing from the eastern part of China<br />

and heading towards the central Europe. It<br />

is a pilot train journey, which could serve as<br />

alternative to transportations of goods from<br />

Asia to Europe by sea.<br />

The train made its 12 755 kilometres long<br />

journey from the Shenzen North station<br />

(China) to the Mělník station (Czech Republic)<br />

in 24 days. It passed across the entire<br />

Chinese territory, Kazakhstan,<br />

southern part of Russia, Ukraine, Slovakia,<br />

up to the destination station in Mělník. On the<br />

train, 52 pieces of 40 foot containers with<br />

electronic components were loaded.<br />

The train operator in the territory of Slovakia<br />

and the Czech Republic was the ERS Railways<br />

company. Due to gauge change, containers<br />

on the train were transhipped twice during<br />

the transportation. In the Dostyk station,<br />

at China-Kazakhstan border, they were<br />

transhipped onto the broad-gauge wagons.<br />

The train continued its journey to Slovakia,<br />

where it crossed Slovak-Ukrainian border on<br />

April 19, 22 days after its departure from the<br />

forwarding station.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, as a carrier in the Slovak<br />

territory, transhipped the containers from<br />

the broad gauge to normal-gauge wagons in<br />

Combined Transport Terminal (CTT) Dobrá.<br />

In this terminal, the customs check and<br />

phyto-check were performed. With regard<br />

to the direction of length and weight on the<br />

Slovak rail tracks, the train had to be divided<br />

into two separate block trains. Having been<br />

checked, the first block train with 26 wagons<br />

with containers departed from Pribeník on<br />

April 20. The second train with remaining 26<br />

containers followed the first one two days<br />

later. Trains were transported across Slovakia<br />

along the northern route and entered the<br />

Czech Republic via border crossing stations<br />

Lúky pod Makytou – Horní Lideč and arrived in<br />

the station Mělník on April 21 and 23.<br />

- The train remained in Russian territory<br />

for 4 days due to the missing customs<br />

seals. There was an approximate oneday<br />

delay in the Slovak territory where<br />

detailed checks from the side of the<br />

state administration authorities were<br />

performed, since it concerned the container<br />

consignments entering Schengen area. In<br />

case of regular transportations, it would<br />

be necessary to provide the simplification<br />

of such procedures, - as the ERS Railways<br />

Manager (Mělník) Jaroslav Tyle warns. He also<br />

mentioned that despite the delay against<br />

the estimated time, he considered the pilot<br />

transportation to be successful.<br />

- Transportation was financially demanding<br />

and in some degree, high charges for use of<br />

rail infrastructure contributed to it. These<br />

charges, in Slovak rail tracks, is one of the<br />

highest in Europe. In order to ensure the<br />

development of transportations in transit<br />

via Slovakia, it is absolutely necessary to<br />

reduce these charges. I believe that the<br />

project of the pilot train from Shenzen will<br />

result in regular transportations, - says<br />

the ERS Railways Jaroslav Tyle in relation to<br />

transportation assessment.<br />

Ing. Peter HOMOLA<br />

16/17


Zelená pre intermodálnu prepravu<br />

Green light for intermodal transport<br />

V Európe badať tendenciu presunu prepravy tovarov z cesty na<br />

železnicu, ktorá je nielen bezpečnejšia, ale aj ekologickejšia<br />

Možnosti ďalšieho rozvoja intermodálnej prepravy boli hlavnou témou<br />

odborného seminára, ktorý zorganizovala Železničná spoločnosť<br />

<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) začiatkom apríla v Košiciach.<br />

Na seminári s názvom Pohraničný priechod Čierna – Solomonovo<br />

a jeho vplyv na intermodálnu prepravu v Slovenskej republike sa stretli<br />

odborníci z ministerstiev dopravy, financií, ŽSR, Košického samosprávneho<br />

kraja, významní špeditéri, operátori i obchodní partneri<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Dvojdňový program pozostával z exkurzie v Termináli kombinovanej<br />

dopravy (TKD) v Dobrej, ktorý je situovaný na V. paneurópskom železničnom<br />

koridore (Benátky – Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad<br />

Tisou – Ľvov) a v blízkosti prekládkovej stanice Čierna nad Tisou, hraníc<br />

s Ukrajinou i Maďarskom. Druhý deň konferencie boli na programe<br />

odborné vystúpenia, ktoré sa zamerali na potrebu otvorenia cestného<br />

hraničného priechodu Čierna – Solomonovo. Ten má odbremeniť<br />

narastajúcu nákladnú dopravu z Vyšného Nemeckého a vzhľadom na<br />

blízkosť TKD Dobrá ju umožní operatívne zmanipulovať.<br />

Ministerstvo dopravy potvrdilo, že otázka otvorenia cestného priechodu<br />

Čierna – Solomonovo je otvorená už od roku 1994, no až v tomto roku<br />

sa pristúpilo k rokovaniu štátnych organizácií Slovenskej republiky<br />

a Ukrajiny vo veci výstavby. Na ich základe bude cestný priechod<br />

s dvadsaťštyrihodinovou prevádzkou odovzdaný do užívania v júni<br />

2011. Ako uviedol Ing. Ján Halaj z ministerstva dopravy, Východoslovenské<br />

prekladiská a TKD Dobrá sú kľúčové objekty na východe krajiny,<br />

ktoré je nielen nevyhnutné obnoviť, ale aj ďalej rozvíjať. Ako dôvod<br />

budovania TKD Dobrá uviedol narastajúce záťaže z Ďalekého východu.<br />

Okrem prekládky je TKD Dobrá vybavený aj na prepravy v systéme<br />

RoLa, ktoré môžu odbremeniť preťažené cesty.<br />

Rozvoj kombinovanej dopravy podporuje Európa, ale aj na Slovensku


TKD v Dobrej má kapacity, aby zvládla narastajúce prepravy z východu.<br />

CTT in Dobrá has sufficient capacities to manage increasing transportations<br />

from the east.<br />

Ceny za dopravnú cesty v európskych krajinách v CZK/vlkm<br />

(Ing. J. Samek, Metrans)<br />

Prices for transport route in the European countries in Czech<br />

crowns (CZK)/train km (Ing. J. Samek, Metrans)<br />

sa veci hýbu týmto smerom. V oblasti priamej finančnej podpory platí<br />

s účinnosťou od marca 2006 výnos ministerstva dopravy o poskytovaní<br />

dotácií v oblasti kombinovanej dopravy. Ako však zhodnotil Ing. Peter<br />

Závodný z ministerstva dopravy, v roku 2007 boli podané dve žiadosti<br />

o podporu, z nich bola len jedna realizovaná. Ministerstvo navrhuje<br />

zvýšiť sumu podpory na 50 miliónov korún ročne. Zároveň je nevyhnutné<br />

podľa jeho slov vyrovnať ekonomické postavenie jednotlivých<br />

odborov dopravy, napríklad spoplatnením používania dopravnej cesty<br />

pre cestnú nákladnú dopravu, ktorá nenesie na rozdiel od železničnej<br />

dopravy zodpovedajúce bremeno nákladov.<br />

- V súčasnosti nie je doriešená internalizácia externých nákladov, t. j.<br />

zahrnutie nákladov na odstránenie negatívnych účinkov dopravy na<br />

životné prostredie a spoplatnenie dopravnej cesty v jednotlivých odboroch<br />

dopravy. Internalizáciou externých nákladov vzrastú nezávislé<br />

náklady v cestnej doprave pre vozidlo typu ťahač – príves, náves o 38 %<br />

a v železničnej doprave o 1,6 %. V dôsledku toho poklesne i medzná<br />

prepravná vzdialenosť medzi priamou cestnou a železničnou nákladnou<br />

dopravou o 69 %, - podčiarkol vo svojej prednáške vedúci oddelenia<br />

komodality a nákladnej logistiky MDPaT Ing. Peter Závodný. Za<br />

rezervy železničnej dopravy považuje Ing. Závodný aj oblasť stanovenia<br />

odôvodnenej ceny za použitie dopravnej cesty, ktorá vykazuje v rámci<br />

členských štátov Európskej únie najvyššiu hodnotu.<br />

Počas konferencie v Košiciach predstavil koncepciu obchodnej<br />

stratégie <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v oblasti intermodálnej prepravy člen predstavenstva<br />

a riaditeľ úseku obchodu Ing. Ján Simčo. V nej zdôraznil nárast<br />

intermodálnej prepravy na Slovensku o rekordných 35 % v roku 2007.<br />

Za kľúčové pritom považuje prepravy kontajnerov pre automobilový<br />

priemysel. - <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> si uvedomuje potenciál kombinovanej<br />

dopravy, a preto podporuje obnovu vozňového parku pre intermodálnu<br />

prepravu. Zároveň iniciujeme rokovania ohľadom zníženia poplatkov<br />

CZK/vlkm<br />

CZK/train km<br />

250<br />

200<br />

150<br />

100<br />

50<br />

0<br />

Slovensko<br />

Slovakia<br />

Česko<br />

Czech Republic<br />

Nemecko<br />

Germany<br />

Nákladní vlak / freight train<br />

Kombinovaná doprava / combined transport<br />

Osobní vlak / passenger train<br />

Rakúsko<br />

Austria<br />

Maďarsko<br />

Hungary<br />

za železničnú dopravnú cestu, ktorých výška uberá na atraktívnosti<br />

tejto prepravy, - priblížil stratégiu Ing. Ján Simčo.<br />

Problematike TKD Dobrá sa venoval v prezentácii konateľ spoločnosti<br />

METRANS Ing. Jiří Samek. Vybudovanie TKD Dobrá na východe Slovenska<br />

je podľa jeho slov strategickým momentom vzhľadom na styk<br />

dvoch rozchodov i spojenia s východnou Európou a Áziou. - Ministerstvo<br />

však nevytvorilo podmienky na jeho využitie. Medzi ne patrí cena<br />

za dopravnú cestu, ktorá je pre dopravcov skôr demotivačná. Chýba<br />

aj vyhovujúce cestné spojenie s Ukrajinou a Maďarskom, ktorého<br />

riešenie je tiež v kompetencii ministerstva, - skonštatoval vo svojej<br />

prezentácii konateľ najväčšieho operátora v stredoeurópskom regióne.<br />

Na záver prijali účastníci odborného seminára informačné komuniké.<br />

Monika SCHMIDTOVÁ<br />

Organizačné usporiadanie intermodálnej prepravy (IP) v Európe (Ing. J. Samek, Metrans)<br />

Organization structure of intermodal transport (IT) in Europe (Ing. J. Samek, Metrans)<br />

operátori IP / IT Operators UIRR ICF súkromný operátor<br />

Private operator<br />

kapitálová väčšina cestné zväzy železnice (štátne) súkromný kapitál<br />

capital majority road associations railways (state) private capital<br />

zákazníci dopravcovia, špeditéri rejdari, odosielatelia, príjemcovia rejdari, špeditéri<br />

customers carriers, forwarders container-owners, container-owners, forwarders<br />

consigners, consignees<br />

vzťah k cestnej doprave spolupráca konkurencia konkurencia<br />

relation to road transport cooperation competition competition<br />

návoz do terminálu cestný dopravca ICF súkromný operátor<br />

transport to terminal road carrier ICF Private operator<br />

systémy KD (technológia) - RoLa - ISO kontajnery - ISO kontajnery<br />

systems of Combined - ISO kontajnery - výmenné nadstavby - výmenné nadstavby<br />

Transport (technology)<br />

- výmenné nadstavby<br />

- návesy<br />

- RoLa<br />

- ISO containers - ISO containers - ISO containers<br />

- swap bodies - swap bodies - swap bodies<br />

- semi-trailers<br />

terminál zmluvný – súkromný, štátny zmluvný – súkromný, štátny vlastný<br />

terminal contractual – private, state contractual – private, state own<br />

18/19


Tendency of transfer of goods transportation from road to railway<br />

can be observed in Europe. This kind of transportation is not only<br />

safer, but also more environment-friendly.<br />

Informačné komuniké<br />

Účastníci odborného seminára Pohraničný priechod Čierna – Solomonovo<br />

a jeho vplyv na intermodálnu prepravu v SR na základe odprezentovaných<br />

príspevkov a odbornej diskusii v ďalšom odporúčajú:<br />

urýchlene realizovať výstavbu a uvedenie do prevádzky pohraničného<br />

cestného priechodu Čierna – Solomonovo, v ktorom odborníci vidia<br />

ďalší potenciál rozvoja obchodu s Ukrajinou a možnosť využitia nevyužitých<br />

kapacít intermodálnej prepravy v SR,<br />

zvážiť možnosti otvorenia nového cestného priechodu medzi SR a MR<br />

Dobrá – Dámoc, ktorý by výrazne napomohol k tovarovej výmene<br />

medzi štátmi EÚ a Ukrajinou a tým aj rozvoju intermodálnej prepravy<br />

v SR,<br />

prijať opatrenia na postupné znižovanie zaťaženia železničných<br />

dopravcov z titulu neúmerného spoplatňovania za použitie železničnej<br />

infraštruktúry v SR, čo vytvorí harmonizované podmienky pri<br />

konkurenčnom boji a možnosti vrátenia aspoň časti prepráv z cesty<br />

na železnicu,<br />

Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, aby jeho rozhodnutia,<br />

majúce vplyv na rozvoj intermodálnej prepravy Slovenskej<br />

republiky, prešli pripomienkovým konaním všetkých zainteresovaných<br />

organizácií a inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti intermodálnej<br />

prepravy,<br />

Ministerstvu financií SR zabezpečiť finančné prostriedky zo štátneho<br />

rozpočtu, resp. prostredníctvom colných orgánov SR z fondov EÚ na<br />

vybudovanie pohraničného priechodu<br />

The possibilities of further intermodal transport development were the<br />

main topic of specialized seminar, which was organized by Železničná<br />

spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) at the beginning of<br />

April in Košice. Experts from Ministry of Transport, Ministry of Finance,<br />

ŽSR (railway infrastructure manager), Košice Self-Governing Region,<br />

important forwarding agencies, operators and <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> business<br />

partners took part in the seminar called “Border crossing Čierna – Solomonovo<br />

and its impact on intermodal transport in the Slovak Republic”.<br />

Two-day programme consisted of field trip in Combined Transport<br />

Terminal (CTT) in Dobrá, which is located in the V. Pan-European Rail<br />

Corridor (Venice – Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou –<br />

Lviv) and near the transhipment station Čierna nad Tisou, borders on<br />

Ukraine and Hungary. The second day of the conference included the<br />

expert performances, which were focused on the necessity to open<br />

the road border crossing Čierna – Solomonovo. This should disburden<br />

the increasing freight transport from Vyšné Nemecké and due to the<br />

short distance CTT Dobrá, it can operatively handle it. The Ministry of<br />

Transport confirmed that the issue of road crossing Čierna – Solomonovo<br />

and its opening has been pending since 1994; however the<br />

negotiations of state authorities of the Slovak Republic and Ukraine,<br />

regarding its construction, only commenced this year. On their basis,<br />

the road crossing with 24-hour operation will be handed over to use<br />

Na seminári prezentoval koncepciu obchodnej stratégie <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v oblasti<br />

intermodálnej prepravy riaditeľ úseku obchodu Ing. Ján Simčo.<br />

Trade Division Director Ing. Ján Šimčo presented a concept of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

business strategy in the area of intermodal transport in seminar.<br />

Účastníci konferencie na mieste, kde má byť do roku 2011 vybudovaný cestný<br />

priechod pre nákladnú dopravu Čierna nad Tisou – Solomonovo.<br />

Conference participants in the location, where the road crossing Čierna nad<br />

Tisou – Solomonovo for freight transport should be built up to 2011.


in June 2011. As stated by Ing. Ján Halaj of Ministry of Transport, the<br />

East Slovak Transhipment Yards and CTT are the key objects in eastern<br />

part of the country, which are not only necessary to be renewed but<br />

also to be further developed. As the reason for construction of CTT<br />

Dobrá, he mentioned the increasing loads from Far East. Apart from<br />

transhipment, CTT Dobrá is equipped for transportation in Ro-La transport<br />

system, which may unload the overloaded roads.<br />

Development of combined transport is given support all over Europe,<br />

but also Slovakia is moving in the right direction. In the field of direct<br />

financial support, with effect from March 2006, the Decree of the<br />

Ministry of Transport regarding the subsidies granting in the field of<br />

combined transport is valid. However, as it was stated by Ing. Peter<br />

Závodný of the Ministry of Transport, only two applications for the subsidy<br />

were filed in 2007; of these only one was realized. The Ministry<br />

has proposed to increase the subsidy amount to 50 million Slovak<br />

crowns a year. At the same time, according to his statement, it is<br />

also crucial to balance the economic status of the individual types of<br />

transport, e.g. by charging the road freight carriers for use of transport<br />

route. Different to the rail transport, road transport carriers do not<br />

bear the relevant expenses.<br />

Currently, the issue of internalization of external costs, i.e. inclusion<br />

of costs for elimination of negative impacts of transport on the<br />

environment and charging the transport route in individual types<br />

of transport has not been completely solved. By internalization<br />

of external costs, the independent costs in road transport for the<br />

vehicle type towing vehicle – trailer, semi-trailer will increase by 38 %<br />

and in rail transport by 1,6 %. Consequently, the limit transportation<br />

distance between the direct road and rail transport will decrease by<br />

69%, - as it was emphasized by the head of co-modality and freight<br />

logistics department of the Ministry of Transport, Posts and Telecommunications,<br />

Ing. Peter Závodný in his presentation. Ing. Závodný also<br />

mentioned the deficiencies of rail transport. These include the area of<br />

determination of justified price for use of transport route, which is the<br />

highest one within the member states of the European Union.<br />

During the conference in Košice, the member of the board of directors<br />

and Trade Division Director Ing. Ján Šimčo presented the concept of<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> business strategy in the area of intermodal transport. In<br />

his presentation, he emphasized the increase in intermodal transport<br />

in Slovakia by record-breaking 35% in 2007.<br />

Transportation of containers for automotive industry is considered to<br />

be the key activity.<br />

- <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is aware of the combined transport potential and<br />

therefore, it supports the renovation of rolling stocks for intermodal<br />

transport. At the same time, we have initiated the negotiations<br />

related to reduction of high charges for use of rail infrastructure,<br />

which make this type of transport less attractive, - emphasized Ing.<br />

Ján Šimčo in his presentation.<br />

The issues related to CTT Dobrá were also presented by the statutory<br />

executive of METRANS Ing. Jiří Samek. According to him, construction<br />

of CTT Dobrá in east Slovakia is a strategic moment in relation to<br />

communication of two gauges and connection with Eastern Europe<br />

and Asia. – However, Ministry has not created the conditions for its<br />

use. Among them, there is a price for transport route, which is rather<br />

demotivating for carriers. Suitable road connection to Ukraine and<br />

Hungary is missing. Its solution belongs to powers of the ministry.<br />

– stated in his presentation the statutory executive of the biggest<br />

operator in Central European region.<br />

At the end, the participants of specialized seminar accepted the information<br />

communiqué.<br />

Monika SCHMIDTOVÁ<br />

Information communiqué<br />

The participants of the specialized seminar “Border crossing Čierna<br />

– Solomonovo and its impact on intermodal transport in the Slovak<br />

Republic”, on the basis of presented contributions and expert discussion,<br />

recommend the following:<br />

to accelerate the construction of the road border crossing Čierna<br />

– Solomonovo and to put it into operation. The experts see further<br />

potential of trade activities development with Ukraine and possibility<br />

to use the unutilized capacities of intermodal transport in the Slovak<br />

Republic,<br />

to consider the possibilities of new road crossing opening between<br />

the Slovak Republic and Hungary Dobrá – Dámoc, which would significantly<br />

contribute to goods exchange between the EU states and<br />

Ukraine and thereby, to development of intermodal transport in SR,<br />

to take the measures for gradual decrease of charges for rail carriers<br />

due to inadequate charges for use of rail infrastructure in SR, which<br />

will create harmonized conditions within the competition fight and<br />

possibilities to return at least a part of transportations from road to<br />

railway,<br />

For the Ministry of Transport, Posts and Telecommunications, may all<br />

its decisions, having a positive impact on development of intermodal<br />

transport in the Slovak Republic, go through the comment procedure<br />

of all involved organizations and institutions, which operate in<br />

intermodal transport area,<br />

For the Ministry of Finance of the Slovak Republic, to provide<br />

financial funds from the state budget, or via customs authorities of<br />

the Slovak Republic from the EU funds for construction of the border<br />

crossing.<br />

20/21


<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> disponuje dostatočnými prekládkovými<br />

kapacitami vo Východoslovenských prekladiskách<br />

Poloha Slovenskej republiky v strednej Európe ju predurčuje nielen<br />

na prepravy v smere sever – juh, ale predovšetkým v smere východ<br />

– západ. Strategickú polohu umocňuje historický vývoj prepráv v<br />

kombinácii s potrebou nerastných surovín, ktorými disponujú krajiny<br />

bývalého SNŠ, a ktoré sa dovážajú po železnici do strednej a západnej<br />

Európy.<br />

Slovensko – ukrajinská štátna hranica je dlhá len 97 kilometrov,<br />

ale nachádzajú sa tu dva významné železničné hraničné prechody,<br />

cez ktoré sa nielen prepravujú tovary medzi susednými štátmi, ale<br />

zabezpečujú aj styk medzi železnicami s rôznym rozchodom koľají – so<br />

širokým rozchodom (1 520 mm) a normálnym rozchodom (1 435 mm).<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) disponuje<br />

dostatočnými prekládkovými kapacitami vo Východoslovenských<br />

prekladiskách (VSP), ktoré v súčasnosti zaisťujú prekládku vyše 90 %<br />

surovín a tovarov dovážaných na Slovensko po železničných tratiach<br />

z východnej Európy a Ázie. Význam VSP je daný komplexnou ponukou<br />

služieb medzi širokým rozchodom a normálnym rozchodom koľají. V<br />

rámci svojej činnosti zabezpečuje kompletný servis prekládky ako aj<br />

styk s orgánmi štátnej správy pri dovoze a vývoze tovarov cez železničné<br />

hraničné priechody Čierna nad Tisou – Čop a Užhorod - Maťovce.<br />

Rozvoj prepráv východ – západ má pritom dobrú perspektívu.<br />

Prepravcovia kontajnerov po Transsibírskej magistrále, ktorá<br />

oslávila nedávno sto rokov svojej existencie, rátajú so získaním<br />

časti námorných prepráv z Japonska, Kórejskej republiky, Číny,<br />

Mongolska a stredoázijských republík bývalého Sovietskeho zväzu.<br />

Chcú ponúknuť spoľahlivú, bezpečnú a rýchlejšiu prepravu z ruských<br />

ďalekovýchodných prístavov Vostočnyj, Nachodka, Vladivostok ako aj z<br />

kórejského Pusanu a prístavu Šanghaj v Číne.<br />

Prepravy východ - západ po železnici majú<br />

dobrú perspektívu<br />

Transportations east – west by rail have good potential<br />

Významnú úlohu v prepravách východ – západ bude v budúcnosti<br />

hrať intermodálna preprava ako najrýchlejšie sa rozvíjajúci dopravný<br />

systém. Časť prepráv z Transsibírkej magistrály môže pokračovať<br />

využitím napojení na logistické vlaky Moskva - Berlín, Moskva -<br />

Budapešť, Moskva - Bratislava - Koper – Terst. Pritom tu existuje<br />

možnosť napojenia na Prahu pre ďalšie prepravy na západ a dunajskú<br />

vodnú cestu (v súčasnosti sa využíva na prepravu železnorudných<br />

peliet do Rakúska).<br />

Celkový čas prepravy z Ázie do Európy sa pritom dá železnicou skrátiť<br />

v porovnaní s námornou plavbou na polovicu. Nejde iba o kratší<br />

čas prepravy, ale aj o reálne zníženie nákladov na prepravu, čo by<br />

malo byť významným faktorom pri rozhodovaní zasielateľských a<br />

obchodných spoločností o preprave. Práve tu môže <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

svojím zákazníkom ponúknuť služby v Termináli kombinovanej dopravy<br />

(TKD) Dobrá, ktorý disponuje dostatočnou rezervou kapacít, nakoľko<br />

v súčasnosti sa nevyužíva naplno. TKD Dobrá sa nachádza na V.<br />

Paneurópskom koridore v blízkosti prekládkovej stanice Čierna nad<br />

Tisou a je výnimočný tým, že neumožňuje len prekládku tovaru (resp.<br />

intermodálnych prepravných jednotiek) z jedného druhu dopravy na iný<br />

(železnica – cesta), ale je prechod zo širokého rozchodu na normálny a<br />

opačne.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> je pripravená na nárast intermodálnej prepravy. Vo vývoji<br />

nákladnej dopravy v Európe existuje jasná tendencia presunu prepravy<br />

tovarov z cesty na železnicu, pretože z pohľadu záťaže šetrí viac životné<br />

prostredie. Štát by mal preto podporovať intermodálnu prepravu<br />

formou dotácií ešte viac. Pripravované otvorenie cestného hraničného<br />

prechodu Čierna - Solomonovo má odbremeniť existujúce cestné<br />

priechody na slovensko-ukrajinskej hranici. Terminál kombinovanej<br />

dopravy v Dobrej, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je šesť<br />

rokov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, má dostatočné kapacity na zachytenie aj týchto<br />

budúcich výkonov pri prepravách tovarov po ceste v smere východ -<br />

západ a ich následný presun na železnicu.<br />

Vývoj prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, resp. <strong>ZSSK</strong> cez VSP v smere východ –<br />

západ v rokoch 2003 až 2007 (v mil. ton)<br />

Development of transportations east – west from 2003 to 2007 (in<br />

million tons)<br />

20<br />

15<br />

10<br />

2003<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has sufficient transhipment capacities in East-Slovak<br />

Transhipment Yards<br />

The location of the Slovak Republic in Central Europe predetermines<br />

the country not only to transportations in direction north – south, but<br />

particularly in direction east – west. Strategic location is supported<br />

by historical development of transportation in combination with need<br />

for raw materials which are exploited in the countries of the former<br />

Commonwealth of Independent States and which are transported by<br />

rail to Central and Western Europe.<br />

Slovak- Ukrainian state border is only 97 km long, yet there are<br />

two important railway border crossings which not only enables<br />

transportation of goods between the neighbouring countries, but also<br />

provides interface between the railways with different gauge of tracks<br />

– broad gauge (1 520 mm) and normal gauge (1 435 mm).<br />

Železničná spoločnsť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) has<br />

sufficient transhipment capacities in East-Slovak Transhipment Yards<br />

(ESTY), which provide the transhipment of more than 90% of materials<br />

and goods transported to Slovakia by rail from Eastern Europe and<br />

Asia at present. The importance of ESTY is given by a complex offer<br />

of services between broad-gauge track and normal- gauge track.<br />

Within the scope of their activities, these transhipment yards provide<br />

the complex services of transhipment as well as communication with<br />

state administration authorities when importing or exporting goods<br />

via railway border crossings Čierna nad Tisou – Chop and Uzhhorod -<br />

Maťovce.<br />

2007


Development of transportations east-west has a good potential.<br />

Carriers of containers in the Trans-Siberian Railway, which recently<br />

celebrated one hundred years of its existence, hope to gain the parts<br />

of marine transportations from Japan, Republic of Korea, China,<br />

Mongolia and Central Asian Republics of the former Soviet Union.<br />

They would like to offer a reliable, safe and faster transportation from<br />

Russian Far East ports of Vostočnyj, Nachodka, and Vladivostok as<br />

well as from Korean Pusan and port Shanghai in China. An important<br />

role in transportations east-west in the future will be played by<br />

intermodal transport as the fastest-growing transport system. The part<br />

of transportations of the Trans-Siberian Railway might continue, using<br />

connections to logistic trains Moscow - Berlin, Moscow - Budapest,<br />

Moscow - Bratislava - Koper – Trieste. There is also a possibility to<br />

connect with Prague for further transportations to west and Danube<br />

water route (at present, it is being used for transportations of iron ore<br />

pellets to Austria).<br />

Total transportation time from Asia to Europe by rail could be<br />

shortened to its half when compared to marine transportation. It<br />

is not only about a shorter transportation time but also about the<br />

real decrease of costs for transport which should be a significant<br />

factor when the shipping and business companies are to be making<br />

a decision on transportation. Right here, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> can offer the<br />

services to its customers in Combined Transport Terminal (CTT) Dobrá,<br />

which has a sufficient capacity reserve, since not its full potential is<br />

being used at present. CTT Dobrá is located in the V. Pan-European<br />

Transport Corridor, close to the transhipment station Čierna nad Tisou<br />

and it can be considered as unique since it does not only provide the<br />

transhipment of goods (or intermodal transportation units) from one<br />

type of transport to the other (railway – road), but also transition from<br />

broad gauge to normal gauge and vice versa.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is ready for increase of intermodal transport. Within the<br />

development of freight transport in Europe, there is a clear tendency<br />

of transfer of goods transportation from road to railway, since from<br />

the point of load; it saves the environment in a higher degree. The<br />

state authorities should therefore support intermodal transport in the<br />

form of subsidy granting even more. Anticipated opening of the road<br />

border crossing Čierna – Solomonovo should unload the existing road<br />

border crossings on Slovak-Ukrainian border. Combined transport<br />

terminal Dobrá, owned and operated by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for six years,<br />

has sufficient capacities to capture these future performances when<br />

transporting goods by road in direction east – west and their further<br />

transfer to railways.<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK<br />

Tovarové toky <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> so susednými železnicami<br />

(obdobie I. – XII. 2007)<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> goods flows with neighbouring railways<br />

(period I. – XII. 2007)<br />

2,7 mil. t<br />

Česká republika<br />

Czech Republic<br />

32,2 %<br />

10,3 mil. t 3,3 mil. t 17,1 mil. t<br />

7,2 mil. t<br />

2,7 mil. t<br />

0,8 mil. t<br />

Rakúsko<br />

Austria<br />

6,3 %<br />

Poľsko<br />

Poland<br />

11,2 %<br />

6,0 mil. t<br />

Maďarsko<br />

Hungary<br />

15,5 %<br />

2,3 mil. t<br />

1,8 mil. t<br />

Ukrajina<br />

Ukraine<br />

34,8 %<br />

Najväčšie prepravné toky východ – západ v prepravách <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

v roku 2007. Zobrazené tovarové toky tvoria 92 % všetkých prepráv<br />

východ – západ.<br />

The biggest goods flows east – west in transportations of <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> in 2007. Displayed flows of goods make 92 % of total<br />

transportations east - west.<br />

Čierna n. T., Maťovce:<br />

Čadca, Lúky pod Makytou<br />

Haniska pri Košiciach, Vojany<br />

Bratislava Pálenisko, Bratislava východ<br />

Slovenské Nové Mesto<br />

Berlin<br />

II. koridor<br />

Paneurópske železničné koridory II. a V. majú rozhodujúci význam<br />

v prepravách východ – západ. Východoslovenské prekladiská<br />

zaujímajú strategickú polohu na koridore V.<br />

Pan-European Railway Corridors II. and V. have a crucial meaning in<br />

transportations east – west. East- Slovak Transhipment Yards have a<br />

strategic position in corridor V.<br />

Západná Európa/Western Europe<br />

Stredná Európa/Central Europe<br />

V. koridor<br />

UŽ, RŽD<br />

VSP<br />

Autor/Author: Ing. Rudolf Kubiš<br />

Venezia<br />

Rijeka<br />

22/23


Sieť Ukrajinských železníc je<br />

rozdelená na šesť dráh<br />

Ukrainian Railway Network is divided into six railway track areas<br />

So Slovenskom susedí Ľvovská dráha, ktorú nazývajú aj<br />

západnou tranzitnou bránou<br />

Generálne zastupiteľstvo <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na Ukrajine bolo zriadené v<br />

ŽSR v roku 1994. Sídlom generálneho zástupcu na Ukrajine je mesto<br />

Ľvov.<br />

Ukrajinské železnice (UZ) sú štátnou organizáciou, ktorú riadi Štátna<br />

administrácia železničnej dopravy a tá je zároveň aj Generálnym<br />

riaditeľstvom Ukrajinských železníc. Sídlo Ukrajinských železníc je v<br />

Kyjeve.<br />

Ukrajinské železnice sú územne členené na 6 dráh. Každá z týchto<br />

dráh – železníc, je samostatným, ekonomicky uzavretým celkom.<br />

Jednou zo šiestich dráh je Ľvovská dráha, ktorá bezprostredne susedí<br />

so Slovenskou republikou a po jej tratiach (viac ako 5 500 km tratí)<br />

sa realizuje všetok obchod na železnici medzi Slovenskou republikou<br />

a Ukrajinou. Ľvovskú dráhu na Ukrajine nazývajú západnou tranzitnou<br />

bránou. Odovzdávanie a preberanie tovaru so susednými železnicami<br />

zabezpečuje na 14 pohraničných priechodových staniciach. Na<br />

Ľvovskej dráhe je celkom 342 železničných staníc.<br />

V roku 2007 bolo do parku nákladných vozňov UZ zaradených<br />

2 275 nových vysokostenných vozňov, v roku 2008 majú Ukrajinci v<br />

pláne formou leasingu zakúpiť ďalších 4 053 týchto vozňov. Na park<br />

vysokostenných nákladných vozňov pripadá až 80 % celkového objemu<br />

prepravy tovaru po UZ.<br />

V čele Ľvovskej dráhy stojí náčelník Michail Vasilievič Mostovyj,<br />

odborník so skúsenosťami z riadenia Ukrajinských železníc ako celku,<br />

keďže v minulosti pôsobil ako námestník generálneho riaditeľa UZ pre<br />

dopravu, prepravu a obchod.<br />

- Najdôležitejšou úlohou GZ na Ukrajine je udržiavať živý kontakt<br />

s vedením Ukrajinských železníc v Kyjeve a Ľvove, informovať o<br />

aktuálnej situácii a prípadných zmenách v oblasti obchodnej,<br />

tarifnej, prevádzkovej, podávať informácie o stave zaťažových prúdov<br />

tovarov smerovaných z krajín SNŠ a Ukrajiny smerom na Ukrajinsko –<br />

slovenské železničné priechody, ale aj monitorovať situáciu v oblasti<br />

smerovania tovaru cez konkurenčné železnice - PKP v smere do Českej<br />

republiky a MÁV v smere do Rakúska, - hodnotí svoju činnosť súčasný<br />

GZ na Ukrajine Ing. Jozef Virba.<br />

(r)<br />

Generálny zástupca <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na Ukrajine/General Agency Representative<br />

of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in Ukraine Ing. Jozef Virba.<br />

Prepravy ťahá rozvíjajúce sa hutníctvo<br />

Hodnotenie vývoja prepráv tovarov na Ľvovskej dráhe za<br />

prvé 4 mesiace roku 2008<br />

V období prvých 4 mesiacov roku 2008 prepravila Ľvovská dráha v<br />

medzinárodnej preprave (export, tranzit) celkom 13 470 500 ton<br />

tovarov, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2007 je to o 374<br />

700 ton tovarov viac, čo predstavuje medziročný nárast o 2,86 %.<br />

Najvýraznejší podiel na úspešných výsledkoch mali prepravy tovarov<br />

smerované do Slovenskej republiky a Poľskej republiky, čo súvisí s<br />

pokračujúcim rozvojom hutníckeho priemyslu v týchto krajinách.<br />

V medzinárodnej preprave do Slovenskej republiky bolo z krajín SNŠ<br />

a Ukrajiny v prvých 4 mesiacoch roku 2008 prepravených celkom<br />

6 013 000 ton tovaru, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roku<br />

2007 o 375 700 ton tovaru viac, resp. nárast o 6,66 %. Prepravy<br />

do Slovenskej republiky mali v uvedenom období podiel 44,64 %<br />

z celkového objemu prepravy po Ľvovskej dráhe. Pre porovnanie –<br />

prepravy do Poľskej republiky získali podiel 36,99 %.<br />

Hodnotenie prepráv smerovaných z UZ na ÖBB cez PPS Batevo –<br />

Eperjeske (MÁV): V prvých 4 mesiacoch roku 2008 bolo prepravených<br />

18 600 ton drevnej hmoty, pričom export z Ukrajiny predstavoval<br />

objem 15 000 ton, zvyšok - 3600 ton predstavoval export drevnej<br />

hmoty z Ruskej federácie.<br />

Hodnotenie prepráv smerovaných z Ruskej federácie a Ukrajiny do<br />

Českej republiky cez PPS Mostiska II – Medyka (PKP): V sledovanom<br />

období sa do českých hutníckych kombinátov prepravilo celkom 496<br />

300 ton železnej rudy, pričom dodávky z Ruskej federácie predstavovali<br />

objem 219 100 ton (44,15 %), dodávky z Ukrajinských GOK-ov objem<br />

277 200 ton (55,85 %). Pre porovnanie - v prvých 4 mesiacoch roku<br />

2007 bolo do českých hutníckych kombinátov cez PKP prepravených<br />

471 100 ton železných rúd, teda v roku 2008 preprava železných rúd<br />

do ČR tranzitom cez PKP zaznamenala nárast o 25 200 ton.<br />

Pri porovnaní jednotlivých druhov tovarov za prvé 4 mesiace rokov<br />

2008 a 2007 možno konštatovať, že k najvýraznejšiemu zvýšeniu<br />

objemu prepravy tovarov došlo u železnej rudy smerovanej cez<br />

prekladisko v Čiernej nad Tisou do Českej republiky, kde nárast<br />

predstavoval 491 800 ton železnej rudy. Opačná situácia nastala pri<br />

preprave železnej rudy do hutníckeho kombinátu US Steel Košice, kde<br />

sa v porovnaní s minulým rokom objem prepravy železnej rudy znížil o<br />

121 900 ton.<br />

Ing. Jozef VIRBA


Komoditná štruktúra dovezeného tovaru do SR po Ľvovskej dráhe za<br />

obdobie 1. – 4. 2008<br />

Commodity structure of goods imported to Slovakia by Lviv railway<br />

track for the period January to April 2008<br />

68%<br />

Železná ruda/Iron ore<br />

Uhlie/Coal<br />

Čierne kovy/Black metals<br />

Drevo/Wood<br />

Chem. výrobky/Chemical products<br />

Koks/Coke<br />

Ostatný tovar/Other goods<br />

7% 2%<br />

2%<br />

3%<br />

5%<br />

13%<br />

Lviv Railway Track, also called west transit gateway,<br />

borders on Slovakia<br />

General agency of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in Ukraine was established in the<br />

Slovak Railways (ŽSR) in 1994. Headquarters of the general agency<br />

in Ukraine is the city Lviv.<br />

Ukrainian Railways (UR) is the state organization, controlled by<br />

State Administration of Railway Transport and this authority is also<br />

the directorate- general of Ukrainian railways. The headquarters of<br />

Ukrainian railways is in Kiev.<br />

Ukrainian railway network is territorially divided into six railway<br />

track areas – railways. Each of these railways is an independent,<br />

economically-closed unit. One of these six tracks is Lviv railway , which<br />

borders directly on the Slovak Republic and operates on more than 5<br />

500 km of tracks. All trade activities between Slovakia and Ukraine by<br />

rail are realized here. Lviv railway track in Ukraine is called west transit<br />

gateway. Handing-over and taking-over of goods with neighbouring<br />

railways is provided in 14 border crossing stations. Lviv railway track<br />

includes 342 railway stations in total.<br />

In 2007, 2 275 new high-sided wagons were included in the rolling<br />

stock fleet of Ukrainian Railways; in 2008, the Ukrainians are planning<br />

to lease purchase another 4 053 of these wagons. Transportation<br />

performed by high-sided wagons fleet makes up 80% of the total<br />

volume of goods transportation by Ukrainian railways.<br />

The head of Lviv railways is Michail Vasilievič Mostovyj, an expert with<br />

experience in Ukrainian railways management; since in the previous<br />

period, he worked as the UR general director deputy for traffic,<br />

transportation and commerce.<br />

- The most important task of general agency in Ukraine is to keep in<br />

close touch with Ukrainian Railways Management in Kiev and Lviv, to<br />

inform on current situation and possible changes in commerce, tariff,<br />

operation area, to provide information on conditions of load flows<br />

of goods, routing from Commonwealth of Independent States and<br />

Ukraine to Ukrainian-Slovak railway crossings as well as to monitor<br />

the situation in the area of goods, routing via competitive railways<br />

(PKP, routing to the Czech Republic and MÁV, routing to Austria), -<br />

evaluates his activity the current General Agency Representative in<br />

Ukraine Ing. Jozef Virba.<br />

(r)<br />

Transportations strongly pulled by<br />

developing metallurgic industry<br />

Assessment of development of goods transportations by<br />

Lviv railway track for the first 4 months of 2008<br />

In the period of the first 4 months of 2008, 13 470 500 tons of goods<br />

in total were transported by Lviv railway track within international<br />

transport (export, transit); in comparison with the same period<br />

of 2007, it is by 374 700 tons of goods more, which indicates the<br />

inter-annual increase by 2,86 %. The most significant share in<br />

successful results was caused by transportations of goods routing to<br />

Slovakia and Poland, which is related to continuing development of<br />

metallurgical industry in these countries.<br />

In international transport, from Commonwealth of Independent States<br />

and Ukraine to Slovakia, in the first 4 months of 2008, 6 013 000<br />

tons of goods were transported in total; in comparison with the same<br />

period of 2007, it is by 375 700 tons of goods more, or the increase<br />

by 6,66 %. Within the given period, transportations to Slovakia had a<br />

44,46% share in total volume of transportations by Lviv railway track.<br />

Just for comparison – transportations to Poland reached a 36,99 %<br />

share.<br />

Assessment of transportations routing from UR to ÖBB via PPS<br />

Batevo – Eperjeske (MÁV): In the first 4 months of 2008, 18 600 tons<br />

of wooden material were transported, while the export from Ukraine<br />

made the volume of 15 000 tons, the remaining part – 3 600 tons,<br />

was made up of export of wooden material from Russian Federation.<br />

Assessment of transportations from Russian Federation and Ukraine<br />

to the Czech Republic via border crossing station (BCS) Mostiska<br />

II – Medyka (PKP): Within the given period, to Czech metallurgical<br />

enterprises, 496 300 tons of iron ore were transported in total, while<br />

supplies from Russian Federation made up a volume of 219 100<br />

tons (44,15 %), supplies from Ukrainian GOK made up a volume<br />

of 277 200 tons (55,85 %). Just for comparison – in the first 4<br />

months of 2007, 471 100 tons of iron ore were transported to Czech<br />

metallurgical enterprises by PKP (Polish State Railways), so in 2008,<br />

transportation of iron ore in transit to the Czech Republic by PKP,<br />

indicated an increase by 25 200 tons.<br />

When comparing the individual types of transportations for the first 4<br />

months of 2008 and 2007, it may be stated that the most significant<br />

increase in volumes of transported goods was reached in iron ores,<br />

routing via Transhipment Yard in Čierna nad Tisou to the Czech<br />

Republic, where there was an increase by 491 800 tons of iron ore.<br />

Opposite situation could be observed in transportation of iron ore to<br />

metallurgical enterprise US Steel Košice, where in comparison with<br />

previous year, the volume of iron ore transportation decreased by 121<br />

900 tons.<br />

Jozef VIRBA<br />

Objem prepraveného tovaru po Ľvovskej dráhe za obdobie I. - IV.<br />

2008 (export + tranzit smer západ)<br />

Volume of goods transported by Lviv railway track for the period<br />

January to April 2008 (export + transit to west)<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

MÁV<br />

PKP<br />

CFR MARFA<br />

45%<br />

5%<br />

13%<br />

37%<br />

24/25


Rokovania na výstave Transrussia 2008 viedli topmanažéri spoločnosti i obchodní<br />

zástupcovia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Negotiations in the exhibition Transrussia 2008 were conducted by<br />

company top managers and <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> business representatives .<br />

Niektorí zo zamestnancov z úseku obchodu, ktorí sa striedali v stánku spoločnosti<br />

ako kontaktné osoby: zľava vedúci tímu na sekcii intermodálnej prepravy<br />

Ing. Juraj Kudláč, vedúca tímu na sekcii služieb zákazníkom Ing. Anna Valková,<br />

vedúca tímu na sekcii marketingu Ing. Zuzana Kosorová a komoditná manažérka<br />

Ing. Zuzana Vargová.<br />

Some of the employees of the Trade Division who were taking turns<br />

as contact persons in company stand: from the left - Head of team in<br />

Intermodal Transport Section Ing. Juraj Kudláč, Head of team in Customer<br />

Services Section Ing. Anna Valková, Head of team in Marketing Section<br />

Ing. Zuzana Kosorová and Commodity Manager Ing. Zuzana Vargová.<br />

Množstvo obchodných rokovaní dáva predpoklad, že účasť<br />

na výstave bude mať aj konkrétne výsledky pri zapájaní sa<br />

do perspektívnych prepráv východ – západ<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia sa v dňoch 22. – 25. apríla<br />

zúčastnila na 13. ročníku medzinárodného veľtrhu Transrussia 2008<br />

v Moskve zameraného na dopravu a logistiku v Rusku, bývalých sovietskych<br />

a Pobaltských štátoch. Prezentovali sa národné i medzinárodné<br />

spoločnosti pôsobiace v železničnej a cestnej doprave.<br />

Na výstave Transrussia 2008 sa zúčastnilo tohto roku 525 vystavovateľov<br />

z 29 krajín a navštívilo ju 18 200 hostí z rôznych končín sveta.<br />

Výstava sa konala v priestoroch Expocentra v Moskve.<br />

Expozícia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> mala rozmery 50 m 2 a bola ladená v korporát-<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na výstave<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> at the exhibition<br />

nych farbách. Otvorený priestor, sklenené výplne s ilustračnou fotografiou<br />

vozňov či aktívna mapa s identifikáciou Slovenska dotvárali živý<br />

obraz o firme. Prezentácia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> bola podporená množstvom<br />

propagačných materiálov vyhotovených výlučne pre účely výstavy<br />

v ruskom jazyku, DVD i novým časopisom pre obchodných partnerov.<br />

Samotné rokovania viedli topmanažéri spoločnosti i obchodní zástupcovia.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aktívne spolupracuje s ostatnými európskymi prepravcami<br />

a neustále sleduje trendy v železničnej nákladnej doprave, a preto<br />

takáto forma účasti na medzinárodných výstavách zastáva významne<br />

miesto v komunikácii spoločnosti. Od účasti na veľtrhu Transsrusia<br />

2008 spoločnosť očakávala zvýšenie podielu na perspektívnych<br />

prepravách východ – západ. Zatiaľ nie je možné urobiť závery, nakoľko<br />

sa to podarilo, ale veľký záujem o expozíciu a množstvo obchodných<br />

rokovaní dávajú predpoklad, že účasť na výstave bude mať aj konkrétne<br />

výsledky.<br />

Návštevnosť stánku možno hodnotiť pozitívne, pretože sa v ňom zastavili<br />

desiatky návštevníkov výstaviska. Najčastejšie otázky zo strany<br />

potenciálnych zákazníkov sa týkali možnosti prekládky a preväzovania<br />

vozňov v pohraničných priechodových staniciach, realizácie prepráv<br />

(najmä intermodálnych) západ – východ tranzitom cez Slovensko, možnosti<br />

spolupráce a organizovania prepráv na nákladný list CIM/SMGS<br />

(uplatnenie spoločného nákladného listu) či skúsenosti pri preprave<br />

nebezpečného tovaru. Pri stretnutiach so stálymi zákazníkmi to boli<br />

najčastejšie otázky o cenách ucelených vlakov, jednotlivých vozňových<br />

zásielok, o možnosti ďalších nových prepráv v smere východ – západ,<br />

možnosti zvýšenia objemu intermodálnej prepravy a kvality prevádzky<br />

ucelených vlakov a pod.<br />

V priebehu výstavy okrem oficiálnych rokovaní zástupcovia úseku<br />

obchodu absolvovali desiatky neformálnych stretnutí s obchodnými<br />

partnermi, dopravcami, špeditérmi a operátormi z celej Európy. Zúčast-


nili sa otvorení expozícií ČD Carga, PKP, Ruských železníc, Bieloruských<br />

železníc, Kazachstanských železníc i RCA.<br />

Ako povedal člen Predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> Ing. Ján Simčo, osobne ho úroveň výstavy Transrussia 2008<br />

príjemne prekvapila. Je podľa neho badať, že dopyt po logistických<br />

službách a poskytovanie prepravných a dopravných služieb sa na východných<br />

trhoch od našej hranice dynamicky zvyšuje. - Je nepochybné,<br />

že zvyšujúci sa dopyt spôsobuje predovšetkým rast ruskej ekonomiky<br />

a rast hutníctva vo svete, ktoré potrebuje prísun surovín. Príjemne ma<br />

prekvapil počet spoločností vystavujúcich na výstave, poskytujúcich<br />

služby hlavne z oblasti zasielateľskej a dopravnej. Bolo tu možné stretnúť<br />

sa aj so spoločnosťami, ktoré sú výrobcami koľajových vozidiel<br />

a taktiež spoločnosťami obchodujúcimi s rôznym tovarom - producentmi,<br />

spotrebiteľmi, obchodnými spoločnosťami, - vymenúva Ing.<br />

Ján Simčo.<br />

Medzi top vystavovateľmi boli aj samotné ruské železnice (RŽD), ktoré<br />

zažívajú v posledných rokoch boom a majú ďalšie ambiciózne plány<br />

rozvoja, ktoré počítajú s pomocou súkromného kapitálu. – Prekvapením<br />

bol pre mňa aj dynamicky sa liberalizujúci trh nákladnej prepravy<br />

v Rusku, kde už dnes existuje viac ako sto súkromných dopravcov. Na<br />

výstave rezonovali v panelových diskusiách či priamo na výstavisku<br />

témy ako narastajúci význam spolupráce medzi prístavmi a železnicou,<br />

výstavba montážnych automobilových závodov v Rusku, masívna<br />

výstavba železničnej infraštruktúry i nedostatok určitých typov vozňov<br />

– pridáva postrehy z výstavy riaditeľ úseku obchodu Ing. Ján Simčo.<br />

Ing. Zuzana KOSOROVÁ<br />

Snímky sekcia marketingu<br />

exhibition visitors stopped by. The most frequently asked questions from<br />

the potential customers were related to transhipment possibilities and<br />

bogie change in border crossing stations, execution of transportation<br />

(intermodal transport in particular) west – east in transit via Slovakia,<br />

cooperation possibilities and organization of transportations with CIM/<br />

SMGS consignment note (application of common consignment note) or<br />

experiences from transportations of dangerous goods. When meeting<br />

the regular customers, the most frequently asked questions were related<br />

to prices of block trains, single wagon shipments, possibilities of further<br />

new transportations routing east – west, possibilities of volume increase<br />

in intermodal transport as well as quality of block trains operation and<br />

other.<br />

In the course of exhibition, apart from official negotiations, the<br />

representatives of Trade Division attended tens of informal meetings<br />

with business partners, carriers, forwarders and operators from the<br />

whole Europe. They participated in opening ceremony of the exposition<br />

of company ČD <strong>Cargo</strong> (Czech Railways <strong>Cargo</strong>), PKP (Polish Railways),<br />

Russian Railways, Belarusian Railways, Kazakh Railways and RCA.<br />

As confirmed by a member of the Board of Directors and <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Trade Division Director Ing. Ján Šimčo, he was pleasantly surprised by the<br />

high level of exhibition Transrussia 2008. According to him, it is obvious<br />

that demand for logistic services and provision of transportation and<br />

transport services in the markets east from our border is dynamically<br />

increasing. – There is no doubt that the increasing demand is caused,<br />

in particular, by Russian economy growth and growth of metallurgical<br />

industry in the world, which requires material feed. I was pleasantly<br />

surprised by number of companies participating in the exhibition that<br />

Transrussia 2008<br />

A number of business meetings may indicate that participation in the<br />

exhibition will lead to concrete results of involvement in perspective<br />

transportations east – west<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., took part in the 13th<br />

international exhibition Transrussia 2008 in Moscow, held in April<br />

22-25, focusing on transport and logistics in Russia, former Soviet and<br />

Baltic countries. National and international companies, operating in rail<br />

and road transport, participated in this exhibition.<br />

This year, at the exhibition Transrussia 2008, 525 exhibitors from<br />

29 countries took part and 18 200 visitors from many parts of the<br />

world visited the exhibition. The exhibition was held in the premises of<br />

Expocentr in Moscow.<br />

Exposition of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> was 50 m 2 large and had corporate colours.<br />

Open space, glass panels with illustration photo of a wagon or active<br />

map with identification of Slovakia, contributed to lively image about<br />

our company. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> presentation was supported by a number<br />

of promotion materials made specifically for the exhibition´s purposes<br />

in Russian language, and by DVD and a new magazine for business<br />

partners. The meetings were conducted by top managers of the company<br />

as well as by business representatives. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> effectively<br />

cooperates with other European carriers and continuously monitors<br />

trends in rail freight transport, and therefore this form of participation in<br />

international exhibitions takes an important position in communication<br />

of the company. From participation in exhibition Transrussia 2008, the<br />

company expected an increase of share in perspective transportations<br />

in direction east – west. Currently, it is not possible to make any<br />

conclusions, to what extent we have succeeded, however a huge interest<br />

in the expositions and a number of business meetings may indicate that<br />

participation in the exhibition will lead to concrete results.<br />

One can positively assess the number of stand visitors, since tens of<br />

provide service mainly in the area of shipping and transport. It was also<br />

possible to come across the companies, which produce rolling stock<br />

as well as companies, which trade with various goods – producers,<br />

consumers, commercial companies, - says Ing. Ján Simčo.<br />

Top exhibitors included also Russian railways (RŽD), which have<br />

recently experienced a booming period and are having other ambitious<br />

development plans reckoning on private capital support. – It was<br />

also a surprise to me that in this dynamically liberalizing market of<br />

freight transport in Russia, there are more than one hundred private<br />

carriers operating. Directly in the exhibition premises and in its panel<br />

discussions, the most resonating and discussed topics included<br />

the topics on increasing importance of cooperation between ports<br />

and railways, construction of assembly automotive plants in Russia,<br />

massive construction of railway infrastructure and lack of certain types<br />

of wagons – adds his opinions of the exhibition Ing. Ján Simčo - Trade<br />

Division Director.<br />

Ing. Zuzana KOSOROVÁ<br />

Photos – Marketing Section<br />

26/27


O NÁS<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a. s. ponúka komplexné logistické služby na<br />

profesionálnej úrovni<br />

- preprava tovaru po železnici, ceste, rieke, mori a na požiadanie aj<br />

letecky<br />

- prekládkový a skladovací servis v prístavoch Bratislava a Komárno<br />

- celý rad nevyhnutných colných služieb<br />

- dlhoročné odborné a praktické skúsenosti v oblasti logistiky a zasielateľstva<br />

BUDAMAR LOGISTICS – doprava bez hraníc<br />

Našim každodenným poslaním je skracovanie diaľok<br />

Svet sa veľmi rýchlo mení. To, čo sa nám včera zdalo vzdialené a nedosiahnuteľné,<br />

máme zrazu na dosah. Obchodné kontakty dnes zrýchľujú<br />

tep celej planéty.<br />

Kto by o tom mohol vedieť viac, ak nie spoločnosť zaoberajúca sa<br />

prepravou a logistikou. Našim každodenným poslaním je skracovanie<br />

diaľok, prekonávanie bariér, spájanie. Hľadanie nových, kratších,<br />

lacnejších a bezpečnejších komunikácií je výzvou dnešných dní.<br />

Šachista vie, že ak chce v tejto kráľovskej hre obstáť, musí voliť pre<br />

svoje figúrky tie najlepšie trasy. Majstrovskí hráči nepotrebujú len<br />

prenikavú inteligenciu, schopnosť odhadnúť kroky konkurencie, ale<br />

aj vidieť „za obzor“. Musia mať víziu, čo znamená vidieť tam, kam<br />

nedohliadne hocikto. Vidieť do budúcnosti, za roh, vidieť a myslieť<br />

abstraktne. A predsa každá takáto odvážna myšlienka – aby nezostala<br />

navždy visieť iba v oblakoch - potrebuje pevnú zem pod nohami.<br />

Reálny základ. Naša spoločnosť svoje vízie opiera o znalosť trhu, vývoj<br />

trendov v danom segmente a v neposlednom rade o makroekonomické<br />

predpoklady ďalšieho vývoja domácej ekonomiky. Na Slovensko<br />

smerujú investície, ktoré z pohľadu logistiky – prísunu a vývozu tovarov<br />

– budú vo významnej miere využívať predovšetkým kombinované<br />

spôsoby dopravy. Všetkým týmto trendom sa veľmi starostlivo, v rámci<br />

dlhodobejších stratégií, prispôsobuje a podieľa sa na ich vytváraní aj<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a.s.<br />

RYCHLO A KVALITNE<br />

Úsilím BUDAMAR LOGISTICS, a.s. je komplexnosť služieb, hľadanie<br />

riešení tam, kde sa to ešte včera javilo nemožné, ale kde to od nás<br />

zajtrajšie požiadavky našich klientov budú očakávať. Ponúkame klientom<br />

kombináciu pohybu a skladovania v maximálnej kvalite a v miere<br />

vyhovujúcej ich požiadavkám na cenu prepravy, jej rýchlosť či podmienky<br />

uskladnenia.<br />

ŽELEZNIČNÁ PREPRAVA<br />

Železničná preprava vrátane všetkých doplnkových služieb, patrí<br />

k pilierom činnosti spoločnosti BUDAMAR LOGISTICS, a.s. Veľkorysému<br />

budovaniu tohto spôsobu prepravy sa venuje zvýšená pozornosť od<br />

roku 2003. V súčasnosti je naša železničná preprava z teritoriálneho<br />

aspektu štruktúrovaná ako<br />

- vnútrozemská<br />

- do/z krajín Európskej únie<br />

- do/z ostatných (tretích) štátov<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a.s. má okrem toho bohaté skúsenosti s prepravou<br />

tovarov Transibírskou magistrálou, Ukrajinou, Ruskom a bývalými<br />

CIS štátmi. Ďalšou z výhodných foriem prepráv aj z pohľadu optimalizácie<br />

nákladov je kombinácia železničnej, cestnej a vodnej prepravy,<br />

prostredníctvom našich prístavov v Bratislave a Komárne. V období<br />

rokov 2003 až 2007 sa objem tovarov prepravovaných železničnou<br />

prepravou zdvojnásobil. Nosnou komoditou v rámci železnice bola a je<br />

železná ruda, avšak v súčasnosti sa tento sortiment dopĺňa o produkty<br />

hutníckeho priemyslu, surovín pre chemický priemysel a stavebníctvo.<br />

CESTNÁ PREPRAVA<br />

Túto dynamicky sa rozvíjajúcu sféru prepravy začal BUDAMAR LOGIS-<br />

TICS, a.s. budovať ako samostatný segment svojej činnosti v roku<br />

2005.<br />

Zabezpečujeme prepravy všetkými typmi vozidiel, aj cisternami.<br />

Prioritu majú celovozové zásielky, ako aj doplnkové služby či preprava<br />

nadrozmerných zásielok. Preprava sa sústreďuje najmä na strednú<br />

a juhovýchodnú Európu. Najvýznamnejšími partnermi v cestnej preprave<br />

sú firmy Moravia Steel a.s., US Steel Serbija, Ferona Slovakia a.s.,<br />

NH-Trans a.s., Alfarm s.r.o. a ďalšie spoločnosti.<br />

KOMBINOVANÁ PREPRAVA<br />

Kombinovaná preprava dokáže pri dobrej a premyslenej organizácii<br />

práce výrazne ovplyvniť nielen cenu, ale i rýchlosť prepravy. V kombiná-


concerning the price of transport, the speed of transport and storage<br />

conditions.<br />

ABOUT US<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a.s. offer comprehensive logistics services on<br />

a professional level:<br />

- transport of goods by rail, road, river, sea or air as requested<br />

- reloading and storage services at the ports of Bratislava and Komárno<br />

- a wide range of necessary custom services<br />

- years of professional and hands-on experience in the area of logistics<br />

and forwarding<br />

cii jednotlivých druhov prepravy sa BUDAMAR LOGISTICS, a.s. zameriava<br />

na nadväznosť železničnej a cestnej dopravy na vodnú dopravu.<br />

Keďže naša spoločnosť disponuje prostredníctvom sesterskej<br />

spoločnosti SPaP, a.s. aj prístavmi v Bratislave a Komárne, výrazne sa<br />

zvýšili možnosti zefektívnenia prepravy. Má úzke spojenie s dôležitým<br />

prístavným uzlom Constanta v Čiernom mori či prístavmi Reni, Izmail,<br />

Galati a pod. Pre svojich klientov však vieme zabezpečiť výhodnú<br />

riečnu prepravu z prístavov Hamburg, Rotterdam a Antverpy.<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a.s. –Transport without Limit<br />

Our Daily Mission Is to Shorten Distances<br />

The world is changing very quickly. Things that used to seem distant<br />

and unreachable to us are suddenly within reach. Business contacts<br />

are speeding up the pulse of the whole planet.<br />

Who could know more about this than a company focusing on<br />

transport and logistics Our daily mission is to shorten distances,<br />

overcome obstacles and connect. A search for new, cheaper and more<br />

secure communication is a challenge of today. A chess player knows<br />

that in order to win in this noble game he has to choose the best<br />

routes for his figures. Top chess players do not profit only from their<br />

sharp intelligence and ability to foresee the actions of their opponent<br />

but also from the skill of seeing “behind the horizon”. They have to<br />

have a vision, meaning they have to see where not everybody can.<br />

They have to forecast the future, see around the corner, perceive and<br />

think in an abstract way. Each of these brave thoughts needs solid<br />

ground underneath it in order not to remain an illusion forever. Our<br />

company draws its vision from market knowledge, the development of<br />

trends in the relevant segment and, last but not least, from macroeconomic<br />

prerequisites of the further development of the local economy.<br />

Investments are made in Slovakia which, in terms of logistics - import<br />

and export of goods – will largely benefit from combined method of<br />

transport. All these trends are carefully followed and co-created by<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a.s. within its long-term strategy.<br />

FAST AND PERFECTLY<br />

The main aim of BUDAMAR LOGISTICS, a.s. is to provide comprehension<br />

services, search for solutions where they could not be found in<br />

the past but where they will be required by our clients in the future. We<br />

offer our clients a combination of movement and storage of a maximum<br />

quality and to an extent that satisfies our clients´ requirements<br />

RAILWAY TRANSPORT<br />

Railway transport including all supplementary services ranks among<br />

the key activities of BUDAMAR LOGISTICS, a.s. Emphasis has been<br />

laid on extensively building up this type of transport since 2003. At<br />

present our transport is structured, from aspect of territory, as follows:<br />

- inland<br />

- countries of the European Union<br />

- other (non EU countries)<br />

In addition, BUDAMAR LOGISTICS, a.s. has a wide experience in<br />

transporting goods along the Trans-Siberian Railway, through Ukraine,<br />

Russia, former CIS countries. Another favourable form of transportation<br />

is, also in terms of costs optimization, a combination of rail, road<br />

and river transport ensured by means of our ports in Bratislava and<br />

Komárno. In 2003 – 2007, the volume of goods transported by rail<br />

doubled. A crucial commodity transported by rail was, and remains,<br />

iron ore, however, at the present this range of goods has been extended<br />

by products from metallurgical industry, raw materials for the<br />

chemical industry and the building industry.<br />

ROAD TRANSPORT<br />

BUDAMAR LOGISTICS, a.s. started to build up this dynamically<br />

developing field of transport as a separate segment of its business<br />

in 2005. We ensure transport using all types of vehicles including<br />

cistern lorries. Whole vehicle consignments, additional services and<br />

the transport of oversized consignments are our priority. Transport is<br />

mainly oriented towards Central and South-Eastern Europe. The most<br />

important partners in the area of road transport are: Moravia Steel<br />

a.s., US Steel Serbija, Ferona Slovakia a.s., NH-Trans SE, Alfarm s.r.o.<br />

and other companies.<br />

COMBINED TRANSPORT<br />

Combined transport with a good and premeditated work organization<br />

can substantially affect not only the price but also the speed of transport.<br />

In the field of combining individual types of transport BUDAMAR<br />

LOGISTICS, a.s. focuses on connecting rail and road transport to river<br />

transport. Since BUDAMAR LOGISTICS, a.s. can make use of ports in<br />

Bratislava and Komárno thanks to its sister company SPaP, its possibilities<br />

of increasing the efficiency of transport has grown in a considerable<br />

manner. Our company has close ties with the important port junction<br />

Constanta in the Black Sea, as well as with the ports in Reni, Izmail, Galati<br />

etc. We can provide our clients with favourable river transport from<br />

the ports of Hamburg, Rotterdam and Antverps.<br />

Contact / Kontakt: BUDAMAR LOGISTICS, a.s.<br />

Horárska 12, 821 09 Bratislava<br />

Tel: +421 2 58 312 111, Fax: +421 2 58 312 110<br />

budamar@budamar.sk, www.budamar.sk<br />

28/29


Preprava ťažkých substrátov ide<br />

v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> s ľahkosťou<br />

Železo, uhlie a ruda sa podieľajú na celkových výkonoch v<br />

tonách viac ako 60 percentami<br />

V reťazci procesov hutníckeho priemyslu, výroby elektrickej energie<br />

z uhlia a spracovania kovov kdekoľvek na svete má železnica<br />

nezastupiteľné miesto. Je práve tým článkom, ktorý zabezpečuje<br />

presun obrovského množstva surovín z miesta ich ťažby do miesta<br />

spracovania na polotovary, či energiu. Preto železničná nákladná<br />

doprava nesmie chýbať už pri samotnom plánovaní týchto presunov.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> má tímy špecialistov, ktorí zabezpečujú koordináciu<br />

prepráv ako po stránke prevádzkovej – aby bolo čím prepravovať, tak<br />

i po stránke komerčnej – aby boli stanovené obchodné podmienky<br />

na prepravnom trhu. Štatistická ročenka <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> udáva, že<br />

za obdobie posledných 5 rokov sa železo, uhlie a ruda podieľajú<br />

na celkových výkonoch v prepravených tonách v priemere 60,9<br />

percentami.<br />

Podiely komodít uhlie, kovy a železná ruda na celkových prepravených<br />

objemoch <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) v rokoch 2003 - 2007 (mil. ton)<br />

Shares of commodities: coal, metals and iron ore in total volumes<br />

transported by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (<strong>ZSSK</strong>) from 2003 to 2007 (mil. tons)<br />

Kovy/Metals<br />

Vnútro Vývoz Dovoz Spolu Výkony Podiel v %<br />

Domestic Export Import Total Performances Share in %<br />

2003 1,028 3,721 1,375 6,124 50,521 12,1<br />

2004 1,014 3,407 1,375 5,796 49,756 11,6<br />

2005 0,895 3,210 1,221 5,326 47,745 11,2<br />

2006 0,989 3,674 1,366 6,029 50,055 12,0<br />

2007 1,064 3,561 1,748 6,333 49,154 12,9<br />

Uhlie/Coal<br />

Vnútro Vývoz Dovoz Spolu Výkony Podiel v %<br />

Domestic Export Import Total Performances Share in<br />

2003 1,468 0,107 6,172 7,747 50,521 15,3<br />

2004 1,224 0,150 6,272 7,646 49,756 15,4<br />

2005 0,888 0,110 6,313 7,311 47,745 15,3<br />

2006 0,773 0,112 5,515 6,400 50,055 12,8<br />

2007 0,953 0,139 5,978 7,070 49,154 14,4<br />

Železná ruda/Iron Ore<br />

Vnútro Vývoz Dovoz Tranzit Spolu Výkony Podiel v %<br />

Domestic Export Import Transit Total Performances Share in %<br />

2003 0,251 1,063 7,395 5,112 13,822 50,521 27,23<br />

2004 0,240 1,350 7,353 5,046 13,990 49,756 28,12<br />

2005 0,272 0,631 6,870 5,167 12,939 47,745 27,10<br />

2006 0,339 1,041 7,831 6,020 15,230 50,055 30,43<br />

2007 0,293 0,518 7,177 5,753 13,741 49,154 27,95<br />

Komodita č. 5 - kovy<br />

Ťažisko prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> tvoria predovšetkým prepravy surovín<br />

pre hutnícke spoločnosti v SR, ČR a v okolitých štátoch a preprava<br />

ich produkcie. Tovar tvoria najmä oceľové tyče, drôty a zvitky. Pri<br />

preprave pre malé a stredné firmy pôsobiace v oblasti dopravného<br />

a inžinierskeho staviteľstva sa podarilo zachovať aj kapacity<br />

koncentrované do veľkých firiem. Ročne <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prepraví cca<br />

6 mil. ton týchto výrobkov.<br />

Pri týchto prepravách sa firma pohybuje v konkurenčnom prostredí.<br />

Konkurenciou nie je len kamiónová doprava, ale aj iní železniční<br />

dopravcovia. Je potrebné citlivo zvažovať všetky okolnosti a vzťahy<br />

medzi dodávateľmi, odberateľmi, dohodnutú paritu. Charakteristickým<br />

tovarom pre túto komoditu sú: mangánové rudy, ostatné druhy rúd<br />

okrem železných rúd, surové železo, ferozliatiny, polotovary zo železa,<br />

oceľ, výrobky zo zliatiny alebo ocele, železný a oceľový odpad a šrot.<br />

Významne sa na prepravách pre hutnícke podniky podieľa preprava<br />

železného šrotu. V tejto oblasti zaznamenáva spoločnosť každý rok<br />

mierny nárast. Vyžaduje si to obsluhu množstva menších dodávateľov,<br />

prácu s vozňami, kde sú v poslednom období na vývoz prednostne<br />

žiadané vozne radu Eanos s väčším ložným objemom. Na týchto<br />

prepravách je vidieť, ako cena železného šrotu vplýva na pohyb tokov<br />

tovaru. Ak cena na zahraničných trhoch stúpne, zvýši sa vývoz, ak cena<br />

šrotu klesne, zvýši sa dovoz do hutníckych podnikov.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ponúka na prepravu širokého spektra tovarov v rámci<br />

komodity kovy tieto rady vozňov:<br />

Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />

Kns,<br />

Res,<br />

Rils, Rilhs, Rilns,<br />

Shimmns,<br />

Tams, Tams-u.<br />

20000<br />

15000<br />

10000<br />

5000<br />

0<br />

2003<br />

2004<br />

2005<br />

kovy/metals<br />

uhlie/coal<br />

ruda/iron ore<br />

2006<br />

2007


Komodita č. 7 – uhlie<br />

Aj preprava uhlia tvorí podstatnú zložku v komoditnom členení <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong>. Dovoz a vnútroštátna preprava pokrýva potreby slovenských<br />

hutnických a energetických závodov. Spoločnosť obsluhuje aj drobných<br />

odberateľov. Ročne prepraví cca 7 mil. ton tejto komodity.<br />

Charakteristickým tovarom pre komoditu uhlie sú: čierne uhlie, brikety,<br />

bulety a podobné tuhé palivá vyrobené z čierneho uhlia, hnedé uhlie,<br />

aglomerované uhlie, koks a polokoks z čierneho uhlia, hnedého uhlia<br />

alebo z rašeliny, retortové uhlie.<br />

Ak bolo pri komodite kovy spomenuté, že sa <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pohybuje<br />

v konkurenčnom prostredí, tak v tejto komodite to platí dvojnásobne.<br />

Konkurenciou sú súkromní železniční dopravcovia, nakoľko ide o<br />

prepravy ucelenými vlakmi, s malým sezónnym výkyvom, nenáročné na<br />

organizáciu prevádzky.<br />

Na prepravu uhlia ponúka <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> vozne týchto radov:<br />

Es, Eas,<br />

Eaos, Eanos,<br />

Fals, Falls, Falls – z.<br />

Komodita č. 8 – ruda<br />

V komodite ruda prepravuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aglomerovanú a<br />

neaglomerovanú železnú rudu ako aj polotovary na báze železnej rudy.<br />

Významná je najmä obsluha hutníckych spoločností. Podstatnú časť<br />

prepravy tvorí preprava železnej rudy po trati širokého rozchodu pre U.<br />

S. Steel Košice. Spoločnosť zabezpečuje železnú rudu aj pre ostravské<br />

huty. Ešte v roku 2001 sa v spolupráci s rakúskymi železnicami zaviedol<br />

prvý certifikovaný logistický vlak, ktorý denne prepravuje ukrajinské<br />

pelety z Čiernej nad Tisou do Rakúska pre firmu Voest Alpine. Železná<br />

ruda sa prepravuje prevažne vo vozňoch radov:<br />

Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />

Faccs.<br />

Analyzovať trh sa zdá len na prvý<br />

pohľad jednoduché<br />

Predstavujeme: produktový manažér pre kovy a uhlie<br />

Produktoví manažéri - analytici trhu sledujú vývoj prepravy v<br />

pridelených komoditách, vývoj trhu a v spolupráci najmä so<br />

sekciou marketingu navrhujú opatrenia na zabezpečenie splnenia<br />

marketingového plánu. V rámci svojich kompetencií stanovujú pre<br />

obchodných manažérov cenové podmienky, resp. pripravujú podklady<br />

pre ich určenie.<br />

Prepravy komodít uhlie a kovy sú v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> každodennou náplňou<br />

práce produktového manažéra Ing. Ľubomíra Krotkého. Pre svoju<br />

prácu má dobrú kvalifikáciu. Skôr než prišiel pracovať ako produktový<br />

manažér, prešiel ako riadiaci pracovník náročným prostredím<br />

železničného prekladiska v Čiernej nad Tisou ako aj ďalšími pozíciami<br />

v prevádzke.<br />

Po absolvovaní VŠDS v Žiline začínal od roku 1988 na železnici<br />

vo viacerých staniciach ako výpravca. V nasledujúcich rokoch<br />

postupoval v Čiernej nad Tisou cez funkcie staničný dispečer, zástupca<br />

vedúceho ŠR, dopravno-prepravný námestník až po funkciu riaditeľa<br />

Železničného prekladiska Čierna nad Tisou v roku 1996. Medzitým<br />

skúsil komerčné i obchodné pozície vo Veľkej Ide a v Košiciach.<br />

Po transformácii od 1. januára 1997 sa stal prednostom Správy<br />

riadenia dopravy Čierna nad Tisou. V rokoch 1997 - 1998 pracoval<br />

ako dopravný námestník prednostu železničnej stanice v Košiciach.<br />

Nasledujúce dva roky už pôsobil ako predpisár na Divízii nákladnej<br />

prepravy, v rokoch 2001 - 2003 ako vedúci oddelenia realizácie GVD.<br />

Na terajšej pozícii komoditného/ produktového manažéra pracuje od<br />

decembra 2003.<br />

Ako stručne Ing. Ľubomír Krotký konštatuje, pri jeho práci je dôležité<br />

vedieť: odkiaľ, kam, čo, kto, komu. No nie je to vôbec jednoduché.<br />

– Gro práce predstavuje sledovanie prepráv, vytváranie štatistík,<br />

prehľadov, porovnaní. Produktoví manažéri sledujú aj konkurenčných<br />

dopravcov, v tomto smere je pozícia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako bývalého<br />

monopolného dopravcu náročná. Železničný prepravný trh je uzavretý,<br />

jednotliví hráči si len delia stabilné objemy. Uhlie je napríklad<br />

ideálnou komoditou pre tretích dopravcov, pretože sa prepravuje v<br />

ucelených vlakoch, jedným typom vozňa, - vysvetľuje niektoré úskalia<br />

práce produktového manažéra Ing. Ľ. Krotký.<br />

Z hľadiska konkurencie cestnej dopravy trápia úsek obchodu aj výluky<br />

na hlavnom železničnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Počas výluk<br />

musí <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> odriecť niektoré prepravy, po ich skončení však býva<br />

ťažké presvedčiť zákazníka, ktorý si zvykol na kamiónovú prepravu,<br />

aby sa vrátil na železnicu. Kým však štát nebude jasnejšie preferovať<br />

ekologickú železnicu, s podobnými prípadmi sa budú produktoví<br />

manažéri na železnici zrejme stretávať často.<br />

(ab, r)<br />

30/31


Transportation of bulk<br />

substrates goes easily<br />

in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Metals, coal and iron ore make up more than 60 % in total<br />

performance in tons<br />

Within the process chain of metallurgical industry, production<br />

of electric energy of coal and processing of metals anywhere in<br />

the world, railway has an irreplaceable position. It is just that<br />

element that provides transportation of huge quantities of raw<br />

material from the location of their extraction to the location of their<br />

processing to semi-finished products or energy. Therefore, rail freight<br />

transport cannot be missing during the planning process of these<br />

transportations.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has its own teams of experts who provide coordination<br />

of transportations from the operational viewpoint – to have the means<br />

of transportations available, as well as from the commercial viewpoint<br />

- to have the business conditions in the transport market stipulated.<br />

Annual statistical data document of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> states that within<br />

the last 5 years, metals, coal and iron ore have made up 60,9% on<br />

average in total performance of transported tons.<br />

Commodity No. 5 – Metals<br />

The biggest share of all transportations carried out by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

belongs to transportations of materials for metallurgical enterprises in<br />

the Slovak Republic, the Czech Republic and neighbouring countries<br />

and transportations of their production. Goods comprise mostly iron<br />

bars, wires and coils. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> carries goods not only for small<br />

and medium-size enterprises dealing with transport and engineering<br />

building operations, but our company also succeeds to meet the<br />

transport needs of large-size enterprises. Each year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

carries approximately 6 million tons of such products.<br />

When performing these transportations, our company is a part<br />

of competitive environment. Our competition is not only truck<br />

transportation, but also other rail carriers. It is necessary to<br />

thoroughly consider all circumstances and relations to suppliers,<br />

customers, agreed parity. Typical goods of this commodity are:<br />

Manganese ore, other ores exclusive of iron ore, pig iron, ferro-alloys,<br />

semi-finished iron goods, steel, products from alloy or steel, ferrous<br />

scrap iron and steel and other scrap.<br />

A significant share of transportations for metallurgical companies is<br />

made up of transportations of iron scrap. In this area, our company<br />

has been observing a slight increase each year. It requires services<br />

provided to a number of smaller suppliers, work with wagons, where<br />

recently the wagons of Eanos series with larger loading volume have<br />

been preferably requested. It can be seen in these transportations,<br />

how the price of iron scrap influences the movement of goods flows. If<br />

the price in foreign markets goes up, the export goes up, if the price of<br />

iron scrap goes down, the import to metallurgical companies goes up.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> offers following wagon series suitable for transportation<br />

of wide range of goods within the commodity “metals”:<br />

Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />

Kns,<br />

Res,<br />

Rils, Rilhs, Rilns,<br />

Shimmns,<br />

Tams, Tams-u.<br />

Commodity No. 7 – Coal<br />

Commodity of coal is also a very significant part of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

commodity classification. Import and domestic transportation cover<br />

requirements of Slovak energy and metallurgical industries. Our


company provides its services to smaller customers. Each year we<br />

carry approximately 7 million tons of this commodity.<br />

Typical goods of this commodity are: black coal, coal cake, ovoid<br />

and other similar solid propellants made of black coal, brown coal,<br />

agglomerated coal, coke and coalite made of black coal, brown coal<br />

or turf, fast extrusion coal.<br />

As with commodity metals, we mentioned that <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is a part<br />

of competitive environment, then the double is valid in relation to<br />

this commodity. Our competition includes private rail carriers, since<br />

it concerns transportations by block trains, with slight seasonal<br />

variations, non-demanding for operation organization.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>Cargo</strong> offers following wagon series for transportation of coal:<br />

Es, Eas,<br />

Eaos, Eanos,<br />

Fals, Falls, Falls – z.<br />

Commodity No. 8 – Iron Ore<br />

In commodity “iron ore”, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> carries agglomerated and nonagglomerated<br />

iron ore as well as semi-finished goods on iron ore basis.<br />

A significant part is made up of services provided to metallurgical<br />

enterprises. A great share of iron ore transportations belongs to<br />

transportations on the broad-gauge track for company U.S. Steel<br />

Košice. The company participates in providing the metallurgical plants<br />

in Ostrava with sufficient volume of iron ore. The first certified logistic<br />

train, which transports the Ukrainian pellets from Čierna nad Tisou to<br />

Austria daily, for company Voest Alpine, was implemented already in<br />

2001 in cooperation with Austrian railways.<br />

Iron ore is transported mainly by the following wagon series:<br />

Es, Eas, Eaos, Eanos,<br />

Faccs.<br />

To analyse the market only seems to be<br />

easy at first sight<br />

We introduce: product manager for metals and coal<br />

Product managers – market analysts monitor development of<br />

transportation within assigned commodities, they also monitor market<br />

development and in cooperation with marketing section in particular,<br />

they propose measures for provision of marketing plan fulfilment.<br />

Within their powers, they determine price conditions for business<br />

managers, or prepare basic documents for their determination.<br />

Transportations of commodities coal and metals in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> are a<br />

part of daily workload of product manager Ing. Ľubomír Krotký. He has<br />

good professional qualification for this job. Before he started working<br />

as a product manager, he was in managerial position in a demanding<br />

environment of rail transhipment yard in Čierna nad Tisou as well as in<br />

other positions in operation.<br />

After graduating from VŠDS in Žilina (University of Žilina, Faculty of<br />

Transport and Communications), he started working for railways<br />

in 1988 as a train dispatcher in several stations. In the following<br />

years, he was promoted and in Čierna nad Tisou, he worked as a<br />

station dispatcher, deputy of head of broad-gauge track, transport<br />

and carriage deputy and reached a position of the director of Rail<br />

Transhipment Yard Čierna nad Tisou in 1996. Meanwhile, he also<br />

worked in commercial and business positions in Veľká Ida and in<br />

Košice. After transformation, from January 1, 1997, he became a<br />

manager of Administration of Transport Control in Čierna nad Tisou.<br />

From 1997 to 1998, he worked as a transport deputy of the railway<br />

station master in Košice. The following two years, he practised as a<br />

regulation officer in Freight Transport Division, from 2001 to 2003 as<br />

a head of realization department of GVD (timetable of train traffic).<br />

He has been working in his current position of commodity/product<br />

manager since December 2003.<br />

As stated briefly by Ing. Ľubomír Krotký, in his job, it is important to<br />

know: where from, where to, what, who and who to. However, it is not<br />

that easy.<br />

– The key responsibilities include monitoring of transportations,<br />

preparation of statistical documents, reviews, comparisons. Product<br />

managers also monitor competing carriers; from this viewpoint, the<br />

position of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, as a former monopoly carrier, is rather<br />

difficult. Railway transportation market is closed; individual players<br />

are only sharing stable volumes. Coal, for example, is an ideal<br />

commodity for third-party carriers, since it is transported in block<br />

trains by one type of wagons, - explains some of the issues of working<br />

as a product manager Ing. Ľ. Krotký.<br />

From the viewpoint of road transport competition, the trade division<br />

is concerned about closures in the main rail route between Bratislava<br />

and Žilina. During closures, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> has to cancel some<br />

transportations and after these closures are over, it is quite difficult<br />

to persuade the customer being used to transportation byroad to<br />

get back to railways. While the state is not giving its preference to<br />

ecological railways, the product managers in railways are likely to be<br />

facing such cases quite often.<br />

(ab, r)<br />

079 01 Maťovce, okres Michalovce kancelária Košice, Dominikánske námestie 41<br />

tel./fax: 00421/056/6383 493, žel. 229-4367 tel./fax: 00421/055/622 89 88, žel. 84483, 84180<br />

e-mail: premakom@premako.sk<br />

e-mail: premako@premako.sk<br />

web: www.premako.sk<br />

Hlavnou činnosťou firmy je zasielateľstvo a prekládka tovarov (sypkých, oceľových výrobkov a ostatného tovaru) na vstupe s Ukrajinou zo<br />

železničných vozňov s rozchodom 1520 mm do vozňov s rozchodom 1435 mm a naopak. Firma prevádzkuje verejný colný sklad so zakrytou<br />

halou s rozlohou 700 m 2 s voľnou plochou s rozlohou 1500 m 2 .<br />

Súčasťou sú aj doplnkové služby, napr. úprava a triedenie tovaru, služby colného deklaranta, vypísanie nákladných listov a pod.<br />

32/33


Do pôsobnosti Strediska nákladnej prepravy (SNP) Haniska pri Košiciach<br />

patrí prevádzka na južnom ťahu z miesta sídla po Gemerskú Hôrku<br />

a na štyroch regionálnych tratiach Moldava nad Bodvou – Medzev,<br />

Rožňava – Dobšiná, Plešivec – Muráň a Plešivec – Slavošovce. Spolu<br />

na 182 kilometroch železničných tratí.<br />

Služby, technické vybavenie<br />

Nakladacie rampy v tarifných bodoch Muráň, Revúca, Lubeník, Jelšava,<br />

Hucín, Plešivec, Štítnik, Slavošovce, Rožňava, Dobšiná, Jablonov<br />

nad Turňov, Haniska pri Košiciach ŠRT, Moldava nad Bodvou,<br />

koľajová váha v Rožňave.<br />

SNP má v obvode celkovo 25 tarifných bodov, z ktorých je 10 obsadených.<br />

Tarifné body obsadené zamestnancom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>: Haniska pri<br />

Košiciach – normálny rozchod, Haniska pri Košiciach – široký rozchod,<br />

Veľká Ida, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Nižná Slaná,<br />

Rožňava, Slavec jaskyňa, Plešivec, Lubeník. Neobsadené tarifné body:<br />

Čečejovce, Počkaj, Medzev, Jasov, Muráň, Revúca, Jelšava, Hucín, Gemerská<br />

Hôrka, Štítnik, Slavošovce, Lipovník, Betliar, Dobšiná, Jablonov<br />

nad Turňou.<br />

Komodity<br />

V stredisku prevažujú v nakládke komodity ako rúry, zvitky, plechy<br />

(Haniska pri Košiciach), granulát, drevo, železný šrot, vápno, magnezit<br />

Najvýznamnejší zákazníci<br />

U. S. Steel Košice, s. r. o.; INTERPORT SERVIS, s. r. o.; Slovenské<br />

magnezitové závody, a. s., Jelšava; Carmeuse Slovakia, s. r. o., Slavec;<br />

Siderit, s. r. o., Nižná Slaná; Slovmag, a. s., Lubeník; Lesy SR, š. p.,<br />

Rožňava; Mestské lesy, s. r. o., Revúca; Kovostroj, s. r. o., Dobšiná;<br />

NEVAKO, s. r. o.; Rov Agro, s. r. o.; KOVOZBER, s. r. o.; Zberné suroviny,<br />

a. s.; Wagon Service, s. r. o.; Lesy SR, š. p., Revúca; SHP Slavošovce, s.<br />

r. o.; VHS Trans, a. s., Turňa nad Bodvou; Mestské lesy, s. r. o., Dobšiná;<br />

Poľnonákup Domica, a. s.; Majster papier Revúca; SHP Harmanec a.<br />

s.; Zolka, a. s., Zvolen; G-Forest, s. r. o., Košice; DAH, s. r. o., Prešov;<br />

SLOVWOOD, a. s., Ružomberok; Poľnonákup Novohrad Lučenec;<br />

Drevoindustria Mihálik, s. r. o., Čadca.<br />

Stredisko nákladnej prepravy<br />

Centre of Freight Traffic Haniska pri Košiciach<br />

Kontakt<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Oblastná prepravná správa Košice<br />

Stredisko nákladnej prepravy Haniska pri Košiciach<br />

044 57 Haniska pri Košiciach<br />

Prednosta Ing. Kamil Popovič<br />

Tel. žel.: 910 6242<br />

Tel.: + 421 55 229 6242<br />

Fax: + 421 55 673 5780, + 421 55 229 6140<br />

E-mail: popovic.kamil@zscargo.sk<br />

Activities performed in the Centre of Freight Traffic (CFT) Haniska<br />

pri Košiciach include operation on south route from Haniska pri<br />

Košiciach to Gemerská Hôrka and in four regional tracks Moldava<br />

nad Bodvou – Medzev, Rožňava – Dobšiná, Plešivec – Muráň<br />

a Plešivec – Slavošovce. Totally on 182 kilometres of rail tracks.<br />

(Jelšava), magnezitové tehly (Lubeník), železná ruda (Nižná Slaná),<br />

papier (Slavošovce), profily, cement (Turňa nad Bodvou) a realizujú sa<br />

tu aj vojenské prepravy a kontajnerová preprava. V obvode sa vykladá<br />

najmä železný šrot, uhlie, koks, železná ruda, chrómová ruda, magnezit,<br />

vápenec, plechy, buničina, papier, drevo, krmivá, hnojivá, topný<br />

olej, nafta, uhlie.<br />

Traťové úseky Mn vlakov<br />

Košice – Veľká Ida: 2 páry vlakov,<br />

Moldava nad Bodvou – Medzev: 1 pár vlakov (ide 1, 3, 5),<br />

Plešivec – Muráň: 1 pár vlakov (pondelok až piatok),<br />

Plešivec – Lubeník: 2 páry vlakov,<br />

Plešivec – Slavošovce: 1 pár vlakov (pondelok až piatok),<br />

Rožňava – Dobšiná: 1 pár vlakov,<br />

Rožňava – Nižná Slaná: 1 pár vlakov,<br />

Plešivec – Veľká Ida: 2 páry vlakov.<br />

In the CFT district, there are 25 tariffs points, 10 out of them are<br />

occupied. Tariff points occupied by the employees <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>:<br />

Haniska pri Košiciach – normal gauge, Haniska pri Košiciach – broad<br />

gauge, Veľká Ida, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Nižná<br />

Slaná, Rožňava, Slavec jaskyňa, Plešivec, Lubeník. Unoccupied tariff<br />

points: Čečejovce, Počkaj, Medzev, Jasov, Muráň, Revúca, Jelšava,<br />

Hucín, Gemerská Hôrka, Štítnik, Slavošovce, Lipovník, Betliar,<br />

Dobšiná, Jablonov nad Turňou.<br />

Commodities<br />

In the centre, the biggest share of loaded goods belongs to<br />

following commodities: tubes, coils, plates (Haniska pri Košiciach),<br />

granulated material, wood, iron scrap, calcite, magnesite (Jelšava),<br />

and magnesite bricks (Lubeník), iron ore (Nižná Slaná), paper<br />

(Slavošovce), profiles, cement (Turňa nad Bodvou). Military<br />

transportations as well as container transportation are performed<br />

here. Within its district, the following commodities are unloaded, in<br />

particular: iron scrap, coal, coke, iron ore, chrome ore, magnesite,<br />

calcite, plates, cellular tissue, paper, wood, fodder, fertilizers, fuel oil,<br />

diesel oil, coal.


Haniska pri Košiciach<br />

Track Sections of Mn trains<br />

Košice – Veľká Ida: 2 pairs of trains,<br />

Moldava nad Bodvou – Medzev: 1 pair of trains (operates on 1, 3, 5),<br />

Plešivec – Muráň: 1 pair of trains (Monday to Friday),<br />

Plešivec – Lubeník: 2 pairs of trains,<br />

Plešivec – Slavošovce: 1 pair of trains (Monday to Friday),<br />

Rožňava – Dobšiná: 1 pair of trains,<br />

Rožňava – Nižná Slaná: 1 pair of trains,<br />

Plešivec – Veľká Ida: 2 pairs of trains.<br />

Services, technical equipment<br />

Loading platforms in tariff points Muráň, Revúca, Lubeník, Jelšava,<br />

Hucín, Plešivec, Štítnik, Slavošovce, Rožňava, Dobšiná, Jablonov nad<br />

Turňov, Haniska pri Košiciach ŠRT, Moldava nad Bodvou,<br />

Track scales in Rožňava.<br />

The most important customers<br />

U. S. Steel Košice, s. r. o.; INTERPORT SERVIS, s. r. o.; Slovenské<br />

magnezitové závody, a. s., Jelšava; Carmeuse Slovakia, s. r. o., Slavec;<br />

Siderit, s. r. o., Nižná Slaná; Slovmag, a. s., Lubeník; Lesy SR, š. p.,<br />

Rožňava; Mestské lesy, s. r. o., Revúca; Kovostroj, s. r. o., Dobšiná;<br />

NEVAKO, s. r. o.; Rov Agro, s. r. o.; KOVOZBER, s. r. o.; Zberné suroviny,<br />

a. s.; Wagon Service, s. r. o.; Lesy SR, š. p., Revúca; SHP Slavošovce,<br />

s. r. o.; VHS Trans, a. s., Turňa nad Bodvou; Mestské lesy, s. r. o.,<br />

Dobšiná; Poľnonákup Domica, a. s.; Majster papier Revúca; SHP<br />

Harmanec a. s.; Zolka, a. s., Zvolen; G-Forest, s. r. o., Košice; DAH, s.<br />

r. o., Prešov; SLOVWOOD, a. s., Ružomberok; Poľnonákup Novohrad<br />

Lučenec; Drevoindustria Mihálik, s. r. o., Čadca.<br />

Contact<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Regional transportation administration Košice<br />

Centre of Freight Traffic Haniska pri Košiciach<br />

044 57 Haniska pri Košiciach<br />

Station master Ing. Kamil Popovič<br />

Tel. No., railway: 910 6242<br />

Tel. No.: + 421 55 229 6242<br />

Fax: + 421 55 673 5780, + 421 55 229 6140<br />

E-mail: popovic.kamil@zscargo.sk<br />

34/35


Stredisko nákladnej prepravy<br />

Center of Freight Traffic Maťovce<br />

Stredisko nákladnej prepravy Maťovce, resp. pohraničná priechodová<br />

stanica má jedinečný charakter, pretože zabezpečuje prechod zásielok<br />

z rozchodu 1520 mm (široký rozchod - ŠRT) na 1435 mm (normálny<br />

rozchod - NR) a s tým súvisiace zmeny v dvoch prepravných režimoch<br />

i koordináciu prechodu zásielok po ŠRT do Hanisky pri Košiciach.<br />

Nakládka a vykládka je v obvode strediska zabezpečená v obsadených<br />

tarifných bodoch Maťovce (prekládku tovaru ŠR – NR zabezpečuje<br />

sekcia Východoslovenské prekladiská <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> a cudzie subjekty),<br />

Veľké Kapušany, Vojany (normálny aj široký rozchod), Bánovce nad<br />

Ondavou a v neobsadených zastávkach Drahňov, Budkovce, Hatalov.<br />

V preprave prevažujú chémia, uhlie a železná ruda.<br />

Služby, technické vybavenie<br />

Nakladacia bočná rampa – Bánovce nad Ondavou, Budkovce,<br />

Hatalov,<br />

nakladacia čelná rampa – Budkovce,<br />

služby súvisiace s prechodom zásielok z rozchodu 1520 na 1435<br />

mm zabezpečujú zamestnanci sekcie prevádzky a prepravy aj sekcie<br />

Východoslovenských prekladísk (plnenie colných predpisov, prekládka<br />

tovaru, previazanie tovaru).<br />

Najvýznamnejší zákazníci<br />

Aurex, s. r. o., Prešov (nakládka v Budkovciach),<br />

Zberné suroviny, a. s., Žilina (vo Veľkých<br />

Kapušanoch), Agrocentra, a. s., Michalovce<br />

(vykládka hnojív v Hatalove), Flaga Progas, s.<br />

r. o., (vykládka v Bánovciach nad Ondavou)<br />

Kontakt<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Oblastná prepravná správa Košice<br />

Stredisko nákladnej prepravy Maťovce<br />

Prednosta Ladislav Matúš<br />

Tel. žel.: 910-84-310<br />

Tel.: + 421 56 2297 310<br />

Fax: + 421 53 2296 436<br />

E-mail: matus.ladislav@zscargo.sk


Maťovce<br />

Centre of freight transport Maťovce and a border crossing station<br />

has a unique character, since it provides transition of consignments<br />

from 1 520 mm gauge (broad gauge track - BGT) to 1 435 mm<br />

gauge (normal gauge track - NGT) and related changes in two<br />

transportation regimes as well as coordination of consignment<br />

transition on broad-gauge track to Haniska pri Košiciach.<br />

Loading and unloading are, within the centre district, provided in<br />

occupied tariff points Maťovce (transhipment of goods: broad gauge<br />

– normal gauge is provided by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> East Slovak Transhipment<br />

Yards Section and other subjects), Veľké Kapušany, Vojany (normal<br />

and broad gauge), Bánovce nad Ondavou and in unoccupied stops<br />

Drahňov, Budkovce, Hatalov. Within the transportation, chemical<br />

products, coal and iron ore prevail.<br />

Services, technical equipment<br />

Loading side platform – Bánovce nad Ondavou, Budkovce, Hatalov,<br />

Loading front platform – Budkovce,<br />

Services related to transition of consignments from 1520 gauge<br />

to 1435 mm gauge are provided by employees of operations and<br />

transportation section as well ESTY Section (fulfilment of customs<br />

regulations, transhipment of goods, and bogie change).<br />

The most important customers<br />

Aurex, s. r. o., Prešov (loading in Budkovce), Zberné suroviny, a. s.,<br />

Žilina (in Veľké Kapušany), Agrocentra, a. s., Michalovce (unloading of<br />

fertilizers in Hatalov), Flaga Progas, s. r. o., (unloading in Bánovce nad<br />

Ondavou)<br />

Contact<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Regional transport office Košice<br />

Centre of Freight Traffic Maťovce<br />

Head of the Centre Ladislav Matúš<br />

Tel., railway: 910-84-310<br />

Tel.: + 421 56 2297 310<br />

Fax: + 421 53 2296 436<br />

E-mail: matus.ladislav@zscargo.sk<br />

Sekcii Východoslovenské prekladiská patrí v Maťovciach okrem prekládkových<br />

kapacít aj pracovisko preväzovne vozňov. Preväzujú sa v nej<br />

len širokorozchodné nákladné vozne, pod ktoré sa osadzujú podvozky<br />

normálneho rozchodu. Po previazaní podvozkov majú ukrajinské vozne<br />

vstupujúce na Slovensko už po normálnom rozchode prekročenú<br />

nakladaciu mieru. Z toho vyplývajú určité dopravné obmedzenia.<br />

ESTY Section, in Maťovce, includes apart from the transhipment<br />

workplace, also bogie change workplace. Only the broad-gauge freight<br />

wagons are changed here. Broad-gauge bogies of these wagons are<br />

replaced with normal-gauge bogies. After bogie change, the Ukrainian<br />

wagons, entering Slovakia, have exceeded loading norm on the normal<br />

gauge. This may result in certain traffic restrictions.<br />

Jediná širokorozchodná železničná trať na Slovensku vedie z Maťoviec<br />

do Hanisky pri Košiciach. Je dlhá 100 kilometrov a jej výstavbu si vyžiadal<br />

dovoz železnej rudy pre novopostavené Východoslovenské železiarne<br />

v Košiciach. Skúšobná prevádzka na novej širokorozchodnej trati sa<br />

začala 1. mája 1966. Neskôr sa jej priepustnosť zvýšila dobudovaním<br />

ďalších výhybní, elektrifikácia trate bola ukončená v roku 1978. Trať sa<br />

využíva len pre nákladnú dopravu.<br />

The only broad-gauge track in Slovakia runs from Maťovce to Haniska<br />

pri Košiciach. It is 100 km long and its construction was executed<br />

mainly due to iron ore import for newly-built factory Východoslovenské<br />

železiarne in Košice. Trial operation on new broad-gauge track<br />

commenced on May 1, 1966. Later on, its permeability increased<br />

by completion of additional passing-bays, track electrification was<br />

completed in 1978. This track is used for freight transport only.<br />

36/37


Preprava nebezpečných tovarov – druhá časť<br />

Transportation of dangerous goods – part II<br />

Klasifikácia nebezpečných tovarov, nálepky na označenie nebezpečenstva,<br />

možné nebezpečenstvá a nevyhnutné opatrenia<br />

Classification of dangerous goods, dangerous goods labelling,<br />

possible dangers and necessary measures<br />

Nebezpečné tovary sú klasifikované do nasledujúcich tried:<br />

Trieda 1 Výbušné látky a predmety s výbušnou látkou<br />

Látky triedy 1 môžu vyvolať explóziu výbuchu pomocou zdroja tepla<br />

alebo nárazom. Následkom výbuchu vzniká tlaková vlna, tepelné žiarenie,<br />

nebezpečenstvo ohňa, uvoľňovanie jedovatých plynov. Do tejto<br />

triedy patria napr. bomby, granáty, munícia, nálože, trhaviny a pod. Pri<br />

manipulácii je nutná opatrnosť a bezpečná vzdialenosť od zápalných<br />

zdrojov.<br />

Trieda 2 Plyny<br />

Látky triedy 2 predstavujú nebezpečenstvo požiaru a výbuchu. Pri úniku<br />

látky sa vyvíja chlad a vzniká nebezpečenstvo udusenia vytlačením<br />

vzduchu, otrava alebo poleptanie. Do tejto triedy patria napr. acetylén,<br />

amoniak, chlór, etylén, neón, propán, bután a pod. Pri manipulácií je<br />

potrebná opatrnosť a ochrana pred zdrojom zapálenia a ohňom.<br />

Trieda 3 Zápalné kvapalné látky<br />

Látky triedy 3 predstavujú nebezpečenstvo ľahkej možnosti zapálenia,<br />

vzniku zápalných pár, vytvorenie výbušných pár a zmesí so vzduchom.<br />

Do tejto triedy patria napr. benzín, palivá pre dieselové motory, oleje,<br />

lepidlá, petrolej, farby a pod. Pri manipulácii je potrebná opatrnosť,<br />

dostatočné vetranie, ochrana pred zdrojom zapálenia a ohňom.<br />

Trieda 4.1 Zápalné tuhé látky, samovoľne sa rozkladajúce<br />

látky, znecitlivené výbušné tuhé látky<br />

Látky triedy 4.1 sú ľahko horľavé tuhé látky, tuhé látky, ktoré sa môžu<br />

zapáliť trením, teplotne nestabilné látky , ktoré sa môžu exotermicky<br />

rozkladať aj bez prítomnosti kyslíka. Do tejto triedy patria napr.<br />

naftalén, hexamín, červený fosfor a pod. Pri manipulácii je potrebná<br />

ochrana pred zdrojom zapálenia a pred ohňom.<br />

Trieda 4.2 Samozápalné látky<br />

Látky triedy 4.2. zahŕňajú pyrofórne látky a látky a predmety schopné<br />

samoohrevu. Pyrofórne látky sú látky, ktoré sa pri styku s malými množstvami<br />

vzduchu zapália do piatich minút. Látky a predmety schopné<br />

samoohrevu sú bez prívodu energie pri styku so vzduchom schopné<br />

samoohrevu. Tieto látky sa môžu vznietiť len vo väčších množstvách<br />

(viac kg) a po uplynutí určitého časového úseku (hodiny alebo dni).<br />

Do tejto triedy patria napr. sadze, bavlna vlhká, aktivované uhlie, biely<br />

alebo žltý fosfor, sulfid draselný. Pri manipulácii je potrebná ochrana<br />

pred zdrojom zapálenia a ohňom<br />

Trieda 4.3 Látky, ktoré v styku s vodou vyvíjajú zápalné plyny<br />

Látky triedy 4.3 sú látky, ktoré vyvíjajú pri styku s vodou zápalné plyny<br />

a spolu so vzduchom môžu vytvárať výbušné zmesi. Do tejto triedy<br />

patria napr. vápnik, karbid vápenatý, ferrosilicium, prášok horčíka,<br />

sodík, lítium a pod. Pri manipulácii je potrebná ochrana pred vlhkom,<br />

zdrojom zapálenia a ohňom.<br />

Trieda 5.1 Látky podporujúce horenie (pôsobiace oxidačne)<br />

Látky triedy 5.1 uvoľňovaním a odovzdávaním kyslíka môžu spôsobiť<br />

požiar alebo môžu podporiť vznik požiaru iných látok. Tieto látky môžu<br />

Dangerous goods are classified into following classes:<br />

Class 1 Explosives and articles with explosives<br />

Substances of class 1 may cause blast explosion by means of heat<br />

source or heat shock. As a consequence of blast, the pressure wave,<br />

heat radiation, danger of fire, release of poisonous gases may occur. This<br />

class includes e.g. bombs, garnet, ammunition, charges, blasting agents<br />

and other. During manipulation, caution and safe distance from the<br />

source of ignition are required.<br />

Class 2 Gases<br />

Substances of class 2 are liable to cause fire and blast. When such<br />

substance is released, cold develops and the danger of suffocation by<br />

displacement of air, poisoning or corrosion may occur. This class includes<br />

e.g. acetylene, ammonia, chlorine, ethylene, neon, propane, butane and<br />

other. During manipulation, caution and protection against the source of<br />

ignition and fire are required.<br />

Class 3 Flammable liquids<br />

Substances of class 3 are liable to cause danger of easy ignition possibility,<br />

formation of flammable steams, formation of explosive steams and<br />

air mixtures. This class includes e.g. petrol, fuels for diesel engines, oils,<br />

adhesives, kerosene, paints and other. During manipulation, caution,<br />

sufficient air venting, protection against the source of ignition and fire are<br />

required.<br />

Class 4.1 Flammable solids: substances liable to spontaneous<br />

combustion; desensitized solid explosives<br />

Substances of class 4.1 are easy flammable solid substances, solid substances,<br />

which can be ignited by friction; thermally unstable substances,<br />

which can undergo a strongly exothermic decomposition even without<br />

participation of oxygen. This class includes e.g. naphthalene, hexamethylenetetramine,<br />

red phosphorus and other. During manipulation,<br />

protection against the source of ignition and fire is required.<br />

Class 4.2 Spontaneously combustible substances<br />

Substances of class 4.2. include pyrophoric materials and self-heating<br />

substances and articles. Pyrophoric substances are substances that,<br />

even in small quantities and without an external ignition source, can ignite<br />

within five (5) minutes after coming in contact with air. A self-heating<br />

material is a material that, when in contact with air and without an energy<br />

supply, is liable to self-heat. These materials may ignite only in larger<br />

quantities (more kg) and after a lapse of certain period of time (hours or<br />

days). This class includes e.g. blacks, cotton wet, activated coal, white or<br />

yellow phosphorus, potassium sulphide. During manipulation, protection<br />

against the source of ignition and fire is required.<br />

Class 4.3 Substances that on contact with water emit flammable<br />

gases<br />

Substances of class 4.3 are substances that on contact with water emit<br />

flammable gases and together with air, they can form explosive mixtures.<br />

This class includes e.g. calcium, calcium carbide, ferrosilicium, magnesium<br />

powder, sodium, lithium and other. During manipulation, damp<br />

protection and protection against the source of ignition are required.<br />

Class 5.1 Oxidizers<br />

Substances of class 5.1, by releasing and yielding oxygen, may cause fire<br />

or may support the fire break-out of other substances. These substan-


mať navyše aj zápalné, jedovaté a žieravé účinky. Do tejto triedy patria<br />

napr. peroxid draselný, dusičnan sodný , chlorečnan draselný a pod.<br />

Pri manipulácii je potrebná ochrana pred zdrojom zapálenia, ohňom,<br />

ochrana očí a kože.<br />

Trieda 5.2 Organické peroxidy<br />

Látky triedy 5.2 sa môžu samovoľne rozkladať pri uvoľňovaní tepla,<br />

trením alebo nárazom. Pri rozklade sa môžu vyvíjať škodlivé alebo<br />

zápalné plyny alebo pary, látky môžu mať aj žieravé účinky. Niekedy<br />

môže nastať aj explozívny rozklad. Do tejto triedy patria organické<br />

peroxidy napr. peroxid vodíka. Pri manipulácii je potrebná ochrana<br />

pred zdrojom zapálenia a ohňom, v blízkosti organických peroxidov sa<br />

nesmú nachádzať horľavé látky, ochrana očí a kože pred žieravými a<br />

jedovatými účinkami.<br />

Trieda 6.1 Jedovaté látky<br />

Látky triedy 6.1 pri jednorazovom alebo krátkodobo trvajúcom pôsobení<br />

v relatívne malých množstvách pri vdýchnutí, pri užití alebo dotyku s<br />

pokožkou môžu viesť k poškodeniu zdravia alebo môžu zapríčiniť smrť<br />

človeka. Do tejto triedy patria napr. anilín, zlúčeniny arzénu, kyanidy,<br />

nikotín, pesticídy a pod. Pre bezpečnú manipuláciu platia zásady:<br />

nedotýkať sa, zaistiť dostatočný odstup, vetrať, nejesť, nepiť, nefajčiť.<br />

Trieda 6.2 Látky spôsobilé vyvolať nákazu<br />

Látky triedy 6.2 sú látky, o ktorých je známe alebo sa dá predpokladať,<br />

že sú pôvodcami choroby u ľudí a/alebo zvierat. Patria sem infekčné<br />

látky (baktérie a vírusy), klinické odpady a diagnostické vzorky. Pri manipulácii<br />

je potrebná zvýšená ochrana proti dotyku, požitiu, vdýchnutiu.<br />

V blízkosti látok triedy 6.2 nejeme, nepijeme, nefajčíme, nedotýkame<br />

sa ich.<br />

Trieda 7 Rádioaktívne látky<br />

Látky triedy 7 sú látky obsahujúce rádionuklidy, pri ktorých koncentrácia<br />

rádioaktivity ako aj celková rádioaktivita na každú zásielku<br />

prekračuje hodnoty uvedené v RID. Pôsobením rádioaktivity dochádza<br />

k ožiareniu a poškodeniu tkaniva. Do tejto triedy patria napr. kobalt,<br />

urán a pod. Pri manipulácii s rádioaktívnymi látkami sa dodržujú veľmi<br />

prísne bezpečnostné pravidlá a používajú ochranné odevy.<br />

Trieda 8 Žieravé látky<br />

Látky triedy 8 sú látky, ktoré svojim chemickým účinkom napádajú<br />

epitel pokožky alebo sliznice, s ktorou prichádzajú do kontaktu, alebo<br />

spôsobujú škody na iných tovaroch alebo dopravných prostriedkoch<br />

alebo ich môžu zničiť. Do tejto triedy patria napr. kyselina soľná, kyselina<br />

mravčia, bróm, kyselina sírová a pod. Pri manipulácii je potrebná<br />

ochrana očí, slizníc, kože, dostatočné vetranie a bezpečný odstup. Pri<br />

kontakte s látkou je potrebné dostatočné vyplachovanie a okamžitá<br />

lekárska pomoc.<br />

ces may moreover have flammable, poisonous and caustical effects.<br />

This class includes e.g. potassium peroxide, sodium nitrate, potassium<br />

chlorate and other. During manipulation, the protection against source of<br />

ignition as well as protection of eyes and skin is required.<br />

Class 5.2 Organic peroxides<br />

Substances of class 5.2 may spontaneously decompose by heat releasing,<br />

friction or heat shock. When decomposing, harmful or flammable<br />

gases or steams may be generated, the substances may have caustical<br />

effects. Sometimes, explosive decomposition may occur. This class includes<br />

organic peroxides, such as hydrogen peroxide. During manipulation,<br />

protection against the source of ignition and fire is necessary. Flammable<br />

substances cannot be placed near the organic peroxides. Protection of<br />

eyes and skin against the caustical and poisonous effects is required.<br />

Class 6.1 Toxic substances<br />

Substances of class 6.1, at one-time or long-lasting exposure and in<br />

relatively small amounts, are liable to cause death or serious injury to<br />

human health if inhaled, swallowed or by skin absorption. This class<br />

includes e.g. aniline, arsenic compounds, cyanide, nicotine, pesticides<br />

and other. For safe manipulation, the following rules are valid: do not<br />

touch, provide sufficient distance, sufficient venting, do not eat, do not<br />

drink, and do not smoke.<br />

Class 6.2 Infectious substances<br />

Substances of class 6.2 are such substances, which are known for or<br />

it can be assumed that they are originators of human and/or animal<br />

diseases. They include infectious substances (bacteria and viruses), clinical<br />

disposal and diagnostic samples. During manipulation, the increased<br />

protection against contact, use, inhalation is necessary. When being<br />

near the substances of class 6.2, do not drink, do not eat, do not smoke<br />

and do not touch them.<br />

Class 7 Radioactive substances<br />

Substances of class 7 are substances containing radionuclide, of which<br />

the radioactivity concentration as well total radioactivity for each consignment<br />

exceeds the values, stated in RID. When exposed to radioactivity,<br />

radiation and tissue damage occur. This class includes e.g. cobalt,<br />

uranium and other. During manipulation with radioactive substances,<br />

very strict rules are observed and protective clothing is used.<br />

Class 8 Corrosive substances<br />

Substances of class 8 are substances which, with their chemical effects,<br />

attack the skin epithelium or mucosa, they get in touch with, or may<br />

cause damage to other goods or means of transport or they can destroy<br />

them. This class includes e.g. muriatic acid, formic acid, bromine, sulphuric<br />

acid and other. During manipulation, protection of eyes, mucosa,<br />

skin as well as sufficient ventilation and safe distance are required. After<br />

coming in contact with this substance, sufficient rinsing and immediate<br />

medical help are needed.<br />

Trieda 9 Rôzne nebezpečné látky a predmety<br />

Látky triedy 9 sú látky a predmety, ktoré nepatria do žiadnej z<br />

predchádzajúcich tried. Patria sem zdraviu škodlivé jemné prachy<br />

(azbest), látky, ktoré pri požiari vytvárajú dioxíny, lítiové batérie, látky<br />

poškodzujúce životné prostredie, znečisťujúce vodu, geneticky zmenené<br />

mikroorganizmy a iné. Pri manipulácii je potrebná ochrana pred ohňom<br />

a zdrojom zapálenia, nejesť, nepiť, nefajčiť.<br />

V nasledujúcom pokračovaní sa budeme podrobnejšie zaoberať použitím<br />

nálepiek na označenie nebezpečenstva a významom oranžového<br />

označenia v súlade s RID. Poukážeme aj na praktické skúsenosti z<br />

výkonu kontrolnej činnosti bezpečnostného poradcu RID <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v<br />

posledných piatich rokoch.<br />

Class 9 Miscellaneous dangerous substances and articles<br />

Substances of class 9 are substances and articles which do not belong<br />

to any of the previous classes. This class includes health-harmful fine<br />

dusts (asbestos), substances which create dioxins during fire, lithium<br />

batteries, substances harming the environment or polluting the water,<br />

genetically-changed microorganisms and other. During manipulation,<br />

protection against fire and source of ignition are required. Do not eat, do<br />

not drink, and do not smoke.<br />

In the following issue, we are going to deal with labelling used for danger<br />

identification in more detail. We are also going to deal with the meaning<br />

of orange labelling in accordance with RID. We are also going to mention<br />

practical experiences, based on inspection activities performance of<br />

safety advisor of RID <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> within the last five years.<br />

Ing. Ingrid KRAJCÁROVÁ<br />

38/39


Viete ako sledovať vašu zásielku<br />

alebo vozeň cez internet<br />

Stačí, keď sa zákazník zaregistruje na www.<br />

zscargo.sk, a bude o preprave informovaný<br />

kedykoľvek a kdekoľvek<br />

Nasadením nového informačného systému<br />

pre podporu prevádzky <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (ISP)<br />

4. júna 2007 a odstavením pôvodného<br />

spoločného informačného systému so ŽSR<br />

IRIS-N došlo aj k odstaveniu zákazníckych<br />

aplikácií pre poskytovanie informácií o polohe<br />

vozňov a zásielok. Tieto pôvodné aplikácie<br />

(IRISmail, zasielanie zostáv a priameho<br />

prístupu) boli nahradené internetovou on<br />

line aplikáciou pre sledovanie polohy zásielok<br />

a sledovanie pohybu vozňov.<br />

Aplikácie sú sprístupnené na internetovej<br />

stránke www.zscargo.sk v časti ON LINE služby<br />

– sledovanie pohybu zásielky. Prístup k aplikáciám<br />

je prideľovaný na základe písomnej<br />

požiadavky adresovanej na elektronickú adresu<br />

infoservis@zscargo.sk. Na základe úrovne<br />

prístupu môže mať používateľ prístup k nižšie<br />

uvedeným záložkám pre výber typu sledovania<br />

(obrázok č.1):<br />

1 Obrazovka pre výber typu sledovania<br />

1 Screen for selection of type of monitoring<br />

2 Prehľad zásielok vyhovujúcich vstupným parametrom<br />

2 Report on consignments matching entered parameters<br />

Po zadaní minimálne povinných parametrov<br />

a potvrdení voľby hľadaj zásielku sa používateľovi<br />

zobrazí prehľad zásielok vyhovujúcich<br />

zadaným parametrom (obrázok č. 2). Detailný<br />

popis zásielky sa používateľovi zobrazí potvrdením<br />

voľby: detail zásielky, v ktorej sa mu<br />

zobrazia základné informácie z nákladného<br />

listu (NL), informácie o účastníkoch prepravy<br />

a informácie o vozňoch zásielky a ich aktuálnej<br />

polohe (obrázok č. 3).<br />

Záložka na sledovanie zásielok<br />

Záložka na sledovanie vozňov<br />

Sledovanie zásielky<br />

Aplikácia pre sledovanie pohybu zásielky<br />

umožňuje používateľovi získať informácie<br />

o aktuálnej polohe vybranej zásielky. Výber<br />

zásielok sa uskutočňuje na základe povinných<br />

a nepovinných vstupných parametrov. Medzi<br />

povinné vstupné parametre patria odosielateľ,<br />

prijímateľ a platiteľ a parameter pre výber<br />

druhu zásielky (všetky zásielky, mimoriadne<br />

zásielky a bežné zásielky). Systém vráti používateľovi<br />

odpoveď len v prípade, ak je vyplnený<br />

minimálne jeden z trojice povinných parametrov<br />

a zaškrtnutá jedna z položiek pre výber<br />

druhu zásielky. Povinné parametre sú v zásade<br />

vyberané z definovaného číselníka pridelených<br />

identifikačných čísel (IČO).<br />

Používateľovi sú sprístupnené len tie zásielky,<br />

u ktorých je účastníkom prepravy, respektíve<br />

pre ktorých sledovanie má splnomocnenie<br />

(t. z. zásielky pri ktorých sa vyskytuje jedno<br />

z administrátorom pridelených IČO). Medzi<br />

ďalšie, ale už nepovinné parametre, patria<br />

podacie číslo, dodacie číslo, dátum podaja,<br />

odosielacia stanica, stanica určenia, účtujúca<br />

pokladňa a číslo vozňa.<br />

3 Detail zvolenej zásielky<br />

3 Detail of selected consignment


Sledovanie vozňov<br />

Aplikácia pre sledovanie polohy vozňov umožňuje<br />

používateľovi získať aktuálne informácie<br />

o polohe vozňov za zvolené obdobie v členení<br />

na vozne pridelené k objednávke prepravy<br />

a vozne patriace držiteľovi. Tak ako výber<br />

zásielok aj výber vozňov sa uskutočňuje na<br />

základe povinných a nepovinných vstupných<br />

parametrov.<br />

V závislosti na tom, či používateľ chce<br />

sledovať konkrétne vozne alebo rady vozňov,<br />

patria medzi povinné parametre: úplne číslo<br />

vozňa, respektíve rad vozňa – 5. až 8. pozícia<br />

z úplného 12-miestneho čísla vozňa. Ďalšími<br />

povinnými parametrami sú držiteľ vozňa, ktorého<br />

si používateľ môže vybrať len za základe<br />

číselníka, obdobie sledovania od/do, typ<br />

výstupu (všetky informácie alebo len aktuálne<br />

informácie) a typ sledovania (sledovanie na<br />

základe objednávok alebo sledovanie na<br />

základe držiteľa) (obrázok č. 4). Medzi nepovinné<br />

parametre patria typ udalosti a voľba<br />

zobraziť zásielky patriace k vozňu.<br />

Po zadaní vstupných parametrov a potvrdení<br />

voľby hľadať sa používateľovi zobrazí prehľad<br />

vozňov, ktoré vyhovujú vstupným parametrom<br />

(obrázok č. 5). Tento prehľad sa následne<br />

v štruktúre, ako sa používateľovi zobrazí na<br />

obrazovke, môže vyexportovať do súboru<br />

pre následné spracovanie. Používateľ má<br />

v prípade ak ide o sledovanie pohybu vozňov<br />

na základe objednávky prístup k informáciám<br />

len o prázdnych vozňoch, ktoré boli pridelené<br />

k jeho objednávke prepravy. V prípade, ak ide<br />

o sledovanie pohybu vozňov na základe držiteľa,<br />

má používateľ prístup len k informáciám<br />

o vozňoch, u ktorých je uvedený ako držiteľ<br />

vozňa alebo na ktorých sledovanie má od ich<br />

držiteľa splnomocnenie.<br />

Pre správnu funkčnosť aplikácie je potrebné,<br />

aby bola zaškrtnutá jedná z volieb: zobraziť<br />

všetky udalosti na vozni alebo zobraziť iba<br />

aktuálnu udalosť na vozni a taktiež jedna<br />

z volieb: výber údajov podľa objednávok alebo<br />

výber údajov podľa držiteľa.<br />

4 Vstupná maska pre zadanie parametrov pre výber vozňa<br />

4 Input mask for entering of parameters for wagon selection<br />

5 Výstupný prehľad pohybu vozňov<br />

5 Output report on movement of wagons<br />

Poloha zásielky alebo vozňa je identifikovaná<br />

kódom udalosti a popisom udalosti. V závislosti<br />

od toho, či ide o sledovanie polohy zásielok<br />

na sieti ŽSR a v zahraničí, je táto udalosť<br />

uvádzaná buď číselným kódom platným pre<br />

sieť ŽSR, alebo textom a kódom „WSM_kod“<br />

platným pre sledovanie v zahraničí. Pokiaľ sa<br />

používateľovi po zadaní vstupných parametrov<br />

nezobrazí na obrazovke výstup do dvoch<br />

minút, systém ponúkne možnosť zaslať výstup<br />

na elektronickú adresu, ktorá je zadefinovaná<br />

administrátorom pri vytváraní prístupového<br />

práva.<br />

Ďalším zo spôsobov poskytovania informácií<br />

je automatické zasielanie zostáv z ISP na<br />

definované elektronické adresy žiadateľa<br />

v určených časových intervaloch.<br />

Napriek snahe eliminovať negatívne dopady<br />

na správnu funkčnosť uvedených aplikácií,<br />

sa ešte stále vyskytnú prípady, kedy aplikácie<br />

neposkytnú požadované informácie. Takéto<br />

situácie nastávajú vtedy, ak pri zásielke nie je<br />

uvedené IČO zákazníka, respektíve je pri vozni<br />

uvedený nesprávny držiteľ vozňa. Preto je pri<br />

vytváraní prístupu do aplikácií pre sledovanie<br />

polohy zásielok a vozňov dôležité, aby žiadateľ<br />

spolu zo žiadosťou o pridelenie prístupu zaslal<br />

aj zoznam svojich vozňov.<br />

Ing. Peter IHNÁT<br />

Sekcia ICT<br />

40/41


Do you know how to monitor your consignment<br />

or wagon on the Internet<br />

It only takes a moment for a customer<br />

to register on www.zscargo.sk, and the<br />

customer will be informed on transportation<br />

anytime and anywhere.<br />

Along with implementation of the new<br />

information system for operations support<br />

of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> (ISP) on June 4, 2007 and<br />

putting the original commun information<br />

system of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> and ŽSR IRIS-N out<br />

of operation, the customer applications<br />

for provision of information on position<br />

of wagons and consignments have<br />

been put out of operation as well. These<br />

original applications (IRISmail, sending of<br />

configurations and direct access) have been<br />

replaced by Internet on-line application for<br />

monitoring of consignment position and<br />

monitoring of movement of wagons.<br />

Applications are accessible on the <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> website www.zscargo.sk, in section<br />

ON LINE services – monitoring of movement<br />

of consignment. Access to applications is<br />

granted upon written request sent to the<br />

following e-mail address: infoservis@zscargo.<br />

sk. On the basis of access level, the user may<br />

gain access to the below-mentioned folder<br />

for selection of type of monitoring (picture<br />

No. 1):<br />

Folder for monitoring of consignments<br />

Folder for monitoring of wagons<br />

Monitoring of consignment<br />

Application for monitoring of consignment<br />

position enables the user to obtain<br />

information on current position of selected<br />

consignment. Selection of consignments<br />

is made on the basis of compulsory and<br />

optional input parameters. The compulsory<br />

parameters include consigner, consignee<br />

and payer and the parameter for selection<br />

of consignment type (all consignments,<br />

exceptional consignments and common<br />

consignments). The system will send a reply<br />

to the user only in case that at least one of<br />

three compulsory parameters is filled in and<br />

one of the items for selection of consignment<br />

type is ticked off. Compulsory parameters are,<br />

in principle, selected from a defined number<br />

indicator of assigned identification numbers<br />

(CRN – Company Registration Number).<br />

The user gains access to only those<br />

consignments, where he participates in<br />

transportation or for monitoring of which<br />

he owns the relevant authorization (i.e.<br />

consignments where one of the CRN,<br />

assigned by the Administrator, occurs). Other<br />

additional, but not compulsory parameters,<br />

include handing-in number, delivery number,<br />

and date of handing-in, forwarding station,<br />

destination station, accounting cash desk<br />

and wagon number.<br />

After providing at least compulsory<br />

parameters and confirmation of an option<br />

– search the consignment – the report<br />

on consignments, which match the given<br />

parameters, is displayed to the user (picture<br />

No. 2). Detailed description of a consignment<br />

is displayed to the user after the option<br />

consignment detail is confirmed, in which<br />

the basic information from the consignment<br />

note (CN), information on transportation<br />

participants as well as information on wagons<br />

of consignments and their current position<br />

are displayed (picture No. 3).<br />

Monitoring of wagons<br />

Application for monitoring of movement<br />

of wagons enables the user to gain<br />

current information on position of wagons<br />

for a selected period, divided into the<br />

following categories: wagons assigned to<br />

transportation order and wagons belonging<br />

to the keeper. As for the selection of<br />

consignments, the selection of wagons<br />

is made on the basis of compulsory and<br />

optional input parameters.<br />

Depending on the fact whether the user<br />

would like to monitor specific wagons or<br />

wagon series, the compulsory parameters<br />

include: complete wagon number, or wagon<br />

series number – position No. 5 to No. 8<br />

of the complete 12-digit wagon number.<br />

Other additional parameters include wagon<br />

keeper, which can be selected by the user,<br />

only on the basis of number indicator, period<br />

of monitoring from/to, type of the output<br />

(all information or only current information)<br />

and type of monitoring (monitoring on the<br />

basis of orders or monitoring on the basis of<br />

keeper) (picture No. 4). Optional parameters<br />

include type of event and option to display<br />

consignments belonging to the wagon.<br />

After entering the input parameters and<br />

confirmation of an option – search – the<br />

report on wagons, which match the given<br />

parameters, is displayed to the user (picture<br />

No. 5). This report, in its specific structure,<br />

will be displayed to the user on the screen<br />

and can be exported to the file for further<br />

processing. The user has, in case that it<br />

concerns monitoring of wagons on the<br />

basis of an order, access to information on<br />

those empty wagons, which were assigned<br />

to his transportation order. In case that it<br />

concerns monitoring of movement of wagons<br />

according to keeper, the user has access only<br />

to information on those wagons, where he is<br />

specified as a wagon keeper or for monitoring<br />

of which he owns the relevant authorization<br />

from the keeper.<br />

For proper application function, it is<br />

necessary to tick off one of the options: to<br />

display all events on the wagon or to display<br />

only current event as well as one of the<br />

options: selection of data according to the<br />

orders or selection according to the keeper.<br />

Position of a consignment or wagon<br />

is identified by event code and event<br />

description. Depending on the fact whether<br />

it concerns monitoring of consignment<br />

position within ŽSR network or abroad, this<br />

event is specified either by a numeric code<br />

valid for ŽSR network or by a text and code<br />

“WSM_code“ valid for monitoring abroad. If<br />

the output is not displayed to the user two<br />

minutes after the input parameters have been<br />

entered, this system will offer the possibility<br />

to send the output to the e-mail address,<br />

which has been defined by the Administrator<br />

when creating right of access.<br />

Another way of information provision is an<br />

automatic sending of configurations from<br />

ISP to defined e-mail addresses of applicant<br />

within specified time intervals. Despite<br />

efforts to eliminate negative impacts on<br />

proper functions of the above-mentioned<br />

applications, there are still cases, when<br />

applications do not provide required<br />

information. Such situations occur when no<br />

CRN of the customer or a wrong wagon keeper<br />

is inscribed by the consignment. Therefore,<br />

when creating access to the applications<br />

for monitoring of consignment position<br />

or wagons position, it is important for the<br />

applicant to send a list of his wagons along<br />

with the application for access assignment.<br />

Ing. Peter IHNÁT<br />

IT Section


Zákaznícky infoservis<br />

bude mať dlhší prevádzkový čas<br />

Customer information service will have longer office hours<br />

Už v roku 2005 <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> vytvorila základy<br />

pre vznik zákazníckeho informačného<br />

servisu. Cieľom bolo štandardizovať obsluhu<br />

zákazníka a prispôsobiť ju tak, aby bola<br />

kvalitná, rýchla a jednoducho dostupná.<br />

Z pracoviska informačného servisu na sekcii<br />

služieb zákazníkom dnes spoločnosť poskytuje<br />

informácie o podmienkach prepravy, odporúčania<br />

pre vozne na nakládku, informácie<br />

o spôsobe nakládky, vyplňovaní nákladného<br />

listu, sledovanie zásielky počas prepravy<br />

ako aj informácie pri dodaní zásielky, resp.<br />

zákazník môže dostať odpoveď na akúkoľvek<br />

otázku týkajúcu sa železničnej nákladnej prepravy.<br />

V doplnkovej činnosti zabezpečuje toto<br />

pracovisko prepravno-obstarávateľské zmluvy,<br />

zmluvy o poskytovaní vlečkových služieb<br />

a všetky zmluvy o platení.<br />

Činnosť tohto servisu má veľmi dobrú odozvu<br />

u zákazníkov, a preto vedenie spoločnosti<br />

rozhodlo o jeho ďalšom rozšírení a skvalitnení<br />

v roku 2008. Cieľom je vybudovanie komplexného<br />

zákazníckeho centra, ktoré bude ponúkať<br />

kompletnejšie, kvalitnejšie a rýchlejšie služby<br />

z jedného miesta.<br />

Vzhľadom na rastúcu frekvenciu dotazov<br />

zákazníkov dochádza od 1. júla 2008 k rozšíreniu<br />

času prevádzky zákazníckeho infoservisu<br />

a to od pondelka do soboty v celodenných<br />

zmenách od 6.00 do 18.00 hod. Informácie<br />

súvisiace s prepravami <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> poskytuje<br />

na telefónnych číslach 055 229 5512, 055<br />

229 5469, 055 229 5519 alebo na adrese<br />

infoservis@zscargo.sk.<br />

V blízkom čase sa chystá rozšírenie poskytovaných<br />

služieb infoservisu o zabezpečenie<br />

inštradácie mimoriadnych zásielok. O ďalších<br />

uskutočnených krokoch v súvislosti so zákazníckym<br />

centrom bude spoločnosť zákazníkov<br />

priebežne informovať.<br />

Ing. Anastázia KVAŠŇOVSKÁ<br />

Vedúca oddelenia podpory predaja<br />

Already in 2005, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> created basic<br />

conditions for establishment of customer<br />

information service. The objective was<br />

to standardize the way of providing our<br />

customers with services and to make it more<br />

effective, fast and easily-accessible.<br />

From the information service office in<br />

Customer Services Section, the company<br />

currently provides information on conditions<br />

of transportation, recommendations for<br />

wagons suitable for load, information on<br />

methods of loading, filling in of consignment<br />

note, monitoring of consignment during<br />

transportation as well as information on<br />

consignment delivery time; or the customer<br />

can receive a reply to any question related<br />

to rail freight transport. As an additional<br />

activity, this workplace prepares carriage<br />

and procurement contracts, contracts on<br />

provision of private siding services and all<br />

contracts on payments.<br />

Provided activities of this service centre<br />

have received a very good response from<br />

its customers, and therefore the company<br />

management has decided on its further<br />

expansion and on improvement in 2008.<br />

The objective is to build a complex customer<br />

service centre, which is going to provide more<br />

complete, faster services of higher quality<br />

from one location.<br />

Due to increasing frequency of customer<br />

inquiries, from July 1, 2008, the office hours of<br />

customer information service will be prolonged<br />

and that from Monday to Saturday, from 6<br />

a.m. to 6 p.m. Information related to <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> transportations will be provided on<br />

the following telephone numbers + 421 55<br />

229 5512, + 421 55 229 5469, +<br />

421 55 229 5519 or at this e-mail address:<br />

infoservis@zscargo.sk.<br />

In the near future, the portfolio of provided<br />

customer information services will be<br />

expanded by provision of railway regulations<br />

of exceptional consignments. Our company<br />

will inform the customers on further steps in<br />

relation to customer service centre.<br />

Ing. Anastázia KVAŠŇOVSKÁ<br />

Head of Trade Support Unit<br />

42/43


Poradíme si aj so širokorozchodnými<br />

vozňami a rušňami<br />

We are able to cope with broad gauge wagons and locomotives<br />

Špecifické ponuky služieb údržby a opráv ŽKV v košickom<br />

regióne<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v oblasti údržby a opráv železničných koľajových vozidiel<br />

(ŽKV) pokrýva celé územie SR, a to buď priamo v opravárenských dielňach<br />

v strategicky položených dopravných uzloch, alebo nepriamo výjazdom<br />

personálu pojazdnou autodielňou. Okrem zabezpečenia technického stavu<br />

ŽKV z vlastného parku koľajových vozidiel firma ponúka bežné opravy aj<br />

externým zákazníkom.<br />

Za roky 2006 a 2007 je <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v rámci nižších druhov opráv najväčší<br />

opravca ŽKV na Slovensku, čo firmu motivuje skvalitňovať ponúkané portfólio.<br />

Takisto možno ďalej konštatovať, že <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaujíma významné<br />

postavenie v oblasti údržby a opráv ŽKV aj vo vyšších druhoch opráv ŽKV<br />

(hlavné a revízne opravy).<br />

Košické opravárenské stredisko je najväčším podľa objemu výkonov údržby<br />

a opráv (ÚaO) ŽKV, ktorým disponuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. Výkony strediska sú<br />

ovplyvnené hutníckym priemyslom v regióne a prepravami realizovanými<br />

cez Východoslovenské prekladiská a TKD Dobrá. Ako jediný opravárenský<br />

subjekt ponúka firma v stredisku služby v nižších a vyšších druhoch opráv<br />

širokorozchodných ŽKV. V roku 2007 sa v košickom stredisku zrealizovali<br />

opravy pre 52 externých zákazníkov a jeho brány opustilo 2 272 ŽKV. Všetky<br />

poskytované činnosti sú realizované v súlade so zavedeným systémom<br />

manažérstva kvality pre certifikovaný produkt Údržba a opravy ŽKV.<br />

Pracoviská údržby a opráv ŽKV sa na východe Slovenska nachádzajú<br />

v kľúčových miestach: Košice, Čierna nad Tisou, Maťovce, Haniska pri<br />

Košiciach, Humenné.<br />

Pracoviská Strediska údržby a opráv ŽKV Košice<br />

Workplaces of Maintenance and Repairs of Rolling Stock Centre<br />

Košice<br />

RD a OV<br />

Haniska<br />

pri Košiciach<br />

Košice<br />

RD a OV<br />

Humenné<br />

RD a OV<br />

Maťovce<br />

RD a OV<br />

Čierna nad Tisou<br />

Výkony údržby a opráv koľajových vozidiel v košickom opravárenskom<br />

stredisku<br />

Performances of Maintenance and Repairs of Rolling Stock in<br />

Košice Repair Centre<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV<br />

Košice 47%<br />

Workplaces of Maintenance<br />

and Repairs<br />

of Rolling Stock in<br />

Košice 47%<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV Humenné 2%<br />

Workplaces of Maintenance<br />

and Repairs of Rolling Stock in<br />

Humenné 2%<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV Čierna nad Tisou 9%<br />

Workplaces of Maintenance and Repairs of<br />

Rolling Stock in Čierna nad Tisou 9%<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV<br />

Haniska pri Košiciach<br />

42%<br />

Workplaces of Maintenance<br />

and Repairs of<br />

Rolling Stock in Haniska<br />

pri Košiciach 42%<br />

3. Plánované opravy<br />

diagnostika PHM, dvojkolies a elektrických častí,<br />

záťažové skúšky na vodnom odpore,<br />

sústruženie dvojkolesí a brzdových kotúčov ŽKV s výväzom a bez<br />

výväzu,<br />

váženie ŽKV s nastavením kolesových a osových tlakov,<br />

záťažový skúšobný stav pružníc a pružín,<br />

4. Ponuka iných služieb<br />

technické kontroly, prehliadky, preberanie a technicko-bezpečnostné<br />

skúšky ŽKV v zmysle vyhlášky MDPaT SR, č.250/1997, Z. z.,<br />

previerka odbornej spôsobilosti dodávateľov,<br />

revízie elektrických zariadení v rozsahu oprávnení,<br />

bezpečnostná prehliadka železničných vozňov,<br />

bezpečnostná prehliadka železničných vozňov po nebezpečnej<br />

manipulácii,<br />

kontrola kvality materiálu,<br />

výroba veľkopriestorových rolovacích brán,<br />

služby v oblasti opráv ŽKV prostredníctvom pojazdných autodielní.<br />

SÚaO ŽKV Košice – RD, OOV, ONV<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV<br />

Služby na pracoviskách košického strediska údržby a opráv ŽKV<br />

Pracoviská sú rozdelené podľa špecializácií na údržbu a opravy:<br />

HDV závislej a nezávislej trakcie,<br />

nákladných vozňov,<br />

osobných vozňov.<br />

Služby:<br />

1. Vyššie druhy opráv<br />

hlavné opravy HDV a revízne opravy nákladných a osobných vozňov,<br />

2. Nižšie druhy opráv<br />

periodické a neplánované opravy HDV, nákladných a osobných<br />

vozňov,<br />

Prečo využívať služby <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Najdlhšia tradícia údržby a opráv železničných koľajových vozidiel na<br />

trhu SR,<br />

široká ponuka produktového portfólia (kompletný prehľad na<br />

www.zscargo.sk),<br />

celoslovenská pôsobnosť opravárenských pracovísk,<br />

možnosť outsourcingu údržby,<br />

každé Stredisko údržby a opráv železničných koľajových vozidiel je<br />

zastúpené kvalifikovaným obchodným zástupcom,<br />

flexibilita na požiadavky zákazníkov.<br />

Ing. Miroslav BUC<br />

Ing. Tibor GONDA<br />

Úsek služieb ŽKV


Počet a percentuálny podiel opráv vozňov a HDV externých zákazníkov<br />

v Stredisku ÚaO ŽKV Košice za obdobie 2007<br />

Number and percentage share of wagons and MPUs repairs of<br />

external customers in the Maintenance and Repairs of Rolling Stock<br />

Centre in Košice for the period of 2007<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV Košice<br />

Workplaces of Maintenance<br />

and Repairs of Rolling Stock<br />

Košice<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV<br />

Čierna nad Tisou<br />

Workplaces of Maintenance and<br />

Repairs of Rolling Stock<br />

Čierna nad Tisou<br />

16%<br />

HDV<br />

Percentuálne rozdelenie opráv nákladných vozňov externých odberateľov<br />

podľa radového označenia vozňov za obdobie roku 2007<br />

v Stredisku ÚaO ŽKV Košice<br />

Percentage distribution of freight wagons repairs of external clients<br />

according to wagon series for the period of 2007 in the Maintenance<br />

and Repairs of Rolling Stock Centre<br />

F 2% Z 3% U 3% T 11%<br />

E 2%<br />

H 3%<br />

44%<br />

HDV<br />

vozne<br />

48% wagons<br />

43%<br />

0%<br />

9%<br />

21%<br />

HDV<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV<br />

Haniska pri Košiciach<br />

Workplaces of Maintenance<br />

and Repairs of Rolling Stock<br />

Haniska pri Košiciach<br />

L, S 35%<br />

R 41%<br />

19%<br />

HDV<br />

Pracoviská ÚaO ŽKV Humenné<br />

Workplaces of Maintenance and<br />

Repairs of Rolling Stock Humenné<br />

Specific offers of maintenance and repairs of rolling stock services<br />

in Košice region<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, in the field of maintenance and repairs of rolling stock<br />

(RS), covers the entire territory of the Slovak Republic either directly<br />

in repair workshops of strategically located traffic junctions or indirectly<br />

by services provided by mobile automotive workshop personnel.<br />

Apart from provision of rolling stock technical conditions within<br />

our own rolling stock fleet, our company offers common repairs also<br />

to external customers.<br />

In 2006 and in 2007, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> became the biggest provider<br />

of rolling stock repair services within the lower types of repairs in<br />

Slovakia. This motivates our company to improve the quality of offered<br />

portfolio. It may also be further stated that <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> takes an important<br />

position in the rolling stock maintenance and repairs area also<br />

within higher types of rolling stock repairs (main and revision repairs).<br />

Košice repair centre is the biggest <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> centre as far as<br />

volumes of rolling stock maintenance and repair performances.<br />

Performances of the centre are influenced by metallurgical industry in<br />

the region and by transportations realized via Eastern Slovak Transhipment<br />

Yards and CTT Dobrá. As the only repair centre, it offers services<br />

of lower and higher types of repairs of broad-gauge rolling stock. In<br />

2007, in Košice centre, repairs for 52 external customers were done<br />

and 2 272 railway vehicles left this centre. All provided activities are<br />

performed in compliance with implemented management quality system<br />

for certified product Maintenance and Repairs of Rolling Stock.<br />

Workplaces of maintenance and repairs of rolling stock are located<br />

in the eastern part of Slovakia in the following key locations: Košice,<br />

Čierna nad Tisou, Maťovce, Haniska pri Košiciach, Humenné.<br />

Services provided in workplaces of Košice centre for maintenance<br />

and repair of rolling stock<br />

Workplaces are divided according to specializations for maintenance<br />

and repairs of:<br />

tractive vehicles of dependent and independent traction,<br />

Freight wagons,<br />

Passenger carriages.<br />

Services:<br />

1. Higher types of repairs<br />

Main repairs of tractive vehicles and revision repairs of freight<br />

wagons and passenger carriages,<br />

2. Lower types of repairs<br />

Periodical and unplanned repairs of tractive vehicles, freight wagons<br />

and passenger carriages,<br />

3. Planned repairs<br />

Diagnostics of fuels, wheelsets and electric parts,<br />

Loading tests on water resistance,<br />

Turning of wheelsets and brake discs of rolling stock – with or without<br />

mounting,<br />

Rolling stock weighting and setting of wheel and axle loading,<br />

Loading test status of leaf and spiral-coiled springs,<br />

4. Offer of other services<br />

Technical controls, inspections, technical-safety testing of rolling<br />

stock in accordance with Ministry of Transport, Post and Telecommunication<br />

of the Slovak Republic Decree No. 250/1997 Coll.,<br />

Inspection of specialized skills of suppliers,<br />

Revision of electric equipment within the range of competences,<br />

Safety inspection of rolling stock,<br />

Safety inspection of rolling stock after specific incidents,<br />

Material quality control,<br />

Production of large-capacity roll gates,<br />

services in the area of repairs of rolling stock by means of mobile<br />

automotive workshops.<br />

Why to use services of company <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

longest tradition of maintenance and repairs of rolling stock at the<br />

Slovak market,<br />

wide range of product portfolio (complete overview<br />

on www.zscargo.sk),<br />

activities in repair centres performed Slovakia-wide,<br />

possibility of maintenance outsourcing,<br />

each Maintenance and Repairs of Rolling Stock Centre is represented<br />

by qualified business representative,<br />

flexibility in relation to customer requirements.<br />

Ing. Miroslav BUC<br />

Ing. Tibor GONDA<br />

Rolling Stock Services Division<br />

44/45


Francúzske železnice chcú posilniť svoju pozíciu na európskom trhu<br />

French Railways want to strengthen<br />

their position at the European market<br />

Nový šéf SNCF Guillaume Pepy vyhlásil, že svoju pozornosť<br />

bude SNCF orientovať na nákladnú dopravu, do ktorej<br />

hodlá investovať 2 až 3 mld. eur<br />

SNCF chcú rásť v cestnej doprave, kupovať železničné podniky a investovať<br />

v prístavoch. Preprava tovaru sa stane z pohľadu obratu najdôležitejším<br />

článkom skupiny. SNCF chcú kúpiť logistický koncern Geodis<br />

za cca 600 mil. eur, ktorý ako svoju špedičnú dcéru v roku 2006, kvôli<br />

vysokému zadlženiu SNCF, predali. V minulom roku koncern Geodis<br />

s 24 000 zamestnancami dosiahol obrat 7,7 mld. eur a umiestnil sa na<br />

4. mieste medzi globálnymi logistickými hráčmi.<br />

Ďalej SNCF oznámili uzatvorenie predbežnej zmluvy o kúpe 75 %<br />

súkromnej železničnej spoločnosti Import Transport Logistik (ITL) so<br />

sídlom v Drážďanoch. V minulom roku so 160 pracovníkmi dosiahla<br />

spoločnosť obrat 45 mil. eur. Spoločnosť vlastní 45 rušňov a 845 nákladných<br />

vozňov a väčšinový vlastník ITL jej pripisuje rolu nákladného<br />

dopravcu medzi západnou a východnou Európou s ťažiskom smerovania<br />

na Rusko.<br />

Znalci z prostredia SNCF hovoria o taktickom útoku na DB. SNCF dúfajú,<br />

že nákupom Geodisu dosiahnu obrovský skok v obrate na cca 7,7<br />

mld. eur a zaradia sa na 4. miesto za Deutsche Post (obrat 39,6 mld.<br />

eur), DB (17,9 mld. EUR) a Kühne a Nagel (12,8 mld. EUR).<br />

Ing. Jozef GAZDA, CSc.<br />

V roku 2007 príjmy skupiny Poľské štátne železnice (PKP) predstavovali<br />

11 miliárd 296 miliónov zlotých. Prvýkrát v histórii dosiahla skupina PKP<br />

konsolidovaný zisk - v minulom roku to bolo 77 miliónov zlotých. Z desiatich<br />

spoločností skupiny dosiahlo zisk deväť. Rekordná bola aj úroveň investícií<br />

– 3 miliardy 594 miliónov zlotých, najväčšia za niekoľko desiatok rokov.<br />

Podľa názoru predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa PKP, S. A.,<br />

Andrzeja Wacha dosiahnutý finančný výsledok roku 2007 je okrem iného<br />

zásluhou nižších nákladov. V priebehu roku sa znížili o 600 miliónov<br />

zlotých. Zisk bol dosiahnutý aj zásluhou vyššieho počtu prepravených<br />

cestujúcich, ktorých množstvo vzrástlo v porovnaní s rokom 2006 o 8<br />

miliónov osôb na 227 miliónov. Podstatný význam malo aj väčšie zaangažovanie<br />

územných samospráv vojvodstiev na financovanie deficitných<br />

regionálnych spojení.<br />

Rok 2007 bol siedmym, v ktorom prebieha reštrukturalizácia skupiny<br />

PKP. V roku 2007 firma znížila zamestnanosť o 3 tisíc funkčných miest na<br />

123 tisíc zamestnancov. Rekordná bola úroveň investičných výdavkov<br />

PKP – 3 miliardy 594 miliónov zlotých. V roku 2006 mali investície<br />

hodnotu 1 miliardy 930 miliónov zlotých. Viac ako 67 % vydaných fondov<br />

PKP investovala do modernizácie železničných tratí, asi 20 % bolo využitých<br />

na modernizáciu a nákup nového vozidlového parku.<br />

PKP <strong>Cargo</strong> zaznamenala zníženie prepravených nákladov o 2,8 %, zatiaľ<br />

čo PKP LHS (pozn. prekl.: LHS = Linia Hutniczo Szerokotorova, širokorozchodná<br />

trať je v rámci skupiny PKP jednou z desiatich spoločností)<br />

prepravila najviac vo svojej histórii – 8,6 milióna ton, o 17 % viac ako rok<br />

predtým. – V prípade PKP <strong>Cargo</strong> môžeme hovoriť o nie dobrej tendencii,<br />

ale treba tu mať na pamäti, že množstvo prepravených nákladov je<br />

závislé na celkovom stave hospodárstva, – povedal Andrzej Wach.<br />

V roku 2008 sa bude PKP usilovať o finančný výsledok na podobnej úrovni<br />

ako v minulom roku. V tomto roku sa 10 spoločností tvoriacich skupinu<br />

PKP sústredí na investície do staničných budov, železničných tratí a koľajových<br />

vozidiel, privatizáciu spoločností PKP Intercity a PKP <strong>Cargo</strong>.<br />

Z internetového portálu Rynek Kolejowy<br />

Preložil Ing. Jiří HANZAL<br />

New chief of SNCF Guillaume Pepy declared that the SNCF company<br />

will focus on freight transport, where 2 to 3 billion Euros are to be<br />

invested<br />

SNCF would like to grow in road transport, to purchase railway companies<br />

and to invest in ports. Transportation of goods will become, from<br />

the viewpoint of turnover, the most important element of the group.<br />

SNCF would like to re-buy logistics concern Geodis for approximately<br />

600 million Euros, which, as their forwarding subsidiary, was sold by<br />

SNCF in 2006, due to high debts. Last year, the concern Geodis with<br />

its 24 000 employees, reached a turnover of 7,7 billion Euros and took<br />

the 4th place among the global logistics players. Furthermore, company<br />

SNCF announced that they had concluded a preliminary contract<br />

on purchase of 75 % of private railway company Import Transport<br />

Logistik (ITL) with its headquarters in Dresden. Last year, with its 160<br />

employees, the company reached the turnover of 45 million Euros.<br />

The company owns 45 locomotives and 845 freight wagons and its<br />

majority owner has ascribed it the key role of freight carrier between<br />

west and east Europe with crucial routing to Russia.<br />

Experts from SNCF environment have spoken about the tactical attack<br />

to DB (Deutsche Bahn – German railways). SNCF hope that by means<br />

of a purchase of Geodis, they will achieve a huge increase in turnover<br />

and reach approximately 7,7 billion Euros and that they will be ranged<br />

at the 4th position behind Deutsche Post (turnover 39,6 billion Euros),<br />

DB (17,9 billion Euros) and Kühne and Nagel (12,8 billion Euros).<br />

Ing. Jozef GAZDA, CSc.<br />

77 miliónov zlotých čistého zisku skupiny PKP<br />

77 milions Zloty of net profit of PKP group In 2007, the incomes of Polish State Railways (PKP) group reached 11<br />

In 2007, the incomes of Polish State Railways (PKP) group reached 11<br />

billion 296 million Zloty. For the first time in history, PSR group have<br />

reached a consolidated profit – last year, it was 77 million Zloty. Out of<br />

ten companies of the group, nine made a profit. Also their investments<br />

reached a record level – 3 billion 594 million Zloty, the biggest investment<br />

in a few decades.<br />

According to opinion of Andrzej Wach, the chairman of the board of<br />

directors and a director general of PKP, S. A., the financial result in 2007<br />

was also achieved due to the costs reduction. During the year, costs were<br />

reduced by 600 million Zloty. Profit was also made due to higher numbers<br />

of transported passengers; their number went up by 8 million people to<br />

227 million people, in comparison with 2006. Involvement of regional<br />

self-government of duchies in financing of regional trains was of significant<br />

importance.<br />

The year 2007 was the seventh, in which the restructuring process of PSR<br />

group was taking place. In 2007, the company reduced its employment<br />

rate by 3 thousand job positions to 123 thousand employees. Investment<br />

expenditures of PSR group reached a record level - 3 billion and 594<br />

million Zloty. In 2006, the investments reached 1 billion and 930 million<br />

Zloty. More than 67% of PSR funds were invested in modernization of rail<br />

tracks, around 20% were used for modernization and purchase of new<br />

rolling stock.<br />

PSR <strong>Cargo</strong> observed a decrease of transported loads by 2,8 %, while PSR<br />

LHS (note: LHS = Linia Hutniczo Szerokotorova, broad-gauge track is one<br />

of ten companies within the PSR group) transported the biggest volumes<br />

in its history - 8,6 million tons,17% more than in previous year. – In case<br />

of PSR group <strong>Cargo</strong>, we can speak about a not very positive trend, but<br />

we have to take into account the fact that volumes of transported loads<br />

depend on the overall economic conditions, – said Andrzej Wach.<br />

In 2008, PSR will try to reach a financial result similar to previous year.<br />

This year, 10 companies which make up the PSR group, will focus on<br />

investments in station buildings, rail tracks and rolling stock, as well as<br />

privatization of PSR Intercity and PSR <strong>Cargo</strong>.<br />

From the Internet portal Rynek Kolejowy<br />

Translated by Ing. Jiří HANZAL


<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> na InnoTrans 2008 v Berlíne<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in InnoTrans 2008 in Berlin<br />

S prezentáciou služieb v oblasti údržby a opráv železničných koľajových<br />

vozidiel sa <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aktívne zúčastní na veľtrhu v oblasti<br />

dopravnej a koľajovej techniky, inovačných komponentov, vozidiel<br />

a systémov InnoTrans 2008, ktorý sa uskutoční v dňoch 23. - 26.<br />

septembra 2008 v Berlíne.<br />

Na veľtrhu sa bude prezentovať viac než 1 600 vystavovateľov z viac<br />

ako štyridsiatich krajín sveta na ploche vyše 80 000 m 2 a 2 000 m 2<br />

vonkajšieho koľajiska. Na základe pozitívnych skúseností z minulého<br />

ročníka sa <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> rozhodla svoje činnosti prezentovať spolu<br />

s významnými subjektami slovenského opravárenského trhu železničných<br />

koľajových vozidiel v modernom prezentačnom stánku na ploche<br />

119 m 2 . Spoločná expozícia na veľtrhu InnoTrans 2008 sa bude<br />

nachádzať v hale 3.2, stánku č. 112.<br />

Kvalifikovaní zástupcovia <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> sú pripravení odpovedať zákazníkom<br />

na otázky a vymeniť si s partnermi skúsenosti z oblasti údržby<br />

a opráv železničných koľajových vozidiel.<br />

(r)<br />

Snímka archív<br />

With its presentation of services in the area of maintenance and<br />

repairs of rolling stock, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> will actively participate in a trade<br />

fair InnoTrans 2008, related to transport and track technique,<br />

innovation components, vehicles and systems. This fair will be held in<br />

September 23-26, 2008 in Berlin.<br />

More than 1600 exhibitors from more than 40 countries, in the<br />

exhibition space of more than 80 000 m 2 and 2 000 m 2 of external<br />

track yard, will take part in this trade fair. On the basis of positive<br />

experiences from the previous year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> decided to present<br />

its activities together with important enterprises of the Slovak railway<br />

rolling stock repair market, in the modern presentation stand on the<br />

area of 119 m 2 . Joint exposition at the fair InnoTrans 2008 will be<br />

located in the hall 3.2, stand No. 112.<br />

Qualified representatives of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> are ready to answer all the<br />

questions asked by customers and to exchange experiences from the<br />

rolling stock maintenance and repair area with their partners.<br />

(r)<br />

Grand Prix parných rušňov vo Zvolene<br />

Grand Prix of Steam Locomotives in Zvolen<br />

Priaznivci železnice sa môžu cez víkend 13. a 14. septembra opäť tešiť<br />

na Veľkú cenu parných rušňov vo Zvolene. Po prvý krát bude táto tradičná<br />

akcia so súťažou parných rušňov, výstavou historickej a súčasnej<br />

koľajovej techniky, jazdami historickými vlakmi a ďalším bohatým<br />

programom trvať dva dni.<br />

Organizátori <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> a Klub historickej techniky Zvolen pripravili<br />

na tento ročník niekoľko prekvapení. Do Zvolena napríklad príde<br />

Pápežský vlak – motorová jednotka Poľských železníc (PKP), ktorá má<br />

multimediálne vybavenie a pravidelne premáva na trase Krakov – Vadovice.<br />

Pre návštevníkov bude takisto prichystané premietanie filmov<br />

so železničnou tematikou, jazdy historickými vlakmi do okolia Zvolena<br />

a v piatok pred Grand Prix bude vypravený mimoriadny vlak do Banskej<br />

Štiavnice na tradičný salamandrový sprievod pri príležitosti osláv Dňa<br />

baníkov. Podrobný program celej akcie Grand Prix 2008, na ktorú<br />

organizátori všetkých srdečne pozývajú, bude zverejnený na stránkach<br />

www.zscargo.sk a www.kht.sk.<br />

(lj)<br />

Snímka Monika SCHMIDTOVÁ<br />

– the motor unit of Polish State Railways (PSR) – will arrive in Zvolen. It<br />

has multimedia equipment and runs regularly on Krakow – Wadowice<br />

route. For the visitors, we have also prepared screening of movies with<br />

railway topic, journeys by historical trains in Zvolen area and on Friday,<br />

before Grand Prix, an extra train to traditional “salamander” procession,<br />

which is held to celebrate the Miners´ Day, will be dispatched to<br />

Banská Štiavnica. Detailed programme of the entire Grand Prix 2008<br />

event will be announced on the following websites: www.zscargo.sk<br />

and www.kht.sk. You are warmly invited to attend.<br />

(r)<br />

Railway admirers can once again look forward to Grand Prix of steam<br />

locomotives in Zvolen during the weekend of September 13-14. For<br />

the first time, this traditional event offering the competition of steam<br />

locomotives, exhibition of historical and current railway technique,<br />

journeys by historical trains and more eventful programme will last<br />

for 2 days.<br />

This year, the organizers – <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> and Historical Technique Club<br />

Zvolen have prepared several surprises. For example, the Pope´s Train<br />

46/47


Železničná spoločnosť<br />

<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Kontakty/Contacts<br />

ŠPEDIČNÉ A ZAHRANIČNÉ<br />

FIRMY/FORWARDERS AND FOREIGN<br />

UNDERTAKINGS<br />

Ing. Marcel MINICH<br />

00421 55 229 54 50<br />

00421 55 623 04 23<br />

00421 903 721 636<br />

minich.marcel@zscargo.sk<br />

Ing. Jozef MIKLOŠ<br />

00421 55 229 54 51<br />

00421 55 623 04 23<br />

00421903 221 626<br />

miklos.jozef@zscargo.sk<br />

Ing. Richard KRIŠPINSKÝ<br />

00421 55 229 56 89<br />

00421 55 623 04 23<br />

00421 903 513 109<br />

krispinsky.richard@zscargo.sk<br />

Ing. Marek CHACHAĽÁK<br />

00421 55 229 54 12<br />

00421 55 623 04 23<br />

00421 903 906 667<br />

chachalak.marek@zscargo.sk<br />

REGIÓN KOŠICE<br />

Ing. Renáta IHNÁTOVÁ<br />

00421 55 229 55 10<br />

00421 55 623 31 26<br />

00421 903 721 626<br />

ihnatova.renata@zscargo.sk<br />

Ing. Marianna MAKOVÁ<br />

00421 55 229 55 39<br />

00421 55 623 31 26<br />

00421 910 264 211<br />

makova.marianna@zscargo.sk<br />

REGIÓN ZVOLEN<br />

Ing. Alena VENDERLOVÁ<br />

00421 45 229 42 71<br />

00421 45 533 04 20<br />

00421 903 722 115<br />

venderlova.alena@zscargo.sk<br />

REGIÓN ŽILINA<br />

Ing. Peter KOSTKA<br />

00421 41 229 22 41<br />

00421 41 562 48 76<br />

00421 903 438 481<br />

kostka.peter@zscargo.sk<br />

Ing. Ľubomír VYPARINA<br />

00421 41 229 21 41<br />

00421 41 562 48 76<br />

00421 903 643 457<br />

vyparina.lubomir@zscargo.sk<br />

REGIÓN BRATISLAVA<br />

Ing. Ružena HOLICKÁ<br />

00421 2 2029 78 84<br />

00421 2 2029 78 85<br />

00421 910 782 543<br />

holicka.ruzena@zscargo.sk<br />

Juraj GAVLAS<br />

00421 2 2029 73 94<br />

00421 2 2029 78 85<br />

00421 903 639 230<br />

gavlas.juraj@zscargo.sk<br />

INTERMODÁLNA PREPRAVA/INTERMODAL<br />

TRANSPORT<br />

Ing. Alena REMÁKOVÁ<br />

00421 2 2029 26 77<br />

00421 2 5557 38 31<br />

00421 903 438 423<br />

remakova.alena@zscargo.sk<br />

AUTOMOTIVE<br />

Ing. Alexandra BOROVANOVÁ<br />

00421 2 2029 71 88<br />

00421 2 2029 78 85<br />

00421 903 559 834<br />

borovanova.alexandra@zscargo.sk<br />

Ing. Mikuláš SABÓ<br />

00421 55 229 55 57<br />

00421 55 623 04 23<br />

00421 911 525 359<br />

sabo.mikulas@zscargo.sk<br />

SEKCIA SLUŽIEB ZÁKAZNÍKOM/ CUSTOMER<br />

SERVICES SECTION<br />

00421 55 229 55 22<br />

00421 55 229 55 59<br />

cargo.s13@zscargo.sk<br />

INFOSERVIS<br />

00421 55 229 55 12<br />

00421 55 229 54 69<br />

00421 55 229 55 19<br />

00421 55 623 31 26<br />

infoservis@zscargo.sk<br />

ÚSEK SLUŽIEB ŽELEZNIČNÝCH<br />

KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL/ROLLING STOCK<br />

SERVICES DIVISION<br />

00421 2 20 29 72 05<br />

00421 2 43 42 08 80<br />

cargo.U40@zscargo.sk<br />

ZASTÚPENIE V ZAHRANIČÍ/<br />

REPRESENTATION ABROAD<br />

Generálne zastupiteľstvo v Rakúskej<br />

republike/General Representation in Austria<br />

Ing. Jozef GAZDA, CSc.<br />

Parkring 12, 1010 Wien<br />

0043 1 5128974<br />

0043 1 512897475<br />

0043 6764310086<br />

jozef.gazda@utanet.at<br />

Generálne zastupiteľstvo v Poľskej<br />

republike/ General Representation in Poland<br />

Dipl. Ing. Jiří HANZAL<br />

Aleje Jerozolimskie 125/127<br />

02-017 Warszawa<br />

0048 22 621 3683<br />

0048 22 621 3683<br />

00421 911 422 026<br />

zsskwa@gazeta.pl<br />

Generálne zastupiteľstvo na Ukrajine/<br />

General Representation in Ukraine<br />

Ing. Jozef VIRBA<br />

Gogoľa 1, 290 604 Ľvov<br />

0038 0322971198<br />

0038 0322971198<br />

0038 0503173568<br />

railway1@complex.lviv.ua

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!