Dr h c. prof Dr Ing. Ing ESSA Jozef Čabelka DrSc

Stále živé spomienkySpomínajú Ing. Milan Lipa, CSc. a Ing. Július Lombardini, CSc.Profesor Čabelka za roky, ktoré strávil ako prednášateľza katedrou, či ako riaditeľ Výskumnéhoústavu zváračského, utkvel v spomienkach mnohýchsvojich bývalých študentov a spolupracovníkov. Keďsa tieto spomienky začnú vynárať, hovoria rečou, ktorápotvrdzuje, že naozaj išlo o mimoriadneho človeka.Áno, bol to prísny a náročný šéf, ale aj láskavý muž,ktorý ak mohol, pomohol...> Čudná protekciaML: Pán profesor ako vedúci katedry mi zveril aj prednáškyna Slovenskej vysokej škole technickej. Takýchto prípadovbolo vtedy viac, lebo na katedrách bol nedostatok prednášateľov.Vypomáhali teda externisti. Prednášal som aj predmetNáuka o materiáloch. A čo viac! Medzi poslucháčmi bolaj jeho syn – Dušan (neskôr docent). Deň pred skúškou mapán profesor imperatívne oslovil: „Včera som Dušana preskúšal,v žiadnom prípade nie je spôsobilý urobiť skúšku.“A odišiel preč. Nastal teda pravý opak toho, čomu sa hovoríprotekcia. Neposlúchnuť by bolo riskantné – mal som zlúnoc. Na skúšku chodilo vždy desať – dvanásť poslucháčova študenti vždy veľmi citlivo vnímali hodnotenie, zvlášť keďvedeli „kto je kto“. V diplomacii som bol diletant, ale azdasa mi podarilo nájsť riešenie. Pred všetkými poslucháčmisom Dušanovi povedal: „Vy ste Čabelkov syn. Vy musíteurobiť skúšku na jednotku a toto na jednotku nie je. Príďteešte raz!“ Na druhý deň mi Čabelkov šofér povedal: „PaniČabelková plakala a Čabelka sa smial.“moderná pesnička. Tak hádal – zašeu miesic za obuak.Nie, pán profesor, odpovedal som – správne je to byuotma jak... každý si domyslí (smiech).JL: Ako šéf vedel byť prísny, na druhej strane malv sebe toľko ľudskosti, že keď sme jednali aj s návštevníkmiz cudzích krajín, vybavili sme oficiálnu stránku,ale doprial nám aj spoločenské vyžitie.Vľavo Ing. M. Lipa, CSc. so závesnou švovou zváračkou, vpravov klobúku usmiaty prof. Čabelka, asi rok 1960Ako si spomínate na svoje prvé stretnutie s prof. Čabelkom?Ing. Milan Lipa, CSc. (ML): Profesor Čabelka ma akoštudenta na vysokej škole učil dva predmety – náukuo materiáloch a metalografiu. Popri učení však vykonávalaj veľa iných funkcií, preto ho často zastupovali,hlavne Ing. Štefan Horváth, ktorý neskôr taktiež prešieldo Výskumného ústavu zváračského ako vedúcidnešnej Divízie prídavných materiálov. Na profesoraČabelku si ale veľmi dobre spomínam pokiaľ ide o skúšanie,na prvej skúške ma totiž vyhodil (smiech). Boloto cez prázdniny, keď pracoval pri Dunaji na nejakomriaditeľstve a my, jeho študenti, sme s ním mali taký dohovor,že ak chceme mať u neho skúšku, telefonicky samu ohlásime. Ja som mu zavolal a myslel som si, že midá skúšku snáď za týždeň, ale on mi povedal – tak dneso tretej – a samozrejme, že som vyletel (smiech).Ing. Július Lombardini, CSc. (JL): Profesor Čabelkama učil a bol prvý, ktorý ma vyhodil zo skúšky (smiech).Bol to predmet Náuka o materiáli, ktorý sa mi zhodouokolností stal nakoniec doslova životným osudom.Akú mal povahu? Bol to družný, spoločenský človek,alebo skôr hĺbavý vedec zahľadený do svojichprojektov?ML: Bol to veľmi spoločenský človek a vedel sa zabaviť,ale napriek tomu, čo dosiahol, sa nikdy nepovyšoval.Ako Záhoráka sme ho ako študenti neraz „dopaľovali“,napríklad ja som sa ho spýtal, ako sa povie po záhorácky„Zašiel mesiac za obláčik“ – to bola vtedy veľmiAko zvykol riešiť konflikty? Vo veľkom podniku ichvznikalo určite dosť...ML: Nepamätám sa, že by býval veľmi tvrdý, ale neznášal,keď sa mu ľudia podlizovali, takých neznášal. Mysme ale boli, určite aj vďaka nemu, výnimoční v tom, žekeď aj prišli nejaké politické nepríjemnosti, vedel to zahraťdo autu, vedel nás vytiahnuť aj zo zlej situácie. Napríkladv tom čase začala byť nepríjemná náboženskáotázka, ale on vyslovene ignoroval všetky tieto udania.Na výslovný konflikt si spomínam len na jeden a sícekomunisti nasadili do ústavu kádrovníka, ktorý tam robilveľkú „paseku“ – priamo označoval ľudí, ktorí podľaneho neboli vhodní, aby pracovali vo Výskumnom ústavezváračskom. Profesor Čabelka si ma vtedy zavolala varoval nás, aby sme ktorúsi záležitosť dali do poriadku,aby sme jedného kolegu upozornili, na čo a hlavnena koho si má dávať pozor – vyslovene nás varovalpred možnými problémami. Vedel, komu môže dôverovaťa komu nie.JL: Hneď zo začiatku bolo vo Výskumnom ústave zváračskomtaké dobré prostredie, že dlhú dobu ani nemuselriešiť nejaké spory, to až neskôr, keď už ústav fungovalnaplno.Čím si dokázal získať ľudí? Osobná charizma, profesionálnyprístup k práci, alebo oboje?62 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010